Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 17. 6. 2011 – 23. 6. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

V doložke vplyvov sú uvedené vplyvy zvýšenia súčasných hrubých miezd zamestnancov v súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľov platiť poistné na sociálne poistenie (okrem úrazového poistenia), príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a na verejné zdravotné poistenie a s presunom tejto povinnosti na zamestnancov, realizácia ktorých predstavuje uskutočnenie zložitého procesu z dôvodu komplikovaného systému sociálneho poistenia platného v súčasnosti. Súčasťou doložky vplyvov je aj kvantifikácia vplyvov súvisiacich s realizáciou 1. fázy reformy daní a systému sociálneho poistenia a verejného zdravotného poistenia a súvisiacich právnych predpisov, v rámci ktorej sa nastavuje fungovanie daňového a poistných systémov s účinnosťou od 01. 01. 2012, a to tak v oblasti výberu daní a poistného, ako aj v oblasti nárokov na dávky a poskytovania dávok. Realizácia týchto aktivít zabezpečí vykonanie 2. fázy reformy, ktorou je zjednotenie výberu daní a poistného na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Súčasťou návrhu predmetného zákona sú aj zmeny niektorých zákonov, ktoré nesúvisia s úpravou príjmov zo závislej činnosti, resp. reformou daňovo-odvodového systému s tým, že vplyvy týchto zmien sú rovnako predmetom tejto doložky vybraných vplyvov.

Predkladaná doložka obsahuje kompletné posúdenie vplyvov v oblasti dani z príjmov, sociálneho poistenia a verejného zdravotného poistenia vyplývajúcich z komplexného riešenia 1. fázy reformy daňovo-odvodového systému.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Finančné vplyvy na verejnú správu súvisiace s jednorazovými administratívnymi nákladmi zvýšenia hrubých príjmov zamestnancov z dôvodu presunu platenia poistného na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie okrem úrazového poistenia, na sociálne zabezpečenie okrem úrazového zabezpečenia a z dôvodu presunu platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej aj „poistné“) zo zamestnávateľov na zamestnancov sú spojené s potrebnými úpravami informačných systémov a so zmenou personálnej a mzdovej agendy, ktorú bude nevyhnutné zabezpečiť.

Finančné vplyvy na verejnú správu obsahujú aj kvantifikáciu vplyvov súvisiacich so zmenou parametrov dane z príjmov fyzických osôb, poistného na sociálne poistenie a poistného na verejné zdravotné poistenie a súvisiacich právnych predpisov účinných od 01. 01. 2012, ktorých realizácia ovplyvní negatívne rozpočet verejnej správy.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

V nadväznosti na zvýšenie hrubých miezd zamestnancov realizovaných v dôsledku zrušenia platenia poistného zamestnávateľmi a jeho presunom na zamestnancov sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti s jednorazovými administratívnymi nákladmi podnikateľov, ktoré závisia od veľkosti podniku (informačné systémy, zmeny v personálnej agende). Negatívny vplyv sa môže prejaviť aj v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľov použiť pri prepočte hrubých miezd zamestnancov s vysokým príjmom (zamestnanec, ktorého základná zložka priznaného príjmu k 31. decembru 2011 bola vyššia ako maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platného do 31. decembra 2011 a ktorý v decembri 2011 nebol zamestnancom ozbrojených zložiek) koeficient 1,344, s cieľom použitia zjednodušeného postupu úpravy jednotlivých zložiek hrubých miezd, čím by mohlo dôjsť v niektorých prípadoch k nárastu celkovej ceny práce. Tento negatívny vplyv je ale možné eliminovať zákonom navrhnutým postupom pri úprave jednotlivých zložiek hrubých miezd na základe postupov a vzorca uvedených v návrhu zákona.

Návrh o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov má však pozitívny vplyv v podobe formálneho zjednodušenia systému, ktorý spolu s komplexnou reformou daňovo-odvodového systému prinesie zjednodušenie pre zamestnancov i zamestnávateľov.

Sociálne vplyvy

V dôsledku presunu povinnosti zamestnávateľov platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie (okrem úrazového poistenia), na sociálne zabezpečenie (okrem úrazového zabezpečenia) a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na zamestnancov, sa zvyšujú hrubé príjmy zamestnancov. K pozitívnemu vplyvu na príjmy môže prísť u zamestnancov s vysokým príjmom pracujúcich v súkromnej sfére, pri ktorých sa zamestnávateľ rozhodne pre úpravu hrubých miezd koeficientom 1,344 a nie na základe postupov a vzorca uvedených v návrhu zákona.

Realizáciou reformy daňovo-odvodového systému sa predpokladajú negatívne aj pozitívne vplyvy v závislosti od skupín osôb, ktorý sa dotkne zmena parametrov reformy daňovo-odvodového systému.

Vplyvy na životné prostredie

Nepredpokladá sa vplyv na životné prostredie.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti v dôsledku aktualizácie elektronických služieb poskytovaných povinným osobám a v dôsledku zavedenia možnosti poskytovať doklad týkajúci sa vyúčtovania mzdy na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa elektronickými prostriedkami, čím sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou II. (jednosmerná interakcia).

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia nemá k doložke vplyvov žiadne pripomienky.

Pripomienky ostatných gestorov boli zapracované do textu doložky.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy

Finančné vplyvy návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátane finančných vplyvov doplnením zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, vplyvy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vplyvy zákona č. 580/2003 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa porovnávajú so súčasným legislatívnym rámcom, ako aj schválenými východiskami rozpočtu verenej správy na roky 2012 až 2014 vrátane návrhu východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Finančné vplyvy navrhovaných opatrení zohľadňujú makroekonomickú prognózu IFP z júna 2011.

Vplyvy predloženého návrhu na príjmy a výdavky dotknutých kapitol štátneho rozpočtu a subjektov verejnej správy sú porovnávané v rokoch 2012 až 2014 k schváleným východiskám rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Doložka zobrazuje vplyvy v metodike ESA95.

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2011

2012

2013

2014

Príjmy verejnej správy celkom

3 814 569

1 615 460 318

1 730 457 948

1 852 012 507

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

- Sociálna poisťovňa

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

- poistné EAO

-1 407 973 446

-1 466 826 825

-1 572 843 463

- z toho: motorové vozidlo

-1 067 638

-1 149 741

-1 248 655

- transfer v rámci verejnej správy (EAO)

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

- poistné platené štátom

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

- Zdravotné poisťovne

- poistné zamestnanci, zamestnávatelia

-305 478 837

-321 171 754

-347 314 590

- z toho: oslobodenie príspevkov na DDS

-14 099 079

-15 119 947

-16 279 504

- z toho: motorové vozidlo

-505 723

-544 614

-591 468

- poistné SZČO (vrátane zrušených ZO na prenájom)

33 580 757

34 007 355

32 209 379

- poistné iní platitelia

-2 861 724

-2 045 184

-1 483 929

- poistné štát (poistné platené štátom)

274 759 804

289 209 583

316 589 140

- vplyv na štátny rozpočet

3 814 569

1 664 119 051

1 781 817 674

1 906 722 838

- transfer úhrady garančnej dávky

19 722 890

20 094 025

- DPFO

3 814 569

1 590 752 749

1 712 373 849

1 837 704 390

- z toho: motorové vozidlo

-1 067 638

-1 149 741

-1 248 655

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2011

2012

2013

2014

- z toho: osobní asistenti (uplatnenie NČZD)

-144 700

-728 853

-755 970

- DPPO (mesačné odpisy)

53 643 412

49 349 800

48 924 423

- vplyv na územnú samosprávu

Výdavky verejnej správy celkom

1 658 890 166

1 654 430 000

1 683 432 101

v tom: za každý subjekt verejnej správy/program zvlášť

- Sociálna poisťovňa

-16 344 067

-75 378 575

-166 341 352

- transfery jednotlivcom a neziskovým PO

8 032 043

-44 496 600

-132 094 377

- dobrovoľne poistené osoby - zrušenie účasti

-37 062 960

-45 880 872

-55 298 626

- prechod na nový valorizačný mechanizmus

-40 850 425

-122 818 331

- invalidný dôchodok pre poistencov do 20 rokov

-182 346

-578 246

-1 076 395

- zmeny v materskom (sadzba - 65% a 40 týž.)

37 577 350

41 612 943

45 898 975

- zmeny v dávke v nezamestnanosti

7 700 000

1 200 000

- tovary a služby (správny fond SP)

4 000 000

- kapitálový transfer (GP)

-28 376 110

-30 881 975

-34 246 975

- Zdravotné poisťovne

4 800 000

- tovary a služby (správny fond ZP)

4 800 000

- vplyv na štátny rozpočet

1 670 434 233

1 729 808 575

1 849 773 453

- transfery jednotlivcom a neziskovým PO

264 397 592

267 113 495

283 541 253

- poistné platené štátom

226 101 071

237 849 857

261 878 809

- z toho: sociálne poistenie

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

- z toho: zdravotné poistenie

274 759 804

289 209 583

316 589 140

- iné transfery

-9 065 172

-20 139 482

-30 161 768

- nesystémové dávky - valorizácia

-447 158

-1 140 297

- úspora na rodičovskom príspevku

-9 231 310

-19 868 430

-29 209 200

- materské - osobitný systém

166 138

176 106

187 729

- na garančnú dávku

48 099 000

50 976 000

54 341 000

- na AOTP - zrušenie príspevku

-737 307

-1 572 880

-2 516 788

- transfery v rámci verejnej správy (SP - EAO)

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

- transfery nefinančným subjektom (AOTP -zrušenie príspevku)

-1 936 805

-4 131 745

-6 611 263

- vplyv na územnú samosprávu

Celková zamestnanosť

- z toho vplyv na štátny rozpočet

Financovanie zabezpečené v rozpočte

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2011

2012

2013

2014

v tom: za každý subjekt verejnej správy /program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2011

2012

2013

2014

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

-3 814 569

43 429 848

-76 027 948

-168 580 407

z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu

32 314 666

-24 018 849

-111 631 021

z toho vplyv na zdravotné poisťovne

4 800 000

z toho vplyv na štátny rozpočet

-3 814 569

6 315 181

-52 009 100

-56 949 386

financovanie zabezpečené v rozpočte

-43 429 848

76 027 948

168 580 407

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

3 814 569

43 429 848

-76 027 948

-168 580 407

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výpadok príjmov Sociálnej poisťovne bude možné plne vykryť zo zvýšeného príjmu štátneho rozpočtu prostredníctvom vyššieho výberu dane z príjmov fyzických osôb. Výpadok príjmu zdravotných poisťovní bude plne vykrytý úpravou % sadzby za poistencov štátu.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Hlavným cieľom návrhu je implementácia základných parametrov reformy daňovo– odvodového systému, ktorá je navrhnutá v Koncepcii reformy daňovo-odvodového systému, okrem časti zjednotenia výberu dane z príjmov a poistného. Nosnou súčasťou návrhu je zvýšenie hrubých príjmov zamestnancov z dôvodu zrušenia povinnosti zamestnávateľov platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné na verejné zdravotné, na sociálne poistenie okrem úrazového poistenia, na sociálne zabezpečenie okrem úrazového zabezpečenia a presunutia tejto povinnosti na zamestnancov, čím dôjde k zjednodušeniu a sprehľadneniu poistných vzťahov. Návrh má priame dôsledky na relevantné zníženie administratívnej záťaže všetkých skupín osôb pri súčasnom zjednodušení parametrov systému.

Na základe známej úrovne výšky priemernej mzdy za rok 2010 vo výške 769 eur a ustanovení § 14 ods. 5 a § 15 návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov priemerná mzda za rok 2010 zodpovedá superhrubej

priemernej mzde na úrovni 1 033,54 eura. Uvedený parameter vstupuje do ustanovení zákonov, ako aj do kalkulácií uvádzaných v doložke vybraných vplyvov.

Popis návrhu vo vzťahu k návrhu novely zákona o dani z príjmov

Na základe uznesenia vlády SR č. 313/2011 ku Koncepcii reformy daňovo-odvodového systému sa do právnych predpisov implementujú jednotlivé prvky reformy daňovo-odvodového systému. Návrh novely zákona o dani z príjmov obsahuje parametrické zmeny, ktoré sa týkajú najmä:

A.Neznižovania daňového základu o zaplatené poistné na sociálne poistenie a na verejné zdravotné poistenie a o zaplatené príspevky na starobné dôchodkové sporenie (neuplatňovanie zaplateného poistného na sociálne a verejné zdravotné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do daňových výdavkov) – zmena sa týka tak príjmov zo závislej činnosti, ako aj príjmov z podnikania. Cieľom tejto zmeny je dosiahnuť unifikáciu základu dane z aktívnych príjmov s vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie a na verejné zdravotné poistenie. Predmetná zmena má rozhodujúci podiel na zvýšení výnosu dane z príjmov fyzických osôb.

B.Obmedzenie tzv. paušálnych výdavkov vo výške 40 % najviac do výšky 2 400 eur ročne, t. j. naďalej sa budú uplatňovať paušálne výdavky vo výške 40 %, avšak maximálne vo výške 12 * 200 eur za rok. Zamestnanec má v porovnaní so samostatne zárobkovo-činnými osobami (ďalej len „SZČO“) v súčasnosti výrazne vyššiu daňovú a odvodovú záťaž; samozamestnaní si môžu v rámci paušálnych výdavkov v súčasnosti znížiť daňový základ a vymeriavací základ na platenie odvodov o 40 % a odvodové zaťaženie je 2 x nižšie. Dôvodom navrhovanej zmeny je nastavenie rovnakých podmienok pre všetky skupiny osôb s rešpektovaním špecifických podmienok.

C.Úprava nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2-násobku životného minima na 18-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia súvisí s harmonizáciou nároku na nezdaniteľnú časť základu dane pre všetky fyzické osoby bez rozdielu na výšku ich príjmov.

D.Obmedzenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) na 18-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, a to len v prípade, že takáto osoba sa stará o nezaopatrené dieťa – obmedzenie súvisí s ambíciou obmedziť rozsah využívania tejto daňovej výhody pre tie okruhy osôb, ktorých manželka (manžel) sa nestará o deti a nevyvíja žiadnu ekonomickú aktivitu (napr. ženy v domácnosti).

F.Zrušenie klesania nároku na nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka v závislosti od rastúceho príjmu (tzv. milionárska daň) – zmena znamená, že nárok

na nezdaniteľnú časť základu dane budú mať všetky fyzické osoby bez rozdielu na výšku ich príjmov.

G.Zrušenie zamestnaneckej prémie, ktorá výrazným znížením daňovo-odvodového zaťaženia nízkopríjmových skupín zamestnancov stráca svoj význam.

H.Osobitný spôsob odpisovania hmotného majetku daňovníkom, ktorý má príjem z podnikania – tzv. liberálne odpisovanie pre SZČO znižuje výnos z dane z príjmov fyzických osôb. Novonadobudnutý majetok si budú môcť odpísať celý už v prvom roku odpisovania alebo zvoliť iný spôsob odpisovania.

I.Zrušenie povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z prenájmu – zmena sa prejaví vo zvýšení základu dane z príjmov z prenájmu.

K.Zmeny súvisiace s rozdelením výpočtu základu dane z príjmov podľa § 6 na tzv. „aktívne a pasívne príjmy“ – uplatňovanie nezdaniteľných častí len od aktívnych príjmov; zavedenie možnosti vzniku daňovej straty len z príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti a jej uplatnenie len z týchto príjmov.

L.Výpadok príjmov na dani z poistného plateného zamestnávateľom z jedného percenta zo vstupnej ceny vozidla poskytnutého zamestnávateľom na používanie zamestnancovi na služobné aj súkromné účely - v súčasnosti ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, z 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla platí daň z príjmov a poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie zamestnanec a zamestnávateľ platí poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Keďže poistné prestáva byť odpočítateľnou položkou z príjmov zo závislej činnosti, plánovaný príjem na dani z príjmov bude znížený. Zachovanie súčasného stavu bolo prijaté v súvislosti s podporou poskytovania týchto služieb zamestnávateľov svojim zamestnancom, ako aj z dôvodu zabrániť obchádzanie tejto formy poskytovania vozidla.

Popis návrhu vo vzťahu k návrhu novely zákona o službách zamestnanosti

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obsahuje zmeny, ktoré sa týkajú najmä:

A.Úpravy maximálneho príjmu uchádzača o zamestnanie počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie

Navrhuje sa zvýšenie maximálneho príjmu uchádzača o zamestnanie z vykonávania zárobkovej činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu, a to zo súčasných 139,90 eur na 190 eur za mesiac. Návrh vychádza z Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému v súvislosti so zavedením odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu na príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do výšky 190 eur za mesiac.

B.Zmeny základne pre výpočet výšky príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce iných plnení podľa zákona o službách zamestnanosti

a)V prepojení na § 2 písm. a) a d) návrhu zákona o úprave príjmu zo zárobkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ruší definícia celkovej ceny práce, ktorá na účely zákona o službách zamestnanosti v súčasnosti predstavuje súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a úhrady preddavku na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom a slúži ako základňa pre výpočet výšky príspevkov podľa § 49, 50, 50c, 52, 52a, 56, 56a, 57, 59 a 60 zákona o službách zamestnanosti. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa výšky uvedených príspevkov navrhuje vypočítavať ako príslušné % zo súčtu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom.

b)V rámci príspevku na podporu zamestnanosti a na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie (§ 50j) sa navrhuje zmena základne pre výpočet príspevku, a to z 95 % celkovej ceny práce zamestnanca na 95 % zo súčtu priemernej mzdy zamestnanca a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom. Zároveň sa navrhuje upraviť aj maximálna výšku príspevku, ktorá je v súčasnosti definovaná ako výška celkovej ceny práce vypočítaná z dvojnásobku sumy životného minima (513,25 eura). Z dôvodu zrušenia definície celkovej ceny práce, ako aj z dôvodu zjednodušenia výpočtu, sa maximálna výška príspevku navrhuje stanoviť na 2,7-násobok sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje (512,54 eura).

c)V súvislosti so zrušením definície celkovej ceny práce sa mení základňa pre výpočet odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti, a to na stanovený násobok súčtu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom.

C.Zrušenie príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami (§ 50a)

Zrušenie príspevku podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti, ktorý sa poskytuje na úhradu poistných povinností na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie platených zamestnávateľom a zamestnancom, sa navrhuje z dôvodu zrušenia povinností zamestnávateľa platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a poistného na sociálne poistenie s výnimkou povinného úrazového poistenia v zmysle návrhu zákona o úprave príjmu zo zárobkovej činnosti.

D.Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

V § 63 ods. 3 sa navrhuje ustanoviť, aby do celkového počtu zamestnancov, z ktorého si zamestnávateľ vypočítava povinnosť zamestnávať určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, sa okrem zamestnancov, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí, nebudú započítavať

štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov (zákon č. 346/2005 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. a zákon č. 315/2001 Z. z.), a to s cieľom zabezpečenia právneho rámca po ratifikácii listiny Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dôvodom je skutočnosť, že vyššie uvedené osobitné predpisy, ktoré upravujú vykonávanie štátnej služby v služobnom pomere príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a hasičského a záchranného zboru, si vyžadujú zdravotnú, fyzickú a psychickú spôsobilosť na výkon štátnej služby, ktoré musí občan spĺňať pri prijatí ako aj po celú dobu vykonávania štátnej služby.

Popis návrhu vo vzťahu k návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti

Ustanovujú sa postupy pri úprave zo závislej činnosti v súvislosti so zrušením poistného plateného zamestnávateľom (okrem úrazového poistenia a úrazového zabezpečenia) a presunom výšky tohto poistného do hrubých príjmov zamestnanca. Týmto postupom dôjde k úprave príjmov zamestnancov z hrubých príjmov na superhrubú úroveň. Pri úprave tých častí príjmu zo závislej činnosti (základné sumy platov, platové tabuľky a pod.), ktoré sú definované v právnych predpisoch, je použitý všeobecný koeficient 1,344 s výnimkou zamestnancov ozbrojených zložiek, kde je použitý na prepočet vo všeobecnosti koeficient 1,426 Zároveň v prepočtoch súm v platových tabuľkách je zohľadnené aj maximálne poistné platené v súčasnosti zamestnávateľom z dôvodu dosiahnutia maximálneho vymeriavacieho základu z tejto časti príjmu. Návrh zákona ustanovuje postup pri úprave ďalších častí príjmu zo závislej činnosti zamestnanca, ktorých sumy nie sú stanovené právnymi predpismi, a to s možnosťou pre súkromného zamestnávateľa a povinnosťou pre verejného zamestnávateľa použiť tzv. statusový koeficient zamestnanca, ktorý je uvedený v prílohách k zákonu o úprave príjmu zo závislej činnosti. Použitie statusového koeficientu je však závislé od jednotlivých častí príjmu zamestnanca, z ktorých príjem zamestnanca ako celok pozostáva.

Popis návrhu vo vzťahu k návrhu novely zákonov o sociálnom poistení a náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahuje zmeny, ktoré sa týkajú najmä:

A.Rozšírenie osobného rozsahu povinne sociálne poistených osôb o:

a.fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo

pracovného pomeru, t. j. o tzv. dohodárov – tieto osoby budú podliehať len

povinnému dôchodkovému poisteniu na účely starobného poistenia so sadzbou 10 %. Uvedené osoby budú mať nárok na odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu mesačne najviac do výšky 190 eur, ktorá sa bude vzťahovať na všetky príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a jej výška sa bude znižovať o iné príjmy zo zárobkovej činnosti, z ktorej je fyzická osoba povinne dôchodkovo poistená. Podľa štatistických údajov Sociálnej poisťovne bolo mesačne v roku 2010 priemerne 45 276 dohodárov bez súbehu s inou zárobkovou činnosťou so zárobkom vyšším ako 190 eur a 106 286 dohodárov v súbehu s inou zárobkovou činnosťou (nárok na uplatnenie bude v ich prípade posudzovaný spolu s iným príjmom so zárobkovej činnosti).

b.fyzické osoby, ktoré budú mať právo na príjem, ktorým je podiel na zisku

vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom (s výnimkou podielov na

zisku vyplatených obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancom bez účasti na základom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, z ktorých sa už

v súčasnosti platí poistné na sociálne poistenie) – tieto osoby budú podliehať povinnému dôchodkovému poisteniu so sadzbou 13 %.

B.Zmena sadzby poistného na sociálne poistenie pre zamestnancov na 19 % z dôvodu úpravy príjmu na tzv. superhrubú úroveň a z dôvodu zavedenia nových parametrov daňovo-odvodového systému – uvedená zmena bude mať vplyv na pokles príjmov Sociálnej poisťovne, pričom sa neočakávajú zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne z dôvodu, že sa nenavrhuje zmena vymeriavacieho základu pre výpočet dávok sociálneho poistenia v porovnaní so súčasným právnym stavom.

C.Nové podmienky sociálneho poistenia pre SZČO:

a.zmena sadzby poistného na sociálne poistenie na úroveň 13 %, ktorá bude pokrývať povinné dôchodkové poistenie,

b.navrhuje sa platenie poistného na sociálne poistenie odo dňa registrácie na daňové účely spätne, ak príjem SZČO na základe daňového priznania podaného za kalendárny rok, v ktorom sa zaregistrovala, presiahne zákonom ustanovenú hranicu (21,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa podáva daňové priznanie). Poistenie následne trvá až do zrušenia registrácie alebo do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý zákonom ustanovený príjem SZČO nepresiahla,

c.nová právna úprava vymeriavacieho základu pre SZČO – navrhuje sa neuplatňovanie konštanty 2, t. z. že vymeriavacím základom SZČO bude jej základ dane z § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov neznížený o poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

d.novo sa ustanovuje minimálny vymeriavací základ zo súčasných 44,2 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na 3,3-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie.

D.Úprava dobrovoľného poistenia na účely sociálneho poistenia:

a.dobrovoľné sociálne poistenie v plnom rozsahu so sadzbou 19 % alebo so sadzbou 10 % na dôchodkové poistenie na účely starobného poistenia bude môcť využiť fyzická osoba, ktorá nie je povinne sociálne poistená a splní zákonom ustanovené podmienky,

b.umožní sa len súbeh povinného dôchodkového poistenia na účely starobného poistenia s dobrovoľným dôchodkovým poistením na účely starobného poistenia (so sadzbou 10 % - napr. pre zamestnanca a SZČO, ktorí budú mať záujem si dobrovoľne priplácať na starobné poistenie),

c.dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti bude môcť využiť len poistenec, ktorý je povinne dôchodkovo poistený (so sadzbou 6 % - určené pre SZČO, ktorým podľa navrhovaného stavu nevzniká povinné nemocenské poistenie),

d.dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a dobrovoľné dôchodkové poistenie na účely invalidného poistenia bude môcť využiť len poistenec, ktorý je povinne dôchodkovo poistený na účely starobného poistenia (so sadzbou 9 % - určené najmä pre dohodárov, ktorým navrhovaná

sadzba na povinné sociálne poistenie pokrýva iba dôchodkové poistenie na účely starobného poistenia).

E.Zavedenie maximálneho poistného na sociálne poistenie, ktorého cieľom je zavedenie jednotnej sumy maximálneho ročného poistného na úrovni 47,1716-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. Z uvedeného vyplýva, že dochádza k zjednoteniu výšky maximálnych vymeriavacích základov na sociálne poistenie s výnimkou úrazového poistenia, na ktoré sa bude naďalej vzťahovať neobmedzený vymeriavací základ.

F.Poskytovanie garančnej dávky ako štátnej sociálnej dávky a úhrada neodvedených príspevkov zamestnávateľom na starobné dôchodkové sporenie zo štátneho rozpočtu. Garančná dávka sa bude poskytovať naďalej v súčasnej podobe, pričom výdavky na predmetnú dávku budú uhrádzané zo štátneho rozpočtu prostredníctvom transferu kapitoly MPSVR SR Sociálnej poisťovni. Príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodvedie zamestnávateľ za svojich zamestnancov, budú hradené zo štátneho rozpočtu prostredníctvom transferu kapitoly MF SR Sociálnej poisťovni.

G.Diferencovaná výška dávky v nezamestnanosti – výška dávky v nezamestnanosti bude odstupňovaná, najvyššia bude prvé dva mesiace a najnižšia posledné dva mesiace. Dĺžka podporného obdobia ostáva nezmenená, t. j. 6 mesiacov a zároveň ostáva nezmenená výška dávky pre tzv. sezónnych pracovníkov.

H.Prispôsobenie sadzby poistného na sociálne poistenie platenej štátom a Sociálnou poisťovňou za zákonom ustanovený okruh osôb – percentuálna sadzba poistného platená štátom sa navrhuje zmeniť zo súčasných 26 % na 19 % a v prípade Sociálnej poisťovne zo súčasných 18 % na 19 %. Okruh poistencov štátu a Sociálnej poisťovne ostáva nezmenený rovnako ako vymeriavací základ na účely platby štátu a Sociálnej poisťovne.

I.Postupný prechod na valorizačný mechanizmus prostredníctvom dôchodcovskej inflácie s účinnosťou od 1. januára 2017, pričom počas prechodného obdobia (od roku 2013 do konca roku 2016) sa budú dôchodkové dávky zvyšovať o pevnú sumu ustanovenú v závislosti od priemerného medziročného rastu dôchodcovskej inflácie a priemernej mesačnej sumy

a)starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku v prípade starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov;

b)invalidného dôchodku do 70 % v prípade tzv. čiastočných invalidných dôchodkov;

c)invalidného dôchodku nad 70 % v prípade tzv. plných invalidných dôchodkov.

Na vdovské dôchodky a vdovecké dôchodky sa bude vzťahovať 60 % pevnej sumy pre poberateľov starobného dôchodku a na sirotské dôchodky 40 % pevnej sumy pre poberateľov starobného dôchodku. Úrazové dávky sa navrhuje priamo valorizovať v závislosti od percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien s účinnosťou od 1. januára 2013.

J.Zakomponovanie automatických stabilizátorov do dôchodkového poistenia, ktorých účinnosť sa navrhuje od roku 2016, a to:

a.úprava dôchodkového veku v závislosti od určeného demografického ukazovateľa,

b.prispôsobovanie dôchodkovej hodnoty určenému demografickému ukazovateľu.

Uvedené zmeny nie sú kvantifikované v doložke vybraných vplyvov z dôvodu, že ich účinnosť sa navrhuje až od roku 2016.

K.Rozšírenie použitia OMB v hodnote 0,67 na vybraných poistencov vo veku do 20 rokov – navrhuje sa osobný mzdový bod v hodnote 0,67 pre fyzické osoby do 20 rokov, ktoré získali obdobie dôchodkového poistenia len formou dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dodatočným doplatením.

L.Prehĺbenie miery solidarity v priebežne financovanom dôchodkovom systéme prostredníctvom novej postupnej úpravy koeficientu redukcie priemerného osobného mzdového bodu v hodnote vyššej ako 1 a taktiež koeficientu úpravy priemerného osobného mzdového bodu v hodnote nižšej ako 1. Účinnosť predmetného opatrenia sa navrhuje od roku 2016.

M.Úprava materského – navrhuje sa zvýšenie výšky materského o 5 % na 65 % denného vymeriavacieho základu a zároveň sa navrhuje predĺženie podporného obdobia o 6 týždňov. Predpokladá sa, že zmena sa v roku 2012 dotkne mesačne približne 25 960 poberateľov a priemerná výška materského bude predstavovať približne 471 eur.

Všetky vyššie uvedené opatrenia budú implementované Sociálnou poisťovňou a aj rezortmi ozbrojených zložiek v prípade úpravy materského.

Popis návrhu vo vzťahu k návrhu novely zákona o zdravotnom poistení

A.Navrhované zmeny v oblasti okruhu poistencov

a)Zamestnanec

Okruh zamestnancov sa rozšíri na všetky fyzické osoby, ktorých príjem je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Do okruhu týchto osôb nebude patriť príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorého výška sa rovná sume odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu. Zmeny v zákone o dani z príjmov sa priamo premietnu vo vzťahu k príjmu z poistného na verejné zdravotné poistenie, t.j. oslobodenie príjmu od dane z príjmu je vo všeobecnosti oslobodením aj na strane verejného zdravotného poistenia okrem niektorých výnimiek uvádzaných nižšie, ktorými sú: príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca (zdaňované, nie je súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie) – zmena v novele zákona; príjmy zamestnanca poskytované zamestnávateľom podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zdaňované, nie je súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie) – zmena v novele zákona. Pri zamestnancoch ozbrojených zložiek bude zdaňovaný príjem zo závislej činnosti vyňatý z vymeriavacieho základu na platenie poistného na verejné zdravotné poistenie aj pri odchodnom, výsluhovom príspevku a rekreačnej starostlivosti v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom od 1. augusta 2011 (zdaňované, nie je súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie) – nejde o zmenu, uplatňuje sa od 1. augusta 2011. V opačnej situácii je príjem plynúci zamestnancovi ako podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto

spoločnosti, ktorý je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb a vstupuje do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie – nejde o zmenu, uplatňuje sa aj v súčasnosti.

b)Zamestnávateľ

Okruh zamestnávateľov na účely verejného zdravotného poistenia sa rozšíril o osoby vyplácajúce príjmy zamestnancom uvedeným v bode a) a je prispôsobený požiadavkám európskeho práva a medzinárodným zmluvám.

c)SZČO

Okruh SZČO sa priamo viaže na definíciu § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov okrem osôb, ktoré majú príjem z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom nejde o zmenu, nakoľko tieto príjmy sú vylúčené z vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie aj podľa platných právnych predpisov.

d)Osoba dobrovoľne nezamestnaná

Okruh osôb sa nemení, vždy pôjde o osobu, ktorá nie je zamestnancom, SZČO a nie je poistenec štátu.

e)Osoba, ktorej sa vypláca dividenda

Ponecháva sa platiteľ, ktorý vypláca dividendy poistencom Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

f)Vypúšťajú sa osoby, ktoré majú príjem z kapitálového majetku a príležitostné príjmy

Ide príjem z § 7 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý sa vypúšťa z vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie.

Oslobodené sú naďalej príjmy, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov a ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (okrem dividend a podielov na zisku) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

B.Navrhované zmeny v oblasti vymeriavacieho základu

V zásade sa navrhuje zjednotenie vymeriavacieho základu pre účely platenia verejného zdravotného poistenia so zákonom o dani z príjmov a zákonom o sociálnom poistení.

Vymeriavacím základom na platenie poistného u zamestnanca sa stane jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti zvýšený o podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti (súčasná právna úprava) a znížený o odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu podľa § 13a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (zmena v návrhu zákona), o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a o príjmy zamestnanca poskytované zamestnávateľom podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zmena v návrhu zákona). Vylúčenie príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude realizované v rokoch 2012 a 2013, nakoľko s účinnosťou od 1. januára 2012 sa § 50a

vypúšťa zo zákona a z tohto dôvodu uvedené príjmy budú dobiehať dva roky na základe dohôd uzatvorených do 31. decembra 2011. Pri zamestnancoch ozbrojených zložiek bude zdaňovaný príjem zo závislej činnosti vyňatý z vymeriavacieho základu na platenie poistného na verejné zdravotné poistenie aj pri odchodnom, výsluhovom príspevku a rekreačnej starostlivosti v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom od 1. augusta 2011.

Pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bude vymeriavací základ na verejné zdravotné poistenie zhodný s čiastkovým základom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a to s výnimkou príjmov z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo zodpovedá súčasnej právnej úprave.

Z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov a svojich charakterom patria do kapitálových príjmov, budú do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie započítavané príjmy z podielov na zisku a z dividend podľa súčasnej platnej právnej úpravy.

Ostatné zdaňované príjmy, t.j. príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a príjmy z § 7 a § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nebudú vstupovať do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie, čo predstavuje zmenu oproti súčasnej právnej úprave a táto zmena je premietnutá v návrhu zákona.

Najdôležitejšie zmeny v zákona o zdravotnom poistení:

a.Poistné na verejné zdravotné poistenie bude pre všetkých rovnaké so sadzbou 9 % s výnimkou poistného na verejné zdravotné poistenie pre zdravotne ťažko postihnutých a osoby, ktoré sú poberateľmi invalidných dôchodkov, kde bude sadzba vo výške 4,5 %. Zavádza sa odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu (ďalej len „OPVZ“) na príjmy z dohôd o prácach vykonávanými mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohôd“), a to maximálne do výšky 190 eur mesačne (2 280 eur ročne). Tento príjem nebude podliehať poistnému na verejné zdravotné poistenie. OPVZ sa bude vzťahovať na každú osobu s príjmom z dohôd, avšak pri osobe so súbehom príjmov (SZČO, zamestnanec, fyzická osoba pracujúca na dohodu, prijímateľ podielov na zisku, dividend), sa bude OPVZ znižovať o výšku príjmu z iných druhov činností;

b.Z pasívnych príjmov (§ 6 ods. 3, § 7 a § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) sa všeobecne nebude platiť poistné, t.j. príjmy z prenájmu ani ďalšie kapitálové príjmy nebudú zaťažené žiadnym poistným. Povinnosť platenia poistného ostane z týchto príjmov zachovaná tak ako je v súčasnosti len pri dividendách a podieloch na zisku, na ktoré sa bude vzťahovať štandardná sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie (9 %), najviac však do výšky maximálneho ročného poistného, na ktoré sa bude prihliadať pri výpočte verejného zdravotného poistenia zo súčtu všetkých príjmov tej ktorej osoby pri podaní jednotného zúčtovania daní a poistného;

c.Oslobodenie od dane do výšky 500 eur ročne pri príjmoch, pri ktorých sa zjednotí vymeriavací základ; ide o oslobodenie príjmov plynúcich zo závislej činnosti, ktoré majú charakter peňažných alebo nepeňažných benefitov (príspevky na káblovú televíziu, zvýhodnené úročenie úverov pre pracovníkov bánk, osobní prepravcovia poskytujúci zľavy na cestovnom, deputáty poskytované bývalým baníkom a pod.), príspevok zo sociálneho fondu (na dopravu, na rekreáciu a kultúru a pod.);

d.Odstránenie koeficientu 2,14 pre výpočet vymeriavacích základov poistného na verejné zdravotné poistenie pri príjmoch z podnikania;

e.Základ pre daň z príjmov fyzických osôb, ktorý je až na výnimky aj vymeriavacím základom pre verejné zdravotné poistenie, sa nebude znižovať o poistné na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie, na sociálne zabezpečenie a o príspevky na starobné dôchodkové sporenie. SZČO nebudú mať v uznateľných daňových výdavkoch platby na poistné na sociálne poistenie, na sociálne zabezpečenie, na verejné zdravotné poistenie a na príspevky na starobné dôchodkové sporenie (cieľom je zjednotenie vymeriavacích základov);

f.Minimálny vymeriavací základ SZČO bude ekvivalentný 3,3-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné, t. j. minimálne mesačné poistné na verejné zdravotné poistenie sa v roku 2012 vplyvom zmien z dôvodu daňovo-odvodovej reformy zvýši z úrovne 47,58 eura na 56,37 eura, i keď celkovo minimálne mesačné poistné na sociálne poistenie a na verejné zdravotné poistenie spolu klesne z úrovne 160,24 eura na 137,80 eura (SZČO zaplatí v roku 2012 menej na poistnom na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie o 22,44 eura mesačne/269,28 eura ročne);

g.Maximálny vymeriavací základ pre poistné na verejné zdravotné poistenie sa nahrádza novou veličinou „maximálne poistné“. Tým sa mierne zvýši odvodové zaťaženie skutočne vysokopríjmových osôb pri súčasnom znížení daňovo-odvodovej záťaže strednej vrstvy z titulu zrušenia pseudo-milionárskej dane. Určujú sa dve maximálne sumy poistného zvlášť na sociálne poistenie a zvlášť na verejné zdravotné poistenie, ktoré poistenec zaplatí za jeden kalendárny rok. Maximálne ročné poistné na verejné zdravotné poistenie bude 4 241,64 eura pre rok 2012. Valorizácia maximálneho poistného bude závisieť od tempa rastu životného minima;

h.Ponecháva sa kategória samoplatiteľ zdravotného poistenia, pre ktorých sa výška mesačného poistného nezmení. Upraví sa sadzba na štandardných 9 % a bude naviazaná na pevný koeficient z priemernej superhrubej mzdy spred dvoch rokov (v roku 2012 to bude 9 % z 0,512-násobku z 1 033,54 eura);

i.Pre zabezpečenie neutrálneho vplyvu na zdravotné poisťovne sadzba štátu za poistencov štátu v roku 2012 bude reflektovať na zmeny realizované v súlade s Koncepciou reformy daňovo-odvodového systému tak, aby z pohľadu rozpočtu zdravotných poisťovní išlo o neutrálny vplyv. Na účely simulácie bol použitý predpoklad z roku 2010, keď sadzba štátu za poistencov štátu dosahovala 4,78 %. Tento údaj sa doposiaľ každý rok upravoval na základe politického rozhodnutia, preto je ťažké odhadnúť relevantnú výšku sadzby do budúcnosti a jej výška bude dohodnutá v rámci rokovaní o štátnom rozpočte. Financovanie prebehne cez zvýšený príjem štátu z dane z príjmov fyzických osôb. Do úvahy prichádza aj zafixovanie pevnej sumy poistného na verejné zdravotné poistenie za poistencov štátu.

Všetky vyššie uvedené opatrenia budú implementované platiteľmi poistného na verejné zdravotné poistenie podľa § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a zdravotnými poisťovňami.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky:

X zmena sadzby

X zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Z dôvodu zrušenia povinnosti platenia poistného zamestnávateľa na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie (okrem úrazového poistenia) a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, z dôvodu zavedenia jedného poistného na sociálne poistenie a jedného poistného na verejné zdravotné poistenie, ako aj z dôvodu zrušenia garančného poistenia, dôjde zo strany zamestnávateľov k zníženiu počtu vykazovaných údajov na poistné za zamestnávateľa a za zamestnanca z cca 23 údajov mesačne na 8 údajov mesačne (výpočet údajov v danom členení, predpísanie údajov do účtovníctva, sledovanie realizovaných úhrad a pod.), a tým aj k zníženiu počtu mesačných platieb a k zníženiu ročných platieb. Obdobná situácia je aj pri SZČO, kde dôjde z titulu zavedenia jedného poistného na sociálne poistenie a poistného na verejné zdravotné poistenie k zrušeniu vykazovania údajov len pri povinnom poistení z 5 údajov na 2 údaje mesačne. Zníženie povinnosti vykazovania údajov sa pri tejto skupine povinných osôb prejaví v ešte väčšom rozsahu v prípade, že SZČO je zároveň zamestnávateľom a prípadne aj dobrovoľne poistenou osobou. Celý proces zjednodušenia na strane povinných osôb pomôže prispieť aj k zefektívneniu systému fungovania Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Navrhované legislatívne zmeny v oblasti sociálneho poistenia si vyžiadajú zmenu informačného systému Sociálnej poisťovne najmä z dôvodov zavedenia tzv. superhrubej mzdy a presunu platenia poistného na sociálne poistenie zo zamestnávateľa na zamestnanca (odvádzať poistné na sociálne poistenie však bude naďalej zamestnávateľ), rozšírenia osobného rozsahu zamestnancov, zmien vymeriavacieho základu hlavne pre SZČO, zavedenia maximálneho poistného na sociálne poistenie, zmien v dobrovoľnom poistení a zrušenia fondového hospodárenia Sociálnej poisťovne.

Objem výdavkov na úpravu informačného systému Sociálnej poisťovne sa predpokladá v roku 2012 v sume cca 4 mil. eur. Predmetné výdavky budú finančne kryté v rámci správneho fondu Sociálnej poisťovne aj zo zostatku minulých rokov z dôvodu, že sa predpokladá nižšia tvorba správneho fondu v bežnom roku ako použitie.

Navrhované legislatívne zmeny v oblasti verejného zdravotného poistenia si vyžiadajú úpravu informačného systému zdravotných poisťovní najmä z dôvodov zúženia osobného rozsahu zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO a ich vymeriavacích základov, ako aj zmenou vymeriavacích základov. S uvedeným zmenami súvisí aj mierne zvýšenie administratívnej záťaže zdravotných poisťovní vyplývajúce z evidencie vyššieho počtu krátkodobých poistných vzťahov. Legislatívne zmeny zákona o zdravotnom poistení, ktorými sa rušia výnimky z neplatenia verejného zdravotného poistenia, môžu mať vplyv na počet podaných ročných zúčtovaní zdravotného poistenia, na jednej strane sa síce rozširuje okruh osôb, ktoré nie sú povinné podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, na druhej strane sa zvýši počet súbehov, napr. zamestnanie a samostatná zárobková činnosť a tým aj povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného.

Obdobne sa zmena informačných systémov dotkne aj ostatných subjektov verejnej správy a podnikateľskej sféry z dôvodu zmeny parametrov pri poistnom na sociálne poistenie, na sociálne zabezpečenie a verejné zdravotné poistenie, ako aj parametrov pri dani z príjmov. Predpokladáme, že úpravy informačných systémov budú vykonané v rámci uzatvorených zmlúv na upgrade systémov.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Všeobecný popis najdôležitejších výpočtov

I. Kvantifikácia príjmov

Vplyvom navrhovaných zmien sa predpokladá pokles príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní z dôvodu zmeny spôsobu výpočtov vymeriavacích základov, stanovenia nových sadzieb poistného, zmeny prerozdelenia pomeru poistného pre dôchodkovú oblasť medzi I. a II. pilierom pri skupine povinných osôb (napr. pri SZČO). Zároveň dôjde vplyvom zmeny vo výpočte daňového základu pre daň z príjmov fyzických osôb (napr. vylúčenie výdavkov na poistné z daňového základu, ako aj z vymeriavacích základov, zmeny v odpisovaní, zmena výšky nezdaniteľnej časti základu dane apod.) k zvýšeniu výnosu dane z príjmov fyzických osôb.

II. Kvantifikácia výdavkov

Vplyvom navrhovaných zmien sa predpokladajú jednorazové výdavky Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní z dôvodu zavedenia zmien účinných k 1. januáru 2012 (informačné systémy, administratívne náklady na zmenu tlačív a pod.). Výdavky na úpravy informačných systémov a na agendu súvisiacu s úpravou príjmu zo závislej činnosti budú mať aj ostatné subjekty verejnej správy, pričom sa však predpokladá, že úpravy informačných systémov budú zrealizované v rámci štandardných zmlúv na upgrade informačných systémov uzatvorených medzi subjektom verejnej správy a dodávateľom informačného systému, ktoré sú väčšinou uzatvorené na ročné obdobie aj za účelom zapracovania legislatívnych zmien. Zmeny v personálnej a mzdovej agende súvisiace s úpravou príjmu zo závislej činnosti budú zrealizované v rámci pracovného, resp. služobného času. Z dôvodu prepočtu hrubých miezd zamestnancov odhad výšky administratívnych nákladov na jedného zamestnanca je 0,94 € (odhadovaná časová náročnosť jedného úkonu je 15 minút; priemerná hodinová mzda je 3,59 €, čo zodpovedá mediánu priemernej hodinovej mzdy nižších administratívnych zamestnancov – KZAM 4, v roku 2010. Náklady na materiál na jedného zamestnanca sú odhadované vo výške 0,04 €. S použitím štandardného nákladového modelu SCM získame náklady na jedného zamestnanca 0,94 €), t.j. pre zamestnávateľa:

s 1-9 zamestnancami sú náklady 0,94 € - 8,46 €,

s 10-49 zamestnancami sú náklady 9,4 € - 46,06 €,

s 50-249 zamestnancami sú náklady 47 € - 234,06 €,

s 250-499 zamestnancami sú náklady 235 € - 469,06 €,

s 500-999 zamestnancami sú náklady470 € - 939,06 €,

s viac než 1000 zamestnancami viac než 940 €.

Uvedené výdavky budú čerpané v rámci rozpočtovaných bežných výdavkov. Tieto jednorazové výdavky budú v nasledujúcich obdobiach eliminované znížením administratívnych výdavkov v súvislosti s opatreniami navrhnutými v zákone o úprave príjmov zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých výdavkov a jeho jednotlivých článkoch.

1.Najdôležitejšie výpočty vo vzťahu k návrhu novely zákona o dani z príjmov

I.Kvantifikácia príjmov

– zmena sa týka tak príjmov zo závislej činnosti, ako aj príjmov z podnikania. Predmetná zmena má rozhodujúci podiel na zvýšení výnosu dane z príjmov fyzických osôb.

B.Obmedzenie tzv. paušálnych výdavkov vo výške 40 % najviac do výšky 2 400 eur ročne – zmena sa premietne vo zvýšenom príjme dane z príjmov fyzických osôb z podnikania vo výške 34,9 mil. eura v roku 2012, 36,2 mil. eura v roku 2013 a 38,3 mil. eura v roku 2014.

E.Úprava započítavania príjmov manželky (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane - na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 odseku 1 písm. b) sa do vlastného príjmu manželky (manžela) nezahrnuje daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytovaný fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Zahrnutím peňažného príspevku na osobnú asistenciu do príjmov manželky (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) dochádza k zníženiu výnosu dane z príjmov na úrovni 0,1 mil. eur v roku 2012, na úrovni 0,7 mil. eur v roku 2013 a 0,8 mil. eur v roku 2014.

F.Zrušenie klesania nároku na nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka v závislosti od rastúceho príjmu (tzv. milionárska daň) – zmena znamená, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane budú mať všetky fyzické osoby bez rozdielu na výšku ich príjmov. Zmena bude mať negatívny vplyv na výnos z dane z príjmov fyzických osôb o 30,4 mil. eura v roku 2012, o 34 mil. eur v roku 2013 a o 38,3 mil. eura v roku 2014.

G.Zrušenie zamestnaneckej prémie, ktorá výrazným znížením daňovo-odvodového zaťaženia nízkopríjmových skupín zamestnancov stráca svoj význam.

H.Osobitný spôsob odpisovania hmotného majetku daňovníkom, ktorý má príjem z podnikania – tzv. liberálne odpisovanie pre SZČO znižuje výnos z dane z príjmov fyzických osôb o 5 mil. eur v roku 2012, o 5,5 mil. eura v roku 2013 a o 6 mil. eur v roku 2014.

I.Zrušenie povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z prenájmu – zmena sa prejaví vo zvýšení základu dane z príjmov z prenájmu, čo zvýši daňovú povinnosť osôb majúcich príjmy z prenájmu o 3,8 mil. eur v roku 2012.

J.Prechod z ročného uplatňovania daňových odpisov hmotného majetku na mesačné odpisovanie pre všetky formy obstarania majetku (vrátane zosúladenia doby odpisovania majetku obstaraného prostredníctvom finančného lízingu s ostatnými formami obstarania). Úprava sa bude týkať len dane z príjmov právnických osôb a len novonadobúdaného majetku. Opatrenie sa premietne vo zvýšenom príjme dane z príjmov právnických osôb vo výške 53,6 mil. eura v roku 2012, 49,3 mil. eura v roku 2013 a 48,9 mil. eura v roku 2014. V kvantifikácii sa predpokladá, že v 1 roku sa efektívne do výdavkov dostane odpis za 6 mesiacov. Vo výpočte je zohľadnený podiel stratových spoločností (konzervatívny predpoklad 50 %), pri ktorých návrh opatrenia nebude mať vplyv na základ dane. Mesačný odpis je vypočítaný ako 1/12 ročného odpisu. Koeficienty odpisovania pri rovnomernom aj zrýchlenom odpisovaní zostanú zachované.

V súčasnosti ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, z 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla platí daň z príjmov a poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie zamestnanec a zamestnávateľ platí poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Vzhľadom k tomu, že pri úprave príjmu zo závislej činnosti nedochádza k zvýšeniu 1 % o koeficient 1,344, ktorý zodpovedá výške poistného plateného zamestnávateľom, ako aj vzhľadom k tomu, že poistné nie je možné odpočítať z príjmov, prejaví sa uvedené v znížení výnosu dane z príjmov na úrovni 1,1 mil. eur v roku 2012, 1,2 mil. eur v roku 2013 a 1, 3 mil. eur v roku 2014.

II.Kvantifikácia výdavkov

Pre túto oblasť nie sú kvantifikované výdavky.

2.Najdôležitejšie výpočty vo vzťahu k návrhu novely zákona o službách zamestnanosti

kapitola 22-MPSVR SR

program 06G – Ľudské zdroje

zdroj financovania príspevkov aktívnej politiky trhu práce: ESF a ŠR v pomere 85:15

I.Kvantifikácia príjmov

A.Zmeny základne pre výpočet výšky príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce iných plnení podľa zákona o službách zamestnanosti

V súvislosti so zrušením definície celkovej ceny práce sa mení základňa pre výpočet odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so

zdravotným postihnutím podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti, a to na stanovený násobok súčtu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom. Navrhovanou zmenou tak v rokoch 2012 – 2014 dôjde k miernemu zvýšeniu odvodu za nezamestnávanie 1 občana so zdravotným postihnutím v priemere o 0,08 eura. Príjem štátneho rozpočtu sa tak ročne môže zvýšiť v priemere o 412,07 eura.

II.Kvantifikácia výdavkov

A.Zmeny základne pre výpočet výšky príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce iných plnení podľa zákona o službách zamestnanosti

Predpokladaná výška celkovej ceny práce pre rok 2012, vypočítaná z predpokladanej výšky priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za I. až III. štvrťrok 2011 (770,04 eura), by predstavovala sumu 1 041,07 eura.

Súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za I. až III. štvrťrok 2011 a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom sa predpokladá vo výške 1 041,14 eura.

Základňa pre výpočet výšky jednotlivých príspevkov sa tak oproti súčasného právnemu stavu zvýši o 0,07 eura, čím dôjde k zvýšeniu výšky príspevkov na 1 pracovné miesto od 0,01 do 1,09 eura. Navrhovanou zmenou sa v rokoch 2012 – 2014 predpokladajú zvýšené výdavky na uvedené príspevky o 7 110,37 eura ročne pri predpokladanom počte 71 197 podporených pracovných miest, resp. uchádzačov o zamestnanie.

jednej plnoletej fyzickej osobe podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje (512,54 eura). Navrhovanou zmenou tak v rokoch 2012 – 2014 dôjde k zníženiu priemernej výšky príspevku o 0,35 eura, čo pri predpokladanom priemernom ročnom počte 5 284 podporených pracovných miest predpokladá úsporu 11 155,51 eura v priemere ročne.

B.Zrušenie príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami (§ 50a)

Vzhľadom na to, že príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami (§ 50a) sa v zmysle zákona o službách zamestnanosti ruší k 1. januáru 2012, v súčasnosti poskytovaný príspevok sa poskytuje sa počas obdobia najviac 2 rokov, pričom v roku 2011 sa príspevok poskytuje na podporu udržania 1 811 zamestnancov (stav k 31. máju 2011) na základe dohôd, ktoré sa môžu ešte uzatvárať do konca tohto roka s platnosťou až do roku 2013, navrhuje sa v rámci prechodných ustanovení k zákonu o službách zamestnanosti (§ 72t) ustanoviť, že dohody uzatvorené do 31. decembra 2011 sa budú posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011. Výška príspevku sa navrhuje prepočítať ako príslušné % zo mzdy zamestnanca tak, aby výška zodpovedala výške poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie platených zamestnávateľom a zamestnancom.

V súvislosti s touto úpravou sa, vzhľadom na postupné znižovanie počtu podporovaných zamestnancov v zmysle dohôd uzatvorených do 31. decembra 2011, predpokladá v rokoch 2012 a 2013 úspora výdavkov na toto opatrenie v priemere o 2,7 mil. eura a 5,7 mil. eura. V roku 2014 sa príspevok nebude poskytovať už ani v zmysle dohôd uzatvorených do 31. decembra 2011, čo predpokladá úsporu vo výške 9,1 mil. eur.

Predpokladaný vplyv na rozpočet kapitoly 22-MPSVR SR v rokoch 2012 – 2014 na základe uvádzaných zmien:

v eur

Rok

Výdavky

Príjmy

2012

- 2 674 111,71

357,07

2013

- 5 704 624,52

402,11

2014

- 9 128 051,25

477,02

Spolu

-17 506 787,48

1 236,20

3.Najdôležitejšie výpočty vo vzťahu k návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

I.Kvantifikácia príjmov

Úprava pravidelnej a nepravidelnej zložky príjmu verejným zamestnávateľom

V nadväznosti na postup uvedený v § 8 a 9 zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, podľa ktorého má verejný zamestnávateľ upraviť pravidelné a nepravidelné zložky príjmu svojich zamestnancov, môže dôjsť k určitému zvýšeniu príjmov zamestnancov v dôsledku nemožnosti uplatniť zákonom navrhnutý postupom pri úprave jednotlivých zložiek príjmu zamestnanca.

II.Kvantifikácia výdavkov

Úprava pravidelnej a nepravidelnej zložky príjmu verejným zamestnávateľom

Úprava pravidelných a nepravidelných zložiek príjmov zamestnancov verejnými zamestnávateľmi v zmysle postupu uvedenom v § 8 a 9 zákona úprave príjmu zo závislej činnosti, resp. v nadväznosti na použitie koeficientov uvedených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu oproti použitiu koeficientu 1,344 v právnych predpisoch, si môže vyžiadať zvýšenie mzdových výdavkov subjektov verejnej správy.

Tabuľka č. 3

Príjmy (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Štátny rozpočet (MF SR)

2011

2012

2013

2014

Poznámka

100+200

Celkový vplyv na príjmy

3 814 569

1 664 119 051

1 781 817 674

1 906 722 838

100

Daňové príjmy

3 814 569

1 644 396 161

1 761 723 649

1 886 628 813

111

DPFO

3 814 569

1 590 752 749

1 712 373 849

1 837 704 390

111001

- zo závislej činnosti

1 518 905 419

1 636 813 272

1 756 591 454

- z toho: motorové vozidlo

-1 067 638

-1 149 741

-1 248 655

- z toho: osobní asistenti (uplatnenie NČZD)

-578 799

-600 214

111002

- z podnikania a inej SZČO

3 814 569

71 847 331

75 560 577

81 112 937

- z toho: osobní asistenti (uplatnenie NČZD)

-144 700

-150 054

-155 756

111003

- výnos dane poukázaný územnej samospráve

112

DPPO

53 643 412

49 349 800

48 924 423

200

Nedaňové príjmy

19 722 890

20 094 025

292

Ostatné príjmy

19 722 890

20 094 025

292027

Iné

19 722 890

20 094 025

Tabuľka č. 4

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Štátny rozpočet (MF SR)

2011

2012

2013

2014

Poznámka

600

Bežné výdavky

1 670 434 233

1 729 808 575

1 849 773 453

640

Bežné transfery

1 670 434 233

1 729 808 575

1 849 773 453

641

Transfery v rámci verejnej správy

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

264 397 592

267 113 495

283 541 253

642031

- poistné platené štátom

226 101 071

237 849 857

261 878 809

- z toho: sociálne poistenie

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

- z toho: zdravotné poistenie

274 759 804

289 209 583

316 589 140

- iné transfery

-9 065 172

-20 139 482

-30 161 768

642042

- nesystémové dávky - valorizácia

-447 158

-1 140 297

642041

- úspora na rodičovskom príspevku

-9 231 310

-19 868 430

-29 209 200

642008

- materské - osobitný systém

166 138

176 106

187 729

642018

- na garančnú dávku

48 099 000

50 976 000

54 341 000

642032

- zrušenie príspevku o službách zamest. (§50a, zmena základne pre príspevky)

-737 307

-1 572 880

-2 516 788

644

Transfery nefinančným subjektom

-1 936 805

-4 131 745

-6 611 263

644002

- zrušenie príspevku o službách zamest. (§50a, zmena základe pre príspevky)

-1 936 805

-4 131 745

-6 611 263

Poznámka:

1.Uvedeným návrhom novely zákona o dani z príjmov nedôjde k zmene zamestnanosti vo verejnej správe. Rovnako nedôjde k zmene osobných výdavkov. Synergický efekt vplyvom všetkých zmien v rámci daňovo-odvodového systému na zamestnanosť by mal byť pozitívny, nakoľko dochádza k výraznému znižovaniu daňovo-odvodového zaťaženia nízkopríjmových skupín zamestnancov, čo je atraktívne najmä pre nízkokvalifikovaných nezamestnaných. Ďalším aspektom stimulujúcim rast zamestnanosti by malo byť výrazné zníženie administratívneho zaťaženia, čo by sa v strednodobom horizonte mohlo prejaviť v celkovom zlepšení podnikateľského prostredia na Slovensku, a teda aj v podobe lepšej tvorby pracovných miest.

2.Vplyv na územnú samosprávu:

a)K prerozdeleniu dane z príjmov fyzickej osoby:

Výnos dane z príjmov fyzickej osoby poukázaný územnej samospráve nebude vplyvom navrhovaných opatrení zmenený oproti súčasnému stavu. I keď navrhovanými opatreniami dochádza k zvýšenému výnosu dane z príjmov fyzických osôb v roku 2012 o 1 590 752 749 eur, v roku 2013 o 1 712 373 849 eur a v roku 2014 o 1 837 704 390 eur, z ktorého by v súlade s platným znením zákona č. 564/2003 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mala byť poukázaná územnej samospráve vo výške 93,8 %, t.j. v roku 2011 suma vo výške 1 492 126 078,56 eura, v roku 2012 suma vo výške 1 606 206 670,36 eura a v roku 2013 suma vo výške 1 723 766 717,82 eura, vzhľadom na potrebu financovania výpadku príjmov v oblasti poistných systémov, budú tieto sumy prerozdelené do systému sociálneho poistenia a do systému verejného zdravotného poistenia, prípadne na iné opatrenia uvádzané v tejto doložke vybraných vplyvov v súlade s opatreniami uvedenými v predkladanom návrhu zákona o úprave príjmov zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súvislosti s uvedeným bude potrebné pripraviť novelu zákona č. č. 564/2003 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bude riešená ako súčasť problematiky rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014.

b)Vplyv na rozpočet územnej samosprávy na zabezpečenie zmien predložených v návrhu zákona je obdobný ako pri ostatných verejných zamestnávateľoch. Výdavky potrebné na úpravu informačných systémov a na realizáciu úkonov súvisiacich s úpravou príjmu zo závislej činnosti sú súčasťou bežných výdavkov verejnej samosprávy, v rámci ktorých sú každoročne plánované finančné prostriedky na zapracovanie legislatívnych zmien v informačných systémoch prostredníctvom zmlúv medzi príslušným subjektom verejnej samosprávy a dodávateľom informačného systému a na vykonávanie potrebných úkonov súvisiacich s personálnou a mzdovou agendou, ktorú budú zabezpečovať zamestnanci verejnej samosprávy v rámci plánovaných mzdových výdavkov.

Najdôležitejšie výpočty vo vzťahu k návrhu novely zákona o sociálnom poistení a zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Kvantifikácia vplyvov opatrení návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predpokladá transfer zo štátneho rozpočtu vo výške výpadku príjmov z poistného od ekonomicky aktívnych osôb, a to 1 407 mil. eur v roku 2012; 1 466 mil. eur v roku 2013 a 1 572 mil. eur v roku 2014. Z dôvodu nižších príjmov na sociálne poistenie bol kvantifikovaný vplyv na tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne vo výške 2,4 % z prijatého poistného a 0,5 % z postúpených príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predpokladá sa celkový negatívny vplyv na bilanciu správneho fondu Sociálnej poisťovne v bežnom roku v roku 2012 vo výške 34,8 mil. eura, v roku 2013 vo výške 36,3 mil. eura a v roku 2014 vo výške 38,9 mil. eura.

I. Kvantifikácia príjmov

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že všetky navrhované opatrenia budú platiť súčasne. Počíta sa teda s kombináciou vplyvov a nie je možné považovať nižšie uvedenú kvantifikáciu len ako mechanický súčet vplyvov jednotlivých opatrení. Z uvedeného dôvodu je kvantifikácia relatívne komplexná, pričom z dôvodu absencie niektorých údajov bolo nutné pri niektorých opatreniach urobiť viacero expertných predpokladov.

A.Rozšírenie osobného rozsahu povinne sociálne poistených osôb o:

a. fyzické osoby vykonávajúce prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru

Na účely kvantifikácie sa vychádzalo z reálnych štatistických údajov zo Sociálnej poisťovne za rok 2010, ktoré členia tzv. dohodárov podľa vymeriavacieho základu. Podľa uvedeného bolo mesačne v roku 2010 priemerne 201 335 dohodárov bez súbehu s inou zárobkovou činnosťou a 106 286 v súbehu s inou zárobkovou činnosťou. Pre určenú skupinu osôb bola použitá sadzba 10 % a odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu 190 eur, ktorá bola degresívne znížená pre tzv. dohodárov v súbehu.

b.fyzické osoby, ktoré budú mať právo na príjem, ktorým je podiel na zisku

vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom

Na základe vývoja údajov o vyplatených dividendách do roku 2009 v posledných rokoch a vplyvu krízy na roky 2010 – 2011 sa ako základ pre výpočet vplyvov na rok 2011 použil údaj o vyplatených dividendách za rok 2006 (pre fyzické osoby približne 246 mil. eur). Na výpočet bola ďalej použitá znížená sadzba poistného na sociálne poistenie vo výške 13 % a vychádzalo sa z expertného odhadu, že 45 % z objemu dividend bude zaťažených poistným.

B.Zmena sadzby poistného na sociálne poistenie pre zamestnancov na 19 % z dôvodu zavedenia príjmu na tzv. superhrubú úroveň a z dôvodu zavedenia nových parametrov daňovo-odvodového systému

Na výpočet nových príjmov za zamestnancov bola použitá sadzba poistného na sociálne poistenie vo výške 19 %, mesačný vymeriavací základ z východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne bol upravený na 1 033,54 eura pre rok 2012 (koeficient 1,344 a maximálne poistné ročne na úrovni 47,1716-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné) a vychádzalo sa z počtu 1 656 187

platiacich zamestnancov pre rok 2012. Sadzba na starobné dôchodkové sporenie bola určená na 6,7 %, čo znamená iba nepatrný nárast príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

C.Nové podmienky sociálneho poistenia pre SZČO

Vplyvom zmien vyplývajúcich z návrhu zákona (neuplatňovanie konštanty 2 pre úpravu čiastkového základu dane používaného na určenie vymeriavacieho základu na sociálne poistenie, minimálny vymeriavací základ vo výške 3,3-násobku sumy platného životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie a maximálne poistné) predpokladá sa zvýšenie priemerného vymeriavacieho základu SZČO na 725,3 eura. Na účely kvantifikácie bola ďalej použitá sadzba poistného na sociálne poistenie 13 % a počet 233 965 platiacich SZČO. Sadzba na starobné dôchodkové sporenie bola určená na 6,7 %, čo vzhľadom na výrazný nárast vymeriavacieho základu u SZČO bude znamenať zodpovedajúci rast príspevkov pre starobné dôchodkové sporenie.

Pre kvantifikáciu vzniku poistenia odo dňa začatia výkonu SZČO s tým, že poistné by bolo doplatené v nasledujúcom kalendárnom roku po podaní daňového priznania, sa predpokladá 11 100 dotknutých osôb s minimálnym vymeriavacím základom a sadzbou poistného na sociálne poistenie 13 %. Prvýkrát zaplatené poistné by bolo teda až v roku 2013.

D.Zavedenie maximálneho poistného na sociálne poistenie

Predmetná zmena bola zohľadnená pri kvantifikáciách týkajúcich sa rozšírenia osobného rozsahu povinne sociálne poistených osôb, zmeny sadzby poistného na sociálne poistenie pre zamestnancov na 19 % z tzv. superhrubej mzdy a nových podmienok sociálneho poistenia pre SZČO.

E.Poskytovanie garančnej dávky ako štátnej sociálnej dávky a úhrada neodvedených príspevkov zamestnávateľom na starobné dôchodkové sporenie zo štátneho rozpočtu

V súvislosti s úhradou neodvedených príspevkov zamestnávateľom na starobné dôchodkové sporenie zo štátneho rozpočtu sa predpokladá, že predmetné príspevky zaplatené zamestnávateľom po 60. dňoch budú príjmom štátneho rozpočtu znížené o tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne (z dôvodu, že vymáhanie bude v pôsobnosti Sociálnej poisťovne) v objeme 19,7 mil. eura pre rok 2012, 20,1 mil. eura pre rok 2013 a 20,1 mil. eura pre rok 2014. Na účely kvantifikácie sa vychádzalo z východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2012 až 2014, nakoľko tieto príjmy sú podľa súčasného právneho stavu príjmami Sociálnej poisťovne.

F.Prispôsobenie sadzby poistného na sociálne poistenie platenej štátom a Sociálnou poisťovňou za zákonom ustanovený okruh osôb

Východiská rozpočtu Sociálnej poisťovne predpokladajú 173 629 poistencov štátu v roku 2012; 178 388 osôb v roku 2013 a 181 693 osôb v roku 2014. Zároveň východiská rozpočtu Sociálnej poisťovne predpokladajú 2 157 poberateľov úrazovej renty v roku 2012, za ktorých platí poistné Sociálna poisťovňa, 2 351 poberateľov v roku 2013 a 2 550 poberateľov v roku 2014. Kvantifikácia vychádza zo skutočnosti, že súčasná sadzba štátu 26 % na dôchodkové poistenie bude znížená na 19 %, sadzba

Sociálnej poisťovne 18 % na starobné poistenie bude zvýšená na 19 %, pri zachovaní sadzby 6,7 % na starobné dôchodkové sporenie.

G.Výpadok príjmov z poistného plateného zamestnávateľom z jedného percenta zo vstupnej ceny vozidla poskytnutého zamestnávateľom na používanie zamestnancovi na služobné aj súkromné účely.

V súčasnosti ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, z 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla platí poistné zamestnanec aj zamestnávateľ. Vzhľadom k tomu, že pri úprave príjmu zo závislej činnosti nedochádza k zvýšeniu 1 %, prejaví sa uvedené vo výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z dôvodu toho, že nedošlo k presunu poistného na sociálne poistenie plateného zamestnávateľom na zamestnanca. Výpadok príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2012 sa predpokladá na úrovni 1,1 mil. eur, v roku 2013 približne 1,2 mil. eur a v roku 2014 na úrovni 1,3 mil. eur.

II. Kvantifikácia výdavkov

Niektoré opatrenia v návrhu zákona o sociálnom poistení budú mať vplyv na nárast výdavkov Sociálnej poisťovne, nakoľko dávky sociálneho poistenia závisia od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné. V tejto časti je preto popísaný spôsob výpočtu výdavkov Sociálnej poisťovne pre predmetné opatrenia.

A.Úprava dobrovoľného poistenia na účely sociálneho poistenia

Z východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2012 až 2014 boli určené predpokladané výdavky na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti pre dobrovoľne poistené osoby vo výške 90,6 mil. eura v roku 2012; 99,1 mil. eura v roku 2013 a 108,3 mil. eura v roku 2014. V prvom roku sa počíta s nezmenenými výdavkami na dávku v nezamestnanosti, s výdavkami na nemocenské poistenie pre SZČO vo výške 40 %, s nezmenenými výdavkami na dávku materské pre dobrovoľne poistených aj SZČO, s 25 % nábehom starých výdavkov pre dobrovoľne poistené osoby a s nábehom nových prípadov zvýšených o 1,4-násobok rastu vymeriavacieho základu. Obdobne sa postupovalo v nasledujúcich rokoch.

B.Poskytovanie garančnej dávky ako štátnej sociálnej dávky a úhrada neodvedených príspevkov zamestnávateľom na starobné dôchodkové sporenie zo štátneho rozpočtu

Na základe východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2012 až 2014 sa predpokladajú výdavky Sociálnej poisťovne na garančnú dávku a na úhradu neodvedených príspevkov zamestnávateľom na starobné dôchodkové sporenie v objeme 48,1 mil. eura pre rok 2012, 51,0 mil. eura pre rok 2013 a 54,3 mil. eura pre rok 2014, ktoré podľa navrhovanej zmeny budú uhrádzané zo štátneho rozpočtu, čiže budú výdavkom kapitoly MPSVR SR v prípade garančnej dávky a MF SR v prípade úhrady neodvedených príspevkov zamestnávateľom na starobné dôchodkové sporenie a Sociálna poisťovňa bude navrhované opatrenia iba vykonávať.

C.Diferencovaná výška dávky v nezamestnanosti

Kvantifikácia vychádza z percentuálneho rozloženia poberateľov dávky v nezamestnanosti podľa dĺžky doby jej poberania a podľa vekových skupín v roku 2010, keď do jedného mesiaca bolo 7 % poberateľov; od jedného do dvoch mesiacov 8 %; od dvoch do troch mesiacov 7 %; od troch do štyroch mesiacov 9 %; od štyroch do piatich mesiacov 7 % a od piatich do šiestich mesiacov 62 %. Pre prvé dva mesiace

sa počíta so sadzbou dávky 65 %, pre druhé dva mesiace 45 % a posledné dva mesiace 35 %. Z východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne a simulatívnym nábehom navrhovaného právneho stavu je získané príslušné percentuálne zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne. V prvom roku účinnosti 2012 sa počíta s ponechaním sumy dávky v nezamestnanosti pre dávky priznané na základe právnych predpisov účinných v minulom roku, tzn. staré prípady priznané pred 1. januárom 2012.

D.Postupný prechod na valorizačný mechanizmus prostredníctvom dôchodcovskej inflácie s účinnosťou od 1. januára 2017, pričom počas prechodného obdobia (2013 až 2016) sa navrhuje zvyšovať dôchodkové dávky o pevnú sumu.

V súlade s aktuálnou makroekonomickou prognózou IFP z júna 2011 kvantifikácia predpokladala valorizáciu v roku 2013 vo výške 4,5 % a v roku 2014 vo výške 4,9 %. Tieto percentuálne zvýšenia znamenajú výdavky na dôchodkové dávky v sume 260,3 mil. eura v roku 2013 a 299,9 mil. eura v roku 2014. Pre výpočet nových výdavkov na valorizáciu dôchodkových dávok bol použitý index rastu spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov 3,8 % pre rok 2013 a 3,6 % pre rok 2014 podľa prognózy IFP. Na účely valorizácie úrazových dávok bol použitý index rastu spotrebiteľských cien 3,5 % pre rok 2013 a 3,5 % pre rok 2014 taktiež podľa prognózy IFP.

E.Rozšírenie použitia OMB v hodnote 0,67 na vybraných poistencov vo veku do 20 rokov

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že ročne v kategórii poistencov do 20 rokov bude priznaných 160 invalidných dôchodkov, pričom vplyvom novej zmeny dôjde k zníženiu jeho mesačnej výšky o 162,8 eura. V ďalších rokoch sa počítalo s nábehom nových prípadov a valorizáciou v súlade s makroekonomickou prognózou IFP.

F.Úprava materského

Vo východiskách rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2012 až 2014 sú predpokladané výdavky na nemocenské dávky vo výške 468,2 mil. eura v roku 2012; 518,4 mil. eura v roku 2013 a 571,8 mil. eura v roku 2014. Kvantifikácia ďalej vychádzala z predpokladu, že dávka materské má celkovú váhu 29,2 % z uvedených celkových výdavkov, pričom nové výdavky boli určené prostredníctvom koeficientu 1,27. Pri výpočte celkového finančného vplyvu na verejnú správu bola zohľadnená úspora pre štátny rozpočet (kapitolu MPSVR SR) z dôvodu nižšieho čerpania rodičovského a vyššie výdavky pre rozpočtové kapitoly osobitného systému (MO SR, MF SR, MS SR a MV SR).

Tabuľka č. 5

Príjmy (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Sociálna poisťovňa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

100+300+400

Celkový vplyv na príjmy

-68 381 623

-71 453 751

-74 804 356

100

Daňové príjmy

-1 456 632 179

-1 518 186 550

-1 627 553 794

150

Poistné

-1 456 632 179

-1 518 186 550

-1 627 553 794

151-153

155-158

Sociálne poistenie

-1 456 632 179

-1 518 186 550

-1 627 553 794

151-153

155-158

- EAO

-1 407 973 446

-1 466 826 825

-1 572 843 463

- z toho: motorové vozidlo

-1 067 638

-1 149 741

-1 248 655

152-153

157-158

- poistné platené štátom

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

300

Granty a transfery

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

312

Transfery v rámci verejnej správy

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

312009

Transfery v rámci verejnej správy

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

400

Príjmy z transakcií s fin. aktívami a pasívami

-19 722 890

-20 094 025

411

Od úverovaných subjektov

-19 722 890

-20 094 025

411008

Od zamestnávateľov z garančného poistenia

-19 722 890

-20 094 025

100+300

Celkový vplyv bez 400,800

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

Tabuľka č. 6

Príjmy (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Verejná správa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

100+300+400

Celkový vplyv na príjmy

-68 381 623

-71 453 751

-74 804 356

100

Daňové príjmy

-1 456 632 179

-1 518 186 550

-1 627 553 794

150

Poistné

-1 456 632 179

-1 518 186 550

-1 627 553 794

151-153, 155-158

Sociálne poistenie

-1 456 632 179

-1 518 186 550

-1 627 553 794

151-153, 155-158

- EAO

-1 407 973 446

-1 466 826 825

-1 572 843 463

- z toho: motorové vozidlo

-1 067 638

-1 149 741

-1 248 655

152-153,157-158

- poistné platené štátom

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

300

Granty a transfery

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

312

Transfery v rámci verejnej správy

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

312009

Transfery v rámci verejnej správy

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

400

Príjmy z transakcií s fin. aktívami a pasívami

-19 722 890

-20 094 025

411

Od úverovaných subjektov

-19 722 890

-20 094 025

411008

Od zamestnávateľov z garančného poistenia

-19 722 890

-20 094 025

100+300

Celkový vplyv bez 400,800

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

Tabuľka č. 7

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Štátny rozpočet

2011

2012

2013

2014

Poznámka

600

Výdavky celkom

1 359 314 713

1 415 467 099

1 518 133 132

600

Bežné výdavky

1 359 314 713

1 415 467 099

1 518 133 132

640

Bežné transfery

1 359 314 713

1 415 467 099

1 518 133 132

641

Transfery v rámci verejnej správy

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

642031

- poistné platené štátom

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

Tabuľka č. 8

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Sociálna poisťovňa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

600+720+800

Výdavky celkom

-64 443 067

-126 354 575

-220 682 352

600

Bežné výdavky

12 032 043

-44 496 600

-132 094 377

630

Tovary a služby

4 000 000

640

Bežné transfery

8 032 043

-44 496 600

-132 094 377

641

Transfery v rámci verejnej správy

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

8 032 043

-44 496 600

-132 094 377

- dobrovoľne poistené osoby - zrušenie účasti

-37 062 960

-45 880 872

-55 298 626

- prechod na nový valorizačný mechanizmus

-40 850 425

-122 818 331

- invalidný dôchodok pre poistencov do 20 rok.

-182 346

-578 246

-1 076 395

- zmeny v materskom (sadzba - 65% a 40 týž.)

37 577 350

41 612 943

45 898 975

- zmeny v dávke v nezamestnanosti

7 700 000

1 200 000

720

Kapitálové transfery

-28 376 110

-30 881 975

-34 246 975

722

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

-28 376 110

-30 881 975

-34 246 975

722004

Jednotlivcovi

-28 376 110

-30 881 975

-34 246 975

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Sociálna poisťovňa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

800

Výdavky z transakcií s fin. aktívami a pasívami

-48 099 000

-50 976 000

-54 341 000

813

Úvery, pôžičky a návratné fin. výpomoci (z GP)

-48 099 000

-50 976 000

-54 341 000

600+720

Celkový vplyv bez 400,800

-16 344 067

-75 378 575

-166 341 352

Tabuľka č. 9

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Verejná správa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

600+720+800

Výdavky celkom

1 294 871 646

1 289 112 524

1 297 450 780

600

Bežné výdavky

1 371 346 756

1 370 970 499

1 386 038 755

630

Tovary a služby

4 000 000

640

Bežné transfery

1 367 346 756

1 370 970 499

1 386 038 755

641

Transfery v rámci verejnej správy

1 407 973 446

1 466 826 825

1 572 843 463

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

-40 626 690

-95 856 326

-186 804 708

- z toho: ŠR

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Verejná správa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

642031

- poistné platené štátom

-48 658 733

-51 359 726

-54 710 331

- z toho: SP

8 032 043

-44 496 600

-132 094 377

- dobrovoľne poistené osoby - zrušenie účasti

-37 062 960

-45 880 872

-55 298 626

- prechod na nový valorizačný mechanizmus

-40 850 425

-122 818 331

- invalidný dôchodok pre poistencov do 20 rok.

-182 346

-578 246

-1 076 395

- zmeny v materskom (sadzba - 65% a 40 týž.)

37 577 350

41 612 943

45 898 975

- zmeny v dávke v nezamestnanosti

7 700 000

1 200 000

720

Kapitálové transfery

-28 376 110

-30 881 975

-34 246 975

722

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

-28 376 110

-30 881 975

-34 246 975

722004

Jednotlivcovi

-28 376 110

-30 881 975

-34 246 975

800

Výdavky z trans. s fin. aktívami a pasívami

-48 099 000

-50 976 000

-54 341 000

813

Úvery, pôžičky a návratné fin. výpomoci (z GP)

-48 099 000

-50 976 000

-54 341 000

600+720

Celkový vplyv bez 400,800

1 342 970 646

1 340 088 524

1 351 791 780

Najdôležitejšie výpočty vo vzťahu k návrhu novely zákona o zdravotnom poistení

Kvantifikácia predpokladá neutrálny vplyv na objem zdrojov, nakoľko výpadok príjmov od ekonomicky aktívnych vo výške 260 mil. eur je kompenzovaný platbou štátu za poistencov štátu. Koncepcia predpokladala minimálne sadzbu 4,26 % z vymeriavacieho základu zo superhrubej mzdy. Výška poistného (sadzby poistného) plateného štátom za poistencov štátu uvedených v § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorých je v súčasnosti 3 300 000, ktorá nebude len ako kompenzácia za výpadok príjmov zdravotných poisťovní zavedením superhrubej mzdy, je predmetom rokovaní o štátnom rozpočte.

I. Kvantifikácia príjmov

Keďže návrh opatrení mení podstatným spôsobom základňu pre výpočet poistného, zvyšuje odvodové zaťaženie najmä SZČO, pri kvantifikácii bolo nutné zohľadniť aj potenciálnu zmenu správania vo väzbe na navrhované opatrenia. Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že všetky navrhované opatrenia budú platiť súčasne. Počíta sa teda s kombináciou vplyvov a nie je možné považovať nižšie uvedenú kvantifikáciu len ako mechanický súčet vplyvov jednotlivých opatrení. Z uvedeného dôvodu je kvantifikácia relatívne komplexná, pričom z dôvodu absencie niektorých údajov bolo nutné pri niektorých opatreniach urobiť viacero expertných predpokladov.

Z uvedených dôvodov boli pri kvantifikácii všetkých opatrení použité nasledujúce predpoklady:

A.Dôležitým predpokladom v prípade rozšírenia základu pre výpočet poistného je fakt, že dodatočné odvodové bremeno uvalené na uvedené druhy príjmov bude celé znášať zamestnanec. Očakáva sa, že zamestnávatelia nezmenia objem nákladov práce, čo znamená, že v prípade potreby upravia výšku vyplatených hrubých miezd (vrátane odmien) na úrovni spoločnosti. Dotknúť sa to môže najmä výšky vyplatených odmien, ktoré sú najflexibilnejšou zložkou príjmov. Znamená to, že z pohľadu zamestnávateľa zostanú náklady práce nezmenené. Zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia sa presunie na zamestnanca. Zamestnávateľ síce prestáva byť platiteľom poistného, avšak stále ostáva odvádzateľom poistného.

B.Zjednotenie s daňovým zákonom má za cieľ znížiť obchádzanie povinností platiť poistné do systému verejného zdravotného poistenia; elimináciou rozdielov v jednotlivých zákonoch (daňový, sociálny, zdravotný) sa predpokladá zníženie administratívnej záťaže. Schválením všetkých opatrení sa možnosť legálnym spôsobom obchádzať tieto povinnosti výrazne znížila. Napriek tomu nie je možné zamedziť niektorým jednotlivcom využiť ďalšie legislatívne možnosti s cieľom vyhnúť sa plateniu poistného. Z uvedeného dôvodu kvantifikácia predpokladá, že niektorí jednotlivci, v závislosti od predpokladaného poklesu čistých príjmov, sa plateniu poistného vyhnú.

C.Vplyv na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy - neutrálny vplyv na príjmy z poistného na verejné zdravotné poistenie vyplýva z navýšenia platby za poistencov štátu (pri počte poistencov štátu 3 300 000), od ekonomicky aktívnych zmenou vymeriavacích základov dochádza k zníženiu príjmov od ekonomicky aktívnych. Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe.

D.Rozšírenie osobného rozsahu povinne zdravotne poistených osôb o fyzické osoby vykonávajúce prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Na účely kvantifikácie sa vychádzalo z reálnych štatistických údajov zo Sociálnej poisťovne za rok 2010, ktoré členia tzv. dohodárov podľa vymeriavacieho základu. Podľa uvedeného bolo mesačne v roku 2010 priemerne 201 335 dohodárov bez súbehu s inou zárobkovou činnosťou a 106 286 v súbehu s inou zárobkovou činnosťou. Pre určenú skupinu osôb bola použitá sadzba 9 % a odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu 190 eur, ktorá bola degresívne znížená pre tzv. dohodárov v súbehu.

E.Zúženie osobného rozsahu povinne zdravotne poistených osôb o osoby s príjmami z prenájmu, z kapitálových a príležitostných príjmov

Zrušenie povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z príjmov z prenájmu, z kapitálových a príležitostných príjmov podľa § 6 ods. 3, § 7 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa prejaví v znížení príjmu zdravotných poisťovní.

F.Zmena sadzby poistného na zdravotné poistenie pre zamestnancov na 9 % z dôvodu zavedenia príjmu na superhrubú úroveň

Na výpočet nových príjmov za zamestnancov bola použitá sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie vo výške 9 %, mesačný vymeriavací základ z východísk rozpočtu zdravotných poisťovní bol upravený na 1 033,54 eura pre rok 2012 (koeficient 1,344 a maximálne poistné ročne na úrovni 22,3444-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru daného roka) a vychádzalo sa z počtu 1 724 303 platiacich zamestnancov pre rok 2012. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu (ďalej len „MVZ“) z 3-násobku priemernej mzdy (2 307 eur v roku 2012) na 3,8-násobok superhrubej priemernej mzdy (3 927,46 eura) v roku 2012 spolu so znížením sadzby zo 14 % zamestnanca a zamestnávateľa na 9 % má vplyv cca 10 mil. eur.

G.Nové podmienky poistného na zdravotné poistenie pre SZČO

Vplyvom zmien vyplývajúcich z návrhu zákona (neuplatňovanie konštanty 2,14 pre úpravu čiastkového základu dane používaného na určenie vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie, minimálny vymeriavací základ vo výške 3,3-násobku sumy platného životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné a maximálne poistné) predpokladá sa zvýšenie priemerného vymeriavacieho základu SZČO na 725,3 eura. Na účely kvantifikácie bola ďalej použitá sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie 9 % a počet 443 157 platiacich SZČO. Výpočty zohľadňujú zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov o 1,841-násobok, ktorý sa týka cca 100 % SZČO, pokiaľ nie sú v súbehu so štátom alebo so zamestnaním.

H.Nové podmienky pre iných platiteľov

Vplyvom zmien sa zohľadňuje zavedenie OPVZ, ktorá bude mať vplyv na zvýšenie počtu poistencov štátu, zohľadňuje sa skutočnosť, že nad úrovňou OPVZ sa z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bude platiť poistné bez ohľadu na skutočnosť, či príjem z dohody dosahuje aj poistenec štátu, zohľadňuje existenciu maximálneho poistného, zohľadňuje skutočnosť, že platba samoplatiteľov verejného zdravotného poistenia (133 160 samoplatiteľov) sa nezmení (9 % z 0,512-násobku hrubej mzdy

prepočítanej na tzv. superhrubú úroveň spred dvoch rokov, t.j. v roku 2012 ide o 9 % z 0,512-násobku zo sumy 1 033,54 eura), zohľadňuje zmeny v platení poistného na verejné zdravotné poistenie pri pasívnych príjmoch (zrušenie poistného na verejné zdravotné poistenie na prenájom, zrušenie platieb z kapitálových príjmov a z príležitostných príjmov).

I.Zavedenie maximálneho poistného na verejné zdravotné poistenie

Predmetná zmena bola zohľadnená pri kvantifikáciách. Zavedenie jednotnej sumy maximálneho ročného poistného na úrovni 22,3444-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru daného roka predstavuje v roku 2012 sumu 4 241,63 eura za rok, čo znamená vyššiu sumu oproti maximálnemu ročnému poistnému, ktoré by bolo platené v roku 2012 (3 875,76 eura) o 365,87 eura, čo bude mať pozitívny vplyv na výšku príjmov zdravotných poisťovní.

J.Vylúčenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom z vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie

Vylúčením týchto príjmov z vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie bol zosúladený vymeriavací základ na verejné zdravotné poistenie s vymeriavacím základom na sociálne poistenie s cieľom zachovať podporu doplnkovému dôchodkovému sporeniu, a to aj vzhľadom k tomu, že pre časť zamestnávateľov sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie povinnými príspevkami definovanými právnym predpisom. Uvedené zosúladenie vymeriavacích základov bude mať negatívny vplyv na príjmy zdravotných poisťovní. Vo výške 14 mil. eur v roku 2012, 15 mil. eur v roku 2013 a 16 mil. eur v roku 2014. Vylúčenie príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude realizované v prechodnom období, nakoľko s účinnosťou od 1. januára 2012 sa § 50a vypúšťa zo zákona a z tohto dôvodu uvedené príjmy budú dobiehať dva roky na základe dohôd uzatvorených do 31. decembra 2011.

K.Výpadok príjmov z poistného plateného zamestnávateľom z jedného percenta zo vstupnej ceny vozidla poskytnutého zamestnávateľom na používanie zamestnancovi na služobné aj súkromné účely

V súčasnosti ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, z 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla platí poistné zamestnanec aj zamestnávateľ. Vzhľadom k tomu, že pri úprave príjmu zo závislej činnosti nedochádza k zvýšeniu 1 %, prejaví sa uvedené vo výpadku príjmov zdravotných poisťovní z dôvodu toho, že nedošlo k presunu poistného na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnávateľom na zamestnanca. Výpadok poistného v rokoch 2012 – 2014 sa predpokladá na úrovni 0,5-0,6 mil. eur.

II. Kvantifikácia výdavkov

Vzhľadom na to, že sa v krátkom čase realizujú ďalšie zmeny a navrhované opatrenia (zákon č. 499/2011 Z. z. – úplné naviazanie na zákon o dani z príjmov a od 1. 5. 2011 –

presun ročného zúčtovania na zdravotné poisťovne), administrácia navrhovaných úkonov bude mať výrazné vplyv na informačné systémy zdravotných poisťovní. V kvantifikácii sa odhadujú výdavky zdravotných poisťovní na informačné systémy v sume cca 4,8 mil. eura.

Vyššie príjmy budú použité na financovanie zdravotnej starostlivosti. Rozšírenie vymeriavacích základov pre platenie verejného zdravotného poistenia bude mať vplyv na nárast výdavkov na poistné platené zamestnávateľom, čo v prípade zamestnancov vo verejnej správe bude mať vplyv na nárast výdavkov rozpočtu verejnej správy (kategória rozpočtovej klasifikácie 620). V prípade štátneho rozpočtu budú zvýšené nároky na rozpočet vykryté v rámci výdavkových limitov kapitol na príslušný rok.

Tabuľka č. 10

Príjmy (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Štátny rozpočet

2011

2012

2013

2014

Poznámka

300

Granty a transfery

312

Transfery v rámci verejnej správy

312009

Transfer zo SP

Tabuľka č. 11

Príjmy (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zdravotné poisťovne

2011

2012

2013

2014

Poznámka

100

Daňové príjmy

150

Poistné

154

Poistné na zdravotné poistenie

154001 154002

- zamestnanci, zamestnávatelia

-305 478 837

-321 171 754

-347 314 590

- z toho: oslobodenie príspevkov na DDS

-14 099 079

-15 119 947

-16 279 504

- z toho: motorové vozidlo

-505 723

-544 614

-591 468

154002

- SZČO (vrátane zrušených ZO na prenájom)

33 580 757

34 007 355

32 209 379

154009

- iní platitelia

-2 861 724

-2 045 184

-1 483 929

154005

- štát (poistné platené štátom)

274 759 804

289 209 583

316 589 140

Tabuľka č. 12

Príjmy (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Verejná správa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

100+300

Celkový vplyv na príjmy

100

Daňové príjmy

150

Poistné

151-153

155-158

Sociálne poistenie

154001, 154002

- zamestnanci, zamestnávatelia

-305 478 837

-321 171 754

-347 314 590

- z toho: oslobodenie príspevkov na DDS

-14 099 079

-15 119 947

-16 279 504

- z toho: motorové vozidlo

-505 723

-544 614

-591 468

154002

- SZČO (vrátane zrušených ZO na prenájom)

33 580 757

34 007 355

32 209 379

154009

- iní platitelia

-2 861 724

-2 045 184

-1 483 929

154005

- štát (poistné platené štátom)

274 759 804

289 209 583

316 589 140

300

Granty a transfery

312

Transfery v rámci verejnej správy

312009

Transfer zo SP

Tabuľka č. 13

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Štátny rozpočet

2011

2012

2013

2014

Poznámka

600

Výdavky celkom

274 759 804

289 209 583

316 589 140

600

Bežné výdavky

274 759 804

289 209 583

316 589 140

640

Bežné transfery

274 759 804

289 209 583

316 589 140

641

Transfery v rámci verejnej správy

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

274 759 804

289 209 583

316 589 140

642031

- štát (poistné platené štátom)

274 759 804

289 209 583

316 589 140

Tabuľka č. 14

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zdravotné poisťovne

2011

2012

2013

2014

Poznámka

600

Výdavky celkom

4 800 000

600

Bežné výdavky

4 800 000

630

Tovary a služby

4 800 000

640

Bežné transfery

641

Transfery v rámci verejnej správy

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

800

Výdavky z trans. s fin. aktívami a pasívami

Tabuľka č. 15

Výdavky (ESA 95, v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Verejná správa

2011

2012

2013

2014

Poznámka

600

Výdavky celkom

279 559 804

289 209 583

316 589 140

600

Bežné výdavky

279 559 804

289 209 583

316 589 140

630

Tovary a služby

4 800 000

640

Bežné transfery

274 759 804

289 209 583

316 589 140

641

Transfery v rámci verejnej správy

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým PO

274 759 804

289 209 583

316 589 140

642031

- štát (poistné platené štátom)

274 759 804

289 209 583

316 589 140

800

Výdavky z trans. s fin. aktívami a pasívami

813

Úvery, pôžičky a návratné fin. výpomoci (z GP)

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty, vrátane fyzických osôb – podnikateľov, ktoré podnikajú bez zamestnancov.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady – jednorazové náklady na úpravu informačných systémov v oblasti účtovníctva a daní, v oblasti personálnej agendy a miezd, ako aj jednorazové náklady súvisiace s potrebou vykonania zmien z dôvodu zvýšenia hrubých miezd zamestnancov.

SZČO – podnikatelia: pre približne 180 400 osôb v dôsledku harmonizácie vymeriavacích základov sa zníži disponibilný príjem v dôsledku čiastočného odstránenia neodôvodnenej exkluzivity v zdaňovaní (komplexné posúdenie spolu s ostatnými zmenami v daňovo-odvodovom systéme);

SZČO – podnikatelia: pre približne 116 600 osôb s ročným ziskom z podnikania pred zdanením a poistným do výšky približne 4 823 eur sa čistý disponibilný príjem zvýši v priemere o 96,2 % (komplexné posúdenie spolu s ostatnými zmenami v daňovo-odvodovom systéme).

Pre vysoko príjmové skupiny – pre 108 000 osôb nárast poistného na verejné zdravotné poistenie z 3752 eur ročne na sumu 4 246,77 eur ročne.

Pre SZČO – pre 300 000 nárast poistného na verejné zdravotné poistenie o cca 17 eur mesačne resp. 204 eur ročne.

Pozitívny vplyv – zníženie administratívnych nákladov, zjednodušenie administrácie povinností spojených s vykazovaním a platbami poistného. Pozitívny dlhodobý vplyv súvisiaci najmä s formálnym zjednodušením systému. Pozitívny vplyv z dôvodu zníženia administratívnej agendy (počtu dokumentov, času potrebného na spracovanie agendy týkajúcej sa poistného na verejné zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie), a tým aj vplyv na

Vplyvy na podnikateľské prostredie

zjednodušenie podnikania a jeden z impulzov pre jeho rozvoj).

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

V dôsledku všetkých navrhovaných zmien dôjde všeobecne k zníženiu administratívnych nákladov v nasledujúcich obdobiach.

Z dôvodu prepočtu hrubých miezd zamestnancov odhad výšky administratívnych nákladov na jedného zamestnanca je 0,94 € (odhadovaná časová náročnosť jedného úkonu je 15 minút; priemerná hodinová mzda pracovníka je 3,59 €, čo zodpovedá mediánu priemernej hodinovej mzdy nižších administratívnych zamestnancov – KZAM 4, v roku 2010. Náklady na materiál na jedného zamestnanca sú odhadované vo výške 0,04 €. S použitím štandardného nákladového modelu SCM získame náklady na jedného zamestnanca 0,94 €), t.j. pre podnikateľa:

s 1-9 zamestnancami sú náklady 0,94 € - 8,46 €

s 10-49 zamestnancami sú náklady 9,4 € - 46,06 €

s 50-249 zamestnancami sú náklady 47 € - 234,06 €

s 250-499 zamestnancami sú náklady 235 € - 469,06 €

s 500-999 zamestnancami sú náklady470 € - 939,06 €

s viac než 1000 zamestnancami viac než 940 €.

Z dôvodu vykonania zmien k dátumu účinnosti právnych predpisov dôjde k jednorazovým nákladom na úpravy informačných systémov.

Dotknutým subjektom vzrastú administratívne náklady spojené s oznamovacími povinnosťami voči zdravotným poisťovniam a úpravou mzdového informačného systému. Tieto náklady však prevyšujú súčasné administratívne náklady na bežného zamestnanca a predstavujú nový typ úkonov. Pre zamestnávateľov je to náklad o 1 000 eur vyšší v závislosti od zmlúv uzavretých so spoločnosťami so mzdovými softvérmi. Pre zdravotné poisťovne – 4 800 000 eur a pre Sociálnu poisťovňu – 4 000 000 eur.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia

Predpokladáme pozitívne vplyvy, ktoré sa v praxi podnikateľského sektora prejavia spočiatku zvýšením administratívno-technických nákladov a až následne v efekte ich zjednodušenia a tým aj

Vplyvy na podnikateľské prostredie

operácie na trhu) ?

ich zníženia. Efekt rozvoja podnikateľských aktivít možno očakávať u subjektov mikropodnikov a malých podnikov, pokiaľ bola mzdová agenda súčasťou ekonomických aktivít podnikateľa. V prípade stredných a veľkých podnikov mzdovú agendu vykonávajú ňou poverení zamestnanci, čiže môže dôjsť k postupnému zjednodušeniu ich pracovného výkonu.

Z hľadiska zmien v oblasti verejného zdravotného poistenia môže dôjsť k zvýšeniu uzatvárania zmlúv – dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Pozitívne – potenciálny rast zamestnanosti, ktorý vyplýva z jednoduchšieho a atraktívnejšieho daňovo-odvodového systému a menšej administratívnej náročnosti na splnenie povinností občanov a podnikateľov, ktoré im ukladajú zákony. Zároveň dôjde k zníženiu administratívnych nákladov a administratívneho zaťaženia podnikateľských subjektov. Nepredpokladá sa, že by prijaté opatrenia v oblasti poistného mali vplyv na rast celkových nákladov práce zamestnávateľov.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Zamestnanci - disponibilný príjem 1 650 000 zamestnancov sa zvýši, 8 300 zamestnancov sa zníži.

SZČO - disponibilný príjem 116 600 osôb sa zvýši, 180 400 osôb sa zníži.

Osoby, ktoré nemajú žiadny príjem a osoby zdravotne postihnuté, nebudú podliehať zmenám vyplývajúcim z reformy daňovo-odvodového systému.

Osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - príjem z dohôd vo výške 190 eur na mesiac, pri ktorých osoba nemá iné príjmy zo zárobkovej činnosti alebo príjmy z podielov na zisku, nebude podliehať daňovo-odvodovému zaťaženiu. Daňovo-odvodové zaťaženie vysokopríjmových dohôd sa naopak po zmene priblíži zaťaženiu zamestnancov.

Návrh novely zákona o dani z príjmov bude mať vplyv na mieru efektívneho zdanenia príjmov fyzických osôb. Hlavná zmena spočíva v tom, že sa výrazne rozširuje daňový základ, a to o zaplatené poistné. Výška daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb stúpne o niekoľko percentuálnych bodov. Na druhej strane sa ďalšími parametrickými úpravami daňovo-odvodového systému, ktoré nespadajú pod zákon o dani z príjmov, výrazne znižuje odvodové zaťaženie príjmov fyzických osôb. Celkový efekt na rôzne príjmové kategórie je pre obyvateľstvo a domácnosti v priemere pozitívny.

Z hľadiska zmeny zákona o zdravotnom poistení budú negatívne ovplyvnené osoby platiace poistné na

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

verejné zdravotné poistenie z dôvodu priblíženia osobného rozsahu a vymeriavacieho základu so zákonom o dani z príjmov, a to SZČO, ktorým sa mení vymeriavací základ na výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie z celého príjmu, aj keď sa znižuje sadzba na 9 %, resp. 4,5 %.

Simuláciu vplyvov navrhovaných zmien na hospodárenie domácností je možné zohľadniť len tak, že sa zoberie do úvahy typ ekonomickej aktivity – či je osoba/osoby v domácnosti zamestnaná, či je SZČO, „dohodár“, pracujúci dôchodca, nezamestnaný, iná neaktívna osoba. Z dôvodu, že existuje obrovské množstvo ich kombinácií pri rôznom možnom počte členov domácností a pri rôznych príjmových úrovniach, je aj tak potrebné zohľadniť zmenu disponibilných príjmov jednotlivých členov osobitne a až následne ich celkovú zmenu disponibilných príjmov v domácnosti. V zásade, ale platí, že rodina bez príjmu z pracovných činností bude bez zmeny a domácnosť s príjmami z pracovných činností môže byť ovplyvnená pozitívne, ak je člen alebo členovia domácnosti zamestnaní (s malými výnimkami), alebo naopak spravidla negatívne, ak je člen alebo členovia domácnosti SZČO alebo „dohodár“ (to tiež neplatí univerzálne, závisí to od výšky taktiež od výšky príjmu).

Ilustratívne príklady k zmene disponibilných príjmov hlavných skupín obyvateľstva (domácností) sú uvedené nižšie.

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za

Zamestnanci - disponibilný príjem 1 650 000 zamestnancov sa zvýši, 8 300 zamestnancov sa zníži, SZČO - disponibilný príjem 116 600 osôb sa

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

zvýši, 180 400 osôb sa zníži1.

Osoby, ktoré nemajú žiadny príjem a osoby zdravotne postihnuté nebudú podliehať zmenám vyplývajúcim z reformy daňovo-odvodového systému.

Približne 149 000 zamestnancov (nízkopríjmoví zamestnanci so zárobkom cca po predpokladanú úroveň minimálnej

mzdy – 328,1 eur v roku 2012, ktorí majú

príjem len počas časti roka alebo majú skrátený pracovný úväzok) získa až do 11,7 % viac ako v súčasnosti (v priemere o 7,9 %). Disponibilný príjem sa zvýši až do 17,85 eur mesačne (priemerne o 10,3 eur viac). Budú mať veľmi nízke daňovo-odvodové zaťaženie, čo významne motivuje k aktivite nájsť si prácu aspoň na čiastočný pracovný úväzok.

Približne 1 009 000 zamestnancov (s príjmom od predpokladanej úrovne

minimálnej mzdy v roku 2012, t.j. 328,1

eur po priemernú mzdu 844,38 eur v roku

2012) bude mať vyšší disponibilný príjem ako v súčasnosti o priemerne o 0,52 % viac a v nominálnom vyjadrení o 2,69 eur mesačne viac ako v súčasnosti).

Približne 469 000 zamestnancov (s príjmom od priemernej mzdy, t.j.

844,38 eur po 2 684 eur v roku 2012)

bude mať vyšší disponibilný príjem ako v súčasnosti priemerne o 0,8 % viac a v nominálnom vyjadrení o 7,31 eur mesačne viac ako v súčasnosti).

1 Údaje predstavujú počet zamestnancov a SZČO bez ohľadu na to či, dosahujú súbeh príjmov alebo nie.

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

Približne 23 000 osôb s hrubým príjmom nad 3 055 eur v roku 2012 získa

v priemere o 0,32 % viac (mesačne 10,65 eur) ako v súčasnosti.

Predpokladá sa zníženie rizika chudoby, keďže nízkopríjmovým subjektom sa navrhovanými zmenami zvýši disponibilný príjem, ako aj lepšie podmienky na ich zamestnávanie.

Na základe zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC 2010 bolo rizikom chudoby ohrozených 5,7% pracujúcich (na porovnanie rizikom chudoby je ohrozených 12,0% obyvateľov Slovenska, ktorých príjem je nižší ako 306 eur – platné v roku 2010). Z tohto počtu pracujúcich by vplyvom daňovo-odvodovej reformy v dôsledku ich nižšieho daňovo-odvodového zaťaženia, a teda vyšších čistých disponibilných príjmov mohla z rizika chudoby vypadnúť približne desatina až pätina. Oveľa vyššie riziko chudoby hrozí nezamestnaným osobám – podľa EU SILC 2010 až 41,1% nezamestnaným. Zníženie tohto vysokého čísla môže podporiť zvýšenie motivácie pre nízkokvalifikovaných nezamestnaných, ktorí za rovnakú mzdu môžu vďaka menšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu dostať v čistom viac. Na druhej strane sa dá očakávať aj mierne zlepšenie podmienok na

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

vytváranie takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov.

Z hľadiska zmien v oblasti verejného zdravotného poistenia sa predpokladá pokles príjmov o cca 164,36 eur ročne na ekonomicky aktívnu osobu a rast príjmov cca 37,58 eur ročne na všetky osoby za predpokladu zvýšenej platby štátu za poistencov štátu.

Podľa súčasnej legislatívy platí SZČO poistné na verejné zdravotné poistenie 552,82 eur ročne. Podľa navrhovanej legislatívy bude platiť SZČO cca 757 eur ročne. Týka sa to 300 000 SZČO zvýšením základu na poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré zaplatia o cca 17 eur mesačne viac a 108 000 vysoko príjmových SZČO, ktoré zaplatia o 495 eur ročne viac.

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Návrh nemení aktuálnu situáciu.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nemá vplyv.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť?

Pozitívne – predpokladá sa dynamický efekt rastu zamestnanosti, ktorý vyplýva z jednoduchšieho a atraktívnejšieho daňovo-poistného systému a menšej administratívnej náročnosti na splnenie povinností povinných osôb, ktoré im ukladajú zákony. Výrazné zníženie daňovo-poistného zaťaženia nízkopríjmových skupín zamestnancov a SZČO bude motivujúcim faktorom pre zamestnávanie nezamestnaných na nízkopríjmové pozície a zároveň sa zlepšia podmienky podnikania nízkopríjmových SZČO.

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Žiadne.

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Nie.

Ilustratívny príklad výpočtu čistých príjmov pred a po reforme daní, cla a poistného (rok 2012)

SZČO uplatňujúca si paušálne výdavky a poistné platí z minimálneho VZ*

I. Súčasný systém

II. Návrh

Použité skratky: ZO – zdravotný odvod, SO – sociálny odvod, ŽM – životné minimum (výpočet na mesačnej báze)

sadzba v % [výpočet]

750 EUR/mesiac

1 500 EUR/mesiac

sadzba v % [výpočet]

750 EUR/mesiac

1500 EUR/mesiac

A] príjmy spolu

750

1 500

750

1 500

B] paušálne výdavky

40 % z [A]

300

600

40% z [A] max. 200

200

C] zaplatené poistné*

47,15% z 340,37

160,48

22% z min(625,84;PPZDP)

137,67

198,00

D] výdavky spolu

[B+C]

460,48

760,48

[C]

200,00

E] základ dane

[A-D]

289,52

739,52

[A-D]

550

1 300

F] nezdaniteľná časť základu dane

1,6 * ŽM

303,44

1,5 * ŽM

284,48

G] zdaniteľný príjem

[E-F]

436,08

[E-F]

265,52

1 015,52

H] daň z príjmu FO

19 % z [G]

82,85

19 % z [G]

50,44

192,94

I] čistý príjem **

[A-20%*B-C-H]

529,52

1 136,67

[A-20%*B I. -C-H]

501,89

989,06

J] dane + poistné štátu

[C+H]

160,48

243,33

[C+H]

188,11

390,94

* predpoklad, že SZČO platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu (nakoľko výpočet závisí od ZD z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia), po zmene v poistnom však podľa prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti (PPZDP)

** predpoklad, že iba 20 % paušálnych výdavkov zodpovedá skutočným výdavkom

Ilustratívny príklad výpočtu čistých príjmov pred a po reforme daní, cla a poistného (rok 2012)

Rodina s dvoma deťmi, otec pracuje s príjmom =100% priemernej mzdy, matka poberá rodičovský príspevok

I. Súčasný systém

II. Návrh

sadzba v % [výpočet]

EUR1

sadzba v % [výpočet]

EUR1

A] hrubá mzda spolu

844,38

B] poistné zamestnávateľa spolu

35,2 % z [A]

297,19

0,592 % z [C]

6,75

[A+B] z I.

1 141,57

C] náklady práce spolu/(superhrubá mzda)

[A+B]

1 141,57

([A+B] z I. - [B])

1 134,82

28 % z [(C)]

317,74

D] poistné rodiny

13,4 % z [A]

113,13

t.j.19% SO a 9% ZO

t.j. 215,61 + 102,13

E] základ dane

[A-D]

731,25

[(C)]

1 134,82

F] nezdaniteľne časti základu dane

2 * 1,6 * ŽM

606,88

2 * 1,5 * ŽM

568,95

G] zdaniteľný príjem

[E-F]

124,37

[E-F]

565,87

H] daňový bonus (DB)

2 * DB

41,62

2 * DB

41,62

I] daň z príjmu FO

(19 % z [G] - [H])

-17,98

(19 % z [G] - [H])

65,89

J] čistá mzda

[E-I]

749,23

[(C)-D-I]

751,19

K] prídavky na dieťa (PD)

2*PD

45,04

2*PD

45,04

L] čistý príjem rodiny

[J+K]

794,27

[(C)-D-H]

796,23

Ilustratívny príklad výpočtu čistých príjmov pred a po reforme daní, cla a poistného (rok 2012)

Rodina bez detí, otec pracuje s príjmom =100 % priemernej mzdy, matka nepracuje

I. Súčasný systém

II. Návrh

sadzba v % [výpočet]

EUR1

sadzba v % [výpočet]

EUR1

A] hrubá mzda spolu

844,38

B] poistné zamestnávateľa spolu

35,2 % z [A]

297,19

0,592 % z [C]

6,75

[A+B] z I.

1 141,57

C] náklady práce spolu/(superhrubá mzda)

[A+B]

1 141,57

([A+B] z I. - [B])

1 134,82

28 % z [(C)]

317,74

D] poistné rodiny

13,4 % z [A]

113,13

t.j.19% SO a 9% ZO

t.j. 215,61 + 102,13

E] základ dane

[A-D]

731,25

[(C)]

1 134,82

F] nezdaniteľne časti základu dane

2 * 1,6 * ŽM

606,88

1 * 1,5 * ŽM

284,48

G] zdaniteľný príjem

[E-F]

124,37

[E-F]

850,35

H] daň z príjmu FO

19 % z [G]

23,63

19 % z [G]

161,56

I] čistý príjem rodiny

[E-H]

707,62

[(C)-D-H]

655,52

Ilustratívny príklad výpočtu čistých príjmov pred a po reforme daní, cla a poistného (rok 2012)

Zamestnanec (jednotlivec bez detí, príjem = 100% priemernej mzdy)

I. Súčasný systém

II. Návrh

Použité skratky: ZO – zdravotný odvod, SO – sociálny odvod, ŽM – životné minimum

sadzba v % [výpočet]

EUR1

sadzba v % [výpočet]

EUR1

A] hrubá mzda (priemerná, odhad 2012)

844,38

B] poistné zamestnávateľa

35,2 % z [A]

297,19

0,592 % z [C]2

6,752

C] náklady práce/(superhrubá mzda)

[A+B]

1 141,57

[A+B] z I.

([A+B] z I. - [B])2

1 141,57 (1 134,82)

D] poistné zamestnanca

13,4 % z [(A)] t.j. 9,4% SO a 4% ZO

113,13

28 % z [(C)] t.j. 19% SO a 9% ZO

317,74 t.j. 215,61 + 102,13

E] základ dane

[A-D]

731,25

[(C)]

1 134,82

F] nezdaniteľná časť základu dane

1,6 * ŽM

303,44

1,5 * ŽM

284,48

G] zdaniteľný príjem

[E-F]

427,81

[E-F]

850,34

H] daň z príjmu FO

19 % z [G]

81,28

19 % z [G]

161,57

I] čistá mzda

[E-H]

649,97

[(C)-D-H]

655,51

1 uvedené sumy sú zaokrúhlené podľa súčasnej legislatívy

2 podľa návrhu sa superhrubá mzda rovná súčasným nákladom práce zníženým o úrazového poistenie - 0,8% hrubej mzdy = 0,592% nákladov práce

Ilustratívny príklad výpočtu čistých príjmov pred a po reforme daní, cla a poistného (rok 2012)

Rodina s 2 deťmi, obaja rodičia pracujú, otec príjem = 100% priemernej mzdy, matka 67% priemernej mzdy3

I. Súčasný systém

II. Návrh

Použité skratky: ZO – zdravotný odvod, SO – sociálny odvod, ŽM – životné minimum

sadzba v % [výpočet]

EUR1

sadzba v % [výpočet]

EUR1

A] hrubá mzda spolu

1 407,30

B] poistné zamestnávateľa spolu

35,2 % z [A]

495,29

0,592 % z [C]

11,262

C] náklady práce spolu/(superhrubá mzda)

[A+B]

1 902,59

[A+B] z I. ([A+B] z I. - [B])

1 902,59 (1 891,32)

D] poistné rodiny

13,4 % z [A]

188,53

28 % z [(C)] t.j.19% SO a 9% ZO

529,58 t.j. 359,36 + 170,22

E] základ dane

[A-D]

1 218,77

[(C)]

1 891,32

F] nezdaniteľne časti základu dane

2 * 1,6 * ŽM

606,88

2 * 1,5 * ŽM

568,95

G] zdaniteľný príjem

[E-F]

611,89

[E-F]

1 332,37

H] daňový bonus (DB)

2 * DB

41,62

2 * DB

41,62

I] daň z príjmu FO

(19 % z [G] - [H])

74,63

(19 % z [G] - [H])

211,53

J] čistá mzda

[E-I]

1 144,14

[(C)-D-I]

1 150,21

K] prídavky na dieťa (PD)

2*PD

45,04

2*PD

45,04

L] čistý príjem rodiny

[J+K]

1 189,18

[J+K]

1 195,25

1 uvedené sumy sú zaokrúhlené podľa súčasnej legislatívy

2 podľa návrhu sa superhrubá mzda rovná súčasným nákladom práce zníženým o úrazového poistenie - 0,8% hrubej mzdy = 0,592% nákladov práce

3 predpokladá sa, že rodina okrem prídavkov na deti nepoberá žiadne iné sociálne dávky (štipendiá, príspevok na starostlivosť o postihnuté, resp. dlhodobo choré dieťa a pod.)

Ilustratívny príklad výpočtu čistých príjmov pred a po reforme daní, cla a poistného (rok 2012)

Rodina so 4 deťmi, otec pracuje s príjmom = 70% priem. mzdy, matka 70% priemernej mzdy

I. Súčasný systém

II. Návrh

Použité skratky: ZO – zdravotný odvod, SO – sociálny odvod, ŽM – životné minimum

sadzba v % [výpočet]

EUR1

sadzba v % [výpočet]

EUR1

A] hrubá mzda spolu

1 182,13

B] poistné zamestnávateľa spolu

35,2 % z [A]

416,02

0,592 % z [C]

9,46

C] náklady práce spolu/(superhrubá mzda)

[A+B]

1 598,15

[A+B] z I, ([A+B] z I, - [B])

1 598,15

1 588,69

D] poistné rodiny

13,4 % z [A]

158,38

28 % z [(C)] t,j,19% SO a 9% ZO

446,14

t,j, 301,85 + 142,98

E] základ dane

[A-D]

1 023,75

28 % z [(C)]

1 588,69

F] nezdaniteľne časti základu dane

2 * 1,6 * ŽM

606,88

t,j,19% SO a 9% ZO

568,95

G] zdaniteľný príjem

[E-F]

416,87

[(C)]

1 019,74

H] daňový bonus (DB)

4 * DB

83,24

2 * 1,5 * ŽM

83,24

I] daň z príjmu FO

(19 % z [G] - [H])

-4,03

[E-F]

110,51

J] čistá mzda

[E-I]

1 027,78

4 * DB

1 032,04

K] prídavky na dieťa (PD)

4*PD

90,08

(19 % z [G] - [H])

90,08

L] čistý príjem rodiny

[J+k]

1 117,86

[(C)-D-I]

1 122,12

1 uvedené sumy sú zaokrúhlené podľa súčasnej legislatívy

2 podľa návrhu sa superhrubá mzda rovná súčasným nákladom práce zníženým o úrazového poistenie - 0,8% hrubej mzdy = 0,592% nákladov práce

Ilustratívny príklad výpočtu čistých príjmov pred a po reforme daní, cla a poistného (rok 2012)

Osamelá matka s 1 dieťaťom, pracuje, s príjmom = 67% priemernej mzdy3

I. Súčasný systém

II. Návrh

Použité skratky: ZO – zdravotný odvod, SO – sociálny odvod, ŽM – životné minimum

sadzba v % [výpočet]

EUR1

sadzba v % [výpočet]

EUR1

A] hrubá mzda spolu

562,92

B] poistné zamestnávateľa spolu

35,2 % z [A]

198,10

0,592 % z [C]

4,502

C] náklady práce spolu/(superhrubá mzda)

[A+B]

761,02

[A+B] z I. ([A+B] z I. - [B])

761,02 (756,52)

D] poistné zamestnanca

13,4 % z [A]

75,40

28 % z [(C)] t.j.19% SO a 9% ZO

212,44 t.j. 143,74 + 68,08

E] základ dane

[A-D]

487,52

[(C)]

756,52

F] nezdaniteľná časť základu dane

1,6 * ŽM

303,44

1,5 * ŽM

284,48

G] zdaniteľný príjem

[E-F]

184,08

[E-F]

472,04

H] daňový bonus (DB)

1 * DB

20,81

1 * DB

20,81

I] daň z príjmu FO

(19 % z [G] - [H])

14,16

(19 % z [G] - [H])

68,88

J] čistá mzda

[E-I]

473,36

[(C)-D-I]

475,2

K] prídavky na dieťa (PD)

1*PD

22,52

1*PD

22,52

L] čistý príjem rodiny

[J+K]

495,88

[J+K]

497,72

1 uvedené sumy sú zaokrúhlené podľa súčasnej legislatívy

2 podľa návrhu sa superhrubá mzda rovná súčasným nákladom práce zníženým o úrazového poistenie - 0,8% hrubej mzdy = 0,592% nákladov práce

3 predpokladá sa, že matka okrem prídavku na dieťa nepoberá žiadne iné sociálne dávky (príspevok na bývanie, štipendium, príspevok na starostlivosť o postihnuté, resp. dlhodobo choré dieťa a pod.)

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?

Nemá vplyv.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?

Nemá vplyv.

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nemá vplyv.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Áno, vzhľadom nato, že doklad týkajúci sa vyúčtovania mzdy podľa navrhovaného § 130 ods. 5 Zákonníka práce je možné poskytovať na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa elektronickými prostriedkami, zavádza sa nová elektronická služba s úrovňou II. (jednosmerná interakcia).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie.

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie.

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie.

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie.

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Dochádza k úpravám funkcionality existujúcich informačných systémov.

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie.

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Áno – Výmena informácii s povinnými osobami, inštitúciami verejnej správy, ako aj ostatným okolím bude v maximálnej možnej miere elektronizovaná a automatizovaná.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie.

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Nie.

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie.

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Nie.

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Áno – na jednorazové úpravy existujúcich informačných systémov podľa predloženého zákona.

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)