B

B. Osobitná časť

K článku I.:

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet navrhovaného zákona, a to postupy, ktoré sa uplatnia pri úprave príjmu zo závislej činnosti, zmeny, ktoré súvisia s touto úpravou príjmu a zmeny v nastavení dane z príjmu fyzických osôb, poistného na sociálne poistenie a poistného na verejné zdravotné poistenie. Úprava príjmu zo závislej činnosti súvisí so zrušením povinnosti platiť poistné zamestnávateľom a presunom tejto povinnosti na zamestnanca. Z dôvodu zachovania čistých príjmov zamestnancov po zavedení zmeny návrh zákona ustanovuje postup pri zvýšení hrubých príjmov zamestnancov a zabezpečuje v tejto súvislosti úpravu všetkých súvisiacich právnych predpisov.

Zároveň upozorňujeme, že v zákone o úprave príjmu zo závislej činnosti je riešený nielen prechod na superhrubú mzdu, ale aj zmena parametrov vo vzťahu k realizácii daňovo-odvodovej reformy. Uvedené je potrebné si uvedomiť, nakoľko prechod na superhrubú mzdu v zásade nemá vplyv na čisté príjmy, avšak zmena parametrov daňovo-odvodovej reformy môže ovplyvňovať výšku čistých príjmov niektorých skupín zamestnancov (napr. z dôvodu, že poistné na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie nebude možné odpočítavať z príjmov zamestnanca, z dôvodu, že dochádza k zmene nezdaniteľnej časti základu dane, z dôvodu, že sa nastavuje nová veličina maximálneho poistného, ktoré je odlišné od súčasných maximálnych vymeriavacích základov apod.), a to v závislosti od konkrétnych podmienok zamestnanca.

K § 2

Účelom tohto zákona je zabezpečiť právny rámec pre právne vzťahy, ktoré vznikli pred zavedením tzv. superhrubej mzdy a uskutočnením reformy daňovo–odvodového systému a ktoré budú s týmito zmenami v modifikovanej forme existovať aj po ich zavedení a uskutočnení. Ustanovenie z dôvodu právnej istoty vypočítava zmeny, ktoré nevyplývajú len z článku I., ale aj z ostatných novelizačných článkov. Zámerom je explicitne vyjadriť previazanosť jednotlivých zmien a potrebu zabezpečenia kontinuity dotknutých právnych vzťahov ako celku.

K § 3

Ustanovenie definuje príjem zo závislej činnosti, ktorým sú príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 až 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov po odpočítaní príjmov oslobodených od dane z príjmov a po odpočítaní príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov s výnimkou príjmu z podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý je podľa § 5 odseku 7 písmena j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov oslobodený od dane z príjmov, avšak ak má zamestnanec nárok na

tento príjem, je nevyhnutné ho upraviť po 1. januári 2012 tak, aby bol zvýšený o výšku poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie plateného zamestnávateľom do 31. decembra 2011.

Predmetom úpravy príjmu je priznaný príjem zamestnancovi k 31. decembru 2011, a to či už ide o príjem, ktorý je definovaný v pracovnej zmluve, v oznámení o výške funkčného platu alebo ide o príjem, ktorý je dohodnutý v kolektívnej zmluve, o príjem, na ktorý má zamestnanec nárok podľa príslušného právneho predpisu a pod. Vždy je rozhodujúci moment, či má zamestnanec priznaný nárok na príjem zo závislej činnosti v akejkoľvek forme k 31. decembru 2011 a ak áno, potom sa musí upraviť v súlade so zákonom o úprave príjmu zo závislej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim momentom pre úpravu príjmu zamestnanca nie je príjem zúčtovaný a ani príjem, ktorý je vyplatený zamestnancovi v decembri 2011. Pod priznaným príjmom zamestnanca k 31. decembru 2011 sa rozumie aj príjem zamestnankyne, ktorá je napríklad na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, zamestnanca, ktorý je dlhodobo práceneschopný a podobne. V týchto prípadoch (upravené v § 12 ods. 1 a 2) sa berie do úvahy posledne priznaný plat príslušnému zamestnancovi, pričom je nevyhnutné brať v úvahu dikciu príslušných zákonov, ktoré definujú úpravu takýchto príjmov počas ich neprítomnosti v zamestnaní. Napríklad zamestnankyňa nastúpila na materskú a neskôr na rodičovskú dovolenku v septembri 2010, kedy mala priznaný príjem (pravidelnú zložku príjmu) vo výške 1 500 eur. V prípade, že od daného momentu nedošlo k úpravám príjmu zamestnancov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, resp. k valorizácii platových taríf apod., zamestnávateľ vykoná úpravu príjmu na základe zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti zo sumy 1 500 eur. V prípade, že počas neprítomnosti zamestnankyne došlo k uvádzaným úpravám príjmu zamestnancov, zamestnávateľ je povinný najskôr sumu 1 500 eur upraviť o tieto zvýšenia a následne upraviť takto vypočítaný príjem podľa zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

V ustanovení sa následne na účely tohto zákona definuje pravidelná a nepravidelná zložka príjmu.

Pravidelnou zložkou príjmu je tá časť príjmu, na ktorej sa vo všeobecnosti zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že bude vyplatená, ak zamestnanec odpracuje dohodnutý časový fond alebo podá dohodnutý výkon. Ide o pravidelne vyplácanú zložku príjmu. Pri pracovnoprávnych vzťahoch existujúcich vo verejnom sektore ide najmä o funkčný plat alebo služobný plat. Pravidelnou zložkou príjmu je teda aj napríklad osobný plat, mimoriadny plat.

Zamestnanec môže mať stanovený príjem aj za iný časový interval ako je mesiac. Môže mať napríklad priznaný príjem na hodinu práce (napr. 5 eur/hodinu). Rovnako môže mať zamestnanec priznaný príjem na dlhšie časové obdobie ako mesiac (napr. 4 000 eur za štvrťrok, t.j. priznanú sumu zamestnávateľ pravidelne vypláca zamestnancovi štvrťročne). Postup pri úprave príjmu v týchto prípadoch rieši odsek 5 tohto paragrafu, ktorý stanovuje postup prepočtu na jeden mesiac. Uvedené je dôležité, aby bolo možné nastaviť postup úpravy príjmu zo závislej činnosti pre daného zamestnanca - zaradenie medzi zamestnancov s nízkym alebo vysokým príjmom a následné určenie postupu pri úprave jeho príjmu podľa príslušného paragrafu a odseku zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

Nepravidelná zložka príjmu je časť príjmu, ktorá nespĺňa charakteristiku pravidelnej zložky. Ide o zložku, ktorej výška závisí od splnenia podmienok dohodnutých so zamestnávateľom alebo ustanovených v právnom predpise, pričom ide o nepravidelne vyplácaný príjem. Patrí sem najmä mzdové zvýhodnenie, náhrada mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť, odstupné, odchodné, cestovná náhrada, príspevok zo sociálneho fondu, výnos z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia.

Obe zložky mzdy môžu byť vyjadrené pevne alebo pohyblivo. Zákon rozdeľuje príjem na základe tohto kritéria na pevnú a pohyblivú časť. Pevnou časťou je vyjadrenie príjmu v eurách a je ňou napríklad suma platovej tarify prislúchajúca danej platovej triede, do ktorej je zamestnanec zaradený. Pohyblivou zložkou príjmu je suma, ktorá môže byť vyjadrená aj iným spôsobom ako pevnou sumou v eurách. Môže byť určená ako násobok, percento alebo podiel zo sumy platovej tarify, z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú vyhlasuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, zo sumy, ktorá je stanovená v inom právnom predpise, a to napríklad z minimálnej mzdy, zo životného minima a pod., ako aj z inak určenej alebo zistenej sumy merateľnej veličiny, napríklad určenie pohyblivej zložky ako percenta z dosiahnutých tržieb.

Uvedené rozdelenie zložiek príjmu zo závislej činnosti je zavedené z dôvodu špecifického spôsobu prepočítavania príjmu podľa tohto rozdelenia.

Dôvodom pre uvedený postup, ktorý sa zdá náročný je to, že nie je možné k zúčtovanému príjmu za december 2011 pripočítať výšku poistného zamestnávateľa zaplateného za toto obdobie, a to napríklad z nasledovných dôvodov:

1. Príjem zamestnanca môžu tvoriť mimoriadne časti príjmu, ktoré sú špecifické v danom mesiaci, závisia od podmienok, za ktorých zamestnanec vykonával prácu. Napríklad môže byť vyplatená odmena, finančné prostriedky za prácu nadčas a pod. Aj z týchto častí príjmu platí zamestnávateľ poistné a teda nie je možné, aby sa suma poistného zaplateného zamestnávateľom mechanicky pripočítala k príjmu zamestnanca.

2. Príjem zamestnanca len v malom množstve prípadov pozostáva z jednej sumy. Zamestnanec má so zamestnávateľom dohodnuté mzdové/platové náležitosti, ktoré pozostávajú z viacerých častí. Každú jednotlivú časť je potrebné upraviť o časť poistného zamestnávateľa, nakoľko každá z častí príjmu zamestnanca sa môže meniť počas doby zamestnávania zamestnanca na základe vzájomnej dohody.

3. Niektoré z častí príjmu vôbec nemusia vstupovať do vymeriavacieho základu na poistné na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie, na sociálne zabezpečenie. Z tohto dôvodu je potrebné uvedené zohľadniť pri úprave príjmu.

K § 4

Ustanovenie špecifikuje, kto je pre účely tohto zákona zamestnancom. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá poberá príjem zo závislej činnosti definovaný v § 3 ods. 1 zákona o úprave

príjmu zo závislej činnosti.. Z úpravy príjmu zo závislej činnosti sú vylúčené osoby, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Vzhľadom na špecifický postup pri úprave príjmu jednotlivých zamestnancov sú títo ďalej rozdelení do dvoch skupín. Zamestnanec s vysokým príjmom, ktorý svojou pravidelnou zložkou príjmu priznanou k 31. decembru 2011, presahoval maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie, teda sumu 1 116,75 eur a naopak zamestnanec s nízkym príjmom túto sumu svojou priznanou pravidelnou zložkou nedosahoval. Pojmy použité v tomto ustanovení nemajú vyjadrovať ekonomické postavenie zamestnanca v spoločnosti, ale majú slúžiť na sprehľadnenie zákona a ľahšiu orientáciu v jeho ďalších ustanoveniach. Preto je rozdelenie na nízky a vysoký príjem možné chápať len ako právnu fikciu. Z tohto rozdelenia sú vyčlenení zamestnanci ozbrojených zložiek, na ktorých sa vzťahuje odlišný spôsob úpravy príjmu.

K § 5

Ustanovenie špecifikuje, kto je pre účely tohto zákona zamestnávateľom. Zamestnávateľom je každá osoba, ktorá zamestnancovi vypláca príjem zo závislej činnosti definovaný v § 3 ods. 1 zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. Pod pojmom vypláca sa rozumie aj príjem, ktorý sa zamestnávateľ rozhodne priznať zamestnancovi a zároveň príjem, ktorý zamestnancovi nie je fyzicky vyplatený, ale je započítaný do príjmov zo závislej činnosti (napr. naturálna forma mzdy a iné nepeňažné príjmy, ktoré sú súčasťou príjmov zo závislej činnosti). Tak ako u zamestnanca aj u zamestnávateľa existujú podskupiny z dôvodu odlišného prístupu pri úprave príjmov. Ide o rozdelenie zamestnávateľov na súkromného zamestnávateľa, verejného zamestnávateľa a zamestnávateľa zamestnancov spadajúcich do pôsobnosti zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Opäť ide len o pojmy, ktoré sú použité z dôvodu sprehľadnenia zákona a ľahšej orientácie v jeho ustanoveniach. Zamestnávateľ postupuje pri úprave príjmov zamestnancov na základe ďalších ustanovení tohto zákona podľa toho, na základe akého zákona má uzatvorený pracovný vzťah so zamestnancom. Napríklad Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (rozpočtová organizácia), môže zamestnávať colníkov a pri úprave ich platov postupuje podľa § 10 a 11, môže zamestnávať štátnych zamestnancov na základe zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zamestnancov na základe zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a vtedy postupuje pri úprave ich platov ako verejný zamestnávateľ podľa § 8 a 9 alebo môže zamestnávať zamestnancov na základe Zákonníka práce a vtedy postupuje pri úprave ich platov ako súkromný zamestnávateľa, t.j. podľa § 6 a 7. Z uvedeného príkladu vyplýva, že rozdelenie na súkromného zamestnávateľa a verejného zamestnávateľa nie je vykonané z pohľadu zaradenia zamestnávateľa do sektora, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Model rozdelenia zamestnávateľov vyplýva z potreby zabezpečenia rôznych postupov pri úprave príjmu zamestnancov, ktoré musia rešpektovať príslušné právne predpisy.

K § 6 až 11

V uvedených ustanoveniach je určený spôsob úpravy jednotlivých zložiek príjmu v závislosti od kritérií, ktoré je pri úprave príjmu zamestnanca povinný zamestnávateľ zohľadniť. Ide o nasledujúce kritériá:

1. Charakter zamestnávateľa

Súkromný zamestnávateľ postupuje podľa § 6 a 7, verejný zamestnávateľ podľa § 8 a 9 a zamestnávateľ zamestnancov ozbrojených zložiek podľa § 10 a 11.

2. Právny titul poskytovania zložky mzdy

Ak je zložka poskytovaná na základe ustanovenia v akomkoľvek osobitnom predpise upravujúcom vyplácanie príjmu zo závislej činnosti bez potreby ďalšej úpravy v zmluve alebo v internom predpise, upraví sa táto zložka spôsobom uvedeným v tomto osobitnom predpise, čo znamená, že úprava príjmu podľa § 6 až 11 sa ňu nebude vzťahovať. Úprava týchto zložiek je zabezpečená prostredníctvom novelizačných článkov, ktoré nasledujú za článkom I. tohto zákona. Na ostatné zložky sa použije úprava uvedená v § 6 až 11 s prihliadnutím na § 12.

3. Druh zložky príjmu

Uvedené kritérium rozdeľuje zložky na pravidelnú zložku príjmu a nepravidelnú zložku príjmu podľa § 3, pre ktoré je stanovený odlišný spôsob úpravy.

4. Druh zamestnanca

Uvedené kritérium rozdeľuje zamestnancov na zamestnancov s vysokým príjmom, zamestnancov s nízkym príjmom a zamestnancov ozbrojených zložiek kvôli odlišnému postupu pri úprave príjmov.

5. Spôsob vyjadrenia zložky príjmu

Pevná časť bude upravená jednoduchým súčinom, resp. súčtom, v závislosti od spôsobu úpravy príjmu, ktorý prislúcha konkrétnej zložke príjmu na základe ostatných kritérií. Pri pohyblivej časti je potrebné skúmať základ, z ktorého sa zložka určuje a v závislosti od existencie, resp. neexistencie jeho úpravy na základe iných úkonov vyplývajúcich zo zvýšenia príjmov zamestnanca o poistné zamestnávateľa, je potrebné upraviť činiteľ, percento alebo deliteľ, ktorý okrem základu tvorí druhú časť vyjadrenia zložky príjmu. Napríklad ak je mzda dohodnutá v zmluve ako štvornásobok minimálnej mzdy, nie je potrebné násobok upravovať, pretože výška minimálnej mzdy je upravená na superhrubú úroveň osobitným predpisom. Je potrebné upozorniť, že v zákone sú ustanovené len kombinácie, ktoré si vyžadujú splnenie povinnosti od zamestnávateľa.

6. Platenie poistného z príslušnej zložky príjmu pre dňom účinnosti tohto zákona

Povinnosť upraviť zložku mzdy zamestnávateľovi vzniká len v prípade, že z tejto zložky platil podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 poistné na sociálne poistenie (okrem úrazového poistenia) a poistné na verejné zdravotné poistenie (pozn. platenie dane z príjmov zo závislej činnosti je všeobecným predpokladom na zahrnutie príjmu zo závislej činnosti do pôsobnosti tohto zákona, preto ho v kritériách pre určenie spôsobu prepočtu nie je potrebné uvádzať). Výnimkou je úprava pohyblivej časti vyjadrenia zložky v prípade, ak sa z tejto zložky neplatilo poistné, avšak základ z ktorého sa vypočítava, je upravený na superhrubú úroveň. V tomto prípade je potrebné násobok, percento alebo podiel upraviť tak, aby zložka príjmu zostala na pôvodnej výške.

Na základe zaradenia príjmu podľa uvedených kritérií je zamestnávateľovi stanovená povinnosť upraviť zložku príjmu spôsobom prislúchajúcim k tomuto zaradeniu. Vo všeobecnosti možno rozlíšiť tri spôsoby zvýšenia príjmu, a to:

1. Všeobecným koeficientom

Všeobecný koeficient bol stanovený na 1,344 v súlade s Koncepciou reformy daňovo-odvodového systému.

2. Statusovým koeficientom

Statusové koeficienty sú uvedené v prílohe č. 2 pre ozbrojené zložky a v prílohe č. 1 pre ostatných zamestnancov. Statusy boli vymedzené na základe rozsahu poistného na sociálne poistenie, na verejné zdravotné poistenie a na sociálne zabezpečenie, ktoré bolo podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 platené zamestnávateľom za zamestnanca, resp. by bolo platené zamestnávateľom za zamestnanca, ak by zamestnanec v danom momente pracoval, ale je napríklad na rodičovskej dovolenke, je práceneschopný apod., a to v závislosti od sadzby poistného alebo účasti na príslušnom druhu poistenia.

Príklad postupu podľa koeficientov uvedených v prílohe č. 2, ktorý bol použitý aj pri úprave hodnôt v právnych predpisoch a podľa ktorého bude potrebné zabezpečiť úpravy platov. Napríklad je priznaný zahraničný príspevok podľa § 109 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Keďže tento vstupuje len do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie, je vynásobený koeficientom 1,1 bez ohľadu na dobu trvania služobného pomeru zamestnanca. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku podľa § 75 uvádzaného zákona je vymeriavacím základom na verejné zdravotné poistenie a na sociálne zabezpečenie a preto sa vynásobí koeficientom 1,426. Náhrada výdavkov podľa § 110 ods. 5 uvedeného zákona nevstupuje do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a ani na sociálne zabezpečenie a preto sa jej výška neupravuje.

Príklad postupu podľa koeficientov uvedených v prílohe č. 1: Ministerstvo zamestnáva v štátnej službe zamestnanca, ktorý je starobným dôchodcom. Pre úpravu jeho častí príjmu

(okrem tých, ktoré sú uvedené v príslušnom zákone, ktorým je zákon o štátnej službe), použije koeficient 1,3040. Obdobne by postupovala napríklad aj akciová spoločnosť, ktorá by zamestnávala dôchodcu.

V príkladoch sú pre pochopenie uvedené úpravy jednotlivých častí príjmu. Je potrebné však zohľadňovať postupy úpravy príjmu pravidelnej zložky v závislosti od dosiahnutia nízkeho alebo vysokého príjmu.

Na úpravu príjmu v právnych predpisoch sa používa všeobecný koeficient 1,344, ktorý vychádza zo sadzby poistného plateného zamestnávateľom na verejné zdravotné poistenie a na všetky typy sociálneho poistenia (35,2 % - 0,8 % na úrazové poistenie = 34,4 %), t.j. ide o sadzbu poistného pre klasického zamestnanca. Uvedený prepočet je vykonaný v právnych predpisoch z dôvodu, že nie je možné v právnych predpisoch definovať rôzne sumy jednotlivých častí príjmu podľa toho, aké existujú statusy, t.j. na aké typy poistení zamestnávateľ platí poistné za daného zamestnanca. Dôvodom je aj potreba zachovania rovnakej sumy za rovnakú prácu pre každého zamestnanca, aby nedochádzalo k formálnej diskriminácii. Ostatné časti príjmu zamestnanca súkromný zamestnávateľ môže upraviť podľa statusového koeficientu daného zamestnanca, kým verejný zamestnávateľ je povinný upraviť tieto časti príjmu podľa statusového koeficientu, avšak len v prípade, ak úpravu je možné vykonať prostredníctvom tých častí príjmu, ktorých suma nie je záväzne stanovená v právnom predpise. Ak však napríklad má zamestnanec vo verejnej správe len jednozložkový príjem, ktorý zodpovedá platovej tarife, alebo dvojzložkový príjem, ktorý zodpovedá platovej tarife a príplatku za prax, potom verejný zamestnávateľ nemá možnosť pri takomto zamestnancovi použiť statusový koeficient.

Poznámka: Pri výpočtoch vo všetkých príkladoch v dôvodovej správe je uplatnené zaokrúhľovanie podľa zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti na dve desatinné miesta nahor. V praxi je potrebné postupovať pri zaokrúhľovaní podľa osobitných predpisov a ak tam nie je uvedené, potom sa postupuje podľa zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

Príklad:

U verejného zamestnávateľa pracuje v štátnej službe na základe zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dôchodca, ktorý je zaradený do 10. platovej triedy, má 10 rokov praxe a osobný príplatok vo výške 60 % z platovej tarify.

Priznaný príjem k 31. 12. 2011:

Tarifný plat (10. platová trieda)719,50 eura

Príplatok za prax (10 rokov) 72,00 eur

Osobný príplatok (40 %)288,00 eur

SPOLU: 1 079,50 eura

Postup:

-Ide o zamestnanca s nízky príjmom (do 1 116,75 eura).

-Ide o verejného zamestnávateľa (štátna služba).

-Zamestnávateľ pri úprave príjmu postupuje podľa článku I § 8 ods. 2 a 3 zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

Tarifa v zákone je prepočítaná všeobecným koeficientom 1,344, t.j. 719,50 * 1,344 = 967,01 eura.

Zamestnanec má priradený status podľa prílohy č. 1: 1,3040.

Výpočet priznaného príjmu zamestnanca na základe zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti k 1. 1. 2012:

Úprava príjmu pri použití koeficientu 1,344:

Tarifný plat (10. platová trieda)967,01 eura

Príplatok za prax (10 rokov) 96,71 eura

Osobný príplatok (40 %)386,81 eura

SPOLU: 1 450,53 eura

Úprava príjmu pri použití koeficientu 1,3040, t.j. tento príjem by mal patriť danému

zamestnancovi:

Tarifný plat (10. platová trieda)938,23 eura

Príplatok za prax (10 rokov) 93,83 eura

Osobný príplatok (40 %)375,30 eura

SPOLU: 1 407,36 eura

Zamestnávateľ však nemôže zmeniť výšku tarifného platu a príplatku za prax, ktoré sú ustanovené v zákone na základe prepočtu všeobecným koeficientom 1,344. Musí vyriešiť vzniknutý rozdiel medzi prepočtom koeficientom 1,344 a 1,3040 v sume 43,17 eura cez zníženie osobného príplatku.

Priznaný príjem zamestnanca k 1. 1. 2012:

Tarifný plat (10. platová trieda)967,01 eura

Príplatok za prax (10 rokov) 96,71 eura

Osobný príplatok (35,54 %)343,69 eura

SPOLU: 1 407,41 eura

Po úprave sumy osobného príplatku zamestnávateľ upraví aj percento osobného príplatku. Mierny rozdiel vo výslednej sume priznaného príjmu je z dôvodu zaokrúhľovania.

3. Súčtom pôvodnej zložky mzdy a poistného plateného zamestnávateľom z tejto zložky

Súčet pôvodnej zložky mzdy a poistného plateného zamestnávateľom z tejto zložky je najpresnejším vyjadrením prechodu na superhrubú mzdu, pretože okrem statusov, ktoré zohľadňujú statusový koeficient, zohľadňuje aj skutočnú výšku poistného, ktorú platil zamestnávateľ za zamestnanca s príjmom nad maximálnym vymeriavacím základom určeným pre príslušné poistenie, resp. by mal platiť, keby zamestnanec pracoval u zamestnávateľa, avšak z dôvodu rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, práceneschopnosti apod. momentálne nevykonáva prácu. Zároveň však administratívne zaťažuje zamestnávateľa v najvyššej miere a preto je použitý len v prípadoch, kedy nie je možné použiť prepočet koeficientom.

Zákonodarca umožňuje súkromnému zamestnávateľovi optimalizovať náklady spojené s úpravou príjmu zo závislej činnosti o poistné zamestnávateľa umožnením voľby medzi jednotlivými spôsobmi prepočtu príjmu v prípadoch ustanovených v zákone. Táto možnosť v zásade oprávňuje zamestnávateľa, ktorý bude znášať väčšinu povinností spôsobených zavedením superhrubej mzdy, zvoliť si cestu nízkych nákladov na administratívnu záťaž alebo cestu zachovania celkovej ceny práce svojich zamestnancov.

Vzhľadom na charakter pracovnoprávnych vzťahov existujúcich vo verejnom sektore, zákon obmedzuje možnosť úpravy príjmu súčtom pôvodnej zložky a poistného z tejto zložky plateného u zamestnanca, ktorý presahuje maximálny vymeriavací základ, na minimálnu hranicu, ktorá je stanovená nárokmi vyplývajúcimi z právnych predpisov upravujúcich odmeňovanie takýchto zamestnancov. To znamená, že ak by úpravou takéhoto príjmu došlo k zvýšeniu celkovej ceny práce zamestnanca oproti stavu pred 31. decembrom 2011, zamestnávateľ je oprávnený znížiť tento rozdiel v celkovej cene práce len pri zložkách, na ktoré nemá zamestnanec nárok priamo zo zákona, resp. s ním môže zamestnávateľ disponovať (napr. osobný príplatok).

Príklad postupu a výpočtu podľa § 6:

Zamestnanec má uzatvorený pracovno-právny vzťah na základe Zákonníka práce, t.j. zamestnávateľ postupuje podľa článku I § 6 a 7 zákona o úprave príjmu.

Zamestnanec mal v pracovnej zmluve k 30. júnu 2011 dohodnutú pravidelnú mesačnú mzdu vo výške 2 000 eur, avšak s účinnosťou od 1. júla 2011 má v pracovnej zmluve dohodnutú pravidelnú mesačnú mzdu v sume 3 000 eur, ktorá pozostáva z dvoch častí, a to zo základnej mesačnej mzdy a z príplatku, ktorý si dohodol so zamestnávateľom:

Základná mesačná mzda2 000 eur

Príplatok 1 000 eur

Spolu:3 000 eur.

Zamestnanec má stanovenú povinnosť odpracovať v mesiaci každý deň štandardný pracovný čas, t. j. 8,5 hodiny.

Zároveň má dohodnuté v pracovnej zmluve, že bude dostávať štvrťročné odmeny vo výške 30 % z priznanej mesačnej mzdy, t. j. zo sumy 3 000 eur v prípade, že spoločnosť splní definovanú hranicu obratu za daný štvrťrok. V danom prípade ide teda o sumu 900 eur.

Suma 3 000 eur je pravidelná zložka príjmu, nakoľko je priznaná v pracovnej zmluve, zamestnanec má na ňu nárok každý mesiac ak odpracuje dohodnutý pracovný čas, t.j. zodpovedá definícii uvedenej v článku I § 3 zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. Je vyjadrená v eurách, t.j. ide o pevnú časť príjmu.

Pravidelná zložka príjmu zamestnanca (3 000 eur) presahuje maximálny vymeriavací základ stanovený v článku I § 4 ods. 3 zákona o úprave príjmu, ktorým je suma 1 116,75 eura a teda zamestnanec je zaradený pre tento účel medzi zamestnancov s vysokým príjmom.

Zamestnávateľ na základe vyššie uvedeného zabezpečí úpravu pravidelnej zložky príjmu, t.j. sumy 3 000 eur podľa článku I § 6 zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

Štvrťročná odmena je nepravidelná pohyblivá zložka príjmu v súlade s definíciou uvedenou v článku I § 3 zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorej percento už zamestnávateľ nebude upravovať, keďže sa vypočítava z pravidelnej zložky príjmu, ktorá bude prepočítaná k 1. januára 2012. Zachovaním percenta, ktoré vychádza z pravidelnej zložky príjmu upravovanej k 1. januáru 2012, dôjde len k zmene sumy štvrťročnej odmeny. Podotýkame, že je potrebné vždy vziať v úvahu to, či základňa, z ktorej sa počíta percento, je súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2011 a rovnako tak, či daná časť príjmu, ktorá sa má prepočítavať, je tak isto súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2011. Uvedené je rozhodujúce pre správny postup. V našom prípade je pravidelná zložka príjmu, aj štrvrťročná odmena súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie aj na sociálne poistenie.

Zamestnávateľ pristúpi k úprave pravidelnej zložky príjmu podľa článku I § 6 zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, keďže ide o pracovnoprávny vzťah vzniknutý na základe Zákonníka práce (súkromný zamestnávateľ), ide o úpravu pravidelnej zložky príjmy (§ 6) a keďže ide o zamestnanca s vysokým príjmom, zamestnávateľ postupuje podľa § 6 odseku 5 (odsek 6 neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec nemá definovanú v pracovnej zmluve pohyblivú časť pravidelnej zložky príjmu) alebo podľa odseku 7 (odsek 8 neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec nemá definovanú v pracovnej zmluve pohyblivú časť pravidelnej zložky príjmu).

Zamestnávateľ sa rozhodne postupovať podľa článku I § 6 odsek 5, v ktorom je uvedené:

„Ak zákon v odseku 7 a odseku 8 neustanovuje inak, súkromný zamestnávateľ je povinný upraviť zamestnancovi s vysokým príjmom pravidelnú zložku príjmu, ak nejde o zložku príjmu

podľa odseku 1, z ktorej bol podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 povinný platiť poistné tak, aby ju poskytoval v sume, ktorá je súčtom pravidelnej zložky príjmu, ktorá zamestnancovi bola priznaná k 31. decembru 2011 a poistného, ktoré bol zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 z pravidelnej zložky príjmu k 31. decembru 2011, a to podľa vzorca

kde

x je pravidelná zložka príjmu od 1. januára 2012

y je pravidelná zložka príjmu k 31. decembru 2011

až

sú jednotlivé časti pravidelnej zložky príjmu k 31. decembru 2011

z je poistné zamestnávateľa z pravidelnej zložky príjmu k 31. decembru 2011.“

Zamestnávateľ do 31. decembra 2011 postupoval pri výpočte pravidelnej zložky príjmu (ktorá je zároveň v danom prípade aj mesačnou mzdou, ktorú zamestnanec dostane každý mesiac okrem mzdy za apríl, júl, október a január, kedy mu zamestnávateľ zúčtuje a vyplatí aj štvrťročnú odmenu v prípade, že sú splnené určené podmienky) nasledovne:

Hrubá mzda3 000,00

Poistné zamestnanca na verejné zdravotné poistenie 89,34

Poistné zamestnanca na sociálne poistenie 253,87

Poistné zamestnávateľa na verejné zdravotné poistenie 223,35

Poistné zamestnávateľa na sociálne poistenie 695,91

(okrem úrazového poistenia)

Poistné zamestnávateľa na úrazové poistenie 24,00

Základ dane2 656,79

Nezdaniteľná časť základu dane 18,62

Daň 501,25

Čistá mzda2 638,17

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ platí z pravidelnej zložky príjmu poistné (okrem úrazového poistenia) vo výške 919,26 eura.

Úpravu príjmu k 1. januáru 2012 zamestnávateľ vykoná nasledovne:

X = (2 000 + 612,84) + (1 000 + 306,42)

X = 2 612,84 + 1306,42

X = 3 919,26.

Z uvedeného vyplýva, že použitím vzorca došlo k zvýšeniu priznanej pravidelnej zložky príjmu zamestnanca o poistné platené zamestnávateľom podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2011. Môže vzniknúť otázka prečo použiť vzorec, keď je možné priamo k pravidelnej zložke príjmu pripočítať sumu poistného plateného zamestnávateľom. Dôvodom je, že je nutné upraviť každú časť pravidelnej zložky príjmu, nakoľko každú časť pravidelnej zložky príjmu môže zamestnávateľ upravovať vlastným režimom. Týmto spôsobom sa každá časť pravidelnej zložky príjmu zvýši rovnakým pomerom, ktorý zodpovedá výške danej časti pravidelnej zložky príjmu a poistného plateného zamestnávateľom.

Pri použití tohto postupu sa zamestnávateľovi nezvýši celková cena práce, nakoľko v upravenom príjme zamestnanca sú prenesené presne jeho náklady, ktoré zodpovedajú výške poistného plateného zamestnávateľom za daného zamestnanca.

Zamestnávateľ by sa mohol rozhodnúť postupovať aj podľa článku I § 6 odseku 7, ktorý znie:

„Súkromný zamestnávateľ, ktorý nepostupoval podľa odsekov 5 a 6, je povinný upraviť zamestnancovi s vysokým príjmom pevnú časť pravidelnej zložky príjmu, ak nejde o zložku príjmu podľa odseku 1, z ktorej bol podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 povinný platiť poistné tak, aby ju poskytoval v sume, ktorá je súčinom pevnej časti pravidelnej zložky príjmu, ktorá zamestnancovi bola priznaná k 31. decembru 2011 a koeficientu 1,344.“

V našom prípade by potom postupoval nasledovne:

Základná mesačná mzda2 000 eur * 1,344 = 2 688 eur

Príplatok 1 000 eur * 1,344 = 1 344 eur

Spolu:3 000 eur * 1,344 = 4 032 eur

Tento postup je administratívne menej náročný, ale prináša so sebou zvýšené náklady na strane zamestnávateľa a vyšší príjem na strane zamestnanca. Rozdiel oproti postupu podľa článku I § 6 ods. 5 je pri použití postupu podľa článku I § 6 ods. 7 vyššia suma o 112,74 eura na mesiac, čo za rok predstavuje zvýšené náklady zamestnávateľa o 1 352,88 eura oproti použitiu presného postupu výpočtu.

Následne zamestnávateľ pri úprave nepravidelnej zložky príjmu zamestnanca postupuje podľa článku I § 7 odseku 3 (ide o pohyblivú časť nepravidelnej zložky príjmu) zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. Vzhľadom k tomu, že nepravidelná zložka príjmu zamestnanca podľa príkladu sa počíta zo základu, ktorý bol upravený a z nepravidelnej zložky príjmu bol podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 zamestnávateľ povinný platiť poistné, použitie odseku

3 nepripadá u neho do úvahy. To znamená, že nepravidelnú zložku už neupravuje, ponecháva jej percento v pôvodnej výške, t.j. ako 30 %, avšak po úprave pravidelnej zložky príjmu sa jeho suma vyjadrená v eurách zmení zo sumy 900 eur na sumu 1 175,78 eura pri použití spôsobu výpočtu pravidelnej zložky príjmu zamestnanca podľa článku I § 6 odseku 5 alebo na sumu 1 209,60 eura pri použití spôsobu výpočtu pravidelnej zložky príjmu zamestnanca podľa článku I § 6 odseku 7.

Z vyššie uvedeného postupu vyplýva, že pre úpravu príjmu zo závislej činnosti nie je rozhodujúci príjem zamestnanca zúčtovaný v decembri 2011 alebo vyplatený za december 2011, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi, ako napríklad čerpaním dovolenky, počtom dní práceneschopnosti, prácou nadčas, odmenami a podobne. Pri úprave príjmu sa vychádza z priznaného príjmu zamestnancovi k 31. decembru 2011, t.j. z „dekrétového“ príjmu zamestnanca.

K § 8 ods. 6

Z dôvodu spôsobu výpočtu platového koeficientu, v rámci ktorého dôjde úpravou platových taríf od 1. januára 2012 k zníženiu výšky platového koeficientu o 1,344, je potrebné zabezpečiť, aby funkčný plat zamestnancov v zahraničí bol vynásobený koeficientom 1,344. Navrhovaná úprava zabezpečí elimináciu negatívneho vplyvu zvýšenia príjmov zo závislej činnosti na tzv. superhrubú úroveň na zamestnancov v zahraničí odmeňovaných podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe tohto ustanovenia bude zahraničný funkčný plat prepočítaný zamestnancom v zahraničí k 1. januáru 2012 ako súčet dorovnania funkčného platu a súčinu upraveného funkčného platu a novým spôsobom vypočítaného platového koeficientu alebo objektivizovaného platového koeficientu z dôvodu zabezpečenia úpravy príjmu zo závislej činnosti na tzv. superhrubú úroveň. Zahraničný funkčný plat, ktorý je zdaniteľným príjmom, sa k 1. januáru 2012 vypočíta len podľa postupu uvedenom v tomto odseku a považuje sa tým za upravený príjem na superhrubú úroveň. Náhrada za sťažené životné podmienky sa k 1. januáru 2012 vypočíta podľa osobitného predpisu z upravenej príslušnej platovej tarify vynásobením platovým koeficientom a keďže ide o zamestnancov s vyšším zdaniteľným príjmom, ďalej sa už neupravuje.

K § 12

Pod priznaným príjmom zamestnanca k 31. decembru 2011 sa rozumie aj príjem zamestnankyne, ktorá je napríklad na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, zamestnanca, ktorý je dlhodobo práceneschopný a podobne. V týchto prípadoch sa berie do úvahy posledne priznaný plat príslušnému zamestnancovi, pričom je nevyhnutné brať v úvahu dikciu príslušných zákonov, ktoré definujú úpravu takýchto príjmov počas ich neprítomnosti v zamestnaní.

Napríklad zamestnankyňa nastúpila na materskú a neskôr na rodičovskú dovolenku v septembri 2010, kedy mala priznaný príjem (pravidelnú zložku príjmu) vo výške 1 500 eur. V prípade, že od daného momentu nedošlo k úpravám príjmu zamestnancov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, resp. k valorizácii platových taríf apod., zamestnávateľ vykoná úpravu príjmu na základe zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti zo sumy 1 500 eur. V prípade, že počas neprítomnosti zamestnankyne došlo k uvádzaným úpravám príjmu zamestnancov, zamestnávateľ je povinný najskôr sumu 1 500 eur upraviť o tieto zvýšenia a následne upraviť takto vypočítaný príjem podľa zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že za zamestnanca uvádzaného v odseku 1 v momente prerušenia výkonu závislej činnosti neplatí jeho zamestnávateľ poistné a poistné na sociálne zabezpečenie, zavádza sa fikcia, ktorá umožní vykonať prepočet jeho priznaného platu na superhrubú úroveň k 1. januáru 2012.

Úprava príjmu bude vykonaná na základe stavu k 31. decembru 2011, preto zákon ustanovuje hranicu, ktoré príjmy budú priznané podľa doterajších predpisov, a ktoré budú priznané na ich superhrubej úrovni. Rozdelenie súvisí so spôsobom zdanenia príjmov a platenia poistného z uvedených príjmov.

K § 13

Zvýšenie príjmov nie je možné jednotne vykonať inak ako kogentnou úpravou odmeňovania v období prechodu v zákone. Preto je nevyhnutné následne uložiť povinnosť uviesť do súladu s novým právnym stavom aj zmluvnú úpravu, resp. vnútorné predpisy upravujúce oblasť odmeňovania, pretože pre zachovanie právnej istoty nie je žiaduci rozpor medzi zákonnou a zmluvnou úpravou. Vzhľadom na to, že zákon je účinný od 1. januára 2012 a zamestnancovi patrí príjem podľa zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov od tohto dátumu, je potrebné vykonať veľký rozsah úkonov zo strany zamestnávateľov už počas legisvakančnej doby a do 31. januára 2012 dať do súladu ustanovenia zákona s pracovnými zmluvami, služobnými zmluvami a pod. každého zamestnanca. Pre zachovanie právnej istoty nie je vhodné umožniť existenciu nezosúladenej dvojkoľajnej (zákonnej a zmluvnej) úpravy odmeňovania. Z týchto objektívnych dôvodov je nevyhnutné pozastaviť účinky tých častí zmlúv, ktoré odporujú zákonnej úprave, a to až do času, kým nebudú zrušené, alebo nahradené znením, ktoré je v súlade so zákonom.

V odseku 4 sa definuje povinnosť obci a samosprávnemu kraju upraviť všeobecne záväzné nariadenia vydané v ich pôsobnosti, ktoré súvisia s úpravou príjmu podľa tohto zákona. Uvedené ustanovenie je definované z dôvodu, že aj tieto subjekty môžu mať vo všeobecne záväzných nariadeniach určené sumy vychádzajúce napríklad z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, z minimálnej mzdy alebo inej sumy, ktorá súvisí s ich hodnotou do 31. decembra 2011.

K § 14

Ustanovenie určuje postup úpravy údajov o príjmoch vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých tento postup nie je presne definovaný z dôvodu, že údaje o príjme sa nachádzajú v databázach, informačných systémoch, dokumentoch, registroch, interných právnych predpisoch a pod. Týmto ustanovením sa zamedzuje vzniku pochybností ako postupovať pri úprave príjmu zamestnanca, ak postup nie je presne špecifikovaný.

Ustanovenie rieši postup úpravy príjmu zamestnanca aj pred 1. januárom 2012 v prípade, že sa tento príjem použije pre výpočet príjmu po 1. januári 2012. Na prepočet sa použije jeden z koeficientov uvedených v prílohe č. 1.

Samostatne je v odseku 4 určený koeficient pre výpočet príjmu zamestnancov ozbrojených zložiek, ktorý vychádza z priemerného služobného platu zisteného za obdobie do 31. decembra 2011. Tento koeficient vo výške 1,426 sa používa na prepočet príjmu zamestnancov ozbrojených zložiek, poistného na osobitný účet, ako aj výsluhových dávok sociálneho zabezpečenia. Týmto koeficientom sa zabezpečí zachovanie čistého príjmu zamestnancov ozbrojených zložiek, príjmov osobitného účtu a výšky priznaných výsluhových dávok.

V odseku 5 je riešený spôsob výpočtu priemernej mesačnej mzdy alebo priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky pred 1. januárom 2012, ktorá sa používa pre potreby výpočtu príjmu po 1. januári 2012. Táto sa vždy násobí koeficientom 1,344.

V odseku 6 je riešený výpočet vývoja priemernej nominálnej mesačnej mzdy Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie od 1. januára 2012 k predchádzajúcim obdobiam, kedy sa základné obdobie v indexe určí ako súčin priemernej nominálnej mesačnej mzdy a koeficientu 1,322. Koeficient 1,322 sa bude používať výlučne na výpočet medziročných indexov priemernej mzdy zo štatistických zisťovaní za obdobie 2012/2011 (resp. /2010, /2009, ...). Vynásobením údajov za predchádzajúce roky v bázickom období indexu rovnakým koeficientom sa udrží stabilita časového radu indexov, t.j. doteraz zverejnené medziročné indexy rastu priemernej mzdy do roku 2012 zostanú bez zmeny. Zverejnené absolútne hodnoty do roku 2012 zostávajú v platnosti, údaje upravené o koeficient v menovateli indexu budú slúžiť iba na prepočet indexov. Medziročný index 2013/2012 už bude počítaný iba z údajov z výkazníctva, tak ako je to v súčasnosti. Týmto postupom ide o minimalizáciu skreslenia výpočtu vývoja miezd. Ak by sa indexy počítali cez koeficient 1,344, vývoj nominálnych a reálnych miezd by sa umelo znížil o cca 2 percentuálne body, čo by bolo problematické prijať aj zo strany európskych inštitúcií.

K § 15

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania v prípade, že tak neustanovujú osobitné predpisy. V tomto prípade sa použije zaokrúhľovanie každej časti príjmu zamestnanca, ako aj ostatných číselných údajov, ktoré súvisia s úpravou príjmu (napríklad prepočet percent, podielu, násobkov v pracovných zmluvách, kolektívnych zmluvách a pod.) na dve desatinné miesta nahor. Uvedený spôsob zaokrúhľovania je presnejší ako sú ustanovené spôsoby zaokrúhľovania v osobitných

právnych predpisoch týkajúcich sa mzdových, resp. platových náležitostí, čo umožní pri úprave príjmu na superhrubú úroveň ušetriť finančné prostriedky z titulu zaokrúhľovania.

K § 16

Ustanovenie upravuje dozor nad dodržiavaním tohto zákona, nakoľko je nevyhnutné zabezpečiť kontrolu pri úprave príjmu zamestnancov, aby z dôvodu zmeny príjmu vo vzťahu k presunu poistného a poistného na sociálne zabezpečenie zamestnávateľa na zamestnanca nedošlo k poškodeniu zamestnancov znížením ich čistých príjmov. Dozor bude vykonávať inšpektorát práce, Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom osobitných kontrolných výborov, orgány inšpekcie práce ozbrojených zložiek a daňové úrady, ktoré pri kontrole dane zo závislej činnosti využijú daňovú kontrolu aj na kontrolu správnosti úpravy príjmu zo závislej činnosti zamestnanca. Informáciu v podobe príslušnej časti protokolu o výsledku kontroly v tejto oblasti zašle daňový úrad orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ktorý uvedené preberie ako podnet na vykonanie dozoru. Na jeho základe inšpektorát práce začne konanie.

K § 17

Ustanovenie určuje výšku pokút za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a určuje právny predpis, na základe ktorého sa postupuje v konaní o uložení pokuty.

Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi, ktorý neupravil zamestnancovi príjem podľa tohto zákona pokutu vo výške 10-násobku až 100-násobku rozdielu medzi sumou príjmu, ktorú zamestnávateľ má priznať a sumou príjmu, ktorú zamestnávateľ skutočne priznal, a to za celé kontrolované obdobie; pokutu uloží inšpektorát práce za každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neupravil príjem podľa tohto zákona.

Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov,

b) opakované zistenie porušenia povinnosti u toho istého zamestnávateľa.

K článkom II až XXVI, XXVIII až XLIII., XLV – L, LII, LIII, LV, LVII až LXII, LXIV až LXVIII, LXXI až CII, CIV až CXII

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne zmeny, ktoré vyplývajú zo zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a prispôsobujú uvedené právne predpisy zavedeniu superhrubej mzdy, t.j. zvýšeniu úrovne príjmu zo závislej činnosti o poistné na sociálneho poistenie (okrem úrazového poistenia), o poistné na verejné zdravotné poistenie a o príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom, ako aj o poistné na sociálne zabezpečenie (okrem úrazového zabezpečenia) platené zamestnávateľom.

Základné sumy platov, platové tabuľky sú prepočítané všeobecným koeficientom 1,344, pri zamestnancoch ozbrojených zložiek sú prepočítané koeficientom 1,426, pričom v prepočtoch súm vo všetkých platových tabuľkách je zohľadnené aj maximálne poistné platené v súčasnosti zamestnávateľom z dôvodu dosiahnutia maximálneho vymeriavacieho základu z tejto časti platu. Z prepočtov sú vylúčené tie hodnoty, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie alebo na sociálne zabezpečenie. V prípade, že takýto údaj však vychádza zo základu, ktorý bol prepočítaný koeficientom, musí byť upravený. Napríklad: zamestnanec zamestnaný na základe Zákonníka práce (súkromný zamestnávateľ) má nízky príjem v sume 1 100 eur. Má časť príjmu v sume 1 000 eur, ktorá vstupuje do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Táto časť príjmu sa vynásobí koeficientom 1,344 alebo statusovým koeficientom. Predpokladajme, že zamestnávateľ použije koeficient 1,344 a zamestnancovi sa zvýši táto časť príjmu na 1 344 eur. Ak by mal zamestnanec uvádzaných 100 eur (časť zo sumy 1 100 eur) dohodnutých ako 10 % zo sumy 1 000 eur, ktoré tak isto vstupujú do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, túto časť príjmu neupravuje. Ak uvádzaných 10 % príjmu nevstupuje do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, musí 10 % znížiť na 7,45 %.

Pri prepočtoch jednotlivých častí príjmov zo závislej činnosti je teda zohľadnené aj to, či daný príjem podlieha poistnému na sociálne poistenie, na verejné zdravotné poistenie alebo na sociálne zabezpečenie. V týchto prípadoch boli upravené prepočty v súlade s tým, aby súčasťou upraveného príjmu zo závislej činnosti bolo len poistné zamestnávateľa na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie, na sociálne zabezpečenie, ktoré v súlade so zákonmi je povinný platiť.

V súlade so schválenou Koncepciou reformy daňovo-odvodového systému dochádza pri policajtoch a vojakoch len k technickým prepočtom sadzieb poistného na sociálne zabezpečenie a na verejné zdravotné poistenie v súvislosti s presunom poistného zo zamestnávateľa na zamestnanca, čomu zodpovedajú sadzby uvedené v návrhu zákona. Postup bol zrealizovaný na

základe nasledovného záveru uvedeného v Koncepcii reformy daňovo-odvodového systému: „Sociálne a zdravotné poistenie osôb, na ktoré sa viažu právne predpisy silových rezortov, sa v tejto fáze reformy nebude upravovať. Sadzby sociálneho a zdravotného poistenia sa po zavedení superhrubej mzdy iba prepočítajú tak, aby reflektovali súčasnú výšku poistného vypočítaného z hrubého príjmu dotknutej osoby.“

Zároveň sa zavádzajú zmeny súvisiace so zmenou parametrov, ktoré sú súčasťou reformy daňového systému, systému sociálneho poistenia a systému verejného zdravotného poistenia.

K článku XLIV (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov):

K bodom 1, 2, 9

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 až 8, 13

Zrealizované úpravy číselných hodnôt vo väzbe na potrebu zvýšenia príjmov zo závislej činnosti v súvislosti s presunom poistného zamestnávateľa na zamestnanca. Keďže zamestnanec bude platiť poistné aj za zamestnávateľa, sú mu zvýšené príjmy o koeficient 1,344, aby z dôvodu presunu tejto povinnosti nebol finančne poškodený. Pri úpravách sa zohľadňuje, či daný príjem je súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

K bodu 12

K § 20:

Navrhovaný spôsob výpočtu náhrady za pobyt manžela zjednodušuje jej výpočet a odstraňuje možné vplyvy zahraničného funkčného platu na výpočet náhrady, pričom dochádza k zmierneniu rozdielov v jej výške pre jednotlivých zamestnancov. Jednotná základňa pre výpočet náhrady výdavkov za pobyt manžela je 18,6 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa zákona o štátnej službe. Základňa pre výpočet náhrady je jednotná pre všetkých zamestnancov a na základňu nemá vplyv zaradenie zamestnanca. Podľa platného právneho stavu sa náhrada vypočítava z celého zahraničného funkčného platu zamestnanca, ktorý je rozdielny pre zamestnancov podľa ich konkrétneho zaradenia a z tohto dôvodu dochádza k disproporciám vo výške náhrad medzi jednotlivými zamestnancami. Jednotná základňa pre výpočet náhrady, t. j. 18,6 % z platovej tarify 1. platovej triedy, sa vynásobí platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom pre danú krajinu, ktorý reprezentuje životné náklady v danej krajine a týmto prepočtom sa výška náhrady bude odlišovať medzi jednotlivými krajinami. Platová tarifa 1. platovej triedy podľa zákona o štátnej službe bude vstupovať do výpočtu náhrady pre dočasne vyslaného štátneho zamestnanca a aj zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí. Druhú časť náhrady tvorí 35 % z funkčného platu zamestnanca (pred prepočtom

platovým koeficientom, alebo objektivizovaným platovým koeficientom), čím sa do určitej miery odlíši výška tejto náhrady medzi jednotlivými zamestnancami. Uvedené je žiaduce z dôvodu, že manželky niektorých zamestnancov (predovšetkým diplomatov) často reprezentujú SR v krajine dočasného vyslania, čím sa im zohľadnia zvýšené výdavky. Ostatné ustanovenia majú spresňujúci charakter k podmienkam poskytovania náhrady výdavkov za pobyt manžela.

K § 21

Navrhovaný spôsob výpočtu náhrady za pobyt dieťaťa zjednodušuje jej výpočet a odstraňuje možné vplyvy zahraničného funkčného platu na výpočet náhrady, pričom dochádza k vyrovnaniu rozdielov v jej výške pre jednotlivých zamestnancov. Jednotná základňa pre výpočet náhrady výdavkov za pobyt dieťaťa je 18,6 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa zákona o štátnej službe. Základňa pre výpočet náhrady je jednotná pre všetkých zamestnancov a na základňu nemá vplyv zaradenie zamestnanca. Podľa platného právneho stavu sa náhrada vypočítava z celého zahraničného funkčného platu zamestnanca, ktorý je rozdielny pre zamestnancov podľa ich konkrétneho zaradenia a z tohto dôvodu dochádza k disproporciám vo výške náhrad medzi jednotlivými zamestnancami. Jednotná základňa pre výpočet náhrady, t. j. 18,6 % z platovej tarify 1. platovej triedy, sa vynásobí platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom pre danú krajinu, ktorý reprezentuje životné náklady v danej krajine a týmto prepočtom sa výška náhrady bude odlišovať iba medzi jednotlivými krajinami. Platová tarifa 1. platovej triedy podľa zákona o štátnej službe bude vstupovať do výpočtu náhrady pre dočasne vyslaného štátneho zamestnanca a aj zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.

K bodom 10, 11 a 14

Vypustený § 26a o náhrade výdavkov za zdravotné poistenie z dôvodu jeho riešenia v inom právnom predpise. Ustanovenie § 26a zákona o cestovných náhradách, v ktorom sú ustanovené podmienky pre poskytovanie náhrad výdavkov na verejné zdravotné poistenie je obsolentné z dôvodu, že za tento okruh osôb platí od 1. Januára 2011 poistné na verejné zdravotné poistenie štát (§ 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 499/2010 Z. z.).

K bodom 15 až 17

Úprava textu v súvislosti so zmenami v zákone o sociálnom poistení.

K bodom 18, 19, 20

Spresnenie kurzu na prepočet eura na cudziu menu a naopak a na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu.

K bodu 21

Prechodné ustanovenie, v ktorom je riešená úhrada náhrad, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom alebo určené vo vnútornom predpise alebo poskytované na základe rozhodnutia zamestnávateľa nad nárokový rozsah a výšku pred dňom účinnosti tohto zákona a ktoré sa naďalej poskytujú aj od účinnosti zákona, na ktoré sa použijú ustanovenia čl. I. zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Článok XXVII (zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov):

K bodu 1

Upravuje sa výška paušálnej náhrady, ktorej percento sa znižuje z dôvodu, že paušálne náhrady nepodliehajú dani a ani a poistnému na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Vzhľadom k tomu, že paušálna náhrada sa vypočítava zo základného platu sudcu, ktorý je od 1. januára 2012 zvýšený v súvislosti s úpravou príjmu vykonanou z dôvodu presunu poistného plateného zamestnávateľom, bolo potrebné jej percento znížiť.

Príklad:

Podľa § 66 ods. 1 základným platom sudcu najvyššieho súdu plat rovnajúci sa 1,3-násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Súčasný stav:

Plat poslanca je 3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky = 3 * 769 eur = 2 307 eur.

Poistné zamestnávateľa z platu poslanca = 766,61 eura ((2 307 * 22,75 %) + 241,77 = 766,61), t.j. počíta sa z max. vymeriavacieho základu na nemocenské a garančné poistenie a na verejné zdravotné poistenie, z ktorých je suma poistného vo výške 241,77 eura a zo sumy 2 307 sa počíta 22,75 % na ostatné typy poistení.

Plat sudcu v I. platovej skupine a v 3. platovom stupni = platu poslanca = 2 307 eur.

Poistné zamestnávateľa z platu sudcu, ktorý presahuje dva maximálne vymeriavacie základy = 743,54 eura (bez poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré sudcovia neplatia).

Paušálna náhrada = 1/12 z 50 % základného platu sudcu = 1/12 z 1 153,50 eura = 96,13 eura

Paušálna náhrada nevstupuje do daňového základu pre daň z príjmov, nevstupuje do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

Poistné:

Sadzba zamestnanca

Sadzba zamestnávateľa

Max. VZ

Poistné zamestnávateľa

Verejné zdravotné

2 233,51

223,35

Nemocenské

1,4

1 116,76

15,63

Garančné

0,25

1 116,76

2,79

SPOLU:

11,65

241,77

Starobné

2 978,01

416,92

Invalidné

2 978,01

89,34

RFS

4,75

2 978,01

141,45

Nezamestnanosti

2 978,01

29,78

SPOLU:

22,75

SÚHRN:

34,4

919,26

Úprava príjmu k 1. januáru 2012:

Plat poslanca = 2 307 + 766,61 (poistné zamestnávateľa) = 3 073,61 eura.

Ak by nebol upravený násobok z priemernej mesačnej mzdy pri určení platu poslanca, potom by poslanec mal k 1. 1. 2012 sumu platu = 3 100,62 eura. Keďže by poslanec dostal vyšší príjem ako je jeho plat v súčasnosti + poistné zamestnávateľa, bolo nutné upraviť násobok priemernej mesačnej mzdy z 3-násobku na 2,974-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo predstavuje sumu = 3 073,74 eura.

Základný plat sudcu, keďže vychádza z platu poslanca, je teda 3 073,74 eura.

Vzhľadom k tomu, že základný plat sudcu vychádza z platu poslanca, nie je možné ho upraviť podľa statusového koeficientu patriacemu sudcovi.

Paušálna náhrada = 1/12 z 37,53 % základného platu sudcu = 1/12 z 1 153,58 eura = 96,14 eura

Z uvedeného vyplýva, že výška paušálnej náhrady ostala oproti súčasnosti nezmenená, keďže sa z nej neplatí daň z príjmov a ani poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

K bodu 2

Navrhuje sa jednotná dĺžka poskytovania rodičovskej dovolenky v trvaní 40 týždňov pri starostlivosti o narodené dieťa aj zo všeobecného systému sociálneho poistenia a aj z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Navrhuje sa, aby predĺžené poskytovanie rodičovskej dovolenky sa vzťahovalo iba na ženu, ktorá porodila dve deti alebo viac detí, a to v trvaní 49 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa.

K bodu 3

Podľa súčasného znenia právneho predpisu základným platom sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3-násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.

Základný plat sudcu najvyššieho súdu = 1,3 * 2 307 = 2 999,10 eura.

Zamestnávateľ sudcu platí poistné zo všetkých troch maximálnych vymeriavacích základov, keďže uvedená suma ich prekračuje.

Plat poslanca upravený podľa zákona o úprave príjmu (viď. bod 1) je vo výške 3 073,74 eura (suma zohľadňuje poistné zamestnávateľa platené z dvoch maximálnych vymeriavacích základov).

Základný plat sudcu najvyššieho súdu, ak by sa nezmenil násobok z platu poslanca, by bol 1,3 * 3 073,74 eura = 3 995,87 eura, čo by bolo neoprávneným zvýšením príjmu sudcu, ktorý podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2011 oproti platu poslanca prekračuje všetky tri maximálne vymeriavacie základy.

Z uvedeného je zrejmé, že bolo nutné znížiť pri určení základného platu sudcu násobok z platu poslanca z 1,3-násobku na 1,275-násobok platu poslanca = 1,275 * 3 073,74 = 3 919,02 eura.

K bodu 4

V ustanovení sa upravujú vo vzťahu k vyššie uvedeným bodom obdobným spôsobom aj platy sudcov podľa § 67 ods. 2. Ak v I. platovom stupni a 3. platovej triede je základný plat sudcu rovný platu poslanca, potom napríklad ak v I. platovom stupni a 7. platovej triede je podľa súčasných právnych predpisov ustanovené percento vo výške 120 %, je nutné uvedené percento znížiť, a to na základe nasledovného postupu:

Súčasný stav:

Plat poslanca je 3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky = 3 * 769 eur = 2 307 eur.

sa počíta 22,75 % na ostatné typy poistení.

Základný plat sudcu v I. platovom stupni a 3. platovej triede = 2 307 eur.

Základný plat sudcu v I. platovom stupni a 7. platovej triede = 2 768,40 eura.

Poistné zamestnávateľa za plat sudcu v I. platovom stupni a 7. platovej triede prepočítané z platu sudcu koeficientom 1,344 = 871,58 eura.

Spolu základný plat sudcu v I. platovom stupni a 7. platovej triede + poistné zamestnávateľa = 3 639,98 eura.

Stav k 1. januáru 2012 po úprave príjmu:

Plat poslanca upravený podľa zákona o úprave príjmu (viď. bod 1) je vo výške 3 073,74 eura.

Základný plat sudcu v I. platovom stupni a 3. platovej triede = 3 073,74 eura (= plat poslanca).

Základný plat sudcu v I. platovom stupni a 7. platovej triede = 3 639,93 eura (3 073,74 * 118,42 %).

Týmto spôsobom sú vypočítané aj ostatné percentá v tabuľke uvedenej v § 67 ods. 2.

K bodu 5

Suma funkčného príplatku za riadiacu činnosť pre predsedu okresného súdu, ktorá je v súčasnosti uvedená pevnou sumou, sa zvyšuje o poistné zamestnávateľa, t.j. napr. suma 116,18 eura sa zvýši o sumu 39,97 eura (116,18 * 34,4 % = 39,97) na sumu 156,15 eura. Pri výpočte sa vychádza zo všeobecne prijatého záveru použiť pre prepočet súm v právnych predpisoch koeficient 1,344.

K bodu 6

Upravuje sa suma funkčného príplatku pre podpredsedu okresného súdu obdobným spôsobom ako v bode 5.

K bodu 7

Upravuje sa suma funkčného príplatku pre predsedu krajského súdu a pre predsedu Špecializovaného trestného súdu.

K bodu 8

Upravuje sa suma funkčného príplatku pre podpredsedu krajského súdu a pre podpredsedu Špecializovaného trestného súdu obdobným spôsobom ako v bode 5.

K bodu 9

Suma funkčného príplatku za funkciu predsedovi senátu krajského súdu a predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorá je v súčasnosti uvedená pevnou sumou, sa zvyšuje

o poistné zamestnávateľa, t.j. suma 66,39 eura sa zvýši o sumu 22,84 eura (66,39 * 34,4 % = 22,84) na sumu 89,23 eura.

K bodu 10

Upravuje sa suma funkčného príplatku za funkciu sudcovi krajského súdu a sudcovi Špecializovaného trestného súdu obdobným spôsobom ako v bode 9.

K bodu 11

Upravuje sa suma funkčného príplatku za funkciu predsedovi kolégia najvyššieho súdu obdobným spôsobom ako v bode 9.

K bodu 12

Upravuje sa suma funkčného príplatku za funkciu predsedovi senátu najvyššieho súdu obdobným spôsobom ako v bode 9.

K bodu 13

Upravuje sa suma funkčného príplatku za funkciu predsedovi kolégia krajského súdu a predsedovi grémia obdobným spôsobom ako v bode 9.

K bodu 14

Sudcovi, ktorý bol poverený výkonom činnosti podľa § 27 ods. 4, možno podľa súčasnej právnej úpravy priznať osobitný príplatok, ktorého výška nepresiahne 165, 97 eura. Vzhľadom k tomu, že z tejto časti príjmu platí zamestnávateľ poistné, zvyšuje sa jeho suma na 223,07 eura (165,97 * 1,344 = 223,07).

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava v terminológii vo vzťahu k zmenám prijatým v ďalších právnych predpisoch.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava v terminológii vo vzťahu k zmenám prijatým v ďalších právnych predpisoch (napr. zmena typov poistenia v sociálnom poistení na jedno sociálne poistenie).

K bodu 17

Podľa právneho stavu k 31. decembru 2011 ak sudcovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve, patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške 55 % funkčného platu. Vzhľadom k tomu, že funkčný plat sudcu sa k 1. januáru 2012 zvýši, došlo by k zvýšeniu aj peňažnej pomoci v materstve. Vzhľadom k tomu, že peňažná pomoc v materstve je podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

oslobodená od dane z príjmov a tým aj od platenia poistného zamestnávateľom, je nutné súčasnú hodnotu 55 % znížiť na 40,93 % o navýšenie funkčného platu sudcu (55/1,344 = 40,93).

K bodu 18

Podľa právneho stavu k 31. decembru 2011 výška mesačného príplatku za výkon funkcie sudcu je za každý celý rok výkonu funkcie sudcu 0, 8 % z priemerného platu sudcu. Vzhľadom k tomu, že priemerný plat sudcu sa k 1. januáru 2012 zvýši, došlo by k zvýšeniu aj príplatku za výkon funkcie sudcu. Vzhľadom k tomu, že príplatok za výkon funkcie sudcu je podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov oslobodený od dane z príjmov a tým aj od platenia poistného zamestnávateľom, je nutné súčasnú hodnotu 0,8 % z priemerného platu sudcu znížiť o navýšenie priemerného platu (0,8/1,344 = 0,6).

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava v terminológii vo vzťahu k zmenám prijatým v ďalších právnych predpisoch (napr. zmena typov poistenia v sociálnom poistení na jedno sociálne poistenie).

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava v terminológii vo vzťahu k zmenám prijatým v ďalších právnych predpisoch (napr. zmena typov poistenia v sociálnom poistení na jedno sociálne poistenie).

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava – vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 24 a 25.

K bodu 22

Podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2011 výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého sudcu sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Vzhľadom k tomu, že funkčný plat sudcu sa k 1. januáru 2012 zvýši o poistné zamestnávateľa, došlo by k zvýšeniu požadovanej náhrady škody, čo nie je správne, keďže v podstate sa čistý príjem sudcu nezmení. Z tohto dôvodu sa výška náhrady škody musí znížiť adekvátne k navýšeniu funkčného platu sudcu, t.j. 3/1,344 = 2,24.

K bodu 23

Vzhľadom na prijatú zásadu vo všeobecnosti viazať sumy, ktoré sa nevzťahujú k základným platovým náležitostiam, na hodnotu životného minima, bola suma 100-násobku minimálnej mzdy prepočítaná na 167-násobok životného minima ((100 * 317)/189,83 = 167).

K bodu 24

Vzhľadom na prijatú zásadu vo všeobecnosti viazať sumy, ktoré sa nevzťahujú k základným platovým náležitostiam, na hodnotu životného minima, bola suma 50-násobku minimálnej mzdy prepočítaná na 83,5-násobok životného minima ((50 * 317)/189,83 = 83,5) a obdobne bola prepočítaná aj suma dvadsaťnásobku minimálnej mzdy na 33,4-násobok životného minima.

K bodu 25

Pre zamedzenie pochybnosti vykonané spresnenie textu tak, aby bolo zrejmé, že ide o priemerný zárobok konkrétneho prísediaceho.

K bodu 26

Definujú sa prechodné ustanovenia k zmenám účinným od 1. januára 2012.

K článku LI (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov):

K bodu 1 a 2 (§ 1 ods. 1 a 2)

V súlade s Koncepciou reformy daňovo-odvodového systému a so zavedením tzv. „superhrubej mzdy“ sa zo systému sociálneho poistenia navrhuje vyňať úrazové poistenie ako samostatný druh poistenia a zrušiť garančné poistenie a namiesto neho sa ustanovuje garančná dávka ako štátna sociálna dávka.

K bodu 3 (generálne ustanovenie)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona. Súčasné pojmy sa menia v súlade so zavedením jednotného sociálneho poistenia, odčlenením úrazového poistenia a zavedením garančnej dávky.

K bodu 4 (§ 2)

V nadväznosti na vyčlenenie úrazového poistenia a garančného poistenia je potrebné novo definovať štruktúru a účel sociálneho poistenia a úrazového poistenia.

K bodu 5 (§ 3 ods. 1 písm. a))

Z dôvodu zámeru uvedenému v Programovom vyhlásení vlády a v Koncepcii daňovo odvodovej reformy pokryť sociálnym poistením všetky zárobkovo činné osoby sa zárobková činnosť na účely sociálneho poistenia oproti súčasnému stavu rozširuje aj o činnosti, na základe ktorých vzniká právo na príjem z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru a na príjem, ktorým je podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom bez ohľadu na majetkový vzťah k spoločnosti. Zároveň sa navrhuje zo zárobkovej činnosti vylúčiť príjmy, ktoré nepresiahnu sumu, ktorú ustanovuje zákon o dani z príjmov.

K bodu 6 (§ 4)

V súvislosti s rozšírením okruhu subjektov, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť je potrebné upraviť definíciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia, a to na zamestnancov s právom na pravidelný mesačný príjem, zamestnancov s právom na nepravidelný príjem, na zamestnancov, ktorí majú príjem podľa zákona o dani z príjmov presahujúci stanovenú hranicu 500 €, na zamestnancov, ktorí nemajú pracovnoprávny vzťah k spoločnosti alebo k družstvu a svoj príjem dosahujú výlučne ako podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom a na dohodárov. Definícia zároveň zohľadňuje nové sadzby poistného na sociálne poistenie.

K bodu 7 (§ 7)

V súvislosti so zaradením dohodárov do všeobecného okruhu zamestnancov sociálneho poistenia sa vypúšťa osobitná definícia zamestnávateľa dohodárov, ako nadbytočná.

K bodu 8 (11 ods. 1)

Vzhľadom na zmeny vyplývajúce z návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa priemerná mesačná mzda zvyšuje z dôvodu, že mzda sa navyšuje o poistné, ktoré za zamestnanca platil doteraz zamestnávateľ, je potrebné upraviť všeobecný vymeriavací základ na účely krátkodobých dávok. Na účely dôchodkových dávok nie je potrebné všeobecný vymeriavací základ upravovať z dôvodu že osobný mzdový bod je vyjadrením pomeru medzi osobným vymeriavacím základom („superhrubá“ mzda) a všeobecným vymeriavacím základom, zisteným zo „superhrubej“ priemernej mzdy.

K bodom 9 až 11 (§ 13)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona.

K bodu 12 (§ 13a)

Dávky úrazového poistenia sa osobitne vyčleňujú zo systému dávok sociálneho poistenia, pretože od 1. januára 2012 prestávajú byť dávkami sociálneho poistenia a stávajú sa dávkami samostatného úrazového poistenia.

K bodu 13 (§ 14)

Z osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia sa vypúšťa samostatne zárobkovo činná osoba. Dôvodom pre uvedenú zmenu je snaha o zníženie nákladov samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálne poistenie.

K bodom 14 až 18 a 29 (§ 15, 22)

Novo sa definuje osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené len na účely starobného poistenia vrátane

vzniku a zániku tohto poistenia. Taktiež sa tu upravuje vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

K bodom 19 a 30 (§ 15 a 23)

Z dôvodu systémových zmien v sociálnom poistení (odčlenenie úrazového poistenia, zavedenie garančnej dávky) sa definícia osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti ako aj dobrovoľné poistenie presúva pred úrazové poistenie.

Zavádza sa nová právna úprava dobrovoľného poistenia. Z dobrovoľného sociálneho poistenia sa vylučujú osoby, ktoré sú povinne sociálne poistené s výnimkou dobrovoľného poistenia na účely starobného poistenia.

Ďalej zákon umožňuje využiť dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti ďalším fyzickým osobám ustanoveným zákonom.

Fyzickým osobám sa umožňuje vybrať si len taký balík dobrovoľného poistenia, ktorý nezahŕňa už druhy ich existujúceho povinného poistenia, okrem starobného poistenia. Účelom tejto zmeny je zamedzenie špekulatívneho navyšovania vymeriavacích základov v jednotlivých druhoch poistenia s úmyslom čerpania vyšších dávok (napr. nemocenské, materské, a pod.)

Zachováva sa vznik a zánik dobrovoľného poistenia, pričom dňom vzniku poistenia je najskôr deň podania prihlášky a dňom zániku poistenia je deň odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr deň podania odhlášky.

Súčasne sa vykoná legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona.

K bodom 20 až 22 (§ 16 až 19)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona.

K bodom 23 až 25 (§ 20)

Z dôvodu aplikačných problémov sa navrhuje doplniť súčasné znenie § 20 aj o zánik poistenia v nezamestnanosti zamestnanca odo dňa, od ktorého sa na zamestnanca poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje.

Súčasne sa upravuje vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia osobám, ktorým vznikne povinné dôchodkové poistenie po prekročení príjmovej hranice ustanovenej v zákone o dani z príjmov a dohodárov, ktorí doposiaľ neboli povinne dôchodkovo poistení.

K bodom 26 až 28 (§ 21)

Súčasná právna úprava umožňovala vznik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby až od 1. júla nasledujúceho roka po tom, čo začala podnikať, čo spôsobilo, že tieto osoby neboli v danom období dôchodkovo poistené, čo malo negatívny vplyv na ich dôchodkové nároky. Preto sa navrhuje novo upraviť vznik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a to spätne odo dňa registrácie na daňové účely, ak jej príjem na základe daňového priznania podaného za kalendárny rok, v ktorom sa zaregistrovala, presiahne zákonom ustanovenú hranicu. Povinné dôchodkové poistenie následne

trvá až do zrušenia registrácie alebo do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý zákonom ustanovený príjem nepresiahla.

Navrhuje sa vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby naviazať na životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu z dôvodu, že minimálna mzdy nemá vo vzťahu k samostatne zárobkovo činnej osobe vypovedaciu hodnotu.

Súčasne sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona.

K bodom 31 až 39 (§ 24, §25, § 27, § 28, § 29)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona vyplývajúcimi zo zrušenia garančného poistenia a odčlenenia úrazového poistenia a s vecnými zmenami v zákone týkajúcimi sa zmeny definície sociálneho poistenia.

K bodu 40 (§ 31)

V súvislosti so zrušením povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a v súvislosti so zmenou okruhu dobrovoľne nemocensky poistených osôb sa ustanovujú všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky týchto dobrovoľne nemocensky poistených osôb.

K bodom 41 až 43, 49, 51 a 53 (§ 33, § 34, § 37, § 49a, § 54, § 57 ods. 1)

Navrhovaná zmena súvisí s vypustením samostatne zárobkovo činných osôb z okruhu povinne nemocensky poistených osôb.

K bodom 44 až 48, 50 (§ 48, § 49 a § 53)

V súlade s programovým vyhlásením vlády sa navrhuje predĺženie obdobia poskytovania materského na 40 týždňov a v niektorých prípadoch až na 49 týždňov a zároveň sa navrhuje zvýšiť denný vymeriavací základ pre výpočet materského o 5 %.

K bodom 52, 54, 55, 68 až 70 (§ 55, § 57, § 61, § 84)

Vzhľadom na zmeny vyplývajúce z návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné upraviť vymeriavacie základy na určenie sumy dávok sociálneho poistenia a úrazových dávok o koeficienty ustanovené v § 109a.

K bodu 56 (§ 63)

V súlade s cieľmi dôchodkovej reformy, tak ako sú formulované vo vládou SR schválenom Národnom programe reforiem Slovenskej republiky na roky 2011 – 2014, je potrebné postupne v dlhodobom časovom horizonte meniť pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v systéme povinného dôchodkového poistenia v prospech miery solidarity. Z uvedených dôvodov sa navrhuje nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu, ak nárok na dôchodok vznikne po 31. decembri 2015.

K bodu 57 (§ 64a)

Súčasná konštrukcia výpočtu starobného dôchodku a invalidného dôchodku (a dôchodkov z nich odvodených) je nastavená na makroekonomický vývoj, najmä na rast priemernej mzdy. Nezohľadňuje však reálny vývoj niektorých významných demografických ukazovateľov najmä postupné zvyšovanie priemerného obdobia výplaty dôchodku v dôsledku postupného zvyšovania priemerného veku. Z uvedených dôvodov sa navrhuje úprava dôchodkovej hodnoty implantovaním novej veličiny do výpočtu dôchodkovej hodnoty, vyjadrujúcej dynamiku pomeru medzi počtom štandardizovaných poberateľov dôchodkov zo sociálneho poistenia a počtom štandardizovaných platiteľov poistného na sociálne poistenie. Súčasne sa navrhuje zachovanie dôchodkovej hodnoty minimálne na úrovni už existujúcej, aby sa zabránilo prípadnému medziročnému poklesu v prípade negatívneho pomeru vyššie uvedených rozhodujúcich ukazovateľov. Uvedený spôsob výpočtu dôchodkovej hodnoty sa použije od roku 2016.

K bodu 58 (§ 65a)

Dlhodobá stabilita a vyváženosť finančných zdrojov a finančných nákladov dôchodkového poistenia, ktorá bude negatívne ovplyvňovaná postupným zvyšovaním priemerného veku a v dôsledku toho predlžovaním obdobia výplaty dôchodku si vyžaduje postupné, automatické zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od predlžovania strednej dĺžky života vo veku 62 rokov pre mužov a ženy. Zvyšovanie dôchodkového veku sa použije prvýkrát od 1. januára 2016.

K bodom 59 až 61 (§ 65 až § 68)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona.

K bodu 62 (§ 73 ods. 5 a 6)

Z dôvodu maximálne obmedziť možnosť špekulatívne a neodôvodnene získať nárok na invalidný dôchodok vo vysoko nadpriemernej sume poistencom vo veku do 20 rokov krátkodobým dobrovoľným dôchodkovým poistením alebo dodatočným zaplatením poistného z maximálneho vymeriavacieho základu sa navrhuje stanoviť sumu invalidného dôchodku s použitím osobného mzdového bodu v hodnote 0,67.

K bodu 63 (§ 82) – zvyšovanie

Z dôvodu, aby valorizácia dôchodkov lepšie odrážala spotrebiteľské nároky dôchodcov a ich reálnu životnú úroveň sa navrhuje nová úprava valorizačného mechanizmu, a to postupný prechod na novo určený ukazovateľ podľa bodu 1 počas prechodného obdobia od roku 2013 do konca roku 2016, pričom počas tohto obdobia sa budú dôchodky zvyšovať o pevnú sumu určenú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a priemernej mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov. Pevná suma sa navrhuje diferencovať v závislosti od druhu dôchodkovej dávky. Od 1. januára 2017 sa navrhuje prechod na zvyšovanie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu dôchodcovskej inflácie.

K bodom 64 až 66 a k bodu 185 (§ 82a)

Nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú.v. ES L 56, 4.3.1968) v platnom znení (ďalej len „služobný poriadok“), a ktoré upravuje podmienky vzniku nároku na prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskych spoločenstiev.

Služobný poriadok v prílohe VIII. čl. 11 ods. 1 upravuje podmienky vzniku nároku na prevod poistno-matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových práv úradníka, ktorý odíde zo služieb Spoločenstiev vykonávať činnosť zakladajúcu nároky na dôchodok do iného členského štátu Európskej únie. V odseku 2 uvedeného ustanovenia Služobného poriadku sú upravené podmienky vzniku práva voči Spoločenstvám na kapitálovú hodnotu (poistno-matematický ekvivalent) práv na starobný dôchodok získaných v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie ku dňu podania žiadosti o prevod dôchodkových práv úradníka, ktorý vstúpi do služieb spoločenstiev. Prevodom dôchodkových práv (nárokov) dochádza k ich vyňatiu z dôchodkového systému, v ktorom boli nadobudnuté, a ich zhodnoteniu v systéme, do ktorého sa prevádzajú.

Ustanovuje sa spôsob určenia sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok, ktorý je peňažným vyjadrením kapitálovej hodnoty tohto dôchodku nadobudnutého v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky získaného ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových práv. Prevedením sumy poistno-matematického ekvivalentu, zo Sociálnej poisťovne (účtu Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici) na účet inštitúcie alebo orgánu Európskej únie sa prevedie dôchodkové právo na starobný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie. Poistno-matematický ekvivalent nároku na starobný dôchodok sa určí ako súčin jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku, ktorá sa určí v súlade s prílohou k nariadeniu a to najmä v závislosti od dosiahnutého veku, potrebného obdobia do dovŕšenia dôchodkového veku, predpokladaného veku dožitia zisteného ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových práv, alebo v deň kedy mu vznikne právo na prevod dôchodkových práv predpokladanej sumy starobného dôchodku vypočítanej ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových práv podľa § 66 zákona o sociálnom poistení. Pri výpočte sa neprihliada na splnenie potrebného obdobia dôchodkového poistenia ani na splnenie vekovej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok.

Predpokladaná suma starobného dôchodku je stanovená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané v systéme dôchodkového poistenia Slovenskej republiky, preto sa pri určení sumy tohto dôchodku navrhuje vylúčiť obdobie účasti v dôchodkovom systéme Európskej únie alebo jej inštitúcie, ktoré bolo v predošlom čase prevedené do dôchodkového systému Slovenskej republiky.

Služobný poriadok umožňuje aj prevod dôchodkových práv z dôchodkového systému Európskej únie do národných dôchodkových systémov teda i do dôchodkového systému Slovenskej republiky. V § 3 sa navrhuje postup stanovenia sumy starobného dôchodku v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky so zohľadnením dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod týchto dôchodkových práv.

Navrhuje sa, aby obdobie služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie bolo zohľadnené ako obdobie dôchodkového poistenia na účely splnenia podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a starobný dôchodok. Uvedené obdobia sa však vylúčia z obdobia dôchodkového poistenia na účely určenia sumy dôchodkovej dávky (nezisťuje sa za tieto obdobia OMB, vylučujú sa na účely určenia POMB aj z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré je rozhodujúce na stanovenie sumy dôchodkovej dávky).

Ak v sume poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie sú zahrnuté aj dôchodkové nároky získané v Slovenskej republike, ktoré už boli v minulosti prevedené do dôchodkového systému Európskej únie, sa prevedená suma poistno-matematického ekvivalentu zníži o nároky nadobudnuté v Slovenskej republike s tým, že tieto budú zohľadnené v takom rozsahu, v akom boli nadobudnuté pred ich prevedením do dôchodkového systému Európskej únie.

Suma poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok prevedená do dôchodkového systému Slovenskej republiky sa vydelí jednotkovou hodnotou odloženého starobného dôchodku, určenou podľa vzorca v prílohe, k rozhodujúcemu dňu (podania žiadosti o prevod, prípadne odo dňa vzniku nároku na prevod podľa Služobného poriadku). Takto určená suma sa pripočíta k sume starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky podľa zákona o sociálnom poistení (t. j. po dovŕšení dôchodkového veku a splnení potrebného obdobia dôchodkového poistenia). Výsledná suma dôchodkovej dávky bude podliehať režimu zákona o sociálnom poistení na účely zvyšovania i iných zmien a bude na tento účel posudzovaná ako jedna suma starobného dôchodku. Na splnenie podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa prihliada aj na obdobia získané výkonom služby alebo zamestnania v Spoločenstvách, avšak na účely určenia sumy starobného dôchodku sa nezohľadňuje.

Ak pred dovŕšením dôchodkového veku osoba, ktorej právo na starobný dôchodok bolo prevedené do dôchodkového systému Slovenskej republiky zomrie, suma, ktorá by bola pripočítaná k sume starobného dôchodku, sa pripočíta k sume invalidného dôchodku, ktorá je základom na výpočet pozostalostných dávok (vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok). Takto určená suma pozostalostných dávok bude podliehať režimu zákona o sociálnom poistení, či už pri valorizácii takto určených pozostalostných dávok, ako aj pri aplikácii § 81 ods. 6 (súčet pozostalostných dávok je v zásade obmedzený sumou dôchodkovej dávky, na ktorú by mal nárok zomretý).

K bodu 67 (§ 82b až 82g)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vecnými zmenami zákona, odčlenením úrazového poistenia zo sociálneho poistenia. Z dôvodu systémových zmien v sociálnom poistení (odčlenenie úrazového poistenia, zavedenie garančnej dávky) sa navrhuje presunúť ustanovenia upravujúce dávku v nezamestnanosti pred ustanovenia, týkajúce sa úrazového poistenia.

Navrhujú sa riešenie, ktoré spočíva v odstupňovaní výšky dávky v nezamestnanosti v rámci podporného obdobia zostupne.

Uvedené opatrenia sa zavádzajú za účelom motivácie nezamestnaných hľadať si nové zamestnanie v čo najkratšom čase, aby nezostávali dlhodobo odkázaní na dávku v nezamestnanosti, prípadne na štátne sociálne dávky a nestrácali pracovné návyky.

K bodom 71 až 73 (§ 89, § 93, § 94)

V súvislosti so zavedením nového ukazovateľa na zvyšovanie dôchodkových dávok sa navrhuje, aby sa úrazové dávky zvyšovali v závislosti od všeobecného rastu spotrebiteľských cien.

K bodom 74 až 77 (§ 102, § 103 a § 103a)

Z dôvodu zániku garančného poistenia, ako druhu sociálneho poistenia, a zavedenia garančnej dávky, ako štátnej sociálnej dávky, sa ustanovujú podmienky nároku na garančnú dávku a nároku na jej výplatu pre zamestnancov platobne neschopného zamestnávateľa.

K bodom 78 až 81 (§ 109)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona v súvislosti so zavedením jednotného sociálneho poistenia, odčlenením úrazového poistenia a zavedením garančnej dávky.

K bodu 82 (§ 109a)

Vzhľadom na zmeny vyplývajúce z navýšenia vymeriavacieho základu na platenie poistného o poistné, ktoré za zamestnanca platil doteraz zamestnávateľ a ktoré sa stávajú poistným zamestnanca, sa vymeriavací základ na určenie súm dávok s výnimkou dôchodkových dávok upravuje o koeficient, ktorým bol príjem zamestnanca zo závislej činnosti prepočítaný tak, aby zostala zachovaná súčasná úroveň miery náhrady.

Daňovo-odvodová reforma mení koncepciu minimálneho vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Z dôvodu, aby sa predišlo zvýšeným neopodstatneným výdavkom na dôchodkové dávky u samostatne zárobkovo činných osôb, bol navrhnutý koeficient úpravy vymeriavacieho základu 1,344 pre výpočet dôchodkových dávok. Predmetný koeficient zaručuje iba miernu výhodnosť novoustanoveného vymeriavacieho základu pri

výpočte dôchodkových dávok a túto ponecháva v krátkom časovom horizonte, to znamená, že ho nebude nutné okamžite aktualizovať.

K bodom 83 až 93 (§ 117, § 118, § 120, § 122, § 123)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona a z úpravy príjmu zo závislej činnosti o poistné zamestnávateľa.

K bodu 94 (§ 128 až § 130)

Z dôvodu úpravy hrubej mzdy na „superhrubú úroveň“, sa vylučuje povinnosť zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti) za zamestnanca. Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie sa prenáša výlučne na zamestnanca. V prípade úrazového poistenia zostáva platiteľom poistného na toto poistenie za zamestnanca naďalej zamestnávateľ.

Ak má zamestnanec obchodnej spoločnosti alebo člen družstva v pracovnom vzťahu k družstvu okrem príjmu z pracovnoprávneho vzťahu alebo pracovného vzťahu k družstvu vyplatený aj podiel na zisku, platí poistné na sociálne poistenie z príjmu z pracovnoprávneho vzťahu alebo pracovného vzťahu k družstvu vo výške 19 % a osobitne platí poistné na dôchodkové poistenie z podielu na zisku vo výške 13 %.

Pre platenie poistného na sociálne poistenie sa zavádza maximálna ročná a maximálna mesačná suma, ktorá platí pre všetkých platiteľov poistného na sociálne poistenie.

K bodu 95 (§ 131, § 132, § 135 až § 137)

Zrušujú sa ustanovenia upravujúce súčasne platné sadzby poistného na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia.

K bodu 96 (§ 138)

Z dôvodu zavedenia maximálnej sumy poistného platnej pre všetkých platiteľov poistného na sociálne poistenie, sa navrhuje vypustiť maximálny vymeriavací základ. Minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne sociálne poistenej osoby sa odvíja od 3,3 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

K bodu 97 (§ 138a)

Pre nízkopríjmových dohodárov sa zavádza možnosť uplatniť si odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie. Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu bude v mesačnej výške najviac 190 eur, bez ohradu na počet uzatvorených dohôd, resp. 2 280 eur ročne. Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu bude oslobodená od platenia poistného na sociálne poistenie. V prípade súbehu príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s inými príjmami zo zárobkovej činnosti,

bude odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu znížená o tieto iné príjmy. Nárok na odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu bude možné si uplatniť buď v priebehu kalendárneho roka alebo až po uplynutí kalendárneho roka pri ročnom zúčtovaní.

K bodom 98 až 101 (§ 139)

V súvislosti s vecnými zmenami sa rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu definuje vo vzťahu k jednotlivým skupinám platiteľov poistného na sociálne poistenie a úrazové poistenie. A súčasne sa vykonajú legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona.

K bodu 102 (§ 139a)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona.

K bodu 103 (§ 139b)

Okruh osôb, ktoré platia poistné z rozhodujúceho obdobia podľa § 139b sa prispôsobuje rozšíreniu okruhu zamestnancov o dohodárov, dividendárov a osoby, ktorých príjem presiahne 500 €.

K bodom 104 až 108, 110, 112 a 115 (§ 140, § 141, § 141 ods. 3, § 142, § 143 ods. 4)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona.

K bodom 109, 113 a 116 (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143a)

Z dôvodu plánovaného zavedenia jednotného daňovo odvodového zúčtovania v roku 2013 sa navrhuje platenie poistného na sociálne poistenie preddavkovo a súčasne sa stanovujú rámcové zásady ročného zúčtovania poistného na sociálne poistenie. Zúčtovanie poistného zaplateného preddavkovo sa upraví v predpisoch upravujúcich činnosť finančnej správy.

K bodu 111 (§ 141 ods. 4)

V súvislosti s novým nastavením sadzieb poistného na sociálne poistenie sa navrhuje vykonať prevod poistného od nositeľov sociálneho zabezpečenia do Sociálnej poisťovne len na dôchodkové poistenie.

K bodu 114 (§ 143 ods. 3)

Upravuje sa splatnosť poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým vznikne sociálne poistenie spätne od registrácie v prípade, že presiahnu zákonom ustanovenú sumu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 21 ods.1).

K bodom 117,118, 120 až 126 (§ 145, § 153, § 156)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona.

K bodu 119 (§ 146a)

Navrhuje sa splátkový kalendár pre začínajúce samostatne zárobkovo činné osoby, aby poistné na sociálne poistenie za obdobie od registrácie do konca kalendárneho roku nemuseli doplatiť jednorazovo v plnej sume.

K bodom 127 až 139, 141, 142 a 144, (§ 157, § 158, § 160, § 161, § 162, § 163, § 164, § 165, § 166, § 167, § 168 ods. 1, 168 ods. 3 písm. c), § 168a ods. 2)

V dôsledku zavedenia vecných zmien v sociálnom poistení sa namiesto základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti a rezervného fondu solidarity zavádza jeden fond sociálneho poistenia a samostatný fond úrazového poistenia.

K bodom 140 a 146 (§ 168 ods. 2 písm. c), § 168b)

Z dôvodu, že vymáhanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie neodvedených zamestnávateľom do fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zostáva v pôsobnosti Sociálnej poisťovne, je potrebné osobitne upraviť tvorbu správneho fondu a zahrnúť doňho formu odplaty za toto vymáhanie. V súvislosti so zrušením garančného poistenia sa ukladá štátu povinnosť uhrádzať príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré boli uhrádzané Sociálnou poisťovňou zo základného fondu garančného poistenia.

Zároveň sa navrhuje, aby štát uhrádzal škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a rozhodnutím depozitára, ktoré budú v rozpore so zákonom č. 43/2004 Z. z., z dôvodu, že sa navrhuje zrušenie rezervného fondu solidarity.

K bodom 143 a 145 (§ 168a ods. 1 a ods. 3)

Z dôvodu zavedenia garančnej dávky ako štátnej sociálnej dávky sa štátu ukladá povinnosť uhrádzať finančné náklady spojené s jej poskytovaním. V súvislosti s tým, že garančná dávka má byť financovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu sa ustanovuje postup tak, aby suma vrátenej garančnej dávky, alebo vymoženej garančnej dávky bola príjmom štátneho rozpočtu

K bodom 147 až 163 (§ 170, § 172, § 173, § 178, § 179, § 180, § 194, § 203, § 207, § 226, § 227 ods. 2)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona.

K bodu 164 (§ 227 ods. 5)

V súvislosti so zavedením odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu sa zavádza oznamovacia povinnosť dohodára voči zamestnávateľovi a oznamovacia povinnosť zamestnanca s príjmom do hranice ustanovenej zákonom o dani z príjmov.

K bodom 165 až 172 (§ 228, § 231, § 232)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona.

K bodu 173 (§ 232 ods. 2)

V súvislosti s prechodom na superhrubú mzdu sa evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia dopĺňa o koeficient určený osobitným predpisom.

K bodu 174 (§ 233 ods. 5)

V súvislosti s novou úpravou zvyšovania dôchodkového veku, spôsobom určenia dôchodkovej hodnoty, novým spôsobom zvyšovania dôchodkových dávok a ustanovenia najvyššej sumy dôchodkov sa ukladá štatistickému úradu rozšíriť oznamovaciu povinnosť o údaje rozhodujúce pre tieto nové veličiny.

K bodom 175 až 182 (§ 233 ods. 10 a 11, § 234, § 246)

Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z vecných zmien zákona.

K bodu 183 (prechodné ustanovenia)

K § 293bx

Právne postavenie samostatne zárobkovo činných osôb, zamestnancov a zamestnávateľov zostáva zachované aj po nadobudnutí účinnosti navrhovaných zmien. Súčasne sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý zamestnával dohodára k 31. decembru 2011 a tento vzťah trvá aj po tomto dni, splnil ohlasovaciu povinnosť na účely starobného poistenia do 31. januára 2012.

K § 293by

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená k 31. decembru 2011 a toto poistenie by jej trvalo aj po tomto dni, je od 1. januára 2012 už len povinne dôchodkovo poistená. Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je povinne nemocensky poistená dňom 1. januára 2012 toto poistenie zaniká.

Na pokrytie sociálnych udalostí (napr. choroba, materstvo, nezamestnanosť) môžu fyzické osoby využiť niektorú z možných kombinácii dobrovoľného poistenia.

Ustanovuje sa lehota na prihlásenie fyzickej osobe, ktorá využije možnosť dobrovoľného poistenia po 31. decembri 2011.

K § 293bz

Upravuje sa osobitný režim vzniku povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá bola prvýkrát registrovaná v roku 2011, aby sa zamedzilo retroaktívnemu pôsobeniu § 21 ods. 1.

K § 293ca

Na účely ustanovenia všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2011 sa predlžujú účinky doterajšej právnej úpravy.

K § 293cb

Nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou navrhovanej novely, v súvislosti s hodnotením období nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa budú posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase, v ktorom boli získané.

K § 293cc

V súlade s uplatnením zásady právnej istoty na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tejto novely zákona sa účinky doterajšej právnej úpravy navrhujú predĺžiť na nemocenské dávky a úrazové dávky, na ktoré vznikol nárok do 31. decembra 2011.

Súčasne sa navrhuje predĺženie výplaty materského a zvýšenie materského, ak nárok na dávku vznikol pred 1. januárom 2012 a trvá aj po tomto dátume.

K § 293cd

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa nárok na invalidný dôchodok, ktorý vznikol pred účinnosťou navrhovanej novely, bude posudzovať a jeho suma sa bude určovať podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku.

K § 293ce

Ak rozhodujúcim obdobím na určenie dávok sociálneho poistenia je kalendárny rok pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vymeriavací základ sa neupravuje koeficientom 1,344, ktorý platí až po zavedení superhrubej mzdy.

K § 293cf

Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol do 31. decembra 2011 a trvá aj po tomto dni, v súlade s uplatnením zásady právnej istoty sa tento nárok na dávku v nezamestnanosti bude posudzovať a suma dávky sa bude určovať podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na dávku.

K § 293cg

Do 31. decembra 2012 sa prechodne upravuje platenie poistného na úrazové poistenie v sadzbe 0,6 % z vymeriavacích základov zamestnancov zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje úrazové poistenie s tým, že nie sú obmedzené maximálnym poistným a súčasne sa na ne

vzťahuje úprava súvisiaca s určením poistného za kalendárny mesiac, v ktorom poistenie netrvalo celý mesiac.

K § 293ch

Z dôvodu zavedenia superhrubej mzdy je nevyhnutné upraviť spôsob určenia odmeny generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, na obdobie, v ktorom sa pri jej určení vychádza z priemernej mzdy za rok 2011.

K § 293ci

Účinky doterajšej právnej úpravy sa navrhuje predĺžiť na určenie sumy poistného za mesiac december 2011, ktoré je splatné v januári 2012.

K § 293cj

Vzhľadom na nový spôsob určenia vymeriavacieho základu sa samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá povinnosť upraviť si vymeriavací základ v súlade so znením § 138 ods. 2 od 1. januára 2012.

K § 293ck

Z dôvodu zániku garančného poistenia sa navrhuje predĺžiť účinky právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2011 na právne vzťahy, ktoré vznikli do toto dňa.

K § 293cl

V súvislosti so zmenou vo fondoch Sociálnej poisťovne sa od účinnosti tohto zákona finančné prostriedky vedené v základných fondov Sociálnej poisťovne presunú do nového fondu sociálneho poistenia s výnimkou základného fondu úrazového poistenia, po novom fondu úrazového poistenia, ktorý zostáva odčlenený.

K § 293cm

Nová úprava výpočtu priemerného osobného mzdového bodu sa použije na stanovenie sumy dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 31. decembri 2015.

K bodu 184

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zaradením novej prílohy č. 5, v ktorej je upravený vzorec na výpočet jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku na účely prevodu dôchodkových práv v rámci Európskej únie.

K bodu 186

Príloha č. 6 sa dopĺňa o nové smernice EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho právneho poriadku.

K článku LIV (zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov):

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením neplatného právneho predpisu v poznámke pod čiarou platným a účinným právnym predpisom.

K bodu 2

V súvislosti s úpravou príjmu zamestnanca o výšku poistného plateného zamestnávateľom sa zvyšuje výška príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo.

K bodu 3

Ustanovuje sa nový spôsob výpočtu zahraničného funkčného platu ako súčet dorovnania zahraničného funkčného platu podľa § 22a a súčinu funkčného platu a objektivizovaného platového koeficientu.

K bodu 4

Súčasťou legislatívnych zmien v zákone je aj úprava dorovnania zahraničného funkčného platu. Úprava súvisí s článkom I § 8 ods. 6 návrhu zákona.

Dorovnanie nepredstavuje osobitnú platovú náležitosť a tvorí súčasť zahraničného funkčného platu, čo vyplýva i z navrhovaného nového znenia § 22 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na spôsob výpočtu zahraničného funkčného platu platný k 31. decembru 2011, zamestnanci so zahraničným funkčným platom presahujú maximálne vymeriavacie základy platné pre výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Suma 919,26 eura predstavuje súčet poistného zamestnávateľa plateného z maximálnych vymeriavacích základov na poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie (okrem úrazového poistenia). V súvislosti so spôsobom výpočtu zahraničného platu platného podľa doterajšieho právneho stavu, pri úprave príjmu zamestnanca podľa čl. I zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, by sa zamestnancovi zvýšil jeho funkčný plat, pričom by sa však znížil objektivizovaný platový koeficient, ktorý okrem funkčného platu tvorí ďalšiu zložku výpočtu zahraničného funkčného platu. Aby nedochádzalo k zníženiu čistého platu zamestnanca so zahraničným funkčným platom z dôvodu úpravy príjmu zo závislej činnosti na superhrubú úroveň, bolo zavedené dorovnanie ako súčasť zahraničného funkčného platu, ktoré je stanovené vo výške poistného plateného zamestnávateľom (okrem úrazového poistenia). Vzhľadom na výšku zahraničných funkčných platov, ktoré presahujú maximálne vymeriavacie základy, je to suma 919,26 eura.

Uvedená úprava nespôsobí ani zvýšenie výdavkov rozpočtu verejnej správy.

Príklad výpočtu:

Výpočet podľa právneho stavu k 31.12.2011

Úprava príjmu - prenos poistného zamestnávateľa na zamestnanca

Tarifný plat

500,00

672,00

Plat za prax

35,00

47,04

Osobný príplatok (8,5 %)

42,50

57,12

Funkčný plat spolu

577,50

776,16

Platový koeficient

6,97266403

5,187994068

Zahraničný funkčný plat

4 026,72

Dorovnanie

919,26

SPOLU:

4 945,98

Príklad - súčasný stav

Príklad - po zavedení SHM s technickými prepočtami

Príklad - stav po daňovo-odvodovej reforme

4 026,72

4 945,98

Hrubý plat

343,21

1 259,68

1 099,67

Poistné zamestnanca

3 683,51

3 686,30

4 945,98

Hrubý plat - poistné

284,75

Nezdaniteľná časť základu dane

3 683,51

3 686,30

4 661,24

Čiastkový základ dane

699,87

700,40

885,63

Daň

2 983,64

2 985,90

2 960,68

Čistý plat

K zníženiu čistého príjmu dôjde z dôvodu nastavenia parametrov reformy, a to z dôvodu neodpočítania poistného z príjmov zamestnanca, z ktorých sa vychádza ako základu dane (po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane) pri výpočte dane a z ktorých sa vychádza ako vymeriavacieho základu pri výpočte poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

Zároveň sa ustanovuje, že dorovnanie patrí zamestnancovi v sume v sume zodpovedajúcej času vykonávania štátnej služby a definujú sa podmienky, za ktorých dochádza k jeho kráteniu.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením neplatného právneho predpisu

v poznámke pod čiarou platným a účinným právnym predpisom.

K bodu 6

Zvyšuje sa suma zahraničného príspevku z dôvodu presunu poistného plateného zamestnávateľom na zamestnanca.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami druhov poistenia, ktoré zamestnanec bude platiť, a to predovšetkým v súvislosti so zmenami vykonanými v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 8

Definujú sa prechodné ustanovenia, v ktorých sú určené postupy pri úprave príjmu priznaného k 31. decembru 2011 podľa článku I zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

K bodu 9

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 578/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

K bodu 10

V prílohách č. 3 až 5 sa ustanovujú platové tarify zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platové tarify vybraných skupín zamestnancov, platové tarify učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, ktorých výška platná k 31. decembru 2011 je vynásobená koeficientom 1,344.

K bodu 11

V prílohe č. 7 sa ustanovujú platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorých výška platná k 31. decembru 2011 je vynásobená koeficientom 1,344.

K článku LVI (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov):

K bodu 1 - § 2 písm. s) uvádzacia veta a prvý bod a § 25 ods. 6

Navrhovanou úpravou sa na účely zákona vymedzuje rozdiel medzi „nájomcom“ hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu a nájomcom pri tzv. operatívnom prenájme.

K bodu 2 - § 2 písm. s) druhý bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania odpisov podľa § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku bez ohľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako v prípade postúpenia predmetu finančného prenájmu sa bude

u nového nájomcu postupovať ako v prípade kúpy majetku. To znamená, že hmotný majetok obstaraný na základe finančného prenájmu u nového nájomcu musí spĺňať podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prenájmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania stanovenej v § 26 zákona.

K bodu 3 - § 4 ods. 1 a 2

V súvislosti s možnosťou uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane daňovníka len z tzv. aktívnych príjmov“ uvedenou v zákone o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011 sa spresňuje výpočet základu dane a upravuje sa možnosť vzniku daňovej straty len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona, a to od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona).

K bodom 4 až 6 - § 5 ods. 1 písm. a), d) a i)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením možnosti uplatnenia si zaplateného poistného a príspevkov ako položky znižujúcej zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Na základe tejto úpravy sa presúvajú niektoré druhy príjmov zo závislej činnosti do samostatného písmena. Uvedená úprava súvisí so zjednotením vymeriavacích základov. Úpravou poznámky pod čiarou sú oslobodené konkrétne príjmy zo závislej činnosti (napr. člen volebnej komisie alebo predseda spoločenstva vlastníkov bytov za výkon funkcie).

K bodu 7 - § 5 ods. 3 písm. c)

Podľa pôvodného znenia sa na účely oslobodenia posudzovali výhry zo súťaží, ktoré organizoval zamestnávateľ pre svojich zamestnancov a ich rodinných príslušníkov samostatne, ale len do výšky 165,97 eura. Podľa nového znenia budú takéto výhry môcť byť oslobodené až do výšky 500 eur, ale v úhrne za zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov (nebude sa posudzovať každá cena samostatne).

K bodu 8 - § 5 ods. 6

V jednotlivých zákonoch sú definované príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane, pričom niektoré z týchto príjmov sú zaradené do príjmov oslobodených od dane v zákone č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a niektoré z nich v tomto zákone zahrnuté nie sú. Z dôvodu vytvorenia jedného miesta, na ktorom budú definované všetky príjmy oslobodené od dane z príjmov, ktorým bude zákon o dani z príjmov, boli takéto definície z jednotlivých zákonov vypustené. Vzhľadom na to, že peňažný príspevok na naturálne náležitosti bol definovaný ako oslobodený príjem od dane v § 129 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 121 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a v § 33 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, bol v súvislosti s vypustením tohto ustanovenia v menovaných zákonoch zaradený ako oslobodený príjem do § 5 ods. 6 zákona.

K bodu 9 - § 5 ods. 7 písm. e)

Navrhuje sa oslobodenie vybraných príjmov zo závislej činnosti do sumy 500 eur, pričom do tohto limitu sa zahrňuje aj hodnota výhry [§ 5 ods. 3 písm. c) zákona]. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 zákona (napr. cestovné náhrady, osobné ochranné pracovné prostriedky atď.) a príjmy, ktoré sú oslobodené podľa § 5 ods. 7 zákona (napr. hodnota stravy, hodnota nealkoholických nápojov a použitia zariadení) sa do tohto limitu nebudú zahrnovať. Oslobodenie sa na príjmy zo sociálneho fondu bude uplatňovať len v prípade, ak za kalendárny mesiac, za ktorý platiteľ tento príjem poskytne, zamestnanec nebude od neho poberať iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Príjmy zamestnanca, na ktoré mu vznikol nárok po skončení výkonu jeho závislej činnosti sa budú považovať za ostatné príjmy podľa § 8 zákona a tieto budú oslobodené do výšky 500 eur (§ 9 zákona). Uvedené nové oslobodenia sa zavádzajú z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov. Z rovnakého dôvodu sa vypúšťa aj oslobodenie príjmov plynúcich z poistného, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

K bodu 10 - § 5 ods. 8

Pri výpočte základu dane zaplatené povinné poistné už nebude položkou znižujúcou úhrn príjmov zamestnanca z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov. V nadväznosti na zmenu systému stanovenia zdaniteľného príjmu je však potrebné doplniť do zákona prepočet zdaniteľného príjmu (jeho navýšenie) v prípade, ak zamestnanec nepreukáže skutočnosť, či za neho zamestnávateľ povinne platil poistné do zahraničného poistného systému a v akej sume. Ak za zamestnanca zamestnávateľ nebol povinný platiť poistné, zdaniteľný príjem sa nenavýši, ak zamestnávateľ za zamestnanca bolo povinný poistné platiť a preukáže v akej sume, v tom prípade sa príjem nebude navyšovať koeficientom, ale o skutočne zaplatenú sumu poistného zaplateného zamestnávateľom za zamestnanca do zahraničného poistného systému. (Nejde o povinné poistné platby, ktoré platí zamestnanec, ale časť povinných platieb poistného, ktorú platí za zamestnanca zamestnávateľ.)

K bodu 11 - § 6 ods. 5 písm. b)

Navrhovanou úpravou dochádza k legislatívno-technickej úprave v nadväznosti na úpravu zákona o dani z príjmov účinnou od 1.1.2011, podľa ktorej aj úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú zrazením dane považované za vysporiadané a nie sú súčasťou základu dane daňovníka. Uvedené však neplatí, ak takéto úroky plynú daňovníkovi v súvislosti s peňažnými prostriedkami na bežných účtoch zriadených v zahraničí, na ktorý mu plynú príjmy dosahované z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti tam vykonávanej.

K bodu 12 - § 6 ods. 6

Navrhovaná úprava nadväzuje na možnosť uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane daňovníka len od tzv. „aktívnych príjmov“ s účinnosťou od 1.1.2011, v súvislosti s ktorou je

potrebné rozdeliť samostatne výpočet základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) a samostatne výpočet základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona), od ktorých túto nezdaniteľnú časť nie je možné odpočítať. Daňovú stratu po 1.1.2012 bude možné vykázať len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona a znova len od základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zrušenie možnosti vykazovať daňovú stratu z príjmov z prenájmu aj pre prípady kedy daňovník pri týchto príjmoch bude uplatňovať preukázateľné výdavky súvisí predovšetkým s konsolidáciou verejných financií, ktorej jedným z cieľov bola podpora aktívne vykonávanej činnosti. Daňovú stratu z príjmov z prenájmu nebude možné vykázať až za zdaňovacie obdobie plynúce po 31. decembri 2012.

K bodu 13 - § 6 ods. 9 a § 6 ods. 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením možnosti uplatnenia si zaplateného poistného a príspevkov ako daňového výdavku znižujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov.

V navrhovanom ustanovení sa ponecháva možnosť uplatnenia si 40 % výdavkov daňovníkom, ktorí nie sú platiteľmi DPH alebo sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia, z úhrnu príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, avšak tieto môžu byť uplatnené v maximálnej výške 2 400 eur ročne. V prípade, ak by získal povolenie alebo oprávnenie na vykonávanie podnikania, alebo by začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajímať nehnuteľnosť počas zdaňovacieho obdobia, môže si uplatniť len pomernú časť tu uvedených výdavkov zodpovedajúcich maximálnej mesačnej čiastke 200 eur príslušnej k počtu mesiacov zdaňovacieho obdobia, v ktorých vykonával uvedené činnosti. Túto pomernú časť si môže začať uplatňovať už v mesiaci, keď získal povolenie na výkon podnikania alebo začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo začal prenajímať. Rovnako postupuje aj pri skončení týchto činností. Zároveň sa vypúšťa možnosť uplatnenia si navyše preukázateľne zaplatených výdavkov na poistné a príspevky ako daňových výdavkov z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov.

K bodom 14 a 16 - § 8 ods. 1 písm. l) a § 9 ods. 1 písm. k)

Navrhovaná úprava zákona oslobodzuje príjem dosiahnutý do výšky sumy 500 eur u zamestnanca, ktorému vznikne na takýto príjem nárok až po skončení výkonu jeho závislej činnosti, alebo u osoby, na ktorú prešlo právo na tento príjem (napr. zamestnankyni, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku poskytne bývalý zamestnávateľ vianočný balíček, alebo bývalý zamestnanec má nárok za odpracované roky u svojho zamestnávateľa deputát, t. j. príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu a pod.). Do tohto ustanovenia však nepatria napr. doplatky mzdy po skončení pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu,

doplatky miezd alebo odmien za prácu z obdobia, keď ešte pracovnoprávny vzťah trval.

K bodu 15 - § 8 ods. 9

Na základe zámeru zjednotenia vymeriavacích základov pre daňové a odvodové účely sa obmedzilo uplatňovanie „paušálnych výdavkov“ do výšky 2 400 eur ročne u daňovníkov, ktorých príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú hlavnými zdrojmi ich príjmov. Z tohto dôvodu sa navrhuje aj obmedzenie „paušálnych výdavkov“ pre poľnohospodárov (25 % pre príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva), ktorí svoju činnosť vykonávajú len príležitostne. Uvedené zjednotenie výpočtu „paušálnych výdavkov“ pre všetky druhy príjmov je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktorého jedným z cieľov je aj vypustenie, čo najväčšieho počtu výnimiek zo zákona.

K bodom 17 až 19

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 20 - § 11 ods. 1

Dôsledkom snahy znižovania a zjednodušovania daňových povinností daňovníkov bolo aj zníženie koeficientu prepočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo manželku/manžela daňovníka z 19,2-násobku životného minima na 18-násobok životného minima, čo znamená že štát mesačne nezaťaží daňou z príjmu 1,5-násobok životného minima.

Navrhuje sa zrušenie systému znižovania nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka, tzv. „milionárskej dane“, ktorá však nikdy milionárskou nebola ale postihovala predovšetkým strednú vrstvu. Jej zrušením sa vylepšia celkové vplyvy daňovo-odvodovej reformy pre 84 940 zamestnancov a 6 800 podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Dôsledkom zrušenia tejto anomálie bude nielen sprehľadnenie výpočtu nezdaniteľných častí základu dane, ale uvedené bude mať zároveň aj vplyv na zjednodušenie celého daňovo-odvodového systému a vyrovnanejšie priemerné a marginálne zdanenie.

V návrhu novely zákona sa upravuje aj uplatnenie nezdaniteľnej časti daňovníka na manželku/manžela, ktorú si bude môcť daňovník uplatniť, len ak sa manželka/manžel stará o nezaopatrené dieťa, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti. Podmienky posudzovania, ktoré dieťa je nezaopatreným dieťaťom, ustanovuje zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Uplatnenie uvedenej nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka ostáva len pre prípady, ak manželka/manžel nedosahuje v zdaňovacom období vlastné príjmy resp. ich dosahuje v sume nižšej ako je výška nezdaniteľnej časti.

K bodom 21 a 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením možnosti daňovníka uplatniť si zamestnaneckú prémiu a v súvislosti so skutočnosťou, že zaplatené povinné poistné nie sú položkou znižujúcou úhrn príjmov. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane

daňovníka na jeho manželku/manžela, ktorá/ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím sa nebude do jej/jeho vlastných príjmov započítavať ani príspevok na osobnú asistenciu, ktorý jej/jemu bol ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím priznaný a vyplatený v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodom 23 a 24

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanou úpravou nezdaniteľných častí.

K bodu 25 - § 15

V súvislosti s možnosťou uplatnenia nezdaniteľných častí len z tzv. aktívnych príjmov upravenou zákonom o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2011, sa spresňuje aj ustanovenie výpočtu sadzby dane zo základu dane z príjmov fyzických osôb.

K bodu 26 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a účtuje v sústave podvojného účtovníctva povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 zákona bude mať úprava základu dane rovnaký dopad ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.

Ustanovenie písm. b) vymedzuje úpravu základu dane v prípade predčasného odkúpenia predmetu finančného prenájmu za kúpnu cenu nižšiu ako je zostatková cena, ktorú by mala prenajatá vec pri odpisovaní podľa § 27 alebo § 28 zákona. V tomto prípade daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu zvýši základ dane o sumu už uplatnených úrokov v daňových výdavkoch. Zároveň tento rozdiel pripočíta k vstupnej cene obstarávaného majetku a majetok odpisuje z tejto zvýšenej vstupnej ceny, t. j. rozdiel zahrnie do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov.

Ustanovenie písm. c) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho nájmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktoré uplatnil vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 alebo 28 zákona.

K bodu 27 - § 19 ods. 3 písm. i)

Zmenou ustanovenia sa vypúšťa možnosť uplatnenia si poistného a príspevkov ako daňových výdavkov z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov. Naďalej je však uznaným daňovým výdavkom poistné platené zamestnávateľom (fyzickou aj právnickou osobou) na úrazové poistenie zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (navrhovaná úprava v § 21 zákona).

Navrhovanou úpravou sa z dôvodu právnej istoty daňovníka spresňuje uvedené ustanovenie o daňové výdavky, ktorých súčasťou budú úroky z úverov a pôžičiek. V prípade, ak sú tieto platené subjektu, ktorý nevykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) - napr. nebankovému subjektu, alebo osobe nezriadenej a nezaloženej za účelom podnikania alebo fyzickej osobe, sú uznaným daňovým výdavkom až po ich zaplatení.

K bodom 28 a 29

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30 - § 20 ods. 9 písm. a)

Navrhovaná úprava súvisí s vypustením možnosti uplatňovať si zaplatené poistné a príspevky ako daňové výdavky.

K bodu 31 - § 21 ods. 1 písm. l)

Z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov sa vypustila možnosť uplatnenia si poistného a príspevkov ako daňového výdavku u daňovníka dosahujúceho príjmy podľa § 6 zákona a u všetkých zamestnávateľov (právnických a fyzických osôb). Naďalej je však uznaným daňovým výdavkom poistné platené zamestnávateľom (fyzickou aj právnickou osobou) na úrazové poistenie zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 32 - § 22 ods. 6 písm. f)

Úprava je vykonaná z dôvodu zavedenia rovnakého spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami nadobudnutia hmotného majetku. Technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu sa nepovažuje za iný majetok odpisovaný, ale bude súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku, resp. pri zrýchlenom spôsobe odpisovania sa zvyšuje jeho zostatková cena, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie hmotného majetku dokončené a zaradené do užívania.

K bodu 33 - § 22 ods. 11 a 12

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zjednotenie podmienok odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

K bodom 34 až 37 - § 26 ods. 2, ods. 8 až 10

Úprava je vykonaná z dôvodu zjednotenia spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa odpisuje počas doby odpisovania stanovenej zákonom a nie počas doby trvania prenájmu. Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky vstupnej ceny stanovenej podľa zákona o dani z príjmov, ktorou je obstarávacia cena vymedzená zákonom o účtovníctve.

K bodom 38 a 39 - § 27 ods. 2 a 3

Úpravou sa zavádza nový spôsob uplatňovania odpisov do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, v ktorých sa majetok účtuje alebo eviduje. Podľa doteraz platného spôsobu odpisovania mal daňovník v roku zaradenia hmotného majetku do užívania nárok na uplatnenie celého ročného odpisu do daňových výdavkov bez ohľadu na dátum zaradenia tohto majetku do užívania. Podľa navrhovaného spôsobu môže daňovník v roku zaradenia majetku do užívania uplatniť z ročného odpisu len alikvotnú časť pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Zvyšnú časť ročného odpisu neuplatneného do daňových výdavkov v roku zaradenia hmotného majetku do užívania bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba odpisovania hmotného majetku. Súčasne sa upravuje spôsob zaokrúhlenia ročného odpisu. V prípade výpočtu pomernej časti ročného odpisu v roku zaradenia hmotného majetku do užívania sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor najskôr ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1 a následne aj pomerná časť z tohto ročného odpisu.

K bodu 40 - § 28 ods. 2 písm. a)

Úpravou sa zavádza nový spôsob uplatňovania odpisov hmotného majetku do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, v ktorých sa majetok účtuje alebo eviduje. Podľa doteraz platného spôsobu odpisovania mal daňovník v roku zaradenia hmotného majetku do užívania nárok na uplatnenie celého ročného odpisu do daňových výdavkov bez ohľadu na dátum zaradenia tohto majetku do užívania. Podľa navrhovaného spôsobu môže daňovník v roku zaradenia majetku do užívania uplatniť z ročného odpisu len alikvotnú časť pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje, alebo v ktorých sa majetok eviduje. Zvyšnú časť ročného odpisu neuplatneného do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania daňovník uplatní v ostatných rokoch odpisovania.

K bodu 41 - § 28a

Uvedený návrh zavádza možnosť daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, odpísať si hmotný majetok obstaraný kúpou po 1.1.2012 v zdaňovacom období, ktoré si sám zvolí, v ním stanovenej výške maximálne do výšky obstarávacej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade preradenia hmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku bude postupovať rovnakým spôsobom,

aký je určený v § 24 ods. 5 zákona, t.j. za roky keď hmotný majetok nebol zaradený v obchodnom majetku, si už nemôže uplatniť pomernú časť odpisov príslušnú k tomuto obdobiu.

Napriek tomu, že daňovník si môže uplatniť odpisy v akejkoľvek výške z ceny, za ktorú hmotný majetok obstaral (kúpil), v prípade ak takýto hmotný majetok nebude mať zaradený v obchodnom majetku počas doby stanovenej pre dobu odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona, musí pri jeho vyradení upraviť základ dane o rozdiel medzi výškou už uplatnených odpisov a odpisov, ktoré by si vypočítal spôsobom podľa § 27 alebo 28 zákona. Uvedené znamená, že u daňovníka nemôže výška odpisov pripadajúca na dobu nezaradenia hmotného majetku do obchodného majetku ovplyvňovať daňové výdavky.

V prípade, ak by takýto majetok preradil z obchodného majetku do osobného užívania skôr ako je určená doba pre príslušnú odpisovú skupinu uvedenú v § 26 ods. 1 zákona, je povinný upraviť základ dane o výšku už uplatnených odpisov, ktoré zodpovedajú výške prislúchajúcej k dobe jeho nezaradenia do obchodného majetku.

K bodu 42 - § 30 ods. 1

S účinnosťou od 1.1.2012 sa navrhuje úprava daňovej straty, ktorú bude možné vykázať len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom túto bude možné ďalej uplatňovať len od základu dane z týchto príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona. Touto úpravou dôjde k rovnakému uplatňovaniu daňovej straty vzniknutej u daňovníka fyzickej osoby so stratou vzniknutou u daňovníka právnickej osoby.

K bodom 43 a 45

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 44 a 47 - § 32 ods. 6 a § 32a

Zrušuje sa zamestnanecká prémia z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov, pretože daňovo-odvodové zaťaženie dotknutých príjmových skupín sa zníži a tým zamestnanecká prémia stráca význam.

K bodu 46 - § 32 ods. 11, § 36 ods. 6 písm. c), § 37 ods. 1 písm. b)

Ustanovenie o uplatnení NČZD u poberateľov dôchodkov sa prečísluje v nadväznosti na zmenu § 11 zákona.

K bodom 48 a 49 - § 35 ods. 1 a 4

Legislatívne úpravy v nadväznosti na skutočnosť, že zaplatené povinné poistné už nebude znižovať úhrn príjmov z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov, a s tým súvisiace legislatívne zmeny v § 11 zákona (uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane).

K bodom 50 až 60 a 62 až 65 - § 36, § 37, § 38 ods. 4 a 6, § 39 ods. 2 písm. h), § 39 ods. 5 a 9 písm. a) a b) a ods. 15, § 40 ods. 10 až 12

Legislatívna úprava súvisiaca so zrušením zamestnaneckej prémie.

K bodu 61 - § 40 ods. 9

Ak zamestnávateľ svojím zavinením nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom a dodatočne ju nezrazil (ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 36 mesiacov) alebo priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona a dodatočne ju nevybral od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane (ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 36 mesiacov), je povinný nedoplatok dane alebo neoprávnene vyplatenú sumu daňového bonusu odviesť správcovi dane zo svojich prostriedkov.

Zároveň zmena ustanovenia súvisí aj so zrušením zamestnaneckej prémie.

K bodu 66 - § 43 ods. 3 písm. h) a j)

Zrušením písmena h) zo zákona sa vypúšťajú príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona] zo zdanenia zrážkovou daňou z dôvodu novej navrhovanej úpravy výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona.

Vzhľadom na úpravy súvisiace so zjednotením vymeriavacích základov, kde sa vypúšťa možnosť znižovania príjmov podľa § 5 a § 6 zákona o poistné a príspevky, sa už ani vrátené preplatky z ročného zúčtovania poistenia nebudú považovať za zdaniteľné príjmy.

K bodu 67- § 43 ods. 5

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou v možnosti uplatnenia výdavkov uvedených v § 6 ods. 10 zákona, ktorá obmedzuje ich uplatnenie najviac do výšky 2 400 eur ročne a s tým súvisiace vypustenie príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie z príjmov, z ktorých sa zráža daň a jej zrazením sa daňová povinnosť daňovníkov považuje za vysporiadanú. Rovnako sa vypúšťa možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov aj pri príjmoch uvedených v § 16 ods. 1 písm. d) zákona (daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajúci na území SR činnosť umelcov a športovcov), pretože z pohľadu platiteľa dane by bolo v momente vyplatenia zdaniteľného príjmu a zrazenia dane objektívne nemožné testovať výšku paušálnych výdavkov maximálne do sumy 2 400 eur. Títo daňovníci budú mať zrazenú daň v momente vyplatenia z celej uhradenej sumy, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa môžu rozhodnúť podať daňové priznanie, v ktorom si uplatnia výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 zákona alebo preukázateľné výdavky.

K bodu 68 - § 44 ods. 2

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou v možnosti uplatnenia výdavkov uvedených v § 6 ods. 10 zákona. Z pohľadu platiteľa dane by bolo v momente vyplatenia zdaniteľného príjmu a zrazenia dane objektívne nemožné testovať výšku paušálnych výdavkov maximálne do sumy 2 400 eur. Títo daňovníci budú mať zrazenú daň v momente vyplatenia z celej uhradenej sumy,

pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa môžu rozhodnúť podať daňové priznanie, v ktorom si uplatnia výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 zákona alebo preukázateľné výdavky.

K bodu 69 - § 46

Ak je v daňovom priznaní vypočítaná daň na úhradu vo výške 3,32 eura a menej, daňovník nie je povinný takúto sumu doplatiť. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak daňovník bude chcieť poukázať podiel zaplatenej dane na zákonom stanovené účely podľa § 50 zákona, t.j. rovnako nebude musieť doplatiť sumu dane nepresahujúcu 3,32 eura.

K bodu 70 - § 52l

K odseku 1 – Príjmy zo závislej činnosti, ktoré budú zúčtované do 31. decembra 2011 sa budú posudzovať podľa zákona platného do 31. decembra 2011. Napr. mzda za mesiac december 2011 vyplatená v januári 2012 sa bude znižovať o zamestnancom povinne platené poistné a príspevky a poistné a príspevky platené zamestnávateľom nebudú súčasťou tejto mzdy.

K odseku 2 – Na zdanenie príjmov z vráteného poistného a príspevkov a na uplatnenie výdavkov súvisiace s ich platením za rok 2011 a predchádzajúce sa použijú ustanovenia zákona platné do 31. decembra 2011 (napr. preplatky alebo nedoplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2011).

K odseku 3 - Návrh zákona zavádza možnosť daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti odpísať si hmotný majetok v zdaňovacom období, ktoré si zvolí a v akejkoľvek výške. Uvedené sa však bude aplikovať až na hmotný majetok obstaraný (kúpený) po 31. decembri 2011.

K odseku 4 – Navrhovaný spôsob odpisovania sa uplatní na hmotný majetok zaradený do užívania po 31. decembri 2011. Hmotný majetok zaradený do užívania do 31. decembra 2011 vrátane sa odpisuje podľa zákona platného do 31. decembra 2011.

K odseku 5 - Zmeny zákona týkajúce sa finančného prenájmu sa uplatňujú na zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené po 31. decembri 2011. Na zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2011 sa použijú ustanovenia zákona platného do 31. decembra 2011. Súčasne sa zachováva možnosť postupovať pri postúpení nájomnej zmluvy uzatvorenej do 31. decembra 2011 bez zmeny podmienok na nového nájomcu po 31. decembri 2011 podľa zákona platného do 31. decembra 2011.

K odseku 6 - Navrhovaná nová úprava v ustanovení § 6 ods.6 zákona nadväzuje na nutnosť rozdeliť čiastkové základy dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) od základu dane z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) z dôvodu uplatnenia nezdaniteľných častí daňovníka len od tzv. aktívnych príjmov, pričom uvedené znenie prvej vety § 6 ods. 6 zákona bude účinné už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2011. Ustanovenia § 4 ods. 2, druhej a tretej vety § 6 ods. 6 a § 30 zákona, sa použijú až na daňovú stratu vykázanú po 31. decembri 2011, t.j. možnosť

vzniku daňovej straty len od príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatňovanú až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 a zrušenie možnosti vykázania daňovej straty od príjmov z prenájmu sa bude vzťahovať až na straty vykázané po 31. decembri 2011.

K odseku 7 - Vzhľadom na to, že sa zo zákona vypúšťa zamestnanecká prémia, pri jej dodatočnom uplatňovaní alebo kontrole za minulé zdaňovacie obdobia daňovník aj správca dane budú postupovať podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2011.

K článku LXIII (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov):

K bodu 1

Navrhuje sa zvýšenie maximálneho príjmu uchádzača o zamestnanie z vykonávania zárobkovej činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu, a to zo súčasných 139,90 eur na 190 eur za mesiac za účelom dosiahnutia unifikácie s výškou odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu. Návrh vychádza z Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému v súvislosti so zavedením odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu na príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do výšky 190 eur.

K bodom 2 a 9

Zrušenie príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti, ktorý sa poskytuje na úhradu poistných povinností na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie platených zamestnávateľom a zamestnancom, sa navrhuje z dôvodu zrušenia povinností zamestnávateľa platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a poistného na sociálne poistenie s výnimkou povinného úrazového poistenia v zmysle návrhu zákona o úprave príjmu zo zárobkovej činnosti.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 4 až 8, 10, 12 až 19, 21, 23, 24 (§ 72s)

Úpravy zrealizované v súvislosti so zrušením platenia poistného zamestnávateľom s výnimkou povinného úrazového poistenia plateného zamestnávateľom a v súvislosti so zvýšením príjmov zo závislej činnosti zamestnanca o poistné platené zamestnávateľom s výnimkou povinného úrazového poistenia. Pojem celková cena práce sa nahrádza súčtom mzdy

zamestnanca a poistným na povinné úrazové poistenie plateným zamestnávateľom zo mzdy zamestnanca.

V prepojení na § 2 písm. a) a d) návrhu zákona o úprave príjmu zo zárobkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ruší definícia celkovej ceny práce, ktorá na účely zákona o službách zamestnanosti v súčasnosti predstavuje súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a úhrady preddavku na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom a slúži ako základňa pre výpočet výšky príspevkov podľa § 49, 50, 50c, 52, 52a, 56, 56a, 57, 59 a 60 zákona o službách zamestnanosti. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa výšky uvedených príspevkov navrhuje vypočítavať ako príslušné % zo súčtu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom.

K bodu 11

V rámci príspevku na podporu zamestnanosti a na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie (§ 50j) sa navrhuje zmena základne pre výpočet príspevku, a to z 95 % celkovej ceny práce zamestnanca na 95 % zo súčtu priemernej mzdy zamestnanca a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom. Zároveň sa navrhuje upraviť aj maximálna výšku príspevku, ktorá je v súčasnosti definovaná ako výška celkovej ceny práce vypočítaná z dvojnásobku sumy životného minima (513,25 eur). Z dôvodu zrušenia definície celkovej ceny práce, ako aj z dôvodu zjednodušenia výpočtu, sa maximálna výška príspevku navrhuje stanoviť na 2,7-násobok sumy životného minima (512,54 eur).

K bodu 20 a 24 (§ 72 u)

Návrhom nového znenia v § 63 ods. 3 sa zabezpečuje právny rámec po ratifikácii listiny Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to v nadväznosti na skutočnosť, že Slovenská republika uplatnila výhradu k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s jeho čl. 46 v nasledujúcom znení: „Slovenská republika uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského záchranného zboru.“

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, že do celkového počtu zamestnancov, z ktorého si zamestnávateľ vypočítava povinnosť zamestnávať určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti sa okrem zamestnancov, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí, nebudú započítavať štátni

zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov, a to zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravujú právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba colníkov a zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby,

Dôvodom je skutočnosť, že vyššie uvedené osobitné predpisy, ktoré upravujú vykonávanie štátnej služby v služobnom pomere príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a hasičského a záchranného zboru, si vyžadujú zdravotnú, fyzickú a psychickú spôsobilosť na výkon štátnej služby, ktoré musí občan spĺňať pri prijatí, ako aj po celú dobu vykonávania štátnej služby.

K bodu 22

V súvislosti so zrušením definície celkovej ceny práce sa mení základňa pre výpočet odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti, a to na stanovený násobok súčtu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, a poistného na povinné úrazové poistenie plateného zamestnávateľom.

K bodu 24 (§ 72t)

Vzhľadom na to, že príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami (§ 50a) sa v zmysle zákona o službách zamestnanosti poskytuje počas obdobia najviac 2 rokov, pričom v roku 2011 sa príspevok poskytuje na podporu udržania 1 811 zamestnancov (stav k 31. máju 2011) na základe dohôd, ktoré sa môžu ešte uzatvárať do konca tohto roka s platnosťou až do roku 2013, navrhuje sa v rámci prechodných ustanovení k zákonu o službách zamestnanosti (§ 72t) ustanoviť, že dohody uzatvorené do 31. decembra 2011 sa budú posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011. Výška príspevku sa navrhuje prepočítať ako príslušné % zo mzdy zamestnanca tak, aby výška zodpovedala výške poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie platených zamestnávateľom a zamestnancom.

K článku LXIV (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na zmeny v zákone o sociálnom poistení sa navrhujú zmeny v zákone o starobnom dôchodkovom sporení. Navrhovanou úpravou dochádza k zmene sadzby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktorá sa stanovuje na 6,7 % z vymeriavacieho základu, ako aj k zmene osoby platiteľa príspevkov na starobné dôchodkové sporenie; podľa novej úpravy nepôjde o zamestnávateľa, ale o zamestnanca, s čím súvisí aj nová definícia vymeriavacieho základu uvedená v novelizačnom bode č. 3 tohto článku.

K bodom 4 až 9

Navrhujú sa jazykové a technické zmeny súvisiace so zmenou osoby platiteľa príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktorou podľa navrhovanej právnej úpravy nebude zamestnávateľ, ale zamestnanec.

K bodom 10 a 11

V dôsledku komplexných zmien v odvodovej oblasti sa navrhovanou novelou mení naviazanosť pohyblivých súm; zatiaľ čo doteraz boli pohyblivé sumy naviazané na priemernú mzdu, podľa novej úpravy budú naviazané na životné minimum.

K bodu 12

Vzhľadom na zmenu štruktúry miezd sa na účely stanovenia stropu pokuty udeľovanej Národnou bankou Slovenska navrhuje doterajší dvanásťnásobok mesačného priemeru celkových príjmov nahradiť 8,93-násobkom.

K bodom 13 a 14

Navrhuje sa zmena subjektu ručenia – podľa doterajšej úpravy v oblasti starobného dôchodkového sporenia ručila Sociálna poisťovňa a podľa novej úpravy bude ručiť štát.

K bodu 15

V nadväznosti na zmeny v odvodovej oblasti sa navrhuje prechodné ustanovenie zabezpečujúce kontinuitu s úpravou účinnou pred 1. januárom 2012, a to podľa pravidiel zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K článku LXIX (zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov):

K bodu 1

Upravuje sa skupina osôb, na ktoré sa nevzťahuje limit spoluúčasti. Okruh osôb je upravený vo vzťahu k zmenám v § 10b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnej právnej úprave je definovaná skupina osôb, na ktoré sa nevzťahuje limit spoluúčasti aj vo väzbe na výšku dôchodku, a to pre osoby, ktorých výška dôchodku je viac ako 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa limit spoluúčasti zisťuje. Pri priemernej mesačnej mzde vo výške 769 eur to predstavuje sumu 384,50 eura. Vzhľadom k tomu, že priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky bude prepočítaná koeficientom 1,344, je potrebné znížiť súčasných 50 % na 37,21 % (50/1,344) priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, aby limit spoluúčasti pre osoby, na ktoré sa nevzťahuje, ostal zachovaný na súčasnej úrovni, t.j. 769 eur * 1,344 * 37,21 % = 384,5 eura.

K bodu 2

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na účely určenia priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v období do 31. decembra 2011, ktorá sa vypočíta podľa § 14 ods. 5 zákona č. .../2011 Z. z. o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K článku LXX (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov):

K bodu 1

Definuje sa zárobková činnosť, ktorá zakladá právo na príjem

1. zo závislej činnosti okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorých výška nepresahuje sumu odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu podľa § 13a a okrem odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,

2. zo samostatnej zárobkovej činnosti okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta,

3. z podielu na zisku.

Zo závislej činnosti sú špeciálne vyňaté príjmy z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, pri ktorých sa stanovuje odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu (ďalej len „OOVZ“) vo výške 2 280 eur ročne v prípade, že fyzická osoba nemá iné príjmy zo zárobkovej činnosti. Táto suma je oslobodená od poistného na verejné zdravotné aj sociálne poistenie, avšak bude sa znižovať o ďalšie dosahované príjmy zamestnanca. Súčasťou týchto príjmov nie je ani

odchodné, výsluhový príspevok a príjmy z rekreačnej starostlivosti poskytované podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sú vylúčené z príjmov zo závislej činnosti vstupujúcich do vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie s účinnosťou od 1. augusta 2011.

Zo samostatnej zárobkovej činnosti sú naďalej vypustené príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta, ktoré sú vylúčené z vymeriavacieho základu SZČO na verejné zdravotné poistenie s účinnosťou od 1. augusta 2011.

Vylúčili sa príjmy charakteru kapitálových príjmov definovaných v § 7 a príležitostné príjmy definované v § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Výnimku z týchto príjmov tvoria podiely na zisku a dividendy, ktoré sú však súčasťou vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie aj podľa súčasnej právnej úpravy.

Na základe znenia § 10b nie je zárobkovou činnosťou ani príjem z prenájmu fyzických osôb.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v bode 1.

K bodu 3

Z platiteľov poistného sa vypúšťa zamestnávateľ, avšak naďalej ostáva ako odvádzateľ poistného na verejné zdravotné poistenie zamestnanca.

K bodu 4

V nadväznosti na zmeny bola upravená aj definícia zamestnanca.

K bodu 5

V prípade zamestnanca v písmene a) sa mení sadzba poistného zo 4 % na 9 % z vymeriavacieho základu, pri osobách invalidných alebo držiteľoch preukazu, ktorí sú osobami s ťažkým zdravotným poistením, sa upravuje sadzba poistného z 2 % na 4,5 %.

Vypúšťa sa sadzba pre kapitálový príjem a ostatný príjem. Upravuje sa sadzba poistného samostatne zárobkovo činných osôb uvedených v písmene b) zo 14 % na 9 %, resp. 4,5 %.

Vypúšťa sa sadzba poistného pre zamestnávateľa. Po novom v písmene c) sa určuje sadzba poistného pre samoplatiteľa alebo tzv. dobrovoľne nezamestnanú osobu, zo 14 % sa mení na 9 %, resp. 4,5 %. Upravuje sa sadzba poistného dividend v písmene d) tiež na 9 %.

K bodu 6

Ustanovuje sa nový paragraf o sume poistného, pričom sa určuje maximálne poistné za rok vo výške 22,3444-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. V roku 2012 bude platené poistné maximálne v sume 4 241,64 eur. Výška sa stanovuje ako násobok životného minima. Zároveň sa ustanovuje suma poistného platená mesačne najviac vo výške

jednej dvanástiny z ročnej sumy maximálneho poistného. Vysporiadanie mesačne plateného poistného bude zrealizované v ročnom zúčtovaní maximálne na sumu ročného maximálneho poistného.

K bodu 7

Zjednocuje sa vymeriavací základ zamestnanca so zákonom o sociálnom poistení, kde sa príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) prvý bod znižuje o príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a o príjem zamestnanca podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti. Odstraňuje sa koeficient 2,14 pri vymeriavacom základe samostatne zárobkovo činných osôb, vymeriavací základ bude vo výške základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov neznížený o poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a o príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kapitálových príjmov a ostatných príjmov.

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením zamestnávateľa ako platiteľa poistného. Vypúšťa sa vymeriavací základ zamestnávateľa pri súbehoch.

Vypúšťa sa taktiež limit na dividendy.

Ustanovuje sa vymeriavací základ samoplatiteľa vo výške 0,512-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu ako mesačné minimum.

Ustanovuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby vo výške 3,3-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 22,3444-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné, a to ako mesačné minimum. Tento minimálny mesačný vymeriavací základ samoplatiteľa, ako aj samostatne zárobkovo činnej osoby, sa znižuje o dni trvania práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, podpornej doby – teda dni, v ktorých poistné platí štát.

V odsekoch 8 a 9 sa upravuje situácia pri súbehoch.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie minimálneho základu.

V odseku 11 je definované zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu, a to na najbližší eurocent nadol.

K bodu 8

Zavádza sa OOVZ, ktorú bude možné uplatniť aj u viacerých zamestnávateľov v rámci roka aj v priebehu mesiaca, a to do stanovenej výšky OPVZOPVZ za mesiac. Osoba bude môcť mať viac príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohoda“), pričom na každú dohodu si môže uplatniť OPVZ, a to celkovo do výšky 190 eur mesačne. Suma OPVZ je najviac 2 280 eur za kalendárny rok v úhrne u všetkých zamestnávateľov. Ak má

osoba príjmy z dohody a príjem zo zamestnania alebo ako SZČO alebo z dividend, podielov na zisku, suma OPVZ sa znižuje.

Ak mám príjem z dohody napr. od 15. 5. do 2. 6., môže si uplatniť OPVZ za dva mesiace. Procesne by si fyzická osoba mala uplatňovať OPVZ u zamestnávateľa. Ak si neuplatní, celý príjem z dohody zamestnávateľ bude brať ako vymeriavací základ na výpočet poistného. Ak si uplatní, zamestnávateľ by mal uvedené nahlásiť zdravotnej poisťovni spolu s registráciou osoby pracujúcej na dohodu. Ak suma dohody je do 190 eur mesačne a osoba si uplatňuje OPVZ, na základe tohto oznámenia zamestnávateľa platí poistné na verejné zdravotné poistenie štát. Vzhľadom na problém SZČO, domnievame sa, že ak osoba je aj SZČO a má zároveň aj príjem z dohody, OPVZ si bude môcť uplatniť až pri ročnom zúčtovaní v závislosti od toho, aké skutočné príjmy z podnikania dosiahla.

K bodu 9

Úprava platenia preddavkov a poistného inými platiteľmi ako štát, ktorý je vyčlenený do samostatných odsekov.

K bodu 10

V § 15 sa upravuje platenie poistného štátom a ročné zúčtovanie štátu ako platiteľa poistného. Poistné, ktorého platiteľom je štát, bude každoročne určené v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok.

K bodu 11

Upravuje sa výpočet preddavkov na poistné pre jednotlivých zostávajúcich platiteľov poistného.

K bodu 12

Preddavok pre samostatne zárobkovo činnú osobu sa bude počítať zo základu dane podľa osobitného predpisu – zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v § 6 ods. 9 je vykonaná nasledovná úprava:

„(9) Príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 sa neznižujú o poistné a príspevky, s výnimkou uvedenou v § 21 ods. 1 písm. l).“

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením možnosti uplatnenia si zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ako daňového výdavku znižujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti z dôvodu zjednotenia vymeriavacích základov a daňového základu.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zrušenia povinnosti platiť poistné zamestnávateľom.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z prečíslovania.

K bodu 15

Určuje sa výška preddavku jednotlivých platiteľov poistného.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z prečíslovania.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z prečíslovania.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z prečíslovania.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením zamestnávateľa a štátu ako platiteľa poistného.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z prečíslovania.

K bodom 21 – 28

Zmeny sa týkajú úprav ročného zúčtovania poistného, a to v súvislosti so zrušením povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľmi, so zrušením povinnosti vykonania ročného zúčtovania zdravotnými poisťovňami poistného plateného štátom, úprav v súvislosti s nastavením nových parametrov pre verejné zdravotné poistenie a spresňujúcich úprav vyplývajúcich z praxe.

K bodom 29 - 34

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35

V súvislosti s vylúčením príjmov z kapitálového majetku (§ 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a ostatných príjmov (§ 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) z vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie sa vypúšťa požiadavka na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky predkladať

elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného poistného na verejné zdravotné poistenie údaje o základe dane z kapitálového majetku a o základe dane z ostatných príjmov.

K bodu 36

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia, v ktorých sa stanovuje povinnosť platiteľa poistného aj pre zamestnávateľa, ktorý odvádza preddavky na poistné alebo poistné za zamestnanca.

Na účely platenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ktoré je povinná platiť samostatne zárobkovo činná osoba, sa v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 postupuje podľa zákona účinného od 1. januára 2012. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby sa v tomto období určí podľa § 13 ods. 2 z dosiahnutého príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zdaňovacom období 2010 nezníženého o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie a nezníženého o koeficient 2,14.

Na ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2011 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2011.

K článku LXXII (zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov):

K bodu 1

V dôsledku celkových zmien v odvodovej oblasti sa navrhovanou novelou mení sadzba z vymeriavacieho základu z 2 % na 1,49 %.

K bodom 2 a 3

V dôsledku komplexných zmien v odvodovej oblasti sa v novelizačnom bode 2 mení naviazanosť pohyblivej sumy určenej ako strop pre výplatu jednorazového vyrovnania; v súčasnosti je definovaná ako dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a podľa novej úpravy bude stanovená na 8,11-násobok životného minima platného pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V novelizačnom bode 3 sa obdobným spôsobom mení výška odmeny súvisiaca s uzatvorením jednej účastníckej zmluvy; doterajších 10 % z priemernej mesačnej mzdy na 0,41-násobok životného minima.

K článku CIII (zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov):

K bodom 1 až 3

V ustanoveniach sa definuje spôsob úpravy rozdielového a osobitného príplatku podľa § 132 a vyrovnania podľa § 133 v súvislosti s úpravou príjmu podľa zákona o úprave príjmu zo závislej

činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4 a 5

K bodu 6

Ustanovuje sa nový spôsob výpočtu zahraničného funkčného platu ako súčet dorovnania zahraničného funkčného platu podľa § 102a a súčinu funkčného platu a platového koeficientu.

K bodom 7

Súčasťou legislatívnych zmien v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je aj úprava dorovnania zahraničného funkčného platu. Úprava súvisí s článkom I § 8 ods. 6 návrhu zákona.

Dorovnanie nepredstavuje osobitnú platovú náležitosť a tvorí súčasť zahraničného funkčného platu, čo vyplýva i z navrhovaného nového znenia § 102a. Vzhľadom na spôsob výpočtu zahraničného funkčného platu platný k 31. decembru 2011, zamestnanci so zahraničným funkčným platom presahujú maximálne vymeriavacie základy platné pre výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Suma 919,26 eura predstavuje súčet poistného zamestnávateľa plateného z maximálnych vymeriavacích základov na poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie (okrem úrazového poistenia). V súvislosti so spôsobom výpočtu zahraničného platu platného podľa doterajšieho právneho stavu pri úprave príjmu zamestnanca podľa čl. I zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti by sa zamestnancovi zvýšil jeho funkčný plat, pričom by sa však znížil platový koeficient, ktorý okrem funkčného platu tvorí ďalšiu zložku výpočtu zahraničného funkčného platu. Aby nedochádzalo k zníženiu čistého platu zamestnanca so zahraničným funkčným platom z dôvodu úpravy príjmu zo závislej činnosti na superhrubú úroveň, bolo zavedené dorovnanie ako súčasť zahraničného funkčného platu, ktoré je stanovené vo výške poistného plateného zamestnávateľom (okrem úrazového poistenia). Vzhľadom na výšku zahraničných funkčných platov, ktoré presahujú maximálne vymeriavacie základy, je suma dorovnania stanovená na 919,26 eura.

Uvedená úprava nespôsobí zvýšenie výdavkov rozpočtu verejnej správy.

Príklad výpočtu:

Výpočet podľa právneho stavu k 31.12.2011

Úprava príjmu - prenos poistného zamestnávateľa na zamestnanca

Tarifný plat (trieda 7)

500,00

672,00

Plat za prax (7 rokov)

35,00

47,04

Osobný príplatok (8,5 %)

42,50

57,12

Funkčný plat spolu

577,50

776,16

Platový koeficient

6,97266403

5,187994068

Zahraničný funkčný plat

4 026,72

Dorovnanie

919,26

SPOLU:

4 945,98

Príklad - súč. stav

Príklad - po zavedení SHM s technickými prepočtami

Príklad - stav po daňovo-odvodovej reforme

4 026,72

4 945,98

Hrubý plat

343,21

1 259,68

1 099,67

Poistné zamestnanca

3 683,51

3 686,30

4 945,98

Hrubý plat - poistné

284,75

Nezdaniteľná časť základu dane

3 683,51

3 686,30

4 661,24

Čiastkový základ dane

699,87

700,40

885,63

Daň

2 983,64

2 985,90

2 960,68

Čistý plat

K zníženiu čistého príjmu dôjde z dôvodu nastavenia parametrov reformy, a to z dôvodu neodpočítania poistného z príjmov zamestnanca, z ktorých sa vychádza ako základu dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane pri výpočte dane a z ktorých sa vychádza ako vymeriavacieho základu pri výpočte poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

Zároveň sa ustanovuje, že dorovnanie patrí zamestnancovi v sume v sume zodpovedajúcej času vykonávania štátnej služby a ustanovuje podmienky, za ktorých dochádza k jeho kráteniu.

K bodu 8

Prípadné zvýšenie platových taríf počas kalendárneho roka (valorizácia) nemôže mať vplyv na výšku zahraničného funkčného platu, a preto bolo nevyhnutné doplniť ustanovenie § 103 o nový odsek 6. Zmena v tomto ustanovení je potrebná v prípade, keď budú ustanovené zvýšené (alebo znížené) platové tarify štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v priebehu kalendárneho roka.

K bodu 9

Upravuje sa výška paušálnej náhrady, ktorej percento sa znižuje z dôvodu, že paušálne

náhrady nepodliehajú dani a ani a poistnému na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Vzhľadom k tomu, že paušálna náhrada sa vypočítava z platovej tarify, ktorá je od 1. januára 2012 zvýšená v súvislosti s úpravou príjmu vykonanou z dôvodu presunu poistného plateného zamestnávateľom, bolo potrebné jej percento znížiť. Výška paušálnej náhrady ostala oproti súčasnosti nezmenená.

K bodu 10

Upravuje sa výška paušálnej náhrady, ktorej percento sa znižuje z dôvodu, že paušálne náhrady nepodliehajú dani a ani a poistnému na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Vzhľadom k tomu, že paušálna náhrada sa vypočítava z platovej tarify, ktorá je od 1. januára 2012 zvýšená v súvislosti s úpravou príjmu vykonanou z dôvodu presunu poistného plateného zamestnávateľom, bolo potrebné jej percento znížiť. Výška paušálnej náhrady ostala oproti súčasnosti nezmenená.

K bodu 11

Upravuje sa násobok jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktorý sa znižuje z dôvodu, že nepodlieha poistnému na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Vzhľadom k tomu, že jednorazové mimoriadne odškodnenie sa vypočítava ako násobok z priznaného funkčného platu, ktorý je od 1. januára 2012 zvýšený v súvislosti s úpravou príjmu vykonanou z dôvodu presunu poistného plateného zamestnávateľom, bolo potrebné násobok jednorazového mimoriadneho odškodnenia znížiť.

K bodu 12

Upravuje sa výška jednorazového mimoriadneho odškodnenia vypočítavaného zo zahraničného funkčného platu odpočítaním dorovnania zahraničného funkčného platu z dôvodu, že jednorazové mimoriadne odškodnenie nepodlieha poistnému na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

K bodu 13

Upravuje sa násobok jednorazového mimoriadneho odškodnenia z rovnakého dôvodu ako je uvádzané v bode 7.

K bodu 14

Upravuje sa pozostalému manželovi a každému nezaopatrenému dieťaťu výška jednorazového mimoriadneho odškodnenia vypočítavaného zo zahraničného funkčného platu odpočítaním dorovnania zahraničného funkčného platu z dôvodu, že jednorazové mimoriadne odškodnenie nepodlieha poistnému na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.

K bodu 15

Upravuje sa spôsob výpočtu čistého funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti

s platením poistného zamestnancom a z dôvodu zmeny druhov poistenia, ktoré zamestnanec bude platiť, a to predovšetkým v súvislosti so zmenami vykonanými v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 16 a 17

Upravuje sa násobok náhrady škody vypočítavaný z funkčného platu štátneho zamestnanca, ktorý sa znižuje z dôvodu zvýšenia funkčného platu štátneho zamestnanca o poistné platené zamestnávateľom, čím sa zabezpečí, aby suma náhrady škody ostala nezmenená oproti súčasnému stavu.

K bodu 18

Definujú sa prechodné ustanovenia, v ktorých sú určené postupy pri úprave príjmu priznaného k 31. decembru 2011 podľa článku I zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

K bodu 19

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 550/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov.

K bodu 20

V prílohe č. 3 sa ustanovujú platové tarify štátnych zamestnancov, ktorých výška platná k 31. decembru 2011 je vynásobená koeficientom 1,344.

K článku CXIII:

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. januára 2012 okrem ustanovených bodov čl. LI, ktorých účinnosť sa navrhuje na neskoršie obdobia.

Bratislava 19. augusta 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Jozef Mihál v.r.

podpredseda vlády a minister práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Osobný rozsah

Platitelia

Sadzby

Číslo skupiny

Popis skupiny

Nemocenské

Starobné

Invalidné

Úrazové

V nezamestnanosti

RFS

Zdravotné

Nemocenské

Starobné

Invalidné

Úrazové

V nezamestnanosti

RFS

Zdravotné

Nemocenské

Starobné

Invalidné

V nezamestnanosti

RFS

Zdravotné

KOEFICIENT PRI ZAMEST.

S PLNOU SADZBOU POISTNÉHO NA VEREJNÉ ZDRAVOTNÉ POISTENIE

KOEFICIENT PRI ZDRAVOTNE POSTIH.

ZAMESTNAN-COVI

z/š

Zamestnanci v rozpočtových organizáciách, príspevkových organizáciách, obciach, VÚC, u zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz - štátni zamestnanci, osoby v služobnom pomere okrem sudcov a prokurátorov a okrem zamestnancov ozbrojených zložiek, v súkromnej sfére.

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

Zamestnanci zastupiteľského úradu cudzieho štátu

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

Riaditelia štátnych podnikov

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

Pestúni v zariadení pestúnskej starostlivosti

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

Ústavní činitelia SR - prezident, členovia vlády, poslanci NR SR, verejný ochranca práv, poslanci Európskeho parlamentu

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

Samospráva VÚC, obecné zriadenie - predsedovia samosprávnych krajov, primátori, starostovia

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

Poslanci s pravidelným mesačným príjmom - poslanci obecných, mestských zastupiteľstiev a VÚC

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

Osoby na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka s pravidelným mesačným príjmom - zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5

1,40

14,00

4,00

3,00

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Konatelia spoločnosti, spoločníci s pravidelným príjmom

1,40

14,00

4,00

3,00

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

10.

Štatutári s pravidelným mesačným príjmom - členovia štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánovprávnických osôb

1,40

14,00

4,00

3,00

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

11.

Spoločníci s pravidelným mesačným príjmom

1,40

14,00

4,00

3,00

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

12.

Komanditisti s pravidelným mesačným príjmom

1,40

14,00

4,00

3,00

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

13.

Členovia družstva s pravidelným mesačným príjmom

1,40

14,00

4,00

3,00

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

14.

Likvidátori, prokuristi, nútení správcovia s pravidelným mes. príjmom

1,40

14,00

4,00

3,00

1,00

4,75

10,00

4,00

1,3440

1,2940

15.

Zamestnanci - invalidní dôchodcovia (nad 70 %) v rozpočtových organizáciách, príspevkových organizáciách, obciach, VÚC, u zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

4,75

10,00

4,00

1,3340

1,2840

16.

Zamestnanci - invalidní dôchodcovia (nad 70 %) v iných organizáciách ako sú uvedené v bode 15.

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

4,75

10,00

4,00

1,3340

1,2840

17.

Sudcovia - zamestnanci alebo invalidní dôchodcovia

1,40

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3340

1,2840

18.

Prokurátori - zamestnanci alebo invalidní dôchodcovia

1,40

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3340

1,2840

19.

Členovia družstva s nepravidelným príjmom

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

20.

Osoby na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka s nepravidelným príjmom - zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

21.

Konatelia spoločnosti, spoločníci s nepravidelným príjmom

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

22.

Štatutári s nepravidelným príjmom - členovia štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánovprávnických osôb

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

23.

Komanditisti s nepravidelným príjmom

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

24.

Členovia družstva s nepravidelným príjmom, ktorí sú v pracovnom vzťahu k družstvu (OZ § 226)

14,00

4,00

3,00

0,80

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

25.

Likvidátori, prokuristi, nútení správcovia s nepravidelným príjmom

14,00

4,00

3,00

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

26.

Poslanci s nepravidelným príjmom - poslanci obecných, mestských zastupiteľstiev a VÚC

14,00

4,00

3,00

0,80

4,75

10,00

4,00

1,3200

1,2700

27.

Zamestnanci - starobní dôchodcovia v iných organizáciách ako sú uvedené v bode 28; osoby, ktoré sú invalidné bez ohľadu na mieru poklesu a dovŕšili dôchodkový vek

1,40

14,00

4,00

0,80

4,75

10,00

4,00

1,3040

1,2540

28.

Zamestnanci - starobní dôchodcovia v rozpočtových organizáciách, príspevkových organizáciách, obciach, VÚC, u zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz; osoby, ktoré sú invalidné bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dovŕšili dôchodkový vek

1,40

14,00

4,00

0,80

4,75

10,00

4,00

1,3040

1,2540

29.

Sudcovia - starobní dôchodcovia; osoby, ktoré sú invalidné bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dovŕšili dôchodkový vek

1,40

14,00

4,00

4,75

10,00

4,00

1,3040

1,2540

30.

Prokurátori - starobní dôchodcovia; osoby, ktoré sú invalidné bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dovŕšili dôchodkový vek

1,40

14,00

4,00

4,75

10,00

4,00

1,3040

1,2540

31.

Osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody s pravidelným mesačným príjmom

1,40

14,00

4,00

3,00

0,80

4,75

4,32

1,2340

32.

Osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody s nepravidelným príjmom

14,00

4,00

3,00

0,80

4,75

4,32

1,2200