D ô v o d o v á s p r á v a

A)Všeobecná časť

Dôvodom predloženia návrhu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku niektorým príslušníkom československých zahraničných a spojeneckých armád, ako aj domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939-1945 a vojnovým sirotám je zámer učiniť zadosť spravodlivosti vo vzťahu k niektorým účastníkom protifašistického a protinacistického odboja a ľuďom, ktorí v ňom ako deti stratili rodičov. Národná rada Slovenskej republiky už v minulosti prijala dva obdobné zákony (zák. č. 305/1999 Z. z. a zák. č. 105/2002 Z. z.). V oboch prípadoch sa však jednorazové odškodnenie nedostalo tzv. vojnovým sirotám, t. j. v čase vojny už narodeným deťom ľudí, ktorí počas II. sv. vojny padli ako účastníci domáceho odboja, či československých zahraničných armád.

Slovenská republika si uvedomuje a nielen politicky, ale aj legislatívne to už viackrát deklarovala, význam antifašistického odboja v čase II. sv. vojny tak domáceho, ako aj zahraničného. Antifašistická tradícia, osobitne tradícia Slovenského národného povstania, je jedna zo základných historicko-politických tradícií, na ktorých je budovaná moderná slovenská štátnosť. Slovenská republika preto uznáva a oceňuje význam a zásluhy každého jej občana, ktorý sa zapojil do antifašistického boja v čase II. sv. vojny.

Súčasťou tohto postoja je aj úsilie o garantovanie primeraného hmotného a sociálneho zabezpečenie účastníkov protifašistického odboja v rokoch 1939 – 1945. Napriek tomuto úsiliu treba konštatovať, že ekonomický vývoj neumožňuje spomínanú garanciu uspokojivo naplniť a sociálne postavenie mnohých žijúcich účastníkov antifašistického odboja nemožno nazvať uspokojivým.

Osobitnou kategóriou z tohto pohľadu sú tzv. vojnové siroty. Ide o ľudí, ktorí sa narodili pred koncom II. sv. vojny v Európe (a vo vtedajšom Československu) účastníkom antifašistického odboja, ktorí na svoju účasť v boji za mier a slobodu zaplatili životom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, dostali odškodnenie aj detí osôb, ktoré boli v čase II. sv. vojny deportované do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov aj v prípade, že sa im túto deportáciu a následný pobyt v táboroch podarilo prežiť a dožili sa konca II. sv. vojny.

Vo svetle tohto faktu možno považovať za vrcholne nespravodlivé, že takéto či podobné odškodnenie doteraz Slovenská republika nepriznala ľuďom, ktorí počas II. sv. vojny prišli pre účasť v odboji o jedného či dokonca o oboch rodičov (vojnové siroty). Títo padlí hrdinovia sa takto nikdy, ani in memoriam, nedožili ani symbolického materiálneho (finančného) odškodnenia, hoci niet pochýb, že im takto osud neumožnil primerane hmotne zabezpečiť svoje žijúce nezaopatrené deti. Tieto deti pritom za hrdinstvo svojich rodičov platili vysokú cenu tiež. Život sirôt v detskom veku bol najmä bezprostredne po skončení vojny mimoriadne náročný a zložitý. Oveľa ťažšie prekonávali osobné sociálne a ekonomické problémy, ocitali sa v chudobe, výrazne ťažšie sa následne dostávali k adekvátnemu vzdelaniu a ďalším podmienkam pre dôstojné uplatnenie sa v spoločnosti. Hrdinstvo ich rodičov, akokoľvek spoločensky cenné a významné, malo na tieto siroty vážne negatívne ekonomicko-sociálne dopady.

Konkrétne prípady stále žijúcich vojnových sirôt ponúkajú o tom zdrvujúce svedectvá. V mnohých prípadoch strata rodiča (či oboch rodičov) negatívne ovplyvnila ich celý život a má negatívne dopady aj na ich dnešné sociálne postavenie.

Zámerom navrhovateľov je učiniť zadosť spravodlivosti voči týmto ľuďom, a to aj vo vzťahu k iným osobám – účastníkom odboja, prenasledovaným a ich deťom – ktoré sa už jednorazového finančného odškodnenia dočkali. Rovnako je zámerom tohto zákona aspoň symbolicky jednorazovo odškodniť účastníkov protifašistického odboja, ktorý nesplnili všetky podmienky stanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie. Ide najmä o ľudí, ktorí sa zapojili „iba“ do bojov počas Slovenského národného povstania na strane povstaleckej armády, resp. v partizánskych oddieloch, až do jeho potlačenia a prechodu na partizánsky spôsob boja. Mnohí títo ľudia, ale aj mnohí iní, ktorí sa zapojili do antifašistického odboja v inom čase – najmä v podobe účasti na tzv. podzemnom hnutí – sa takto angažovali kratšiu dobu ako 3 či 2 mesiace. Treba si uvedomiť, že napr. v prípade samotného SNP išlo až do pádu Banskej Bystrice (27. októbra 1944) skutočne iba o necelé dva mesiace, takže aj pri nástupe do bojov od 29. či 30. augusta objektívne nebolo možné zúčastniť sa na bojoch v oficiálnych zložkách armády ani spomínané dva mesiace.

Práve kvôli obmedzeniu účasti na antifašistickom odboji na obdobie minimálne 2 mesiacov podľa doteraz prijatých zákonov nemali ľudia zapojení do odboja kratšiu dobu nárok ani na minimálne finančné odškodnenie. Predkladaný návrh zákona priznáva odškodnenie aj tým, ktorí bojovali proti fašizmu aspoň mesiac, lebo predkladatelia sú presvedčení (a to nielen vzhľadom na trvanie SNP), že aj takto dlhá účasť v protifašistickom odboji si zaslúži túto formu spoločenského uznania. A to obzvlášť vo chvíli, keď sa vzhľadom na dobu, ktorá od konca II. sv. vojny uplynula, bude toto odškodnenie reálne dotýkať už iba veľmi úzkeho okruhu osôb.

Predkladaný návrh zákona pritom prísne rešpektuje zásadu, aby odškodnení boli len tí, ktorí doteraz odškodnení neboli. Preto vylučuje z možnosti požiadať o jednorazové finančné odškodnenie všetkých, ktorí už v minulých rokoch dostali odškodnenie podľa zákonov č. zák. č. 305/1999 Z. z. a zák. č. 105/2002 Z. z. a to aj v prípade, že by na základe ustanovení tohto zákona na odškodnenie mali nárok. Aj v tomto prípade predkladatelia prísne sledujú zámer dosiahnuť spravodlivosť a zároveň rešpektujú možnosti verejných financií.

B)Osobitná časť

§ 1

Charakterizuje sa základný zámer zákona – poskytnúť odškodnenie občanom Slovenskej republiky, ktorí sa ako príslušníci československých zahraničných a spojeneckých armád, alebo ako účastníci domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939-1945 zúčastnili na protifašistickom a protinacistickom boji za slobodu a demokraciu na Slovensku. V podobe základného ustanovenia charakterizuje obsah samotného zákona.

§ 2

Definujú sa oprávnené osoby, ktoré podľa tohto zákona môžu požiadať o jednorazové finančné odškodnenie. Definícia vychádza z už existujúcej legislatívy v tejto oblasti, predovšetkým zo zákona č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie.

Stanovuje sa, že podmienkou možnosti žiadať o odškodnenie podľa tohto zákona je predloženie osvedčenia, od r. 1946 vydávaného podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb., alebo predloženie dokladu, ktorý takéto osvedčenie nahrádza. Vychádza sa pritom z doterajšej praxe, keď štátne orgány uznávajú pre rôzne zákonné účely ako doklad nahrádzajúci osvedčenie vydané podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. iné doklady. Tak aj pre účely tohto zákona sa bude za nahrádzajúce osvedčenie považovať napr. potvrdenie o členstve v partizánskej brigáde (tzv. partizánsky preukaz), potvrdenie vydané dokumentačnými a múzejnými inštitúciami ( napr. Múzeum SNP, Vojenský historický archív, Vojenský historický ústav) a pod.

Tento paragraf stanovuje, že oprávnenými osobami pre odškodnenie sú aj vdovy a vdovci po účastníkoch antifašistického a antinacistického odboja a tzv. vojnové siroty, čiže deti takých účastníkov antifašistického a antinacistického odboja, ktorí v ňom padli, alebo na následky zranenia utrpené v boji zomreli, alebo boli popravení, alebo zomreli vo vyšetrovacej väzbe, väzení, nacistickom koncentračnom tábore a zajateckom tábore na území Nemecka z rokov 1938 až 1945, alebo v internačnom tábore na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, alebo boli násilne usmrtení v súvislosti so zatýkaním pre podozrenie z účasti v národnom boji za oslobodenie. Nárok na odškodnenie majú aj deti účastníkov odboja, ktorí by mali nárok na odškodnenie podľa tohto zákona, ale pred uplatnením si nároku zomreli – ak tieto deti boli narodené najneskôr 5. mája 1945.

Paragraf 2 tohto zákona jednoznačne stanovuje, že nárok na odškodnenie bude medzi vyššie uvedené deti rozdelený rovnakým dielom, takže všetky deti jedného rodiča, ktorý je podľa tohto zákona oprávnenou osobou, dostanú dokopy odškodné v celkovej sume určenej pre jedného účastníka národnooslobodzovacieho boja (prípadne dvoch, ak by oprávnenými osobami boli obaja rodičia). Zamedzí sa tak „násobeniu“ nárokov podľa počtu dotknutých detí – pre výšku odškodnenia teda nie je rozhodujúce, koľko detí po sebe účastník boja za oslobodenie zanechal.

§ 3

Ustanovuje sa, že nárok na odškodnenie podľa tohto zákona majú len občania Slovenskej republiky, ktorí majú zároveň trvalý pobyt na jej území.

§ 4

Upresňuje sa postup pri uplatnení si nároku na vyplatenie odškodného podľa tohto zákona. Ustanovuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) za orgán štátnej správy, ktorý bude vykonávať tento zákon. Ďalej definuje náležitosti žiadosti o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona. Zámerom zákonodarcu nie je, aby ministerstvo vydávalo jednotný formulár, ale žiadosť musí byť predkladaná v písomnej podobe a musí obsahovať základné údaje, na základe ktorých je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa žiadateľ považuje za oprávnenú osobu. Povinnou prílohou žiadosti bude predloženie úradne osvedčeného opisu

osvedčenia podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb., alebo dokladu, ktorý toto osvedčenie nahrádza. Ministerstvo pritom bude mať právo dodatočne vyžiadať chýbajúce doklady, osvedčujúce nárok.

Hraničný termín pre podanie žiadosti o odškodnenie sa stanovuje na 31. december 2012. Pre všetky oprávnené osoby tak vzniká časové obdobie v dĺžke vyše 1 rok na uplatnenie si nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že vo všetkých prípadoch pôjde o dôchodcov, mnohokrát už veľmi starých, zámerom zákonodarcu je poskytnúť všetkým oprávneným osobám dostatočný čas nielen na oboznámenie sa so zákonom, ale aj na dôslednú prípravu žiadosti, vrátane zabezpečenia všetkých potrebných príloh. Za uplatnenie nároku sa pritom počíta podanie aj takej žiadosti, na základe ktorej bude ministerstvo požadovať doplniť chýbajúce doklady, prípadne uviesť chýbajúce rozhodujúce údaje (informácie) v samotnej žiadosti.

§ 5

Stanovuje sa výška príspevku, pričom sa pri jej stanovení rozlišuje dĺžka vykonanej služby v československých zahraničných alebo spojeneckých armádach, resp. dĺžka vykonanej vojenskej a partizánskej služby, resp. dĺžka účasti v domácom („civilnom“) protifašistickom a protinacistickom odboji, čím sa činí spravodlivosti zadosť aj z hľadiska zásluhovosti. Z tohto dôvodu sa ustanovuje osobitná výška príspevku pre osoby, ktoré sa v dôsledku zranení v antifašistickom a antinacistickom boji stali čiastočne alebo plne invalidné. Stanovuje sa tiež výška pre vdovy (vdovcov), ako aj pre deti padlých, resp. zabitých v protifašistickom boji (tzv. vojnové siroty).

§ 6

Stanovujú sa náležitosti pri konaní a priznaní príspevku podľa tohto zákona. Stanovuje sa dedenie včas uplatneného nároku, ak oprávnená osoba zomrela skôr, než ministerstvo príspevok priznalo, resp. vyplatilo. Definujú sa možnosti žiadateľov, ak im ministerstvo príspevok neprizná, resp. neprizná v plnej (požadovanej) výške. Hoci sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ustanovuje sa možnosť, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastného podnetu preskúmal zamietavé rozhodnutie ministerstva a ak dôjde k záveru, že nebolo vydané v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, vydá nové stanovisko, ktorým prizná príspevok.

Stanovuje sa termín i hraničný termín pre vyplatenie príspevku podľa tohto zákona, ako aj výnimka z neho pre prípady, ktoré sa minister spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodne preskúmať.

§ 7

Všeobecné ustanovenie oslobodzuje konanie podľa tohto zákona od poplatkov, nakoľko samotné prijatie zákona vychádza z poznania o neuspokojivom sociálnom postavení účastníkov antifašistického a antinacistického odboja v rokoch 1939 - 1945. Existuje oprávnená obava, že stanovenie poplatkov pre konanie podľa tohto zákona by bolo závažnou prekážkou pre oprávnené osoby, aby si nárok uplatňovali. Z toho istého dôvodu príspevok nebude podliehať dani z príjmov fyzických osôb, nebude sa zahŕňať do vymeriavacieho základu na výpočet zdravotného poistenia ani do príjmu rozhodujúceho na účely poskytovania sociálnych dávok.

Stanovuje sa, že príspevok bude hradený zo štátneho rozpočtu.

§ 9

Ustanovujú sa prechodné a záverečné ustanovenia zákona.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných a spojeneckých armád, ako aj domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939-1945

3. V práve ES a EÚ problematika návrhu zákona: n i e je upravená.

4. Návrh zákona svojou problematikou: N e p a t r í medzi priority uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: vzhľadom na 3. bod sa neuvádza.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie: Stupeň zlučiteľnosti tohto návrhu zákona s právom ES/EÚ sa neurčuje.

D O L O Ž K A

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť

a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Návrh zákona má vplyv na verejné financie. Jeho aplikácia si bude vyžadovať prostriedky zo štátneho rozpočtu.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizácia predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na zlepšenie sociálnej situácie obyvateľov, ktoré sú zákonom definovaní ako oprávnené osoby, nebude mať žiadny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Vplyvy na životné prostredie:

Realizácia predloženého návrhu zákona nijakým spôsobom neovplyvní životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť:

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na nezamestnanosť a ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.