1

Odôvodnenie

Už Zmluva o založení Európskeho spoločenstva určovala do nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy stabilné ceny ako jednu z hlavných zásad činnosti členských štátov, podporujúcu dosiahnutie cieľov spoločenstva (čl. 4 ods. 3). Stabilné ceny patrili podľa zmluvy medzi hlavné zásady rovnako ako zdravé verejné financie, menové podmienky a trvalo udržateľná platobná bilancia.

Obdobne podľa čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (tvoriaca Lisabonskú zmluvu), Európska únia usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite.

Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Európskej únie (čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Z čoho vyplýva, že primárne pramene práva Európskej únie obsahujú ustanovenia o cenovej stabilite a ochrane spotrebiteľa.

V slovenských pomeroch, napriek uvedenému prevážili skôr ideologické predstavy o úlohe hospodárstva v spoločnosti, glorifikácii trhu a jeho samoregulačných mechanizmoch. Čím postupne došlo k odbúraniu vplyvu štátu na cenovú stabilitu. Časť politickej elity cieľavedome presadzovala názor o nezlučiteľnosti trhového hospodárstva a štátnej cenovej politiky.

Priaznivejší cenový vývoj v predchádzajúcom volebnom období bol ovplyvnený aj zmenou postoja k úlohe štátu ako verejnej autority pri dosahovaní väčšej cenovej stability. Vláda Slovenskej republiky a ďalšie verejné inštitúcii na jednej strane akceptovali, že v podmienkach trhového hospodárstva má štát obmedzené možnosti ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien. Obmedzené však neznamená žiadne možnosti. Súčasne si vláda bola vedomá, že práve cenová hladina je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim premenu nominálnych príjmov na príjmy reálne (respektíve reálne dôchodky). Vývoj cien má bezprostredný vplyv na vývoj životnej úrovne a sociálno – ekonomický rozvoj. Verejná politika v súlade so závermi ekonomickej teórie považovala cenovú stabilitu za jeden z cieľov pre dosiahnutie stability ekonomiky.

Ako príklad je možné uviesť niektoré uznesenia vlády zamerané na posilnenie cenovej politiky štátu:

1)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 8 z 9. januára 2008 k návrhu koncepcie cenovej politiky; uznesením vláda uložila ministrovi financií:

•predložiť na rokovanie vlády správu o uplatňovaní zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov,

•predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov,

•predkladať na rokovanie vlády správu o zavedení eura a jeho dopadoch na slovenskú spoločnosť.

2)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 290 zo 7. mája 2008 k návrhu opatrení k zlepšeniu informovanosti občanov SR a k eliminácií rizík vyplývajúcich z možného špekulatívneho zvyšovania cien tovarov a služieb v súvislosti s prechodom na spoločnú európsku menu.

2

3)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 365 zo 4. júna 2008 k návrhu vecného zámeru o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu.

4)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 483 z 9. júla 2008 k súboru nástrojov a opatrení na zabránenie neodôvodnenému nárastu cien v súvislosti so zavedením eura v SR; uznesením vláda uložila predsedovi vlády:

•zriadiť cenovú radu ako poradný orgán vlády.

5)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 552 z 20. augusta 2008 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

6)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 646 z 24. septembra 2008 k návrhu na zriadenie Cenovej rady Slovenskej republiky a schválenie štatútu Cenovej rady Slovenskej republiky.

7)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 657 z 24. septembra 2008 k informácii o vplyve zavedenia eura na vývoj cien energií a nástrojoch na zabránenie neodôvodneného nárastu cien energií.

8)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 139 z 18. februára 2009 k správe o postupe príprav na prijatie eura v SR k 29. decembru 2008; uznesením vláda uložila:

podpredsedovi vlády a ministrovi školstva, ministrovi financií, ministrovi hospodárstva, ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministrovi pôdohospodárstva, ministrovi zdravotníctva:

•dôslednejšie využívať cenové nástroje na zabránenie nežiaduceho cenového vývoja a o prijatých opatreniach v rámci svojho rezortu písomne informovať vládu,

ministrovi financií:

•prijať účinné opatrenia v oblasti odborného riadenia, metodického usmerňovania a koordinovania cenovej kontroly vykonávanej správami finančnej kontroly, Slovenskou obchodnou inšpekciou a vyššími územnými celkami a o prijatých opatreniach písomne informovať vládu,

ministrovi hospodárstva:

•vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh koncepcie ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľov;

uznesením vláda požiadala predsedu Cenovej rady vlády SR:

•vypracovať a predložiť na rokovanie vlády písomnú správu o činnosti Cenovej rady vlády SR a o navrhovaných opatreniach na posilnenie cenovej stability a na zabránenie nežiaduceho cenového vývoja.

3

9)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 236 z 25. marca 2009 k informácii o využívaní cenových nástrojov na zabránenie nežiaduceho cenového vývoja a o prijatých opareniach v rámci rezortu pôdohospodárstva.

10)Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 239 z 25. marca 2009 k informácii o opatreniach prijatých na dôslednejšie využívanie cenových nástrojov na zabránenie nežiaduceho cenového vývoja v rezorte financií; uznesením vláda uložila ministrovi financií:

•predložiť na rokovanie vlády koncepciu cenovej politiky na rok 2009,

•zriadiť na Ministerstve financií SR organizačný útvar, ktorého náplňou bude problematika cien a cenovej kontroly a predložiť na rokovanie vlády písomnú správu o činnosti tohto organizačného útvaru.

V oblasti cenotvorby v energetike prijali predchádzajúca vláda a Národná rada Slovenskej republiky legislatívne, materiálne a personálne opatrenia na posilnenie stability regulovaných cien energií.

Programové vyhlásenie vlády z roku 2010 nepredpokladá uplatnenie systémového prístupu k zabráneniu nežiaduceho cenového vývoja životne dôležitých tovarov, služieb a energií pre občanov a podnikateľské subjekty. Z uvedeného vychádza aj praktická politika vlády, v dôsledku ktorej došlo k súbežnému zvýšeniu nepriamych daní a zároveň k návratu na pôvodné názory o nezlučiteľnosti trhového hospodárstva a štátnej cenovej politiky. Čo má kumulatívne efekty na zvyšovanie spotrebiteľských cien.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky svojvoľne nevykonáva pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Rovnako je možné konštatovať nízku úroveň uplatňovania zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností, opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien tovaru pre trh na území Slovenskej republiky vrátane cien tovaru z dovozu a cien tovaru určeného na vývoz.

Do 3. marca 2011 nebola splnená povinnosť Slovenskej republiky premietnuť do vnútroštátnej legislatívy novo prijaté predpisy Európskej únie, tzv. tretí energetický balíček, ktorý výrazne posilňuje oprávnenia národného energetického regulátora vo vzťahu k energetickým podnikom. Posilňuje existujúce práva spotrebiteľov a súčasne upravuje riešenia problémov energetickej chudoby.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a niektorí koaliční poslanci sa skôr zamerali na účelové legislatívne návrhy smerujúce k personálnemu ovládnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V dôsledku čoho sa verejné inštitúcie vzdali včasného využitia silných nástrojov na ovplyvnenie cenového vývoja energií.

Ministerstvo tiež presadzovalo v pripomienkovom konaní k regulačným právnym predpisom zavedenie tzv. korekčného faktora pri cenovej regulácii dodávky zemného plynu, ktorý mal zabezpečiť Slovenskému plynárenskému priemyslu, a. s. dosahovať plánované výnosy aj v prípade, ak ich nedosiahol napríklad z dôvodu odchodu odberateľov. Korekčný

4

faktor mal zaručiť, aby dodávateľ zemného plynu dostal svoje výnosy plánované v jednom roku za každých okolností, a to prostredníctvom automaticky zvýšenej ceny v nasledujúcom roku. Zámer Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky prakticky smeroval k dosiahnutiu automatického a nárokovateľného zvýšenia ceny za dodávku zemného plynu.

Posilnenie cenovej stability si vyžaduje aj väčšiu angažovanosť na pôde inštitúcií Európskej únie, v jej proklamovanej snahe o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite. Rovnako boj so špekulatívnymi obchodmi s potravinami, ropou a energiami, premietajúcimi sa do celkového rastu spotrebiteľských cien, je možné účinne viesť len koordinovaným úsilím.

V etape prekonávania krízy je nevyhnutné formovať a realizovať optimálnejšiu hospodársku politiku verejných inštitúcií, vrátane ich cenovej politiky.

Bolo by absurdné, ak by verejný sektor na národnej a európskej úrovni poskytol rozsiahle prostriedky na čelenie kríze a na druhej strane nevytváral podmienky pre elimináciu porúch v ekonomike, vrátane špekulatívnych obchodov s potravinami, ropou a energiami.

Ak majú špekulatívne prvky negatívny vplyv na cenovú stabilitu, zároveň vytvárajú aj ekonomickú nestabilitu a v konečnom dôsledku podporujú krízové javy.

Rovnako otázny je izolovaný prístup zameraný len na posilnenie menovej stability, pri súčasnom prehliadaní zlyhávania samoregulačných trhových mechanizmov a spomínaných špekulatívnych obchodov s dôležitými komoditami. Paradoxne dochádza k nárastu zodpovednosti a výdavkov verejných inštitúcií v oblasti hospodárskej sféry, pri súčasnom neriešení systémových porúch, vrátane tých, ktoré negatívne ovplyvňujú cenový vývoj.

Všetko uvedené určitou mierou prispelo k zrýchleniu medziročnému rastu spotrebiteľských cien. Čo potvrdzujú oficiálne údaje o vývoji spotrebiteľských cien zverejnené Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Medziročne najrýchlejší rast cien vykazujú potraviny a ďalšie životne dôležité tovary a služby. Práve potraviny a nealkoholické nápoje zaznamenali najvyšší medziročný nárast cien – v porovnaní s májom 2010 vzrástli o 7,4%. Nasleduje nárast cien za dopravu vo výške 6,3%, vzdelávanie 4,5%, bývanie a energie 4,4%. To znamená pokles reálnych miezd a zníženie životnej úrovne.

Nakoľko na poslednej riadnej plenárnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ani mimoriadnej 21. schôdzi neexistovala vôľa parlamentnej väčšiny rokovať o problematike posilnenia cenovej stability životne dôležitých tovarov, služieb a energií pre občanov a podnikateľské subjekty, navrhovatelia opäť predložili dopracovaný návrh na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.