DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 22.12.2010-7.1.2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením problematiky definovanej v predkladanom návrhu zákona o environmentálnych záťažiach je právna úprava zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov. Novela geologického zákona, ktorou sa čiastočne riešila problematika environmentálnych záťaží nadobudla účinnosť 1. novembra 2009.

Geologický zákon obsahuje definície základných pojmov na úseku environmentálnej záťaže (environmentálnu záťaž, pravdepodobnú environmentálnu záťaž, sanáciu environmentálnej záťaže, informačný systém environmentálnych záťaží a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží). Geologický zákon neobsahuje vymedzenie pôvodcu ani určovanie povinnej osoby za environmentálnu záťaž, žiadne povinnosti a sankcie týkajúce sa problematiky environmentálnej záťaže. Jej prijatie bolo veľmi dôležité pre čerpanie eurofondov na environmentálne záťaže.

Od septembra 2010 platí tiež novelizovaná vyhláška č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon. Upravuje niektoré podrobnosti týkajúce sa environmentálnej záťaže.

Predkladaný návrh zákona upravuje všetko, čo v novele geologického zákona chýba najmä práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri identifikácii environmentálnych záťaže, stanovenie pôvodcu, určenie povinnej osoby a ich práva a povinnosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže a zodpovednosť za porušenie povinností podľa návrhu zákona.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR, sekcia informatizácie spoločnosti, odbor legislatívy, štandardov a bezpečnosti IS ako gestor metodiky informatizácie spoločnosti žiadalo vyznačiť pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, a zároveň žiadalo vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti a to v časti 6.1. analýzy doplniť, že sa zavádza nová elektronická služba - zaslanie oznámenia o existencii environmentálnej záťaže s úrovňou II a v tejto súvislosti vypustiť vetu z časti A.3. Poznámky.

Doložka vybraných vplyvov bola doplnená na základe požiadavky gestora.

Ministerstvo financií SR, sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe malo k doložke zásadné pripomienky:

− z predloženej doložky je zrejmé, že návrh zákona má negatívny dopad na štátny rozpočet, kvalifikovaný v roku 2011 v celkovej výške 307 541 eur, čo je v súlade s vypracovanými tabuľkami v analýze vplyvov. Z analýzy vplyvov však vyplývajú negatívne na štátny rozpočet aj na ďalšie roky, a to až do roku 2014, pričom údaje v jednotlivých tabuľkách navzájom nekorešpondujú, z vypracovaných nie je zrejmý spôsob financovania zvýšených výdavkov dotknutých kapitol a zdroj ich krytia. V nadväznosti na uvedené MF SR zásadne žiada vypracovať analýzu vplyvov tak, aby všetky výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu boli zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených požiadaviek na štátny rozpočet.

− v analýze vplyvov sa uvádza od roku 2011aj zvýšenie osobných výdavkov súvisiace s personálnym posilnením v kapitole MŽP SR.V nadväznosti na predloženú kvantifikáciu MF SR žiadalo, aby personálne zabezpečenie realizácie zákona v roku 2011 bolo zabezpečené v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MŽP SR schváleného uznesením vlády SR č. 667/2010 k návrhu rozpočtu verejne správy na roky 2011 až 2013, resp. v príspevkovej sfére bez zvyšovania počtu osôb, v rámci súčasného počtu zamestnancov príspevkových organizácií kapitoly. Osobné výdavky zamestnancov kapitoly v roku 2011 žiadalo MF SR zabezpečiť v rámci výdavkov

kapitoly MŽP SR schválených zákonom č. 498/2010 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2011.

− do analýzy vplyvov je potrebné uviesť aj očakávané príjmy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona a do doložky vplyvov uviesť okrem negatívneho vplyvu aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Požiadavky MF SR boli zohľadnené a doložka bola upravená.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy predloženého návrhu. Do analýzy sociálnych vplyvov odporúčalo doplniť očakávaný počet pracovných miest, ktoré sa vytvoria v rámci verejnej správy a odhad počtu pracovných miest, ktoré sa vplyvom návrhu pravdepodobne vytvoria v súkromnom sektore.

Do doložky boli doplnené obidva požadované údaje.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2011

2012

2013

2014

Príjmy verejnej správy celkom

0

v tom: za MŽP SR

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

- vplyv na územnú samosprávu

0

Výdavky verejnej správy celkom

17 502 557

30 189 958

MŽP SR

5 516 012

9 641 594

MŽP SR /07507

5 483 012

9 382 202

KÚŽP

0

150 928

SIŽP

0

56 598

SAŽP /07601/171

33 000

51 866

MPRV SR

999 982

1 714 255

MH SR

1 078 891

1 849 527

MO SR

4 644 436

7 961 891

MDVRR SR

5 263 236

9 022 691

z toho:

- vplyv na ŠR

17 502 557

30 189 958

- vplyv na územnú samosprávu

0

Celková zamestnanosť

0

26

- z toho vplyv na ŠR

0

184 848

Financovanie zabezpečené v rozpočte

17 502 557

30 189 958

v tom: MŽP

5 516 012

9 641 594

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2011

2012

2013

2014

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, výdavky)

17 502 557

30 189 958

z toho vplyv na ŠR

17 502 557

30 189 958

financovanie zabezpečené v rozpočte (OPŽP 4.4)

17 502 557

30 189 958

ostatné zdroje financovania

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

V súlade s celosvetovým trendom vyspelých štátov je aj na Slovensku uznaný, ako jeden z rozhodujúcich princípov rozvoja, princíp trvalo udržateľného rozvoja; pritom starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou každej sféry spoločenského života. Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 505 zo dňa 28. júla 2010 Programové vyhlásenie vlády, kde sa zaviazala, že „bude venovať zvýšenú pozornosť likvidácii starých environmentálnych záťaži. Určí priority a postup pri ich odstraňovaní a legislatívne garantuje 10 % príjmu Environmentálneho fondu na odstránenie starých záťaží.“

Účelom návrhu zákona je utvoriť právny rámec pre zlepšenie stavu poškodených a ohrozených zložiek životného prostredia v dôsledku dlhodobej ľudskej činnosti a zároveň utvoriť podmienky pre postupnú elimináciu zdrojov znečistenia podzemnej vody, pôdy a horninového prostredia a sanáciu znečistených zložiek životného prostredia. Hlavným cieľom pritom je dosiahnuť vysokú úroveň kvality jednotlivých zložiek životného prostredia a s tým súvisiacu vyššiu úroveň kvality života.

Zákon sa opiera o dva základné princípy politiky environmentálnych záťaží, a to o princíp “znečisťovateľ platí” a princíp trvalo udržateľného rozvoja.

Návrh zákona však zohľadňuje a plne rešpektuje platnú legislatívu týkajúcu sa problematiky podzemnej vody, pôdy a horninového prostredia; vo viacerých častiach nadväzuje na osobitné zákony a sústreďuje sa na úpravu tých oblastí, ktoré platné právne predpisy zatiaľ neupravujú.

V rámci práva Európskej únie s problematikou environmentálnych záťaží súvisí:

− Smernica EÚ 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Directive 2004/35/EC of the European Parliament and of the Council of 21 April 2004 on environmental liability with regard to the prevention and

remedying of environmental damage). Citovaná smernica je prevzatá do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

− Smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. Smernica bola transponovaná novelou zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon). Smernica je zacielená na prevenciu vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd a na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemných vôd. Opatrenia, ktoré smernica zavádza, majú hlavne preventívny charakter. Existujúcu kontamináciu rieši smernica len okrajovo a na „kontaminačné mraky“ umožňuje použiť výnimku z opatrení.

− Smernica Európskeho parlamentu a Rady o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (Directive 2006/21/EC of the European Parliament and of the Council on the management of waste from the extractive industries). Cieľom navrhovanej smernice je prijať súbor opatrení, ktoré zamedzia negatívnemu vplyvu odpadov z ťažobnej činnosti na zdravie človeka, majetok a životné prostredie a tiež opatrení, ktoré zamedzia vzniku závažných havárií pri nakladaní s uvedenými odpadmi. Smernica vychádza zo všeobecných ustanovení rámcovej smernice o odpadoch (75/442/EEC). Podľa článku 20 sú členské štáty povinné vykonať inventarizáciu zariadení na nakladanie s odpadmi z ťažobnej činnosti, vrátane uzavretých a opustených, hlavne ak predstavujú vážnu hrozbu pre životné prostredie. Transpozíciu uvedenej smernice boli členské štáty povinné vykonať do 1. mája 2008. Slovenská republika prebrala smernicu samostatným zákonom č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladaný návrh zákona predpokladá finančné nároky na štátny rozpočet, týkajúce sa:

− geologického prieskumu životného prostredia, sanácie environmentálnych záťaží a monitorovania geologických faktorov životného prostredia so zameraním na environmentálne záťaže, v prípade ktorých príslušné ministerstvá zabezpečujú povinnosti na úseku environmentálnej záťaže podľa § 3 ods. 4 a § 4 ods. 7 a § 5 ods. 6,

− inštitucionálneho posilnenia orgánov štátnej správy a organizácií v rezorte životného prostredia.

Z hľadiska implementácie návrhu zákona je nevyhnutné vytvorenie personálneho a odborného zázemia, najmä týchto inštitúcií:

− Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré

o je ústredným orgánom štátnej správy vo veciach týkajúcich sa environmentálnych záťaží,

o uskutočňuje povinnosti podľa § 3 ods. 4, § 4 ods. 7 a § 5 ods. 6, ak je určené vládou Slovenskej republiky ako príslušné ministerstvo (skládky, odkaliská charakteru environmentálnej záťaže),

− Krajských úradov životného prostredia, ktoré:

o rozhodujú o určení povinnej osoby,

o schvaľujú plán prác a jeho zmeny a aktualizáciu,

o vykonávajú štátny dozor vo veciach týkajúcich sa environmentálnych záťaží,

− Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá

o zodpovedá za identifikáciu environmentálnej záťaže,

o prevádzkuje a aktualizuje Informačný systém environmentálnych záťaží,

− Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá bude vykonávať štátny dozor.

Vykonávanie geologických prác s cieľom obmedzenia, odstránenia alebo zníženia rizík vyplývajúcich z prítomnosti environmentálnej záťaže bude prebiehať na prioritných lokalitách Slovenskej republiky stanovených v strategickom dokumente Štátny program sanácie environmentálnych záťaží.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Odhadované objemy

Objem aktivít

2011

2012

2013

2014

Indikátor počet EZ v REZ časť A

891

900

850

830

Indikátor počet EZ v REZ časť B

258

300

280

Indikátor počet EZ v REZ časť C

696

706

750

790

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Celkové odhadnuté výdavky vyplývajúce zo zavedenia právnej úpravy pre problematiku environmentálnych záťaží sú 487 000 000 EUR. Z týchto výdavkov sa predpokladá, že 84 % bude pokrytých z verejných zdrojov a 16 % bude pokrytých zo súkromných zdrojov, t.j.

z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplývajú finančné dôsledky pre verejné zdroje vo výške 409 080 000 EUR. Z toho sa predpokladajú zdroje vo výške cca 116 400 000 EUR z Kohézneho fondu (na roky 2007-2013) a zdroje vo výške 292 680 000 EUR zo štátneho rozpočtu (cez zainteresované kapitoly) v rokoch 2013 – 2027.

Z hľadiska jednotlivých rezortov, ktorých sa riešenie problematiky environmentálnych záťaží dotýka, je prerozdelenie výdavkov odhadované nasledovne:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky – 44,78 % (nelegálne skládky odpadov, čiastočne ťažobný odpad, lokality po bývalej sovietskej armáde, lokality prevedené do správy miest a obcí, a pod.),

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – 5,7 % (opustené sklady pesticídov, hnojiská a pod.),

Ministerstvo hospodárstva SR – 10,39 % (environmentálne záťaže – staré banské diela podľa § 35 ods.1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov),

Ministerstvo obrany SR – 8,93 % (kontaminácia po našej armáde v správe MO SR),

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR – 30,2 % (napr. železničné depá a pod.).

Podľa uznesenia vlády SR č. 153 z dňa 3. marca 2010 vláda SR ukladá ministrovi životného prostredia, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministrovi obrany a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja úlohy

1. zabezpečiť výdavky na plnenie Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží (2010 – 2015) z európskych fondov, z rozpočtových kapitol príslušných ministerstiev (v rozpočtovom období 2013 - 2015) a Environmentálneho fondu,

2. uplatňovať pri tvorbe rozpočtu na príslušný rozpočtový rok (od roku 2013) prostriedky na zabezpečenie plnenia Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží (2010 – 2015).

Z uvedeného uznesenia vyplýva, že zdroje krytia finančných výdavkov potrebných na riešenie problematiky environmentálnych závaží od roku 2013 podľa schváleného Štátneho programu sanácie environmentálnych závaží si jednotlivé ministerstvá zabezpečia v rámci schválených limitov pre príslušný rozpočtový rok.

a) zvýšené výdavky spojené s personálnym posilnením od roku 2012:

- ministerstva – 2 pracovné miesta, pre zabezpečenie riadenia a kontroly výkonu štátnej správy a iných povinností podľa tohto zákona,

- Slovenskej agentúry životného prostredia - 2 pracovné miesta - pre pokrytie činností súvisiacich s vybudovaním a riadením Informačného systému environmentálnych záťaží a pre zabezpečenie reportingových povinností voči Európskej komisii,

- krajských úradov životného prostredia - 16 pracovných miest pre zabezpečenie výkonu štátnej správy,

- Slovenskej inšpekcie životného prostredia - 6 pracovných miest na inšpekčnú činnosť.

Výdavky sú určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov,

b) zriaďovacie (jednorazové) výdavky a prevádzkové výdavky na zriadenie pracovných miest,

c) výdavky na výkon štátnej správy spojené so zabezpečovaním identifikácie environmentálnych záťaží, určovaním povinnej osoby za environmentálnu záťaž a schvaľovania plánu prác pôvodcu alebo povinnej osoby a kontroly plnenia povinností pôvodcu alebo povinnej osoby.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona: (v EUR)

2011

2012

2013

2014

Bežné výdavky (600)

5 482 818

9 624 997

v tom:

mzdy, platy a OOV (610)

0

184 848

v tom:

mzdy a platy pre 2 zamestnancov v ŠS – ústredný orgán (07507)

0

17 088

mzdy a platy pre 16 zamestnancov v ŠS – KÚŽP

0

111 840

mzdy a platy pre 6 zamestnancov v SŠ – SIŽP

mzdy a platy pre 2 zamestnancov v ŠS – SAŽP (07601/171)

0

41 940

13 980

41 940

13 980

41 940

13 980

poistné do poistných fondov (620)

v tom:

07507 MŽP

KÚŽP

SIŽP

07601/171 SAŽP

0

64 604

5 972

39 088

14 658

4 886

64 604

5 972

39 088

14 658

4 886

64 604

5 972

39 088

14 658

4 886

Tovary a služby (630)

5 449 818

9 342 545

Výdavky MŽP na riešenie problematiky EZ ako príslušného

5 449 818

9 342 545

ministerstva

bežný transfer (640)

33 000

v tom:

príspevok SAŽP na identifikáciu environmentálnych záťaží

33 000

Kapitálové výdavky (700)

33 194

16 597

v tom:

zriaďovacie (jednorazové) výdavky

33 194

16 597

Spolu bez výdavkov MPŽ SR na riešenie problematiky EZ ako príslušného ministerstva

66 194

299 049

Spolu s výdavkami MPŽ SR na riešenie problematiky EZ ako príslušného ministerstva

5 516 012

9 641 594

Výdavky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona predstavujú cca 183 186 024 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027, z toho 42 820 000 EUR je vyčlenených z prostriedkov OPŽP (2007 – 2013) podľa ŠPZ EZ (2010 – 2015). Z uvedeného vyplýva potreba zabezpečiť zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky výdavky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona vo výške cca 140 366 024 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky si tieto zdroje bude uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. V prípade, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok tieto výdavky nezahrnie, budú úlohy vyplývajúce z predmetného zákona finančne zabezpečené len v rámci vyčlenených prostriedkov z OPŽP.

Rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Výdavky Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona predstavujú cca 23 317 560 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027, z toho 7 857 000 EUR je vyčlenených z prostriedkov OPŽP (2007 – 2013) podľa ŠPZ EZ (2010 – 2015). Z uvedeného vyplýva potreba zabezpečiť zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky výdavky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona vo výške cca 15 460 560 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027. Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky si tieto zdroje bude uplatňovať pri príprave návrhu

rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. V prípade, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok tieto výdavky nezahrnie, budú úlohy vyplývajúce z predmetného zákona finančne zabezpečené len v rámci vyčlenených prostriedkov z OPŽP.

Rezort ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Výdavky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona predstavujú cca 42 493 000 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027, z toho 8 477 000 EUR je vyčlenených z prostriedkov OPŽP (2007 – 2013) podľa ŠPZ EZ (2010 – 2015). Z uvedeného vyplýva potreba zabezpečiť zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky výdavky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona vo výške cca 34 016 000 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si tieto zdroje bude uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. V prípade, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok tieto výdavky nezahrnie, budú úlohy vyplývajúce z predmetného zákona finančne zabezpečené len v rámci vyčlenených prostriedkov z OPŽP.

Rezort ministerstva obrany Slovenskej republiky

Výdavky Ministerstva obrany Slovenskej republiky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona predstavujú cca 36 530 844 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027, z toho 36 492 000 EUR je vyčlenených z prostriedkov OPŽP (2007 – 2013) podľa ŠPZ EZ (2010 – 2015). Z uvedeného vyplýva potreba zabezpečiť zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky výdavky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona vo výške cca 38 844 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky si tieto zdroje bude uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. V prípade, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok tieto výdavky nezahrnie, budú úlohy vyplývajúce z predmetného zákona finančne zabezpečené len v rámci vyčlenených prostriedkov z OPŽP.

Rezort ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Výdavky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona predstavujú cca 123 542 160 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027, z toho 41 354 000 EUR je vyčlenených z prostriedkov OPŽP (2007 – 2013) podľa ŠPZ EZ (2010 – 2015) a 710 000 EUR je už vynaložených spoločnosťou Cargo, a.s. v roku 2010 z vlastných zdrojov. Z uvedeného vyplýva potreba

zabezpečiť zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky výdavky na plnenie povinností vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona vo výške cca 81 478 160 EUR na obdobie rokov 2013 - 2027. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky si tieto zdroje bude uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. V prípade, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok tieto výdavky nezahrnie, budú úlohy vyplývajúce z predmetného zákona finančne zabezpečené len v rámci vyčlenených prostriedkov z OPŽP.

Tabuľka č. 4 MŽP SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

0

Predpokladané príjmy štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov a výnosy z udelených pokút je v súčasnosti len ťažko odhadnúť. Hrubý odhad príjmov štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov bol stanovený na asi 2 933 EUR ročne.

Do Environmentálneho fondu budú prúdiť výnosy z udelených pokút za porušenie povinností podľa predkladaného zákona, predpokladá sa výnos vo výške od 6 600 do 60 000 EUR ročne.

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy

celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5 MŽP SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Bežné výdavky (600)

5 482 818

9 624 997

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) spolu

z toho:

07507 MŽP SR

KÚŽP

SIŽP

07601/171 SAŽP

0

184 848

17 088

111 840

41 940

13 980

184 848

17 088

111 840

41 940

13 980

184 848

17 088

111 840

41 940

13 980

9 tr. / 7tr.

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

v tom:

07507 MŽP

KÚŽP

SIŽP

07601/171 SAŽP

0

64 604

5 972

39 088

14 658

4 886

64 604

5 972

39 088

14 658

4 886

64 604

5 972

39 088

14 658

4 886

Tovary a služby (630)2

5 449 818

9 342 545

42 820 000 EUR do roku 2015 podľa ŠPS EZ

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné transfery (640)2

z toho:

07601/171 SAŽP

33 000

Príspevok SAŽP

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

0

Kapitálové výdavky (700)

33 194

16 597

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

z toho:

Výpočtová technika (713002)

33 194

16 597

8 304

16 597

8 304

16 597

8 304

Softvér (711003)

16 597

8 293

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

z toho výdavky na ŠR

Bežné výdavky (600)

5 482 818

9 624 997

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

184 848

Kapitálové výdavky (700)

33 194

16 597

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6 MŽP SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2011

2012

2013

2014

Počet zamestnancov celkom*

z toho:

9 tr. (MŽP)

7 tr. (KÚŽP, SIŽP, SAŽP)

0

26

2

24

26

2

24

26

2

24

z toho vplyv na ŠR

0

184 848

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

0

592,46

z toho vplyv na ŠR

0

592,46

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

0

184 848

z toho vplyv na ŠR

0

184 848

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

0

64 604

z toho vplyv na ŠR

0

64 604

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Tabuľka č. 7 MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 8 MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Bežné výdavky (600)

999 982

1 714 255

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

999 982

1 714 255

7 857 000 EUR do roku

2015 podľa ŠPS EZ

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

z toho výdavky na ŠR

999 982

1 714 255

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné výdavky (600)

999 982

1 714 255

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 9 MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2011

2012

2013

2014

Počet zamestnancov celkom*

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Tabuľka č. 10 MH SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Tabuľka č. 11 MH SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Bežné výdavky (600)

1 078 891

1 849 527

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné

vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

1 078 891

1 849 527

8 477 000 EUR do roku 2015 podľa ŠPS EZ

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

z toho výdavky na ŠR

1 078 891

1 849 527

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné výdavky (600)

1 078 891

1 849 527

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 12 MH SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2011

2012

2013

2014

Počet zamestnancov celkom*

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Tabuľka č. 13 MO SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 14 MO SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Bežné výdavky (600)

4 644 436

7 961 891

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

4 644 436

7 961 891

36 492 000 EUR do roku 2015 podľa ŠPS EZ

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

z toho výdavky na ŠR

4 644 436

7 961 891

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné výdavky (600)

4 644 436

7 961 891

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 15 MO SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2011

2012

2013

2014

Počet zamestnancov celkom*

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Tabuľka č. 16 MDVRR SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 17 MDVRR SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Bežné výdavky (600)

5 263 236

9 022 691

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

5 263 236

9 022 691

41 354 000 EUR do roku 2015 podľa ŠPS EZ

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

z toho výdavky na ŠR

5 263 236

9 022 691

Financovanie cez OPŽP, operačný cieľ 4.4

Bežné výdavky (600)

5 263 236

9 022 691

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 18 MDVRR SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2011

2012

2013

2014

Počet zamestnancov celkom*

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

2.3.5 Odhad zdrojov krytia finančných výdavkov

a) Zahraničné zdroje

Riešenie problematiky environmentálnych záťaží bude možné čiastočne pokryť z fondov Európskej únie prostredníctvom Operačného programu Životné prostredie 2007-2013.

Finančná alokácia z Kohézneho fondu na roky 2007-2013 je v súčasnosti plánovaná vo výške:

- 116 400 000 EUR na riešenie problematiky environmentálnych záťaží.

b) Domáce zdroje

Z domácich zdrojov bude nevyhnutné pre riešenie problematiky environmentálnych záťaží využiť štátny rozpočet a Environmentálny fond. Z týchto zdrojov bude potrebné pokryť výdavky vo výške cca 292 680 000 EUR.

Spolufinancovanie z národných zdrojov predstavuje čiastku:

- 20 541 177 EUR na riešenie problematiky environmentálnych záťaží.

Z toho spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu predstavuje čiastku:

- 13 694 118 EUR na riešenie problematiky environmentálnych záťaží.

Finančný plán Operačného programu Životné prostredie podľa operačných cieľov a zdrojov financovania

Verejné zdroje

EÚ

Národné

Prioritná os 4

Celkom

KF

Celkom

ŠR

Miestne

Miera spolufinancovania z EÚ

Operačný cieľ 4.4

136 941 177 €

116 400 000 €

20 541 177 €

13 694 118 €

6 847 059 €

85,00%

Štátny rozpočet – bez krytia potrebných výdavkov zo štátneho rozpočtu nebude možné problematiku environmentálnych záťaží riešiť. Avšak vzhľadom na to, že riešenie problematiky bude záležitosťou dlhodobou, s výhľadom riešenia na obdobie cca 20 rokov, t.j. približne do roku 2027, bude môcť byť táto suma vyčleňovaná zo štátneho rozpočtu postupne. Príslušné ministerstvo si bude uplatňovať požiadavky na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci príprav návrhu rozpočtu svojej kapitoly na príslušný rozpočtový rok. Cieľový rok 2027 pritom vychádza z aplikácie povolených výnimiek z Rámcovej smernice o vode. Podľa tejto smernice musia členské štáty dosiahnuť dobrý stav útvarov podzemných a povrchových do roku 2015. Na riešenie kontaminovaných území je možné použiť výnimky v dĺžke dvoch šesťročných období, t.j. do roku 2027.

Predpokladané príjmy štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov budú vo výške 2 933 EUR ročne.

Environmentálny fond – jeho použitie na financovanie environmentálnych záťaží je veľmi limitované, bude slúžiť len ako doplnkový zdroj financovania pri odstraňovaní environmentálnych záťaží malého rozsahu, najčastejšie na úrovni opustených nelegálnych skládok odpadov. Na základe žiadosti budú môcť byť prostriedky z fondu použité napr. obcami na riešenie mimoriadnych environmentálnych situácií, ktoré môžu súvisieť s environmentálnymi záťažami.

Do Environmentálneho fondu budú prúdiť výnosy z udelených pokút za porušenie povinností podľa predkladaného zákona, ktorých výšku možno v súčasnosti len ťažko odhadnúť. Predpokladá sa výnos vo výške od 6 600 do 60 000 EUR ročne.

Uvedené predpokladané príjmy zo správnych poplatkov a odhadované výnosy z udelených pokút do štátneho rozpočtu a Environmentálneho fondu možno považovať za pozitívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Navrhovaný zákon bude mať výrazný vplyv na podnikateľskú sféru v tých podnikoch, kde bude fyzická osoba – podnikateľ, alebo právnická osoba určená za povinnú osobu. Keďže ide o tzv. čisté environmentálne investície, ktoré sú nenávratné, dopad na podnikateľskú sféru a iné právnické osoby, ktoré budú určené ako povinné osoby, bude citeľný.

Daný právny predpis sa bude dotýkať podnikateľských subjektov najmä z chemického a farmaceutického odvetvia, ťažobného odvetvia, pôdohospodárstva, výrobného a stavebného odvetvia, dopravy a skladovania.

Podľa súčasného stavu registra environmentálnych záťaží je počet subjektov 1149 (stav k 10.11.2010).

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady:

Ide prevažne o opatrenia nenávratného investičného charakteru, ktoré budú spojené aj s administratívnymi a organizačnými opatreniami:

- investičné náklady – náklady na geologický prieskum životného prostredia, sanáciu environmentálnej záťaže a monitorovanie geologických faktorov životného prostredia,

- organizačné náklady – náklady na prípravu plánu prác, jeho zmenu a aktualizáciu a s ním spojené ľudské zdroje,

- administratívne náklady – poplatky pri

podávaní žiadosti o schválenie alebo zmenu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže, sankcie.

Prínosy:

Prínosy vyplývajú hlavne zo sanácie environmentálnych zaťaží, čím sa prispeje k zlepšeniu stavu životného prostredia, zníženiu ohrozenia zdravia a majetku obyvateľstva spôsobené environmentálnou záťažou.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Administratívne náklady – predpokladá sa, že podnik bude musieť vytvoriť plán prác a podať si žiadosť o schválenie plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže, ako aj pri jeho zmene a aktualizácii. Čas potrebný na prípravu plánu prác bude stanovený na jeden kalendárny rok, pričom sa predpokladá predloženie plánu prác v skoršej dobe (do polroka). Podniku tým vznikne administratívny náklad na vypracovanie podľa Štandardného nákladového modelu:

Náklady = cena x čas x množstvo

Cena odhad 500 EUR/mesČas 180 dní (6 mesiacov)Množstvo frekvencia bude v prípade vyhotovenia plánu prác 1, počet subjektov 574

1 722 000 = 500 x 6 x 574

Celkové administratívne náklady sa predpokladajú vo výške 1 722 000 EUR, pričom podniky vplývajú na dobu a aj na cenu administratívnych nákladov vzniknutých s prípravou plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

V prípade prijatia predkladaného právneho predpisu sa počas prvých šiestich rokov budú prioritne riešiť prieskumy a sanácie lokalít s vysokým rizikom, ktorých počet je cca 70. Ostatné subjekty zaradené do REZ budú mať dostatočný časový horizont na vytvorenie finančnej rezervy na administratívnu prípravu, sanáciu a monitorovanie environmentálnych záťaží. Zároveň aj podniky spadajúce do prvej

skupiny môžu riešiť sanáciu postupne s časovým horizontom až do roku 2027 a preto vplyv tohto právneho predpisu na fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu bude minimálny.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Výrobné prostredie – právny predpis bude mať vplyv na pokles pridanej hodnoty v súvislosti s administratívnymi nákladmi a odpismi z investície. Podnikateľské subjekty však budú mať dostatočný časový horizont na vytvorenie rezerv a preto sa nepredpokladá výrazné zvyšovanie cien tovarov a služieb týchto subjektov. Pripravovaný návrh právneho predpisu nemá likvidačný charakter.

Povinnosť podnikateľských subjektov odborne pripraviť návrh plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže, sanovať a monitorovať danú environmentálnu záťaž môže priniesť aj zvýšenie zamestnanosti, lebo bude potreba zamestnať odborne spôsobilé osoby, ktoré môžu podľa zákona tieto aktivity vykonávať.

Daný predpis zároveň zlepší ochranu zdravia a majetku obyvateľstva, žijúceho v blízkosti oblasti zaťaženej environmentálnou záťažou.

Návrh zákona sa predkladá s cieľom znížiť ohrozenie obyvateľstva v dôsledku poškodenia životného prostredia, zlepšiť kvalitu života a zdravotný stav obyvateľstva v oblastiach postihnutých environmentálnymi záťažami. Zákon účinne prispeje k zmierneniu a odstráneniu škôd, ktoré spôsobujú environmentálne záťaže na majetku občanov, obcí, štátu, podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Zákon nebude mať priamy finančný vplyv na bežných obyvateľov.

Výrazný vplyv bude mať prijatie zákona na podnikateľskú sféru v tých podnikoch, kde bude fyzická osoba podnikateľ, alebo právnická osoba pôvodcom alebo bude určená ako povinná osoba. Na tieto osoby bude prostredníctvom tohto zákona a stále platného zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vyvíjaný tlak na vysporiadanie sa s environmentálnymi záťažami. Keďže pôjde o tzv. čisté environmentálne investície, ktoré sú nenávratné, dopad na pôvodcov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby, ktoré budú určené ako povinné osoby, bude citeľný.

Z celkovej odhadovanej sumy 487 000 000 EUR na prieskum a sanáciu najrizikovejších environmentálnych záťaží sa odhaduje 16 % podiel na podnikateľskú sféru. T.j. do roku 2027 77 920 000 EUR.

Podniky budú zostavovať vlastný plán prác, ktorý bude vychádzať zo Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží (2010 – 2015) a Vodného plánu Slovenska (2010 – 2015), pričom budú môcť zohľadniť svoje finančné možnosti a im prispôsobiť časový sled naplánovaných činností, ktoré sú povinné podľa tohto zákona realizovať.

Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem ekonomického a sociálneho piliera aj o pilier environmentálny. Návrh zákona podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup ku kontaminácii jednotlivých zložiek životného prostredia. Zavedením manažmentu a nápravných opatrení na úseku environmentálnych záťaží sa podstatne zvýši kvalita životného prostredia, zníži sa negatívny vplyv kontaminácie na zdravie ľudí, vodu, ovzdušie, pôdu, faunu a flóru, na krajinu a chránené oblasti prírody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov, navrhovaná právna úprava umožňuje udeľovať sankcie. Ich výška bude zohľadňovať závažnosť porušovania povinností podľa tohto zákona a závažnosť hrozieb kontaminácie pre ľudí a okolité prostredie. Predpokladá sa výnos z pokút vo výške od 33 000 do 60 000 EUR ročne.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

NEUTRÁLNY

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

NEUTRÁLNY, resp. ŽIADNY

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

NEUTRÁLNY

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

POZITÍVNY

Predkladaný návrh zákona si vyžaduje personálne posilnenenie ako verejnej správy tak aj personálne posilnenie súkromného sektora na úseku životného prostredia.

Verejná správa bude posilnená na úsekoch, ktoré si nevyhnutné pre zabezpečenie riadenia a kontroly výkonu štátnej správy a iných povinností podľa prekladaného návrhu zákona, pre pokrytie činností súvisiacich s vybudovaním a riadením Informačného systému environmentálnych záťaží a pre zabezpečenie reportingových povinností voči Európskej komisii a pre zabezpečenie výkonu štátnej správy (najmä identifikáciu environmentálnych záťaží, určovanie zodpovednej osoby za environmentálnu záťaž a schvaľovanie plánu prác pôvodcu alebo povinnej osoby a kontroly plnenia povinností pôvodcu alebo povinnej osoby). Očakávaný počet nových pracovných miest je 26.

Súkromný sektor bude personálne posilnený v dvoch oblastiach:

1. súkromný sektor ako pôvodca alebo povinná osoba – personálne posilnenie úseku životného prostredia o expertov z oblasti životného prostredia na zabezpečenie vypracovania plánu prác odstraňovania environmentálnych záťaží, a kontrolu jeho plnenia

2. súkromný sektor ako právnická osoba zodpovedná za výkon

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

geologických prác, resp. realizáciu schváleného plánu prác (geologický prieskum životného prostredia, sanácia environmentálnej záťaže a monitorovanie geologických faktorov životného prostredia).

Odhadovaný počet nových pracovných miest je 20.

ŽIADNY

NEUTRÁLNY, resp. ŽIADNY

Predkladaný návrh zákona umožňuje pôvodcovi alebo povinnej osobe vypracovať plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže. požiadať odklad vypracovania plánu prác na šesť ročné obdobie.

Počas prvých šiestich rokov budú prioritne riešené prieskumy a sanácie lokalít s vysokým rizikom. Ostatné lokality bude možné riešiť až v ďalšom plánovacom období, čím sa umožňuje pôvodcovi alebop povinnej osobe vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu na administratívnu prípravu, prieskum, sanáciu a monitorovanie environmentálnych záťaží. Zároveň aj podniky spadajúce do prvej skupiny môžu riešiť sanáciu postupne s časovým horizontom až do roku 2027 a preto vplyv tohto právneho predpisu na pokles

zamestnanosti spôsobený hromadným prepúšťaním sa neočakáva.

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené:

a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?

podzemná voda, horninové prostredie, pôda

POZITÍVNY

Predkladaný návrh zákona zabezpečí:

1. priamy pozitívny vplyv na zlepšenie stavu životného prostredia SR v oblastiach zaťažených prítomnosťou environmentálnej záťaže,

2. trvalé zlepšenie súčasného nevyhovujúceho stavu v zaťažených oblastiach,

3. plnenie záväzkov, požiadaviek a implementácie opatrení vyplývajúcich z právnych aktov Európskej únie v oblasti životného prostredia,

4. systematické vykonávanie nápravných opatrení pre oblasť environmentálnych záťaží zameraných najmä na:

- zníženie rizika (pochádzajúceho zo

znečistenej vody, pôdy a horninového prostredia) na zdravie ľudí žijúcich v bezprostrednej blízkosti oblastí z environmentálnou záťažou,

- zníženie rizika (pochádzajúce ho zo znečistenej vody, pôdy a horninového prostredia) na životné prostredie oblastí z environmentálnou záťažou,

- zabránenie ďalšej degradácii prírodných zdrojov,

- realizovanie geologického prieskumu životného prostredia, sanáciu najrizikovejších environmentálnych záťaží a monitorovanie geologických faktorov životného prostredia,

- významné prispenie k plneniu povinností a opatrení vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie,

- významné prispenie k dosiahnutiu dobrého chemického stavu vôd na území SR podľa požiadaviek EÚ,

- likvidovanie nevhodných skladov pesticídov a iných chemických látok a chemických prípravkov, ktoré znečisťujú zložky životného prostredia podľa požiadaviek EÚ,

- podporenie využívania najlepších dostupných techník pri sanácii environmentálnych záťaží,

- podporenie zavádzania inovatívnych technológií pri sanácii environmentálnych záťaží,

- zaistenie, aby riešenie problematiky environmentálnych záťaží nebolo odsúvané na nasledujúce generácie,

- zlepšenie informovanosti verejnosti o rizikách vyplývajúcich z prítomnosti environmentálnych záťaží,

- zlepšenie informovanosti

podnikateľských subjektov o rizikách vyplývajúcich z prítomnosti environmentálnych záťaží v areáloch podnikov.

Negatívne vplyvy na životné prostredie môže spôsobiť vykonávanie geologických prác pri odstraňovaní environmentálnej záťaže (geologický prieskum a sanácia environmentálnej záťaže). Minimalizácia uvedených negatívnych vplyvov bude zabezpečená cez výber najvhodnejšieho postupu a metódy odstraňovania environmentálnej záťaže. Uvedený výber najvhodnejšieho postupu sa vypracováva v rámci analýzy rizika znečisteného územia. Analýza rizika znečisteného územia je súčasťou geologického prieskumu a je rozhodujúcim nástrojom pre posúdenie nebezpečnosti zistenej kontaminácie na životné prostredie a na zdravie človeka a nevyhnutnosti vykonať sanačné a iné opatrenia. Ak je výsledkom analýzy rizika zistenie, že miera rizika nie je akceptovateľná a je nutná sanácia environmentálnej záťaže, analýza rizika obsahuje aj stanovenie cieľových kritérií sanácie a návrh variantov sanačných opatrení, alebo iných opatrení na zmiernenie alebo elimináciu rizika. Cieľové kritéria sa vždy určujú s ohľadom na budúce využitie lokality a mali by zodpovedať reálnym podmienkam konkrétnej lokality. Výber sanačnej metódy sa posudzuje a hodnotí z hľadiska účinnosti sanačnej metódy – rýchlosti odstraňovania kontaminácie –negatívneho dopad na životné prostredie.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?

Predkladaný návrh zákona upravuje postup identifikácie environmentálnych záťaží a určovanie povinnej osoby za

environmentálnu záťaž. Pôvodca alebo povinná osoba je povinná vykonať nápravné opatrenia, resp. zabezpečiť odstránenie environmentálnej záťaže (najmä geologický prieskum, sanáciu environmentálnej záťaže), čím sa zabezpečí zlepšenie stavu životného prostredia aj na lokalitách, ktoré môžu zasahovať aj do chránených území.

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

V rámci realizovaných projektov „Systematická identifikácia environmentálnych záťaží SR“ a „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje (regióny)“ bolo identifikovaných 1845 environmentálnych záťaží na území SR, pričom ani jedna lokalita nebola identifikovaná ako environmentálna záťaž presahujúca štátne hranice SR. Ak by sa pri identifikácii nových environmentálnych záťaží potvrdila prítomnosť lokality, kde by environmentálna záťaž svojou rozlohou presahovala štátne hranice SR, predkladaný návrh zákona zabezpečuje ustanovenie pôvodcu, určenie povinnej osoby za environmentálnu záťaž a ukladá povinnosť pôvodcovi alebo povinnej osobe zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže, čím sa zaručuje zlepšenie stavu životného prostredia aj dotknutých susediacich krajín, ak by takáto situácia vznikla.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Návrh zákona predkladá možnosť služieb elektronickej verejnej správy (e-governmentu) pre poskytovanie služieb verejnosti na úrovni II (jednosmerná interakcia):

Úroveň poskytovania elektronických služieb pri identifikácii environmentálnej záťaže, umožňujúca verejnosti podať oznámenie o existencii environmentálnej záťaže v elektronickej forme. Podrobnosti o obsahu oznámenia sú uvedené v prílohe č. 2 návrhu zákona.

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

NIE

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

NIE

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

NIE

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

NIE

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

NIE

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa

NIE

nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

NIE

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

NIE

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

NIE

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

NIE

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NIE

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

NIE

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

NIE

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

NIE