1
Finančná stabilizácia štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti MZ SR a MO SR, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť
1. Cieľ
Cieľom tohto materiálu je návrh finančnej stabilizácie štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti MZ SR a MO SR, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie (ďalej len „štátnych organizácií“) na akciovú spoločnosť. Na zabezpečenie finančnej stabilizácie štátnych organizácií potrebné finančné zdroje zo štátnych finančných aktív. Výška týchto finančných zdrojov je výstupom z materiálu „Rozbor štruktúry záväzkov a trendu zadlžovania transformovaných zdravotníckych zariadení k 31.12.2011“, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
2. Popis súčasnej situácie
Zmena právnej formy štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti sa vykonáva v súlade s programovým vyhlásením vlády SR a na základe § 84 § 91 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), ktoré sú účinné od 1.4.2011.
Podľa § 102i zákona č. 578/2004 Z. z. štátne organizácie povinné sa transformovať najneskôr do 31. decembra 2011 okrem štátnych organizácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré povinné transformovať sa podľa tohto zákona najneskôr do 30. júna 2012. V odôvodnených prípadoch možno stanovené lehoty predĺžiť najviac o šesť kalendárnych mesiacov.
Rozhodujúci poskytovatelia v kritickom stave, náklady na obsluhu dlhu sa zvyšujú živelne (štátne organizácie odsúvajú predĺženie lehoty splatnosti dlhov výmenou za záväzky k vysokým úrokom v budúcnosti). Držitelia rozhodujúcej časti dlhu strácajú trpezlivosť, nakoľko po aprílových úpravách úhrad zo zdravotných poisťovní im prestávajú platiť aj poskytovatelia, ktorí doteraz platili. Rozbieha sa obchodovanie s pohľadávkami voči poskytovateľom.
Bez rýchleho a efektívneho riešenia tejto dlhovej záťaže nie je možná ich transformácia na akciové spoločnosti.
Zoznam štátnych organizácií, ktoré sa v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. transformujú na akciovú spoločnosť:
1.Centrum pre liečbu drogových závislostí Bratislava
2.Centrum pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica
3.Centrum pre liečbu drogových závislostí Košice
4.Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava
5.Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica
6.Detská fakultná nemocnica Košice
7.Detská ozdravovňa Kremnické Bane
8.Detská ozdravovňa Železnô, Partizánska Ľupča
9.Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
2
10.Fakultná nemocnica Nitra
11.Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky
12.Fakultná nemocnica J. A. Reimana Prešov
13.Fakultná nemocnica Trenčín
14.Fakultná nemocnica Trnava
15.Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina
16.Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny Košice
17.Liečebňa pre dlhodobo chorých Štiavnička, Ružomberok
18.Národné rehabilitačné centrum Kováčová
19.Národný onkologický ústav Bratislava
20.Národný ústav reumatických chorôb Piešťany
21.Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy
22.Psychiatrická liečebňa Plešivec
23.Psychiatrická liečebňa Sučany
24.Psychiatrická nemocnica Hronovce
25.Psychiatrická nemocnica prof. Matulaya Kremnica
26.Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok
27.Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie
28.Univerzitná nemocnica Bratislava
29.Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice
30.Univerzitná nemocnica Martin
31.Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok
3. Spôsob určenia sumy potrebnej na finančnú stabilizáciu štátnych organizácii
3.1. Východiská
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „USI ŽU“) vypracováva pre účely transformácie zdravotníckych zariadení ako príspevkových organizácií na akciové spoločnosti znalecké posudky, ktorých úlohou je stanoviť všeobecnú hodnotu týchto štátnych organizácii. Poznatky z prác na týchto znaleckých posudkoch boli východiskom pre spracovanie Rozboru štruktúry záväzkov a trendu zadlžovania transformovaných zdravotníckych zariadení (ďalej len „rozbor“).
Ide o:
1)Rozbor štruktúry záväzkov jednotlivých štátnych organizácií k určenému dátumu (30.4.2011 resp. 31.5.2011);
2)Rozbor vývoja a štruktúry záväzkov tri roky spätne, t.j. od r. 2008 po 30.4.2011 resp. 31.5.2011;
3)Zohľadnenie špecifík štátnych organizácií;
4)Predpoklad vývoja resp. nastavenie trendu zadlžovania s konečným stavom k 31.12.2011;
5)Zohľadnenie ostatných záväzkov, ktoré vznikali v štátnych organizácií po 30.4.2011 resp. 31.5.2011 a budú musieť byť uhradené z vlastných zdrojov;
6)Príkaz ministra zdravotníctva č. 4/2011;
3
7)Predloženie informácie o finančnej realizácií projektov z Operačného programu Zdravotníctvo.
Rozbor je podkladom pre stabilizáciu štátnych organizácií a je v plnej miere vypracovaný s ohľadom na preukázateľnosť a opatrnosť. Všetky štátne organizácie navštívili znalci príslušných znaleckých odborov, konzultovali so štatutármi a kontaktnými osobami. Z obhliadok, konzultácií a predložených podkladov vyplynula báza podkladov, ktoré boli najvhodnejšie pre vypracovanie samotného rozboru. Pre zjednotenie a komplexnosť podkladov sa ich predkladateľom stalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“). Z viacerých podkladov, ktorými MZ SR od štátnych organizácií disponuje, boli ako podstatné vybraté tieto:
0)Súvahy a Výkazy ziskov a strát v elektronickej forme k 31.12.2008, k 31.12.2009 a k 31.12.2010;
1)Prehľad záväzkov štátnych organizácií v pôsobnosti MZ SR z mesačných hlásení prehľadu záväzkov po lehote splatnosti, v lehote splatnosti a celkových záväzkov v elektronickej forme (21.7.2011);
2)Prehľad záväzkov po jednotlivých komoditách vyplývajúci z mesačných hlásení;
3)Informácia zapožičané prenajaté prístrojové zariadenia nevyhnutné k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti;
4)Rekapitulácie príjmov a výdavkov.
Ďalšie podklady boli žiadané priamo od štátnych organizácií a to:
1) Súvahy a Výkazy ziskov a strát v elektronickej forme k 30.4.2011 a 31.5.2011;
2) Východiskový stav záväzkov k 30.4.2011, resp. 31.5.2011;
3) Informácie k ostatným očakávaným záväzkom, ktoré vznikajú po 30.4.2011 a budú hradené z vlastných zdrojov týkajúce sa napr. investícií, súdnych sporov, atď.
K podkladom prebiehala sústavná komunikácia so zástupcami MZ SR aj jednotlivými štátnymi organizáciami. Všetky tieto podklady a výsledky z nich vyplývajúce boli zapracované v podrobných prehľadoch jednotlivých štátnych organizácií.
Dátum 30.4.2011, resp. 31.5.2011 je rozhodujúcim dátumom pre tento rozbor, pretože k týmto dátumom sa vypracovávajú znalecké posudky, ktorých úlohou je stanoviť všeobecnú hodnotu zdravotníckych zariadení, kde tiež jeden z východiskových základných podkladov je práve účtovná závierka. To znamená, že USI ŽU pracuje s rovnakou bázou podkladov a dát, ktoré sa dajú vzájomne porovnávať. Východiskový stav záväzkov k týmto dátumom je teda zhodný aj pre stanovenie všeobecnej hodnoty štátnej organizácie, ako aj pre ich rozbor. Pri výbere metodického postupu boli zohľadnené špecifiká štátnych organizácií, ktoré majú významný vplyv pri spracovaní rozboru. Ku každej štátnej organizácii sa pristupovalo samostatne, zohľadnili sa všetky poznatky získané z obhliadok a rozhovorov, kde veľká pozornosť bola venovaná nedokončeným investíciám a možným záväzkom, ktoré vzniknú po 30.4.2011, resp. 31.5.2011 a ktoré budú musieť štátne organizácie hradiť z vlastných zdrojov.
Po objektívnom znaleckom posúdení predmetom rozboru, resp. súčasťou odhadu trendu zadlžovania vzhľadom na svoj charakter neboli tieto záväzky:
B. I. Rezervy ;
4
B. II. Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy najviac sa vyskytujú transfery štátneho rozpočtu (účet 353);
B. III. 4. Dlhodobé záväzky zo sociálneho fondu;
B.IV.3. Prijaté preddavky;
B. IV. 12 Zamestnanci;
B. IV.20 Zúčtovanie ES (účet 371);
B. IV.21 Transfery a ostatné zúčtovanie so subjektmi mimo verejnej správy (účet 372);
B.V.6 Prijaté návratné finančné výpomoci od subjektov verejnej správy.
Základnou bázou záväzkov po vylúčení vyššie uvedených, najmä krátkodobé záväzky a niektoré záväzky dlhodobé, pričom neboli započítané záväzky vyplývajúce z poskytnutej návratnej finančnej výpomoci v zmysle uznesenia vlády č. 938 zo 17. decembra 2008. Tieto záväzky rozdelené na záväzky v lehote splatnosti a záväzky po lehote splatnosti, pričom lehota splatnosti, ako bolo po obhliadkach a konzultáciách zistené, je v mnohých prípadoch deformovaná. Záväzky, ktoré nie predmetom rozboru buď nepredstavujú skutočný budúci odliv finančných prostriedkov alebo je potrebné ich úhradu bežne zabezpečovať. kryté finančnými účtami a pohľadávkami (najmä voči zdravotným poisťovniam).
3.2. Metodika výpočtu
Výber metodického postupu rozboru podmienili tieto základné skutočnosti:
-Rozsah a kvalita predložených podkladov, ktoré pochádzali z dvoch zdrojov, ktorými boli MZ SR a štátne organizácie jednotlivo;
-Výsledky porovnávania týchto dvoch zdrojov, pričom boli zistené nezrovnalosti;
-Zistenia z obhliadok jednotlivých štátnych organizácií a konzultácií kontaktných osôb, ktoré boli určené štatutármi štátnych organizácií;
-Zistenia pri samotnom vypracovaní znaleckých posudkov, ktorých úlohou je stanoviť všeobecné hodnoty jednotlivých štátnych organizácií ako aj skúsenosti doterajšej znaleckej praxe;
-Aplikácia vybraných štatistických modelov podmienená rozsahom a kvalitou predložených podkladov;
-Špecifiká jednotlivých štátnych organizácií s ohľadom na typ poskytovania zdravotníckej starostlivosti;
-Zobratie do úvahy, že v minulosti aj v súčasnosti existujú zásadné vplyvy na zadlženosť a celkové hospodárenie štátnych organizácií. Tieto vplyvy je nutné očakávať aj v najbližšej budúcnosti avšak nie je ich možné v súčasnosti kvantifikovať. Ide najmä o zmluvné vzťahy štátnych organizácií so zdravotnými poisťovňami, technicky nevyhovujúce a v mnohých prípadoch v havarijnom stave existujúce štátne organizácie, nárast cien energií a pohonných hmôt, právne normy súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti atď.;
-Zmapovanie záväzkov vyplývajúcich z krytia súčasných prevádzkovo-investičných potrieb štátnych organizácií, ktoré však nie k dátumu vypracovania rozboru evidované v účtovníctve;
-Zmapovanie možných záväzkov, ktoré môžu vyplynúť z neúspešných pasívnych súdnych sporov.
5
3.3. Jednotlivé kroky vypracovania odhadu stavu záväzkov k 31.12.2011:
1)Vyžiadanie podkladov z MZ SR a jednotlivých štátnych organizácií;
2)Dožiadanie rozšíreného záberu podkladov, od tých štátnych organizácií, kde nie v čase vypracovania tohto rozboru vykonávané znalecké ohodnotenia zdravotníckych zariadení;
3)Vzájomné porovnávanie záväzkov z predložených súvah v plnom rozsahu k 31.12.2008, k 31.12.2009, k 31.12.2010, k 30.4.2011, resp. 31.5.2011 s mesačnými hláseniami - výkazmi pohľadávok a záväzkov a tiež s prehľadom záväzkov po lehote splatnosti;
4)Identifikácia disproporcií. Pri týchto porovnávaniach bolo zistené, že disproporcie údajov medzi poskytnutými podkladmi, nakoľko jednotlivé štátne organizácie zasielali mesačné hlásenia v inom čase ako uzavreli za príslušné obdobia účtovné závierky. Tiež boli zistené disproporcie v samotných mesačných hláseniach, nakoľko jednotlivé štátne organizácie nespracovávali tieto hlásenia vždy rovnakým spôsobom (ako ÚSI ŽU zistil nebola stanovená zo strany MZ SR jednotná metodika). Jednotlivé štátne organizácie pritom nedisponujú vždy informáciami, ktoré by prispeli k podrobnému vysvetleniu spôsobu vypracovania mesačných hlásení komplexne za všetky sledované roky a to najmä za roky 2008 a 2009. Vzhľadom na tieto skutočnosti za základný podklad pre vyčíslenie sumy záväzkov k 30.4.2011, resp. k 31.5.2011 USI ŽU vybral súvahu alebo mesačné hlásenie podľa špecifík celkového vývoja za celé sledované obdobie jednotlivých štátnych organizácií;
5)Vypracovanie rozboru štruktúry záväzkov za celé sledované obdobie od roku 2008 po 30.4.2011 resp. 31.5.2011, členeného do nasledovných kategórií:
-lieky a špecializovaný zdravotnícky materiál,
-dodávatelia energií,
-ostatní dodávatelia energií,
-dodávatelia telekomunikačných služieb,
-odvoz a likvidácia odpadu,
-investiční dodávatelia,
-záväzky voči iným zdravotníckym zariadeniam
-ostatní dodávatelia,
-daňové úrady,
-sociálna poisťovňa,
-zdravotné poisťovne;
6)Zmapovanie vývoja záväzkov po lehote splatnosti, ktoré boli u väčšiny štátnych organizácií podstatným problémom za obdobie od roku 2008 k 30.4.2011, resp. 31.5.2011;
7)Očistenie súvahy a tiež aj záväzkov vyčíslených v mesačných hláseniach o tie záväzky, ktoré nemôžu byť predmetom posúdenia v tomto rozbore, vzhľadom na ich charakter a podstatu (uvedené v bode 3.1.);
8) Vyčíslenie podielu záväzkov po lehote splatnosti (z ktorých poskytlo MZ SR mesačné údaje 1.1.2008 30.4.2011, resp. 31.5.2011) voči očisteným záväzkom z mesačných hlásení a tiež v niektorých prípadoch voči očisteným záväzkom zo súvahy. Záväzky zo súvahy súčtom krátkodobých a dlhodobých záväzkov, záväzky z mesačných hlásení záväzkami v lehote splatnosti, po lehote splatnosti aj penálov (záväzky v lehote splatnosti započítané, nakoľko ako bolo vyššie spomenuté z hľadiska časového v mnohých prípadoch deformované);
6
9) Na základe odsledovaného vývoja od roku 2008 po 30.4.2011, resp. 31.5.2011 bol vypočítaný trend zadlžovania pomocou absolútnej diferencie, tiež koeficientom rastu. Výber výpočtu odhadu trendu zadlžovania bol podmienený množstvom údajov, ktoré boli k dispozícii a tiež ich vypovedacou hodnotou (nie matematickou), vzhľadom na účel rozboru;
Absolútny prírastok
(úbytok) dt = yt – yt-1
alebo absolútna diferencia
1tttyyk
11132...TtTTyykkkk
pričom:
t – čas;
yt – sledovaná hodnota v čase t;
k - koeficient rastu;
d – absolútna diferencia;
10) Odhadnutým trendom zadlžovania bolo prepočítané obdobie od 30.4.2011 resp. 31.5.2011 mesačne až do 31.12.2011;
11) V prípadoch, kde sa nedal aplikovať mesačný prepočet bol stanovený prepočet štvrťročný;
12) V prípadoch, keď po aplikácii pomocou koeficientu rastu a tiež pomocou absolútnej diferencie boli odhadnuté k 31.12.2011 odlišné hodnoty. Bola vybraná hodnota objektívna s ohľadom na všetky poskytnuté informácie a známe skutočnosti ku konkrétnej štátnej organizácie;
13) U tých štátnych organizácií, ktoré nemajú žiadne záväzky po lehote splatnosti a tiež majú pozitívny vývoj výsledku hospodárenia bol stanovený odhad k 31.12.2011 minimálne na hodnotu záväzkov k 30.4.2011 resp. k 31.5.2011.
Štruktúra výpočtu konečnej odhadnutej sumy, ktorú pre proces stabilizácie a následnej transformácie na akciové spoločnosti štátne organizácie pre zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti potrebujú, je nasledovná:
0)Suma záväzkov (očistených k 30.4.2011, resp. 31.5.2011);
1)Trend zadlžovania k 31.12.2011;
2)Vyčíslenie sumy potrebnej k 31.12.2011;
3)Ostatné očakávané záväzky, ktoré nie zaúčtované k 30.4.2011 resp. 31.5.2011 (napr. súdne spory, nedokončené investície z vlastných zdrojov, zakúpenie zapožičaného a prenajatého prístrojového zariadenia, to všetko hradené z vlastných zdrojov do 31.12.2011).
Koeficient rastu (poklesu)alebo reťazový index
-koľkonásobne sa hodnota yt zvýšila/znížila oproti hodnote yt-1
Priem. koeficient rastu
7
Ostatné záväzky predstavujú samostatnú kapitolu, ktorá nie je súčasťou výpočtu trendu zadlžovania, ale vyplýva z jednotlivých podkladov, ktoré predkladali štátne organizácie na požiadanie ÚSI ŽU, a ktoré následne ÚSI ŽU zmapovalo.
3.4. Rekapitulácia rozboru finančných prostriedkov potrebných pre finančnú stabilizáciu jednotlivých štátnych organizácii k 31.12.2011
Celý metodický postup použitý v rozbore zohľadňuje hľadisko opatrnosti a preskúmateľnosti so snahou eliminovať v súčasnosti nekvantifikovateľné vplyvy.
ÚSI ŽU mapoval všetky poskytnuté podklady s poukázaním na ich nepresnosť a diferencie. Napriek tomu pomocou aplikácie všetkých poznatkov, skúseností zo znaleckej praxe a skúsenosti z obhliadok štátnych organizácii, z konzultácií s kompetentnými pracovníkmi štátnych organizácii a MZ SR odhaduje celkovú sumu finančných prostriedkov na pokrytie odhadnutých záväzkov k 31.12.2011 za transformované štátne organizácie spolu vo výške 419 816 045 eur.
Rozdelenie záväzkov štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti MZ SR a MO SR transformujúcich sa na akciové spoločnosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. podľa rokov ich vzniku:
2008
2009
2010
2011
87 853 445
67 249 897
144 712 703
120 000 000
Výška záväzku v €
419 816 045
Ostatné záväzky, pozostávajúce z očakávaných záväzkov zo súdnych sporov, požadovaných investičných potrieb a zo zapožičaného a prenajatého prístrojového vybavenia, ktoré štátne organizácie potrebujú pre kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti predstavujú sumu 111 308 482,30 eur. Je predpoklad, že s uvedenými záväzkami sa budú musieť jednotlivé štátne organizácie postupne vysporiadať.
4. Proces finančnej stabilizácie štátnych organizácií
4.1. Vymedzenie úloh pri finančnej stabilizácii
V procese finančnej stabilizácie platí nasledovné vymedzenie úloh:
1.Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF SR“) zabezpečuje nevyhnutné finančné zdroje potrebné na finančnú stabilizáciu štátnych organizácií a zúčastňuje sa prostredníctvom svojich 3 zástupcov v „Komisii pre finančnú stabilizáciu štátnych organizácií“ na riadení a monitorovaní celého procesu finančnej stabilizácie. Podieľa sa na kontrole celého procesu finančnej stabilizácie;
2.Ministerstvo zdravotníctva– zabezpečuje personálne kapacity pre proces finančnej stabilizácie, vydá Štatút Komisie pre finančnú stabilizáciu štátnych organizácií a zúčastňuje sa prostredníctvom 3 zástupcov v „Komisii pre finančnú stabilizáciu„ na riadení a monitorovaní celého procesu finančnej stabilizácie. Podieľa sa na kontrole celého procesu finančnej stabilizácie;
8
3.Členov Komisie pre finančnú stabilizáciu (ďalej len „Komisia“) menuje minister zdravotníctva, pričom za predsedu Komisie vymenuje minister jedného zo zástupcov MZ SR. Komisia koordinačnú a kontrolnú funkciu v procese finančnej stabilizácie štátnych organizácií. Rokuje s veriteľmi, schvaľuje podmienky úhrady pohľadávok (skonto, vzdanie sa penále, sankcií, prípadných súdnych trov konania a príslušenstva), kontroluje či je dohoda o urovnaní medzi riaditeľmi štátnych organizácií a veľkými veriteľmi v súlade s podmienkami dohodnutými v memorande (II. Fáza), kontroluje, či dohody medzi riaditeľmi štátnych organizácií a malými veriteľmi obsahujú skonto a či v súlade s podmienkou vzdania sa veriteľa sankcií, penále, prípadných súdnych trov konania a ďalšieho príslušenstva, ktoré netvorí istinu pohľadávky (III. Fáza). Komisia je oprávnená konať v rámci vymedzenom v Štatúte Komisie, ktorý vydalo MZ SR. Komisia 6 členov (3 za MZ SR a 3 za MF SR). Komisia je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň 4 členovia Komisie, z toho minimálne po dvoch z MF SR a MZ SR;
4.Predseda Komisie zabezpečuje verifikáciu úhrady platieb v informačnom systéme Štátnej pokladnice;
5.Riaditelia štátnych organizácií, v ktorých prebieha zmena právnej formy na akciovú spoločnosť, zodpovední za korektné vyčíslenie výšky záväzkov a zodpovední za podpísanie dohôd s veriteľmi v súlade s Komisiou schválenými podmienkami. Zároveň zodpovední za to, že pohľadávky veriteľov voči štátnym organizáciám oprávnené a preukazné;
6.MZ SR v spolupráci so Slovenskou Konsolidačnou, a. s. vykonáva v štátnych organizáciách náhodné kontroly stavu záväzkov a pohľadávok, ktoré predmetom dohôd, aby sa predchádzalo špekulatívnemu uzatváraniu dohôd s veriteľmi a aby boli vysporiadané len oprávnené pohľadávky veriteľov.
4.2. Zdroje pre uskutočnenie finančnej stabilizácie
Z dôvodu súčasného stavu rozpočtového procesu, možností štátneho rozpočtu a časového aspektu vzhľadom na transformáciu štátnych organizácii sa navrhuje použiť na finančnú stabilizáciu štátne finančné aktíva v sume 350 mil. €, poskytnutých pre MZ SR v jednej tranži. O použití štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu rozhoduje Národná rada SR v súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zároveň sa pri finančnej stabilizácii uvažuje s odpustením istiny návratnej finančnej výpomoci poskytnutej na základe uznesenia vlády č. 938 z 17.12.2008. Uvedené záväzky štátnych organizácii z návratnej finančnej výpomoci v rozbore zahrnuté nie sú. V súvislosti s odpustením návratnej finančnej výpomoci navrhujeme odpustenie pre všetky subjekty, ktorým bola návratná finančná výpomoc poskytnutá, t. j. 25 subjektov v pôsobnosti MZ SR, v pôsobnosti Ministerstva obrany SR a v pôsobnosti vyšších územných celkov.
4.3. Základné princípy finančnej stabilizácie
Základné princípy finančnej stabilizácie vypracované v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom Komisie.
A ) Finančná stabilizácia voči najväčším veriteľom
9
1)Rokovať s cieľom dohodnúť podmienky finančnej stabilizácie s najväčšími veriteľmi štátnych organizácií bude komisia na základe zoznamu najväčších veriteľov;
2)Cieľom rokovaní bude dohodnúť vzdanie sa úhrady príslušenstva, sankcií, penále a ďalších poplatkov, ktoré nie súčasťou istiny pohľadávok veriteľa voči štátnym organizáciám, resp. dohodnúť skonto jednotlivých pohľadávok;
3)Komisia uzavrie s príslušnými najväčšími veriteľmi štátnych organizácii záväzné písomné memorandum, ktoré sumarizuje výsledky rokovaní, a ktorého hlavnými bodmi budú záväzok MZ SR, že štátne organizácie obdržia primerané finančné prostriedky a že tieto prostriedky budú pripísané na špeciálny účet vedený v Štátnej pokladnici, záväzok MZ SR, že zabezpečí, aby riaditeľ štátnej organizácie po obdržaní memoranda bezodkladne uzavrel s veriteľom dohodu, záväzok veriteľa, že bezodkladne uzavrie s riaditeľom štátnej organizácie dohodu, záväzok veriteľa vzdať sa penále, sankcií, prípadných súdnych trov konania a príslušenstva resp. výšku skonta v % ;
4)Komisia príslušné memorandá zašle štatutárnym zástupcom štátnych organizácií; na základe memoranda príslušný štatutárny zástupca štátnej organizácie uzatvorí s príslušným veriteľom dohodu; dohoda musí ako identifikátor obsahovať poradové číslo memoranda;
5)Štatutárny zástupca štátnej organizácie podpísanú dohodu s podpornou dokumentáciou zašle späť komisii, odkontroluje, či podpísaná dohoda zodpovedá podmienkam dohodnutým v memorande; o zhode podmienok medzi memorandom a dohodou komisia vydá písomné osvedčenie o zhode, čím schváli veriteľovi úhradu pohľadávky;
6)Samotné schválenie úhrady v informačnom systéme Štátnej pokladnice pozíciou „schvaľovateľ“ zabezpečí predseda komisie alebo ním poverená osoba; súčasťou úhrady musí byť identifikácia úhrady podľa poradového čísla memoranda;
7)Záväzné lehoty v zmysle jednotlivých bodov, druh a skladba podpornej dokumentácie v zmysle bodu 5, spôsob úhrady cez štátnu pokladnicu a zoznam najväčších veriteľov určí komisia osobitne a budú oznámené štatutárnym zástupcom štátnych organizácii.
B) Finančná stabilizácia voči malým veriteľom
1)Rokovať s cieľom dohodnúť podmienky finančnej stabilizácie s malými veriteľmi štátnych organizácií budú štatutárni zástupcovia štátnych organizácii. Malí veritelia veritelia nenachádzajúci sa na schválenom zozname najväčších veriteľov schválenom komisiou;
2)Cieľom rokovaní bude dohodnúť vzdanie sa úhrady príslušenstva, sankcií, penále a ďalších poplatkov, ktoré nie súčasťou istiny pohľadávok veriteľa voči štátnym organizáciám, resp. dohodnúť skonto jednotlivých pohľadávok;
3)Štatutárny zástupca štátnej organizácie uzatvorí s príslušným malým veriteľom dohodu; dohoda musí ako identifikátor obsahovať poradové číslo a značku MV ( malý veriteľ ). Dohoda musí byť uzavretá v súlade s týmito základnými princípmi finančnej stabilizácie, osobitne bodom 2.;
4)Štatutárny zástupca štátnej organizácie podpísanú dohodu s podpornou dokumentáciou zašle Komisii, odkontroluje, či podpísaná dohoda zodpovedá základným princípom finančnej stabilizácie; o zhode podmienok medzi Základnými princípmi finančnej
10
stabilizácie a dohodou Komisia vydá písomné osvedčenie o zhode, čím schváli veriteľovi úhradu pohľadávky;
5)Samotné schválenie úhrady v informačnom systéme Štátnej pokladnice pozíciou „schvaľovateľ“ zabezpečí predseda Komisie alebo ním poverená osoba; súčasťou úhrady musí byť identifikácia úhrady podľa poradového čísla a značky MV;
6)Záväzné lehoty v zmysle jednotlivých bodov, podpornú dokumentáciu v zmysle bodu 4, spôsob úhrady cez štátnu pokladnicu určí Komisia osobitne a budú oznámené štatutárnym zástupcom štátnych organizácii.
C) Osobitosti finančnej stabilizácie
1)Záväzky voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, ostatným štátnym organizáciám ( daňový úrad, colné úrady, štátne rozpočtové a príspevkové organizácie ) a obciam a vyšším územným celkom bude možné uhradiť bez osobitnej dohody. Presný postup, lehoty a vykazovanie určí Komisia osobitne a budú oznámené štatutárnym zástupcom štátnych organizácii, pričom postup finančnej stabilizácie voči subjektom verejnej správy bude v súlade s platnou legislatívou;
2)Predmetom finančnej stabilizácie podľa týchto zásad budú len záväzky jednotlivých štátnych organizácii prevyšujúce komisiou určenú sumu voči jednému veriteľovi. Štatutárny zástupca štátnej organizácie môže vzhľadom na charakter a veľkosť organizácie požiadať komisiu o zníženie tejto hranice. Finančná stabilizácia záväzkov nižších ako uvedená hranica bude riešená z vlastných príjmov štátnych organizácii;
3)Predmetom finančnej stabilizácie podľa týchto zásad nebudú záväzky, ktoré si následne štátna organizácia môže refundovať (napríklad zo štrukturálnych fondov);
4)Štatutárny zástupca príslušnej štátnej organizácie zodpovedá za to, že pohľadávka uplatňovaná veriteľom, ktorá bude predmetom finančnej stabilizácie je oprávnená, preukazná, vecne správna a vedená v účtovníctve štátnej organizácie;
5)Komisia môže na požiadanie štatutárneho zástupcu štátnej organizácie rozhodnúť v jednotlivých odôvodnených prípadoch o odlišnostiach pri finančnej stabilizácii od týchto prijatých zásad.
4.4. Postup pri finančnej stabilizácii
Formálnym výstupom schválenia finančnej stabilizácie s použitím štátnych finančných aktív bude uvoľnenie prostriedkov štátneho rozpočtu z účtu ŠFA Ministerstvu zdravotníctva SR na účet cudzích prostriedkov (depozit), ktoré MZ SR následne prevedie na špeciálne účty dotknutých štátnych organizácií vedených v Štátnej pokladnici, ktoré budú mať špeciálny režim. Špeciálny režim bude určený v dohode medzi MZ SR a Štátnou pokladnicou a bude znamenať najmä definovanie prístupových práv na nakladanie s týmito účtami. Zodpovednosť sa správne zadanie údajov pri platbách bude na samotných štátnych organizáciách, samotnú úhradu však bude zabezpečovať predseda Komisie. Účty budú mať charakter bežného účtu, nebudú spoplatnené a nebudú úročené. Zníženie štátnych finančných aktív z titulu odpustenia splácania návratných finančných výpomocí ako aj poskytnutie finančných prostriedkov štátnym organizáciám za účelom finančnej stabilizácie, môže predstavovať štátnu pomoc.
11
Zdravotnícke zariadenia poskytujú služby vo verejnom záujme. Problematiku úhrad za služby vo verejnom záujme, ktorá je štátnou pomocou, upravuje rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní čl. 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „rozhodnutie“). Ak splnené podmienky vymedzené v rozhodnutí, náhrada za služby vo verejnom záujme poskytnutá nemocniciam v súlade s rozhodnutím sa nemusí notifikovať v Európskej komisii. MZ SR zanalyzuje možnosti postupu podľa tohto rozhodnutia .
MZ SR sleduje vývoj záväzkov v nasledovných kumulatívnych kategóriách:
Dodávatelia:
-lieky a špecializovaný zdravotnícky materiál,
-dodávatelia energií,
-ostatní dodávatelia energií,
-dodávatelia telekomunikačných služieb,
-odvoz a likvidácia odpadu,
-investiční dodávatelia,
-záväzky voči iným zdravotníckym zariadeniam,
-ostatní dodávatelia.
Verejné financie:
-daňové a colné úrady,
-sociálna poisťovňa,
-zdravotné poisťovne.
Výsledkom tohto rozdelenia budú rôzne benchmarky pre rokovania s veriteľmi za jednotlivé oblasti dodávateľov (lieky, ŠZM, technika, potraviny, ...), nakoľko dodávatelia týchto komodít majú odlišné obchodné stratégie.
Finančná stabilizácia bude prebiehať v troch etapách:
V prvej etape sa budú štátne organizácie stabilizovať v rámci riešenia záväzkov štátnych organizácií voči verejnému sektoru ( napr. sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, daňové úrady).
V druhej etape bude rokovať komisia s kompetentnými zástupcami veriteľov s relevantným objemom pohľadávok. Výsledkom týchto rokovaní budú dohody, ktoré budú záväzné pre štatutárov dlžníka i veriteľa, ktoré budú uzavreté v súlade podmienkami uvedenými v memorande, ktoré predtým uzavrela Komisia s veriteľmi. Je predpoklad, že na tejto úrovni sa podarí upraviť podmienky finančnej stabilizácie rozhodujúcej časti dlhu štátnych organizácii.
V tretej etape budú rokovať riaditelia štátnych organizácii s ostatnými veriteľmi. V tejto etape budú dohody uzatvárať samotní riaditelia štátnych organizácií v súlade so základnými princípmi finančnej stabilizácie.
12
Nedá sa predpokladať, že rokovania o urovnaní budú úspešné so všetkými veriteľmi. V záujme minimalizácie nevysporiadaných záväzkov by bolo vhodné, aby štát legislatívnymi opatreniami ochránil novovzniknuté akciové spoločnosti na istú dobu pred hrozbou exekúcií.
4.5. Kontrola
Odbor kontroly a vládneho auditu a sťažností MZ SR a Slovenská Konsolidačná, a.s. budú mať na základe poverenia ministra zdravotníctva právo náhodnej kontroly pohľadávok a záväzkov počas celého procesu finančnej stabilizácie.
Náhodné kontroly sa vykonajú predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach, vrátane detských fakultných nemocníc. Kontrolóri sa zamerajú predovšetkým na kontrolu dodávok investičnej povahy (stavebné celky, rekonštrukcie, dodávky technológií, prístrojov a zariadení) a na dodávku liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu (ďalej len „ŠZM“).
4.6. Vzťah k transformácii štátnych organizácii a časové aspekty procesu
Z hľadiska potreby finančných zdrojov sú kľúčové nasledovné skutočnosti:
1.finančná stabilizácia sa týka všetkých štátnych organizácií, ktoré vstúpili do procesu transformácie,
2.finančná stabilizácia sa týka zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR a MO SR.
Finančný transfer nadobudnú štátne organizácie tesne pred založením akciových spoločností, do ktorých bude vkladaný ich majetok. Pri znaleckom zisťovaní ocenenia majetku v deň založenia akciovej spoločnosti teda bude zahrnutý do finančných aktív.
Po vzniku akciovej spoločnosti budú získané finančné prostriedky predstavovať vlastné zdroje akciovej spoločnosti. Právne kroky transformácie nebránia tomu, aby zazmluvňovanie veriteľov a realizácia platieb začala okamžite po realizácii finančného transferu. Štátna organizácia, ktorá bude úspešná pri vyjednávaniach s veriteľmi a získa zľavy vyššie ako predpokladané, získa v deň vzniku akciovej spoločnosti kapitálové fondy vo výške rozdielu medzi predpokladanými a dosiahnutými zľavami. Tieto prostriedky bude môcť použiť na rozvoj svojho zariadenia.
Harmonogram transformácie MZ SR predpokladá zakladanie akciových spoločností k 1. októbru 2011 s ich vznikom k 31.decembru 2011. Proces prípravy a schválenia príslušného uznesenia vlády SR a NR SR o použití finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych organizácii bude preto potrebné zvládnuť tak, aby finančné transfery boli realizované najneskôr 30. septembra 2011, a úhrady zo špeciálneho účtu tak môžu byť realizované od 3. októbra 2011.
5.Riziká
Kľúčovým rizikom procesu finančnej stabilizácie je možnosť jej zneužitia na úhrady fiktívnych dlhov a masívne rozbehnutie obchodovania s pohľadávkami voči zdravotníckym zariadeniam.
13
Elimináciu rizika zabezpečí skutočnosť, že „Rozbor štruktúry záväzkov a trendu zadlžovania transformovaných zdravotníckych zariadení k 31.12.2011“ za jednotlivé zariadenia vychádza z účtovných stavov jednotlivých zariadení k 30.4.2011, prípadne 31.5.2011 a rozdiel do 31.12.2011 bude odborne odhadnutý na základe historických dát daného zariadenia. Toto riziko eliminuje tiež kontrola jednotlivých záväzkov zo strany MZ SR a Slovenskej konsolidačnej, a. s. ako aj presné a transparentné zadefinovanie celého procesu finančnej stabilizácie.
Zároveň bude dôležité, aby celý proces finančnej stabilizácie prebehol v súlade s procesom transformácie a procesom komplexnej reštrukturalizácie štátnych organizácii.
6. Záver
Samotná finančná stabilizácia štátnych organizácii popísaná v tomto materiáli je len časťou nevyhnutných systémových zmien a je v súlade s procesom transformácie a komplexnej reštrukturalizácie štátnych organizácii, v súlade s procesom zavedenia systému DRG a ďalšími systémovými zmenami v oblasti zdravotníctva.