DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Účelom tohto návrhu zákona je riešenie aplikačných problémov zákona a korekcia mechanizmus povinne zverejňovaných zmlúv, faktúr a objednávok na základe doterajších skúseností. Návrh napríklad

-rozširuje povinne zverejňované zmluvy o zmluvy, ktoré uzatvárajú obchodné spoločnosti a družstvá založené povinnými osobami s určitou korekciou,

-rozširuje negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv,

-znižuje administratívnu záťaž pri zverejňovaní náročných častí zmluvy ako napr. technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, kalkulácie jednotkových cien, vzory a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok,

-precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať a upravuje jeho formu,

-zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo tak ako doposiaľ, bezodplatne v Obchodnom vestníku,

-zavádza dôležitú zmenu pri zverejňovaní objednávok a faktúr, kde už nebude potrebné zverejňovať ich úplné znenie na zabezpečenie súladu so skutočným stavom, ale postačí ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle počas piatich rokov odo dňa ich zverejnenia v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, t.j. namiesto zverejnenia objednávky, či faktúry, sa zverejnenia len zákonom ustanovené údaje o nej. Alternatívne však zostáva možnosť, za splnenia podmienok podľa § 5b ods. 3 infozákona, túto povinnosť splniť zverejnením objednávky alebo faktúry v súlade so skutočným stavom. Je preto na povinnej osobe, pre ktorú alternatívu zverejňovania sa rozhodne.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 17. augusta 2011.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V spojení s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) a preformulovaným ustanovením § 5a ods. 1 infozákona sa aktualizuje poznámka pod čiarou č. 2, ktorá obsahuje ustanovenie už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

V ustanovení o legálnej definícii povinne zverejňovanej zmluvy (§ 5a ods. 1) sa precizuje ustanovenie tzv. vecného znaku povinne zverejňovanej zmluvy a to tak, že tento znak je splnený vtedy, keď sa zmluva týka nakladania s majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo zriadených na základe zákona.

K bodu 3

V ustanovení odseku 2 ustanovenia § 5a infozákona sa zavádza osobitná legálna definícia povinne zverejňovanej zmluvy odchylná od definície uvedenej v odseku 1. Navrhované ustanovenie sa vyznačuje osobitným tzv. personálnym znakom povinne zverejňovanej zmluvy. Personálny znak je v tomto prípade splnený vtedy, ak zmluvu uzaviera povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona. To znamená právnická osoba založená povinnými osobami podľa § 2 odsekov 1 a 2. Navrhované ustanovenie však upravuje ďalšie kvalifikačné znaky povinnej osoby a to, že štát alebo povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 v nej majú účasť. Ide o účasť v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona, s ktorej majetkom sa na základe zmluvy nakladá. Nejde len o účasť majetkovú, napr. vo forme obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo vo forme akcie v akciovej spoločnosti, ale i o účasť napr. vo forme riadenia či kontroly nad neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby vplyvom na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov správnej rady, prípadne dozornej rady neziskovej organizácie. V definícii preto absentuje prídavné meno majetková účasť. Vždy však musí ísť o účasť úplnú (výlučnú). To znamená, že pre splnenie takto kvalifikovanej účasti nesmie mať v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona účasť osoba odlišná od štátu alebo odlišná od povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona. Miera účasti v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona musí byť stopercentná. Podmienkou však nie je, že napr. obec ako jediný spoločník musí mať 100%-tnú mieru účasti, keďže zákon upravuje situáciu, keď má štát a jedna povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona alebo keď majú štát a viacero povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona spoločne výlučnú účasť. Štát (Slovenská republika) je povinná osoba, pričom prostredníctvom svojich štátnych orgánov (§ 2 ods. 1 infozákona) realizuje svoje práva a povinnosti spojené s účasťou v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona. Príkladom spoločnej výlučnej účasti je situácia, keď napríklad v spoločnosti s ručením obmedzeným má

ministerstvo 70%-tný obchodný podiel a samosprávny kraj 30%-tný obchodný podiel.

Ďalšou osobitosťou legálnej definície je tzv. vecný znak povinne zverejňovanej zmluvy. Jeho predpoklady sú tri a musia byť splnené kumulatívne:

a)zmluva sa týka nakladania s majetkom povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona,

b)zmluva nie je uzatvorená v bežnom obchodnom styku,

c)a zároveň nie je uzatvorená v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii.

Z časového hľadiska musia byť predpoklady podľa bodu b) a c) splnené v momente uzatvorenia zmluvy. Moment uzatvorenia zmluvy vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka o mechanizme vzniku zmlúv (§ 43a a nasl.) s prihliadnutím na osobitosti uzavierania zmlúv v Obchodnom zákonníku (§ 269 a nasl. ObZ).

Ad a)

Podľa navrhovaného ustanovenia platí, že povinne zverejňovanou zmluvou nebude len spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva, na základe ktorej vznikne obci či štátu pri vzniku obchodnej spoločnosti (povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona) povinnosť z verejných prostriedkov poskytnúť peňažný vklad alebo inú peniazmi oceniteľnú hodnotu, ale i ktorákoľvek zmluva, na základe ktorej vznikne povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona povinnosť na splnenie dlhu vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy (§ 5a ods. 2) vynaložiť z jej vlastného obchodného majetku (§ 6 ods. 1 Obchodného zákonníka) jeho časť. Majetok povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona je súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria povinnej osobe a zahŕňa veci (hmotné veci - hnuteľné i nehnuteľné veci), byty alebo nebytové priestory, práva, peniaze a iné peniazmi oceniteľné hodnoty (najmä majetkové právo ako pohľadávky, predmety priemyselného či duševného vlastníctva, obchodné podiely, členské podiely v družstve, spoluvlastnícke podiely).

Pojem nakladanie s majetkom sa neobmedzuje napr. len na scudzenie veci alebo postúpenie pohľadávky, ale je potrebné ho chápať ako právny následok povinne zverejňovanej zmluvy, na základe ktorého musí povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona poskytnúť plnenie z jej majetku. Plnenie spočíva v tom, že dlžník (povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona) veriteľovi niečo dá alebo niečo koná, zdrží sa nejakého konania alebo niečo strpí. Plnenie je to, čo je veriteľ zo záväzku oprávnený požadovať od dlžníka a čo je dlžník zo záväzku povinný poskytnúť. Danie je poskytnutie (t.j. odovzdanie) nejakej hmotnej veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej, vecí určených jednotlivo alebo druhovo; ďalej môže ísť o poskytnutie práv. Na základe povinne zverejňovanej zmluvy sa z majetku má niečo poskytnúť. Záväzky na danie niečoho vznikajú napríklad z povinne zverejňovaných zmlúv typu: darovacia zmluva, kúpna zmluva, výmenná zmluva, zmluva o výpožičke, z postúpenia pohľadávky a pod. Konanie je iné konanie než odovzdanie nejakej veci.

Opomenutie bude v praxi považované za zdržanie sa konania zo strany povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona, na ktoré by bola inak oprávnená, ak by neexistoval záväzok ukladajúci jej túto povinnosť. Táto povinnosť vyplýva zo záväzku spravidla ako vedľajšia, najmä pri povinne zverejňovaných zmluvách smerujúcich k daniu (napr. nájomná zmluva ukladá

povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona ako vlastník prenajatej veci povinnosť zdržať sa nakladania s vecou, na ktoré by bola ako vlastník oprávnená, v tom rozsahu a spôsobe, ako to vyplýva z účelu nájomnej zmluvy). Opomenutie konania však môže byť aj hlavným plnením.

Strpenie, resp. znášanie je pasívne správanie povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona, a to vo vzťahu ku konaniu oprávneného subjektu. To znamená, že ten, kto je povinný niečo strpieť, musí strpieť také konanie druhého, ktoré by inak znášať nemusel a ktorému by sa, keby nebolo záväzku, mohol vzoprieť.

Povinne zverejňovaná zmluva je aj zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka a § 289 a nasl. Obchodného zákonníka). Povinná osoba môže uzavrieť zmluvu o akejkoľvek budúcej zmluve, t.j. tak o zmluve pomenovanej, ako aj nepomenovanej. Predpokladom platnosti zmluvy o budúcej zmluve je písomná forma (platí to aj vtedy, keď budúca zmluva nemusí mať písomnú formu), čo plne zodpovedá znaku formy povinne zverejňovanej zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve je preto povinne zverejňovaná zmluva, keďže zo zmluvy o budúcej zmluve vzniká povinnosť povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona určenú zmluvu, prípadne doplnenú o ďalšie náležitosti, uzavrieť v dohodnutej dobe a tento záväzok je vynútiteľný žalobou.

O výklade pojmu zmluva platia rovnako ustanovenia osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I, k bodu 1, k § 47a ods. 1 k materiálu: „Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“, parlamentná tlač

106

(dostupné:

http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3420

Ad b) a c)

Ak zmluva nie je uzatvorená v bežnom obchodnom styku a zároveň nie je uzatvorená v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii a spĺňa náležitosti prvej podmienky, považuje sa povinne zverejňovanú zmluvu podľa ustanovenia § 5a ods. 2 infozákona.

Účelom týchto dvoch predpokladov je, aby obchodné spoločnosti, štátne podniky a družstvá, ktoré sú povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona, v dôsledku transparentnosti nakladania s verejnými statkami neboli znevýhodnené v hospodárskej súťaži v porovnaní s inými podnikateľmi. Zverejňovanie zmlúv v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu svojho podnikania by spôsobilo sprístupnenie obsahu záväzkov najmä konkurenčným podnikateľom, čo by podstatne sťažilo podnikanie povinných osôb podľa § 2 ods. 3 infozákona. Vo výslednom efekte by sa znížila tvorba verejných statkov, napríklad vo forme práva štátu či obce - akcionára na podiel zo zisku spoločnosti. Účelom týchto dvoch predpokladov je, aby boli zverejňované len tie zmluvy, na ktorých zverejnení má občianska spoločnosť záujem. Záujem spoločnosti nie je zameraný na poznaní obsahu denne uzatváraných dodávateľských zmlúv, ktoré vznikajú vo veľkom množstve, ale na poznaní obsahu zmlúv, ktoré obchodná spoločnosť uzatvára výnimočne. Pôjde napríklad o kúpnu zmluvu, na základe ktorej obcou založená obchodná spoločnosť s predmetom podnikania v oblasti úpravy verejnej zelene, kúpi pre konateľov služobné vozidlá. Nákup automobilov nepatrí do predmetu podnikania tejto spoločnosti, a preto pôjde o povinne zverejňovanú zmluvu. Ak táto obchodná spoločnosť napríklad uzatvorí

s reklamnou spoločnosťou za účelom propagácie svojich služieb zmluvu o vytvorení reklamy, tá síce súvisí s predmetom činnosti spoločnosti (reklama má totiž propagovať služby spoločnosti), avšak vzhľadom k jej doterajšiemu podnikaniu (napr. uzatváraniu 100 zmlúv o úprave zelene pre obec či iné podnikateľské subjekty) je táto zmluva v jej doterajšom obchodnom styku zanedbateľná. Preto pôjde o povinne zverejňovanú zmluvu.

V súvislosti s vyššie uvedenými zmluvami, ktoré ustanovenie § 5a ods. 2 explicitne vylučuje spod pojmu povinne zverejňovaná zmluva, platí pre povinnú osobu tzv. notifikačná povinnosť. Z tejto notifikačnej povinnosti ustanovenie § 5a ods. 3 infozákona upravuje výnimku a to pre prípady, keď povinná osoba podľa § 2 ods. 3 uzavrela zmluvu (podľa § 5a ods. 2 infozákona) uzatvorenú v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom. V praxi pôjde o zmluvy, ktoré povinná osoba podľa § 2 ods. 3 ako dodávateľ poskytuje fyzickým osobám - spotrebiteľom na uspokojenie potrieb svojich potrieb resp. potrieb domácnosti tovary a služby.

Pokiaľ ide o miesto notifikácie (t.j. miesto, kde povinná osoba informáciu zverejní a po predpísanú dobu ju aj zverejňuje), platí rovnako ustanovenie § 5a ods. 6 a ods. 9 infozákona. Ak povinná osoba notifikuje zmluvu v registri zmlúv, tak informáciu bezodkladne (§ 5a ods. 7 infozákona) zašle Úradu vlády Slovenskej republiky na zverejnenie. Ak je miestom notifikácie register zmlúv, tak rozsah informácie ustanoví Úrad vlády Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Pokiaľ ide o dĺžku lehoty počas, ktorej sa informácia nepretržite zverejňuje, platí rovnako lehota podľa § 5a ods. 14. Aplikáciu ustanovenia § 5a ods. 14 na zverejňovanie informácie pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty je potrebné vnímať vzhľadom na právnu úpravu, podľa ktorej sa notifikačná povinnosť týka zmlúv, ktoré ustanovenie § 5a ods. 2 explicitne vylučuje spod pojmu povinne zverejňovaná zmluva. Ustanovenie odseku 14 však spája začiatok plynutia lehoty s nadobudnutím účinnosti podľa ustanovenia § 47a Občianskeho zákonníka. Preto sa v týchto prípadoch má na mysli nie účinnosť zmluvy, ktorá je osobitne upravená podľa § 47a Občianskeho zákonníka, ale podľa pravidiel o účinnosti zmlúv resp. právnych úkonov známych z teórie právnych úkonov.

K bodu 4

Ustanovenie vychádza z praktických ťažkostí a z neúmernej administratívnej záťaže povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv. Problémy nastávali v situáciách, keď povinne zverejňovaná zmluva obsahovala ako prílohu napríklad podrobný grafický alebo textový popis zhotovovaného diela a bolo technicky náročné zabezpečiť požiadavku ustanovenia § 5a odsek 13 druhá veta infozákona na súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom. Okrem toho podľa ustanovenia § 5a ods. 13 druhá veta zákona, povinná osoba musí zabezpečiť nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa zákona nesprístupňuje. Vo väčšine prípadov práve podrobné prílohy zmlúv môžu obsahovať informácie týkajúce sa autorského diela (najmä projektová dokumentácia), o predmete práva priemyselného vlastníctva či obchodného tajomstva (napríklad spôsob kalkulácie jednotkových cien tovarov), ktoré sa nemajú sprístupniť.

Dané ustanovenie je však potrebné v záujme dosiahnutia účelu zákona aplikovať skôr výnimočne a selektívne na úzku časť ustanovení zmluvy. Z tohto dôvodu zákon taxatívne vypočítava konkrétne časti zmluvy ako technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, kalkulácie jednotkových cien, vzory). Nemusí však ísť len o prílohy zmluvy, ale môže ísť aj o integrálnu časť v textovom vyjadrení zmluvných ustanovení. Dané ustanovenie je potrebné interpretovať ako možnosť nezverejniť ustanovenia povinne zverejňovanej zmluvy, nie ako však ako príkaz nezverejniť resp. zákaz zverejniť.

Ďalšou často sa vyskytujúcou neúmernou administratívnou záťažou povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv je potreba s každou zmluvou zverejňovať i úplné znenie všeobecných obchodných podmienok, ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená spôsobom ustanoveným v ustanovení § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka odkazom na ne. Všeobecnými obchodnými podmienkami sú zmluvné podmienky, ktoré vo väčšine prípadov zmluvný partner povinnej osoby predformuluje rovnako pre viac zmlúv a tieto podmienky povinnej osobe poskytne. V povinne zverejňovanej zmluve sa na tieto podmienky odkáže a zároveň sa v zmluve má deklarovať spoločná vôľa sa nimi spravovať. Všeobecné obchodné podmienky upravujú práva a povinnosti z povinne zverejňovanej zmluvy bez ohľadu na to, či podmienky tvoria navonok oddelenú súčasť zmluvy alebo či sú zahrnuté v samostatnej listine zmluvy, aký majú rozsah, ako sú spísané a akú formu zmluva má.

Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sa nezverejňujú za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto podmienok: 1) časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, 2) ide o totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré 3) boli zverejnené tou istou povinnou osobu 4) spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť podľa zákona (t.j. § 47a Občianskeho zákonníka). Pod pojmom všeobecné obchodné podmienky sa myslia aj všeobecné poistné podmienky v zmysle ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Účelom daného ustanovenia je, aby napríklad, keď jedna povinná osoba uzatvorí v roku 100 zmlúv o pripojení na internet a pri zverejnení prvej zmluvy zverejní aj znenie všeobecných obchodných podmienok poskytovateľa služieb internetu vo verzii, ktorá sa na ďalších 99 zmlúv vzťahuje, nebude potrebné spolu s týmito ďalšími zmluvami zverejňovať aj ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Avšak pri zverejňovaní týchto zmlúv či už v registri alebo na webovom sídle, povinná osoba musí uviesť odkaz na inú povinne zverejňovanú zmluvu, ktorá už nadobudla účinnosť a s ktorou boli zverejnené i totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Odkazom sa myslí označenie zmluvy napríklad jej názvom, identifikáciou účastníkov zmluvy, dátumom uzavretia zmluvy, dátumom a miestom jej zverejnenia.

V otázke nadobudnutia účinnosti ustanovení povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa infozákona nesprístupňuje (ustanovenie § 5a ods. 3 infozákona) ako i návrhom novely explicitne vymenované časti zmluvy, ktoré sa nemusia zverejniť, platí ustanovenie § 47a ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka a to, že bez zverejnenia je účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa

osobitného zákona nesprístupňuje. Platí to vzhľadom na zámer predkladateľa nerozlišovať pokiaľ ide o účinnosť ustanovení obsahujúcich tzv. nesprístupňované informácie (t.j. § 8 až 11 infozákona) a tzv. nezverejňovaných častí zmluvy (ako napr. navrhovaná druhá veta § 5a ods. 4 infozákona). Z dôvodu potreby zachovania charakteru všeobecnosti Občianskeho zákonníka a jeho stability ako kódexu súkromného práva nebolo potrebné v § 47a ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka vložiť za slovo nesprístupňuje slovo: „nezverejňuje“. Preto je potrebné v kontexte navrhovanej druhej vety § 5a ods. 4 infozákona pojem ustanovenia § 47a ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka „sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje“ rozumieť aj ako „sa podľa osobitného zákona nezverejňuje“.

K bodu 5

Dochádza k precizovaniu negatívneho vymedzenia povinne zverejňovanej zmluvy a to tak, že povinne zverejňovanou zmluvou nie je zmluva týkajúca sa cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Ide o zmluvy, ktoré sa týkajú vydávania štátnych cenných papierov podľa anglosaského práva v zahraničí. Právnym základom vydania štátnych cenných papierov v zahraničí je bezodplatná „rámcová zmluva“ (EMTN Program) medzi sprostredkovateľmi vydania ŠCP (bankami) a emitentom (SR).

Zmenou má dôjsť k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými finančnými nástrojmi, teda s cennými papiermi a finančnými derivátmi, pretože je reálne nemožné vopred zverejniť zmluvy o obchodoch s finančnými nástrojmi, ktoré sa na regulovaných finančných trhoch vykonávajú on line.

K bodu 6

V novelizačnom bode 6 sa navrhuje rozšírenie katalógu negatívneho výpočtu povinne zverejňovaných zmlúv:

Zmluva uzavieraná v pôsobnosti Štátnej pokladnice týkajúca sa finančných a platobných služieb

V praxi pôjde najmä o tieto zmluvy: zmluvy uzatvárané Štátnou pokladnicou s prevádzkovateľmi platobných systémov; zmluvy týkajúce sa služieb poskytovaných bankami a pobočkami zahraničných bánk; zmluvy a písomné dohody podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zmluvy týkajúce sa platobných služieb, vedenia a správy účtov klientov; zmluvy o Platobnom systéme EURO SIPS a ich dodatky; zmluvy o účasti v TARGET2-SK a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte a ich dodatky; rámcová zmluva o vedení účtov Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a jej dodatky; dohody o pripojení klienta Štátnej pokladnice, zmluvy o príjmovom účte a ich dodatky; zmluvy o výdavkovom účte a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte neúročenom a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte úročenom a ich dodatky; zmluvy o vysporiadaní zostatkov účtov organizácií samosprávnych krajov; rámcové zmluvy o vkladových účtoch v eurách a ich dodatky; rámcové zmluvy o vkladovom účte a ich dodatky; zmluvy o využívaní cashpoolingu a ich dodatky; dohody o používaní platobných kariet; zmluvy k vedeniu účtov na zabezpečenie hotovostných platobných operácií a ich dodatky; zmluvy o vydaní a používaní debetných platobných kariet a ich dodatky; zmluvy o vklade a výbere hotovosti v

zaplombovaných obaloch a ich dodatky; zmluvy o vklade a výbere hotovosti prostredníctvom nočného trezoru a ich dodatky; zmluvy o vydávaní firemných kariet Diners Club a ich dodatky. Dôvodom prečo sa vyššie uvedené zmluvy vynímajú z pod povinne zverejňovaných zmlúv je skutočnosť, že pre Štátnu pokladnicu neexistuje možnosť nehospodárne nakladať s verejnými prostriedkami, keďže § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je klient Štátnej pokladnice povinný zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici.

Zmluva týkajúca sa obchodov zabezpečujúcich likviditu štátu a zmluva o zabezpečení

poskytovania platobných služieb.

Pri zabezpečovaní likvidity štátu viaceré povinné osoby (napr. Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska) vykonávajú na trhu operácie. Zverejnením zmlúv by sa štát dostal do nevýhodnej pozície oproti ostatným účastníkom finančného trhu, ktorá by mohla viesť ku strate likvidity a k insolventnosti (platobnej neschopnosti). Zverejnenie zmlúv pred samotnou realizáciou by bolo nevykonateľné, pretože z povahy bankových obchodov vyplýva jeho okamžitá záväznosť pre obe strany.

Zmluva uzavieraná v pôsobnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky pri

zabezpečovaní činností v oblasti štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, ktoré súvisia s

plnením úloh vymedzených osobitným zákonom.

Zavedenie tohto druhu zmlúv sa zdôvodňuje tým, že Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky nakladá s informáciami o množstvách a druhoch štátnych hmotných rezerv vo vlastníctve štátu, pričom tieto informácie sú citlivého charakteru. Zverejňovanie čo i len čiastkových informácií o druhoch a množstvách komodít obstarávaných Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky v rámci tvorby, dopĺňania, financovania, hospodárenia, ochraňovania, rozmiestňovania a kontroly štátnych hmotných rezerv, ich pripravenosti na použitie na určené ciele a ďalších činností v oblasti štátnych hmotných rezerv by mohli poškodiť záujmy Slovenskej republiky.

Zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie.

V danom ustanovení ide o zmluvu, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskych a organizačných činností a opatrení pripravovaných v stave bezpečnosti ako súčasť prípravy štátu na obranu a riešenie krízových situácií vykonávaných v oblasti výroby, služieb a financovania, na zabezpečenie zdrojov, ktorý ako súčasť prvku zabezpečenia slúži na zmiernenie následkov krízovej situácie a ktorej účelom je aj vytvorenie predpokladov na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie.

Zmluva, ktorej účelom je realizácia aktívnych opatrení na trhu práce alebo podpora

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa osobitného zákona a ktorá sa uzatvára

so zamestnancom, uchádzačom o zamestnanie alebo so záujemcom o zamestnanie.

Spod povinnosti zverejňovať zmluvy sa vyníma zmluva, ktorej účelom je realizácia

aktívnych opatrení na trhu práce alebo podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predpokladu, že ju uzatvára povinná osoba so zamestnancom, uchádzačom o zamestnanie alebo so záujemcom o zamestnanie. Dané však neplatí pre zmluvy, ktoré uzatvára povinná osoba s inou povinnou osobou (napríklad Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávny kraj, obec), alebo s občianskym združením, so zamestnávateľom, so samostatne zárobkovo činnou osobou, či inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce a pri začleňovaní znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce.

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby, ktorá sa uzatvára s prijímateľom sociálnej služby.

Spod povinnosti zverejňovať zmluvy sa vyníma zmluva o poskytovaní sociálnej služby, ktorá sa uzatvára s prijímateľom sociálnej služby podľa § 3 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 551/2010 Z. z.

Dôvodom právnej úpravy je nezverejňovanie citlivých údajov o prijímateľovi sociálnej služby, ktoré sú podľa ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 448/2008 Z. z. náležitosťou hore uvedenej zmluvy.

Zmluva týkajúca sa vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

uzavieraná s fyzickou osobou podľa osobitného predpisu okrem zmluvy uzavieranej s fyzickou

osobou, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa

osobitného predpisu.

Spod povinnosti zverejňovať zmluvu je vyňatá aj zmluva týkajúca sa vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uzavieraná s fyzickou osobou podľa osobitného predpisu. To však neplatí ak zmluvu uzatvára fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu.

Zmluva o prevode správy majetku štátu, zmluva o zámene správy majetku štátu a zmluva

o výpožičke majetku štátu uzavretá medzi povinnými osobami.

Vzhľadom na účel návrhu zákona, ktorým je zvýšenie transparentnosti nakladania s verejnými statkami, bolo by neúčelné aby povinné osoby zverejňovali zmluvy o prevode správy majetku štátu, zmluvy o zámene správy majetku štátu či zmluvy o výpožičke majetku štátu, kedy nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným statkom.

Zmluva týkajúca sa prevozu alebo uskladnenia vojenského materiálu, zbraní alebo streliva

uzavieraná v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciových spoločností v jeho

zakladateľskej pôsobnosti a rozpočtových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

Účelom je zabezpečenie ochrany citlivých informácií, ktoré by mohli byť zneužité na ohrozenie bezpečnosti prevozu alebo uskladnenia vojenského materiálu, zbraní alebo streliva.

Zmluva, ktorej účelom je plnenie úloh Policajného zboru súvisiacich s bojom proti terorizmu

a organizovanému zločinu, činnosťou služby kriminálnej polície, služby finančnej polície, so

zaisťovaním osobnej bezpečnosti určených osôb, s ochranou objektov a so zabezpečením

ochrany štátnej hranice.

Daná výnimka reflektuje špecifické úlohy Policajného zboru zakotvené v zákone o Policajnom zbore. Ide o úlohy služby kriminálnej polície a finančnej polície, ktoré súvisia najmä s odhaľovaním trestnej činnosti a daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu a vyšetrovaním trestných činov, v rámci ktorých by povinné zverejňovanie zmlúv mohlo mať za následok sťaženie ich plnenia, prípadne zverejnenie citlivých údajov o príslušníkoch Policajného zboru podieľajúcich sa na plnení týchto úloh. Rovnako pôjde o zmluvy týkajúce sa činnosti osobitných útvarov v rámci boja proti terorizmu a organizovanému zločinu a osobitných úloh ustanovených v zákone o Policajnom zbore pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti určených osôb a objektov (§ 2 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 171/1993 Z. z. ), a to vzhľadom na citlivosť údajov obsiahnutých v takýchto zmluvách. Podľa § 2 ods.1 písm. f) uvedeného zákona, Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou. Podľa § 2 ods.1 písm. g) uvedeného zákona, Policajný zbor zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom alebo vládou a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení.

Zmluva týkajúca sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej

spoločnosti podľa osobitného zákona.

Z dôvodu veľkého množstva bagateľných zmlúv, ktoré uzatvára Národná diaľničná spoločnosť pri vyporiadaní vlastníctva nehnuteľností a z dôvodu zabránenia špekuláciám pri obchodovaní s nehnuteľnosťami, najmä v prípravnej fáze činností Národnej diaľničnej spoločnosti, sú tieto zmluvy vylúčené zo zverejňovania.

Zmluva, ktorej predmetom je umelecký výkon alebo použitie umeleckého výkonu a zmluva,

ktorú uzatvára povinná osoba s fyzickou osobou inej umeleckej profesie.

Zmluvy, ktorých predmetom je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo folklórneho diela spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom, sú vylúčené z povinného zverejňovania. Rovnako i zmluva, ktorú uzatvára povinná osoba s fyzickou osobou inej umeleckej profesie. Fyzická osoba inej umeleckej profesie je režisér, dirigent, mím, zbormajster, choreograf, baletný majster, korepetítor, dramaturg, scénický a kostýmový výtvarník a svetelný dizajnér.

Zmluva týkajúca sa razby mincí, medailí, žetónov alebo obdobných predmetov.

Účelom daného ustanovenia je zachovanie konkurencieschopnosti štátneho podniku Mincovňa Kremnica vzhľadom k osobitosti jej činnosti na celosvetovom trhu.

K bodu 7

V ustanovení sa spresňuje, zmluvy ktorých povinných osôb sa zverejňujú v registri a ktoré sa zverejňujú na webovom sídle. Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je povinná osoba, sa zverejňuje v registri; to neplatí, ak ide o Národnú banku Slovenska a povinné osoby, ktorými sú obce, vyššie územné celku, povinné osoby, ktoré sú ich rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou a povinné osoby v ktorých majú viac ako 50% účasť. Pre výklad pojmu účasť platia časti dôvodovej správy uvedené k bodu 3 návrhu zákona.

K bodu 8

Navrhované ustanovenia odsekov 7 a 8 nadväzujú na doterajšiu úpravu. Zvýrazňuje sa zodpovednosť Úradu vlády Slovenskej republiky za súlad zverejnenej zmluvy s jej znením, ktoré mu zaslali povinné osoby. Úrad vlády Slovenskej republiky nezodpovedá však za to, že je zverejnená zmluva, ktorá bola v skutočnosti aj uzatvorená. Daná skutočnosť totiž závisí od toho, či povinná osoba zasielajúca zmluvu na zverejnenie zaslala tú zmluvu, ktorá bola uzatvorená.

K bodu 9

Navrhované ustanovenie zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo tak ako doposiaľ, bezodplatne v Obchodnom vestníku.

K bodom 10 a 11

Z dôvodu, že písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy môže slúžiť ako dôkaz o tejto dôležitej právnej skutočnosti, novela precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať a upravuje jeho formu. Ide o údaje, ktoré majú dostatočne individualizovať zmluvu. Potvrdenie môže okrem minimálnych náležitostí obsahovať aj iné údaje.

K niektorým údajom:

a) názov zmluvy: Uvedie sa označenie (názov) zmluvy, ktoré je zvyčajne uvedené v záhlaví zmluvy na prvej strane. Napríklad Zmluva o dielo, Kúpna zmluva o kúpe osobného motorového vozidla. Ak toto označenie nie je v zmluve uvedené, neuvedie sa.

b) identifikácia účastníkov zmluvy. Zväčša sa identifikujú uvedením obchodného mena alebo úplného názvu právnickej osoby alebo mena a priezviska fyzickej osoby, sídla právnickej osoby alebo adresy trvalého bydliska fyzickej osoby, IČO, ak majú pridelené. Pokiaľ ide o účastníka zmluvy, ktorý je odlišný od povinnej osoby a ide o osobu, ktorej osobné údaje sa majú podľa osobitného zákona chrániť, v potvrdení ju možno identifikovať uvedením týchto osobných údajov: titul, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa pobytu, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu-podnikateľa.

c) popis predmetu zmluvy: Uvedie sa popis predmetu zmluvy t.j. plnenia, ktoré môže spočívať v tom, že účastníci zmluvy sú povinní niečo dať (sa uvedie napr.: kúpa osobného motorového

vozidla zn. X model Y, rok výroby 2010, červená metalíza) alebo niečo konať (napr. pri zmluve o dielo, príkaznej, sprostredkovateľskej zmluve, zmluve o poskytnutí právnej pomoci advokátom – vtedy sa uvedenie napr.: vykonanie advokátskej služby pri posúdení zmluvy o dielo alebo zastupovanie v prípade...), zdržať sa nejakého konania (napr. pri nájomnej zmluve – vtedy sa uvedenie napríklad nájom garáže pre potreby parkovania motorového vozidla okresného súdu a pod.) alebo niečo strpieť.

d) hodnota predmetu zmluvy: Uvedie sa hodnota plnenia počas trvania zmluvy s daňou alebo bez dane z pridanej hodnoty. Ak nemožno hodnotu plnenia pri zverejňovaní určiť, hodnota sa neuvedie.

e) dátum uzavretia zmluvy prípadne dátum udelenia súhlasu s uzavretím zmluvy: Uvedie sa dátum uzavretia zmluvy. V prípade, že sa na platnosť zmluvy vyžaduje súhlas príslušného orgánu, uvedie sa dátum udelenia súhlasu s uzavretím zmluvy, ktorou sa nakladá, napríklad s majetkom štátu za predpokladu, že na platnosť takéhoto nakladania sa vyžaduje v prípadoch ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Ak sa zverejnila zmluva, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu, potvrdenie má okrem popisu predmetu zmluvy obsahovať označenie nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c) Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) menovite: označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

K bodu 12

V ustanovení sa rieši opätovne neúmerná administratívna záťaž povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv, a to v situáciách, keď viacero povinných osôb by malo tú istú zmluvu zverejniť na totožnom mieste, alebo ak má byť zmluva zverejnená viacerými spôsobmi.

Podľa infozákona, povinná osoba alebo účastník zmluvy, podávajúci návrh na zverejnenie zmluvy, sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom a nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa infozákona nesprístupňuje. Podľa infozákona, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon. V záujme dosiahnutia účelu zákona sa prelamuje zásada ochrany osobných údajov a to tak, že povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie zmluvy nebudú pred zverejnením anonymizovať osobné údaje účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby a rozsahu podľa navrhovaného ustanovenia

infozákona. Zároveň nebude potrebné anonymizovať údaje o označení nehnuteľnosti.

K bodu 13

Popri povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu a zavádza povinnosť ju nepretržite zverejňovať počas trvania záväzkového vzťahu (záväzku) vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Každá povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená aspoň päť rokov od nadobudnutia účinnosti a to bez ohľadu na to, či záväzkový vzťah (záväzok) z nej vzniknutý už zanikol pred uplynutím tejto doby. Pod pojmom záväzkový vzťah (záväzok) treba rozumieť právny vzťah, na základe ktorého povinná osoba, či už ako dlžník, je povinná niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť alebo ako veriteľ je oprávnená to od dlžníka požadovať. Bližšie porovnaj výklad v dôvodovej správe o poskytnutí plnenia z majetku povinnej osoby (bod 3.). Zánikom záväzkového vzťahu (záväzku) zaniká i povinnosť zverejňovať zmluvu. K zániku môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností s ktorými právne predpisy zánik spájajú. Pôjde napríklad o ustanovenia § 559 až 584 Občianskeho zákonníka či ustanovenia osobitného predpisu (zánik záväzku splnením podľa §324-343, zánik nesplneného záväzku: odstúpenie: § 344-351, dodatočná nemožnosť plnenia: § 352-354, odstupné: § 355 a zmarenie účelu zmluvy: § 356- 357 Obchodného zákonníka).

Úrad vlády Slovenskej republiky ako prevádzkovateľ Centrálneho registra zmlúv ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v tomto registri.

K bodu 14

Dôležitá zmena nastáva pri zverejňovaní objednávok a faktúr, kde už nebude potrebné zverejňovať ich úplné znenie na zabezpečenie súladu so skutočným stavom, ale postačí ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle počas piatich rokov odo dňa ich zverejnenia v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, t.j. namiesto zverejnenia objednávky, či faktúry, sa zverejnenia len zákonom ustanovené údaje o nej. Takto koncipovaná právna úprava umožní, aby povinné osoby využívali pri zverejňovaní objednávok a faktúr svoje vlastné informačné systémy, z ktorých budú môcť exportovať požadované dáta priamo na svoje webové sídlo bez nutnosti skenovať objednávky a faktúry. Predkladateľ má za to, že tento model zverejňovania objednávok a faktúr umožní aj efektívnejšie vyhľadávanie v rámci zverejňovaných údajov. Alternatívne však zostáva možnosť, za splnenia podmienok podľa § 5b ods. 3 infozákona, túto povinnosť splniť zverejnením objednávky alebo faktúry v súlade so skutočným stavom. Je preto na povinnej osobe, pre ktorú alternatívu zverejňovania sa rozhodne. V prípade, že povinná osoba nemá webové sídlo, nemusí plniť povinnosť ustanovenú v § 5b.

K bodu 15

Ustanovením sa rozširuje okruh informácií, ktoré sa nesprístupňujú. Právna úprava má zamedziť tomu, aby infozákon bol zneužívaný v neprospech Slovenskej republiky napríklad subjektom, ktorý je zúčastnený na zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní. Ide o konania, ktoré sú uvedené vo viacerých prameňoch práva ako napríklad Dohovor o riešení

sporov medzi štátmi a občanmi druhých štátov (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 420/1992 Zb.), Európsky dohovor o obchodnej arbitráži (vyhláška ministra zahraničných vecí z 3. augusta 1964 č. 176/1964 Zb.), zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 16

Navrhuje sa ustanovenie zákona uplatniť na povinne zverejňovanú zmluvu uzavretú po 1. januári 2012, na objednávku tovarov a služieb vyhotovenú po 1. januári 2012 a na faktúru doručenú alebo zaplatenú po 1. januári 2012.

K bodu 17

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 118/2011 Z. z. ktorým sa ustanovuje hodnota objednávok tovarov a služieb a faktúr za tovary a služby, ktoré sa nezverejňujú. S účinnosťou od 1. januára 2012 tak vznikne povinnosť zverejňovať údaje podľa § 5b infozákona bez ohľadu na hodnotu objednaných či fakturovaných plnení.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2012.

V Bratislave, 17. augusta 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky