1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe úlohy v bode B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 330 z 21. mája 2008 k správe o vykonaní auditu všeobecne záväzných právnych predpisov a organizačných aktov riadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa ukladá ministrovi vnútra na základe výsledkov auditu zabezpečiť zrušenie, zmenu alebo doplnenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovanou zákonnou úpravou sa taktiež reaguje na úlohu v bode B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 847 z 8. decembra 2010 k návrhu systému odškodňovania pri mimoriadnych situáciách, v ktorom sa ukladá ministrovi vnútra v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií a ministrom životného prostredia vypracovať novelu zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Novelizácia spomenutého zákona vyplýva aj z plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2011.
V článku I návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú niektoré kompetencie ministerstva vnútra, obvodných úradov, samosprávnych krajov, obcí a miest na úseku civilnej ochrany. Pôsobnosť ministerstva vnútra sa rozširuje o vykonávanie odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany, vymedzenie ohrozeného územia pri úniku nebezpečnej látky, radiačné a chemické monitorovanie, ako aj poskytovanie a prijímanie humanitárnej pomoci. V súvislosti s uvedenou problematikou sa rozširuje pôsobnosť vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) týkajúca sa zriaďovania krízového fondu územnej samosprávy, z ktorého možno poskytnúť finančné prostriedky predovšetkým na odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti na nehnuteľnom majetku samosprávneho kraja, ako aj obcí a miest v jeho územnom obvode.
Navrhuje sa tiež spresniť úlohy, ktoré plnia na úseku civilnej ochrany právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia vo vzťahu k obvodným úradom a obciam, ako aj pri ochrane svojich zamestnancov a iných osôb, ktoré môžu ohroziť svojou činnosťou.
Návrh zákona upravuje novú problematiku postupu a podmienok poskytovania jednorazovej finančnej výpomoci štátu fyzickým osobám, ktorých obydlie bolo postihnuté mimoriadnou udalosťou. Ide o doplnkovú formu pomoci štátu z prostriedkov štátneho rozpočtu na čiastočné zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti. Zastaraná zákonná úprava ešte z polovice minulého storočia sa zrušuje v plnom rozsahu.
Poznatky z uplatňovania zákona o civilnej ochrane obyvateľstva opodstatňujú vymedziť niektoré činnosti na tomto úseku správy, ktoré budú môcť vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou. Z kontrolných zistení orgánov kontroly totiž vyplýva, že dokumentácia civilnej ochrany, najmä plány ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, ktoré vypracúvajú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, mnohokrát nezodpovedajú spomenutému zákonu a jeho vykonávacím predpisom.
Aplikačná prax poukazuje na nadbytočnosť nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 166/1994 Z. z. o kategorizácii územia Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktoré rozdeľuje územie štátu na kategórie a uprednostňuje niektoré regióny z hľadiska plánovania opatrení civilnej ochrany. Podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva však
2
ministerstvo vnútra vypracúva analýzu územia štátu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a obvodné úrady vypracúvajú uvedenú dokumentáciu pre svoj územný obvod, ktorá obsahuje zoznam právnych subjektov – ohrozovateľov života, zdravia a majetku, možné spôsoby ohrozenia a opatrenia na ochranu obyvateľov. Preto nie je dôvod na ďalšiu kategorizáciu územia štátu na rovnaký účel vykonávacím predpisom.
Problematika administratívnoprávnej zodpovednosti na úseku civilnej ochrany sa predovšetkým aktualizuje prehľadnejším vymedzením skutkových podstát iných správnych deliktov ako priestupkov a rozširuje sa okruh zodpovedných subjektov za niektoré správne delikty o obce.
V článku II sa novelizuje živnostenský zákon v nadväznosti na úpravu odbornej spôsobilosti v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva. Medzi viazané živnosti sa zaraďujú niektoré činnosti na úseku civilnej ochrany, ktoré budú vyžadovať odbornú spôsobilosť.
V článku III sa vypúšťa ustanovenie o ocenení predsedu samosprávneho kraja za osobnú pomoc pri mimoriadnej udalosti, pretože problematiku upravuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva.
Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s poskytovaním jednorazovej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu fyzickým osobám, ktorých obydlie bolo postihnuté mimoriadnou udalosťou. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide o Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny (vyhláška MZV č. 65/1954 Zb. v znení oznámenia MZV SR č. 44/2001 Z. z.) a ich dodatkové protokoly z 8. júna 1977 (oznámenie FMZV č. 168/1991 Zb.).
3
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkového konania:
31. 01. 2011 – 02. 02. 2011
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie
obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
Prijatie návrhu zákona vzhľadom na možnosť poskytnutia jednorazovej finančnej výpomoci fyzickým osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou má pozitívny vplyv na hospodárenie dotknutých domácností.
A.4. Alternatívne riešenia
Pre zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z návrhu zákona nie sú alternatívne riešenia.
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo financií SR nemá pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy uplatnilo pripomienky technického charakteru, ktoré boli v doložke upravené.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy. Vzhľadom na možnosť finančného odškodnenia v prípade mimoriadnej udalosti, ktoré má nesporne pozitívny vplyv na hospodárenie dotknutých domácností, odporúča tento fakt doplniť do časti A.3. Poznámky.
Ministerstvo hospodárstva SR nemá pripomienky a súhlasí s doložkou. Z hľadiska riešenej problematiky prijatie návrhu zákona nevyžaduje úpravy platnej legislatívy formujúcej podnikateľské prostredie.
4
Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v €)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Príjmy verejnej správy celkom
0
7263,60
3631,80
3631,80
v tom: Ministerstvo vnútra SR
0
7263,60
3631,80
3631,80
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
7263,60
3631,80
3631,80
z toho vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
v tom: Ministerstvo vnútra SR
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
z toho vplyv na štátny rozpočet
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
z toho vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť (počet)
0
0
0
0
zamestnanci v štátnej službe
0
0
0
0
zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme
0
0
0
0
iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
v tom: Ministerstvo vnútra SR / 06V Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v €)
Financovanie
r
r + 1
r + 2
r + 3
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (príjmy + výdavky)
+6 000 000
+5992736,4
+5996368,2
+5996368,2
z toho vplyv na štátny rozpočet
+6 000 000
+5992736,4
+5996368,2
+5996368,2
financovanie zabezpečené v rozpočte
+6 000 000
+6 000 000
+6 000 000
+6 000 000
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
5
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
Prijatie návrhu zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie v súvislosti s úpravou poskytovania jednorazovej finančnej výpomoci fyzickým osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou. Výška finančných prostriedkov bude závislá od počtu oprávnených žiadostí o jednorazovú finančnú výpomoc.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Príjem finančných prostriedkov bude v objeme zodpovedajúcom nevyhnutným nákladom spojeným so získavaním odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany. Vzdelávanie v odbornej spôsobilosti sa bude uskutočňovať v jestvujúcom vzdelávacom zariadení v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Cieľom návrhu zákona je skvalitniť právne prostredie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva. Navrhovanými úpravami sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva vnútra v oblasti poskytovania a prijímania humanitárnej pomoci, odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany, vymedzenia ohrozeného územia pri úniku nebezpečnej látky, radiačnom a chemickom monitorovaní. Spresňujú sa kompetencie miestnych orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov a obcí (miest) na tomto úseku správy. Navrhuje sa tiež upraviť niektoré úlohy právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktoré plnia na úseku civilnej ochrany. Ďalej sa spresňuje vyhlasovanie a odvolanie mimoriadnej situácie a z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje zrušiť príslušné nariadenie vlády o kategorizácii územia Slovenskej republiky, ktoré rozdeľuje územie štátu na kategórie, pričom v podstate uprednostňuje niektoré regióny z hľadiska plánovania opatrení civilnej ochrany.
Schválenie návrhu zákona predpokladá pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktoré budú zodpovedať nevyhnutným nákladom spojeným v súvislosti so vzdelávaním, preškolením a vykonaním skúšky uchádzačmi o získanie odbornej spôsobilosti v oblasti civilnej ochrany. Vzdelávanie uchádzačov o získanie odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane sa bude vykonávať v jestvujúcom vzdelávacom zariadení v organizačnej štruktúre ministerstva vnútra, a teda nie je potrebné na tento účel zriadiť ďalšiu vzdelávaciu inštitúciu.
Schválenie návrhu zákona zakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním jednorazovej finančnej výpomoci fyzickým osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou, ktorá spôsobila škody na ich obydliach. Jednorazovú finančnú výpomoc sa predpokladá poskytovať najmä z rozpočtovej rezervy vlády. V súčasnosti však nemožno kvantifikovať výšku finančných prostriedkov potrebných na jednorazovú finančnú výpomoc, pretože závisí od rozsahu mimoriadnej udalosti a počtu postihnutých žiadateľov. Navrhovanou úpravou sa zmiernia následky mimoriadnej udalosti voči fyzickým osobám a zároveň sa prispeje k zachovaniu ich životnej úrovne.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony má vplyv na rozpočet verejnej správy tým, že ustanovuje
6
novú činnosť štátu pri poskytovaní jednorazovej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu fyzickým osobám na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti.
Navrhované zákonná úprava zakladá vykonávanie nových činností niektorým orgánom štátnej správy, ako aj obciam a mestám. Ide najmä o plnenie úloh pri spracúvaní údajov fyzických osôb - žiadateľov o jednorazovú finančnú výpomoc, posudzovanie sociálneho stavu žiadateľov a posudzovanie rozsahu poškodenia majetku žiadateľov v dôsledku pôsobenia mimoriadnej udalosti.
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Rozsah aktivít, ktoré bude potrebné vykonať nemožno presne kvantifikovať, keďže sú závislé od druhu a rozsahu konkrétnej mimoriadnej udalosti a jej ničivých účinkov. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje objem aktivít je počet žiadostí fyzických osôb o poskytnutie jednorazovej finančnej výpomoci. Z uvedených dôvodov sa vychádza iba z odhadov na základe skúseností z povodní v roku 2010.
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pre jednotlivé výpočty na odbornú spôsobilosť sa vychádza z týchto údajov:
a) v prvom roku účinnosti zákona sa počíta
na vzdelávanie odborníkov v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a získanie odbornej spôsobilosti vykonaním skúšky,
b) v ostatných rokoch účinnosti zákona sa počíta
na vzdelávanie ďalších odborníkov v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a získanie odbornej spôsobilosti vykonaním skúšky podľa záujmu uchádzačov.
Pri kalkulácii nevyhnutných nákladov sa vychádza z kalkulácií na administratívne náklady (registrácia, vydanie osvedčenia, učebné pomôcky a iné), lektorské zabezpečenie, prevádzkové náklady a ubytovanie pri dĺžke kurzu 10 pracovných dní, t. j. 68 vyučovacích hodín. V prvom roku sa uvažuje so vzdelávaním v 4 kurzoch za účasti 60 uchádzačov. V ďalších rokoch sa uvažuje s účasťou 30 uchádzačov v 2 kurzoch.
Pri kalkulácii objemu finančných prostriedkov na jednorazovú finančnú výpomoc fyzickým osobám na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti sa vychádza z finančných prostriedkov určených na jednorazovú finančnú pomoc osobám postihnutým povodňami v mesiacoch júl a august 2010, kedy boli štátom použité obdobné kritériá ako sú uvedené v návrhu zákona.
7
Tabuľka č. 4
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v €)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
0
7263,60
3631,80
3631,80
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
7263,60
3631,80
3631,80
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v €)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Bežné transfery (640)2 - 642014 – transfer jednotlivcovi
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
8
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov
štátna služba (príslušníci Policajného zboru, štátna služba, hasiči)
zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme
iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
štátna služba
zamestnanci vo verejnom záujme
iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
štátna služba
zamestnanci vo verejnom záujme
iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
štátna služba
zamestnanci vo verejnom záujme
iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
0
0
0
0
Poznámky:
9
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na skutočnosť, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
10
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Plnenie úloh a opatrení na ochranu života, zdravia a majetku občanov v prípade vzniku mimoriadnej udalosti nie je žiaduce viazať na kategorizáciu územia štátu, keďže najmä podľa ústavy má každý občan rovnaké právo na svoju ochranu. Ministerstvo vnútra a obvodné úrady vypracúvajú analýzu územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí ako súbor dokumentov, ktorý postačuje na posúdenie nebezpečenstva vzniku mimoriadnej udalosti na území okresu, kraja i štátu. Preto sa inštitút kategorizácie územia vypúšťa z návrhu zákona ako vývojom prekonaný.
K bodu 2
Ide o nové vymedzenie pojmových znakov plánu ochrany obyvateľstva ako relevantného druhu plánovacej dokumentácie civilnej ochrany vypracúvanej a vedenej na jednotlivých stupňoch riadenia. Platný zákon totiž zužuje okruh tejto dokumentácie hlavne na protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia. Preto je potrebná výstižnejšia definícia, ktorá zohľadní, že súčasťou plánu ochrany obyvateľstva majú byť aj úlohy a opatrenia zamerané na jeho ochranu aj pri iných druhoch mimoriadnych udalostí, ako aj ďalšia dokumentácia civilnej ochrany, napríklad plán evakuácie a plán ukrytia.
K bodu 3
Reaguje sa na nejednotný postup obvodných úradov a obcí pri odvolaní mimoriadnej situácie. Platný zákon túto problematiku nerieši jednoznačne. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť povinnosť odvolať mimoriadnu situáciu tomu orgánu verejnej správy, ktorý ju vyhlásil a zároveň určiť podmienky na odvolanie mimoriadnej situácie, ktorými sú ukončenie činností a opatrení civilnej ochrany.
K bodu 4
Navrhuje sa zrušiť odsek 3, pretože v súlade s čl. 102 ods. 3 ústavy spôsob výkonu verejnej moci počas vojnového stavu (predtým brannej pohotovosti štátu) a iných krízových situácií ustanovuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, a to vrátane úloh a opatrení civilnej ochrany obyvateľstva.
Nadväzne na vypustenie pojmu kategorizácia územia (bod 1) je potrebné zrušiť zákonné splnomocnenie na vydanie príslušného vykonávacieho predpisu.
K bodu 5
Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že ozbrojené sily Slovenskej republiky možno použiť aj na riešenie mimoriadnej udalosti.
K bodu 6
Do pôsobnosti ministerstva vnútra sa navrhuje doplniť úlohy vyplývajúce z úpravy problematiky odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane v bode 23.
11
K bodu 7
Opatrenia civilnej ochrany sa plánujú a realizujú v súlade so závermi analýzy územia na ohrozenom území pre mimoriadne udalosti. Každý druh mimoriadnej udalosti má svoje špecifiká vyplývajúce z možných nepriaznivých účinkov na život, zdravie a majetok, ktoré spočívajú najmä v rôznych časových faktoroch ohrozenia, rozsahu a závažnosti ohrozenia. Doplniť pôsobnosť ministerstva vnútra o vymedzenie časti ohrozeného územia je žiaduce z dôvodu, že niektoré opatrenia je potrebné plánovať a prípadne prednostne vykonávať na tom ohrozenom území, kde sa predpokladajú skoršie, prípadne závažnejšie následky a účinky mimoriadnej udalosti. Ide najmä o haváriu jadrového zariadenia a haváriu, pri ktorej môže dôjsť k úniku chemickej nebezpečnej látky zo stacionárneho zdroja alebo pri preprave.
K bodu 8
Ministerstvo vnútra na účel podpory riadenia a vykonávania záchranných prác zriaďuje kontrolné chemické laboratóriá a prevádzkuje systém kontinuálneho radiačného monitorovania. Taktiež hospodári s materiálom určeným na humanitárnu pomoc. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa spresňuje pôsobnosť ministerstva vnútra.
K bodu 9
Z pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja sa vypúšťa zabezpečovanie úloh za vojnového stavu (predtým brannej pohotovosti štátu), pretože spôsob výkonu verejnej moci počas všetkých krízových situácií ustanovuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
K bodom 10 a 11
Vzhľadom na postavenie obvodného úradu ako rozpočtovej organizácie štátu sa obvodnému úradu ustanovujú úlohy týkajúce sa financovania civilnej ochrany zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Ustanovuje sa jednoročná prekluzívna lehota na uplatnenie jednorazovej peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva umiestnením technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany na nehnuteľnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
K bodu 12
Pôsobnosť samosprávneho kraja sa rozširuje o možnosť zriadiť spoločne s obcou (mestom) nachádzajúcich sa na jeho území krízový fond územnej samosprávy ako mimorozpočtový peňažný fond bez právnej subjektivity. V uvedenom fonde sa budú finančné prostriedky kumulovať a podľa rozhodnutia správcu fondu poskytovať na likvidáciu následkov živelnej pohromy či inej mimoriadnej udalosti na nehnuteľnom majetku samosprávneho kraja alebo príslušnej obce (mesta). Zdroje fondu možno použiť aj na realizáciu preventívnych opatrení voči mimoriadnej udalosti v územnom obvode samosprávneho kraja, prípadne tiež na iný účel.
Správu fondu má vykonávať rada fondu, pričom podrobnosti týkajúce sa uvedeného fondu zákon zveruje do predmetu úpravy jeho štatútu.
K bodom 13 až 15
Jednoznačne sa vymedzuje pôsobnosť obce pri riadení záchranných prác počas mimoriadnej situácie, a to oprávnenie uložiť povinnosti príslušným subjektom poskytnúť vecné plnenie a osobné úkony.
Odstraňuje sa z dôvodu nadbytočnosti pojem prostriedky individuálnej ochrany, ktorý navyše nepatrí medzi problematiku pôsobnosti obce.
12
Obec zabezpečuje informačný systém civilnej ochrany ako celok, teda nielen hlásnu službu. Z hľadiska funkčnosti spomenutého systému je potrebné, najmä v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a po vyhlásení mimoriadnej situácie na území obce, aby fungoval nepretržite. Zabezpečenie tejto úlohy obec oznámi obvodnému úradu.
K bodom 16 a 17
Komplexne v jednom odseku a navyše presnejšie a prehľadnejšie sa upravujú povinnosti právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok (ohrozovatelia).
K bodu 18
Upravujú sa povinnosti ďalších právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí nie sú ohrozovateľmi. Keďže sídla či prevádzky uvedených subjektov sa môžu nachádzať na území ohrozenom mimoriadnou udalosťou, je nevyhnutné, aby zabezpečovali aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany určené na ochranu vlastných zamestnancov, ako aj ďalších osôb, ktoré sa oprávnene nachádzajú v ich priestoroch.
K bodu 19
Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na riešenie v bode 16.
K bodu 20
Zámerom je zabezpečiť technickú kompatibilitu v rámci hlásnej služby civilnej ochrany v súlade s technickými podmienkami predovšetkým pri posudzovaní dodržiavania pokrytia ohrozeného územia varovnými signálmi. Dotknuté právne subjekty budú povinné predložiť ministerstvu vnútra nielen projekt výstavby nového systému varovania a vyrozumenia, ale tiež projekt jeho rekonštrukcie.
K bodu 21
Predmetné ustanovenie je potrebné vypustiť zo zákona vzhľadom na nové vymedzenie úloh právnych subjektov - neohrozovateľov v bode 18.
K bodu 22
Navrhovanú zmenu vnútorného odkazu je potrebné vykonať so zreteľom na bod 16.
K bodu 23
Navrhuje sa právna úprava odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane. Poznatky z vykonávania zákona o civilnej ochrane obyvateľstva totiž opodstatňujú zaviesť do jeho obsahu tento nový právny inštitút z dôvodu, že niektoré činnosti na tomto úseku správy vzhľadom na svoj význam z hľadiska ochrany života, zdravia a majetku vyžadujú špecifické vedomosti, zručnosti a schopnosti. Týka sa to vypracúvania dokumentácie civilnej ochrany a vzdelávacej (lektorskej) činnosti. Preto je žiaduce ustanoviť podmienky získania odbornej spôsobilosti v oblasti civilnej ochrany.
Úprava podrobností o predmetnej problematike vo vykonávacom predpise sa zveruje ministerstvu vnútra.
K bodom 24 až 26
Zvýrazňuje sa skutočnosť, že vecné plnenie možno uložiť až po vyhlásení mimoriadnej situácie formou písomného príkazu. Zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že uložiť vecné plnenie môže nielen príslušný orgán štátnej správy, ktorým je obvodný úrad
13
[§ 14 ods. 1 písm. h) platného zákona], ale aj obec (bod 13), a to podľa rozsahu mimoriadnej udalosti.
K bodu 27
Rozširuje sa okruh osôb oslobodených od osobných úkonov v civilnej ochrane vzhľadom na ich postavenie a význam služobných povinností, ktoré sú povinní plniť podľa osobitných právnych predpisov.
K bodu 28
V dôsledku ničivých účinkov živelných pohrôm v posledných rokoch, najmä povodní a súvisiacich zosuvov pôdy, sa dostávajú mnohí obyvatelia Slovenskej republiky do ťažkej životnej situácie, ktorú nie sú schopní samostatne zvládnuť, a preto sú odkázaní na pomoc štátu a solidaritu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje možnosť poskytnúť neúčelovú finančnú výpomoc z prostriedkov štátneho rozpočtu fyzickým osobám, ktorých byt alebo iné obydlie vrátane jeho vnútorného zariadenia (napr. nábytok, elektrospotrebiče) bolo postihnuté akoukoľvek mimoriadnou udalosťou.
Finančnú výpomoc na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti sa navrhuje poskytnúť jednorazovo po posúdení rozsahu poškodenia obydlia a sociálneho statusu fyzickej osoby - žiadateľa o poskytnutie tejto formy finančnej pomoci.
Oprávnenie užívať obydlie možno preukázať rôznymi dokladmi, napríklad ak pôjde o obytnú unimobunku aj potvrdením príslušnej obce.
K bodu 29
Komplexne a prehľadne sa upravuje problematika zodpovednosti za iné správne delikty ako priestupky na úseku civilnej ochrany. Vymedzujú sa jednotlivé skutkové podstaty týchto deliktov, sankcie vo forme pokút za ich spáchanie, kritériá na ukladanie pokút a prekluzívne lehoty, v ktorých sa pokuty ukladajú. Vylučuje sa správna úvaha príslušného orgánu o tom, či uloží sankciu, ak nastanú podmienky na jej uloženie.
K bodu 30
Vymedzuje sa nová skutková podstata priestupku vzhľadom na úpravu odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.
K bodom 31 a 34
Aktualizuje sa odkaz na transpozičnú prílohu a názov tejto prílohy.
K bodu 32
V intertemporálnych ustanoveniach sa ustanovuje zákonná lehota, v ktorej sú príslušní zamestnanci povinní získať odbornú spôsobilosť na úseku civilnej ochrany okrem tých, ktorí spĺňajú podmienku ustanovenej dĺžky praxe.
K bodu 33
Zrušujú sa právne predpisy, ktoré stratia opodstatnenie nadobudnutím účinnosti tejto novely.
14
K Čl. II
K bodu 1
Odstraňuje sa chyba vo vnútornom odkaze, ktorá je však citlivá, keďže ide o sankčné ustanovenie.
K bodu 2
Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s článkom I bodom 23, v ktorom sa upravuje problematika odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany. Preto je potrebné v živnostenskom zákone doplniť príslušnú prílohu o viazané živnosti na úseku civilnej ochrany. Osoba, ktorá hodlá tieto činnosti vykonávať podnikateľským spôsobom, bude musieť splniť nielen všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnosti (vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť), ale aj osobitnú podmienku, a to odbornú spôsobilosť.
K Čl. III
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu jeho nadbytočnosti a určitej obsahovej kolízie s § 30 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, v ktorom je upravená problematika oceňovania pri záchrane života, zdravia a majetku pri mimoriadnej situácii, a do ktorého táto úprava systematicky patrí.
K Čl. IV
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o civilnej ochrane obyvateľstva bol viackrát novelizovaný a s ohľadom na rozsah tejto novely, predseda parlamentu sa splnomocňuje na jeho republikáciu.
K Čl. V
Účinnosť zákona sa navrhuje najmä so zreteľom na zabezpečenie primeranej legisvakančnej doby.
V Bratislave 10. augusta 2011
Iveta Radičová
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Daniel Lipšic
minister vnútra
Slovenskej republiky