Dôvodová správa A.Všeobecná časť:
Cieľom predloženej novelizácie zákona je umožniť úpravu majetkových vzťahov snúbencov, t.j. muža a ženy, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo. Uvedená právna úprava rešpektuje a je vyjadrením autonómie vôle snúbencov – budúcich manželov, ktorá v súčasnej podobe Občianskeho zákonníka absentuje. Uvedená novelizácia zodpovedá súčasnej zákonnej úprave bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá manželom umožňuje rozšíriť, či zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a tiež dohodnúť sa na správe spoločného majetku, avšak rozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené takúto dohodu uzavrieť o muža a ženu, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo. Rovnako, muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo sa môžu dohodnúť na tom, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva až ku dňu zániku manželstva.
Úpravu rodinného práva neobsahuje iba Zákon o rodine a iné súvisiace predpisy z oblasti verejného práva, ale aj ustanovenia obsiahnuté v Občianskom zákonníku, najmä právne normy týkajúce sa manželského majetkového práva. V porovnaní s právnou úpravou v Českej republike, súčasná slovenská právna úprava nedáva možnosť snúbencom uzatvárať dohody, upravujúce budúce majetkové vzťahy v manželstve, už pred uzavretím manželstva. V slovenskom právnom poriadku je vo veľkej miere obmedzená autonómia vôle budúcich manželov. Český právny poriadok zaviedol inštitút predmanželskej zmluvy novelou Občianskeho zákonníka č. 91/1998 Sb., ktorá novela, rešpektujúc zásadu autonómie vôle človeka, ustanovila možnosť budúcim manželom dohodnúť sa formou notárskej zápisnice na úprave budúcich majetkových vzťahov v manželstve. Možno konštatovať, že slovenská právna úprava je v tomto smere, vzhľadom na prudký spoločenský vývoj a vysokú rozvodovosť manželstiev, spiatočnícka.
Listina základných práv a slobôd, prijatá ako ústavný zákon č. 23/1991 Zb. predstavuje neoddeliteľnú súčasť ústavného poriadku Slovenskej republiky. Listina základných práv a slobôd vychádza z doktríny prirodzeného práva a ctí slobodu jednotlivca ako najvyššiu právnu zásadu. Ľudská a občianska sloboda predstavuje jednu z primárnych hodnôt právneho štátu. Štát, ktorý sa deklaruje za právny, by mal byť ochrancom a garantom slobody jednotlivca, vrátane autonómie vôle. Autonómia vôle sa vo všeobecnosti chápe ako princíp, ktorý zaručuje, že žiaden subjekt sa nemôže ocitnúť v právnom postavení proti svojej vôli a tiež ho možno chápať ako prirodzenú slobodu jednotlivca mať vôľu, vyjadriť a realizovať ju, napríklad aj v zmluvných vzťahoch.
V súčasnosti, s postupne rastúcim významom autonómie vôle v súkromnom práve, je potrebné v zmysle zásady „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ i v rodinnom práve vychádzať z toho, že pokiaľ uzavretie predmanželskej dohody, v ktorej si snúbenci vymedzia rozsah majetku, ktorý bude alebo nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne v ktorej sa dohodnú na správe tohto majetku, nie je zákonom výslovne zakázané, tak je dovolené.
Rozsah navrhovaných zmien nevyžaduje zmeniť pôvodnú systematiku zákona, ani prijatie nového zákona.
Návrh novelizácie zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.