DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2011. Cieľom pôvodného zákona je združovanie všetkých dotknutých subjektov verejnej správy, podnikateľských a iných subjektov za účelom rozvoja cestovného ruchu v mieste pôsobenia. Výsledkom by malo byť zriaďovanie výkonných organizácií cestovného ruchu, ktoré by mali plniť funkciu tzv. organizácií destinačného manažmentu na miestnej a regionálnej úrovni. Na národnej úrovni túto funkciu v súčasnej dobe už plní Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR).

Hlavný cieľ návrhu novely spočíva v dvoch oblastiach. Prvou a tou dôležitejšou je odstrániť možnosť a hrozbu prekročenia odhadovaných nárokov na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch.

Nová úprava ustanovuje poskytovanie dotácií oblastným organizáciám cestovného ruchu v rovnakej výške ako je súhrnná hodnota vybratých členských príspevkov oblastnej organizácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom maximálna výška dotácie oblastnej organizácii je ohraničená 90 % súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie u všetkých členských obcí oblastnej organizácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku .

Pri krajskej organizácii cestovného ruchu bude maximálna výška dotácie krajskej organizácii v rovnakej výške ako je členský príspevok vyššieho územného celku v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom maximálna výška dotácie krajskej organizácii je ohraničená 10 % z vybratej dane za ubytovanie v všetkých členských obcí oblastných organizácií, ktoré sú členmi krajskej organizácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku.

Pre roky 2012 až 2014 je navrhované Prechodné ustanovenie, aby mohli novo vzniknuté organizácie cestovného ruchu nabehnúť na systémové financovanie svojej činnosti. Vzhľadom na stanovenie rozpočtovej istoty je potrebné použiť pre výpočet dotácie dvojročnú periódu, aby požiadavky mohli byť riadne zapracované do návrhu štátneho rozpočtu.

Použitie vybratej dane za prenocovanie ako stropu poskytovaných dotácií je údaj, ktorý je nespochybniteľný, overiteľný, pričom je možné z neho v dostatočnej miere predvídať výber daní za ubytovanie aj na nadchádzajúce roky.

Druhou oblasťou novely je poskytnúť obciam možnosť združovať sa aj bez toho, aby mali spoločné katastrálne hranice. To dovolí spájanie sa obcí napríklad takým, na území ktorých sa nachádzajú turistické atraktivity s takými, ktoré majú zasa ubytovacie kapacity. Ich minimálny počet je stanovený na 5, ak počet prenocovaní za predchádzajúci kalendárny rok je najmenej 50 000. Organizáciu cestovného ruchu môže založiť aj menej ako je 5 obcí, ak majú počet prenocovaní najmenej 150 000 za predchádzajúci kalendárny rok. Sú obce, je ich na Slovensku niekoľko, ktoré takýto objem prenocovaní dokážu realizovať a majú aj potrebné predpoklady, aby sa rozvíjali samostatne.

Návrh zákona tiež precíznejšie upravuje zrušenie a zánik organizácií cestovného ruchu. Taktiež ustanovuje zriadenie nového orgánu oblastnej organizácie, a to výkonného riaditeľa z dôvodu flexibilnosti a akcieschopnosti organizácií destinačného manažmentu. Návrh zákona stanovuje aj orgány krajskej organizácie cestovného ruchu a to valné zhromaždenie a výkonného

riaditeľa, kde členovia valného zhromaždenia budú zástupcovia oblastných organizácií cestovného ruchu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade s právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie je uvedený v Doložke vybraných vplyvov.

Materiál podlieha sprístupňovaniu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z.

Termín začatia a ukončenia MPK: 02. 06. 2011 – 23. 06. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Zákon č. 91/2010 Z .z. a k nemu navrhovaná novela sú jednými z prvých systémovým opatrení podpory a rozvoja cestovného ruchu na Slovensku, ktorý bude mať viacero pozitívnych dimenzií:

Konkurenčný rozmer

Vnímanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu vo vyspelých krajinách EÚ je v poslednom desaťročí vnímané predovšetkým cez úroveň konkurencieschopnosti jednotlivých destinácií cestovného ruchu konkrétnej krajiny, to znamená priamo v lokalitách, kde sa realizuje aj výkon cestovného ruchu. Úspešnosť tej či onej destinácie je v plnej miere závislá od množstva faktorov predovšetkým však: úrovne kvality manažmentu destinácie a stupňa rozvoja cestovného ruchu v nej, efektívnosti koordinácie a zladenia vzájomných interakcií medzi množstvom relevantných subjektov vrátane samosprávy, podnikateľských a nepodnikateľských subjektov, tvorby atraktívnych produktov cestovného ruchu, udržiavania štandardov kvality poskytovaných služieb, vyprofilovaného destinačného marketingu a pod.

Tento komplex faktorov zásadným spôsobom vplýva na celkovú atraktivitu destinácie, ktorá sa následne premieta do jej výkonnosti, konkurencieschopnosti a v poslednom období aj udržateľnosti jej budúceho rozvoja. Je možné konštatovať, že destinačný manažment sa stal jedným z najefektívnejších spôsobov riadenia cestovného ruchu krajiny, ktorého systémový rozvoj dokáže byť z dlhodobého hľadiska konkurencieschopný a udržateľný. Štáty, ktoré takýto koncept uplatnili, dostali stav cestovného ruchu na vysokú úroveň (napríklad krajiny ako: Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Veľká Británia, ale aj Maďarsko, či v poslednej dobe aj Česká republika). Zákon a navrhovaná novela vytvárajú podmienky, aby sa aj na Slovensku intenzívne začal destinačný manažment realizovať.

Odborný rozmer

Filozofiou novely zákona je podpora cestovného ruchu v rámci destinácie. Je postavená na motivačnom princípe pri zachovaní dobrovoľnosti združovania. Jej cieľom je združovať subjekty v cestovnom ruchu a vytvárať priestor pre vznik výkonných združení (oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu), ktoré svojou náplňou a poslaním, tak ako je to vo vyspelom svete, by mali plniť funkciu organizácii destinačného manažmentu.

Slabá konkurencieschopnosť cestovného ruchu na Slovensku tkvie predovšetkým v nedostatočnej konkurencieschopnosti samotných turistických destinácií, kde sa za minulé obdobie nahromadili desiatky rušivých faktorov (napr. nízka úroveň celkovej infraštruktúry cestovného ruchu, nedostatočný, prípadne neexistujúci manažment destinácie, nedostatočná údržba verejných priestranstiev, nečistota, zdecimovaná zeleň so silne narušenou krajinotvorbou, slabý manažment atraktivít, neatraktívne produkty cestovného ruchu, slabo cielený marketing). Jednou z hlavných úloh organizácií cestovného ruchu, ktorých činnosť by mala byť predovšetkým koordinačná, komunikačná a koncepčná, by mala spočívať v riešení práve vyššie spomínaných oblastí. Na čele týchto organizácií by mali stáť výkonní riaditelia, ktorí na dennej báze budú hájiť verejný záujem, vyvažovať záujmy samosprávy na jednej strane a podnikateľských a iných subjektov na druhej strane s cieľom zvyšovať výkony, kvalitu, konkurencieschopnosť a udržateľnosť rozvoja cestovného ruchu v konkrétnej destinácií.

Integračný rozmer

Implementácia umožní integráciu subjektov (viacerých podnikateľských aj nepodnikateľských), obcí a miest spolu s vyššími územnými celkami podieľajúcich sa na

cestovnom ruchu, čím je možné očakávať sfunkčnenie doterajšej štruktúry riadenia a komunikácie cestovného ruchu na lokálnej, regionálnej ako aj národnej úrovni. Je možné predpokladať, aj zo skúseností zo zahraničia, postupne ďalšie a ďalšie obce budú motivované vstúpiť do organizácií, aby sa stali súčasťou koordinovaných procesov rozvoja cestovného ruchu v rámci destinácie.

Hospodársky a makroekonomický rozmer

Prostredníctvom organizácií destinačného manažmentu bude jednoduchšie implementovať rôzne systémové nástroje a koncepčné opatrenia na zvyšovanie kvality a ponuky služieb v destinácií, čo je predpokladom stimulácie celkového zvyšovania podielu výkonov cestovného ruchu na HDP a celkovej spotreby obyvateľstva. Tá by sa mala premietnuť vo zvyšovaní prínosov pre štátnu a verejnú správu predovšetkým vo forme rastu podielových daní z príjmov fyzických osôb, vybratej dane za ubytovanie, dane z príjmov právnických osôb, odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a pod.

Rozmer regionálneho rozvoja

Novela vytvára podmienky pre celoplošný rozvoj cestovného ruchu v silných i slabo rozvinutých regiónoch, v ktorých existujú ideálne podmienky pre rozvoj práve cestovného ruchu. Mnohé krajiny vďaka cestovnému ruchu naštartovali hospodársky rast v menej rozvinutých regiónoch, kde priemysel mal problém sa etablovať. Slovensko vďaka svojim prírodným, kultúrnym, historickým a iným predpokladom je typickým príkladom, kde by sa cestovný ruch mohol stať ťahúňom ekonomického rozvoja, najmä v regiónoch severného, východného či južného Slovenska.

Rozmer zamestnanosti

Schválením novely, následkom integrácie subjektov cestovného ruchu bude požiadavka na zamestnávanie ľudí v rôznych činnostiach vo všetkých regiónoch. Cestovný ruch je prierezové odvetvie s multiplikačnými efektmi vo vzťahu k tvorbe zamestnanosti. Intenzívny rozvoj cestovného ruchu dokáže intenzívne stimulovať rôzne odvetvia, napríklad stavebníctvo, dopravu, služby, maloobchod. Podľa dostupných štatistík, každých 100 prenocovaní generuje 1 nové pracovné miesto v oblasti cestovného ruchu. Jedno pracovné miesto v cestovnom ruchu zasa dokáže vyvolať vznik 1-2 nových pracovných miest v pridružených odvetviach. Cestovný ruch je práve tým odvetvím v oblasti služieb, kde sa môžu uplatniť aj starší občania, občania s nižším vzdelaním, ale aj dlhodobo nezamestnaní.

Motivačný a mobilizačný charakter

Z hľadiska tvorby finančných zdrojov bude potrebné zabezpečenie a rozvoj spoločných služieb a potrieb v rámci destinácie. Novela prichádza so systémovým prvkom financovania cestovného ruchu na lokálnej ako aj regionálnej úrovni. Čím viac samospráva vyberie na dani za ubytovanie, tým viac organizácia cestovného ruchu dostane dotácie od štátu. Finančné prostriedky, ktoré v podobe vybratej dane za ubytovanie, DPH, podielových daní a pod. idú do rozpočtu verejnej správy, by sa tak konečne začali vracali späť do systému, t.j. tam, kde sa výkony v cestovnom ruchu aj realizujú. Systémové financovanie na lokálnej úrovni je dôležité na udržanie rozvoja cestovného ruchu aj v budúcnosti. Novela je taktiež silným motivačným nástrojom pre samosprávy proti šedej ekonomike v oblasti ubytovania, z ktorých sa neodvádza daň za ubytovanie.

Rozmer udržateľnosti

Organizácie destinačného manažmentu predstavujú spojenie záujmov samosprávy, podnikateľských a iných subjektov. Podnikateľské subjekty svojimi členskými príspevkami budú určite motivované kontrolovať činnosť, aktivity výkonných riaditeľov organizácií destinačného manažmentu ako aj alokáciu finančných zdrojov vybratých z členských príspevkov. Je málo pravdepodobné, že ak destinačný manažment bude dosahovať pozitívne výsledky, premietajúce sa do zvyšovania výkonnosti podnikateľských subjektov, aby podnikateľské subjekty chceli tento zabehnutý systém meniť. Skúsenosť vo vyspelých krajinách Európy ukazuje, že destinačný manažment úspešne funguje už dlhé roky.

Vo vzťahu k negatívnym vplyvom, navrhovaná novelizácia zákona č. 91/2010 Z. z. bude mať aj negatívne dimenzie:

Predovšetkým na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet, rozpočty samospráv a vyšších územných celkov) ako aj na podnikateľské prostredie, kde podnikateľské subjekty budú musieť prispievať svojim členským príspevkom do činnosti organizácií cestovného ruchu.

Avšak členské príspevky zo strany samospráv, podnikateľských subjektov a dotácia štátu budú slúžiť práve na zvyšovanie výkonov cestovného ruchu v konkrétnych destináciách, to znamená, že budú generovať výkonnosť podnikateľských subjektov prejavujúcej sa v náraste návštevnosti ubytovacích a stravovacích zariadení, atraktivít, múzeí, kultúrnych a spoločenských podujatí a pod. To vytvorí reálny rast ziskov podnikateľských subjektov, u samospráv zvyšovanie príjmov prostredníctvom dane za ubytovanie a cez podielové dane, pre štát cez výber DPH a daní z príjmov a odvodov.

A.4. Alternatívne riešenia

XXXXXXXXXXXXXXXX

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

1.Ministerstvo financií SR

a)Doložku vybraných vplyvov (ďalej len „doložka vplyvov“) upraviť tak, aby v nej bol kvantifikovaný vplyv na štátny rozpočet až od roku 2013; vplyv na územnú samosprávu je potrebné vypustiť.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja čiastočne akceptuje pripomienku. Vplyv na územnú samosprávu bol z doložky vypustený.

Vplyv na štátny rozpočet od roku 2012 v doložke naďalej zostal aj po rozporovom konaní, ktoré sa konalo na ministerstve financií 13. 07. 2011 na úrovni štátnych tajomníkov. Poskytnutie dotácie na rok 2012 bude predmetom rokovania vlády SR.

b)V doložke vplyvov vyznačiť pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti nasledovne:

V časti Vplyvy na informatizáciu spoločnosti bode 6.1. doplniť túto vetu: „Áno, priebežným zverejňovaním zoznamu žiadateľov o dotácie, zoznamu žiadateľov, ktorým

bola poskytnutá dotácia a sumy poskytnutej dotácie na webovom sídle Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).“; ostatné časti analýzy vyplniť slovom „nie“.

Doložka vplyvov bola upravená v zmysle vznesenej pripomienky.

2.Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo hospodárstva upozorňuje v rámci MPK, že predkladateľ nedodržal postup stanovený Jednotnou metodikou na hodnotenie vybraných vplyvov (schválený uznesením vlády SR č. 112/2010) a čl. 12 Legislatívnych pravidiel vlády SR a pred procesom medzirezortného pripomienkového konania nepredložil materiál na predbežné pripomienkové konanie.

Iné pripomienky k doložke vybraných vplyvov – vplyvy na podnikateľské prostredie, ministerstvo hospodárstva nevznieslo.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pripomienku akceptuje. Z časového hľadiska už nebol priestor na PPK.

3.Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny neuplatnilo pripomienku k doložke vybraných vplyvov – sociálne vplyvy.

4.Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo životného prostredia ako gestor za oblasť vplyvov na životné prostredie nevznieslo pripomienku k doložke vybraných vplyvov.

Príloha č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2011

2012

2013

2014

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

- vplyv na územnú samosprávu

Výdavky verejnej správy celkom

4 540 504

6 356 706

8 172 902

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR vo forme dotácie

4 540 504

6 356 706

8 172 902

- vplyv na územnú samosprávu

Celková zamestnanosť – prírastok počtu pracovných miest

- z toho vplyv na ŠR

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2011

2012

2013

2014

Odhadovaný celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

4 540 504

6 356 706

8 172 902

- z toho vplyv na ŠR

4 540 504

6 356 706

8 172 902

- financovanie zabezpečené v rozpočte

- ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

4 540 504

6 356 706

8 172 902

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Vychádzajúc z priemerného 2 %-ného rastu počtu prenocovaní za rok a z priemerného 2 %-ného rastu výkonov subjektov cestovného ruchu za rok potreba na podporu cestovného ruchu v zmysle predmetného zákona by mala byť rozpočtovo krytá. Je predpoklad rastu dane z príjmov fyzických a právnických osôb, rastu dane z pridanej hodnoty a rastu miestnej dane za ubytovanie.

Na základe uvedeného si MDVRR SR zdroje vo výške 4 540 504,- Eur na rok 2012, 6 356 706,- Eur na rok 2013 a 8 172 902,- Eur na rok 2014 uplatnilo pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 a 2014. Listom č. 11765/2011-SR/z.25725-M z 20. mája 2011 bolo MF SR požiadané o zapracovanie predmetných zdrojov do návrhu rozpočtu kapitoly MDVRR SR na roky 2012 až 2014.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Navrhovaná novela zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore rozvoja cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. obsahuje systémové opatrenia podpory a rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Novela je postavená na motivačnom princípe pri zachovaní dobrovoľnosti združovania, ktorého cieľom je združovať kľúčové subjekty v CR – obce, samosprávne kraje, podnikateľské subjekty, mimovládne neziskové organizácie a pod. Novela stanovuje vytváranie organizácií cestovného ruchu, ktoré budú predstavovať:

- oblastné organizácie cestovného ruchu ako formu združujúcu samosprávy a podnikateľské a iné subjekty (napr. občianske združenia, štátne inštitúcie, registrované cirkvi, fyzické osoby)

- krajské organizácie cestovného ruchu ako formu združujúcu vyšší územný celok s oblastnými organizáciami). Novela zákona zavádza tri základné systémové prvky: určuje kompetencie v CR, stanovuje organizačnú štruktúru subjektov v CR a určuje systém financovania organizácií CR, ktoré tvoria základnú kostru organizačnej štruktúry subjektov v CR. Na území vyššieho územného celku môže pôsobiť len jedna krajská organizácia registrovaná podľa tohto zákona.

Novela zákona definuje oblastnú organizáciu cestovného ruchu, ktorú môže založiť najmenej päť obcí alebo mestských častí v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice s podnikateľskými subjektmi založenými podľa obchodného alebo občianskeho práva. Novela poskytuje určitú flexibilitu pri združovaní sa obcí, ktoré nemusia katastrálne hraničiť avšak pod podmienkou, že súhrn počtu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na území členských obcí v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol najmenej 50 tisíc. To umožní sa združovať obciam, na území ktorých sa nachádzajú turistické atraktivity s obcami, kde sa nachádzajú zasa ubytovacie zariadenia. Ak je zakladateľom oblastnej organizácie menej ako päť obcí, súhrn počtu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na území členských obcí v predchádzajúcom kalendárnom roku musí byť najmenej 150 tis. prenocovaní. Pri počte prenocovaní sa vychádza z oficiálnej štatistickej evidencie prenocovaní. Krajskú organizáciu môže založiť vyšší územný celok s minimálne jednou oblastnou organizáciou cestovného ruchu. Filozofiou zákona je podporiť motiváciu združovať sa. Možno predpokladať, že oblastných organizácií by mohlo vzniknúť cca. 40 (asi 5 na úrovni vyššieho územného celku) a krajských organizácií s najväčšou pravdepodobnosťou 8 na úrovni vyšších územných celkov.

Predmetná novela zákona súčasne navrhuje aj systém ich financovania spočívajúci v tom, že štátny rozpočet formou dotácie prispeje na ich činnosť. Oblastnej organizácii cestovného ruchu poskytne štát dotáciu v rovnakej výške ako je súhrnná hodnota vybratých členských príspevkov oblastnej organizácie v predchádzajúcom kalendárnom roku, pričom maximálna výška dotácie je ohraničená súhrnnou hodnotou vybratej dane za ubytovanie od všetkých členských obcí oblastnej organizácie v predchádzajúcom kalendárnom roku. Krajskej organizácii cestovného ruchu poskytne štát dotáciu v rovnakej výške ako je členský príspevok vyššieho územného celku krajskej organizácie cestovného ruchu v predchádzajúcom kalendárnom roku, pričom maximálna výška dotácie krajskej organizácii je ohraničená 15 % z vybratej dane za ubytovanie v predchádzajúcom kalendárnom roku všetkých členských obcí oblastných organizácií, ktoré sú členmi krajskej organizácie. Do oblastných organizácií cestovného ruchu budú formou členských príspevkov prispievať aj teritoriálne príslušné podnikateľské subjekty a v neposlednom rade aj dobrovoľní členovia. Výška ich členských poplatkov nebude limitovaná, stanovenie výšky bude odsúhlasené členmi oblastnej organizácie na základe dohody medzi členmi.

Zákon budú implementovať tak inštitúcie štátnej správy, vrátane Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ako aj inštitúcie samosprávy na krajskej a miestnej úrovni. Súčasťou implementácie budú aj podnikateľské subjekty a ostatní členovia organizácií cestovného ruchu.

Služby budú poskytované na území Slovenska pre domácich i zahraničných návštevníkov.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Odhadované objemy

Objem aktivít

2011

2012

2013

2014

2 % - ný rast počtu prenocovaní v porovnaní s rokom 2010

207 346

414 692

622 038

829 384

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pre prehľadnosť doložky vplyvov sa vychádza zo súhrnnej sumy všetkých prenocovaní realizovaných na Slovensku, ktoré vykazuje oficiálna štatistika (Štatistický úrad SR). Organizácie cestovného ruchu budú vytvárané postupne v závislosti predovšetkým od finančných možností samosprávy ako aj pripravenosti podnikateľských ako aj neziskových subjektov sa združovať. V návrhu novely zákona je strop dotácie pre oblastné organizácie cestovného ruchu ohraničený súhrnnou hodnotou vybratej dane za ubytovanie členských obcí za predchádzajúci kalendárny rok a u krajských organizácií 15 % z vybratej dane za ubytovanie členských obcí za predchádzajúci kalendárny rok združených v krajskej organizácii cestovného ruchu. Pre názornosť nároky organizácií cestovného ruchu na štátny rozpočet by boli nasledovné. Podľa oficiálnej štatistiky spracovanej Štatistickým úradom SR v roku 2010 sa realizovalo na Slovensku celkom 10 367 330 prenocovaní, pričom samosprávy vybrali daň za ubytovanie v celkovej hodnote 7 741 019 eur. Na základe súčasného vývoja prenocovaní možno odhadovať nárast výkonov za rok 2011 o 2 % vo vzťahu k celkovému počtu prenocovaní, čo predstavuje prírastok 207 346 prenocovaní. Priemerná daň za ubytovanie na l prenocovanie predstavuje 0,75 eur, to znamená, že daň za ubytovanie by sa v roku 2011 zvýšila o 155 510 eur. Na základe toho sa predpokladá, že celková hodnota dane za ubytovanie v roku 2011 by bola vo výške 7 896 529 eur. Hypoteticky, ak by sa do konca roku 2011 všetky obce ako aj vyššie územné celky na Slovensku združili do organizácií cestovného ruchu, tak maximálny limit štátnej dotácie pre žiadosti predložené v roku 2012 by sa rovnal 115 % výšky vybratej dane za ubytovanie za rok 2011, t.j. 9 081 008 eur.

Východiskové údaje z roku 2010:

- Počet prenocovaní v ubytovacích zriadeniach na Slovensku (nocí) 10 367 330

predpokladaný počet prenocovaní v roku 2011 (2 %-ný nárast medziročne) 10 574 676

- Výber dane za ubytovanie v roku 2010 (v eurách) 7 741 019

predpoklad výberu dane za ubytovanie v roku 2011

(vychádza sa z predpokladaného 2 %-ného medziročného rastu počtu prenocovaní) 7 896 529

- Priemerná daň za ubytovanie na 1 prenocovanie (v eurách) 0,75

- Maximálna výška dotácie štátu na rok 2012 pre organizácie destinačného

manažmentu - súhrnná hodnota vybranej dane za ubytovanie

v predchádzajúcom kalendárnom roku násobená bodom 1,15 (v eurách) 9 081 008

Vo vzťahu k stanoveniu maximálnych limitov dotácií pre jednotlivé roky, vzhľadom na účinnosť novely zákona v roku 2011 sa predpokladá, že v roku 2012 na dotáciu štát poskytne maximálne 50 % súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie za rok 2011, v roku 2013 maximálne 70 % a v roku 2014 maximálne 90 %.

Predpokladanú výšku maximálnych limitov dotácie štátu v eurách ukazuje táto tabuľka:

Rok

Výška %-ného podielu na vybratej dani za ubytovanie

2012

2013

2014

50 %

4 540 504

70 %

6 356 706

90 %

8 172 902

Nie je predpoklad dramatického zvyšovania priemernej výšky dane za ubytovanie z dôvodu znižovania konkurencieschopnosti ubytovacích zariadení, keďže finálna cena pre návštevníka ubytovacieho zariadenia za lôžko, resp. izbu je cena skladajúca sa z ceny za lôžko/izbu, plus DPH plus daň za ubytovanie.

Postupne by sa naplnil dlhodobý cieľ rozvoja cestovného ruchu na miestnej úrovni, kedy by obce mohli využiť celú hodnotu vybratej dane za ubytovanie vo forme členského príspevku organizácii cestného ruchu, ktorý by spolu s ostatnými príspevkami podnikateľských a iných subjektov mohol byť použitý pre potreby rozvoja cestovného ruchu v konkrétnej destinácií. To bude závisieť aj od toho ako sa budú vyvíjať celkové financie samosprávy a tiež ako sa budú kreovať organizácie cestovného ruchu. Ide o dobrovoľný princíp tak vytvárania organizácií cestovného ruchu, ako i stanovovania výšky členských príspevkov do týchto organizácií. Od vývoja tejto situácie sa bude odvíjať aj výška dotácie. Od vyššie uvedených percentuálnych podielov sa odvíjajú aj výdavky samosprávy ako členské príspevky do organizácií cestovného ruchu, ktoré budú organizáciám poskytnuté v roku, ktorý predchádza roku poskytnutia dotácie.

Vplyv novely na tvorbu zamestnanosti:

- Počet zamestnancov podľa výberového štatistického zisťovania v ubytovacích a v stravovacích službách (osôb) k 31.12.2010* 103 600

- Počet prenocovaní generujúcich 1 pracovné miesto priamo v cestovnom ruchu 100

- Počet vyvolaných nových pracovných miest v pridružených odvetviach 1– 2

- Predpokladaný rast výkonov – počtu prenocovaní, medziročne + 2 %

*Zdroj: ŠÚ SR, 2011

Nepredpokladá sa potreba nových pracovných miest v štátnej správe a preto tab. č. 6 nie je

vyplnená.

Zvýšenie počtu prenocovaní bude mať pozitívny vplyv nielen na tržby za ubytovanie, ale aj na tržby za pohostinské služby, ako aj na výkony ďalších subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, ako sú lanovky a vleky, kúpaliská, turistické a informačné kancelárie, sprievodcovia, múzeá, kultúrne zariadenia a ďalšie zariadenie poskytujúce doplnkové služby v cestovnom ruchu. Tento pozitívny dopad sa premietne do zvýšenia dane z príjmov, dane z PH a tiež odvodov do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Na rozvoji cestovného ruchu budú profitovať aj iné subjekty, ktorých výkony vyvolané zvýšeným turizmom budú tiež narastať, napríklad v oblasti dopravy, služieb, obchodu atď. V odborných publikáciách sa predpokladá napríklad tvorba vyvolaných pracovných miest indexom 1 až 2 za cestovný ruch, v Nemecku to je až 2,6. Zvýšenie počtu prenocovaní bude mať pozitívny vplyv aj na výber dane za ubytovanie a na podielové dane z príjmov fyzických osôb pre obce.

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vychádza v priemere z 2 % zvýšenia počtu prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku. Toto sa pozitívne prejaví aj vo zvýšení výkonov ostatných subjektov cestovného ruchu. Vzhľadom na neistotu spojenú s pozitívnym vplyvom realizácie zákona nebude tento predpokladaný vplyv zahrnutý do odhadu príjmov verejnej správy. Z dôvodu nízkej dostupnosti údajov o výkonoch subjektov cestovného ruchu, predovšetkým z dôvodu nedostatku zodpovedajúcich informácií zo satelitného účtu cestovného ruchu, je takmer nemožné korektne vyčísliť aspoň časť príjmov do štátneho rozpočtu, ktoré by pozitívne ovplyvnili verejné financie.

Predpokladaný nárast prenocovaní

Prírastok/rok

2011

2012

2013

2014

Prírastok celkom

10 574 676

10 782 022

10 989 368

11 196 714

Medziročný prírastok

207 346

414 692

622 038

829 384

Zdroj: Prognóza Sekcie CR na MDVRR SR, 2011

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách) – štátny rozpočet

2011

2012

2013

2014

poznámka

Daňové príjmy (100)

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách) – samospráva

2011

2012

2013

2014

poznámka

Daňové príjmy (100)

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Poznámka:.

Realizáciou zákona sa predpokladá zvýšenie počtu prenocovaní v priemere minimálne o 2 % ročne. Tieto ciele sa premietnu do zvýšenia výkonov subjektov cestovného ruchu, ako aj ďalších subjektov poskytujúcich služby a tovar pre cestovný ruch (napr. obchod, doprava, komunálne služby, potravinársky priemysel, miestne remeselníctvo). Keďže ide o predpoklady, nie je isté k akému zvýšeniu výkonov dôjde. Preto predpokladaný pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy nie je možné reálne vyčísliť.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – štátny rozpočet

2011

2012

2013

2014

poznámka

Bežné výdavky (600)

4 540 504

6 356 706

8 172 902

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2 644002

4 540 504

6 356 706

8 172 902

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky štátneho rozpočtu celkom

4 540 504

6 356 706

8 172 902

z toho výdavky na ŠR

Bežné výdavky (600) 644002

4 540 504

6 356 706

8 172 902

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – samospráva

2011

2012

2013

2014

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky samosprávy celkom

z toho výdavky na rozpočet samosprávy

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Tabuľka č. 6

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2011

2012

2013

2014

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

z toho vplyv na ŠR

Pozn.

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežné roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Pozn.

V súvislosti s realizáciou zákona sa nepredpokladá potreba nových miest v štátnej správe, z toho dôvodu nie je táto tabuľka vyplnená.

Príloha č. 3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Predpokladá sa, že daným návrhom novely zákona ako celku, budú dotknuté podnikateľské subjekty poskytujúce služby v oblasti cestovného ruchu. V súčasnosti pôsobí v tejto oblasti približne 20 tis. podnikateľských subjektov zamestnávajúcich viac ako 103 tis. osôb. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že členstvo podnikateľských subjektov v oblastnej organizácii cestovného ruchu bude dobrovoľné.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady predstavujú členské príspevky podnikateľských subjektov na činnosť novovzniknutých oblastných organizácií cestovného ruchu. Výška členských príspevkov bude stanovená valným zhromaždením. Zákon neustanovuje žiadnu podmienku v tomto smere.

Prínosy pre podnikateľské subjekty spočívajú v koordinácii ich činnosti a zabezpečovaní úloh zo strany organizácií cestovného ruchu potrebných na rozvoj cestovného ruchu v danom teritóriu. Predpokladá sa, že organizácie cestovného ruchu budú vykonávať neziskové činnosti. Pôjde o činnosti potrebné pre všetkých členov organizácií v záujme rozvoja cestovného ruchu v danom území, ako sú napríklad informačné služby, predaj propagačných a prezentačných materiálov, prípadne sprostredkovanie predaja služieb a pod.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Všetky administratívne činnosti budú realizovať organizácie cestovného ruchu. Vo vzťahu k podnikateľských subjektom pôjde iba o činnosť spojenú s členstvom v oblastnej organizácii.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Cieľom novely zákona je zvýšenie konkurencie-schopnosti cestovného ruchu na Slovensku v rámci destinácie, ktorá by sa mala prejaviť zvýšením výkonov cestovného ruchu, predovšetkým v ubytovacích a stravovacích zariadeniach cestovného ruchu, ako aj tvorbou nových pracovných miest.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Nepredpokladá sa regulácia činností v cestovnom ruchu

Príloha č. 4

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Nepredpokladá sa vplyv novelizácie zákona a ani priamo zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v tejto oblasti.

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

Nie je predpoklad vplyvu v tejto oblasti

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Cieľom zákona, i jeho novelizácie, je zlepšenie prístupu obyvateľov k službám cestovného ruchu, v konečnom dôsledku je to skvalitnenie ponuky i poskytnutia samotného produktu cestovného ruchu. Ide teda o zvýšenie účasti obyvateľstva na cestovnom ruchu.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nemá vplyv

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Samotná novelizácia nemá negatívny priamy vplyv na zamestnanosť. V kontexte so zákonom to však bude mať pozitívny vplyv na zvyšovanie zamestnanosti, pretože sa predpokladá s 2 % rastom výkonov subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu.

Podľa údajov štatistického úradu (pozri časť 2.3.4) vygeneruje 100 prenocovaní 1 pracovné miesto priamo v odvetví

cestovného ruchu. Jedno novovytvorené pracovné miesto generuje 1-2 nové pracovné miesta v pridružených odvetviach. Pri 2 % zvýšení výkonov ubytovacích zariadení by to predstavovalo takýto prírastok nových pracovných miest v priamo v odvetví cestovného ruchu:

2011 – 2 073

2012 – 4 147

2013 – 6 220

2014 – 8 294

a vyvolané pracovné miesta v pridružených odvetviach:

2011 – (2 073 až 4 146)

2012 – (4 147 až 8 294)

2013 – (6 220 až 12 440)

2014 – (8 294 až 16 588)

Návrhom nie sú ohrozené žiadne skupiny obyvateľstva a nehrozí ani žiadne prepúšťanie.

Príloha č. 5

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.3.Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?

Preloženým návrhom novelizácie zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu a ani samotným zákonom nebudú priamo dotknuté zložky životného – prírodného prostredia.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Príloha č. 6

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Áno, priebežným zverejňovaním zoznamu žiadateľov o dotácie, zoznamu žiadateľov, ktorým bola poskytnutá dotácia a sumy poskytnutej dotácie na webovom sídle Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie.

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie.

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie.

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie.

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Nie.

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie.

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie.

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Nie.

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie.

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu

Nie.

informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Nie.

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Nie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

Pojem prenocovanie sa zavádza z dôvodu zmeny podmienok registrácie organizácií cestovného ruchu, kde iba prenocovanie, ktoré je štatisticky evidované a za ktoré sa odviedla daň, môže byť zarátané do súhrnného počtu prenocovaných návštevníkov.

K bodu 2:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3:

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 135 zo dňa 2. marca 2011 bola zrušená Rada vlády SR pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a jej činnosť je nahradená činnosťou štátnych agentúr v kompetencii ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, medzi ktoré patrí aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR).

K bodu 4:

Vyšší územný celok zabezpečuje vypracovanie a realizáciu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku podľa § 11 písm. b) zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja zároveň stanovuje, čo musí obsahovať program hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, pričom nevylučuje, že v rámci tohto dokumentu môže byť upravená i oblasť rozvoja cestovného ruchu.

K bodu 5:

Obec zabezpečuje vypracovanie a realizáciu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce podľa § 12 písm. b) zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Obec spolupracuje na príprave a realizácii programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku podľa § 12, písmena c) spomínaného zákona.

K bodu 6:

Pevná dĺžka funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenská agentúra pre cestovný ruch na 5 rokov sa určuje preto, aby sa dosiahla kontinuálnejšia a koncepčnejšia činnosť agentúry so zameraním sa aj na dlhodobejšie ciele, určené v medzinárodných dokumentoch ako napr. „Európa – turistické cieľové miesto sveta číslo 1“, „Európa 2020“ a pod.

K bodu 7:

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 135 zo dňa 2. marca 2011 bola zrušená Rada vlády SR pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a jej činnosť je nahradená činnosťou štátnych agentúr v kompetencii ministerstva, konkrétne SACR. Týmto je definovaná koordinačná činnosť agentúry pri vypracovaní návrhu a realizácie jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí.

K bodu 8:

§ 7 sa dopĺňa odsekom 6 z dôvodu budúcej metodickej podpory a koordinácie krajských organizácií cestovného ruchu.

K bodu 9 :

Prispôsobenie v súvislosti so zmenou pomeru poskytovanej dotácie 90% pre oblastnú a 10 % krajskú organizáciu v pomere. Vloženie slova „predchádzajúcom“ je legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 :

Spôsob zrušenia krajskej organizácie a naloženie s likvidačným zostatkom je nanovo podrobne definovaný v § 12, preto sa písmeno h) v odseku 4 vypúšťa.

K bodu 11:

Písmeno q) v § 11 sa doplnilo medzi povinnosti krajskej organizácie z dôvodov zabezpečenia rozpočtovej istoty pre plánovanie rozpočtových prostriedkov na nadchádzajúci rozpočtový rok a sprehľadnení finančných tokov plynúcich do rozpočtu krajskej organizácie.

K bodu 12:

Orgány krajskej organizácie a spôsob ich fungovania neboli v pôvodnom zákone špecifikované. Bolo potrebné ich konkrétnejšie definovanie predovšetkým z dôvodu vymedzenia jednoznačného postavenia a kompetencií oblastných organizácií združených v krajskej organizácii cestovného ruchu, spôsobe ich hlasovania a postavení výkonného riaditeľa.

K bodu 13 :

V pôvodnom § 12 nebol definovaný spôsob zrušenia krajskej organizácie, iba jej zánik, ale nedostatočne. Nepočítalo sa s možnosťou, že krajská organizácia môže hospodáriť aj s majetkom. Bolo potrebné upraviť spôsob likvidácie, výkon likvidátora, ako aj odkaz na Obchodný zákonník vo veciach, ktoré tento zákon neupravuje.

K bodu 14 :

V § 13 sa z odseku 2 vypúšťajú dve posledné vety z dôvodov, aby nedošlo k protichodným výkladom § 8 odsek 4 a § 13 odsek 2. Členstvo oblastnej organizácii vo viac ako jednej krajskej organizácii by predstavovalo nesystémové riešenie z viacerých hľadísk vrátane poskytovania dotácií krajskej organizácii.

K bodu 15:

Novela dovolí združovanie obcí, ktoré nemusia mať spoločné katastrálne hranice. To umožní spájanie obcí, na území ktorých sa nachádzajú napríklad turisticky hodnotné atraktivity s obcami, ktoré majú iba ubytovacie kapacity. Podľa novej právnej úpravy bude môcť založiť oblastnú organizáciu cestovného ruchu aj menej ako 5 obcí, za predpokladu, že súhrnný počet prenocovaní členských obcí v predchádzajúcom kalendárnom roku je najmenej 150-tisíc. Sú obce, je ich na Slovensku niekoľko, ktoré takýto objem prenocovaní dokážu realizovať a majú aj potrebné predpoklady, aby sa rozvíjali samostatne. Cieľom novely je podporiť združovanie obcí, ktoré by však nemalo byť brzdou pri rozvoji činností a akcieschopnosti organizácií cestovného ruchu.

K bodu 16:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 17:

Zostavovanie a realizácia dlhodobej a krátkodobej stratégie rozvoja regiónu nie je v kompetencii organizácie cestovného ruchu. Avšak organizácie zodpovedné za rozvoj cestovného ruchu môžu participovať pri zostavovaní plánov regionálneho rozvoja.

K bodu 18:

Písmeno r) v § 15 sa doplnilo medzi povinnosti oblastnej organizácie z dôvodov zabezpečenia rozpočtovej istoty pre plánovanie rozpočtových prostriedkov na nadchádzajúci rozpočtový rok a sprehľadnení finančných tokov plynúcich do rozpočtu oblastnej organizácie.

K bodu 19:

Ustanovuje sa nový orgán oblastnej organizácie cestovného ruchu, a to výkonný riaditeľ. Ten je dôležitou súčasťou riadenia organizácie, predstavujúci operatívnosť a akcieschopnosť organizácie cestovného ruchu, ktorá bude vstupovať do rôznych procesov so samosprávou, podnikateľmi, ministerstvom, či mnohými inými relevantnými subjektmi takmer na dennej báze. Akcieschopnosť by sa v organizácii dosť narušila, ak by nielen riadiacim, ale aj výkonným článkom bol iba predseda predstavenstva. Cieľom je dosiahnuť, aby výkonná zložka organizácie, t.j. výkonný riaditeľ riešil operatívne záležitosti a bol proaktívny pri

hľadaní a riešení množstva problémov, ktoré s činnosťou organizácie budú súvisieť.

K bodu 20:

Toto ustanovenie vytvorí predpoklady zachovávať flexibilitu a akcieschopnosť zasadaní valného zhromaždenia.

K bodu 21:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 22:

Zavedenie mechanizmu priamej voľby všetkými členmi organizácie a tým aj efektívnej formy kontroly činnosti výkonného riaditeľa organizácie.

K bodu 23:

Dodáva mechanizmu rovnoprávnosť medzi silnými a slabými subjektmi z hľadiska ich výkonnosti a finančných možností. Konkurencieschopnosť destinácie a jej udržateľný rozvoj zahŕňa všetky subjekty cestovného ruchu, ktoré sú aktívne v rámci celej destinácie.

K bodu 24:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 25:

Novo definovaný odsek 2 paragrafu 18 lepšie popisuje rozhodovanie predstavenstva oblastnej organizácie cestovného ruchu. V prípade, že oblastnú organizáciu cestovného ruchu založí jedna obec, obec by mohla mať problémy nájsť adekvátny počet kompetentných osôb, potrebných do zastúpenia predstavenstva.

K bodu 26:

Efektívnejšia forma riadenia organizácie cestovného ruchu v súvislosti so zriadením nového orgánu „výkonného riaditeľa“.

K bodu 27:

Legislatívno-technická úprava. Ustanovenie eliminuje riziko možného problematického hlasovania v dozornej rade.

K bodu 28:

Najneskôr do konca februára majú obce k dispozícii štatistiky o vybratej dani za ubytovanie za uplynulý kalendárny rok. Dátum z marca na február sa zmenil preto, aby organizácie mohli rýchlejšie žiadať o dotáciu a následne realizovať verejné obstarávania nevyhnutné pre realizáciu svojich rozvojových plánov.

K bodu 29:

§ 24 je doplnený dvomi odsekmi, pretože v pôvodnom znení zákona nie je zmienka o preukázaní počtu prenocovaní pri registrácii a so zánikom organizácie s likvidáciou vôbec neuvažuje.

K bodu 30:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 31 a 32:

Doplňuje sa obsah verejne dostupných informácií z registra organizácií cestovného ruchu, ktorý spravuje ministerstvo. Zoznam členov organizácií cestovného ruchu bude verejnou časťou registra. Tým sa zmenilo aj písmenné označenie odsekov.

V súvislosti s tým sa upravuje aj znenie v ods. 1 písm. j).

K bodu 33:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 34:

V § 28 týkajúcom sa financovania organizácií cestovného ruchu sa vypúšťa výraz „garantovaných“, pretože by bol v rozpore s § 29 odsek 6. Výraz „negarantovaných“ potom stráca opodstatnenie. Ostatné príjmy na financovanie spoločných aktivít v cestovnom ruchu sa rozumejú napríklad nový nástroj Európskeho investičného fondu JEREMIE, Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarsky finančný mechanizmus, prípadne aj iné zdroje, ktoré v súčasnej dobe nevieme identifikovať.

K bodu 35:

V § 29 odsek 3 boli rozpísané podmienky uzatvorenia zmluvy medzi ministerstvom a organizáciou cestovného ruchu o poskytnutí dotácií v prehľadnom členení podľa písmen.

Kvôli efektívnej kontrole rozpočtových prostriedkov bol k písmenu f ) zavedený odkaz 9a) na zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je citovaný v poznámke pod čiarou.

V odseku 4 definuje nová úprava zákona stanovenie maximálnych limitov zdrojov, ktorými sú dotácie zo štátneho rozpočtu. Dotácia vychádza zo súhrnnej hodnoty vybratých členských príspevkov oblastnej organizácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom maximálna výška dotácie oblastnej organizácii je ohraničená 90 % súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie všetkých členských obcí oblastnej organizácie v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Za započítateľné sa bude považovať každé prenocovanie, ktoré je štatisticky evidované a za ktoré prevádzkovateľ zariadenia zaplatil obci miestnu daň za ubytovanie. Prenocovanie, ktoré nie je štatisticky evidované a za ktoré ubytovateľ nezaplatil miestnu daň za ubytovanie sa pre účely tohto zákona nebude započítavať. Dotácia poskytovaná krajskej organizácii bude v rovnakej výške ako je členský príspevok vyššieho územného celku v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom maximálna výška dotácie krajskej organizácii je ohraničená 10 % z vybratej dane za ubytovanie v predchádzajúcom rozpočtovom roku všetkých členských obcí oblastných organizácií, ktoré sú členmi krajskej organizácie.

K bodu 36:

Nový odsek č.5 v § 29 sa zaviedol kvôli posilneniu integrácie oblastných organizácií do krajských organizácií z hľadiska systémového riadenia cestovného ruchu na regionálnej úrovni, koncepčného rozvíjania destinácií na úrovni regiónov, či akumulácie finančných zdrojov, ktoré krajská organizácia môže alokovať postupne do jednotlivých regiónov pre potreby oblastných organizácií. Je málo pravdepodobné, aby na úrovni oblastnej organizácii došlo k takejto kumulácií finančných prostriedkov. Znamená to, že ak oblastná organizácia nie je členom krajskej organizácie, výška dotácie stanovená podľa odseku 4 písm. a) jej bude znížená o 10 %.

Existujúci stav riadenia cestovného ruchu je nesystémový, kde vyššie územné celky vykonávajú duplicitnú činnosť s oblastnými organizáciami. Navrhované opatrenie chce

obmedziť takéto nesystémové a nekoordinované riadenie cestovného ruchu.

Do samostatného odseku 6 sa prenieslo ustanovenie upozorňujúce, že na dotáciu nie je právny nárok. Tým sa zmenilo aj číselné označenie odsekov a zároveň boli vykonané legislatívno-technické úpravy.

K bodu 37:

Presun dátumu z dôvodov zefektívnenia činnosti organizácií cestovného ruchu. Do konca februára sú známe údaje o výške vybratých daní za ubytovanie za Slovenskú republiku. Tento údaj bude vyžadovaný pri podaní žiadosti o dotáciu. Do 15. februára nemusia mať všetky oblastné organizácie cestovného ruchu potrebné údaje o výške vybratej dane za ubytovanie.

K bodu 38:

Znenie písmena e) odseku 8 v § 29 sa preformulovalo z dôvodov zabezpečenia rozpočtovej istoty pre plánovanie rozpočtových prostriedkov na nadchádzajúci rozpočtový rok a sprehľadnení finančných tokov plynúcich do rozpočtu organizácií cestovného ruchu. Lepšie vyhovuje nastavenej dotačnej schéme a kontrole nad finančnými tokmi.

K bodu 39:

Dĺžka 3 mesiace bola skrátená na 30 pracovných dní kvôli pružnejšiemu postupu pri schvaľovaní dotácií a tým aj vytvoreniu väčšieho časového priestoru pre realizovaní verejných obstarávaní organizáciami cestovného ruchu v súvislosti s tvorbou produktov cestovného ruchu v danej destinácii.

K bodu 40:

Z dôvodu presnej evidencie poskytovaných dotácií a z dôvodu transparentnosti poskytovaných dotácií.

K bodu 41:

Legislatívno-technická úprava platná pre prvé roky činnosti organizácií cestovného ruchu. V prechodnom ustanovení sú dva rozdielne termíny pre podanie žiadosti o dotáciu na rok 2012, marcový pre oblastné organizácie a aprílový pre krajské organizácie. Je to z toho dôvodu, že najprv musia vzniknúť oblastné organizácie a až tie sú spoluzakladateľmi krajských organizácií. Krajská organizácia nemôže vzniknúť súčasne s oblastnou, pretože podľa §8 odsek 2 členmi krajskej organizácie sú vyšší územný celok a najmenej jedna oblastná organizácia pôsobiaca na jeho území a založená podľa tohto zákona. V roku 2013 a nasledujúcich sa už oba termíny zjednocujú.

Strop výšky dotácie na rok 2013 stanovený na základe výberu členských príspevkov za ubytovanie od 1.1.2012 do 31.3.2012, ale maximálne do výšky výberu dane za ubytovanie za rok 2012.

Strop výšky dotácie na rok 2014 bol stanovený na základe výberu členských príspevkov za ubytovanie od 1.4.2012 do 31.12.2012, ale maximálne do výšky výberu dane za ubytovanie za rok 2012.

Plne sfunkčnený dotačný mechanizmus by podľa tohto zákona začal fungovať až od roku 2015.