1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky schváleným uznesením vlády Slovenskej republiky č. 883 dňa 15. decembra 2010.
Základné ciele navrhovanej právnej úpravy spočívajú v posilnení nástrojov na zjednodušenie začatia konania, nástrojov na urýchlenie konania, ako aj nástrojov na zamedzenie obštrukcií účastníkov konania.
Účelom zmien v úprave výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí je odstrániť doterajšiu absenciu explicitnej právnej úpravy a reagovať na nedostatky, ktoré sa v tomto dôsledku vyskytujú v aplikačnej praxi, pričom prvoradým zámerom navrhovanej úpravy je ochrana záujmu dieťaťa.
Medzi hlavné nástroje na urýchlenie konania patrí zakotvenie určenie lehôt, v ktorých súd vydať vybrané procesné rozhodnutia (najmä § 43 ods. 1, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3, § 96 ods. 3, § 105 ods. 3, § 139 ods. 2, § 151 ods. 3, § 164, § 165 ods. 2, § 166 ods. 2 OSP). Vo všeobecnosti návrh zákona pracuje s 30-dňovými lehotami (pre prvostupňové súdy) a so 60-dňovými lehotami (pre odvolacie súdy vzhľadom na potrebu oboznámenia sa s prípadom). Zavedenie procesných lehôt reaguje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. V § 138 sa navrhuje spružniť mechanizmus vo veciach návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Predkladateľovi boli v rámci podnetov zo súdov avizované obštrukcie účastníkov a ich právnych zástupcov spojené s vyhýbaním zúčastnenia sa na pojednávaní, najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a oneskoreným ospravedlnením ich neúčasti. Reakciou na tento podnet zmeny navrhované v ustanoveniach § 119 a § 147a OSP. Na obdobný problém aktuálne reaguje vládny návrh novely Trestného poriadku (tlač 342).
V odvolacom konaní sa navrhuje rozšíriť okruh vecí, v ktorých odvolací súd nariadi vždy pojednávanie o veci súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. V priebehu príprav návrhu novely zákona pracovná skupina analyzovala, ako v praxi nachádza uplatnenie rozhodovanie vo veciach tzv. dôležitého verejného záujmu podľa § 214 ods. 1 písm. c/ a či je tento pojem dostatočne vymedzený v právnom poriadku. Výsledky analýzy ukázali, že v praxi odvolacích súdov je nariadenie
2
pojednávania z uvedeného dôvodu využívané minimálne. Po viacerých diskusiách predkladateľ nezvolil riešenie spočívajúce vo vypustení ustanovenia § 214 ods. 1 písm. c) OSP. Zo súdnej praxe vyvstala potreba vypustiť doterajšiu obligatórnu požiadavku na nariadenie pojednávania na odvolacom súde pri drobných, ak súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania.
V správnom súdnictve sa navrhuje umožniť zmenu rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Úpravou sa posilňuje účel efektívneho súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí; v danom prípade zavedením prieskumu tzv. fiktívnych rozhodnutí.
V úprave príslušnosti súdu na konanie vo veciach ochrany osobnosti sa navrhuje návrat k osvedčenej právnej úprave „všeobecného súdu odporcu.“
Rezort spravodlivosti aktuálne pripravuje v rámci nástrojov na zjednodušenie začatia konania a urýchlenia konania zverejniť na svojom webovom sídle vzory vybraných návrhov (vo veciach vyživovacích povinností). S návrhmi tlačív v tejto prvej fáze nebudú spojené žiadne právne následky. Ich cieľom je uľahčiť prácu súdu (najmä v odbremenení od výziev adresovaných účastníkom na odstránenie vád návrhov), ako aj prácu účastníkovi pri vypracovávaní podania (najmä, ak nemá právneho zástupcu). Model zverejňovania tlačív na webovom sídle rezortu spravodlivosti umožní rýchlejšie reagovať na prípadné zmeny, ktoré si vyžiada aplikačná prax, prípadne zmena právneho poriadku v porovnaní s časovo náročnejším postup pri novelizácií všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý by ustanovil vzory tlačív.
Viaceré modifikácie sa vykonávajú vo veciach s cudzím prvkom v civilnom procese. Na to nadväzujú zmeny navrhované v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“).
V osobitných článkoch sa realizujú novelizačné zmeny v ZMPS, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V článkoch III a VI sa v nadväznosti na zmeny navrhované vo výkone rozhodnutia vo veciach maloletých detí vykonávajú úpravy v zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vládou Slovenskej republiky bol prerokovaný dňa 10. augusta 2011.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
čl. 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
1. Nariadenie Rady (ES) 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti 2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
3. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
4. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veci
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na priamu aplikovateľnosť oboch nariadení ES je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Jedným z účelov návrhu zákona je zjednodušenie a zrýchlenie konania, čím sa zlepšuje kvalita právnych služieb. Z tohto dôvodu možno označiť sociálne vplyvy návrhu zákona ako pozitívne.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
5
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zverejňovaním vybraných návrhov na začatie konania, platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu (tlačivá) na webovom sídle MS SR sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I. (informatívna úroveň) a upovedomením účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami podľa § 45 ods. 4, o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 elektronickými prostriedkami sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou II. až III.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
Nie
6
(Uveďte popis zmien.)
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie
7
B. Osobitná časť
K článku I (Občiansky súdny poriadok)
K bodom 1, 2 a 10 (§ 42 ods. 3, § 43 ods. 1, § 79 ods. 4)
V navrhovaných zmenách sa premietajú nástroje na urýchlenie konania vo vzťahu k zavedeniu lehôt. Dikcia § 42 ods. 3 sa uvádza do súladu s navrhovanou dikciou § 79 ods. 4, pokiaľ ide o prílohy k podaniu.
V § 43 ods. 1 sa zavádza 60-dňová lehota, do ktorej súd odoslať účastníkovi uznesenie, ako treba vykonať opravu alebo doplnenie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Lehota začína plynúť od doručenia podania.
Právne kvalifikovaný („perfektný“) návrh na začatie konania a jeho prílohy súd odošle do 60 dní.
K bodu 3 (§ 45 ods. 5)
Navrhuje sa explicitne doplniť medzi písomností, ktoré nemožno doručovať elektronickými prostriedkami podľa § 45 ods. 4 aj predvolanie na pojednávanie (pričom v prípade len upovedomenia o vyhlásení rozhodnutia táto možnosť zostáva zachovaná). Porov. zmenu navrhovanú v § 214 ods.3.
K bodu 4 (§ 58a)
V § 58a sa upravuje všeobecné pravidlo ohľadne začiatku plynutia zákonom určených lehôt. Zákonom určená lehota, v ktorej súd rozhodnúť o návrhu účastníka, začne plynúť od podania návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti. V platnom OSP existujú osobitné lehoty s osobitne určeným počiatkom ich plynutia (napr. predbežné opatrenia, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti). Z tohto dôvodu sa upravuje možnosť odlišnej osobitnej úpravy od všeobecného pravidla (porov. „ak nie je ustanovené inak“). Nedodržanie lehoty nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
K bodom 5 a 9 (§ 74 ods.3, § 77a)
Ustanovenie § 74 sa dopĺňa o určenie príslušnosti súdu v prípade, ak predmetom predbežného opatrenia je návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia. Ako príslušný súd sa navrhuje všeobecný súd odporcu a v prípade jeho absencie súd, v obvode ktorého sa nachádza majetok, ktorého sa predbežné opatrenie týka. Takéto riešenie spĺňa zásadu hospodárnosti konania a je kompatibilné s predbežným opatrením vydaným v ktoromkoľvek štádiu konania (i po jeho skončení).
8
Zmena úpravy reaguje na potrebu riešiť dve odlišné situácie vo vzťahu k právnym nástrojom EÚ :
-predbežné opatrenie, ak meritórne konanie beží alebo bude bežať v cudzine,
-predbežné opatrenie v čase od vydania rozhodnutia do jeho vyhlásenia vykonateľným v Slovenskej republike.
Úprava reaguje predovšetkým na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 200 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Efektívnosť výkonu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte vyžaduje, aby bolo možné vydať predbežné opatrenie v štádiu po podaní návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike do právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okrem toho v zmysle citovaného nariadenia je možné návrh na predbežné opatrenie podať aj súdu členského štátu, ktorý nekoná vo veci samej. Táto možnosť reagujú na skutočnosť, že uznanie resp. výkon cudzieho predbežného opatrenia nie je v medzinárodnom kontexte v zásade možný či prípustný.
Súčasne s úpravou vydávania predbežných opatrení sa navrhuje vypustenie § 37f ZMPS (článok II, bod 3), aby sa právomoc slovenského súdu vydávať predbežné opatrenia obmedzila len na situácie, v ktorých slovenské súdy majú takýto medzinárodný záväzok vyplývajúci z právneho nástroja alebo medzinárodnej zmluvy. Záväzok umožniť prijatie predbežných opatrení v súvislosti s vykonateľnosťou či výkonom rozhodnutí obsahujú len právne nástroje EÚ. Možnosť vydania predbežných opatrení v situácii, že meritórne konanie beží v cudzine, vyplýva tak z nariadení EÚ, ako aj medzinárodných zmlúv. Nariadenia v súvislosti s cudzím rozhodnutiami, ktorých výkon je potrebné chrániť predbežným opatrením poznajú len dva mechanizmy: buď konanie o vyhlásenie vykonateľnosti alebo priamo výkon (u tých nástrojov, ktoré zrušili požiadavku vyhlásenia vykonateľnosti a neumožňujú proti uznaniu namietať).
V nadväznosti na uvedené sa v samostatnom § 77a upravuje osobitne problematika predbežných opatrení týkajúcich sa cudzích rozhodnutí (vrátane spôsobov zániku predbežného opatrenia)
K bodu 6 (§ 75 ods. 2)
V prípade úpravy pomerov maloletých detí býva častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia skutočnosť, že navrhovateľ nevie odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci je napríklad osobná starostlivosť fyzickej osoby o dieťa vhodnejšia ako napr. starostlivosť zariadenia. V záujme predchádzania neprijateľným praktikám v procese sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti je potrebné, aby v prípade, ak fyzická osoba ktorej byť dieťa odovzdané do starostlivosti, nepatrí do okruhu blízkych osôb podľa Občianskeho zákonníka, musela byť zapísaná v zozname žiadateľov o pestúnsku
9
starostlivosť a osvojenie. Zabráni sa tým obchádzaniu zoznamu žiadateľov ako aj situácii, kedy by sa o dieťa starala nepreverená cudzia osoba.
K bodom 7 a 8 (§ 76 ods. 1 a ods. 5)
Navrhuje sa umožniť súdu nariadiť predbežné opatrenie aj pri zverovaní dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (porov. § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
K bodom 10 a 59 (§ 79 ods. 3, § 374b)
Rezort spravodlivosti považuje za účelnejšie a pružnejšie riešenie zverejniť vzory návrhov (tlačív) na svojej internetovej stránke, v porovnaní s ich vydávaním vo všeobecne záväznom právnom predpise.
Predkladateľ pripravuje v rámci nástrojov na zjednodušenie začatia konania a urýchlenia konania zverejniť na svojom webovom sídle vzory vybraných návrhov na začatie konania. S návrhmi tlačív v tejto prvej fáze nebudú spojené žiadne právne následky. Ich cieľom je uľahčiť prácu súdu, najmä odbremeniť od výziev na odstránenie vád návrhov a zjednodušiť účastníkovi prístup k súdu, najmä, ak nemá právneho zástupcu.
K bodu 11 (§ 88 ods. 1 písm. o/)
V úprave príslušnosti súdu na konanie vo veciach ochrany osobnosti sa navrhuje návrat k osvedčenej právnej úprave „všeobecného súdu odporcu.“ Aktuálna koncepcia príslušnosti súdu v týchto veciach sa v praxi neosvedčila.
Navrhovaná zmena predpokladá aj ustálenie judikatúry (resp. jej väčšiu stabilitu). V praxi možno vysledovať prípady, kedy súdy opomínajú reflektovať na judikatúru ESĽP (porov. napr. aktuálne rozhodnutie ESĽP vo veci ochrany osobnosti v kauze Ringier Springer Slovakia, a. s. proti SR, č. 41262/05 (rozsudok je z 26. júla 2011).
K bodu 12 (§ 88 ods. 2)
Vzhľadom na praktické problémy týkajúce sa určovania miestnej príslušnosti pri spotrebiteľských veciach, s ohľadom na nejednotnosť rozhodovania súdov v tejto otázke, potrebu zabezpečenia maxím pre ochranu spotrebiteľa a predvídateľnosť práva, sa navrhuje v § 88 ods. 2 zmena. Jej účelom je umožniť spotrebiteľovi uplatniť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v mieste jeho bydliska.
Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak
10
navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je však navrhovateľom spotrebiteľ je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
K bodom 13 až 15 (§ 92 ods. 5, § 95 ods. 3, § 96 ods. 3)
V navrhovaných zmenách sa premietajú nástroje na urýchlenie konania vo vzťahu k zavedeniu lehôt. Upravuje sa lehota, v ktorej súd vyzve na vyjadrenie účastníkov konania, ak je potrebný ich súhlas na to, aby mohol súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil, a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. O návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania má súd rozhodnúť do 30 dní od podania návrhu.
Osobitná lehota sa zavádza pre vydanie procesného rozhodnutia o zmene návrhu v § 95 ods. 3. Ak je súd s návrhom na zmenu návrhu resp. s vecou oboznámený, dokáže pružne reagovať na pojednávaní, na ktorom ku zmene došlo. Ak to nebude možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. Mimo pojednávania súd rozhodne o zmene návrhu do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu. Pôjde o situácie, kedy súd nemal ešte reálne priestor na oboznámenie sa s danou vecou.
Procesným výsledkom situácie upravenej v platnom ustanovení § 96 ods. 3 je zastavenie konania. Situácia je tu procesne jednoznačná, súd môže rýchlo reagovať rozhodnúť. Explicitne sa navrhuje zakotviť 30-dňovú lehotu počítanú od späťvzatia návrhu, do ktorej súd rozhodne o zastavení konania.
K bodu 16 (§ 102 ods. 1)
Praktické skúsenosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ukazujú, že je potrebné upraviť ustanovenie o predbežnom opatrení po začatí konania tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že je možné predbežným opatrením upraviť aj pomery maloletého dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, nakoľko je to v jeho záujme, napr. v prípade, ak bol podaný návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti rodičom, ak bol podaný návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti a podobne.
K bodu 17 (§ 105 ods. 3)
Do ustanovenia § 105 ods. 3 sa premieta doteraz súdnou praxou zaužívaná
11
(„obyčajová“) lehota pri rozhodovaní nadriadeného súdu v sporoch o miestnu príslušnosť.
K bodu 18 (§ 114 ods. 3)
Vo veľkom množstve prípadov starostlivosti o maloletých je odporca (rodič) v cudzine a získanie vyjadrenia vo veci od neho môže byť problematické obvyklými cestami medzinárodnej spolupráce buď z dôvodu, že tieto nie k dispozícii (daný štát nie je zmluvnou stranou žiadnej použiteľnej zmluvy) alebo orgány v cudzine neposkytujú alebo nie schopné poskytnúť požadovanú právnu pomoc. Absolútny zákaz súdu vyzvať odporcu k písomnému vyjadreniu je preto kontraproduktívny k účelu zistenia plného skutkového stavu veci a umožnenia účastníkovi vyjadriť sa k veci.
K bodu 19 (§ 115a ods. 2)
Navrhovanou explicitnou úpravou sa odstraňujú doterajšie nejasnosti o tom, či súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, alebo ich výslovné vzdanie sa práva na verejné prejednanie veci v zmysle platného § 115a ods. 1 sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. Výslovne sa v ustanovení § 115a ods. 2 dopĺňa požiadavka poučovacej povinnosti ohľadne spomenutých práv účastníkov.
K bodom 20, 23, 24, 25 a 26 (§ 119, § 147, §147a, §148)
Ustanovenie je reakciou na podnety zo súdov týkajúcich sa obštrukcií účastníkov a ich právnych zástupcov v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na pojednávaní, najmä vo vzťahu k zdravotným dôvodom a oneskoreným ospravedlnením ich neúčasti. Na obdobný problém aktuálne reaguje vládny návrh novely Trestného poriadku (tlač 342). Účastník, ktorý navrhne odročenie pojednávanie, bude musieť súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. Navrhuje sa, aby návrh na odročenie pojednávania obsahoval najmä
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, faxu, alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Ak dôvodom na odročenie pojednávania bude zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania bude obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní, ak dôvodom je zdravotný stav. Za takéto vyjadrenie sa bude považovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, či účastník je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.
Ak súd rozhodne o odročení nariadeného pojednávania, na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zaviní, prípadne bude výsledkom
12
náhody, ktorá sa mu prihodila, bude mať účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. To nebude platiť, ak účastník alebo jeho zástupca splní povinnosť podľa navrhovaného § 119 ods. 2 t.j. bude informovať včas súd a návrh na odročenie bude obsahovať požadované náležitosti a zároveň žiadosť o odročenie bude doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Právo požadovať 15 eur je limitované 15-dňovou lehotou v § 147a ods. 5. Toto právo vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia bude neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.V priebehu príprav návrhu zákona bola otázka určenia výšky sumy na pracovných stretnutiach predmetom viacerých debát. Predkladateľ zvolil ako kompromisné riešenie pevnú čiastku 15 eur.
Účastník zastúpený advokátom, prítomným na pojednávaní, ktoré bude odročené z dôvodu podľa § 147a ods. 1 na strane zástupcu protistrany z radov advokátov, bude mať právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. Toto právo vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia bude neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo požadovať túto sumu bude limitované 15-dňovou lehotou v § 147a ods. 5.
O nárokoch na obe uvedené sumy rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrhu. Expressis verbis sa ustanovuje, že takéto rozhodnutie súdu nebude mať vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.
V § 147 ods. 1 a 2 sa navrhuje zmeniť doterajší fakultatívny mechanizmus na obligatórny.
V § 148 sa explicitne dopĺňa následok situácie, ak u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, v akom spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
K bodu 21 (§ 138 ods. 2 až 4)
V § 138 ods. 2 4 sa navrhuje spružniť mechanizmus vo veciach návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Expressis verbis sa dopĺňa úprava týkajúca sa účinkov rozhodnutia o priznaní nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z. z. S cieľom spružniť rozhodovanie súdu a zároveň odbremeniť účastníkov od opráv, či následného dopĺňania neúplných návrhov, upravujú sa osobitné obligatórne náležitosti - prílohy návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkoch. O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní. Podľa platného § 171 ods. 2 OSP, ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené.
13
K bodu 22 (§ 139 ods. 2)
V platnej právnej úprave absentuje lehota, v rámci ktorej by mal súd rozhodnúť o náhrade hotových výdavkov znalca, náhrade za stratu času a o jeho odmene. Po diskusiách, ktoré odzneli na prípravných pracovných stretnutiach, predkladateľ považuje za optimálne riešenie model navrhovaný v ustanovení § 139 ods. 2. Súd rozhodnúť o znalečnom do 30 dní. Lehota začne plynúť od vykonania dôkazu podľa § 127 ods. 1. Ak bolo potrebné vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní bude plynúť až odo dňa vykonania dôkazu doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom.
K bodom 27, 29, 30, 31 (§ 151 ods. 3, § 164, § 165 ods. 2, § 166 ods. 2)
V navrhovaných zmenách sa premietajú nástroje na urýchlenie konania vo vzťahu k zavedeniu lehôt. V § 151 ods. 3 sa navrhuje zaviesť procesnú 30-dňovú lehotu, v ktorej súd rozhodnúť o trovách konania.
Procesné lehoty sa upravujú pre rozhodovanie súdu o oprave a o doplnení rozsudku. Pre súd prvého stupňa sa navrhuje 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o návrhu na opravu alebo návrhu na doplnenie; dlhšia 60-dňová lehota sa ustanovuje pre odvolací súd (vzhľadom na potrebu oboznámenia sa s vecou).
K bodu 28 (§ 158 ods. 4)
Zmena súvisí s úpravou v § 250j ods. 6 (porov. aj platný § 246c ods. 1). Ak súd uloží v rozsudku osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, písomné vyhotovenie rozsudku sa bude doručovať aj tejto osobe.
K bodu 32 (§ 169 ods. 2)
Do výpočtu uznesení, ktoré musia obsahovať odôvodnenie, sa navrhuje doplniť uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko platí všeobecné pravidlo, že sa neodôvodňuje uznesenie, ktorým sa vyhovie návrhu v plnom rozsahu. K tomu porov. zmenu v § 138.
K bodom 33 a 34 (§ 172 ods. 8, § 175 ods. 2)
Rezort spravodlivosti považuje za účelnejšie a pružnejšie riešenie zverejniť vzor platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu (tlačivo) na svojej internetovej stránke, v porovnaní s časovo náročnejších postupom spojeným s ich vydávaním prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu.
Predkladateľ pripravuje v rámci nástrojov na zjednodušenie začatia konania a urýchlenia konania zverejniť na svojom webovom sídle vzor zmenkového platobného
14
rozkazu (aj vybraných návrhov na začatie konania). Obdobné následky, aké spája Občiansky súdny poriadok v § 172 ods. 8 s podaním platobného rozkazu na tlačive, budú spojené s podaním zmenkového platobného rozkazu na (aktuálne pripravovanom) tlačive.
K bodom 37 a 38 (§ 176 ods. 3)
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom sa navrhuje expressis verbis zakotviť lehotu, v ktorej súd rozhodnúť a to najneskôr do troch mesiacov od dňa začatia konania.
Navrhuje sa určiť, že súd musí rozhodnúť do jedného mesiaca (30 dní), ak koná o určení mena/priezviska maloletého dieťaťa a o ustanovení poručníka. V obidvoch prípadoch , o. i. aj vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa, sa ukázalo ako neprijateľné konať šesť a viac mesiacov (podľa informácií orgánov SPO a SK, aj keď ojedinele, trvajú tieto konania rok aj dva).
K bodu 39 (§ 176 ods. 6)
Návrh sa snaží vyriešiť vážny aplikačný problém a to nejednoznačnosť právnej úpravy plnenia podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce ustanovuje, že navrhovateľ musí byť zapísaný do zoznamu žiadateľov, avšak vzhľadom na svoju hmotnoprávnu povahu nerieši jednoznačne kedy byť táto podmienka splnená. Znenie pripúšťa dvojakú interpretáciu t.j. ku dňu podania návrhu ako aj počas samotného konania. Z pohľadu zachovania zákonných procesov sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti je potrebné, aby bolo jednoznačne upravené, že podmienka zapísania do zoznamu žiadateľov musí byť splnená ku dňu podania návrhu, čím sa predíde zriedkavým, avšak neprijateľným situáciám, kedy k dieťaťu podané dva návrhy na zverenie.
K bodu 40 (§ 179a)
Účelom nového ustanovenia je napomôcť rodičovi, ktorý sa na základe Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ozn.č. 119/2001 Z.z.) domáha návratu dieťaťa z cudziny, pri preukázaní v konaní pred cudzím súdom, že premiestnením dieťaťa do cudziny inou osobou (druhým rodičom) alebo jeho zadržiavaním v cudzine došlo k porušeniu jeho zákonných alebo súdom upravených rodičovských práv a povinností. Článok 3 citovaného dohovoru obsahuje definíciu situácií, v ktorých sa premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa považuje za neoprávnené, pričom existencia rodičovských práv a povinností k dieťaťu sa vždy preukazuje podľa hmotného práva štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred takýmto premiestnením alebo zadržaním. U dieťaťa, ktoré obvyklý pobyt v Slovenskej republike, sa teda tieto otázky budú posudzovať podľa Zákona o rodine.
15
Keďže sa existencia rodičovských práv a povinností k dieťaťu v konaní o návrat dieťaťa v cudzine musí preukazovať vždy podľa cudzieho práva (v danom prípade slovenského), možnosť vydania rozhodnutia spôsobom upraveným v navrhovanom ustanovení by žiadateľovi značne uľahčila procesnú situáciu v cudzine. Takúto možnosť predvída článok 15 cit. dohovoru, aj keď neukladá zmluvným štátom povinnosť takéto rozhodnutia vydávať. Doterajšia prax z konania o návrat detí z cudziny do Slovenskej republiky však ukazuje, že obzvlášť vo vzťahu ku štátom obyčajového práva (Veľká Británia, USA a pod.) by možnosť vydania takéhoto rozhodnutia bola žiaduca.
Vzhľadom na účel, ktorý vydanie tohto rozhodnutia sleduje, sa nevyžaduje (a bolo by to vzhľadom na charakter konania v cudzine aj kontraproduktívne), aby účastníkom konania bola protistrana (t.j. rodič, ktorý dieťa do cudziny premiestnil alebo ho tam zadržal), aby súd nariaďoval pojednávanie alebo aby proti rozhodnutiu existoval opravný prostriedok. Účelom je dosiahnuť urýchlené vydanie rozhodnutia, ktoré možno použiť v konaní v cudzine ako dôkaz o existencii rodičovských práv a povinností a o ich porušení. Na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu stačí znalosť právnej situácie podľa zákona o rodine a obsah prípadných existujúcich súdnych rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností.
K bodu 41 (§ 180a ods. 5)
Navrhuje sa zmeniť doterajšiu obligatórnu úpravu na fakultatívnu vzhľadom na to, že každý prípad treba posudzovať ad hoc osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. Účastníkom konania je vždy rodič dieťaťa.
Je na zvážení súdu, či je v danom konkrétnom prípade nevyhnutné v rámci dokazovania vypočuť, toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, v praxi najčastejšie osoba, ktorá má záujem si dieťa osvojiť. Záujem dieťaťa musí byť prvoradý.
K bodu 42 (§ 189a ods. 2)
Navrhované doplnenie reaguje tak na situácie upravené v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (článok II bod 8), ako aj na situácie, ktoré budú vyplývať z pripravovanej ratifikácie haagskeho Dohovoru o ochrane dospelých osôb z roku 2000, podľa ktorého sa rozhodnutia o pozbavení či obmedzení spôsobilosti uznávajú bez ďalšieho konania ( uznanie osobitným výrokom podľa cit. zákona nebude potrebný). Aj v tých prípadoch je z dôvodu prehľadnosti, ktorej cieľ plní Notársky centrálny register listín, potrebné zabezpečiť evidenciu takéhoto cudzieho rozhodnutia, ktoré bude mať právne účinky v Slovenskej republike. Miestna príslušnosť je upravená po vzore § 86, keďže spravidla pôjde o rozhodnutia týkajúce sa slovenského občana žijúceho v cudzine.
16
K bodu 43 (§ 202 ods. 3 písm. k)
Navrhuje sa rozšíriť aplikáciu § 202 ods. 3 písmena k) na celé ustanovenie § 17 (t.j. aj na uznesenia, ktorým sa rozhoduje o vylúčení zapisovateľ, iného pracovníka súdu, znalca, tlmočníka).
K bodu 44 (§ 214)
Navrhuje sa rozšíriť okruh vecí, v ktorých odvolací súd nariadi vždy pojednávanie o veci súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
V priebehu príprav návrhu novely zákona pracovná skupina analyzovala, ako v praxi nachádza uplatnenie rozhodovanie vo veciach tzv. dôležitého verejného záujmu podľa § 214 ods. 1 písm. c/ a či je tento pojem dostatočne vymedzený v právnom poriadku. Výsledky analýzy ukázali, že v praxi odvolacích súdov je nariadenie pojednávania z uvedeného dôvodu využívané minimálne. Po viacerých diskusiách predkladateľ nezvolil riešenie spočívajúce vo vypustení ustanovenia § 214 ods. 1 písm. c) OSP. Zo súdnej praxe vyvstala potreba vypustiť doterajšiu obligatórnu požiadavku na nariadenie pojednávania na odvolacom súde pri drobných sporoch 214 ods. 1 písm. b), § 115a ods.2), ak súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania.
S cieľom spružniť komunikáciu účastníka a odvolacieho súdu sa ustanovuje, že ak odvolací súd ´bude rozhodovať rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami podľa § 45 ods. 4, o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Ak odvolací súd verejne vyhlási rozsudok bez nariadenia pojednávania, doručí ho prítomným účastníkom hneď po jeho vyhlásení a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní.
K bodu 45 § 217 ods. 3)
Pri príprave návrhu zákona vyvstali otázky v súvislosti s určením začiatku plynutia novo upravených zákonných procesných lehôt určených pre odvolací súd. V § 217 ods. 3 sa expressis verbis upravuje, že lehota začne plynúť najskôr od predloženia veci odvolaciemu súdu.
K bodu 46 (§ 228 ods. 1)
Rastúci počet nariadení upravujúci cezhraničný výkon rozhodnutí zavádza ako protiopatrenie k zrušeniu konania o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné
17
možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia v štáte pôvodu. Toto preskúmanie umožniť napraviť vady konania spôsobené nezabezpečením dostatočnej procesnej ochrany právu obhajoby odporcu. Obsahovo zodpovedá v podmienkach Slovenskej republiky inštitútu obnovy konania.
Nakoľko informácia o spôsobe preskúmania právoplatného rozhodnutia je predovšetkým určená pre odporcu žijúceho v cudzine, ktorý nie je orientovaný v právnom poriadku štátu, ktorého súd rozhodnutie vydal, sa javí ako vhodné v záujme právnej istoty výslovne ustanoviť, že opravným prostriedkom, ktorý v Slovenskej republike v týchto prípadoch k dispozícii, je obnova konania.
K bodu 47 (§ 250j ods. 3)
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je podľa platného ustanovenia § 250j ods. 3 dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Zároveň je ale nepreskúmateľnosť takým istým dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu aj podľa § 250j ods. 2 písm. d). Podľa ustanovenia § 250ja ods. 1 je proti rozsudku zrušujúcemu rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 prípustné odvolanie, zatiaľ čo proti rozsudku súdu zrušujúcemu rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 odvolanie nie je prípustné. Je teda na voľnej úvahe sudcu, ktoré ustanovenie v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu použije. Zásadným spôsobom sa potom mení možnosť účastníka konania podať opravný prostriedok. Ďalším podstatným rozdielom medzi oboma ustanoveniami je rozsah viazanosti súdov žalobou. V prípadoch podľa 250j ods. 2 je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, zatiaľ čo v prípadoch podľa § 250j ods. 3 rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný nie je. V aplikačnej praxi dochádza k situáciám, kedy súdy nerozlišujú medzi týmito ustanoveniami, pokiaľ ide o rozsah viazanosti súdu žalobou.
K bodu 48 (§ 250j ods.4)
Navrhuje sa riešiť problematika, ktorá sa v praxi opakuje a súvisí s rozsudkami súdov, ktorými súd v zmysle § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Nakoľko sa v praxi vyskytujú rôzne názory na to, od kedy začať správny orgán nové konanie (žalobcovia zastávajú názor, že správny orgán je povinný znovu konať odo dňa právoplatnosti rozsudku, podľa druhého názoru však príslušný správny orgán môže začať vo veci konať po vrátení všetkých s vecou súvisiacich administratívnych spisov, ktoré boli súdu za týmto účelom zapožičané), bolo by vhodné, aby bol určený čas, od kedy je príslušný správny orgán povinný vo veci ďalej konať. Z týchto dôvodov sa navrhuje novelizovať § 250j tak, aby bol jednoznačne určiteľný začiatok plynutia lehoty na konanie pre dotknutý správny orgán.
18
K bodom 49 a 50 (§ 250j ods. 6, § 250ja ods. 1)
V správnom súdnictve sa navrhuje umožniť zmenu rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Úpravou sa posilňuje účel efektívneho súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí; v danom prípade zavedením prieskumu tzv. fiktívnych rozhodnutí. Odvolanie proti rozsudku súdu bude prípustné.
Keďže zákon č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je založený na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, t.j. na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť, aj ustanovenie o súdnom prieskume rozhodnutia o nesprístupnení informácie by malo vyjadrovať konštrukciu, že súd môže uložiť povinnosť sprístupniť informácie, ak NEexistujú dôvody pre NEsprístupnenie informácie (t.j. ustanovenie by malo obsahovať negácie). Ustanovenia by preto nemalo byť formulované pozitívne teda tak, že ak tu dôvody pre sprístupnenie informácie“ - pretože informácia sa v zmysle zákona sprístupní nie vtedy, ak dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie dôvody pre jej nesprístupnenie. Súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie. Navrhuje sa, aby súd mal možnosť vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol aj ostatné dôvody, pre ktoré nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť teda aj tie dôvody, ktoré nie uvedené v rozhodnutí o nesprístupnení informácie, proti ktorému bola podaná žaloba. Tieto dôvody uvedené správnym orgánom by boli pre súd podkladom pre rozhodovanie o tom, či existujú zákonné dôvody pre nesprístupnenie požadovanej informácie a či súd nariadi alebo nenariadi sprístupnenie informácie. V súčasnosti súd nemá možnosť nariadiť správnemu orgánu, aby informáciu sprístupnil, čo negatívny vplyv na včasnosť a efektívnosť súdneho prieskumu a na včasnosť prístupu k informáciám. Na Slovensku sa aj pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí o nesprístupnení informácií (vrátane informácií o životnom prostredí) uplatňuje iba výlučne tzv. kasačný princíp, čo znamená, že súd môže nezákonné rozhodnutie správneho orgánu iba zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, avšak nemôže správnemu orgánu prikázať sprístupniť informáciu. V novom konaní síce musí správny orgán rešpektovať právny názor súdu, ale stáva sa, že správny orgán znovu rozhodne o nesprístupnení informácie, a to z iného dôvodu, ktorý nebol predmetom súdneho prieskumu. Problém predstavuje aj zrušovanie rozhodnutí iba z formálnych dôvodov napríklad pre „nedostatok dôvodov“ (nepreskúmateľnosť). Možno sa stretnúť s praxou, že správne orgány v „citlivých“ prípadoch vedome vydávajú nepreskúmateľné rozhodnutia a to aj opakovane, po predchádzajúcom