DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tlač 453 (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladaný návrh zákona vypracovalo ministerstvo spravodlivosti na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 (august). Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 452). Popri tomto návrhu zákona (tlač 453) a ústavného zákona (tlač 452) sa do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 454). Ak bude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, legislatívny proces vo veci vládneho návrh zákona tlač 454 nebude pokračovať. A naopak, ak novela Ústavy Slovenskej republiky nebude schválená, nebude pokračovať legislatívny proces vo veci vládneho návrhu zákona tlač 453.

Účelom tohto návrhu zákona v čl. I je vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho fungovania inštitútu hodnotenia sudcov a disciplinárneho konania sudcov. Návrh zákona súčasne zavádza do systému volieb členov Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) sudcami regionálny (územný) princíp. Návrh zákona ďalej v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu. V záujme dosiahnutia proporcionálneho zastúpenia jednotlivých krajov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súdnej rade sa navrhuje zaviesť regionálny princíp volieb deviatich členov súdnej rady sudcami. To znamená, že doterajší volebný obvod, ktorý tvorilo územie Slovenskej republiky sa nahradí deviatimi volebnými obvodmi v členení podľa jednotlivých územných obvodov krajských súdov a osobitne pre Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súčasne sa v záujme zvýšenia transparentnosti činnosti súdnej rady navrhuje, aby hlasovanie súdnej rady bolo vždy verejné a súčasne, aby bolo vylúčené hlasovanie súdnej rady „per rolam“. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje zavedenie inštitútu odlišného stanoviska v prípade nesúhlasu člena súdnej rady s jej rozhodnutím. Podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, ktoré rozhodujú v zbore sa navrhuje zaviesť povinnosť zverejňovať materiály, o ktorých súdna rada rokuje; rovnako sa budú zverejňovať aj odlišné stanoviská členov súdnej rady.

Základné zmeny pri hodnotení sudcov (čl. II) zahŕňajú obnovenie pravidelného hodnotenia sudcu každých päť rokov (pôvodne zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z.), zavedenie mechanizmu opätovného hodnotenia sudcu (po jednom roku) z dôvodu predchádzajúceho zistenia nedostatkov v práci sudcu a možnosť straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom (doplnenia úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov). Súčasne sa navrhuje precizovať úpravu procesu hodnotenia sudcu.

Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, čím sa výrazne obmedzí riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Na účely občianskej kontroly disciplinárnych senátov bude ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou. V rámci právnej úpravy disciplinárneho konania sa súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré zrejmé nedostatky tejto právnej úpravy (plynutie lehôt, vypustenie obsolentných ustanovení a pod.).

Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schváli na svojom rokovaní dňa 10. augusta 2011.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: 8.7.2011-28.7.2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Právomoc súdnej rady schvaľovať zásady podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnej rade je zákonnou právomocou súdnej rady. K dnešnému dňu platné zásady výberových konaní nezodpovedajú platnému zneniu zákonnej úpravy výberových konaní, resp. čiastočne prekračujú rámec zákonnej úpravy, čím súdna rada de facto nahrádza činnosť, ktorá môže byť v právnom štátne zverená jedine zákonodarnému orgánu. Navrhuje sa preto vypustiť oprávnenie súdnej rady schvaľovať zásady výberových konaní a hodnotenia sudcov (ktoré neboli za takmer 10 rokov existencie zákona vôbec vydané), pričom ich pôvodne zamýšľaný obsah bude inkorporovaný do všeobecne záväzných právnych predpisov – zákona a vyhlášky vydané na jeho vykonanie.

K bodom 2 a 3

Základným cieľom navrhovanej úpravy je zákaz hlasovania per rolam. Predkladateľ má za to, že tento spôsob hlasovania nie je žiaduci. Naviac, v súčasnosti je tento spôsob hlasovania upravený len v rokovacom poriadku súdnej rady bez akejkoľvek zákonnej opory. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

K bodu 4

Pokračujúc v napĺňaní požiadavky vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky otvoriť neprimerane uzatvorený súdny systém a zvýšiť transparentnosť rozhodovacej činnosti súdnej rady sa navrhuje zavedenie verejného hlasovania súdnej rady. Rovnako sa vytvára možnosť uplatňovať tzv. odlišné stanoviská k rozhodnutiam súdnej rady, pričom toto oprávnenie bude mať člen súdnej rady, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdnej rady. Odlišné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať.

Súdna rada nie je povinná odôvodňovať svoje rozhodnutia, čo najmä v personálnej oblasti spôsobuje neprehľadnosť a nepredvídateľnosť jej postupov a rozhodnutí. Nie je ničím neobvyklým, že súdna rada nenavrhne kandidáta na vymenovanie prezidentom za sudcu alebo nepreloží sudcu na súd vyššieho stupňa, hoci o inom úspešnom účastníkovi toho istého výberového konania (neraz s nižším poradím) rozhodne kladne – navrhne ho na vymenovanie, resp. ho preloží na súd vyššieho stupňa. Obdobného charakteru je na tom istom zasadnutí súdnej rady neakceptovanie výberového konania na súd vyššieho stupňa, ak chýbal jeden člen výberovej komisie, pričom pri inom druhovo rovnakom výberovom konaní to nevadí.

Hoci zverejnenie nesúhlasného stanoviska člena súdnej rady s prijatým uznesením nemá žiadny bezprostredný právny následok – nezakladajú, nerušia alebo nemenia sa ním žiadne práva a povinnosti, vo svojich dôsledkoch môže výrazne prispieť k predvídateľnosti rozhodnutí súdnej rady a k vytvoreniu štandardov posudzovania jednotlivých typov návrhov uznesení súdnej rady.

K bodu 5

Navrhovaná právna úprava, podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, zavádza povinnosť súdnej rady zverejňovať materiály, o ktorých bude rokovať, resp. ktoré boli zaradené na rokovanie súdnej rady dodatočne. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

K bodom 6 až 25 (všeobecne)

Zavedenie volebných obvodov kopírujúcich obvody krajských súdov a osobitne volebného obvodu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky má za cieľ (aj) výraznejšie prepojiť činnosť najvyššieho (ústavného) orgánu súdnictva s jeho bezprostredným výkonom nielen na krajských súdoch, ale aj na súdoch prvého stupňa. Takmer 10 ročná prax činnosti súdnej rady ukázala, že špecifické potreby a podmienky konkrétnych súdov – najmä v personálnych otázkach – nie sú dostatočne zohľadňované, osobitne ak nepatrí do obvodu krajského súdu, ktorého sudca je členom súdnej rady. Len účasť člena súdnej rady v jednotlivých výberových komisiách nezabezpečila dostatočné prihliadanie na lokálnu problematiku. Je tiež žiaduce pripomenúť, že doteraz za člena súdnej rady nebol sudcami zvolený sudca súdu prvého stupňa. Viacero volebných obvodov dáva priestor aj na zvolenie sudcovských osobností, pre ktoré je poslaním výkon sudcovského povolania na základnom stupni súdnej sústavy.

K bodu 6

Vzhľadom na zavedenie regionálneho princípu volieb členov súdnej rady volených sudcami je potrebné upraviť ustanovenie o aktívnom volebnom práve. Aktuálna úprava priznáva toto právo všetkým sudcom, ktorí vykonávajú funkciu sudcu ku dňu volieb. Zavedením volebných obvodov je nevyhnutné aktívne volebné právo priznať len pre ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu. Ide o logický a zákonitý prejav uplatňovania regionálneho princípu volieb. Za výkon funkcie sudcu treba považovať aj dočasné pridelenie, resp. dočasné pridelenie na výkon funkcie predsedu súdu – v zmysle navrhovanej právnej úpravy, dočasne pridelení sudcovia budú svoje aktívne volebné právo vykonávať tam, kde reálne vykonávajú funkciu sudcu (a teda nie na „materských“ súdoch); uvedené vyplýva z dikcie „vykonávajú funkciu sudcu“.

K bodu 7

Podľa aktuálnej právnej úpravy „zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady“. To znamená, že každý súd má vlastný zoznam oprávnených voličov. S prihliadnutím na zavedenie volebných obvodov sa navrhuje zaviesť volebné zoznamy len pre jednotlivé volebné obvody, t.j. bude len deväť zoznamov oprávnených voličov. Z praktických dôvodov sa navrhuje, aby predseda sudcovskej rady krajského súdu spolupracoval s predsedami sudcovských rád v príslušnom volebnom obvode. Osobitne je požiadavka na vytvorenie volebného zoznamu riešená vo vzťahu k sudcovskej rade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; k tomu pozri § 11a.

K bodu 8

V odseku 1 sa nanovo koncipuje pasívne volebné právo. Právna konštrukcia, rovnako ako v prípade aktívneho volebného práva, vychádza z regionálneho princípu. To znamená, že kandidovať možno len za ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva svoju funkciu;

pasívne volebné právo je vo vzťahu k dočasne prideleným sudcom (na výkon funkcie sudcu a na výkon funkcie predsedu súdu) koncipované rovnako – rozhodujúce je miesto výkonu funkcie sudcu, nie „materský“ súd.

V odseku 2 sa nanovo upravuje okruh subjektov oprávnených podávať návrhy kandidátov na členov súdnej rady za jednotlivé obvody. Nová právna úprava pri navrhovaní kandidátov na členov súdnej rady zachováva princíp, že kandidátov navrhujú len samosprávne (stavovské) orgány sudcov alebo priamo sudcovia. Podľa doterajšej právnej úpravy kandidáta na členov súdnej rady volených sudcami môžu navrhovať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov a najmenej desať sudcov. Tento koncept bude zachovaný aj v novej úprave.

Pri zavedení regionálneho princípu nie je mysliteľná situácia, kedy ktorákoľvek sudcovská rady by mohla navrhnúť kandidáta na člena súdnej rady v ktoromkoľvek volebnom obvode. Preto sa navrhuje zmena, v zmysle ktorej právo sudcovskej rady navrhovať kandidátov na člena súdnej rady zostane zachované, ale bude limitované na územnom princípe, t.j. v rámci jedného volebného obvodu môže navrhnúť kandidáta na člena súdnej rady ktorákoľvek sudcovská rada, ktorá je zriadená v tomto volebnom obvode (ak sudcovská rada nie je zriadená, jej funkcie plní plénum sudcov; § 45 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Vo volebnom obvode Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak bude môcť spraviť len sudcovská rada tohto súdu.

Podľa aktuálnej právnej úpravy môžu návrhy na kandidátov podávať aj stavovské organizácie sudcov. Toto právo sa navrhuje zachovať. Vzhľadom na celoštátnu pôsobnosť týchto organizácií (je namieste ju predpokladať), sa navrhuje, aby stavovské organizácie mohli navrhnúť svojho kandidáta v ktoromkoľvek obvode. Platí však to isté čo pri sudcovských radách – vyberajú do jednotlivých volebných obvodov len zo sudcov, ktorí vykonávajú funkciu v tomto volebnom obvode.

V rámci jediného volebného obvodu súčasná právna úprava obstojí, v rámci deviatich volebných obvodov však už nie. Preto sa navrhuje aj v tomto prípade zohľadniť regionálny princíp – čo znamená, že právo navrhovať kandidáta na člena súdnej rady majú sudcovia len v rámci jedného volebného obvodu. Inak povedané, nemôže sa spojiť 10 sudcov z rôznych volebných obvodov a navrhnúť kandidáta do jedného volebného obvodu. V aktuálne najmenšom volebnom obvode (Krajský súd Trenčín) pôjde o približne 10 % sudcov. Situácia, aby sudcovská rada napr. Krajského súdu v Bratislave navrhla na kandidáta na člena súdnej rady sudcu, ktorý vykonáva funkciu na napr. Okresnom súd Košice I, t.j. mimo svojho obvodu nemôže nastať – poistkou preto je nové vymedzenie pasívneho volebného práva. Ak by aj došlo k takémuto návrhu, je namieste použitie postupu podľa § 14 ods. 1 zákona.

K bodu 9

Ide o novú právnu úpravu. Podľa doterajšej právnej úpravy sa vytváral len jeden volebný obvod – územie Slovenskej republiky. Zavedením regionálneho princípu je nutné rozdeliť územie Slovenskej republiky na toľko obvodov, koľko je členov súdnej rady volených sudcami. Podľa navrhovaného čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky volia sudcovia deväť členov súdnej rady. Preto sa navrhuje vytvorenie deviatich volebných obvodov, a to na úrovni jednotlivých krajov a osobitne na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa aktuálnej právnej úpravy jediným súdom, ktorý má garantovaného „svojho“ člena súdnej rady je Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko

jeho predseda je z titulu tejto funkcie súčasne aj predsedom súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa preto vytvára osobitný volebný obvod pre Najvyšší súd Slovenskej republiky na účely zvolenia vlastného kandidáta, čím sa zabezpečí účasť zástupcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súdnej rade.

K bodu 10

Volebnými orgánmi podľa platnej právnej úpravy sú hlavná volebná komisia a volebné komisie. Volebné komisie sa podľa platnej právnej úpravy zriaďujú na najvyššom súde, Špecializovanom trestnom súde a na krajských súdoch. S prihliadnutím na koncept deviatich volebných obvodov nová právna úprava ponecháva volebné komisie na krajských súdoch a Najvyššom súde Slovenskej republiky a bude teda platiť princíp, že volebná komisia sa vytvára len jedna v každom volebnom obvode.

K bodu 11

Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

K bodu 12

Podľa aktuálnej úpravy „Ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie zvolá predseda súdnej rady najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb.“. Z uvedeného textu možno vyvodiť povinnosť predsedu súdnej rady zvolať ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie. Niet však mechanizmu pre prípad, že predseda súdnej rady ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie nezvolá. Doplnenie právnej úpravy je práve tou poistkou, ktorá by mala reagovať na prípadné obštrukcie alebo hoci aj nezavinenú nečinnosť zo strany predsedu súdnej rady. Mechanizmus zvolania je nastavený tak, že ak ustanovujúce zasadnutie nezvolá predseda súdnej rady, zvolá ho najstarší člen hlavnej volebnej komisie. Táto právna konštrukcia je bežne zaužívaná aj v iných právnych predpisoch (k tomu pozri napr. § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 zákona NR SR č. 564/1992 Zb., § 5 ods. 4 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z., ale aj § 5 ods. 3 a § 14 ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z.).

K bodu 13

Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

K bodu 14

Ako povinná náležitosť návrhu kandidáta na člena súdnej rady voleného sudcu sa zavádza označenie volebného obvodu, za ktorý ma sudca kandidovať. Tento údaj bude potrebný pri zostavovaní listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Ak návrh nebude túto predpísanú náležitosť obsahovať, uplatní sa postup podľa § 14 ods. 1.

K bodom 15 a 16

Doterajšia právna úprava sa výslovne dopĺňa o požiadavku vyhotovovania listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. To znamená, že každý volebný obvod bude mať vlastnú listinu kandidátov navrhnutých predpísaným spôsobom.

K bodu 17

Riešia sa dve situácie.

V prvej časti novelizačného bodu (nahradenie slov) sa zohľadňuje regionálny princíp volieb. Podľa doterajšej právnej úpravy formulácia „...počet členov súdnej rady, ktorí majú byť zvolení...“ bola formálnym vyjadrením existencie tzv. doplňujúcich volieb. To znamená, že buď sa vyhlási voľba všetkých členov súdnej rady (lebo im napr. všetkým končí funkčné obdobie súčasne) alebo sa vyhlási voľba nižšieho počtu členov súdnej rady (napr. dvoch, lebo dvaja doterajší dvaja z ôsmych členov sa vzdali členstva v súdnej rade). Po zavedení regionálneho princípu však bude platiť, že voľby sa vyhlasujú pre konkrétny volebný obvod, dva a viac volebných obvodov alebo pre všetky volebné obvody. To znamená, že sa neurčuje počet členov, ktorí majú byť zvolení, ale určia sa volebné obvody, v ktorých treba zvoliť (dovoliť) člena súdnej rady, a to preto, aby bol zachovaný vždy a za každých okolností regionálny princíp.

Druhá zmena (pripájaná veta) je novou úpravou a nesúvisí s regionálnym princípom. Ide o zavedenie poistky, ktorá má riešiť možné obštrukcie zo strany predsedu súdnej rady pri vyhlasovaní dňa a miesta volieb. Predseda súdnej rady musí vyhlásiť deň a čas volieb aspoň 60 dní pred ich konaním pričom sa pohybuje v intervaloch podľa druhej vety. Podľa návrhu zákona, ak predseda súdnej rady v lehote podľa prvej vety nevyhlási deň a miesto konania, navrhuje sa, aby deň a miesto konania vyhlásil predseda sudcovskej rady krajského súdu – avšak len pre „svoj“ volebný obvod.

K bodu 18

Dotknuté ustanovenie rieši v platnom znení miesto konania volieb a „neurčito“ aj deň a čas konania volieb. Podľa platnej úpravy sa voľby konajú na zhromaždeniach sudcov v obvodoch jednotlivých volebných komisiách [kde všade sa zriaďujú volebné komisie vyplýva z § 12 ods. 1 písm. b)] v ten istý deň a v tom istom čase. Navrhuje sa toto ustanovenie korigovať tak, aby sa požiadavka „v ten istý deň a v ten istý čas“ vzťahovala len na situácie, keď sa voľby týkajú viacerých volebných obvodov.

K bodu 19

Voľby členov súdnej rady sa uskutočňujú na zhromaždení sudcov, ktorého miesto konania určuje predseda sudcovskej rady príslušného súdu. Vzhľadom na zavedenie deviatich volebných obvodov sa navrhuje zjednodušiť mechanizmus určovania miesta konania zhromaždenia sudcov, a to tak, že tento úkon bude vykonávať predseda sudcovskej rady krajského súdu (volebný obvod sa vytvára na úrovni kraja) pre celý volebný obvod, resp. predseda sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre volebný obvod tohto súdu.

K bodu 20

S prihliadnutím za zavedenie regionálneho princípu sa nanovo formuluje ustanovenie o zostavovaní výsledného poradia kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Konečné poradie kandidátov sa bude vyhotovovať zvlášť pre každý volebný obvod.

K bodu 21

Na účely bezproblémového zisťovania výsledkov volieb a ich vyhodnocovania sa navrhuje doplniť doteraz používané alternatívne kritérium pre určenia výsledného poradia v prípade rovnosti hlasov. Podľa platnej právnej úpravy sa na tento účel zohľadňuje dĺžka výkonu funkcie sudcu, pričom preferovaný je kandidát z dlhšou dobou výkonu funkcie sudcu. Ak by došlo k situácii, že dĺžka výkonu funkcie je rovnaká, navrhuje sa, aby sa výsledné poradie určilo žrebom.

K bodu 22

Ako jedna z náležitostí zápisnice o výsledku volieb sa dopĺňa údaj o volebnom obvode, v ktorom bol kandidát zvolený za člena súdnej rady. Zo zápisnice musí byť teda zrejmé, kto bol v ktorom obvode zvolený za člena súdnej rady. Súčasne sa vypúšťa posledná veta, ktorej úprava je v prípade deviatich volebných obvodov bezpredmetná.

K bodu 23

Doterajšia právna úprava, v zmysle ktorej „Počet zvolených kandidátov sa rovná počtu neobsadených funkcií členov súdnej rady, ktorých majú zvoliť sudcovia“ obstála v prípade jediného volebného obvodu, ak sa súčasne volilo niekoľko členov súdnej rady. Podľa novej právnej úpravy, ak sa súčasne bude voliť niekoľko členov súdnej rady, bude to znamenať, že voľby sa uskutočňujú v toľkých volebných obvodoch, koľko je obsadzovaných „miest“ členov súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa prvá veta § 23 ods. 1. Zmena druhej vety zohľadňuje fakt, že v jednom volebnom obvode môže byť zvolený len jeden člen súdnej rady volený sudcami.

K bodu 24

Osvedčenie o zvolení za člena súdnej rady bude podľa navrhovanej úpravy obsahovať ďalšiu náležitosť, ktorou je údaj o volebnom obvode, v ktorom bude sudca zvolený.

K bodu 25

Podľa navrhovaného čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky deviatich členov súdnej rady volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Zákonná právna úprava detailne popisuje proces voľby a odvolávania člena súdnej rady zvoleného sudcami. Podľa platnej právnej úpravy návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady, tri kolégiá predsedov sudcovských rád alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. Navrhovanou úpravou dochádza k zúženiu okruhu subjektov oprávnených navrhnúť odvolanie člena súdnej rady. Oprávnenie navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami budú mať sudcovské rady (ich nadpolovičná väčšina) a sudcovia (aspoň štvrtina oprávnených voliť) príslušného volebného obvodu, a to len vo vzťahu k členovi súdnej rady zvoleného za tento volebný obvod. Vzhľadom na to, že je v záujme predkladateľa zachovať z dôvodu stability výkonu funkcie člena súdnej rady zvoleného sudcami prísnejšie kritéria pre navrhnutie odvolania člena súdnej rady ako pre navrhnutie jeho kandidatúry na člena súdnej rady, vypúšťa sa ako subjekt oprávnený podať návrh na odvolanie člena súdnej rady kolégium predsedov sudcovských rád. Kolégium predsedov sudcovských rád pozostáva z predsedov sudcovských rád v odvode príslušného krajského súdu. To znamená, čím vyšší počet sudcovských rád, tým vyšší počet členov

kolégia predsedov sudcovských rád. Krajom s najvyšším počtom sudcovských rád je prešovský kraj a banskobystrický kraj – 9 súdov, 9 sudcovských rád, a teda 9 členov kolégia predsedov sudcovský rád. Kolégium predsedov sudcovských rád hlasuje nadpolovičnou väčšinou, t.j. pri zachovaní oprávnenia kolégia podávať návrhy na odvolanie by postačovalo päť hlasov, čo v porovnaní s 10 hlasmi potrebnými pre podanie návrhu na kandidáta do volieb je neprijateľné.

Vo vzťahu k odvolávaniu člena súdnej rady zvoleného sudcami bude platiť, že člen bude odvolaný, ak sa za jeho odvolanie vysloví nadpolovičná väčšina všetkých sudcov oprávnených voliť v príslušnom volebnom obvode.

Osobitne sa rieši situácia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aplikácia navrhovaného § 27 ods. 2 písm. a) je problematická. Vo volebnom obvode Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je len jedna súdna rada, ktorá môže navrhnúť kandidáta za najvyšší súd. A teda ak by mala mať právo navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami najvyššieho súdu, môže nastať situácia, že na navrhnutie odvolania člena súdnej rady bude postačovať menej hlasov ako na jeho navrhnutie za kandidáta na člena súdnej rady. Preto sa navrhuje aplikovať len písmeno b), t.j. navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude môcť štvrtina sudcov tohto súdu, čo pri súčasnom počte sudcov tohto súdu (81) predstavuje 21 hlasov (k 10 hlasom potrebným na podanie návrhu na kandidáta za člena súdnej rady).

K bodom 26 a 27

V súčasne platnom znení zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky absentuje možnosť, aby sa kandidátovi na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, uznávala notárska skúška. Základným cieľom tejto pripomienky je zrovnoprávniť odbornú notársku skúšku s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví, keďže pri výkone iných právnických povolaní je bežnou praxou uznávanie odbornej notárskej skúšky, ako rovnoprávnej s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania Súdnej rady SR.

K bodu 28

Vzhľadom na systémovú zmenu vo volebnom mechanizme sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktorých účelom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu novej právnej úpravy.

Podľa súčasne predkladaného návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky sa predpokladá zánik funkcie predsedu súdnej rady u predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rovnako sa predpokladá aj zánik jeho členstva v súdnej rade. Na účely zabezpečenia potrebného počtu členov súdnej rady, rovnako aj na účely zabezpečenia účasti zástupcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súdnej rade sa v odseku 1 navrhuje osobitný spôsob vyhlásenia doplňujúcich volieb pre volebný obvod Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Sudcom zvoleným za členov súdnej rady podľa doterajších predpisov zanikne funkčné obdobie jeho uplynutím v rovnaký čas, a teda v rovnaký čas budú vyhlásené nové voľby členov súdnej rady volených sudcami. K zániku členstva v súdnej rade doterajším členom zvoleným sudcami dôjde v júni r. 2012. S prihliadnutím na navrhovanú účinnosť novej

zákonnej úpravy (1. január 2012) vzniká teda časový úsek približne polroka, počas ktorého môže dôjsť k zániku členstva v súdnej rade aj z iných dôvodov ako uplynutím funkčného obdobia (napr. vzdaním sa funkcie člena súdnej rady). Pre prípad, že sa tak stane do uskutočnenia riadnych volieb, prechodné ustanovenia v odsekoch 2 a 3 upravujú vykonanie doplňujúcich volieb, pričom sa zohľadňuje faktický stav, podľa ktorého nie každý kraj má v súčasnosti zastúpenie v súdnej rade, resp. zastúpenie jednotlivých krajov nie je proporcionálne tak, ako to požaduje nová právna úprava. Zastúpenie jednotlivých regiónov je nasledovné: bratislavský kraj 5 členovia (všetci za najvyšší súd), žilinský kraj 1 člen, trenčiansky kraj 1 člen a košický kraj 1 člen.

Z uvedeného teda vyplýva že len štyri kraje majú reálne zastúpenie v súdnej rade, pričom bratislavský kraj reprezentujú 5 členovia (všetci sudcovia najvyššieho súdu, aj keď v čase pôvodnej voľby vykonávajúci funkcie sudcov na iných súdov).

Prechodné ustanovenie odseku 2 rieši situáciu, keď niektorému z členov súdnej rady, ktorý bol zvolený sudcami a ktorý (po dni účinnosti zákona) vykonáva funkciu sudcu najvyššieho súdu zanikne členstvo v súdnej rade pred očakávaným termínom riadnych volieb. V tomto prípade sa bude postupovať tak, že voľby sa vyhlásia v tom volebnom obvode, ktorý nemá zástupcu v súdnej rade, ak bude takýchto volebných obvodov viac, určí sa ten, v ktorom sa vyhlásia voľby žrebom na rokovaní súdnej rady.

Prechodné ustanovenie v odseku 3 rieši situáciu žilinského, trenčianskeho a košického kraja, ktoré v súčasnosti majú zastúpenie v súdnej rade. Ak po dni účinnosti zákona dôjde k zániku funkcie niektorého z týchto členov súdnej rady, doplňujúce voľby sa vyhlásia v tom volebnom obvode, v ktorom sudca, ktorému zaniklo členstvo v súdnej rade vykonáva funkciu sudcu ku dňu zániku členstva v súdnej rade.

K Čl. II

K bodu 1

Ústava Slovenskej republiky upravuje rámcovo základné aspekty disciplinárnej zodpovednosti sudcov, a to v čl. 136 ods. 3 (disciplinárna zodpovednosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), čl. 138 ods. 2 písm. b) (zánik funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky), čl. 141a ods. 2 písm. e) (voľba predsedov a členov disciplinárnych senátov), čl. 147 ods. 1 (zánik funkcie sudcu) a čl. 148 ods. 1 (preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa). Z citovaných článkov ústavy možno odvodiť, že disciplinárna zodpovednosť sudcov sa vyvodzuje v rámci disciplinárneho konania, ktoré sa uskutočňuje pred disciplinárnym senátom, ak nie je táto právomoc vymedzená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Z ústavného textu teda vyplýva, že inštitucionálne je disciplinárna zodpovednosť sudcov spojená s činnosťou disciplinárneho senátu. Ústava Slovenskej republiky neupravuje inštitút disciplinárneho súdu. Pojem „disciplinárny súd“ má len svoje zákonné vyjadrenie; niet zmienky o ňom v texte Ústavy Slovenskej republiky. Základnou črtou predkladanej zákonnej úpravy disciplinárneho konania je nahradenie doterajšieho spôsobu vytvárania disciplinárnych senátov prostredníctvom rozvrhu práce disciplinárneho súdu novým mechanizmom upraveným priamo v zákone, ktorý bude zárukou pre zamedzenie akejkoľvek manipulácie pri prideľovaní vecí disciplinárnym senátom, či účelovým zmenám v ich zložení, a to pri rešpektovaní ústavou garantovaného práva súdnej rady voliť a odvolávať predsedov a členov disciplinárnych senátov. Z takto vymedzených východísk pre novú právnu úpravu je namieste upustiť od doterajšieho modelu fungovania disciplinárneho

súdu, resp. celkovo od používania pojmu „disciplinárny súd“, nakoľko podľa Ústavy Slovenskej republiky disciplinárnu zodpovednosť vyvodzuje vždy disciplinárny senát. Na úrovni zákonnej úpravy preto postačuje, ak zákon ustanoví konkrétny súd, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov po stránke organizačnej a technickej (poskytnutie priestorov, administratívny aparát a pod.), a ktorý vytvorí reálne predpoklady pre ich fungovanie.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje v celom texte platného a účinného znenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradiť pojem „disciplinárny súd“ pojmom „disciplinárny senát“. Súčasne s tým sa upúšťa od terminológie „sudca disciplinárneho súdu“.

K bodu 2

Zákon zakazuje výkon funkcie sudcu na dvoch a viacerých súdoch súčasne. S prihliadnutím na zmenu navrhovanú v novelizačnom bode 1 sa v § 12 ods. 1 navrhuje ponechať výnimku súčasného výkonu funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu; výslovná právna úprava zamedzí prípadným výkladovým nezrovnalostiam.

K bodu 3

Poznatky aplikačnej praxe poukazujú na nejednoznačný prístup k posudzovaniu, výkladu a aplikácii § 22 ods. 5 prvá veta „Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30% základného platu.“. Zo znenia právnej úpravy a z prístupu aplikačnej praxe nie je celkom zrejmé, či „dňom pozastavenia“ je deň vydania rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu alebo až deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na charakter inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu a závažnosť dôvodov, pre ktoré sa môže uplatňovať, sa navrhuje túto výkladovú nezrovnalosť vyriešiť tak, že právna úprava výslovne vylúči odkladný účinok podania odvolania proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Nebude sa teda vyžadovať, aby rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bolo právoplatné na to, aby sudcovi bol vyplácaný znížený plat. Súčasne však zostávajú nedotknuté ustanovenia § 22 ods. 6 a 7, podľa ktorých v prípade zrušenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, dôjde k doplateniu rozdielu v plate.

K bodu 4

Právna úprava zohľadňuje jednak nahradenie pojmu „disciplinárny súd“ v celom zákone pojmom „disciplinárny senát“ a súčasne reflektuje nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Disciplinárnym senátom, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu treba rozumieť prvostupňový disciplinárny senát.

K bodu 5

Navrhované doplnenie právnej úpravy nadväzuje na praktické skúsenosti s uplatňovaním inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Podľa platnej právnej úpravy možno výkon funkcie sudcu dočasne pozastaviť len z dvoch dôvodov: vedenie trestného stíhania za úmyselný trestný čin alebo vedenie disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže sudca byť odvolaný z funkcie sudcu. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy sa voči sudcovi začne disciplinárne konanie, v dôsledku čoho dôjde aj k dočasnému

pozastaveniu výkonu funkcie sudcu (v rozhodnutí disciplinárneho súdu je uvedený len tento dôvod) a následne, po dočasnom pozastavení výkon funkcie sudcu začne proti sudcovi trestné stíhanie. Späťvzatím návrhu na začatie disciplinárneho konania (často účelovo, a teda bez meritórneho rozhodnutia) automaticky zo zákona nastávajú účinky podľa § 22 ods. 6 a 7, hoci tu existuje dôvod na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu v podobe prebiehajúceho trestného stíhania. Uvedený jav považuje predkladateľ za nežiaduci a vymykajúci sa účelu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, a preto sa navrhuje doplnenie právnej úpravy v § 22a. Zmyslom novej právnej úpravy je v tomto prípade zamedziť vzniku vyššie popísanej situácie. To znamená, že ak kedykoľvek počas trvania dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu nastane ďalší z dôvodov na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, tak disciplinárny súd rozhodne o rozšírení dôvodov dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu aj o dôvod, ktorý nastal až po pôvodnom rozhodnutí o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Ide o analogickú právnu úpravu ako v konaní o väzbe (oba právne inštitúty sú si povahou blízke). Podľa navrhovaného § 22 ods. 3 bude platiť, že ak sú dané oba možné dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu (prebiehajúce disciplinárne konanie, trestné stíhanie), postup podľa § 22 ods. 6 a 7 sa uplatní až v momente kedy odpadnú oba dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.

K bodom 6 a 7

Systém hodnotenia práce sudcov nie je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky novým právnym inštitútom. Rovnako je tento inštitút známy aj z právnych poriadkov iných štátov (väčšina členských štátov Európskej únie, Spojené štáty americké atď.). Existenciu a reálne uplatňovanie hodnotenia sudcov predpokladajú aj medzinárodné dokumenty, resp. odporúčania medzinárodných organizácií, a to formou definovania základných princípov jeho výkonu. Rešpektujúc tieto princípy sa navrhuje komplexná zákonná úprava hodnotenia sudcov.

Vo všeobecnosti je potrebné je v Slovenskej republike rozlišovať hodnotenie fungovania systému súdnictva a hodnotenie sudcu. Na zabezpečenie hodnotenia súdnictva vo všeobecnosti je určený inštitút vnútornej revízie súdov, ktorý sa vykonáva priebežne, resp. ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, aj mimoriadne mimo zákonom určeného cyklu. Hodnotenie práce sudcu sa vykonáva prostredníctvom inštitútu hodnotenia sudcov.

Systém hodnotenia sudcov je súčasťou právnej úpravy dlhodobo. Rovnako dlhodobo je problematické jeho praktické využívanie. Uvedený stav má viacero príčin. Jeho aktuálne formálne vyjadrenie v zákonnej úprave je súčasťou zákona o súdoch, ktorý rámcovo a len čiastkovo upravuje základné zásady jeho realizácie. Obsah a detailnejší postup hodnotenia sudcov majú byť podľa zákona o súdnej rade upravené v zásadách hodnotenia sudcov. Zásady hodnotenia sudcov schvaľuje podľa zákona súdna rada po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti. Táto právna úprava je účinná od roku 2002. K dnešnému dňu niet takto schválených zásad hodnotenia sudcov. Inštitút hodnotenia sudcu teda nemá reálne definovaný obsah. Súčasne zákon požaduje vykonávanie hodnotenia sudcu v rôznych situáciách (pravidelné hodnotenie bolo účelovo zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z.). Na základe uvedeného je teda stav taký, že od súdu k súdu, od kraja ku kraju sa aplikuje právna úprava rôznym spôsobom. Výsledkom toho je, že hodnotenie sudcu nemá vždy požadovanú kvalitu, a teda aj vypovedaciu hodnotu, resp. je bežným javom, že hodnotenie sudcu je len formálne, bez reálnej vypovedacej hodnoty (často pri výberových konaniach pri funkčnom postupe sudcu na súd vyššieho stupňa). Navrhovaná zmena zákonnej úpravy má za cieľ odstrániť

takýto formalistický prístup k hodnoteniu sudcov a ustanoviť predvídateľné kritériá hodnotenia sudcu.

Častou a v podstate oprávnenou požiadavkou sudcov je požiadavka na individuálny prístup k posudzovaniu ich činnosti. Všeobecné, osobitne negatívne paušalizujúce vyjadrenia, vyvolávajú výrazný nesúhlas väčšiny sudcov. Hoci vo vzťahu k justícii platí, že i nízke percento excesov je spôsobilé spochybniť celý systém, je žiaduce, aby vyslovovanie kritiky na činnosť justície bolo adresnejšie; zhodne ako konštatovanie pozitívnych záverov. Práve k uvedenému účelu smeruje znovuzavedenie periodického hodnotenia sudcov – dať mu reálny obsah, ktorého v podobe jeho výsledkov budú verejne prístupný.

Na účely dosiahnutia toho cieľa nová právna úprava upúšťa od zásad hodnotenia sudcov, a to tak, že priamo zákon bude upravovať detailný postup hodnotenia sudcu. Tým pádom sa schválenie zásad hodnotenia sudcov stáva bezpredmetným. Charakteristickou črtou novej právnej úpravy je výrazná ingerencia samotných sudcov v procese hodnotenia.

§ 27

Zavádza sa nový právny inštitút – ročný štatistický výkaz sudcu. Účelom novej právnej úpravy je vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa bude každoročne sledovať výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende – sledujú sa primárne kvantitatívne ukazovatele, avšak nakoľko tieto sami o sebe nepredstavujú komplexný pohľad na prácu sudcu, budú sa zohľadňovať aj kvalitatívne kritériá (napr. zloženie reštančných vecí, znížený nápad sudcu, reálne odpracované dni a pod.). Výkaz bude pokladom pre hodnotenie sudcu. Výkaz sa súčasne bude každoročne zverejňovať.

V tomto prípade nejde o hodnotenie práce sudcu, ale o špecifickú formu štatistického zisťovania stupňa výkonnosti sudcu. Nakoľko je tento výkaz jedným z podkladov, z ktorého vychádza hodnotenie sudcu, jeho úprava bude zakomponovaná do ustanovení o hodnotení sudcu.

Osobitne rieši právna úprava problematiku senátneho rozhodovania, kde sa pridelená vec bude vykazovať u sudcu spravodajcu (tzv. referujúci sudca).

Vzor výkazu bude zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti (podobne ako iné zákonné úpravy, ktoré predpokladajú zverejnenie tlačív, formulárov, či dokonca zmlúv na webovom sídle príslušného štátneho orgánu).

Na účely správy registratúry súdu bude výkaz súčasťou osobného spisu sudcu.

§ 27a

Opätovne sa zavádza pravidelné hodnotenie sudcov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z. Pravidelné hodnotenie sudcov je jeden z nástrojov, ktorý má prispieť k posilneniu dôvery verejnosti v justičný stav. Hodnotenie sudcu sa bude teda vykonávať v rovnakých periódach ako pred 1. januárom 2009, t.j. každých päť rokov. Za výkon funkcie sudcu v tomto prípade nemožno považovať čas prerušenia výkonu funkcie sudcu, či dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Predmetom hodnotenia bude v tomto prípade reálny výkon funkcie sudcu. Hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádzajú samotnému hodnoteniu.

Súčasne zostáva zachovaný (t.j. už v súčasnosti platný) dôsledok negatívneho hodnotenia v podobe prepojenia na disciplinárnu zodpovednosť sudcu [§ 116 ods. 1 písm. c)].

Prípadné negatívne hodnotenie sudcu signalizuje nedostatky v práci sudcu. Zákonná úprava predpokladá, že takto hodnotený sudca dostane priestor na odstránenie zistených nedostatkov. V prípade zistenia nedostatkov v práci sudcu, ktoré budú mať za následok negatívne hodnotenie sudcu sa navrhuje, aby sa po jednom roku vykonalo kontrolné hodnotenie sudcu. Ak sa opätovne zistia nedostatky v práci sudcu, ktoré povedú vo výsledku k negatívnemu hodnoteniu, budú naplnené znaky skutkovej podstaty nového závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. i).

V odseku 1 je novou úpravou len úprava v navrhovanom písmene e); vo zvyšnej časti ide o prevzatú právnu úpravu z doterajšieho znenie § 27, v ktorej sa však vykonávajú nevyhnutné korekcie.

Ustanovenie odseku 2 rieši problematiku iniciovania hodnotenia sudcu v prípade hodnotenie vykonávaného v súvislosti s výberovým konaním (výberové konanie na funkciu predsedu súdu, funkciu sudcu a výberové konanie do vyššej sudcovskej funkcie). Hodnotenie sudcu v tomto prípade začne priamo zo zákona, bez nutnosti žiadať, či navrhovať vykonanie hodnotenia sudcu.

Úprava v odseku 3 je základným pravidlom pre vykonanie prvého hodnotenia sudcu. To znamená, že sudca vymenovaný do funkcie sudcu po 1. januári 2012 (účinnosť zákona) bude prvýkrát hodnotený po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu. Sudcovia, ktorí ku dňu účinnosti zákona už vykonávajú funkciu sudcu a ktorí neboli hodnotení v režime novej právnej úpravy, budú prvýkrát hodnotení podľa prechodných ustanovení zavádzaných týmto návrhom zákona (§ 151w).

§ 27b

Navrhovaná právna úprava nanovo vymedzuje subjekt, ktorý vykonáva hodnotenie sudcu. Vzhľadom na to, že predseda súdu je orgánom riadenia a správy súdu (štátna správa súdov), upúšťa sa od doterajšieho modelu, podľa ktorého hodnotenie sudcu vykonával priamo predseda súdu. Nová právna úprava presúva túto činnosť na predsedov grémií a predsedov kolégií (osobitne je riešená situácia Špecializovaného trestného súdu). Nakoľko je funkcia predsedu grémia a predsedu kolégia volenou funkciou (k tomu pozri obnovenie pôvodnej právnej úpravy § 15 a 16 vykonané zákonom č. 33/2011 Z. z.), návrh zákona v odseku 2 rieši aj situáciu, kedy táto funkcia nebude obsadená; bez ohľadu na dôvod toho stavu. Osobitne s navrhuje vyriešiť hodnotenie „hodnotiteľa“; k tomu pozri znenie odseku 3.

Zo znenia § 27b je teda zrejmé, že „hodnotiteľom“ sudcu bude sudca zastávajúci tzv. vyššiu sudcovskú funkciu – predseda grémia a predseda kolégia. Základnou úlohou grémia okresného súdu a kolégia krajského súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium (kolégium) s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Kolégiá a grémiá sudcov na súdoch sa zaoberajú predovšetkým záležitosťami súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou t.j. odbornou činnosťou sudcov. Preto považuje predkladateľ priamu účasť predsedov grémií a kolégií na hodnotení sudcu za vyhovujúcu z hľadiska zabezpečenia príslušnej odbornej úrovne hodnotenia sudcu.