(§ 119b)Navrhovaná právna úprava podmienok zvolenia navrhnutého kandidáta za člena alebo predsedu disciplinárneho senátu sa preberá z doterajšieho znenia zákona. Z dikcie úvodných viet odsekov 1 a 2 je zrejmé, že predsedom disciplinárneho súdu môže byť len sudca, nesudca môže byť zvolený len ako člen disciplinárneho senátu. Dĺžka funkčného obdobia a možnosť jeho opakovania zostávajú zachované. Rovnako aj podmienky výkonu funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu v prípade sudcov a nesudcov. S navrhovaným ustanovením súvisí aj prechodné ustanovenie v § 151v.
(§ 119c)
Upravuje sa náhodný výber pri kreovaní disciplinárnych senátov pre každú novú vec; výnimky z uplatňovania náhodného výberu sú podobne ako v prípade všeobecných súdov ustanovené priamo a len zákonom. To znamená, že rozvrh práce, resp. iný akt riadenia predsedu súdu, ktorý zabezpečuje činnosť disciplinárnych senátov (§ 119 ods. 4) nemôže zasahovať do činnosti disciplinárnych súdov, nemôže riešiť otázky zastupovania predsedov alebo členov disciplinárnych senátov a rovnako nemôže ovplyvňovať prideľovanie vecí jednotlivým senátom – všetky tieto otázky rieši priamo zákon.
Vychádzajúc z navrhovanej právnej úpravy predsedom senátu bude vždy kandidát sudcovský rád a dvaja členovia senátu budú z kandidátov ministerstva a národnej rady (pomer 1:1:1); jeden z členov je vždy nesudca. Pri trojčlennom senáte pravidlá výberu jeho členov a predsedu budú nasledovné:
1.náhodnosť výberu predsedu senátu bude spočívať v náhodnom výbere osoby predsedu senátu z databázy predsedov senátov,
2.člen senátu, ktorý je nesudca sa bude vyberať z ďalších dvoch databáz, pričom náhodnosť bude spočívať v náhodnom výbere jednej databázy, z ktorej sa vyberie nesudca a následne z náhodného výberu medzi aspoň dvoma členmi senátu, ktorí nie sú sudcami v rámci zvolenej databázy,
3.člen senátu, ktorý je sudca sa bude vyberať náhodným výberom spomedzi členov senátov, ktorí sú sudcami.
Poradie krokov 2 a 3 sa môže zamieňať, t.j. najprv sa náhodným výberom vyberie člen senátu, ktorý je sudca a až následne člen senátu nesudca.
Analogický postup sa použije aj v prípade výberu odvolacieho (päťčlenného senátu), pričom pomer bude 1:2:2 (odsek 2).
V odseku 3 sa definujú základné podmienky náhodného výberu. Náhodný výber sa bude uskutočňovať osvedčeným spôsobom používaným na všeobecných súdov, t.j. prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (k tomu pozri § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Preto, aby výber bolo možné považovať za náhodný, podobne ako v prípade § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovuje sa podmienka, že o náhodný výber pôjde vtedy, ak sa bude vyberať predseda senátu z piatich osôb v rámci príslušnej databázy. V prípade členov disciplinárnych