DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“).
Predkladaný návrh ústavného zákona vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 (august). Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Účelom návrhu ústavného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda najvyššieho súdu nebol predsedom súdnej rady.
Návrh ústavného zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Vláda Slovenskej republiky návrh ústavného zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 10. augusta 2011.
2
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie,
b)nie je obsiahnutá v judikatúre judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
3
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: 8.7.2011-28.7.2011
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
4
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa navrhuje vypustenie právnej úpravy (pôvodná prvá veta), v zmysle ktorej je predseda najvyššieho súdu z titulu svojej funkcie súčasne aj predsedom súdnej rady.
K bodu 2
Podľa platnej právnej úpravy je deväť členov súdnej rady vždy sudcami (ôsmi volení priamo sudcami, predsedom je predseda najvyššieho súdu). Zrušenie prepojenia funkcie predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady je dôvodom pre rozšírenie počtu členov súdnej rady volených sudcami. Na základe uvedeného bude teda počet členov súdnej rady volených sudcami zvýšený o jedného člena (9 členov); paritné zastúpenie súdnej moci v súdnej rade zostáva teda nedotknuté. V zmysle nadväzujúcej a súčasne predkladanej zákonnej úpravy bude územie Slovenskej republiky rozdelené na deväť volebných obvodov, pričom jedným z týchto obvodov bude vytváraný pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, a teda zabezpečí sa tak obligatórne zastúpenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súdnej rade.
K bodu 3
Nakoľko dochádza zrušeniu prepojenia funkcie predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady je namieste upraviť mechanizmus kreovania funkcie predsedu súdnej rady. Navrhuje sa štandardný mechanizmus na základe voľby spomedzi členov súdnej rady.
K bodu 4
Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zamedziť prelínaniu výkonnej a súdnej moci, a to tak, aby členmi súdnej rady ani členmi orgánov sudcovskej samosprávy nemohli byť predsedovia a podpredsedovia súdov ako predstavitelia správy súdu. Uvedený cieľ možno podľa predkladateľa dosiahnuť aj tak, že dôjde k výslovnej úprave nezlučiteľnosti funkcií člena súdnej rady a predsedu vrátane podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
K bodu 5
Účelom prechodného ustanovenia je vyriešiť ďalšie trvanie funkcie súčasného predsedu súdnej rady, a to v nadväznosti na oddelenie tejto funkcie od funkcie predsedu najvyššieho súdu. Podľa navrhovaného znenia dôjde priamo ex constitutione k zániku funkcie predsedu súdnej rady, pričom trvanie funkcie predsedu najvyššieho súdu zostane zachované. Ústavná zmena teda preferuje zachovanie funkcie predsedu najvyššieho súdu na úkor funkcie predsedu súdnej rady. Pre úplnosť a z dôvodu predídenia prípadným výkladovým nezrovnalostiam sa navrhuje skonštatovať súčasne aj zánik členstva v súdnej rade.
Je dôležité si uvedomiť, že podľa platnej právnej úpravy predseda súdnej rady nie je volený a nemá ustanovené funkčné obdobie; to možno len odvodiť nepriamo od funkčného
5
obdobia predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdnej rady vzniká vymenovaním do funkcie predsedu najvyššieho súdu a zaniká spolu so zánikom funkcie predsedu najvyššieho súdu. Ak teda dôjde k oddeleniu funkcie predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady, je legitímne požadovať, aby s účinnosťou takejto ústavnej zmeny došlo k zániku funkcie predsedu súdnej rady.
K Čl. II
S prihliadnutím na očakávanú dĺžku legislatívneho procesu a vytvorenie dostatočnej legisvakačnej lehoty sa navrhuje, aby ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012.
V Bratislave, 10. augusta 2011
Iveta Radičová v.r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Lucia Žitňanská v.r.
ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky