SPRÁVA O SIEDMOM ROKU ČLENSTVA SR V EÚ

Ministerstvo zahraničných vecí SR

2011

ÚVOD

Členstvo SR v EÚ potvrdzuje, že miera úspechu presadenia národných záujmov závisí od miery pochopenia, že ide o formovanie vnútorného/národného prostredia v európskom kontexte. Ďalším prvkom po dosiahnutí dohody je schopnosť efektívne pretransformovať európske ciele a politiky do národného kontextu. Oba procesy by mali tvoriť synergický celok a zaisťovať trvalý a udržateľný rozvoj Slovenska. Ďalším fenoménom, ktorý pomaly stráca svoj prvotný význam je delenie štátov na „staré“ a „nové“ – jednoznačne je možné konštatovať, že spoločné menovatele záujmov jednotlivých členských krajín viac ako dátum ich vstupu do EÚ determinuje ich geografická poloha (vektory sever-juh a východ-západ), historický a ekonomický vývoj, stav ekonomiky ako aj zahranično-politické strategické záujmy. V neposlednej miere je potrebné uvedomiť si fakt, že v dôsledku geopolitických zmien (aj v ich užšom kontinentálnom kontexte) dochádza viac k prehĺbeniu diskusie medzi komunitárnymi a národnými prístupmi (s posilňovaním národných) a k dialógu medzi „veľkými“ a „malými“, či výstižnejšie medzi tzv. čistými prispievateľmi a čistými príjemcami (aj v kontexte aktuálnej diskusie k novému viacročnému finančnému rámcu, kde sa vymedzuje a mení pozícia Nemecka a Veľkej Británie).

Po parlamentných voľbách v júni 2010 sa sformovala nová vládna koalícia, ktorá deklarovala záujem viesť naďalej aktívnu európsku politiku odrážajúcu fakt, že SR nielen patrí do EÚ, ale ju aj spoluvytvára. Ďalším determinantom siedmeho roku členstva bolo ročné predsedníctvo SR vo Vyšehradskej skupine (V4), ktoré začalo v júli 2010 a vytvorilo účinnú platformu na presadzovanie slovenských záujmov v EÚ aj v spolupráci s najbližšími partnermi, vrátane formátu V4+.

Ústrednou témou EÚ v sledovanom období bola hospodárska a finančná politika. Jedným z dôsledkov globálnej krízy bolo uvedomenie si vysokej miery vzájomnej hospodárskej a finančnej prepojenosti členských krajín EÚ. Tieto procesy viedli k potrebe posilňovania hospodárskej spolupráce a konsolidácie eurozóny. V júni 2010 bola prijatá Stratégia Európa 2020 pre zamestnanosť, inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorá sa stala kľúčovým programovým dokumentom EÚ na najbližšie desaťročie. V nadväznosti na ňu vláda SR prijala v apríli Národný program reforiem, ktorý stanovil národné ciele SR.

V rámci opatrení zameraných na stabilizáciu verejných financií krajín eurozóny bola SR aktívnym zástancom posilnenia Paktu stability a rastu a zodpovednej správy ekonomických záležitostí vrátane sprísnenia fiškálnej disciplíny, rozšírenia ekonomického dohľadu a najmä aplikácie stáleho krízového mechanizmu.

Pri rozhodovaní o pôžičke Grécku a o zriadení ochranného valu viedla SR snaha presadiť kroky zamerané na trvalejšie riešenie problému. Za dôležité považujeme zmenu nazerania na riešenie problému zadlženosti krajín eurozóny a pochopenie, že pôžička nepomôže, ak sa nerieši podstata problému. SR prispela k tejto zmene optiky svojím postojom, ktorý bol na začiatku predmetom kritiky, no s odstupom času sa ukázal ako opodstatnený, hodnotovo principiálny a perspektívny.

Rok 2010 bol v znamení implementácie Lisabonskej zmluvy a priniesol prvé skúsenosti s reformovaným inštitucionálnym usporiadaním EÚ. Ustanovená bola Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá má prispieť k lepšej koordinácii spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

SR sa aktívne zapojila do diskusií o budúcom Viacročnom finančnom rámci po roku 2013, politike súdržnosti, či reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Významné kroky sa podarilo realizovať pri posilňovaní energetickej bezpečnosti EÚ, diverzifikácii a vytváraní podmienok pre dobudovanie vnútornej energetickej infraštruktúry EÚ, integrovaného vnútorného trhu a zlepšenie energetickej efektívnosti.

V oblasti ďalšieho rozširovania EÚ sa SR prioritne angažovala v európskej perspektíve pre západný Balkán. V rámci celkovej revízie a zlepšenia implementácie Európskej susedskej politiky sa SR snažila o zefektívnenie projektu Východného partnerstva. SR sa výrazne angažovala za ochranu ľudských práv a podporu demokratických hodnôt vo svete s osobitným zameraním na vývoj v Bielorusku, na Kube a v Mjanmarsku a zasadzovala sa aj za posilnenie aktivít EÚ v boji proti diskriminácii kresťanov vo svete.

Pre SR bolo dôležité, že belgické predsedníctvo a maďarské predsedníctvo v Rade EÚ sa intenzívne venovali ekonomickej agende, či pokroku v prístupových rokovaní s Chorvátskom o vstupe do EÚ.

EURÓPSKA RADA

Zasadnutiam Európskej rady dominovala predovšetkým téma hospodárskej a finančnej politiky.

7. mája 2010 summit členských štátov eurozóny schválil poskytnutie pôžičky Grécku. Toto rozhodnutie bolo následne formálne schválené 17. júna 2011 na zasadnutí Európskej rady. SR sa k pôžičke Grécku nepripojila, nakoľko v danom prípade nešlo o záruky, ale o hotovostnú pôžičku krajine, ktorá sa dostala do problémov kvôli dlhodobo neudržateľnej sociálnej politike svojej vlády.

ER v júni 2010 schválila aj Stratégiu Európa 2020. Lídri EÚ sa zaoberali správou Skupiny pre reflexiu a rozhodli o otvorení prístupových rokovaní o vstupe Islandu do EÚ. SR sa zaviazala posilniť rozpočtovú disciplínu a aktívne prispievať k dosiahnutiu 5 hlavných cieľov Stratégie Európa 2020.

Septembrová (2010) Európska rada rokovala o strategických partneroch EÚ (USA, Rusko, Brazília, India, Čína) a o pokroku v práci osobitnej skupiny na posilnenie hospodárskeho riadenia. Z hľadiska SR je dôležité sledovanie vývoja v budovaní novej kvality vzťahov medzi EÚ a jej strategickými partnermi a prispievanie k posilneniu hospodárskeho riadenia.

Na zasadnutí Európskej rady 28.–29. októbra 2010 bola schválená záverečná správa osobitnej skupiny pre hospodárskej riadenie, ktorej realizácia má výrazne posilniť ekonomický pilier hospodárskej a menovej únie, zvýšiť fiškálnu disciplínu, rozšíriť ekonomický dohľad, prehĺbiť koordináciu a vytvoriť pevný rámec krízového riadenia. Slovensko uvedené opatrenia podporilo.

Na decembrovom zasadnutí Európskej rady bolo rozhodnuté o potrebe vytvoriť systémové riešenie na zabezpečenie finančnej stability eurozóny v podobe Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Zároveň bol schválený návrh rozhodnutia o zmene a doplnení Zmluvy o fungovaní EÚ ako nevyhnutnej podmienky pre vytvorenie ESM. Národné schvaľovacie procedúry v členských štátoch majú prebehnúť do konca roka 2012, tak aby doplnená Zmluva nadobudla platnosť k 1.1.2013.

Limitovaná revízia Lisabonskej zmluvy bola prijatá Európskou radou v marci 2011. SR v nadväznosti na decembrové zasadnutie pozorne sledovala a aktívne sa zapájala do diskusie o formovaní dohody k balíčku 6 legislatívnych návrhov Komisie, ktorý má byť prijatý v júni 2011. Cieľom SR je otvoriť prístupové rokovania s Čiernou Horou v roku 2011. V tejto súvislosti sa SR zaviazala pomôcť pri odstraňovaní nedostatkov Čiernej Hory identifikovaných Komisiou v novembri 2010.

V decembri 2010 Európska rada rozhodla o udelení kandidátskeho štatútu Čiernej Hore, keď SR zohrala aktívnu úlohu pri formovaní záverov a prijatí rozhodnutia.

Na zasadnutí Európskej rady 4. februára 2011, ktoré bolo zamerané na energetiku, sa dosiahla dohoda o potrebe vytvorenia vnútorného trhu s energiou do roku 2014 a k stanoveniu cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni EÚ dosiahnuť 20% úspory energie do roku

2020. Závery Európskej rady označili stredoeurópsky región ako jednu z prioritných oblastí pre rozvoj infraštruktúry a obsahovali potrebu zavŕšenia budovania Európskeho výskumného priestoru do roku 2014. V nadväznosti na závery je z pohľadu SR dôležité zachovanie možnosti financovania energetických projektov z verejných zdrojov a dobrovoľnosti pri stanovovaní cieľa v oblasti energetickej efektívnosti. SR ako predsednícka krajina V4 zároveň aktívne prispela k posilneniu vnímania potreby budovania severo-južných prepojení čo viedlo k vytvoreniu High Level Working Group pod vedením komisára G. Oettingera následne po rokovaní ER.

Mimoriadna Rada 4. februára 2011 venovala osobitnú pozornosť diskusii o návrhu tzv. Paktu konkurencieschopnosti, ktorý sa neskôr transformoval do Paktu Euro+.

Mimoriadna Európska rada 11. marca 2011 odsúdila násilností páchané líbyjským režimom a vyzvala M. Kaddáfiho, aby sa vzdal moci. EÚ zároveň stanovila politické smerovanie a priority pre budúcu politiku a aktivity EÚ v južnom susedstve.

Summit eurozóny 11. marca 2011 rokoval o podobe komplexného balíka opatrení, ktorý zahŕňa začiatok prvej fázy tzv. európskeho semestra, o dohode o balíčku legislatívnych návrhov k hospodárskemu riadeniu, vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu a na neho nadväzujúcu limitovanú zmenu Lisabonskej zmluvy. Lídri EÚ potvrdili dohodu o Pakte pre euro Plus, do ktorého sa podarilo presadiť slovenské priority: explicitnú zmienku o tom, že priame dane zostávajú v národnej kompetencii a stanovenie podmienky, že vek odchodu do dôchodku bude závisieť od demografického vývoja v krajine.

Zasadnutie Európskej rady 24. – 25. 3. 2011, ktoré schválilo výsledky mimoriadneho summitu eurozóny, bolo členskými štátmi EÚ označené za historický medzník. Bolo rozhodnuté o tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus (s pôžičkovou kapacitou 500 mld. EUR) bude vytvorený medzinárodnou zmluvou medzi členmi eurozóny ako medzivládnou organizáciou, podľa medzinárodného práva verejného so sídlom v Luxemburgu. SR sa sústredila na zmenu distribučného kľúča ESM, ktorý bol neproporčný a znevýhodňoval menšie krajiny. Tento cieľ sa podarilo dosiahnuť. Nový kompromis je spravodlivejší, lepšie zohľadňuje silu ekonomík jednotlivých krajín a pre SR znamená celkové zníženie príspevku do ESM až o 1,162 mld. EUR.

Na júnovej ER očakávajú členské štáty EÚ od maďarského predsedníctva predovšetkým dosiahnutie dohody o posilnení hospodárskeho riadenia EÚ v reakcii na krízu, ktorá zasiahla Európu, prijatie Dunajskej stratégie a Stratégie pre inklúziu rómskej komunity. Aktuálnou sa stala otázka migrácie a posilnenie Schengenskej spolupráce. Proces rozširovania by mal viesť k ukončeniu prístupových rokovaní s Chorvátskom, za čo sa Slovensko osobitne zasadzuje. V druhom polroku 2011 sa očakáva príprava rokovaní o viacročnej finančnej perspektíve na roky 2014-2020 a s ohľadom na priority poľského predsedníctva aj ďalší rozvoj vzťahov v rámci Východného partnerstva, ako i zlepšenie fungovania vonkajšej energetickej politiky EÚ. V nadväznosti na budovanie efektívnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa bude poľské predsedníctvo usilovať o rozvoj európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI

Kľúčovým determinantom vývoja bola interpretácia a implementácia lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva posilnila najmä právomoci Európskej rady, Rady, Európskeho parlamentu (EP) a Rady pre všeobecné záležitosti, ktorá fungovala v režime stanovenom Lisabonskou zmluvou.

Európsky parlament získal v hlavných oblastiach prijímania rozhodnutí EÚ rovnocenné postavenie ako členské štáty zastúpené v Rade. Má štyri hlavné funkcie, z ktorých dve vykonáva spoločne s Radou: prijímanie legislatívy EÚ a rozpočtovú oblasť.

Zabezpečuje funkciu politickej kontroly (voľba predsedu Európskej komisie, schvaľovanie kolégia komisárov) a poradnú funkciu vyslovovania súhlasu s medzinárodnými zmluvami EÚ s tretími štátmi a zmluvami s rozpočtovými implikáciami pre EÚ. Pri hodnotení významu zmien v postavení EP je potrebné pripomenúť dôležitý fakt, že EP nemôže prijímať rozhodnutia samostatne, ale len spoločne s Radou. Atmosféra v EP tento fakt zatiaľ nezohľadňuje v plnej miere a opomína význam spolupráce s Radou ako systémového prvku v procese tvorby legislatívy EÚ.

SR ako jedna z prvých krajín 25. 11. 2010 ratifikovala Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k základným zmluvám EÚ. Protokol vstúpi do platnosti po jeho ratifikovaní všetkými členskými krajinami.

V sledovanom období bola zriadená Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). ESVČ predstavuje novú výzvu pre posilnenie slovenského zastúpenia v inštitúciách EÚ. Vymenovanie M. Lajčáka do funkcie výkonného riaditeľa ESVČ pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán je svedectvom renomé slovenskej diplomacie a ocenením našich skúseností a potenciálu v oblasti susedskej politiky. Zároveň poukazuje na to, v akých oblastiach a akým spôsobom je možné presadzovať vhodných kandidátov do inštitúcií EÚ.

V decembri 2010 bolo prijaté nariadenie o inštitúte občianskej iniciatívy, k jej konečnej podobe aktívne prispela aj SR. Iniciatíva umožní 1 miliónu občanov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby pripravila novú legislatívu, ktorá patrí do pôsobnosti EÚ.

Rozpočet EÚ

Dňa 19. 10. 2010 prijala Európska komisia návrh k revízii rozpočtu EÚ, ktorý je zároveň jedným z východísk pre prípravu budúceho viacročného finančného rámca (BVFR) od roku 2014. Za aktívnej účasti slovenských expertov sa v sledovanom období uskutočnilo viacero multilaterálnych a bilaterálnych konzultácií k BVFR, vrátane konzultácií kohéznych krajín v Rige, Varšave a Bukurešti. Osobitné stretnutie zorganizovala SR v novembri 2010 v Bruseli.

Maďarsko plánuje v závere svojho predsedníctva dosiahnuť dohodu so zástupcami tria budúcich predsedníctiev (Poľsko, Dánsko a Cyprus) o procedurálnych postupoch, ktorá by zaručovala konzistentnosť procesu negociácií o BVFR. Vzhľadom na nové právomoci EP podľa Lisabonskej zmluvy o fungovaní EÚ, má Maďarsko tiež ambíciu dosiahnuť dohodu s EP o procese vzájomných konzultácií Rady a EP a začlenení EP do prípravy BVFR. Dňa 29. júna 2011 sa očakáva predloženie návrhu EK k BVFR a v 2. polroku 2011 predloženie konkrétnych legislatívnych návrhov, súvisiacich s BVFR. Následné negociácie by mali prebiehať počas poľského predsedníctva (2. polrok 2011) a dánskeho predsedníctva (1. polrok 2012), s cieľom dosiahnuť dohodu v rámci Rady do júna 2012. Druhý polrok 2012 počas cyperského predsedníctva by mal byť venovaný negociáciám s EP. Cieľom je dosiahnuť finálnu dohodu o podobe BVFR do konca roku 2012.

Rozpočet EÚ na rok 2011 bol prvýkrát prijímaný v zmysle Lisabonskej zmluvy o fungovaní EÚ prostredníctvom jedného čítania na rozdiel od doterajších dvoch čítaní. Schválený rozpočet EÚ na rok 2011 predpokladá platby v celkovej výške 126,5 mld. EUR (medziročný rast o 2,9 %) a záväzky vo výške 141,9 mld. EUR.

Na základe údajov Európskej komisie, SR v období od vstupu do EÚ od 1.5.2004 do 31.12.2009 odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ príspevky v celkovej výške 2,806 mld. EUR a za rovnaké obdobie čerpala prostriedky vo výške 5,211 mld. EUR. Čistá finančná pozícia SR k rozpočtu EÚ vyjadrená na hotovostnom princípe za obdobie od 1.5.2004 do 31.12.2009 dosiahla + 2,405 mld. EUR. Európska komisia zverejňuje konečné konsolidované údaje o čerpaní finančných prostriedkov rozpočtu EÚ s oneskorením a zatiaľ nie sú k dispozícii údaje za rok 2010. Predbežne je možné očakávať, že čistá finančná

pozícia SR voči rozpočtu EÚ bude za obdobie od 1.5.2004 do 31.12.2010 v intervale od + 3,250 do + 3,650 mld. EUR.

Pri schvaľovaní návrhu rozpočtu EÚ na rok 2012 sa SR sústredí na rovnováhu medzi obmedzeným rastom výdavkov rozpočtu ako celku a zabezpečením primeraného a dostatočného financovania pre rozpočtové oblasti, ktoré sú pre SR prioritou (politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika tvoriace prevažnú väčšinu príjmov SR z rozpočtu EÚ). Naša pozícia je determinovaná kontinuálnym hospodárskym rastom SR, ktorý spôsobuje pomerne intenzívny rast príspevkov SR do rozpočtu EÚ, ako aj potrebou zabezpečenia kontinuity a dostatočného finančného krytia pre realizáciu zazmluvnených programov a projektov financovaných z prostriedkov EÚ. SR podporuje zjednodušenie súčasného systému vlastných zdrojov rozpočtu EÚ (zrušenie zdroja založeného na DPH a rôznych kompenzačných mechanizmov), je otvorená na diskusiu o zavedení nových vlastných zdrojov a nepodporuje zavedenie novej spoločnej horizontálnej dane EÚ.

Poznámka:

V prílohe sa nachádza tabuľka - súhrn hlavných výdavkových oblastí rozpočtu EÚ za roky 2007 – 2009, s uvedením, v akej výške financovala SR príslušnú výdavkovú oblasť, koľko prostriedkov z nej získala (čerpala), čo umožňuje stanoviť koeficient efektívnosti (koľko eur získala SR z jedného vloženého eura). Tabuľka potvrdzuje, že SR má vo všeobecnosti vyššiu mieru efektívnosti v politikách, v ktorých sú výdavky pevne alokované jednotlivým krajinám (napr. 1B - Kohézia pre rast a zamestnanosť) a menšiu v politikách, v ktorých sú výdavky prideľované na základe výberu najlepšieho projektu (napr. 1A – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť).

Politika súdržnosti

Európska komisia uverejňuje každé tri roky správu o súdržnosti, ktorej obsahom je dosiahnutý pokrok a spôsob, akým k nemu prispeli EÚ a členské štáty. „Piata správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“ (ďalej len „piata správa o súdržnosti“) bola zverejnená 10. novembra 2010. Prináša rozsiahle hodnotenie situácie a trendov v oblasti hospodárstva, sociálnych vecí a životného prostredia v regiónoch EÚ a stanovuje niekoľko návrhov na podobu politiky súdržnosti EÚ po roku 2013. Správa poskytuje množstvo údajov k celkovému príspevku politiky súdržnosti v prospech rastu všetkých regiónov prostredníctvom priamych investícií, ale aj nepriamych obchodných výhod.

SR sa zapojila do verejnej diskusie k záverom piatej správy o súdržnosti, ktorej predbežné vyhodnotenie prezentovala Európska komisia dňa 4. februára 2011. Informáciu o príspevku SR v rámci procesu verejných konzultácií k záverom z piatej správy Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vzala vláda SR na vedomie dňa 26. januára 2011.

Medzi hlavné strategické priority SR patria politiky, oblasti a nástroje, ktoré majú, resp. budú mať čo najväčšiu pridanú hodnotu pre SR a v ktorých má SR predpoklady na čo najvyššie čerpanie prostriedkov z rozpočtu EÚ (napriek zložitosti prípravy a realizácie projektov zostáva prioritou operačný program Doprava). V súlade s koncentráciou podpory na obmedzený počet cieľov SR presadzuje 4 prioritné oblasti podpory v regiónoch (budovanie základnej infraštruktúry; podpora ľudských zdrojov a zamestnanosti; zvyšovanie investícií do vedy, výskumu a inovácií; sústredenie pozornosti na hospodárstvo zeleného rastu), v ktorých má SR potenciál na znižovanie rozvojových rozdielov. Spomínané prioritné oblasti nasledujúceho programového obdobia sú spomenuté a širšie zadefinované v Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2011 – 2014, ktorý bol schválený na rokovaní vlády dňa 20.4.2011.

Rozšírenie EÚ

SR aktívne podporovala a formovala proces integrácie krajín západného Balkánu do EÚ, udržujúc jeho dynamiku a politickú viditeľnosť tohto procesu. SR podporovala pokračujúci prístupový proces Chorvátska do EÚ, poskytujúc politickú aj praktickú podporu formou odovzdávania našich skúsenosti z prístupových rokovaní s cieľom ukončiť rokovania do leta 2011. V decembri 2010 SR s partnermi úspešne presadila udelenie kandidátskeho štatútu pre Čiernu Horu. Zároveň sa zasadila o pokrok v integračnom procese Srbska a podporila žiadosť adresovanú Európskej komisii na vypracovanie posudku k prihláške Srbska o členstvo v EÚ. V októbri 2010 prezident SR ratifikoval Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskom. SR podporovala európsku integráciu Albánska a Bosny a Hercegoviny a schválila rozhodnutie Rady EÚ o liberalizácii vízového režimu pre občanov týchto krajín. SR uvítala začatie prístupového procesu s Islandom a podporovala prístupové rozhovory Turecka a EÚ.

V októbri 2010 SR ako predsednícka krajina V4 zorganizovala neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí V4 a západného Balkánu za účasti komisára Š. Füleho spolu s medzinárodnou konferenciou k európskej integrácii krajín západného Balkánu.

Rómska stratégia

V máji 2011 bolo na Rade ministrov EPSCO prijaté Oznámenie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, podľa ktorého na plnenie národných stratégií budú zavedené cielené opatrenia a zabezpečené dostatočné financovanie (členskými štátmi, EÚ a z iných zdrojov).

SR aktívne podporovala jednu z priorít maďarského predsedníctva. SR sa stotožňuje s potrebou odlíšiť diskrimináciu a segregáciu Rómov na sociálno-ekonomickom základe a na základe etnickom. Aj keď sú tieto dva elementy v praxi silne prepojené a vedú k rovnakej situácii sociálneho vylúčenia, diskriminácii a segregačným tendenciám, je potrebné pri modelovaní verejných politík rozlišovať medzi nástrojmi majúcimi za cieľ potieranie príčin diskriminácie sociálno-ekonomickej a etnickej.

Dunajská stratégia

V decembri 2010 Európska komisia zverejnila návrh Oznámenia a Akčného plánu Stratégie EÚ pre dunajský región, ktoré reflektovali výsledky rokovaní 5 odborných konferencií uskutočnených v prvom polroku 2010. Aprílová Rada pre všeobecné záležitosti schválila závery Rady k Stratégii pre dunajský región. Stratégia by mala byť prijatá počas zasadnutia Európskej rady 24.6.2011.

SR bude spolukoordinátorom dvoch prioritných oblastí: Obnova a zachovanie kvality vôd (spolu s Maďarskom) a Rozvoj vedomostnej spoločnosti (spolu so Srbskom). Spoločným stretnutím národných kontaktných bodov a koordinátorov prioritných oblastí v Gödöllő 8.-10.5.2011 sa naštartovala pred-implementačná fáza.

Dunajská stratégia je výzvou na prehĺbenie a posilnenie vzájomnej spolupráce a koordinácie. Vytvára priestor pre obojstranne výhodný rozvoj spolupráce s nečlenskými krajinami regiónu a pre podporu integračných ambícií kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajín. Je možné predpokladať, že nový Viacročný finančný rámec bude prihliadať na realizáciu makroregionálnych stratégií a schopnosť členských štátov pripraviť projekty v širšom regionálnom kontexte, čo síce neznamená vyčlenenie nových zdrojov, ale implikuje možnú previazanosť na kohézne zdroje.

VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI

Zahraničná a bezpečnostná politika

Revolučný vývoj a zmeny v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu (južné susedstvo EÚ) sa stali v poslednom období dominujúcou témou SZBP. SR v EÚ presadzuje, aby susedská politika EÚ bola vyvážená a odpovedala intenzite vzťahov a hĺbke reforiem v susedských krajinách.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ (SZBP) bola ovplyvnená implementáciou Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej bola vytvorená funkcia Vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, do ktorej bola menovaná C. Ashtonová a zároveň bola zriadená Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Osobitnú pozornosť SR venovala politike Východného partnerstva s cieľom posilnenia politickej a hospodárskej spolupráce. Dňa 3. 3. 2011 sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4, NSR a Východného partnerstva za účasti vysokej predstaviteľky C. Ashtonovej a eurokomisára Š. Füleho. Ministri zahraničných vecí V4 a Nemecka prijali o.i. spoločné vyhlásenie k Východnému partnerstvu, ktoré bude nosným rámcovým politickým dokumentom pred pripravovaným summitom vo Varšave v októbri 2011.

SR sa na pôde EÚ výrazne angažovala za ochranu ľudských práv a podporu demokratických hodnôt vo svete s osobitným zameraním na negatívny vývoj v Bielorusku, na Kube a Mjanmarsku a zasadzovala sa aj za posilnenie aktivít EÚ v boji proti diskriminácii kresťanov vo svete.

SR sa aktívne angažovala v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu, pričom pozornosť venovala najmä prioritným regiónom. Za hodnotené obdobie SR poskytla národné príspevky do nasledovných operácií a misií EÚ: EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine (k aprílu 2011 celkom 45 príslušníkov OS SR; SR v roku 2011 vyslala do operácie tri LOT tímy a súčasne prevzala vedúcu úlohu v Regionálnom koordinačnom centre Juh), EULEX v Kosove (6 policajtov), EUPM v Bosne a Hercegovine (4 policajti), východnej dimenzie EUMM v Gruzínsku (2 policajti a 1 vojak) a EUBAM na ukrajinsko-moldavskej hranici (3 policajti a 2 colníci) a Afganistanu (EUPOL, 2 policajti). V súvislosti s plánovanou operáciou SBOP EUFOR v Líbyi, SR vyslala v apríli 2011 jedného dôstojníka do operačného veliteľstva (OHQ) v Ríme.

V nasledovnom období SR plánuje v rámci podpory EÚ o dosiahnutie vyváženej a jednotnej politiky vo vzťahu k izraelsko-palestínskemu konfliktu zapojenie sa do misie EUPOL COPPS na území Palestíny vyslaním aspoň 1 príslušníka Policajného zboru SR.

Vonkajší obchod

V EÚ pokračovali negociácie v rámci kola mnohostranných obchodných rokovaní WTO, prebiehajúcich od roku 2001 pod názvom Rozvojová agenda z Dohy (DDA). SR aktívne participovala na príprave negociačných pozícií EÚ k jednotlivým oblastiam. Napriek vyvinutému úsiliu, mnohým ústupkom (vrátane EÚ) a zhode vo väčšine kľúčových otázok sa v roku 2010 nepodarilo dospieť k finálnej dohode, a to najmä pre veľké názorové rozdiely, rozdielne ambície a neochotu k ústupkom medzi USA a kľúčovými rozvojovými krajinami (Čína, India, Brazília).

Vzhľadom na nedostatočný pokrok v rokovaniach o DDA vzrástol význam liberalizácie obchodu na bilaterálnej a medziregionálnej úrovni formou vytvárania zón voľného obchodu. V roku 2010 bolo pre SR dôležité uzatvorenie Dohody o voľnom obchode (DVO) s Kórejskou republikou (uplatňovanie kvôli ochrannej doložke odložené na júl 2011). Dohoda odstraňuje clá pre tovary v objeme 98,7 % hodnoty vzájomného obchodu v priebehu piatich rokov, čím môže významne prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti výrobkov

vyrábaných v SR kórejskými investormi. Rozpracované boli aj ďalšie bilaterálne dohody v oblasti obchodu, napr. s Ukrajinou, Kanadou, Indiou, krajinami Euromed, Mercosur, Andského spoločenstva, ako aj dohody o hospodárskom partnerstve (problematika obchodu je v nich kľúčovým prvkom) s krajinami Afriky, Karibskej a Tichomorskej oblasti.

SR participovala na príprave a schválení vyše 200 nariadení Rady EÚ a rozhodnutí EK týkajúcich sa operatívneho uplatnenia antidumpingových a protisubvenčných opatrení pri dovoze tovaru z tretích krajín, zameraných na ochranu európskych výrobcov. V tejto súvislosti MH SR spolupracovalo s podnikateľskými subjektmi v SR a aktívne sa podieľalo aj na zavádzaní colných suspenzií a colných kvót pri dovoze niektorých polotovarov a komponentov z tretích krajín.

Z pohľadu záujmov SR je potrebné v nasledujúcom období zamerať sa na tieto priority:

-pokračovanie rokovaní WTO o ďalšej liberalizácii obchodu,

-rokovania o vstupe ďalších krajín do WTO (najmä Ruská federácia, Kazachstan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a i.),

-previerky súladu obchodnopolitických režimov členských krajín WTO s jej pravidlami,

-pokračovanie rokovaní o DVO najmä s Ukrajinou, Indiou, krajinami ASEAN, Kanadou, krajinami Strednej a Latinskej Ameriky,

-zintenzívnenie spolupráce s podnikateľskou sférou pri príprave opatrení v oblasti spoločnej obchodnej politiky EÚ.

Rozvojová pomoc

SR poskytla v roku 2010 na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) celkovo 55,65 mil. EUR (0,085% HND- hrubého národného dôchodku). Z toho 15,028 mil. EUR SR poskytla na dvojstrannú rozvojovú pomoc (25%) a 40,609 mil. EUR na mnohostrannú rozvojovú pomoc (75%) prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií a medzinárodných finančných inštitúcií. Prioritnou témou v rámci ODA sa stalo zmiernenie dôsledkov dopadu klimatickej zmeny v rozvojových krajinách. V roku 2010 boli vyčlenené finančné zdroje v celkovej výške 1 mil. EUR na realizáciu záväzného prísľubu SR o financovaní neodkladných opatrení (fast-start financing).

V roku 2010 SR poskytla finančnú a materiálnu humanitárnu pomoc v celkovej výške 1,894 mil. EUR. Finančná HP sa v roku 2010 realizovala formou 9 humanitárnych aktivít a 1 posthumanitárneho projektu v 4 krajinách (Haiti, Pakistan, Moldavsko, Maďarsko), postihnutých prírodnými katastrofami v celkovej hodnote 255 257 EUR. Materiálna pomoc bola poskytnutá Afganistanu, Albánsku, Čiernej Hore, Čile, Haiti, Pakistanu, Palestíne, Svätej Lucii a Ukrajine v hodnote 1,639 mil. EUR.

Prioritami pre nadchádzajúce obdobie bude plnenie záväzkov EÚ s perspektívou dosiahnuť podiel poskytovania ODA Slovenskou republikou v roku 2015 vo výške 0,33 % z HND a kladenie väčšieho dôrazu na strategické témy (tvorba kapacít SR, rozvojové vzdelávanie, odovzdávanie transformačných skúseností SR vo forme technickej pomoci). Medzi hlavné výzvy na zefektívnenie poskytovania humanitárnej pomoci patrí posilňovanie kapacít zainteresovaných strán, budovanie silnejších partnerských väzieb a zvýšenie flexibility, ako aj adresnosti a transparentnosti poskytnutej pomoci.

SR sleduje základné východiská rozvojovej politiky EÚ definované v strategických dokumentoch EK a v prijatých záveroch Rady a vychádza pri tvorbe strategických dokumentov z týchto východísk. Jedná sa najmä o Európsky konsenzus o rozvoji, Parížsku deklaráciu a Kódex správania sa v oblasti rozdelenia práce donorov.

SR sa bude usilovať o primeranú geografickú vyváženosť a efektívnosť rozvojovej spolupráce EÚ, a to najmä v rámci konzultácií medzi členskými štátmi a

Európskou komisiou o využívaní jednotlivých rozvojových nástrojov. Významnou úlohou v roku 2011 bude priebežná a systémová podpora väčšieho zapojenia slovenských subjektov do rozvojovej spolupráce financovanej z fondov EÚ, predovšetkým z IPA (Instrument for Pre-Accession), ENPI (European Neighborhood and Partnership Instrument), DCI (Development Co-operation Instrument) a EDF (European Dvelopment Fund).

HOSPODÁRSKE A FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI

(Téma hospodárskej a finančnej politiky, ktorá dominovala agende EÚ, je podrobne rozpracovaná v kapitole Európska rada.)

Finančný trh

V sledovanom období boli už legislatívne návrhy v oblasti finančného trhu zamerané na riešenie problémov, ktoré kríza odhalila, väčšinou dohodnuté alebo predložené, pričom medzníkom v tomto smere sa stali nedávne dohody o balíku finančného dohľadu.

SR vo všeobecnosti podporovala prijatie najvýznamnejších legislatívnych aktov. V prípade nariadení o zriadení európskych orgánov dohľadu vo viacerých oblastiach SR presadzovala zachovanie kompetencií národných orgánov dohľadu nad finančnými inštitúciami a pri udržiavaní finančnej stability a bola proti neproporcionálnemu presunu právomocí bez adekvátneho presunu zodpovedností na nové európske orgány dohľadu. Na zachovaní kompetencií národných orgánov trvala aj v prípade prijatej novelizácie smernice o kapitálových požiadavkách na obchodnú knihu a na nový systém zábezpek aktív na finančných trhoch a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu.

V diskusii o príprave novelizácie smernice o právomoci Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (tzv. OMNIBUS II.), ktorá pokračuje v zavádzaní novej architektúry dohľadu v EÚ v sektore poisťovníctva a odzrkadľuje zmeny už zavedené v ostatných sektoroch finančného trhu prostredníctvom smernice “OMNIBUS I“, SR vzniesla výhrady najmä k právomoci orgánu EIOPA rozhodovať v prípadoch nezhôd medzi kompetentnými orgánmi dohľadu členských štátov pokiaľ ide o záväznú mediáciu v oblastiach nad rámec medzisektorovej konzistentnosti a k dĺžke navrhovaných prechodných ustanovení.

V najbližšom období sa bude potrebné venovať najmä podpore iniciatív Európskej komisie prispievajúcim k stabilite európskeho finančného trhu pri zachovaní oprávnených záujmov slovenského finančného sektora, príprave implementačných opatrení v súvislosti s novou smernicou Solvency II a presadzovaním európskej legislatívy, ktorá neoslabí právomoci národného dohľadu nad finančným trhom.

V priebehu roka 2011 Európska komisia predloží ďalší súbor zlepšení nadväzujúcich na pravidlá týkajúce sa vlastného kapitálu bánk (CRD IV), ďalej návrhy na zmeny v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a v smernici o zneužívaní trhu s cieľom dokončiť prechod k transparentnejším a bezpečnejším trhom derivátov, návrh týkajúci sa ratingových agentúr, ako aj právne predpisy vytvárajúce rámec pre krízový manažment a riadenú likvidáciu bánk s cieľom dať príslušným orgánom k dispozícii jednotný súbor nástrojov, pričom súčasťou tohto právneho predpisu je aj návrh zavedenia fondov vytvorených z príspevkov súkromného sektora na financovanie nástrojov krízového manažmentu a riadenej likvidácie. Ambiciózny reformný program Európskej komisie vo finančnom sektore by mal byť zavŕšený do konca roku 2011.

Procedúra nadmerného deficitu

Prekročenie referenčnej hodnoty stanovenej v Zmluve vo výške 3% HDP v roku 2009 vyústilo do začatia procedúry nadmerného deficitu zo strany Európskej komisie. Termín na

odstránenie nadmerného deficitu stanovila Rada EÚ najneskôr na rok 2013. Slovensko deklarovalo cieľ znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,9% HDP v roku 2013. Na základe aprílovej notifikácie sa očakáva prehĺbenie deficitu verejnej správy za rok 2010 z rozpočtovanej úrovne 5,5% HDP na 7,9% HDP, čo je o 1,5 percentuálneho bodu viac ako priemer EÚ-27. Napriek vysokým hodnotám deficitu v posledných dvoch rokoch dlh verejnej správy SR patrí medzi najnižšie v EÚ, keď v roku 2010 dosiahol hodnotu 41% HDP a je výrazne nižší ako priemer EÚ-27 s hodnotou 80% HDP.

SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ ZÁLEŽITOSTI

Azylová a migračná politika

V oblasti spoločnej azylovej politiky sa v roku 2010 až 2011 realizovali ďalšie kroky súvisiace s budovaním Spoločného európskeho azylového systému (CEAS) v súlade s tzv. Štokholmským programom a Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle.

SR sa uplynulom období aktívne zapájala do operačných aktivít agentúry Frontex na pozemnej, vzdušnej aj morskej hranici nasadením personálu i technických prostriedkov. V novembri 2010 bola agentúrou Frontex odštartovaná operácia RABIT (rýchly zásahový pohraničný tím) na grécko–tureckej hranici, ktorej sa v štyroch etapách do marca 2011 zúčastnilo 12 príslušníkov Policajného zboru.

SR sa aktívne podieľala na medzinárodnej spolupráci (ICMPD, IOM) v Moldavsku zameranej na posilnenie kapacít a kooperáciu na úseku falošných a pozmenených dokladov na moldavsko–rumunskej hranici.

V hodnotenom období začali útvary hraničnej a cudzineckej polície využívať celú funkcionalitu nového Informačného systému Migrácie a medzinárodnej ochrany (IS MIGRA) vytvoreného aj za finančnej podpory EÚ. SR potvrdila svoj záväzok zapojiť sa do projektu relokácie osôb s medzinárodnou ochranou z Malty (projekt EUREMA).

Vzhľadom na aktuálnu situáciu v severoafrických krajinách a doterajšie reakcie členských štátov bude ďalší rok členstva poznačený výraznejšími zmenami v oblasti migračnej politiky na úrovni EÚ (napr. Oznámenie Európskej komisie o migrácii, ktoré bolo zverejnené dňa 4.5.2011), vrátane legislatívnych úprav (napr. revízia tzv. Dublinského nariadenia). SR bude osobitnú pozornosť venovať navrhovaným opatreniam, pretože tieto môžu mať priamy dopad na slovenskú spoločnosť a ekonomiku. V oblasti azylu pôjde predovšetkým o otázky aplikácie Dublinského nariadenia v prípadoch masového prílevu utečencov, stanovovania presídľovacích kvót pre členské štáty, nárastu dôležitosti relokácií, zdôrazňovanie potreby realizovania opatrení v rámci tzv. Regionálnych programov ochrany.

Ďalšou dôležitou udalosťou bolo inštitucionalizovanie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). Jeho právomoci a činnosti sú v súlade s presadzovanou slovenskou pozíciou, aby rozhodovacie kompetencie v oblasti azylu ostali naďalej v kompetencii členských štátov. Úrad by mal byť plne funkčný od júna 2011.

MV SR bude pokračovať v legislatívnom procese prípravy nového návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a prípravy nového Národného plánu riadenia kontroly hraníc Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014.

Schengenská spolupráca

Prioritami na nasledovné obdobie sú dobudovanie a pripojenie k Schengenskému informačnému systému druhej generácie (SIS II).

Po piatich rokoch bude SR v rokoch 2012 a 2013 opätovne podrobená schengenskému hodnoteniu, čo bolo premietnuté aj do Programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom sa vláda zaviazala nepoľaviť v úsilí o implementáciu schengenského acquis. Na tento účel bude treba v nasledujúcom období prijať množstvo konkrétnych krokov vo

všetkých hodnotených oblastiach, ktorými sú ochrana osobných údajov, policajná spolupráca, víza, hranice, návrat a readmisia, Schengenský informačný systém a SIRENE.

Spravodlivosť

V uplynulom období bolo najvýznamnejším prerokúvaným návrhom v oblasti civilného práva nariadenie o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, ktoré je v rámci EÚ prvým nástrojom upravujúcim komplexne otázky medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti dedičského práva, ktorý výrazným spôsobom ovplyvní spôsob prejednávania dedičstiev s cudzím prvkom a prinesie zjednodušenie pre dedičov. Finalizácia nariadenia zostáva prioritou aj na nadchádzajúce obdobie.

V lete 2010 bol spustený Portál európskej elektronickej justície (

https://e-

justice.europa.eu

) ako jednotné kontaktné miesto v 22 jazykoch EÚ pre informácie z oblasti justície, ktorý sprístupňuje právne predpisy, judikatúru a informácie o ich praktickom uplatňovaní.

Medzi priority najbližšieho obdobia sa zaradí rokovanie o novom znení nariadenia č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorého cieľom je odstrániť nedostatky v jeho uplatňovaní (predovšetkým odstránenie tzv. exekvatúru, t.j. konania o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia). Prioritou budú aj rokovania o návrhu komisie na prijatie nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve a uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Pôjde o prvý harmonizačný právny nástroj EÚ v tejto oblasti, ktorý by mal zvýšiť právnu istotu a prehľadnosť najmä pre manželov v zmiešaných manželstvách, resp. žijúcich v inom členskom štáte, než je ich štát pôvodu.

Do budúcnosti sa navrhuje podporiť skoré prijatie návrhu nariadenia, ktorým sa priznávajú právne účinky elektronickej verzie Úradného vestníka EÚ a aktívne pracovať na aktualizáciách slovenského obsahu Portálu e-justície, za ktorý je zodpovedná SR.

Policajná a justičná spolupráca

V hodnotenom období ťažiskovú problematiku predstavovala počítačová bezpečnosť, posilnenie základných práv v trestnom konaní v súlade s Cestovnou mapou o posilnení procesných práv obvinených a obžalovaných osôb v trestnom konaní z roku 2009 a boj proti osobitným formám trestnej činnosti spojených so sexuálnym násilím. V oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa pozornosť venuje návrhu smernice o európskom vyšetrovacom príkaze, ktorého ambíciou je významným spôsobom zmeniť systém poskytovania vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi EÚ v oblasti získavania dôkazov.

Jednou z hlavných úloh medzinárodnej policajnej spolupráce je nepretržitá výmena informácií a zabezpečovanie všetkých úkonov v rozsahu určenom národným ústredniam (SIRENE, INTERPOL, Europol). Slovenská polícia úspešne plnila úlohy vyplývajúce z tzv. Prümského rozhodnutia v oblasti výmeny daktyloskopických údajov a údajov o DNA.

V nasledujúcom období sa k vyššie uvedeným témam priradí aj problematika uchovávania a poskytovania osobných údajov (možno očakávať opätovné prerokovanie smernice o uchovávaní osobných údajov, ako aj smernice o ochrane osobných údajov) a problematika ochrany obetí, najmä v trestnom konaní. V tomto kontexte sa opätovne otvárajú rokovania o návrhu smernice o európskom ochrannom príkaze.

Prioritami na nasledovné obdobie je pripojenie pracoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR na európsku databázu bômb a výbušnín (EBDS) a pripojenie pracoviska Národnej ústredne Europol a útvarov Policajného zboru SR na

európsku platformu expertov (EPE) a zabezpečenie výmeny údajov z evidencie vozidiel v súlade s tzv. Prümskými rozhodnutiami.

SR bude podporovať vytvorenie jedného silného programu financovania pre oblasť vnútornej bezpečnosti, tak ako je to navrhnuté v Štokholmskom programe a v Stratégii vnútornej bezpečnosti EÚ. Ďalej bude podporovať posilnenie možnosti spolupráce s tretími štátmi pri riešení bezpečnostných rizík v oblasti ich pôvodu a nie až po prenose na územie EÚ.

Harmonizácia práva

Podľa posledného prehľadu smerníc, ktoré SR neprebrala v oblasti vnútorného trhu, ptrí SR 6. miesto s transpozičným deficitom len 0,5% (7 smerníc z celkového počtu 1481 v oblasti vnútorného trhu). Uvedený prehľad je obsiahnutý vo výsledkovej tabuľke č. 22 (Scoreboard Nr. 22), ktorú vypracovala Európska komisia v decembri 2010. Vládny materiál z marca 2011 identifikoval 14 neprebratých smerníc. Významným nástrojom pre predchádzanie transpozičného deficitu, či oneskorenie implementácie právnych aktov EÚ je inštitút aproximačného nariadenia vlády SR, ktorý je pravidelne kontrolovaný NR SR. Posledná takáto informácia, prerokovaná v NR SR 3. 2. 2011, obsahovala 22 aproximačných nariadení vlády prijatých v II. polroku 2010. Zámerom jednotlivých rezortov je prijať ďalších 18 aproximačných nariadení vlády SR v I. polroku 2011. V období od 1. mája 2010 do 1. mája 2011 bolo voči SR otvorených 19 nových konaní o porušení zmlúv, uzatvorených 34 konaní, dve boli zastavené a v dvoch prípadoch Európska komisia rozhodla o podaní žaloby proti SR.

Slovenské SOLVIT centrum riešilo v hodnotenom období 11 prípadov, ktoré sa týkali nesprávnej aplikácie práva EÚ v SR, čo predstavuje 100 % nárast prípadov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Riešilo 56 prípadov, ktoré odovzdalo na riešenie vedúcemu SOLVIT centru v inom členskom štáte. Najviac problémov bolo z oblasti sociálneho zabezpečenia, uznávania odborných kvalifikácií a vydávania povolení k pobytu pre ich rodinných príslušníkov občanov tretích krajín. Už niekoľko rokov občania SR čelia problémom súvisiacim s nenáležitým uplatňovaním práva EÚ v zahraničí, pričom cudzincom v SR nie sú natoľko odopierané ich práva, ktoré vyplývajú z jednotného trhu v rámci EÚ, orgánmi verejnej správy v SR.

Od septembra 2010 SR dobrovoľne participuje na systéme EU Pilot, ktorý bol vytvorený Európskou komisiou za účelom rýchlejšej a lepšej vzájomnej výmeny informácií pri riešení sťažností alebo dožiadaní v predsúdnej fáze. V tomto systéme bolo voči SR do 30.4.2011 otvorených 24 prípadov z rôznych oblastí aplikácie práva EÚ, najmä z oblasti životného prostredia a vnútorného trhu.

ZAMESTNANOSŤ, SOCIÁLNA POLITIKA, ZDRAVOTNÍCTVO A SPOTREBITEĽSKÉ ZÁLEŽITOSTI

Zamestnanosť a sociálna politika

V priebehu roka 2010 sa SR aktívne zapojila do prípravy smerníc v rámci Plánu politiky legálnej migrácie. Intenzívne pracovala na transpozícii smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín za účelom zamestnávania vysokokvalifikovaných pracovníkov a smernice o stanovení minimálnych noriem pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Míľnikom je nadobudnutie platnosti nariadení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (od 1.5.2010), ktoré zabezpečili zjednodušenie a modernejšiu formu komunikácie medzi príslušnými inštitúciami členských štátov. Zohľadnili vo svojich ustanoveniach predchádzajúcu judikatúru Európskeho súdneho dvora. Aj napriek

krátkej dobe, počas ktorej sa obe nariadenia vykonávajú, sa v roku 2011 na expertnej úrovni začala príprava ich novelizácii.

V oblasti pracovnej legislatívy bola kľúčovou smernica o rodičovskej dovolenke, ktorá prispela k zosúladeniu pracovného a rodinného života, a ktorú sa už podarilo z veľkej časti prebrať do legislatívy SR. Smernica o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, podobne ako pri smernici o rodičovskej dovolenke, bola druhým príkladom, kde najprv európski sociálni partneri prijali svoju autonómnu dohodu v týchto veciach a až následne sa prijala smernica Rady. Transpozícia tejto smernice sa v súčasnosti pripravuje.

Počas negociácií o návrhu smernice o materskej dovolenke SR spolu s ďalšími siedmimi štátmi vyjadrila nesúhlas s návrhmi EP, ktoré porušili princíp subsidiarity. K návrhu materskej smernice sa zatiaľ podobne ako pri návrhu antidiskriminačnej smernice neprijala žiadna politická dohoda ministrov. Negociácie budú ešte témou niekoľkých nasledujúcich predsedníctiev. Návrh antidiskriminačnej smernice treba prijať jednomyseľne. Cieľom návrhu antidiskriminačnej smernice je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie na oblasti mimo zamestnania. Tento návrh dopĺňa existujúci právny rámec EÚ, podľa ktorého sa zákaz diskriminácie na základe uvedených diskriminačných dôvodov uplatňuje iba na zamestnanie, povolanie alebo odborné vzdelávanie. K iniciatíve zosúlaďovania pracovného a súkromného života v kontexte demografických zmien by mali prispieť aj závery Rady, do ktorých sa podarilo presadiť aj iniciatívne stanovisko SR, aby EÚ výslovne zdôraznila aj úlohu muža, ktorá je rovnako dôležitá ako úloha ženy.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, schválené Radou v roku 2010 sú platné aj pre rok 2011: zvyšovanie účasti žien a mužov na trhu práce, znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a podpora kvality pracovných miest, Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce a podpora celoživotného vzdelávania, zlepšovanie kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na terciárnom alebo rovnocennom vzdelávaní a podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe.

Zdravotníctvo a spotrebitelia

V marci 2011 bola po 33 mesiacoch schvaľovacieho procesu schválená smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá zrovnoprávnila pacientov iných členských štátov s domácimi. Smernica uľahčí užšiu spoluprácu zdravotníckych orgánov a výmenu informácií o kvalitatívnych a bezpečnostných normách v oblasti zdravotnej starostlivosti. Podporuje sa ňou rozvoj tzv. európskych referenčných sietí, v rámci ktorých sa na dobrovoľnej báze prepájajú uznávané špecializované odborné strediská, čo prispeje k zvyšovaniu úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Aj v siedmom roku členstva sa SR aktívne zapájala do výziev druhého programu Spoločenstva v oblasti zdravia na roky 2008 – 2013, ktorý je nástrojom slúžiacim na implementáciu Zdravotnej stratégie EÚ. Zo 17 projektových návrhov slovenských inštitúcií bolo úspešných 9 projektových návrhov (slovenské subjekty sa stali asociovanými partnermi v 5 spoločných akciách a v rámci 4 projektov).V rámci operačného programu Zdravotníctvo pokračovala realizácia investičných projektov modernizácie infraštruktúry nemocníc, polikliník a zdravotných stredísk vrátane národného projektu Dobudovanie infraštruktúry NTS SR(Národných transfúznych staníc SR). Operačný program Zdravotníctvo je aktuálne najúspešnejším operačným programom v SR – 96% zazmluvnenej a 24% čerpanej alokácie.

V záujme ochrany verejného zdravia bolo realizované celoročné monitorovanie infekčných ochorení a boli vykonávané opatrenia na zabránenie ich šíreniu aj v rámci

európskeho systému rýchleho varovania a odpovede (EWRS). V oblasti hygieny výživy a bezpečnosti potravín sa v sledovanom období zabezpečovala transpozícia smerníc do príslušnej národnej legislatívy, čo prispelo k uľahčeniu voľného obehu tovaru. Podstatná časť európskej legislatívy v tejto oblasti vychádzala v podobe nariadení, čo umožnilo ich jednoduchšiu implementáciu bez nutnosti ich transpozície.

Sledované obdobie prinieslo predovšetkým finalizáciu rokovaní o možnosti uplatniť maximálnu harmonizáciu v spotrebiteľských vzťahoch s cieľom odstrániť bariéry na vnútornom trhu. Stratégia spotrebiteľskej politiky sa zameriava na dosiahnutie integrovanejšieho a účinnejšieho vnútorného trhu a vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov. Prioritou pre roky 2010 a 2011 bolo systémové zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a vytvorenie prehľadnejšieho právneho rámca pre spotrebiteľov i predávajúcich. Naďalej sa presadzovala spoločná európska politika ochrany spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami.

V nadchádzajúcom období bude potrebné zamerať sa na efektívne vzdelávanie spotrebiteľov a zvýšenie ich informovanosti a právneho povedomia, vytvorenie dobre štruktúrovaného právneho rámca najmä v oblasti ochrany pred nebezpečnými výrobkami a zefektívnenie inštitútu mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov, najmä mediácie a návrhu nástroja vytvárajúceho tzv. druhý režim pre oblasť zmluvného práva (v prvej fáze sa bude obmedzovať asi iba na kúpno-predajné zmluvy medzi podnikateľom a spotrebiteľom), ktorý by mal byť predložený na jeseň 2011.

KONKURENCIESCHOPNOSŤ

Trvalo udržateľný rozvoj

V súčasnosti sa pripravuje revízia Akčného plánu trvalo udržateľného rozvoja (TUR) Slovenskej republiky (2005-2010) ako priebežného rozpracovania Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR.

Prioritami TUR, ktorým je potrebné v budúcnosti venovať vyššiu pozornosť sú najmä:

-posilnenie environmentálnych aspektov TUR v jednotlivých sektorových politikách s dôrazom na environmentálne, sociálne a ekonomické dopady zmeny klímy v spojení s vytváraním vhodných a účinných krajinno-ekologických opatrení zameraných na predchádzanie vzniku povodní,

-nové opatrenia zamerané na zlepšovanie zdravia a zvyšovanie kvality života obyvateľstva, na účinnejšiu ochranu a efektívnejšie využívanie a ohodnocovanie biodiverzity a ekosystémových služieb,

-zabezpečenie kontinuálneho a komplexného systému environmentálnej výchovy a vzdelávania, smerujúci k zvyšovaniu zodpovednosti/povedomia a následne k zmene spotrebiteľského správania,

-efektívnejšie využívanie zdrojov a podpora rozvoja nízko uhlíkového hospodárstva a prechod k zelenej ekonomike.

Výskum, technológie a inovácie

EÚ sa počas roku 2010 venovala implementácii konceptu spoločného programovania vo výskume a vývoji. SR je v súčasnosti členom prvej pilotnej iniciatívy založenej na spoločnom programovaní zameranej na výskum a vývoj v boji proti Alzheimerovej chorobe a neurodegeneratívnym chorobám.

Národný program reforiem, ktorý stanovuje národné ciele SR v súlade so stratégiou Európa 2020, zakotvuje vytvorenie transparentného systému inštitucionálneho a grantového financovania výskumu, zvýšenie súkromného financovania výskumu a vývoja a zníženie administratívneho zaťaženia pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V oblasti

podpory výskumu a vývoja sa stanovuje národný cieľ vo výške 1 % HDP (úniový cieľ je 3% HDP). V tomto kontexte Európska komisia predstavila vlajkovú iniciatívu Únia inovácií, ktorej cieľom je zlepšenie rámcových podmienok a prístupu k financovaniu výskumu a inovácií.

Jednou z hlavných tém 7. roku členstva bola správa skupiny nezávislých expertov k strednodobému hodnoteniu 7. rámcového programu Európskeho spoločenstva pre výskum, technický rozvoj a demonštračné aktivity na roky 2007 – 2013 (7. RP), ktorý je s rozpočtom 53 miliárd EUR hlavným nástrojom EÚ na financovanie výskumu a vývoja. Správa sa osobitne venuje aj nízkej účasti krajín EÚ12, vrátane SR v projektoch 7. RP. V tejto súvislosti Európska komisia prisľúbila, že do konca roka 2011 pripraví jeho dôkladnú analýzu a najmä návrhy konkrétnych opatrení na zlepšenie daného stavu.

Jednou z kľúčových tém v oblasti výskumu a vývoja v roku 2011 bude nový „8. rámcový program Európskeho spoločenstva pre výskum, technický rozvoj a demonštračné aktivity a 8. rámcový program EURATOM v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy“ (8. RP), ktorý zadefinuje princípy financovania po roku 2013. Očakáva sa, že prvé dokumenty k príprave 8. RP zverejní Európska komisia koncom roku 2011. SR pripravila predbežné stanovisko k 8. RP, ktoré predložilo na verejnú diskusiu.

Najväčšou výzvou, pred ktorou SR i celá EÚ v oblastí inovácií v súčasnej dobe stojí, je neschopnosť plne využiť a zdieľať výsledky výskumu a vývoja a následne ich premietnuť do praxe. Pre zlepšenie podmienok rozvoja inovatívneho podnikania a zvýšenie inovačnej výkonnosti SR plnila opatrenia Inovačnej politiky na roky 2008 až 2010 a v súčasnosti pripravuje stratégiu na obdobie 2011-2013. Pre zlepšenie inovačného potenciálu SR je nevyhnutné riešiť otázky súvisiace s nízkou úrovňou investícii do vedy, výskumu a inovácií v pomere k vyspelým štátom EÚ, ako aj zvrátiť pokles privátnych investícií do výskumných aktivít.

Podpora podnikania a priemyselná politika

Napriek oživeniu po kríze v roku 2009 a miernemu zlepšeniu konkurenčnej schopnosti najmä priemyselnej výroby, patrí potreba ustanovenia novej priemyselnej politiky a snaha o riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami medzi najdôležitejšie témy prerokované počas 7. roku členstva SR v EÚ v kontexte Stratégie 2020. V rámci implementácie tzv. „Small Business Act“ bolo v roku 2010 schválené prepracované znenie smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Po transpozícii tejto smernice sa dá očakávať zlepšenie platobnej disciplíny a zníženie druhotnej platobnej neschopnosti.

V oblasti chemickej legislatívy pokračovali komitologické aktivity pri zaraďovaní nových účinných látok pre biocídne výrobky formou smerníc Komisie, ktoré boli v podmienkach SR transponované 2 novelami nariadenia vlády SR č. 329/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov v druhom polroku 2010. Na úrovni pracovnej skupiny Rady prebiehali rokovania o návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 648/2004 o používaní fosfátov a iných zlúčenín fosforu v domácich pracích práškoch (cieľom je ich náhrada ekologickejšími a lacnejšími substitučnými látkami) a návrhu nariadenia o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní. V oblasti technickej harmonizácie boli ukončené expertné rokovania o návrhu nariadenia o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami.

V budúcnosti sa bude potrebné sústrediť najmä na návrh smernice o prepojení obchodných registrov, ako aj na návrh novely obchodných smerníc súvisiacich s vytvorením krízového riadiaceho rámca pre úverové inštitúcie, ktorý môže významne zasiahnuť do existujúcich práv akcionárov. Pre podnikateľský sektor bude mať významný prínos aj schválenie návrhu nariadenia o európskej súkromnej spoločnosti. Významnou iniciatívou

je aj príprava viacročného pracovného programu pre oblasť práva obchodných spoločností a práce v oblasti správy a riadenia podnikov.

Vnútorný trh

Ústrednou témou v hodnotenom období bol európsky patent. Po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus v otázke jazykového režimu (výhrady Talianska a Španielska), väčšina ČŠ požiadala o prijatie mechanizmu posilnenej spolupráce s vymedzením rozsahu a cieľov spolupráce na vytvorenie jednotnej patentovej ochrany. Rada pre konkurencieschopnosť v marci 2011 rokovala o možnosti aplikovania posilnenej spolupráce v nadväznosti na negatívne stanovisko Európskeho súdneho dvora 1/09 z 8.marca 2011 o zlučiteľnosti návrhu dohody so zmluvami EÚ.

SR dokončila transpozíciu a implementáciu smernice o službách na vnútornom trhu prebraním do právneho poriadku zákonom č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu, ktorý novelizuje 37 osobitných predpisov týkajúcich sa poskytovania služieb. Jednotné kontaktné miesta začali poskytovať svoje služby v rozšírenom rozsahu. Slovensko sa tiež plne zapojilo do Informačného systému vnútorného trhu.

V rámci voľného pohybu osôb bolo i v r. 2010 voči občanom SR a ďalších nových členských štátov zo strany Nemecka a Rakúska, ako aj Lichtenštajnska a Švajčiarska uplatňované prechodné obdobie pri uplatňovaní voľného pohybu pracovníkov, čo sa však zmenilo od 1. 5. 2011.

Medzi prioritné oblasti, ktorým by mala byť v najbližšej budúcnosti venovaná osobitná pozornosť patria:

-zjednodušený prístup k finančným zdrojom pre malé a stredné podniky na podporu inovačných aktivít, vrátane lepšieho využívania rizikového kapitálu,

-budúci vývoj finančných podmienok pre inovatívne podniky by mal brať ohľad predovšetkým na podporu priemyslu, dôraz na trvalú udržateľnosť, inovácie a zručnosti potrebné k udržaniu európskeho priemyslu,

-koordinovanie vybudovania elektronických jednotných kontaktných miest,

-iniciatívy smerujúce k odstraňovaniu zbytočných administratívnych prekážok pri poskytovaní služieb a zamedzovaniu vytvárania nových prekážok,

- zameranie sa na podporu úsilia o zabezpečenie fungujúceho súdneho systému, pozornosť venovať diskusii k distribučnému kľúču pre obnovovacie poplatky.

Štatistika

V dôsledku ekonomickej a finančnej krízy sa roku 2010 zvýšil tlak a požiadavky na oficiálne európske štatistiky a tým aj požiadavky na národné štatistické úrady zo strany Eurostatu. Európska komisia prijala 29 vykonávacích nariadení z rôznych oblastí štatistiky, ktoré sa premietli do novely zákona o štátnej štatistike, do rozsiahlej optimalizácie štatistických procesov, zmeny organizačnej štruktúry a prípravy prechodu na nákladové riadenie. Jednou z priorít v oblasti makroekonomických štatistík bol rozvoj systému národných účtov. V oblasti cenových štatistík bolo do výpočtu indexu spotrebiteľských cien implementované nariadenie Eurostatu o zisťovaní cien sezónnych tovarov. Pokračovala harmonizácia výberových zisťovaní v domácnostiach.

DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE A ENERGETIKA

Doprava

Udržateľnosť, inovácie, bezpečnosť a bezpečnostná ochrana zostávajú kľúčovými prioritami EÚ, ktoré dominovali v 7. roku členstva SR v EÚ v otázkach dopravy.

Predsednícke trio (Španielsko-Belgicko-Maďarsko) v oblasti dopravy orientovalo svoju pozornosť najmä na rozvoj dopravných sietí (TEN-T), urýchlenie reformy Jednotného európskeho vzdušného priestoru, vytvorenie Európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok vytvoreniu jednotného európskeho železničného priestoru, zvýšenie konkurencieschopnosti vo svete na základe vyššej produktivity a zjednodušenie prístupu k štrukturálnym fondom. V ďalšom boli riešené otázky prípravy budúcej európskej stratégie dopravnej politiky na r. 2010 – 2050 (Zelená kniha o budúcnosti dopravnej politiky EÚ do r. 2020 a Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje).

Mimoriadna pozornosť bola venovaná otázkam revízie metodiky, monitorovania a financovania TEN-T a podpore logistiky a integrácii jednotlivých druhov dopravy, čo umožňuje vytvárať podmienky pre dopravu priateľskú pre životné prostredie. Trojpredsedníctvo rozvíjalo iniciatívy EÚ na podporu inteligentných dopravných systémov (IDS), osobitne v cestnej doprave, ale aj v leteckej doprave (SESAR, Galileo).

V rámci implementácie európskych programov satelitnej rádiovej navigácie EGNOS a Galileo sa pozornosť sústredila na Akčný plán prevádzkovania programu Galileo a na podmienky prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú ponúka celosvetový satelitný navigačný systém v rámci programu Galileo. Bola dosiahnutá dohoda o umiestnení sídla Úradu pre dohľad nad európskymi globálnymi navigačnými satelitnými systémami (GSA, neskôr EGA) v Prahe. SR dlhodobo podporovala kandidatúru Českej republiky. SR sa aktívne zúčastňovala na zasadnutiach Správnej rady GSA, v Európskom programovom výbore GNSS, najmä v jeho pracovnej skupine „Governance“, kde presadzovala model najlepšie vyhovujúci menším ČŠ. SR má taktiež svojich zástupcov v Bezpečnostnom akreditačnom výbore SAB a v pracovnej skupine PRS (verejne regulovaná služba).

V blízkej budúcnosti sa očakáva ukončenie legislatívneho procesu súvisiaceho s Rozhodnutím Rady o podmienkach prístupu k službe PRS a očakáva sa nový legislatívny návrh novej štruktúry riadenia programov GNSS. Najvýznamnejšou udalosťou však bude štart prvých prevádzkových satelitov Galileo, ktorý posunie budovanie systému do novej – „praktickej“ etapy. Pri príprave tohto štartu bude potrebný aj hlas SR v procese schvaľovania a bezpečnostnej akreditácie štartu. V súvislosti s vyššie uvedenými míľnikmi je treba počítať s plánovaním zriadenia príslušných štruktúr určených na evidenciu používateľov služby PRS, ktorých rozsah závisí od toho, či sa SR rozhodne službu aktívne využívať, a na prípravu príslušného bezpečnostného monitorovacieho strediska.

V cestnej doprave rezonovali najmä otázky spoplatňovania cestnej infraštruktúry (Eurovignette), ktoré súvisia s aktivitami týkajúcimi sa ekologizácie dopravy (začleňovanie vonkajších nákladov do systému spoplatňovania – zásada znečisťovateľ platí). SR podporuje účelové viazanie spoplatňovania v súlade s perspektívami Bielej knihy a odporúča prostriedky využívať výlučne na rozvoj dopravnej infraštruktúry. Otázky zjednodušovania cezhraničného presadzovania práva v oblasti bezpečnosti cestnej premávky (v kompetencii MV SR) a problematika podpory opatrení na zvyšovanie bezpečnosti na cestách boli riešené v rámci plnenia Akčného programu a politických usmernení pre oblasť bezpečnosti cestnej premávky na r. 2010 - 2020. Prioritné cieľové skupiny na ďalšiu dekádu v strategickom dokumente sú chodci, cyklisti so zvláštnym ohľadom na deti a seniorov, mladých vodičov a motocyklistov.

Predsedníctva sa tiež zaoberali otázkami práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, problematikou organizácie pracovného času mobilných pracovníkov v odvetví cestnej dopravy. Tieto otázky zostávajú zatiaľ neboli uzatvorené a budú predmetom ďalších rokovaní v pracovnej skupine.

V železničnej doprave sa pozornosť zamerala najmä na revíziu prvého železničného balíčka, ktorý vytvára legislatívny rámec na zriadenie jednotného európskeho železničného

priestoru. SR na zasadnutiach pracovných skupín podporovala zmeny s cieľom realizácie širšieho rámca liberalizácie. V tomto zmysle boli predkladané výhrady a deklarovaná podpora ostatným ČŠ, ktorých ciele sú v súlade s vnútroštátnymi záujmami SR.

V leteckej doprave sa riešila najmä problematika riadenia letovej prevádzky v rámci projektu jednotného európskeho vzdušného priestoru (SES II) a riadenia letovej prevádzky (SESAR) vrátane riešenia dôsledkov mraku sopečného popola na leteckú dopravu. Pozornosť bola venovaná tiež otázkam bezpečnostných poplatkov v civilnom letectve, opatreniam týkajúcim sa bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany civilného letectva a otázkam vyšetrovania a prevencie nehôd a incidentov v civilnom letectve. Pokračovali rokovania o harmonizácii zavádzania bezpečnostných skenerov na letiskách a o zrevidovanom kódexe počítačových rezervačných systémov a o dohodách o leteckej doprave: SR presadzovala, aby tieto opatrenia boli prijaté v čo najkratšom čase. Budúci vývoj v leteckej doprave bude ovplyvnený predovšetkým riešením otázok bezpečnostnej ochrany.

V oblasti námornej dopravy bola prioritou revízia nariadenia, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) ako aj práca na „Európskom priestore námornej dopravy bez prekážok“. Osobitná pozornosť sa venovala koncepcii rozvoja námorných diaľnic a právam cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, pričom zostáva doriešiť otázky regionálnych centier EMSA. Ďalej bola pozornosť venovaná príprave návrhu záverov k integrovanej a konkurencieschopnej vnútrozemskej vodnej doprave a tiež spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a vykonávacích opatrení pre iniciatívy vnútrozemskej plavby NAIADES. Perspektívny vývoj v tejto oblasti sa bude odvíjať od cieľov stanovených v Bielej knihe, ktorá predpokladá významný rozvoj práve v tejto oblasti.

Telekomunikácie/Informačná spoločnosť

Rok 2010 priniesol nové iniciatívy a ciele v oblasti informačnej spoločnosti. Európska komisia predstavila svoju ťažiskovú iniciatívu pod názvom Digitálna agenda pre Európu. Jej priority sú postupne zakomponované do strategických materiálov na národnej úrovni a rozpracovávané v medzirezortnom koordinačnom výbore. Rozvíjali sa iniciatívy na podporu práce na bezpečnosti sietí, v elektronickom obchode a ochrane duševného vlastníctva na internete a boj proti pirátstvu. Osobitná pozornosť bola venovaná rozvoju európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2010 – 2015 a elektronických práv občanov komunikovať s vládou a podnikmi. MF SR vypracovalo legislatívny zámer zákona o elektronickej verejnej správe eGovernment, ktorý položil základ pre vypracovanie a prijatie návrhu nového zákona o elektronickej verejnej správe.

V priebehu roka 2010 sa nepodarilo presadiť schválenie systému núdzových komunikácií v zmysle materiálu Bezpečnostnej rady SR „Návrh projektového zámeru systému núdzových komunikácií v SR“. Dôvodom bol nedostatok disponibilných finančných prostriedkov v štátnom rozpočte v dôsledku dopadov svetovej hospodárskej krízy. Úloha bude realizovaná do roku 2013 v nadväznosti na možnosti štátneho rozpočtu SR.

Cieľom prijatej Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemné televízne a rozhlasové vysielanie v SR v oblasti televízneho vysielania je ukončenie analógového vysielania najneskôr do konca roka 2012 a vytvorenie podmienok pre ďalší rozvoj pozemného digitálneho vysielania v systéme DVB-T a pre možné začatie pozemského digitálneho vysielania v systéme DVB-T2.

Ďalšia národná stratégia pre širokopásmový internetový prístup by mala zabezpečiť dostupnosť širokopásmového pripojenia s prenosovou rýchlosťou minimálne 1 Mbit/s do konca roku 2013 a do konca roku 2020 umožniť prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu s prenosovou rýchlosťou 30 Mbit/s pre všetkých občanov, verejnú správu, podnikateľský i tretí sektor. Nevyhnutnou podmienkou naplnenia stanovených cieľov je

najmä vytvorenie priaznivého regulačného prostredia, podpora budovania širokopásmových sietí z verejných zdrojov (OPIS) a poskytovanie nových obsahových služieb v oblasti elektronickej verejnej správy.

Energetika

Pretrvávajúca závislosť na jednom energetickom zdroji determinuje strategickú prioritu SR v tejto oblasti – diverzifikáciu a dobudovanie vnútornej energetickej infraštruktúry EÚ. V súvislosti s rozpracovaním stratégie Európa 2020 zverejnila Európska komisia v novembri 2010 oznámenie „Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku“.

V súvislosti s rozvojom infraštruktúry bolo v novembri 2010 zverejnené aj oznámenie „Priority v oblasti energetickej infraštruktúry do roku 2020 a na nasledujúce roky“. Za účelom podpory infraštruktúry pripraví EK návrh komplexnej politiky v oblasti podpory infraštruktúry a stanovila 7 základných prioritných oblastí do roku 2020, z ktorých sú pre SR najdôležitejšie severo-južné plynárenské a ropné prepojenia a elektrizačné prepojenia v strednej a južnej Európe.

S cieľom podporiť severo-južné prepojenia v strednej Európe bola na základe spoločného listu ministrov hospodárstva a energetiky V4 eurokomisárovi EÚ pre energetiku G. Oettingerovi zriadená Pracovná skupinu na vysokej úrovni pre severo-južnú os, ktorá do konca roku 2011 identifikuje v akčnom pláne diverzifikačné projekty v sektore plynárenstva, elektroenergetiky a ropy. Členmi tejto skupiny sú krajiny V4, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko ako pozorovateľ.

Na jeseň 2011 by Európska komisia mala zverejniť návrh nového finančného inštrumentu nahradzujúceho TEN-E, ktorý by mal určiť prioritné projekty EÚ v oblasti infraštruktúry, identifikovať kritériá a nastaviť transparentný mechanizmus pri prideľovaní finančnej pomoci EÚ.

Rada ministrov pre energetiku vo februári 2011 dospela k názoru, že dosiahnutie efektívneho využívania energetických zdrojov v EÚ (20% úspory energie do roku 2020) by sa malo uskutočniť pomocou využitia potenciálu národných akčných plánov pre energetickú efektívnosť, využitím potenciálu v sektore budov a dopravy, posilnením konkurencieschopnosti priemyslu a zvýšením energetickej efektívnosti pri výrobe a dodávke energií. Ministri pre energetiku zdôraznili úlohu verejného sektora pri dosahovaní úspor energie a zaviazali sa, že od 1. 1. 2012 sa energetická efektívnosť stane kritériom verejného obstarávania pre služby a budovy vo verejnom sektore.

Vytvorenie celoeurópskeho integrovaného trhu s energiou by sa malo dosiahnuť implementáciou legislatívy v oblasti vnútorného trhu (tretí liberalizačný balíček), vytvorením vzoru pre európsku infraštruktúru (balíček infraštruktúry), zjednotením povoľovacích procedúr a trhových pravidiel pre rozvoj infraštruktúry a vytvorením vhodného finančného rámca. V tejto súvislosti bol stanovený rok 2014 ako termín na dobudovanie vnútorného trhu, pričom po roku 2015 by žiadny členský štát nemal byť izolovaný od vnútorného trhu s energiou, či ohrozený nedostatkom možností na diverzifikáciu.

Posilnenie vonkajšej dimenzie energetickej politiky EÚ by sa malo dosiahnuť integrovaním trhov s energiou a regulačných rámcov so susednými krajinami, zriadením privilegovaných partnerstiev s kľúčovými dodávateľmi, podporou globálnej úlohy EÚ v nízkouhlíkovom hospodárstve a podporou právne záväzných štandardov mierového využitia jadrovej energie. V súvislosti so zlepšením transparentnosti vzťahov členské štáty budú mať od 1. januára 2012 povinnosť informovať Európsku komisiu o prijatí platných medzinárodných zmlúv v oblasti energetiky.

V rámci dlhodobých cieľov patrí medzi priority aj dekarbonizácia hospodárstva a prechod na nízkouhlíkovú technológiu. Pre SR je zaujímavá z dôvodu výrazného podielu

jadrovej energie na energetickej spotrebe, pričom do budúcnosti bude jadro tvoriť i naďalej významný podiel na jednotlivých zdrojoch energie v SR.

POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO

Slovenské poľnohospodárstvo nemôže konkurovať krajinám EÚ-15 v diskriminujúcich nerovnoprávnych podmienkach jednotného trhu. Odstránenie týchto disproporcií by mala zohľadniť nová Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) po roku 2013, o čo sa aktívne usiluje SR s ďalšími členskými krajinami. SPP po roku 2013 bude mať kľúčový a dlhodobý dopad nielen na poľnohospodárstvo, ale aj slovenský potravinársky priemysel a ich exportný potenciál.

V tomto kontexte SR ako predsednícka krajina V4 iniciovala v novembri 2010 stretnutie rezortných ministrov V4, Bulharska a Rumunska, ktoré prijalo tzv. Bratislavskú deklaráciu (neskôr sa k nej pripojila aj Litva). Tieto krajiny potvrdili snahu o spoločný postup a prehlbovanie ďalšej spolupráce pri diskusii o budúcej podobe SPP a zhodli sa na tom, že reforma SPP musí zabezpečiť jej zjednodušenie, väčšiu spravodlivosť, trhovú orientáciu a trvalú udržateľnosť.

SR podporuje zachovanie modelu dvoch jednoznačne oddelených pilierov SPP bez spolufinancovania 1. piliera a s len obmedzeným spolufinancovaním a štátnou pomocou v oboch pilieroch na špecifické, presne definované účely. Treba dosiahnuť vyváženosť medzi oboma piliermi a lepšie plánovanie programového obdobia aj vyčlenením prostriedkov do oboch pilierov na začiatku programového obdobia. SR je zásadne proti zavedeniu hornej hranice na príjem poľnohospodárov v základnej zložke nového návrhu priamych platieb. Predpokladaná nová schéma pomoci pre malých poľnohospodárov by podľa SR mala byť pre členské štáty dobrovoľná.

SR sa začlenila do programu potravinovej pomoci pre osoby v najväčšej núdzi. Od školského roku 2009/2010 sa začal uplatňovať nový EÚ program podpory spotreby ovocia a zeleniny pre deti a žiakov v školách - „Školské ovocie“. V školskom roku 2010/2011 má SR vyčlenených na program 2,5 mil. EUR, čo umožní zabezpečiť 2-krát týždenne čerstvé a spracované produkty ovocia a zeleniny pre 350 000 detí. V júni 2010 boli schválené odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre mlieko pre Európsku komisiu a každoročne sa zvyšuje počet zapojených školských zariadení do programu „Školské mlieko“. V školskom roku 2009/2010 sa zapojilo vyše 1 300 školských zariadení, pričom sa poskytlo 3 029 ton mliečnych výrobkov s podporou 1,89 mil. EUR.

V rámci systému Politiky kvality EÚ SR požiadala o registráciu 14 produktov. V registri chránených označení ako chránené zemepisné označenie má SR 7 výrobkov: Skalický trdelník, Slovenská parenica, Slovenský oštiepok, Slovenská bryndza, Oravský korbáčik, Zázrivský korbáčik a Tekovský salámový syr. V Registri zaručených tradičných špecialít má zapísaných 6 výrobkov: Ovčí hrudkový syr - salašnícky, Ovčí salašnícky údený syr a spolu s Českou republikou mäsové výrobky: Liptovská saláma, Spišské párky, Lovecká saláma a Špekáčky. V procese registrácie je výrobok Bratislavský rožok.

Európska komisia dňa 10.12.2010 prijala a zverejnila tzv. balík kvality, ktorého súčasťou je návrh nariadenia EP a Rady o systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Cieľom nového návrhu je zjednodušenie, zefektívnenie a zníženie zložitosti systému Politiky kvality EÚ za účelom uľahčiť poľnohospodárom, výrobcom a spotrebiteľom využívanie a chápanie rozličných systémov a pojmov v oblasti označovania.

Koncept krížového plnenia SR naďalej považuje za správny, podporuje však prehodnotenie jeho rozsahu, vypustenie tých ustanovení, ktoré priamo nesúvisia s cieľmi krížového plnenia, resp. s činnosťou poľnohospodárov, a v tomto zmysle prípadne doplnenie

povinných požiadaviek na hospodárenie a rámec dodržiavania dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Klimatické zmeny

Téma klimatických zmien a znižovania emisií skleníkových plynov patrí medzi najdôležitejšie strednodobé priority EÚ. Členské štáty EÚ sa v priebehu roka 2010 dohodli na spoločných pozíciách a negociačných stratégiách pre medzinárodný proces Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý vyvrcholil na konci roka 2010 prijatím tzv. Cancúnskych dohôd. Po neúspešnej konferencii UNFCCC v Kodani v roku 2009 sa EÚ rozhodla realizovať svoje ciele prostredníctvom malých a postupných krokov. Maďarské predsedníctvo pokračovalo v spoločnej koordinácii politík členských štátov EÚ s cieľom čo najefektívnejšie implementovať tieto dohody. V nasledujúcom období bude potrebné napredovať v úsilí uzavrieť právne záväznú a globálnu dohodu o redukcii emisií skleníkových plynov po roku 2012, kedy vyprší platnosť Kjótskeho protokolu.

V rámci diskusie o zvýšení v súčasnosti záväznej 20 % redukcie emisií skleníkových plynov na 30 % v roku 2020 oproti roku 1990 sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus, pretože chýbali najmä analýzy dopadov uvedeného kroku na jednotlivé členské štáty EÚ. Na základe záverov Európskej rady Komisia by mala v priebehu roku 2011 predložiť požadované dopadové štúdie. Rovnako predmetom diskusie bude dlhodobá vízia rozvoja nízkouhlíkovej ekonomiky EÚ do roku 2050.

SR sa zasadzuje za dosiahnutie pokroku v rokovaniach nielen v rámci EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni, pričom hlavným kritériom bude dosiahnuť redukciu emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom bez ohrozenia konkurencieschopnosti tak slovenského ako aj európskeho priemyslu.

Medzi kľúčové priority SR patrí dosiahnutie kontroly nad vývojom emisií skleníkových plynov tak, aby, v súlade s cieľom EÚ, trend rastu dosiahol svoj vrchol najneskôr v roku 2015, od ktorého by už vývoj emisií mal mať len klesajúcu tendenciu.

Európska rada vo svojich záveroch z 10. a 11. decembra 2009 oznámila pripravenosť prispieť k fast-start financovaniu zmeny klímy (FSF) sumou 2,4 miliárd EUR ročne. SR prijala na rokovaní vyššie uvedenej Európskej rady dobrovoľný záväzok podieľať sa na tomto financovaní EÚ sumou 9 miliónov EUR počas rokov 2010 – 2012. V roku 2010 prispela SR čiastkou 1 milión EUR. EÚ o FSF informovala medzinárodné spoločenstvo na 16. konferencii UNFCCC (29.11. – 10.12. 2010, Cancún, Mexiko) a v máji 2011 oficiálne predloží sekretariátu UNFCCC informáciu o vykonanom pokroku EÚ v mechanizme poskytovania finančnej podpory rozvojovým krajinám.

Biodiverzita

Rok 2010 bol Medzinárodným rokom biodiverzity. V tomto kontexte pripravila EK ratifikáciu a podpis Protokolu ABS (prístup ku genetickým zdrojom a zdieľaniu). Rozhodnutie o vytvorení medzivládnej platformy pre ekosystémy a ochranu biodiverzity je veľkým úspechom. Výstupy z medzinárodných rokovaní sú dôležité pre ďalšie smerovanie a mobilizáciu zdrojov. Financovanie ochrany biodiverzity vrátane inovatívnych mechanizmov prispeje k naplneniu priorít EÚ.

SR v minulom roku vyhodnotila súbor indikátorov stavu a ochrany biodiverzity za roky 2005 až 2009. Toto hodnotenie biodiverzity významne napomáha pri plánovaní, stanovovaní politických cieľov a kontrole ich plnenia a pri vypracovaní nového strategického plánu SR na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biodiverzity do roku 2020, ktorý by malo pripraviť MŽP SR do konca roku 2011.

VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ A KULTÚRA

Vzdelávanie

Strategický rámec pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 môže významne prispieť k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. Pre SR majú osobitný význam dve jej iniciatívy: Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta. V nadväznosti na Stratégiu Európa 2020 v oblasti vzdelávania do roku 2020 si SR stanovila národné ciele: pre ukazovateľ „miery mladých ľudí vo veku 18-24 rokov, ktorí neukončia školskú dochádzku a nepokračujú v ďalšom vzdelávaní“ 6 % (úniový cieľ je 10%) a pre ukazovateľ „podiel populácie vo veku 30-34 ročných s ukončeným vysokoškolským vzdelaním“ si stanovila národný cieľ zhodný s európskym cieľom (40 %).

V roku 2010 došlo k zmenám v súvislosti s rozšírením právomocí EÚ o novú kompetenciu týkajúcu sa športu, ktorý sa stal formálnou politikou EÚ s iniciatívnou a implementačnou funkciou Európskej komisie a schvaľovacou kompetenciou Rady EÚ. Nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy (článok 165) vytvárajú nové možnosti strategickej, koncepčnej a finančnej podpory športu na úrovni EÚ.

V budúcom období sa bude potrebné sústrediť na zapájanie sa do príprav nových komunitárnych programov pre roky 2014-2020, pokračovať v implementácii strategického rámca pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020, realizovať priority Národného programu reforiem SR na roky 2011 – 2014 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, implementovať komunitárny Program celoživotného vzdelávania a Európsky kvalifikačný rámec.

Integrovanie mládeže na pracovný trh

Koncepčný materiál Kľúčové oblasti štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži na roky 2008 – 2013 vytvoril podmienky na prípravu a realizáciu rôznych opatrení, vrátane implementácie Európskeho paktu mládeže. Pakt sa sústreďuje na zlepšenie situácie mladých ľudí v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mobility, profesijného zaradenia a sociálneho začlenenia so zámerom na zosúladenie profesionálnej činnosti a rodinného života. Prijatá stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2010 – 2018 významne ovplyvní aj ďalšie smerovanie slovenskej mládežníckej politiky. V roku 2010 sa v EÚ začal využívať štruktúrovaný dialóg ako priestor na komunikáciu medzi mladými ľuďmi a tvorcami politík na národnej a európskej úrovni.

Podpora zamestnanosti mládeže a zvýšenie účasti mladých ľudí na trhu práce je kľúčové pre Stratégiu Európa 2020 a taktiež významne prispieva k zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti sociálnych dávok a dôchodkového systému. V tejto súvislosti SR podporuje vecnejší a akčnejší prístup k riešeniu závažného problému nezamestnanosti mládeže, najmä znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, ku ktorým patria absolventi stredných a vysokých škôl, t.j. občania mladší ako 25 rokov veku, ktorí skončili prípravu na povolania v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískali svoje prvé pravidelné platené zamestnanie.

Kultúra a audiovízia

SR súhlasila s návrhom rozhodnutia o podpore značky Európske dedičstvo. Jej cieľom je podpora občanov Európy pri upevňovaní ich pocitu príslušnosti k EÚ na základe spoločných prvkov histórie a dedičstva, ako aj ocenenie rozmanitosti a posilnenie medzikultúrneho dialógu.

Návrh záverov Rady o prínose kultúry k vykonávaniu stratégie Európa 2020 upozornil na možný prínos kultúry k jej hlavným cieľom. Napriek tomu, že v stratégii absentuje explicitná zmienka o kultúre, v odporúčaní Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch

hospodárskych politík členských štátov a Únie, konkrétne v jeho usmernení 4 sa zdôrazňuje veľký hospodársky potenciál kultúrnych a tvorivých odvetví a ich úloha v podpore inovácie.

ZÁVER

Slovenská politika na pôde Európskej únie bude v 8. roku členstva vychádzať zo základnej premisy, že EÚ predstavuje pre SR primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny, právny a bezpečnostný rámec pre realizáciu jej dlhodobých strategických priorít a zlepšenie životnej úrovne jej občanov, ako aj zabezpečenie udržateľného rozvoja a rozvoja najchudobnejších regiónov. V minulosti perspektíva európskej integrácie zohrala kľúčovú úlohu v transformácii SR po páde komunizmu, k identifikácii Slovenska v rámci európskeho kontextu a prispela k vytvoreniu celospoločenského konsenzu všetkých relevantných subjektov. Skúsenosti potvrdili, že široký dialóg s občianskou spoločnosťou (napr. v prípade referenda o vstupe, či v otázke prijatia Eura), politický dialóg a schopnosť dosiahnuť široký politický konsenzus umocňujú šance Slovenska hrať aktívnu úlohu pri formovaní európskych politík, zvyšujú našu kredibilitu ako aj konkurencieschopnosť, vrátane možnosti uplatniť názory, ktoré sú v prvotnej fáze na pôde EÚ menšinové. Súhrn výhod členstva v EÚ pre občana, ekonomiku a regionálny rozvoj ako aj pre bezpečnosť a suverenitu Slovenska je oveľa vyšší ako strohé vyjadrenie nákladov na členstvo, či sledovanie naďalej pozitívnej čistej bilancie SR ako príjemcu fondov EÚ.

SR má záujem na silnej EÚ. Jej súčasnú inštitucionálnu štruktúru považujeme za primeranú a kompetenčné rozdelenie (mieru subsidiarity) za postačujúce. V najbližšom období sa SR bude sústreďovať na zefektívnenie vnútorných mechanizmov a politík EÚ, pragmatické a komplexné riešenie nových výziev a posilňovanie vnútornej koherencie EÚ pri zachovaní vnútornej konkurencieschopnosti jednotlivých členských štátov zohľadňujúcej ich národné špecifiká a rozvojový potenciál.

Za kľúčové priority SR považuje stabilizáciu ekonomiky a eura, prijatie moderného rozpočtu EÚ po roku 2014 s udržaním významu kohéznej politiky a aktívne formovanie zahraničnej politiky EÚ v šiestich oblastiach (susedská politika, rozširovanie, ochrana občanov za hranicami EÚ, spolupráca EÚ a NATO, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť na vnútornom trhu). Dôležitým aspektom sú aj otázky vnútornej bezpečnosti a posilňovanie a ochrana základných práv občanov EÚ.

Jednou z dôležitých úloh bude taktiež oživenie komunikácie s verejnosťou s cieľom priblížiť obsah spolupráce, jej význam a prínos z pohľadu vývoja spoločnosti a občana.

Príloha:

Súhrn hlavných výdavkých oblastí rozpočtu EÚ v rokoch 2007 – 2009

Oblasť výdavkov

rozpočtu EÚ

(program, fond, nástroj)

(A)

Roky

(B)

Celkový objem

v rozpočte EÚ

v mil. EUR

(C)

SR túto oblasť výdavkov financovala vo výške

v mil. EUR

(D)

SR z tejto oblasti výdavkov čerpala objem

v mil. EUR

(E)

Koeficient efektívnosti vyjadruje koľko eur získala SR z jedného eura, ktoré zaplatila na túto oblasť výdavkov

(F = E/D)

1A – KONKURENCIESCHOPNOSŤ PRE RAST A ZAMESTNANOSŤ

2007

2008

2009

6 738,2

10 056,6

10 750,6

30,70

51,33

64,63

33,7

43,3

48,7

1,10

0,84

0,75

7.Rámcový program pre vedu a výskum

2007

2008

2009

4 059,4

6 471,3

6 675,4

18,49

33,03

40,13

4,4

8,8

6,6

0,24

0,27

0,16

TEN (transeurópske siete)

2007

2008

2009

371,5

897,9

852,1

1,69

4,58

5,12

0,9

1,2

0,5

0,53

0,26

0,10

Galileo

2007

2008

2009

0,0

150,0

722,9

0,00

0,77

4,35

0,0

0,0

0,0

0,00

0,00

0,00

Celoživotné vzdelávanie

2007

2008

2009

958,8

1 052,6

1 149,1

4,37

5,37

6,91

11,7

8,4

12,7

2,68

1,56

1,84

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie

2007

2008

2009

267,4

363,9

309,6

1,22

1,86

1,86

0,2

0,4

0,2

0,16

0,22

0,11

Agenda sociálnej politiky

2007

2008

2009

119,6

131,7

141,6

0,54

0,67

0,85

1,0

0,5

0,7

1,85

0,75

0,82

Customs a Fiscalis

2007

2008

2009

35,2

50,2

62,6

0,16

0,26

0,38

0,3

0,3

0,3

1,88

1,15

0,79

Odstavovanie jadrových elektrární

2007

2008

2009

37,9

197,5

110,0

0,17

1,01

0,66

14,0

22,0

25,2

82,35

21,78

38,18

1A – KONKURENCIESCHOPNOSŤ PRE RAST A ZAMESTNANOSŤ BEZ ODSTAVOVANIA JADROVÝCH ELEKTRÁRNÍ

2007

2008

2009

6 700,3

9 859,1

10 640,6

30,53

50,32

63,97

19,7

21,3

23,5

0,65

0,42

0,37

1B – KOHÉZIA PRE RAST A ZAMESTNANOSŤ

2007

2008

36 974,8

35 554,8

168,46

181,47

635,2

809,5

3,77

4,46

2009

33 932,9

204,00

584,8

2,87

Štrukturálne fondy

2007

2008

2009

32 699,6

30 264,5

26 848,5

148,98

154,47

161,41

451,9

510,1

385,9

3,03

3,30

2,39

Cieľ 1 - Konvergencia

2007

2008

2009

23 521,6

21 400,3

19 886,8

107,16

109,23

119,56

406,7

456,2

350,4

3,80

4,18

2,93

Cieľ 2 – Regionálna

konvergencia

a zamestnanosť

2007

2008

2009

7 835,2

7 395,2

6176,3

35,70

37,75

37,13

38,9

47,7

29,7

1,09

1,26

0,80

Cieľ 3 – Teritoriálna

spolupráca

2007

2008

2009

1 297,8

1 361,4

700,0

5,91

6,95

4,21

6,3

6,1

5,8

1,07

0,88

1,38

Kohézny fond

2007

2008

2009

4 275,2

5 290,4

7 083,8

19,48

27,00

42,59

183,3

299,4

198,8

9,41

11,09

4,67

2 – OCHRANA A RIADENIE PRÍRODNÝCH ZDROJOV

2007

2008

2009

54 648,4

54 812,7

55 877,3

248,98

279,76

335,93

380,5

357,0

513,0

1,53

1,28

1,53

Trhovo orientované výdavky a priame platby

2007

2008

2009

42 650,1

43 288,6

46 349,2

194,31

220,95

278,65

159,1

166,7

220,4

0,82

0,75

0,79

Priame platby

2007

2008

2009

37 045,9

37 568,6

39 113,9

168,78

191,75

235,15

133,8

156,0

200,8

0,79

0,81

0,85

Rozvoj vidieka

2007

2008

2008

10 874,3

10 529,1

8 739,7

49,54

53,74

52,54

219,3

188,2

289,3

4,43

3,50

5,51

Európsky rybársky fond

2007

2008

2009

749,7

572,1

290,9

3,42

2,92

1,75

1,6

1,5

0,3

0,47

0,51

0,17

Life +

(program pre životné prostredie)

2007

2008

2009

114,4

145,4

216,0

0,52

0,74

1,30

0,5

0,7

3,1

0,96

0,95

2,38

3A – SOLIDARITA, BEZPEČNOSŤ A SPRAVODLIVOSŤ

2007

2008

2009

212,2

389,7

684,5

0,97

1,99

4,12

1,4

2,7

4,3

1,44

1,36

1,04

Solidarita a riadenie migračných tokov

2007

2008

2009

68,7

194,6

405,5

0,31

0,99

2,44

1,3

2,4

3,2

4,19

2,42

1,31

Bezpečnosť

2007

2008

2009

5,1

24,8

44,7

0,02

0,13

0,27

0,0

0,0

0,6

0,00

0,00

2,22

Základné práva a spravodlivosť

2007

2008

2009

2,3

29,5

49,3

0,01

0,15

0,30

0,1

0,2

0,5

10,00

1,33

1,67

Decentralizované agentúry

2007

2008

2009

93,4

99,5

138,3

0,43

0,51

0,83

0,0

0,0

0,0

0,00

0,00

0,00

3B - OBČIANSTVO

2007

837,6

3,82

12,3

3,22

2008

2009

920,9

1 308,5

4,70

7,87

8,4

4,3

1,79

0,55

Verejné zdravie

2007

2008

2009

70,8

64,0

80,4

0,32

0,33

0,48

0,2

0,1

0,3

0,63

0,30

0,63

Kultúra

2007

2008

2009

38,1

43,2

50,1

0,17

0,22

0,30

0,1

0,1

0,1

0,59

0,45

0,33

Mládež

2007

2008

2009

124,7

135,3

139,8

0,57

0,69

0,84

2,3

1,8

1,9

4,04

2,61

2,26

Média 2007

2007

2008

2009

98,2

111,8

110,9

0,45

0,57

0,67

0,2

0,2

0,2

0,44

0,35

0,30

Fond solidarity EÚ

2007

2008

2009

196,6

273,2

622,5

0,90

1,39

3,74

0,0

0,0

0,0

0,00

0,00

0,00

Decentralizované agentúry

2007

2008

2009

76,6

102,3

112,6

0,35

0,52

0,68

0,0

0,0

0,0

0,00

0,00

0,00

Komunikačné činnosti

2007

2008

2009

75,2

77,2

89,6

0,34

0,39

0,54

0,4

0,6

0,7

1,18

1,54

1,30

4 – EÚ AKO GLOBÁLNY PARTNER

2007

2008

2009

7 291,8

7 310,7

7 982,9

33,22

37,31

47,99

9,9

11,5

26,6

0,30

0,31

0,55

Nástroj predvstupovej pomoci

2007

2008

2009

2 510,5

2 126,7

2 203,2

11,44

10,85

13,25

9,9

11,5

26,6

0,87

1,06

2,01

Ostatné programy a nástroje

2007

2008

2009

4 781,3

5 184,0

5 779,8

21,78

26,46

34,75

0,0

0,0

0,0

0,00

0,00

0,00

5 - ADMINISTRATÍVA

2007

2008

2009

6 805,6

7 292,5

7 615,3

31,01

37,22

45,78

9,6

9,4

10,8

0,31

0,25

0,24

KOMPENZÁCIE

(pre Rumunsko a Bulharsko)

2007

2008

2009

444,6

206,6

209,1

2,03

1,05

1,26

0,0

0,0

0,0

0,00

0,00

0,00

CELKOVÉ VÝDAVKY

2007

2008

2009

113 953,3

116 544,5

118 361,0

519,2

594,9

711,6

1 082,6

1 241,8

1 192,4

2,09

2,09

1,68

Zdroj: Finančná správa Európskej komisie za rok 2009 a prepočty MZV SR