Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Cieľom tejto novely je zavedenie nového inštitútu krátenia (zníženia) poslaneckého platu do zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platových pomeroch“). Podstatou predmetného inštitútu je zníženie poslaneckého platu v prípade súbehu výkonu funkcie poslanca NR SR a inej verejnej funkcie, alebo činnosti v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch právnických osôb alebo spoločenstiev s účasťou štátu, územnej samosprávy alebo fondu národného majetku, a to o sumu, ktorá bude predstavovať 90 % z úhrnného ďalšieho mesačného príjmu prevyšujúceho výšku životného minima, ktorý poberá poslanec NR SR z týchto iných činností. Zníženie poslaneckého platu sa príjmov z iných činností nebude dotýkať, pričom maximálna hranica zníženia platu poslanca NR SR je obmedzená výškou aktuálnej platnej sumy životného minima. Ak teda poslanec poberá iný (ďalší) príjem, jeho plat poslanca NR SR aj po zavedenom znížení musí dosiahnuť aspoň výšku životného minima.

Predkladaný zákon vychádza z dvoch pilierov a to zdôraznenia „zodpovednosti“ poslanca za náležitý výkon svojej funkcie a v nadväznosti na to znemožnenia neprimeraného požívania príjmov plynúcich z výkonu viacerých verejných či iných funkcií, pri nenáležitom výkone.

Článok 75 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) implikuje záväzok poslanca Národne rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) svedomito vykonávať svoj poslanecký mandát. Ústava tak nevychádza len z koncepcie voľného poslaneckého mandátu, ale zároveň jasne postuluje imperatív starostlivého výkonu poslaneckého mandátu. Tento imperatív možno ďalej odvodiť z postavenia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) ako ústavodarného a zákonodarného orgánu, ktorý požíva priamu legitimitu od zdroja moci (voliči) a preto z tohto dôvodu poslanci ako reprezentanti ľudu sú povinní vykonávať svoj mandát s náležitou starostlivosťou. Analogický je napríklad aj výkon funkcie predsedu vyššieho územného celku (ďalej len „predseda VUC“), starostu obce, primátora mesta, inej verejnej funkcie v orgáne verejnej správy (napríklad riaditeľ magistrátu hlavného mesta) predstavujúci neuralgický bod pre realizáciu samosprávnych funkcií orgánov územnej samosprávy. Úloha „prvého úradníka“ mesta, obce resp. vyššieho územného celku, iná verejná funkcia v orgáne verejnej správy a funkcia v ústavodarnom resp. zákonodarnom

orgáne predstavujú časovo, odborne, verejne exponované funkcie. Náročnosť citovaných funkcií je na druhej strane dostatočne a nad pomery priemerných občanov Slovenskej republiky platovo ohodnotená.

V praktickom politickom živote sa však možno stretnúť s kumulovaním výkonu verejných iných funkcií, najmä funkcie poslanca a predsedu VUC, starostu obce, resp. primátora mesta, riaditeľa nemocnice, prednostu mestského úradu a pod. Dôsledkom takéhoto súbehu nie je len súbežné požívanie dvoch často nadštandardných príjmov z verejných rozpočtov ale hlavne nedôsledný výkon oboch funkcií, či iných činností. Nedôslednosť výkonu možno najveľavravnejšie reprezentuje nedostatočná účasť poslancov na schôdzach NR SR (aj keď je nutné povedať, že príčin tohto nezáujmu poslancov o „život v plenárnej sále“ je viac). Cieľom tejto novely je preto posilnenie „zodpovednosti“ poslanca vykonávať svoj mandát so všetkou vážnosťou a starostlivosťou, ktorá prináleží k výkonu verejnej funkcie. Poslanec, ktorý súbežne vykonáva volené funkcie, ktoré sú časovo, odborne náročné bude postihnutý znížením poslaneckého platu o zrážku za súbežný výkon verejných a iných funkcií, či činností. Predmetné zníženie však nemožno chápať ako sankciu (v právnom význame) za súbežný výkon volených funkcií, ale práve naopak vychádza z ústavného imperatívu svedomitého výkonu poslaneckého mandátu a predstavuje tak nepriamy impulz preto, aby sa vytvoril priestor na náležitý výkon poslaneckého mandátu, dbajúceho na dôležitosť ústavodarného a zákonodarného orgánu akým je NR SR.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

K bodu A.2. 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Prijatím navrhovanej zmeny, odo dňa jej účinnosti, dôjde k takému zníženiu platov niektorých poslancov NR SR, ktoré bude mať za následok nezanedbateľné zníženie mesačných nákladov na verejnú správu. Vzhľadom k tomu, že neexistuje presná evidencia iných príjmov, ktoré mesačne poberajú poslanci NR SR, presná kvantifikácia pozitívnych dopadov na rozpočet verejnej správy v čase predloženia návrhu možná nie je.

A.4. Alternatívne riešenia

Žiadne.

A.5. Stanovisko gestorov

II.Osobitná časť

K čl. I :

Totožný obsah ako časť A. Všeobecná časť tejto dôvodovej správy.

K čl. II.:

Predkladaný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. októbra 2011.