výsledky, pri stanovení predĺženia sa prihliadne aj na budúce hospodárske výsledky dosiahnuté v súvislosti s budúcou prevádzkou podniku. V záujme umožniť podnikateľom aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len do základného imania v rámci definície predĺženia sa navrhuje, aby do sumy záväzkov na účely stanovenia predĺženia sa nezapočítavala suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, v zmysle Obch. zákonníka, ani suma tzv. kvázi podriadených záväzkov. Naproti tomu však veritelia z týchto záväzkov nebudú mať v konkurze ani v reštrukturalizácii možnosť ovplyvňovať priebeh týchto konaní hlasovaním vo veriteľských orgánoch a v prípadnom konkurze budú uspokojovaní až ako poslední v rámci skupiny podriadených pohľadávok. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze sa automaticky premietne aj do miery ich uspokojenia v prípadnej reštrukturalizácii.
Navrhnutá definícia predĺženia vychádza z osvedčených zahraničných insolvenčných úprav, kde týmto spôsobom je stav predĺženia upravený napr. v Nemecku prípadne Českej republike, ale aj v anglosaských a franko-hispánskych systémoch.1
Negatíva teraz platnej definície predlženia: Doterajšia definícia predĺženia predstavuje len druhú formu platobnej neschopnosti, ktorá však nastáva omnoho neskôr ako samotná zákonom definovaná platobná neschopnosť. Platná právna úprava definuje predĺženie ako stav, keď hodnota splatných záväzkov presahuje hodnotu majetku, t.j. hodnotu majetku neporovnáva so sumou všetkých záväzkov avšak iba so sumou splatných záväzkov. Negatíva takejto právnej úpravy predĺženia sú najmä nasledovné:
oprávna úprava umožňuje podnikať aj tým podnikateľom, ktorí dlhodobo vykazujú stratu, v dôsledku ktorej hodnota ich majetku nekryje ich záväzky. Takýto stav teraz platná úprava nielenže nesankcionuje ale svojim spôsobom právne dovoľuje a podporuje.
oprávna úprava umožňuje zbavovať sa majetku dlžníkovi, ktorý je účtovne v predĺžení, avšak právne predĺžený nie je, t.j. takéto chovanie dlžníka nie je možné postihovať ani prostredníctvom odporovateľných právnych úkonov v rámci konkurzu, ani trestnoprávne, nakoľko dlžník, ktorý je účtovne / fakticky v predlžení nie je v predlžení v právnom slova zmysle.
oprávna úprava podporuje financovania dlžníka zo strany akcionára, resp. spriaznených osôb, nie do equity, resp. základného imania ale spôsobom ako bežní veritelia, v dôsledku čoho akcionári, resp. osoby spriaznené s dlžníkom neskôr v priebehu konkurzu prípadne reštrukturalizácii zásadne ovplyvňujú, resp. deformujú priebeh týchto konaní v postavení bežných veriteľov anie v postavení akcionárov. Záujmy týchto „spriaznených veriteľov“ sú však zásadne iné ako základný záujem sledovaný konkurzom, resp. reštrukturalizáciou, a to dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok.
1 Tieto systémy sú niekedy založené na princípe, že veriteľ má právo iniciovať insolvenčné konanie, resp. dlžník je povinný iniciovať takéto konanie, ak možno odôvodnene predpokladať, že dlžník nebude schopný v budúcnosti splniť niektorý zo svojich aktuálnych záväzkov, a to aj v prípade, že v danom čase takýto záväzok ešte nie je splatný, resp. jeho splatnosť nastane až v budúcnosti.