Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predloženým návrhom novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa sledujú najmä nasledovné ciele:

-spresnenie znenia uvedených zákonov vo vzťahu k skúsenostiam z praxe pri aplikácii novely účinnej od 1. januára 2011,

-zlepšenie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb v sociálnom poistení sledovaním zaplatenia poistného na vznik nároku na nemocenskú dávku len v období posledných piatich rokov miesto doterajších desiatich rokov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky,

-upustiť od sledovania splnenia podmienky straty príjmu zo zárobkovej činnosti pri nemocenských dávkach u zamestnanca, pri zachovaní dodržiavania liečebného režimu určeného lekárom práceneschopným poistencom,

-podmienenie nároku na ošetrovné osobným a celodenným ošetrovaním alebo starostlivosťou,

-spresnenie určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky u poistencov, ktorých reálny vymeriavací základ je nižší ako minimálny vymeriavací základ ustanovený zákonom o sociálnom poistení,

-umožňuje sa výplata predčasného starobného dôchodku poistencom, ktorí podliehajú povinnému dôchodkovému poisteniu, ale z výkonu zárobkovej činnosti majú nulový príjem,

-efektívnejšiu komunikáciu medzi Sociálnou poisťovňou a platiteľom poistného zavedením identifikátora platby poistného,

-zrušenie nákladov Sociálnej poisťovne vylúčením povinnosti vydávať rozhodnutia o nemocenských dávkach a o úrazovom príplatku, s výnimkou sporných prípadov,

-urýchlenie procesu vymáhania nezaplateného poistného skrátením lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu vo veciach poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále z 30 na 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia (zosúladenie s daňovými zákonmi a zákonom o zdravotnom poistení),

-vysporiadanie sa Sociálnej poisťovne s pohľadávkami z rokov 1993 a 1994, ktoré spĺňajú charakter trvalo nevymožiteľných pohľadávok štátu, ich postúpením na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu,

-preniesť výkon valorizácie príplatku za štátnu službu na Sociálnu poisťovňu, ktorá tento príplatok vypláca.

B.Osobitná časť

K Ćl. I

K bodu 1 § 16

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 2 § 21 ods. 4

Jedná sa o terminologické spresnenie.

K bodom 3 a 4 § 21 ods. 5 a 6

Z dôvodu, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká aj zánikom oprávnenia na výkon činnosti, v praxi nastávajú situácie, že do vzniku nového oprávnenia nedôjde k zániku daňového identifikačného čísla, teda samostatne zárobkovo činnej osobe nezanikne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. V takýchto prípadoch nie je jednoznačné, či sa vzťahuje na tieto situácie opätovný vznik sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozšíriť inštitút opätovného vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj pri vzniku nového oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti, samozrejme za predpokladu splnenia podmienky prekročenia zákonom ustanovenej hranice príjmu za kalendárny rok, ktorý podmieňuje vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

K bodu 5 § 23

Jedná sa o terminologické spresnenie.

K bodom 6 a 21§ 26 a 140

Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k úprave podmienok nároku na ošetrovné v § 39 ods. 1.

K bodu 7§ 30

Z dôvodu aplikačných problémov so zisťovaním príjmov v prípade poskytovania určitých benefitov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom počas celého trvania právneho vzťahu, z ktorého má zamestnanec právo na príjem (napr. úľava pri úveroch, poskytnutá zamestnancom banky, úľava pri káblovej televízii, poskytnutá zamestnancom UPC, používanie služobného auta na súkromné účely), ale aj v prípadoch súbežného výkonu viacerých činností zakladajúcich nemocenské poistenie a posudzovaním nároku na nemocenskú dávku, sa navrhuje zmena všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky zamestnanca, pričom sa upúšťa od podmienky sledovania príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Podmienkou nároku na nemocenské však naďalej zostáva dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopným zamestnancom, a jej porušenie má za následok zánik nároku na výplatu nemocenského.

K bodu 8 § 31

V záujme urýchlenia a zjednodušenia procesu rozhodovania o nároku na nemocenskú dávku u povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb sa navrhuje, aby sa podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sledovala v období piatich rokov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, namiesto doterajších desiatich rokov .

K bodom 9 až 12 § 39 ods. 1, 2, 42, 43

Z dôvodu aplikačných problémov pri posudzovaní nároku na ošetrovné v prípade výkonu viacerých činností zakladajúcich nemocenské poistenie a uplatnení si nároku na ošetrovné len z jedného takéhoto poistenia, najmä v súvislosti so splnením podmienky ošetrovania a starostlivosti (ďalej len „ošetrovania“) v prípadoch, keď po časť dňa ošetrujúca osoba neošetruje z dôvodu výkonu iného zamestnania, ako z ktorého čerpá ošetrovné sa nárok na ošetrovné navrhuje podmieniť osobným a celodenným ošetrovaním poistenca, ktorý si uplatnil nárok na ošetrovné. Osobné a celodenné ošetrovanie však nie je prekážkou na vykonanie úkonov spojených so starostlivosťou spočívajúcou napr. v nákupe potravín, výbere liekov alebo zdravotných pomôcok z lekárne, v návšteve lekára atď.

Vo vzťahu k nároku na ošetrovné sa navrhuje upraviť znenie zákona tak, aby jednoznačne pri ošetrovaní toho istého dieťaťa alebo detí, v tom istom prípade, bolo ošetrovné poskytované len jednému poistencovi.

K bodom 13 až 15 § 57

Navrhuje sa spresnenie určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, tak, aby sa do budúcnosti výška nemocenskej dávky určovala z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorým je minimálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 138 ods. 5, ak nie je jej pravdepodobný denný vymeriavací základ nižší. V takom prípade sa dávka určí z takéhoto „nižšieho“ pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa použije aj pre mamičky, ktoré sa po skončení rodičovskej dovolenky vrátia do zamestnania, ak v rozhodujúcom období nemajú vymeriavací základ, čo pri novej právnej úprave nevyžaduje osobitnú úpravu.

K bodu 16 § 67

Navrhuje sa osobitná právna úprava nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak o predčasný starobný dôchodok požiada poistenec, ktorý je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec ale nemá príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie ani na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenskú dávku. Doterajšia všeobecná zásada účinná od 1. januára 2011, podľa ktorej nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, vzniká po splnení všeobecných podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, požiadaní o jeho výplatu a splnení podmienky neexistencie povinného dôchodkového poistenia zostáva zachovaná.

K bodu 17 § 84

Navrhuje sa legislatívnotechnické spresnenie ustanovenia upravujúceho denný vymeriavací základ na účely určenia peňažných úrazových dávok pre zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru.

K bodu 18 § 106

Z dôvodu zmien, ktoré nastali v poskytovaní rodičovského príspevku od 1. januára 2011 nie je opodstatnené ďalšie obmedzenie výplaty dávky v nezamestnanosti popri existencii nároku na výplatu rodičovského príspevku.

K bodu 19§ 112

V nadväznosti na zmenu podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku sa navrhuje spresnenie právnej úpravy zúčtovania súm naviac vyplatených na predčasnom starobnom dôchodku so sumami dôchodkovej dávky neskôr vyplácanej, resp. vyplácanej.

K bodom 20, 23 a 24§ 139b, 143 ods. 1, 2

Ide o vecné spresnenie zákona z dôvodu potrieb, ktoré vyplynuli z aplikácie zmien zákona účinných od 1. januára 2011 spojených s novým spôsobom právnej úpravy vzniku postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia.

K bodu 22§ 142

Zavádza sa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvádzať pri platbách poistného identifikátor platby určený Sociálnou poisťovňou podľa § 226, ktorého účelom je automatizácia procesu priradenia platby poistného (a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie) ku konkrétnemu predpisu za obdobie, za ktoré odvádzateľ poistného mal úmysel sumu zaplatiť.

K bodu 25§ 148 ods. 4

Uvedenou úpravou sa výrazne skracuje čas na začatie vymáhania pohľadávok SP, čo značne zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vymoženia pohľadávok.

K bodu 26§ 151 ods. 2

Navrhuje sa umožniť Sociálnej poisťovni odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe výmazu právnickej osoby z príslušného registra, čím sa vytvorí rovnaký právny režim na odpísanie pohľadávok voči právnickým osobám zapísaným v obchodnom registri a voči právnickým osobám zapísaným v iných registroch (napr. občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie a pod.).

K bodu 27§ 155 ods. 2

Navrhuje sa rozšíriť oznamovaciu povinnosť posudkového lekára a určeného zamestnanca Sociálnej poisťovne o povinnosť oznámiť porušenie liečebného režimu nielen ošetrujúcemu lekárovi, ale aj zamestnávateľovi dočasne práceneschopného poistenca.

K bodu 28§ 179 ods. 1

Príplatok za štátnu službu k dôchodku a zvyšovanie príplatku za štátnu službu k dôchodku upravovali do 31. decembra 2003 ustanovenia § 108a a 108b zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 143/2002 Z. z., ktoré boli s účinnosťou od 1. januára 2004 zrušené zákonom č. 551/2003 Z. z. Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 551/2003 Z. z. štátnemu zamestnancovi, ktorému vznikol do 31. decembra 2003 nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku a na zvyšovanie tohto príplatku, zostal tento nárok zachovaný.

Úrad pre štátnu službu bol však zákonom č. 231/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2006 zrušený a podľa § 40 c ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov dňom jeho zrušenia

prešli práva a povinnosti Úradu pre štátnu službu vrátane práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Dňom 1. novembra 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušený, pričom podľa § 139 zákona č. 400/2009 Z. z. fyzickej osobe, ktorá podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku, zostáva tento príplatok zachovaný. Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

Nové príplatky za štátnu službu k dôchodku už po 1. januári 2004 priznávané nie sú, vykonáva sa iba ich pravidelná valorizácia.

Návrhom na presunutie agendy valorizácie príplatku za štátnu službu k dôchodku pre cca 150 poberateľov dôchodku, na úhradu ktorých od 1. januára 2004 poskytuje finančné prostriedky štát na osobitný účet Sociálnej poisťovne je zefektívnenie tejto agendy. Vyplácanie príplatkov za štátnu službu k dôchodku patrí podľa § 179 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne. Racionalizácia navrhovaného postupu spočíva v centralizácii, t. j. v sústredení celej agendy do jedného miesta tak, aby inštitúcia, ktorá ich vypláca, o nich aj rozhodovala.

Tieto príplatky za štátnu službu k dôchodku boli priznané bývalým Úradom pre štátnu službu podľa § 108a zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 143/2002 Z. z. tým štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, ktorí skončili jej vykonávanie v období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003 a mali nárok na výplatu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a ďalším fyzickým osobám, a to konkrétne :

- manželke, ktorá mala nárok na vdovský dôchodok po zomretom štátnom zamestnancovi v stálej štátnej službe,

- manželovi, ktorý mal nárok na vdovecký dôchodok po zomretej štátnej zamestnankyni v stálej štátnej službe,

- nezaopatrenému a jemu na roveň postavenému dieťaťu, ktoré malo nárok na sirotský dôchodok po zomretom rodičovi, ktorý bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

K bodu 29 § 210

V dôsledku novely zákona o sociálnom poistení účinnej od 1. augusta 2006, ktorou sa zaviedlo písomné rozhodovanie o všetkých dávkach vyplácaných zo systému sociálneho poistenia došlo k zvýšeniu administratívnej náročnosti a k zvýšeniu nákladov Sociálnej

poisťovne, súvisiacich s rozhodovaním o nároku na nemocenskú dávku; z dôvodu urýchlenia rozhodovania, zníženia administratívnej náročnosti, ako aj zníženia nákladov súvisiacich s rozhodovaním o nároku na nemocenskú dávku sa navrhuje, aby sa o nároku na nemocenské dávky rozhodovalo vydávaním rozhodnutia iba v sporných prípadoch. Za rozhodnutie sa bude považovať aj vyplatenie úrazového príplatku, tzv. krátkodobej dávky, poskytovanej popri náhrade príjmu a nemocenskom v období dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Prijatím navrhovanej úpravy dôjde k ročnej úspore cca 370 600 EUR.

K bodu 30§ 215 ods. 2

Navrhuje sa súčasnú lehotu 30 dní na podanie odvolania voči rozhodnutiu vo veciach poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále, skrátiť na 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, čím sa zabezpečí zosúladenie lehoty s lehotami na odvolanie napr. voči rozhodnutiam v daňových veciach aj vo veciach poistného na zdravotné poistenie.

K bodu 31§ 226

V nadväznosti na úpravu § 142 ods. 7 až 9 sa rozširujú povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť oznámiť platiteľom poistného pridelené identifikačné číslo.

K bodom 32 až 37§ 228 - 231

Navrhuje sa spresnenie povinností samostatne zárobkovo činnej osoby plniť oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní v prípade prerušenia povinného poistenia a do 30 dní v prípade väzby a výkonu trestu odňatia slobody.

Za účelom zníženia administratívnej náročnosti v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia navrhuje sa vypustiť všeobecnú povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby oznamovať Sociálnej poisťovni štát výkonu zárobkovej činnosti, nakoľko uvedenú skutočnosť je možné zistiť pri uplatňovaní inštitútu vyslania podľa koordinačných nariadení Európskej únie.

K bodu 38§ 239

Upravuje sa možnosť ukladania sankcie za porušenie povinnosti odvádzateľa poistného uvádzať identifikačné číslo pridelené Sociálnou poisťovňou.

K bodu 39§ 241

Upravuje sa, že povinnosť odvádzateľa poistného uvádzať identifikačné číslo sa vzťahuje aj na platenie pokuty a penále.

K bodu 40

Ide o ustanovenia prechodného charakteru.

K § 293bx

Prechodné ustanovenie upravuje spôsob výplaty nemocenských dávok a úrazového príplatku po 30. septembri 2011 v prípadoch, ak dôvod na tieto dávky vznikol pred 1. októbrom 2011.

K § 293by

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého číslo pridelené Sociálnou poisťovňou pri prihlásení do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred 1. októbrom 2011 je variabilným symbolom fyzických osôb a právnických osôb, ktoré budú tieto osoby používať pri platení poistného, pokút a penále po 30. septembri 2011.

K § 293bz

Uvedeným návrhom sa vytvára právny priestor pre komplexné riešenie postúpenia pohľadávok, ktoré spravuje Sociálna poisťovňa z obdobia rokov 1993 a 1994. Jedná sa o pohľadávky, ktoré boli predpísané jedným rozhodnutím a na ktoré sa po 31. decembri 1994 začali vzťahovať rôzne právne režimy; ide aj o pohľadávky, ktoré neprevzala Všeobecná zdravotná poisťovňa, pričom v zákone o sociálnom poistení nie je nakladanie s týmito pohľadávkami upravené. Postúpením pohľadávok z tohto obdobia na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu by sa definitívne vyriešili všetky pohľadávky z obdobia pred 1. januárom 2004. Navrhovaný proces je nevyhnutný pre realizáciu zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Navrhovaná úprava umožní definitívne sa vysporiadať aj s pohľadávkami, ktoré spĺňajú charakter trvalo nevymožiteľných pohľadávok štátu, ale spôsob ich vysporiadania nie je v zákone o sociálnom poistení upravený; uvedené sa týka aj pohľadávok zdravotného poistenia, ktoré neboli odovzdané Všeobecnej zdravotnej poisťovni a u ktorých došlo k splneniu podmienok uvedených v § 150 a 151 zákona o sociálnom poistení.

K Ćl. II

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu podmienok nároku na nemocenské sa navrhuje zmena podmienok nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pričom sa upúšťa od podmienky sledovania príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Podmienkou nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca však naďalej zostáva dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopným