1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Pri komplexnom pohľade na problematiku upravovanú stavebným zákonom, v jeho časti stavebný poriadok je potrebné riešiť aktuálny celospoločenský problém zníženia úrovne disciplíny, poklesu právneho vedomia, ako aj poklesu vymáhateľnosti nárokov garantovaných právnymi predpismi vo všetkých oblastiach spoločenského života. Tieto faktory pozorovať v správaní účastníkov výstavby a negatívne ovplyvňujú účinnosť stavebného zákona v súčasnej praxi.

Štátny stavebný dohľad, ktorý plní kontrolnú funkciu vo výstavbe, sa v nedostatočnej miere zameriava na realizačnú fázu výstavby, pričom v prípade zistených nedostatkov na stavbe, mu v stavebnom zákone chýbajú účinné nástroje na zabezpečenie účinnej nápravy.

V záujme urýchlenia, zjednodušenia a zefektívnenia rozhodovania o stavbách boli kompetencie stavebných úradov, s účinnosťou od 1.1.2003, presunuté z orgánov štátnej správy na miestnu samosprávu. Pritom sa okrem iného tiež predpokladalo, že obce, ktoré zároveň obstarávajú a schvaľujú územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečia dôslednejšiu kontrolu nimi spravovaného územia a budú prijímať účinné preventívne kontrolné opatrenia na zamedzenie nepovolených stavieb tak, aby mali možnosť zasiahnuť ešte v čase začatia nepovolenej stavby a nie až v štádiu, keď je stavba postavená.

Napriek uvedenému predpokladu aplikačná prax ukázala, že príslušné ustanovenia stavebného zákona stavebné úrady (obce) aplikujú v nedostatočnej miere, resp. ich neaplikujúc vôbec.

Jednou z príčin vyššie uvedeného stavu je to, že niektoré ustanovenia stavebného zákona sú formulované vo všeobecnej rovine s predpokladom dôsledného dodržiavania zákona (pretrvávajúce z čias plánovitého rozvoja výstavby soc. organizáciami), ktoré nevyhovujú súčasným tlakom na výstavbu na základe okamžitej potreby súkromných investorov, ktorá často prerastá do svojvoľného začínania realizácie stavieb bez príslušných povolení. Z uvedeného plynie jednoznačne potreba konkretizovať, doplniť a spresniť formulácie týkajúce sa súladu povoľovania stavieb a dodatočného povoľovania tzv. čiernych stavieb, s verejným záujmom (podrobnejšia špecifikácia).

Základnými okruhmi navrhovanej právnej úpravy sú:

-zvýšenie informovanosti verejnosti pri veľkých a rozsiahlych stavbách úpravou povinného zverejňovania oznámenia o začatí konania a vydaného rozhodnutia na webovom sídle stavebného úradu a na dočasnej tabuli úradu v mieste stavby,

-sprísnenie režimu nepovolených stavieb na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, najmä zavedením nových mechanizmov voči stavebníkovi, zhotoviteľovi a osobám, ktoré na stavbe vykonávajú „vybrané činnosti vo výstavbe“,

-sprísnenie podmienok pre dodatočné povolenie stavby vymedzením stavieb, pre ktorý je tento postup prípustný, z režimu dodatočného povolenia vylučuje stavby, ktoré stavebník uskutočnil bez toho, že by boli predmetom posudzovania stavebného úradu,

-podrobnejšia a presnejšia úprava výkonu štátneho stavebného dohľadu, zavádzajú sa poriadkové opatrenia ako sankcie viazané na výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré v súčasnosti v zákone chýbajú.

2

-v časti sankcií sa po novom vymedzujú priestupky a iné správne delikty, pričom sa skutkové podstaty adresnejšie spájajú so zodpovednosťou jednotlivých účastníkov výstavby a nie iba so stavebníkom a zhotoviteľom, stanovujú sa spodné hranice pokút a zvýšená pokuta za opakovaný priestupok,

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Osobitná časť

K bodu 1

K § 35 ods. 2: Doterajšia právna úprava neumožňovala zastaviť územné konanie, ak stavebný úrad zistil, že sa navrhovaná stavba už uskutočňuje. V tomto prípade sa nedalo aplikovať ani ustanovenie § 30 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Novou úpravou sa zavádza ďalší dôvod pre zastavenie územného konania pri stavbách, ktoré sa začali uskutočňovať pred nadobudnutím právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby, podobne ako je to v stavebnom konaní. Zároveň stavebný úrad začne konanie o odstránení stavby podľa § 88a ods. 1 tohto zákona.

K bodu 2

K § 36 ods. 4: Úprava ustanovenia zabezpečuje dostatočné informovanie účastníkov konania a verejnosti o začatí územného konania pre všetky prípady, kedy stavebný úrad oznamuje začatie konania verejnou vyhláškou. Posilňuje sa tým zásada informovanosti zainteresovanej verejnosti o konaní vo veciach, ktoré sú predmetom jej záujmu. Sprísnenie požiadavky na zverejňovanie oznámenia o začatí určeného územného konania má v praxi zvýšiť pravdepodobnosť toho, že sa adresát o obsahu návrhu územného konania dozvie a bude môcť na základe toho obhajovať svoje záujmy. Úpravou sa posilní význam „koncentračnej zásady“ v územnom konaní upravenej v § 36 ods. 1, v § 42 ods. 5, ako aj v stavebnom konaní v § 61 ods. 1, na základe ktorej sa v územnom konaní, v odvolacom konaní proti územnému rozhodnutiu, ani v stavebnom konaní neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené najneskôr pri ústnom pojednávaní v územnom konaní, hoci uplatnené mohli byť.

Okrem zverejnenia oznámenia o začatí konania na internetovej stránke stavebného úradu, ktorá je pre verejnosť najdostupnejším zdrojom informácií, sa ukladá povinnosť zverejniť oznámenie na dočasnej úradnej tabuli stavebného úradu na verejne prístupnom mieste pri pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť.

3

K bodu 3

K § 42 ods. 2: Nahrádza sa nejasný spôsob doručenia verejnej vyhlášky „spôsobom v mieste obvyklým“spôsobom doručenia verejnej vyhlášky „na úradnej tabuli stavebného úradu“ a za účelom lepšej informovanosti verejnosti sa sprísňuje požiadavka na súčasné zverejnenie územného rozhodnutia spolu s grafickou prílohou, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou, na internetovej stránke stavebného úradu. Na dočasnej úradnej tabuli stavebného úradu v mieste stavby sa zverejní stručná informácia o vydanom územnom rozhodnutí s uvedením základných údajov o mieste stavby, jej druhu a účele.

K bodu 4

K § 42 ods. 3: Rovnako, ako v § 42 ods. 2 sa upravuje spôsob doručenia a zverejnenia verejnej vyhlášky.

K bodu 5

K § 46e: Osobám, ktorých činnosť na stavbe významnou mierou ovplyvňuje výsledok stavebného procesu, sa ukladá povinnosť oboznámiť sa nielen s projektovou dokumentáciou stavby, ale zároveň aj so záväznými podmienkami umiestnenia a uskutočnenia stavby určenými v povolení stavebného úradu a s podmienkami dotknutých orgánov uvedenými v ich záväzných stanoviskách.

K bodu 6

K § 55 ods.2 písm. h): Pre posúdenie objektu fóliovníka je rozhodujúce, či jeho konštrukcia z hľadiska stavebnotechnického spĺňa základné charakteristiky stavby podľa § 43 v spojení s § 43f a § 43g stavebného zákona. Ak uvedené charakteristiky nespĺňa, postačuje na zriadenie fóliovníka ohlásenie stavebnému úradu.

K bodu 7

K § 61 ods. 4: Úpravou ustanovenia sa zabezpečuje dostatočné informovanie účastníkov konania a verejnosti o začatí konania o povolení stavby pre všetky prípady, kedy stavebný úrad oznamuje začatie konania verejnou vyhláškou. Posilňuje sa tým zásada informovanosti zainteresovanej verejnosti o konaní vo veciach, ktoré sú predmetom jej záujmu. Sprísnenie požiadavky na zverejňovanie oznámenia o začatí konania o povolení stavby má v praxi zvýšiť pravdepodobnosť toho, že sa adresát o obsahu žiadosti o vydanie povolenia stavby dozvie a bude môcť na základe toho obhajovať svoje záujmy. Okrem zverejnenia oznámenia o začatí konania na internetovej stránke stavebného úradu, ktorá je pre verejnosť najdostupnejším zdrojom informácií, sa ukladá povinnosť zverejniť oznámenie aj na dočasnej úradnej tabuli stavebného úradu na verejne prístupnom mieste pri pozemku, na ktorom sa má stavba postaviť.

K bodu 8

K § 67 ods. 2: Dopĺňa sa dôvod, pre ktorý stavebné povolenie zanikne zo zákona. Doterajšia úprava stavebného zákona neumožňovala, aby stavebný úrad vydaním dodatočného povolenia stavby zrušil alebo nahradil pôvodné právoplatné stavebné povolenie,

4

a tak v praxi vznikali situácie, že súčasne platili obidve povolenia - pôvodné stavebné povolenie aj dodatočné povolenie stavby.

Právoplatným stavebným povolením stavebník nadobudol právo uskutočniť stavbu podľa stavebného povolenia a v súlade s overenou projektovou dokumentáciou stavby. V prípade, že na stavbe uskutočňuje také zmeny oproti stavebnému povoleniu alebo projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní, ktoré vyžadujú predchádzajúce prerokovanie a povolenie stavebným úradom, bez takéhoto povolenia, jeho právo zaniká.

K bodu 9

K § 69 ods. 2: Nahrádza sa nejasný spôsob doručenia verejnej vyhlášky „spôsobom v mieste obvyklým“ spôsobom doručenia verejnej vyhlášky „na úradnej tabuli stavebného úradu“ a za účelom lepšej informovanosti verejnosti sa sprísňuje požiadavka na súčasné zverejnenie povolenia stavby na internetovej stránke stavebného úradu. Na dočasnej úradnej tabuli sa zverejní stručná informácia o vydanom stavebnom povolení s uvedením základných údajov o stavebníkovi, mieste stavby, jej druhu a účele.

K bodu 10

K § 88 ods. 1 písm. b): Súčasný text ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona uvádza, že stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby jej odstránenie, ak zistí, že sa stavba realizuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V praxi sa vyskytli prípady, kedy stavby, na ktorých uskutočnenie sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie [telekomunikačné stavby uvedené v § 56 písm. b)], ale vyžaduje sa územné rozhodnutie, sa uskutočnili bez posúdenia v územnom konaní. Úpravou ods. 1 písm. b) sa dosiahne, že stavebný úrad bude môcť nariadiť odstránenie aj takej stavby, ktorej uskutočnenie nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie, ale jej vlastník alebo stavebník ju uskutoční bez územného rozhodnutia.

V súvislosti s úpravou § 88a sa stavebný úrad nariadi odstrániť každú nepovolenú stavbu. Dodatočne povoliť stavbu bude možné iba v prípade, že na stavbu bola podaná žiadosť o stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou a jej súlad s verejnými záujmami bol už posúdený stavebným úradom.

K bodu 11

K § 88 ods. 1 písm. c): Zmena odkazu v zátvorke súvisí s novou úpravou ustanovenia §102 stavebného zákona.

K bodu 12

K § 88a ods. 1 až 11: Upravuje sa postup stavebného úradu v prípade, že zistí uskutočňovanie nepovolenej stavby, jej zmeny alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Stavebný úrad je povinný bezodkladne, najneskôr do 7 pracovných dní od zistenia nepovolenej stavby, začať konanie o jej odstránení.

Zmena oproti pôvodnej úprave spočíva v tom, že o dodatočnom povolení je prípustné konať len ak ide o stavby a ich zmeny, u ktorých stavebník už požiadal o riadne stavebné povolenie a stavebný úrad po posúdení kompletnosti žiadosti oznámil začatie stavebného konania, prerokoval žiadosť s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, zistil, že vydaniu stavebného povolenia nebráni žiadna zákonná prekážka a vlastník stavby sám prejavil záujem na právnom usporiadaní stavby. Stavebný úrad môže konať o žiadosti o dodatočné povolenie

5

stavby aj v prípade, ak v stavebnom konaní, napriek úplnej žiadosti o stavebné povolenie, neoznámil v zákonnej lehote podľa § 61 ods. 1 začatie konania alebo ak v zákonnej lehote bezdôvodne nerozhodol.

V odseku 3 je upravený dôvod pre ktorý stavebný úrad zamietne žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

V konaní o dodatočnom povolení stavby postupuje stavebný úrad primerane podľa ustanovení vzťahujúcich sa na stavebné konanie. Okruh účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby je rovnaký ako v predchádzajúcom stavebnom konaní.

Nepodanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby v určenej lehote alebo nepreukázanie súladu stavby s verejnými záujmami v konaní o dodatočnom povolení stavby, má za následok nariadenie odstránenia stavby. V praxi môže nastať aj taká situácia, že počas konania o dodatočnom povolení stavby sa preukáže, že stavbu nemožno dodatočne povoliť.

V odseku 7 sa dopĺňa úprava o povinnosti zastaviť konanie o odstránení stavby začaté z podnetu stavebného úradu podľa § 88a ods.1, ak je vydané dodatočné povolenie stavby, t.j. odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o odstránení stavby.

V odseku 9 sa ustanovuje dôvod na odstránenie stavby v prípade, že vlastník stavby neplní povinnosti určené stavebným úradom v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

V odseku 10 sa ustanovuje, že režim konania o nepovolenej stavbe vo väzbe na § 88 ods. 1 písm. b) platí aj na stavby, pre uskutočnenie ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie [telekomunikačné stavby uvedené v § 56 písm. b)], ale vyžaduje sa územné rozhodnutie, ak ich stavebník začal uskutočňovať bez posúdenia v územnom konaní.

K bodu 13

K § 98 ods. 2: Zmenou ustanovenia § 98 ods. 2 stavebného zákona sa mení a dopĺňa rozsah činnosti orgánu štátneho stavebného dohľadu za účelom skvalitnenia kontrolnej činnosti. Rozsah kontrolných činností orgánu štátneho stavebného dohľadu sa rozšíril aj na výkon činnosti subjektov zúčastnených na výstavbe.

K bodu 14

K § 98 ods. 3 až 8: Upravuje sa postup pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu, ktorý v doterajšej úprave chýbal a nebol jednotný. Podľa znenia doterajšej úpravy stavebného zákona stavebný úrad nemal povinnosť vopred oznámiť vykonanie miestneho zisťovania. V praxi sa vyskytovali prípady, že ak vykonanie štátneho stavebného dohľadu nebolo vopred oznámené, v čase miestneho zisťovania sa na stavbe vlastník stavby, alebo iná oprávnená osoba nenachádzala a poverený pracovník orgánu štátneho stavebného dohľadu nemal do stavby alebo na stavenisko umožnený prístup. Záznamy z vykonania štátneho stavebného dohľadu boli v takom prípade neúplné, spochybniteľné a nemohli slúžiť ako dôveryhodný podklad pre rozhodnutie stavebného úradu. Ak orgán štátneho stavebného dohľadu oznámil vykonanie miestneho zisťovania vlastníkovi stavby, ostalo len na ňom, či prizve projektanta, stavbyvedúceho alebo osobu vykonávajúcu na stavbe činnosť stavebného dozora, prípadne inú osobu.

Nová úprava ukladá povinnosť orgánu štátneho stavebného dohľadu vopred oznámiť vykonanie miestneho zisťovania vlastníkovi stavby a pri rozostavanej stavbe stavebníkovi. Účinnosť štátneho stavebného dohľadu a ochrana verejných záujmov chránených osobitnými predpismi je zabezpečená tiež tým, že na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu sú povinní zúčastniť sa miestneho zisťovania aj projektant, stavbyvedúci a osoba vykonávajúca stavebný dozor. Ak je to potrebné, môžu byť prizvané tiež dotknuté orgány, vlastníci sietí

6

a zariadení technického vybavenia územia a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, ktoré zabezpečujú najmä dodávku vody a elektrickej energie na stavenisko. Zároveň sa ustanovuje povinnosť prizvaným osobám sa miestneho zisťovania zúčastniť. Tým sa umožňuje orgánom štátneho stavebného dohľadu bez zbytočných zdržiavaní a prieťahov zistiť skutočný stav na stavbe a pozemku a bez zbytočnej byrokratickej záťaže prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo na odsúhlasenie nepodstatných zmien stavby oproti povoleniu bez uskutočnenia správneho konania. Upravuje sa spôsob oznámenia prijatých opatrení ústnym vyhlásením a zapísaním do zápisnice, s ktorou sa oboznámia a podpíšu ju všetky zúčastnené osoby. Na vyhotovenie a oznámenie zápisnice priamo na mieste stavby sa vzťahuje § 22 všeobecného predpisu o správnom konaní. Ak ide o rozostavanú stavbu a na stavenisku sa nachádza stavebný denník, opatrenia sa zapíšu aj do stavebného denníka. Novo sa upravujú poriadkové opatrenia, ktoré môže uložiť orgán štátneho stavebného dohľadu. V zásade platí všeobecná úprava v § 45 správneho poriadku, ale v navrhovanom ustanovení sa táto úprava precizuje skutkovými podstatami, pokutami i pravidlami o ich ukladaní.

K bodu 15

K§ 99: Doterajší inštitút štátneho stavebného dohľadu, koncipovaný ako oprávnenie poverených fyzických osôb, nie je efektívny. Orgány štátneho stavebného dohľadu nemôžu jednať dostatočne operatívne a zjednať bez zbytočného oneskorenia odstránenie zistených nedostatkov, pretože ich výzva sa nedá priamo vymáhať a navyše musí nasledovať zásah stavebného úradu. Výkon sústavného dohľadu sa preto v novej úprave zveruje priamo správnym orgánom, najmä stavebnému úradu a inšpekcii. Poverení pracovníci orgánu štátneho stavebného dohľadu prijímajú pri miestnom zisťovaní opatrenia v mene orgánu štátneho stavebného dohľadu. Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú aj špeciálne stavebné úrady, vojenské a iné stavebné úrady a iné orgány štátnej správy určené podľa osobitných predpisov (napr. o požiarnej ochrane, o ochrane pamiatkového fondu, o ochrane zdravia ľudí).

K bodu 16

K § 102 ods. 1: Podľa novej úpravy sa rozširuje okruh oprávnených osôb pôsobiacich na stavbe, ktoré v rozsahu ich oprávnení podľa § 46 až 46c, orgán štátneho stavebného dohľadu vyzve priamo pri výkone štátneho stavebného dohľadu na nápravu zistených nedostatkov. Výzva na nápravu má charakter opatrenia, ktoré sa po ústnom vyhlásení zapíše do zápisnice.

K bodu 17

K § 102 ods. 2: Zo znenia doterajšej úpravy nebolo zrejmé na základe akého nového rozhodnutia stavebného úradu možno po vykonaní nápravy pokračovať v prácach na stavbe. Upresňuje sa, že ide o rozhodnutie o pokračovaní stavebných prác.

K bodu 18

K § 102 ods. 4: Spresňuje sa postup stavebného úradu s odkazom na príslušné ustanovenie tohto zákona.

K bodu 19

7

K § 102 ods. 5: Oprávnené osoby, ktoré na základe zistenia orgánu štátneho stavebného dohľadu nevykonávajú svoju činnosť na stavenisku v súlade s oprávnením [ § 46 až 46c)], môže ministerstvo na základe podnetu orgánu štátneho stavebného dohľadu dať preskúšať príslušnej komore.

K bodu 20

K § 102a: Upravuje sa postup orgánu štátneho stavebného dohľadu pri nepovolenej stavbe. Kým ustanovenie § 102 upravuje postup orgánu štátneho stavebného dohľadu pri kontrole povolenej stavby, poznatky z praxe ukázali, že postup orgánu štátneho stavebného dohľadu pri kontrole na nepovolenej stavbe by mal byť odlišný a sprísnený. Pri zistení nepovolenej stavby je potrebné v čo najkratšom čase urobiť také opatrenia, aby sa nezákonná činnosť zastavila. Ustanovuje sa povinnosť orgánu štátneho stavebného dohľadu, postupom podľa § 98 ods. 5, zdokumentovať stav na stavbe a oprávnenie na zastavenie nepovolených stavebných prác priamo pri vykonaní miestneho zisťovania.

Tento postup nebude aplikovať orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm. c) vzhľadom k tomu, že ho na to neoprávňuje osobitný predpis.

Ustanovenie v ods. 3 upravuje lehotu a spôsob doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia o zastavení stavebných prác stavebným úradom.

Za účelom zabránenia v pokračovaní nepovolenej stavby, v prípade, že stavebník nerešpektuje rozhodnutie o zastavení stavebných prác, stavebný úrad podľa odseku 4 vyzve v zmysle § 138 ods. 2 na spoluprácu dotknuté orgány, najmä dodávateľa vody, elektrickej energie a prípadne ostatných dodávateľov médií na prerušenie dodávok týchto médií na stavbu. V súvislosti s navrhovanou úpravou Trestného zákona sa v odseku 5 ustanovuje povinnosť stavebného úradu podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu orgánu činnému v trestnom konaní.

Podľa odseku 6 môže stavebník pokračovať v stavebných prácach na základe výsledku konania o dodatočnom povolení stavby.

Doterajšia úprava neumožňovala okrem sankcie za správny delikt postihovať zhotoviteľa nepovolenej stavby. Ustanovenie ods. 7 sprísňuje postup proti osobe zhotoviteľa, ako aj proti stavbyvedúcemu, ktorý v zastúpení zhotoviteľa napriek svojmu oprávneniu nezastaví práce na nepovolenej stavbe ani na základe rozhodnutia orgánu štátneho stavebného dohľadu.

K bodu 21

K § 105: V zákone sú osobitne vymedzené skutkové podstaty priestupkov fyzických osôb (ďalej len „priestupky“) a sadzby pokút za tieto priestupky, ktorých rozpätie je ohraničené dolnou a hornou hranicou, ktorá sa zvýšila.

Novo sa vymedzuje sadzba pokuty za opakovaný priestupok do výšky dvojnásobku hornej hranice pôvodne uloženej pokuty.

Na podmienky zodpovednosti za priestupky a prerokovanie priestupkov sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a subsidiárne sa použije správny poriadok (§ 51 zákona o priestupkoch).

K bodu 22

8

K § 106: Zákon osobitne upravuje skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sa týkajú právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, ktorých sa dopustí ako stavebník alebo vlastník stavby a sadzby pokút za tieto správne delikty. Stanovila sa dolná hranica pokút a ich horná hranica sa zvýšila.

Novo sa vymedzuje sadzba pokuty za opakovaný správny delikt do výšky dvojnásobku hornej hranice.

K bodu 23

K § 123a ods. 1: Úprava súvisí so zavedením legislatívnej skratky Slovenskej stavebnej inšpekcie v ustanovení § 99.

K bodu 24

K § 123a ods. 3: Úprava súvisí s pôsobnosťou inšpekcie upravenou v § 102a.

K bodu 25

K § 142c: Upravuje sa prechodné ustanovenie na dokončenie správnych konaní začatých pred účinnosťou tohto zákona.

K Čl. II

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1.podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja