1

Časť 1.

Stav a zabezpečenie plnenia úloh

1.1. Plnenie úloh prokuratúry v roku 2010

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) uznesením č. 64 zo dňa 8. septembra 2010 schválila správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009. V súvislosti s jej schválením neuložila generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) žiadne úlohy.

Na základe odporúčaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) generálny prokurátor počas roku 2010 plnil tieto úlohy:

1.Uznesením č. 20 z 13. januára 2010 k

návrhu odpovede vlády SR na Správu pre vládu SR o návšteve SR, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009 vláda v bode E.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť vykonávanie dozoru v zariadeniach, kde sú umiestnené osoby zbavené slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu v zmysle odporúčaní uvedených v Odpovedi vlády SR

T: priebežne

Úloha sa priebežne plní. Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia vykonávali prokurátori aj v roku 2010 mimoriadne aktívny prokurátorský dozor.

Komplexná informácia o dozore prokurátora v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia je uvedená v časti 2. bod 2.3.7. tejto správy.

2.Uznesením č. 48 z 19. januára 2010 k návrhu na zefektívnenie účasti civilných

expertov v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky vláda v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri vytvorení medzirezortného programu pre účely vysielania civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky

T: do 31. marca 2010

Úloha je splnená. Podklady do medzirezortného programu pre účely vysielania civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky boli schválené generálnym prokurátorom dňa 22. marca 2010 a následne dňa 23. marca 2010 boli zaslané na Ministerstvo zahraničných vecí SR. Na ústrednej úrovni bol vytvorený „Program 0AU - Vysielanie civilných

2

expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR“, pričom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) bol pridelený „Podprogram 0AU04 - Civilný krízový manažment v oblasti prokuratúry“. Tento predpokladá účasť jedného prokurátora v aktivitách medzinárodného civilného krízového manažmentu. Aktivita prokurátora bude zameraná na odbornú prípravu prokurátorov formou kurzov a školení v trvaní 3 mesiacov, realizovaných trikrát ročne. Predpokladané finančné náklady boli vyčíslené v sume 90 000 eur ročne.

3. Uznesením č. 174 z 10. marca 2010 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí vláda

- v bode C.5. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti pri preberaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom splnenia do 31. augusta 2012. Gestorský rezort, do pôsobnosti ktorého patrí problematika predmetného rozhodnutia podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, do súčasného obdobia ešte nepredložil návrh implementačných opatrení na vnútroštátnej úrovni a aplikácie rozhodnutia. Rezort prokuratúry je pripravený poskytnúť primeranú súčinnosť.

- v bode C.6. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti a podpredsedom vlády a ministrom vnútra pri preberaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/905/SVV z 30. novembra 2009 o akreditácii poskytovateľov forenzných služieb vykonávajúcich laboratórne činnosti

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom splnenia do 15. augusta 2013 (ustanovenia týkajúce sa profilov DNA) a do 15. augusta 2015 (ustanovenia týkajúce sa daktyloskopických údajov). Gestorský rezort, do pôsobnosti ktorého patrí problematika predmetného rozhodnutia podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, do súčasného obdobia ešte nepredložil návrh implementačných opatrení na vnútroštátnej úrovni a aplikácie rozhodnutia. Rezort prokuratúry je pripravený poskytnúť primeranú súčinnosť.

- v bode C.7. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti pri preberaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom splnenia do 15. marca 2012. Gestorský rezort, do pôsobnosti ktorého patrí problematika predmetného rozhodnutia podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, do súčasného obdobia ešte nepredložil návrh implementačných opatrení na

3

vnútroštátnej úrovni a aplikácie rozhodnutia. Rezort prokuratúry je pripravený poskytnúť primeranú súčinnosť.

4. Uznesením č. 294 z 12. mája 2010 k návrhu dodatku Akčného plánu

predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 - 2011 – aktualizácia aktivít za rok 2010 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť realizáciu aktivít v súvislosti s plnením úloh dodatku

T: do 31. decembra každoročne

Úloha sa priebežne plní. Prokuratúra v priebehu roku 2010 plnila úlohy, ktoré vyplynuli z Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 - 2011, ktorý schválila vláda uznesením č. 357/2009 zo dňa 13. mája 2009. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2010 venovala problematike extrémizmu a rasovo motivovaným trestným činom osobitnú pozornosť.

O týchto trestných veciach viedla generálna prokuratúra i v roku 2010 presnú evidenciu v rámci nariadenej povinnosti podávať správy o stave konania vo vzťahu k podriadeným okresným a krajským prokuratúram. V rámci tejto činnosti sú v jednotlivých sledovaných veciach usmerňované podriadené prokuratúry záväznými pokynmi na spôsob vedenia konania a rozhodovania podľa Trestného poriadku, resp. podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Uvedená problematika je upravená príkazom generálneho prokurátora por. č. 2/2010 z 1. februára 2010 o oznamovaní mimoriadnych udalostí a podávaní správ v trestných veciach, kde v článku 2 ods. 7 písm. c/ je vo vzťahu ku krajským a okresným prokuratúram nariadená povinnosť podávať podrobné správy o stave konania o trestných činoch extrémizmu uvedených v § 140a Trestného zákona.

Poverený prokurátor trestného odboru generálnej prokuratúry sa naďalej zúčastňuje na rokovaniach ako člen medzirezortnej integrovanej skupiny odborníkov, zriadenej pri Prezídiu policajného zboru ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán ministra vnútra SR na elimináciu extrémizmu a rasovo motivovanej trestnej činnosti. Za účelom riešenia konkrétnych problémov v trestnom konaní uskutočňuje stretnutia s poverenými policajtmi konajúcimi v jednotlivých trestných veciach.

Plnenie Akčného plánu si doteraz nevyžiadalo žiadne finančné prostriedky. Informácia o realizácii úloh v rámci plnenia Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 - 2011 za rok 2010 (s doplnením na rok 2011) bola na základe vyžiadania dňa 31. januára 2011 predložená PhDr. Kálmánovi Petöczovi, generálnemu riaditeľovi Sekcie ľudských práv a rovnakého zaobchádzania Úradu vlády Slovenskej republiky.

5. Uznesením č. 316 z 12. mája 2010 k návrhu Národného akčného plánu rodovej

rovnosti na roky 2010 - 2013 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu

4

prokurátorovi spolupracovať pri realizácii Národného akčného plánu rodovej

rovnosti na roky 2010 - 2013 v rámci vecnej pôsobnosti

T: do 31. decembra 2013

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom splnenia do 31. decembra 2013.Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013 definuje hlavné aktivity pre jednotlivé oblasti, realizačné termíny, nástroje, ako aj inštitúcie zodpovedné za ich naplnenie. Aktivity vychádzajú z operačných cieľov a okruhov odporúčaní vypracovaných v stratégii.

V rámci operačného cieľa 6 - Zefektívniť a skvalitniť systém prevencie a eliminácie diskriminácie a násilia vo všetkých jeho formách vláda pod bodom 29. odporučila vypracovať komparatívnu analýzu prevencie a eliminácie rodovo podmieneného násilia a návrh legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia, ochrany a pomoci žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie.

Ako zodpovedné subjekty boli určené Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, generálna prokuratúra, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva SR, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, verejný ochranca práv.

T: 2013

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR ako gestorský rezort do dnešného obdobia nepožiadalo rezort prokuratúry o spoluprácu. V rámci svojej činnosti sa prokuratúra podieľa na plnení cieľov Národného akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013 v aplikačnej praxi prokurátorov.

6. Uznesením č. 343 z 25. mája 2010 k správe o posudzovaní Druhej periodickej

správy SR podľa Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu pred Výborom proti mučeniu (CAT) a návrhu zodpovedných subjektov za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v Záverečnom stanovisku Výboru proti mučeniu vláda v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri realizácií odporúčaní Výboru proti mučeniu

Úloha sa priebežne plní. Generálna prokuratúra v súlade s odporúčaním vlády participuje pri implementácii medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Bol prerokovaný návrh štatútu Medzirezortnej komisie pre implementáciu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „komisia") predtým, ako bude predmetný materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Účelom predmetného materiálu je pripraviť legislatívny základ vytvorenia ďalšieho kontrolného orgánu na predchádzanie mučeniu a inému krutému alebo neľudskému alebo ponižujúcemu

5

zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „národný preventívny mechanizmus“) na vnútroštátnej úrovni pri zachovaní dozorových funkcií prokurátora daných mu ustanovením § 18 zákona o prokuratúre. Vytvorenie národného preventívneho mechanizmu vyplýva z článku 3 časti I Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prijatého dňa 18. decembra 2002 na päťdesiatom siedmom zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov rezolúciou A/RES/57/199, ktorý nadobudol platnosť dňa 22. júna 2006.

Komisia bude stálym medzirezortným iniciatívnym, poradným a koordinačným orgánom vlády pre otázky týkajúce sa predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Úlohou komisie bude najmä:

a) vykonávať komplexný monitoring a screening právneho poriadku Slovenskej republiky s cieľom preskúmať všetky právne predpisy, ustanoveniami ktorých sa plnia záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

b) vypracovávať návrh gestorstva jednotlivých úloh vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktoré Slovenská republika plánuje uzavrieť,

c) analyzovať implementáciu medzinárodných právnych predpisov na predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu do právneho poriadku Slovenskej republiky,

d) na základe výsledkov analýz predkladať príslušným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky návrhy na prijatie nových legislatívnych a iných opatrení s cieľom zabezpečiť úplnú implementáciu záväzkov Slovenskej republiky v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu do právneho poriadku Slovenskej republiky,

e) predkladať príslušným orgánom verejnej správy a inštitúciám pôsobiacim v Slovenskej republike podnety, návrhy a odporúčania v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

f) koordinovať prípravu periodických správ, odpovedí a iných dokumentov predkladaných vládou orgánom Organizácie Spojených národov a Rady Európy zodpovedným za riadenie a dozor nad plnením úloh vyplývajúcich ich členským štátom z medzinárodných zmlúv uzavretých v rámci týchto organizácií v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ako aj plnenie úloh vyplývajúcich zo správ a odporúčaní týchto orgánov,

g) podľa potreby zriaďovať ad hoc pracovné skupiny na preskúmavanie vybraných otázok týkajúcich sa predchádzania mučeniu a inému krutému,

6

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na základe ich záverov navrhovať príslušné opatrenia,

h) spolupracovať s príslušnými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky, národným preventívnym mechanizmom pôsobiacim v Slovenskej republike, národnými komisiami s rovnakou alebo podobnou pôsobnosťou zriadenými v iných štátoch, najmä v členských štátoch Európskej únie, ako aj s národnými, regionálnymi a medzinárodnými inštitúciami zaoberajúcimi sa problematikou ochrany a podpory ľudských práv.

Funkciu národného preventívneho mechanizmu by podľa dohody dotknutých orgánov mala po schválení vo vláde a následnom schválení NR SR prevziať Kancelária verejného ochrancu práv, čo zodpovedá aj právnym úpravám okolitých krajín.

7. Uznesením č. 370 z 9. júna 2010 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR za aplikáciu a prijatie opatrení

na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam ES/EÚ a rozhodnutiam ES/EÚ vláda v bode

C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni

k nariadeniam ES/EÚ a rozhodnutiam ES/EÚ podľa gescie určenej v prílohe I a II

tohto materiálu

Predložený materiál predstavuje desiatu aktualizáciu pôvodného

určenia zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej

správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni

k nariadeniam ES/EÚ a rozhodnutiam ES/EÚ, prijatého uznesením vlády

SR č. 573 z 13. júla 2005, s aktualizáciami uskutočnenými uzneseniami

vlády SR č. 35 z 18. januára 2006, č. 889 z 25. októbra 2006, č. 9

z 10. januára 2007, č. 521 z 13. júna 2007, č. 1098 z 19. decembra 2007,

č. 425 z 25. júna 2008, č. 902 z 10. decembra 2008, č. 473 z 24. júna 2009

a č. 920 zo 16. decembra 2009.

Generálna prokuratúra spolupracuje pri preberaní a aplikácii smerníc a rámcových rozhodnutí v určenom rozsahu. Predbežne určeným gestorom predmetných právnych aktov je pre rozhodnutia Rady pod por. č. 4., 32. a 75. Ministerstvo spravodlivosti SR, pre rozhodnutia Rady pod por. č. 59. a 67. Ministerstvo financií SR a pre rozhodnutie Rady pod por. č. 88. Ministerstvo vnútra SR. Generálna prokuratúra je uvedená ako spolupracujúci rezort pri preberaní a aplikácii nasledovných právnych aktov:

por. č. 4

Rozhodnutie Rady 2009/820/SZBP z 23. októbra 2009 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a Dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými.

Úloha je splnená. Právny nástroj extradícií medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odseku 2 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o extradícii, podpísanej 25. júna

7

2003, bol v Bratislave podpísaný dňa 6. februára 2006. NR SR s právnym nástrojom vyslovila súhlas uznesením č. 2147 z 15. marca 2006. Prezident Slovenskej republiky právny nástroj ratifikoval 27. júla 2006. Právny nástroj nadobudol platnosť 1. februára 2010 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR o podpísaní č. 29/2010 Z. z.).

Právny nástroj medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 ods. 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003, bol v Bratislave podpísaný dňa 6. februára 2006. (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 28/2010 Z. z.). NR SR s právnym nástrojom vyslovila súhlas uznesením č. 2148 z 15. marca 2006. Prezident Slovenskej republiky právny nástroj ratifikoval 27. júla 2006. Právny nástroj nadobudol platnosť 1. februára 2010. Vo vzťahu k uvedenej úlohe nie je potrebné prijať žiadne legislatívne ani organizačné opatrenia. Prokuratúra poskytla zainteresovaným subjektom potrebnú súčinnosť.

por. č. 32

Rozhodnutie Rady 2009/933/SZBP z 30. novembra 2009 o rozšírení územnej pôsobnosti Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v mene Európskej únie

Úloha je splnená. Termín splnenia bol určený podľa lehôt na implementáciu v príslušných právnych aktoch. Z povahy materiálu vyplýva, že rozhodnutie sa týkalo rozšírenia územnej pôsobnosti tejto dohody na Holandské Antily a Arubu. Prokuratúra poskytla zainteresovaným subjektom potrebnú súčinnosť.

por. č. 59

Rozhodnutie Rady 2009/1004/SZBP z 22. decembra 2009, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom

Úloha sa priebežne plní. Rezort prokuratúry zobral aktualizovaný zoznam na vedomie a využíva ho v rámci svojej pôsobnosti.

por. č. 67

Rozhodnutie Rady 2010/16/SZBP/SVV z 30. novembra 2009 o podpísaní, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu

Dňa 11. februára 2010 Európsky parlament neudelil súhlas s uzavretím dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o údajoch obsiahnutých vo finančných správach (FMDA), a to v prvom hlasovaní o medzinárodnej dohode v rámci postupu súhlasu po nadobudnutí platnosti

8

Lisabonskej zmluvy. Európsky parlament zároveň požiadal Európsku komisiu, aby Rade bezodkladne predložila nové odporúčanie o udelení mandátu na rokovania v záujme dlhodobej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. Dňa 11. mája 2010 Rada povolila Komisii, aby v mene Európskej únie začala rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, na základe ktorej sa Ministerstvu financií Spojených štátov budú sprístupňovať údaje obsiahnuté vo finančných správach s cieľom predchádzať terorizmu a jeho financovaniu a bojovať proti nim (dohoda FMDA medzi EÚ a USA). Komisia ukončila rokovania 11. júna 2010 a dňa 28. júna 2010 bola dohoda podpísaná.

V dôsledku vyššie uvedeného legislatívneho procesu prijala Rada nové rozhodnutia a to:

- Rozhodnutie Rady 2010/411/EÚ z 28. júna 2010 o podpísaní v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov amerických na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu rozhodnutie Rady 2010/411/EÚ z 28. júna 2010 a

- Rozhodnutie Rady 2010/412/EÚ z 13. júla 2010 o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov amerických na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu.

V súlade so situáciou súvisiacou so schvaľovacím procesom tejto dohody bolo možné postupovať podľa jej ustanovení až po nadobudnutí jej platnosti od 1. augusta 2010. Informácia o plnení novo prijatých rámcových rozhodnutí Rady súvisiacich s podpísaním a uzavretím Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov amerických na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu je uvedená v rámci informácie o plnení uznesenia vlády č. 853 z 8. decembra 2010 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie.

por. č. 75

Rozhodnutie Rady 2010/88/SZBP/SVV z 30. novembra 2009 o podpísaní v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach

Úloha je splnená. Dohoda medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, podpísaná 30. novembra 2009 v Bruseli a 15. decembra 2009 v Tokiu, nadobudla v súlade s článkom 31 dohody platnosť 2. januára 2011. Vo vzťahu k uvedenej úlohe nie je potrebné prijať žiadne legislatívne ani organizačné opatrenia. Prokuratúra poskytla zainteresovaným subjektom potrebnú súčinnosť.

9

por. č. 88

Rozhodnutie Rady 2010/131/EÚ z 25. februára 2010 o zriadení Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Úlohy a pôsobnosť Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti sú v čl. 71 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a rozhodnutí 2010/131/EÚ vymedzené veľmi rámcovo. Je však zrejmé, že v priebehu svojej činnosti sa Stály výbor bude zaoberať agendou, ktorá kompetenčne patrí okrem Ministerstva vnútra SR viacerým ďalším ústredným štátnym orgánom. Samotné rozhodnutie 2010/131/EÚ uvádza, že do pôsobnosti Stáleho výboru patrí aj colná spolupráca a za istých podmienok aj justičná spolupráca v trestných veciach, čo zakladá podmienky pre určenie gestorstva pre Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a generálnu prokuratúru.

Lisabonskou zmluvou sa zriadil Výbor pre vnútornú bezpečnosť (COSI), ktorý má dôležitú úlohu pri uľahčovaní a zaisťovaní efektívnej spolupráce a koordinácie operatívnej spolupráce v oblasti vnútornej bezpečnosti, vrátane justičnej spolupráce v trestných veciach. Podporuje úzku koordináciu medzi orgánmi a úradmi Európskej únie, ktoré sa zaoberajú vnútornou bezpečnosťou, ako sú Europol, Frontex, Eurojust, Cepol a Sitcen.

V zmysle bodu 3.2.2. Štokholmského programu sa členským štátom okrem iného odporúča, aby tzv. siete prokurátorov v členských štátoch boli informované o práci Výboru pre vnútornú bezpečnosť, alebo aby sa mohli zúčastňovať na vypracúvaní hodnotenia hrozieb organizovaného zločinu a iných strategických nástrojov Únie. Takéto „siete“ by sa mali v zásade stretávať pomocou existujúcich štruktúr, napríklad Europolu, Eurojustu a Frontexu, alebo na pozvanie štátu predsedajúcemu Rade Európskej únie.

Generálna prokuratúra poskytuje zainteresovaným subjektom primeranú súčinnosť. Úloha je priebežne plnená prostredníctvom spolupráce s Eurojustom, účasťou zástupcu prokuratúry v neformálnej pracovnej skupine na implementáciu rozhodnutia rady o posilnení Eurojustu a zapojením sa do aktivít Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov.

Dňa 16. decembra 2008 bolo prijaté rozhodnutie Rady o posilňovaní Eurojustu a doplnení Rozhodnutia 2002/187/JHA, ktorým sa zriadil Eurojust, s úmyslom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti, s cieľom ďalšieho zvýšenia operatívnej činnosti Eurojustu. Toto rozhodnutie posilňuje úlohu Eurojustu pri koordinovaní vyšetrovaní a trestných stíhaní v členských štátoch. Opatrenia pre implementáciu rozhodnutia sa stále prerokúvajú v Neformálnej pracovnej skupine, ktorá bola zriadená Eurojustom.

Vytvorenie neformálneho Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov prokurátorských úradov by okrem iného malo prispievať k vyhodnoteniu hrozieb vnútornej bezpečnosti Európskej únie a definovaniu priorít

10

postupu štátov Európskej únie v úzkej spolupráci s orgánmi Rady a s podporou Eurojustu.

8. Uznesením č. 377 z 9. júna 2010 k návrhu postupov pre zastupovanie SR pred

súdmi Európskej únie vláda odporučila generálnemu prokurátorovi

-v bode D.1. postupovať v súlade s postupmi pre zastupovanie SR

-v bode D.2. poskytovať zástupcovi SR pred súdmi Európskej únie pri plnení

jeho úloh potrebnú a včasnú súčinnosť

-v bode D.3. poskytovať Ministerstvu zahraničných vecí SR pri plnení jeho úloh v rámci predsúdnej fázy konania podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie proti SR potrebnú a včasnú súčinnosť (táto úloha, v uznesení vlády pod bodom C.3. uložená aj ministrom a predsedom OÚOŠS, bola zrušená bodom C.1. uznesenia vlády č. 831 z 1. decembra 2010)

-v bode D.4. zabezpečiť v súlade s postupmi pre zastupovanie SR organizačné, personálne a materiálno-technické predpoklady na adekvátne plnenie úloh členov komisie, zástupcov členov komisie a ďalších osôb poverených poskytovaním súčinnosti

-v bode D.5. zabezpečiť, aby stanoviská a informácie komunikované členmi komisie, zástupcami členov komisie a ďalšími osobami poverenými poskytovaním súčinnosti zástupcovi SR pred súdmi Európskej únie boli komunikované v mene dotknutého orgánu ako celku

T: od 1. júla 2010 priebežne

Úloha sa priebežne plní. Generálna prokuratúra vo svojej činnosti postupuje v súlade s postupmi pre zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie, ktoré vláda schválila svojím uznesením č. 377 z 9. júna 2010 a ktoré nadobudli účinnosť dňa 1. júla 2010. Generálna prokuratúra zabezpečila všetky organizačné, personálne a materiálno-technické predpoklady na adekvátnu realizáciu úloh, vyplývajúcich pre rezort prokuratúry z postavenia spolupracujúceho subjektu. Zástupcovi Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie pri plnení jeho úloh poskytuje rezort prokuratúry potrebnú a včasnú súčinnosť.

-v bode D.6. v súlade s postupmi pre zastupovanie Slovenskej republiky vymenovať členov komisie a zástupcov členov komisie, ak sa v zmysle postupov pre zastupovanie SR nepokladajú za už vymenovaných, a oznámiť vymenovanie týchto osôb zástupcovi SR pred súdmi Európskej únie

T: do 10. júla 2010

Úloha je splnená. Generálna prokuratúra nominovala v roku 2007 dvoch prokurátorov netrestného odboru za člena a zástupcu člena Medzirezortnej komisie pre zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie (ďalej len komisia), ktorí boli vymenovaní do svojich pozícií podľa pôvodných postupov pre zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie, schválených uznesením vlády č. 458 z 23. mája 2007. Pôvodné postupy boli zrušené uznesením vlády č. 377 z 9. júna 2010. V súlade s článkom 16 ods. 2 súčasne platných postupov pre zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Európskej

11

únie sa členovia a zástupcovia členov komisie, vymenovaní podľa pôvodných postupov, považujú za členov a zástupcov členov komisie podľa nových postupov.

9. Uznesením č. 653 z 24. septembra 2010 k zvýšeniu transparentnosti verejného

obstarávania vláda v bode B.1. odporučila generálnemu prokurátorovi

postupovať pri verejnom obstarávaní v súlade s časťou A tohto uznesenia

Úloha sa priebežne plní. Na základe uznesenia vlády generálna prokuratúra počnúc 1. januárom 2011 zabezpečuje zákazky na dodanie tovaru a poskytovanie služieb v rámci verejného obstarávania cestou elektronickej aukcie.

10. Uznesením č. 667 zo 6. októbra 2010 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky

2011 až 2013 vláda

I. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu

- v bode C.4. predložiť do príslušného výboru Národnej rady SR návrh rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na roky 2011 až 2013 a návrh rozpočtu štátneho fondu, ktorého je správcom, na roky 2011 až 2013 v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013

T: do 15. októbra 2010

Úloha je splnená. Návrh rozpočtu kapitoly generálnej prokuratúry na roky 2011 až 2013 bol predložený do Ústavnoprávneho výboru NR SR dňa

13. októbra 2010.

- v bode C.5. predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému rozpis vládou schváleného rozpočtu kapitoly na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a štátny fond vo svojej pôsobnosti podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej pre rok 2011 a podľa programov vlády

T: do 26. novembra 2010

Úloha je splnená. Rozpis vládou schváleného rozpočtu kapitoly generálnej prokuratúry na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie (krajské prokuratúry) podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie platnej pre rok 2011 a podľa programov vlády bol predložený v elektronickej forme Ministerstvu financií SR dňa 22. novembra 2010.

- v bode C.6. predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému podrobný rozpis zmien schválených Národnou radou SR podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej pre rok 2011, vrátane rozpisu podľa programov vlády

T: do 3. januára 2011

12

V návrhu rozpočtu kapitoly generálnej prokuratúry na roky 2011 až 2013 neschválila NR SR žiadne zmeny oproti rozpisu vládou schváleného rozpočtu, preto plnenie tejto úlohy nebolo aktuálne.

- v bode C.7. zabezpečiť začínanie obstarávania stavieb financovaných z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu a aktualizáciu údajov Registra investícií Ministerstva financií SR podľa postupu uvedeného v prílohe č. 6 tohto uznesenia

T: v termínoch uvedených v prílohe č. 6 tohto uznesenia

Úloha sa priebežne plní. Termíny uvedené v prílohe č. 6 k tomuto bodu uznesenia vlády sa týkajú roku 2011 a 2012. Ich plnenie bude vyhodnotené po uplynutí príslušných rokov.

- v bode C.8. nepredkladať v roku 2011 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2011 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy

T: do 31. decembra 2011

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom plnenia do 31. decembra 2011. Generálna prokuratúra od schválenia uznesenia vlády č. 667 zo 6. októbra 2010 nepredložila na rokovanie vlády žiadny návrh legislatívnych predpisov ani iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky. V priebehu roku 2010 v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku predložila generálna prokuratúra vyčíslenie potreby navýšenia rozpočtových prostriedkov a počtu prokurátorov na zabezpečenie novej agendy. Obdobne vyčíslila generálna prokuratúra výšku rozpočtových prostriedkov a potrebu štátnych zamestnancov na realizáciu zabezpečenia zverejňovania rozhodnutí prokurátora, vyplývajúcu z návrhu novely zákona o prokuratúre.

II. v bode D.3. splnomocnila správcov ďalších kapitol štátneho rozpočtu v priebehu roka dopĺňať a rušiť časti programov vlády uvedených v prílohe č. 5 tohto uznesenia v rozsahu vymedzenom podpredsedom vlády a ministrom financií

Generálna prokuratúra nepredpokladá zmeny v programovej štruktúre schválenej vládou na rok 2011. Zmeny v programovej štruktúre kapitoly generálnej prokuratúry budú predložené vláde v návrhu rozpočtu na roky 2012 - 2014.

11. Uznesením č. 695 z 13. októbra 2010 k návrhu na zvýšenie transparentnosti pri

poskytovaní dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu vláda uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu

- v bode B.1. implementovať pravidlá z návrhu na zvýšenie transparentnosti pri poskytovaní dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu s termínom účinnosti od 1. januára 2011

T: do 31. decembra 2010

13

Vzhľadom na skutočnosť, že generálna prokuratúra nemá schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu na dotácie, plnenie uznesenia vlády č. 695 zo dňa 13. októbra 2010, ktoré predpokladá vypracovanie podrobnejších kritérií na poskytovanie dotácií a vytvorenie kolektívneho poradného orgánu na posúdenie žiadosti o poskytnutie dotácií, sa prokuratúry netýka. V rozpočte prokuratúry neboli na rok 2011 ani na roky 2012 - 2013 schválené žiadne dotácie zo štátneho rozpočtu. Generálna prokuratúra ani v minulosti neposkytovala dotácie právnickým osobám ani fyzickým osobám.

Z materiálu „Návrh na zvýšenie transparentnosti pri poskytovaní dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu“, ktorý vláda prerokovala dňa 13. októbra 2010 je zrejmé, že justičné orgány neposkytli v rokoch 2008 - 2010 dotácie.

- v bode B.2. informovať podpredsedu vlády a ministra financií o stave plnenia bodu B.1

T: do 30. septembra 2011

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom plnenia do 30. septembra 2011. S poukázaním na skutočnosť, že v rozpočte prokuratúry neboli na rok 2011 ani na roky 2012 - 2013 schválené žiadne dotácie zo štátneho rozpočtu a generálna prokuratúra neposkytuje a ani v minulosti neposkytovala dotácie právnickým osobám ani fyzickým osobám, bod B.2. uznesenia sa prokuratúry netýka.

12. Uznesením č. 756 z 3. novembra 2010 k správe o posudzovaní šiestej,

siedmej a ôsmej periodickej správy Slovenskej republiky k Dohovoru

o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie pred Výborom OSN na

odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) a návrhu zodpovedných subjektov

za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v Záverečnom stanovisku Výboru OSN

na odstránenie rasovej diskriminácie vláda v bode D.1. odporučila

generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri realizácii odporúčaní Výboru OSN

na odstránenie rasovej diskriminácie

Úloha sa priebežne plní. Generálna prokuratúra vypracovala a predložila Ministerstvu zahraničných vecí SR podklady pre prípravu prezentácie 6. až 8. periodickej správy Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a to v súvislosti s vopred zaslanými otázkami Výborom OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie. Pre plnenie úloh v tejto oblasti generálna prokuratúra nominovala prokurátora trestného odboru, o čom dňa 15. októbra 2010 písomne upovedomila Ministerstvo zahraničných vecí SR. Do súčasného obdobia neboli podklady k periodickej správe na ministerstve prerokované a je predpoklad, že sa tak stane v najbližšom období.

13. Uznesením č. 805 zo 17. novembra 2010 k návrhu opatrení na zvýšenie

efektívnosti fungovania verejného sektora a zlepšenie stavu verejných financií

vláda uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu

- v bode B.1. zanalyzovať vykonávané činnosti vrátane činností všetkých podriadených organizácií v pôsobnosti kapitoly, odôvodniť potrebu týchto činností a pokiaľ nevykonávanie alebo zrušenie niektorých činností neohrozuje

14

zabezpečenie plnenia úloh príslušného orgánu alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, navrhnúť zúženie týchto činností a predložiť na rokovanie vlády výsledky tejto analýzy

T: do 28. februára 2011

Postavenie a pôsobnosť prokuratúry sú dané Ústavou SR. Prokuratúra svoju činnosť vykonáva na základe Ústavy SR a na základe zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý v samostatnej piatej časti vymedzuje organizáciu a riadenie prokuratúry. Z uvedeného dôvodu plnenie tejto časti uznesenia vlády nebolo pre prokuratúru aktuálne ani potrebné.

- v bode B.2. vykonať analýzu prebytočnosti nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu v správe správcov kapitol štátneho rozpočtu a ich podriadených organizácií s cieľom určenia majetku štátu, ktorý spĺňa podmienky (trvalej) prebytočnosti majetku štátu a predložiť Ministerstvu financií SR zoznam tohto majetku určeného na odpredaj prostredníctvom elektronických aukcií

T: do 28. februára 2011

Generálna prokuratúra nemá v správe majetok, ktorý by spĺňal podmienky

prebytočnosti.

- v bode B.3. pravidelne informovať verejnosť prostredníctvom internetovej stránky o realizovaných elektronických aukciách

T: štvrťročne

Úloha je dlhodobého charakteru. V súlade s ustanoveniami zákona č. 58/2011 Z. z. z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bude rezort prokuratúry od nadobudnutia účinnosti zákona dňa 1. apríla 2011 informovať verejnosť o realizácii elektronických aukcií na svojich webových stránkach.

14. Uznesením č. 853 z 8. decembra 2010 k návrhu na určenie zodpovednosti

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR za aplikáciu

a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam EÚ a rozhodnutiam

EÚ vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na

vnútroštátnej úrovni k nariadeniam EÚ a rozhodnutiam EÚ podľa gescie určenej

v prílohe I a II predloženého materiálu

Predložený materiál predstavuje jedenástu aktualizáciu pôvodného určenia zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam EÚ a rozhodnutiam EÚ, prijatého uznesením vlády č. 573 z 13. júla 2005, s aktualizáciami uskutočnenými uzneseniami vlády č. 35 z 18. januára 2006, č. 889 z 25. októbra 2006, č. 9 z 10. januára 2007, č. 521 z 13. júna 2007, č. 1098 z 19. decembra 2007, č. 425 z 25. júna 2008, č. 902 z 10. decembra 2008, č. 473 z 24. júna 2009, č. 920 zo 16. decembra 2009 a č. 370 z 9. júna 2010.

15

Návrh na určenie zodpovednosti obsahuje 226 nariadení a 160 rozhodnutí publikovaných v Úradnom vestníku EÚ od 1. mája 2010 do 31. októbra 2010. Generálna prokuratúra spolupracuje pri preberaní a aplikácii smerníc a rámcových rozhodnutí v určenom rozsahu. Predbežne určeným gestorom predmetných právnych aktov je pre rozhodnutia Rady pod por. č. 49., 75. a 76. Ministerstvo financií SR a pre rozhodnutie Rady pod por. č. 135. Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra je uvedená ako spolupracujúci rezort pri preberaní a aplikácii nasledovných právnych aktov:

- por. č. 49

Rozhodnutie Rady 2010/386/SZBP z 12. júla 2010, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom

Úloha sa priebežne plní. Rezort prokuratúry zobral aktualizovaný zoznam na vedomie a využíva ho v rámci svojej pôsobnosti.

- por. č. 76

Rozhodnutie Rady 2010/411/EÚ z 28. júna 2010 o podpísaní v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov amerických na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu a

- por. č. 77

Rozhodnutie Rady 2010/412/EÚ z 13. júla 2010 o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov amerických na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu

Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov amerických na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu, ktorá bola podpísaná v Bruseli 28. júna 2010, nadobudla v súlade s článkom 23 ods. 1 dohody platnosť 1. augusta 2010.

Úloha sa priebežne plní. Problematika boja proti terorizmu na území Slovenskej republiky je predmetom činnosti medzirezortnej komisie, ktorá pracuje už niekoľko rokov. Členom tejto komisie je aj vedúci oddelenia organizovanej kriminality, terorizmu a medzinárodnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. Komisia na pravidelných stretnutiach rieši problematiku boja proti terorizmu, odhaľovania teroristických štruktúr hľadajúcich zázemie na území Slovenskej republiky a ďalšie problémy. Činnosť nespočíva iba v plenárnych stretnutiach, ale aj v dvojstranných a viacstranných „ad hoc“ stretnutiach zástupcov dotknutých rezortov pri riešení konkrétnych úloh a pracovných problémov. V rámci svojej činnosti komisia riešila aj technickú

16

realizáciu dohôd uvedených vyššie s tým, že gesciu prevzalo Ministerstvo zahraničných vecí SR a spravodajské služby v spolupráci s Policajným zborom a Ministerstvom financií SR. V prípade, ak bude o to požiadaná, poskytne generálna prokuratúra prostredníctvom svojho zástupcu potrebnú spoluprácu. Takáto spolupráca sa priebežne poskytuje aj pri riešení iných problémov v rámci niekoľkoročného systému spolupráce. Vzhľadom na skutočnosť, že komisia rieši otázky podliehajúce režimu utajenia, nie je vhodné podrobne informovať o činnosti komisie v dokumente, ktorý bude verejne prístupný.

- por. č. 135

Rozhodnutie Rady 2010/616/EÚ zo 7. októbra 2010 o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach

Úloha je splnená. Gestorom úlohy sú Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR a generálna prokuratúra. Termín splnenia úlohy bol určený do 15. januára 2011. Vo vzťahu k uvedenej úlohe nie je potrebné prijať žiadne legislatívne ani organizačné opatrenia. Rezort prokuratúry poskytol zainteresovaným subjektom potrebnú súčinnosť.

15. Uznesením č. 883 z 15. decembra 2010 k návrhu plánu legislatívnych úloh

vlády SR na rok 2011 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi

spolupracovať s príslušnými ministerstvami pri príprave návrhov právnych

predpisov týkajúcich sa ich pôsobnosti

Z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 nevyplynuli pre generálnu prokuratúru žiadne konkrétne úlohy. Prokuratúra je pripravená spolupodieľať sa na príprave legislatívnych návrhov, ktoré vyplývajú z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 a týkajú sa pôsobnosti prokuratúry.

16. Uznesením č. 890 z 15. decembra 2010 k návrhu na uzavretie Dohody

o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej

organizácie vláda v bode E.1. odporučila generálnemu prokurátorovi

zabezpečiť vykonávanie dohody po nadobudnutí jej platnosti

Dňa 3. februára 2011 NR SR schválila uznesenie č. 291 k "Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie" a podľa článku 86 písmeno d/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou. Dňa 28. februára 2011 prezident Slovenskej republiky ratifikoval podľa článku 102 bod 1 písmeno a/ Ústavy Slovenskej republiky Dohodu o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie. Prokuratúra sa bude spolupodieľať na vykonávaní dohody v rámci svojej pôsobnosti.

Nosné úlohy rezortu prokuratúry na rok 2010 stanovil generálny prokurátor v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2010 (ďalej len „plán hlavných úloh“). V trestnej oblasti sa prokuratúra naďalej zameriavala na realizáciu rekodifikovaných kódexov trestného práva a ich noviel v praxi. Naďalej

17

zhromažďovala poznatky z právnej praxe, ktoré zakladajú potrebu novelizácie trestných kódexov. V roku 2010 Úrad špeciálnej prokuratúry spracoval zhodnotenie trestných činov spáchaných prokurátormi za obdobie od 01. septembra 2004 do 31. decembra 2009. Pre medzinárodný odbor vyplynula z plánu hlavných úloh jedna úloha - zhodnotenie vybavovania trestných vecí s medzinárodným prvkom v spolupráci s Eurojustom za obdobie rokov 2006 – 2009. V netrestnej oblasti prokuratúra podľa plánu hlavných úloh plnila úlohu – zákonnosť postupu a rozhodovania obcí (miest) na úseku preneseného výkonu štátnej správy vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletých alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku. Všetky úlohy boli splnené v určenom termíne.

Z opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry, ktoré boli prijaté v Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009, neboli všetky splnené. Nepodarilo sa zabezpečiť personálne a materiálne doplnenie jednotlivých prokuratúr v súvislosti so zákonom č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku. Prokurátori generálnej prokuratúry sa v roku 2010 aktívne zúčastňovali na legislatívnych prácach pri novelách trestných aj občianskoprávnych kódexov. V rámci noviel trestných kódexov sa podarilo iniciovať legislatívne zmeny tak, aby sa znemožnili obštrukcie obhajcov a zvýraznila sa tiež kontradiktórnosť konania a tým došlo k zjednodušeniu a zrýchleniu trestného konania. V súčasnosti sú návrhy trestných kódexov v pripomienkovom konaní. Na úseku registra trestov sa tiež podarilo zabezpečiť elektronické prepojenie výmeny údajov s ďalšími členskými krajinami Európskej únie.

Personálne sa nepodarilo doplniť stav prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry na 25, ani legislatívne zabezpečiť, aby Špecializovaný trestný súd pôsobil iba na pracovisku v Pezinku. Konanie mimo pracoviska v Pezinku a to najmä rozhodovanie o väzbe, ktoré sa koná výlučne v Banskej Bystrici, je spojené so značnými finančnými nárokmi na prepravu prokurátorov do iných častí Slovenska, ako aj s veľkými časovými stratami.

Nepodarilo sa ustáliť postavenie vojenskej súčasti prokuratúry. Naopak, prokurátori vojenskej súčasti pracovali vo veľkej neistote a to najmä z dôvodu, že politickým rozhodnutím mala byť vojenská súčasť prokuratúry zrušená a s prokurátormi vojenskej súčasti prokuratúry sa v novom návrhu zákona nepočítalo. Dôvodom na prepustenie vojenských prokurátorov malo byť to, že sú ustanovení „obyčajným“ zákonom, na rozdiel od vojenských sudcov, ktorých postavenie je zakotvené priamo v ústave. Našťastie boli vypočuté argumenty generálnej prokuratúry a vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 276), sa už tento návrh nenachádza. Naopak, vojenské súčasti prokuratúry sa zlúčia s civilnými, vrátane personálnej agendy. Napriek tomu, mala táto situácia výrazne nepriaznivý vplyv na prokurátorov vojenskej súčasti prokuratúry.

Vojenskej súčasti prokuratúry nevyplývali žiadne úlohy na rok 2008, ktoré by boli uložené Národnou radou SR a takéto plnenie úloh nevyplývalo ani z odporúčaní vlády SR. Úlohy stanovené plánom hlavných úloh vojenskej prokuratúry a úlohy vyplývajúce z Plánu hlavných úloh prokuratúry SR boli plnené priebežne.

18

1.2. Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry

v národných a nadnárodných komisiách, účasť a aktivity na

medzinárodných seminároch a konferenciách

Ako v predchádzajúcom období, aj v priebehu roka 2010 bola spolupráca prokuratúry v rámci zahraničných stykov zameraná na ďalšie prehĺbenie existujúcich pracovných kontaktov a súčasne na nadviazanie nových aktivít vo vzájomnej spolupráci s partnerskými prokuratúrami.

Na pozvanie generálneho prokurátora Cyperskej republiky uskutočnil generálny prokurátor v dňoch 14. až 17. apríla 2010 recipročnú návštevu Cypru. Pracovné rokovania boli venované otázkam vzájomnej spolupráce medzi prokuratúrami oboch krajín.

Bilaterálna spolupráca medzi prokuratúrou Slovenskej republiky a prokuratúrou Izraela bola predmetom rokovaní počas pracovnej cesty generálneho prokurátora do Štátu Izrael v dňoch 2. až 5. októbra 2010. Smerovanie vzájomnej spolupráce najmä pokiaľ ide o systémy prokuratúry oboch štátov a o ochranu záujmov verejnosti a štátu vyjadrili generálni prokurátori podpísaním Memoranda o spolupráci.

Na základe požiadania Ministerstva spravodlivosti SR prijal generálny prokurátor v priebehu roka 2010 ministra spravodlivosti Azerbajdžanskej republiky a ministra spravodlivosti Macedónskej republiky.

Zo strany zahraničných partnerov bol počas spoločných rozhovorov opakovane zdôraznený význam nezávislého postavenia prokuratúry od výkonnej moci. Vysoko bola tiež ocenená právna úprava postavenia prokuratúry Slovenskej republiky, vrátane jej kompetencií v trestnej i netrestnej oblasti.

Stretnutie so zástupcami expertnej skupiny pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi GRETA sa na pôde generálnej prokuratúry uskutočnilo dňa 9. novembra 2010. Hlavnou témou rokovania na úrovni námestníka generálneho prokurátora bolo hodnotenie odpovedí na dotazník, týkajúci sa vybraných ustanovení Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, na vypracovaní ktorých participovala prokuratúra SR.

Generálna prokuratúra v rámci ďalšieho vzdelávania prokurátorov pripravila v roku 2010 odborné semináre:

-s bavorskými lektormi k opravným prostriedkom proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, správnemu súdnictvu a systému kontroly štátu nad zákonnosťou rozhodnutí orgánov verejnej správy (8. - 10. februára 2010, Krpáčovo),

-s Veľvyslanectvom Francúzskej republiky k téme procesných rozdielov sporového a nesporového konania, systému opravných prostriedkov a činnosti prokurátora v civilnom konaní (25. - 27. októbra 2010, Krpáčovo),

-s bavorskými a ukrajinskými expertmi k trestnoprávnej spolupráci v rámci a mimo Schengenského dohovoru vo svetle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (14. - 17. novembra 2010, Krpáčovo).

19

V záujme skvalitňovania komunikácie s médiami sa uskutočnili dva semináre pre hovorcov prokuratúry. Prvý v spolupráci s Veľvyslanectvom USA so zameraním na skúsenosti s otvoreným prístupom prokuratúry k medializácii rezortu (24. - 28. mája 2010, Stará Lesná), druhý pod vedením bavorských lektorov zameraný na aktívnu mediálnu politiku hovorcov, výmenu skúseností a zvyšovanie optimálneho prístupu k médiám (29. novembra - 3. decembra 2010, Stará Lesná).

Generálna prokuratúra je od roku 2006 zapojená do Pilotného projektu elektronickej výmeny informácií z registrov trestov jednotlivých členských štátov Európskej únie - "NJR". Zástupca generálnej prokuratúry v právnickej pracovnej skupine postupne vypracoval rozsiahly materiál právnej úpravy trestného práva hmotného i procesného tak, aby jednotlivé údaje, ktoré sú zaznamenávané v slovenskom trestnom registri, mohli byť použité justičnými orgánmi v inom štáte. Predovšetkým bola vypracovaná tabuľka všetkých trestných činov, ktoré boli zakotvené v Trestnom zákone Slovenskej republiky. Trestné činy boli zaradené do tzv. rodín trestných činov (celkom 46), určených podľa objektov trestných činov. Rovnako boli vypracované tabuľky druhov trestov, ochranných opatrení, spôsobov výkonu jednotlivých druhov trestov a ich premien so špecializáciou vo vzťahu k mladistvým páchateľom. Právne podklady boli pripravené aj v oblasti zahladenia odsúdenia, rehabilitácií, milosti a boli určené pravidlá pre používanie tzv. aliasov, t. j. osôb, ktoré vystupujú pod viacerými identitami. Súbežne s činnosťou pracovnej právnickej skupiny, zástupca generálnej prokuratúry v technickej pracovnej skupine realizoval práce tak, aby všetky údaje, ktoré sú predmetom výmeny informácií medzi jednotlivými štátmi, mohli byť zakódované a odosielané príslušným štátom na základe ich žiadosti, resp. aby elektronicky prijaté tzv. notifikácie o odsúdení občanov Slovenskej republiky v inom štáte mohli byť vložené do Registra trestov Generálnej prokuratúry SR. Slovenská republika bola piatym štátom, ktorý sa zapojil do označeného pilotného projektu a od roku 2006 sa v niekoľkých etapách pripojilo celkom 17 štátov, sčasti vo funkcii pozorovateľov. Nie je bez významu, že o členstvo v tomto projekte prejavilo záujem aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom Európskej únie. V súčasnosti patrí Slovenská republika medzi 8 štátov, ktoré si vzájomne vymieňajú informácie zo svojich registrov trestov v elektronickej forme, konkrétne s Nemeckom, Českom, Španielskom, Luxemburskom, Talianskom a Francúzskom. V testovacej fáze sa nachádza elektronická výmena informácií z registra trestov v Poľsku, v Bulharsku, v Belgicku a vo Veľkej Británii. V dôsledku včasného zapojenia Generálnej prokuratúry SR sa vytvoril potrebný základ na elektronickú výmenu informácií z registra trestov členských štátov Európskej únie, ktorá bude podľa príslušných rozhodnutí Rady Európy povinná od roku 2012.

Prehľad aktivít v zahraničí, na ktorých sa podieľala generálna prokuratúra:

Rada Európy:

MONEYVAL (Výbor expertov pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí

a financovaniu terorizmu)

V dňoch 15. - 18. marca 2010, 27. septembra - 1. októbra 2010 a 7. - 10. decembra 2010 sa konali plenárne zasadnutia výboru v Štrasburgu.

20

Pravidelná a plánovaná účasť na plenárnych zasadnutiach výboru zabezpečuje priamy prenos informácií pre prokuratúru v oblasti plnenia odporúčaní Rady Európy pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Prokuratúra Slovenskej republiky sa súčasne zúčastňuje na hodnotení ostatných členských krajín Rady Európy, v rámci svojich kompetencií koordinuje postupy v oblasti právnej pomoci a výmeny informácií v agende boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu a participovala na spracovávaní podkladov pre hodnotenie Slovenskej republiky.

Cieľom účasti prokuratúry je zabezpečiť zapracovanie odporúčaní výboru i Financial Action Task Force (Finančná akčná skupina – ďalej len „FATF“) do národnej legislatívy. Výbor bude pracovať aj v roku 2011.

CAHVIO (Výbor pre prevenciu a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu)

Výbor Rady Európy CAHVIO zasadá ad hoc k otázke predchádzania a boja proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu. Výbor pripravuje právne záväzné dokumenty na predchádzanie a boj proti domácemu násiliu, vrátane osobitných foriem násilia voči ženám, ako i na zabezpečenie ochrany a podpory obetiam takéhoto násilia a stíhania jeho páchateľov.

Výbor bude pracovať aj v roku 2011. Zasadnutia výboru sa uskutočnili v Štrasburgu, Francúzsko.

PC-OC (Výbor expertov pre aplikáciu európskych dohovorov v trestno-právnej oblasti Rady Európy)

1) V dňoch 4. - 6. mája 2010 v Štrasburgu sa konalo 58. zasadnutie výboru. Zaoberal sa predovšetkým konsolidáciou prediskutovaného textu navrhovaného Protokolu k Európskemu dohovoru o vydávaní. Témou bola i zásada špeciality, premlčanie, otázky spôsobov a nástrojov komunikácie príslušných justičných orgánov, jazykový režim. Prebehla diskusia o záverečných ustanoveniach Protokolu s tým, že o výsledkoch diskusie bude informovaný CDPC (Európsky výbor pre problémy zločinnosti).

Výboru sa zúčastnil prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý sa zúčastnil na prípravných prácach uvedeného dokumentu a všetkých PC-OC zasadnutí sa zúčastňoval ako expert zvolený výborom Rady Európy pre trestné problémy.

2) V dňoch 2. - 5. novembra 2010 v Štrasburgu sa konalo 59. zasadnutie výboru. Rokovanie sa týkalo prípravy návrhu štvrtého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vydávaní a návrhu súvisiacej dôvodovej správy, diskusie o možnostiach praktikov priamo predkladať Výboru PC-OC otázky súvisiace s praktickou aplikáciou dohovorov Rady Európy, prezentáciou sekretariátu o nových PC-OC webových stránkach a možnostiach spolupráce v tomto novovytvorenom priestore, praktických problémov a konkrétnych prípadov vyplývajúcich z aplikácie dohovorov Rady Európy medzi jednotlivými členskými štátmi, diskusie o právach obeti trestných činov v súvislosti s medzinárodnou spoluprácou v trestných veciach, zložením výboru PC-

21

OC Mod, voľbou predsedu a podpredsedu Výboru a ďalších otázok. Boli vypracované formuláre a usmernenia na uľahčenie spolupráce medzi justičnými orgánmi.

Pracovné skupiny PC-OC

V dňoch 17. - 19. marca 2010 v Štrasburgu sa konalo 9. zasadnutie Pracovnej skupiny PC-OC Mod. Cieľom zasadnutia bola príprava normatívnych textov týkajúcich sa aktualizácie Európskeho dohovoru o vydávaní (ozn. Č. 549/1992 Zb.) – zásada špeciality, premlčanie, spôsob, forma a prostriedky styku orgánov a ďalšie otázky.

Európska únia

1) V dňoch 12. - 13. januára 2010 sa v Bruseli konalo zasadnutie expertnej komisie zameranej na vyhodnocovanie údajov z oblasti kriminality a trestnej justície za účelom definovania politík v príslušnej oblasti.

Činnosť pracovnej skupiny, ktorá je zložená zo zástupcov členských štátov, Komisie, Rady, medzinárodných organizácií (Rady Európy, OSN) a nevládnych organizácií, je zameraná na využiteľnosť zhromaždených údajov z oblasti kriminality a trestnej justície, dosiahnutie ich vzájomnej porovnateľnosti a odstránenie rizík ich rôznej interpretácie, bez snahy harmonizovať metodiky zbierania údajov v jednotlivých členských štátoch. V rámci expertnej skupiny boli vytvorené podskupiny pre oblasť majetkovej trestnej činnosti, oblasť trestnej činnosti proti osobám a pre počítačovú kriminalitu.

2) V dňoch 15. - 16. februára 2010 sa v Madride konal Seminár expertov v oblasti terorizmu.

Seminár bol určený pre zástupcov špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry s názvom Justičná spolupráca v trestných veciach terorizmu.

Zo záveru seminára vyvstala potreba novelizácie Trestného poriadku, ktorá by presne špecifikovala možnosti uznávania dôkazov získaných v rámci činnosti spoločných vyšetrovacích tímov so zahraničnými partnermi.

3) Dňa 5. marca 2010 a 10. decembra 2010 sa v Bruseli konali zasadnutia pracovnej skupiny Rady Európy E.14 pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN).

Témou zasadnutí bola implementácia Rozhodnutia 2009/316/JHA o výmene informácií z registra trestov a rámcového rozhodnutia 2009/315/JHA o výmene informácií z registra trestov i riešenie technickej špecifikácie prepojenia členských štátov.

4) Dňa 27. septembra 2010 sa v Bruseli konalo zasadnutie pracovnej skupiny Rady Európy E.14 pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN).

Cieľom rokovania pracovnej skupiny v súvislosti s implementáciou Rozhodnutia 2009/316/JHA o výmene informácií z registra trestov a rámcového

22

rozhodnutia 2009/315/JHA o výmene informácií z registra trestov bolo posúdenie stavu realizácie projektu Európskej komisie a jeho dodávateľa o technickej špecifikácii Európskeho registra trestov na základe článku 6/2b Rozhodnutia Rady o ECRIS.

5) V dňoch 4. - 5. januára 2010, 11. januára 2010, 25. - 26. januára 2010, 15. - 17. februára 2010 a 3. - 5. marca 2010 sa v Bruseli konalo zasadnutie pracovnej skupiny Rady Európy E.14 pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN).

Zasadnutia pracovnej skupiny sa uskutočnili na základe Plánu práce španielskeho predsedníctva. Predmetom rokovaní bolo prejednávanie legislatívnych návrhov pôvodných návrhov rámcových rozhodnutí, ktoré sa po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy pretransformovali do nových legislatívnych nástrojov (Iniciatíva na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na ochranu, Iniciatíva na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady o právach na tlmočenie a preklad v trestnom konaní a Iniciatíva na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady o odovzdávaní trestného konania).

6) V dňoch 25. - 26. marca 2010 v Bruseli sa uskutočnilo stretnutie expertov Európskej komisie na konfiškáciu a vymáhanie príjmov z trestnej činnosti.

Stretnutie zástupcov národných úradov pre vyhľadávanie majetku a zástupcov justície bolo zamerané na legislatívne a praktické problémy súvisiace s vypátraním, identifikáciou, konfiškáciou a vymáhaním príjmov z trestnej činnosti. Bodom programu boli i formy justičnej spolupráce v uvedenej oblasti.

7) Dňa 29. marca 2010 sa v Bruseli konalo zasadnutie pracovnej skupiny Rady Európy E. 14 pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN).

Zasadnutie pracovnej skupiny sa uskutočnilo na základe Plánu práce španielskeho predsedníctva. Predmetom rokovania bola analýza určených bodov Hodnotiacej správy všetkých členských štátov v rámci štvrtého kola hodnotenia.

8) V dňoch 3. - 4. mája 2010 sa v Haagu uskutočnilo zasadnutie Európskej komisie na konfiškáciu a vymáhanie príjmov z trestnej činnosti.

9) Dňa 25. mája 2010 sa v Bruseli konalo pracovné stretnutie expertov Európskej komisie k environmentálnej kriminalite a znečisťovaniu morí z lodí.

Témou stretnutia expertov členských štátov Európskej únie bola problematika implementácie Smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a Smernice 2009/123/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a zavedení sankcií za porušenie.

10) V dňoch 2. - 4. júna 2010 sa v Berlíne konalo pracovné stretnutie s názvom 2010 Implemetation Workshops.

Plánované pracovné stretnutie, organizované Európskou komisiou, bolo venované otázkam efektívnej stratégie implementácie Európskej únie aquis v oblasti spravodlivosti a vnútra. Jednalo sa o Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV

23

z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, o Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahrňujúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii a Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu.

11) V dňoch 12. - 13. júla 2010 , 27. - 28. júla 2010, 6. - 7. septembra 2010 a 27. - 28. septembra 2010 sa v Bruseli uskutočnili zasadnutia pracovnej skupiny Rady Európy E. 14 pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN).

Zasadnutia sa uskutočnili s cieľom vypracovania smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.

12) Dňa 29. júna 2010 sa v Bruseli konalo stretnutie expertov k Rámcovému rozhodnutiu rady 2005/214/JHA o uplatňovaní princípu vzájomného uznávania na peňažné sankcie.

13) Dňa 2. júla 2010 sa v Bruseli konalo zasadnutie pracovnej skupiny Rady Európy E. 14 pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN).

Predmetom rokovania pracovnej skupiny bol dokument „Zásada vzájomného uznávania v trestných veciach v Európskej únii – stav a perspektívy“.

14) V dňoch 14. - 15. septembra 2010, 5. novembra 2010 a 15. novembra 2010 sa v Bruseli konalo zasadnutie pracovnej skupiny Rady pre trestné právo hmotné E.15 (DROIPEN).

Predmetom rokovaní pracovnej skupiny bol návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na informácie v trestnom konaní v Európskej únii.

15) Dňa 7. septembra 2010 sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie národných expertov Európskej komisie k procesu implementácie Smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostriedkami trestného práva do národnej legislatívy .

Expertné pracovné stretnutie (DROIPEN) sa uskutočnilo za účelom oboznámenia sa s transpozičnými postupmi.

16) Dňa 18. októbra 2010 sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie expertov Európskej komisie k problematike obmedzenia osobnej slobody v Európskej únii.

Rokovanie sa uskutočnilo v súvislosti s prípravou návrhu dokumentu k tzv. „Zelenej knihe“ – k problematike obmedzenia osobnej slobody v Európskej únii v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Cieľom iniciatívy je harmonizácia v oblasti trestného práva procesného vo vzťahu k inštitútu väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom za účelom zlepšenia spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie.

24

17) Dňa 30. novembra 2010 sa v Bruseli konalo 12. stretnutie expertov Európskej komisie k problematike registra trestov - Európsky register o odsúdených osobách - príslušníkov tretích štátov.

18) V dňoch 1. - 2. marca 2010 sa v Madride konala konferencia o spoločných trestných procesných normách.

Seminár organizovalo Ministerstvo spravodlivosti Španielskeho kráľovstva, Európska komisia a Akadémia európskeho práva (ERA) s úmyslom rozvíjať jednu z hlavných myšlienok Štokholmského programu – ochranu práv obvinených a odsúdených osôb v trestnom procese ako základnú hodnotu v rámci Európskej únie.

19) V dňoch 19. - 21. mája 2010 sa v Madride konala Konferencia predstaviteľov najvyšších súdov a generálnych prokurátorov členských štátov Európskej únie.

Cieľom stretnutia zástupcov členských štátov bolo prerokovať zriadenie konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov úradov verejnej obžaloby.

Na stretnutie generálnych prokurátorov nadväzovalo stretnutie predstaviteľov prokuratúry, ktorí sú členmi tzv. Nadalovej siete, ktorá je zameraná na otázku zriadenia Úradu európskeho prokurátora.

EUROJUST

1) Dňa 17. februára 2010 sa v Haagu konalo koordinačné stretnutie na pôde Eurojustu.

Koordinačné stretnutie iniciovala Maďarská republika v súvislosti s trestnou činnosťou týkajúcou sa trestnej veci podvodného odpočtu DPH a legalizácie príjmov z trestnej činnosti páchanej organizovanou skupinou. Na území Slovenskej republiky prichádzalo do úvahy vykonanie rozsiahlych úkonov právnej pomoci.

2) V dňoch 29. júna 2010 a 15. novembra 2010 sa v Haagu sa uskutočnilo IV. zasadnutie Pracovnej skupiny pre implementáciu nového rozhodnutia o Eurojuste.

3) V dňoch 21. – 22. septembra 2010 sa v Bruggy konal seminár „Perspektívy vývoja po Lisabonskej zmluve“.

4) V dňoch 7. - 8. októbra 2010 sa v Haagu zišlo Koordinačné stretnutie Eurojustu.

Koordinačné stretnutie iniciovalo národné zastúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v trestnej veci podvodného získavania sociálnych benefitov a nelegálneho zamestnávania na území veľkej Británie.

Prerokovávaná trestná činnosť bola organizovaná a páchaná aj občanmi Slovenskej republiky.

25

5) V dňoch 28. - 29. októbra 2010 sa v Budapešti konala konferencia Eurojustice (konferencia generálnych prokurátorov Európskej únie).

Konferencia sa zaoberala otázkami ústavného postavenia európskych prokuratúr a prokurátorských aktivít v oblasti enviromentálnej ochrany spotrebiteľa ako veci verejného záujmu.

6) Dňa 15. novembra 2010 sa v Haagu zišlo zasadnutie Pracovnej skupiny pre implementáciu nového Rozhodnutia o Eurojuste.

Európska justičná sieť ( EJN)

1) V dňoch 21. - 22. júna 2010 sa v Madride uskutočnilo 34. plenárne zasadnutie EJN.

Program zasadnutia bol zameraný na zdokonaľovanie justičnej spolupráce v Európskej únii, založenej predovšetkým na princípe vzájomného uznávania rozhodnutí.

2) V dňoch 17. - 19. októbra 2010 sa v Kroměříži konalo regionálne stretnutie kontaktných bodov EJN a odborníkov z praxe z Českej republiky, Rakúskej republiky, Spolkovej republiky Nemecko a Slovenskej republiky.

Stretnutie iniciovala EJN v spolupráci s justičnou akadémiou Českej republiky, Najvyššieho štátneho zastupiteľstva ČR a Ministerstva spravodlivosti ČR. V rámci programu boli prejednávané témy vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, zaisťovania majetku a dôkazov, výnosov z trestnej činnosti, uznávania a vykonávania finančných trestov na základe rámcového rozhodnutia a ďalšie.

3) V dňoch 28. - 30. novembra. 2010 sa v Kortrijk, Belgicko zišlo 35. plenárne zasadnutie EJN.

Cieľom plenárneho zasadnutia bola výmena skúseností na poli spolupráce v prihraničných oblastiach.

Medzištátna spolupráca

1) V dňoch 9. - 10. marca 2010 sa v Trieri uskutočnilo stretnutie národných zástupcov z vybraných členských štátov k justičnej spolupráci v trestných veciach.

Stretnutie iniciovala Akadémia európskeho práva (ERA) v Trieri. Seminár bol venovaný otázkam implementácie existujúcich a budúcich nástrojov vzájomnej právnej pomoci a vzájomného uznávania na úrovni Európskej únie.

2) V dňoch 12. - 15. septembra 2010 sa v Bukurešti zišlo 13. medzinárodné fórum generálnych prokurátorov (TAIEX).

Medzinárodné fórum bolo zamerané na aktivity Európskej únie a na prijatie európskej stratégie v boji proti terorizmu.

26

Témami stretnutia boli medzinárodný terorizmus, zbližovanie právnych poriadkov členských štátov, systém trestného práva vybraných štátov, obchodovanie s ľuďmi, ľudskými orgánmi a tkanivami, skúsenosti vybraných členských štátov, počítačová kriminalita a otázky týkajúce sa vyšetrovania tohto druhu kriminality, ako aj medzinárodná spolupráca a existujúce mechanizmy.

AKTIVITY AD HOC

1) Dňa 19. januára 2010 sa v Bruseli konala Konferencia Európsky register o odsúdených osobách – príslušníkoch tretích krajín.

Zmyslom konferencie bolo dosiahnutie jednotného vnímania potreby vytvorenia osobitného nástroja na poskytovanie relevantných informácií o odsúdených príslušníkoch tretích štátov a to v nadväznosti na implementáciu rozhodnutia o Európskom registri trestov (ECRIS).

2) Dňa 15. januára 2010 sa v Madride konala Konferencia o postavení a ochrane obetí trestných činov v rámci európskej spravodlivosti.

Konferencia bola zvolaná Európskou komisiou spoločne so španielskym predsedníctvom Európskej únie. Aktivita predstavuje jednu z priorít Štokholmského programu.

Účelom podujatia bolo poskytnúť priestor na zhodnotenie existujúcich platných právnych nástrojov Európskej únie pre oblasť postavenia a ochrany obetí trestných činov v rámci európskej spravodlivosti a umožniť diskusiu medzi účastníkmi stretnutia s cieľom dosiahnuť jednotné vnímanie tejto problematiky.

3) V dňoch 22. - 25. septembra 2010 sa v Pécsi zišlo medzinárodné kolokvium (vedecká rozprava odborníkov) s názvom „Electronic justice – present and future“ (Elektronická justícia – prítomnosť a budúcnosť).

Stretnutie odborníkov v oblasti procesného práva organizovala Medzinárodná asociácia procesného práva založená v Bologni. Jej cieľom je rozvoj výskumu v danej oblasti.

1.3.Aktivity prokuratúry v legislatívnom procese

Legislatívna činnosť v rámci generálnej prokuratúry bola zameraná na plnenie úloh v oblasti vonkajšej a vnútornej legislatívy na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010, Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2010 a plnenie opatrení, ktoré boli prijaté na základe záverov Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009.

Hlavnou náplňou vonkajšej legislatívy bolo pripomienkovanie návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov predkladaných generálnej prokuratúre na posúdenie v rámci pripomienkového konania.

27

Generálna prokuratúra v roku 2010 pripomienkovala celkom 132 návrhov zákonov, vrátane poslaneckých návrhov zákonov a 472 návrhov ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov.

Tak ako v minulom roku pretrvávali nedostatky v tom smere, že generálna prokuratúra mala na spracovanie a zaslanie pripomienok veľmi krátky čas, čo sa negatívne odrazilo v ich kvalite.

Súčasťou legislatívnej činnosti bolo aj spracovanie stanovísk pre generálneho prokurátora a prvého námestníka generálneho prokurátora k návrhom právnych predpisov, poslaneckých návrhov zákonov a ostatných legislatívnych materiálov predkladaných na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Generálna prokuratúra v roku 2010 participovala na príprave viacerých právnych predpisov, ku ktorým patrí najmä (uvádzané skrátene)

-novela zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),

-novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,

-novela zákona č. 757/2004 Z. z. súdoch,

-návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.,

-novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,

-novela zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,

-novela zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,

-zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru,

-novela zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive,

-návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku,

-novela zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon,

-novela zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich,

-novela zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR,

-novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

-novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

-novela zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii,

-novela zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (centrálny informačný systém),

-novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

-novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,

-návrh zákona o vysielaní civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR.

V oblasti vnútornej legislatívy na základe posúdenia aktuálnosti platných príkazov a pokynov, ako aj na základe zmien v organizácii a riadení práce prokuratúry, bolo vypracovaných a schválených 14 služobných predpisov.

Do oblasti legislatívnej činnosti treba zahrnúť aj plnenie ďalších úloh, najmä:

-činnosť prokurátora generálnej prokuratúry v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky vyplývajúca z jeho členstva v tomto poradnom orgáne vlády,

28

-aktívna účasť na zasadnutiach stálych pracovných komisií Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky (Komisia pre správne právo a Komisia pre technické právne predpisy),

-zastúpenie v komisii pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka,

-zastúpenie v komisii pre rekodifikáciu správneho poriadku,

-zastúpenie v Konzultačnom zbore Ministerstva vnútra SR pre otázky aplikácie správneho poriadku,

-zastúpenie v expertnej skupine pre prevenciu kriminality páchanej pod vplyvom alkoholu zriadenej pri Rade vlády SR pre prevenciu kriminality,

-vypracovanie návrhov generálneho prokurátora na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou,

-účasť prokurátorov a štátnych zamestnancov generálnej prokuratúry na medzirezortných rozporových konaniach k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

-spracovanie stanovísk k výkladovým a aplikačným problémom právnych predpisov podľa požiadaviek organizačných útvarov prokuratúry.

I. Účasť zástupcov prokuratúry v rámci procesu prerokovania legislatívnych

návrhov v orgánoch Európskej únie

Na úseku tvorby legislatívy Európskej únie v oblasti trestného práva prokuratúra úzko spolupracuje s gestorským rezortom formou účasti expertov na rokovaniach pracovných skupín výborov orgánov Európskej únie. Najčastejšie je pôsobenie prokurátorov v pracovnej skupine Rady pre spravodlivosť a vnútro pre justičnú spoluprácu COPEN a v pracovnej skupine Rady pre spravodlivosť a vnútro pre trestné právo hmotné DROIPEN.

V hodnotenom období došlo k širšej akceptácii a k prehĺbeniu významu expertného pôsobenia zástupcov prokuratúry pri tvorbe pozícií na jednotlivé rokovania pracovných skupín a vystupovania zástupcov Slovenskej republiky počas ich zasadnutí.

V rámci programu rokovaní pracovnej skupiny pre trestné právo hmotné bola účasť zástupcov prokuratúry zameraná najmä na:

1) návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na informácie v trestnom konaní,

2) návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV,

29

3) návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach,

4) stav implementácie rozhodnutia Rady 2009/316/JHA o výmene informácií z registra trestov a Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/JHA o výmene informácií z registra trestov i riešenie technickej špecifikácie prepojenia členských štátov,

5) návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze,

6) sledovanie procesu uplatňovania nástrojov vzájomného uznávania, aplikáciu nástrojov Európskej únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v členských štátoch a ich zámorských územiach, situáciu v transpozícii rámcových rozhodnutí, ktoré by už mali byť transponované, štúdiu o lepšom využívaní štatistických údajov týkajúcich sa fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu,

7) návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2002/629/SVV.

II. Účasť zástupcov prokuratúry v rámci procesu preberania a aplikácie

smerníc, rámcových rozhodnutí a rozhodnutí

Generálna prokuratúra sa podieľa a spolupracuje v rámci procesu preberania a aplikácie smerníc, rámcových rozhodnutí a rozhodnutí v určenom rozsahu. Spravidla určeným gestorom predmetných právnych aktov je Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra je spolugestorom k uvedeným právnym aktom:

1) Zákon číslo 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

Gestorom nového zákona, ktorý bol spracovaný na základe odporúčaní záverečnej správy Rady zo štvrtého kola vzájomného hodnotenia v súvislosti s európskym zatýkacím rozkazom a postupmi odovzdávania medzi členskými štátmi Európskej únie ako aj skúsenosti z praxe, bolo Ministerstvo spravodlivosti SR, zástupca generálnej prokuratúry bol aktívnym členom medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená pre prípravu tohto zákona.

2) Návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii.

Gestorom prípravy návrhu zákona je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii. Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe úlohy B.2. uznesenia vlády SR č. 761 z 5. októbra 2005.

3) Návrh zákona o uznávaní a výkone majetkových rozhodnutí v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Gestorom prípravy návrhu zákona je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh vyššie uvedeného

30

zákona. Zástupcovia generálnej prokuratúry sú členmi medzirezortnej komisie na prípravu implementácie uvedených legislatívnych aktov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

4) Rozhodnutie Rady 2009/316/JHA o vytvorení európskeho registra trestov, Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/JHA o výmene informácií z registra trestov.

Gestorom prípravy preberacích aktov je Ministerstvo spravodlivosti SR. Transpozičná lehota na implementáciu je 27. apríl 2012, resp. 7. apríla 2012. Zástupcovia generálnej prokuratúry sú členmi medzirezortnej komisie na prípravu implementácie uvedených legislatívnych aktov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

5) Rámcové rozhodnutie Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní.

Transpozičná lehota tohto rámcového rozhodnutia je do 28. marca 2011.

6) Rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom

Transpozičná lehota je do 4. júna 2011. Dňa 16. decembra 2008 bolo schválené Rozhodnutie Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2003/659/SVV. Rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 4. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 138, 4. júna 2009). Povinnosť členského štátu implementovať toto rozhodnutie do národného práva je v lehote do dvoch rokov od uverejnenia, t.j. najneskôr do 4. júna 2011. Gestori zodpovední za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni sú Ministerstvo spravodlivosti SR, generálna prokuratúra, Ministerstvo vnútra SR.

Zložitosť a osobitnosť implementácie rozhodnutia o posilnení Eurojustu si preto vyžiadalo osobitné zloženie pracovnej skupiny. Bola zriadená medzirezortná pracovná skupina, do ktorej generálny prokurátor nominoval dvoch zástupcov generálnej prokuratúry.

III. Generálna prokuratúra sa vo forme účasti v delegáciách Slovenskej

republiky v rámci negociácií medzinárodných zmlúv formou expertnej

spolupráce podieľa na dohadovaní a kreovaní týchto medzinárodných

dokumentov :

1) Protokol o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých

právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej Záverečného protokolu.

31

Nominovaný zástupca generálnej prokuratúry sa v rámci celého procesu negociačných rokovaní expertných skupín oboch štátov aktívne podieľa na tvorbe uvedeného dokumentu. Negociačné práce majú byť skončené v prvom polroku roku 2011, pričom podpis a ratifikácia dokumentu sa predpokladá do konca roku 2011.

2) Rozhodnutie Rady 2009/820/SZBP z 23. októbra 2009 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a Dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a Rozhodnutie Rady 2009/933/SZBP z 30. novembra 2009 o rozšírení územnej pôsobnosti Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v mene Európskej únie.

Generálna prokuratúra sa aktívne podieľala na negociačných rokovaniach dohôd na úrovni pracovných skupín Rady Európskej únie. Právny nástroj extradícií medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odseku 2 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o extradícii podpísanej 25. júna 2003, bol v Bratislave podpísaný dňa 6. februára 2006. NR SR s právnym nástrojom vyslovila súhlas uznesením č. 2147 z 15. marca 2006. Prezident Slovenskej republiky právny nástroj ratifikoval 27. júla 2006. Právny nástroj nadobudol platnosť 1. februára 2010 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR o podpísaní dokumentu č. 29/2010 Z. z.).

Právny nástroj medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odseku 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003, bol v Bratislave podpísaný dňa 6. februára 2006 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 28/2010 Z. z.). NR SR s právnym nástrojom vyslovila súhlas uznesením č. 2148 z 15. marca 2006. Prezident Slovenskej republiky právny nástroj ratifikoval 27. júla 2006. Právny nástroj nadobudol platnosť 1. februára 2010.

3) Rozhodnutie Rady 2010/88/SZBP/SVV z 30. novembra 2009 o podpísaní v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach.

Generálna prokuratúra sa aktívne podieľala na negociačných rokovaniach dohody na úrovni pracovných skupín Rady Európskej únie. V súčasnosti sa čaká na zavŕšenie ratifikačného procesu v Slovenskej republike.

IV. Účasť expertov prokuratúry na príprave stratégie, resp. tvorbe návrhov

preberacích aktov nasledujúcich legislatívnych aktov Európskej únie

v oblasti trestného práva :

1) Zasadnutie expertnej skupiny zameranej na vyhodnocovanie údajov z oblasti kriminality a trestnej justície za účelom definovania politík v príslušnej oblasti

Činnosť pracovnej skupiny, ktorá je zložená zo zástupcov členských štátov, Komisie, Rady, medzinárodných organizácií (Rady Európy, OSN) a nevládnych organizácií, je zameraná na využiteľnosť zhromaždených údajov z oblasti kriminality a trestnej justície, dosiahnutie ich vzájomnej porovnateľnosti a odstránenie rizík ich

32

rôznej interpretácie, bez snahy harmonizovať metodiky zbierania údajov v jednotlivých členských štátoch. V rámci expertnej skupiny boli vytvorené podskupiny pre oblasť majetkovej trestnej činnosti, oblasť trestnej činnosti proti osobám a pre počítačovú kriminalitu.

2) Seminár expertov v oblasti terorizmu

Seminár bol určený pre zástupcov špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry s názvom Justičná spolupráca v trestných veciach terorizmu. Zo záveru seminára vyvstala potreba novelizácie Trestného poriadku, ktorá by presne špecifikovala možnosti uznávania dôkazov získaných v rámci činnosti spoločných vyšetrovacích tímov so zahraničnými partnermi.

3) Expertné stretnutia Európskej komisie o konfiškácii a vymáhaní príjmov z trestnej činnosti

Stretnutie zástupcov národných úradov pre vyhľadávanie majetku a zástupcov justície bolo zamerané na legislatívne a praktické problémy súvisiace s vypátraním, identifikáciou, konfiškáciou a vymáhaním príjmov z trestnej činnosti. Bodom programu boli i formy justičnej spolupráce v uvedenej oblasti a problematika správy zaisteného majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.

4) Pracovné stretnutie Európskej komisie k environmentálnej kriminalite a k znečisťovaniu morí z lodí

Témou stretnutí expertov členských štátov Európskej únie bola problematika implementácie Smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a Smernice 2009/123/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a zavedení sankcií za porušenie.

5) Pracovné stretnutie Európskej komisie s názvom 2010 Implemetation Workshops

Pracovné stretnutie bolo venované otázkam efektívnej stratégie implementácie Európskej únie aquis v oblasti spravodlivosti a vnútra.

6) Stretnutia expertov k rámcovému rozhodnutiu Rady 2005/214/JHA o uplatňovaní princípu vzájomného uznávania na peňažné sankcie

7) Stretnutie národných expertov k procesu implementácie Smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostriedkami trestného práva do národnej legislatívy

8) Stretnutie expertov k problematike obmedzenia osobnej slobody v Európskej únii

Rokovanie sa uskutočnilo v súvislosti s prípravou návrhu dokumentu k tzv. „Zelenej knihy“ – k problematike obmedzenia osobnej slobody v Európskej únii v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.

9) Konferencia a stretnutie expertov na register trestov k problematike Európskeho registra o odsúdených osobách - príslušníkov tretích štátov

33

Cieľom rokovaní bolo posúdenie stavu vypracovania Záverečnej správy štúdie - Európsky register odsúdených príslušníkov tretích štátov (ECRIS-TCN), vypracovanej dodávateľom Európskej komisie – konzorciom UNISYS.

10) Konferencia o postavení a ochrane obetí trestných činov v rámci európskej spravodlivosti.

Účelom konferencie bolo poskytnúť priestor na zhodnotenie existujúcich platných právnych nástrojov Európskej únie pre oblasť postavenia a ochrany obetí trestných činov v rámci európskej spravodlivosti.

1.4. Poznatky o uplatňovaní zákona o prokuratúre a zákona

o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

V disciplinárnych veciach prokurátorov konali a rozhodovali disciplinárne komisie menované generálnym prokurátorom na návrh samosprávneho orgánu prokurátorov – Rady prokurátorov. Na generálnej prokuratúre je vymenovaných päť disciplinárnych komisií na rozhodnutie v prvom stupni. Jedna z týchto komisií je zriadená pre prokurátorov vojenských prokuratúr. Na konanie o opravných prostriedkoch je vymenovaná jedna odvolacia disciplinárna komisia.

V roku 2010 bolo proti prokurátorom vedených 21 disciplinárnych konaní, z toho 6 bolo začatých ešte v roku 2009. V priebehu roku 2010 napadlo 15 návrhov na začatie disciplinárneho konania. Z tohto počtu 3 návrhy podali okresní prokurátori, 9 návrhov podali krajskí prokurátori, 1 návrh podal špeciálny prokurátor, 1 návrh podal generálny prokurátor a 1 bolo oznámenie okresného riaditeľstva Policajného zboru.

Pre prieťahy v konaní boli v roku 2010 podané 2 návrhy, pre porušenie povinností prokurátora 7 návrhov, 2 konania boli vedené pre dopravnú nehodu, 3 konania pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a 1 návrh bol podaný pre priestupok na úseku strelných zbraní.

V sledovanom období bolo skončených 14 disciplinárnych konaní, 7 vecí nebolo právoplatne ukončených. V 3 veciach bol prokurátor oslobodený, v 3 veciach bolo uložené zníženie platu o 15 % a v 1 veci zníženie platu o 10 %, v 2 veciach bolo uložené písomné pokarhanie, v 4 veciach nebolo doporučené začatie disciplinárneho konania a tieto veci boli osobne prejednané s prokurátormi a v 1 veci vzal krajský prokurátor návrh na začatie disciplinárneho konania späť.

1.5. Personálny stav prokuratúry v roku 2010 v členení na prokurátorov,

štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo

verejnom záujme a právnych čakateľov prokuratúry (bez vojenskej

súčasti prokuratúry)

V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 692 zo dňa 30. septembra 2009 Ministerstvo financií SR oznámilo generálnej prokuratúre záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2010, súčasťou ktorých bol aj limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry, podľa ktorého bol plánovaný počet všetkých zamestnancov prokuratúry (bez vojenskej súčasti prokuratúry) 1 771 osôb, z toho 915 prokurátorov,

34

666 štátnych zamestnancov a 190 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Skutočný počet štátnych zamestnancov k 31. decembru 2010 bol 660 a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 190. Na materskej alebo rodičovskej dovolenke bolo 36 štátnych zamestnankýň a 6 zamestnankýň pri výkone práce vo verejnom záujme.

Skutočný počet prokurátorov, ktorí k 31. decembru 2010 vykonávali funkciu prokurátora bol 830, čo predstavuje z plánovaného počtu 90,71 % a ďalších 47 prokurátoriek bolo na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Dvaja prokurátori boli podľa § 9 ods. 6 a 7 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelení k orgánom Európskej únie na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste. Jednému prokurátorovi bol podľa § 12 ods.1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov prerušený výkon funkcie prokurátora, pretože sa stal štátnym tajomníkom ministerstva.

Na funkciu prokurátora sa k 31. decembru 2010 pripravovalo 35 právnych čakateľov a tri právne čakateľky boli na rodičovskej dovolenke. Do funkcie prokurátora bolo v roku 2010 vymenovaných 36 právnych čakateľov.

V priebehu roku 2010 odišlo z rezortu prokuratúry celkovo 17 prokurátorov, z toho 2 prokurátori odišli na súdy, 11 prokurátorov odišlo do starobného dôchodku, 2 prokurátori do invalidného dôchodku, 1 prokurátor zomrel a 1 prokurátor po odchode z rezortu prokuratúry neoznámil ďalšie pracovné pôsobenie.

Vysoký záujem o vykonávanie funkcie prokurátora naďalej pretrváva. Na prokuratúre sa vykonáva prísny a náročný výber formou výberového konania, ktorý postup vyplýva z pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 7/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry. Výberovým konaním sa overujú odborné vedomosti, jazykové schopnosti a praktické skúsenosti z trestného práva a netrestných odvetví práva.

V priebehu roku 2010 boli do funkcie právneho čakateľa vymenovaní traja uchádzači.

K 1. januáru 2010 boli vo vojenskej súčasti prokuratúry plánované tabuľkové počty po jednotlivých kategóriách nasledovné: profesionálni vojaci 58, štátna služba 48 a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme 14.

Skutočné počty k 31. decembru 2010 po jednotlivých kategóriách boli nasledovné: profesionálni vojaci 52, štátna služba 46 a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme 14.

Na základe úspešného vykonania odbornej justičnej skúšky boli 3 právni čakatelia vymenovaní do funkcie prokurátora.

35

V priebehu roka 2010 odišli z rezortu vojenskej prokuratúry 7 prokurátori – z toho 2 prokurátori boli preložení na Úrad špeciálnej prokuratúry, 2 prokurátori boli preložení na generálnu prokuratúru a 3 prokurátori odišli z rezortu prokuratúry.

1.6. Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania v roku 2010

V roku 2010 sa vo vzdelávacích a rehabilitačných centrách prokuratúry v Krpáčove a v Starej Lesnej (ďalej len VRC) uskutočnilo 51 pracovných porád organizovaných jednotlivými organizačnými zložkami generálnej prokuratúry so zameraním na metodické usmernenie krajských a okresných prokuratúr, riešenie konkrétnych problémov dokazovania daňových trestných činov, na úseku dozoru nad výkonom väzby, ochrany rodiny a mládeže, v netrestnej oblasti, ako aj na úseku medzinárodnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Vo VRC sa uskutočnili viaceré stretnutia a semináre s medzinárodnou účasťou.

V priestoroch generálnej prokuratúry sa v spolupráci s Justičnou akadémiou SR uskutočnil seminár zameraný na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie k aplikácii úniového práva.

Vzhľadom k nadobudnutiu účinnosti zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vo VRC v Krpáčove a v Starej Lesnej pre štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme uskutočnili semináre, metodické dni a pracovné porady na celoslovenskej úrovni.

Štátni zamestnanci a zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme sa za účelom zvýšenia odbornej kvalifikácie zúčastňovali aj na školeniach a seminároch organizovaných rôznymi vzdelávacími agentúrami.

Pre audítora bolo zabezpečované vzdelávanie v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 558/2005 k aktualizácii koncepcie vzdelávania vnútorných audítorov, podľa rozsahu a požiadaviek určených gestorom tohto vzdelávania, ktorým je Ministerstvo financií SR.

V priestoroch detašovaného pracoviska Justičnej akadémie SR v Omšení a v regionálnych pracoviskách akadémie sa na 136 seminároch zúčastnilo 519 prokurátorov a 72 právnych čakateľov prokuratúry. Zdrojom pre stanovenie konkrétnych tém vzdelávacích podujatí Justičnej akadémie SR pre sudcov a prokurátorov boli požiadavky a námety zo strany prokuratúr, súdov, návrhy členov externého pedagogického zboru Justičnej akadémie SR a v nemalej miere aj požiadavky zo strany účastníkov seminárov vyplývajúcich z anonymných hodnotiacich formulárov k jednotlivým seminárom. Pre právnych čakateľov prokuratúry Justičná akadémia SR od roku 2009 organizuje prípravné vzdelávanie v zmysle schválených študijných osnov.

Odbornú justičnú skúšku v roku 2010 vykonalo 40 právnych čakateľov prokuratúry, všetci úspešne. Je treba konštatovať, že príprava právnych čakateľov prokuratúry je na vysokej úrovni a títo vykazujú vysokú úspešnosť aj pri záverečných justičných skúškach. Za roky 2008, 2009 a 2010 sa zúčastnilo justičných skúšok

36

spolu 96 právnych čakateľov prokuratúry, z ktorých len 4 neuspeli, čo predstavuje 4,1 % všetkých účastníkov skúšok z prokuratúry. Pre porovnanie je potrebné uviesť, že v rovnakom období sa skúšok zúčastnilo 147 vyšších súdnych úradníkov, z ktorých neuspelo 25, čo predstavuje až 17 % neúspešných absolventov skúšok. V roku 2010 sa prvý krát skúšok zúčastnili aj justiční čakatelia súdov, pričom z 28 čakateľov boli neúspešní len 2, čo predstavuje 7,1 %. Tieto čísla jednoznačne preukazujú to, že príprava právnych čakateľov prokuratúry zodpovedá potrebám výkonu práce prokurátora a bolo by chybou zrušiť túto funkciu a nahradiť ju asistentom prokurátora tak, ako to zamýšľa novela zákona č. 154/2001 Z. z. Naopak, takýto inštitút by znížil kvalitu prokurátorov, nakoľko by za prokurátora boli prijímané osoby, ktoré túto prácu nikdy nevykonávali a u mnohých z nich by odbornosť bola nižšia ako odbornosť tých, ktorí sa prokurátormi stanú najskôr po absolvovaní dvoch rokov čakateľskej praxe. Aj touto formou preto prokuratúra apeluje na poslancov, aby nedopustili zrušenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry.

1.7. Materiálno-technické zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2010

Na materiálno-technické zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2010 Ministerstvo financií SR pridelilo rozpočtové prostriedky v sume 62 502 886 EUR. Rozpočtovými opatreniami Ministerstva financií SR bol tento limit v priebehu roka upravený na 64 289 376 EUR. Rozpočtové opatrenia sa týkali zvýšenia limitu kapitálových výdavkov o sumu 586 490 EUR, ktorá bola v roku 2009 viazaná v rozpočte prokuratúry s tým, že tieto prostriedky sa použijú v roku 2010 na nákup serverov pre elektronickú poštu Lotus Notes. Ďalším rozpočtovým opatrením Ministerstva financií SR bol zvýšený limit kapitálových výdavkov o 1 200 000 EUR. Ostatné rozpočtové opatrenia Ministerstva financií SR boli zamerané na presun prostriedkov z kategórie „Tovary a služby“ do kapitálových výdavkov v sume 735 000 EUR a na presun mzdových prostriedkov z limitu generálnej prokuratúry do limitu krajských prokuratúr v sume 340 000 EUR. Presunmi sa riešil nedostatok prostriedkov v hlavnej kategórii „Kapitálové výdavky“ a zvýšenie limitu mzdových prostriedkov na zabezpečenie mzdových náležitostí prokurátorov a ostatných zamestnancov na podriadených prokuratúrach.

Vlastnými rozpočtovými opatreniami generálna prokuratúra presunula voľné finančné prostriedky z kategórie „Poistné a príspevok do poisťovní“ v celkovej sume 1 420 758 EUR, z toho do kategórie „Tovary a služby“ v sume 1 006 359 EUR a do kategórie „Bežné transfery“ 414 399 EUR. Presun prostriedkov bol potrebný z dôvodu zabezpečenia financovania prevádzkových výdavkov a zákonných nárokov prokurátorov a ostatných zamestnancov (príplatok k náhrade príjmu, príplatok za výkon funkcie prokurátora, odchodné a pod.), ktoré sú hradené z bežných transferov.

Rozpočtovými opatreniami vykonanými generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2010.

Plnenie ukazovateľov rozpočtu za rok 2010 bolo nasledovné (v eurách):

37

Upravený

Ukazovateľ rozpočet Skutočnosť %

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Príjmy 321 982 565 318*175,6

Výdavky celkom64 289 37664 350 942*100,1

z toho:

Bežné výdavky61 358 94361 291 44299,9

v tom:

- mzdy, platy, služobné príjmy a OOV40 468 91340 402 35799,8

- poistné a príspevok do poisťovní10 737 71710 737 298 100,0

- tovary a služby8 395 2548 394 735100,0

- bežné transfery1 757 0591 757 052100,0

Kapitálové výdavky2 930 4333 059 500*104,4

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* v sume je zahrnutý grant poskytnutý Európskou komisiou vo výške 129 604 EUR

Plnenie príjmov ovplyvnili tržby zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, príjmy z prenájmu priestorov v budovách prokuratúry, príjmy zo zmierov a grant poskytnutý Európskou komisiou na modernizáciu informačného systému „Evidencia odsúdených osôb“ na registri trestov generálnej prokuratúry.

Čerpanie výdavkov bolo vyššie v dôsledku toho, že grant v sume 129 604 EUR, ktorý bol v roku 2010 vynaložený na modernizáciu informačného systému, sa uvádza iba v skutočnom čerpaní, v rozpočte nie.

Z upraveného limitu výdavkov v kategórii „Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania“ sa vyčerpalo 99,8 %. Nižšie čerpanie mzdových prostriedkov bolo v dôsledku neobsadenia funkčných miest prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry. Čerpanie mzdových prostriedkov bolo oproti roku 2009 vyššie o 4,6 %.

V kategórii „Poistné a príspevok do poisťovní“ sa použili prostriedky na odvody poistného do zdravotných poisťovní a do Sociálnej poisťovne. Oproti roku 2009 došlo k vyššiemu čerpaniu výdavkov v tejto kategórii o 6,4 %. Nárast poistného ovplyvnilo najmä zvýšenie vymeriavacích základov na odvod poistného v roku 2010.

Čerpanie výdavkov v kategórii „Tovary a služby“ bolo v porovnaní s rokom 2009 nižšie o 4,0 %. Čerpanie výdavkov priaznivo ovplyvnili úsporné opatrenia prijaté na zníženie prevádzkových výdavkov.

V kategórii „Bežné transfery“ došlo oproti roku 2009 k zvýšeniu výdavkov o 26,2 %. K zvýšeniu výdavkov došlo najmä na odchodnom v dôsledku odchodu väčšieho počtu prokurátorov do dôchodku. Zvýšenie výdavkov ovplyvnila aj valorizácia platov prokurátorov, na základe ktorej došlo k zvýšeniu príplatku za výkon funkcie prokurátora – dôchodcu.

38

Kapitálové výdavky v sume 3 059 500 EUR boli v roku 2010 použité na nasledovné účely (v eurách):

- realizácia stavieb 1 311 255

- nákup softvéru a licencií 1 077 391

- nákup prístrojov a zariadení 659 860

- prípravná a projektová dokumentácia10 994

K väčším investičným akciám v roku 2010 patrili rekonštrukcia budovy VRC prokuratúry „Hotel Bratislava“ v Starej Lesnej, rekonštrukcia budovy Krajskej a Okresnej prokuratúry v Nitre, rekonštrukcia elektroinštalácie v budove Krajskej prokuratúry Bratislava. V oblasti informačných technológií boli vynaložené rozpočtové prostriedky na ďalší rozvoj informačného systému Patrícia, na nákup softvéru „Personálny controling“, softvéru „Profit-Sum“ na sumarizačné účtovníctvo a na nákup serverov pre elektronickú poštu Lotus Notes.

Na modernizáciu informačného systému „Evidencia odsúdených osôb“ sa použili prostriedky v celkovej sume 355 639 EUR, z toho grant poskytnutý Európskou komisiou bol v sume 129 604 EUR.

Záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly generálnej prokuratúry boli v roku 2010 dodržané. Rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry.

Rozpisom záväzných ukazovateľov na rok 2010 pod číslom SEFIM-77-8/2010-OPVR zo dňa 14. januára 2010 bol pre RD 3 – Hlavná vojenská prokuratúra stanovený celkový objem finančných prostriedkov v kategórii 600 – Bežné výdavky vo výške 3 339 287 EUR. K 31.decembru 2010 prijatými Rozpočtovými opatreniami RD2 - MO SR bol tento limit upravený na 3 404 625 EUR.

Plnenie záväzných ukazovateľov po jednotlivých kategóriách je nasledovné (v eurách):

Kategória 610

stanovený limit :2 313 850 EUR

upravený limit :2 412 638 EUR

skutočné čerpanie :2 398 954 EUR

% plnenia : 99,43

Kategória 620

stanovený limit : 691 016 EUR

upravený limit : 670 188 EUR

skutočné čerpanie : 670 130 EUR

% plnenia : 99,99

39

Kategória 630

stanovený limit : 162 085 EUR

upravený limit 110 563 EUR

skutočné čerpanie : 109 484 EUR

% plnenia : 99,02

Kategória 640

stanovený limit : 172 336 EUR

upravený limit : 211 236 EUR

skutočné čerpanie : 211 107 EUR

% plnenia : 99,94

Kategória 700

stanovený limit : 0 EUR

upravený limit : 0 EUR

Plnenie záväzných ukazovateľov môžeme hodnotiť ako veľmi dobré.

Prevažná väčšina úprav sa týkala platových prostriedkov (valorizácia platov prokurátorov, mzdové inventúry a odborné stáže prokurátorov) a zvýšenie decentrálnych výdavkov na príspevok na bývanie.

Celkové čerpanie za všetky kategórie sa vojenskej súčasti prokuratúry podarilo zabezpečiť na 99,79 %. Kapitálové výdavky na nákup automobilovej, výpočtovej a kancelárskej techniky neboli na rok 2010 z Ministerstva obrany SR pridelené.

Vzhľadom k situácii, ktorá nastala v roku 2010 v dôsledku hospodárskej krízy, vojenská súčasť prokuratúry nemala navyše veľa finančných prostriedkov. Dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti bolo na prvom mieste. Finančné prostriedky boli pre vojenskú súčasť prokuratúry vyčlenené len na úzky okruh výdavkov, ktoré boli uvedené v správe.

1.8. Činnosť Registra trestov

Register trestov Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „register trestov“) v roku 2010 vykonával svoju činnosť v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Register trestov podľa medzištátnej zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.184/1995 Z. z.) zabezpečoval výmenu údajov o vlastných osobách elektronicky.

Ďalšie úlohy plnil register trestov podľa jednotlivých plánov na prokuratúre a Rozhodnutia Rady Európskej Únie 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o výmene informácií z registrov trestov.

40

V roku 2010 register trestov pokračoval v realizácii úlohy technického vytvárania pracovísk registra trestov na okresných prokuratúrach. Do konca roka 2010 bolo rozšírené vydávanie výpisov/odpisov na spolu dvadsať pracovísk na okresných prokuratúrach, kde sa pre občanov vydávali výpisy a odpisy registra trestov „na počkanie“. Ďalej v roku 2010 pokračoval register trestov na prácach súvisiacich s projektom elektronického prepojenia a výmeny údajov z registrov trestov niektorých štátov Európskej únie (štáty NJR – Network Judicials Registers), pričom reálna komunikácia prebiehala so štátmi Nemecko, Česká republika, Taliansko, Luxembursko a Španielsko. Výmena informácií medzi registrami trestov Slovenskej republiky a Českej republiky podľa medzištátnej zmluvy prebiehala už výhradne elektronicky.

1. Register trestov spracoval a zaevidoval v roku 2010 celkom

805 046 dokladov.

1.1 V roku 2001 spracoval a zaevidoval register trestov celkom 714 056

dokladov, v roku 2002 spracoval a zaevidoval celkom 1 150 972 dokladov, v roku 2003 to bolo 797 132 dokladov, v roku 2004 spracoval a zaevidoval 1 229 218 dokladov a v roku 2005 to bolo 854 620 dokladov, v roku 2006 to bolo 861 379 dokladov. Výrazné zvýšenie počtu dokladov v rokoch 2002 a 2004 bolo spôsobené požiadavkami zákonov o štátnej službe a verejnej službe. V roku 2007 register trestov spracoval a zaevidoval 868 054 dokladov, v roku 2008 to bolo 890 723 dokladov, v roku 2009 830 817 dokladov a v roku 2010 805 046 dokladov.

2. Z celkového počtu 805 046 dokladov bolo:

2.1.Trestných listov, podmienečných zastavení trestného stíhania a zmierov

................ 49 089

2.2. Správ k trestným listom a podmienečným zastaveniam trestného stíhania

................ 77 085

2.3. Žiadostí o odpis registra trestov celkom ................ 247 110

z toho:

2.3.1 pre trestné stíhanie ................ 24 069

2.3.2 elektronickou formou ................. 63 706

41

2.3.3 pre iné účely aj elektronicky ................. 25 729

2.3.4 žiadosti o odpis s kolkovou známkou ................. 33 606

2.4. Žiadostí o výpis z registra trestov celkom ................. 415 866

z toho:

2.4.1 žiadosti s kolkovou známkou . ................. 288 717

2.4.2 žiadostí bez kolkovej známky ................. 127 149

2.5. Spolupráca s registrom trestov ČR celkom ................. 6 627

z toho:

2.5.1 dožiadaní do registra trestov ČR ................. 4 223

2.5.2 dožiadaní do registra trestov Generálnej prokuratúry SR ................. 2 404

2.6. Výmena informácií so štátmi EÚ celkom ................ 9 269

z toho:

2.6.1 žiadosti ................. 3 895

2.6.2 trestné listy ................. 5 374

3. V centrálnom príjme v podateľni registra trestov bolo v režime „ na

počkanie“ vybavených celkom 104 095 žiadostí

Priemerný denný nápad bol 519 žiadostí. Najvyšší nápad bol dňa

30.augusta 2010 a to 715 žiadostí a najnižší nápad bol dňa 31. decembra

2010 a to 43 žiadostí.

4. Výmena informácií so štátmi NJR (Česká republika, Nemecko,

Španielsko, Taliansko, Luxembursko)

V roku 2010 požiadali štáty NJR register trestov o 3 265 odpisov a zaslali do registra trestov 5 051 trestných listov elektronicky.

Register trestov požiadal štáty NJR o 31 odpisov na základe žiadostí

oprávnených orgánov a zaslal do štátov NJR elektronicky 323 trestných

listov.

42

Prostredníctvom faxu a e-mailu register trestov odoslal 589 odpisov na žiadosti zo štátov Európskej únie, s ktorými nemá elektronické prepojenie NJR a podal 10 žiadostí o odpis do týchto štátov, o ktorý požiadali naše orgány činné v trestnom konaní.

5. Celkový počet evidovaných osôb v registri trestov k 31.decembru 2010

bolo 931 754 osôb, čo je oproti roku 2009 zvýšenie o 19 215 osôb.

Celkový počet evidovaných trestných listov, právoplatných podmienečných

zastavení trestného stíhania a zmierov v registri trestov k 31.decembru

2010je celkom 1 689 176 z toho nezahladených 454 632. Oproti roku 2009

je to zvýšenie o 43 438.

6. Suma odvedená do štátneho rozpočtu v roku 2010 činí celkom (v eurách)

966 969 EUR

z toho :

6.1 výpisy s kolkovou známkou ................. 866 151 EUR

6.2 odpisy s kolkovou známkou ................. 100 818 EUR

7. Žiadosti o výpis/odpis z registra trestov podané na okresné prokuratúry

Z celkového počtu žiadostí v roku 2010 podalo žiadosť o výpis, resp. odpis registra trestov na pracoviskách registra trestov na devätnástich okresných prokuratúrach v režime „na počkanie“ celkom 160 542 osôb, pričom bolo podaných 141 407 žiadostí o výpis a 19 135 žiadostí o odpis, čo predstavuje sumu minimálne 481 626 EUR, pretože občan môže požiadať pri jednom podaní žiadosti o viac kusov výpisu/odpisu z registra trestov, každý kus musí obsahovať kolkovú známku.

43

Časť 2.

Stav zákonnosti a činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

2.1.Stav a vývoj kriminality

V roku 2010 zaevidovala prokuratúra Slovenskej republiky nápad 101 016 trestných vecí, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje pokles o 11 047 vecí a oproti roku 2008 ide o pokles trestných vecí o 18 137. Najväčší pokles nápadu trestných vecí oproti roku 2009 bol zaznamenaný na Krajskej prokuratúre Bratislava (o 3 665), Banská Bystrica (o 1 702), výrazne menej na Krajskej prokuratúre Žilina (o 1 198), Trenčín (o 1 172) a Trnava (o 1 020 vecí menej). Pokles nápadu zaznamenali všetky krajské prokuratúry, žiadna krajská prokuratúra nezaznamenala nárast trestných vecí oproti roku 2009. Napriek najvýraznejšiemu poklesu trestných vecí v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava je jej nápad opakovane stabilne najvyšší v rámci Slovenskej republiky (celkove 22 486).

K 1. januáru 2011 bolo prevedených z trestných registrov prokuratúr celkom 38 008 neskončených trestných vecí, ktoré napadli v predchádzajúcich rokoch.

V kalendárnom roku 2010 bolo vznesené obvinenie proti 57 937 osobám, čo je o 124 osôb (0,2 %) viac ako v roku 2009 (57 813 osôb) a o 4 367osôb (o 8,1 %) viac ako v roku 2008 (53 570 osôb). Z celkového počtu 57 937 obvinených osôb bolo v roku 2010 - 49 770 (85,9 %) mužov a 8 167 (14,1 %) žien. V porovnaní s rokom 2009 je to menej o 3 972 mužov, u žien bol pokles o 284 osôb. V porovnaní s rokom 2008 evidujeme pokles obvinených mužov o 688 a pokles počtu obvinených žien o 325. V porovnaní s rokom 2009 bol v roku 2010 zaznamenaný nárast počtu stíhaných mladistvých osôb. Celkom bolo vznesené obvinenie 4 925 mladistvým osobám, čo je v porovnaní s rokom 2009, kedy bolo vznesené obvinenie 4 687 osobám viac o 238 osôb (o 5,07 %). V porovnaní s rokom 2008, kedy bolo vznesené obvinenie 5 774 mladistvým osobám, je to však pokles o 849 osôb (o 14,7 %).

Bol zaznamenaný pokles kriminality vo vzťahu k cudzincom, u ktorých bolo vznesené obvinenie proti 1 059 osobám, čo je o 30 menej (2,75 %) ako v roku 2009. V porovnaní s rokom 2008 je to o 81 cudzincov menej (o 8,2 %).

Na rozdiel od minulého roku bol zaznamenaný pokles počtu osôb, ktoré boli vzaté do väzby. V roku 2010 bolo do väzby vzatých 2 741 osôb, čo je o 118 menej (o 4,1 %) ako v roku 2009. V porovnaní s rokom 2008 je to viac o 140 osôb (5,49 %).

V roku 2010 bolo trestné stíhanie skončené celkom v 114 983 trestných veciach, čo je v porovnaní s rokom 2009 menej o 5 886 vecí (o 4,86 %) a v porovnaní s rokom 2008 menej o 13 431 vecí (o 10,4 %).

V roku 2010 stúpla objasniteľnosť trestných činov, keď prokuratúra eviduje 59 674 neobjasnených vecí, čo reprezentuje oproti roku 2009 opäť pokles o 4 502 vecí (o 7,01 %) a v porovnaní s rokom 2008 pokles neobjasnených vecí až o 7 625 vecí (o 11,88 %).

44

Vo vzťahu k neznámym páchateľom bolo v roku 2010 ukončené trestné stíhanie celkove v 59 674 veciach. Oproti roku 2009 je to pokles o 4 502 (7,01 %) vecí a o 7 625 (11,3 %) menej ako v roku 2008. Z toho bolo zastavením trestného stíhania skončených 12 147 (20,3%) vecí, postúpením veci 2 794 (4,7 %), prerušením 37 868 (63,4 %) vecí a 6 865 (11,5 %) inak.

V roku 2010 bolo skončené trestné stíhanie 53 557 obvinených, čo predstavuje nárast o 144 osôb (o 0,26 %) oproti roku 2009, kedy bolo ukončených 53 413 trestných stíhaní známych páchateľov. V roku 2008 bolo ukončených 51 029 trestných stíhaní obvinených, čo je oproti roku 2010 menej o 2 528 osôb (o 4,73 %). Z uvedeného počtu skončených vecí bolo v roku 2010 obžalovaných 30 920 osôb. Oproti roku 2009 bol zaznamenaný pokles počtu obžalovaných osôb o 1 346 osôb (o 4,17 %). Oproti roku 2008 ide o nárast o 850 osôb (o 2,63 %).

Podmienečne zastavené trestné stíhanie prokurátorom v roku 2010 bolo proti 4 277 osobám, čo predstavuje 7,9 % zo všetkých skončených trestných stíhaní proti známej osobe. V roku 2009 bol tento inštitút použitý proti 4 207 osobám, čo predstavovalo rovnako 7,9 % zo všetkých skončených trestných stíhaní proti známej osobe a v roku 2008 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 4 452 osobám (8,7 %).

Inštitút zmieru a následné zastavenie trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku bolo v roku 2010 realizované proti 991 osobám (1,8 % skončených trestných stíhaní známych osôb). Je to o 41 menej než v roku 2009, kedy ich podiel predstavoval 1,9 %. V roku 2008 ich podiel predstavoval rovnako 1,9% (971 rozhodnutí o schválení zmieru pri celkovom počte 51 029 skončených trestných stíhaní známych páchateľov).

V roku 2010 boli na prokuratúre skončené návrhom na dohodu o vine a treste konania s 7 619 obvinenými (14,2 %) v 6 522 veciach. V roku 2009 bolo týmto spôsobom skončené trestné stíhanie s 7 209 obvinenými (13,3 %) v 6 253 veciach, čo predstavuje percentuálny nárast v roku 2010 zhruba o 1 %. Oproti roku 2008, kedy bolo podaných návrhov na dohodu o vine a treste proti 6 039 obvineným, je to výrazný nárast o 1 580 osôb (20,7 %).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek snahe prokurátorov skončiť viac trestných stíhaní tzv. odklonmi bolo v roku 2010 skončené trestné stíhanie celkove len proti 12 887 osobám, čo je oproti roku 2009 nárast o 439 osôb (3,5 %) a oproti roku 2008 je to nárast o 1 425 osôb (12,4 %). Nepodarilo sa tak naplniť zámery zákonodarcu, ktorý predpokladal podiel odklonov na celkovo skončených trestných veciach 70%, pričom prokurátori signalizujú, že súčasný stav vo využívaní odklonov je na hranici tak personálnej, ako aj materiálnej únosnosti jednotlivých prokuratúr.

V roku 2010 predstavoval podiel všetkých skončených trestných stíhaní známych páchateľov tzv. odklonmi 24,0 %, teda opakovane za ostatné tri roky odklonmi končí asi štvrtina trestných stíhaní známych páchateľov, napriek miernemu nárastu oproti roku 2008 a 2009, kedy bol ich podiel 22,5 % a 23,3 %.

45

Postúpením vecí podľa § 214 Trestného poriadku bolo rozhodnuté u 4 146 osôb. V roku 2009 bol takýto postup použitý u 4 314 osôb a v roku 2008 u 4 715 osôb z celkového počtu obvinených.

Zastavené trestné stíhanie podľa § 215 Trestného poriadku bolo v roku 2010 proti 18 421 osobám, čo je pokles oproti roku 2009 (19 146 osôb) o 725. V roku 2008 to bolo proti 18 686 osobám.

Postupom podľa § 228 Trestného poriadku bolo v roku 2010 prerušené trestné stíhanie v 47 047 veciach. V roku 2009 to bolo 50 888 a v roku 2008 celkove 55 083 prípadov.

Skladba trestne stíhaných osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie v roku 2010 sa výrazne nezmenila. Z celkového počtu 53 557 stíhaných osôb bolo 9 185 žien (17,1 %) a 44 372 (82,8 %) mužov. Tento pomer je za ostatné roky stabilný.

Významný je na páchaní trestnej činnosti podiel osôb, ktoré už boli v minulosti súdne trestané. Zo štatistických údajov vyplýva, že v roku 2010 bolo trestne stíhaných pre spáchanie 40 462 trestných činov 11 932 recidivistov, čo je pokles oproti roku 2009 o 1 563 osôb a v porovnaní s rokom 2008 je to o 257 osôb menej. Z tohto počtu bol v roku 2010 počet osôb, ktoré sa opätovne dopustili obzvlášť závažných úmyselných trestných činov - 15, čo je o 6 menej ako v roku 2009, kedy bolo odsúdených 21 takýchto osôb. V roku 2008 to bolo 32 osôb. Osobitnou kategóriou v tomto smere sú osoby odsúdené za použitia ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona alebo § 43 odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov t. j. osoby, proti ktorým bola uplatnená zásada „trikrát a dosť”. Uvedená zásada sa uplatňuje od roku 2003. V roku 2010 bola táto zásada aplikovaná len u 6 osôb, čo je výrazne menej ako v roku 2009, kedy bol tento inštitút aplikovaný proti 50 osobám a roku 2008 - proti 32 osobám. Dôvodom tohto stavu bolo aj novelizovanie ustanovenia § 47 Trestného zákona (zákonom č. 576/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2010).

Kriminalita mladistvých

V roku 2010 bolo v rámci celej Slovenskej republiky začaté trestné stíhanie proti 4 925 mladistvým osobám. Z tohto počtu bolo 1 822 osôb vo veku od 14 do 15 rokov, čo v porovnaní s rokom 2009 (656 osôb) predstavuje takmer trojnásobné zvýšenie. Celkovo bolo v tomto roku skončené trestné stíhanie proti 4 050 mladistvým páchateľom. Predstavuje to 7,56 % z celkového počtu 53 557 osôb, proti ktorým bolo trestné stíhanie v roku 2010 skončené. V porovnaní s rokmi 2007 a 2008 naďalej pokračuje pokles počtu mladistvých osôb, voči ktorým bolo trestné stíhanie skončené (s rokom 2008 - o 633 osôb a s rokom 2009 - o 236 osôb).

Porovnaním podielu kriminality mladistvých, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie, na celkovom počte osôb, voči ktorým bolo trestné stíhanie skončené za ostatné tri roky v celej Slovenskej republike (rok 2008 - 4 683, t. j. 9,17 % mladistvých z celkového počtu 51 029 osôb, v roku 2009 - 4 286, t. j. 8,02 % mladistvých z počtu 53 413 osôb a v roku 2010 - 4 050, t. j. 7,56 % mladistvých z celkového počtu 53 557 osôb) je možné konštatovať, že podiel

46

kriminality mladistvých páchateľov na celkovej evidovanej kriminalite naďalej klesá. Alarmujúci je však nárast kriminality osôb vo veku od 14 do 15 rokov.

Výskyt kriminality mladistvých v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky je značne rozdielny. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2010 bolo najviac skončených trestných konaní vedených voči mladistvým páchateľom v obvodoch krajských prokuratúr Košice a Prešov, a to i napriek tomu, že ich počet mierne klesá. V obvode Krajskej prokuratúry Košice bolo skončených 910 trestných stíhaní voči mladistvým páchateľom (5,13 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní v tomto kraji), čo tvorí až 22,47 % z celkového počtu stíhaných mladistvých v rámci celej Slovenskej republiky. V obvode Krajskej prokuratúry Prešov bolo skončených 734 trestných stíhaní voči mladistvým páchateľom (6,03 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní v tomto kraji), t. j. 18,12 % z celkového počtu stíhaných mladistvých v rámci celej Slovenskej republiky.

Naopak najnižší počet skončených trestných stíhaní voči mladistvým páchateľom evidujú prokuratúry v Trnavskom a Trenčianskom kraji. V oboch krajoch je postupný pokles pravidelne zaznamenávaný už od roku 2008. V roku 2010 bolo v kraji Trnava skončených 263 trestných stíhaných voči mladistvým, čo činí iba 2,37 % z celkového počtu osôb, voči ktorým bolo v kraji skončené trestné stíhanie (11 108) a 6,50 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní voči mladistvým v rámci celej Slovenskej republiky. V kraji Trenčín bolo skončených 314 trestných stíhaní mladistvých (3,48 % z celkového počtu osôb, voči ktorým bolo v kraji skončené trestné stíhanie), čo predstavuje 7,75 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní voči mladistvým v rámci celej Slovenskej republiky.

Nárast počtu skončených trestných vecí voči mladistvým osobám, ale i počet trestne stíhaných mladistvých osôb v roku 2010 zaznamenal Bratislavský a Žilinský kraj, v ostatných krajoch dochádza k miernemu poklesu počtu skončených trestných vecí voči mladistvým.

V roku 2010 tvoril podiel obžalovaných mladistvých na celkovom počte 30 920 obžalovaných 2 068 osôb, čo je percentuálne (6,68 %) obdobne v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V roku 2009 bolo obžalovaných 2 247 mladistvých osôb, čo predstavovalo 6,96 % z celkového počtu obžalovaných (32 266) a v roku 2008 bol tento podiel 8,30 % (2 498 obžalovaných mladistvých z 30 070 obžalovaných). Najvyšší podiel skončených vecí podaním obžaloby na mladistvých páchateľov bol v obvode Krajskej prokuratúry Banská Bystrica - 368 (čo činí 60,52 % z celkového počtu 608 skončených trestných stíhaní voči mladistvým páchateľom v tomto kraji), naopak najmenej už tradične v obvode Krajskej prokuratúry Trnava - 95 obžalovaných mladistvých (36,12 % z celkového počtu skončených 263 trestných stíhaní mladistvých).

V roku 2010 boli z odklonov trestného konania najviac využívané vo vzťahu k mladistvým - uzavretie dohody o vine a treste s obvineným (702 dohôd) a podmienečné zastavenie trestného stíhania (u 505 obvinených mladistvých). Ďalším častým spôsobom skončenia prípravného konania bolo prerušenie trestného stíhania (u 294 obvinených mladistvých) a zastavenie trestného stíhania (u 273 obvinených mladistvých). Počet skončených trestných vecí postúpením oproti predchádzajúcim rokom výrazne poklesol (len proti 5 obvineným mladistvým).

47

Podiel mladistvých, proti ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, síce mierne poklesol, ale zostal na rovnakej úrovni ako v roku 2008. Z celkového počtu 4 050 skončených trestných stíhaní voči mladistvým páchateľom bolo zastavené trestné stíhanie v roku 2010 proti 273 mladistvým osobám, čo je 6,74 %. V roku 2009 bolo skončené trestné stíhanie zastavením trestného stíhania proti 313 mladistvým páchateľom, čo predstavovalo 7,30 %-tný podiel na všetkých formách skončenia prípravného konania. V roku 2008 bolo zastavené trestné stíhanie proti 273 mladistvým, čo bolo iba 5,82 %. Najvyšší podiel zastavených trestných stíhaní mladistvých páchateľov v roku 2010 bol opäť v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava - proti 50 osobám, čo činí 14,53 % z celkového počtu 344 skončených trestných stíhaní mladistvých, naopak najnižší v obvode Krajskej prokuratúry Banská Bystrica - proti 14 osobám, čo činí 2,30 % stíhaných mladistvých v tomto kraji (608).

V roku 2010 bolo postúpené trestné stíhanie proti 5 mladistvým páchateľom, čo je 0,12 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých osôb (4 050). Ide o výrazný pokles oproti predchádzajúcim rokom. V roku 2009 bolo postúpené trestné stíhanie proti 94 mladistvým páchateľom (2,19 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní), pričom v roku 2008 tvoril tento podiel až 2,81 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých osôb. Inštitút postúpenia trestnej veci proti mladistvému bol raz využitý v obvode krajských prokuratúr v Trenčíne, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. V obvode ostatných krajských prokuratúr k postúpeniu veci trestne stíhaného mladistvého vôbec nedošlo.

Podiel mladistvých, proti ktorým bolo prerušené trestné stíhanie sa od roku 2008 naďalej postupne znižuje. V roku 2010 bolo trestné stíhanie prerušené proti 294 mladistvým z celkového počtu 4 050 skončených trestných stíhaní, čo predstavuje 7,26 %. V roku 2009 bol tento podiel 8,18 % (prerušené bolo proti 351 mladistvým zo 4 286 skončených trestných stíhaní mladistvých) a v roku 2008 bolo trestné stíhanie prerušené proti 462 mladistvým zo 4 683 skončených trestných stíhaní mladistvých, čo bolo 9,86 %. Najvyšší podiel prerušených trestných stíhaní mladistvých páchateľov bol opäť v obvode Krajskej prokuratúry Banská Bystrica - proti 65 osobám, čo predstavuje 10,69 % z celkového počtu 608 skončených trestných stíhaní mladistvých páchateľov, naopak, obdobne ako v rokoch 2008 a 2009, najnižší v obvode Krajskej prokuratúry Prešov - proti 16 osobám, čo činí 2,17 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní voči mladistvým (734).

Z celkového počtu 4 050 skončených trestných stíhaní mladistvých v roku 2010 prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie proti 505 mladistvým páchateľom, čo činí 12,47 %. Štatistické údaje potvrdzujú každoročný pokles využívania tohto druhu odklonu v prípravnom konaní. V roku 2009 prokurátori podmienečne zastavili trestné stíhanie vedené voči 557 osobám, čo činilo 12,99 % a v roku 2008 voči 673 osobám, čo predstavovalo 13,60 % podiel. V roku 2010 bol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania proti mladistvému najviac využitý v obvode Krajskej prokuratúry Trnava - proti 44 osobám, čo predstavuje 16,73 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých a najnižší opakovane v obvode Krajskej prokuratúry Banská Bystrica - proti 29 mladistvým osobám, čo činí iba 4,77 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých v tomto kraji.

48

V roku 2010 predložili prokurátori súdu dohody o vine a treste pri 702 mladistvých osobách, čo z celkového počtu 4 050 skončených trestných stíhaní predstavuje 17,33 %. V roku 2009 činil tento podiel 16,12 % (dohoda so 691 mladistvými zo 4 286) a v roku 2008 len 15,03 % (dohoda so 704 mladistvými zo 4 683). Inštitút dohody o vine a treste v trestnom konaní vedenom proti mladistvému bol najviac aplikovaný opäť v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín - pri 95 osobách, čo činí 30,25 % z celkového počtu 314 skončených trestných stíhaní mladistvých. Najmenej bol aplikovaný v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava - pri 15 osobách, čo je iba 4,36 % skončených trestných stíhaní mladistvých v tomto kraji.

Inštitút zmieru bol prokurátormi v roku 2010 využitý pri 170 mladistvých páchateľoch, čo predstavuje 4,20 %. V roku 2009 uzavreli prokurátori zmier s mladistvými v 181 prípadoch, čo činilo 4,22 % a v roku 2008 to bolo 3,28 % (so 154 mladistvými páchateľmi). Najvyšší podiel trestných stíhaní mladistvých páchateľov skončených zmierom je od roku 2008 pravidelne v obvode Krajskej prokuratúry Žilina - pri 63 mladistvých osobách, čo je 12,23 % z celkového počtu tam skončených stíhaní (515), naopak od roku 2008 nebol uzavretý ani jeden zmier s mladistvým páchateľom v obvode Krajskej prokuratúry Nitra.

Za ostatné tri roky (2008-2010) sa nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom by bolo u mladistvého prerušené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného.

Zo štatistických údajov z roku 2010 vyplýva vzrastajúci trend účasti dievčat na páchaní trestnej činnosti. Z celkového počtu (4 050) skončených trestných stíhaní mladistvých páchateľov v roku 2010 bolo 295 dievčat, čo predstavuje 7,28 %. V roku 2008 to bolo 314 dievčat, čo činilo 5,32 % a v roku 2008 len 278 (5,93 %) dievčat.

Počet mladistvých, ktorí sa trestnej činnosti dopúšťajú opakovane, sa oproti roku 2009 takmer nezmenil. Z celkového počtu obžalovaných mladistvých v roku 2010 bolo 516 recidivistov (12,74 %), v roku 2009 ich počet (561) predstavoval 13,08 % podiel a v roku 2008 iba 9,58 % (449).

V roku 2010 bol počet mladistvých, ktorí spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky z celkového počtu (2 068) obžalovaných páchateľov 134 osôb (6,48 %), kým v roku 2009 to bolo 131 (5,83 %) mladistvých osôb z celkového počtu obžalovaných mladistvých (2 247) a v roku 2008 - 137 mladistvých, čo činilo 5,48 % z celkového počtu (2 498) obžalovaných mladistvých. Počet mladistvých, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky je na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch.

V roku 2010 bolo začaté trestné stíhanie voči 1 822 osobám vo veku 14 rokov, čo predstavuje až 37 % z celkového počtu stíhaných mladistvých páchateľov, a skončené bolo proti 1 389 (34,30 %) takýmto osobám. V roku 2009 bolo začaté trestné stíhanie iba proti 656 osobám vo veku 14 rokov (14 % z celkového počtu mladistvých) a skončené bolo proti 639 (14,91 %) takýmto osobám. V roku 2008 bolo trestné stíhanie začaté proti 828 (17,68 % z celkového počtu mladistvých) osobám vo veku 14 rokov a skončené bolo proti 669 (14,28 %) osobám.

49

Obžalovaných mladistvých osôb vo veku 14 rokov bolo v roku 2010 - 687, čo je 33,22 % z celkového počtu mladistvých obžalovaných (2 068). V roku 2009 to bolo iba 318 osôb, čo činilo 7,41 % z celkového počtu (2 247) a v roku 2008 bolo obžalovaných 359 osôb vo veku 14 rokov, čo bolo 14,37 % z 2 498 mladistvých obžalovaných. V roku 2010 teda bol každý tretí obžalovaný mladistvý vo veku 14 rokov.

V roku 2010 bolo celkovo odsúdených 1 548 mladistvých páchateľov, čo je výrazný pokles oproti roku 2009 (o 15,9 %), kedy bolo odsúdených až 1 840 mladistvých, ale aj v roku 2008 (o 18,10 %), kedy bolo odsúdených 1 889 mladistvých páchateľov.

Súdy podmienečne zastavili trestné stíhanie v roku 2010 proti 28 mladistvým, čo je o 38 menej (o 57,57 %) ako v roku 2009, kedy bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené súdom proti 66 mladistvým. Oproti roku 2008, kedy bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené súdom proti 52 mladistvým páchateľom, je to pokles o 24 osôb.

Súdom bolo v roku 2010 schválených celkom 659 dohôd o vine a treste mladistvých, čo je 93,87 % zo všetkých návrhov prokurátora, ktoré predložil súdu (702). V roku 2009 súdy takto schválili 673 dohôd uzatvorených s mladistvými, čo bolo 97,30 % z celkového počtu (691). V roku 2008 schválili 616 dohôd, čo bolo 87,50 % z celkového počtu 704 dohôd predložených prokurátorom.

Súdy schválili v roku 2010 u mladistvých páchateľov iba 8 zmierov. V roku 2009 tento inštitút aplikovali až u 26 mladistvých páchateľov a v roku 2008 u 23 mladistvých páchateľov.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bolo aj v roku 2010 najčastejšie skončené trestné stíhanie mladistvých pre trestný čin krádeže podľa § 247 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, resp. podľa § 212 Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 (ďalej za rozdeľovníkom „/“ číselné označenie trestného činu podľa Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 a počty trestných činov podľa zákona č. 140/1961 Zb./podľa zákona č. 300/2005 Z. z.).

V roku 2010 bolo skončené trestné stíhanie mladistvých pre trestné činy krádeže celkove v 92/2 352 (2 444) prípadoch, čo bolo 45,01 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých. V roku 2009 bol tento podiel 56,32 % (2 414 mladistvých), čo znamená výrazný pokles a to aj v porovnaní s rokom 2008, kedy trestný čin krádeže predstavoval 55,32 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých. Majetková kriminalita vo všeobecnosti, popri krádeži, najmä vo forme trestných činov ako je neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla (§ 249a/216 Trestného zákona), neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku a inej platobnej karty (§ 249c/219 Trestného zákona), podvod (§ 250/221 Trestného zákona), poškodzovanie cudzej veci (§ 257/245 - 246 Trestného zákona), podielnictva (§ 251/231 Trestného zákona) a iné tvorili v roku 2010 celkove až 127/2 901 (3 028) trestných činov spáchaných mladistvými páchateľmi. Je to až 55,76 %-ný podiel na tomto druhu kriminality v roku 2010 z celkového počtu 5 430 trestných činov, spáchaných mladistvými.

50

V priamej súvislosti s trestným činom krádeže je prirodzene ďalším najčastejším odhaleným trestným činom páchaným mladistvými trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238/194 Trestného zákona. V roku 2010 bolo stíhaných pre tento trestný čin 33/570 (603) mladistvých, čo je 11,10 % z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých. V roku 2009 bolo pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238/194 Trestného zákona stíhaných 602 mladistvých páchateľov, čo činilo 14,04 % z celkového počtu stíhaných mladistvých (§ 238 - 31 osôb, § 194 - 571 osôb). V roku 2008 bol tento podiel 16,03 % (stíhaných 751 páchateľov).

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa nezmenilo ani poradie ďalšieho najpočetnejšieho trestného činu, pre ktorý bolo v roku 2010 skončené trestné stíhanie vedené voči mladistvým páchateľom. Tretím najfrekventovanejším trestným činom je stabilne trestný čin výtržníctva podľa § 202/364 Trestného zákona. V roku 2010 bolo stíhaných pre tento trestný čin 24/382 (406) mladistvých, čo činí podiel 7,48 % zo všetkých stíhaných mladistvých (5 430 osôb). V roku 2009 bolo stíhaných pre trestný čin výtržníctva podľa § 202/364 Trestného zákona 466 mladistvých páchateľov, čo predstavovalo 10,87 z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých a v roku 2008 činil tento podiel 11,46 % (stíhaných 537 mladistvých).

Príčiny páchania trestnej činnosti mladistvých páchateľov sa výraznejšie nezmenili. Okrem špecifík spojených s psychickým, sociálnym a mravným vývojom jedinca v priebehu detstva a dospievania naďalej ostáva základným faktorom ovplyvňujúcim správanie mladistvého jeho rodina. Moderná kríza v rodine, spočívajúca v jej častom rozpade a atomizácii, vedie k znižovaniu emočnej gramotnosti mladistvých. Zároveň dochádza k dlhodobým zmenám v hodnotách a socializácii v rodine. Súvisí to so vzostupom a poklesom pôrodnosti, so zmenou postavenia ženy a všeobecne so životným štýlom, v ktorom sa presadzuje výkonnosť a pohotovosť v zamestnaní s následkom čoraz vyššieho tlaku na jednotlivca a rodinu. Mladistvému rodinu často nahrádzajú skupiny rovesníkov a iných subkultúr (napr. športoví fanúšikovia, extrémistické organizácie). Súvisí s tým skutočnosť, že mladiství majú v porovnaní s dospelými podstatne viac voľného času, v ktorom vznikajú mnohé príležitosti a kontakty ovplyvňujúce ich delikventné správanie. Ku kriminalite mladistvých prispieva aj veľká migrácia obyvateľstva a urbanizácia. Prostredie miest je charakteristické anonymitou, uzatváraním sa do súkromia, rôznorodosťou a neprehľadnosťou spoločenských noriem, vytváraním účelových a dočasných sociálnych vzťahov. Nemenej dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim najmä násilnú kriminalitu mladistvých je vplyv masmédií, ale i počítačových hier prezentujúcich násilie a poskytujúcich návod a inšpirácie k páchaniu trestnej činnosti.

V dôsledku týchto príčin mladiství trestnou činnosťou sledujú okamžité získanie finančných prostriedkov, či už na nákup omamných a psychotropných látok, cigariet, liekov, značkového oblečenia a pod.. Alarmujúca je rastúca brutalita trestného konania mladistvých a dlhodobé plánovanie trestnej činnosti. Príkladom môže byť prepadnutie taxikára, ktorého podrezali v oblasti krku. Objektom násilnej kriminality mladistvých v školách sú často ich rovesníci, registrované sú však násilné útoky aj voči učiteľom.

51

Osobitnú skupinu páchateľov tvoria maloleté osoby, ktoré v čase spáchania činu nedovŕšili 14. rok svojho veku. V roku 2010 opäť mierne stúpol podiel oznámení o trestnej činnosti na maloletých páchateľov na 1 441 osôb. V roku 2009 bolo zaevidovaných 1 363 oznámení vo veciach, kde boli páchatelia maloletí a v roku 2008 bolo 1 273 oznámení na maloletých. Ani v tejto vekovej kategórii sa skladba trestnej činnosti nezmenila. Maloletí sa zväčša dopúšťali deliktov majetkového charakteru, napr. krádeže mobilných telefónov, peňazí, tovaru v obchodoch, krádeže úrody na poliach a iné. Naďalej vzrastá násilná kriminalita maloletých v objektoch škôl, školských a výchovných zariadení, kde predmetom útokov boli väčšinou spolužiaci. Príčiny a podmienky páchania trestnej činnosti maloletých sú obdobné ako u mladistvých páchateľov. Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce páchanie trestnej činnosti patrí nezáujem rodičov o výchovu detí, čím im umožňujú viesť záhaľčivý a príživnícky spôsob života. Nepriaznivo pôsobí i ekonomické a sociálne postavenie súčasnej rodiny, keďže väčšina z maloletých pochádza zo sociálne slabých, rozvrátených, či neúplných rodín. Čoraz viac sa zvyšuje aj negatívny vplyv masovokomunikačných prostriedkov, ktorý v spojení s presadzovaním konzumného spôsobu života vplýva na utváranie morálnych hodnôt a postojov maloletých.

Kriminalita cudzincov na našom území, kriminalita našich občanov alebo osôb

s trvalým pobytom na našom území v cudzine

Počet trestných stíhaní cudzincov na území Slovenskej republiky v roku 2010 sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížil, avšak pri zvýšení počtu spáchaných trestných činov. V roku 2010 bolo na našom území trestne stíhaných 1 059 cudzincov, ktorí spáchali 1 485 trestných činov (v roku 2009 bolo stíhaných 1 141 cudzincov za 1429 trestných činov, v roku 2008 bolo trestne stíhaných 1 140 cudzincov, ktorí spáchali 1 334 trestných činov).

Počet stíhaných cudzincov je v jednotlivých krajoch veľmi nerovnomerný, čo možno dokladovať nasledujúcou tabuľkou.

Rok

2010

2009

2008

Bratislava

209

250

117

Trnava

108

120

112

Trenčín

57

70

66

Nitra

98

104

103

Žilina

177

129

156

Banská Bystrica

111

95

105

Prešov

105

133

133

Košice

194

240

288

Počet stíhaných cudzincov podľa štátnej príslušnosti vyplýva z nasledovnej tabuľky:

52

Rok

štát

2010

2009

2008

Česká republika

280

304

223

Maďarská republika

152

165

98

Ukrajina

136

179

234

Poľská republika

108

131

120

Vietnamská republika

39

39

27

Rumunská republika

37

61

39

Talianska republika

26

34

19

Moldavská republika

26

50

65

Rakúska republika

20

21

19

Srbská republika

20

42

9

Spolková republika Nemecko

19

31

16

Bulharská republika

17

49

30

Ruská federácia

17

33

26

India

16

16

9

Čínska republika

14

16

13

Macedónska republika

14

21

20

Chorvátska republika

11

16

7

Občania ďalších 49 krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od 1 do 9 osôb. (Pozri tabuľku - Štatistická ročenka o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 - Stíhaní cudzinci v SR za rok 2010 podľa štátnej príslušnosti.)

V roku 2010, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch 2009 a 2008, cudzinci na území Slovenskej republiky páchali predovšetkým majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213), trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352), trestný čin prevádzačstva (§ 355, § 356), trestné činy proti životu a zdraviu (§ 149, § 157, § 158) a trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona).

V roku 2010 bola podaná obžaloba na 558 cudzincov, čo predstavuje pokles oproti roku 2009, kedy bola podaná obžaloba na 646, aj oproti roku 2008, kedy bola podaná obžaloba na 639 cudzincov.

Právoplatne bolo odsúdených 411 cudzincov, čo je pokles oproti roku 2009, kedy bolo odsúdených 478 cudzincov a v roku 2008 ich bolo odsúdených 485.

Kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine

V roku 2010 bolo orgánmi slovenskej prokuratúry prevzatých spolu 690 trestných konaní (v roku 2009 - 557, v roku 2008 - 623), z toho bolo 112 trestných stíhaní (v roku 2009 - 100, v roku 2008 - 148). Trestných oznámení bolo prijatých 578 (v roku 2009 - 457, v roku 2008 - 475).

Kriminalita slovenských občanov a osôb s trvalým pobytom na našom území páchaná v cudzine sa dá vyhodnotiť len z údajov o prevzatých trestných konaniach

53

a prijatých trestných oznámeniach z cudziny a tiež z európskych zatýkacích rozkazov vydaných na občanov Slovenskej republiky. Treba poznamenať, že štáty nemajú povinnosť odovzdávať trestné konanie do domovského štátu páchateľa.

Zastúpenie štátov pri prevzatých trestných konaniach a prijatých trestných oznámeniach je nasledovné:

Rok

štát

2010

2009

2008

Česká republika

534

421

489

Maďarská republika

59

40

52

Rakúska republika

52

34

30

Poľská republika

20

49

26

Spolková republika Nemecko

12

8

11

Chorvátsko

4

0

3

Slovinsko

4

0

3

Nasledovné štáty, z ktorých bolo prevzaté trestné konanie a prijaté trestné oznámenie sú v týchto počtoch: Srbská republika - 2, Talianska republika, Španielsko a Belgicko po 1.

Skladba trestnej činnosti našich občanov v cudzine bola rôznorodá, prevažovali však trestné činy majetkové, nasledoval trestný čin zanedbania povinnej výživy a trestné činy ublíženia na zdraví. Ojedinele sa vyskytla trestná činnosť iného charakteru - trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež - § 188, vydieranie - § 189), trestné činy súvisiace s drogami (§ 172), trestný čin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu (§ 281) Trestného zákona.

V priebehu sledovaného obdobia na vojenskej prokuratúre napadlo celkom 717 vecí. Z predchádzajúceho obdobia bolo prevedených celkom 380 vecí. Oproti roku 2009, kedy napadlo 703 vecí, došlo na vojenskej prokuratúre k miernemu zvýšeniu nápadu trestných vecí.

V sledovanom období bolo vznesené obvinenie na vojenskej prokuratúre celkom 268 osobám, z toho bolo 9 žien. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že percentuálny podiel stíhaných žien z celkového počtu je vyslovene zanedbateľný. Obdobný stav je možné konštatovať aj v roku 2009 a taktiež i v roku 2008.

Na vojenskej prokuratúre nebol stíhaný žiaden mladistvý a taktiež ani cudzinec.

V sledovanom období bolo vzatých do väzby celkom 9 osôb, čo je o 3 menej v porovnaní s rokom 2009.

V roku 2010 bolo celkom ukončených 798 vecí. Bolo vydaných 481 rozhodnutí vo veciach neznámeho páchateľa. V porovnaní s rokom 2009 došlo k miernemu poklesu, pretože v tomto období bolo vydaných 511 rozhodnutí. V roku 2010 bolo z celkového počtu rozhodnutí u neznámeho páchateľa v 73 prípadoch vydané uznesenie o prerušení trestného stíhania, v 105 prípadoch o postúpení veci, v 266

54

prípadoch bola vec zastavená a iným spôsobom bolo vybavených 37 vecí. V roku 2009 bolo z celkového počtu vecí u neznámeho páchateľa v 78 prípadoch vydané uznesenie o prerušení, v 111 prípadoch o postúpení veci, v 286 prípadoch bola vec zastavená a iným spôsobom bolo rozhodnuté v 36 veciach. V roku 2008 bolo prerušených 100 vecí, postúpením bolo vybavených 179 vecí, zastavením trestného stíhania bolo celkom ukončených 359 vecí a iným spôsobom bolo vybavených 40 vecí.

V sledovanom období bolo ukončené trestné stíhanie proti 273 osobám, pričom došlo k zníženiu, pretože v roku 2009 bolo stíhaných 391 osôb, z čoho bolo len 8 žien.

Žiadna osoba v roku 2010 na vojenskej prokuratúre nebola stíhaná za použitia § 47 ods. 2 alebo § 43 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb., pričom obdobná situácia bola i v predchádzajúcich rokoch.

V roku 2010 bolo celkom spáchaných 9 trestných činov osobami, ktoré už boli v minulosti súdne trestané. Oproti roku 2009 došlo k výraznému zníženiu, pretože v tomto období bolo celkom spáchaných 25 trestných činov.

2.2. Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v kalendárnom roku

Vzhľadom na účinnosť Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (od 1. 1. 2006) sa zmenil obsah i číselné označenie väčšiny trestných činov. Do Trestného zákona boli začlenené aj novo koncipované trestné činy. Keďže trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, boli v roku 2010 posudzovaní páchatelia trestných činov jednak podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 31. 12. 2005) a jednak podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Z uvedeného dôvodu sú pri vyhodnocovaní v správe uvádzané obe číselné označenia jednotlivých trestných činov v poradí trestný čin podľa zákona č. 140/81961 Zb. „/“ (lomeno) trestný čin podľa zákona č. 300/2005 Z. z.

2.2.1. Násilná kriminalita

Pod označenie násilná kriminalita boli zaradené niektoré trestné činy proti životu a zdraviu (I. hlava Trestného zákona), vybrané trestné činy proti slobode o ľudskej dôstojnosti (II. hlava Trestného zákona), vybrané trestné činy proti rodine a mládeži (III. hlava Trestného zákona) a vybrané trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové (XII. Hlava Trestného zákona). Trestné činy spadajúce pod označenie násilná kriminalita sú uvedené v Štatistickej ročenke o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 na str. 31, ak boli spáchané za účinnosti zákona č. 140/61 Zb. a 42 ak boli spáchané za účinnosti zákona č. 300/2005 Z. z.

Pre trestné činy násilnej povahy bolo v roku 2010 trestne stíhaných celkom 10 551 osôb. Najviac v krajoch Banská Bystrica a Košice, najmenej v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji. V roku 2009 bolo trestne stíhaných 10 588 osôb a v roku 2008 11 579 osôb. Podiel páchateľov trestných činov násilnej kriminality na celkovom počte stíhaných osôb sa každoročne pohybuje asi na úrovni 20 %.

55

Obžaloba bola v roku 2010 podaná na 6 170 osôb, v roku 2009 na 6 407 osôb a v roku 2008 na 7 071 osôb.

Odsúdených bolo 6 464 osôb, čo je o 1 428 viac ako v roku 2009, a o 838 osôb viac ako v roku 2008.

Návrhom dohody o vine a treste skončilo v roku 2010 trestné stíhanie v 1 406 prípadoch (o 199 menej ako v roku 2009 a o 169 menej ako v roku 2008).

Podmienečným zastavením trestného stíhania bolo trestné stíhanie v roku 2010 ukončené v 288 prípadoch (až o 462 menej ako v roku 2009 a o 307 menej ako v roku 2008).

Zmier bol uzatvorený so zastavením trestného stíhania v 194 prípadoch (o 61 menej ako v roku 2009 a o 62 menej ako v roku 2008).

Najzávažnejšími trestnými činmi v tejto skupine trestných činov boli v roku 2010 trestné činy úkladnej vraždy (9 osôb stíhaných, 8 osôb obžalovaných, 4 osoby odsúdené), vraždy (63 stíhaných, 37 obžalovaných a 46 odsúdených), znásilnenia (114 stíhaných, 71 obžalovaných a 46 odsúdených) a lúpeže (1 023 stíhaných, 544 obžalovaných a 674 odsúdených). V roku 2010 bol spáchaný v Bratislave trestný čin vraždy, ktorý vzhľadom na motív a spôsob spáchania činu vzbudil osobitný ohlas verejnosti. Páchateľ strelnou zbraňou usmrtil 6 ľudí. Vec je evidovaná na Krajskej prokuratúre Bratislava. Trestné stíhanie doposiaľ nie je ukončené.

Pre porovnanie v roku 2009 bolo pre úkladnú vraždu stíhaných 5 osôb, 4 osoby obžalované a 6 odsúdených. Pri trestnom čine vraždy došlo oproti roku 2009 k nárastu stíhaných osôb o 4 a oproti roku 2008 je to pokles o 26 stíhaných osôb. Obžalovaných osôb bolo o 8 menej ako v roku 2009 a odsúdených bolo viac o 13 v porovnaní s rokom 2009.

V roku 2010 došlo k zvýšeniu stíhaných osôb pre trestný čin znásilnenia. Stíhaných bolo viac o 10 osôb v porovnaní s rokom 2009 a viac o 47 osôb v porovnaní s rokom 2008. Pri trestnom čine lúpeže došlo oproti roku 2009 k zvýšeniu ukazovateľov. Stíhaných osôb bolo o 23 osôb viac (celkom 1 023 osôb) obžalovaných o 26 osôb menej a odsúdených bolo o 264 osôb viac.

Aj v roku 2010 boli najpočetnejšími trestné činy ublíženia na zdraví (2 813 stíhaných, 1 603 obžalovaných a 1 598 odsúdených), porušovania domovej slobody (2 669 stíhaných, 1 691 obžalovaných a 1 724 odsúdených) a nebezpečného vyhrážania (2 017 stíhaných, 1 262 obžalovaných a 1 420 odsúdených).

V porovnaní s rokom 2009 bolo pre trestný čin ublíženia na zdraví trestne stíhaných o 76 osôb viac (o 109 menej obžalovaných a o 490 odsúdených viac), pre trestný čin porušovania domovej slobody o 146 osôb viac (o 117 viac obžalovaných a o 452 viac odsúdených) a pre trestný čin nebezpečného vyhrážania menej o 506

56

osôb (o 312 menej obžalovaných a o 148 viac odsúdených). Zo štatistických údajov vyplýva niekoľkoročný dlhodobý pokles počtu trestných činov nebezpečného vyhrážania.

Taktiež v porovnaní s rokom 2009 klesol počet trestne stíhaných osôb pre trestný čin vydierania. V roku 2010 bolo trestne stíhaných 567 osôb, čo je o 96 osôb menej ako v roku 2009.

Formy páchania násilnej kriminality sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatnejšie nezmenili. Páchatelia násilných trestných činov naďalej čoraz častejšie používajú na zdôraznenie hrozby strelnú zbraň a nezriedka sa dopúšťajú činu obzvlášť surovým spôsobom. V prevažnej miere sú ovplyvnení alkoholom. Miestom páchania drobných násilností sú najmä reštauračné zariadenia, pohostinstvá, ale aj domácnosti, kde použitím násilia páchatelia riešia dlhoročné konflikty s príbuznými alebo konajú v hneve, v strese i v afekte. Výraznú pozornosť si zasluhujú neustále pribúdajúce počty lúpežných prepadnutí peňažných inštitúcií, ako aj osamelo žijúcich starších osôb, neraz končiace ich smrťou. Obeťami násilných trestných činov sú v nemalej miere osoby maloleté, ako aj vopred vytipované osoby, u ktorých nie je predpoklad účinnej obrany.

V sledovanom období bolo vojenskými prokuratúrami stíhaných za násilnú kriminalitu 42 osôb. V roku 2009 to bolo 62 osôb a v roku 2008 to bolo 56 osôb. Z uvedeného je zrejmé, že došlo v roku 2010 k miernemu poklesu násilnej trestnej činnosti oproti roku 2009.

Z celkového počtu stíhaných osôb za násilnú kriminalitu bola podaná obžaloba proti 25 osobám. Pre porovnanie v roku 2009 bola podaná obžaloba proti 34 osobám a v roku 2008 to bolo proti 30 osobám. S 5 osobami stíhanými pre tento druh trestnej činnosti bola uzatvorená dohoda o vine a treste, v roku 2009 bola táto dohoda uzatvorená so 4 osobami.

V sledovanom období bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 2 osobám, v roku 2008 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie u 3 osôb a v roku 2008 bol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania uplatnený u 1 osoby.

V roku 2010 nebol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného ako aj inštitút zmieru využitý, pričom taktiež tomu bolo i v predchádzajúcich rokoch.

V sledovanom období bolo 16 osôb odsúdených, pričom v roku 2009 bolo odsúdených 18 osôb a v roku 2008 išlo o 22 osôb.

Čo sa týka najčastejšie vyskytujúcich sa trestných činov predmetného druhu, tak, ako v predchádzajúcich rokoch, i v sledovanom období bolo spáchaných najviac trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 Trestného zákona, ako aj trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

57

2.2.2. Majetková kriminalita a hospodárska kriminalita

Majetková kriminalita

Majetková kriminalita si zachovala dominantné postavenie v celkovej skladbe kriminality tak v počte spáchaných trestných činov ako aj v počte stíhaných osôb. Pre uvedený druh trestnej činnosti bolo v roku 2010 stíhaných 26 601 osôb, čo predstavuje 49,6 % z celkového počtu ukončených trestných stíhaní osôb (53 557). V porovnaní s rokom 2009 ide o nárast o 1 209 (4,8 %) osôb a v porovnaní s rokom 2008 o nárast o 2 188 (9 %) osôb.

Prokurátori podali obžalobu na 15 859 osôb, čo je o 77 osôb menej ako v roku 2009 a o 962 viac ako v roku 2008.

Odklonmi (podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier, dohoda o vine a treste) prokurátori ukončili trestné stíhanie proti 6 267 osobám, čo je o 668 osôb viac ako v roku 2009 a o 1 409 osôb viac ako v roku 2008. V roku 2010 z celkového počtu stíhaných osôb pre majetkovú trestnú činnosť bolo odklonmi ukončených 23,5 % osôb. Zvyšujúci sa počet vecí riešených odklonom nesporne odbremeňuje súdy, no prokurátor takémuto ukončeniu veci venuje podstatne viac času ako keby vo veci podal obžalobu.

V roku 2010 pre majetkovú trestnú činnosť bolo odsúdených 15 212 osôb, čo je o 2 946 osôb viac ako v roku 2009 a o 3 777 osôb viac ako v roku 2008.

Prvé miesto v skladbe majetkovej trestnej činnosti si už niekoľko rokov udržiava trestný čin krádeže podľa § 247/§ 212 Trestného zákona. V roku 2010 bolo pre trestný čin krádeže stíhaných 15 086 osôb a 9 626 osôb obžalovaných, čo je viac o 1 212 osôb stíhaných a o 393 osôb obžalovaných ako v roku 2009. V roku 2008 oproti roku 2010 bolo menej o 2 481 osôb stíhaných a o 1 692 osôb obžalovaných. Predmetného trestného činu sa dopúšťajú páchatelia všetkých vekových skupín, muži, ženy, mladiství. Rôzne sú spôsoby vykonania krádeží, od krádeží úrody z pozemku v poľnohospodárskom pôdnom fonde, dreva z pozemku v lesnom pôdnom fonde, drobné krádeže v obchodných reťazcoch, najmä alkoholu, potravín a kozmetiky, vreckové krádeže pouličného charakteru a v prostriedkoch hromadnej dopravy, až po krádeže vecí vysokej hodnoty, motorových vozidiel a strojov. Vyskytuje sa aj organizovaná forma tejto trestnej činnosti, najmä pri vykrádaní tovaru dopravovaného železničnou alebo nákladnou automobilovou dopravou, ale aj pri vlámaní do bytov a rekreačných zariadení.

Čo do spôsobu spáchania trestných činov krádeže jednoznačne prevláda vlámanie, prevažne v podobe násilného prekonania zabezpečovacích prekážok (vylomenie alebo vypáčenie okien, dverí, rozbitie okien, rozlomenie zámkov), iba ojedinele boli identifikované formy vyznačujúce sa sofistikovanejším prístupom v podobe použitia špeciálne upraveného vlamačského náčinia. Výrazný podiel na počte vlámaní spočíva vo vlámaniach do osobných motorových vozidiel.

Pri krádežiach vlámaním do rôznych budov prevažujú ako objekt záujmu páchateľov rekreačné chaty, predajne potravín a zmiešaného tovaru v obciach, tiež slabšie zabezpečené príslušenstvo domov a bytov (garáže a pivnice). Negatívnym

58

trendom je nízka objasnenosť vyššie uvedenej trestnej činnosti, či už sa to týka vlámaní do motorových vozidiel alebo budov.

Významnú časť krádeží tvoria tzv. drobné krádeže v obchodoch kvalifikované podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona. Takejto trestnej činnosti sa dopúšťajú osoby na okraji spoločnosti, ktoré si takýmto spôsobom zaobstarávajú stravu, cigarety a alkohol. Medzi páchateľmi tohto trestného činu je vysoký stupeň recidívy.

Niekoľkoročné uplatňovanie § 212 ods. 2 písmeno f/ Trestného zákona, ale i ustanovenia § 212 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona neprispelo k zníženiu drobných krádeží v obchode, prípadne z pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho, prípadne lesného pôdneho fondu. Tieto ustanovenia neodradili osoby v minulosti postihnuté za priestupok, prípadne osoby dopúšťajúce sa drobných krádeží na veciach nachádzajúcich sa na vyššie uvedených pozemkoch, od ďalšieho protiprávneho konania. Uvedené ustanovenia Trestného zákona neúmerne zaťažujú orgány činné v trestnom konaní a súdy. Z uvedeného dôvodu sa javí potreba v budúcnosti sa zaoberať novou právnou úpravou týchto inštitútov.

Veľký podiel na majetkovej trestnej činnosti v roku 2010 mali trestné činy založené na podvodnom konaní. Patria sem najmä trestné činy podvodu podľa

§ 250/§ 221 Trestného zákona (2 951 stíhaných a 1 545 obžalovaných osôb), úverového podvodu podľa § 250a/§ 222 Trestného zákona (3 338 stíhaných a 1 874 obžalovaných osôb), subvenčného podvodu podľa § 250b/§ 225 Trestného zákona (103 stíhaných a 44 obžalovaných osôb), poisťovacieho podvodu podľa § 250c/§ 223 Trestného zákona (98 stíhaných a 58 obžalovaných osôb), neoprávneného obohatenia podľa § 250d/§ 226 Trestného zákona (18 stíhaných a 11 obžalovaných osôb), zavineného úpadku podľa § 250f/§ 228 Trestného zákona (3 stíhané a 3 obžalované osoby).

Pre uvedené trestné činy bolo v roku 2010 stíhaných 6 511 osôb a obžalovaných 3 535 osôb, čo je oproti roku 2009 menej o 352 stíhaných osôb a menej o 540 obžalovaných osôb. V roku 2008 oproti roku 2010 bolo o 680 viac osôb stíhaných a o 791 osôb viac obžalovaných.

Ďalším často páchaným trestným činom v roku 2010 bol trestný čin sprenevery podľa § 248/§ 213 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2010 stíhaných 1 466 a 746 obžalovaných osôb, čo je oproti roku 2009 viac o 134 stíhaných a viac o 19 obžalovaných osôb. V roku 2008 bolo oproti roku 2010 menej o 24 osôb stíhaných a o 22 osôb viac obžalovaných.

Vysoký počet trestných činov právne posúdených či už ako trestný čin podvodu alebo ako trestný čin sprenevery (podľa úmyslu a konania páchateľa), tvoria prípady podvodného vylákania alebo neoprávneného prisvojenia si vecí tvoriacich predmet nájomných, resp. leasingových zmlúv. Čoraz častejšie sa objavujú prípady, že predmetné zmluvy sú uzatvárané s použitím odcudzených, prípadne falošných dokladov totožnosti. Závažným negatívnym javom je skutočnosť, že osobu, ktorá mala z trestnej činnosti reálny prospech, sa často nepodarí ustáliť. Spôsob spáchania týchto trestných činov je totiž v mnohých prípadoch založený na využití osôb závislých na alkohole, resp. iných látkach. Tieto osoby sú ochotné za minimálnu

59

odmenu na svoje meno uzatvoriť nájomnú zmluvu, na základe ktorej prevezmú tovar v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur a bezprostredne potom tovar odovzdajú osobe, ktorá ich na spáchanie tohto skutku naviedla, prípadne i zabezpečila falošné podklady na preukázanie solventnosti osoby, ktorá uzatvára zmluvu.

V poradí ďalším často sa opakujúcim trestným činom v roku 2010 bol trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257/§ 245 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2010 stíhaných 1 492 osôb a 918 obžalovaných osôb, čo je v porovnaní s rokom 2009 viac o 187 stíhaných a o 123 obžalovaných osôb. V roku 2010 oproti roku 2008 bolo viac o 241 stíhaných a o 37 obžalovaných osôb.

Z hľadiska počtu páchaných trestných činov majetkovej kriminality je potrebné ešte uviesť trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a/§ 216 Trestného zákona a § 249a/§ 217 Trestného zákona (rozdielnosť je v spôsobe, akým sa vozidlo dostalo do dispozície páchateľa). V roku 2010 pre uvedené trestné činy bolo stíhaných 561 osôb a 276 obžalovaných osôb, čo je oproti roku 2009 menej o 20 stíhaných a o 27 obžalovaných osôb. V roku 2008 bolo viac o 15 osôb stíhaných a menej o 31 osôb obžalovaných.

Hospodárska kriminalita

Hospodárske trestné činy, na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti, tvoria iba malú časť z celkového počtu objasnených trestných činov. Sú charakterizované vysokou latenciou, pričom páchateľom plynú z uvedenej trestnej činnosti veľké zisky, podstatne vyššie ako pri páchaní majetkovej trestnej činnosti. Pre hospodárske trestné činy bolo v roku 2010 stíhaných 1 490 osôb, čo z celkového počtu trestne stíhaných osôb predstavuje 2,8%. V porovnaní s rokom 2009 ide o nárast o 240 osôb a v porovnaní s rokom 2008 o nárast o 385 osôb.

Prokurátori podali obžalobu na 643 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2009 nárast o 28 osôb a s rokom 2008 pokles o 35 osôb.

V roku 2010 bolo odklonmi vybavené trestné stíhanie u 379 osôb, čo je viac o 97 osôb ako v roku 2009 a o 13 osôb menej ako v roku 2008.

K osobitostiam tohto druhu trestnej činnosti patrí i skutočnosť, že na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti sa hospodárskych trestných činov dopúšťajú osoby s vyšším vzdelaním – stredoškolským a vysokoškolským, prípadne tieto osoby riadia tzv. vykonávateľov. Sú to osoby, ale i skupiny osôb s odbornými vedomosťami z oblasti ekonomiky, práva, manažmentu, daňových, colných a iných oblastí. Tieto osoby svoje vedomosti využívajú na páchanie trestnej činnosti, pričom používajú sofistikované metódy jej páchania a zastierania. Nezriedka, a to predovšetkým v prípadoch, v ktorých je takouto trestnou činnosťou spôsobená škoda v miliónoch eur, sú pri páchaní trestných činov využívané nastrčené osoby, ktoré v počiatkoch ani nedoceňujú svoje protiprávne konanie. Sú prípady, keď proti týmto osobám, ako najslabšiemu článku, cez ktorý hrozí najskôr odhalenie páchateľov, je používané i hrubé fyzické násilie. V uvedených trestných činoch práve preukazovanie subjektívnej stránky trestného činu je veľmi zložité a časovo náročné. Hlavnými dôkazmi v hospodárskej trestnej činnosti spravidla nebývajú výpovede svedkov, ale listinné dôkazy (účtovné doklady, daňové doklady, daňové priznania, protokoly

60

z kontrol, rôzne povolenia, licencie a pod.), odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Trestné konanie je závislé na zabezpečovaní a vyhodnotení uvedených dôkazov.

Najčastejšie zaznamenané trestné činy zo skupiny trestných činov hospodárskych boli v roku 2010 trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 148/§ 276 Trestného zákona, neodvedenie dane a poistného podľa § 148a/§ 277 Trestného zákona, nezaplatenie dane podľa § 148b/§ 278 Trestného zákona. Pre tieto trestné činy bolo v roku 2010 stíhaných 931 osôb a 336 obžalovaných osôb, čo je oproti roku 2009 viac o 235 stíhaných a o 46 obžalovaných osôb. V roku 2008 bolo oproti roku 2010 menej o 345 osôb stíhaných a menej o 80 obžalovaných osôb.

Formy páchania trestnej činnosti sa v podstate nezmenili. Spočívajú predovšetkým v zatajovaní príjmov, vystavovaní daňových dokladov k obchodným prípadom, ktoré sú iba predstierané, v deklarovaní iných tovarov ako tých, ktoré boli v skutočnosti dovážané, v zadržiavaní a neodvedení splatnej dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Stávajú sa však i prípady, najmä vo vzťahu k odčerpávaniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, v ktorých k odčerpávaniu prichádza na základe tzv. scenára, kde určitá osoba alebo osoby riadia ďalšie osoby (stredný článok), ktoré majú za úlohu vyhľadať obchodné spoločnosti a ich zástupcov, ktorým zadovažujú daňové doklady na predstierané obchodné vzťahy. Tieto najnižšie články si navzájom „predávajú” tovary, účtovne zvyšujú kúpnu cenu a tým i daň z pridanej hodnoty, až následne dochádza k uplatneniu si nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, jeho prevzatiu zástupcom spoločnosti (najnižší článok) a po ponechaní si minimálnej časti, k odovzdaniu strednému článku. Odhalenie takéhoto konania je však veľmi náročné, závislé predovšetkým na dôslednom vyhodnocovaní stavu veci, aby vôbec orgán činný v trestnom konaní postrehol okolnosti nasvedčujúce vyššie uvedenému.

Významný podiel na hospodárskej trestnej činnosti má i trestný čin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c/§ 279 Trestného zákona. Pre uvedený trestný čin v roku 2010 bolo stíhaných 243 osôb a 152 obžalovaných osôb, čo je viac o 21 osôb stíhaných a viac o 4 osoby obžalované ako v roku 2009. V roku 2008 bolo oproti roku 2010 viac o 129 osôb stíhaných a o 95 osôb obžalovaných.

Formy páchania trestnej činnosti spočívajú predovšetkým v nezákonnom nakladaní s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami a to tak, že falošnými známkami bol označovaný alkoholický tovar vyrobený na Slovensku v rozpore s platným právom, prípadne dovezený z cudziny (bez zdanenia deklarovaný ako iný tovar) a následne uvádzaný do obehu. Na páchaní toho trestného činu sa podieľali aj páchatelia distribuovaním a predajom cigariet dovezených, prípadne vyrobených v rozpore so zákonom.

Je na zváženie, či pomerne malý počet stíhaných osôb najmä v hospodárskej trestnej činnosti nie je zapríčinený i reorganizáciou finančnej polície v Policajnom zbore, ako i nízkou profesionálnou úrovňou konajúcich policajtov, personálnym obsadením, ktoré okolnosti nesporne zapríčiňujú enormnú dĺžku prípravného konania

61

a to nielen v zložitých prípadoch. Je citeľný nedostatok policajtov činných na odboroch ekonomickej kriminality s vysokoškolským vzdelaním ekonomického, prípadne právnického smeru. Pri odhaľovaní a dokumentovaní predovšetkým ekonomickej kriminality už orgány činné v trestnom konaní zďaleka nevystačia iba so znalosťou Trestného zákona a Trestného poriadku. Bolo by vhodné aj v rámci štúdia policajtov na Akadémii Policajného zboru v Bratislave venovať väčšiu pozornosť vedomostiam policajtov i z iných odvetví práva.

V sledovanom období bolo vojenskými prokuratúrami stíhaných pre majetkové delikty celkom 66 osôb. V roku 2009 bolo stíhaných za tieto delikty celkom 52 osôb a v roku 2008 to bolo celkom 61 osôb.

Za sledované obdobie boli podané obžaloby proti 23 osobám, pričom v roku 2009 bolo obžalovaných 25 osôb a v roku 2008 to bolo 25 osôb.

V sledovanom období bolo u 7 osôb trestné stíhanie skončené podmienečným zastavením trestného stíhania, čo je porovnateľné s rokom 2009, kedy bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 3 osobám a v roku 2008 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 3 osobám.

V roku 2010 nebola žiadna trestná vec skončená podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a taktiež ani zmierom, pričom obdobne je tomu tak i v rokoch 2009 a 2008.

Celkom u 8 osôb došlo k uzatvoreniu dohody o vine a treste, pričom v roku 2009 bol tento inštitút využitý u 6 osôb a v roku 2008 u 8 osôb.

Za sledované obdobie bolo 25 osôb odsúdených za majetkovú kriminalitu, pričom v roku 2009 to bolo 27 osôb a v roku 2008 bolo odsúdených 25 osôb.

Čo sa týka najčastejšie vyskytujúcich sa trestných činov, tak ako v predchádzajúcich rokoch, ide o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, a trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona.

V sledovanom období za hospodársku kriminalitu bolo stíhaných 6 osôb. Na 3 osoby bola podaná obžaloba. V roku 2009 bolo stíhaných 13 osôb a na 9 bola podaná obžaloba. V roku 2008 bola podaná obžaloba na 5 osôb.

Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania, inštitút zmieru ako aj inštitút podmienečného zastavenia spolupracujúceho obvineného v sledovanom období nebol využitý.

V jednom prípade bol využitý inštitút dohody o vine a treste.

V roku 2010 boli odsúdené 2 osoby, v roku 2009 bolo odsúdených 9 osôb a v roku 2008 to boli 3 osoby.

Najčastejšie vyskytujúcim sa trestným činom bol trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona.

62

2.2.3. Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus

Pre rasovo motivované trestné činy a trestné činy s prvkom extrémizmu bolo v roku 2010 trestne stíhaných 150 osôb, čo predstavuje 0,28% podiel na celkovej kriminalite úhrnu počtu trestne stíhaných osôb, pričom i pri hodnotení uplynulého obdobia treba konštatovať, že táto kriminalita má ustálenú tendenciu. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi došlo len k miernemu poklesu počtu trestne stíhaných páchateľov pre tento druh trestnej činnosti. V roku 2008 bolo pre rasovo motivované trestné činy a prejavy extrémizmu obvinených 142 osôb a v roku 2009 to bolo 155 osôb.

Na skladbe tejto trestnej činnosti majú najvýraznejší podiel trestné činy podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona (51 trestne stíhaných osôb) a trestné činy hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona (11 trestne stíhaných osôb).

Prijatie zákona NR SR č. 257/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. septembra 2009 má určite pozitívny dopad ako aj opodstatnenie i z toho pohľadu, že pre novelou vytvorený trestný čin prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona boli v roku 2010 trestne stíhané štyri osoby. Rovnako kladne možno hodnotiť aj zavedenie nových právnych pojmov, akými sú extrémistická skupina (§ 129 odsek 3), extrémistický materiál (§ 130 odsek 8 a odsek 9) a osobitný extrémistický motív (§ 140 písmeno d/ a f/).

I naďalej pretrvávajú najvýraznejšie prejavy rasizmu a xenofóbie v obrazovej a v písomnej forme na rôznych verejne prístupných miestach, športových podujatiach (futbalové a hokejové zápasy), zhromaždeniach občanov, pri ktorých je deklarovaný nejasný dôvod stretnutia (tetovania na tele páchateľa, potlače na oblečení), ako aj v diskusných fórach na internete, resp. webových stránkach (zaregistrovaných najmä v Spojených štátoch amerických). Trestná činnosť tohto charakteru páchaná prostredníctvom internetu je mimoriadne latentnej povahy a jej dokazovanie je veľmi obtiažne. Informácie poskytované a získavané z internetu však majú význam pri monitoringu a získavaní poznatkov o stretnutiach príslušníkov extrémistických skupín.

Aj v posudzovanom období naďalej zostáva jedným z charakteristických znakov tohto druhu trestnej činnosti skupinové konanie prevažne mladistvých alebo osôb blízkych veku mladistvých. Páchatelia tohto druhu trestnej činnosti vyjadrovali najmä verbálnym alebo písomným spôsobom prejavy sympatií k fašizmu, k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody, ďalej išlo o slovné prejavy ponižujúce určité etnikum. Častou formou najmä u mladistvých páchateľov je prejav sympatií k fašizmu, vyobrazeniu fašistických znakov na odeve, tele, kreslením týchto symbolov na rôznych verejne prístupných miestach. K rasovo motivovaným útokom často dochádza po požití alkoholických nápojov alebo iných omamných látok.

Oproti predchádzajúcim rokom (2008, resp. 2009) možno konštatovať, že nedochádza k importu extrémizmu a neonacizmu na územie Slovenskej republiky zo susedných krajín.

63

U páchateľov je síce možné pozorovať zrejmý súhlas s názormi a ideológiou rôznych rasistických hnutí a extrémistických skupín, avšak nebola preukázaná ich priama príslušnosť k týmto zoskupeniam a zapojenie sa do ich činnosti. Rovnako nebolo zistené páchanie predmetnej trestnej činnosti organizovanou formou, čo však nevylučuje latentnosť tejto závažnejšej formy kriminality. Na druhej strane pokles zistenej trestnej činnosti páchanej prostredníctvom verejných prejavov rasovej nenávisti zrejme súvisí i so znížením aktivity rôznych skupín zabezpečujúcich výrobu, ukrývanie a rozširovanie materiálov s obsahom zameraným na podporu ideológií smerujúcich k potlačovaniu ľudských práv a slobôd.

Rezort prokuratúry aj v priebehu roku 2010 priebežne plnil Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 - 2011, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 357/2009 zo dňa 13.5.2009.

Túto činnosť prokuratúry podporuje i vydanie príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky poradové číslo 2/2010 z 1. februára 2010 o oznamovaní mimoriadnych udalostí a podávaní správ v trestných veciach, kde je okrem iného vo vzťahu ku krajským a okresným prokuratúram nariadená povinnosť podávať podrobné správy o stave konania o trestných činoch extrémizmu.

I naďalej sa poverený prokurátor zúčastňuje na rokovaniach medzirezortnej integrovanej skupiny odborníkov zriadenej pri Prezídiu Policajného zboru SR ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán ministra vnútra na elimináciu extrémizmu a rasovo motivovanej trestnej činnosti. Tiež sa stretáva s jednotlivými policajtmi konajúcimi v jednotlivých trestných veciach za účelom riešenia konkrétnych problémov v trestnom konaní.

V roku 2010 došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku proti 3 osobám (v roku 2009 15 osôb a v roku 2008 10 osôb), k rozhodnutiu o schválení zmieru a zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku nedošlo a konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 a nasl. Trestného poriadku sa viedlo proti 11 osobám (v roku 2009 14 osôb a v roku 2008 11 osôb). Odklonmi skončilo trestné stíhanie v 18,3 % prípadoch. Žalovateľnosť u tohto druhu kriminality poklesla. V roku 2008 bolo podaných celkom 69 obžalôb proti 75 osobám, v roku 2009 bolo podaných celkovo 75 obžalôb proti 99 osobám a v roku 2010 bolo podaných celkom 60 obžalôb proti 67 osobám. V roku 2010 bolo pre rasovo motivované trestné činy a extrémizmus odsúdených celkom 55 osôb (z toho 7 osôb ženského pohlavia a 8 osôb mladistvých), kým v roku 2009 bolo právoplatne odsúdených 57 páchateľov rasovo motivovaných trestných činov a v roku 2008 bolo odsúdených 58 osôb. Tu je možné konštatovať celkovo ustálený stav.

Čo sa týka rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu bola v sledovanom období vojenskou prokuratúrou stíhaná len jedna osoba, na jednu osobu bola podaná obžaloba a odsúdená nebola žiadna osoba. Pre porovnanie v roku 2009 bola stíhaná jedna osoba, na túto osobu bola podaná obžaloba. V roku 2008 bola za túto trestnú činnosť stíhaná taktiež jedna osoba, pričom na túto bola podaná aj obžaloba.

64

2.2.4. Drogová kriminalita

Drogová kriminalita zahŕňa trestné činy nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a § 187, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 188 a trestného činu šírenia toxikománie podľa § 188a Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. Ďalej trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171, § 172 a § 173 Trestného zákona a trestný čin šírenia toxikománie podľa § 174 Trestného zákona.

Celkovo bolo pre tieto trestné činy v roku 2010 stíhaných 2 325 osôb. V roku 2009 bolo pre tieto trestné činy ukončené trestné stíhanie 2 243 osôb. V roku 2008 bolo pre tieto trestné činy ukončené trestné stíhanie 1 965 osôb.

V roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a § 187 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 (od 1. 1. 2006 trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 (1 569) a § 172 (699) Trestného zákona). V roku 2010 bolo pre uvedené trestné činy ukončené trestné stíhanie u 2 324 osôb, čo oproti roku 2009 (1 993 osôb) predstavuje nárast o 331 osôb. V roku 2008 bolo pre predmetné trestné činy stíhaných 1 920 osôb, čo predstavuje nárast o 404 osôb.

Pre trestný čin podľa § 186 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, ktorý postihuje len užívateľov omamných látok alebo psychotropných látok (v množstve neprevyšujúcom najviac obvyklú jednorázovú dávku na použitie pre osobnú spotrebu), bolo vedené trestné stíhanie proti 10 osobám. Pre trestný čin podľa § 171 Trestného zákona, ktorý postihuje len užívateľov omamných látok alebo psychotropných látok (v množstve neprevyšujúcom najviac desaťnásobok obvykle jednorázovej dávky na použitie pre osobnú potrebu), bolo vedené trestné stíhanie proti 1 569 osobám. Pre trestný čin podľa § 187 (46 osôb) a § 172 (699 osôb) Trestného zákona, ktoré postihujú užívateľov väčšieho množstva drog než sú uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach Trestného zákona, ako aj obchodníkov s drogami, bolo vedené trestné stíhanie proti 745 osobám.

Z poznatkov prokuratúry vyplýva, že dlhodobo sa drogová trestná činnosť najviac vyskytuje v Bratislavskom kraji.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie možno sledovať mierny nárast drogovej trestnej činnosti. Tejto skutočnosti bola venovaná pozornosť v rámci koordinácie činnosti orgánov zameraných na boj proti drogám, na ktorej participoval aj rezort prokuratúry.

V roku 2010 bolo pre drogové trestné činy obžalovaných 1 063 osôb. Odklonmi skončilo trestné stíhanie proti 1 002 osobám, z toho proti 452 podmienečným zastavením trestného stíhania prokurátorom a prokurátor uzatvoril dohodu o vine a treste s 550 obvinenými. Inštitút zmieru a zastavenia trestného stíhania využitý nebol. V roku 2009 bolo obžalovaných 1 116 osôb. Odklonmi skončilo trestné

65

stíhanie proti 933 osobám, z toho proti 397 osobám podmienečným zastavením trestného stíhania a dohodou o vine a treste u 536 obvinených. V roku 2008 bolo obžalovaných 971 osôb. Iné spôsoby skončenia vecí sa v roku 2008 štatisticky nesledovali. Vzhľadom na počet obvinených, s ktorými bola uzatvorená dohoda o vine a treste, je však zrejmé, že pred súdom v roku 2010 skončilo viac osôb ako v rokoch 2009 a 2008.

V roku 2010 bolo odsúdených v súvislosti s drogovou kriminalitou 497 osôb. Oslobodených bolo 10 osôb, proti 3 osobám súd trestné stíhanie zastavil. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania ani schváleniu zmieru súdom nedošlo. V roku 2009 bolo 744 osôb odsúdených, 22 osôb bolo oslobodených, proti 11 osobám bolo trestné stíhanie zastavené, u 3 osôb súd trestné stíhanie podmienečne zastavil. V roku 2008 bolo odsúdených 615 osôb, oslobodených 28 osôb, proti 6 osobám súd trestné stíhanie zastavil, proti 4 osobám trestné stíhanie zastavil podmienečne.

Z tohto prehľadu je zrejmé, že najviac osôb, ktoré súd za posledné 3 roky uznal za vinné pre tento druh kriminality, bolo v roku 2009, kedy súd uznal vinnými celkovo 744 osôb, v roku 2010 to bolo 497 osôb a v roku 2008 615 osôb.

Za drogovú kriminalitu boli v sledovanom období vojenskými prokuratúrami stíhané 3 osoby, obžalovaná nebola žiadna osoba, 3 osoby boli odsúdené. Inštitúty podmienečného zastavenia trestného stíhania, zmieru ako ani podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného využité neboli. V sledovanom období nebola schválená dohoda o vine a treste.

Pre porovnanie, pre drogovú kriminalitu v roku 2009 bolo stíhaných 9 osôb, obžalované boli 4 osoby a 4 osoby boli aj odsúdené. U 2 osôb bola schválená dohoda o vine a treste a v 1 prípade bol využitý inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania. V roku 2008 bolo celkom stíhaných 6 osôb.

Najčastejšie sa vyskytujúcimi trestnými činmi boli trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171, resp. § 172 Trestného zákona.

2.2.5. Trestné činy v doprave

V roku 2010 bolo pre trestné činy v doprave stíhaných 3 260 osôb, čo predstavuje 6,09 % podiel na celkovej kriminalite známych osôb. V porovnaní s rokom 2009 (4 011) došlo k poklesu počtu stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti o 751 osôb a oproti roku 2008 (3 615 osôb) k poklesu o 355 osôb. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že počet trestne stíhaných osôb pre trestné činy v doprave zaznamenal v porovnaní s uplynulým rokom mierny pokles, keď ich podiel na celkovom počte stíhaných osôb v roku 2009 predstavoval 7,5 % a v roku 2008 tento podiel predstavoval 7,08 %. V roku 2010 bola pre trestné činy v doprave podaná obžaloba na 1 859 osôb, čo je podiel 6,01 % na celkovom počte obžalovaných osôb. V roku 2009 bol tento podiel 7,41 a v roku 2008 bol tento podiel 7,11 %.

66

V súvislosti so spôsobom skončenia trestných vecí v prípravnom konaní treba uviesť, že tak ako v ostatných dvoch rokoch, aj v roku 2010 sa využívali odklony - podmienečné zastavenie trestného stíhania, ku ktorému došlo v 275 prípadoch (čo predstavuje 6,5 % podiel na celkovom počte podmienečne zastavených vecí), zmier, ku ktorému došlo v 74 prípadoch (čo predstavuje 7,5 % podiel na celkovom počte takto skončených vecí). Konaním o dohode o vine a treste bolo v roku 2010 na úseku trestnej činnosti v doprave ukončených 894 vecí, ktorých podiel na celkovom počte takto ukončených vecí predstavuje 11,7 %, čo je oproti roku 2009 pokles o 4,87 % .

Najčastejšie sa vyskytujúcimi trestnými činmi v doprave sú ublíženie na zdraví podľa § 157 a § 158 Trestného zákona, usmrtenie podľa § 149 Trestného zákona, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona a marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Analýza tohto druhu kriminality umožňuje urobiť záver, že medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave patrí najmä porušenie základných povinností vodiča, neprimeraná rýchlosť jazdy, nedodržanie potrebnej vzdialenosti medzi vozidlami, nedanie prednosti v jazde, jazda pod vplyvom alkoholu, ale v nemalej miere aj porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 zákona o cestnej premávke.

Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že trestná činnosť tohto druhu má v roku 2010 mierne klesajúcu tendenciu, pričom pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov na úseku dopravných nehôd neboli zistené také závažné signály, ktoré by bolo potrebné zovšeobecniť v ďalšej prokurátorskej činnosti.

Vo vojenskej súčasti prokuratúry v sledovanom období bolo celkovo spáchaných 41 trestných činov v doprave. Z toho bolo stíhaných celkom 28 známych osôb, boli podané obžaloby na 13 osôb, pričom u 8 osôb bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené. Inštitút podmienečného zastavenia spolupracujúceho obvineného ani zmieru využité neboli. Ďalších 7 osôb právoplatne uzatvorilo dohodu o vine a treste a zmier bol uzavretý s 1 osobou. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce trestné činy v doprave patria trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 Trestného zákona, usmrtenie podľa § 149 Trestného zákona, neposkytnutie pomoci podľa § 177 Trestného zákona a ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa 289 Trestného zákona. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2009 bolo za trestné činy v doprave stíhaných celkom 43 osôb a v roku 2008 47. Zo štatistických údajov je zrejmé, že počet stíhaných osôb v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi má v podstate stabilizovanú úroveň a aj skladba trestnej činnosti je porovnateľná.

2.2.6. Kriminalita v Policajnom zbore

V roku 2010 bolo celkovo stíhaných 146 príslušníkov Policajného zboru, pričom obžalovaných bolo 59 osôb. Za sledované obdobie bolo trestné stíhanie u 7 osôb podmienečne zastavené, nebol využitý inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a inštitút zmieru bol využitý v jednom prípade. Trestné stíhanie osôb v 15 prípadoch skončilo dohodou o vine a treste, pričom 45 osôb bolo odsúdených.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce trestné činy patrí trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.

67

Na ilustráciu je ale potrebné konštatovať, že v roku 2009 bolo celkom stíhaných 159 príslušníkov Policajného zboru a obžalovaných bolo 80 osôb. V roku 2008 bolo stíhaných 146 osôb a obžalovaných 74 osôb.

2.2.7. Kriminalita v ozbrojených silách

V sledovanom období bolo trestne stíhaných 122 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Boli podané obžaloby proti 49 osobám. Odsúdených za toto obdobie bolo 47 osôb. Trestné stíhanie proti 27 osobám bolo podmienečne zastavené. Inštitút zmieru bol využitý v jednom prípade. V 17 prípadoch proti konkrétnym osobám bola schválená dohoda o vine a treste.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce trestné činy v ozbrojených silách je potrebné zaradiť trestný čin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 401, § 402 Trestného zákona, ďalej nasleduje trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona. Taktiež pomerne vysoký podiel tvorí trestná činnosť ublíženia na zdraví podľa § 156, § 157 Trestného zákona.

Pre porovnanie v roku 2009 bolo trestne stíhaných 185 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, boli podané obžaloby proti 75 osobám a celkovo bolo 78 osôb odsúdených. Trestné stíhanie proti 31 osobám bolo podmienečne zastavené, proti žiadnej osobe nebolo trestné konanie ukončené zmierom a v konaní proti 29 osobám bola schválená dohoda o vine a treste.

V roku 2008 bolo trestne stíhaných 269 príslušníkov ozbrojených síl, 125 osôb bolo obžalovaných, 153 bolo odsúdených.

2.2.8.Trestné činy všeobecne nebezpečné

Pre trestné činy všeobecne nebezpečné podľa VI. hlavy Trestného zákona bolo v roku 2010 spolu stíhaných 921 osôb. Oproti roku 2009 ide o pokles o 92 osôb, čo je o 9 % menej ako roku 2009. Podiel tohto druhu trestnej činnosti predstavuje 1,7 % na celkovom počte známych osôb, čo je v podiele pokles o 0,2 %.

Obžalovaných bolo 387 osôb a odsúdených 368 osôb. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania došlo v 250 prípadoch, zmierom bolo ukončených 53 vecí a dohodou prokurátora o vine a treste 587 vecí.

Medzi všeobecne nebezpečnými trestnými činmi (I. diel VI. hlavy Trestného zákona) sa najčastejšie vyskytoval trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 182 - 184/§ 286 - 288 Trestného zákona, v úmyselnej, no najmä nedbanlivostnej podobe, za ktorý bolo v roku 2010 stíhaných dovedna 211 osôb. Nasleduje trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 179-180/§ 284 – 285 Trestného zákona, za spáchanie ktorého bolo stíhaných 65 osôb a napokon trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a, § 184b/§ 294 a § 185/§ 295 Trestného zákona, so 46 stíhanými osobami.

Dominantné postavenie medzi trestnými činmi proti životnému prostrediu (II. diel VI. hlavy Trestného zákona) si udržal trestný čin pytliactva podľa § 181d/§ 310

68

Trestného zákona s celkovým počtom 411 stíhaných osôb, čo je oproti roku 2009 pokles o 59 osôb a oproti roku 2008 pokles o 6 osôb. Podstatnú časť tvorí naďalej pytliactvo v oblasti zásahov do rybárskeho práva. Zvýšil sa počet osôb stíhaných za zásahy do práva poľovníctva. Nárast počtu osôb stíhaných pre trestný čin pytliactva nevyjadruje jeho skutočný výskyt. Latencia, ktorá je pre tento trestný čin, osobitne na úseku poľovníctva, príznačná, pretrváva a mnohé signály nasvedčujú, že reálny stav tohto druhu trestnej činnosti je oveľa závažnejší. Dokumentovaný pokles neznamená reálny pokles tohto druhu kriminality, ale práve naopak, nárast latencie. Svedčí to o zníženej pozornosti a nižšej aktivite príslušníkov Policajného zboru pri odhaľovaní tohto druhu trestnej činnosti a nedostatku ich súčinnosti s orgánmi ochrany poľovníckeho a rybárskeho práva pri odhaľovaní a postihu tohto trestného činu. Opätovne sa v rozhodujúcej väčšine dokumentujú bežné spôsoby pytliactva jednotlivcov, najmä zo sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Za jednu z príčin poklesu počtu osôb stíhaných pre trestný čin pytliactva možno označiť legislatívne vymedzenie tohto trestného činu, ktoré sťažuje odhaľovaciu a rozhodovaciu činnosť najmä orgánom poľovnej a rybárskej stráže. Východisko spočíva v novele skutkovej podstaty a v legislatívnej úprave profesionálnej stráže ochrany prírody. Pri novelizácii zákona o Policajnom zbore sa predpokladá vytvorenie nového inštitútu profesionálnej Prírodnej polície, ktorá nahradí orgány dobrovoľných aktívov - stráží na všetkých úsekoch ochrany prírody.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bol zaznamenaný aj mierny pokles počtu osôb, stíhaných pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c/§ 305 Trestného zákona. V roku 2010 bolo pre tento trestný čin stíhaných celkom 100 osôb, čo je o 4 osoby menej ako v roku 2009. Skutkový rámec tejto trestnej činnosti spočíva najmä v nedovolenom výrube stromov, osobitne v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch. O príčinách poklesu tohto druhu trestnej činnosti platia vyššie uvedené závery o pytliactve. Za pozitívnu možno označiť aj skutočnosť, že v roku 2010 nedošlo k poklesu stíhania osôb (10 stíhaných osôb) pre trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, keď počet osôb stíhaných za tento druh trestnej činnosti sa v roku 2010 nezmenil a zostal na počte 10. Ide o trestný čin, ktorého latencia je v tejto oblasti trestných činov nepochybne najvýraznejšia.

Počet ostatných trestných činov zaradených v tomto diele je z hľadiska štatistických údajov zanedbateľný.

Vojenskými prokuratúrami bolo stíhaných celkom 28 osôb, z ktorých 10 osôb bolo obžalovaných pre všeobecne nebezpečné trestné činy. V roku 2010 bola 1 osoba pre takýto trestný čin odsúdená a nebol využitý žiaden inštitút iného vybavenia veci. Tento druh trestnej činnosti sa vyskytuje nielen v sledovanom období, ale aj v predchádzajúcich rokoch na vojenskej prokuratúre ojedinele.

Čo sa týka ostatných druhov trestnej činnosti je potrebné konštatovať, že na vojenskej prokuratúre nedošlo k spáchaniu trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona takého charakteru, ktoré by bolo potrebné osobitne vyhodnotiť a zovšeobecniť z hľadiska ďalšieho výkonu prokurátorského dozoru.

69

2.3. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

2.3.1. Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia vecí pred

začatím trestného stíhania

Na prokuratúrach v Slovenskej republike bol nápad v roku 2010 spolu 24 422 trestných oznámení, čím došlo k miernemu poklesu trestných oznámení oproti roku 2009, a to o 689 oznámení (v roku 2009 predstavoval nápad spolu 25 111 trestných oznámení), ale aj tak je to v porovnaní s rokom 2008 o 2 718 oznámení viac (v roku 2008 predstavoval nápad 21 704 trestných oznámení).

Všetky krajské prokuratúry, okrem Krajskej prokuratúry Žilina, zaznamenali pokles trestných oznámení v roku 2010 oproti roku 2009.

Najviac trestných oznámení bolo zaznamenaných v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava - 4 891 trestných oznámení (20,02 %), čo je o 75 oznámení menej ako v roku 2009 a v obvode Krajskej prokuratúry Prešov - 3 347 trestných oznámení (13,70 %), čo je o 127 trestných oznámení menej ako v roku 2009.

Najmenej trestných oznámení bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín - 1 915 trestných oznámení (7,84 %), čo je o 5 trestných oznámení menej ako v roku 2009.

Najväčší pokles trestných oznámení v porovnaní s rokom 2009, kedy napadlo 3 372 trestných oznámení, zaznamenala Krajská prokuratúra Trnava, a to o 214 trestných oznámení menej (v roku 2010 teda napadlo 3 158 trestných oznámení).

Len v obvode Krajskej prokuratúry Žilina došlo k nárastu trestných oznámení o 133 oznámení (v roku 2010 napadlo 2 854 trestných oznámení) oproti roku 2009, kedy bolo zaznamenaných 2 721 trestných oznámení.

Trestné oznámenia sa vždy posudzujú podľa obsahu a aj v roku 2010 ich podávali predovšetkým poškodení, a to najmä fyzické osoby, pričom prevažovali oznámenia o majetkovej trestnej činnosti, ale aj o podozrení zo spáchania trestnej činnosti násilného charakteru a oznámenia o trestnom čine zanedbania povinnej výživy. Právnické osoby podávali trestné oznámenia predovšetkým pre podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu, úverového podvodu a sprenevery. V menšom počte trestné oznámenia doručili na prokuratúry a políciu aj iné subjekty (napr. kontrolné orgány, sociálna poisťovňa, daňové úrady).

Spôsob vybavenia trestných oznámení na prokuratúre bol aj v uplynulom roku taký, že prokurátori spravidla využívali oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 198 odsek 1 Trestného poriadku a oznámenia odovzdávali na vybavenie vecne a miestne príslušným policajtom, a to aj s prípadným pokynom na zabezpečenie doplnenia oznámenia podľa § 196 odsek 2 Trestného poriadku a následného rozhodnutia o oznámení pre podozrenie zo spáchania trestného činu, resp. s pokynom na začatie trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku pre konkrétny trestný čin.

V prípade, ak z obsahu trestného oznámenia podaného na prokuratúre nevyplývali žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, prokurátori

70

rozhodli niekedy priamo o odmietnutí týchto trestných oznámení podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku za predpokladu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku alebo na postup podľa § 197 odsek 1 písmeno a/ až písmeno c/ alebo odsek 2 Trestného poriadku.

Z hľadiska spôsobu vybavenia trestných oznámení na prokuratúre v roku 2010

- podľa § 197 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku bolo vybavených 72 vecí,

- podľa § 197 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku bola vybavených 7 vecí,

- podľa § 197 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku bolo vybavených 16 vecí,

- podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku bolo vybavených 370 vecí,

- podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku boli vybavené 3 veci.

Využívajúc oprávnenia prokurátorov v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania prokurátori sledujú aj to, či policajt do 30 dní od doručenia trestného oznámenia začne trestné stíhanie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku alebo postupuje v zmysle § 197 odsek 1 Trestného poriadku, resp. ustanovenia § 197 odsek 2 Trestného poriadku (§ 196 odsek 2 veta prvá Trestného poriadku). Poverení príslušníci Policajného zboru a aj vyšetrovatelia Policajného zboru pri vybavovaní trestných oznámení konajú často pomaly a túto lehotu (aj keď ide o poriadkovú lehotu) vo viacerých prípadoch nedodržujú. Najčastejšou argumentáciou policajtov je nedostatočné personálne obsadenie polície a s tým súvisiaca neúmerná zaťaženosť jednotlivých policajtov, výmeny riadiacich pracovníkov na jednotlivých zložkách polície, nedostatočné technické vybavenie polície a množstvo inej činnosti, ktorú musia policajti vykonávať, čo však prokurátor už nedokáže ovplyvniť.

Treba však poukázať aj na to, že pri dopĺňaní neúplných trestných oznámení existujú aj iné vonkajšie aspekty, ktoré ovplyvňujú zachovanie 30 dňovej lehoty, na ktoré orgány polície a ani orgány prokuratúry nemajú žiadny vplyv. Ide spravidla o potrebu predvolania a vypočutia oznamovateľa alebo osoby, ktorú na základe trestného oznámenia je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin (v jednotlivých prípadoch aj viac osôb) a o potrebu vyžiadania písomných podkladov od oznamovateľa alebo inej osoby alebo orgánu, ktoré nie sú týmito osobami vždy na prvýkrát rešpektované z rôznych dôvodov a preto tieto treba aj niekoľkokrát opakovať. Vyskytujú sa aj prípady, kedy prieťahy v konaní a kvalita práce policajtov sú subjektívneho charakteru a hoci zo strany prokurátorov je ochota k spolupráci a snaha pomôcť vyšetrovateľom Policajného zboru a najmä povereným príslušníkom Policajného zboru zorientovať sa v problematike (aj neformálnymi konzultáciami), často sa nemožno vyhnúť uplatneniu príslušných procesných oprávnení prokurátora a nekvalitné rozhodnutia rušiť.

Naďalej v mnohých prípadoch aj pri zachovaní 30 dňovej lehoty od prijatia trestného oznámenia boli rozhodnutia policajtov vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo má za následok prijatie opatrení zo strany príslušných prokurátorov na odstránenie nezákonného stavu, ako aj podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam policajtov, prípadne iných podaní zo strany dotknutých osôb.

71

V sledovanom období napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 757 trestných oznámení. Pre porovnanie v roku 2009 to bolo 747 trestných oznámení a v roku 2008 to bolo 716 trestných oznámení. Z uvedeného je zrejmé, že nápad trestných oznámení je približne vyrovnaný. Rovnako vybavenosť je podobná ako v predchádzajúcich rokoch, pričom najviac sa pri vybavovaní trestných oznámení postupovalo podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku.

2.3.2.Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe

vybavenia veci v prípravnom konaní

V prípravnom konaní prokuratúra zaevidovala v roku 2010 celkom 101 016 nových vecí, čo predstavuje pokles oproti roku 2009 o 11 047 a oproti roku o 18 137 vecí.

Z celkového počtu 114 983 skončených trestných vecí bolo skončené trestné stíhanie proti 53 557 osobám. Z nich bolo 9 185 žien a 4 050 mladistvých. Rovnaký údaj predstavoval v roku 2008 celkom 6 950 žien a v roku 2009 7 515 žien. Mladistvých bolo v roku 2008 stíhaných celkom 4 911 a v roku 2009 bolo stíhaných 4 552 mladistvých.

Z celkového počtu vybavených vecí prebiehalo vyšetrovanie o zločinoch (§ 200 odsek 1 Trestného poriadku) a o prečinoch, ak bol obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody, alebo na pozorovaní v zdravotníckom zariadení (§ 200 odsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku) alebo, ak bolo nariadené prokurátorom (§ 200 odsek 2 písmeno b/ Trestného poriadku) v 32 540 veciach, čo je v porovnaní s rokom 2009 nárast o 11 vecí a v porovnaní s rokom 2008 nárast o 3 633 vecí.

V skrátenom vyšetrovaní bolo v roku 2010 ukončených 82 443 vecí, čo je oproti roku 2009 pokles o 4 258 vecí a oproti roku 2008 pokles o 11 865 vecí.

Postupom podľa § 204 Trestného poriadku v tzv. super-skrátenom vyšetrovaní bolo v roku 2010 ukončených 1994 vecí, čo je oproti roku 2009 nárast o 657 vecí a oproti roku 2008 nárast o 737 vecí.

Postúpením veci podľa § 214 Trestného poriadku bolo ukončených 4 146 vecí, čo je oproti roku 2009 pokles o 168 vecí a oproti roku 2008 pokles o 390 vecí.

Zastavením trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku bolo ukončených celkom 18 421 vecí, v roku 2009 19 146 vecí a v roku 2008 18 686 vecí.

Prerušením trestného stíhania podľa § 228 Trestného poriadku bolo ukončených 47 047 vecí, v roku 2009 to bolo 50 888 vecí a v roku 2008 až 55 058 vecí.

V roku 2010, rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, sa nevyskytol prípad prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 228 odsek 3 Trestného poriadku.

72

Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku bol v roku 2010, rovnako ako v predchádzajúcom roku, použitý voči jednej osobe. V roku 2008 tento inštitút použitý nebol.

K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku došlo celkove voči 4 277 osobám, oproti roku 2009, kedy bolo takto zastavených 4 207 konaní a oproti roku 2008, kedy bolo takto zastavené trestné stíhanie voči 4 452 obvineným.

K zmieru a následnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku došlo v 991 veciach, v roku 2009 v 1 032 veciach a v roku 2008 v 971 veciach.

Prokurátori podali celkom 26 653 obžalôb na 30 920 obvinených, z toho v skrátenom konaní 1 994 obžalôb. Tento stav je v podstate vyrovnaný s predchádzajúcimi rokmi, v roku 2009 bolo podaných 26 908 obžalôb na 32 266 osôb a v roku 2008 to bolo 24 826 obžalôb na 30 070 osôb.

Podľa evidencie prokuratúry súdy schválili v roku 2010 celkom návrhy na dohodu o vine a treste v 7 206 veciach, v roku 2009 v 6 253 veciach a v roku 2008 v 5 455 veciach. Nárast počtu tejto formy ukončenia trestného stíhania je zjavný.

V roku 2010 napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 710 vecí, čo je porovnateľné s rokom 2009, kedy napadlo 703 vecí. V roku 2008 napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 976 vecí.

V priebehu roku 2010 bolo skončené trestné stíhanie v 732 trestných veciach proti 395 osobám. V roku 2009 bolo skončené trestné stíhanie v 861 veciach, proti 391 osobám a v roku 2008 to bolo proti 475 osobám.

Počet vybavených vecí, kde prebehlo:

- vyšetrovanie o zločinoch (§ 200 odsek 1 Trestného poriadku) a o prečinoch, ak je

obvinený vo väzbe, vo výkone trestu alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave

(§ 200 odsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku) bolo vykonávané celkom v 182

veciach,

- skrátené vyšetrovanie bolo vykonávané v 552 veciach,

- super skrátené vyšetrovanie nebolo využité a taktiež nebolo využité ani

v predchádzajúcich rokoch.

V priebehu sledovaného obdobia bolo vo vojenskej súčasti prokuratúry podľa § 214 Trestného poriadku postupované u 17 osôb, v roku 2009 to bolo u 31 osôb a v roku 2008 u 23 osôb.

K zastaveniu trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku došlo u 29 osôb. V roku 2009 bolo zastavené trestné stíhanie proti 40 osobám a v roku 2008 bolo zastavené trestné stíhanie proti 50 osobám.

73

Prerušenie trestného stíhania podľa § 228 odsek 2 Trestného poriadku bolo vykonané proti 6 osobám, rovnako ako v roku 2009. V roku 2008 to bolo voči 17

osobám. Podľa § 228 odsek 3 Trestného poriadku nebolo postupované proti žiadnej osobe a to ani v predchádzajúcich rokoch. Rovnako nebol v roku 2010 ani v predchádzajúcich rokoch vyžitý inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku prokurátori využili v sledovanom období celkom u 36 osôb, v roku 2009 aj 2008 to bolo u 41 osôb.

Zmierom a zastavením trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku bola ukončená jedna vec a to na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava. Rovnako tomu bolo aj v roku 2009. V roku 2008 boli takto vybavené 2 veci.

Obžaloba bola podaná proti 130 osobám. V roku 2009 to bolo proti 190 osobám a v roku 2008 proti 217 osobám.

Prokurátori uzavreli dohody o vine a treste s 33 osobami. Súdy schválili 32 takýchto dohôd. V roku 2009 bolo uzavretých 43 dohôd a v roku 2008 71 dohôd. V roku 2009 súdy schválili 26 dohôd o vine a treste a v roku 2008 ich bolo 72.

2.3.3.Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní

vo vyhodnocovanom období

Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplýva z článku 149 Ústavy Slovenskej republiky.

Počet previerok vyšetrovacích spisov prokurátormi sa oproti minulému roku v roku 2010 výrazne zvýšil. Kým v roku 2009 bolo vykonaných 43 474 takýchto previerok, v roku 2010 to bolo 46 644 previerok. Pre porovnanie v roku 2008 bolo vykonaných 38 912 previerok.

V minulom roku bolo prokurátormi vydaných celkom 19 291 pokynov, čím pokračuje pokles uplatňovania tohto druhu oprávnenia oproti predchádzajúcim rokom (2009 - 20 655 a v roku 2008 - 24 223 pokynov). Oproti tomu pokračuje nárast počtu vrátených vecí na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. V roku 2010 bolo vrátených 6 776 vecí, v roku 2009 to bolo 6 081 vecí a v roku 2008 5 744 vecí. Prokurátori vo vyhodnocovanom období zrušili 3 171 policajných rozhodnutí. Pre porovnanie v roku 2009 bolo zrušených 3 847 rozhodnutí a v roku 2008 4 049 rozhodnutí. Prokurátori sa zúčastnili na 3 171 vyšetrovacích úkonoch, čo je približne o tretinu vyšší počet ako v predchádzajúcich rokoch (2009 - 2 174, 2008 - 2 157). V rámci využívania dozorových oprávnení prokurátori v roku 2010 odňali 210 vecí policajtovi a prikázali ich na konanie inému policajtovi (v roku 2009 to bolo 227 vecí a v roku 2008 153 vecí) a nariadili vykonať vyšetrovanie v 328 veciach (v roku 2009 v 232 veciach a v roku 2008 v 309 veciach).

Pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní rozhodovali prokurátori celkom o 12 856 sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam

74

policajtov (v roku 2009 vydali takýchto rozhodnutí 10 609 a v roku 2008 11 044), z ktorých zamietli 10 918 sťažností (2009 - 9 193, 2008 - 9 489), z toho:

- podľa § 193 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku 97 sťažností (2009 - 50,

2008 - 47),

- podľa § 193 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku 1 227 sťažností (2009- 1 042,

2008 - 1 154),

- podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku 9 594 sťažností (2009 – 8 101,

2008 - 8 288)

a vyhoveli 1 938 sťažnostiam (2009 - 1 416, 2008 - 1 555), z toho:

- podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku 91 sťažnostiam (2009 – 72,

2008 - 51),

- podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku 1 847 sťažnostiam (2009

- 1 344, 2008 - 1 504).

Využívaním oprávnení uvedených v § 230 odsek 2 Trestného poriadku prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a realizáciou týchto oprávnení účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania a zistené nedostatky a pochybenia bezodkladne odstraňujú. Získané poznatky dokumentujú, že najúčinnejšími oprávneniami sú previerky spisov, písomné pokyny k ďalšiemu priebehu vyšetrovania, ako aj účasť prokurátorov na rozhodujúcich úkonoch, či zrušovanie nezákonných a nedôvodných rozhodnutí policajtov.

V roku 2010 bolo podaných 2 750 návrhov na vzatie obvinených do väzby, čo je o 532 návrhov menej ako v roku 2009. V roku 2008 bolo podaných 3 535 takýchto návrhov. Úspešnosť podaných návrhov bola 71,9 % (1 979 súdom akceptovaných návrhov). V roku 2009 bola úspešnosť na úrovni 76,8 % a v roku 2008 to bolo 75,7 %. Proti nevyhoveniu návrhov na vzatie obvinených do väzby podali prokurátori 15 sťažností, z ktorých súdy akceptovali 4. Úspešnosť sťažností je teda 26,6 %. V roku 2009 bola úspešnosť 32,8 % a v roku 2008 43, 1%. Do tohto ukazovateľa sa však premieta a ovplyvňuje ho využívanie inštitútu § 204 Trestného poriadku. Ide o tzv. super skrátené vyšetrovanie, kedy prokurátor spolu s obžalobou podáva súdu aj návrh na vzatie obvineného do väzby, pričom nie vždy prichádza do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Po dosiahnutí účelu uvedeného typu konania prokurátor v takomto prípade sťažnosť proti prepusteniu obvineného z väzby nepodáva.

Vo vyhodnocovanom období bolo podaných 949 návrhov prokurátora na vydanie príkazu na zatknutie. Súdom bolo v minulom roku akceptovaných 740 návrhov, čo je úspešnosť 77,9 %. V roku 2009 bola úspešnosť 88,1 % (z 1 126 návrhov bolo akceptovaných 992) a v roku 2008 bola úspešnosť 91,4 % (z 1 484 návrhov bolo súdom akceptovaných 1 356).

75

Údaje o využívaní prostriedkov podľa štvrtého až šiesteho dielu IV. hlavy a podľa V. hlavy Trestného poriadku:

Prostriedky prokurátorského dozoru uvedených hláv Trestného poriadku sú využívané v rámci prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, resp. ako informačno-technických prostriedkov. Podľa štatistického prehľadu je uplatňovanie sledovaných prostriedkov na ustálenom stave. Najviac využívanými a zrejme aj najúčinnejšími pre dokazovanie v trestnom konaní sú domové prehliadky a odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

rok

2008

2009

2010

Vydanie a odňatie veci (§ 89, § 91)

20

18

3

Zaistenie peňažných prostriedkov (§ 59)

12

24

23

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov (§ 96)

0

0

0

počet návrhov

864

642

668

Domová prehliadka (§ 100)

z toho úspešných

840

596

561

Prehliadka iných priestorov a pozemkov (§ 101)

252

292

434

Vstup do obydlia (§ 103 - § 105)

32

40

0

Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok (§ 108 - § 110)

3

1

2

Kontrolovaná dodávka (§ 111)

0

0

1

Predstieraný prevod (§ 112)

8

8

5

Sledovanie osôb a vecí (§ 113)

107

89

76

počet návrhov

53

36

37

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (§ 114)

z toho úspešných

48

35

31

počet návrhov

2964

2615

2938

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 115 - § 116)

z toho úspešných

2561

2222

2494

počet návrhov

16

12

23

Použitie agenta (§ 117)

z toho úspešných

15

9

17

Porovnanie údajov v informačných systémoch (§ 118)

0

0

1

Zo štatistického prehľadu je zrejmé, že používanie sledovaných prostriedkov má svoje štandardné využitie pri zabezpečovaní dôkazov v trestnom konaní. Významným návrhovým oprávnením a teda aj dôkazným prostriedkom je uplatňovanie ustanovenia § 100 Trestného poriadku – domová prehliadka, pričom akceptovanie podaných návrhov súdom v roku 2010 bolo 83,9 % a v porovnávanom období predchádzajúcich dvoch rokov sa pohybuje nad 90 %. Návrhy na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov sú súdmi akceptované na úrovni viac ako 80 % (v roku 2010 - 83,7 %, v roku 2009 - 97,2 %, v roku 2008 - 90,6 %). Prehľad o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky zahŕňa aj počet oznámených údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, pričom akceptovanie návrhov zo strany súdov na úrovni blížiacej sa 85 % svedčí o efektivite využívania tohto inštitútu na realizáciu takto získaných

76

dôkazov v trestnom konaní. Sledovanie osôb a vecí podľa § 113 Trestného poriadku a použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku sú využívané štandardne najmä pri odhaľovaní zločinov. Úspešnosť podaných návrhov prokurátora na použitie agenta bola v roku 2010 73,9 % a za povšimnutie stojí nárast využitia tohto inštitútu oproti rokom 2008 a 2009. Je namieste uviesť, že dôkazné prostriedky získané podľa IV. resp. V. hlavy Trestného poriadku slúžia na odhaľovanie a postih najzávažnejších foriem trestnej činnosti. Činnosť prokurátora pri uplatňovaní týchto prostriedkov je zo zákona nezastupiteľná.

V sledovanom období prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry vykonali celkom 2010 previerok vyšetrovacích spisov. Pre porovnanie v roku 2009 v sledovanom období prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry vykonali celkom 2 850 previerok vyšetrovacích spisov a v roku 2008 vykonali 3 275 previerok.

V roku 2010 bolo celkom vydaných 1 999 písomných pokynov prokurátora, v roku 2009 vydali 2 181 pokynov. V roku 2008 bolo celkom vydaných 2 550 písomných pokynov.

Podľa § 230 odsek 2 písmeno d/ Trestného poriadku bolo celkom vrátených na doplnenie 27 vyšetrovacích spisov. V roku 2009 bolo celkom vrátených na doplnenie 29 vecí a v roku 2008 bolo vrátených 43 vecí.

V 10 veciach bolo podľa § 230 odsek 2 písmeno e/ Trestného poriadku zrušené rozhodnutie policajtov. V roku 2009 bolo zrušené rozhodnutie policajtov v 12 veciach a v roku 2008 tomu tak bolo v 25 veciach.

Prokurátori sa zúčastnili na 218 vyšetrovacích úkonoch. V roku 2009 sa prokurátori zúčastnili na 255 úkonoch a v roku 2008 to bolo na 371 úkonoch.

V sledovanom období prokurátori pri rozhodovaní o sťažnostiach rozhodli takto:

- v troch prípadoch rozhodovali podľa § 193 odsek 1 písmeno a/ Trestného

poriadku, pričom v roku 2009 to nebola žiadna vec,

- podľa § 193 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku prokurátori vojenskej

prokuratúry rozhodovali celkom v 17 veciach,

- podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku bolo celkom rozhodnutých

189 vecí,

- prokurátori v zmysle § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku vyhoveli

4 podaným sťažnostiam,

- v zmysle § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku prokurátor vojenskej

súčasti prokuratúry vyhovel celkom v 8 podaných sťažnostiach.

V 3 veciach bola vec odňatá policajtovi a prikázaná inému policajtovi podľa § 230 odsek 2 písmeno f/ Trestného poriadku, v roku 2009 bola vec odňatá policajtovi a prikázaná inému policajtovi v 4 veciach a v roku 2008 v 9 veciach.

Nariadené vyšetrovanie bolo v sledovanom období v 6 prípadoch. V roku 2009 bolo nariadené vyšetrovanie v 12 veciach a v roku 2008 to bolo 24 veciach.

77

V sledovanom období boli vydané celkom 3 návrhy na vydanie príkazu na zatknutie. Neúspešné boli 2 návrhy. V roku 2009 bolo vydaných 11 návrhov na vydanie príkazu na zatknutie a v roku 2008 bolo vydaných 10 návrhov na vydanie príkazu na zatknutie.

V sledovanom období bolo vydaných celkom 5 návrhov na vydanie príkazu na vzatie do väzby, z toho 3 úspešné. V roku 2009 bolo podaných 22 návrhov, z toho bolo 17 úspešných a v roku 2008 16 návrhov, z toho 14 úspešných.

V sledovanom období nebolo postupované podľa § 89 a § 91 Trestného poriadku. V roku 2009 to bolo v 2 prípadoch a v roku 2008 v 9 prípadoch.

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov podľa § 96 Trestného poriadku, ako aj zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku nebolo realizované ani v jednom prípade. Rovnako tomu bolo aj v roku 2009. V roku 2008 bol tento inštitút využitý 2- krát.

Na domovú prehliadku podľa § 100 Trestného poriadku boli podané 4 návrhy, z ktorých boli všetky akceptované súdom. V roku 2009 bolo podaných 17 návrhov, ktoré boli taktiež akceptované a v roku 2008 bolo celkom podaných 7 návrhov, pričom všetky boli akceptované.

Na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku bolo celkom vydaných 17 rozhodnutí. V roku 2009 bolo vydaných 8 rozhodnutí a v roku 2008 bolo vydaných 5 rozhodnutí.

Sledovanie osôb a vecí bolo využité v 7 prípadoch. V roku 2009 bol tento inštitút využitý v 14 veciach a v roku 2008 to bolo v 1 veci.

Na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku bolo podaných celkom 35 návrhov, z ktorých 34 bolo akceptovaných súdom. V roku 2009 bolo podaných 23 návrhov, z ktorých 18 bolo akceptovaných a v roku 2008 bolo podaných 10 návrhov, pričom všetky boli akceptované.

Podľa § 115 a § 116 Trestného poriadku bolo podaných celkom 74 návrhov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom 71 bolo súdom akceptovaných. V roku 2009 bolo podaných celkom 102 návrhov, pričom z týchto bolo súdom akceptovaných 98 a v roku 2008 bolo podaných 207 návrhov a súdom bolo akceptovaných 190 návrhov.

V 9 prípadoch bol daný návrh na použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku, pričom z týchto boli všetky návrhy akceptované. V roku 2009 bolo podaných 5 návrhov, ktoré boli všetky akceptované. V roku 2008 bolo podaných 6 návrhov, z ktorých bolo 5 akceptovaných.

Ustanovenie § 118 Trestného poriadku, teda porovnávanie údajov v informačnom systéme, nebolo využité ani v jednom prípade a to ani v minulých rokoch.

78

2.3.4. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru, spolupráca s inými orgánmi

Rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie a vyhodnotenie rýchlosti prípravného konania je dĺžka trvania trestného konania od začatia trestného stíhania do samotného rozhodnutia v prípravnom konaní. Zo zabezpečených štatistických údajov vyplýva, že v porovnaní s minulým rokom došlo k niektorým zmenám v dĺžke konania v trestných veciach od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom alebo po predloženie spisu s návrhom na podanie obžaloby, prípadne iné meritórne rozhodnutie. Počet vecí ukončených do jedného mesiaca stúpol o viac ako jednu polovicu, pričom výraznejšie u známych páchateľov, ktorých počet stúpol o viac ako tri a pol násobok. K zmene došlo aj u vecí ukončených do 6 mesiacov, ktorých počet celkovo približne o 25% poklesol, pričom u neznámych páchateľov počet ukončených vecí poklesol asi o 30 %. Počet vecí ukončených do 1 roka taktiež poklesol, výraznejšie u známych páchateľov (30%). V ukončení starších trestných vecí, ktoré majú nízky podiel na celkovom počte ukončených vecí, boli tiež zaevidované výraznejšie zmeny. Konkrétne v trestných veciach nad 10 rokov u známych páchateľov počet ukončených vecí vzrástol viac ako o päťnásobok.

Dĺžka konania v spolupráci s orgánmi Policajného zboru

Počet vecí ukončených v roku 2010 od začatia trestného stíhania do meritórneho ukončenia veci policajtom, prípadne do predloženia návrhu na meritórne rozhodnutie prokurátorovi :

do 1 mesiaca - 32 103

do 6 mesiacov - 50 685

do 1 roka - 13 900

do 5 rokov - 14 175

do 10 rokov - 1 844

nad 10 rokov - 2 276

spolu: 114 983

z toho známi páchatelia:

do 1 mesiaca - 21 958

do 6 mesiacov - 20 132

do 1 roka - 4 591

do 5 rokov - 5 641

do 10 rokov - 830

nad 10 rokov - 2 157

spolu: 55 309

z toho neznámi páchatelia:

do 1 mesiaca - 10 145

do 6 mesiacov - 30 553

do 1 roka - 9 309

do 5 rokov - 8 534

do 10 rokov - 1 014

nad 10 rokov - 119

spolu: 59 674

79

Spolupráca s orgánmi polície je do značnej miery ovplyvnená dlhodobo pretrvávajúcimi nepriaznivými faktormi, ktoré významným spôsobom negatívne zasahujú do priebehu vyšetrovania.

Prieťahy spôsobuje predovšetkým vysoká zaťaženosť a rozpracovanosť vecí, poddimenzovaný personálny stav vyšetrovateľov a poverených príslušníkov Policajného zboru, pomerne veľká fluktuácia policajtov a s tým spojený aj nedostatok praktických skúseností počas krátkej vyšetrovateľskej praxe. Tieto skutočnosti ovplyvňujú aj časté zmeny v osobách policajtov, realizujúcich konkrétnu trestnú vec, nakoľko dochádza k prerozdeľovaniu vyšetrovacích spisov v neskončených trestných veciach, čo si vyžaduje ďalší čas na opätovné naštudovanie často rozsiahleho vyšetrovacieho materiálu novým vyšetrovateľom. Samotné vyšetrovanie, ako aj výkon dozoru prokurátora, je týmto výrazne sťažený.

Z pohľadu prokuratúry pretrvávajúcim dlhodobým problémom, ktorý má výrazný vplyv aj na dĺžku prípravného konania, je, že práve policajti spôsobujú svojim konaním značné a neopodstatnené prieťahy, ktoré nemožno akceptovať. Najmä ide o nedôsledné plnenie konkrétnych pokynov prokurátorov v jednotlivých veciach a nedodržiavanie lehôt stanovených prokurátormi. Zaznamenané boli aj prípady ignorovania viacerých pokynov prokurátora, pričom policajti často reagujú až na signalizácie zo strany prokuratúry, ktoré sú zasielané do rúk nadriadeným orgánom policajta. Pomerne často policajti nerešpektujú 48 hodinovú lehotu na predloženie uznesenia prokurátorovi, oneskorene predkladajú vyšetrovacie spisy na rozhodovanie o podaných sťažnostiach alebo predkladajú neúplné spisy.

Podstatným a dlhodobým aspektom, negatívne ovplyvňujúcim dĺžku prípravného konania, je najmä nedostatok praktických skúseností a nedostatočná znalosť trestnoprávnych predpisov policajtmi. V tejto súvislosti možno poukázať na nedostatočne vypracovaný systém vzdelávania a absenciu samovzdelávania. Prokurátori sú v takýchto prípadoch nútení nahrádzať činnosť policajtov, musia dávať policajtom pokyny na opakovanie už vykonaných nezákonných procesných úkonov, a to aj v súvislosti s rozhodovacou činnosťou policajtov a mnohokrát tiež vrátiť vec na doplnenie vyšetrovania podľa § 230 odsek 2 písmeno d) Trestného poriadku. Kvalita rozhodnutí policajtov je nie ojedinele na veľmi nízkej úrovni, ich rozhodnutia často nespĺňajú základné náležitosti vyžadované Trestným poriadkom a musia byť zo strany prokurátorov zrušené. Aj takýto postup predlžuje v konečnom dôsledku prípravné konanie.

Predkladanie podnetov na podanie návrhu na väzbu je ďalšou problémovou oblasťou. Pri podávaní týchto podnetov policajti často nevyhodnocujú skutočnosť, či vôbec v daných konkrétnych prípadoch existuje niektorý z dôvodov väzby, nehovoriac o materiálnom znaku väzby. V rezorte prokuratúry boli zaznamenané také podnety policajtov, ktoré nevyhodnocujú skutočnosti, v ktorých vidia dôvody väzby, sú alibistické a skutočnosti uvádzané policajtmi často vôbec nezodpovedajú dôkazom obsiahnutým v spisovom materiáli, pohybujú sa skôr v rovine domnienok. Tiež je potrebné uviesť, že podnety sú zo strany polície často podávané ku koncu 48 hodinovej lehoty, čo neumožňuje prokurátorovi dôsledne vyhodnotiť spis a riadne vypracovať návrh. Vyskytli sa aj prípady, keď vedenie Policajného zboru prezentuje výsledky svojej práce tak, že do masovokomunikačných prostriedkov, najmä cestou televízie, oznamujú ako veľké úspechy už samotné zadržanie osôb, ktoré častokrát

80

nemajú ani procesné postavenie obvinených s tým, že sa snažia vytvoriť silný tlak na následné rozhodovanie prokurátora pri hodnotení zákonnosti samotného obvinenia, ako aj dôvodov na podanie návrhu na vzatie do väzby, v neposlednom rade vytvárajú tlak aj na súd.

Rýchlosť a plynulosť prípravného konania je v mnohých prípadoch negatívne ovplyvnená nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania, avšak vypracovávanie znaleckých posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v nie výnimočných prípadoch až v ročných termínoch, je z časového hľadiska neprijateľné. Medzi frekventované opakujúce sa objektívne príčiny neúmernej dĺžky prípravného konania patria aj nevybavené dožiadania slovenských orgánov o právnu pomoc v cudzine. V neposlednom rade dĺžku prípravného konania negatívne ovplyvňuje nedisciplinovaný prístup obvinených a obhajcov, ale aj svedkov a poškodených k účasti na úkonoch v trestnom konaní, ktorí svoju neúčasť často aj opakovane ospravedlňujú, neúspešné predvádzanie obvinených a realizácia vydaných príkazov na zatknutie.

Ohľadom spolupráce s inými orgánmi (daňové úrady, bankové inštitúcie, obecné úrady, mestská polícia a pod.) nie sú zo strany okresných prokuratúr v obvodoch jednotlivých krajských prokuratúr zaznamenané výraznejšie problémy, o ktorých by bolo potrebné sa zmieňovať.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie čoraz častejšie prichádza k medzinárodnej spolupráci s policajnými orgánmi. Prokuratúra v rámci vybavovania agendy právneho styku s cudzinou pravidelne priamo spolupracuje predovšetkým s prezidiálnymi útvarmi polície Slovenskej republiky. Ide o súčinnosť s Úradom medzinárodnej policajnej spolupráce, do ktorého sú začlenené národné ústredne Interpol, Europol, SIRENE. Tieto útvary poskytovali súčinnosť predovšetkým v oblasti extradícií, konaní o Európskom zatýkacom rozkaze a v neposlednom rade na požiadanie zabezpečovali informácie operatívneho charakteru, nevyhnutné na ďalšie postupy pri vybavovaní žiadostí o právnu pomoc. Ďalšími organizačnými zložkami Prezídia Policajného zboru, podieľajúcimi sa na vybavovaní dožiadaní boli Odbor pátrania a kriminalisticko - technických činností, Spravodajská jednotka finančnej polície, Národná protidrogová jednotka a Úrad zvláštnych policajných činností. Spolupráca s uvedenými zložkami bola na veľmi dobrej úrovni, problémové otázky sa riešili bezprostrednou komunikáciou medzi riadiacimi pracovníkmi.

Ako veľmi dobrú hodnotíme aj spoluprácu s policajnými pridelencami Slovenskej republiky v cudzine, ktorí doposiaľ vždy, na základe dožiadania generálnej prokuratúry, aktívne prispeli k realizácii dožiadaní, či doručovaní písomností.

V roku 2009 bol na generálnej prokuratúre zriadený odbor osobitného určenia, ktorý vykonáva dozor v najzávažnejších trestných veciach. Pri svojej práci výrazne využíva spoluprácu s policajnými orgánmi, najmä s príslušníkmi špecializovaných útvarov Policajného zboru - Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru a Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru. Spolupráca je vysoko profesionálna a korektná.

81

Príkladom takejto spolupráce medzi prokurátormi odboru osobitného určenia a príslušníkmi Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odboru Stred v Banskej Bystrici (zaradenými do špecializovaného tímu zriadenému ad hoc) je trestná vec Mikuláša Černáka, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 10. novembra 2009, spisovej značky 3 T 23/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 22. septembra 2010, spisovej značky 6 To 6/2010 odsúdený pre šesť skutkov právne kvalifikovaných ako opakovací trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/, c/, f/, h/ Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. (ďalej len „Trestný zákon“), spáchaný sčasti ako samostatným páchateľom podľa § 9 odsek 1 Trestného zákona a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona, na súhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doživotie. Mikuláš Černák vykonáva trest v tretej nápravnovýchovnej skupine, v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave.

Na vojenských prokuratúrach bola v sledovanom období dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom alebo po predloženie spisu prokurátorovi v trestných veciach neznámych páchateľov v trvaní do 1 mesiaca v 10 veciach, do 6 mesiacov to bolo v 110 veciach, do 1 roka v 93 veciach, do 5 rokov v 29 veciach.

Dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci vojenským policajtom alebo po predloženie veci prokurátorovi v trestných veciach neznámych páchateľov poverenými príslušníkmi vojenskej polície bola nasledovná: do 1 mesiaca to boli 4 veci, do 6 mesiacov išlo o 53 vecí, do 1 roka to bolo 24 vecí a do 5 rokov išlo o 8 vecí.

V trestných veciach známych páchateľov, v ktorých konali policajti, teda orgány Policajného zboru a inšpekcia ministra vnútra bolo v lehote do 1 mesiaca ukončených 16 vecí, do 6 mesiacov bolo ukončených 188 vecí, do 1 roka 68 vecí, do 5 rokov bolo ukončených 28 vecí.

Poverení príslušníci vojenskej polície za sledované obdobie vo veciach známych páchateľov ukončili celkom 89 vecí, z toho 2 veci do jedného mesiaca, 61 vecí do 6 mesiacov, 19 vecí do 1 roka, 7 vecí do 5 rokov.

2.3.5. Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe

vybavení vecí v konaní pred súdom

V roku 2010 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 31 367 osôb, čo predstavuje 90,31 % z počtu súdených obžalovaných (34 731 osôb) v roku 2010. V porovnaní s rokom 2009 (24 160 odsúdených) bol zaznamenaný nárast v počte odsúdených o 7 207 osôb (o 29,83 %) a v porovnaní s rokom 2008 (23 004 odsúdených) nárast o 8 363 osôb (o 36,35 %).

Z celkového počtu súdených obžalovaných v roku 2010 bolo oslobodených 987 osôb (2,84 %). V porovnaní s rokom 2009 (1 370 oslobodených) bol zaznamenaný pokles v počte oslobodených o 383 osôb (o 27,96 %) a v porovnaní s rokom 2008 (1 305 oslobodených) pokles o 318 osôb (o 24,37 %).

82

Súdy oslobodili spod obžaloby podľa § 285 Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), resp. podľa § 226 Trestného poriadku (zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov):

• podľa písmena a/ - 162 osôb (16, 41 % zo všetkých oslobodených osôb),

• podľa písmena b/ - 189 osôb (19, 15 % zo všetkých oslobodených osôb),

• podľa písmena c/ - 120 osôb (12, 16 % zo všetkých oslobodených osôb),

• podľa písmena d/ - 17 osôb ( 1, 72 % zo všetkých oslobodených osôb),

• podľa písmena e/ - 488 osôb (49, 44 % zo všetkých oslobodených osôb),

• podľa písmena f/ - 11 osôb ( 1, 12 % zo všetkých oslobodených osôb).

Právne dôvody oslobodenia obžalovaných súdmi spod obžalôb podaných prokurátormi sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatne nezmenili. Jedným z dôvodov oslobodenia obžalovaných spod obžaloby bolo rozdielne hodnotenie dôkazov prokurátorom v prípravnom konaní a následne súdom na hlavnom pojednávaní.

Ďalším dôvodom boli podstatné zmeny výpovedí obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní, v porovnaní s výpoveďami nimi podanými v prípravnom konaní (zmeny výpovedí svedkov posudzujú prokurátori aj z hľadiska eventuálneho spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, prípadne trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona). V tejto súvislosti významnú úlohu malo uplatňovanie zásady trestného konania „in dubio pro reo” (§ 2 odsek 4 Trestného poriadku) v procese hodnotenia dôkazov a rozhodovania na hlavnom pojednávaní.

Významný podiel na oslobodených trestných veciach mala zistená existencia dôvodov zániku trestnosti činu, najmä v dôsledku uplatnenia hmotnoprávneho inštitútu „účinnej ľútosti”. Tento dôvod zániku trestnosti činu bol najviac aplikovaný pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy – páchateľ dodatočne a úplne uhradil výživné oprávnenému subjektu a prečin nemal trvalo nepriaznivé následky vo vzťahu k vyživovanej osobe (§ 86 písmeno a/, b/ Trestného zákona).

Súdy v roku 2010 podmienečne zastavili trestné stíhanie (§ 282 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku) proti 306 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2009 (311 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 5 osôb (o 1,61 %) a v porovnaní s rokom 2008 (281 obžalovaných) nárast o 25 osôb (o 8,17 %).

V roku 2010 súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie (§ 282 odsek 3 Trestného poriadku) proti 110 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2009 (161 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 51 osôb (o 31,68 %) a v porovnaní s rokom 2008 (156 obžalovaných) pokles o 46 osôb (o 29,49 %).

K súdnemu schváleniu dohody o vine a treste (§ 334 odsek 4 Trestného poriadku), uzatvorenej medzi prokurátorom a obvinenými, došlo v roku 2010 u 7 142 obvinených osôb, čo predstavuje 93,74 % z celkového počtu obvinených osôb, na ktoré bol podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste (7 619 osôb). V porovnaní s rokom 2009 (6 547 obvinených) ide o nárast v počte súdmi schválených dohôd o vine a treste o 595 osôb (o 9,09 %) a v porovnaní s rokom 2008 (5 455 obvinených) o nárast o 1 687 osôb (o 30,93 %).

83

Súdy v roku 2010 neschválili dohodu o vine a treste, uzatvorenú medzi prokurátorom a obvinenými, u 165 obvinených osôb, čo predstavuje 2,17 % z celkového počtu osôb, na ktoré bol prokurátorom podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste. V porovnaní s rokom 2009 (147 obvinených) sa jedná o nárast v počte súdmi neschválených dohôd o vine a treste o 18 osôb (o 12,24 %) a v porovnaní s rokom 2008 (136 obvinených) o nárast o 29 osôb (o 21,32 %). K najčastejším dôvodom neschválenia dohôd o vine a treste súdmi patrí zmena stanoviska obvineného k uzatvorenej dohode, keď obvinení pred súdmi vyjadrili nesúhlas s už uzatvorenou dohodou s prokurátorom, najmä pre dodatočný nesúhlas s navrhovaným nepodmienečným trestom odňatia slobody.

V roku 2010 súdy vrátili prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste (§ 244 odsek 1 písmeno g/, § 255 odsek 3 Trestného poriadku) 149 vecí, čo je v porovnaní s rokom 2009 (344 vecí) pokles o 195 trestných vecí (o 56,69 %) a v porovnaní s rokom 2008 (341 vecí) pokles o 192 trestných vecí (o 56,30 %).

Súdy v roku 2010 zastavili trestné stíhanie (§ 281 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku) proti 287 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2009 (416 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 129 osôb (o 31,01 %) a v porovnaní s rokom 2008 (430 obžalovaných) pokles o 143 osôb (o 33,26 %).

V roku 2010 súdy postúpili trestné veci (§ 280 odsek 2 Trestného poriadku) príslušnému štátnemu orgánu proti 184 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2009 (164 obžalovaných) bol zaznamenaný nárast o 20 osôb (o 12,20 %) a v porovnaní s rokom 2008 (154 obžalovaných) nárast o 30 osôb (o 19,48 %).

Súdy v roku 2010 odmietli obžalobu a vrátili prokurátorovi na došetrenie (§ 244 odsek 1 písmeno h/ Trestného poriadku) 75 trestných vecí, čo predstavuje 0,28 % z celkového počtu trestných vecí skončených v prípravnom konaní podaním obžaloby na súd (26 653 obžalôb). V porovnaní s rokom 2009 (77 vecí) ide o pokles o 2 trestné veci (o 2,60 %) a v porovnaní s rokom 2008 (95 vecí) o pokles o 20 trestných vecí (o 21,05 %).

V roku 2010 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam prvostupňových súdov. Celkove bolo podaných 1 397 odvolaní prokurátora. V porovnaní s rokom 2009 (1 347 odvolaní) bol zaznamenaný nárast o 50 odvolaní (o 3,71 %) a v porovnaní s rokom 2008 (1 138 odvolaní) nárast o 259 odvolaní (o 22,76 %). Úspešných bolo 262 odvolaní, čo v porovnaní s rokom 2009 (330 úspešných odvolaní) predstavuje pokles o 68 úspešných odvolaní a v porovnaní s rokom 2008 (268 úspešných odvolaní) pokles o 6 úspešných odvolaní. V roku 2010 bolo neúspešných 459 odvolaní, v roku 2009 ich bolo 279 a v roku 2008 bolo neúspešných 182 odvolaní. Odvolania prokurátora z hľadiska ich úspešnosti teda zaznamenali pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi 2009 a 2008. Pri percentuálnom vyjadrení úspešnosti všetkých rozhodnutých odvolaní v roku 2010 bolo úspešných 36,34 %, v roku 2009 54,19% a v roku 2008 59,56 %. K najčastejším dôvodom neúspešnosti odvolaní prokurátora možno zaradiť najmä rozdielnosť právneho názoru prokurátora a súdu na hodnotenie dôkaznej situácie

84

a vierohodnosti jednotlivých zadokumentovaných dôkazov, ako aj na hodnotenie primeranosti uložených trestov, čo do druhu trestov a ich výmery.

Proti rozhodnutiam súdov bolo v roku 2010 podaných 357 sťažností prokurátora. V porovnaní s rokom 2009 (223 sťažností) bol zaznamenaný nárast o 134 sťažností (o 60,09 %) a v porovnaní s rokom 2008 (285 sťažností) nárast o 72 sťažnosti (o 25,26 %). Úspešných bolo 107 sťažností a neúspešných bolo 120 sťažností (47,14 % úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností). V roku 2009 bolo úspešných 34 sťažností a neúspešných 49 sťažností (40,96 % úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností), v roku 2008 bolo úspešných 61 sťažností a neúspešných 75 sťažností (44,85 % úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností).

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi 2009 a 2008 bola v roku 2010 zaznamenaná zostupná tendencia v počte podaných odporov prokurátora proti trestným rozkazom súdov podľa § 355 Trestného poriadku, v porovnaní s rokom 2009 pokles o 870 odporov (o 48,55 %) a v porovnaní s rokom 2008 pokles o 832 odporov (o 47,43 %). V roku 2010 bolo podaných 922 odporov, v roku 2009 bolo podaných 1 792 odporov a v roku 2008 bolo podaných 1 754 odporov. V roku 2010 prokurátori vzali späť 63 podaných odporov, čo v porovnaní s rokom 2009 (101 späť vzatých odporov) predstavuje pokles o 38 odporov (o 37,62 %) a v porovnaní s rokom 2008 (91 späť vzatých odporov) pokles o 28 odporov (o 30,77 %).

V sledovanom období bolo vo vojenskej súčasti prokuratúry odsúdených 88 osôb. V roku 2009 to bolo 137 osôb a v roku 2008 bolo odsúdených 216 osôb.

Oslobodených bolo 35 osôb, z toho:

- podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku 14 osôb

- podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku 10 osôb

- podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku 5 osôb

- podľa § 285 písmeno d/ Trestného poriadku 1 osoba

- podľa § 285 písmeno e/ Trestného poriadku 1 osoba

- podľa § 285 písmeno f/ Trestného poriadku 4 osoby

V roku 2009 bolo oslobodených 28 osôb a v roku 2008 bolo oslobodených 43 osôb.

V sledovanom období bolo trestné stíhanie súdom podmienečne zastavené v konaní proti 4 osobám. V roku 2009 bolo trestné stíhanie súdom podmienečne zastavené v konaní proti 6 osobám a v roku 2008 proti 11 osobám.

V roku 2010 rovnako ako v roku 2009 bol súdom schválený zmier v 3 veciach, v roku 2008 to bolo v 2 veciach.

Súd schválil dohodu o vine a treste pri 33 osobách. V roku 2009 súd schválil dohodu pri 30 osobách a v roku 2008 to bolo pri 72 osobách. Vo všetkých prípadoch

súd schválil dohodu o vine a treste, pričom v predchádzajúcom roku k neschváleniu došlo v 2 prípadoch a v roku 2008 tomu tak bolo tiež v 2 prípadoch. Ani v jednom prípade nebol súdom vrátený návrh prokurátorovi ohľadne konania o dohode o vine a treste, pričom v predchádzajúcom roku to bolo v jednej veci a v roku 2008 k takejto situácii nedošlo.

85

Zastavené trestné stíhanie (okrem zmieru) bolo realizované proti 10 osobám, v roku 2009 to bolo proti 5 osobám a v roku 2008 proti 6 osobám.

Postúpené trestné stíhanie bolo v sledovanom období proti 6 osobám, v roku 2009 to bolo proti 4 osobám a v roku 2008 proti 6 osobám.

Za sledované obdobie súd vrátil prokurátorovi vec na došetrenie iba v 1 prípade, v roku 2009 tak učinil v 2 veciach a v roku 2008 tomu tak bolo v 4 veciach.

V roku 2010 prokurátori vojenskej prokuratúry podali celkom 57 odvolaní, z ktorých bolo 15 úspešných. V roku 2009 bolo podaných 48 odvolaní, z ktorých bolo 23 úspešných a v roku 2008 bolo podaných 55 odvolaní, z ktorých bolo 18 úspešných.

Čo sa týka podaných sťažností prokurátora (mimo rozhodovania o väzbe), boli podané 4 sťažnosti a z nich boli 2 úspešné. V roku 2009 bolo podaných 8 sťažností, pričom 5 bolo úspešných a v roku 2008 bolo podaných 16 sťažností, z ktorých bolo 9 úspešných.

Prokurátori v sledovanom období podali celkom 2 odpory, v roku 2009 boli podané 3 odpory proti trestnému rozkazu a v roku 2008 to boli 4 odpory.

2.3.6. Konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch (VIII. hlava)

V roku 2010 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k značnému nárastu procesných návrhov na využitie mimoriadneho opravného prostriedkov v prípravnom konaní - inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí prokurátorov a policajtov v prípravnom konaní generálnym prokurátorom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.

Naopak pri ďalšom mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku, ktorým možno dosiahnuť zrušenie niektorých právoplatných súdnych rozhodnutí, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom situácia takmer nezmenila.

Oba uvedené inštitúty sa stali súčasťou právneho poriadku prijatím zákona č. 301/2001 Z. z. Trestný poriadok účinného od 1. januára 2006.

2.3.6.1

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

V roku 2010 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k nárastu pri nápade a využívaní mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní - zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a dovolania.

Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní znamená oprávnenie generálneho prokurátora v trestnom konaní priamo zrušiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutie prokurátora alebo policajta vydané

86

v prípravnom konaní, ak takým rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

V roku 2010 bolo generálnej prokuratúre doručených 271 návrhov podaných podľa § 364 odsek 1 Trestného poriadku, ktorými sa rôzne subjekty domáhali zrušenia právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta. V porovnaní s rokom 2009 je to o 89 procesných návrhov viac, ale v porovnaní s rokom 2008 je to o 66 návrhov menej.

Najviac návrhov (178) podali obvinení. Poškodení podali 58 návrhov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom až o 36 návrhov viac, prokurátori podali 17 návrhov, zúčastnené osoby podali 2 návrhy a iné subjekty podali 10 návrhov. V prípade návrhov obvinených ide o mierny nárast podaných návrhov oproti roku 2009, kedy obvinení podali 129 návrhov. V roku 2008 obvinení podali 203 návrhov. U ostatných subjektov vzhľadom na minimálne počty podaných návrhov sú rozdiely štatisticky bezvýznamné.

Z hľadiska vybavovania návrhov naďalej pretrváva trend vysokej vybavenosti, a to aj napriek veľmi krátkej lehote troch mesiacov plynúcej od právoplatnosti uznesenia určenej ustanovením § 364 odsek 3 Trestného poriadku. Návrhy oprávnených subjektov sú totiž obvykle doručené prokuratúre až po uplynutí jedného – dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia a nie sú celkom výnimočné ani prípady, keď návrh je doručený v priebehu posledného týždňa zákonom určenej lehoty.

V roku 2010 bolo vybavených 259 návrhov (95 % všetkých návrhov podaných v roku 2010), čo predstavuje o 12 menej vybavených vecí ako je celkový počet všetkých návrhov podaných v roku 2010. Uvedený stav je daný tým, že v sledovanom období došlo k nápadu viacerých návrhov na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní tesne pred uplynutím kalendárneho roka 2010. V roku 2009 bolo vybavených 191 návrhov. V roku 2008 bolo vybavených 327 návrhov, čo predstavovalo 97 % z celkového počtu podaných návrhov.

Generálny prokurátor v sledovanom období zrušil 57 právoplatných uznesení vydaných prokurátormi a policajtmi v prípravnom konaní, čo predstavuje 22 % z celkového počtu vybavených návrhov. V prospech obvineného bolo zrušené iba 1 uznesenie a v neprospech obvineného bolo zrušených 56 uznesení, z toho 2 uznesenia policajta. Skutočnosť, že boli zrušené len dve rozhodnutia policajta je daná tým, že na rozdiel od minulosti, podľa platného Trestného poriadku len prokurátor je oprávnený meritórne rozhodnúť v trestnej veci, v ktorej došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, postúpiť vec a pod.) a policajt vydáva menej významné uznesenia.

V roku 2009 generálny prokurátor zrušil 52 právoplatných rozhodnutí vydaných prokurátormi v prípravnom konaní, z toho v prospech obvineného 16 (z toho 1 policajta) a v jeho neprospech 36 (z toho 1 policajta) a v roku 2008 zrušil, rovnako ako v roku 2010 57 takýchto rozhodnutí, z toho 14 v prospech a 43 v neprospech obvineného (žiadne rozhodnutie nebolo policajta).

87

Generálny prokurátor v sledovanom období roku 2010 odložil 156 návrhov (57% z celkového počtu vybavených podnetov) z dôvodu, že nezistil podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci alebo preto, že uplynula zákonom stanovená lehota troch mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo, že návrh podal neoprávnený subjekt.

2.3.6.2. Dovolania

Generálna prokuratúra v priebehu roka 2010 vybavila 512 podnetov na podanie dovolania, ktoré podali prevažne obvinení. Okrem toho participovala na konaniach o dovolaniach, ktoré obvinení podali priamo na súd. V roku 2009 bolo vybavených 506 podnetov a v roku 2008 to bolo 518 podnetov.

Generálny prokurátor podal 8 dovolaní. Z podaných dovolaní bolo podané 1 v prospech obvineného, 7 v neprospech obvineného. V roku 2009 bolo podaných 9 dovolaní a v roku 2008 bolo podaných 15 dovolaní (v roku 2008 aj 2009 len po 1 dovolaní v prospech obvineného).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v roku 2010 o podaných dovolaniach zatiaľ nerozhodol.

Poznatky praxe za päť rokov vyžívania inštitútu dovolania ukazujú, že podstatné zúženie dôvodov dovolania v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou a stanovené podmienky na jeho podanie vedú k nárastu nezákonných rozhodnutí, najmä odvolacích krajských súdov pri ukladaní trestov. Generálny prokurátor nemá možnosť tento stav ovplyvniť, pokiaľ právna úprava inštitútu dovolania bude uprednostňovať princíp stability právoplatných súdnych rozhodnutí pred princípom zákonnosti súdnych rozhodnutí.

V súčasnosti je pripravená novela Trestného poriadku, kde sa veľká časť zmien týka aj právnej úpravy dovolania a rozšírení kompetencií ministra spravodlivosti. V tejto časti sa však novou právnou úpravou napĺňa skôr programové vyhlásenie vlády, ako snaha zabezpečiť nápravu nezákonných rozhodnutí súdu. V rokoch 2008 - 2010 generálny prokurátor podal ministrovi spravodlivosti celkom 25 návrhov na podanie dovolaní, kde podrobne odôvodnil, z akého dôvodu dovolanie navrhuje podať i s označením zákonného ustanovenia. Minister spravodlivosti vyhovel len v 10 prípadoch, pričom v 5 prípadoch ani len neodpovedal, že dovolanie nepodal. V ostatných prípadoch síce napísal, že dovolanie nepodal, avšak spravidla ani nevyvrátil argumenty generálneho prokurátora, ale sa len obmedzil na konštatovanie, že dovolanie nepodal. V jednej veci konštatoval, že dovolanie nepodal z dôvodu, že spisy mu boli doručené 27. mája, pričom lehota na dovolanie mu uplynula 26. mája. V ďalšej veci na telefonický dotaz prokurátora mu 7. decembra 2010 bolo oznámené, že podnet ministerstvo dostalo 30. septembra 2010 a tento preskúmava, hoci prokurátor v návrhu upozorňoval, že lehota uplynie 9. novembra 2010. Dňa 7. januára 2011 bol potom doručený len prípis, v ktorom sa uvádza, že podnet nebol ministerkou spravodlivosti vyhodnotený ako dôvodný a to bez akejkoľvek argumentácie. Bolo pritom jednoznačné, že ak by aj bol podnet vyhodnotený ako dôvodný, nebolo dovolanie možné podať z dôvodu márneho uplynutia lehoty.

88

V nedávno medializovanej kauze, kde mal prokurátor a sudca najvyššieho súdu prijať úplatok 30.000 eur a kde mal byť nezákonne prepustený obvinený z väzby, bol generálnym prokurátorom podaný podnet na podanie dovolania ministerke spravodlivosti 20. októbra 2010. Lehota na podanie dovolania mala uplynúť najskôr 2. novembra 2010. Dňa 28. decembra 2010 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR bez uvedenia dôvodov, že dovolanie v neprospech obvineného nepodalo.

Z uvedených príkladov je zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie vždy kvalitne vybavuje podnety, nesleduje zachovanie lehôt a nerieši nápravu porušenia zákona podaním dovolania tam, kde je to podľa názoru prokuratúry dôvodné. Nevidím preto dôvod rozširovať kompetencie ministra spravodlivosti tak, aby pri politických záujmoch mohol v širšom rozsahu podávať dovolania, ale skôr pracovať na zúžení možnosti ministerstva zasahovať do trestného konania.

2.3.7. Dozor v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,

ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách

policajného zaistenia

Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu vykonávali prokurátori aj v roku 2010 aktívny prokurátorský dozor. V rámci rezortu prokuratúry boli vydané nové interné predpisy týkajúce sa výkonu dozoru prokurátora v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia.

V ústavoch na výkon väzby prokurátori okresných a krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry vykonali 77 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 106 pohovorov a riešili 39 sťažností.

V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody prokurátori krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry vykonali 114 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 421 pohovorov a riešili 171 sťažností.

V tejto súvislosti možno sledovať v posledných rokoch neustále klesajúcu tendenciu v počte podaných sťažností obvinených, k čomu prispelo zavedenie diferencovaného výkonu väzby, ako i stále sa zlepšujúce možnosti na kultúrno - športovú činnosť. Obsahom podaných sťažností bola najmä zdravotnícka starostlivosť v ústave, odosielanie poštových zásielok ako i prijímanie balíkov a možnosti čerpania finančných prostriedkov z konta obvinených a tiež sťažnosti na správanie sa príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným, spôsobu výkonu prehliadky ciel a osvetlenia a odosielania pošty, ako aj nezapočítania väzby do výkonu trestu odňatia slobody, dôvodnosti disciplinárneho potrestania.

Všetky žiadosti a sťažnosti, tak u obvinených ako aj u odsúdených, boli ihneď po previerkach dozorovými prokurátormi prerokované s riaditeľmi ústavov.

89

O výsledku prerokovania sťažností a žiadostí boli obvinení i odsúdení vyrozumení. Sťažnosti obvinených smerujúce do nevyhovujúcich podmienok väzby boli vyhodnotené ako neopodstatnené.

V roku 2010 bolo zaznamenaných šesť úmrtí odsúdených osôb, pričom k ich úmrtiu došlo bez zavinenia inej osoby – spravidla išlo náhle úmrtia z dôvodu choroby odsúdených. Boli zaznamenané aj tri samovraždy a dva pokusy o samovraždy u osôb vo výkone väzby, resp. výkone trestu odňatia slobody. V jednej trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu zabitia podľa § 148 odsek 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie nebolo ukončené, najmä z dôvodu prebiehajúceho znaleckého dokazovania, ktoré doteraz nebolo skončené.

Dňa 4. októbra 2010 došlo na otvorenom oddelení Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove k mimoriadnej udalosti, ktorá vyvolala ohlas verejnosti a viedla k sprísneniu predpisov regulujúcich udeľovanie voľna na opustenie ústavu, keď sa odsúdený nevrátil z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu. Počas nedovoleného vzďaľovania sa mal dopustiť závažnej trestnej činnosti (zločinov znásilnenia, obmedzovania osobnej slobody, vydierania) ktorá je v štádiu vyšetrovania. Odsúdený bol zadržaný 6. októbra 2010 o 10,25 h príslušníkmi Okresnom riaditeľstve Policajného zboru SR Rožňava.

V ústavoch na výkon väzby sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšil stav ohľadne ubytovania obvinených čo do kvality ubytovania, avšak vzhľadom na preplnenosť týchto ústavov je potrebné sa týmito otázkami stále zaoberať, a to aj vo vzťahu k trendu vývoja kriminality. Opäť možno s poľutovaním konštatovať, že stále nedošlo k realizácii rekonštrukcie Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Toto konštatovanie sa opakuje pravidelne každý rok už od r. 2002 a je teda nevyhnutné, aby vedenie Ministerstva spravodlivosti SR pristúpilo konečne k splneniu tejto úlohy.

Čo sa týka výkonu trestu odňatia slobody, situácia s lôžkovými kapacitami je stabilizovaná. Ako v prípade výkonu väzby, tak aj pre výkon trestu odňatia slobody platia novelizované právne predpisy a vykonávacie právne predpisy, ktoré priniesli ďalšie možnosti pre štát pri postupnom humanizovaní väzenstva v rámci požiadaviek Európskej únie. Ako už bolo konštatované v predchádzajúcich správach z minulých období, vzhľadom na vývoj kriminality bude potrebné zriadiť ďalší ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom by mohli byť vykonávané dlhodobé tresty odňatia slobody, resp. trest odňatia slobody na doživotie.

V súvislosti s výkonom prokurátorského dozoru a uplatňovania výlučných dozorových oprávnení prokurátora, poverení prokurátori nemuseli aplikovať písomný príkaz na okamžité prepustenie osoby držanej v uvedených miestach nezákonne alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Spolupráca prokuratúry s orgánmi zboru je aj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na nadštandardnej úrovni, čo vyplýva z korektných pracovných vzťahov na všetkých úrovniach dozoru vykonávaného orgánmi prokuratúry. Je potrebné konštatovať, že obvinení aj odsúdení v porovnaní s minulým obdobím čoraz častejšie

90

využívajú zákonom danú možnosť dožadovať sa svojich práv prostredníctvom dozorových prokurátorov.

Na úseku ochrannej a ústavnej výchovy prokurátori realizovali 405 previerok, pri ktorých preverovali spôsob zaobchádzania s chovancami a najmä či nedochádza k zneužívaniu a týraniu detí zo strany vychovávateľov, alebo medzi deťmi navzájom.

Počas vykonania previerok nebola zistená potreba uskutočnenia opatrenia v podobe prepustenia osôb z výkonu ochrannej výchovy, ústavnej výchovy, resp. umiestnených na základe predbežného opatrenia.

V súvislosti s činnosťou súdov bola v uplynulom polroku zaznamenaná nespokojnosť sociálnych pracovníkov viacerých zariadení. Problémy neustále pretrvávajú v súvislosti s umiestňovaním chovancov do konkrétnych zariadení, a to tým, že súd nariadil umiestnenie chovanca do konkrétneho zariadenia, napr. do presne uvedeného diagnostického centra, bez toho, aby vopred zisťoval, či v ňom majú voľné kapacity. Takisto pracovníci a štatutári zariadení vyjadrili nespokojnosť s tým, že chovanci sa umiestňujú do zariadení nesystematicky, bez toho, aby boli zohľadnené možnosti výuky chovancov v jednotlivých ročníkoch pri absolvovaní povinnej školskej dochádzky. V takýchto prípadoch sú nútení realizovať žiadosti o premiestnenie detí na základe návrhu na zmenu zariadenia.

Súdy nerozhodujú o návrhoch jednotne. Niektoré rozhodujú formou rozsudku, iné formou uznesenia a tiež podľa rôzneho ustanovenia zákona – buď podľa § 37 odsek 3 písmeno a/ Zákona o rodine alebo podľa § 76 odsek 1 písmeno b/ Občianskeho súdneho poriadku.

V zásade sú chovanci prepúšťaní z výchovných zariadení po dovŕšení 18. roku veku a skôr len vtedy, ak ukončili prípravu na budúce povolanie ukončením školy, resp. učilišťa. Pred dosiahnutím plnoletosti sú zo zariadenia prepúšťaní aj vtedy, ak súd na podnet oprávnenej osoby rozhodne o zrušení uloženej ústavnej alebo ochrannej výchovy, resp. predbežného opatrenia. V prevažnej väčšine sú iniciátormi podnetov rodičia. Previerkou nebolo zistené, že by podnet na zrušenie ústavnej výchovy dalo zariadenie, v ktorom je chovanec umiestnený.

V prípade pobytov chovancov, ktorí sa v zariadení nachádzajú v dôsledku súdom uloženého výchovného opatrenia na určitú dobu (3 alebo 6 mesiacov) sa ich pobyt končí uplynutím tejto doby. V niektorých prípadoch však zariadenie ešte pred uplynutím stanovenej lehoty iniciuje cestou sociálnych kurátorov, aby súd výchovné opatrenie predĺžil, resp. aby chovancovi nariadil ústavnú starostlivosť.

Vo väčšine prípadov sa aplikuje postup, že chovanci s uloženou ústavnou výchovou sú rozhodnutím riaditeľa prepustení podmienečne k zákonným zástupcom, a to v prípade, že majú zabezpečené bytové podmienky a prípadne aj možnosť na zaradenie do pracovného procesu. Podmienečne prepúšťaní sú aj v čase prázdnin z kapacitných a ekonomických dôvodov, avšak iba do začiatku školského roka. Vedenie výchovného zariadenia v každom prípade pri prepúšťaní chovancov spolupôsobí s rodičmi a sociálnymi kurátormi na vytvorení vhodných podmienok pre chovancov po ich prepustení do rodinného prostredia.

91

Iba vo výnimočných prípadoch ústavy iniciujú podanie návrhu na predĺženie ochrannej výchovy, resp. ústavnej výchovy po dovŕšení 18. roku veku chovanca. Takéto návrhy sú podávané z dôvodu, aby bolo chovancovi umožnené ukončiť prípravu na budúce povolanie v zariadení.

Prokurátori pri previerke vykonávali rozhovor s chovancami ústavu podľa svojho uváženia. Pri pohovoroch boli zaznamenané sťažnosti prevažne na výchovné postupy vychovávateľov a učiteľov, súvisiace s fyzickým trestaním chovancov, s výchovným režimom zavedeným v zariadení, so stravou a s nevyhovujúcimi podmienkami v zariadení. Všetky poznatky získané pri pohovoroch s chovancami boli ihneď po vykonaní previerky prokurátormi prerokované s riaditeľmi, prípadne inými zodpovednými pracovníkmi zariadenia. Príslušní riaditelia ústavov, kde sa chovanci sťažovali na postup vychovávateľov, resp. učiteľov, boli upozornení na to, že práci označených osôb musia venovať zvýšenú pozornosť a prijať opatrenia na riešenie, resp. predchádzanie zistených nedostatkov v budúcnosti.

Získaným poznatkom boli iba tri podané trestné oznámenia riaditeľov zariadení, a to konkrétne v Detskom domove „Nádej“ Bernolákovo, v Detskom domove – Centre sociálnej pomoci pre deti na Stavbárskej ul. č. 6 v Bratislave a v Reedukačnom centre Sološnica na neznámeho páchateľa, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu pohlavného zneužívania, ktorého sa mal dopustiť na ich chovankyni.

Riaditeľ Reedukačného centra Sološnica podal v mesiaci október 2010 trestné oznámenie na chovanca ich zariadenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosťou s tzv. „šikanou“ medzi chovancami.

Vo vyhodnocovanom období bola zaznamenaná telefonická sťažnosť chovancov detského domova Trenčín - Zlatovce verejnému ochrancovi práv na systém fungovania domova (skupiny), na nedostatok televízorov, počítačov, moderného oblečenia, krátke vychádzky, na krádeže vkladných knižiek vychovávateľmi, sťažnosť bola prešetrená a uzavretá ako neopodstatnená.

Na úseku výkonu dozoru nad ochranným liečením vykonali prokurátori v týchto zariadeniach 133 previerok. Z previerok vyplynulo, že osoby boli prijaté do zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavného liečenia alebo na základe vlastného súhlasu, ako aj bez súhlasu, kedy bolo ich prijatie vždy v lehote do 24 hodín oznámené príslušnému okresnému súdu, ktorý následne v lehote piatich pracovných dní rozhodoval o hospitalizácií pacientov v súlade s platnými právnymi predpismi. Pri vykonaných previerkach neboli zistené porušenia ustanovení Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, ani zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ojedinelé nedostatky týkajúce sa absencie niektorých písomností v spisoch pacientov, resp. absencie doložky právoplatnosti na súdnych rozhodnutiach, boli riešené priamo s pracovníkmi prítomnými pri previerkach.

Pri prokurátorských previerkach nebola zistená žiadna nezákonne držaná osoba v ochrannom liečení a ústavnom liečení alebo prevzatá do zdravotníckej starostlivosti zo zdravotných dôvodov na základe rozhodnutia súdu. V chorobopisoch

92

pacientov boli založené právoplatné rozhodnutia súdov a súdne nariadenia výkonu ochranného a ústavného liečenia. V chorobopisoch niektorých pacientov boli zistené len drobné nedostatky, spočívajúce v založení niektorých rozhodnutí súdov o uložení ústavnej výchovy do evidencie bez vyznačenia právoplatnosti.

Osoby boli prijaté do zdravotnej starostlivosti buď na základe rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia ústavnou formou, na základe vlastného súhlasu alebo aj bez súhlasu osôb umiestnených v zdravotníckych zariadeniach. Išlo o liečenie psychiatrické, protialkoholické, protitoxikomanické a sexuologické.

Vykonanými previerkami bolo zistené, že tieto osoby boli prijaté na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ochranného liečenia, v ďalších prípadoch sú v chorobopisoch založené písomné súhlasy osôb, ktoré boli prijaté bez rozhodnutia súdu. V prípade, že pacient súhlas nedal, zdravotnícke zariadenie v lehote do 24 hodín príslušnému okresnému súdu oznamuje prijatie osoby do zariadenia a súčasne dáva súdu návrh na rozhodnutie o zákonnosti umiestnenia takejto osoby v ústave. Previerkami bolo zistené, že súdy rozhodujú v zákonom stanovenej päťdňovej lehote.

Návrhy na zrušenie ochranného liečenia sú podávané ošetrujúcimi lekármi, resp. primármi príslušných oddelení po ukončení liečby, pričom od každého prípadu závisí, po akej dlhej dobe. K podávaniu takýchto návrhov je pristupované veľmi individuálne, s prihliadnutím na zdravotný stav jednotlivých pacientov, stupeň ich preliečenia a charakter trestnej činnosti, ktorej sa v stave nepríčetnosti dopustili. Súdy rozhodujú o návrhoch zariadenia bez prieťahov, väčšinou do jedného mesiaca a to tým spôsobom, že uložené ústavné liečenie zmenia na ambulantné.

Pokiaľ ide o Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela v Pezinku, v zariadení sa nachádzajú aj pacienti, ktorí sú vzhľadom na povahu duševnej poruchy a charakter spáchanej trestnej činnosti neprepustiteľní, nakoľko ide najmä o vrahov a páchateľov násilnej trestnej činnosti, spáchanej v dôsledku duševného ochorenia. Takýto pacienti sú od roku 2006 umiestňovaní na samostatnom oddelení, označenom ako AG, ktoré je chránené pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby. Je potrebné len dúfať, že v blízkej budúcnosti bude sprevádzkovaný detenčný ústav, s ktorým počítajú aj rekodifikované trestnoprávne predpisy, aby takýmto pacientom bola poskytovaná zdravotná starostlivosť adekvátna ich psychickým ochoreniam za prijatia príslušných opatrení potrebných na ich stráženie.

Čo sa týka dozoru prokurátorov nad celami policajného zaistenia, tento je realizovaný pravidelne a v potrebnom rozsahu. Celkovo bolo vykonaných 943 previerok. Pri prokurátorských previerkach nebola zistená nezákonne držaná osoba.

V roku 2010 bola zaevidovaná jedna písomná sťažnosť advokátky Mgr. C. T. S., ktorej obsahom je žiadosť o preskúmanie postupu službukonajúceho príslušníka Policajného zboru na stálej službe Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno, v ktorej sa uvádzalo, že jej nebolo umožnené konzultovať s obvineným umiestneným v cele, pred konaním výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pred rozhodovaním o návrhu na vzatie obvineného do väzby, čím mali byť porušené práva obvineného na obhajobu podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Uvedené skutočnosti boli priamo na mieste počas výkonu previerky preverené,

93

rovnako k týmto skutočnostiam bolo zaslané aj písomné vyjadrenie zo strany Obvodného oddelenia Policajného zboru v Komárne, pričom zo strany operačného dôstojníka neboli zistené žiadne pochybenia, nakoľko v čase, kedy ustanovená obhajkyňa obvineného žiadala o konzultáciu so svojim klientom (o 07.51 h dňa 21. augusta 2010), bol tento vydávaný eskorte, ktorá ho mala na 08.00 hod. predviesť pred sudcu Okresného súdu Komárno a vzhľadom na uvedené už nebol časový priestor na umožnenie konzultácie obhajkyne s obvineným s tým, že obhajkyňa toto právo môže využiť na súde.

Ako už bolo konštatované v správach v predchádzajúcich rokoch, došlo postupne v jednotlivých celách k ich dobudovaniu a prestavbe, čím tieto spĺňajú stavebné požiadavky uvedené v prílohe č. 1 k nariadeniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 41/2003 o celách policajného zaistenia v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 52/2005. Obdobne je tomu tak aj v prípade materiálneho vybavenia ciel podľa prílohy č. 2 k citovanému nariadeniu. V tomto smere pri previerkach neboli zistené žiadne nedostatky. Ak osoba umiestnená v cele nemá vlastné peňažné prostriedky, stravovanie zadržaných osôb sa vykonáva v súlade s ustanovením § 47 zákona o Policajnom zbore, z finančných prostriedkov polície. Aj vychádzky a sprchovanie osôb umiestnených v celách sa vykonávajú v súlade s citovaným nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky.

K 31. decembru 2005 boli na základe rozhodnutia Ministerstva obrany SR v jednotlivých vojenských útvaroch v územnej pôsobnosti Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava a Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov zrušené všetky cely predbežného zaistenia vojakov. Cela predbežného zaistenia vojakov vo Vojenskom útvare 2790 Žilina, spadajúca do územnej pôsobnosti Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica bola zrušená k 1. marcu 2008, takže vo vyhodnocovanom roku nebola zo strany vojenských prokuratúr vykonaná žiadna previerka.

2.3.8. Stav prevencie kriminality

Povinnosť podieľať sa v rozsahu svojej pôsobnosti na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti vyplýva pre orgány prokuratúry zo zákona o prokuratúre. Pre prokurátorov to v prvom rade znamená vykonávať svoje právomoci a pôsobnosť nestranne a nezaujato, rešpektujúc dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody strán zúčastnených na procese bez akejkoľvek diskriminácie. Spôsob uplatňovania trestnoprávnych inštitútov a procesných postupov musí byť podriadený požiadavke prísneho dodržiavania nielen práv obvinených, ale tiež ochrany svedkov a obetí trestných činov. Najmä tam, kde je páchateľom mladistvý alebo obeťou trestného činu je dieťa, prokurátori dbajú na prehĺbenie výchovného vplyvu trestného konania a na využívanie a prísne uplatňovanie príslušných ustanovení zákona, slúžiacich na ich zvýšenú ochranu a citlivý prístup.

Preventívne aktivity prokurátorov sú zamerané na oblasti, ktoré by potencionálne mohli byť poľom pôsobnosti pre kriminálne aktivity alebo s nimi priamo súvisia. Zapájajú sa do nich v závislosti na svojich kompetenciách, vyplývajúcich zo zákona tak na okresnej a krajskej úrovni, ako aj na úrovni generálnej prokuratúry.

94

Konkrétnymi formami zapojenia prokurátorov do preventívnej činnosti v spoločnosti sú najmä:

A)členstvo v komisiách a orgánoch verejnej správy

Prokurátori okresných a krajských prokuratúr sa aj v roku 2010 zapojili do činnosti komisií miestnych orgánov štátnej správy zameraných na prevenciu a to všade tam, kde tieto obnovili svoju činnosť po ich zrušení k 31. 12. 2003 v dôsledku reformy štátnej správy a boli prizvaní s nimi spolupracovať.

V pôsobnosti Krajskej prokuratúry Bratislava túto činnosť realizuje svojimi aktivitami najmä okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II účasťou a vystupovaním v miestnych zastupiteľstvách v okrese Bratislava II.

V pôsobnosti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sa aktívne zúčastňoval zasadnutí komisie pri Mestskom úrade v Revúcej prokurátor Okresnej prokuratúry v Revúcej.

V pôsobnosti Krajského úradu v Prešove sú taktiež zriadené komisie, súčasťou ktorých sú aktivity smerujúce k prevencii trestnej činnosti a drogovej činnosti. Ich členom je zvyčajne okresný prokurátor alebo prokurátor vybavujúci agendu týkajúcu sa kriminality mládeže.

Pravidelné aktivity v rámci Policajného zboru v roku 2010 boli zamerané tiež na problematiku prevencie kriminality a odhaľovania trestnej činnosti.

V rámci prevencie násilnej kriminality prokurátori okresných prokuratúr pôsobili ako členovia skúšobnej komisie na posúdenie odbornej spôsobilosti držať zbraň a strelivo pri oddeleniach dokladov okresných riaditeľstiev Policajného zboru.

V priebehu roku 2010 prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr nespolupracovali so žiadnymi osobitnými orgánmi alebo inštitúciami na programoch zameraných na prevenciu kriminality. Problémy prevencie, rovnako ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2010 boli predmetom porád medzirezortnej súčinnosti, na ktorých sa zúčastňovali prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Prokurátori Krajskej prokuratúry Prešov a okresných prokuratúr sa zúčastňujú zasadnutí orgánov štátnej správy a samosprávy a organizujú a zúčastňujú sa pravidelných štvrťročných medzirezortných porád orgánov činných v trestnom konaní, na ktorých sú riešené aj problémy praktickej aplikácie právnych predpisov.

V obvode pôsobnosti krajských prokuratúr Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina a Košice okresné komisie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti zanikli a ich činnosť žiaden iný orgán doposiaľ nenahradil.

95

B) vykonávanie prednášok a besied

Podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch najviac využívanou a dostupnou formou preventívnej práce prokurátorov sú prednášky a besedy zamerané na žiakov základných a študentov stredných škôl. Aj tieto aktivity sú však v jednotlivých krajoch rozdielne, keďže závisia od záujmu jednotlivých subjektov. Prokurátori v tomto smere preto očakávajú iniciatívu od týchto inštitúcií a sú ochotní a pripravení poskytnúť aj takúto formu prevencie, prostredníctvom ktorej je možné účinne pôsobiť na právne vedomie najmä mladých ľudí. Témami týchto prednášok býva najmä kriminalita mládeže, problematika xenofóbie, rasizmu, drogová kriminalita a otázky súvisiace s trestnou zodpovednosťou. Do tejto preventívnej činnosti sa aktívne zapojili prokurátori v obvodoch všetkých krajských prokuratúr. Celkove vykonali prokurátori okresných a krajských prokuratúr 92 prednášok, čo je oproti minulému roku nárast o 6 prednášok (v roku 2009 to bolo 86 prednášok). V roku 2010 prokurátori zorganizovali celkovo 30 besied k vybraným problémom súvisiacim s trestným konaním a dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd. Aj v sledovanom období sa tieto besedy uskutočňovali najmä po skončení hlavného pojednávania, ktoré sa vykonalo pred zástupcami záujmového združenia občanov v súlade s ustanovením § 4 odsek 4 Trestného poriadku, čo sa ukazuje ako veľmi účinná forma preventívneho pôsobenia tak na širšiu verejnosť, ako aj na samotného páchateľa. Medzi najaktívnejšie v tomto smere patria okresné prokuratúry v Liptovskom Mikuláši, Čadci a Leviciach.

Okrem toho sú niektorí prokurátori stálymi lektormi a externými prednášateľmi na Justičnej akadémii SR a Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (piati prokurátori generálnej prokuratúry), Inštitúte verejnej správy a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V). Prokurátori generálnej prokuratúry vykonávajú prednáškovú a lektorskú činnosť aj „ad hoc” na požiadanie iných orgánov a mimovládnych organizácií.

Prokurátori sa tiež zúčastňovali ako lektori na projektoch Európskej únie, ktoré boli organizované pre orgány činné v trestnom konaní a podieľali sa na výchove a vzdelávaní sudcov a prokurátorov v rámci seminárov organizovaných Justičnou akadémiou SR, kde tiež pôsobia ako lektori.

Treba zdôrazniť, že všetky uvedené aktivity sú limitované aktuálnymi personálnymi podmienkami na jednotlivých prokuratúrach. Prokurátori sa týmto aktivitám nebránia a sú ochotní sa do nich v závislosti na pracovnom vyťažení periodicky zapájať, očakávajú ale pri tom iniciatívu od iných orgánov, resp. inštitúcií, aby ich v tejto súvislosti oslovili.

C) publikačná činnosť

Publikačnej aktivite sa venujú prokurátori na všetkých úrovniach. Viacerí pravidelne publikujú články v odborných periodikách, ako napr. Justičná revue, Bulletin Advokácie, Trestněprávní revue a Státní zastupitelství, ako aj prispievajú do vnútrorezortného periodika.

96

D) vystúpenia v médiách a informovanie verejnosti

Informovanie verejnosti cez masovokomunikačné prostriedky je na generálnej prokuratúre a na všetkých krajských prokuratúrach zabezpečované prostredníctvom tlačového oddelenia. Činnosť tlačového oddelenia pozostáva v informovaní verejnosti prostredníctvom médií najmä o výsledku hlavných pojednávaní na súdoch a o stave konaní v konkrétnych trestných veciach. Tlačové a informačné oddelenie, zriadené na generálnej prokuratúre od 1. 4. 2004 poskytlo v roku 2010 spolu s hovorcami na krajských prokuratúrach 249 takýchto informácií (v roku 2009 to bolo 435 informácií) a zorganizovalo tlačové besedy. Hovorcovia jednotlivých krajských prokuratúr vystupujú tiež pre regionálne médiá.

V sledovanom období eviduje generálna prokuratúra aj 209 žiadostí o podanie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, z ktorých 204 bolo do 31. decembra 2010 aj vybavených. Veľká časť žiadostí o podanie informácií prichádza z prostredí väzníc, študentov, ktorí si takýmto spôsobom zľahčujú spracovávanie záverečných prác a z mimovládnych organizácií, pričom sa často jedná o opakované podania, ktoré sa týkajú platových podmienok a personálneho stavu prokuratúry.

E) aktívna účasť na konferenciách, aktívoch a seminároch

V záujme zvyšovania vlastnej odbornej spôsobilosti a kvalifikácie, ako aj v snahe prispieť svojimi skúsenosťami k výmene skúseností a poznatkov, sa prokurátori na všetkých stupňoch zúčastňujú rôznych seminárov a konferencií, ktoré sú organizované právnickými fakultami v Slovenskej republike aj v Českej republike, Justičnou akadémiou SR, orgánmi Rady Európy a Eurojustu. Spoluprácu na tomto úseku je možné rozdeliť do dvoch oblastí, a to na spoluprácu s Policajným zborom a Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom spravodlivosti SR a na spoluprácu s ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy.

Prokurátori generálnej prokuratúry v roku 2010 predniesli svoje príspevky k aplikačným problémom praxe pri trestnom stíhaní vybraných druhov trestných činov a inštitútom procesného trestného práva na pracovných poradách a workshopoch organizovaných rôznymi zložkami Policajného zboru.

F) spolupráca a súčinnosť s inými orgánmi pri vypracovaní a vyhodnocovaní programov a akčných plánov zameraných na prevenciu

Generálny prokurátor má zastúpenie v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality, ktorej členom s poradným hlasom je námestník generálneho prokurátora, ktorý sa jej zasadnutí pravidelne zúčastňuje. Má tiež zastúpenie v niektorých ďalších orgánoch a komisiách vlády zameraných na konkrétne oblasti trestnej politiky štátu ako je Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog a pracovná skupina NMCD pre trestno-právne dáta. V tejto oblasti možno spomenúť aktivitu prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý sa podieľa na činnosti Drogového informačného portálu prevádzkovaného Úradom vlády SR.

97

Prokurátori majú okrem toho zastúpenie v expertných pracovných skupinách jednotlivých ministerstiev, napr. pre elimináciu násilia na ženách a v rodinách, domáceho násilia, o boji proti rôznym formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie. Generálna prokuratúra má tiež zastúpenie v stálej medzirezortnej pracovnej skupine zriadenej pri Ministerstve zahraničných vecí SR. Takéto zastúpenie má prokuratúra aj v expertnej skupine pre otázky počítačovej kriminality v súvislosti s vykonávaním Dohovoru o počítačovej kriminalite. Pôsobia tiež v niektorých medzinárodných pracovných skupinách, ako napr. pri Rade Európy pracovná skupina Spravodlivosť a uplatňovanie práva v oblasti drogových závislostí, pri Organizácii Spojených národov pre prieskum trendov kriminality a pôsobenie systémov spravodlivosti, prípadne sú menovaní rezortom prokuratúry na požiadanie európskych inštitúcií ako kontaktné osoby vo vzťahu k vykonávaniu medzinárodných trestnoprávnych dohovorov a dohovorov týkajúcich sa dodržiavania základných ľudských práv a slobôd.

V tomto smere aktívne pôsobí prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý sa zúčastňoval rokovaní Ad hoc výboru Rady Európy CAHVIO ako zástupca Európskeho výboru pre problémy kriminality Rady Európy (CDCP). Výsledkom činnosti Výboru CAHVIO bolo prijatie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní a boji proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu na expertnej úrovni. Taktiež sa v rámci projektu týkajúceho sa účinných nástrojov justičnej spolupráce v trestných veciach zúčastnil na seminári, ktorý k vypracovaným vzorovým formulárom právnej pomoci a tzv. guidelines organizovala v Štrasburgu Rada Európy, na ktorom vystúpil s hlavným referátom.

Z titulu zastúpenia v jednotlivých orgánoch a pracovných skupinách, ako aj na požiadanie gestorov, sa prokuratúra podieľala svojimi podkladmi na vypracovaní viacerých programových a hodnotiacich materiálov a dotazníkov. Participuje aj na činnosti medzirezortnej pracovnej skupiny na realizáciu Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2009 - 2011. Taktiež má zastúpenie v multidisciplinárnej integrovanej skupine odborníkov, zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu, ako aj národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Je potrebné konštatovať, že aj v roku 2010 je efektívnosť prevencie a boja s kriminalitou a protispoločenskými javmi malá. Neexistuje celoštátne koordinovaný program v tomto smere. Určité aktivity v obmedzenom rozsahu v tomto smere vyvíjajú samosprávy miest a obcí, ktoré však narážajú na bariéru nedostatkov financií na realizáciu takýchto programov, ako aj na nedostatok kompetentných a odborne zdatných osôb. Ostatné činnosti, súvisiace s prevenciou kriminality, vyplývajú pre prokurátorov z bežnej činnosti a výkonu svojej právomoci. Tieto sú zamerané najmä na uplatňovanie všetkých trestnoprávnych inštitútov, zameraných na ochranu svedkov a obetí trestnej činnosti, ako aj na uplatnenie všetkých zákonných nárokov poškodených. V prípadoch, kde je páchateľom alebo obeťou trestného činu mladistvý alebo dieťa, prokurátori aktívne dbajú na súčinnosť s orgánmi ochrany mládeže, dôsledne dbajú na uplatňovanie všetkých ustanovení zákona, umožňujúce prehĺbenie výchovného vplyvu na mladistvých delikventov alebo na zvýšenú ochranu a citlivý prístup k právam poškodených mladistvých.

98

2. 4. Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku

právneho styku s cudzinou

Počet prokurátorov vybavujúcich agendu právneho styku s cudzinou na krajských prokuratúrach je rôzny. Na Krajskej prokuratúre Bratislava vybavujú túto agendu 4 prokurátori, na Krajskej prokuratúre Košice 4 prokurátori, na Krajskej prokuratúre Nitra 4 prokurátori, na Krajskej prokuratúre Trnava vybavujú túto agendu 3 prokurátori, na Krajskej prokuratúre Prešov 3 prokurátori, na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica 2 prokurátori, na Krajskej prokuratúre Žilina 2 prokurátori, na Krajskej prokuratúre Trenčín 2 prokurátori. Je však potrebné poznamenať, že niektorí z uvedených prokurátorov vybavujú okrem agendy právneho styku s cudzinou aj bežnú trestnú agendu (s výnimkou prokurátorov Krajskej prokuratúry Košice, Prešov, Banská Bystrica). V zásade však možno konštatovať, že tejto agende sa na krajských prokuratúrach venuje 24 prokurátorov. Medzinárodný odbor zabezpečoval v roku 2010 aj právny styk s cudzinou pre Úrad špeciálnej prokuratúry a odbor osobitného určenia. Počet prokurátorov okresných prokuratúr vybavujúcich agendu právneho styku s cudzinou nemožno ustáliť, pretože v podstate v obvode každej krajskej prokuratúry je iné personálne zastúpenie pri vybavovaní tejto agendy. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v podstate na všetkých okresných prokuratúrach je zavedená špecializácia na túto agendu (vybavujú ju 1 - 2 prokurátori) a v prípade menších prokuratúr sa na nej podieľajú všetci prokurátori s tým, že vybavujú aj ďalšiu trestnú agendu.

Medzi štátmi Európskej únie sa presadzuje pri právnom styku s cudzinou (v záujme čo najrýchlejšieho a efektívnejšieho vybavenia veci) priamy styk s príslušnými justičnými orgánmi. Vzhľadom na to je nevyhnutné okrem špecializácie na túto agendu venovať sa aj zdokonaľovaniu jazykových znalostí prokurátorov (najmä angličtiny, francúzštiny, nemčiny).

Na medzinárodný odbor v roku 2010 napadlo 1 873 vecí agendy právneho styku s cudzinou (v roku 2009 - 1 754 vecí, v roku 2008 - 1 728 vecí).

Na Krajskú prokuratúru Bratislava napadlo 519 vecí (v roku 2009 - 517, v roku 2008 - 424 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 787 vecí (v roku 2009 - 572 vecí, v roku 2008 - 343 vecí). Celkový nápad spolu - 1 306 vecí.

Na Krajskú prokuratúru Trnava napadlo 481 vecí (v roku 2009 - 411, v roku 2008 - 369 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 1 080 vecí (v roku 2009 - 1 038, v roku 2008 - 778 vecí). Celkový nápad spolu - 1 561 vecí.

Na Krajskú prokuratúru Trenčín napadlo 701 vecí (v roku 2009 - 496, v roku 2008 - 372 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 390 vecí (v roku 2009 - 474, v roku 2008 -360 vecí). Celkový nápad spolu - 1 091 vecí.

Na Krajskú prokuratúru Nitra napadlo 154 vecí (v roku 2009 - 86, v roku 2008 - 217 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 470 vecí (v roku 2009 - 470, v roku 2008 - 451 vecí). Celkový nápad spolu - 624 vecí.

99

Na Krajskú prokuratúru Žilina napadlo 223 vecí (v roku 2009 - 171, v roku 2008 -180 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 573 vecí (v roku 2009 - 474, v roku 2008 - 555 vecí). Celkový nápad spolu - 796 vecí.

Na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica napadlo 446 (v roku 2009 - 425, v roku 2008 - 422 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 756 vecí (v roku 2009 - 630, v roku 2008 - 622 vecí). Celkový nápad spolu - 796 vecí.

Na Krajskú prokuratúru Prešov napadlo 234 vecí (v roku 2009 - 326, v roku 2008 -291) a na okresné prokuratúry v jej obvode 629 vecí (v roku 2009 - 457, v roku 2008 - 406 vecí). Celkový nápad spolu - 863 vecí.

Na Krajskú prokuratúru Košice napadlo 58 vecí (v roku 2009 - 47, v roku 2008 - 56 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 861 vecí (v roku 2009 - 755, v roku 2008 - 593 vecí). Celkový nápad spolu - 919 vecí.

Medzinárodný odbor a príslušní prokurátori vybavujúci agendu právneho styku s cudzinou v rámci pôsobnosti všetkých prokuratúr aktívne spolupracujú s národným členom Slovenskej republiky v Eurojuste aj v konkrétnych trestných veciach súvisiacich so závažnou a rozsiahlou trestnou činnosťou, v ktorých sa požadujú úkony právnej pomoci v trestných veciach, koordinácia ich zabezpečovania, najmä ak sa realizujú vo viacerých štátoch, ďalej pri vytváraní spoločných vyšetrovacích tímov a pod. V hodnotenom období bola zaznamenaná spolupráca v 33 veciach (v roku 2009 - 34 vecí, v roku 2008 - 47 vecí). Najčastejšie išlo o štáty: Veľkú Britániu a Severné Írsko, Taliansko, Spolkovú republiku Nemecko, Belgicko, Maltu, Maďarsko, Rakúsko, ale aj Japonsko a USA. Spoluprácu možno hodnotiť veľmi pozitívne.

Európska justičná sieť pre spoluprácu v trestných veciach (ďalej „EJN“) bola založená v roku 1998 a Slovenská republika v nej pôsobí prostredníctvom svojich kontaktných bodov od svojho vstupu do Európskej únie v roku 2004. Účelom vytvorenia EJN bolo zlepšenie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie najmä v boji proti závažným formám trestnej činnosti. Sieť kontaktných bodov členských štátov je založená na neformálnej a priamej spolupráci a umožňuje poskytovať informácie v trestnom konaní potrebné pre ďalší procesný postup. Hlavným prínosom je urýchľovanie a zjednodušovanie priamej komunikácie v trestných veciach. Dva hlavné kontaktné body v rezorte prokuratúry boli aktívne v roku 2010 v 39 prípadoch (v roku 2009 v 52 prípadoch a v roku 2008 v 37). Ich najväčší význam spočíval pri urýchľovaní vybavovania žiadostí o právnu pomoc zaslaných zo Slovenskej republiky do cudziny najmä vo väzobných veciach, ako aj v pasívnych právnych pomociach, spočívajúcich v zaistení majetku v Slovenskej republike, v procese vykonávania európskych zatýkacích rozkazov a pod. Kontaktné body sa pravidelne zúčastňujú plenárnych zasadnutí EJN (2-krát ročne), súčasťou ktorých sú aj workshopy s prezentáciou národných trestných legislatív. V roku 2010 sa kontaktné body zúčastnili plenárnych zasadnutí EJN v Madride a meste Kotrijk v Belgicku.

Vojenskou súčasťou prokuratúry bolo v roku 2010 zaslaných 10 dožiadaní o právnu pomoc do cudziny, iná agenda zaznamenaná nebola. Právny styk s cudzinou vykonávajú priebežne všetci prokurátori.

100

2.4.1. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného

konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných

oznámení do cudziny a z cudziny)

V roku 2010 bolo podaných ministrovi spravodlivosti podľa § 529 Trestného poriadku 141 návrhov na odovzdanie trestného stíhania do cudziny. V roku 2009 bolo podaných 124 návrhov a v roku 2008 to bolo 155 návrhov. Najčastejšie bolo trestné konanie odovzdané do Českej republiky - 74 trestných stíhaní, do Poľskej republiky - 20, do Maďarskej republiky - 15, na Ukrajinu - 7, do Spolkovej republiky Nemecko - 5, do Rakúskej republiky - 4, po 3 do Španielskeho kráľovstva a Srbskej republiky, do Belgického kráľovstva 2, do Švajčiarska, Holandska, Talianska, Čiernej Hory, Lotyšska, Bieloruska a Bulharska po 1 trestnom stíhaní.

Skladba trestných činov cudzincov, ktorých trestné stíhanie bolo odovzdané do cudziny, sa oproti roku 2009 nezmenila. Aj v roku 2010 prevládala majetková trestná činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213) a trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207). Pomerne časté boli aj trestné činy ublíženia na zdraví súvisiace s dopravnými nehodami (§ 156, § 157, § 158), ale aj násilná trestná činnosť (lúpež - § 188, znásilnenie - §199), prevádzačstvo (§ 355 Trestného zákona).

V roku 2010 bolo z cudziny prevzatých 112 trestných stíhaní, v roku 2009 ich bolo 100 a v roku 2008 - 148. Najčastejšie bolo prevzaté trestné stíhanie z Českej republiky (84), Poľskej republiky (7), Maďarskej republiky (5), Rakúskej republiky a Slovinskej republiky (4), Spolkovej republiky Nemecko (3), Srbskej republiky a Chorvátskej republiky (2) a Belgického kráľovstva (1).

Občania Slovenskej republiky, ktorých trestné stíhanie bolo prevzaté od cudzozemských justičných orgánov, páchali v cudzine predovšetkým majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, sprenevera - § 213, podvod - § 221), trestné činy trestné činy ublíženia na zdraví (§ 157, § 158) , trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207), trestný čin lúpeže (§ 188), trestný čin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu (§ 281Trestného zákona) a iné trestné činy.

V roku 2010 bolo do cudziny odovzdané trestné oznámenie na 354 cudzincov. Počet trestných oznámení v porovnaní s rokom 2009 opäť stúpol o 67 trestných oznámení (v roku 2009 - 287, v roku 2008 - 221). Táto skutočnosť súvisí najmä s tým, že oznamovatelia - poškodení, na ktorých bol spáchaný trestný čin v inom členskom štáte Európskej únie, podávajú trestné oznámenia až po návrate z cudziny do Slovenskej republiky ( ust. § 196 odsek 3 a 4 Trestného poriadku). Najčastejšie bolo odovzdávané trestné oznámenie do Českej republiky (200), Rakúskej republiky (30), Poľskej republiky (26), Maďarskej republiky (20), Spolkovej republiky Nemecko (15), Veľkej Británie a Severného Írska (15), pričom pri týchto štátoch bol zaznamenaný nárast odovzdaných trestných oznámení. Pri ostatných štátoch počty odovzdaných trestných oznámení sú nasledovné: do Talianska 11, do Španielskeho kráľovstva 5, do Francúzska a Grécka po 4, do Švajčiarska, Rumunska, Srbska a Cyprus po 3, do Bulharska, Belgicka a na Ukrajinu po 2, do Ruska, Moldavska, Turecka, Holandska, Jordánska a Srí Lanku po jednom. Rovnako ako pri odovzdaných trestných stíhaniach, aj v týchto prípadoch sa jednalo o majetkovú

101

trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213), neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty (§ 219), ďalej trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207), trestné činy ublíženia na zdraví (§ 157, § 158), trestný čin lúpeže (§ 188) a vydierania (§ 189), prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (§ 289 Trestného zákona) a iné.

V roku 2010 bolo od cudzozemských justičných orgánov prijatých 578 trestných oznámení na občanov Slovenskej republiky, čo bol nárast oproti roku 2009 o 121, kedy bolo prijatých 457 trestných oznámení (v roku 2008 - 475). Najpočetnejšiu skupinu tvorili trestné oznámenia prevzaté z Českej republiky (450), čo je nárast o 192 trestných oznámení oproti roku 2009 (358), nasledovali trestné oznámenia z Maďarskej republiky (54, v roku 2009 - 31), z Rakúskej republiky (48, v roku 2009 - 28). Pri ostatných štátoch počty prijatých trestných oznámení nezaznamenali výraznejšie zmeny a sú nasledovné: z Poľskej republiky 13, zo Spolkovej republiky Nemecko 9, z Chorvátska 2 a po 1 trestnom oznámení z Talianska a Španielska.Najviac trestných oznámení sa týkalo podozrenia zo spáchania majetkových trestných činov (krádež - § 212, podvod - § 221, úverový podvod - § 222, sprenevera - § 213) a trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 207), ďalej nasledujú trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež - § 188, vydieranie - § 189), trestné činy proti životu a zdraviu (§ 155, § 156, § 157, § 158), trestný čin výtržníctva (§ 364), a vyskytli sa i trestné činy súvisiace s drogami (§ 172 Trestného zákona) a iné.

V sledovanom období nedošlo k žiadnemu prípadu prevzatia trestného stíhania z cudziny ani k odovzdaniu trestného konania do cudziny vojenskými prokuratúrami.

2.4.2.Medzinárodná právna spolupráca

Právna pomoc v trestných veciach vo vzťahu k cudzine je vykonávaná v súčinnosti s cudzozemskými justičnými orgánmi na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ustanovení piatej hlavy, piatej časti Trestného poriadku. Právna pomoc sa rozdeľuje na tzv. pasívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov trestného konania slovenskými justičnými orgánmi na území Slovenskej republiky na základe žiadostí cudzích orgánov a tzv. aktívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov v cudzine na základe žiadostí slovenských justičných orgánov. Generálna prokuratúra zabezpečuje vzájomnú právnu pomoc prostredníctvom ústredných justičných orgánov dožadovaných alebo dožadujúcich štátov. Právny styk s Českou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou je dlhodobo realizovaný priamo okresnými a krajskými prokuratúrami v rámci priameho právneho styku zakotveného v medzinárodných zmluvách s uvedenými krajinami. Po nadobudnutí platnosti Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29.5.2000 (od 1. 10. 2006) sa priamy právny styk rozšíril aj na ďalšie štáty Európskej únie, ktoré ratifikovali tento dohovor.

Pasívna právna pomoc

V roku 2010 bolo na prokuratúry Slovenskej republiky doručených 1 710 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. V porovnaní s rokom 2009 išlo o zvýšenie, pretože vtedy bolo doručených 1 556 žiadostí o právnu pomoc. V roku 2008 bolo

102

doručených 1 372 žiadostí o právnu pomoc. Vzhľadom na stabilne stúpajúci počet doručených žiadostí o právnu pomoc z cudziny je možné konštatovať, že ide o trvalý trend.

Nápad žiadostí o právnu pomoc podľa dožadujúcich štátov :

Štát

Počet

Štát

Počet

Česká republika

839

Holandsko

4

Maďarská republika

316

Lotyšsko

4

Spolková republika Nemecko

150

Španielsko

3

Poľská republika

140

Taliansko

3

Rakúska republika

96

Srbsko

3

Rumunsko

18

Lichtenštajnsko

3

Veľká Británia

16

Belgicko

2

Bulharsko

10

Estónsko

2

Grécko

10

Litva

2

Švajčiarsko

8

Turecko

1

Francúzsko

7

Bielorusko

1

Chorvátsko

7

Dánsko

1

Slovinsko

7

Moldavsko

1

Ukrajina

6

Ruská federácia

1

Nórsko

5

Čierna Hora

1

Švédsko

4

India

1

Na základe týchto žiadostí o právnu pomoc bolo vykonaných 1 259 výsluchov svedkov, poškodených alebo obvinených (v roku 2009 - 1 037, v roku 2008 - 999), bolo doručených 313 písomností (v roku 2009 - 371, v roku 2008 - 410), bolo realizovaných 193 vyžiadaní dokladov a informácií (v roku 2009 - 209, v roku 2008 - 194), bolo vykonaných 9 domových prehliadok a prehliadok iných priestorov (v roku 2009 - 19, v roku 2008 - 9). Iných úkonov bolo vykonaných 186, z toho jeden prípad cezhraničného sledovania. Spolu bolo vykonaných 1 961 procesných úkonov (v roku 2009 - 1 814, v roku 2008 - 1 710). V súvislosti s počtom dožiadaní a počtom druhov dožiadaných úkonov je potrebné poznamenať, že ich počty sú rozdielne, pretože jedno dožiadanie môže obsahovať žiadosť o vykonanie viacerých procesných úkonov. V dožiadaniach absolútne prevažovali trestné činy proti majetku a trestný čin zanedbania povinnej výživy. Ďalej nasledovali trestné činy daňové a trestné činy proti životu a zdraviu a to jednak vo forme násilných trestných činov alebo vo forme dopravných nehôd.

V rámci pasívnej právnej pomoci v priamom právnom styku bolo na okresné a krajské prokuratúry doručených 1 387 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci, čo je podstatný nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo doručených 1 134 a roku 2008, kedy ich bolo doručených 1 014. Pokiaľ ide o štáty, najviac žiadostí bolo zaslaných z Českej republiky - 847 (v roku 2009 - 796, v roku 2008 - 629) a ďalej z Maďarskej republiky - 291 (v roku 2009 - 210, v roku 2008 - 242), Poľskej republiky - 124 (v roku 2009 - 98, v roku 2008 - 87) a Rakúskej republiky - 97 (v roku 2009 - 86, v roku 2008 - 56). Do uvedeného počtu bolo zahrnutých 28 žiadostí o právnu pomoc doručených v rámci priameho právneho styku podľa Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných

103

veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 2000. Najčastejšie dožadujúcim štátom bola Spolková republiky Nemecko - 21 žiadostí, ďalej Slovinsko - 2 žiadosti a Rumunsko, Litva, Estónsko, Švajčiarsko a Lotyšsko - po 1 žiadosti.

Na základe žiadostí o právnu pomoc v rámci priameho právneho styku boli najčastejšie požadovanými úkonmi výsluchy svedkov, poškodených alebo obvinených a žiadosti o doručenie písomností.

Aktívna právna pomoc

Prokuratúry v Slovenskej republike požiadali cudzozemské justičné orgány o poskytnutie právnej pomoci v 3 418 prípadoch, čo predstavovalo podstatný nárast oproti roku 2009, kedy to bolo 2 675 prípadov a oproti 2008, kedy to bolo 2 317 prípadov. Aj tu nepochybne ide o trvalý trend.

Žiadosti o právnu pomoc podľa dožadovaných štátov:

Štát

počet

Štát

Počet

Česká republika

2155

Ruská federácia

4

Maďarská republika

269

Nórsko

4

Rakúska republika

222

Litva

4

Poľská republika

151

Srbsko

3

Spolková republika Nemecko

117

Kanada

3

Veľká Británia

62

Macedónsko

3

Taliansko

43

Izrael

2

Belgicko

25

Južná Kórea

2

Švajčiarsko

16

Estónsko

2

Španielske kráľovstvo

13

Bielorusko

2

Ukrajina

13

Turecko

1

Francúzsko

11

Malta

1

Írsko

9

Bosna a Hercegovina

1

Chorvátsko

9

Lotyšsko

1

Holandsko

8

Bulharsko

1

Rumunsko

8

Dominikánska republika

1

Slovinsko

7

Austrália

1

Cyprus

6

Moldavsko

1

Grécko

5

Švédsko

1

Dánsko

5

Portugalsko

1

USA

4

V týchto žiadostiach prokurátori najčastejšie žiadali o výsluchy svedkov, poškodených a ojedinele aj obvinených spolu v počte 2 267 (v roku 2009 - 2 132, v roku 2008 - 2 021), ďalej o doručovanie písomností v počte 615 (v roku 2009 - 466, v roku 2008 - 290), zabezpečenie listinných dôkazov a informácií v počte 395 (v roku 2009 - 262, v roku 2008 - 305). Iné úkony žiadali vykonať v 354 prípadoch (v roku 2009 - 115, v roku 2008 - 59). Spolu išlo o 3 631 procesných úkonov (v roku 2009 - 2 981, v roku 2008 - 2 675). V súvislosti s počtom vykonaných úkonov právnej pomoci je tak isto potrebné poznamenať, že bol vyšší ako počet žiadostí o právnu

104

pomoc, pretože niektoré žiadosti obsahovali požiadavku na vykonanie viacerých druhov úkonov právnej pomoci.

Orgány prokuratúry Slovenskej republiky v rámci aktívnej právnej pomoci v priamom právnom styku zaslali 2 843 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci, čo je tiež podstatný nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo zaslaných 2 251 a roku 2008, kedy ich bolo zaslaných 1 890. Zo štatistík vyplýva, že najviac žiadostí o právnu pomoc v priamom právnom styku bolo adresovaných do Českej republiky - 2 167 (v roku 2009 - 1 821, v roku 2008 - 1 509), ďalej do Maďarskej republiky - 270 (v roku 2009 - 161, v roku 2008 - 179), Rakúskej republiky - 222 (v roku 2009 - 127, v roku 2008 - 112) a Poľskej republiky - 156 (v roku 2009 - 142, v roku 2008 - 90).

V rámci priameho právneho styku podľa Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 2000 bolo zaslaných 28 žiadostí o právnu pomoc, najčastejšie do Spolkovej republiky Nemecko (10), ďalej do Francúzska (9), Belgicka (4), Veľkej Británie, Holandska, Rumunska, Nórska a Lotyšska (po 1 žiadosti). V žiadostiach o právnu pomoc prevažovali požiadavky na vykonanie výsluchov svedkov, poškodených a obvinených, doručenie písomností a vyžiadanie listinných dokladov a informácií.

V roku 2010 na úkonoch právnej pomoci vykonávaných v Slovenskej republike slovenskými orgánmi sa so súhlasom prokurátora zástupcovia cudzích štátov zúčastnili v 34 prípadoch (v roku 2009 - 27, v roku 2008 - 32). Najčastejšie išlo o zástupcov z Českej republiky - 25, ďalej zo Spolkovej republiky Nemecko - 3, Rakúskej republiky - 3, Maďarskej republiky - 2 a Belgicka - 1 .

Účasť slovenských justičných orgánov na úkonoch právnej pomoci v cudzine bola zaznamenaná v 1 prípade (v roku 2009 - 0, v roku 2008 - 3). Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina sa zúčastnil na úkonoch právnej pomoci v Poľskej republike. V 13 prípadoch bola zaznamenaná účasť vyšetrovateľov na úkonoch právnej pomoci a to z obvodu pôsobnosti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica - 1 v Poľskej republike, Krajskej prokuratúry Prešov - 10 (v Českej republike, Poľskej republike a Maďarskej republike) a z obvodu pôsobnosti Krajskej prokuratúry Košice v 2 prípadoch v Českej republike.

Čo sa týka medzinárodnej spolupráce vo vojenskej súčasti prokuratúry, žiadna pasívna právna pomoc nebola poskytovaná. Vojenská súčasť prokuratúry v sledovanom období adresovala do cudziny celkom 9 žiadostí vojenských obvodných prokuratúr o právnu pomoc. Vojenská obvodná prokuratúra Bratislava žiadala o právnu pomoc v 6 trestných veciach, Vojenská obvodná prokuratúra Banská Bystrica v 2 veciach a Vojenská obvodná prokuratúra Prešov v jednej veci.

2.4.3. Uznávacie konanie

Krajskí prokurátori sa vyjadrili k 36 návrhom Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré predložili krajským súdom v rámci uznávacieho konania na uznanie cudzieho rozhodnutia (v roku 2009 - 51, v roku 2008 - 34 návrhov). Vo väčšine prípadov išlo o právoplatné rozhodnutia českých súdov (27-krát), 4-krát o rozhodnutie súdov Spolkovej republiky Nemecko, 3-krát o rozhodnutie rakúskych súdov, 1-krát o rozhodnutie švajčiarskeho súdu a súdu Veľkej Británie.

105

2.4.4. Extradičné konanie

Extradícia je akt právnej pomoci, ktorý spočíva vo vydaní páchateľa nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky na trestné stíhanie alebo výkon trestu do cudziny (tzv. pasívna extradícia) alebo naopak vyžiadanie páchateľa z cudziny na trestné stíhanie alebo výkon trestu do Slovenskej republiky (tzv. aktívna extradícia). Právnym podkladom na takýto postup sú medzinárodné dohovory a ustanovenia piatej časti, druhej hlavy Trestného poriadku. Prokuratúra v rámci aktívnej extradície participuje len na úkonoch v rámci prípravného konania.

V rámci tzv. aktívnej extradície podali prokurátori 5 návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ktoré boli súdmi akceptované. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu počtu návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, nakoľko v roku 2009 bolo podaných 11 návrhov a v roku 2008 bolo podaných 20 návrhov. Nižší počet podaných návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu v roku 2010, tak ako predchádzajúce roky, súvisí najmä s tým, že v prípade, ak sa obvinený nachádza v niektorom štáte Európskej únie, využíva sa pre vyžiadanie osoby inštitút európskeho zatýkacieho rozkazu. Medzinárodné zatýkacie rozkazy boli adresované do Švajčiarskej konfederácie, USA, Ukrajiny, Moldavska. V 4 prípadoch bol medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný na občana Slovenskej republiky a v 1 prípade na občana Moldavska. Z hľadiska skladby trestnej činnosti sa medzinárodné zatýkacie rozkazy týkali predovšetkým páchateľov majetkovej trestnej činnosti (trestný čin podvodu, krádeže), proti životu a zdraviu (trestný čin vraždy, ublíženia na zdraví) a trestného činu vydierania a prevádzačstva. Návrhy na vydanie medzinárodných zatýkacích rozkazov boli podané v pôsobnosti Krajskej prokuratúry Bratislava 2 a Krajskej prokuratúry Žilina tiež 2 a jeden návrh podala Krajská prokuratúra Banská Bystrica.

V rámci tzv. pasívnej extradície v roku 2010 bolo na prokuratúry Slovenskej republiky zo zahraničia doručených 7 medzinárodných zatýkacích rozkazov (v roku 2009 - 6, v roku 2008 - žiaden). Dožadujúcim štátom bola v troch prípadoch Čierna Hora, v dvoch prípadoch Švajčiarsko a Ukrajina. V 3 prípadoch bol medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný na občana Čiernej Hory, v 2 prípadoch na občana Ukrajiny a po 1 prípade na občana Slovenskej republiky a na občana Tureckej republiky.

2.4.5. Konanie o európskom zatýkacom rozkaze

Prokurátori podali v rámci prípravného konania 61 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré boli v 59 prípadoch akceptované súdmi. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nepatrný nárast, pretože v roku 2009 ich bolo 59 a v roku 2008 ich bolo 54.

Najväčší počet európskych zatýkacích rozkazov bol adresovaný do Českej republiky - 30, ďalej do Rakúskej republiky - 5, do Španielskeho kráľovstva - 4, do Spolkovej republiky Nemecko a Grécka - 3, do Cyperskej republiky, Veľkej Británie a Talianska - 2, do Belgicka, Írska, Litvy, Poľska, Švédska, Maďarska - 1 a 4 boli vydané do nešpecifikovaného štátu Európskej únie. Tieto európske zatýkacie rozkazy sa v 59 prípadoch týkali občanov Slovenskej republiky, po 1 prípade občana Litovskej republiky a Ruska. Páchatelia sa najčastejšie dopustili trestných činov majetkového charakteru (podvod, krádež, sprenevera, neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla), ale aj násilnej činnosti (vražda, lúpež, ublíženie na

106

zdraví) a trestného činu zanedbania povinnej výživy. Na základe európskych zatýkacích rozkazov boli na trestné stíhanie do Slovenskej republiky vydané 4 osoby. Všetky vydané osoby boli štátni príslušníci Slovenskej republiky (v roku 2009 bolo vydaných 5 osôb a v roku 2008 - 7 osôb).

Z cudziny bolo slovenským justičným orgánom doručených 137 európskych zatýkacích rozkazov, čo bol nárast oproti predchádzajúcim rokom, pretože v roku 2009 ich bolo 125 a v roku 2008 - 108. Najväčší počet európskych zatýkacích rozkazov bol vydaný v Českej republike - 50 prípadov, ďalej v Maďarskej republike - 20, v Rakúskej republike a Taliansku - po 8, v Spolkovej republike Nemecko - 6, v Poľskej republike a v Rumunsku - 3, v Španielskom kráľovstve a Švédsku po 1.

Európske zatýkacie rozkazy sa týkali predovšetkým občanov Slovenskej republiky - 82 prípadov, ďalej Českej republiky - 31, Poľskej republiky - 5, Maďarskej republiky - 4, Rakúskej republiky - 3, Rumunskej republiky, Talianska, Bulharska a Srbska - po 2, Spolkovej republiky Nemecko, Sýrie, Vietnamu a Ruska - po 1. Páchatelia sa najčastejšie dopustili majetkových trestných činov (krádeže, podvodu, sprenevery), trestného činu lúpeže, trestného činu kupliarstva, obchodovania s ľuďmi, vydierania, prevádzačstva, trestné činy súvisiace s drogami a v jednom prípade vraždy.

Na základe doručených európskych zatýkacích rozkazov podali prokurátori 87 návrhov na vzatie do väzby, z toho 11 návrhov do predbežnej väzby a 14 do vydávacej väzby podľa nového zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze účinného od 1. 9. 2010 (v roku 2009 bolo podaných 70 návrhov na vzatie do väzby). Prokurátori sami rozhodli o vykonaní 41 európskych zatýkacích rozkazov (v roku 2009 rozhodli o vykonaní 31 európskych zatýkacích rozkazov). Na súd bolo podaných 54 návrhov (v roku 2009 - 57 návrhov) na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 21 zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. § 22 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Na základe európskych zatýkacích rozkazov bolo odovzdaných do cudziny 32 občanov Slovenskej republiky (v roku 2009 - 22, v roku 2008 - 34) a po 1 občanovi Poľskej republiky, Talianskej republiky, Sýrie a Ruska.

2.4.6. Problémy súvisiace s trestným konaním s cudzím prvkom

V rámci trestného konania s cudzím prvkom v roku 2010 naďalej pretrvávali problémy súvisiace s neustálym nárastom agendy. Počet prokurátorov, a to ako na nižších stupňoch, tak aj na generálnej prokuratúre, je poddimenzovaný a nezodpovedá množstvu práce a jej náročnosti.

Značným problémom je aj nedostatok tlmočníkov a prekladateľov, zapísaných v zoznamoch Ministerstva spravodlivosti SR najmä na jazyky škandinávskych a pobaltských krajín, čo má často za následok prieťahy pri vybavovaní žiadostí o právnu pomoc, ako aj komplikácie v konaní o európskom zatýkacom rozkaze .

107

ČASŤ 3.

STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ PROKURATÚRY V NETRESTNEJ OBLASTI

Prokuratúra plnením úloh v netrestnej oblasti realizuje spoločenskú požiadavku spočívajúcu v zabezpečovaní ochrany ľudských práv a verejného záujmu právnymi prostriedkami, ktoré jej zveril zákon o prokuratúre a celý rad osobitných zákonov.

V roku 2010 prijatím ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, bola pôsobnosť prokurátorov v občianskosúdnej oblasti rozšírená o vybavovanie podnetov finančnej polície na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok osoby bol najmenej o 1 500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako preukázateľné príjmy. V súvislosti s touto agendou bolo na vybavovanie týchto podnetov určených celkom 67 prokurátorov, ktorí sú špecializovaní na vybavovanie vecí v netrestnej oblasti.

Na prokuratúre Slovenskej republiky v roku 2010 v netrestnej oblasti pôsobilo 126 prokurátorov, ktorí vybavili 18 854 vecí (o 212 menej ako v roku 2009 a o 937 viac ako v roku 2008).

V netrestnej oblasti mimosúdnej prokurátori podali orgánom verejnej správy 1 229 protestov prokurátora (o 178 viac ako v roku 2009 a o 17 menej ako v roku 2008). Za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy podali 1 698 upozornení prokurátora (o 175 menej ako v roku 2009 a o 140 viac ako v roku 2008).

V orgánoch verejnej správy prokurátori vykonali 1 377 previerok zachovávania zákonnosti (o 97 menej ako v roku 2009 a o 94 menej ako v roku 2008). Vývoj v počte previerok v roku 2010 potvrdil, že s ohľadom na počet vybavených vecí v netrestnej oblasti, právnu náročnosť a zložitosť mnohých vybavených vecí, ale v neposlednej miere aj na nedostatočný počet prokurátorov, pôsobiacich v netrestnej oblasti najmä na okresných prokuratúrach, nie je možné v ďalšom období zvyšovať počet previerok zachovávania zákonnosti, hoci na viacerých úsekoch by nepochybne bolo vo verejnom záujme takéto previerky vykonať a tak zistiť poznatky o tom, ako je zabezpečená ochrana práv v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy.

V občianskosúdnej oblasti prokurátori vstúpili do začatého občianskeho súdneho konania v 1 900 veciach (o 105 vecí viac ako v roku 2009 a o 238 vecí viac ako v roku 2008). Podali 74 návrhov na začatie občianskosúdneho konania (o 36 menej ako v roku 2009 a o 5 menej ako v roku 2008).

V roku 2010 prokurátori vybavili 1 799 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom proti právoplatným rozhodnutiam súdov (o 109 menej ako v roku 2009 a o 119 viac ako v roku 2008). Proti právoplatným

108

rozhodnutiam súdov generálny prokurátor podal na Najvyšší súd SR 165 mimoriadnych dovolaní (o 20 viac ako v roku 2009 a o 12 viac ako v roku 2008).

Generálny prokurátor podal v roku 2010 jeden návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR, kým v roku 2009 podal dva návrhy a v roku 2008 tri návrhy na začatie konania.

Úspešnosť protestov prokurátora a upozornení prokurátora bola aj v roku 2010 dobrá, o čom svedčí tento prehľad:

R o k

2008

2009

2010

Spolu

Vybavené protesty

1482

929

1066

3477

Úspešné protesty

1335

849

1048

3232

Neúspešné protesty

110

68

58

236

Späťvzaté protesty

17

12

8

37

Vybavené upozornenia

1985

1715

1564

5264

Úspešné upozornenia

1937

1693

1553

5183

Neúspešné upozornenia

40

20

10

70

Späťvzaté upozornenia

8

2

1

11

Za obdobie rokov 2008 až 2010 bola úspešnosť protestov prokurátora 92,9 % (v roku 2008 - 90,1%, v roku 2009 - 91,4 %, v roku 2010 - 98,3 %).

Úspešnosť upozornení prokurátora za tri porovnávané roky bola 98,4 % (v roku 2008 - 97,6 %, v roku 2009 - 98,7 %, v roku 2010 - 99,2 %).

3.1. Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

3.1.1. Počet podnetov na preskúmanie zákonnosti

Podnety fyzických osôb a právnických osôb, ktorými sa domáhajú preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy tradične patria medzi najvýznamnejšie zdroje poznatkov pre opatrenia, ktoré prokurátor uplatňuje na zabezpečenie ochrany práv a zákonom chránených záujmov týchto osôb.

Najčastejšie ide o podnety, ktoré smerujú proti rozhodnutiam vydaným v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy, alebo ktoré smerujú proti postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí (§ 21 ods. 1 body 3 a 4 zákona o prokuratúre).

Počet podnetov, ktoré prokuratúra Slovenskej republiky v rokoch 2008 až 2010 obdržala je uvedený v tomto prehľade:

109

K r a j

Počet podnetov

2008

2009

2010

Spolu

Bratislava

1102

888

967

2957

Trnava

344

444

326

1114

Trenčín

456

584

654

1694

Nitra

408

434

448

1290

Žilina

546

517

587

1650

Banská Bystrica

471

477

411

1359

Prešov

586

492

643

1721

Košice

516

643

697

1856

Generálna prokuratúra

714

976

842

2532

C e l k o m

5143

5455

5575

16173

V roku 2010 došlo k miernemu zvýšeniu počtu podnetov (nárast o 2,1 %). V porovnaní s rokom 2009 menej podnetov obdržali prokurátori v obvodoch Krajskej prokuratúry Trnava (menej o 118 podnetov) a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (menej o 66 podnetov). Menej podnetov v roku 2010 obdržala aj generálna prokuratúra (menej o 134 podnetov). Základnou príčinou poklesu počtu podnetov na týchto prokuratúrach bolo to, že v roku 2009 tieto prokuratúry obdržali hromadné podnety v daňovej veci, ktorý problém sa už v roku 2010 nevyskytol.

Zaujímavý je údaj o celkovom počte podnetov, ktoré prokuratúry v roku 2010 obdržali a to vo vzťahu k celkovému počtu vecí, ktoré vybavili v netrestnej oblasti mimosúdnej. V netrestnej oblasti mimosúdnej prokurátori v roku 2010 vybavili 10 827 vecí. Z tohto počtu vecí teda viac ako 50 % vecí boli podnety fyzických osôb a právnických osôb.

Podnety prokurátori v rokoch 2008 až 2010 najčastejšie obdržali v týchto právnych oblastiach:

Špecifikácia

právnej oblasti

Rok

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

GP

Celkom

2008

275

68

117

44

118

55

70

62

66

875

Stavebné veci

2009

249

60

120

60

118

56

128

74

125

988

2010

257

35

131

58

145

96

161

74

125

1082

2008

274

68

72

82

145

62

117

59

68

947

Kataster nehnuteľností

2009

230

82

79

88

103

77

153

68

113

993

2010

174

46

88

70

120

51

151

50

118

868

Dane,

2008

56

32

54

17

31

33

26

76

48

373

poplatky,

2009

34

138

49

13

13

18

14

155

334

768

finančné veci

2010

50

33

48

21

20

34

22

209

100

537

2008

138

31

41

78

42

68

40

131

29

598

Územná samospráva

2009

70

34

33

64

73

62

68

171

67

642

2010

57

22

67

63

66

55

54

89

58

531

2008

77

8

2

7

18

27

15

25

29

208

Sociálne veci

2009

69

14

30

26

12

27

31

34

41

284

2010

92

17

21

29

21

26

34

22

61

323

Životné prostredie

2010

30

22

17

24

20

14

27

14

45

213

110

Najviac podnetov prokurátori obdržali z oblasti stavebného konania. V týchto podnetoch fyzické osoby a právnické osoby predovšetkým žiadali preskúmať postupy stavebných úradov a ich rozhodnutia pri povoľovaní stavieb. Mierne sa znížil počet podnetov vo veciach katastrálnych. Naďalej však počet podnetov v tejto oblasti svedčí o tom, že nespokojnosť osôb s postupom a rozhodovaním katastrálnych orgánov je ešte častá. V roku 2010 prokuratúry zaznamenali výraznejší nárast podnetov z oblasti ochrany životného prostredia (celkom 213 podnetov).

Podnety fyzických osôb a právnických osôb sú významným zdrojom poznatkov pre orientáciu prokurátorov pri výkone dozoru nad postupom a rozhodovaním orgánov verejnej správy. Nie každý podnet je však dôvodný, t. j. značný počet podnetov prokurátori po preskúmaní zákonnosti postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy bez vykonania opatrení odkladajú.

Vývoj dôvodnosti podnetov za roky 2008 až 2010 je možné porovnať podľa tohto prehľadu:

Kraj

Počet vybavených podnetov

Počet protestov a upozornení

% dôvodnosti

(prokuratúra)

2008

2009

2010

2008

2009

2010

2008

2009

2010

Bratislava

1071

962

981

209

218

221

19,5

22,6

22,5

Trnava

344

423

328

67

106

76

19,4

25,0

23,1

Trenčín

459

567

675

75

86

120

16,3

15,1

17,7

Nitra

385

430

439

99

135

108

25,7

31,3

24,6

Žilina

487

521

602

149

139

152

30,5

26,6

25,2

Banská Bystrica

500

461

421

143

122

128

28,6

26,4

30,4

Prešov

584

501

675

94

77

109

16,0

15,3

16,1

Košice

470

643

679

153

139

115

32,5

21,6

16,9

GP SR

637

774

761

16

23

19

2,5

2,9

2,4

Celkom

4937

5282

5561

1005

1045

1048

20,3

19,7

18,8

Prokurátori z 5 561 vybavených podnetov v roku 2010 podali orgánom verejnej správy 582 protestov prokurátora a 466 upozornení prokurátora (v roku 2009 podali 585 protestov prokurátora a 460 upozornení prokurátora). Celková dôvodnosť podnetov bola 18,8 %, teda v podstate každý piaty podnet, ktorý bol na prokuratúru podaný, bol dôvodný. Najvyššia dôvodnosť podnetov bola v roku 2010 zaznamenaná na prokuratúrach v obvode krajských prokuratúr Banská Bystrica (30,4 %), Žilina (25,2 %), Nitra (24,6 %), Trnava (23,1 %) a Bratislava (22,5 %).

Z podaných 582 protestov prokurátora orgány verejnej správy v roku 2010 vyhoveli 455 protestom prokurátora, nevyhoveli 49 protestom a 7 protestov prokurátori vzali späť. O ostatných protestoch k 31. decembru 2010 nerozhodli. Úspešnosť protestov bola 89 %.

Zo 466 upozornení prokurátora orgány verejnej správy vyhoveli k 31. decembru 2010 382 upozorneniam a nevyhoveli 9 upozorneniam. Jedno upozornenie prokurátor vzal späť. O ostatných upozorneniach nebolo k uvedenému dňu rozhodnuté. Úspešnosť upozornení prokurátora bola 97,4 %.

111

3.1.2. Previerky zachovávania zákonnosti

Previerku zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy, ktorú prokurátorovi umožňuje vykonať v skončených veciach zákon o prokuratúre, je jednou z metód vykonávania dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Túto metódu dozoru prokurátori uplatňujú v značnom rozsahu, nie však až v takom, ako by si to situácia v dodržiavaní zákonov vyžadovala. Limitujúcimi faktormi pre uplatňovanie tejto metódy dozoru sú predovšetkým náročnosť a časová zdĺhavosť vykonávania tejto činnosti, primerané personálne zabezpečenie prokuratúr na uplatňovanie tejto metódy, administratívne spracovanie výsledkov previerky a vypracovanie opatrení za účelom odstránenia porušovania zákonnosti.

Aktivita prokurátorov v previerkovej činnosti v civilnej súčasti prokuratúry za roky 2008 až 2010 je zrejmá z tohto prehľadu:

Prokuratúry

R o k

2008

2009

2010

Spolu

Bratislava

110

86

63

259

Trnava

310

251

218

779

Trenčín

163

167

162

492

Nitra

178

187

190

555

Žilina

227

244

200

671

Banská Bystrica

147

162

151

460

Prešov

107

148

167

422

Košice

227

227

225

679

GP SR

2

2

1

5

Celkom

1471

1474

1377

4322

Počet vykonaných previerok zachovávania zákonnosti zodpovedá reálnym možnostiam orgánov prokuratúry. S existujúcim počtom prokurátorov, ktorí pôsobia v netrestnej oblasti, nie je možné počet previerok zvýšiť, pretože by mohlo dôjsť k ohrozeniu vybavovania vecí na iných úsekoch v netrestnej oblasti (napr. prieťahy pri vybavovaní podnetov).

V súvislosti s plnením Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2010, prokurátori v roku 2010 vykonali 305 previerok. Na základe plánov úloh krajských prokuratúr a okresných prokuratúr vykonali celkom 529 previerok. Mimo plánu úloh, teda z vlastnej iniciatívy, prokurátori vykonali 381 previerok. Pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že prokurátori v roku 2010 vykonali v orgánoch verejnej správy 162 kontrolných previerok (v roku 2009 ich bolo 90), ktorými okrem preskúmavania zákonnosti postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy overovali aj účinnosť opatrení, ktoré orgány verejnej správy prijali na základe predtým podaných prokurátorských opatrení.

Tak, ako v predchádzajúcom období, ani v roku 2010 nebola žiadna previerka vykonaná v súčinnosti s iným orgánom.

Na základe poznatkov, ktoré o porušovaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov prokurátori v orgánoch verejnej správy získali, podali orgánom verejnej správy v roku 2010 473 protestov prokurátora a 1 018 upozornení

112

prokurátora. Orgány verejnej správy k 31. decembru 2010 vyhoveli 427 protestom prokurátora, nevyhoveli 1 protestu prokurátora. O 45 protestoch prokurátora k uvedenému dátumu orgány verejnej správy nerozhodli. Vyhoveli 971 upozorneniam prokurátora a o 47 upozorneniach k 31. decembru 2010 nerozhodli.

Úspešnosť protestov prokurátora bola 99,7 % a upozornení 100 %.

Najviac opatrení (protesty a upozornenia) na základe previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy podali prokurátori z obvodu krajských prokuratúr Trnava (59 protestov, 218 upozornení), Nitra (90 protestov, 144 upozornení), Banská Bystrica (108 protestov, 87 upozornení) a Košice (91 protestov, 101 upozornení).

3.1.3. Vlastné poznatky

Nie bezvýznamným zdrojom poznatkov o zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy sú poznatky, ktoré prokurátori získavajú z iných prokurátorských agend, predovšetkým z trestnej agendy, ale aj poznatky, ktoré zistia z materiálov orgánov územnej samosprávy, z tlače, médií, internetu a pod.

Počet týchto vlastných poznatkov je uvedený v tomto prehľade:

P o z n a t k y

Prokuratúra

z trestných vecí

z civilných vecí

z materiálov orgánov

média a tlač,

atď.

územnej samosprávy

Bratislava

35

7

104

5

Trnava

10

-

6

-

Trenčín

11

1

37

-

Nitra

22

1

75

2

Žilina

4

-

6

-

Banská Bystrica

10

1

2

-

Prešov

24

39

30

2

Košice

76

2

91

3

GP SR

1

4

1

2

Celkom

193

55

352

14

Na základe vlastných poznatkov prokurátori podali 174 protestov prokurátora a 214 upozornení prokurátora. K 31. 12. 2010 orgány verejnej správy vyhoveli 170 protestom (úspešnosť 97,7 %) a 200 upozorneniam (úspešnosť 99,5 %). Nevyhoveli 4 protestom prokurátora a 1 upozorneniu prokurátora.

3.1.4.Zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy

Základnými zdrojmi poznatkov o stave zákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov štátnej správy, ale aj orgánov územnej samosprávy, ako to vyplýva aj zo štatistických údajov, boli predovšetkým poznatky, ktoré prokurátori získali vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy

113

v súvislosti s plnením hlavných úloh v roku 2010 a poznatky, ktoré získali v rámci vybavovania podnetov fyzických osôb a právnických osôb.

V Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2010 (ďalej len „plán hlavných úloh“) bola v netrestnej oblasti zaradená len jedna úloha, a to „Zhodnotene stavu zákonnosti postupu a rozhodovania obcí (miest) na úseku preneseného výkonu štátnej správy vo veciach ohrozenia výchovy a vzdelávania maloletých alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku“. Predmet zhodnotenia upravuje najmä zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“), ktorý v § 6 ods. 4 zveril výkon štátnej správy na prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletých alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku obciam. Na druhom stupni vykonáva štátnu správu príslušný krajský školský úrad (§ 6 ods. 20, resp. § 10 ods. 9 zákona o štátnej správe v školstve). Priestupky a správne delikty tvoriace podstatu rozhodovania na tomto úseku, sú upravené v § 31 a 31a citovaného zákona. Cieľom úlohy bolo zhromaždiť a vyhodnotiť aktuálne poznatky o úrovni zákonnosti rozhodovacej činnosti miest a obcí (ďalej len „obcí“) a tiež krajských školských úradov a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za obdobie od 1. januára 2008 do 3. decembra 2009. Úloha bola do plánu hlavných úloh zaradená na základe poznatkov orgánov prokuratúry, týkajúcich sa predmetu zhodnotenia, ktoré signalizovali značné nedostatky najmä v činnosti obcí v zverenej agende.

Prokurátori zhodnotili jednak vlastné poznatky najmä z trestných vecí a podnetov. Okrem toho okresné a krajské prokuratúry vykonali na účely tohto zhodnotenia 281 previerok zachovávania zákonnosti. Objektom priestupku podľa § 37 zákona o štátnej správe v školstve je záujem štátu na riadnej výchove, vzdelávaní a plnení povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Priestupok má dve formy. Prvou je ohrozenie výchovy a vzdelávania a druhou je zanedbanie starostlivosti o školskú dochádzku. K ohrozeniu výchovy a vzdelávania v dôsledku konania páchateľa priestupku dôjde vtedy, ak sa dieťaťu vytvoria podmienky pre osvojenie si škodlivých návykov, povahových čŕt alebo sklonov a záujmov. K naplneniu znakov priestupku nie je potrebné, aby škodlivý následok nastal. Postačuje, ak v dôsledku pôsobenia páchateľa priestupku existuje reálne nebezpečenstvo, že dieťa tieto nežiaduce návyky príjme za vlastné.

K zanedbaniu povinnej školskej dochádzky zákon o štátnej správe v školstve demonštratívne uvádza, že sa jedná o konanie, ak páchateľ priestupku neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku. Čo je povinná školská dochádzka a jej dĺžku upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) v § 19. Povinnosť zákonného zástupcu dieťaťa prihlásiť ho na plnenie povinnej školskej dochádzky je ustanovená v § 20 ods. 2 školského zákona. K zanedbaniu povinnej školskej dochádzky dôjde aj vtedy, ak si dieťa neplní povinnú školskú dochádzku tak, že v jednom školskom roku neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín. Pre určenie hranice medzi priestupkom a trestným činom podľa § 211 Trestného zákona bolo vychádzané z usmernenia generálnej prokuratúry č. k. IV Spr 246/09-12 z 30. novembra 2009. Podľa tohto usmernenia za trestný čin treba

114

považovať taký stav, ak dieťa neplní povinnú školskú dochádzku v rozsahu viac ako 100 neospravedlnene vynechaných vyučovacích hodín v jednom školskom roku.

Páchateľom tohto priestupku môže byť len zákonný zástupca dieťaťa. Zákonného zástupcu dieťaťa definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Zákonným zástupcom dieťaťa môže byť rodič (§ 31 zákona o rodine), poručník (§ 56 zákona o rodine) alebo opatrovník (§ 60 zákona o rodine). Na zodpovednosť za spáchanie priestupku podľa § 37 zákona o štátnej správe v školstve postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Zodpovednosť za priestupok zaniká po uplynutí dvoch rokov od spáchania priestupku. Na dodržanie tejto prekluzívnej lehoty je nevyhnutné, aby rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok nadobudlo právoplatnosť najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Na priestupok podľa § 37 zákona o štátnej správe v školstve a jeho prejednanie sa vzťahuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a subsidiárne zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Rozhodnutie o priestupku preto musí, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných v ustanoveniach § 46 a nasl. správneho poriadku, obsahovať aj špecifické náležitosti uvedené v ustanovení § 77 zákona o priestupoch (dostatočný popis skutku, ktorý sa páchateľovi priestupku kladie za vinu, vyslovenie viny, druh a výška uloženej sankcie, rozhodnutie o trovách konania).

Len ojedinele boli zaznamenané prípady, v ktorých došlo k spáchaniu priestupku podľa ustanovenia § 37 zákona o štátnej správe v školstve vo forme zanedbávania starostlivosti o školskú dochádzku neprihlásením dieťaťa na povinnú školskú dochádzku. Takéto poznatky zistili len prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry Trnava a Krajskej prokuratúry Žilina.

Najčastejšou formou priestupku podľa § 37 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve bolo, že si dieťa neplnilo povinnú školskú dochádzku tak, že v jednom školskom roku neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín. Správne stanovenie hranice, či ide o priestupok, resp. či sa už nejedná o trestný čin, spôsobovalo obciam značné problémy a boli v týchto veciach zistené závažné pochybenia.

Najčastejším zistením v rámci previerkovej činnosti bolo, že obce prejednali ako priestupok podľa § 37 zákona o štátnej správe v školstve aj skutok, ktorý bol podľa počtu neospravedlnených hodín, v zmysle usmernenia generálnej prokuratúry už trestným činom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona. Poznatky o prejednaní priestupkov, kde počet neospravedlnene vynechaných hodín viacnásobne prevyšoval počet 60, boli zistené v obvode pôsobnosti všetkých krajských prokuratúr. Celkovo bolo z tohto dôvodu podaných 130 protestov prokurátora.

Napríklad Okresná prokuratúra Trebišov zistila, že mesto Trebišov prejednalo v roku 2009 ako priestupok konanie zákonných zástupcov maloletej, ktorá neospravedlnene vynechala 816 vyučovacích hodín. Okresná prokuratúra Dunajská Streda zistila, že mesto Dunajská Streda prejednalo ako priestupok konanie zákonných zástupcov rodičov, ktorých maloletá dcéra v mesiacoch október 2008 až január 2009 vôbec nechodila do školy.

115

Previerkami prokurátori zistili, že obce nie vždy venovali náležitú pozornosť posúdeniu, kto je zákonným zástupcom dieťaťa, resp. konali len s jedným z rodičov dieťaťa. Takýto postup je v rozpore s § 28 a nasl. zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Obaja sú povinní dbať o to, aby si ich deti riadne plnili povinnú školskú dochádzku. Ak teda dieťa povinnú školskú dochádzku riadne neplní, priestupku sa dopúšťajú obaja rodičia. Výnimku tvorí jedine prípad, ak správny orgán vykonaným dokazovaním preukázal zánik zodpovednosti za priestupok jedného z rodičov.

Závažné pochybenie previerkami zistila Okresná prokuratúra Rimavská Sobota v obciach Dulovo a Drienčany. V týchto obciach konal a rozhodoval nekompetentný orgán obce, obecné zastupiteľstvo, v dôsledku čoho boli ich rozhodnutia prijaté vo forme uznesení nulitné. Rozhodovanie obce na tomto úseku je preneseným výkonom štátnej správy. Na rozhodnutie je preto príslušný starosta (primátor) ako štatutárny orgán obce (mesta). Až podľa právnej úpravy platnej od 1. apríla 2010 môže starosta rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce (§ 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Kompetencia obecných, či mestských zastupiteľstiev, či iných orgánov obcí a miest pri prenesenom výkone štátnej správy nie je daná, preto je neprípustné, aby v takýchto veciach rozhodovali.

Podkladmi pre začatie priestupkového konania boli spravidla oznámenia riaditeľa školy, ktorému zo znenia ustanovenia § 5 ods. 11 zákona o štátnej správe v školstve vyplýva povinnosť v prípade, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, oznamovať tieto skutočnosti príslušnému orgánu štátnej správy (úrady práce, sociálnych vecí a rodiny) a obci, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod na postúpenie veci inému orgánu, začne podľa ustanovenia § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr však do 30 dní. Obce v zásade dodržiavali uvedenú procesnú lehotu na začatie konania, no boli získané aj poznatky o jej hrubom nerešpektovaní. Okresná prokuratúra Trenčín previerkou v meste Dubnica nad Váhom zistila, že na základe oznámení riaditeľov základných škôl o vymeškaných hodinách mesto v mnohých prípadoch nekonalo vôbec, alebo začalo konanie niekedy aj po roku od doručenia oznámenia. Obdobné poznatky zistili aj Okresná prokuratúra Nové Zámky na základe previerky v obci Neded, či Okresná prokuratúra Nitra v meste Nitra. V týchto prípadoch bolo konanie začaté po viac ako 6 mesiacoch od oznámenia.

Priestupky podľa § 37 zákona o štátnej správe v školstve nie sú návrhovými priestupkami. V zmysle § 18 správneho poriadku ide teda o konanie, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu a podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku takéto konanie je začaté dňom, keď orgán verejnej správy urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V preverovaných veciach spravidla bolo prvým úkonom správneho orgánu voči účastníkovi konania doručenie predvolania na ústne pojednávanie o priestupku, ktoré je podľa § 74 zákona o priestupkoch obligatórne.

116

V niektorých obciach bolo zistené, že predvolanie na ústne pojednávanie neobsahovalo upovedomenie účastníkov konania o začatí konania podľa § 18 odsek 3 správneho poriadku. Z prvého úkonu správneho orgánu voči účastníkovi konania musí byť zrejmé nielen miesto a čas ústneho pojednávania, ale aj informácia o začatí konania o priestupku, právny dôvod začatia konania z úradnej povinnosti a popis skutku, ktorý je dôvodom pre začatie správneho konania. Nedostatky v tejto oblasti napríklad zistila Okresná prokuratúra Piešťany previerkou v meste Piešťany.

Okresná prokuratúra Malacky v tejto súvislosti zistila, že obec Plavecký Štvrtok na základe oznámení základnej školy realizuje tzv. „hromadné predvolanie“ všetkých rodičov, ktorých detí sa oznámenie základnej školy za ten-ktorý mesiac týka. Základná škola oznamuje obci každý mesiac neospravedlnené hodiny žiakov, poškodzovanie majetku školy, porušovanie školského poriadku žiakmi a pod. a obec následne hromadne predvoláva všetkých rodičov detí, ktoré sú uvedené v oznámení na tzv. „pohovor“. Predvolania s rovnakým obsahom smerovali jednak k priestupkovým konaniam, ako aj k postupu, ktorý nebol konaním o priestupku. V predvolaniach nebol uvedený predmet konania, ani poučenie o následkoch nedostavenia sa. Z preskúmaných priestupkových spisov nebolo možné zistiť, či predvolanie bolo doručené adresátom. Napriek tomu, že doručenie predvolaní nebolo preukázané, obec Plavecký Štvrtok vykonávala ústne prejednávania o priestupkoch v neprítomnosti obvinených z priestupkov.

Správne orgány sú povinné zistiť úplne a presne skutočný stav veci a za týmto účelom si zaobstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Možno zovšeobecniť získané poznatky, že dokazovanie vykonávali správne orgány len formálne. V mnohých prípadoch bolo podkladom rozhodnutia len oznámenie riaditeľa školy o neospravedlnenom vymeškaní vyučovacích hodín žiakom. Hoci boli v oznámeniach zároveň uvedené i opatrenia vykonané školou na zabezpečenie nápravy – pohovor s rodičmi, upozornenie adresované rodičom, pohovor vykonaný so žiakom, nie je to postačujúcim podkladom na rozhodnutie v priestupkovej veci. Správne orgány na ústnom pojednávaní síce vypočuli obvinených z priestupku, no ďalšie dôkazy neuskutočnili. Len zriedkavo zabezpečili vyjadrenia iných osôb, napr. triedneho učiteľa, či pracovníka z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Správne orgány nevenovali náležitú pozornosť prevereniu obrany obvinených z priestupku, hoci v niektorých prípadoch by preukázanie skutočností uvádzaných na obranu malo zásadný vplyv na posúdenie otázky zavinenia.

Napríklad Okresná prokurátorka Komárno podala protest prokurátora proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného mestom Komárno. Podkladom na jeho vydanie bolo oznámenie riaditeľa školy o tom, že maloletý neospravedlnene vymeškal za mesiac 107 vyučovacích hodín. Z oznámenia tiež vyplývalo, že matka pri pohovore v škole uviedla, že syn je vo vyšetrovacej väzbe a preto nechodí do školy. Správny orgán žiadne dokazovanie nevykonal a v rozkaznom konaní uznal matku vinnou zo spáchania priestupku na úseku školstva a výchovy mládeže, spočívajúcom v zanedbávaní starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa. Podľa názoru správneho orgánu bolo nepochybne preukázané, že matka sa priestupku nedopustila. V evidencii agendy prokuratúry bolo zistené, že syn páchateľky priestupku bol skutočne v rozhodnom období vzatý do vyšetrovacej väzby a jeho osobná sloboda bola obmedzená. Z tohto dôvodu vymeškal vyučovanie

117

z dôvodov, ktoré matka nemohla ovplyvniť.

Rozhodnutie o priestupku musí mať okrem všeobecných náležitostí uvedených v ustanoveniach § 46 a nasl. správneho poriadku aj špecifické náležitosti, týkajúce sa výroku rozhodnutia vyžadované v ustanovení § 77 zákona o priestupkoch. Z výroku rozhodnutia o priestupku musí byť predovšetkým bez pochybností zrejmé, ktoré ustanovenie právneho predpisu bolo použité, kto sa priestupku dopustil, aký skutok je predmetom konania a jeho popis tak, aby nebol zameniteľný s iným, vyslovenie viny, druh a výška uloženej sankcie a rozhodnutie o trovách konania. Jadrom rozhodnutia, koncentrujúcim výsledok celého správneho konania, je jeho výrok. Výrok musí byť pritom formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktoré je predmetom konania. Z výroku musí byť zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého jeho ustanovenia správny orgán rozhodol.

Najčastejším pochybením správnych orgánov, týkajúcich sa výroku rozhodnutia, boli nedostatky a nepresnosti pri vyslovení viny. V niektorých prípadoch výrok o uznaní viny za priestupok absentoval úplne. Skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako priestupok, bol mnohokrát vo výroku formulovaný všeobecne a nekonkrétne, bez uvedenia podstatných údajov o období, v ktorom bol spáchaný, o počte vynechaných neospravedlnených hodín, o mieste spáchania priestupku, teda bez údajov, na základe ktorých je možné jednoznačne a nezameniteľne určiť skutok a jeho páchateľa. Taktiež chýbali údaje o dieťati, ktorého školská dochádza bola v dôsledku konania páchateľa priestupku zanedbaná.

Aj úroveň odôvodnení rozhodnutí o priestupkoch bola rôzna a líšila sa podľa stupňa erudovanosti pracovníkov, ktorí sa zaoberali uvedenou problematikou. V zásade však možno z poznatkov získaných previerkami zovšeobecniť, že vo všetkých krajoch rozhodnutia o priestupkoch neboli náležite a dostatočne odôvodnené. Rozhodnutia boli spravidla len stručné a všeobecne odôvodnené tým, že spáchanie priestupku bolo obvinenému preukázané bez toho, aby boli uvedené konkrétne dôkazy alebo skutočnosti, o ktoré sa správny orgán opieral. Najčastejšie bolo poukázané len na oznámenie riaditeľa školy a výpoveď obvineného.

V obvode všetkých krajských prokuratúr bolo zistené, že obce, hoci mali vedomosti o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky maloletými zakladajúce podozrenie zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 37 zákona o štátnej správe v školstve, prípadne podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa ustanovenia § 211 Trestného zákona, tieto prípady neprejednali v priestupkovom konaní, resp. v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu nepostúpili tieto veci podľa ustanovenia § 71 písm. a/ zákona o priestupkoch orgánu činnému v trestnom konaní. Priestupky a správne delikty podľa zákona o štátnej správe v školstve nie sú návrhovými deliktami. Na obce bol zákonom prenesený výkon štátnej správy v tejto oblasti. Nie je preto na vôli, ba dokonca svojvôli obce, či začne vo veci konať v prípade, že má vedomosti o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky maloletými. Obec je v danej veci povinná konať ex offo a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť.

Hlavným dôvodom nečinnosti, ktoré uvádzali obce, je neefektívnosť tejto činnosti. Napríklad Okresná prokuratúra Malacky pred vykonaním previerok vo

118

všetkých obciach okresu Malacky zisťovala, či vydali v sledovanom období rozhodnutia o priestupkoch podľa § 37 zákona o štátnej správe v školstve a či im školy zasielajú oznámenia o neospravedlnenej absencii žiakov. Väčšina obcí oznámila, že síce majú poznatky o neospravedlnených hodinách v rozsahu nad 60 hodín, ale priestupkové konania nerealizujú, pretože ide o sociálne slabých občanov, ktorí by pokutu aj tak nezaplatili a priestupkové a následné exekučné konanie by obce len finančne zaťažovalo. Obce z tohto dôvodu veci riešia len individuálnymi, väčšinou neformálnymi pohovormi a podnetmi na zastavenie vyplácania prídavkov na deti.

V súvislosti s nečinnosťou správnych orgánov v predmetnej oblasti zaujímavý poznatok zistila Okresná prokuratúra Galanta. Táto okresná prokuratúra previerkami vykonanými ešte v roku 2006 v mestách Galanta a Sereď zistila riadne prejednávanie prípadov zanedbávania povinnej školskej dochádzky maloletými v priestupkovom konaní. Previerkami vykonanými v roku 2010 táto prokuratúra zistila v oboch mestách nečinnosť na tomto úseku. Kompetentní pracovníci túto nečinnosť odôvodnili zhodne tým, že prejednávanie záškoláctva v priestupkových konaniach sa im vôbec neosvedčilo. Pokuty, ktoré v minulosti uložili zákonným zástupcom maloletých detí ako sankciu za priestupok, boli buď nevymožiteľné, keďže išlo o poberateľov sociálnych dávok, ale napriek tomu museli mestá zaplatiť trovy exekúcie, alebo tieto pokuty exekútor odmietol vzhľadom na ich výšku vymôcť.

Ani zastavenie výplaty rodinných prídavkov príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante a ich poukazovanie obciam, ako osobitným príjemcom, neprinútilo zákonných zástupcov, aby dohliadali nad školskou dochádzkou svojich detí. Bolo to najmä z dôvodu, že obce museli za poukázané rodinné prídavky zabezpečiť nákup potravín alebo školských pomôcok pre maloletých záškolákov. Rodičom takýto spôsob „vrátenia“ rodinných prídavkov vyhovoval, pretože v konečnom dôsledku získali rodinné prídavky v naturáliách späť. Títo rodičia často nakúpený tovar neskôr predali ďalším osobám a takto získané peniaze použili podľa vlastného uváženia (najčastejšie na nákup cigariet a alkoholu).

Krajské prokuratúry v súvislosti s plnením tejto úlohy vykonali previerky zachovávania zákonnosti na krajských školských úradoch. Jedine v Trnave a v Košiciach uvedené úrady rozhodovali v zhodnocovanej oblasti. Ostatné školské úrady v tejto agende vôbec nerozhodovali. Závažnejšie nedostatky v činnosti spomínaných dvoch krajských školských úradov prokurátori nezistili.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR podľa § 14 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku školstva. Rozhodovanie v preskúmavanej oblasti je výkonom prenesenej štátnej správy. Nebolo však zistené, že by ministerstvo vykonalo previerku zameranú na kontrolu výkonu štátnej správy na tomto úseku. Taktiež nie je v súčasnej dobe vydané žiadne usmernenie, či metodický pokyn, upravujúci preskúmavanú oblasť.

Miestnu štátnu správu v oblasti školstva vykonávajú krajské školské úrady. V zmysle § 10 ods. 11 zákona o štátnej správe v školstve krajský školský úrad vykonáva kontrolu vo veciach zabezpečovania činností a úloh obcí a samosprávnych krajov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry. Previerkovou činnosťou nebolo

119

zistené, že by sa krajské školské úrady k tomuto svojmu oprávneniu stavali aktívne. Z tohto pohľadu nie je preto veľmi prekvapivé, že mnohé obce o povinnosti postihovať záškoláctvo vôbec nevedia, resp. sú napriek poznatkom o záškolákoch úplne nečinné. Účelom dozoru prokurátora nie je oboznamovať správny orgán s platnou právnou úpravou, ale zistiť, či orgány verejnej správy uplatňujú svoje právomoci na základe zákonného zmocnenia, v rámci svojej pôsobnosti a prostriedkami, ktoré im zákonná úprava dáva k dispozícii za účelom realizácie zverených úloh. O pozitívnom prínose vykonanej previerky svedčí skutočnosť, že Krajský školský úrad v Banskej Bystrici po doručení zhodnotenia previerky vykonanej Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica oznámil, že do konca roku 2010 vypracuje a doručí mestám metodický materiál ako pomôcku pri prejednávaní priestupkov vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletých a v roku 2011 zorganizuje školenie pre zamestnancov miest a obcí.

Obce podľa nášho názoru sú nedostatočne personálne a materiálne vybavené, čo má za následok, že právna úprava, na dodržiavanie ktorej bolo zamerané toto zhodnotenie, sa míňa svojmu účinku a zjavne neplní zákonodarcom zamýšľaný účel. O to dôležitejšie z tohto pohľadu je metodické vedenie a kontrola preneseného výkonu štátnej správy nadriadenými orgánmi.

Jediným pozitívnym poznatkom disponuje Okresná prokuratúra Martin, ktorá konštatovala, že takmer vo všetkých preskúmaných prípadoch mesto Martin prerokovalo priestupky v súlade so zákonom a nebolo zistené porušenie hmotnoprávnych ani procesnoprávnych ustanovení zákona. Treba podotknúť, že v meste Martin prejednávajú priestupky zamestnanci s právnickým vzdelaním.

Orgány prokuratúry na základe poznatkov, ktoré získali plnením tejto úlohy podali orgánom verejnej správy 170 protestov prokurátora a 271 upozornení prokurátora za účelom odstránenia porušenia zákonnosti na zhodnocovanom úseku. Generálny prokurátor zhodnotenie zaslal relevantným orgánom na vedomie za účelom prípadného prijatia opatrení smerujúcich k zlepšeniu stavu zákonnosti.

Niektoré krajské prokuratúry do svojich plánov úloh na rok 2010 zaradili aj vlastné úlohy, ktorých cieľom bolo zhodnotiť postup a zákonnosť rozhodovania niektorých ďalších orgánov verejnej správy.

Tak napríklad Krajská prokuratúra Trnava v rámci „Zhodnotenia stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy v konaniach o priestupkoch a správnych deliktoch v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) vykonala previerku zachovávania zákonnosti na Krajskom stavebnom úrade v Trnave, ktorý je odvolacím orgánom pre stavebné úrady v rámci Trnavského kraja.

Prokurátor preskúmal 39 spisov týkajúcich sa uložených sankcií (28 priestupkov, 11 správnych deliktov), pričom porušenie zákona zistil vo viacerých veciach. Napríklad v rozhodnutiach KSÚ-OSP-2009/0100/Gi, KSÚ-OSP-2009/0099/Gi, KSÚ-OSP-2009/00960/Do. odvolací orgán nepostupoval dôsledne, keď pri preskúmavaní prvostupňových rozhodnutí ponechal bez povšimnutia skutočnosť, že tento orgán vo výrokoch rozhodnutia trovy konania určené vyhl.

120

Ministerstva vnútra SR č. 41/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky č. 531/2008 Z. z. určil sumou 16,60 euro (prepočítal paušálnu sumu 500 Sk konverzným kurzom), hoci vyhláška od 1. januára 2009 zaviedla trovy konania vo výške 16 euro.

V rozhodnutí KSÚ-OSP-01120/1008/Gi uvedený úrad nereagoval na evidentné pochybenie stavebného úradu, ktorý v rozhodnutí o priestupku vo výroku neuviedol v súlade s § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čas spáchania priestupku, hoci z obsahu preskúmavaného spisu bolo zistiteľné, kedy bol priestupok spáchaný.

V niektorých veciach prokurátor previerkou zistil aj procesné nedostatky spočívajúce v tom, že hoci účastníci konania boli zastúpení advokátmi, úrad písomnosti (rozhodnutia) týmto zástupcom nedoručoval (§ 25 ods. 5 Správneho poriadku).

Krajská prokuratúra Nitra s ohľadom na viaceré poznatky o porušovaní predpisov v oblasti životného prostredia v roku 2010 zhodnotila stav zákonnosti v oblasti životného prostredia so zameraním najmä na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu (dodržiavanie niektorých ustanovení zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 220/2004 Z. z.“)).

Zo spisového materiálu Krajského pozemkového úradu v Nitre prokurátori zistili, že v spisoch nebol ničím preukázaný nevyhnutný prípad ani neodôvodnený rozsah záberu osobitne chránenej poľnohospodárskej pôdy (§ 12 ods. 1 citovaného zákona). Zistili aj prípady, ak pri vydávaní súhlasu na nepoľnohospodárske využitie poľnohospodárskej pôdy neboli uvedené konkrétne parcely, ku ktorým mal byť súhlas uvedený. Súhlas bol vždy vyšpecifikovaný iba číslami lokalít. Tak tomu bolo napr. v spise č. A/2009/00129 (žiadosť obce Dolná Seč o vydanie súhlasu na nepoľnohospodárske využitie poľnohospodárskej pôdy zo dňa 5. 2. 2009).

Pri vydávaní súhlasu podľa § 15 zákona č. 220/2004 Z. z. chýbali v spisoch vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a tiež aj vyjadrenia vlastníkov pozemkov (napr. spis A/2009/00319).

V súvislosti s plnením tejto úlohy okresní prokurátori vykonali previerky, zachovávania zákonnosti na obvodných pozemkových úradoch.

Okresní prokurátori sa zamerali predovšetkým na postup a rozhodnutia pozemkových úradov v konaní o odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, osobitne na náležitosti týchto rozhodnutí podľa § 17 ods. 6 písm. a/ až e/ zákona č. 220/2004 Z. z.

Prokurátori zistili, že pri odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa obvodné pozemkové úrady snažia prakticky v každom prípade vyjsť v ústrety žiadateľom a z ich konania nie je zrejmé, že by ich prioritou bola ochrana poľnohospodárskej pôdy. Aj pri určení podmienok na

121

zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12 zákona sa vyskytli prípady (napr. na Obvodnom pozemkovom úrade v Komárne), že tieto boli formulované zmätočne, resp. neurčito (napr. rozhodnutie A/2010/00434 zo dňa 15. 3. 2010 bolo doslovne formulované takto: „Vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe skrývky humusového horizontu, schválenej v bode II tohto rozhodnutia, určiť termíny vykonania skrývky a určiť podmienku oznámenia o vykonaní a ukončení skrývky HH obvodnému úradu, v prípade, že je skrývka HH poľnohospodárskej pôdy realizovaná ťažkými stavebnými a dopravnými mechanizmami môže dôjsť k zhutneniu poľnohospodárskej pôdy, uložiť podmienku odstránenia zhutnenia, prípadne odstránenia iného poškodenia poľnohospodárskej pôdy“).

Krajská prokuratúra Žilina v roku 2010 z vlastnej iniciatívy zhodnotila stav zákonnosti normotvornej a rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy na úseku pozemných komunikácií. V rámci plnenia tejto úlohy zistila, že postup obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v oblasti zvláštneho užívania ciest bol v niektorých prípadoch nepreskúmateľný z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu veci. Súhlasy policajných orgánov boli písané rukou, bez uvedenia právnej normy, dátumu a s nečitateľným podpisom. Odôvodnenia rozhodnutí nezodpovedali ustanoveniu § 47 ods. 3 správneho poriadku. Poukázali totiž iba na žiadosť o povolenie zvláštneho užívania cesty a na to, že žiadosť bola preskúmaná a že bolo preto rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Takýto poznatok zistila napr. Okresná prokuratúra Čadca vo veci č. 2010/00039-02. V predmetnej veci fyzická osoba žiadala o vydanie rozhodnutia za účelom odstránenia havárie na vodovodnom potrubí. Celý spis však tvorila iba žiadosť a rozhodnutie. Výrok rozhodnutia bol nepreskúmateľný, pretože v ňom nebolo uvedené, v čom má zvláštne užívanie cesty spočívať.

Poznatky o porušovaní zákonov v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy prokurátori v roku 2010 zistili aj v rámci vybavovania podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa napriek existencii správnych súdov v značnom počte vecí obracajú na orgány prokuratúry so žiadosťami o podanie protestu prokurátora proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu štátnej správy. Už zo samotnej špecifikácie týchto podnetov je zrejmé, na ktorých úsekoch najčastejšie sú takéto podnety podávané. Ani v roku 2010 v tejto špecifikácii nedošlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k zmenám. To znamená, že poznatky o porušovaní predpisov upravujúcich stavebné konanie evidovali všetky prokuratúry.

Takmer všetky krajské prokuratúry vo svojich podkladoch konštatovali, že kvalita výkonu stavebnej agendy sa v roku 2010 nezlepšila. Stále dochádza k pochybeniam spočívajúcim v opomínaní účastníkov stavebného konania, nedostatočne vykonaného dokazovania, nevysporiadania sa so všetkými podanými námietkami účastníkov konania, neúplného poučovania účastníkov konania, doručovania rozhodnutí, atď. Súčasne prokurátori konštatovali, že stavebné úrady takmer v každej veci, v ktorej bol podaný protest prokurátora, protestu prokurátora vyhoveli, ale z vyčítaných chýb sa nepoučili, pretože následne v ďalších nových veciach sa dopúšťali tých istých pochybení. Veľmi častým porušením práv účastníkov konania je to, že stavebné úrady nepriberú do konania všetkých účastníkov konania

122

(možno aj zámerne). O územnom alebo stavebnom konaní sa tak opomenutý účastník konania dozvie až po jeho právoplatnom skončení a začatí stavby.

Osobitnú pozornosť, a to aj médií, vzbudil postup a rozhodnutie stavebného úradu v Plaveckom Štvrtku o nariadení odstránenia stavieb v tzv. rómskej osade, ktorými stavebný úrad podľa § 88a ods. 2, ods. 6 písm. a/ stavebného zákona nariadil vlastníkom stavieb (stavebníkom) odstránenie stavieb rodinných domov v lehote do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia. Proti týmto rozhodnutiam Okresná prokuratúra Malacky podala spolu 24 protestov prokurátora, pretože rozhodnutia boli neurčité a nepreskúmateľné. Všetkým protestom bolo vyhovené.

Prokuratúry v obvode Krajskej prokuratúry Trnava v roku 2010 vykonali 48 previerok zachovávania zákonnosti v konaniach o priestupkoch a správnych deliktoch v zmysle stavebného zákona (podali 20 protestov prokurátora a 46 upozornení prokurátora). Medzi najzávažnejšie a najčastejšie sa vyskytujúce nedostatky v postupe a rozhodnutiach stavebných úradov prokurátori zaradili:

- v spisoch sa nenachádzali podklady, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie o priestupkoch a správnych deliktoch (zápisnica z ústneho konania o dodatočnom povolení stavieb alebo zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu),

- vo výrokoch rozhodnutí o priestupkoch absentovali údaje o označení miesta a času spáchania priestupku popis priestupku, rozhodnutie o trovách konania,

- rozhodnutia o správnych deliktoch neobsahovali vo výrokovej časti najmä popis konania, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, údaj o čase, kedy bol správny delikt spáchaný.

I keď počet podnetov v katastrálnych veciach roku 2010 v porovnaní s rokom predchádzajúcim bol nižší, naďalej vo veciach postupov a rozhodnutí katastrálnych orgánov orgány prokuratúry obdržali po stavebných veciach najviac podnetov (868).

Opodstatnenosť zákonnej úpravy, ktorá umožňuje prokurátorovi, aby svojimi opatreniami mohol zasiahnuť do rozhodovacej činnosti katastrálnych orgánov bola viackrát potvrdená praxou. Ak prokurátor podá protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu o vklade, často zabezpečí účinnú a rýchlu ochranu práv osôb pred dôsledkami nezákonného postupu a rozhodnutia orgánu štátnej správy a v neposlednej miere tým dochádza aj k odbremeneniu súdov.

Časté sú predovšetkým pochybenia, ku ktorým dochádzalo v konaniach o povolení vkladu, pričom porušenia katastrálneho zákona boli v podstate tie isté, ako v predchádzajúcich obdobiach.

Určitým novým prvkom, ktorý sa v roku 2010 objavil najmä v súvislosti s končiacim sa volebným obdobím niektorých komunálnych funkcionárov (starostovia, poslanci), boli nezákonné prevody nehnuteľností z majetku obcí buď na týchto funkcionárov, alebo im blízke osoby.

Napríklad Okresná prokuratúra Prievidza podala na základe podnetu 4 protesty prokurátora proti rozhodnutiam katastrálneho úradu Správy katastra v Prievidzi o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola absolútne neplatná z dôvodu, že prevod majetku obce na starostu obce a jemu blízke osoby nebol vôbec schválený obecným zastupiteľstvom a uskutočnil sa bez

123

obchodnej verejnej súťaže (porušenie § 9 odsek 2 písmeno a/, odsek 4 písmeno g/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov). Správa katastra protestom prokurátora vyhovela.

Viaceré prokuratúry vo svojich podkladoch poukázali na pretrvajúcu nečinnosť niektorých pozemkových úradov v reštitučných konaniach. Napríklad Okresná prokuratúra Bratislava II. podala v roku 2010 7 upozornení prokurátora na odstránene nečinnosti Obvodného pozemkového úradu v Bratislave (Pd 207/09, Pd 19/10, Pd 117/10, Pd 120/10, Pd 151/10, Pd 160/10, Pd 181/10). Upozorneniam úrad vyhovel. O tom, že išlo o značné prieťahy v konaní svedčí napríklad nečinnosť tohto úradu v období od 10. septembra 2007 do 2. marca 2010. Konanie samotné začalo ešte 10. decembra 2004.

Od roku 2008 orgány prokuratúry evidujú neustále sa zvyšujúci nápad podnetov v oblasti sociálnych vecí (z 208 na 323 podnetov). V niektorých prípadoch prokuratúry na základe podnetu fyzickej osoby vykonali aj previerku zachovávania zákonnosti na orgáne verejnej správy. Napríklad Okresná prokuratúra Nové Zámky vykonala previerku v Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky so zameraním na predpis úhrady zvýšeného poistného na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania (Pd 43/10). Z celkového počtu 38 preskúmaných rozhodnutí, bolo 35 rozhodnutí vydaných v rozpore so zákonom. Nezákonnosť spočívala v nesprávnom spôsobe určenia výšky penále, keď zákonom stanovené minimálne zvýšenie poistného poisťovňa uplatňovala za každý mesiac omeškania s platením, hoci správne sa malo uplatniť za celé obdobie neplatenia poistného. Nesprávnym spôsobom výpočtu došlo k neprimeranému zvýšeniu poistného a tým aj k zásahu do majetkových práv poistených osôb. Vo všetkých prípadoch okresný prokurátor v Nových Zámkoch podal protesty prokurátora, ktorým bolo vyhovené.

Viaceré prokuratúry podali protesty prokurátora proti rozhodnutiam pobočiek Sociálnej poisťovne na základe podnetov, ktoré samotné tieto pobočky podali prokuratúram.

V roku 2010 len napr. Okresná prokuratúra Košice I. obdržala 11 takýchto podnetov, ktoré smerovali na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiam o priznaní dávky v nezamestnanosti. Podstata problému spočívala v tom, že Sociálna poisťovňa nemá právny inštitút na to, aby zrušila svoje právoplatné rozhodnutia po tom, ako sa s odstupom času dozvedela od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že tento úrad v rámci ním nariadenej obnovy konania zrušil svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie (zväčša o zaradení uchádzača do evidencie nezamestnaných), z ktorého Sociálna poisťovňa pri vydávaní svojho rozhodnutia o vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti vychádzala a bolo pre ňu právnym základom na ďalšie konanie. Preto využíva inštitút protestu prokurátora na zrušenie vlastných rozhodnutí.

Podľa § 221 a nasl. zák. č. 461/2001 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obnova konania môže byť nariadená iba v prípade nedávkového konania na návrh účastníka konania. V takom prípade nemôže byť využitý ani inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo inštitút obnovy konania podľa § 60 až § 68 správneho poriadku, pretože podľa § 172 odsek

124

1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Zastávame názor, že uvedená problematika by odôvodňovala legislatívnu zmenu zákona o sociálnom poistení tak, aby orgán verejnej správy bol schopný samostatne riešiť obdobné problémy.

Množstvo poznatkov o porušovaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy prokurátori v roku 2010 zistili vo veciach objasňovania a prejednávania priestupkov.

Podľa § 84 odsek 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.

Uvedená právna úprava vyvolala stav, že Krajské riaditeľstvá Policajného zboru Slovenskej republiky na základe vlastných zistení podávali orgánom prokuratúry podnety na podávanie protestov prokurátora proti rozhodnutiam o uložení blokovej pokuty za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tieto zistenia prevažne vyplynuli zo sťažností osôb, ktoré boli postihnuté za priestupky a ich sťažnosti boli vyhodnotené ako dôvodné.

Napríklad Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave v roku 2010 podalo prokuratúre 11 týchto podnetov. Na základe nich Krajská prokuratúra Bratislava podala 7 protestov prokurátora. Napríklad vo veci Kd 138/10 Krajská prokuratúra Bratislava podala protest prokurátora proti rozhodnutiu Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave – bloková pokuta č. A 251908 z 15. 3. 2010, ktorým bola uložená pokuta Z.S. vo výške 50 euro na tom skutkovom základe, že dňa 15. 3. 2010 sa ako vodička na križovatke ulíc Vajnorská – Bajkalská v Bratislave s riadenou premávkou s vozidlom otočila späť na ulicu Bajkalskú, ktoré konanie službukonajúci príslušník policajného zboru posúdil ako porušenie § 22 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Pred samotnou križovatkou ulíc Vajnorská – Bajkalská v Bratislave je umiestnená zvislá dopravná značka C25, ktorá povoľuje otáčanie vozidiel v križovatke s riadenou premávkou, teda vodička sa priestupku nedopustila. Protestu prokurátora bolo vyhovené.

Viaceré prokuratúry konštatovali, že v roku 2010 sa zvýšil počet podnetov, zameraných na ochranu verejného poriadku, t. j. vo veciach prejednávania priestupkov obvodnými úradmi. Hoci väčšina prokuratúr uviedla v podkladoch, že úroveň prejednávania priestupkov obvodnými úradmi je v porovnaní s rozhodnutiami iných orgánov verejnej správy na danom úseku nesporne vyššia, stále evidovali veci, v ktorých predovšetkým na základe podnetov fyzických osôb museli uplatniť príslušné prokurátorské opatrenia za účelom odstránenia porušovania zákonnosti. Neraz išlo o závažný nedostatok v postupe a rozhodovaní obvodného úradu, ako napríklad prejednanie priestupku vo veci, ktorá nebola priestupkom, ale trestným činom.

Okresná prokuratúra Piešťany práve z tohto dôvodu podala protest prokurátora (Pd 149/10) proti rozhodnutiu Obvodného úradu v Trnave, pracovisko Hlohovec č. 1056/2009 zo dňa 28. 9. 2009 o zastavení priestupkového konania,

125

pretože v predmetnej veci nešlo o priestupok, ale o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Protestu prokurátora bolo vyhovené.

Porušenie zákonnosti v postupe a rozhodovaní obvodných úradov zistili aj prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry Žilina a to najmä v tom, že správne orgány predčasne zastavili konanie o priestupkoch, t. j. nevykonali dokazovanie, hoci to mali vykonať, resp. vôbec neodstraňovali rozpory vo vykonaných dôkazoch a následne veci uzavreli tým, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Aj v týchto prípadoch k náprave nezákonnosti muselo dôjsť cestou podaných protestov prokurátora.

I keď vyberanie mýta za užívanie vybraných úsekov komunikácií v Slovenskej republike bolo zavedené len nedávno, niektoré prokuratúry vo svojich podkladoch už poukázali na porušovanie zákona v súvislosti s činnosťou mýtnej polície. Napr. Krajská prokuratúra Banská Bystrica pod Kd 124/10 dňa 14. decembra 2010 podala protest prokurátora proti rozhodnutiu Krajského dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici, oddelenia mýtnej polície vo Zvolene zo 7. júna 2010 o uložení blokovej pokuty 1 655 euro vodičovi nákladného motorového vozidla, občanovi Rumunskej republiky, ktorý bez úhrady mýta a bez potrebnej meracej jednotky viedol vozidlo v úseku cesty I. triedy Kremnické Bane – Kremnica, čím sa mal dopustiť priestupku podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov komunikácií. Pokuta bola vymáhaná prostredníctvom bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AB775059 v zmysle § 8 ods. 2 citovaného zákona. V rámci vybavovania sťažnosti prevádzkovateľa vozidla bolo zistené, že príslušník mýtnej polície si v rámci objasňovania priestupku dostatočne neoveril identifikačné údaje o vodičovi a tak sa stalo, že blok o uložení blokovej pokuty vystavil na neexistujúcu osobu. V dôsledku toho uvedené rozhodnutie nemohlo byť spôsobilé ako exekučný titul pre vymáhanie uloženej pokuty.

Nesprávny postup príslušníka mýtnej polície zistila aj Krajská prokuratúra Prešov, ktorá pod sp. zn. Kd 247/10 dňa 22. 10. 2010 podala upozornenie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu, oddeleniu mýtnej polície v Poprade. Policajt totiž nemal vyhotoviť blok na pokutu, pretože vodič nebol ochotný pokutu zaplatiť, t. j. mal priestupkovú vec postúpiť na prejednanie príslušnému správnemu orgánu.

3.1.5. Zákonnosť postupov a rozhodovania orgánov územnej samosprávy

Kým v roku 2009 v pláne hlavných úloh boli zaradené dve úlohy, ktorých cieľom bolo zhodnotiť postup a rozhodovanie obcí a miest v oblasti stavebného konania a na úseku miestnej dane z nehnuteľností, tak v roku 2010 bola to tohto plánu zaradená iba jedna úloha a to úloha, ktorá mala za cieľ zhodnotiť postup a rozhodovanie obcí a miest na úseku preneseného výkonu štátnej správy vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletých alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku.

To, že sa v roku 2010 vo vzťahu k obciam a mestám plnila iba jedna plánovaná úloha, sa do určitej miery prejavilo v celkovom počte opatrení prokurátorov (protestov prokurátora a upozornení prokurátora), pretože ich počet je

126

nižší ako bol v roku 2009. Napriek tomu však všetky prokuratúry na úrovni krajov a okresov v roku 2010 zistili značný počet poznatkov o porušovaní zákonnosti týmito orgánmi.

V postupe a rozhodovaní orgánov územnej samosprávy nedošlo v roku 2010 k zlepšeniu stavu zákonnosti. Naopak, viaceré prokuratúry na základe nimi získaných a evidovaných poznatkov konštatovali, že v roku 2010 sa stav zhoršil, pričom na tomto nepriaznivom stave sa zrejme podieľala i tá skutočnosť, že rok 2010 bol rokom volieb aj do orgánov územnej samosprávy, kedy sa zrejme pozornosť predstaviteľov samosprávy orientovala na plnenie iných úloh, než na plnenie tých úloh, ktoré by smerovali k zlepšeniu zákonnosti ich postupov a rozhodovania.

Zákonnosť pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení vyšších územných

celkov, miest a obcí (ďalej len „VZN“)

Obec môže vydávať VZN jednak vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy, § 6 odsek 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov), jednak vo veciach štátnej správy (čl. 71 odsek 2 Ústavy, § 6 odsek1 zákona o obecnom zriadení).

Vydávanie VZN možno považovať v podstate za najdôležitejší právny nástroj obce na realizáciu svojej pôsobnosti a to tak vo veciach územnej samosprávy, ako aj pri výkone časti štátnej správy, ktorá bola na obec zákonom prenesená.

Z hľadiska zákonnosti je potrebné zdôrazniť, že zákon o obecnom zriadení v roku 1990 ustanovil aj požiadavky na súlad VZN s ústavou a zákonmi (ak ide o VZN vo veciach územnej samosprávy), ako aj s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (ak ide o VZN o veciach výkonu prenesenej štátnej správy). Hoci ide o zásadnú požiadavku existujúcu už viac ako 20 rokov, v reálnej praxi orgánov územnej samosprávy sa doposiaľ tieto požiadavky náležite nevžili, čoho dôkazom je fakt, že prokurátori aj v roku 2010 zistili značný počet VZN, ktoré týmto základným požiadavkám nezodpovedali. V dôsledku toho proti viacerým VZN boli podané protesty prokurátora alebo upozornenia prokurátora. Aktivita v tomto ohľade je zrejmá z týchto štatistických údajov:

K r a j

Protesty prokurátora

Upozornenia prokurátora

podané

vyhovené

nevyhovené

podané

vyhovené

nevyhovené

Bratislava

12

8

1

3

2

-

Trnava

-

-

-

1

1

-

Trenčín

43

41

2

12

12

-

Nitra

16

16

-

21

-

-

Žilina

11

6

-

19

19

-

Banská Bystrica

12

11

-

7

6

-

Prešov

12

10

-

9

9

-

Košice

2

2

-

20

20

-

S p o l u

108

94

3

92

69

-

127

Orgány územnej samosprávy v roku 2010 rozhodli o 97 protestoch prokurátora. Vyhoveli 94 protestom. Úspešnosť protestov bola 96,9 %. O 11 protestoch k 31. decembru 2010 nerozhodli.

Rozhodli o 69 upozorneniach. Všetkým upozorneniam vyhoveli. Úspešnosť bola 100 %. O 23 upozorneniach k 31.12.2010 nerozhodli.

Ako z prehľadu vyplýva, najviac protestov prokurátora a upozornení prokurátora proti VZN podali prokurátori z obvodu Krajskej prokuratúry Trenčín, ktoré v roku 2010 vykonali 36 previerok zachovávania zákonnosti zameraných na zhodnotenie stavu zákonnosti postupu a rozhodovania obcí ako správcov dane na úseku daní za psa, za užívanie verejného priestranstva a za predajné automaty. V rámci týchto previerok, okrem individuálnych rozhodnutí preskúmali aj zákonnosť vydaných VZN na tom-ktorom úseku.

Previerkami zistili, že obce nesledujú zmeny právnych úprav a VZN vydávali bez znalostí aktuálnych právnych predpisov (zákonov), ktoré príslušnú oblasť upravujú. V dôsledku toho sa niektoré články VZN (napr. týkajúce sa splatnosti dane) dostali do priameho rozporu s aktuálnym zákonom. Takéto poznatky napríklad získala Okresná prokuratúra Prievidza v 3 obciach a prokurátori z obvodu Krajskej prokuratúry Nitra, ktorí vykonali obdobné previerky vo viacerých obciach kraja.

Protesty proti VZN samosprávneho kraja v roku 2010 boli podané len výnimočne. Napríklad krajský prokurátor v Prešove podal 12. novembra 2010 pod sp.zn. Kd 190/10 protest prokurátora proti VZN Prešovského samosprávneho kraja č. 16/2009 o výške úhrady za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti z dôvodu, že podľa jeho názoru prijatím tohto VZN došlo k porušeniu čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 8 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. O proteste zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Ako už bolo uvedené, úspešnosť protestov prokurátora proti VZN miest a obcí bola v roku 2010 vysoká (96,9 %). V prípadoch, ak obec protestu prokurátora nevyhovela a prokurátor postup obce nepovažoval za zákonný, prokurátori využívali oprávnenie, ktoré im dáva § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku a v týchto prípadoch podali na súd návrh na vyslovenie nesúladu VZN so zákonom. V roku 2010 podali 5 takýchto návrhov na začatie konania.

Prokuratúra už tradične značnú pozornosť venuje aj rozhodovacej činnosti orgánov územnej samosprávy. Poznatky o porušovaní zákonnosti v tomto ohľade získava predovšetkým z podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ale aj vlastnou previerkovou činnosťou. O tom, že ide o dosť rozsiahlu agendu v netrestnej oblasti mimosúdnej svedčia aj tieto štatistické údaje o početnosti a úspešnosti uplatnených opatrení (protestov a upozornení) za účelom odstránenia porušovania zákonnosti

128

a tým aj zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv a zákonom chránených záujmov týchto osôb:

K r a j

Protesty prokurátora

Upozornenia prokurátora

podané

vyhovené

nevyhovené

podané

vyhovené

nevyhovené

Bratislava

89

82

5

159

156

-

Trnava

73

73

-

216

216

-

Trenčín

39

39

-

147

145

-

Nitra

62

60

2

129

129

-

Žilina

25

22

2

188

177

1

Banská Bystrica

120

99

1

103

98

-

Prešov

9

7

2

9

9

-

Košice

34

32

1

61

58

-

S p o l u

451

414

13

1012

988

1

Väčšina protestov prokurátorov a upozornení prokurátorov smerovala proti individuálnym rozhodnutiam starostov obcí alebo primátorov miest.

Napríklad len Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom podala v období od 15. do 23. marca 2010 56 protestov prokurátora proti platobným výmerom vydaných obcou Voznica ako správcu miestnych daní na vymáhanie dane z nehnuteľností. Protesty prokurátor podal preto, že obec pri určení základu dane z nehnuteľností určila základ dane v sume prevyšujúcu zákonom prípustnú výšku, čo sa premietlo aj do stanovenia výšky uloženej daňovej povinnosti. Všetkým protestom obec vyhovela vydaním nových platobných výmerov, ktoré zodpovedali zákonu.

Viaceré prokuratúry vykonali opatrenia proti rozhodnutiam obcí vo veciach prevodu majetku, ktorý patril obci. Napríklad Okresná prokuratúra Považská Bystrica podala 3 protesty prokurátora proti uzneseniam Obecného zastupiteľstva v Beluši, ktorými uvedené zastupiteľstvo uložilo Obecnému úradu v Beluši uskutočniť predaj majetku obce (motela) podľa zmluvy, ktorú prevzal starosta obce dňa 20. novembra 2009 v Bratislave od víťaza obchodnej verejnej súťaže. Dôvodom podania protestu bola okolnosť, že obecný úrad nie je štatutárnym orgánom obce, ktorý by bol oprávnený zastupovať obec navonok. Protestu prokurátora bolo vyhovené.

Obce a mestá rozhodli o 427 protestoch prokurátorov. Z tohto počtu nevyhoveli len 13 protestom (úspešnosť protestov bola 96,9 %). Nerozhodli o 24 protestoch. Z 1 012 podaných upozornení v roku 2010 prejednali 989 upozornení. Nevyhoveli iba 1 upozorneniu prokurátora (úspešnosť upozornení bola 99,8 %).

3.1.6. Účasť prokurátora na zasadnutiach orgánov verejnej správy

a uplatňovanie poradného hlasu

Zákonom č. 102/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo s účinnosťou od 1. apríla 2010 zmenené ustanovenie § 27 zákona o obecnom zriadení. Priamo zo zákona už nevyplýva obecnému zastupiteľstvu povinnosť prerokovať protest prokurátora

129

podaný proti nariadeniu obce alebo uzneseniu obecného zastupiteľstva, ako aj upozornenia prokurátora na nečinnosť alebo na porušenie zákonov obecným zastupiteľstvom a jeho prejednanie za účasti prokurátora. Tým však nebolo dotknuté ustanovenie § 23 Zákona o prokuratúre, podľa ktorého orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.

Prokurátori v roku 2010 sa zúčastnili 49 zasadnutí obecných (mestských) zastupiteľstiev a to všetko v prípadoch, ak tieto prejednávali opatrenie prokurátora.

Zasadnutí (porád, komisií) sa prokurátori zúčastnili v 297 prípadoch. Väčšinou tiež išlo o situácie, kedy sa na týchto podujatiach prerokovávali opatrenia prokurátora, resp. konkrétny právny aplikačný problém.

K uplatneniu poradného hlasu v roku 2010 nedošlo.

3. 2. Činnosť prokuratúry v občianskosúdnej oblasti

3.2.1. Zdroj činnosti

Pôsobnosť prokuratúry v občianskosúdnej oblasti sa rozšírila aj v roku 2010 a to zákonom č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku bez toho, aby sa počet prokurátorov v netrestnej oblasti zvýšil.

Základným zdrojom poznatkov pre činnosť prokurátorov v občiansko-súdnej oblasti sú podnety fyzických osôb a právnických osôb. V značnom rozsahu sa využili poznatky z trestnej agendy alebo z iných agend prokuratúry. Viaceré poznatky prokurátorom signalizovali súdy.

Počet poznatkov a zdroje poznatkov uvádza tento prehľad:

Zdroj

Rok

Prokuratúry

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

GP SR

Celkom

2008

645

162

241

216

214

320

433

208

362

2801

Podnety

2009

600

167

250

220

274

333

292

243

457

2836

2010

549

129

222

160

320

298

201

193

364

2436

2008

9

6

22

2

2

100

65

31

-

237

Vlastné

2009

21

7

13

15

7

22

74

30

-

189

poznatky

2010

35

5

12

19

16

10

42

19

-

158

2008

208

322

120

300

223

267

278

90

-

1880

Iný zdroj

2009

404

446

345

336

240

365

474

574

-

3184

2010

475

383

417

394

293

357

590

622

-

3531

2008

634

490

383

518

439

687

776

329

362

4918

Spolu

2009

1025

620

608

571

521

720

840

847

457

6209

2010

1059

517

651

573

629

665

833

834

364

6125

130

Počet podnetov pre činnosť prokurátorov v občiansko-súdnej oblasti zostal v roku 2010 v podstate na tej istej úrovni (pokles počtu poznatkov o 1,3 %).

3.2.2. Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov a výsledok

konania na súde

Prokurátori v roku 2010 podali celkom 74 návrhov na začatie konania (v roku 2009 110 návrhov, v roku 2008 - 79 návrhov). Najviac návrhov podali prokurátori v obvode krajských prokuratúr Košice (17), Prešov (10), Banská Bystrica (9) a Bratislava (8). Generálna prokuratúra podala 11 návrhov na začatie konania.

Z hľadiska jednotlivých druhov návrhov na začatie konania išlo o tieto návrhy:

Návrhy na začatie konania podľa

Kraj

§ 35/1a

§ 35/1b

§ 35/1c

§ 35/1d

§ 35/1e

§ 35/1f

§ 250t

§250zf

§ 250zfa

Bratislava

-

5

-

-

-

-

1

-

2

Trnava

-

2

-

-

-

-

-

-

-

Trenčín

-

3

-

-

1

-

-

-

2

Nitra

-

5

-

-

-

-

-

2

-

Žilina

-

3

-

-

-

-

1

-

-

B.Bystrica

-

4

-

-

3

-

-

2

-

Prešov

-

5

1

-

-

-

-

4

-

Košice

-

2

1

1

9

-

3

-

1

GP SR

-

9

-

-

-

-

2

-

-

Spolu

-

38

2

1

13

-

7

8

5

Z návrhov na začatie konania, ktoré prokurátori podali v roku 2010, súdy zatiaľ rozhodli v 36 veciach. Vyhoveli 23 návrhom na začatie konania, v 6 prípadoch návrhom nevyhoveli a v 7 veciach konanie zastavili po tom, čo prokurátori návrhy na začatie konania vzali späť.

Najviac návrhov z hľadiska druhu návrhov (38) bolo v roku 2010 podaných podľa § 35 odsek 1 písmeno b/ Občianskeho súdneho poriadku, teda v prípadoch preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora.

Napríklad krajský prokurátor v Nitre 15. marca 2010 pod sp. zn. Kc 145/09 podal návrh na začatie konania na zrušenie uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Vinodol č. A/1z 30. apríla 2009, ktorým bolo schválené odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie. V uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra nebol vôbec uvedený dôvod odvolania, nebol vymedzený konkrétnou skutočnosťou ani odkazom na zákonné dôvody ustanovené v § 18a odsek 9 zákona o obecnom zriadení. Obecné zastupiteľstvo protestu okresného prokurátora v Nitre nevyhovelo. Krajský

131

súd v Nitre rozsudkom z 18. mája 2010 č. k. 11 S 34/2010-20 návrhu vyhovel a sporné uznesenie obecného zastupiteľstva zrušil.

Prokurátori iba v dvoch veciach podali proti rozhodnutiu súdov, ktorými nebolo vyhovené ich návrhom, opravný prostriedok. (Krajská prokuratúra Nitra vo veci Kc 129/09 a Krajská prokuratúra Trnava vo veci návrhu, ktorý podala Okresná prokuratúra Trnava pod č. Pc 13/10). O oboch odvolaniach doposiaľ súdy ešte nerozhodli.

3.2.3.Počet vstupov do konania na súde, ich skladba

Prehľad o počte vstupov prokurátora do začatého občianskeho súdneho konania za roky 2008 až 2010 uvádza tento prehľad:

Počet vstupov

K r a j

2008

2009

2010

Spolu

Bratislava

174

243

232

649

Trnava

218

236

217

671

Trenčín

206

209

279

694

Nitra

197

240

266

703

Žilina

169

143

159

471

B.Bystrica

224

198

239

661

Prešov

171

247

223

641

Košice

292

278

281

851

GP SR

1

1

4

6

Celkom

1652

1795

1900

5347

Počet vstupov prokurátorov do začatého občianskosúdneho konania mierne stúpol na väčšine prokuratúr. K miernemu poklesu počtu vstupov do konania došlo na prokuratúrach v obvode krajských prokuratúr v Bratislave, Trnave a Prešove.

Najviac vstupov do začatého občiansko-súdneho konania bolo v roku 2010 vykonaných vo veciach spôsobilosti na právne úkony (923), vo veciach výchovy maloletých (772), vo veciach vyhlásenia za mŕtveho (45). Postupne prokurátori začínajú vstupovať aj do konaní, ktoré do Občianskeho súdneho poriadku boli začlenené v ostatnom období v snahe najmä chrániť verejný záujem. Tak napríklad v roku 2010 vstúpili do 20 vecí týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, 10 vecí týkajúcich sa zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, 40 vecí týkajúcich sa určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva, alebo o určenie vlastníctva.

Prokurátori v roku 2010 vo veciach, v ktorých vstúpili do začatého občianskeho súdneho konania, sa aktívne zúčastňovali nariadených pojednávaní a svojimi prednesmi a návrhmi aktívne prispievali k zisteniu skutkového stavu a právneho stavu tak, aby boli vydané zákonné a spravodlivé rozhodnutia.

Vo veciach spôsobilosti na právne úkony, ale aj vo veciach výchovy maloletých, neraz využili aj poznatky z trestného úseku. Napríklad okresný prokurátor

132

v Prievidzi pod č. Pc 2/10 vstúpil 1. februára 2010 do konania vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony L.B., o ktorého spôsobilosti na právne úkony znalci v rámci trestného konania vyslovili vážne pochybnosti. Návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bol opodstatnený a súd rozsudkom zo 4. júna 2010 pozbavil L.B. spôsobilosti na právne úkony.

Prokurátori, ako už bolo uvedené, v roku 2010 vstúpili do konania aj vo veciach zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu orgánmi verejnej moci. V týchto veciach sú neraz uplatňované vysoké náhrady. Napríklad okresný prokurátor v Poprade pod sp. zn. Pc 31/10 a Pc 23/10 vstúpil do začatých konaní vedených na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 13 C 270/2008 a 17 C 257/2008, v ktorých právnická osoba uplatňuje proti. štátu náhradu škody v úhrnnej výške 39.041.919 euro. Konania v oboch veciach zatiaľ nie sú ukončené.

Ako vyplýva z podkladov krajských prokuratúr, záverečným návrhom prokurátorov vo vstupovaných veciach súdy vo veľkej väčšine vecí vyhoveli. V dôsledku toho len celkom výnimočne prokurátori proti rozhodnutiam súdov podávali opravné prostriedky. Napríklad Okresná prokuratúra Skalica v dvoch veciach (Pc 35/09, Pc 37/09) podala odvolanie proti rozhodnutiam Okresného súdu v Skalici, ktorý predčasne zastavil konania o vyhlásenie za mŕtveho. Obe odvolania prokurátora boli úspešné a napadnuté uznesenie súdov odvolací súd zrušil.

3.2.4.Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Generálny prokurátor mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu môže podať na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu. Mimoriadne dovolanie môže generálny prokurátor podať aj bez podnetu v prípadoch uvedených v § 35 odsek 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a to vtedy, ak si to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Počet podnetov, počet podaných mimoriadnych dovolaní a ich úspešnosť uvádza tento prehľad:

R o k

2008

2009

2010

Spolu

Nápad podnetov

1689

1901

1746

5336

Podané mimoriadne dovolania

153

145

165

463

Mimoriadnym dovolaniam vyhovené

95

113

104

312

Mimoriadne dovolania zamietnuté (odmietnuté)

20

26

28

74

V roku 2010 prokurátori vybavili celkom 1 799 podnetov (v roku 2008 - 1 680, v roku 2009 - 1 908). Dôvodnosť podnetov bola v roku 2010 9,1 % (v roku 2008 - 9,1 %, v roku 2009 - 7,5 %). Úspešnosť mimoriadnych dovolaní v roku 2010 bola 75,3 % (v roku 2009 - 81,3 %).

Percento úspešnosti mimoriadnych dovolaní bolo do určitej miery ovplyvnené aj nejednotnosťou rozhodovania niektorých senátov najvyššieho súdu v prípadoch, ak mimoriadne dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť na prvom stupni. Kým niektoré senáty v tom nevideli žiadnu zákonnú

133

preukážku, niektoré mimoriadne dovolanie odmietli v podstate z toho dôvodu, že vo veci nebol včas využitý riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Uvedená nejednotnosť v rozhodovaní bola najvyšším súdom už odstránená vydaním stanoviska.

Z podkladov krajských prokuratúr, ktoré sa na vybavovaní podnetov na podanie mimoriadneho dovolania podieľajú a pokladov generálnej prokuratúry je zrejmé, že takmer všetky podnety podávali aj v roku 2010 účastníci konania, teda osoby, ktorých sa bezprostredne rozhodnutia súdov priamo týkali. Z dotknutých osôb podnety podalo 38 podávateľov. V 14 veciach podnety podali osoby, ktoré sa považovali za osoby poškodené rozhodnutiami súdov.

Najviac podnetov z počtu vybavených vecí generálnou prokuratúrou generálna prokuratúra obdržala v majetkových veciach (378), v exekučných veciach (224), v obchodných veciach (225), vo veciach náhrady škody (167), v pracovných veciach (139), vo veciach trov konania (144).

Generálny prokurátor, ako to vyplýva aj z prehľadu v úvode tohto bodu, podal v roku 2010 celkom 165 mimoriadnych dovolaní. Najviac dovolaní bolo podaných vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí súdov o náhrade trov konania (30), v majetkových veciach (21), obchodných veciach (21), vo veciach exekúcie (16), vo veciach náhrady škody (12) a v pracovných veciach (12).

Uvedené štatistické údaje v podstate poukazujú na to, v ktorých veciach najčastejšie bolo zistené porušenie zákona v rozhodnutiach súdov. Osobitne sa to týka rozhodnutí súdov najmä o náhrade trov konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania niektorí sudcovia zľahčujú najmä tým, že buď nesprávne aplikujú príslušné procesné ustanovenia, resp. v odôvodneniach rozhodnutí nezrozumiteľne odôvodňujú svoje postupy a úvahy, takže ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné.

Na vybavovaní podnetov na podanie mimoriadneho dovolania sa v zmysle rozhodnutia generálneho prokurátora podieľajú aj krajskí prokurátori a v určenom rozsahu aj prokurátori okresných prokuratúr (najmä pri zabezpečovaní súdnych spisov).

Prokurátori krajských prokuratúr v roku 2010 odložili 1 036 podnetov a v 144 veciach predložili generálnej prokuratúre návrhy na podanie mimoriadneho dovolania.

3. 3. Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu

Generálny prokurátor je jedným z ústavných subjektov, ktorý môže iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR (ďalej len „ústavný súd“).

Ústava Slovenskej republiky, ani zákon o prokuratúre neupravuje, na základe akej iniciatívy generálny prokurátor koná, t. j. je zrejmé, že generálny prokurátor, plniac si základnú ústavnú úlohu pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, takýto návrh môže podať z vlastnej iniciatívy, t. j. na základe vlastného poznatku, alebo ho môže podať na základe

134

podnetu osoby, či už fyzickej alebo právnickej, resp. i na základe podnetu orgánu verejnej moci.

Z doterajšej praxe v podávaní návrhov je zrejmé, že generálny prokurátor návrhy na začatie konania pred ústavným súdom podával predovšetkým na základe podnetov osôb.

V roku 2010 generálny prokurátor obdržal 50 takýchto podnetov (v roku 2008 - 61, v roku 2009 - 46). Prokurátori v mene generálneho prokurátora vybavili v roku 2010 47 podnetov. Z tohto počtu 29 podnetov bolo odložených, v 3 veciach bolo vypracované stanovisko k podnetu a v jednej veci bol podaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom a ostatné veci boli vybavené inak.

Na základe podnetu generálny prokurátor v roku 2010 pod č. GÚs 39/2009 dňa 24. novembra 2010 podal návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 79 odsek 1 písmeno v/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ustanovenia § 82 odsek 1 písmeno b/ toho istého zákona v časti vzťahujúcej sa na uloženie pokuty za porušenie povinnosti uloženej v § 79 odsek 1 písmeno v/ s ustanoveniami článku 12 odsek 1 a 2, článku 18 odsek 1, článku 36 písmeno c/, d/ a e/, článku 38 odsek 1 a článku 41 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 4 odsek 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) a Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci (článok 29).

O tomto návrhu ústavný súd ešte nerozhodol.

Ústavný súd v roku 2010 rozhodol o 4 návrhoch na začatie konania o súlade právnych predpisov z predchádzajúcich rokov. Išlo o tieto veci:

GÚs 4003/05

Ústavný súd nálezom z 2. júna 2010 č. PL.ÚS 23/06-64 čiastočne vyhovel návrhu generálneho prokurátora tak, že ustanovenie § 13 odsek 2 písmeno j/ v časti „na náklady podniku“ v spojení s ustanovením § 56 odsek 2 v časti „§ 13 odsek 2 písmeno j/ alebo“ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu, ktorý bol podaný 13. júla 2006, nevyhovel.

GÚs 4009/05

Ústavný súd nálezom z 10. marca 2010 č. PL.ÚS 1/06-35 nevyhovel návrhu generálneho prokurátora z 29. decembra 2005, ktorým sa domáhal vyslovenia, že ustanovenie § 25 odsek 4 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike nie je v súlade s článkom 1 odsek 1 vetou prvou, článkom 35 odsek 1 a článkom 55 odsek 2 Ústavy SR.

135

GÚs 4040/04

Ústavný súd nálezom z 21. apríla 2010 č. PL.ÚS 10/05-270

a) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 11 odsek 4 a § 17 písmeno g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. decembra 2008 s článkom 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

b) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 11 odsek 1 slovného spojenia „... na návrh ministra...“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 2 odsek 2, článkom 141, článkom 141a odsek 4 písmeno b/ a článkom 144 odsek 1 v spojení s článkom 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

c) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 2 odsek 1 slovného spojenia „... alebo sudcom...“, § 4 úvodnej vety slovného spojenia „... alebo sudcu...“, § 5 odsek 1 písmeno e/ slovného spojenia „... alebo sudcom...“, § 6 odsek 1 slovného spojenia „... alebo sudcom...“ zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 13 odsek 5 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. decembra 2007 s článkom 1 odsek 1, článkom 2 odsek 2, článkom 141 v spojení s článkom144 odsek 1, článkom 141a odsek 4 písmeno d), článkom 145a odsek 2 prvej vety v spojení s článkom 142 odsek 1 a článkom 148 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

d) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 24 odsek 2 poslednej vety zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 16. júla 2009 s článkom 1 odsek 1, článkom 2 odsek 2, článkom 141, článkom 144 odsek 1 a článkom 145a odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

e) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 22 odsek 2 písmeno a) slovného spojenia „... predsedu najvyššieho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a...“ a odsek 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 141, článkom 145 odsek 3 a článkom 148 odsek 2 v spojení s článkom 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

f) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 30 odsek 7 prvej vety slovného spojenia „... a podľa okolností aj za nevyužite ponúkaných možností na vzdelávanie...“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

136

predpisov s článkom 1 odsek 1, článkom 141 a článkom 144 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

g) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 119 odsek 5 poslednej vety zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 146 v spojení s článkom 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

h) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 119 odsek 11 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 141a odsek 4 písmeno e/ v spojení s článkom 1 odseká 1, článkom 141 a s článkom 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zastavil,

i) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 28 odsek 1 slovného spojenia „... určeného ministrom spravodlivosti podľa osobitného zákona...“, § 32 odsek 5 druhej vety, § 32 odsek 7, § 33 odsek 2 slova „Minister“, § 33 odsek 3 slova „ministra“ a § 114 odsek 2 prvej vety slovného spojenia „... a predsedu Špeciálneho súdu“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 141a odsek 4 písm. e/ v spojení s článkom 1 odsek 1, článkom 141 odsek 1 a článkom 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zastavil,

j) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 148 odsek 3 a 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 2 odsek 2, článkom 141, článkom 141a odsek 4 písmeno b/ a článkom 144 odsek 1 v spojení s článkom 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky zastavil.

k) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 148 odsek 8, § 149 odsek 1 a § 151c odsek 1 slovného spojenia „... ktorej členov vymenuje minister spravodlivosti po predchádzajúcom súhlase súdnej rady“ a tretej vety zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 1 odsek 1, článkom 2 odsek 2, článkom 141 odsek 1 a článkom 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zastavil,

l) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 266 odsek 1 slovného spojenia „... alebo minister spravodlivosti...“, § 266 odsek 7 slovného spojenia „... alebo minister spravodlivosti...“, § 272 slovného spojenia „... alebo minister spravodlivosti...“, § 275 odsek 4 slovného spojenia „... alebo minister spravodlivosti...“ a § 276 slovného spojenia „... alebo minister spravodlivosti...“ zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov s článkom 1 odsek 1, článkom 2 odsek 2, článkom 141 a článkom 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky zastavil,

137

m) konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 27 s článkom 1 odsek 1, článkom 141 a článkom 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 150a odsek 1 slovného spojenia „... na návrh ministra...“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 2 odsek 2, článkom 141, článkom 141a odsek 4 písmeno b/ a s článkom 144 odsek 1 v spojení s článkom1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky zastavil.

Vo zvyšnej časti návrhu generálneho prokurátora nevyhovel.

GÚs 3/08

Ústavný súd nálezom z 3. februára 2010 č. PL.ÚS 10/08-7 nevyhovel návrhu generálneho prokurátora z 28. januára 2008, ktorým sa domáhal vyslovenia nesúladu § 3, § 4 odsek 4, § 11, § 12 písmeno d/ zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov s článkom 1 odsek 1, článkom 12 odsek 1 a 2, článkom 19 odsek 2 a 3, článkom 24 a článkom 29 odsek 1 a 3 Ústavy, článkom 8, článkom 9, článkom 11 a článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkom 3 a článkom 4 Dohovoru o právnom postavení utečencov, ako aj článkom 14 Dohovoru o právach dieťaťa.

3.4.Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku

V roku 2010 bolo na vojenskej súčasti prokuratúry vykonaných celkom 196 previerok. V roku 2009 bolo vykonaných celkom 230 previerok a v roku 2008 bolo vykonaných 180 previerok. Všeobecne je možné vysloviť s činnosťou prokurátorov na netrestnom úseku spokojnosť, pretože títo majú i náročný nápad v oblasti trestných oznámení súvisiacich s agendou ozbrojených zborov.

Z vyššie uvedeného počtu (196) bolo najviac previerok vykonaných na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava (103), Vojenskej obvodnej prokuratúre Banská Bystrica (72), Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov (55) a na Vyššej vojenskej prokuratúre Trenčín bola vykonaná 1 previerka.

V roku 2010 podali prokurátori 52 protestov, na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava boli prokurátorom podané 2 protesty, na Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov bolo podaných 49 protestov a na Vojenskej obvodnej prokuratúre Banská Bystrica bol podaný 1 protest. Z 52 protestov bolo 5 úspešných. V roku 2009 podali prokurátori 14 protestov, na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava boli prokurátorom podané 4 protesty a na Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov bolo podaných 10 protestov. Zo 14 protestov bolo 9 úspešných. V roku 2008 bolo podaných celkovo 20 protestov, na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Bratislave bolo podaných 13 protestov, na Vyššej vojenskej prokuratúre Trenčín boli podané 4 protesty a na Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov 2 protesty.

V sledovanom období podali vojenskí prokurátori celkom 27 upozornení, pričom na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava bolo podaných 7 upozornení, na Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov bolo podaných 10 upozornení, na Vojenskej obvodnej prokuratúre Banská Bystrica bolo podaných 7 upozornení

138

a Vyššia vojenská prokuratúra Trenčín podala 3 upozornenia. Na porovnanie je možné uviesť, že v roku 2009 bolo podaných 22 upozornení a v roku 2008 bolo podaných 37 upozornení.

Na netrestnom úseku v roku 2010 celkom napadlo 238 vecí, pričom prevod z roku 2009 bol 19 vecí. Najviac vecí napadlo na Vojenskú obvodnú prokuratúru Bratislava (96), na Vojenskú obvodnú prokuratúru Banská Bystrica (75), Vojenská obvodnú prokuratúru Prešov (59) a na Vyššiu vojenskú prokuratúru Trenčín napadlo 8 vecí.

Na generálnu prokuratúru – Hlavnú vojenskú prokuratúru v sledovanom období napadlo 57 vecí, pričom 7 vecí bolo ukončených odložením, 5 vecí bolo ukončených iným spôsobom, bolo podaných 8 upozornení a 1 protest, ktorému bolo vyhovené. Do registra Hc v roku 2010 neboli zapísané žiadne veci

Do registra HPt bolo v sledovanom období zapísaných 56 vecí, z ktorých 9 bolo odložených, 32 vecí bolo odstúpených a 7 vecí vybavených iným spôsobom. Do registra Pz bolo zapísaných 11 vecí, nebolo podané žiadne dovolanie.

V sledovanom období napadlo do registra Hn 290 vecí, z toho bolo 19 vecí vybavených odložením, 255 vecí odstúpením, iným spôsobom bolo vybavených 16 vecí. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2009 napadlo do registra Hn 247 vecí.

Časť 4.

Závery a opatrenia

4.1.Závery

Rok 2010 sa spočiatku javil ako každý bežný rok. Prokurátori spracovávali agendu s väčším, či menším úspechom, ale úlohy za rezort sa plnili dobre. Dňa 8. septembra 2010 bola v pléne NR SR prerokovaná Správa o činnosti prokuratúry SR za rok 2009 (číslo parlamentnej tlače 25), ktorú uviedol poslanec Mojmír Mamojka. Do rozpravy sa neprihlásil ani jeden poslanec a preto predseda Milan Hort vyhlásil rozpravu za skončenú a nechal o Správe o činnosti prokuratúry SR za rok 2009 hlasovať. Proces schválenia správy národnou radou je považovaný de facto za akt súhlasu s prácou prokuratúry a s jej vedením. Správu o činnosti prokuratúry za rok 2009 schválila národná rada uznesením č. 64 zo dňa 8. septembra 2010. Hlasovania sa zúčastnilo 142 poslancov, z ktorých jeden hlasoval proti, traja poslanci sa zdržali hlasovania a 138 hlasovalo za prijatie správy, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 97,18 %.

Nikto nevie čo sa vlastne stalo, ale o pár týždňov neskôr nič z toho nebola pravda. Politická elita, neobvykle podporovaná niektorými médiami, začala doslova pohon na prokuratúru ako inštitúciu a najmä na osobu generálneho prokurátora JUDr. Trnku (vyjadrenia redaktorov časopisu „Týždeň“ pripomínali kampaň robotníkov proti Slanskému a spol. v päťdesiatich rokoch 20. storočia). Bezprecedentným spôsobom bola všetka práca prokurátorov a ďalších pracovníkov

139

prokuratúry hanobená, pričom boli využívané polopravdy a niekedy aj klamstvá bez toho, že by bola vykonaná pravdivá analýza našej práce, pričom všetko toto úsilie zrejme smerovalo iba k jednému, aby nebol JUDr. Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. S niečím takým sa ľudia počas celej histórie činnosti prokuratúry nestretli a samozrejme, že sa to veľmi negatívne odzrkadlilo aj na práci celej inštitúcie. Ľudia, ktorí pracovali bez ohľadu na svoje osobné voľno, boli označení za „lumpov“ a skutoční lumpi si mädlili ruky. Politici zabudli na výrazné úspechy, ktoré boli dosiahnuté v boji s organizovaným zločinom a za jediné kritérium práce prokuratúry boli brané iba veci týkajúce sa financovania politických strán a ich údajne nesprávne riešenie.

Vzniknutý stav poukazuje jednoznačne na to, že výkonnej moci nevyhovuje prokuratúra, ako orgán „sui generis“. Exekutíva potrebuje prokuratúru podriadenú, ktorá plní politické požiadavky vládnej moci.

Prokuratúra sa nebráni kontrole zvonku, pokiaľ takáto kontrola bude vykonávaná v súlade s právnymi predpismi a za predpokladu, že budú dodržané základné ľudské práva týkajúce sa najmä ochrany osobných údajov. Rezort prokuratúry nemá výhrady, ak to bude legislatívne upravené, zverejniť všetky rozhodnutia, ale určite nie je ochotný znášať kritiku, ktorá je vyslovovaná bez znalosti spisového materiálu, na základe „nejakých“ dojmov a „kvázi informácií“ od niektorej zo strán v konaní.

Prokuratúra aj v ďalšom období musí plniť svoje úlohy v zmysle zákona a pri rozhodovaní postupovať výhradne v súlade so zákonom a nepodľahnúť tlaku médií a časti politického spektra.

4.2.Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti prokuratúry

-v rámci registra trestov rozšíriť elektronickú výmenu údajov s ďalšími členskými štátmi Európskej únie,

-zhodnotiť postup orgánov prokuratúry a Policajného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku,

-pripraviť materiálne, technické a personálne podmienky pre predpokladané zverejňovanie rozhodnutí na internete,

-zvládnuť po materiálnej a technickej stránke predpokladaný prechod prokurátorov a ostatných zamestnancov z vojenskej súčasti prokuratúry na jednotlivé stupne civilných prokuratúr.

140

S P R Á V A

O ČINNOSTI ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY

GENERÁLNEJ PROKURATÚRY Slovenskej REPUBLIKY

ČASŤ 1.

STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH

1.1.Plnenie úloh prokuratúry v roku 2010

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2010 plnili predovšetkým úlohy, ktoré im vyplývajú z ustanovenia § 55b odsek 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.

Rok 2010 je možno hodnotiť z pohľadu činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry ako stabilizovaný, k čomu prispelo najmä prijatie zákona č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon odstránil neústavné prvky predchádzajúcej právnej úpravy a okrem iného novelizoval Trestný poriadok v ustanoveniach týkajúcich sa pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. V súčasnej dobe sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vzťahuje na trestný čin úkladnej vraždy, trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 odsek 3 Trestného zákona, trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 4 Trestného zákona, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 3 a 4 Trestného zákona, všetky trestné činy korupcie, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech vo výške najmenej 6.650.000 EUR a trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Odbor všeobecnej kriminality sa v roku 2010 zameriaval predovšetkým na vyšetrovanie korupčných trestných činov a organizovanej kriminality páchanej zločineckými skupinami. Od účinnosti zákona č. 291/2009 Z. z., pribudlo aj vyšetrovanie trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona.

Odbor ekonomickej kriminality plnil úlohy predovšetkým na úseku vyšetrovania hospodárskych trestných činov a trestných činom proti majetku, ak takýmito činmi

141

bola spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 6,65 milióna eur. Prokurátori tohto odboru riešili aj prípady zločineckých skupín, pokiaľ tieto skupiny páchali predovšetkým hospodársku kriminalitu a trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Oddelenie trestných činov ústavných činiteľov plnilo predovšetkým úlohy vo vzťahu k ústavným činiteľom a ďalším funkcionárom, pokiaľ spáchali niektorý z trestných činov uvedených v § 14 Trestného poriadku.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávali prokurátorský dozor aj vo viacerých veciach, ktoré nepatrili do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre môže generálny prokurátor určiť, aby prokurátorský dozor v konkrétnej veci vykonal nepríslušný prokurátor. Preto v roku 2010 prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávali prokurátorský dozor aj vo veciach, ktoré by inak patrili do príslušnosti niektorej okresnej prokuratúry. Súdna právomoc sa pri týchto veciach nezmenila a preto všetky úkony vo vzťahu k súdu (či už úkony prípravného konania alebo úkony po podaní obžaloby) museli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry realizovať na miestne príslušných okresných súdoch v rámci celej Slovenskej republiky. Takýchto vecí bolo v roku 2010 riešených 15.

Napokon je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 291/2009 Z. z., prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry prevzali veľa trestných vecí od všeobecných prokuratúr a to nielen v štádiu prípravného konania, ale nezriedka až v štádiu súdneho konania.

Z plánu hlavných úloh vyplývala pre Úrad špeciálnej prokuratúry úloha č. 10 - Zhodnotenie trestných činov spáchaných prokurátormi za obdobie od 1. septembra 2004 do 31. decembra 2009. Úloha bola splnená predložením zhodnotenia generálnemu prokurátorovi dňa 21. septembra 2010.

1.2.Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry

v národných a nadnárodných komisiách, účasť a aktivity na

medzinárodných seminároch a konferenciách

V rámci spolupráce s prokuratúrami iných krajín vykonali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry niekoľko zahraničných pracovných ciest v súvislosti s vyšetrovaním konkrétnych trestných vecí. Išlo v zásade o dva spôsoby spolupráce. Po prvé o koordinačné stretnutia justičných orgánov spoločných vyšetrovacích tímov, ktoré boli vytvorené na objasnenie trestných činov spáchaných na území viacerých štátov. Po druhé o účasti prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry na procesných úkonoch vykonaných cudzozemskými justičnými orgánmi na základe žiadosti o právnu pomoc. Tieto cesty nepochybne prispeli úspešnému priebehu a výsledku vyšetrovania stíhaných trestných činov.

Medzinárodné aktivity prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2010 boli väčšinou realizované v súvislosti s činnosťou medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, pokiaľ bola riešená problematika trestných činov patriacich do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Išlo predovšetkým

142

o spoluprácu s UNDP so zameraním na boj proti korupcii a hľadanie nových foriem prevencie, s UNODC so zameraním na riešenie problémov v obchodovaní s ľuďmi, s IAACA, OECD, GRECO so zameraním na boj proti korupcii v obchodných vzťahoch, boj proti korupcii zahraničných verejných činiteľov a hľadanie možnosti efektívneho trestného postihu právnických osôb.

Niektorí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry boli v roku 2010 aktívne zapojení do činnosti nadnárodných komisií zameraných na boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a korupcii.

Prokurátori sa zúčastnili aj niekoľkých medzinárodných seminárov týkajúcich sa boja proti terorizmu, prania špinavých peňazí a zaisťovania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.

1.3. Aktivity prokuratúry v legislatívnom procese

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2010 participovali na legislatívnych prácach predovšetkým formou pripomienok k navrhovaným zákonom a iným právnym predpisom, vrátane interných predpisov generálnej prokuratúry. Taktiež sa podieľali na činnosti vládnej komisie zameranej na aktualizáciu Národného programu boja proti korupcii a na činnosti multidisciplinárnej komisie zameranej na obchodovanie s ľuďmi a na boj proti terorizmu.

1.4. Poznatky o uplatňovaní zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch

a právnych čakateľoch prokuratúry

V roku 2010 bolo vedené disciplinárne konanie voči jednému prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré nebolo do konca roka skončené.

1.5. Personálny stav prokuratúry v roku 2010

Plánovaný počet prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry je 25, pričom na začiatku roka 2010 na úrade pôsobilo 19 prokurátorov. Dňa 1. júna 2010 nastúpil na Úrad špeciálnej prokuratúry jeden prokurátor a dňa 1. augusta 2010 nastúpili dvaja prokurátori. Dňa 14. júla 2010 bol jeden prokurátor menovaný za štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR. Na konci roku 2010 pôsobilo na Úrade špeciálnej prokuratúry 21 prokurátorov.

Plánovaný počet štátnych zamestnancov je 12, pričom k 31.12. 2008 boli všetky miesta obsadené. Plánovaný počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je 5. Všetky miesta boli obsadené.

1.6. Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania v roku 2010

V dňoch 22. a 23. novembra 2010 zorganizoval Úrad špeciálnej prokuratúry odborný seminár k problematike vyšetrovania daňových trestných činov a trestných činov spáchaných zločineckou skupinou za účasti policajtov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ a Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ.

143

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa podľa potreby zúčastňujú na vzdelávacích aktivitách organizovaných Justičnou akadémiou SR. Dvaja prokurátori pôsobia ako lektori Justičnej akadémie SR, kde sa podieľajú na vzdelávaní prokurátorov a právnych čakateľov.

1.7. Materiálno-technické zabezpečenie činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry

v roku 2010

Materiálno-technické zabezpečenie činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry sa v roku 2010 oproti predchádzajúcim obdobiam v podstate nezmenilo.

Úrad špeciálnej prokuratúry bol materiálne vybavený pri jeho vzniku, teda ešte v roku 2004. V súčasnej dobe je veľká časť používaných počítačov už morálne ale aj technicky zastaraná a v roku 2010 pomerne často dochádzalo k ich poruchám. Vzhľadom na to je nevyhnutné v priebehu roku 2011 vykonať obnovu počítačovej techniky.

Úrad špeciálnej prokuratúry disponuje štyrmi osobnými motorovými vozidlami nižšej strednej triedy zn. Škoda Octavia 1.6, rok výroby 2004. Tieto vozidlá sú každodenne využívané a v súčasnej dobe sú opotrebované. Vzhľadom na to je potrebné doplniť vozový park aspoň o dve nové vozidlá.

ČASŤ 2.

STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI

2.1. Stav a vývoj kriminality

V roku 2010 napadlo do trestného registra 423 vecí, čo bol podstatný pokles oproti roku 2009, kedy to bolo 521 vecí. Na druhej strane je však potrebné poznamenať, že ide o nápad porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi (2006 – 429 vecí, 2007 – 326 vecí, 2008 – 445 vecí). Vysoký nápad v roku 2009 bol zapríčinený zmenou príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry v dôsledku zákona č. 291/2009 Z. z., ktorá mala za následok, že na Úrad špeciálnej prokuratúry bolo zo všeobecných prokuratúr postúpených veľké množstvo tzv. „starých“ neskončených vecí.

Obvinenie bolo vznesené 435 osobám, čo je nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo 314 a roku 2008, kedy ich bolo 296. Z obvinených bolo 28 cudzincov. Žien bolo obvinených 81, mladiství páchatelia boli 3 . Do väzby bolo vzatých 49 obvinených, čo je veľký nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo 24. Nepochybne to súvisí so skutočnosťou, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry riešili aj prípady úkladných vrážd, pri ktorých sú páchatelia väčšinou stíhaní vo väzbe.

V roku 2010 bolo skončených 598 trestných stíhaní, čo predstavuje priemer 29,9 skončených vecí na prokurátora. Z celkového počtu bolo skončené trestné

144

stíhanie vo veciach neznámych páchateľov v 163 prípadoch. Z toho 13-krát bolo prerušené trestné stíhanie, 116-krát bolo zastavené trestné stíhanie, v 1 veci došlo k postúpeniu veci a v 33 veciach bolo rozhodnuté inak.

Proti známym páchateľom bolo skončené trestné stíhanie v 358 veciach. Z toho v 126 veciach bola podaná obžaloba, v 66 veciach bola uzavretá dohoda o vine a treste, v 74 veciach bolo zastavené trestné stíhanie, v 14 veciach bolo trestné stíhanie prerušené, v 14 veciach bolo prerušené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, 3 veci boli podmienečne zastavené, v 1 veci bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného. V 60 veciach bolo trestné stíhanie skončené inak, pričom tento spôsob skončenia zahrňuje jednak veci, ktoré boli postúpené všeobecným prokuratúram z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti, ale aj veci, ktoré boli spojené na spoločné prejednanie s inou vecou. Spolu bolo skončené trestné stíhanie proti 435 páchateľom, čo je podstatný nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo 314. Z toho 60 osôb bolo už v minulosti súdne trestaných. Ani jedna osoba nebola stíhaná za použitia § 47 odsek 2 Trestného zákona (zásada trikrát a dosť).

Cudzincov bolo stíhaných 28 (Ukrajina – 10, Čína a Poľsko – po štyroch, ČR, Maďarsko, Taliansko – po dvoch, Rumunsko, Tunisko, Macedónsko a Slovinsko – po jednom). Títo spolu spáchali 38 trestných činov, najmä trestné činy korupčného charakteru (16), ďalej trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva (8) a trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (7). Ostatné trestné činy boli cudzincami páchané len ojedinele.

2.2.Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v kalendárnom roku

V tejto časti je hodnotená skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v roku 2010. Teda táto časť neodráža skutočnú kriminalitu spáchanú v tomto roku, pretože predovšetkým pri trestných činoch charakteru organizovaného zločinu a trestných činoch majetkových a hospodárskych je bežné, že vyšetrovanie trvá aj niekoľko rokov.

V priebehu roku 2010 sa naďalej vyskytovali prípady prelínania trestných vecí, ktoré boli spáchané pred 1. januárom 2006 a teda kvalifikované podľa predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon) s trestnými vecami, ktoré boli kvalifikované podľa novej právnej úpravy (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon), avšak v menšej miere ako v predchádzajúcom roku. Táto situácia nespôsobovala žiadne výraznejšie právne problémy, pričom je samozrejmé, že počet doteraz neskončených trestných činov spáchaných za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona z roka na rok klesá.

2.2.1. Násilná kriminalita

Z násilnej kriminality patrí do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry len trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona. Za tento trestný čin bolo stíhaných 9 obvinených, z ktorých bola na 8 podaná obžaloba a 4 boli do konca roka právoplatne odsúdení. Z hľadiska dokazovania tohto trestného činu je veľmi náročné preukázanie skutočnosti, že páchateľ konal s vopred uváženou pohnútkou, ktorá

145

odlišuje úkladnú vraždu od „bežnej“ vraždy. Nakoľko tento trestný čin bol do Trestného zákona zaradený až od 1. januára 2006, je pochopiteľné, že existuje aj málo súdnych rozhodnutí, ktoré by zovšeobecňovali poznatky o tomto trestnom čine.

Ostatné trestné činy násilného charakteru sú Úradom špeciálnej prokuratúry riešené len vtedy, ak boli spáchané v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, predovšetkým s trestným činom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Spolu bolo vybavených 57 trestných činov násilného charakteru, čo je vysoký nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo 16. Osobitne je možno poukázať na 11 trestných činov vraždy podľa § 219 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, 13 trestných činov vydierania a 7 trestných činov obmedzovania osobnej slobody.

Na 28 páchateľov bola podaná obžaloba, s jedným bola uzavretá dohoda o vine a treste a 14 páchateľov bolo do konca roka právoplatne odsúdených.

2.2.2.Majetková kriminalita a hospodárska kriminalita

Ako vyplýva zo štatistických prehľadov, za trestné činy majetkové a trestné činy hospodárske bolo stíhaných 154 osôb, obžalovaných bolo 86 osôb a do konca roka bolo odsúdených bolo 35 osôb. Dohodou o vine a treste bolo skončených 10 vecí. Je to taktiež pomerne veľký nárast oproti roku 2009, kedy bolo stíhaných 103 osôb a obžalovaných ich bolo 54.

Z hospodárskych trestných činov bol najpočetnejší trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 49 osôb, čo je podstatný nárast oproti roku 2009, kedy to bolo 25 a roku 2008, kedy ich bolo 9. Keďže trend zvyšovania sa výskytu tohto trestného činu trvá už niekoľko rokov, možno ho považovať za trvalý a malo by to byť signálom pre orgány zabezpečujúce kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami Európskych spoločenstiev.

Podstatnú časť ekonomickej trestnej činnosti predstavujú daňové trestné činy. Za trestný čin skrátenia dane a poistného bolo stíhaných 19 osôb. Za trestný čin neodvedenia dane a poistného bolo stíhaných 17 osôb. Tento trestný čin je často páchaný členmi zločineckých skupín a to vo forme neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Na takýchto deliktoch spravidla participuje viacero páchateľov štruktúrovaných na rôznych úrovniach, počnúc organizátormi až po radových odberateľov fiktívnych faktúr, resp. až po tzv. nastrčené, v skutočnosti nepodnikajúce osoby.

Za trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe bolo stíhaných 5 osôb.

Najpočetnejším majetkovým trestným činom bol trestný čin subvenčného podvodu, za ktorý bolo stíhaných 30 osôb.

146

Za trestný podvodu bolo stíhaných 12 osôb, za trestný čin poškodzovania cudzej veci 6 osôb a za trestný čin úverového podvodu 5 osôb. Ostatné majetkové trestné činy boli menej časté.

2.2.3. Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus

2.2.4. Drogová kriminalita

2.2.5.Trestné činy v doprave

Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus, drogová kriminalita a trestné činy v doprave nepatria do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

2.2.6.Kriminalita v Policajnom zbore

Kriminalita v Policajnom zbore je riešená prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry len vtedy, pokiaľ sú príslušníci Policajného zboru stíhaní za trestné činy patriace do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, prípadne za trestné činy s nimi súvisiace. Spolu bolo skončených 20 trestných činov spáchaných policajtmi, z toho 10 trestných činov bolo charakteru korupcie a 9 trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.

2.2.7. Kriminalita v ozbrojených silách

Tento druh kriminality nepatrí do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

2.2.8.Ostatné trestné činy, korupcia a organizovaný zločin

Podľa štatistických prehľadov bolo za trestné činy korupčného charakteru v roku 2010 skončené trestné stíhanie voči 244 osobám, na 97 bola podaná obžaloba a odsúdených bolo 160 osôb. To predstavuje nárast oproti roku 2009, kedy bolo skončené trestné stíhanie voči 205 osobám, na 120 bola podaná obžaloba a odsúdených bolo 76 osôb.

Dohodou o vine a treste skončilo trestné stíhanie 70 obvinených.

Najčastejšie sa vyskytujúcim korupčným trestným činom bol trestný čin podplácania podľa § 333 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 188 osôb. Za trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona (príp. podľa § 160a Trestného zákona účinného do 1.1.2006) bolo stíhaných 44 osôb.

Pre trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona bolo stíhaných 7 páchateľov. Ostatné formy korupcie sa vyskytovali ojedinele.

V oblasti odhaľovania a dokazovania korupcie sa prejavuje znížená ústretovosť oznamovateľov týchto trestných činov a preto bolo nutné odhaľovať korupčné trestné činy najmä formou operatívneho pátrania. Výsledkom tejto činnosti sú objasnené prípady tzv. sériovej korupcie, čo značí prijímanie úplatku jednou osobou od viacerých iných osôb. Takéto prípady sa vyskytujú predovšetkým v prostredí štátnej správy, najmä na obvodných úradoch pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, na pracoviskách posudkových lekárov sociálnej poisťovne, na katastrálnych úradoch a u poskytovateľov základnej lekárskej starostlivosti –

147

lekárov prvého kontaktu. Dokumentovanie týchto prípadov korupcie je predovšetkým výsledkom vhodného použitia informačno-technických prostriedkov, najmä obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov.

Pomerne často sa vyskytujú prípady ohlasovania podplácania policajných hliadok samotnými príslušníkmi týchto hliadok, čo naznačuje zvýšenie právneho vedomia a disciplíny príslušníkov Policajného zboru.

Pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona bolo skončené trestné stíhanie proti 12 obvineným, na 10 bola podaná obžaloba a tri boli právoplatne odsúdené. V porovnaní s rokom 2009 bol zaznamenaný pokles v počte stíhaných aj obžalovaných osôb. K príčine tohto stavu nie je možné sa objektívne vyjadriť, avšak akékoľvek úvahy o potlačení zločineckých skupín by boli predčasné, osobitne za situácie, že v súčasnej dobe sú na Úrade špeciálnej prokuratúry rozpracované viaceré prípady zločineckých skupín.

Z trestných činov proti poriadku vo verejných veciach sa najčastejšie vyskytoval trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, za ktorý bolo stíhaných 34 osôb. Za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona bolo stíhaných 28 obvinených, čo je nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo 19. Tento trestný čin sa pomerne často vyskytuje v súbehu s trestným činom prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

2.3. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

2.3.1. Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia vecí pred

začatím trestného stíhania

V roku 2010 napadlo na Úrad špeciálnej prokuratúry 634 trestných oznámení, čo bol pokles oproti roku 2009, kedy ich bolo 711, avšak mierny nárast oproti roku 2008, kedy ich bolo 606.

Najväčší počet oznámení predstavovali podania fyzických osôb nespokojných s činnosťou štátnych orgánov, policajtov, sudcov a prokurátorov, prípadne predstaviteľov samosprávy. Oznamovatelia veľmi často ani nevedeli, aký trestný čin mali napadnuté osoby spáchať, avšak subjektívne boli presvedčení, že išlo o nezákonné konanie, argumentujúc tým, že nedôverujú príslušným orgánom na okresnej alebo krajskej úrovni. Tieto oznámenia takmer vždy skončili odmietnutím veci podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku.

Časť oznámení tvorili podania právnických a fyzických osôb – podnikateľských subjektov, ktoré sa cestou trestného konania snažili riešiť medzi podnikateľmi vznikajúce, trvajúce a nevyriešené obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy. Aj takéto oznámenia boli väčšinou vybavené odmietnutím podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku.

Bolo podaných aj nemálo trestných oznámení dôvodných. Väčšinou išlo o podania štátnych orgánov, na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie

148

a v odôvodnených prípadoch aj vznesené obvinenie. Najviac takýchto dôvodných trestných oznámení podali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamujúce podozrenia z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Trestné oznámenia, na podklade ktorých nebolo začaté trestné stíhanie, boli väčšinou vybavené uznesením o odmietnutí veci podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku (263 vecí). Ostatné spôsoby skončenia veci boli zanedbateľné. Uznesenie o odmietnutí veci vydával policajt, ktorému bolo trestné oznámenie odovzdané podľa § 198 odsek 1 Trestného poriadku. V prípade podania sťažnosti proti takémuto uzneseniu o nej rozhodoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Proti týmto rozhodnutiam podali oznamovatelia 225 sťažností, ktoré boli vo všetkých prípadoch zamietnuté prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a to v 210 prípadoch uznesením podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a v 15 prípadoch uznesením podľa § 193 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku.

2.3.2. Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a spôsobe

vybavenia veci v prípravnom konaní

V roku 2010 napadlo do prípravného konania 423 vecí. Vybavených bolo 521 vecí proti 598 obvineným. Rozdiel medzi počtom napadnutých vecí a skončených predstavujú skončené veci, ktoré napadli v predchádzajúcich rokoch. V roku 2009 bolo vybavených 462 vecí proti 456 obvineným.

Z celkového počtu skončených vecí sa konalo v 374 veciach vyšetrovanie. Inštitút tzv. super rýchleho vyšetrovania nebol Úradom špeciálnej prokuratúry využitý a vzhľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti to ani neprichádzalo do úvahy.

Obžaloba bola podaná v 126 veciach voči 196 obvineným, čo bol mierny vzostup oproti roku 2009, kedy bolo bola podaná obžaloba v 124 veciach voči 173 obvineným.

Dohoda o vine a treste bola uzatvorená v 66 veciach s 75 obvinenými, čo je podstatný nárast oproti roku 2009, kedy bola uzatvorená dohoda o vine a treste v 43 veciach s 46 obvinenými. Dohody boli uzatvorené predovšetkým s páchateľmi trestného činu podplácania.

2.3.3. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní

Zo štatistických prehľadov vyplýva, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonali v roku 2010 spolu 87 previerok vyšetrovacích spisov, pri ktorých vydali 73 písomných pokynov. Tieto údaje však neodrážajú objektívny stav dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní zo strany prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Charakter trestnej činnosti, ktorá je riešená Úradom špeciálnej prokuratúry vyžaduje, aby prokurátorský dozor bol aktívny a neformálny, pretože dôkazná situácia býva často veľmi variabilná a prokurátori sa tejto skutočnosti musia prispôsobiť a neustále hľadať s vyšetrovateľmi nové riešenia. Prokurátori pravidelne vykonávali konzultácie s vyšetrovateľmi, prejednávali s nimi aktuálny stav vo veci a určovali ďalší postup dokazovania.

149

Prokurátori vrátili na doplnenie vyšetrovania 33 vecí, čo je podstatný nárast oproti roku 2009, kedy ich bolo 14 (nárast o 135,7 %). Prokurátori zrušili 20 rozhodnutí vyšetrovateľa, čo je zhruba na úrovni roka 2009, kedy bolo zrušených 17 rozhodnutí.

Prokurátori sa osobne zúčastnili na 10 vyšetrovacích úkonoch a osobne vykonali 14 procesných úkonov, väčšinou išlo o výsluchu dôležitých svedkov.

Obvinení podali 227 sťažností proti rozhodnutiam vyšetrovateľov a poverených príslušníkov Policajného zboru, z ktorých 210 bolo zamietnutých podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a 15 bolo zamietnutých podľa § 193 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku. Vyhovené bolo 2 sťažnostiam.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 61 návrhov na vzatie obvinených do väzby, z ktorých Špecializovaný trestný súd akceptoval 49. Ide o nárast oproti roku 2009, (nárast o 80,32 %) kedy bolo podaných 33 návrhov na vzatie obvinených do väzby, z ktorých súd akceptoval 24 (v roku 2010 bolo akceptovaných o 72,72 % návrhov viac). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že všetky rozhodnutia o väzbe vydávajú výlučne sudcovia pre prípravné konanie, ktorí sa nachádzajú na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa zúčastňujú výsluchov pred týmto súdom nielen pri rozhodovaní o ich návrhoch na vzatie do väzby, ale aj pri rozhodovaní o návrhoch na predĺženie lehoty väzby, pri rozhodovaní o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby alebo pri rozhodovaní o žiadostiach obvinených o zmenu dôvodov väzby. Je zrejmé, že účasti na týchto úkonoch sú veľmi časté a pre prokurátorov je takéto dochádzanie do Banskej Bystrice časovo nadmieru náročné.

Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry je charakteristická pomerne bohatým využívaním prostriedkov na zaistenie vecí podľa štvrtého až šiesteho oddielu IV. hlavy Trestného poriadku a prostriedkov na zabezpečenie informácií podľa V. hlavy Trestného poriadku, čo vyplýva z charakteru objasňovanej trestnej činnosti.

Domových prehliadok podľa § 100 Trestného poriadku bolo vykonaných 101 a prehliadok iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku bolo vykonaných 48.

Kontrolovaná dodávka podľa § 111 Trestného poriadku bola využitá v jednom prípade. Predstieraný prevod podľa § 112 Trestného poriadku nebol v roku 2010 využitý ani v jednom prípade.

Sledovanie osôb a vecí podľa § 113 Trestného poriadku bolo využité v 62 prípadoch.

Najviac využívaným informačno-technickým prostriedkom bolo odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku, ktorý bol použitý 437-krát. Uvedený počet je nepochybne primeraný charakteru stíhanej trestnej činnosti.

150

Zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Trestného poriadku bolo využité v 53 prípadoch.

Predovšetkým na úseku ekonomickej kriminality bol využívaný inštitút vyžadovania údajov od bánk a daňových úradov, ktoré sú predmetom bankového a daňového tajomstva. Takýchto prípadov bolo 10.

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku bolo najviac využívané pri trestných činoch korupcie (77 krát).

Asi najviac diskutovaným prostriedkom operatívno-pátracej činnosti využívaným Úradom špeciálnej prokuratúry je inštitút agenta podľa § 117 Trestného poriadku. Tento bol v roku 2010 využitý v 72 prípadoch. Ani jednom prípade nebol tento prostriedok využitý vo forme tzv. agenta – provokatéra podľa § 117 odsek 2, alinea druhá Trestného poriadku. Vždy išlo o tzv. agenta – kontrolóra, teda agenta, ktorý neiniciuje spáchanie trestnej činnosti, len ju sleduje a dokumentuje. Vo všetkých prípadoch bol tento agent vypočutý výlučne prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

2.3.4.Spolupráca s orgánmi Policajného zboru, spolupráca s inými orgánmi

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné dokazovanie v prípravnom konaní je úzka spolupráca prokurátorov s policajtmi a ich neustála vzájomná informovanosť. Túto spoluprácu je možno v zásade hodnotiť ako dobrú, avšak je potrebné poukázať na to, že v roku 2010 sa vyskytlo niekoľko prípadov, kedy vyšetrovatelia nie celkom objektívne posúdili zistený dôkazný stav a s neochotou reagovali na názory dozorujúceho prokurátora.

Trestnú činnosť charakteru korupcie a závažné trestné činy majetkové a hospodárske vyšetrovali predovšetkým policajti Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru. Túto súčinnosť z odborného hľadiska treba hodnotiť ako dobrú a nevyskytli sa v nej žiadne výraznejšie problémy. Značný posun nastal aj v dĺžke prípravného konania pri vyšetrovaní majetkových a hospodárskych trestných činov. Dlhodobá prax na tomto úseku trestnej činnosti jednoznačne ukazuje, že pokiaľ vyšetrovatelia musia dokumentovať viac ako dve rozsiahle ekonomické trestné veci naraz, je rýchle ukončenie prípravného konania v týchto veciach prakticky nemožné. Do budúcnosti je nevyhnutnosťou špecializácia vyšetrovateľov a to nielen na tzv. ekonomickú trestnú činnosť všeobecne, ale ešte užšie, t. j. na daňovú kriminalitu, trestnú činnosť zameranú na spreneveru eurofondov, na tzv. úpadkové delikty, počítačovú kriminalitu, trestnú činnosť poškodzujúcu bankový systém, oblasť obchodovania s cennými papiermi a podobne.

Trestnú činnosť na úseku organizovaného zločinu vyšetrovali predovšetkým policajti Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Aj súčinnosť s touto súčasťou možno označiť za dobrú. V niektorých veciach je však problémom dĺžka prípravného konania, čo je dané najmä častou výmenou vyšetrovateľov, v dôsledku čoho sa nový vyšetrovateľ musí z vecou oboznámiť, čím dochádza k zbytočnému predlžovaniu prípravného konania.

151

Z hľadiska dĺžky prípravného konania, realizovaného vyšetrovateľmi Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, je najproblematickejšia vec obvineného F. C. a ďalších páchateľov (prípad tzv. „olejárov“), kde je činnosť vyšetrovacieho tímu už dlhšiu dobu nekoncepčná, pričom je poznačená výmenou vyšetrovateľov a vedúceho tímu. Potrebné je zdôrazniť, že v tejto veci je stíhaných niekoľko desiatok obvinených, že samotní vyšetrovatelia nemajú prehľad o tom, ktoré dôkazy usvedčujú jednotlivých obvinených a trestné stíhanie je v behu už niekoľko rokov, pričom termín jeho ukončenia je v nedohľadne.

Trestné činy korupcie, ktoré spáchali policajti, riešili vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Kvalita ich práce stagnuje, aj keď je evidentná snaha po zlepšení.

Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru vykazoval nižšiu kvalitu vyšetrovania, pričom v činnosti vyšetrovateľov tejto súčasti sa vyskytovali problémy procesného charakteru.

Spolupráca s policajnými súčasťami zabezpečujúcimi vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov je bezproblémová, avšak je nutné poukázať na problémy s kvalitou technických zariadení na zaznamenávanie týchto záznamov. Nedostatočná kvalita záznamov, najmä ich malá rozlíšiteľnosť komplikuje dokazovanie, najmä na hlavných pojednávaniach na Špecializovanom trestnom súde.

Okrem vyššie uvedenej každodennej spolupráce sa pravidelne vykonávajú medzirezortné porady polície a Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorých sa riešia predovšetkým koncepčné problémy a zovšeobecňujú sa skúsenosti z vyšetrovania konkrétnych trestných vecí.

2.3.5. Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe

vybavenia veci v konaní pred súdom.

V roku 2010 bolo Špecializovaným trestným súdom odsúdených 173 osôb. Predovšetkým išlo o páchateľov trestných činov korupcie.

Špecializovaný trestný súd oslobodil 10 obžalovaných, čo je vzhľadom na počet obžalovaných osôb a závažnosť žalovaných trestných vecí pomerne nízke číslo.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali proti rozsudkom Špecializovaného trestného súdu 48 odvolaní, z ktorých 13 bolo úspešných a 5 bolo neúspešných (úspešnosť bola 72,2 %). O ostatných odvolaniach nebolo do konca roku 2010 rozhodnuté. V súvislosti s odvolacím konaním na Najvyššom súde SR nemožno nespomenúť, že tieto odvolacie konania sú vytyčované s dlhými časovými odstupmi, niekedy až dvoch rokov.

Proti uzneseniam Špecializovaného trestného súdu podali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry 7 sťažností. Tri sťažnosti boli úspešné, štyri boli neúspešné.

152

Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste so 77 obvinenými, takmer vždy na základe iniciatívy prokurátora.

2.4. Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku

právneho styku s cudzinou

Úrad špeciálnej prokuratúry nemá prokurátorov – špecialistov, ktorí by vybavovali agendu právneho styku s cudzinou. Túto agendu vybavujú všetci prokurátori v spolupráci s prokurátormi medzinárodného odboru generálnej prokuratúry.

2.4.1. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného

konania z cudziny

Bol podaný 1 návrh na odovzdanie trestného stíhania do cudziny a bolo prijaté 1 trestné oznámenia z cudziny.

2.4.2.Medzinárodná právna spolupráca

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 25 žiadostí o právnu pomoc do cudziny.

2.4.5.Konanie o európskom zatýkacom rozkaze

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 1 návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

ČASŤ 4

ZÁVERY A OPATRENIA

4.1. Závery

Úrad špeciálnej prokuratúry sa za dobu svojej existencie od 1. septembra 2004 stabilizoval a stal sa neodmysliteľnou súčasťou systému justičných orgánov Slovenskej republiky. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, rovnako ako sudcovia Špecializovaného trestného súdu, dlhé roky pracovali pod tlakom hrozby zániku týchto inštitúcií, avšak v uplynulom roku tento problém pominul a podmienky na prácu sa tým zlepšili.

Prijatím zákona č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola rozšírená pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu a teda analogicky aj príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Osobitne je potrebné zdôrazniť správnosť rozšírenia tejto pôsobnosti aj o trestný čin úkladnej vraždy, čím bola odstránená určitá nelogickosť predchádzajúcej právnej úpravy, pretože ide jednoznačne o typovo najzávažnejší trestný čin uvedený v Trestnom zákone. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v súčasnej dobe okrem iného riešia všetky prípady korupcie, čím sa zabezpečila

153

jednotná prax dokazovania tejto kriminality. Rovnako riešia všetky trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, čím nepochybne prispievajú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov, ktoré plynú na Slovensko.

V roku 2010 splnili prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry všetky úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona o prokuratúre a z Trestného poriadku. Podali najviac obžalôb za dobu existencie Úradu špeciálnej prokuratúry a uzavreli najviac dohôd o vine a treste. Vďaka nim bolo Špecializovaným trestným súdom, ale aj všeobecnými súdmi odsúdených veľké množstvo páchateľov, vrátane členov zločineckých skupín. Na prípadné kritické poznámky spočívajúce v tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry neusvedčil v roku 2010 nijakého páchateľa „veľkej“ korupcie možno reagovať len tým, že odhaľovanie akejkoľvek kriminality je výlučne vecou polície.

4.2. Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry

Najväčším problémom Úradu špeciálnej prokuratúry naďalej ostáva jeho personálne nenaplnenie. Preto prvou a hlavnou úlohou bude vyhlásenie výberového konania s cieľom doplniť stav prokurátorov na plánovaný počet 25.

Na úseku materiálneho zabezpečenia je potrebné doplniť Úrad špeciálnej prokuratúry o dve vozidlá a priebežne obmeniť počítačovú techniku.

154

T A B U Ľ K O V Á Č A S Ť