činnosti vládou a Národnou radou SR v roku 2008 sa pre nasledujúce obdobie opätovne vytvorili predpoklady pre vytvorenie funkcie koordinátora pre drogovú problematiku. K 1. marcu 2010 bola na novovzniknutých obvodných úradoch v sídle kraja obnovená len funkcia krajského koordinátora prevencie kriminality (nie i koordinátora pre drogovú problematiku) vyplývajúca zo vzorového organizačného poriadku podľa smernice MV SR č. SVS-232002-2010/0039. Taktiež neboli zriadené krajské komisie pre prevenciu drogových závislostí. Problematika drog je len okrajovo riešená v rámci činnosti komisie pre prevenciu protispoločenských javov3. K 31. 12. 2010 sa uvedený stav nezmenil. Spoločnosť a charakter drogovej scény
Drogová problematika je zložitý multidisciplinárny okruh problémov. Na realizácii NPDS sa podieľa rad orgánov, inštitúcií a organizácií. Kľúčovými sa popri Výbore a jeho Generálnom sekretariáte stali rezorty školstva, zdravotníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny, vnútra, spravodlivosti, zahraničných vecí, financií a Generálna prokuratúra SR. Dôležité úlohy plnia rezorty kultúry, obrany, hospodárstva, pôdohospodárstva a dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Aktivity sa rôznymi formami realizovali v rámci miestnej štátnej správy a samosprávy, za pomoci MVO a občianskych aktivít. Hlavnými piliermi NPDS sa stali oblasti znižovania dopytu a ponuky po drogách, doplnených témami medzinárodnej spolupráce, koordinácie a spolupráce, informovanosť, hodnotenie a monitoring.
Postoj verejnosti k drogovej problematike sa za uvedené obdobie výrazne nezmenil. Na základe dostupných údajov z populačných, školských a medzinárodných prieskumov realizovaných na Slovensku možno sumarizovať nasledujúce zistenia4:
•Obyvatelia na Slovensku za najefektívnejší spôsob riešenia problémov s drogami dlhodobo vnímajú v polohe represívnych opatrení - uplatňovania práva. Ide o opatrenia na strane redukcie ponuky drog (obchodovanie, výroba a šírenie).
•Väčšina spoločnosti preferuje represívne opatrenia drogovej politiky. Ich preferencia ale mierne klesá.
•Mierne stúpa podpora preventívnych opatrení.
•Pretrváva pomerne vysoký sociálny odstup od drogovo závislých ľudí.
•Možno konštatovať významné rozdiely v názoroch na drogy a drogovú problematiku medzi mládežou a ostatnou populáciou, rozdiely sa prehlbujú.
•Veľká a pomerne stabilná väčšina slovenskej spoločnosti odmieta legalizáciu, ako i dekriminalizáciu marihuany, s miernym trendom smerom k oslabovaniu tohto postoja najmä u mladých ľudí.
•Narastá spoločenská akceptácia užívania marihuany (mládež a vzdelaní ľudia). Mládež, na rozdiel od celej populácie, omnoho zhovievavejšie posudzuje najmä marihuanu.
•Vnímaná dostupnosť marihuany je i v európskom kontexte medzi slovenskou mládežou veľmi vysoká a podľa sledovaných trendov stúpa.
Napriek úsiliu naďalej pretrváva rad nepriaznivých a znepokojujúcich prvkov najmä v súvislosti s veľmi intenzívnym zmenami a meniacim sa charakterom drogovej scény. Hodnotené obdobie je charakterizované prevládajúcou dominanciou marihuany5, pervitínu,
3 MV SR 2011;4 GSVM/NMCD 2010;
5 Vo výsledkoch prieskumu TAD5 a „Užívanie drog vo všeobecnej populácii“5 je v roku 2010 zaznamenaný pokles počtu experimentujúcich s marihuanou o 6 % . Nárast užívania legálnych i nelegálnych drog sa stabilizuje a skoro pri každej nelegálnej droge klesá. Príčiny nie sú zatiaľ celkom jasné. Je možné predpokladať najmä dve