;
Program stability Slovenskej republiky  
na roky 2011 aţ 2014  
apríl 2011  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
OBSAH  
POLITICKÉ ZÁVÄZKY VLÁDY SR.......................................................................................................................... 4  
ÚVOD...................................................................................................................................................................... 5  
I.  
RÁMCE A CIELE HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............................................................................................ 7  
I.1.  
Stabilizácia............................................................................................................................................. 7  
Štrukturálne politiky................................................................................................................................ 8  
Udrţateľnosť .......................................................................................................................................... 8  
Slovensko v procedúre nadmerného deficitu......................................................................................... 9  
I.2.  
I.3.  
I.4.  
II. EKONOMICKÝ VÝHĽAD A PREDPOKLADY............................................................................................... 11  
II.1.  
II.2.  
II.3.  
II.4.  
II.5.  
Vonkajšie prostredie ............................................................................................................................ 11  
Ekonomický vývoj na Slovensku v roku 2010 ...................................................................................... 13  
Strednodobá prognóza vývoja ekonomiky ........................................................................................... 16  
Cyklický vývoj ekonomiky..................................................................................................................... 21  
Porovnanie prognóz MF SR s prognózami ostatných inštitúcií............................................................ 22  
III. POZÍCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ ................................................................................................................ 23  
III.1. Ciele a stratégia politiky....................................................................................................................... 23  
III.2. Vývoj salda verejnej správy v roku 2010 a vplyv na rozpočet v roku 2011 .......................................... 27  
III.2.1.  
III.2.2.  
III.2.3.  
Saldo verejnej správy v roku 2010................................................................................................... 27  
Rozpočet verejnej správy na rok 2011 a prvý balík rozpočtových opatrení..................................... 29  
Aktuálny vývoj v roku 2011.............................................................................................................. 33  
III.3. Strednodobý rozpočtový výhľad........................................................................................................... 34  
III.3.1.  
III.3.2.  
Scenár za predpokladu nezmenených politík.................................................................................. 34  
Popis a kvantifikácia opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov....................................................... 36  
III.4. Štrukturálna bilancia, fiškálna pozícia, fiškálny impulz......................................................................... 42  
III.5. Úroveň a vývoj verejného dlhu............................................................................................................. 47  
ANALÝZY CITLIVOSTI A POROVNANIE S PREDCHÁDZAJÚCOU AKTUALIZÁCIOU ......................... 49  
IV.1. Rizikové scenáre vývoja....................................................................................................................... 49  
IV.2. Porovnanie s predchádzajúcou aktualizáciou...................................................................................... 51  
IV.  
V. UDRŢATEĽNOSŤ VEREJNÝCH FINANCIÍ.................................................................................................. 52  
V.1.  
V.2.  
Stratégia politiky................................................................................................................................... 52  
Dlhodobé rozpočtové výhľady v kontexte starnutia obyvateľstva......................................................... 52  
KVALITA VEREJNÝCH FINANCIÍ............................................................................................................ 57  
VI.  
VI.1. Stratégia politiky................................................................................................................................... 57  
VI.2. Vývoj na strane príjmov ....................................................................................................................... 57  
VI.3. Vývoj na strane výdavkov .................................................................................................................... 58  
VII.  
INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY VEREJNÝCH FINANCIÍ......................................................................... 61  
VII.1. Reforma rozpočtového rámca.............................................................................................................. 61  
PRÍLOHY............................................................................................................................................................... 63  
2
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
ZOZNAM BOXOV  
BOX 1 – Vplyv fiškálnej konsolidácie na rast HDP ................................................................................................18  
BOX 2 – Konsolidačná stratégia v rokoch 2002 aţ 2006.......................................................................................24  
BOX 3 – Predpoklady pouţité pri zostavovaní scenára bez zmien v hospodárskych politikách............................34  
BOX 4 – Alternatívny spôsob výpočtu konsolidačného úsilia ................................................................................44  
BOX 5 – Ukazovateľ dlhodobej udrţateľnosti........................................................................................................54  
BOX 6 – Hlavné parametrické zmeny daňovo-odvodového systému....................................................................58  
ZOZNAM TABULIEK  
TAB 1 – Reakcia vlády SR na odporúčania Rady EÚ ...........................................................................................10  
TAB 2 – Predpoklady vonkajšieho prostredia........................................................................................................12  
TAB 3 – Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR ..........................................................................16  
TAB 4 – Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu................................................................21  
TAB 5 – Vývoj produkčnej medzery.......................................................................................................................21  
TAB 6 – Porovnanie prognóz MF SR a ostatných inštitúcií ...................................................................................22  
TAB 7 – Vývoj salda a hrubého dlhu VS v rokoch 2009 aţ 2014 ..........................................................................24  
TAB 8 – Potreba fiškálnych opatrení oproti scenáru bez zmien politík..................................................................26  
TAB 9 – Saldo verejnej správy za rok 2010...........................................................................................................28  
TAB 10 – Prvý balík konsolidačných opatrení – rok 2011 .....................................................................................29  
TAB 11 – Zmeny na strane príjmov.......................................................................................................................32  
TAB 12 – Hotovostné plnenie štátneho rozpočtu v roku 2011...............................................................................33  
TAB 13 – Bilancia verejnej správy – scenár bez zmien politík v rokoch 2012 – 2014...........................................35  
TAB 14 – Porovnanie scenára bez zmien politík s cieľovými hodnotami...............................................................36  
TAB 15 – Bilancia verejnej správy – Východiská rozpočtu VS 2012 – 2014 .........................................................36  
TAB 16 – Porovnanie údajov z východísk RVS s cieľovými hodnotami ................................................................37  
TAB 17 – Potenciálne konsolidačné opatrenia pre rozpočet verejnej správy na roky 2012 aţ 2014.....................37  
TAB 18 – Konsolidačné úsilie vlády v rokoch 2009 aţ 2014 .................................................................................42  
TAB 19 – Fiškálny impulz ......................................................................................................................................46  
TAB 20 – Vývoj dlhu verejnej správy v rokoch 2009 aţ 2014................................................................................47  
TAB 21 – Zosúladenie dlhu a deficitu....................................................................................................................48  
TAB 22 – Scenár 1 – Zrýchlenie rastu zahraničného dopytu o 1 p. b. v roku 2011..............................................49  
TAB 23 – Scenár 2 – Nárast ceny ropy o 30 dolárov v roku 2011.........................................................................50  
TAB 24 – Scenár 3 – Rast úrokových sadzieb o 1 p. b. ........................................................................................50  
TAB 25 – Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy.......................................................................51  
TAB 26 – Zmena príjmov a výdavkov verejnej správy vplyvom demografických zmien........................................53  
TAB 27– Indikátory udrţateľnosti...........................................................................................................................55  
ZOZNAM GRAFOV  
GRAF 1 – Index cien potravinárskych komodít FAO a index cien potravín v SR ..................................................13  
GRAF 2 – Ropa BRENT (USD/bl) a vývoj kurzu eura ...........................................................................................13  
GRAF 3 – HDP, očistený o sezónne a jednorazové efekty ...................................................................................14  
GRAF 4 – Príspevky k medziročnému rastu HDP v 2010 .....................................................................................14  
GRAF 5 – Úvery v ekonomike a úvery podnikom..................................................................................................14  
GRAF 6 – Vzťah medzi HDP a mierou nezamestnanosti......................................................................................14  
GRAF 7 – Štruktúra vývoja zamestnanosti podľa vybraných sektorov..................................................................15  
GRAF 8 – Miera nezamestnanosti, sezónne očistená...........................................................................................15  
GRAF 9 – Externé nerovnováhy – zloţky salda BÚ PB.........................................................................................16  
GRAF 10 – Štruktúra spotrebiteľskej inflácie.........................................................................................................16  
GRAF 11 – Príspevky k rastom HDP v rokoch 2009 – 2014 .................................................................................17  
GRAF 12 – Príspevky k rastom tvorby hrubého kapitálu.......................................................................................17  
GRAF 13 – Externé nerovnováhy – zloţky salda BÚ PB.......................................................................................20  
GRAF 14 – Štruktúra spotrebiteľskej inflácie.........................................................................................................20  
GRAF 15 – Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu...........................................................21  
GRAF 16 – Vývoj produkčnej medzery..................................................................................................................21  
GRAF 17 – Konsolidačné úsilie vlády v rokoch 2009 aţ 2014 ..............................................................................44  
GRAF 18 – Fiškálny impulz ...................................................................................................................................46  
GRAF 19 – Príspevky faktorov k zmene hrubého dlhu verejnej správy.................................................................48  
3
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
POLITICKÉ ZÁVÄZKY VLÁDY SR  
Vláda SR sa v nasledujúcich dvanástich mesiacoch zaväzuje prijať nasledovné opatrenia:  
Reforma dôchodkového systému  
Cieľom vlády je nasmerovať Slovensko zo skupiny vysokorizikových krajín, kde sa momentálne nachádza podľa  
posledného hodnotenia dlhodobej udrţateľnosti verejných financií zo strany Európskej komisie, do skupiny krajín  
s nízkym rizikom dlhodobej udrţateľnosti. V rámci prvého dôchodkového piliera sa posilní solidárnosť a bude  
zavedený automatický stabilizačný mechanizmus, ktorý bude zohľadňovať aktuálny demografický vývoj. To  
znamená, ţe samotné politiky bez zmeny budú zahŕňať automatické stabilizátory. V druhom pilieri sa dobrovoľná  
účasť novovstupujúcich na trh práce zmení na povinnú s moţnosťou vystúpenia v rámci limitovaného časového  
obdobia. Zároveň sa zmenia pravidlá, aby klienti mohli benefitovať z vyšších výnosov.  
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti  
Vláda SR v rámci sprísnenia národného fiškálneho rámca zabezpečí prostredníctvom prijatia nového zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti, aby rozpočtová politika bola zodpovedná voči budúcim generáciám a pôsobila  
proticyklicky. Nový zákon bude obsahovať šesť základných stavebných kameňov: (1) väčší dôraz na stavové  
veličiny, konkrétne na čisté bohatstvo štátu s cieľom posilniť transparentnosť verejných financií, (2) horný limit na  
hrubý dlh verejnej správy stanovený pod úrovňou 60 % HDP, (3) agregátne výdavkové limity, (4) prísnejšie  
pravidlá pre samosprávy, (5) pravidlá pre zverejňovanie údajov a (6) nezávislú radu pre rozpočtovú  
zodpovednosť.  
Reforma daňovo-odvodového systému  
Reforma daňovo-odvodového systému zvýši jeho efektívnosť a zníţi administratívne zaťaţenie daňovníkov. Bude  
zavedený jednotný vymeriavací základ pre poistné na sociálne a na zdravotné poistenie ako nevyhnutný  
predpoklad pre zjednotenie výberu daní, cla a odvodov v jednej spoločnej inštitúcii, ktorý bude totoţný s daňovým  
základom. Bude zavedený jednotný formulár pre priznanie dane z príjmov fyzickej osoby, poistného na sociálne  
a na zdravotné poistenie.  
Reforma zákonníka práce  
Reforma zákonníka práce posunie Slovensko medzi desať krajín s najflexibilnejšou legislatívou v OECD. Podporí  
tvorbu pracovných miest, ktoré krajina potrebuje, najmä pre niektoré znevýhodnené skupiny. Zvýši sa flexibilita  
pravidiel regulujúcich zamestnávanie zamestnancov s trvalým pracovným pomerom vrátane súvisiacich  
nákladov. Na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom bude moţná voľba vhodnej kombinácie  
medzi výpovednou lehotou a vyplácaním odstupného jednotlivých zamestnancov. Uvoľnenie pravidiel pre úpravu  
pracovného času zvýši flexibilitu pri prispôsobovaní ekonomickým podmienkam, ako aj potrebám jednotlivých  
pracujúcich.  
Zníţenie administratívnej záťaţe  
Vláda SR si dala za cieľ zlepšiť podnikateľské prostredie tak, aby sa Slovensko do roku 2020 umiestnilo v prvej  
pätnástke rebríčka Svetovej banky Doing Business. V najbliţších dvanástich mesiacoch implementuje opatrenia  
zamerané na zniţovanie bariér v podnikaní, stabilizáciu právneho prostredia a rozšírenie sluţieb e-Governmentu.  
Základné imanie na zaloţenie podniku bude pre vybrané typy právnických osôb zníţené a registračné lehoty pre  
malé podniky budú skrátené. Dobudovanie a sfunkčnenie siete jednotných kontaktných miest zlepší komunikáciu  
fyzických aj právnických osôb so štátom. Zníţenie administratívnej záťaţe prispeje k tvorbe pracovných miest.  
Opatrenia na boj proti korupcií a zvýšenie transparentnosti  
Prijmú sa nové opatrenia na zvýšenie transparentnosti a boj proti korupcii. Zmluvy, ktoré sa týkajú vyuţívania  
verejných financií, sú platné aţ po uverejnení na internete. Zjednodušenie a elektronizácia súdnictva posilní  
transparentnosť. Všetky rozhodnutia súdov vrátane ich odôvodnení, budú publikované na internete. Výberové  
konanie pre nových sudcov bude upravené na zabezpečenie transparentného a férového procesu pre všetkých  
uchádzačov.  
4
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
ÚVOD  
Členské krajiny eurozóny sú povinné kaţdoročne pripravovať programy stability, ostatné štáty Európskej únie  
pripravujú konvergenčné programy. Tvorba programov stability a konvergenčných programov predstavuje časť  
Paktu stability a rastu, a po schválení národnými vládami sú predkladané Európskej komisii a Rade EÚ. Cieľom  
programov je prezentovať v strednodobom horizonte vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a  
popis opatrení rozpočtovej a hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov programu. Slovensko predkladá svoj tretí  
program stability, ktorý je aktualizáciou programu stability z januára 2010.  
Program stability sa po prvýkrát predkladá Európskej komisii v rámci tzv. „európskeho semestra“, ktorý bol  
schválený členskými štátmi 7. septembra 2010 ako reakcia na potrebu uţšej koordinácie politík na úrovni EÚ.  
Cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu  
a stratégie Európa 2020. Celý proces začal publikovaním Annual Growth Survey v januári 2011, v ktorej Komisia  
načrtla konzistentnú stratégiu obnovy ekonomického rastu, pričom odporúčaniami spočívajúcimi najmä v prísnej  
fiškálnej konsolidácii a štrukturálnych opatreniach na trhu práce by sa mali riadiť členské krajiny pri tvorbe  
programov stability a národných programov reforiem.  
Po vstupe Slovenska do eurozóny sa základné ciele vlády SR v oblasti makroekonomických politík zúţili  
predovšetkým na oblasti rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík ako hlavných nástrojov na ovplyvňovanie  
vývoja reálnej ekonomiky v prípade vzniku vnútorných alebo vonkajších šokov.  
Rozpočtové ciele vlády v nasledujúcich rokoch sú ovplyvnené počiatočnou fiškálnou pozíciou v roku 2010.  
Napriek zlepšeniu makroekonomického vývoja sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 5,5 % HDP  
a deficit sa prehĺbil aţ na úroveň 7,9 % HDP, čo je pribliţne na úrovni roka 2009. Objektívnou príčinou bola trvalá  
strata potenciálneho produktu v ekonomike v dôsledku hospodárskej krízy. Druhým vplyvom je štruktúra  
ekonomického rastu, kedy došlo k zlepšeniu tých zloţiek rastu (export), ktoré sú menej daňovo intenzívne. Tretím  
faktorom bolo podcenenie rizík a optimistické rozpočtovanie bez adekvátnych opatrení (samosprávy, ţelezničné  
spoločnosti, nemocnice). Uvedený vývoj viedol aj k zvýšeniu hrubého dlhu verejnej správy o 13,2 percentuálneho  
bodu z úrovne 27,8 % HDP na konci roku 2008 na 41,0 % HDP ku koncu roku 2010.  
Prekročenie referenčnej hodnoty stanovenej v Zmluve o fungovaní Európskej únie vo výške 3 % HDP v roku  
2009 a negatívny výhľad pre rok 2010 vyústil do začatia procedúry nadmerného deficitu zo strany Európskej  
komisie, pričom Slovensko bolo do procedúry formálne zaradené po schválení Radou EÚ dňa 2. decembra 2009.  
V súčasnosti sa v procedúre nadmerného deficitu spolu so Slovenskom nachádza aţ 24 krajín EÚ.  
Zároveň v priebehu roku 2009 Európska komisia zaradila Slovensko do skupiny najrizikovejších krajín z pohľadu  
dlhodobej udrţateľnosti verejných financií, spolu s niektorými juţanskými krajinami, ktoré momentálne preţívajú  
dlhovú krízu. Po dodrţaní rozpočtových cieľov stanovených v tomto dokumente a úpravách dôchodkového  
systému by však Slovensko malo dosahovať jednu z najlepších pozícií v dlhodobej udrţateľnosti verejných  
financií v Európskej únii.  
Program stability prezentuje stratégiu, ktorá by mala v strednodobom horizonte vyústiť do zrušenia procedúry  
nadmerného deficitu. Avšak základným cieľom naďalej zostáva dosiahnutie fiškálnej pozície, ktorá zabezpečí  
dlhodobú udrţateľnosť verejných financií. To si vyţaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po roku  
2013 tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu v podobe pribliţne  
vyrovnaného hospodárenia.  
Hlavné ciele Programu stability Slovenskej republiky do roku 2014:  
Základným cieľom je zníţiť deficit verejnej správy pod hranicu 3 % HDP v roku 2013, stabilizovať a začať  
zniţovať úroveň verejného dlhu a splniť tak poţiadavky vyplývajúce z procedúry nadmerného deficitu.  
Nevyhnutným predpokladom splnenia tohto cieľa je naplnenie schváleného rozpočtu na rok 2011, ktorý  
predpokladá deficit na úrovni 4,9 % HDP. Tento cieľ bolo moţné dosiahnuť len prijatím konsolidačných  
5
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
opatrení vo výške 2,5 % HDP na strane príjmov aj výdavkov verejnej správy, zohľadňujúc pritom priority  
vlády.  
V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie zniţovania deficitu na úroveň 3,8 % HDP v roku 2012  
a 2,9 % HDP v roku 2013. Dosiahnutie týchto cieľov zabezpečí plnenie poţiadaviek vyplývajúcich  
z procedúry nadmerného deficitu a umoţní postupné zniţovanie úrovne verejného dlhu od roku 2013.  
Ambiciózne ciele je moţné dosiahnuť prijatím druhého súboru konsolidačných opatrení na rok 2012, ktoré by  
mali zabezpečiť splnenie cieľa aj v roku 2013. Celková potreba opatrení dosahuje úroveň 1,0 % HDP v roku  
2012 a dodatočných 0,9 % HDP v roku 2013. Podstatná časť z potrebných opatrení je uţ zapracovaná  
v návrhu Východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012-2014, pričom východiská rozpočtu obsahujú aj  
návrh ďalších opatrení. Zatiaľ neschválené opatrenia budú potrebné vo výške 0,3 % HDP v roku 2012 a  
dodatočných 0,6 % HDP v roku 2013.  
Program stability SR na roky 2011 – 2014 je zaloţený v roku 2011 na rozpočte verejnej správy na roky 2011 –  
2013 schválenom v Národnej rade SR v decembri 2010 a pre roky 2012 – 2014 vychádza z návrhu Východísk  
rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014. Program stability SR schvaľuje vláda a je predkladaný na  
rokovanie Národnej rady SR.  
Obsah a formálna stránka dokumentu v plnej miere vychádzajú z usmernení Európskej komisie. Základom  
usmernení sú dokumenty „Špecifikácia implementácie Paktu stability a rastu“ a „Smernica na formát a obsah  
programov stability a konvergenčných programov“. Tieto dokumenty boli schválené v roku 2005 s cieľom  
zlepšenia implementácie Paktu stability a rastu, ktorý je základom makroekonomického rámca Hospodárskej  
a menovej únie. Program stability zohľadňuje poslednú revíziu týchto dokumentov zo septembra 2009, ktorá  
vyţaduje od krajín zohľadnenie implicitných záväzkov vyplývajúcich zo starnutia populácie pri stanovení svojich  
strednodobých cieľov a septembra 2010, ktorá stanovuje harmonogram tzv. európskeho semestra“. Program  
stability Slovenskej republiky tieţ zohľadňuje diskusiu, materiály a odporúčania Hospodárskeho a finančného  
výboru.  
6
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
I.  
RÁMCE A CIELE HOSPODÁRSKEJ POLITIKY  
Konsolidáciu verejných financií povaţuje Slovensko za nevyhnutný základ znovunaštartovania vysokého  
a udrţateľného ekonomického rastu v dlhodobom horizonte. Podobne ako v období rokov 2002 aţ 2006,  
konsolidačná stratégia vlády je chápaná komplexne s cieľom minimalizovať negatívne efekty nevyhnutných  
úsporných opatrení na ţivotnú úroveň. Základnými stavebnými kameňmi tejto stratégie („3S“ Strategy1) sú:  
Stabilizácia – ide o rýchle, razantné, častokrát plošné opatrenia na zníţenie deficitu verejných financií  
s cieľom zvýšiť kredibilitu Slovenska na finančných trhoch. Uţ pri týchto stabilizačných opatreniach je  
však dôleţité, ktorých príjmových a výdavkových poloţiek sa týkajú. Slovensko, tak ako v minulosti, aj  
v súčasnosti dáva väčší dôraz na opatrenia na výdavkovej strane, ktoré podľa skúseností majú menší  
negatívny vplyv na hospodársky rast.  
Štrukturálne reformy – v záujme podpory výkonnosti ekonomiky v časoch konsolidácie je nevyhnutné  
pomocou štrukturálnych reforiem zvyšovať rastový potenciál ekonomiky. V súčasnosti je to obzvlášť  
dôleţité, keďţe ani rast externého prostredia a ani výrazné uvoľnenie menových podmienok sa nedá  
očakávať v najbliţších rokoch.  
Udrţateľnosť – úspešná konsolidácia v dlhodobom horizonte nie je moţná bez systémových zmien na  
zefektívnenie vynakladania verejných zdrojov a bez lepšieho fungovania fiškálnych inštitúcií.  
Slovensku sa podarilo pomocou takto komplexne chápanej konsolidačnej stratégie výrazne zníţiť deficit  
verejných financií v rokoch 2003 – 2005 bez toho, aby úsporné opatrenia mali negatívny vplyv na ekonomický  
rast. Súčasné externé prostredie je diametrálne odlišné od prostredia, v ktorom sa konsolidácia odohrala  
v minulosti. O to viac je dôleţité prijímať významné zmeny vo všetkých troch oblastiach stratégie.  
I.1. Stabilizácia  
Stabilizačné opatrenia sú prijímané v dvoch krokoch (2011 a 2012) a ich jadro je v úsporách v základných  
výdavkoch na chod štátu2. Výdavky na tovary a sluţby by mali vo väčšine kapitol reálne klesnúť za dva roky  
o takmer 20 % (v nominálnom vyjadrení o 10 % v roku 2011 a o ďalších 5 % v roku 2012). Trvalú úsporu v tejto  
výške umoţňuje predovšetkým zavedenie transparentných elektronických aukcií, ktoré obmedzilo plytvanie  
verejných zdrojov. Druhou kľúčovou oblasťou úspor sú mzdy vo verejnom sektore. S výnimkou pedagógov  
a niektorých zloţiek ozbrojených síl, klesne reálny mzdový objem za roky 2011 a 2012 aţ o takmer 16 %  
(nominálne klesne o 10 % v roku 2011 a zostane zachovaný na rovnakej úrovni aj v roku 2012) oproti roku 2010.  
Jednotlivé zloţky verejných financií sa môţu sami rozhodnúť o tom, či túto poţiadavku splnia prepustením  
zamestnancov alebo zníţením flexibilnej zloţky ohodnotenia. Okrem týchto dvoch základných opatrení dochádza  
na výdavkovej strane k zrušeniu alebo zníţeniu viacerých dotácií a k prehodnoteniu dôleţitosti niektorých  
investičných projektov. Z pohľadu vplyvu na ekonomický rast je dôleţité, ţe viac ako 50 % konsolidácie do roku  
2013 prebehne na strane výdavkov.  
Na strane príjmov je dôraz najmä na zvýšenie efektívnosti pri priamych daniach a na zvýšenie sadzieb pri  
nepriamych daniach s menším negatívnym vplyvom na hospodársku aktivitu. Konsolidačný balík obsahuje  
rozšírenie daňových základní a zrušenie veľkého mnoţstva výnimiek, ktoré sa identifikovali predovšetkým  
v odvodovom systéme a pri spotrebných daniach. Daň z pridanej hodnoty (DPH) sa dočasne zvýšila na 20 %  
a vyšší výnos sa očakáva aj zo zvýšenia niektorých spotrebných daní a dane z nehnuteľnosti, kde Slovensko  
výrazne zaostáva za výnosom v krajinách OECD. Daňové príjmy verejných financií by mali posliniť aj zavedenie  
bankovej dane, zjednotenie odpisov a daň z emisných kvót. V nedaňových príjmoch došlo k zavedeniu poplatkov  
do štátnych hmotných rezerv a Národného jadrového fondu. Veľmi dôleţitou súčasťou konsolidačného balíka je  
ozdravenie štátnych podnikov s pozitívnym vplyvom na dividendy platené do rozpočtu.  
1 „3S“ vychádza z anglických názvov jednotlivých komponentov: „stabilization“, „structural reforms“ and „sustainability“.  
2
Základné výdavky na chod štátu sú definované ako hotovostné výdavky štátneho rozpočtu bez výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, EÚ  
prostriedkov vrátane spolufinancovania a transferu Sociálnej poisťovni.  
7
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Stabilizačné opatrenia prijaté v rozpočte na rok 2011 a plánované opatrenia pre rok 2012 by mali zabezpečiť  
splnenie základného cieľa, ktorým je zníţenie deficitu verejných financií v roku 2013 pod 3 % HDP.  
I.2. Štrukturálne politiky  
Štrukturálne reformy majú za cieľ zvýšiť rastový potenciál ekonomiky a zmierniť tak negatívne následky nutnej  
konsolidácie. Okrem fiškálnej konsolidácie a reformy verejných financií si vláda SR definovala päť prioritných  
oblastí: (1) vzdelávanie, veda a inovácie, (2) zamestnanosť a sociálna inklúzia, (3) podnikateľské prostredie, (4)  
transparentnosť a vymoţiteľnosť práva, (5) zdravie.  
V podnikateľskom prostredí je kladený veľký dôraz predovšetkým na zvýšenie flexibility Zákonníka práce a na  
riešenie problémov s vymoţiteľnosťou práva. Ambicióznym cieľom vlády je umiestniť sa v prvej 15 rebríčka Doing  
Business do roku 2020. V oblasti pracovnoprávnej legislatívy by sa mal odstrániť súbeh výpovednej lehoty  
a odstupného, upraviť regulácia pracovného času a zaviesť flexibilnejšie formy zamestnávania. Okrem toho sa  
plánuje vytvorenie tzv. „medzitrhu práce“ s cieľom opätovného začlenenia dlhodobo nezamestnaných na trh  
práce. V oblasti súdnictva sa kladie veľký dôraz na transparentnosť a včasnosť súdnych rozhodnutí. Čo sa týka  
základných podmienok podnikania, výrazne sa zjednoduší vstup do podnikania, zníţi byrokracia, stransparentní  
verejné obstarávanie a rozšíri ponuka elektronických sluţieb vo verejnej správe.  
Reforma daňovo-odvodového systému by taktieţ mala zníţiť administratívnu záťaţ v podnikateľskom  
prostredí. Hlavnými cieľmi tejto reformy sú (1) výrazné zjednodušenie systému pomocou zjednotenia daňového  
základu dane z príjmov fyzickej osoby a vymeriavacích základov poistného na zdravotné a sociálne poistenie  
fyzickej osoby a neskôr aj ich výberu, (2) obmedzenie zneuţívania systému a (3) podpora trhu práce postupným  
zníţením sadzieb poistného na zdravotné a sociálne poistenie zamestnanca. Zrušia sa odvody platené  
zamestnávateľom, čo spôsobí, ţe celkové náklady práce a hrubá mzda budú totoţné. Zavedie sa jeden sociálny  
a jeden zdravotný odvod s rovnakým stropom. Obmedzia sa zvýhodnenia samostatne zárobkovo činných osôb  
(SZČO) a práce na dohody oproti závislej činnosti. Zároveň, ak bude konsolidácia prebiehať úspešne, vláda sa  
zaviazala zníţiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca kaţdoročne o 1 percentuálny bod (podľa súčasného  
nastavenia systému).  
Napriek tomu, ţe výrazné pozitívne efekty na hospodársky rast v strednodobom horizonte neprinesie, podpora  
znalostnej ekonomiky je z dlhodobého hľadiska kľúčová pre úspech Slovenska. Nevyhnutným predpokladom je  
však zreformovanie školstva, najmä vysokého školstva a vedy. Slovensko plánuje výrazne zmeniť akreditačný  
proces s dôrazom na zvýšenie kvality a zníţenie kvantity vysokých škôl. Dôleţitou súčasťou reformy bude aj  
väčší dôraz na medzinárodné výsledky škôl pri financovaní výskumu. Zavedie sa transparentná diferenciácia  
s cieľom vyzdvihnutia excelentných fakúlt a univerzít. V oblasti inovácií vláda zlepší prístup k fondom rizikového  
kapitálu a zintenzívni budovanie technologických parkov.  
I.3. Udrţateľnosť  
Udrţateľnosť konsolidačnej stratégie v dlhodobom horizonte závisí vo veľkej miere aj od toho, ako sa podarí  
zefektívniť procesy vo verejnom sektore, ako sa podarí zreformovať oblasti citlivé na starnutie populácie a či  
bude rozpočtová politika fungovať v správnom inštitucionálnom rámci. Vo všetkých týchto troch oblastiach vláda  
plánuje významné zmeny.  
Efektívny verejný sektor nie je len o výške deficitu v roku 2013. Kvalita je taktieţ dôleţitá. Preto vláda prijíma  
opatrenia a implementuje tvrdé rozpočtové opatrenia vo všetkých častiach verejného sektora. Ozdravenie  
a privatizácia štátnych podnikov ako aj zrušenie niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií by mali  
zabrániť tomu, aby štátny rozpočet musel v budúcnosti znášať dodatočné náklady na záchranu týchto inštitúcií.  
Korupcii a klientelizmu by mali zabrániť transparentné elektronické aukcie a zverejnenie všetkých zmlúv na  
8
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
internete. Dôleţitou súčasťou zefektívnenia je aj boj proti daňovým únikom, ktoré sú identifikované predovšetkým  
pri DPH a spotrebných daniach.  
Dôchodkový systém a zdravotníctvo sú oblasti, ktoré nie je moţné ignorovať z dlhodobého hľadiska, keďţe  
nárast indexu závislosti v staršom veku do roku 2060 bude na Slovensku najvyšší medzi všetkými členskými  
štátmi EÚ a celkovo by SR mala byť v rámci EÚ na 2. mieste s indexom 68,5 po Poľsku s indexom 69,0. Vláda  
preto zavedie automatické stabilizačné mechanizmy a nový valorizačný mechanizmus v prvom pilieri, opatrenia  
na zvýšenie výnosovosti v druhom pilieri a zmeny v špeciálnych dôchodkových systémoch. V oblasti  
zdravotníctva sú dôleţité opatrenia predovšetkým v liekovej politike (najmä generická preskripcia, referencovanie  
cien k trom najniţším cenám v EÚ, zadefinovanie miery nákladovej efektívnosti) a vo výdavkoch za zdravotnícke  
úkony. Vláda zavedie platby za diagnostickú skupinu (DRG), čím sa zrovnoprávnia platby za štandardné výkony.  
Nemocnice by sa mali po oddlţení transformovať na akciové spoločnosti a dostať sa tak do prostredia s tvrdšími  
rozpočtovými obmedzeniami. Tlak na zníţenie cien liekov spôsobí aj umoţnenie predaja voľnopredajných (OTC-  
Over-the-counter) liekov bez predpisu mimo lekárni. Vláda tieţ posilní transparentnosť a nezávislosť procesu  
kategorizácie liekov a obmedzí moţné konflikty záujmov lekárov povinným zverejňovaním ich školení  
farmaceutickými firmami na internete.  
V snahe zlepšiť inštitucionálny rámec rozpočtovej politiky na Slovensku vláda prijme zákon o rozpočtovej  
zodpovednosti, ktorý by mal výrazne zvýšiť transparentnosť procesov vo verejných financiách a obmedziť tak  
priestor na kreatívne účtovníctvo. Základným cieľom rozpočtovej politiky sa stane dlhodobá udrţateľnosť  
verejných financií. Agregátne výdavkové limity a horná hranica na dlh by spolu so zaloţením nezávislej rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť mali zabezpečiť efektívnejšie splnenie rozpočtových cieľov. Nový fiškálny rámec bude  
zaloţený na koncepte čistého bohatstva ako benchmarku pre transparentnosť3. Výrazne sa tak obmedzí  
informačná asymetria medzi vládou a občanmi, čo by následne mohlo zmierniť sklon k deficitu.  
I.4. Slovensko v procedúre nadmerného deficitu  
Slovensko bolo dňa 2. decembra 2009 zaradené do procedúry nadmerného deficitu na základe skutočnosti, ţe v  
tom čase odhad deficitu verejnej správy na rok 2009 výrazne presahoval 3 % HDP, pričom jeho zníţenie pod  
stanovenú hranicu sa nepredpokladalo ani v nasledujúcom roku. V rámci tejto procedúry boli zo strany Rady EÚ  
schválené nasledovné odporúčania pre Slovensko:  
1) pri zohľadnení skutočnosti, ţe stimulačné opatrenia vo výške 0,4 % HDP v roku 2009 financované  
prostredníctvom realokácie výdavkov rozpočtu boli primeranou reakciou na Plán hospodárskej obnovy  
Európy a ţe zhoršenie fiškálnej pozície v roku 2009 vyplynulo z voľného pôsobenia automatických  
stabilizátorov, vláda SR by mala odstrániť nadmerný deficit do roku 2013,  
2) vláda SR by mala zníţiť deficit verejnej správy pod úroveň 3 % HDP kredibilným a udrţateľným  
spôsobom prostredníctvom zmien v strednodobom rozpočtovom rámci, pričom by mala:  
a. uskutočniť opatrenia v roku 2010 na zníţenie deficitu v súlade s rozpočtom verejnej správy na  
roky 2010 aţ 2012,  
b. zabezpečiť, aby priemerné ročné konsolidačné úsilie dosiahlo 1 % HDP v období rokov 2010  
aţ 2013,  
c. špecifikovať opatrenia potrebné na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 a v prípade  
lepšieho ako očakávaného makroekonomického vývoja zrýchliť tempo konsolidácie,  
3) Slovensko by malo s cieľom zníţenia rizík vyplývajúcich z konsolidácie posilniť záväznosť  
strednodobého rozpočtového rámca a zlepšiť monitorovanie plnenia rozpočtu v priebehu rozpočtového  
roku, aby sa zabránilo prečerpaniu výdavkov.  
O pokroku v implementácii týchto odporúčaní je vláda SR povinná informovať v špeciálnej kapitole v rámci  
aktualizácií programov stability v priebehu rokov 2010 aţ 2013.  
3 Ide o pohľad na hospodárenie štátu cez bilanciu verejného sektora, teda o rozdiel medzi aktívami a pasívami verejného sektora.  
9
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Termín na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 povaţuje Slovensko za adekvátny. Podľa schváleného  
Rozpočtu verejnej správy na roky 2011 aţ 2013 a návrhu Východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ  
2014 sa predpokladá postupné zniţovanie deficitu verejnej správy s cieľom dosiahnuť hodnotu 2,9 % HDP v roku  
2013, pričom väčšina potrebného konsolidačného úsilia je sústredená do roku 2011.  
Konsolidačná stratégia vlády SR je zaloţená na:  
ukončení platnosti protikrízových opatrení, ktoré boli uţ pri ich zavádzaní časovo obmedzené do konca  
roka 2010,  
naplnení predpokladaného vplyvu prvého balíčka rozpočtových opatrení v celkovej sume 1,7 mld. eur  
(pribliţne 2,5 % HDP4) v roku 2011 a prijatí druhého balíčka rozpočtových opatrení v celkovej sume 775  
mil. eur v roku 2012 (pribliţne 1,0 % HDP),  
predpokladanom stabilnom tempe ekonomického rastu na úrovni 4,8 % v rokoch 2012 aţ 2014  
a priaznivom vývoji ostatných kľúčových makroekonomických ukazovateľov.  
TAB 1 - Reakcia vlády SR na odporúčania Rady EÚ  
Odporúčanie  
Reakcia  
Ciele schváleného rozpočtu verejnej správy a návrhu východísk  
rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 predpokladajú  
odstránenie nadmerného deficitu v roku 2013.  
Nadmerný deficit by mal byť odstránený do roku 2013.  
Najmä v dôsledku konania volieb do Národnej rady SR a na úrovni  
V roku 2010 by mali byť uskutočnené opatrenia na zníţenie samospráv a vo svetle nepriaznivého makroekonomického vývoja  
deficitu v súlade s rozpočtom verejnej správy na roky 2010 aţ sa nesplnil rozpočtovaný cieľ na rok 2010. Z toho dôvodu vláda  
2012.  
prijala prvý balík opatrení s účinnosťou od roku 2011 a navrhla  
ďalšie opatrenia pre rok 2012.  
Konsolidačné úsilie dosiahlo v roku 2010 negatívnu hodnotu -0,6 %  
HDP. Rozpočtové ciele na roky 2011 aţ 2013 predpokladajú  
ambicióznu konsolidáciu, ktorá kumulatívne dosiahne 5,0 % HDP.  
Znamená to, ţe za obdobie rokov 2010 aţ 2013 bude priemerné  
konsolidačné úsilie na úrovni 1,1 % HDP ročne.  
Priemerné ročné konsolidačné úsilie by malo dosiahnuť 1 % HDP  
v období rokov 2010 aţ 2013.  
Program stability obsahuje zoznam konkrétnych prijatých  
a plánovaných opatrení, najmä v rokoch 2011 a 2012, potrebných  
na odstránenie nadmerného deficitu. V prípade lepšieho ako  
očakávaného makroekonomického vývoja sa vláda SR zaväzuje  
konsolidovať verejné financie rýchlejším tempom.  
Vláda SR by mala špecifikovať opatrenia potrebné na odstránenie  
nadmerného deficitu do roku 2013 a v prípade lepšieho ako  
očakávaného makroekonomického vývoja zrýchliť tempo  
konsolidácie.  
Za účelom zníţenia rizík vyplývajúcich z konsolidácie by sa mala  
posilniť záväznosť strednodobého rozpočtového rámca a zlepšiť  
monitorovanie plnenia rozpočtu v priebehu rozpočtového roku, aby  
sa zabránilo prečerpaniu výdavkov.  
Pripravovaný zákon o rozpočtovej zodpovednosti rieši aj túto  
problematiku prostredníctvom zavedenia výdavkových stropov  
a pravidiel zvyšujúcich transparentnosť verejných financií.  
4
Potreba uskutočnenia opatrení vo výške 2,5 % HDP v roku 2011 vyplynula z porovnania scenára bez zmien v existujúcich politikách, v  
rámci ktorého by deficit verejnej správy dosiahol 7,4 % HDP v roku 2011 a cieľovej hodnoty deficitu vo výške 4,9 % HDP.  
10  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
II.  
EKONOMICKÝ VÝHĽAD A PREDPOKLADY  
Rok 2010 znamenal pre slovenskú ekonomiku pomerne výrazné oţivenie ekonomického rastu. Obnovenie rastu  
obchodných partnerov Slovenska pomohlo rastu HDP, predovšetkým prostredníctvom vývozu a obnovovaniu  
stavu zásob. Domáci efektívny dopyt však stagnoval. Oţivenie rastu sa zároveň len veľmi pomaly premieta do  
tvorby nových pracovných miest, čo spolu s vysokou mierou nezamestnanosti prispieva k slabému rastu spotreby  
domácností. Ekonomická prognóza počíta s postupným zrýchľovaním hospodárskeho rastu v strednodobom  
horizonte, zahŕňa však aj negatívny vplyv konsolidácie verejných financií na rast HDP v roku 2011.  
II.1. Vonkajšie prostredie  
Oţivenie svetovej ekonomiky v roku 2010 bolo rýchlejšie ako sa pôvodne očakávalo. Ekonomika Európskej únie  
rástla v roku 2010 medziročne o 1,7 %, Nemecka aţ o 3,5 % a USA o 2,9 %. Oţivenie nie je však rovnomerné  
a prebieha v rôznych častiach sveta odlišným tempom. Rýchly rast v roku 2010 zaznamenali predovšetkým  
rozvíjajúce sa ekonomiky na čele s krajinami Ázie. EK zlepšila vo svojej jesennej prognóze očakávania rastu  
vyspelých ekonomík pre rok 2011.  
Svetová priemyselná produkcia a svetový obchod zaznamenávajú rastúcu tendenciu a predpokladá sa ich ďalší  
rast. Naďalej sa zlepšujú očakávania ohľadom vývoja produkcie v krátkodobom horizonte merané predstihovými  
tzv. mäkkými indikátormi (IFO, ZEW, PMI, ESI). Z hľadiska ekonomiky Slovenska je najkľúčovejší vývoj  
Nemecka, hlavného obchodného partnera, kým pomalý rast periférnych krajín eurozóny nie je rizikom pre  
ekonomický rast. Mäkké indikátory naznačujú moţnosť pokračovania silného rastu v prvej polovici roka 2011.  
V jesennej prognóze EK zvýšila odhad rastu Nemecka v roku 2011 na 2,2 % oproti 1,6 % v jarnej prognóze.  
Odhad rastu USA bol upravený smerom nadol z 2,5 % na 2,1 %, táto úprava však vzhľadom na časovanie  
jesennej prognózy EK nezahŕňa vplyv fiškálneho balíčka schváleného koncom roka.  
Ekonomika USA v roku 2010 zaznamenala podľa prvého odhadu rast o 2,9 % (oproti poklesu o -2,6 % v roku  
2009), predovšetkým vďaka rastu ekonomickej aktivity zo začiatku a záveru roka. I napriek napredujúcemu  
ekonomickému rastu dosiahla v roku 2010 nezamestnanosť najvyššiu úroveň od začiatku roka 1980. Postupné  
oţivenie v roku 2010 bolo dosiahnuté predovšetkým vďaka rastúcemu domácemu dopytu a nárastu investícií a uţ  
v menšej miere fiškálnymi opatreniami ako v roku 2009. V USA bol koncom roka 2010 odsúhlasený nový fiškálny  
balíček, ktorý by mal podporiť ekonomický rast v roku 2011 aţ o 0,5 %. V roku 2011 by USA mali uţ  
zaznamenať ekonomický rast na úrovni 3,0 %.  
V eurozóne pokračuje silný rast z pohľadu slovenskej ekonomiky dôleţitého Nemecka, zatiaľ čo spomaľujú  
hlavne periférne krajiny eurozóny (pre slovenskú ekonomiku menej určujúce). Podľa rýchleho odhadu rastu HDP  
eurozóna udrţala v štvrtom štvrťroku rast ako v predchádzajúcom štvrťroku, keď medzikvartálne vzrástla  
o 0,3 %. V medziročnom porovnaní to predstavuje rast o 2 %. Rast ekonomiky najvýznamnejšieho obchodného  
partnera Slovenska, ktorým je Nemecko, oproti predchádzajúcemu kvartálu mierne spomalil na 0,4 %,  
medziročne dosiahol rast aţ o 4 %.  
Finančné trhy v eurozóne fungujú za štandardných podmienok napriek nepriaznivej fiškálnej situácii v niektorých  
krajinách eurozóny. Rovnako vidno pozitívne tendencie aj v prístupe podnikov a obyvateľstva k úverom. Úverové  
štandardy sa v závere roka po prvýkrát od roku 2007 nezhoršili, pričom zmierňovanie sprísňovania prebiehalo uţ  
dlhšiu dobu. V súlade s tým začali počnúc tretím kvartálom rásť aj úvery podnikom v eurozóne. Akciové trhy a  
trhy s komoditami zaznamenávajú výrazné rasty aj napriek rizikám z vyostrenia dlhovej krízy, hlavne v Európe.  
Spolu s rastom poklesla aj volatilita akciových trhov a je na predkrízových minimách.  
Finančnou krízou v menšej miere postihnuté rozvíjajúce sa ekonomiky zaznamenávajú rýchlejšie oţivenie.  
V týchto krajinách došlo k prehĺbeniu obchodných vzťahov a iba mierne zníţenie outputu počas krízy zabezpečilo  
väčší priestor pre uplatnenie nevyhnutných hospodárskych politík. Rast zahraničného dopytu a zvýšenie domácej  
spotreby v rozvíjajúcich sa krajinách Ázie pozitívne vplývali na rast týchto ekonomík. Reálny HDP v rozvíjajúcich  
sa ekonomikách je na rok 2011 prognózovaný na takmer 6,5 %, čo je iba mierny pokles zo 7,1 % v roku 2010.  
11  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Silný rast v tejto oblasti je ťahaný najmä ekonomikami Číny a Indie. Čína by mala aj vďaka rozsiahlym vládnym  
stimulom na podporu domáceho dopytu zaznamenať ekonomický rast v roku 2010 na úrovni 10,3 % (v roku  
2009 bol rast na úrovni 9,2 %). V roku 2011 by Čína mala dosiahnuť ekonomický rast 9,6 %. Medzinárodný  
menový fond očakáva, ţe v roku 2011 rozvinuté ekonomiky sveta zaznamenajú rast HDP o 2,5 %, kým  
rozvíjajúce ekonomiky budú rásť na úrovni 6,5 %.  
TAB 2 – Predpoklady vonkajšieho prostredia  
MF SR  
EK  
2010 2011 2012 2010 2011 2012  
Ekonomický rast  
EÚ  
1,8  
3,7  
1,8  
2,7  
3,0  
9,6  
2,0  
2,0  
2,5  
1,8 1,7 2,0  
3,7 2,2 2,0  
2,7 2,1 2,5  
Nemecko  
USA  
2,7  
Čína  
10,3  
9,5 10,5 9,2 8,9  
Dovozy obchodných partnerov  
Slovenska  
10,4  
6,9  
7,0 10,4 6,5 7,0  
Dlhodobé úrokové miery (10r.)  
Eurozóna  
2,9  
3,2  
3,5  
3,7  
3,8  
4,0  
1,7  
2,7 2,6 2,8  
3,1 2,9 3,3  
USA  
Základná sadzba ECB  
Kurz (USD/Euro)  
1,0  
1,1  
-
-
-
1,33  
79,9  
60,1  
1,36  
95,5  
70,2  
1,30 1,33 1,39 1,39  
94,6 79,9 88,9 90,8  
72,8 60,1 64,0 65,3  
Cena ropy (Brent, USD/barel)  
Cena ropy (Brent. EUR/barel)  
Zdroj: MF SR, február 2011, EK, Autumn Forecast, november 2010  
V roku 2010 pokračoval rast cien takmer všetkých komodít v súlade s rastom celosvetového dopytu. Cena ropy  
zaznamenala, podobne ako väčšina iných komodít, v rokoch 2009 a 2010 kontinuálny nárast zo svojich  
dlhoročných miním z decembra 2008, keď sa jej hodnota zastavila na úrovni 34,1 dolára za barel. Cena ropy vo  
februári 2011 prekročila 110 USD/barel, čo predstavuje oproti minimu z decembra 2008 nárast o 200 %. Oproti  
svojmu maximu z leta 2008, keď sa priblíţila aţ k hranici 150 dolárov za barel, je však stále o tretinu niţšia.  
Okrem globálneho oţivenia, k rastu cien ropy zrejme prispelo aj dvojnásobné kvantitatívne uvoľňovanie menovej  
politiky v USA a politické nepokoje v severnej Afrike. V poslednom roku zároveň prestala platiť v minulosti dosť  
silná korelácia medzi pohybom cien ropy a kurzu EUR/USD.  
V závere roka 2010 ako aj v januári 2011 je vo svete na vzostupe inflácia a to predovšetkým z dôvodu vysokých  
cien potravín a ropy, ale aj vďaka prebiehajúcemu oţiveniu ekonomickej aktivity v rozvíjajúcich ekonomikách ako  
je Čína a India. Vyššie inflačné tlaky ako by si ţelala ECB sa začínajú prejavovať aj v krajinách eurozóny,  
v ktorých v januári 2011 došlo k medziročnému rastu cien o 2,4 % a inflácia sa tak uţ druhý mesiac za sebou  
dostala nad inflačný cieľ 2 %. Dôsledkom niţšej celosvetovej úrody a reštrikciám v obchodných politikách  
niektorých krajín, nové historické maximá dosahujú aj ceny potravín na svetových trhoch. V januári 2011 dosiahol  
index cien potravín FAO dokonca o 4,8 % vyššiu hodnotu ako počas potravinovej krízy v roku 2008.  
12  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
GRAF 1 - Index cien potravinárskych komodít FAO  
a index cien potravín v SR  
GRAF 2 - Ropa BRENT (USD/bl) a vývoj kurzu eura  
BRENT USD/bl (ľavá os)  
250  
165  
160  
155  
150  
145  
140  
150  
140  
130  
120  
110  
100  
90  
80  
70  
60  
50  
1,60  
Nové historické maximá  
EUR/USD (pravá os)  
230  
210  
190  
170  
150  
130  
110  
1,55  
1,50  
1,45  
1,40  
1,35  
1,30  
1,25  
1,20  
40  
30  
90  
FAO Index potravín  
70  
Index cien potravín, oneskorenie3 mesiace  
50  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, FAO UN  
Zdroj: Reuters  
Menová politika väčšiny hlavných centrálnych bánk bola v roku 2010 naďalej silno expanzívna. FED po  
niekoľkonásobnom zniţovaní drţal svoje úrokové sadzby na rekordne nízkych úrovniach počas celého roku  
2010. Kľúčová úroková sadzba FED-u sa tak nezmenila od decembra 2008 a zotrvala na úrovni 0,25 %. Koncom  
roka 2010 FED navyše ohlásil druhú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania tzv. quantitative easing 2 (QE2), ktorá  
spočíva v nákupe dlhopisov s cieľom zamedziť nárastu dlhodobých úrokov napriek nárastu deficitu, čiastočne  
oslabiť dolár a mierne zvýšiť infláciu. Rovnako ako FED aj ECB ponechala počas celého roka 2010 kľúčové  
sadzby nezmenené. Základná refinančná úroková sadzba bola ponechaná na úrovni 1 %. Na aprílovom  
zasadnutí tohto roku ECB zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,25 p. b. a vzhľadom na rastúce inflačné riziká, sa  
očakáva ďalšie zvyšovanie základných úrokových sadzieb v priebehu roka. ECB však naďalej očakáva návrat  
inflácie pod inflačný cieľ v druhej polovici roka 2011.  
II.2. Ekonomický vývoj na Slovensku v roku 2010  
V roku 2010 vzrástla slovenská ekonomika o 4 %, čím vymazala väčšinu prepadu z roku 2009, keď bola  
zasiahnutá globálnou hospodárskou krízou. Po výraznom prepade o takmer 8 % v prvom štvrťroku krízového  
roku, rástlo HDP na Slovensku nepretrţite v kaţdom kvartáli v priemere o viac ako o 1 % (na sezónne očistenej  
báze). Za svojím predkrízovým vrcholom zo štvrtého kvartálu 2008 tak zaostáva o menej ako o 1 %. Z produkčnej  
strany bol rast ťahaný najmä akceleráciou výroby v priemysle v odvetviach citlivých na hospodársky cyklus  
(automobilový, elektrotechnický a strojársky priemysel). Spomedzi sluţieb k rastu prispeli nehnuteľnosti,  
prenájom a obchodné činnosti a ostatné sluţby. Z hľadiska štruktúry dopytu k rastu ekonomiky Slovenska prispeli  
predovšetkým čistý export, zásoby a fixné investície.  
Po prepade o takmer pätinu v roku 2009 vzrástla tvorba hrubého kapitálu v roku 2010 o 3,6 %. Najväčší  
medzikvartálny aj medziročný rast si slovenská ekonomika zapísala v poslednom kvartáli, čo potvrdili aj údaje o  
zvýšenej úverovej aktivite podnikov na konci roka. K rastu investícií najviac prispeli kapitálové výdavky na stroje  
a zariadenia, v menšej miere aj výstavba rýchlostnej cesty financovaná prebiehajúcim PPP projektom. Zvyšujúca  
sa miera vyuţitia výrobných kapacít naznačuje potrebu nových investícií v budúcnosti, stále však nedosahuje  
predkrízovú úroveň. Jeden z najväčších príspevkov k rastu HDP si v roku 2010 pripísalo obnovenie stavu zásob,  
jeho úroveň však ešte nedosiahla predkrízovú hodnotu. Zvyšná časť domáceho dopytu zostala v roku 2010  
utlmená. Po miernom minuloročnom raste podporenom aj príspevkom na šrotovné, zaznamenáva spotreba  
domácností v roku 2010 pokles o 0,3 %. Podpísala sa pod neho spolu s prepadom zamestnanosti a spomalením  
rastu miezd aj zníţená spotrebiteľská dôvera, ktorá sa odzrkadľuje vo vysokej úrovni miery úspor. K prepadu  
spotreby najviac prispelo zníţenie výdavkov domácností na sluţby. Spomalenie rastu vládnej spotreby na 0,1 %  
bolo zapríčinené najmä poklesom medzispotreby verejnej správy. Čistý zahraničný dopyt zvýšil rast HDP o 2 p.b.,  
k čomu okrem rýchlejšieho oţivenia vonkajšieho prostredia prispel priaznivo aj cenový vývoj exportov a importov  
predovšetkým v dôsledku výrazného nárastu cien ropy v porovnaní s minulým rokom.  
13  
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
GRAF 3 - HDP, očistený o sezónne a jednorazové  
GRAF 4 - Príspevky k medziročnému rastu HDP v  
efekty*  
2010  
1,6  
1,7  
10  
8
spotreba  
investície  
zmena stavu zásob  
čistý zahraničný dopyt  
rast HDP  
1,3 1,4  
2
0
102  
100  
98  
1,0  
0,9  
0,9  
0,8  
0,8  
0,7  
0,3  
-2  
96  
6
-4  
94  
4
92  
-6  
HDP medzikvartálny rast v %  
úroveň HDP: 2008Q4=100 (pravá os)  
90  
2
-8  
88  
-8,0  
0
-10  
86  
-2  
2010Q1  
2010Q2  
2010Q3  
2010Q4  
*HDP očistené o vplyv predzásobenia cigaretami  
Zdroj: ŠÚ SR  
Zdroj: ŠÚ SR, prepočet MF SR,  
GRAF 5 - Úvery v ekonomike a úvery podnikom (stav  
GRAF 6 - Vzťah medzi HDP a mierou  
ku koncu mesiaca, mld. eur)  
nezamestnanosti, (v %)  
34  
33  
32  
31  
30  
29  
28  
27  
15,0  
14,5  
14,0  
13,5  
13,0  
4
12  
10  
8
3
2
6
1
4
0
2
-1  
-2  
-3  
-4  
0
úvery v ekonomike (ľavá os)  
úvery podnikom (pravá os)  
-2  
-4  
-6  
Reálne HDP, medziročná zmena %, 3MMA (ľavá os)  
Miera nezamestnanosti, rozdiel YoY, p.b., 3MMA (pravá os, hodnota je invertovaná)  
-5  
-8  
Zdroj: NBS  
Zdroj: MFSR  
Napriek postupnému oţiveniu ekonomiky zostáva trh práce v SR aj v roku 2010 výrazne ovplyvnený dôsledkami  
krízy. Kým v roku 2009 prišlo podľa metodiky ESA 95 o prácu vyše 50 tisíc ľudí, v roku 2010 zostalo bez práce  
ďalších 30 tisíc osôb. V priemere sa tak zamestnanosť v roku 2010 medziročne zníţila o 1,4 %. Vývoj síce  
naznačuje postupnú stabilizáciu, keď v treťom a štvrtom štvrťroku zaznamenala zamestnanosť medzikvartálny  
rast, jej hodnota však zostáva hlboko za predkrízovými úrovňami. Zamestnanosť v priemysle, ktorá bola najviac  
zasiahnutá krízou, od druhej polovice roka 2010 vykazuje medziročný rast predovšetkým vďaka pokračujúcemu  
oţiveniu zahraničného dopytu. Pokles zamestnanosti v sluţbách a v stavebníctve sa tieţ v druhej polovici roka  
2010 zastavil, keď sa počet zamestnaných osôb v týchto odvetviach medzikvartálne zvýšil.  
14  
 
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
GRAF 7 - Štruktúra vývoja zamestnanosti podľa  
GRAF 8 - Miera nezamestnanosti, sezónne očistená  
vybraných sektorov (ESA 95, medzikvartálne zmeny v %)  
(%)  
2
Stavebníctvo  
Priemysel  
15  
14  
13  
12  
11  
10  
9
14,6  
14,4  
14,3  
14,2  
14,1  
Trhové sluţby  
Verejná správa  
Zamestnanosť  
12,8  
1
0,4  
11,3  
0,4  
10,2  
9,9  
9,8  
0
9,3  
9,0  
-0,2  
-0,1  
8
-1  
-0,8  
2009Q4  
2010Q1  
2010Q2  
20103Q  
2010Q4  
Zdroj: ŠÚ SR  
Zdroj: ŠÚ SR  
Podľa metodiky VZPS zaloţenej na národnom koncepte vzrástol počet nezamestnaných v roku 2010  
medziročne v priemere o 65 tis. osôb. Miera nezamestnanosti (VZPS) tak v tomto roku dosiahla úroveň 14,4 %,  
kým pred krízou v roku 2008 bola na úrovni 9,6 %. Kríza navyše naďalej prehlbuje problém dlhodobej  
nezamestnanosti, keď sa podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti zvyšuje a v roku 2010  
dosiahol úroveň 59,3 %. Vývoj miezd bol v roku 2010 ovplyvnený predovšetkým nízkou úrovňou inflácie, ktorá pri  
kolektívnych vyjednávaniach drţala indexáciu na relatívne nízkej úrovni. Na strane druhej, prepúšťania  
zamestnancov sa vo väčšine týka nízko kvalifikovaných pracovníkov, to následne zvyšovalo úroveň priemernej  
mzdy. Priemerná nominálna mesačná mzda v ekonomike za rok 2010 medziročne vzrástla o 3,2 %, pričom rast  
reálnej mzdy bol vďaka minimálnej inflácii na úrovni aţ 2,2 %. Podobne ako pri zamestnanosti, najpriaznivejší  
vývoj zaznamenali mzdy v priemysle, keď vzrástli o 5,4 %, čo bolo v súlade s rýchlym rastom produktivity  
v predošlom roku. Mzdy v stavebníctve a sluţbách sa zvýšili o 3,6 % resp. 2,3 %.  
Saldo obchodnej bilancie bolo v roku 2010 niţšie ako v roku 2009, aj napriek tomu však zostalo aktívne vo výške  
0,2 % HDP. To bolo spôsobené rýchlejším rastom dovozov v porovnaní s vývozmi. V roku 2010 rástol  
predovšetkým dovoz priemyselných dodávok a kapitálových tovarov, čo súvisí s budovaním nových výrobných  
kapacít pre nasledujúce roky, a preto nenesie negatívne riziká pre vývoj vonkajšej bilancie do budúcnosti. Vo  
vývoze zaznamenal najvyšší rast export kovov, čo však bolo zapríčinené najmä rastom cien, a dopravných  
prostriedkov. Výroba automobilov na Slovensku však ešte stále nedosahuje predkrízovú úroveň. Celkový  
nominálny export tovarov stúpol medziročne o 22,8 % a import o 25,5 %.  
Saldo beţného účtu platobnej bilancie zaznamenalo za rok 2010 deficit 3,5 % HDP, kým za porovnateľné  
obdobie minulého roku bol deficit na úrovni 3,6 % HDP. Horší vývoj bilancie tovarov bol mierne vykompenzovaný  
zlepšením bilancie sluţieb, spôsobeným medzi iným najmä poklesom dovozu finančných sluţieb, a zlepšením  
beţných transferov, v bilancii výnosov došlo k miernemu zlepšeniu.  
15  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
GRAF 9 - Externé nerovnováhy – zloţky salda BÚ PB  
GRAF 10 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie (medziročný  
(% HDP posledných 12 mesiacov)  
rast v %)  
4.0  
2.0  
CPI  
22  
17  
12  
7
Regulované ceny  
Potraviny  
Čistá inflácia bez PH  
Pohonné hmoty  
0.0  
-2.0  
-4.0  
-6.0  
-8.0  
2
-3  
-8  
-13  
-18  
-23  
Tovary  
Služby  
Príjmy  
Bežné transfery  
Bežný účet  
Zdroj: NBS, MF SR  
Zdroj: ŠÚ SR  
Nízka úroveň miery inflácie v roku 2010 bola ovplyvnená oslabením globálneho dopytu, ktorý vyústil do  
spomalenia miery dovezenej inflácie. Rovnako sa na priaznivom inflačnom vývoji podieľal pokles jednotkových  
nákladov práce. Trend zvyšovania inflácie bol ku koncu roka podporený rastúcimi cenami ropy a potravín na  
svetových trhoch. Zlá úroda doma a vo svete spôsobila, ţe ku koncu roka 2010 sa ceny potravín dostali takmer  
k maximám z leta 2008. Inflácia v európskych krajinách dosiahla najvyššie hodnoty v decembri 2010,  
keď v eurozóne narástla na úroveň 2,2 % medziročne. V decembri sa na Slovensku medziročná inflácia  
v metodike HICP dostala na úroveň 1,3 %, pričom Slovensko dosahovalo v závere roka druhú najniţšiu mieru  
inflácie v eurozóne hneď po Írsku.  
II.3. Strednodobá prognóza vývoja ekonomiky  
Posledné oficiálne prognózy MF SR z 8. februára 2011 odráţajú rýchlejšie oţivenie najvýznamnejších  
obchodných partnerov Slovenska v prvých troch kvartáloch roka 2010 a zlepšenie očakávaní o ich vývoji v rokoch  
2011 a 2012. Exportná výkonnosť ekonomiky bude navyše v najbliţších dvoch rokoch ťaţiť z vybudovania  
ohlásených nových produkčných kapacít v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. V porovnaní  
s predchádzajúcim rokom sa v roku 2011 očakáva mierne pomalší rast na úrovni 3,4 %, predovšetkým  
v dôsledku konsolidácie verejných financií. V nasledujúcich rokoch prognózy očakávame zrýchlenie rastu na  
4,8 %, ktorého štruktúra bude vyváţenejšia keďţe dôjde uţ aj k rastu spotreby domácností spojenej s obratom na  
trhu práce.  
TAB 3 - Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR  
Skutočnosť  
Prognóza  
P.č. Ukazovateľ  
m.j.  
2009  
2010  
65,9  
4,0  
2011 2012 2013 2014  
70,2 75,3 81,2 87,5  
1
2
3
4
5
6
7
HDP, beţné ceny  
mld. eur  
63,1  
-4,8  
HDP, stále ceny  
%
%
%
%
%
%
3,4  
0,1  
4,8 4,8  
3,5 4,0  
4,8  
4,1  
2,5  
4,7  
Konečná spotreba domácností a NISD5  
Konečná spotreba verejnej správy  
Tvorba hrubého fixného kapitálu  
Export tovarov a sluţieb  
0,3  
-0,3  
0,1  
5,6  
-5,3 -0,1 -0,8  
-19,9  
-15,9  
-18,6  
3,6  
4,8  
8,1  
5,7  
5,9 3,4  
16,4  
14,9  
10,0 10,7 10,9  
9,0 9,5 10,7  
Import tovarov a sluţieb  
5
V nasledujúcom texte budeme pod spotrebou domácností rozumieť spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúţiacim  
domácnostiam (ozn. NISD).  
16  
 
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
8
9
Produkčná medzera (podiel na potenciálnom produkte)  
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo (reálny rast)  
%
%
%
%
%
%
%
-4,8  
1,4  
-2,1  
-1,8 -1,3 -0,6  
0,3  
2,8  
1,2  
1,2  
2,2  
-2,0  
-1,4  
14,4  
0,7  
0,2  
0,7  
0,3  
2,5 2,2  
0,9 1,2  
0,9 1,2  
10 Priemerný rast zamestnanosti, podľa VZPS  
11 Priemerný rast zamestnanosti, podľa ESA95  
12 Priemerná miera nezamestnanosti, podľa VZPS  
13 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)  
14 Bilancia beţného účtu (podiel na HDP)  
-2,8  
-2,5  
12,1  
0,9  
13,9 13,3 12,5 11,8  
3,4 3,0 3,6 3,7  
-3,6  
-3,5  
-2,2 -1,7 -0,6 -0,3  
Zdroj: MF SR  
Výkonnosť ekonomiky SR by mala v roku 2011 vzrásť o 3,4 %, pričom k jej rastu by mali pozitívne prispieť tvorba  
fixných investícií, obnovovanie stavu zásob a zahraničný dopyt. Spomalenie rastu je do značnej miery spôsobené  
konsolidáciou verejných financií, ktorej vplyv na rast HDP je popísaný v boxe 1. Očakávania spojené  
s konsolidáciou zvyšujú neistotu spotrebiteľov, čo spolu len s veľmi pomalým oţivovaním na trhu práce prispeje  
k stagnácii spotreby domácností v roku 2011. V súlade s konsolidačnými zámermi verejných financií má konečná  
spotreba vlády najnegatívnejšiu dynamiku spomedzi zloţiek HDP, keď sa predpokladá jej pokles o 5,3 %.  
Zlepšenie vonkajšieho prostredia, očakávané vyššie čerpanie EÚ fondov v tomto roku na druhej strane priaznivo  
ovplyvní vývoj investícií, ktoré by mali vzrásť o 4,8 %. Investície do infraštruktúry financované formou PPP  
projektu kulminovali v roku 2010, v rokoch 2011 a 2012 by tak mali k rastu celkových investícií prispievať  
negatívne. Zahraničný dopyt po tovaroch a sluţbách bude do veľkej miery ovplyvnený prílevom investícií na  
Slovensko, zvyšovaním existujúcich exportných kapacít, ako aj pozitívnym vývojom obchodných partnerov SR.  
Aktuálna prognóza predpokladá v roku 2011 vysokú dynamiku exportu na úrovni 8,1 %. Prognóza importu  
odzrkadľuje vývoj domáceho dopytu a exportu. V nasledujúcich rokoch by mal rast HDP akcelerovať a dosiahnuť  
relatívne vysokú hodnotu 4,8 % vo zvyšných rokoch obdobia prognózy.  
GRAF 11 - Príspevky k rastom HDP v rokoch 2009-  
GRAF 12 - Príspevky k rastom tvorby hrubého kapitálu  
2014  
(THK)  
20  
6
4
3,4  
2,5  
4,8  
1,8  
4,8  
2,2  
4,8  
1,4  
4,0  
2,1  
12,4  
3,8  
12,9  
6,2  
4,3  
3,1  
10  
0
5,9  
2,1  
10.7  
-1,9  
12,5  
2
7,2  
-2,9  
6,6  
-3,5  
4,3  
4,5  
2,0  
0,9  
-1,6  
0
-4,2  
-10  
-20  
-30  
-40  
-2  
-4  
-6  
-8  
-10  
príspevok EU fondov k rastu THK  
spotreba  
investície  
-36,2  
príspevok PPP projektov k rastu THK  
zmena stavu zásob  
čistý zahraničný dopyt  
rast HDP  
"čistá" THK  
-31,0  
THK  
-4,8  
2009  
2010  
2011F  
2012F  
2013F  
2014F  
2009  
2010F  
2011F  
2012F  
2013F  
2014F  
Zdroj: MF SR  
Zdroj: MF SR  
17  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
BOX 1 – Vplyv fiškálnej konsolidácie na rast HDP  
V súvislosti s potrebou vytvorenia podmienok pre dlhodobú udrţateľnosť verejných financií a prebiehajúcou procedúrou  
nadmerného deficitu voči SR sa vláda zaviazala zníţiť deficit verejnej správy z úrovne 7,9 % HDP v roku 2010 na úroveň  
4,9 % HDP v roku 2011. Plánované zníženie deficitu si vyžiadalo fiškálne opatrenia na úrovni 2,5 % HDP, keďţe  
deficit by v roku 2011 pri nezmenených politikách dosiahol úroveň 7,4 % HDP. Z hľadiska negatívneho vplyvu na  
ekonomický rast bude výrazné zníţenie deficitu tlmené očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov, keď reštriktívny vplyv  
fiškálneho impulzu predstavuje 1,6 % HDP. Vplyv konsolidácie verejných financií na rast HDP v roku 2011 sa  
odhaduje na -0,5 p. b.  
Vplyv výdavkových opatrení  
Opatrenia fiškálnej konsolidácie sú z 55 % sústredené na strane výdavkov, čo prostredníctvom niţších mzdových  
výdavkov, medzispotreby vlády a vládnych investícií negatívne ovplyvní konečnú spotrebu verejnej správy a tvorbu  
hrubého kapitálu. Prognóza predpokladá realizáciu zníţenia odmien zamestnancov vo verejnej správe rovnakou mierou  
prostredníctvom zníţenia zamestnanosti a kompenzácií na zamestnanca. V dôsledku zníţenia kompenzácií na  
zamestnanca poklesne deflátor spotreby verejnej správy. Miera nezamestnanosti sa zvýši v dôsledku niţšej  
zamestnanosti vo verejnej správe, pričom sa predpokladá, ţe všetci prepustení zostanú aktívni na trhu práce, keďţe ani  
počas krízy sa nepotvrdil zvýšený odchod do neaktivity. Pomalší rast mzdovej bázy zníţi disponibilný dôchodok,  
premietnutie do spotreby domácností bude však len čiastočné, keďţe sa očakáva pokles miery úspor. V prípade konečnej  
spotreby verejnej správy a investícií, bude negatívny vplyv reštrikčných opatrení čiastočne tlmený vyšším čerpaním EÚ  
fondov. Zníţenie domáceho dopytu sa prostredníctvom príslušných dovozných náročností odzrkadlí na niţšom importe  
tovarov a sluţieb.  
Vplyv príjmových opatrení  
Príjmové opatrenia, ktoré tvoria 45 % fiškálneho balíčka, sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny, pričom  
sa predpokladá 70 % premietnutie do cien. Celkový vplyv fiškálneho balíčka na priemernú infláciu v roku 2011 na 0,9 p. b.  
Zvýšenie spotrebiteľských cien a cien výrobcov sa premietne do rýchlejšej dynamiky deflátorov konečnej spotreby  
domácností a vlády, investícií a HDP. Príjmová zloţka opatrení sa negatívne odrazí aj na niţšom disponibilnom dôchodku  
domácností, teda aj spotreby domácností. Plný efekt zmeny bude však opäť tlmený niţšou mierou šetrenia.  
Vplyv fiškálnej konsolidácie na ekonomiku v roku 2011 (v p.b.)  
Vplyv na infláciu  
CPI  
PPI  
0,9  
0,2  
Vplyv na trh práce  
ESA zamestnanosť  
Priemerná mesačná nominálna mzda  
Miera nezamestnanosti  
-0,3  
-0,8  
0,3  
Vplyv na HDP  
príspevok k medziročnej zmene spotreby domácností  
príspevok k medziročnej zmene spotreby vlády  
Z toho EÚ fondy  
-1,3  
-7,0  
0,8  
príspevok k medziročnej zmene investícií  
Z toho EÚ fondy  
0,6  
1,7  
príspevok k medziročnej zmene importu  
príspevok k medziročnej zmene HDP  
Z toho EÚ fondy  
-1,7  
-0,5  
0,2  
Zdroj: MFSR  
18  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Veľkosť fiškálneho multiplikátora  
Implikovaný fiškálny multiplikátor dosiahol úroveň 0,3. Nasledujúca tabuľka porovnáva výsledky multiplikátorov  
z literatúry6, aj keď je potrebné zdôrazniť, ţe pre krajiny, akou je Slovensko, je pomerne málo empirických štúdií.  
Kumulatívny fiškálny multiplikátor po 1 roku  
Krajina (počet štúdií)  
G šok  
GI šok  
T šok  
USA (9)  
1,0 (0,2-1,5) 0,9 (0,5-1,2) 0,7 (0,2-1,2)  
Nemecko (4)  
Eurozóna (2)  
Írsko (1)  
Holandsko (1)  
ČR (1)  
0,5 (0,4-0,8)  
1,0 (0,5-1,5)  
0,4  
0,4  
0,6  
0,1*, 0,3  
-
-
-
-
-
-
0,2 (0-0,5)  
0,2  
0,1  
0,1  
0
Slovensko (2)  
*Pre Slovensko odhad štúdie NBS multipliklátora salda VF  
0
Zdroj: MMF, 2009  
Trh práce  
Trh práce zostáva naďalej ovplyvnený krízou a jeho vývoj reaguje na produkčnú stránku ekonomiky s určitým  
oneskorením. Pretrvávajúci nepriaznivý vývoj a pomalá reakcia zamestnanosti na postupné oţivenie produkcie  
sa premietol do prognózy rastu zamestnanosti. Pomalé oţivenie zamestnanosti v roku 2011 bude navyše  
nepriaznivo ovplyvnené fiškálnou reštrikciou vo forme prepúšťania vo verejnej správe a štátnych podnikoch. Rast  
zamestnanosti by mal v roku 2011 podľa metodiky ESA 95 dosiahnuť úroveň 0,3 %. Otvorenie pracovného trhu  
v Nemecku a Rakúsku v tomto roku, ako aj postupné oţivenie globálnej ekonomiky by mali mať pozitívny vplyv  
na zamestnanosť Slovákov v zahraničí. Spolu so Slovákmi v zahraničí by celková zamestnanosť podľa  
výberového zisťovania pracovných síl mala vzrásť o 0,7 %. V ďalších rokoch prognózy by sa rast zamestnanosti  
mal postupne zvyšovať v dôsledku rastu ekonomiky. Počet zamestnaných však ešte ani v roku 2014 nedosiahne  
úroveň zamestnanosti z predkrízového obdobia. Rast zamestnanosti by mal v roku 2011 ťahať hlavne priemysel,  
v ďalších rokoch by hlavným faktorom rastu zamestnanosti mali byť sluţby podporené zotaveným domácim  
dopytom. Pozitívnym rizikom pre rok 2011 je menšie prepúšťanie v štátnych podnikoch, ako bolo komunikované  
na začiatku roka. Zhoršenie vývoja zamestnanosti sa plnou mierou prejavilo aj na prognóze vývoja  
nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti by v roku 2011 mala klesnúť z 14,4 % na 13,9 % a postupne by mala  
klesať k úrovni 11,8 % v roku 2014.  
Nepriaznivý vývoj na trhu práce a zniţovanie mzdových výdavkov vo verejnej správe by malo drţať rast miezd  
v roku 2011 na relatívne nízkej úrovni. Navyše čiastočná indexácia mzdového vyjednávania na minuloročnú  
nízku infláciu (CPI) na úrovni 1,0 % bude zniţovať tlaky na rast miezd. Rast priemernej mesačnej nominálnej  
mzdy by mal byť v tomto roku na úrovni 3,7 %. Reálna mzda by mala v roku 2011 rásť len na úrovni 0,2 %.  
V nasledujúcich rokoch by nominálna mzda mala rásť rýchlejšie v dôsledku vyššej produktivity práce  
a zvyšovania sa inflácie.  
Inflácia  
Odhadovaná výška inflácie CPI pre rok 2011 je na úrovni 3,5 %. K výraznejšiemu rastu inflácie prišlo v úvode  
roka, keď sa prejavili vyššie ceny potravín, energií a príjmové opatrenia fiškálneho balíčka zahŕňajúce zvýšenie  
DPH na 20 %, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá,  
zavedenie poplatku pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvýšenie cien diaľničných známok.  
Balíček vládnych opatrení by sa mal premietnuť do zvýšenia cien tovarov a sluţieb v roku 2011 príspevkom v  
celkovej výške 0,9 p. b. V prognóze sa predpokladá pokračovanie nepriaznivého vývoja cien komodít, ropy  
a potravín na svetových trhoch, ktorého sme boli svedkami v úvode roka. Odzrkadľujúc rast cien ropy a plynu, v  
januári 2011 došlo k výraznému rastu regulovaných cien a to najmä cien energií. Samotný príspevok zvýšenia  
cien energií predstavuje v roku 2011 aţ 1 p. b. Medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z  
časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1 %. Predpokladaný rast cien  
6 IMF Staff Note: Fiscal Multipliers, 2009  
19  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
potravín bude mať najväčší vplyv na rast priemernej inflácie v roku 2011 a to aţ 1,1 p. b. Na druhej strane,  
vzhľadom na pokračujúci utlmený spotrebiteľský dopyt, čistá inflácia bez pohonných hmôt bude mať priaznivý  
vývoj.  
V ďalších rokoch by sa miera inflácie mala zvýšiť najmä kvôli postupnému rastu dopytových tlakov, ktoré prispejú  
k akcelerácii čistej inflácie. Do roku 2014 sa očakáva postupný nárast inflácie na priemernú úroveň 3,7 %.  
Zavedením meny euro a prechodom na spoločnú menovú politiku celá nominálna konvergencia prebieha  
v dobiehaní cenovej hladiny cez inflačný kanál. Dôsledkom toho MFSR predpokladá, ţe priemerný rast cien  
trhových sluţieb sa do roku 2014 zvýši k úrovniam aţ okolo 6,5 %.  
Vonkajšia bilancia  
Oţivenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu  
bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne  
mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza  
exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW  
Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví  
v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal,  
podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP,  
a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný  
deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné  
uzatváranie salda bilancie sluţieb však zapríčiní zniţovanie deficitu platobnej bilancie.  
GRAF 13 – Externé nerovnováhy – zloţky salda BÚ  
GRAF 14 – Štruktúra spotrebiteľskej inflácie (HICP)  
PB (% HDP)  
príspevok regulovaných cien  
4.0  
8
vplyv zmeny nepriamych daní  
7
2.0  
príspevok čistej inflácie  
6
0.0  
-2.0  
-4.0  
-6.0  
-8.0  
príspevok potravín  
5
4
3
2
1
0
-1  
-2  
2008  
2009  
2010F  
2011F  
2012F  
2013F  
2014F  
Tovary  
Beţné transfery  
Sluţby  
Beţný účet  
Príjmy  
Zdroj: NBS, MF SR  
Zdroj: ŠÚ SR  
Hlavné riziká prognózy  
Riziká prognózy sú pribliţne vyváţené. Medzi pozitívne riziká patrí skutočnosť, ţe oţivenie u hlavných  
obchodných partnerov Slovenska, najmä Nemecka, môţe byť rýchlejšie, ako sa v súčasnosti očakáva, a to najmä  
v tomto roku. Rýchlejšie oţivenie by mohlo naštartovať vo väčšej miere investície a PZI, ktoré sú  
základom stabilného ekonomického rastu. Negatívne riziká prognózy vyplývajú prevaţne z vývoja na finančných  
trhoch a vonkajšieho prostredia. Neistota na finančných trhoch pramení zo situácie krajín „PIGS“ (Portugalsko,  
Taliansko, Grécko, Španielsko), ktoré sa vyznačujú vysokým verejným deficitom a dlhom v kombinácii so slabým  
ekonomickým výhľadom. Ďalším rizikom je vývoj cien komodít na svetových trhoch plynúci z aktuálnych  
politických konfliktov v arabskom svete. Existuje aj hrozba prasknutia bubliny v ázijských ekonomikách, čo by  
malo negatívne dôsledky na oţivenie v Nemecku a následne aj na Slovensku. Z domácich rizík hrozia vyšší  
dopad konsolidácie na rast HDP a vyšší rast cien.  
20  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
II.4. Cyklický vývoj ekonomiky  
Hospodárske oţivenie má za následok aj postupné zrýchľovanie rastu potenciálneho produktu, ktorý bol v roku  
2010 na historickom minime. K tomu prispela predovšetkým rovnováţna zamestnanosť, ktorá v tomto roku  
dokonca klesla, odzrkadľujúc nárast NAIRU a prítomnosť hysteréznych efektov. Kríza však mala negatívny vplyv  
aj na ostatné produkčné faktory. Rast zásoby kapitálu dosiahol v roku 2010 minimum pre spomalenie nových  
investícií, zatiaľ čo rast produktivity sa začal pomaly zotavovať po prepade z roku 2009. Počnúc rokom 2011 by  
mali všetky faktory rastu potenciálneho produktu aj napriek konsolidácii opäť začať rásť. Rast produktivity  
a zásoby kapitálu by mali postupne zrýchľovať, kým rast rovnováţnej zamestnanosti sa po roku 2012 spomalí  
v dôsledku demografického vývoja.  
GRAF 15 – Príspevky výrobných faktorov k rastu  
TAB 4 – Príspevky výrobných faktorov k rastu  
potenciálneho produktu (p. b.)  
potenciálneho produktu  
7,0  
Pot. HDP  
(rast, %)  
Zásoba  
kapitálu  
Rovnováţ.  
zamestnan.  
celková produktivitafaktorov  
TFP*  
6,0  
zásoba kapitálu  
5,0  
2006  
2007  
2008  
2009  
2010  
2011F  
2012F  
2013F  
2014F  
8,2  
7,4  
4,9  
2,0  
1,2  
3,1  
4,3  
4,1  
3,9  
5,0  
4,5  
2,0  
0,8  
1,2  
2,0  
2,5  
2,5  
2,5  
1,9  
2,1  
2,2  
1,1  
0,6  
0,9  
1,1  
1,1  
1,1  
1,4  
0,8  
0,7  
0,0  
-0,6  
0,2  
0,7  
0,5  
0,3  
zamestnanosť  
4,0  
3,0  
2,0  
1,0  
0,0  
-1,0  
2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014  
Zdroj: MF SR  
* celková produktivita výrobných faktorov  
V roku 2010 reálny HDP opäť rástol a vysoko prekročil rast potenciálneho produktu, a podobný vývoj sa očakáva  
v tomto roku. To povedie k čiastočnému uzavretiu negatívnej produkčnej medzery z -4,8 % potenciálneho HDP  
v roku 2009 na -1,8 % v roku 2011. Očakáva sa, ţe reálny HDP bude vo všetkých rokoch prognózy rásť  
rýchlejšie ako potenciálny produkt, čo bude znamenať postupné uzatváranie produkčnej medzery. Tá sa však  
opätovne uzavrie aţ v roku 2014.  
GRAF 16 – Vývoj produkčnej medzery (%  
TAB 5 – Vývoj produkčnej medzery  
potenciálneho HDP)  
3,0  
HDP*)  
(reálny rast,  
Produkčná medzera  
Potenciálny  
2,0  
1,0  
HDP (rast, %)  
(% pot. HDP)  
%)  
0,0  
2006  
2007  
2008  
2009  
2010  
2011F  
2012F  
2013F  
2014F  
8,5  
10,5  
5,8  
-4,8  
4,0  
3,4  
4,8  
4,8  
4,8  
8,2  
7,4  
4,9  
2,0  
1,2  
3,1  
4,3  
4,1  
3,9  
-1,7  
1,1  
2,0  
-4,8  
-2,1  
-1,8  
-1,3  
-0,6  
0,3  
-1,0  
-2,0  
-3,0  
-4,0  
-5,0  
-6,0  
*) Produkčná medzera sa počíta vzhľadom na HDP očistený od vplyvu predzásobenia cigaretami a iné jednorazové efekty.  
Zdroj: MF SR  
21  
 
 
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
II.5. Porovnanie prognóz MF SR s prognózami ostatných inštitúcií  
Nasledujúca tabuľka porovnáva prognózy vybraných makroekonomických indikátorov pre slovenskú ekonomiku  
v rámci vybraných domácich a zahraničných inštitúcií. V prípade prognóz HDP patrí odhad MF SR v rokoch  
2011-2012 k optimistickejším. Hlavným dôvodom je najmä pozitívnejší pohľad na vývoj v externom prostredí,  
ktorý priaznivo ovplyvní investície a exportnú výkonnosť ekonomiky SR. MF SR pri aktualizácii svojich prognóz  
pracovalo s najnovšími pozitívnymi údajmi o konjunkturálnych prieskumoch v Nemecku a zlepšení predpokladov  
o raste svetovej ekonomiky na základe prognózy MMF z januára 2011.  
TAB 6 - Porovnanie prognóz MF SR a ostatných inštitúcií  
Rok  
Rok  
Rok  
2010  
2011  
2012  
Reálny rast HDP (%)  
MF SR  
NBS  
4,0  
3,4  
3,0  
3,0  
3.5  
4.3  
4,8  
4,0  
3.9  
4.4  
-
4,2  
EK  
4,1  
OECD  
MMF  
4,1  
4,1  
HICP (%)  
MF SR  
NBS  
0,7  
3,4  
3,9  
3,2  
3,4  
1,9  
3,0  
2,6  
2,8  
2,9  
-
0,7  
EK  
0,7  
OECD  
MMF  
0,8  
0,7  
Beţný účet (% HDP)  
MF SR  
NBS  
-3,8  
-3,1  
-2,9  
-3,1  
-1,4  
-2,2  
-1,3  
-1,9  
-0,9  
-2,6  
-1,7  
-0,4  
-1,7  
-0,3  
-
EK  
OECD  
MMF  
Zdroj: MF SR (február 2011), NBS(december 2010), EK (november 2010), OECD  
(november 2010) a MMF (október 2010)  
22  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
III.  
POZÍCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ  
Po vstupe do eurozóny sa rozpočtová politika stala spolu so štrukturálnymi politikami hlavným nástrojom na  
ovplyvňovanie vývoja reálnej ekonomiky v prípade vzniku vnútorných alebo vonkajších šokov. Dôleţité  
postavenie rozpočtovej politiky potvrdila globálna hospodárska kríza, na ktorej dôsledky bolo potrebné pruţne  
a cielene reagovať. Vláda v súlade s odporúčaniami Rady EÚ ponechala v roku 2009 voľne pôsobiť automatické  
stabilizátory, ktoré boli doplnené časovo ohraničenými opatreniami na podporu ekonomického rastu. Vláda si je  
vedomá, ţe súčasná fiškálna pozícia nie je dlhodobo udrţateľná a je potrebné pristúpiť ku konsolidácii verejných  
financií. Pokračujúce zlepšovanie fiškálnej pozície je totiţ základným predpokladom pre stabilizáciu a následné  
zníţenie dlhu verejnej správy, ktoré je nevyhnutné pre zabezpečenie dlhodobej udrţateľnosti verejných financií.  
Súčasná stratégia vychádza z potreby stabilizovať hospodárenie verejných financií plošnými opatreniami  
s okamţitým účinkom, najmä v rokoch 2011 a 2012. Zároveň sa uţ niektoré štrukturálne opatrenia realizujú a  
prebieha príprava ďalších opatrení v oblasti zvyšovania flexibility trhov a potenciálneho rastu ekonomiky, ktoré by  
mali prostredníctvom vyššieho ekonomického rastu trvale pozitívne prispievať k zlepšeniu hospodárenia  
verejných financií. Z dlhodobého hľadiska zohrávajú kľúčovú úlohu opatrenia, ktoré vytvárajú podmienky pre  
zodpovednú hospodársku politiku voči budúcim generáciám, pričom ide najmä o zmeny v oblasti dôchodkového  
systému zdravotníctva a reformy rozpočtového rámca.  
III.1. Ciele a stratégia politiky  
Stratégia rozpočtovej politiky je rámcovaná základným cieľom, ktorým je zabezpečenie dlhodobo udrţateľných  
verejných financií, predovšetkým v kontexte starnutia populácie. V strednodobom horizonte má vláda SR  
základný cieľ, ktorým je pri základnom ekonomickom scenári prezentovanom v tomto programe, zníţiť  
deficit verejnej správy na úroveň 2,9 % HDP do roku 2013 a splniť tak poţiadavky vyplývajúce z procedúry  
nadmerného deficitu. Pre zabezpečenie dlhodobej udrţateľnosti verejných financií je však potrebné pokračovať  
v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013 tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému  
rozpočtovému cieľu v podobe pribliţne vyrovnaného hospodárenia.  
Zníţenie deficitu verejnej správy na úroveň 2,9 % HDP do roku 2013 si vyţiada konsolidačné úsilie v celkovej  
výške 5,0 % HDP počas obdobia rokov 2011 aţ 2013, pričom sa konsolidácia sústredí najmä do prvého roku.  
Napriek tomu, ţe ide o veľmi ambiciózny cieľ vyvolaný výrazne zhoršenou fiškálnou pozíciou v rokoch 2009 a  
2010, jeho naplnenie nie je ani z hľadiska historickej skúsenosti Slovenska nereálne. Slovensko má za sebou  
jednu úspešnú konsolidačnú epizódu v rokoch 2002 aţ 2006, ktorá je bliţšie popísaná v boxe č. 2. Náročnosť  
súčasnej konsolidácie však zvyšuje skutočnosť, ţe v porovnaní s uvedeným obdobím je externé prostredie  
poznačené krízou.  
V dôsledku razantnej konsolidácie verejných financií a negatívnej produkčnej medzery, ktorá sa však bude  
postupne uzatvárať, bude vplyv rozpočtovej politiky vlády v tomto období reštriktívny a procyklický. Kým v roku  
2011 bude tlmený vyšším čerpaním prostriedkov z fondov EÚ, v ďalších rokoch to nebude platiť, keďţe dôjde k  
spomaleniu čerpania týchto prostriedkov v nadväznosti na postupné vyčerpanie disponibilných prostriedkov za  
programové obdobie 2007 aţ 2013. Reštriktívny fiškálny impulz dosiahne v tomto období hodnotu  
v priemere 1,8 % HDP ročne.  
23  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
TAB 7 – Vývoj salda a hrubého dlhu VS v rokoch 2009 aţ 2014 (ESA95, % HDP)  
2009  
-8,0  
-1,4  
0,0  
2010  
-7,9  
-0,6  
-0,3  
-7,0  
-1,2  
-1,3  
-4,4  
-0,6  
41,0  
2011R  
-4,9  
-0,5  
0,1  
2012V  
-3,8  
-0,4  
0,2  
2013V  
-2,9  
-0,2  
0,1  
2014V  
-2,8  
1. Čisté pôţičky poskytnuté / prijaté  
2. Cyklická zloţka  
0,1  
3. Jednorazové efekty  
0,0  
4. Cyklicky upr. saldo bez jednorazových efektov (MTO) (1-2-3)  
5. Vplyv zavedenia 2. piliera dôchodkového systému  
6. Platené úroky  
-6,5  
-1,3  
-1,4  
-3,8  
-4,3  
35,4  
-4,5  
-1,2  
-1,8  
-1,4  
3,0  
-3,6  
-1,2  
-1,8  
-0,5  
0,9  
-2,8  
-1,2  
-2,2  
0,6  
-2,9  
-1,2  
-2,2  
7. Upravené primárne saldo (4-5-6)  
Konsolidačné úsilie (medziročná zmena upr. primárneho salda)*  
Hrubý dlh verejnej správy  
0,5  
1,1  
0,0  
44,1  
45,3  
45,3  
45,2  
Pozn.: * (+) reštrikcia, (-) expanzia  
Zdroj: MF SR  
R - schválený rozpočet, V - východiská rozpočtu  
BOX 2 – Konsolidačná stratégia v rokoch 2002 aţ 2006  
Slovensko uţ má za sebou jednu úspešnú konsolidačnú epizódu v rokoch 2002 – 2006. Jej výsledkom bolo prudké zníţenie  
deficitu z vyše 8 % HDP pod 3 % HDP bez toho, aby sa prejavili negatívne následky úsporných opatrení na hospodárskom  
raste. Hlavné nekeynesiánske efekty plynuli predovšetkým zo zvýšenej kredibility Slovenska v očiach zahraničných  
investorov ako aj z odstránenia mnohých neefektívnych spôsobov vynakladania verejných zdrojov. Navyše, externé  
prostredie a menová politika spôsobili stimulujúco na agregátny dopyt.  
Pozitívne efekty bolo moţné dosiahnuť najmä vďaka komplexnej konsolidačnej stratégie („3S“), ktorá v sebe zahŕňala:  
Stabilizačnú fázu: tvrdé rozpočtové ohraničenia vo verejnom sektore a významné reálne zníţenie spotreby štátu, ale najmä  
sociálnych transferov. Komplexnosť konsolidačného balíka a rozhodnosť vlády vtedy ocenili aj finančné trhy, čo viedlo  
k rozsiahlym úsporám v úrokových nákladoch štátneho dlhu. Úsporné opatrenia v štátnych podnikoch a v zdravotníctve  
obmedzili tvorbu nových dlhov.  
Štrukturálne reformy: V rokoch 2003 aţ 2005 Slovensko zaviedlo mnohé štrukturálne reformy, ktoré vyvolali ohlas aj  
v zahraničí. Asi najznámejšou je daňová reforma, v rámci ktorej sa zaviedla rovná daň z príjmov na úrovni 19 %  
a zjednotenie sadzieb DPH taktieţ vo výške 19 %. Okrem toho, Svetová banka označila Slovensko za top reformátora  
v oblasti podnikateľského prostredia za rok 2004. Z ďalších štrukturálnych zmien boli dôleţité nová sociálna politika, fiškálna  
decentralizácia a nová schéma financovania regionálneho školstva.  
Udrţateľnosť: V rámci reformy riadenia verejných financií sa významne zmenil rámec fungovania fiškálnej politiky. Zaviedli  
sa viacročné a programové rozpočtovanie. Analytické kapacity ministerstva financií sa posilnili a z tvorby  
makroekonomických a daňových prognóz sa zavedením dvoch poradných výborov odstránil politický vplyv. Dôleţitou  
súčasťou reformy bolo spustenie Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Zo systémov citlivých na  
starnutie populácie sa zreformovali dôchodky (výrazné zvýšenie veku odchodu do dôchodku a spustenie kapitalizačného  
piliera) a v zdravotníctve sa podarilo eliminovať tvorbu nových dlhov stiahnutím viac súkromných zdrojov do systému.  
Pohľad na výsledky medzi rokmi 2002 aţ 2006 prezradí, ţe celá konsolidácia prebehla na výdavkovej strane. Navyše  
potrebu zniţovať výdavky ešte umocnilo zníţenie daňového zaťaţenia.  
Zmena štrukturálneho deficitu bez jednorazových efektov  
Zmena 2002–2006 (bez jednorazových efektov)  
Daňové príjmy (pokles ide proti konsolidácii)  
Úrokové náklady  
Sociálne dávky  
+0,9  
-2,1  
-1,0  
-0,3  
-0,4  
-0,2  
-0,9  
-0,5  
-0,4  
-0,4  
-5,3  
Dôchodky  
Dávky v práceneschopnosti  
Dávky v nezamestnanosti  
Mzdy  
Reforma štátnych podnikov  
Stabilizácia zdravotníctva  
Iné  
CELKOM  
24  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Ako vidno v grafe, napriek významnému poklesu štrukturálneho deficitu, hospodársky rast postupne akceleroval v období  
konsolidácie. Bohuţiaľ v súčasnosti nie je moţné očakávať podobné pozitívne efekty, nakoľko externé prostredie je  
poznačené finančnou krízou (mierne niţší rast ekonomík EÚ a menšie zdroje na priame zahraničné investície) a menová  
politika pravdepodobne nebude expanzívna v období konsolidácie. Nemoţno počítať ani s podobným poklesom rizikovej  
priráţky ako v rokoch 2002 aţ 2006. Komplexná stratégia konsolidácie však môţe negatívne efekty úsporných opatrení  
významne tlmiť.  
Deficit VS a hospodársky rast  
Bribor 6M (2002-2006)  
12  
10  
8
9,00  
8,00  
7,00  
6,00  
5,00  
4,00  
3,00  
2,00  
1,00  
0,00  
6
4
2
0
-2  
-4  
deficitverejných financií  
rast HDP  
02-I-01  
02-I-02  
02-I-03  
02-I-04  
02-I-05  
02-I-06  
-6  
Zdroj: ŠÚSR  
Zdroj: NBS, Eurostat  
Hlavné rozpočtové ciele v strednodobom horizonte reagujú na hospodárenie verejných financií v rokoch 2009  
a 2010. V roku 2010 sa nepodarilo naplniť rozpočtovaný cieľ vo výške deficitu 5,5 % HDP. Podľa aprílovej  
notifikácie deficitu a dlhu Eurostatu7 skutočnosť dosiahla úroveň 7,9 % HDP, čo znamená o 2,4 p. b. vyšší deficit,  
ako bol schválený rozpočet na rok 2010. Zvýšenie deficitu odráţa vplyv troch faktorov. Prvým je vplyv globálnej  
hospodárskej krízy a následná trvalá strata časti potenciálneho produktu s negatívnym vplyvom na vývoj  
daňových príjmov a saldo verejnej správy. Druhým vplyvom je štruktúra ekonomického rastu, kedy došlo  
k zlepšeniu tých zloţiek rastu (export), ktoré sú menej daňovo intenzívne. Naopak, vývoj na trhu práce a spotreba  
domácností, od ktorých závisí výnos väčšiny daňových príjmov verejnej správy, sa vyvíjali podstatne horšie, ako  
boli očakávania. Tretím faktorom bolo podcenenie rizík a optimistické rozpočtovanie bez adekvátnych opatrení  
v prípade samospráv, ţelezničných spoločností a nemocníc. Celkový dlh verejnej správy dosiahol úroveň 41 %  
HDP, čo je nárast takmer o polovicu za posledné dva roky.  
Vysoký deficit verejnej správy v roku 2010 a prudký nárast dlhu si vyţiadal rýchlu reakciu zo strany novej vlády,  
ktorá pripravila súbor konsolidačných opatrení pre rok 2011. Celková výška opatrení dosiahla úroveň 2,5 % HDP,  
čo znamenalo zníţenie deficitu oproti scenáru bez zmeny politík (7,4 % HDP) na úroveň 4,9 % HDP.  
V prípade, ţe by vláda neprijala v nasledujúcich rokoch ţiadne dodatočné opatrenia a na saldo verejných financií  
by mal vplyv len makroekonomický vývoj (síce vyšší rast, ale zaloţený hlavne na vývoze), deficit verejnej správy  
by dosiahol v rokoch 2012 a 2013 rovnakú úroveň ako v roku 2011. Nezmenená úroveň deficitu súvisí aj  
s nárastom úrokových nákladov dlhu v dôsledku vyššej potreby prefinancovania deficitu a vyššej rizikovej  
priráţky v porovnaní so situáciou, ak by sa podarilo naplniť rozpočtové ciele. V roku 2014, najmä vplyvom  
zrýchľujúceho sa ekonomického rastu, by deficit dosiahol úroveň 4,6 % HDP a celkový dlh verejnej správy by  
narástol aţ k úrovni 50 % HDP. Primárny deficit by sa za predpokladu nezmenených politík postupne zlepšil  
z hodnoty 3,1 % HDP v roku 2011 na 2,2 % HDP v roku 2014.  
Potrebu konsolidačných opatrení zobrazuje niţšie uvedená tabuľka. Na rok 2012 je potrebné pre dosiahnutie  
stanoveného cieľa vo výške deficitu verejnej správy na úrovni 3,8 % HDP uskutočniť opatrenia s celkovým  
vplyvom 1,0 % HDP. V roku 2013 narastie potreba aţ na 1,9 % HDP, čo znamená dodatočný vplyv oproti roku  
2012 vo výške 0,9 % HDP. Prijatím trvalých opatrení pre rok 2013 sa automaticky zabezpečí aj splnenie  
7 Výsledky notifikácie deficitu a dlhu Eurostat zverejnil dňa 26. apríla 2011.  
25  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
stanoveného cieľa pre rok 2014. Cieľom vlády je pripraviť taký súbor opatrení s účinnosťou od roku 2012, ktoré  
by zabezpečili splnenie cieľov aj pre roky 2013 a 2014 bez potreby ďalších legislatívnych zásahov.  
TAB 8 – Potreba fiškálnych opatrení oproti scenáru bez zmien politík (ESA95, % HDP)  
2012  
-3,0  
-2,2  
-2,0  
0,3  
203  
1,0  
-
2013  
-2,6  
-1,6  
-0,7  
0,8  
2014  
-2,2  
1. Primárne saldo VS – scenár bez zmien v politikách  
2. Primárne saldo VS – východiská RVS 2012–2014  
3. Primárne saldo VS – cieľ  
-0,8  
-0,6  
Rozdiel (3-2)  
0,2  
Rozdiel (v mil. eur)  
673  
1,9  
166  
Rozdiel (3-1)  
1,6  
- medziročná zmena (potreba dodatočných opatrení)  
Rozdiel (v mil. eur)  
0,9  
-0,3  
775  
-
1 545  
770  
1 411  
-134  
- medziročná zmena (potreba dodatočných opatrení)  
Zdroj: MF SR  
Podstatná časť z potrebných opatrení je uţ zapracovaná v návrhu Východísk rozpočtu verejnej správy na roky  
2012 – 2014. Zapracované opatrenia sú najmä zmrazenie výdavkov na platy (s výnimkou pedagogických  
zamestnancov), pokles prevádzkových nákladov o 5 % a zníţenie ostatných základných výdavkov na chod štátu.  
Zatiaľ neschválené opatrenia budú potrebné vo výške 0,3 % HDP v roku 2012 a dodatočných 0,6 % HDP v roku  
2013.  
Východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 obsahujú nad rámec uţ zapracovaných opatrení aj  
návrh ďalších opatrení. Ich celková suma dosahuje úroveň 0,7 % HDP a prevyšuje sumu potrebných opatrení na  
splnenie rozpočtových cieľov v rokoch 2012 a 2014. Zároveň je potrebné dodať, ţe niektoré opatrenia ešte  
nemajú vyčíslený vplyv na saldo verejnej správy, pričom tieto budú známe v neskoršom období. Opatrenia budú  
v období prípravy rozpočtu verejnej správy predmetom diskusie, čo umoţní vláde SR vybrať najvhodnejšie  
z hľadiska splnenia rozpočtových cieľov a jej priorít. Z pohľadu vplyvu na ekonomický rast je dôleţité, ţe viac ako  
50 % konsolidácie do roku 2013 prebehne na strane výdavkov.  
Naplnenie rozpočtovaných cieľov je základným predpokladom pre stabilizáciu dlhu verejnej správy ako podiel na  
HDP. Hrubý dlh verejnej správy vzrastie z úrovne 41,0 % HDP na konci roku 2010 na úroveň 45,3 % HDP ku  
koncu roka 2012, pričom do konca prognózovaného obdobia dôjde k jeho miernemu poklesu blízko úrovne 45 %  
HDP. Napriek tomu, ţe počas celého obdobia bude dlh verejnej správy výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty  
stanoveného paktom, z pohľadu dlhodobej udrţateľnosti verejných financií a dôvery investorov je nutné vytvoriť  
podmienky pre jeho pokles v ďalších rokoch.  
Dlhodobá udrţateľnosť verejných financií je základným cieľom hospodárskej politiky na Slovensku. Zodpovedná  
rozpočtová politika by mala zabezpečiť, aby aktuálne politiky neprenášali nadmerné bremeno na budúce  
generácie. Z uvedeného dôvodu pripravuje vláda opatrenia v nasledujúcich kľúčových oblastiach:  
Reforma daňovo-odvodového systému – efektívny výber daní a poistného na zdravotné a sociálne  
poistenie zniţuje deformáciu ekonomických rozhodnutí, zmenšuje motivácie na obchádzanie daňových  
povinností a zniţuje náklady občanov a firiem na splnenie daňovo-odvodových povinností. Taktieţ  
zabezpečuje adekvátne príjmy pre verejné financie a dokáţe prispieť k vyššej konkurenčnej výhode  
malej a otvorenej ekonomiky v medzinárodnej súťaţi. Najväčšími nedostatkami výberu daní a poistného  
na zdravotné a sociálne poistenie na Slovensku je najmä administratívna náročnosť vyplývajúca  
z rôznych základní pre dane a poistné odvody a nedostatočný boj proti daňovým únikom. Cieľom  
reformy je zjednodušenie odvodového systému s cieľom zefektívniť systém prostredníctvom jednotného  
výberu daní, cla a poistných odvodov a spoločného daňovo-odvodového zúčtovania. Reforma sa  
pripravuje s mierne negatívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy s tým, ţe za predpokladu plnenia  
26  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
stanovených rozpočtových cieľov sa predpokladá postupné zniţovanie odvodového zaťaţenia (viac  
v časti VI.2)  
Dôchodková reforma – dlhodobá udrţateľnosť verejných financií predstavuje v kontexte starnutia  
populácie základný cieľ rozpočtovej politiky Slovenska. Vláda Slovenskej republiky vníma tento problém  
komplexne, a preto prichádza so zmenami tak v priebeţnom dôchodkovom pilieri, ako aj  
v dôchodkovom sporení. Treťou oblasťou reformy sú špeciálne dôchodkové systémy, ktoré sa týkajú  
predovšetkým ozbrojených zloţiek. Všetky vyššie uvedené opatrenia by mali postupne stabilizovať  
dôchodkové systémy na Slovensku a pripraviť tak verejné financie na hladší prechod obdobím  
výrazných demografických zmien (viac v časti VI.2).  
Zvýšenie efektívnosti fungovania štátnych podnikov – zvyšovanie efektívnosti podnikov  
s majetkovou účasťou štátu prostredníctvom vykonania úsporných opatrení s cieľom zamedzenia tvorby  
dlhu a dlhodobého prenájmu podniku strategickému investorovi alebo odpredaja majetkového podielu  
štátu. Ide najmä o ţelezničné spoločnosti, Letisko M. R. Štefánika Bratislava, a. s., teplárenské  
spoločnosti, Slovak Telekom a spoločností SAD (autobusová doprava). Cieľom je zníţiť riziko moţného  
financovania záväzkov z rozpočtu verejnej správy (viac v časti VI.2).  
Reforma rozpočtového rámca – napriek tomu, ţe hospodársky rast v predkrízovom období dosiahol  
vysoké hodnoty, viaceré štáty nevyuţili dobré časy na konsolidáciu verejných financií, čoho dôsledkom  
boli vysoké deficity a prudký nárast dlhu. Aby sa to v budúcnosti neopakovalo a aby sa krajiny  
dostatočne včas pripravili na náklady spojené so starnutím populácie, Európska komisia pripravila šesť  
legislatívnych návrhov, ktoré sa okrem rozpočtovej politiky dotýkajú aj makroekonomických nerovnováh.  
V oblasti rozpočtovej politiky ide najmä o návrhy zmeny v Pakte stability a rastu a tieţ posilnenie  
národných rozpočtových rámcov prostredníctvom definovania minimálnych poţiadaviek na tieto rámce.  
Pripravovaná reforma rozpočtového rámca na Slovensku reflektuje podstatu týchto zmien a je preto plne  
kompatibilná s iniciatívou Európskej komisie (viac v časti VII).  
Program stability je zaloţený na makroekonomických a daňových prognózach z februára 2011.  
Makroekonomický scenár ako i prognózované daňové príjmy podliehajú kontrole zo strany odbornej verejnosti  
prostredníctvom výborov, ktorých členmi sú domáci experti z verejného i súkromného sektora.  
III.2. Vývoj salda verejnej správy v roku 2010 a vplyv na rozpočet v roku 2011  
Základným predpokladom pre stanovenie adekvátnych a realistických cieľov v rozpočte verejnej správy je  
posúdenie aktuálnej situácie vo verejných financiách. Táto kapitola preto obsahuje základné informácie o vývoji  
salda verejnej správy v roku 2010 spolu s vplyvom na rozpočet verejnej správy v roku 2011. Okrem toho sú tu  
popísané aj opatrenia, ktoré sa prijali v priebehu roku 2010 so zámerom naplniť konsolidačný cieľ v roku 2011  
a vytvoriť podmienky na ďalšie pokračovanie v konsolidácii. Na záver sú poskytnuté aktuálne informácie o vývoji  
v roku 2011.  
III.2.1. Saldo verejnej správy v roku 2010  
Hlavný rozpočtový cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2010 aţ 2012  
v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5 % HDP. Na základe notifikácie deficitu a dlhu Eurostatu  
zverejnenej dňa 26. apríla 2011 dosiahol deficit verejnej správy výšku 7,9 % HDP, čo predstavuje zhoršenie o 2,4  
p. b.  
V nominálnom vyjadrení sa deficit verejnej správy zhoršil v porovnaní s rozpočtom o 1 501,3 mil. eur. Na strane  
príjmov boli identifikované faktory, ktoré prispeli k zhoršeniu celkovou sumou 645,6 mil. eur (1,0 % HDP) a na  
strane výdavkov to boli faktory zhoršujúce deficit v celkovej výške 612,1 mil. eur (0,9 % HDP). Zvyšných 243,6  
27  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
mil. eur (0,4 % HDP) moţno pripísať hospodáreniu ostatných subjektov verejnej správy okrem štátneho rozpočtu  
a obcí.  
TAB 9 – Saldo verejnej správy za rok 2010 (ESA 95)  
mil. eur  
-3 705,8  
-645,6  
-637,2  
-460,4  
-116,5  
-66,0  
% HDP  
-5,5  
Saldo VS po schválení jednotlivých rozpočtov  
Zmeny na strane príjmov:  
-1,0  
Daňové príjmy verejnej správy  
z toho: štátny rozpočet  
-1,0  
-0,7  
z toho: obce  
-0,2  
Nerealizovanie odpredaja emisných kvót  
Príjmy z dividend  
-0,1  
57,6  
0,1  
Zmeny na strane výdavkov:  
Vykrytie rizík štátneho rozpočtu  
- výdavky spojené s povodňami  
- zaevidovanie záväzkov štátu voči ţelezničným spoločnostiam a nemocniciam  
- ostatné výdavky  
-612,1  
-566,5  
-112,6  
-223,3  
-230,6  
-449,3  
-282,7  
-166,6  
403,7  
-0,9  
-0,9  
-0,2  
-0,3  
-0,3  
Obce  
-0,7  
- deficit v roku 2009  
-0,4  
- dodatočné výdavky v roku 2010  
Úrokové náklady dlhu verejnej správy  
Ostatné  
-0,3  
0,6  
-243,6  
-5 207,1  
-0,4  
Saldo VS  
-7,9  
z toho: zmena salda vplyvom aktualizácie odhadu HDP  
Pozn.: (+) indikuje zlepšenie a (-) zhoršenie salda verejnej správy v metodike ESA 95  
-0,2  
Zdroj: MF SR  
Na strane príjmov mal najvýraznejší negatívny príspevok výpadok daňových príjmov v celkovej výške 637,2  
mil. eur (1,0 % HDP). Najvyšší pokles zaznamenali príjmy z nepriamych daní, pričom výnos dane z pridanej  
hodnoty klesol o 399 mil. eur (0,6 % HDP) a výnos spotrebných daní klesol o 65 mil. eur (0,1 % HDP). Dôvodom  
takéhoto vývoja, napriek vyššiemu ekonomickému rastu v porovnaní s predpokladmi pri zostavovaní rozpočtu, je  
najmä jeho štruktúra. Rast ekonomiky bol v roku 2010 ťahaný rastom vývozu, pričom nepriaznivý vývoj na trhu  
práce pretrvával v priebehu celého roku, čo malo negatívny vplyv na spotrebu domácností. Výnos spotrebných  
daní však bol negatívne ovplyvnený aj legislatívnou zmenou v podobe zníţenia spotrebnej dane z minerálnych  
olejov v priebehu roku 2010 s vplyvom vo výške 73 mil. eur (0,1 % HDP). V prípade priamych daní došlo  
k poklesu výnosu z dane z príjmov fyzických osôb o 101 mil. eur (0,2 % HDP) a dane z príjmov právnických osôb  
o 51 mil. eur (0,1 % HDP) v porovnaní s rozpočtom. Pokles výnosu dane z príjmov právnických osôb súvisí  
najmä s výrazne niţším skutočným výnosom tejto dane za rok 2009 v porovnaní s predpokladom pri zostavovaní  
rozpočtu na rok 2010.  
Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce stranu príjmov patrí nerealizovanie odpredaja emisných kvót vo výške 66,0  
mil. eur (0,1 % HDP) a vyššie dividendy zo spoločností s majetkovou účasťou štátu o 57,6 mil. eur (0,1 %  
HDP) v porovnaní rozpočtom.  
Na strane výdavkov verejnej správy pôsobili štyri protichodné faktory. Na jednej strane negatívom bola potreba  
vykrytia nerozpočtovaných rizík štátneho rozpočtu v celkovej výške 566,5 mil. eur (0,9 % HDP),  
nerozpočtovanie realistickej bilancie pre obce (schodok v roku 2009 na úrovni 282,7 mil. eur, resp. 0,4 %  
HDP) a vplyv hospodárenia obcí nad rámec ich výpadku daňových príjmov a schodku z predchádzajúceho roka  
vo výške 166,6 mil. eur (0,3 % HDP). Na druhej strane pozitívom boli dosiahnuté úspory úrokových nákladov  
dlhu verejnej správy vo výške 403,7 mil. eur (0,6 % HDP).  
28  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Nerozpočtované riziká štátneho rozpočtu, ktoré bolo potrebné v priebehu roku 2010 vykryť, moţno rozdeliť do  
troch skupín. Prvou skupinou sú výdavky, ktoré vyplynuli z ťaţko predvídateľných skutočností, akou boli povodne.  
Na krytie výdavkov súvisiacich s povodňami sa zo štátneho rozpočtu uhradilo 112,6 mil. eur (0,2 % HDP). Druhou  
skupinou bolo zaevidovanie záväzkov štátu voči ţelezničným spoločnostiam ŢSR, a. s. a ŢSSK, a. s. vo výške  
144 mil. eur (0,2 % HDP) a nemocniciam vo výške 79,3 mil. eur (0,1 % HDP) v dôsledku ich stratového  
hospodárenia. Nedostatočné opatrenia v minulosti viedli v týchto podnikoch k stratovému hospodáreniu, ktoré  
musí vláda v súčasnosti financovať. Treťou skupinou boli nasledovné ostatné nerozpočtované výdavky:  
vyrovnanie súvisiace so zánikom koncesných zmlúv PPP projektov na výstavbu diaľnice D1 vo výške  
94,0 mil. eur (0,1 % HDP),  
finančné zúčtovanie odvodov za poistencov štátu do zdravotných poisťovní vo výške 55,0 mil. eur (0,1  
% HDP),  
pokrytie sociálnych dávok a výdavkov na aktívnu politiku trhu práce vo výške 51,3 mil. eur (0,1 % HDP),  
vykrytie neuhradených faktúr po lehote splatnosti vo výške 30,3 mil. eur (0,05 % HDP).  
V prípade obcí rozpočet verejnej správy na roky 2010 aţ 2012 predpokladal v roku 2010 vyrovnané  
hospodárenie, pričom nevzal do úvahy riziká vyplývajúce zo skutočného výsledku hospodárenia v roku 2009  
(schodok vo výške 282,7 mil. eur) a konania volieb na úrovni samosprávy. Zároveň v dôsledku nepriaznivého  
makroekonomického vývoja došlo aj k výpadku ich daňových príjmov vo výške 116,5 mil. eur (0,2 % HDP)  
v porovnaní s rozpočtom. Po odrátaní vplyvu výpadku daňových príjmov obcí, ktorý moţno povaţovať za  
objektívny faktor a predpokladu prenesenia negatívneho hospodárenia z roku 2009 do roku 2010 (z hľadiska  
konzervatívneho prístupu k rozpočtovaniu sa pri zohľadnení konania volieb malo na rok 2010 uvaţovať s  
minimálne rovnako nepriaznivým hospodárením ako v roku 2009), rozpočtová politika obcí v roku 2010  
prispela k deficitu verejnej správy sumou 166,6 mil. eur (0,3 % HDP).  
Notifikovaný deficit verejnej správy za rok 2010 neindikuje ţiadnu potrebu revízie rozpočtového cieľa na  
rok 2011, keďţe pri zostavovaní rozpočtu na rok 2011 sa predpokladala takmer rovnaká výška deficitu  
(7,8 % HDP) v roku 2010.  
III.2.2. Rozpočet verejnej správy na rok 2011 a prvý balík rozpočtových opatrení  
Rozpočet verejnej správy na rok 2011 predpokladá deficit verejnej správy na úrovni 4,9 % HDP. Východiskom  
pre stanovenie tohto cieľa bol odhadovaný deficit verejnej správy vo výške 7,8 % HDP v roku 2010 a potreba  
ambicióznej konsolidácie smerom k odstráneniu nadmerného deficitu do roku 2013.  
Pri stanovení veľkosti konsolidačného balíčka a rozpočtového cieľa na rok 2011 sa vychádzalo z predpokladu  
nezmenených politík, čo by v roku 2011 vyústilo do deficitu verejnej správy vo výške 7,4 % HDP. Rozdiel medzi  
úrovňou 7,4 % HDP a cieľovou hodnotou vo výške 4,9 % HDP predstavuje 2,5 % HDP, čo vymedzilo rozsah  
opatrení, tzv. prvý balíček rozpočtových opatrení, potrebných na splnenie rozpočtového cieľa.  
Pri návrhu konkrétnych opatrení sa vychádzalo z princípu, ţe väčšina opatrení by mala byť zameraná na  
výdavkovú stránku verejných financií. Potvrdzuje to aj konečná podoba balíčka, keď sa odhaduje, ţe pribliţne  
55 % celkového zlepšenia deficitu sa bude realizovať v podobe zníţenia výdavkov.  
TAB 10 – Prvý balík konsolidačných opatrení – rok 2011 (vybrané opatrenia, oproti odhadu na rok 2010, ESA95)  
mil. eur  
956  
% HDP  
1,4  
Výdavky verejnej správy  
- mzdy vo verejnej správe  
154  
0,2  
- výdavky na tovary a sluţby  
150  
0,2  
- beţné dotácie (STV, TASR, poľnohospodárstvo, bývanie)  
- investičné dotácie  
143  
0,2  
76  
0,1  
- kapitálové výdavky s nízkou efektivitou (futbalový štadión, hrad, štátne rezervy, iné ministerstvá)  
80  
0,1  
29  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
- zníţenie transferov miestnej samospráve  
- úspory v sektore zdravotníctva  
90  
85  
0,1  
0,1  
- štátne fondy (Národný jadrový fond, Environmentálny fond)  
- korekcie k fondom EÚ  
50  
0,1  
38  
0,1  
- zníţenie transferu Národnej diaľničnej spoločnosti z titulu zvýšenia cien diaľničných nálepiek  
- ostatné výdavky  
14  
0,0  
78  
0,1  
Príjmy verejnej správy  
767  
232  
185  
120  
45  
1,1  
- rozširovanie daňových základní pre dane z príjmu a odvody  
- DPH (zvýšenie základnej sadzby z 19% na 20%)  
- spotrebné dane (tabak, zrušenie výnimiek)  
- daň z emisných kvót (vplyv zníţený o negatívny vplyv na DPPO)  
- nedaňové príjmy  
0,3  
0,3  
0,2  
0,1  
185  
1 723  
0,3  
Vplyv na saldo verejnej správy  
2,5  
Pozn.: (+) indikuje zlepšenie a (-) zhoršenie salda verejnej správy v metodike ESA 95  
Zdroj: MF SR  
Výdavky verejnej správy  
Na strane výdavkov sa opatrenia koncentrovali na zniţovanie spotreby vlády najmä prostredníctvom plošných  
škrtov mzdových a prevádzkových výdavkov. V prípade beţných dotácií a kapitálových výdavkov sa postupovalo  
selektívne, pričom sa zníţili tie s najniţšou predpokladanou efektívnosťou (národný doplatok k priamym platbám  
pre farmárov, výstavba národného futbalového štadióna, rekonštrukcia Bratislavského hradu).  
V rozpočte verejnej správy na rok 2011 bolo premietnuté 10 % zníţenie osobných výdavkov z úrovne  
schválenej pre rok 2010 (t. j. 13 % v reálnom vyjadrení). Zo zniţovania boli vylúčení pedagogickí zamestnanci,  
u ktorých sa zachovala úroveň odmeňovania z predchádzajúceho roka, a aj vojaci, čo súviselo s realizáciou iných  
škrtov v kapitole ministerstva obrany. Zároveň bolo u niektorých skupín zamestnancov zmiernené viazanie  
objemu osobných výdavkov, ako napríklad o policajtov, hasičov, či výskumných a vedeckých pracovníkov.  
U týchto skupín nedošlo k viazaniu celého 10 % objemu. Úsporné opatrenia v oblasti odmeňovania sa rovnakou  
mierou nepremietli aj do zníţenia celkových počtov zamestnancov, keďţe bolo na posúdení príslušnej  
rozpočtovej kapitoly, akým spôsobom pristúpi k voľbe medzi reorganizáciou vykonávania činnosti a úpravou  
platov.  
V oblasti prevádzkových výdavkov na tovary a sluţby bolo realizované 10 % viazanie výdavkov v jednotlivých  
kapitolách štátneho rozpočtu pri rešpektovaní niektorých osobitných prípadov, kedy rozpočet na rok 2011 bol uţ  
pri návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 – 2012 stanovený niţšie ako schválený rozpočet na rok 2010.  
Pri Ministerstve obrany SR bolo pre rok 2011 realizované zníţenie prevádzkových výdavkov aţ o 20 % úrovne  
schváleného rozpočtu na rok 2010.  
Medziročný pokles o cca 50 % zaznamenali aj prevádzkové dotácie pre Tlačovú agentúru SR, dotácie štátu na  
národnú vyrovnávaciu platbu k priamym platbám pre poľnohospodárov. Dotácie na výstavbu a obnovu bytového  
fondu poskytované zo štátneho rozpočtu klesli medziročne takmer o 30 %.  
V rozpočte na rok 2011 sa naďalej nerozpočtovali kapitálové výdavky s nízkou efektívnosťou, resp. výdavky,  
ktoré boli hradené uţ v roku 2010 ako napríklad výdavky na výstavbu futbalového a rekonštrukciu hokejového  
štadióna. Zároveň boli výrazne zníţené výdavky na obnovu areálu Bratislavského hradu, výdavky štátnych  
hmotných rezerv, ale aj kapitálové výdavky ministerstva obrany, určené na nákup techniky.  
V porovnaní so scenárom bez zmien v politikách došlo aj k zníţeniu transferu štátu Národnej diaľničnej  
spoločnosti, ktorá je zaradená mimo sektora verejnej správy, v nadväznosti na zvýšenie sa cien diaľničných  
nálepiek pre automobily do 3,5 tony z 36,5 na 50 eur. Zároveň boli zvýšené aj týţdenné a mesačné diaľničné  
nálepky. Diaľničné nálepky platia od začiatku tohto roka uţ len osobné automobily do 3,5 tony. Pozitívny vplyv na  
rozpočet verejnej správy bude v roku 2011 vo výške 14 mil. eur.  
30  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
K výrazným úsporám výdavkov došlo nielen pri výdavkoch štátneho rozpočtu, ale aj vo výdavkoch štátnych  
fondov. Výdavky Národného jadrového fondu klesli medziročne o 55 %, výdavky Environmentálneho fondu  
o 45 % a výdavky Slovenského pozemkového fondu o 22 %. Pokles výdavkov sa v roku 2011 očakáva v určitej  
miere aj pri viacerých ďalších subjektoch verejnej správy.  
Príjmy verejnej správy  
Cieľom opatrení na strane príjmov bolo najmä minimalizovať negatívny vplyv zvyšovania daní na ekonomickú  
aktivitu, čo znamená, ţe sa uprednostnilo najmä rozširovanie daňových základní prostredníctvom odstránenia  
neodôvodnených výnimiek (priame dane a zníţená sadzba DPH), zvýšenie zdanenia činností s negatívnymi  
externalitami (spotrebná daň z tabaku) a zdanenie neodôvodnených ziskov spoločností (daň z emisných kvót).  
Zmeny sa dotkli aj nedaňových príjmov.  
Dane z príjmu a poistné na sociálne a zdravotné poistenie  
Uskutočnené zmeny v poistnom na sociálne a zdravotné poistenie boli zamerané na odstránenie výnimiek  
a priblíţenie vymeriavacích základov k základu dane. Od januára 2011 došlo k zjednoteniu vymeriavacích  
základov s daňovým zákonom pri odstupnom a odchodnom, príspevku zo sociálneho fondu, iných nepeňaţných  
benefitov zamestnanca a zahrnuli sa aj príjmy konateľa s. r. o., člena štatutárneho orgánu a dozornej rady.  
Zároveň bolo zavedené aj poistné na zdravotné poistenie z dividend a podielov na zisku. Všetky zmeny v oblasti  
poistného na zdravotné a sociálne poistenie prinesú do rozpočtu 160,9 mil. eur v roku 2011.  
V oblasti daní z príjmov fyzických osôb moţno medzi najvýznamnejšie opatrenia s účinnosťou od 1.1.2011  
zaradiť zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, ţivotné poistenie  
a účelové poistenie. Zároveň bola zrušená aj nezdaniteľná časť základu dane na príjmy z prenájmu, kapitálového  
majetku a ostatných príjmov. Od januára 2011 sa zráţková daň zaplatením povaţuje za vysporiadanú. Dôleţitou  
zmenou je tieţ zníţenie paušálnych výdavkov pre ţivnostníkov vykonávajúcich remeselné ţivnosti zo 60 % na  
40 %. Konsolidačné opatrenia v oblasti DPFO prinesú do rozpočtu verejnej správy 45,5 mil. eur v roku 2011.  
Od 1.1.2011 sa v dani z príjmov právnických osôb ruší oslobodenie pri zdaňovaní príjmov obcí a VÚC  
z predaja a prenájmu majetku. Zároveň rovnako ako pri fyzických osobách sa zráţková daň v momente  
zaplatenia bude povaţovať za vysporiadanú. Celkový vplyv na výnos dane sa očakáva na úrovni 25,8 mil. eur  
v roku 2011.  
Daň z pridanej hodnoty  
S účinnosťou od 1. januára 2011 sa dočasne zvýšila základná sadzba DPH z 19 % na 20 % pri súčasnom  
ponechaní zníţenej sadzby 10 % na lieky, vybrané zdravotnícke pomôcky a knihy. Dočasnosť opatrenia spočíva  
v tom, ţe sa táto sadzba bude uplatňovať len v období, keď je Slovensko v procedúre nadmerného deficitu.  
V praxi to znamená, ţe ak Slovensko odstráni nadmerný deficit v plánovanom termíne, t.j. v roku 2013, čo by sa  
preukázalo pri notifikácii deficitu a dlhu Eurostatu na jar v roku 2014, základná sadzba dane by sa zníţila na  
pôvodnú úroveň od začiatku roku 2015. Zároveň sa zrušila zníţená sadzba dane vo výške 6 %, ktorá sa zaviedla  
od 1. mája 2010 na tovary „predaja z dvora“. Uvedené opatrenia prinesú do rozpočtu v roku 2011 sumu 185,5  
mil. eur.  
Spotrebné dane  
Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa zvýši v dvoch krokoch: k 1. 2. 2011 a 1. 3. 2013 tak, aby Slovensko  
spĺňalo poţiadavky príslušnej európskej legislatívy. V prvom kroku sa sadzba dane zvýši o 3,9 % a v druhom  
o 5,5 %. Uvedené opatrenia budú mať pozitívny vplyv na výnos dane vo výške 15,9 mil. eur v roku 2011.  
Pri spotrebnej dani z minerálnych olejov sa od 1. 1. 2011 zrušila zníţená sadzba dane na červenú naftu  
(palivo vyuţívané predovšetkým v poľnohospodárstve a na ţelezniciach) z 225,71 na 368 eur/1000 l. Dodatočný  
výnos dane sa očakáva na úrovni 44 mil. eur kaţdý rok v období 2011 aţ 2013.  
Zavádza sa sadzba spotrebnej dane na „skvapalnený ropný plyn“ (LPG) vo výške 182 eur/1000 kg, čo bude mať  
pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 8,2 mil. eur kaţdoročne.  
31  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Od 1.1.2011 sa neuplatňuje oslobodenie od spotrebnej dane pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom, ale  
uplatňujú sa sadzby spotrebnej dane pre benzín a naftu. Základná sadzba spotrebnej dane sa uplatňuje na  
benzín a naftu, ktoré obsahujú stanovený podiel biopalív a zvýšená sadzba spotrebnej dane o 5 % pre naftu a o 7  
% pre benzíny sa uplatňuje pri nesplnení stanoveného podielu biopalív. Celkový vplyv na výnos dane sa očakáva  
na úrovni 43,6 mil. eur v roku 2011.  
Od 1. 1. 2011 sa zrušilo oslobodenie od dane na stlačený zemný plyn (CNG) a zaviedla sa sadzba na úrovni  
13,27 eur/1 MWh. S účinnosťou od 1. 6. 2011 sa ruší aj oslobodenie zo spotrebnej dane na uhlie a zemný plyn  
vyuţívané na výrobu tepla pre domácnosti. Rozpočtu prinesú uvedené opatrenia v roku 2011 6,0 mil. eur.  
Daň z emisných kvót  
Dočasne sa zavádza daň z emisných kvót. Bude vyrubená za roky 2011 a 2012 a predmetom dane je prevod  
a drţba nadbytočných emisných povoleniek sadzbou na úrovni 80 %, zohľadňujúc aj úspory v dôsledku investícií  
do technológií. Opatrenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočet vo výške 45 mil. eur po zohľadnení negatívneho  
vplyvu na daň z príjmov právnických osôb.  
Nedaňové príjmy  
Významný príjem do rozpočtu verejnej správy moţno očakávať z predaja CO2 kvót. Celkový príjem 100 mil. eur je  
zníţený o 30 mil. eur, ktoré musia byť pouţité na „zelené“ projekty v roku 2011.  
Od roku 2011 sa zaviedol nový poplatok pre Národný jadrový fond vo výške 3 eurá za kaţdú vyrobenú  
megawatthodinu. Príjem vo výške 70 mil. eur kryje náklady na likvidáciu starších jadrových zariadení  
a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.  
Zároveň sa od roku 2011 zaviedol poplatok pre Štátne hmotné rezervy (ŠHR). Z kaţdého predaného litra benzínu  
a nafty sa do ŠHR odvedie 1,7 centu, čo predstavuje príjem pre verejné financie na úrovni 45,1 mil. eur v roku  
2011.  
TAB 11 – Zmeny na strane príjmov (ESA95, mil. eur)  
2011  
2012  
2013  
Daň z príjmov  
71  
0
130  
1
138  
1
Zrušenie úpravy základu dane o náklady na ďalšie vzdelávanie zdravot. pracovníkov  
Zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na DDS, ţivotné poistenie a účelové sporenie  
Zníţenie oslobodenia od dane z príjmov z 5-násobku ŢM na sumu 500 eur  
14  
3
66  
3
66  
3
Zrušenie NČZD na príjmy z prenájmu, kap. majetku a ostatných príjmov, zráţková daň  
zaplatením vysporiadaná s výnimkou podielových listov a dlhopisov (DPFO)  
23  
24  
24  
Zníţenie paušálnych výdavkov pre ţivnostníkov zo 60% na 40%  
Zdaňovanie vreckového pri sluţobných cestách vrátane nadlimitného vreckového  
Zrušenie oslobodenia pre zdanenie príjmov obcí a VÚC z predaja a nájmu majetku.  
5
0
18  
8
0
19  
13  
0
19  
Zráţková daň zaplatením vysporiadaná s výnimkou podiel. listov a dlhopisov (DPPO)  
Daň z emisných kvót (vplyv zníţený o negatívny vplyv na DPPO)  
7
10  
12  
45  
45  
0
Poistné na sociálne a zdravotné poistenie  
161  
185  
183  
2
204  
196  
194  
2
212  
209  
207  
2
Daň z pridanej hodnoty  
Zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % pri ponechaní zníţenej sadzby 10 %  
Zrušenie 6 % sadzby na "predaj z dvora" a zaradenie do základnej sadzby dane  
Spotrebné dane  
120  
16  
132  
21  
156  
42  
Zvýšenie sadzby dane na cigarety, tabak, cigary  
Zrušenie zníţenej sadzby dane na červenú naftu pri dani z minerálnych olejov  
Zavedenie sadzby na úrovni 182 eur/1000 kg pri LPG  
44  
44  
44  
8
8
8
Zrušenie oslobodení - zemný plyn CNG ako pohonná látka, zemný plyn na výrobu  
stlačeného zemného plynu pouţívaného ako pohonná látka  
2
2
2
Zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom  
44  
46  
48  
32  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Zrušenie oslobodení pri energ. daniach - zemný plyn (ako palivo - výroba tepla pre  
domácnosti), uhlie - zrušenie oslobodenia na výrobu tepla pre domácnosti  
6
12  
12  
Nedaňové príjmy  
185  
45  
187  
47  
189  
49  
Zavedenie poplatku do Štátnych hm. rezerv vo výške 1,7 centa na 1 liter benzínu a nafty  
Zavedenie poplatku do Nár. jadr. fondu vo výške 3 eur na 1 MWh vyrobenej el.energie  
Predaj CO2 kvót (čistý vplyv)  
70  
70  
70  
70  
70  
70  
SPOLU  
767  
1,1  
894  
1,2  
904  
1,1  
SPOLU - v % HDP  
Zdroj: MF SR  
III.2.3. Aktuálny vývoj v roku 2011  
Vzhľadom na úvod rozpočtového roka v súčasnosti ešte neexistuje ucelený odhad o vývoji salda verejnej správy  
v roku 2011. Pravdepodobnosť naplnenia stanoveného cieľa a identifikovanie prípadných rizík moţno uskutočniť  
na základe čiastkových informácií o aktualizácii makroekonomickej a daňovej prognózy vo februári 2011  
a hotovostnom plnení štátneho rozpočtu ku koncu marca 2011.  
V prípade makroekonomických a daňových prognóz nedošlo v porovnaní s predpokladmi pouţitými pri príprave  
rozpočtu na rok 2011 k významným zmenám. Hotovostné plnenie štátneho rozpočtu ukazuje nasledovná tabuľka.  
TAB 12 – Hotovostné plnenie štátneho rozpočtu v roku 2011 (hotovostná metodika, % HDP)  
Skutočnosť Skutočnosť  
Rozpočet  
rok 2011  
18,7  
12,5  
4,8  
Skutočnosť  
2011/2010  
k 31.3.  
1,096  
0,995  
1,690  
-
Plnenie  
rok 2011 (%)  
rok 2010  
16,5  
12,1  
2,5  
k 31.3.2010  
3,8  
k 31.3.2011  
3,9  
Príjmy štátneho rozpočtu  
Daňové príjmy  
20,9  
22,7  
19,0  
0,0  
3,0  
2,8  
Príjmy z EÚ fondov  
Dividendy  
0,6  
0,9  
0,9  
0,0  
0,6  
0,0  
- beţné dividendy  
0,7  
0,0  
0,6  
0,0  
0,0  
-
- mimoriadne dividendy  
Ostatné príjmy  
0,2  
0,0  
0,0  
0,0  
-
-
1,0  
0,2  
0,9  
0,2  
19,9  
20,1  
31,6  
12,3  
8,9  
0,945  
0,975  
0,789  
1,091  
1,278  
0,859  
0,967  
1,324  
0,938  
0,666  
Výdavky štátneho rozpočtu  
Výdavky na obsluhu št. dlhu  
EÚ výdavky  
23,3  
1,3  
5,3  
24,2  
1,7  
4,9  
0,7  
0,5  
4,3  
0,8  
6,7  
0,8  
- EÚ fondy  
2,9  
0,4  
4,8  
0,4  
- spolufinancovanie  
- odvod do EÚ  
0,6  
0,1  
1,0  
0,1  
7,9  
0,8  
0,4  
0,9  
0,3  
34,1  
25,0  
21,7  
17,2  
Transfer Sociálnej poisťovni  
Základné výdavky na chod štátu  
Saldo štátneho rozpočtu  
2,2  
0,5  
2,3  
0,6  
15,5  
-6,7  
3,3  
13,5  
-5,4  
2,9  
-1,5  
-0,9  
Zdroj: MF SR  
Počas prvého štvrťroka hospodáril štát s hotovostným schodkom vo výške 0,9 % HDP, čo je o tretinu menej ako  
v rovnakom období roka 2010 (vo vyjadrení v pomere k HDP ide o zlepšenie o 0,6 % HDP). Zdravšiemu  
hospodáreniu napomohli najmä úspory vo výdavkoch. Na strane výdavkov došlo k poklesu základných výdavkov  
na chod štátu v medziročnom porovnaní o 6,2 % (čo predstavuje 0,4 % HDP), čo je prejavom úsporných opatrení  
vlády. Príjmy narástli medziročne o 9,6 % (čo predstavuje 0,1 % HDP), čo súvisí s prílevom prostriedkov z fondov  
EÚ. Daňové príjmy boli zhruba na vlaňajšej úrovni. Ich prechodnú stagnáciu moţno pripísať dvom faktorom:  
predzásobeniu pred zvýšením spotrebnej dane z liehu v roku 2010 a zúčtovaniu s obcami, ktorým sa poukazuje  
výnos z dane z príjmov fyzických osôb. V ďalšom období sa v prípade daňových príjmov očakáva návrat  
k medziročným prírastkom.  
33  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Na základe aktualizovanej makroekonomickej a daňovej prognózy z februára 2011 a informácií o  
aktuálnom hotovostnom plnení štátneho rozpočtu po ukončení prvého štvrťroka 2011 moţno  
konštatovať, ţe tieto údaje sa vyvíjajú s súlade s predpokladmi, pričom neboli identifikované ţiadne riziká,  
ktoré by ohrozovali plnenie rozpočtového cieľa.  
III.3. Strednodobý rozpočtový výhľad  
Vláda SR pripravila návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014, v ktorom definovala  
rozpočtové ciele na toto obdobie. V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2011 aţ 2013  
zostávajú ciele nezmenené. To znamená, ţe na rok 2012 sa predpokladá deficit verejnej správy vo výške 3,8 %  
HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP, čím by sa odstránil nadmerný deficit v roku 2013. Na rok 2014 bol  
stanovený rozpočtový cieľ v podobe deficitu verejnej správy vo výške 2,8 % HDP.  
Cieľom tejto časti je popísať spôsob, akým vláda SR plánuje naplniť stanovené ciele, čomu predchádza  
vyčíslenie veľkosti potrebných opatrení. Základnou podmienkou je splnenie rozpočtového cieľa v roku 2011,  
ktorým je deficit verejnej správy vo výške 4,9 % HDP. Následne moţno na základe scenára, ktorý nepredpokladá  
ţiadne zmeny v hospodárskych politikách, odhadnúť, aké by boli hodnoty salda verejnej správy v strednodobom  
horizonte. Pri porovnaní tohto scenára s cieľovými hodnotami salda verejnej správy moţno vyčísliť potrebu  
uskutočnenia opatrení.  
III.3.1. Scenár za predpokladu nezmenených politík  
Prvým krokom stanovenia potrebných opatrení je odhad scenára vývoja bilancie verejnej správy za predpokladu,  
ţe v období rokov 2011 aţ 2014 sa neuskutočnia ţiadne zmeny v hospodárskych politikách. Východiskom  
zostavenia scenára je bilancia verejnej správy v roku 2011, ktorá sa upraví o také poloţky, pri ktorých  
v súčasnosti vieme, ţe sa v priebehu rokov 2012 aţ 2014 nebudú opakovať. Následne sa na takto upravené  
poloţky bilancie v roku 2011 uplatnia predpoklady o ich vývoji naviazané na prognózovaný makroekonomický  
vývoj (tieto predpoklady sú bliţšie popísané v boxe č. 3). Výsledkom je scenár prezentovaný v nasledujúcej  
tabuľke, pričom za predpokladu nezmenených politík by deficit verejnej správy dosiahol v rokoch 2012 aţ 2013  
úroveň 4,9 % HDP, pričom v roku 2014 by došlo k jeho poklesu na 4,6 % HDP. Tento vývoj úzko súvisí  
s nárastom úrokových nákladov dlhu v dôsledku vyššej potreby prefinancovania deficitu a vyššej rizikovej  
priráţky v porovnaní so situáciou, ak by sa podarilo naplniť rozpočtové ciele. Primárny deficit by sa za  
predpokladu nezmenených politík postupne zlepšil z hodnoty 3,1 % HDP v roku 2011, na 3,0 % HDP v roku  
2012, 2,6 % HDP v roku 2013 a 2,2 % HDP v roku 2014.  
BOX 3 – Predpoklady pouţité pri zostavovaní scenára bez zmien v hospodárskych politikách  
Východiskom zostavenia scenára bez zmien v hospodárskych politikách vlády na roky 2012 aţ 2014 je bilancia verejnej  
správy na rok 2011 upravená o poloţky, ktoré sa v odhadovanom horizonte nebudú opakovať (napríklad platba dane  
z pridanej hodnoty, ktorú v roku 2011 zaplatí štát za odovzdanie 3 úsekov rýchlostnej cesty R1 do predčasného uţívania  
(PPP projekt), ktorú následne koncesionár odvedie späť štátu – jednorazovo sa tým zvyšujú príjmy a výdavky verejnej  
správy o 150 mil. eur iba v roku 2011).  
Takto upravená bilancia sa následne premietne do odhadov na roky 2012 aţ 2014 pouţitím nasledovných predpokladov:  
v porovnaní s aktuálnou prognózou sa nepredpokladajú ţiadne zmeny v makroekonomickom scenári  
s výnimkou vplyvu na úrokové sadzby štátnych cenných papierov,  
prognóza daňových príjmov bola uskutočnená bez akýchkoľvek zvaţovaných legislatívnych zmien,  
osobné výdavky rastú prognózovaným tempom rastu priemernej mzdy v súkromnom sektore v rokoch 2012 aţ  
2014,  
výdavky na tovary a sluţby rastú prognózovaným tempom rastu cenovej hladiny (inflácia meraná CPI) v rokoch  
2012 aţ 2014 s výnimkou vybraných výdavkov, pri ktorých je uţ v súčasnosti známy vývoj (platby štátu za  
dostupnosť PPP projektu – rýchlostná cesta R1),  
výdavky na beţné transfery boli rozdelené na tri skupiny: prvú skupinu tvoria tie výdavky, pri ktorých je  
legislatívou daná ich valorizácia (napríklad starobné a invalidné dôchodky, štátne sociálne dávky), v prípade  
34  
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
druhej skupiny sa prijal predpoklad rastu o prognózované tempo rastu cenovej hladiny (inflácia meraná CPI)  
a tretiu skupinu tvoria transfery ţelezničným spoločnostiam, ktorých výška sa odvíja od predpokladu ďalšieho  
nezadlţovania týchto spoločností,  
výdavky na obsluhu dlhu verejnej správy sú ovplyvnené vyššou hodnotou deficitu verejnej správy a vyšším  
spreadom úrokových sadzieb slovenských štátnych cenných papierov voči nemeckým v porovnaní so situáciou,  
ak by došlo k naplneniu rozpočtových cieľov (makroekonomická prognóza uvaţuje s postupným poklesom  
spreadu, pričom v prípade scenára bez zmien v politikách sa v dôsledku vyšších deficitov predpokladá  
konštantná úroveň spreadu),  
pri kapitálových výdavkoch sa uvaţovalo s prognózovaným tempom rastu HDP s výnimkou tých projektov, pri  
ktorých je uţ v súčasnosti známa výška výdavkov na obdobie rokov 2012 aţ 2014.  
TAB 13 – Bilancia verejnej správy – scenár bez zmien politík v rokoch 2012 – 2014 (ESA95, % HDP)  
2011R  
33,3  
16,1  
2,6  
2012  
31,7  
15,8  
2,7  
2013  
31,1  
15,6  
2,7  
2014  
30,4  
15,5  
2,8  
CELKOVÉ PRÍJMY  
Daňové príjmy  
Daň z príjmu fyzických osôb  
Daň z príjmu právnických osôb  
Daň z príjmov vyberaná zráţkou  
Daň z pridanej hodnoty  
2,5  
2,7  
2,8  
2,8  
0,2  
0,3  
0,3  
0,3  
6,6  
6,2  
6,1  
6,0  
Spotrebné dane  
3,0  
2,9  
2,8  
2,7  
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií  
Majetkové dane a ostatné dane  
Poistné na zdravotné a sociálne poistenie  
Nedaňové príjmy  
0,0  
0,1  
0,0  
0,0  
1,1  
1,1  
0,9  
0,9  
11,9  
3,2  
11,7  
2,8  
11,5  
2,8  
11,3  
2,6  
Granty a transfery (najmä EÚ fondy)  
VÝDAVKY SPOLU  
2,1  
1,4  
1,2  
1,0  
38,2  
34,5  
6,2  
36,5  
34,2  
6,1  
36,0  
33,9  
6,0  
35,0  
33,1  
5,9  
Beţné výdavky  
Výdavky na mzdy vrátane poistného  
Tovary a sluţby  
10,5  
4,9  
4,5  
4,4  
4,4  
- Zdravotnícke zariadenia  
Dotácie a transfery  
1,6  
1,5  
1,5  
16,0  
1,8  
10,5  
1,9  
10,0  
2,3  
9,2  
Splácanie úrokov  
2,4  
Kapitálové výdavky  
3,7  
2,4  
2,1  
1,9  
Obstaranie kapitálových aktív  
Kapitálové transfery  
2,4  
1,7  
1,7  
1,7  
1,3  
0,6  
0,4  
0,2  
SALDO VEREJNEJ SPRÁVY  
PRIMÁRNE SALDO VEREJNEJ SPRÁVY  
p. m. Saldo VS – cieľ  
-4,9  
-3,1  
-4,9  
-3,1  
-4,9  
-3,0  
-3,8  
-2,0  
-4,9  
-2,6  
-2,9  
-0,7  
-4,6  
-2,2  
-2,8  
-0,6  
Primárne saldo VS – cieľ  
Pozn.: R - rozpočet verejnej správy na roky 2011-2013  
Zdroj: MF SR  
Pri porovnaní tohto scenára s cieľovými hodnotami salda verejnej správy moţno vidieť rozsah opatrení, ktoré je  
potrebné uskutočniť. Keďţe v prípade dosiahnutia cieľových hodnôt salda verejnej správy dôjde aj k súčasnému  
zníţeniu úrokových nákladov dlhu v porovnaní so scenárom bez zmien v politikách, je vhodné porovnávať  
primárne saldá. Na základe toho je moţné konštatovať, ţe bude potrebné prijať opatrenia na zlepšenie  
primárneho salda verejnej správy celkovo o 775 mil. eur v roku 2012, o 1 545 mil. eur v roku 2013  
a o 1 411 mil. eur v roku 2014.  
35  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
TAB 14 – Porovnanie scenára bez zmien politík s cieľovými hodnotami (ESA95, % HDP)  
2012  
2013  
-0,7  
2014  
-0,6  
1. Primárne saldo VS – cieľ  
2. Primárne saldo VS – scenár bez zmien v politikách  
Rozdiel (1-2)  
-2,0  
-3,0  
1,0  
-2,6  
-2,2  
1,9  
1,6  
Rozdiel (v mil. eur)  
775  
1 545  
1 411  
Zdroj: MF SR  
III.3.2. Popis a kvantifikácia opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov  
Predchádzajúca časť kvantifikovala rozsah potrebných opatrení, ktoré je potrebné prijať, aby sa naplnili  
rozpočtové ciele. S týmto vedomím vláda SR pripravila východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ  
2014. V rámci nich boli uţ niektoré navrhované opatrenia zapracované, pričom na zvyšnú časť potrebného  
balíčka opatrení boli poskytnuté alternatívne moţnosti, o ktorých sa bude v najbliţšej dobe diskutovať.  
Do východísk rozpočtu boli zapracované nasledovné opatrenia týkajúce sa výdavkovej strany rozpočtu verejnej  
správy:  
1. zmrazenie osobných výdavkov s výnimkou pedagogických zamestnancov  
Vo východiskách rozpočtu verejnej správy je v roku 2012 zachovaná úroveň osobných výdavkov z roku  
2011. Výnimku tvoria pedagogickí zamestnanci, pri ktorých sa počíta s rastom osobných výdavkov vo  
výške 3 %. Na rok 2013 sa uvaţuje s rastom osobných výdavkov štátneho rozpočtu o 1 % a v roku 2014  
o 3 % v porovnaní s úrovňou roku 2012.  
2. zníţenie prevádzkových výdavkov  
V návrhu východísk verejnej správy sa pri prevádzkových výdavkoch kapitol štátneho rozpočtu  
vychádzalo v zásade z úrovne schváleného rozpočtu na rok 2011, ktorá bola následne zníţená o 5 %.  
Jedinou výnimkou bolo rozpočtovanie splátok platby za dostupnosť za PPP projekt – rýchlostná cesta  
R1. Úspora vyjadrená v konsolidačných opatreniach je počítaná oproti štandardnému vývoju  
prevádzkových výdavkov z úrovne roku 2011 po zvýšení výdavkov o infláciu. Vláda zváţi zohľadnenie  
špecifického vykazovania kapitálových výdavkov v rezorte ministerstva obrany.  
3. zníţenie ostatných základných výdavkov na chod štátu  
Celkový vplyv týchto opatrení na saldo verejnej správy dosahuje 572 mil. eur (0,8 % HDP) v roku 2012, 872 mil.  
eur (1,1 % HDP) v roku 2013 a 1 245 mil. eur (1,4 % HDP) v roku 2014 v porovnaní so scenárom bez zmien  
v politikách.  
Východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 zahŕňajú aj zniţovanie poistného na sociálne  
poistenie pre zamestnancov o 1 p. b. (podľa súčasného systému) pre roky 2013 a 2014.  
TAB 15 – Bilancia verejnej správy – Východiská rozpočtu VS 2012 – 2014 (ESA95, % HDP)  
2012  
2013  
2014  
2011R  
úroveň rozdiel* úroveň rozdiel* úroveň rozdiel*  
CELKOVÉ PRÍJMY  
Daňové príjmy  
33,3  
16,1  
2,6  
31,7  
15,8  
2,7  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
31,1  
15,6  
2,7  
2,8  
0,3  
6,1  
2,8  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
30,4  
15,5  
2,8  
2,8  
0,3  
6,0  
2,7  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Daň z príjmu fyzických osôb  
Daň z príjmu právnických osôb  
Daň z príjmov vyberaná zráţkou  
Daň z pridanej hodnoty  
2,5  
2,7  
0,2  
0,3  
6,6  
6,2  
Spotrebné dane  
3,0  
2,9  
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií  
0,0  
0,1  
36  
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Majetkové dane a ostatné dane  
Poistné na zdravotné a sociálne poistenie  
Nedaňové príjmy  
1,1  
11,9  
3,2  
1,1  
11,7  
2,8  
0,0  
0,0  
0,9  
11,5  
2,8  
0,0  
0,0  
0,9  
11,3  
2,6  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Granty a transfery (najmä EÚ fondy)  
VÝDAVKY SPOLU  
2,1  
1,4  
0,0  
1,2  
0,0  
1,0  
0,0  
38,2  
34,5  
6,2  
35,7  
33,5  
5,9  
-0,8  
-0,7  
-0,2  
-0,2  
0,0  
34,8  
32,9  
5,5  
-1,2  
-0,9  
-0,4  
-0,1  
0,0  
33,4  
31,7  
5,2  
-1,6  
-1,4  
-0,6  
-0,2  
0,0  
Beţné výdavky  
Výdavky na mzdy vrátane poistného  
Tovary a sluţby  
10,5  
4,9  
10,3  
4,8  
9,9  
9,1  
- Zdravotnícke zariadenia  
4,7  
4,6  
Dotácie a transfery  
16,0  
1,8  
15,5  
1,8  
-0,3  
0,0  
15,3  
2,2  
-0,3  
-0,1  
-0,2  
-0,2  
0,0  
15,2  
2,2  
-0,4  
-0,2  
-0,3  
-0,3  
0,0  
Splácanie úrokov  
Kapitálové výdavky  
3,7  
2,2  
-0,1  
-0,2  
0,0  
1,9  
1,7  
Obstaranie kapitálových aktív  
Kapitálové transfery  
2,4  
1,6  
1,5  
1,5  
1,3  
0,6  
0,4  
0,2  
SALDO VEREJNEJ SPRÁVY  
PRIMÁRNE SALDO VEREJNEJ SPRÁVY  
Pozn.: R - rozpočet verejnej správy na roky 2011–2013  
-4,9  
-3,1  
-4,1  
-2,2  
0,8  
-3,7  
-1,6  
1,2  
-3,0  
-0,8  
1,6  
0,8  
1,1  
1,4  
Zdroj: MF SR  
* rozdiel v porovnaní so scenárom bez zmien v hospodárskych politikách  
Po zapracovaní uvedených opatrení do východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 sa suma  
potrebných opatrení výrazne zníţila.  
TAB 16 - Porovnanie údajov z východísk RVS s cieľovými hodnotami (ESA95, % HDP)  
2012  
-2,0  
-2,2  
0,3  
2013  
-0,7  
-1,6  
0,8  
2014  
-0,6  
1. Primárne saldo VS – cieľ  
2. Primárne saldo VS – východiská RVS 2012–2014  
Rozdiel (1-2)  
-0,8  
0,2  
Rozdiel (v mil. eur)  
203  
673  
166  
Zdroj: MF SR  
Východiská rozpočtu verejnej správy na rok 2012 aţ 2014 obsahujú nad rámec uţ zapracovaných opatrení aj  
návrh ďalších opatrení. Ich celková suma prevyšuje sumu potrebných opatrení na splnenie rozpočtových cieľov  
v rokoch 2012 a 2014. Zároveň je potrebné dodať, ţe niektoré opatrenia ešte nemajú vyčíslený vplyv na saldo  
verejnej správy, pričom tieto budú známe v neskoršom období. Opatrenia uvedené v tabuľke budú v období  
prípravy rozpočtu verejnej správy predmetom diskusie, čo umoţní vláde vybrať najvhodnejšie z hľadiska splnenia  
rozpočtových cieľov a jej priorít.  
TAB 17 – Potenciálne konsolidačné opatrenia pre rozpočet verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 (ESA 95, mil. eur)  
2012  
658,6  
2013  
2014  
A. Výdavky spolu  
1 026,7  
1 413,4  
zmrazenie osobných výdavkov s výnimkou pedagogických zamestnancov (uţ vo  
Východiskách RVS)*  
1
165,0  
349,9  
553,7  
2
3
4
5
6
7
8
9
zníţenie prevádzkových výdavkov (uţ vo Východiskách RVS)*  
zníţenie ostatných základných výdavkov na chod štátu (uţ vo Východiskách RVS)*  
zníţenie platieb za elektronické mýto  
119,3  
287,3  
60,0  
0,0  
79,6  
442,8  
60,0  
75,1  
8,0  
138,7  
552,7  
0,0  
zmena valorizačného mechanizmu dôchodkov  
145,1  
12,0  
2,0  
zníţenie výdavkov na štátnu prémiu v stavebnom sporení  
nepoisťovanie majetku štátu v komerčných poisťovniach  
zrušenie transferu zo štátneho rozpočtu pre TASR  
5,0  
2,0  
2,0  
1,0  
1,0  
1,0  
obmedzenie výdavkov určených na vakcíny a rekond. pobyty v regionálnom školstve  
19,1  
8,2  
8,2  
37  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
10 úspory vyplývajúce z kontroly plnenia podmienok pri poskytnutí invest. stimulov  
11 zníţenie výdavkov na sociálny systém ozbrojených zloţiek  
12 rušenie niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií  
13 zefektívnenie miestnej štátnej správy  
Príjmy spolu (B+C+D)  
441,9  
134,4  
50,2  
40,0  
8,2  
418,6  
163,8  
72,7  
40,0  
14,1  
21,0  
16,0  
154,9  
154,9  
100,0  
0,0  
396,1  
163,5  
72,1  
40,0  
14,4  
21,0  
16,0  
162,6  
162,6  
70,0  
0,0  
B. Daňové príjmy štátneho rozpočtu  
14 daň z príjmov právnických osôb - zjednotenie odpisov (mesačné odpisovanie)  
15 zavedenie bankovej dane pre finančné inštitúcie  
16 spotrebná daň z piva - zvýšenie sadzby dane  
17 spotrebná daň z vína - zvýšenie sadzby dane na tiché víno  
18 zvýšenie príjmov z odvodu z hazardných hier  
C. Príjmy samospráv  
20,0  
16,0  
147,5  
147,5  
160,0  
50,0  
0,0  
19 daň z nehnuteľností - zvýšenie sadzby dane o 50%  
D. Zlepšenie hospodárenia s majetkom štátu  
20 predaj kjótskych kvót CO2  
21 aukcie európskych povoleniek CO2  
10,0  
20,0  
2,0  
10,0  
20,0  
2,0  
22 zvýšenie príjmov Národného jadrového fondu  
23 zvýšenie príjmov Slovenského pozemkového fondu z prenájmu poľnohosp. pôdy  
24 zvýšenie príjmov Slovenského pozemkového fondu z predaja pôdy  
25 zvýšenie dividend MH SR - Transpetrol a.s.  
26 zvýšenie dividend MH SR - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a.s.  
27 zlepšenie hospodárenia a zvýšenie odvodu š.p. Lesy  
28 zlepšenie hospodárenia a odvod š.p. Vodohospodárska výstavba  
29 príjem z obnovenia licencií pre mobilných operátorov  
30 príjmy za prenájom Letiska M.R. Štefánika Bratislava strategickému investorovi  
Spolu opatrenia (A+B+C+D)  
20,0  
2,0  
3,0  
3,0  
3,0  
15,0  
40,0  
10,0  
10,0  
10,0  
15,0  
30,0  
10,0  
10,0  
0,0  
15,0  
0,0  
10,0  
10,0  
0,0  
1 100,5  
1,46  
1 445,3  
1,78  
1 809,5  
2,07  
- v % HDP  
Opatrenia ešte nezapracované do východísk RVS  
- v % HDP  
529,0  
0,70  
572,9  
0,71  
564,3  
0,65  
Pozn.: * vplyvy týchto opatrení sa odlišujú od vplyvov prezentovaných v rámci návrhu Východísk  
rozpočtu verejnej správy na roky 2012-2014, keďţe v tejto tabuľke sú uvedené vplyvy na celú  
verejnú správu, kým v druhom dokumente sú uvedené len vplyvy na štátny rozpočet  
Zdroj: MF SR  
Okrem výdavkových opatrení uţ zapracovaných do východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014  
(opatrenia číslo 1 aţ 3) sa uvaţuje s nasledovnými výdavkovými opatreniami:  
4. Zníţenie platieb za elektronické mýto  
Národná diaľničná spoločnosť kaţdoročne hradí splátky za vybudovanie a prevádzku systému  
elektronického mýta dokončeného v roku 2009 v celkovej výške 105 mil. eur, z čoho 41 mil. eur predstavuje  
splátka za prevádzkovanie systému a 64 mil. eur je splátka investičných nákladov koncesionára súvisiacich  
s vybudovaním systému, ktorá je splatná počas rokov 2010 aţ 2013 kaţdoročne. Snahou vlády bude  
navrhnúť nový harmonogram splácania investičných nákladov.  
5. Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkov  
Zvyšovanie dôchodkových dávok upravuje § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení  
neskorších predpisov. Podľa jeho platnej dikcie sa dôchodkové dávky zvyšujú od 1. januára príslušného  
kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu  
spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR,  
vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému  
kalendárnemu roku.  
38  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Navrhuje sa, aby sa dôchodkové dávky zvyšovali od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento  
medziročného rastu spotrebiteľských cien u dôchodcov (dôchodcovská inflácia), vykázaného štatistickým  
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. O rovnaké  
percento ako dôchodkové dávky sa valorizujú aj úrazové dávky.  
6. Zníţenie výdavkov na štátnu prémiu v stavebnom sporení  
Vláda SR dňa 9. marca 2011 schválila materiál „Návrhy na zmeny financovanie podpory bývania v SR“,  
pričom svojím uznesením zaviazala MF SR predloţiť v termíne do 30. júna 2011 na rokovanie vlády SR  
konkrétne návrhy na legislatívne úpravy financovania tejto oblasti. V rámci stavebného sporenia budú prijaté  
legislatívne opatrenia, účinné najneskôr od 1. januára 2012 (niektoré ustanovenia týkajúce sa poplatkov uţ  
od 1. novembra 2011), ktoré sa budú týkať zefektívnenia štátnej podpory, ako aj samotného systému  
stavebného sporenia. Jedným z hlavných opatrení bude podmienenie vyplácania štátnej prémie zníţením  
poplatkov, ktoré musí klient v súčasnosti vyplácať stavebný sporiteľniam. Ďalším opatrením bude  
obmedzenie nároku na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa – fyzickú osobu, a to počas čerpania  
a splácania komerčného medziúveru.  
7. Nepoisťovanie majetku štátu v komerčných poisťovniach  
Vláda SR svojím uznesením č. 171/2011 schválila Návrh na systémové riešenie poistenia majetku štátu v  
komerčných poisťovniach, ktorý reflektuje potrebu prijať systémové riešenie ohľadne budúceho poisťovania  
majetku štátu v komerčných poisťovniach.  
MF v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 zaviaţe výdavky kapitol  
štátneho rozpočtu vo výške 70 % skutočne vynaloţených výdavkov príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu na  
poistenie majetku štátu v roku 2010 a uvedené viazané výdavky bude rozpočtovať v rámci rezerv.  
V jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu budú ponechané zdroje vo výške 30 % skutočne vynaloţených  
výdavkov príslušnej kapitoly na poistenie majetku štátu v roku 2010, pričom je nutné poznamenať, ţe tieto  
výdavky výrazne prevyšujú skutočne dosiahnuté príjmy z poistného plnenia v jednotlivých posledných  
piatich rokoch, kde priemerná návratnosť dosiahla iba 20,7 % z vynaloţených výdavkov na poistenie  
majetku štátu.  
8. Zrušenie transferu zo štátneho rozpočtu pre TASR  
Tlačovej agentúre SR sa kaţdoročne poskytuje transfer zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy  
o poskytovaní sluţieb vo verejnom záujme uzatvorenej v zmysle § 6 zákona o Tlačovej agentúre SR.  
Navrhuje sa zrušenie poskytovania takéhoto transferu, aby Tlačová agentúra SR fungovala v rámci  
konkurenčného prostredia na rovnakých princípoch ako akákoľvek iná agentúra s obdobným zameraním.  
9. Obmedzenie výdavkov určených na vakcíny a rekondičné pobyty v regionálnom školstve  
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch zavádza nové tituly,  
ktoré sa týkajú starostlivosti o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov s účinnosťou od  
1. 1. 2012. Ide o rekondičné a liečebné pobyty, ako aj vakcíny proti hepatitíde typu A a B. Celkový  
pozitívny vplyv opatrenia pozostáva zo zrušenia na rekondičné a liečebné pobyty v sume 8 176 tis. eur  
kaţdoročne a na vakcíny proti hepatitíde typu A a B v sume 10 855 tis. eur jedenkrát za desať rokov.  
10. Úspory vyplývajúce z kontroly plnenia podmienok pri poskytnutí investičných stimulov  
Doteraz bol poskytnutý nemalý objem prostriedkov na investičné stimuly, ktoré sú jedným z nástrojov  
zvyšovania zamestnanosti. Z toho dôvodu je potrebné vykonať dôsledné kontroly plnenia podmienok, ku  
ktorým sa investori zaviazali. Prípadné prostriedky, ktoré sa podarí v zmysle záverov kontrol spätne vymôcť,  
môţu slúţiť na poskytovanie nových investičných stimulov pre nových investorov.  
11. Zníţenie výdavkov na sociálny systém ozbrojených zloţiek  
S cieľom dosiahnuť spravodlivé a udrţateľné zabezpečenie oprávnených nárokov v dôchodkovom  
zabezpečení ozbrojených zloţiek vláda SR najmä zúţi okruh poberateľov ďalším postupným scivilňovaním  
39  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
ozbrojených zloţiek. Vláda SR pripraví zmeny systému, ktoré sa budú vzťahovať na nových príslušníkov  
prijatých do ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti týchto zmien.  
12. Rušenie niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií  
V zmysle úlohy B.1 uznesenia vlády č. 805/2010 zo 17. 11. 2010 mali správcovia kapitol zanalyzovať  
vykonávané činnosti vrátane činností všetkých podriadených organizácií v pôsobnosti kapitoly a navrhnúť  
zúţenie týchto činností formu materiálu predloţeného na rokovanie vlády do konca februára 2011. Kapitoly  
predloţili tieto materiály, avšak výsledky analýz neposkytovali konkrétne závery vrátane vyčíslenia úspor.  
Počas nasledujúcich mesiacov bude ministerstvo financií rokovať so všetkými kapitolami o nimi  
navrhovaných úsporných opatreniach a výsledky budú zapracované do návrhu štátneho rozpočtu.  
13. Zefektívnenie miestnej štátnej správy  
Jedným z opatrení z materiálu obsahujúceho návrh opatrení na zvýšenie efektívnosti fungovania verejného  
sektora je aj úprava štruktúry miestnej štátnej správy. Tá by mala zodpovedať jej kompetenciám. V zmysle  
úlohy z unesenia vlády k tomuto materiálu má minister vnútra na základe podkladov od dotknutých rezortov  
predloţiť do konca júna 2011 analýzu miestnej štátnej správy spolu s návrhom opatrení, na ktorých základe  
bude moţné identifikovať úspory.  
Zároveň sa uvaţuje aj s opatreniami, ktoré by zvýšili príjmy rozpočtu verejnej správy, pričom navrhované zmeny  
sa dotýkajú daní aj nedaňových príjmov:  
14. Daň z príjmov právnických osôb - zjednotenie odpisov (mesačné odpisovanie)  
Dôjde k zrušeniu uplatňovania daňových odpisov na ročnej báze a zavedie sa uplatňovanie mesačných  
daňových odpisov (obdobne ako v účtovníctve sa uplatňujú mesačné účtovné odpisy). Zjednotí sa daňové  
odpisovanie majetku obstaraného finančným prenájmom s ostatnými formami obstarania hmotného  
majetku.  
15. Zavedenie bankovej dane pre finančné inštitúcie  
Banková daň sa bude vypočítavať z celkovej výšky pasív (záväzkov) bánk očistených o vlastné zdroje bánk  
a o vklady chránené systémom ochrany vkladov v zmysle zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov.  
Banky nebudú platiť odvody za vlastné kapitálové zdroje a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré uţ  
v súčasnosti banky odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov. Sadzba dane sa navrhuje vo výške  
0,2% z oprávnených záväzkov.  
16. Spotrebná daň z piva - zvýšenie sadzby dane  
Návrh vychádza z finálneho návrhu z roku 2010, ktorý upravoval sadzbu spotrebnej dane nasledovne:  
základná sadzba spotrebnej dane 2,10 eur/stupeň/Plato  
zníţená sadzba spotrebnej dane na pivo vyrobené v malom pivovare do 100 000 hl vo výške 1,50  
eur/stupeň/Plato  
zníţená sadzba spotrebnej dane na pivo vyrobené v malom pivovare od 100 000 hl do 200 000 hl vo  
výške 1,80 eur/stupeň/Plato.  
17. Spotrebná daň z vína - zvýšenie sadzby dane na tiché víno  
Návrh predpokladá zvýšenie sadzby spotrebnej dane na tiché víno z 0 eur/hl na 33 eur/hl. Zavedenie  
pozitívnej sadzby na tiché víno čiastočne odstraňuje diskrimináciu medzi rozdielnym zdaňovaním  
alkoholických nápojov. Rovnakou mierou budú zdaňované vína, ktoré budú na Slovensku nielen vyrobené,  
ale i dovezené z iných štátov, pričom prípadné negatívne dopady na výrobcov vína na Slovensku moţno  
eliminovať cez vyššie vyuţitie fondov EÚ, t. j. operačných programov podpory pre vinohradníkov a vinárov.  
18. Zvýšenie príjmov z odvodu z hazardných hier  
Navrhujú sa zmeniť niektoré podmienky a parametre prevádzkovania vybraných druhov hazardných hier.  
Ide najmä o zvýšenie sadzieb a odvodov na číselné lotérie, kurzové stávky a videohry.  
40  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
19. Daň z nehnuteľností - zvýšenie sadzby dane o 50 %  
Výnos podielových daní pre samosprávy sa v roku 2012 zníţi o sumu, ktorá zodpovedá 50 % zvýšeniu  
sadzieb dane z nehnuteľností. Samosprávy teda dostanú od štátu menej peňazí. Ak zvýšia dane  
z nehnuteľností o 50 %, dopad na ne bude neutrálny.  
20. Predaj kjótskych kvót CO2  
V súčasnosti disponuje Slovenská republika pribliţne 27 mil. ton voľných emisných kvót, ktoré je moţné  
predať na trhu s emisnými kvótami. V súčasnosti prebiehajú diskusie na odbornej úrovni o moţnom predaji,  
nie je však známa konkrétna cena a mnoţstvo emisných kvót určených v najbliţšom období na predaj.  
21. Aukcie európskych povoleniek CO2  
Od roku 2013 bude platiť nový spôsob prideľovania kvót, ktorý je opísaný v smernici Európskeho  
parlamentu a Rady 2009/29/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť  
schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, pričom hlavná zmena  
bude v tom, ţe kvóty sa budú prideľovať na základe mnoţstva vyrobených výrobkov. Emisné kvóty, ktoré  
spoločnosti nedostanú zdarma, a ktoré budú musieť vrátiť do registra kvót po overení emisnej správy, si  
spoločnosti budú musieť kúpiť na aukciách.  
22. Zvýšenie príjmov Národného jadrového fondu  
Likvidácia jadrových zariadení predstavuje do budúcnosti obrovské zaťaţenie verejných financií Slovenska.  
Snahou NJF preto je, aby sa príjmy a výdavky tohto fondu vyvíjali tak, aby boli zabezpečené dostatočné  
zdroje na záverečnú časť jadrovej energetiky v dlhodobom horizonte.  
23. Zvýšenie príjmov Slovenského pozemkového fondu z prenájmu poľnohospodárskej pôdy  
Slovenský pozemkový fond (SPF) spravuje majetok štátu, nakladá s majetkom nezistených vlastníkov  
a tento majetok v súlade s platnou legislatívou prenajíma. Príjmy z prenájmu majetku, ktorý má SPF  
v správe sú príjmom SPF a je potrebné realizovať kroky na zvýšenie príjmov z prenájmu poľnohospodárskej  
pôdy.  
24. Zvýšenie príjmov Slovenského pozemkového fondu z predaja pôdy  
Slovenský pozemkový fond spravuje majetok štátu, nakladá s majetkom nezistených vlastníkov a tento  
majetok v súlade s platnou legislatívou predáva. Príjmy z predaja majetku, ktorý má SPF v správe, okrem  
pôdy nezistených vlastníkov, sú príjmom SPF a je potrebné realizovať kroky na zvýšenie príjmov z predaja  
tohto majetku.  
25. Zvýšenie dividend MH SR - Transpetrol a. s.  
Od marca 2004 na základe predbeţného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo spoločnosti pozastavené  
vyplácanie dividend akcionárom spoločnosti. V roku 2009 odkúpila Slovenská republika 49 % akcií od  
spoločnosti Yukos International UK B. V. a stala sa 100 % akcionárom spoločnosti prostredníctvom  
ministerstva hospodárstva. Najvyšší súd SR začiatkom tohto roka zrušil predbeţné opatrenie, na základe  
čoho je moţné vyplácať dividendy. V návrhu východísk sa zatiaľ nepočíta so ţiadnymi príjmami z dividend  
od tejto spoločnosti.  
26. Zvýšenie dividend MH SR - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a. s.  
Vláda prijme kroky na zefektívnenia hospodárenia tejto spoločnosti s cieľom získania príjmov z dividend.  
27. Zlepšenie hospodárenia a zvýšenie odvodu š. p. Lesy  
Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie efektívnosti fungovania spoločnosti s cieľom zlepšiť hospodárenie,  
na ktorého základe bude moţné poskytnúť odvod zo zisku spoločnosti do príjmov štátneho rozpočtu.  
28. Zlepšenie hospodárenia a odvod š. p. Vodohospodárska výstavba  
Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie efektívnosti fungovania spoločnosti s cieľom zlepšiť hospodárenie,  
na ktorého základe bude moţné poskytnúť odvod zo zisku spoločnosti do príjmov štátneho rozpočtu.  
41  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
29. Príjem z obnovenia licencií pre mobilných operátorov  
V polovici roka 2011 sa skončí platnosť licencií pre dvoch mobilných operátorov. V nadväznosti na uvedené  
sa očakáva príjem z obnovenia licencie pre týchto operátorov mobilných sietí v Slovenskej republike.  
30. Príjmy za prenájom Letiska M. R. Štefánika Bratislava strategickému investorovi  
Vláda SR uloţila podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zabezpečiť  
rozvoj Letiska Bratislava formou udelenia koncesie strategickému partnerovi na základe medzinárodného  
tendra. Víťaz tohto tendra bude kaţdoročne platiť do rozpočtu za udelenie koncesie sumu, ktorej výška  
bude výsledkom tendra.  
III.4. Štrukturálna bilancia, fiškálna pozícia, fiškálny impulz  
Konsolidácia verejných financií má vytvárať priestor pre dlhodobo udrţateľný ekonomický rast s nízkou infláciou,  
nízkymi úrokovými sadzbami a pozitívnymi očakávaniami subjektov ohľadom budúcej hospodárskej politiky,  
a tým pozitívne ovplyvňovať ponukovú stránku ekonomiky, čím bude viac neţ kompenzovať zníţený príspevok  
k agregátnemu dopytu.  
Naliehavosť konsolidácie verejných financií na Slovensku zvýrazňuje zhoršenie fiškálnej pozície v rokoch 2009  
a 2010 ovplyvnené kombináciou vplyvu hospodárskej krízy na verejné financie a expanzívnej rozpočtovej politiky,  
čo viedlo k vytýčeniu ambicióznych konsolidačných cieľov v strednodobom horizonte.  
Konsolidačné úsilie hovorí o ceste, ktorú vláda plánuje podniknúť s cieľom naplnenia strednodobého cieľa.  
Konsolidačné úsilie v tomto dokumente berie do úvahy okrem cyklickej zloţky rozpočtu a jednorazových efektov  
aj náklady zavedenia 2. piliera dôchodkového systému ako významnej štrukturálnej reformy prispievajúcej  
k dlhodobej udrţateľnosti verejných financií a vplyv platených úrokov. Zároveň v boxe č. 4 je popísaná aj  
alternatívna metóda, ktorá okrem uvedených faktorov, zohľadňuje aj ďalšie, ako je vplyv hospodárskej krízy  
a poloţiek mimo bilancie verejnej správy.  
TAB 18 – Konsolidačné úsilie vlády v rokoch 2009 aţ 2014 (ESA95, % HDP)  
2009  
2010 2011R 2012V 2013V 2014V  
1. Čisté pôţičky poskytnuté / prijaté  
2. Cyklická zloţka  
-8,0  
-1,4  
0,0  
0,2  
-0,2  
-
-7,9  
-0,6  
-0,3  
-
-4,9  
-0,5  
0,1  
-
-3,8  
-0,4  
0,2  
-
-2,9  
-0,2  
0,1  
-
-2,8  
0,1  
0,0  
-
3. Jednorazové efekty  
- umoţnenie výstupu z 2. piliera dôchodkového systému  
- predzásobenie - spotrebné dane  
-
-
-
-
-
- výdavky spojené s povodňami  
-0,2  
-0,1  
-
-
-
-
-
- odpustenie pohľadávok voči nefinančným spoločnostiam  
- daň z emisných kvót  
-
-
-
-
-
-
0,1  
-
0,1  
0,1  
-1,2  
-1,8  
-0,5  
0,9  
-
-
- zníţenie platieb za elektronické mýto  
4. Vplyv zavedenia 2. piliera dôchodkového systému  
5. Vplyv platených úrokov  
-
-
0,1  
-1,2  
-2,2  
0,6  
1,1  
-
-1,3  
-1,4  
-3,8  
-4,3  
-1,2  
-1,3  
-4,4  
-0,6  
-1,2  
-1,8  
-1,4  
3,0  
-1,2  
-2,2  
0,5  
0,0  
6. Cyklicky upravené saldo o jednorazové efekty a 2. pilier (1-2-3-4-5)  
Konsolidačné úsilie  
(+ sprísnenie, - uvoľnenie rozpočtovej politiky)  
R - schválený rozpočet, V - východiská rozpočtu  
Zdroj: MF SR  
Pre účely výpočtu konsolidačného úsilia vlády je v prvom kroku potrebné rozdeliť skutočné (oficiálne vykázané)  
saldo verejnej správy na cyklickú a štrukturálnu zloţku. Štrukturálna zloţka ukazuje stav verejných rozpočtov za  
predpokladu, ţe ekonomika funguje na svojej potenciálnej úrovni. Štrukturálne saldo verejných financií je teda  
aktuálne saldo verejných financií očistené o zmeny v cyklickej zloţke, ktorá vyjadruje reakciu príjmov a výdavkov  
verejných financií na zmeny v produkčnej medzere. Veľkosť cyklickej zloţky závisí od veľkosti produkčnej  
medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej  
42  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
aktivite. Veľkosť citlivosti salda verejnej správy na zmeny v produkčnej medzere preberá MF SR v plnej miere  
z odhadov Európskej komisie vychádzajúcich z metodiky OECD8.  
Druhou poloţkou sú jednorazové a dočasné opatrenia vlády. V období rokov 2009 aţ 2014 bolo identifikovaných  
šesť jednorazových efektov:  
Prvým faktorom je umoţnenie vstupu resp. výstupu z 2. piliera dôchodkového systému v období od 15.  
novembra 2008 do 30. júna 2009. To znamená, ţe ak sa sporiteľ rozhodol vystúpiť z 2. piliera, táto  
zmena bola sprevádzaná presunom jeho prostriedkov zo systému starobného dôchodkového sporenia  
do priebeţného systému. Presun sa dotkol celých aktív naakumulovaných od jeho zapojenia sa do 2.  
piliera, z ktorých časť pripadajúca na predchádzajúce roky je jednorazová zloţka. Z uvedeného dôvodu  
sa jednorazovo zvýšili príjmy verejnej správy v roku 2009 vo výške 0,2 % HDP.  
Druhým faktorom je predzásobenie v súvislosti so zvyšovaním spotrebnej dane z cigariet, ktoré sa  
uskutočnilo vo februári roku 2009. Efekt predzásobenia znamená, ţe v posledných mesiacoch pred  
účinnosťou nových sadzieb sa do daňového obehu uvoľní veľké mnoţstvo tabakových výrobkov  
zdanených ešte pôvodnými sadzbami, ktoré sa budú postupne predávať aj v období, kedy sú účinné uţ  
nové sadzby dane. Týmto dochádza zároveň k jednorazovým zmenám v daňových príjmoch, pričom  
výkyvy v konečnej spotrebe týchto výrobkov nenastávajú.  
Tretí efekt súvisí s povodňami, ktoré v priebehu roku 2010 zasiahli Slovensko. Na úhradu výdavkov  
spojených s povodňami sa zo štátneho rozpočtu uhradila suma vo výške 0,2 % HDP.  
Štvrtým faktorom je odpustenie pohľadávok voči nefinančným spoločnostiam v celkovej výške 0,1 %  
HDP. Ide o pohľadávky štátu z poskytnutých záruk a úverov voči spoločnostiam, ktoré v minulosti zanikli  
(väčšina z nich zanikla v priebehu 90. rokov minulého storočia).  
Piatym faktorom je dočasne zavedená daň z emisných kvót, ktorá zdaňuje prevod a drţbu nadbytočných  
emisných povoleniek CO2 v rokoch 2011 aţ 2012. Očakáva sa, ţe týmto dôjde k jednorazovému  
zvýšeniu príjmov verejnej správy o 0,1 % HDP v oboch rokoch.  
Posledným faktorom je zníţenie platieb štátu za elektronické mýto. Ide o jednorazové zníţenie splátok  
investičných nákladov koncesionára súvisiacich s vybudovaním systému vo výške 0,1 % HDP v rokoch  
2012 a 2013, pričom tieto náklady sa uhradia aţ v období, ktorý nepokrýva program stability.  
Treťou poloţkou, ktorá je zohľadnená pri výpočte konsolidačného úsilia vlády, sú náklady spojené  
s implementáciou druhého piliera dôchodkového systému. Výška nákladov dôchodkovej reformy dosiahla v roku  
2009 úroveň 1,3 % HDP, pričom zohľadňuje aj presuny (z dôvodu výstupu z 2. piliera) tých prostriedkov  
sporiteľov, ktoré časovo súvisia s beţným rokom. Nie je tu však zohľadnený presun prostriedkov sporiteľov za  
minulé roky. Keďţe ide o jednorazový transfer, je uvedený v rámci jednorazových efektov. V rokoch 2010 a 2014  
sa náklady odhadujú zhodne vo výške 1,2 % HDP.  
Poslednou, štvrtou poloţkou sú platené úroky. Keďţe výška platených úrokov sa odvíja najmä od výšky dlhu  
verejnej správy v minulom období a potreby jeho prefinancovania, táto poloţka by nemala ovplyvňovať  
konsolidačné úsilie vlády. Z tohto dôvodu bolo saldo verejnej správy očistené aj o platené úroky.  
Z nasledujúceho grafu je zrejmé, ţe po uvoľnení rozpočtovej politiky v rokoch 2009 a 2010, nastane výrazná  
konsolidácia sústredená najmä do roku 2011. Konsolidačné úsilie bude v strednodobom horizonte prevyšovať  
odporúčané hodnoty konsolidačného úsilia a v období rokov 2011 aţ 2014 dosiahne v priemere 1,2 % HDP  
ročne.  
8
Girouard, N., André, Ch.: Measuring cyclically-adjusted budget balances for OECD countries. OECD Economics department working  
papers, no. 434, 2005  
43  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
GRAF 17 - Konsolidačné úsilie vlády v rokoch 2009 aţ 2014 (% HDP)  
4,0  
3,0  
3,0  
2,0  
1,1  
0,9  
1,0  
0,0  
2014  
-0,6  
0,0  
2009  
-4,3  
2010  
2011  
2012  
2013  
-1,0  
-2,0  
-3,0  
-4,0  
-5,0  
Zdroj: MF SR  
BOX 4 – Alternatívny spôsob výpočtu konsolidačného úsilia  
Štandardný postup vyčíslenia konsolidačného úsilia podľa názoru MFSR nezachytáva všetky faktory, ktorými je rozpočtová  
politika na Slovensku v súčasnosti ovplyvnená. Okrem samotného trvalého vplyvu hospodárskej krízy na potenciálny  
produkt, a tým aj na saldo verejnej správy, sú verejné financie ovplyvnené aj poloţkami, ktoré síce nie sú zaznamenané  
v bilancii verejnej správy, ale predstavujú prostriedky realizácie fiškálnej politiky. Z uvedených dôvodov by sa saldo pre účely  
výpočtu konsolidačného úsilia malo okrem štandardných faktorov upraviť aj o nasledovné poloţky:  
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest mimo bilancie verejnej správy - zahŕňa vplyv PPP projektu a výstavbu  
diaľnic prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorá nie je zaradená v sektore verejnej správy. Vo  
všeobecnosti pri PPP projektoch existuje spravidla časový nesúlad medzi tým, kedy sa investícia realizuje a kedy  
dochádza k negatívnemu vplyvu na saldo verejnej správy v podobe platieb subjektu verejnej správy. Z hľadiska  
vplyvu vlády na túto poloţku je však rozhodujúce obdobie, kedy sa o ňom rozhoduje a nie obdobie, kedy dochádza  
k jeho splácaniu. Z toho dôvodu by sa saldo verejnej správy pre účely výpočtu konsolidačného úsilia malo upraviť  
tak, aby bolo ovplyvnené v čase výstavby a nie v čase splácania PPP projektu. V prípade NDS je potrebné brať do  
úvahy financovanie výstavby diaľnic prostredníctvom prijatých úverov a následné splátky istín úverov.  
Kumulovanie dlhu NDS, resp. jeho splácanie by sa malo zohľadniť v konsolidačnom úsilí aj napriek tomu, ţe ide  
o subjekt klasifikovaný mimo sektor verejnej správy. Hlavným dôvodom je skutočnosť, ţe prostredníctvom NDS  
vláda realizuje výstavbu diaľničnej infraštruktúry.  
Vplyv hospodárskej krízy na štrukturálne saldo verejnej správy - hospodárska kríza viedla k spomaleniu  
tempa rastu potenciálneho produktu. V porovnaní so scenárom bez krízy tým došlo k trvalej strate potenciálneho  
produktu, čo sa negatívne premietlo aj do štrukturálneho salda verejnej správy. Uvedený vplyv moţno odhadnúť  
prostredníctvom pouţitia koeficientu citlivosti salda verejnej správy na ekonomický vývoj tak ako v prípade  
vyčíslenia cyklickej zloţky. Keďţe ide o jedinečnú udalosť vo vývoji slovenskej ekonomiky, očistenie salda o vplyv  
krízy zvyšuje porovnateľnosť údajov v celom časovom horizonte.  
44  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Po zohľadnení týchto faktorov by konsolidačné úsilie bolo v období rokov 2009 aţ 2014 nasledovné:  
Alternatívny výpočet konsolidačného úsilia vlády v rokoch 2009 až 2014 (ESA95, % HDP)  
2009  
2010  
2011R  
2012V  
2013V  
2014V  
1. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté  
2. Cyklická zloţka  
3. Jednorazové efekty  
4. Vplyv zavedenia 2.piliera dôchodkového systému  
5. Vplyv platených úrokov  
6. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest mimo bilancie VS  
- stavebné náklady PPP projektu  
- platby štátu za dostupnosť PPP projekt  
- prijaté úvery NDS  
-8,0  
-1,4  
0,0  
-1,3  
-1,4  
0,3  
0,3  
-
-7,9  
-0,6  
-0,3  
-1,2  
-1,3  
0,6  
0,7  
-
-4,9  
-0,5  
0,1  
-1,2  
-1,8  
0,3  
0,4  
0,0  
-
-3,8  
-0,4  
0,2  
-1,2  
-1,8  
-0,1  
0,0  
-0,1  
-
-2,9  
-0,2  
0,1  
-1,2  
-2,2  
-0,2  
-
-0,2  
-
0,0  
-4,7  
-2,8  
0,1  
0,0  
-1,2  
-2,2  
-0,2  
-
-0,1  
-
0,0  
-4,9  
0,1  
-0,1  
-2,2  
-
- splátky istiny úverov NDS  
-0,1  
-3,4  
-0,1  
-4,1  
0,0  
-4,4  
7. Vplyv hospodárskej krízy na štrukturálne saldo VS  
8. Cyklicky upravené primárne saldo o uvedené faktory (1-2-  
3-4-5-6-7)  
-1,9  
-3,4  
-1,6  
0,3  
2,4  
4,0  
4,0  
1,7  
5,4  
1,4  
5,6  
Konsolidačné úsilie  
0,2  
(+ sprísnenie, - uvoľnenie rozpočtovej politiky)  
R - schválený rozpočet, V - východiská rozpočtu  
Zdroj: MF SR  
Výsledný obraz o rozpočtovej politike je mierne odlišný, pričom najmä v dôsledku trvalej straty potenciálneho produktu  
spôsobeného hospodárskou krízou sa rozpočtové ciele na roky 2011 aţ 2014 javia výrazne ambicióznejšie v porovnaní so  
štandardným výpočtom konsolidačného úsilia. Priemerné konsolidačné úsilie v období rokov 2011 aţ 2014 dosiahne podľa  
tohto spôsobu výpočtu aţ 1,8 % HDP ročne.  
Druhá časť kapitoly je venovaná fiškálnemu impulzu, ktorý meria príspevok verejných rozpočtov k medziročnej  
zmene agregátneho dopytu. Dáva informáciu o tom, či je rozpočtová politika vlády expanzívna alebo reštriktívna.  
V kombinácii s produkčnou medzerou charakterizuje rozpočtovú politiku, či prispieva stabilizačne na ekonomiku  
alebo sa naopak správa procyklicky.  
Pre účely výpočtu fiškálneho impulzu bolo primárne saldo určené na výpočet konsolidačného úsilia upravené  
o ďalšie poloţky, ktoré spresňujú vplyvy fiškálnej politiky na agregátny dopyt. Sú nimi finančné vzťahy  
s rozpočtom EÚ a vplyv výstavby diaľnic a rýchlostných ciest mimo bilancie verejnej správy (PPP projekt  
a výdavky NDS).  
Finančné vzťahy s rozpočtom EÚ sú zaradené z dôvodu, ţe odvody do rozpočtu EÚ zniţujú agregátny dopyt,  
kým na druhej strane príjmy z EÚ síce nezhoršia deficit (sú tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane), ale  
majú expanzívny vplyv na ekonomiku.  
Expanzívnym impulzom je aj realizovaný projekt PPP – rýchlostná cesta R1. Do výpočtu fiškálneho impulzu je  
zaradený z toho dôvodu, ţe vplyv na ekonomiku bude mať v čase výstavby, pričom v bilancii verejnej správy sa  
prejaví aţ vo forme pravidelných splátok za jednotlivé odovzdané úseky ciest, teda s významným časovým  
odstupom. To znamená, ţe v čase uskutočnenia pravidelných splátok za dostupnosť bude síce negatívne  
ovplyvňovať saldo verejnej správy, nebude však mať vplyv na agregátny dopyt. Pre účely výpočtu sa teda berie  
do úvahy čistý vplyv PPP projektu, ktorý zahŕňa jednak fázu výstavby, ale aj fázu splácania9.  
Zároveň je potrebné do fiškálneho impulzu zaradiť aj výdavky NDS na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré  
sú hradené z prijatých úverov zníţené o ich splátky. Napriek tomu, ţe ide o subjekt zaradený mimo sektora  
verejnej správy, práve prostredníctvom tohto subjektu realizuje vláda výstavbu diaľničnej infraštruktúry, čím  
vplýva na agregátny dopyt.  
9
Platby za dostupnosť zahŕňajú okrem splátky nákladov vynaloţených pri výstavbe aj náklady spojené s údrţbou daných ciest  
v príslušnom období. To znamená, ţe určitá časť platieb za dostupnosť ovplyvňuje agregátny dopyt. Keďţe však náklady spojené  
s údrţbou predstavujú relatívne malú čiastku z celkovej platby za dostupnosť, vo výpočtoch sa s týmto vplyvom neuvaţuje.  
45  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
TAB 19 - Fiškálny impulz (ESA 95, % HDP)  
2009  
2010 2011R 2012V 2013V 2014V  
1. Čisté pôţičky poskytnuté / prijaté  
2. Cyklická zloţka  
-8,0  
-1,4  
0,0  
-1,3  
-1,4  
-3,8  
1,2  
0,3  
0,3  
-
-7,9  
-0,6  
-0,3  
-1,2  
-1,3  
-4,4  
2,1  
0,7  
0,7  
-
-4,9  
-0,5  
0,1  
-1,2  
-1,8  
-1,4  
3,4  
0,3  
0,4  
0,0  
-
-3,8  
-0,4  
0,2  
-1,2  
-1,8  
-0,5  
3,0  
-0,1  
0,0  
-0,1  
-
-2,9  
-0,2  
0,1  
-1,2  
-2,2  
0,6  
2,4  
-0,2  
-
-2,8  
0,1  
0,0  
-1,2  
-2,2  
0,5  
2,0  
-0,1  
-
3. Jednorazové efekty  
4. Vplyv zavedenia 2.piliera dôchodkového systému  
5. Vplyv platených úrokov  
6. Cyklicky upr. primárne saldo o jednorazové efekty a 2.pilier (1-2-3-4-5)  
7. Vplyv vzťahov s EÚ  
8. Výstavba cestnej infraštruktúry mimo bilancie VS  
- stavebné náklady PPP projektu  
- platby štátu za dostupnosť PPP projektu  
-0,2  
-
-0,1  
-
- prijaté úvery NDS  
0,1  
-0,1  
-5,3  
-5,1  
-
- splátky úverov NDS  
9. Agregátne saldo vrátane EÚ efektu a PPP projektov (6-7-8)  
-0,1  
-7,2  
-1,8  
-0,1  
-5,2  
2,0  
0,0  
-3,4  
1,8  
0,0  
-1,6  
1,8  
0,0  
-1,3  
0,3  
10. Fiškálny impulz (+ reštrikcia, - expanzia)  
p. m. Produkčná medzera  
-4,8  
-2,1  
-1,8  
-1,3  
-0,6  
0,3  
Pozn.: R - schválený rozpočet, V - východiská rozpočtu  
Zdroj: MF SR  
Rozpočtová politika vlády bude v rokoch 2011 aţ 2013 reštriktívna a procyklická, čo súvisí najmä  
s potrebou razantnej fiškálnej konsolidácie (kvôli samotnej výške deficitu a pnutiach na dlhopisových  
trhoch v eurozóne) za súčasného postupného uzatvárania negatívnej produkčnej medzery. Od roku 2012  
bude ovplyvnený aj spomaľovaním čerpania prostriedkov z fondov EÚ v nadväznosti na postupné vyčerpanie  
disponibilných prostriedkov za programové obdobie 2007 aţ 2013.  
GRAF 18 - Fiškálny impulz (ESA 95, % HDP)  
fiškálny impulz  
Proticyklická  
fiškálna reštrikcia  
Procyklická  
fiškálna reštrikcia  
4,5  
3,5  
2012  
2,5  
1,5  
2011  
2013  
produkčná medzera  
2014  
0,5  
-0,5  
-1,5  
-2,5  
-3,5  
-4,5  
-5,5  
-5,0  
-4,0  
-3,0  
2010  
-2,0  
-1,0  
0,0  
1,0  
2,0  
3,0  
4,0  
5,0  
Procyklická  
fiškálna expanzia  
Proticyklická  
fiškálna expanzia  
2009  
Zdroj: MF SR  
46  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
III.5. Úroveň a vývoj verejného dlhu  
Predpokladaný vývoj v oblasti deficitov verejnej správy za roky 2011 aţ 2014 sa prejaví aj vo výške hrubého dlhu.  
Hrubý dlh verejnej správy vzrastie z úrovne 41,0 % HDP na konci roku 2010 na úroveň 45,3 % HDP ku  
koncu roka 2012, pričom do konca prognózovaného obdobia dôjde k jeho miernemu poklesu blízko  
úrovne 45 % HDP. Počas celého obdobia bude dlh verejnej správy výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty  
maastrichtského kritéria. Čistý dlh verejnej správy dosiahne na konci prognózovaného obdobia úroveň  
41,2 % HDP.  
TAB 20 - Vývoj dlhu verejnej správy v rokoch 2009 aţ 2014  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
Hrubý dlh (mil. eur)  
22 331  
26 998  
30 971  
34 083  
36 729  
39 576  
Hrubý dlh (% HDP)  
Zmena hrubého dlhu (p.b.)  
rast nominálneho HDP  
primárne saldo  
(1)  
35,4  
7,6  
41,0  
5,5  
44,1  
3,2  
45,3  
1,1  
45,3  
0,0  
45,2  
0,0  
1,7  
-1,5  
6,6  
-2,5  
3,1  
-3,0  
2,0  
-3,3  
0,7  
-3,3  
0,6  
6,5  
Úroky  
1,4  
1,3  
1,8  
1,8  
2,2  
2,2  
zosúladenie dlhu a deficitu  
-2,1  
-0,8  
0,7  
0,3  
0,4  
0,5  
Likvidné finančné aktíva (% HDP)  
(2)  
2,4  
3,4  
3,7  
3,8  
4,0  
4,1  
Čistý dlh (% HDP)  
(1-2)  
33,0  
37,6  
40,4  
41,4  
41,3  
41,2  
p.m. Implicitná úroková miera (%)  
4,9  
4,0  
4,7  
4,5  
5,2  
5,2  
Zdroj: MF SR  
Hrubý dlh verejnej správy sa v roku 2010 v nominálnom vyjadrení zvýšil o 4 667 mil. eur, na čom sa v najväčšej  
miere podieľal štátny dlh, ktorý sa medziročne zvýšil o 4 462 mil. eur. V prípade ďalších subjektov verejnej správy  
došlo k zvýšeniu dlhu obcí o 177 mil. eur a zvýšeniu zadlţenosti vyšších územných celkov o 27 mil. eur.  
Vývoj dlhu bude v nasledujúcich rokoch ovplyvňovaný predovšetkým hotovostným schodkom štátneho rozpočtu.  
Z ostatných subjektov verejnej správy budú k nárastu dlhu prispievať predovšetkým úvery obcí a vyšších  
územných celkov, ktoré budú tieto subjekty prijímať na plnenie svojich investičných zámerov.  
Prognóza dlhu predpokladá stabilný vývoj výpoţičiek zo Štátnej pokladnice, pouţívaných na krytie dlhu  
s relatívne nízkymi medziročnými zmenami. Zároveň sa neuvaţuje s potenciálnymi príjmami z privatizácie  
podnikov s majetkovou účasťou štátu. Tieto príjmy budú pravdepodobne vyuţité na zníţenie dlhu nemocníc,  
ţelezničných spoločností, Rozhlasu a televízie Slovenska a ako hotovostný vklad do Európskeho stabilizačného  
mechanizmu.  
Pri pohľade na príspevky jednotlivých faktorov k zmene dlhu najvýznamnejším faktorom nárastu dlhu  
v prognózovanom období budú plánované deficity verejnej správy. Okrem zvýšených úrokových nákladov sa  
v tomto období očakáva aj relatívne vysoký, avšak v dôsledku uskutočňovania plánovanej fiškálnej konsolidácie  
klesajúci primárny deficit. Príspevok faktora zosúladenia dlhu a deficitu k nárastu hrubého dlhu bude takisto  
pozitívny, pričom v prognózovanom období sa bude pohybovať v rozpätí od 0,3 do 0,7 % HDP. Jediným  
faktorom, ktorý prispieva k poklesu dlhu na HDP od roku 2010, je rast nominálneho HDP, ktorý v rokoch 2013 a  
2014 v plnej miere vykompenzuje ostatné vyššie spomenuté negatívne faktory.  
47  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
GRAF 19 - Príspevky faktorov k zmene hrubého dlhu verejnej správy (p.b.)  
10,0  
8,0  
6,0  
4,0  
2,0  
0,0  
-2,0  
-4,0  
-6,0  
-8,0  
-10,0  
Zosúladenie dlhu a deficitu  
Rast nominálneho HDP  
Úroky  
Primárne saldo  
Zmena hrubého dlhu VS  
2009  
2010  
2011F  
2012F  
2013F  
2014F  
Zdroj: MF SR  
Hodnota zosúladenia dlhu a deficitu bude v rokoch 2011 aţ 2014 ovplyvnená rozdielmi medzi hotovostnou  
a akruálnou metodikou, čo sa týka predovšetkým daňových príjmov a platených úrokov. Ďalším faktorom je čistý  
nárast finančných aktív najmä v podobe kladnej hotovostnej bilancie ostatných subjektov verejnej správy. Keďţe  
vyše 99 % hrubého dlhu verejnej správy je denominovaných v eurách, v prognóze sa neuvaţuje s vplyvom  
kurzových zmien.  
TAB 21 - Zosúladenie dlhu a deficitu (% HDP)  
2010  
-0,8  
-1,1  
0,3  
2011  
0,7  
2012  
0,3  
2013  
0,4  
2014  
Zosúladenie dlhu a deficitu  
Rozdiel medzi hotovostnými a akruálnymi tokmi  
Čistý nárast finančných aktív  
Kurzové rozdiely  
0,5  
0,0  
0,1  
0,1  
-0,2  
0,6  
0,6  
0,2  
0,5  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Ostatné  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Zdroj: MF SR  
48  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
IV. ANALÝZY CITLIVOSTI A POROVNANIE S PREDCHÁDZAJÚCOU  
AKTUALIZÁCIOU  
Program stability SR je zaloţený na základnom scenári ekonomického vývoja s exogénnymi predpokladmi  
o vývoji externého prostredia tak ako bolo popísané v tabuľke 3. V tejto časti sú prezentované alternatívne  
scenáre, ktoré sú zaloţené na modelových simuláciách predpokladajúcich rýchlejšie oţivenie vonkajšej  
ekonomiky, vyššie ceny ropy a zvýšenie úrokových sadzieb ECB.  
IV.1. Rizikové scenáre vývoja  
Scenár 1. Rýchlejšie oţivenie vonkajšej ekonomiky  
Scenár simuluje rýchlejší rast ekonomík obchodných partnerov SR, ktoré by sa odrazilo na rýchlejšom exporte  
SR. Simulácia predpokladá dodatočné zvýšenie rastu reálneho zahraničného dopytu obchodných partnerov  
Slovenska oproti bázickému scenáru o 1 p. b. v roku 2011.  
V dôsledku zvýšenej ziskovosti exportne zameraných podnikov dôjde k zvýšeniu rastu investícií (vzhľadom na  
vyšší celkový zahraničný dopyt a z neho plynúcu potrebu výstavby nových produkčných kapacít) a k rýchlejšiemu  
rastu zamestnanosti. To sa odrazí vo vyššom raste spotreby domácností, čo spolu s vyšším rastom investícií  
prispeje k zrýchleniu celkovej výkonnosti ekonomiky. Vyšší domáci dopyt spolu s niţšou nezamestnanosťou zvýši  
inflačné tlaky, ktorých vplyv ako aj dopad na úrokové sadzby bude minimálny. Zrýchlenie rastu spotreby  
a investícií sa odrazí na raste importov, čím sa vykompenzuje vyšší rast exportov. Celkový vplyv na saldo  
beţného účtu tak bude neutrálny. V roku 2012 by v porovnaní so základným scenárom v dôsledku vyššej  
porovnávacej bázy malo dôjsť k zníţeniu rastu investícií aj HDP.  
TAB 22 - Scenár 1 - Zrýchlenie rastu zahraničného dopytu o 1 p. b. v roku 2011  
Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.  
Hrubé  
fixné  
investície  
Krátkodobé  
úrokové  
miery  
Bilancia  
beţného účtu  
(% HDP)  
Saldo verejnej  
správy  
Spotreba  
domácností  
Miera  
nezamestnanosti  
HDP  
CPI  
(% HDP)  
2011  
2012  
2013  
2014  
0,1  
0,1  
0,1  
0,0  
0,2  
-0,1  
0,0  
0,0  
0,2  
0,1  
0,1  
0,0  
-0,1  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,1  
0,0  
0,0  
0,0  
Zdroj: MF SR  
Scenár 2. Vyššie ceny ropy  
Nasledujúci scenár počíta s negatívnym rizikom vyššieho rastu cien ropy v roku 2011, ktorej úroveň na začiatku  
apríla prekonala svoje 2,5-ročné maximum (123 USD/barel). Geopolitický vývoj v arabskom svete spolu  
s pokračujúcim oţivením globálneho dopytu však zvyšuje riziko, ţe nárast cien nemusí byť definitívny. Uţ  
v súčasnosti je zrejmé, ţe cena ropy by v roku 2011 mala byť vyššia ako úroveň 95,5 USD/barel, s ktorou  
pôvodne počítala prognóza MF SR. Scenár preto simuluje situáciu nárastu ceny ropy oproti základnému scenáru  
o 30 USD/barel v roku 2011 Výmenný kurz USD/EUR sa oproti základného scenáru nemení.  
Bezprostredným výsledkom zvýšenia ceny ropy by bol rast cien palív, plynu a následne aj tepla pre domácnosti.  
Vplyv na infláciu po tomto šoku by bol najviac viditeľný na začiatku sledovaného obdobia. Keďţe cena ropy  
ovplyvňuje globálnu ekonomiku, uvedené výsledky simulácií berú do úvahy celkový kontext vývoja ekonomiky SR  
v rámci globálnej ekonomiky (vyuţitie multi-country modelu).  
Globálny nárast inflácie v dôsledku rastu cien ropy a ropných produktov by vytvoril predpoklady k zvýšeniu  
kľúčovej úrokovej sadzby v eurozóne. Vyššia inflácia by spôsobila pokles reálnych príjmov v krátkodobom  
49  
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
horizonte a spolu s vyššou úrokovou mierou by tak prispela k zníţeniu spotreby domácností. Vyššie úrokové  
miery by zároveň spomalili rast investícií. Reálna ekonomika by sa celkovo spomalila, v dôsledku čoho by došlo  
k nárastu miery nezamestnanosti. Utlmenie ekonomiky na základe cenového šoku, ako aj na základe niţšieho  
dopytu u našich obchodných partnerov by negatívne ovplyvnilo aj deficit beţného účtu a saldo verejnej správy.  
V nasledujúcich rokoch bude výkonnosť ekonomiky rásť, na konci sledovaného obdobia však bude stále pod  
úrovňou základného scenára.  
TAB 23 - Scenár 2 - Nárast ceny ropy o 30 dolárov v roku 2011  
Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.  
Hrubé  
fixné  
investície  
Krátkodobé  
úrokové  
miery  
Bilancia  
beţného účtu  
(% HDP)  
Spotreba  
domácností  
Miera  
Saldo verejnej  
správy (% HDP)  
HDP  
nezamestnanosti CPI  
2011  
2012  
2013  
2014  
-1,6  
-0,7  
-0,5  
-1,0  
-1,7  
-1,0  
0,6  
-0,5  
-0,5  
-0,2  
-0,2  
0,1  
0,4  
0,5  
0,5  
1,6  
0,6  
0,4  
0,9  
3,0  
2,5  
2,5  
3,6  
-1,6  
-1,0  
-1,2  
-1,0  
-0,4  
-0,3  
-0,2  
-0,6  
-0,2  
Zdroj: MF SR  
Scenár 3. Zvýšenie úrokových sadzieb  
V súčasnosti sa inflácia v krajinách eurozóny nachádza nad inflačným cieľom ECB, pričom jej zrýchlenie je  
spôsobené do značnej miery najmä nákladovými faktormi (ceny potravín a komodít). ECB tak pristúpila  
k zvýšeniu hlavnej úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu na 1,25 %. V dôsledku obáv z ďalšieho rastu  
cien ropy sa predpokladá, ţe sprísňovanie menovej politiky ECB bude v tomto roku ešte pokračovať. Rizikový  
scenár bol preto špecifikovaný ako simulácia zvýšenia základnej úrokovej sadzby ECB o 1 percentuálny bod nad  
úroveň v základnom scenári v roku 2011.  
Zvýšenie úrokových sadzieb sťaţí prístup k úverom pre podniky a domácnosti, čo spôsobí spomalenie rastu  
spotreby domácností a investícií. Výsledkom bude celkové utlmenie ekonomického rastu, čo sa prejaví v niţšom  
raste zamestnanosti, čo znovu prispeje k niţšiemu rastu spotreby domácností. Spomalenie celkového dopytu  
zníţi tlaky na rast cien, zatiaľ čo pomalší rast zamestnanosti zníţi tlaky na rast miezd. Niţšia spotreba a investície  
spôsobia pomalší rast importu, čo sa prejaví na zlepšení bilancie beţného účtu. Celkový negatívny vplyv na saldo  
verejnej správy po započítaní priamych úrokových nákladov dlhu verejnej správy je na úrovni 0,1 % HDP aţ  
0,2 % HDP.  
TAB 24 - Scenár 3 - Rast úrokových sadzieb o 1 p. b.  
Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.  
Saldo  
verejnej  
správy  
Hrubé  
fixné  
investície  
Bilancia  
beţného účtu  
(% HDP)  
Úrokové náklady  
verejnej správy  
(% HDP)  
Spotreba  
domácností  
Krátkodobé  
úrokové miery  
HDP  
CPI  
(% HDP)  
2011  
2012  
2013  
2014  
-0,2  
-0,2  
-0,1  
0,0  
-0,6  
-0,1  
0,1  
-0,2  
-0,2  
0,7  
0,3  
0,2  
0,1  
0,2  
0,2  
0,1  
0,0  
0,1  
0,1  
0,0  
0,0  
-0,2  
-0,2  
-0,2  
-0,1  
-0,1  
-0,1  
0,0  
-0,1  
0,0  
-0,1  
-0,1  
Zdroj: MF SR  
50  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
IV.2. Porovnanie s predchádzajúcou aktualizáciou  
Program stability SR na roky 2011 aţ 2014 obsahuje aktualizované makroekonomické a fiškálne ciele.  
V porovnaní s minuloročnou aktualizáciou z januára 2010 došlo k zhoršeniu vo fiškálnych ukazovateľoch  
v podobe salda a dlhu verejnej správy, pričom tieto odchýlky sú vysvetlené v kapitole III.  
TAB 25 - Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy  
Rok  
Rok  
Rok  
Rok  
Rok  
ESA kód  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
Reálny rast HDP (%)  
Predchádzajúca aktualizácia*  
Skutočnosť a súčasná aktualizácia  
Rozdiel  
1,9  
4,0  
2,1  
4,1  
3,4  
5,4  
4,8  
-
4,8  
-
-
4,8  
-
-0,7  
-0,6  
Saldo verejnej správy (% HDP)  
Predchádzajúca aktualizácia*  
Skutočnosť a súčasná aktualizácia  
Rozdiel  
EDP B.9  
-5,5  
-7,9  
-2,4  
-4,2  
-4,9  
-0,7  
-3,0  
-3,8  
-0,8  
-
-2,9  
-
-
-2,8  
-
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)  
Predchádzajúca aktualizácia*  
Skutočnosť a súčasná aktualizácia  
Rozdiel  
40,8  
41,0  
0,2  
42,5  
44,1  
1,6  
42,2  
45,3  
3,1  
-
45,3  
-
-
45,2  
-
Pozn.: * Program stability SR na roky 2009 - 2012  
Zdroj: MF SR  
51  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
V.  
UDRŢATEĽNOSŤ VEREJNÝCH FINANCIÍ  
Slovenská republika bola v roku 2009 Európskou komisiou zaradená medzi najhoršie krajiny z pohľadu dlhodobej  
udrţateľnosti verejných financií. Na jej zabezpečenie by SR mala okamţite a trvale zníţiť deficit verejnej správy  
o takmer 10 % HDP (na základe tzv. indikátora S2). Ak by sa neprijali ţiadne opatrenia, dlh verejnej správy by  
v roku 2060 dosiahol 778 % HDP (513 mld. eur v cenách roka 2010). Splnením cieľa zníţiť deficit verejnej správy  
pod 3 % HDP v roku 2013 by potreba zníţenia deficitu klesla o 4,3 % HDP na úroveň 5,6 % HDP. Dodatočný  
pokrok smerom k udrţateľnosti verejných financií sa zabezpečí dôchodkovou reformou (zníţenie indikátora S2 o  
ďalších 3,9 % HDP). Dosiahnutie konsolidačných cieľov vlády v roku 2013 v kombinácii s dôchodkovou reformou  
zníţi potrebu šetrenia pre dosiahnutie dlhodobej udrţateľnosti na 1,7 % HDP. To vytvorí priestor pre ďalšiu vládu,  
aby relatívne miernym šetrením natrvalo vyriešila negatívny vplyv demografického vývoja na verejné financie.  
V.1. Stratégia politiky  
Dlhodobá udrţateľnosť verejných financií má ekonomický aj morálny rozmer. Z ekonomického hľadiska sú zdravé  
verejné financie nevyhnutným predpokladom vysokého a udrţateľného ekonomického rastu. Morálny rozmer  
spočíva v zabezpečení medzigeneračnej spravodlivosti. Prostredníctvom verejných rozpočtov sa totiţ zdroje  
prerozdeľujú nielen medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva (solidárnosť), ale aj medzi generáciami. Viesť  
politiku vysokých deficitov a dlhu automaticky znamená vystaviť účet budúcim generáciám, najčastejšie v podobe  
nutnosti zvyšovania daní.  
Slovensko z tohto pohľadu patrí k zodpovedným krajinám, ktoré v minulosti uţ preukázali schopnosť podstatne  
zníţiť deficit verejnej správy a zároveň riešiť problémy dôleţité z pohľadu dlhodobej udrţateľnosti verejných  
financií. Priaznivá počiatočná fiškálna pozícia je totiţ základným predpokladom pre schopnosť verejných financií  
absorbovať budúce negatívne vplyvy demografického vývoja. Zníţenie deficitu verejnej správy z úrovne 7,9 %  
HDP v roku 2010 je preto ústredným cieľom fiškálnej politiky v strednodobom horizonte. Schválený rozpočet  
verejnej správy na roky 2011 aţ 2013 a návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014  
predpokladajú postupné zniţovanie deficitu verejnej správy od roku 2011 s cieľom dosiahnuť hodnotu 2,9 % HDP  
v roku 2013.  
Negatívne vplyvy vyplývajúce zo starnutia populácie však musia byť aj napriek dodatočnej konsolidácií tlmené  
štrukturálnymi reformami. Vyššia zamestnanosť, produktivita a vyšší ekonomický rast sú nielen jediným  
udrţateľným zdrojom rastu ţivotnej úrovne obyvateľov, môţu aj výrazne napomôcť udrţateľnosti dôchodkového  
systému a celkovej konsolidácii verejných financií. Relatívne nízke a efektívne daňové zaťaţenie, flexibilný trh  
práce a flexibilný trh tovarov a sluţieb sú predpokladom vyššej zamestnanosti a produktivity.  
V.2. Dlhodobé rozpočtové výhľady v kontexte starnutia obyvateľstva  
Starnutie populácie je celosvetový fenomén, ktorý sa momentálne dotýka najmä rozvinutých priemyselných  
ekonomík a výnimkou nie je ani Slovensko. Na pôde EÚ sa tejto otázke venuje v posledných rokoch mimoriadna  
pozornosť. Zaoberá sa ňou špeciálna pracovná skupina pre starnutie populácie (AWG – Ageing Working Group),  
ktorej úlohou je v spolupráci s Európskou komisiou analyzovať výdavky citlivé na demografický vývoj a ich vplyv  
na vývoj celých verejných financií. Jej cieľom je získať porovnateľné a čo najúplnejšie informácie o rizikách  
vyplývajúcich z očakávaných demografických zmien. V roku 2009 AWG spolu s EK predstavili aktualizované  
projekcie s predĺţeným časovým horizontom do roku 206010.  
V zmysle poţiadaviek „Code of conduct“ sú členské krajiny povinné vo svojich programoch stability prezentovať  
prognózy vyprodukované v rámci AWG. Aktualizované prognózy z roku 2009 boli Slovenskom na expertnej  
10  
European Commission (DG ECFIN) and the Economic Policy Committee (AWG) (2009) ‘The 2009 Ageing report: economic and  
budgetary projections for the EU-27 Member States (2008-2060)’, European Economy, No 2, April 2009  
52  
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
úrovni v rámci AWG odsúhlasené, preto ich MF SR plne akceptuje a pouţíva ich pre vlastné analýzy. Na základe  
týchto projekcií Európska komisia následne posudzuje dlhodobú udrţateľnosť fiškálnej pozície a stanovené  
fiškálne ciele.  
Z pohľadu aktuálnosti týchto projekcií, vzhľadom na to, ţe boli pripravované v priebehu roka 2008 na základe  
legislatívy schválenej k júlu 2008, tieto neobsahujú vplyv opätovného otvorenia druhého piliera v období od 15.  
novembra 2008 do 30. júna 2009, ktorý je však z hľadiska vplyvov na dlhodobú udrţateľnosť zanedbateľný.  
Zároveň projekcie nezohľadňujú vplyv hospodárskej krízy.  
Táto podkapitola sa skladá z dvoch častí. Prvá časť popisuje veľkosť problému, s ktorým sa budú musieť verejné  
financie na Slovensku v budúcnosti vyrovnať. Druhá časť prezentuje indikátory udrţateľnosti vrátane reformného  
scenára. Ide o vyčíslené opatrenia v oblasti fiškálnej politiky, ktoré budú musieť byť prijaté dnes na riešenie  
problému udrţateľnosti verejných financií. V oboch častiach sú prezentované najaktuálnejšie výpočty Európskej  
komisie t.j. výsledky projekcií vplyvu starnutia obyvateľstva na verejné financie z roku 2009 (Ageing report 2009)  
ako aj hodnotenie udrţateľnosti z rovnakého roka (Sustainability report 2009).  
Dlhodobá projekcia príjmov a výdavkov citlivých na starnutie populácie  
V rámci AWG boli identifikované výdavky verejnej správy, ktoré môţu byť pozitívne alebo negatívne ovplyvnené  
demografickými zmenami. Ide o výdavky na dôchodkové dávky, zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť,  
školstvo a dávky v nezamestnanosti. Prvé tri skupiny výdavkov budú v budúcnosti rásť, výdavky na školstvo  
a nezamestnaných budú naopak klesať (menej detí, klesajúca nezamestnanosť a menej ľudí na trhu práce).  
Okrem toho boli na strane príjmov zohľadnené zmeny v príjmoch z majetku (aktív) a za niektoré krajiny vrátane  
Slovenska zmeny vplyvom opatrení v dôchodkových systémoch. V prípade Slovenska ide o výpadok príjmov  
verejnej správy po spustení kapitalizačného piliera dôchodkového systému.  
TAB 26 - Zmena príjmov a výdavkov verejnej správy vplyvom demografických zmien (% HDP)  
Zmena  
2007  
2010  
2020  
2030  
2040  
2050  
2060  
2007-2060  
-0,7  
A. Zmena príjmov (výpadok do 2. piliera)  
B. Zmena výdavkov citlivých na starnutie populácie  
- dôchodkové dávky  
-1,0  
15,2  
6,8  
5,0  
0,2  
3,1  
0,1  
1,5  
-1,2  
14,9  
6,6  
5,2  
0,2  
2,8  
0,1  
1,4  
-1,4  
14,5  
6,3  
5,7  
0,2  
2,2  
0,1  
1,2  
-1,6  
16,1  
7,3  
6,2  
0,3  
2,2  
0,1  
1,1  
-1,7  
17,5  
8,3  
6,7  
0,4  
2,1  
0,1  
1,1  
-1,7  
19,2  
9,4  
7,1  
0,5  
2,1  
0,1  
1,1  
-1,8  
20,4  
10,2  
7,2  
5,2  
3,4  
- zdravotná starostlivosť  
2,3  
- dlhodobá starostlivosť  
0,6  
0,4  
- školstvo  
2,3  
-0,8  
- dávky v nezamestnanosti  
0,1  
-0,1  
C. Príjmy z majetku  
1,0  
-0,5  
Vplyv na saldo verejnej správy  
*Aktuálny legislatívny stav: dôchodkový vek 62 rokov,  
indexácia 50:50 (mzdy, inflácia), zavedený 2. pilier  
-6,4  
Zdroj: Ageing report 2009  
Podľa projekcií EK a AWG, ak sa nepodniknú nápravné opatrenia v dotknutých oblastiach, negatívny  
demografický vývoj spolu s poklesom príjmov verejnej správy zvýšia do roku 2060 deficit verejnej správy  
o 6,4 p.b. HDP. Vyššie uvedené výsledky zohľadňujú všetky dôleţité opatrenia: zavedenie kapitalizačného  
piliera, zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 62 rokov, valorizáciu dôchodkov podľa miezd a inflácie a pod.  
Hodnotenie dlhodobej udržateľnosti  
Zmyslom hodnotenia dlhodobej udrţateľnosti je, v nadväznosti na budúci rast výdavkov verejných financií  
spojených so starnutím obyvateľstva prezentovaných v predošlej časti, posúdiť aktuálnu situáciu vo verejných  
financiách, t.j. či aktuálne nastavenie politík (fiškálna disciplína, dôchodkový systém, zdravotnícky systém) je pri  
dnešnej výške dlhu vlády dlhodobo udrţateľné (aby dlh nekontrolovane nenarastal a drţal sa na stabilnej úrovni).  
53  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
EK pre tieto účely pouţíva tzv. indikátory udrţateľnosti11: S1 indikátor, S2 indikátor, RPB – Required Primary  
Balance (Poţadovaná výška primárneho salda), Costs of delay (Náklady odkladu konsolidácie). Tieto indikátory  
kvantifikujú veľkosť okamţitých fiškálnych opatrení potrebných pre zabezpečenie udrţateľnosti. Stručné  
vysvetlenie jednotlivých indikátorov bolo uvedené v minulých konvergenčných programoch.  
Pri hodnotení udrţateľnosti EK okrem kvantifikácie veľkosti potrebných fiškálnych opatrení pre zabezpečenie  
udrţateľnosti zaraďuje krajiny do troch skupín podľa stupňa rizika (nízke, stredné a vysoké). Slovensko bolo  
v Správe o udrţateľnosti z roka 2009 (Sustainability report 2009) po prvýkrát (spolu s viacerými inými krajinami)  
zaradené do skupiny krajín s vysokým rizikom dlhodobej udrţateľnosti verejných financií. Pre rozdelenie krajín do  
spomínaných skupín EK pouţila S2 indikátor s rokom 2009 ako východisko kvantifikácie (tzv. scenár 2009),  
pričom u niektorých krajín zohľadnila aj iné, „kvalitatívne“ faktory ako napr. existenciu časového priestoru pre  
uskutočnenie potrebných reforiem (ak problém udrţateľnosti vyplýva najmä zo starnutia populácie a na  
uskutočnenie potrebných reforiem ešte krajine zostáva dostatok času), súčasnú výšku dlhu, prognózu vývoja  
primárneho štrukturálneho salda, výšku implicitných záväzkov, vývoj miery náhrady v dôchodkovom systéme a  
podiel daní na HDP. V prípade Slovenska sa však spomínané „kvalitatívne“ faktory do úvahy nevzali.  
Výpočet S2 je zaloţený na údajoch roka 2009 uvedených v jarných prognózach Európskej komisie (EC 2009  
Spring forecasts). Dôleţitými parametrami pri výpočte boli úroveň deficitu, dlhu a projekcie verejných výdavkov  
citlivých na demografický vývoj (projekcie AWG). Dôleţitým predpokladom je, ţe Komisia berie do úvahy len stav  
legislatívy k určitému dátumu (rok 2008), ktorý ovplyvňuje budúci rast týchto výdavkov. Plánované zmeny  
a reformy teda vo výpočtoch nie sú zohľadnené. Príjmy a výdavky nesúvisiace s demografiou (okrem príjmov  
z majetku) sú v celom období konštantné v pomere na HDP. To znamená, ţe na zmenu deficitu vplývajú len tie  
príjmy a výdavky, ktoré sú ovplyvnené starnutím populácie.  
Reformný scenár dlhodobej udržateľnosti  
Správa Európskej komisie o dlhodobej udrţateľnosti z roku 2009 zaradila Slovensko medzi krajiny s vysokým  
rizikom. Napriek relatívne nízkemu verejnému dlhu na Slovensku, zlé počiatočné saldo verejných financií  
a očakávané náklady starnutia populácie (pri nezmenených politikách) významne ohrozujú ţivotný štandard  
budúcich generácií. Jednou z hlavných priorít súčasnej vlády je zodpovednosť voči budúcim generáciám a preto  
bol stanovený ambiciózny cieľ dostať sa medzi krajiny s nízkym rizikom v hodnoteniach dlhodobej udrţateľnosti  
verejných financií. Tieto zámery sú premietnuté v Národnom programe reforiem, kde sa medzi kvantitatívne ciele  
vlády do roku 2020 zaradila aj poţiadavka zníţiť ukazovateľ dlhodobej udrţateľnosti (viac v boxe 5) do roku 2020  
na nulovú hodnotu.  
BOX 5 – Ukazovateľ dlhodobej udrţateľnosti (GAP)  
Ukazovateľ dlhodobej udrţateľnosti je definovaný ako rozdiel medzi aktuálnou hodnotou a dlhodobo udrţateľnou  
štrukturálneho primárneho salda. Dlhodobo udrţateľná hodnota sa určuje na základe aktuálnej legislatívy a dlhodobých  
demografických a ekonomických prognóz ovplyvňujúcich príjmy a výdavky verejného sektora.  
V zásade ide o indikátor typu S2 s tým rozdielom, ţe do aktuálnej hodnoty štrukturálneho primárneho salda sa  
započítava aj potreba financovania štátnych a verejných podnikov a vo výpočtoch sa zohľadňujú aj niektoré ďalšie  
záväzky ako napr. PPP projekty alebo podmienené záväzky.  
Aktualizovaný výpočet pre rok 2009 ukazuje relatívne malý rozdiel medzi GAP-om (9,5 % HDP) a indikátorom S2 (9,3 %  
HDP).  
Program stability predpokladá zniţovanie indikátora S212 pomocou dvoch nástrojov. Prvým je významná  
konsolidácia do roku 2013 a druhým je dôchodková reforma. Ak by sa tieto zmeny implementovali podľa  
programu, indikátor S2 by klesol z 9,9 % HDP v roku 2010 na 1,7 % HDP v roku 2013 a Slovensko by sa  
tak mohlo zaradiť medzi zodpovedné krajiny voči budúcim generáciám.  
11  
European Commission-DG ECFIN (2009) ‘Sustainability Report 2009, European Economy, No 9, 2009  
12 Vzhľadom na zatiaľ indikatívne výpočty GAP-u, v programe sa prezentujú štandardné prepočty pre indikátor S2.  
54  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Správa EK o dlhodobej udrţateľnosti z roku 2009 ešte obsahuje pre SR odhad indikátora S2 na úrovni 7,4 %  
HDP. Pre účely výpočtu programového scenára MF SR nezmenilo základné demografické a makroekonomické  
predpoklady obsiahnuté v publikácii. Oproti prepočtom z roku 2009 sa však uskutočnili dve dôleţité zmeny. Po  
prvé, odstránili sa niektoré numerické chyby, napríklad nezohľadnenie výpadkov spôsobených druhým pilierom  
dôchodkového systému. Ich výsledkom je zvýšenie indikátora S2 o 0,5 percentuálneho bodu na 7,9 % HDP. Po  
druhé, pri počiatočnej úrovni štrukturálneho primárneho salda sa odhad na rok 2009 (-3,7 % HDP) zamenil za  
skutočnosť vypočítanú z poslednej notifikácie (-5,1 % HDP). Týmto sa referenčná hodnota ukazovateľa S2 za rok  
2009 zmenila na 9,3 % HDP.  
Vzhľadom na to, ţe v roku 2010 došlo k zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,6 % HDP oproti roku 2009, hodnota  
S2 voči ktorej sa porovnávajú zmeny v programe, sa zvýšila na 9,9 % HDP.  
Prvým významným cieľom vlády je postupne zníţiť deficit verejných financií na úroveň 2,9 % HDP v roku 2013.  
V prípade, ţe úsporné opatrenia špecifikované v programe prinesú odhadované efekty, pokles štrukturálneho  
primárneho salda na -0,7 % HDP by mal zníţiť indikátor S2 na 5,6 % HDP.  
Druhým kľúčovým cieľom vlády je stabilizovať dôchodkový systém na Slovensku. Z pohľadu indikátora S2 je  
podstatných predovšetkým 5 zmien: (1) prechod na inflačnú valorizáciu dôchodkov, (2) zavedenie väzby medzi  
dôchodkovým vekom a očakávanou dĺţkou ţivota, (3) zavedenie väzby medzi indexáciou aktuálnej dôchodkovej  
hodnoty (ADH) a podielom medzi dôchodcami a prispievateľmi do systému, (4) postupné zníţenie miery  
zásluhovosti a (5) zavedenie povinného vstupu do druhého piliera s moţnosťou výstupu počas obmedzeného  
obdobia. Všetky tieto opatrenia by mali spôsobiť pokles S2 nad rámec konsolidačného scenára o ďalších 3,9  
percentuálneho bodu na 1,7 % HDP.  
TAB 27- Indikátory udrţateľnosti  
Predpoklady výpočtov  
S2  
7,4  
7,9  
9,3  
9,9  
5,6  
1,7  
DN  
2,9  
2,9  
2,9  
2,9  
3,5  
-0,3  
PRP  
4,5  
5,0  
6,5  
7,0  
2,1  
2,0  
S1  
5,7  
6,1  
7,6  
8,2  
3,9  
0,9  
koncový rok  
2010  
ŠPS DLH  
Správa Komisie (2009)  
-3,7 36,5  
-3,7 36,7  
-5,1 40,4  
-5,7 41,0  
-0,7 45,2  
-0,7 45,2  
opravený scenár komisie (2009)  
zohľadnenie skutočného deficitu (2009)  
Scenár 2010  
2010  
2010  
2010  
Scenár konsolidácie  
2014  
Scenár konsolidácie a dôchodkovej reformy  
DN - dlhodobé náklady  
2014  
PRP - počiatočná rozpočtová pozícia  
ŠPS - štrukturálne primárne saldo  
Predpoklady dôchodkovej reformy:  
1. Zmena valorizácie dôchodkov zo švajčiarskeho na inflačný mechanizmus (dôchodcovská inflácia) od roku 2013.  
2. Automatická zmena dôchodkového veku podľa očakávanej dĺţky ţivota v šesťdesiatke. Zmena by platila po tom, ako sa dôchodkový  
vek bezdetných ţien dostane na úroveň muţov.  
3. Automatická zmena indexácie ADH. Mzdová indexácia sa upravuje podľa 5-ročného kĺzavého priemeru percentuálnych zmien v  
podiele medzi populáciou pod a nad dôchodkovým vekom.  
4. Dôchodky sa počítajú podľa zmeneného vzorca, kde sa priemerný osobný bod (POMB) zmení na (0,25+(POMB-0,25)*koef) a koef  
klesá z hodnoty 1 v roku 2015 kaţdý rok o 0,011.  
5. Predpokladá sa vstup do druhého piliera u ročníkov vstupujúcich na trh práce na úrovni 80 %.  
55  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
S2 v roku 2010  
9,9 %  
Efekt konsolidácie  
Efekt dôchodkovej reformy  
-3,9 p. b.  
-4,3 p. b.  
S2 v roku 2013  
1,7 %  
56  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
VI. KVALITA VEREJNÝCH FINANCIÍ  
Výrazné zhoršenie fiškálnych pozícií v období hospodárskej krízy a následné oţivenie ekonomickej aktivity dáva  
do popredia potrebu konsolidácie a dlhodobej udrţateľnosti verejných financií, pričom základnou otázkou  
v súčasnosti je, akým spôsobom je moţné fiškálne pozície trvalo a v dostatočnej miere zlepšiť. Potreba  
ambicióznej fiškálnej konsolidácie vytvára príleţitosť na identifikovanie a prijatie takých opatrení, ktoré povedú  
zároveň k zvýšeniu efektívnosti príjmovej a výdavkovej stránky verejných financií. Otázka zlepšovania kvality  
verejných financií je preto nevyhnutne v popredí súčasných diskusií o fiškálnej politike.  
VI.1. Stratégia politiky  
Stratégia vlády SR v oblasti zlepšovania kvality verejných financií je rámcovaná potrebou uskutočnenia  
ambicióznej fiškálnej konsolidácie, pričom väčšina konsolidačného úsilia je sústredená do rokov 2011 a 2012.  
Práve v tomto období sa prijali resp. plánujú prijať opatrenia, ktoré do veľkej miery ovplyvnia aj kvalitu verejných  
financií.  
Zámerom vlády je naplniť konsolidačné ciele fiškálnej politiky prostredníctvom prijatia dvoch balíčkov opatrení,  
ktoré sa dotknú príjmovej aj výdavkovej časti rozpočtov verejnej správy, pričom ich bliţší popis a kvantifikácia boli  
uvedené v častiach III.2 a III.3.  
Okrem toho vláda plánuje uskutočniť ďalšie opatrenia, ktoré najmä v stredno aţ dlhodobom horizonte  
zlepšia udrţateľnosť verejných financií, pričom zároveň prispejú k zvýšeniu kvality verejných financií. Konkrétne  
ide o komplexnú reformu daňovo-odvodového systému s cieľom zvýšiť efektívnosť výberu daní a poistného na  
zdravotné a sociálne poistenie, zmeny v dôchodkovom systéme s cieľom pripraviť verejné financie na vplyv  
starnutia populácie a zvýšenie efektívnosti fungovania spoločností s majetkovou účasťou štátu, čo by malo  
zároveň nepriamy pozitívny vplyv na bilanciu verejnej správy. Bliţším popisom uvedených štrukturálnych opatrení  
sa zaoberajú ďalšie časti tejto kapitoly.  
VI.2. Vývoj na strane príjmov  
Príjmovú stránku bilancie verejnej správy ovplyvnia čiastkové zmeny v daniach a odvodoch popísané v častiach  
III.2 a III.3 a pripravovaná reforma daňovo-odvodového systému zameraná na zvýšenie efektívnosti výberu daní  
a odvodov.  
Reforma daňovo-odvodového systému  
Efektívny výber daní a poistného na zdravotné a sociálne poistenie zniţuje deformáciu ekonomických rozhodnutí,  
zmenšuje motivácie na obchádzanie daňových povinností a zniţuje náklady občanov a firiem na splnenie  
daňovo-odvodových povinností. Taktieţ zabezpečuje adekvátne príjmy pre verejné financie a dokáţe prispieť k  
vyššej konkurenčnej výhode malej a otvorenej ekonomiky v medzinárodnej súťaţi. Najväčšími nedostatkami  
výberu daní a poistného na zdravotné a sociálne poistenie na Slovensku sú najmä rôzne základne pre dane  
a poistné odvody, existencia mnohých nesystémových odpočítateľných poloţiek a nedostatočný boj proti  
daňovým únikom.  
V súčasnosti je daňovo-odvodový systém z pohľadu štátu neefektívny, neúčinný a neudrţateľný. Dôvodom je  
skutočnosť, ţe výber, správu, kontrolu a vymáhanie dane a poistných odvodov zabezpečujú daňové úrady,  
zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa, pričom kaţdá z týchto inštitúcií vedie svoje vlastné registre osôb.  
Avšak ţiadna z týchto inštitúcií nedisponuje konzistentnou údajovou databázou a jednotným profilom klienta.  
Takisto jednotlivé formy dosahovania príjmu fyzických osôb nie sú v odvodovom systéme zaťaţené rovnako, na  
základe čoho štát v niektorých oblastiach vytvára motivácie k masívnemu preskupovaniu pracujúcich z jednej  
formy do druhej, dôsledkom čoho je niţší výber poistného, čo sa najviac prejavuje v dôchodkovom systéme.  
Z pohľadu občana je systém administratívne zaťaţujúci a komplikovaný, neprimerane nákladný a nerovný  
z hľadiska daňovo-odvodovej záťaţe.  
57  
 
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Zo spomínaných dôvodov sa vláda SR rozhodla zrealizovať reformu daňovo-odvodového systému a zamerať sa  
najmä na:  
zjednodušenie odvodového systému s cieľom zefektívniť systém prostredníctvom jednotného výberu  
daní, cla a odvodov a taktieţ zavedením jednotných vymeriavacích základov,  
zníţenie administratívneho zaťaţenia daňovníkov a poistencov a informatizáciu dotknutých inštitúcií,  
zavedenie spoločného ročného zúčtovania dane z príjmov fyzickej osoby a poistného na zdravotné  
a sociálne poistenie fyzickej osoby,  
zavedenie superhrubej mzdy s príslušným navýšením hrubej mzdy o poistné zamestnávateľa na  
zdravotné a sociálne poistenie,  
prijaté opatrenia budú mať mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (do 0,1 % HDP) s tým,  
ţe odvodové zaťaţenie sa bude postupne zniţovať. V prípade naplnenia cieľov rozpočtovej politiky  
vlády (neprekročenia rozpočtovaného deficitu verejných financií) sadzba poistného na sociálne  
poistenie pre zamestnancov klesne v kaţdom roku o 1 p. b. (vyjadrené podľa súčasného systému), čo  
je zníţenie o 0,6 p. b. v novom systéme.  
BOX 6 – Hlavné parametrické zmeny daňovo-odvodového systému:  
zachovanie princípu rovnej dane (fyzické a právnické osoby) vo výške 19 %,  
zavedenie jedného poistného na sociálne poistenie vo výške 19 % pre zamestnancov, 13 % pre SZČO a 10 %  
pre osoby pracujúce na dohody uzatvorené mimo pracovného pomeru, zavedenie jedného poistného na  
zdravotné poistenie vo výške 9 % pre fyzické osoby a vo výške 4,5 % pre osoby so zdravotným postihnutím,  
pasívne príjmy bez poistného s výnimkou dividend a podielov na zisku – 9 % poistné na zdravotné poistenie, 13  
% na sociálne poistenie,  
maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa nahrádza novou veličinou „maximálne  
poistné“ a bude naviazané na ţivotné minimum,  
zavedenie jednotného vymeriavacieho základu a základu dane na všetky aktívne príjmy pre všetky typy osôb s  
výnimkou pre pracujúcich na dohodu, ktorým sa bude ročný vymeriavací základ zniţovať o 12-násobok ŢM,  
minimálny vymeriavací základ pre SZČO určený ako 3,3-násobok ŢM,  
zmena výšky nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2-násobku ţivotného minima (ŢM) na 18-násobok ŢM (v  
2012 to bude 3 413,70 eur),  
moţnosť pre SZČO neuplatňovať daňové odpisy – tzv. liberálne odpisovanie.  
VI.3. Vývoj na strane výdavkov  
Výdavky verejnej správy budú okrem uvedených balíčkov fiškálnych opatrení ovplyvnené aj dvomi významnými  
zmenami, a to reformou dôchodkového systému a nepriamo aj prostredníctvom zvýšenia efektívnosti fungovania  
podnikov s majetkovou účasťou štátu.  
Reforma dôchodkového systému  
Verejné financie členských štátov musia čeliť nielen negatívnym následkom hospodárskej krízy, ale svoje  
rozpočty musia pripraviť aj na nepriaznivé vplyvy v dôsledku starnutia populácie. Podľa prognóz Eurostatu, index  
závislosti v starom veku narastie na Slovensku v najbliţších desaťročiach najviac zo všetkých krajín z EÚ. Kým  
v súčasnosti pripadá na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku 6 ľudí v produktívnom veku, o 50 rokov to  
bude uţ len jeden a pol. Odsúvanie problémov by situáciu ešte zhoršilo, keďţe dodatočné náklady nečinnosti na  
5-ročnom horizonte dosahujú aţ 0,7 % HDP.  
Dlhodobá udrţateľnosť verejných financií predstavuje v kontexte starnutia populácie základný cieľ fiškálnej  
politiky Slovenska. Vláda Slovenskej republiky vníma tento problém komplexne, a preto prichádza so zmenami  
tak v priebeţnom dôchodkovom pilieri, ako aj v povinnom dôchodkovom sporení. Treťou oblasťou reformy sú  
špeciálne dôchodkové systémy, ktoré sa týkajú predovšetkým ozbrojených zloţiek. Všetky vyššie uvedené  
opatrenia by mali postupne stabilizovať dôchodkové systémy na Slovensku a pripraviť tak verejné financie na  
hladší prechod obdobím výrazných demografických zmien.  
58  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Opatrenia v priebeţnom (prvom) pilieri s cieľom stabilizácie finančných tokov v dlhodobom horizonte:  
Vláda vytvorí zákonnú väzbu medzi očakávanou dĺţkou ţivota v seniorskom veku a dôchodkovým  
vekom. Opatrenie by malo vstúpiť do platnosti aţ potom, ako skončí obdobie postupného zvyšovania  
veku odchodu do dôchodku pre bezdetné ţeny.  
Zároveň sa zavedie aj väzba medzi kaţdoročným zvyšovaním aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH)  
a zmenou podielu medzi prispievateľmi a poberateľmi v priebeţnom dôchodkovom pilieri.  
Zmení sa valorizácia dôchodkov zo súčasného „švajčiarskeho“ systému na inflačnú (podľa  
dôchodcovskej inflácie).  
Prvý piliera čaká aj zmena v miere zásluhovosti. Vláda postupne zvýši mieru solidarity v priebeţnom  
pilieri tak, aby z neho neboli vyplácané dôchodky nad priemernou mzdou v hospodárstve.  
Vláda výrazne zjednoduší príjmovú stránku dôchodkového zabezpečenia pomocou zníţenia  
administratívnej záťaţe a zavedením jednotného výberu daní a poistného.  
Vláda zváţi zavedenie minimálneho dôchodku.  
Opatrenia v kapitalizačnom (druhom) pilieri s cieľom zvýšiť výnos pre sporiteľa v dlhodobom horizonte pri  
akceptovateľnej miere rizika:  
Garancie sa ponechajú len v dlhopisovom fonde, kde bude umoţnené aj oceňovanie HTM (hold-to-  
maturity) pri jasne vymedzenom kreditnom riziku.  
Vstup do druhého piliera bude povinný s moţnosťou výstupu do jedného roka.  
Vláda zavedie indexové fondy, ktoré by mali so svojou výkonnosťou kopírovať svetové akciové indexy  
a zároveň by poskytovali výhodu vo forme nízkych poplatkov.  
Budú definované benchmarky pri investičnej stratégii, aby bola zabezpečená skutočná diferenciácia  
medzi jednotlivými fondmi. Zároveň sa zavedú poplatky motivujúce k dosahovaniu lepších výsledkov  
(success fee).  
Zavedie sa postupný prechod sporiteľov do dlhopisového fondu pred dovŕšením dôchodkového veku (10  
rokov).  
Zmeny v druhom pilieri sa príjmu so zreteľom na zachovanie práv občanov.  
S cieľom dosiahnuť spravodlivé a udrţateľné zabezpečenie oprávnených nárokov v dôchodkovom zabezpečení  
ozbrojených zloţiek vláda SR najmä zúţi okruh poberateľov ďalším postupným scivilňovaním ozbrojených  
zloţiek. Vláda SR pripraví zmeny systému, ktoré sa budú vzťahovať na nových príslušníkov prijatých do  
ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti týchto zmien.  
Zvýšenie efektívnosti fungovania štátnych podnikov  
Jednu z priorít vlády SR predstavuje aj zvyšovanie efektívnosti podnikov s majetkovou účasťou štátu  
prostredníctvom vykonania úsporných opatrení s cieľom zamedzenia tvorby dlhu, dlhodobého prenájmu podniku  
strategickému investorovi alebo odpredaja majetkového podielu štátu. Konkrétna forma závisí od posúdenia  
strategických záujmov štátu v danej oblasti a potenciálneho vplyvu na verejné financie. Týmito krokmi sa do  
podnikov zavedie uplatňovanie trhových princípov, zníţi sa priestor na korupciu a tieţ sa predíde moţným  
budúcim fiškálnym nákladom z dôvodu potreby ich oddlţovania. V súčasnosti vláda SR rozhodla o riešení  
situácie v štátnych ţelezničných spoločnostiach, bratislavskom letisku, teplárenských spoločnostiach,  
telekomunikačnej spoločnosti a niektorých ďalších menších spoločnostiach.  
V prípade ţelezničných spoločností so 100 % majetkovou účasťou štátu (ŢSR, a. s., ZSSK, a. s. a CARGO, a. s.)  
vláda schválila realizáciu úsporných opatrení, ktoré sa prejavia napríklad v zníţení počtu pracovníkov v súhrne  
o viac ako 5 000 do roku 2014, zavedení elektronickej formy obstarávania, racionalizácie organizačnej štruktúry,  
štruktúry dopravných výkonov a opatrení na zvýšenie príjmov. Na druhej strane sa štát zaviazal uhradiť týmto  
spoločnostiam svoje záväzky a nekryté straty z obdobia rokov 2004 aţ 2010. V prípade spoločnosti CARGO, a. s.  
sa po realizácii týchto opatrení predpokladá privatizácia najmenej 66 % podielu štátu do polovice roku 2012,  
pričom príjmy z privatizácie umoţnia splatiť dlhy tejto spoločnosti voči štátu a ŢSR, a. s. Ostatné spoločnosti majú  
za cieľ dosiahnuť vyrovnané hospodárenie do roku 2013 a zostanú v 100 % vlastníctve štátu. Zefektívnenie  
činnosti týchto spoločností vytvorí podmienky na to, aby uţ v budúcnosti nedochádzalo k tvorbe dlhu a následnej  
potrebe oddlţenia s negatívnym vplyvom na bilanciu verejnej správy.  
59  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
V prípade spoločnosti Letisko M. R. Štefánika Bratislava, a. s. vláda zvolila odlišný postup. Pri zohľadnení potrieb  
investícií na rozvoj letiska, súčasných finančných moţností štátu a významu letiska pre ekonomiku sa rozhodla  
pre dlhodobý prenájom tejto spoločnosti investorovi na obdobie 30 aţ 50 rokov. Výber strategického investora by  
sa mal ukončiť do polovice roku 2012.  
Odpredaj celého majetkového podielu štátu sa uskutoční v prípade 6 teplárenských spoločností (100 % účasť  
štátu), spoločnosti Slovak Telekom, a. s. (49 % účasť štátu) a niektorých menších spoločností, ako napríklad  
menšinové podiely v spoločnostiach SAD (autobusová doprava). Výnosy z odpredaja teplárenských spoločností  
umoţnia uskutočniť oddlţenie v sektore zdravotníctva.  
60  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
VII. INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY VEREJNÝCH FINANCIÍ  
Hospodárska kríza našla rozpočty mnohých krajín v zlom stave. Napriek tomu, ţe hospodársky rast  
v predkrízovom období dosiahol vysoké hodnoty, viaceré štáty nevyuţili dobré časy na konsolidáciu verejných  
financií. Ich problémy museli zrazu riešiť všetky členské štáty EÚ pomocou záchranných opatrení a garancií. Aby  
sa to v budúcnosti neopakovalo a aby sa krajiny dostatočne včas pripravili na náklady starnutia populácie,  
Európska komisia pripravila šesť legislatívnych návrhov, ktoré sa okrem fiškálnej politiky dotýkajú aj  
makroekonomických nerovnováh. V oblasti fiškálnej politiky ide najmä o návrhy zmeny v Pakte stability a rastu  
a tieţ posilnenie národných fiškálnych rámcov prostredníctvom definovania minimálnych poţiadaviek na tieto  
rámce. Reforma fiškálneho rámca na Slovensku reflektuje podstatu týchto zmien a je preto plne kompatibilná  
s iniciatívou Európskej komisie.  
VII.1. Reforma rozpočtového rámca  
Najdôleţitejšou časťou reformy rozpočtového rámca na Slovensku bude schválenie nového zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti, ktorý by mal, pokiaľ to bude moţné, reflektovať široký politický konsenzus o tom, ţe dlhodobá  
udrţateľnosť je základným cieľom rozpočtovej politiky na Slovensku. Výrazné posilnenie rozpočtového  
rámca môţe zvýšiť kredibilitu Slovenska na medzinárodných finančných trhoch a dopomôcť tak k hladšej  
konsolidácii verejných financií.  
Pri úvahách o reforme rozpočtového rámca je potrebné brať do úvahy poţiadavku politickej neutrality. Nový  
systém nemôţe zasahovať do politického procesu. Stanovenie základných cieľov v strednodobom horizonte,  
rozdelenie priorít alebo napríklad spôsob konsolidácie musia zostať i naďalej v rukách politikov. Názory na úlohu  
štátu v ekonomike môţu byť rôzne, avšak poţiadavka zosúladiť príjmy a výdavky verejného sektora v dlhodobom  
horizonte nemôţe byť predmetom politického rozhodovania.  
Reforma fiškálnych inštitúcií obsahuje šesť základných stavebných kameňov: (1) väčší dôraz na stavové veličiny,  
konkrétne na čisté bohatstvo štátu, (2) horný limit pre hrubý verejný dlh, (3) agregátne nominálne výdavkové  
limity, (4) prísnejšie pravidlá pre samosprávy, (5) pravidlá transparentnosti a (6) nezávislú radu pre rozpočtovú  
zodpovednosť.  
Všetky tieto zmeny smerujú k vytvoreniu systému, ktorý by penalizoval nezodpovedné konanie. Táto penalizácia  
by prebiehala v troch rovinách:  
cez lepšiu informovanosť verejnosti o moţných skrytých deficitoch a dlhoch (zúţenie priestoru pre  
kreatívne účtovníctvo),  
cez reputačné náklady, ak vláda nesplní svoje vlastné ciele,  
cez vopred dohodnuté politické sankcie, ak sa zadlţenosť krajiny priblíţi alebo prekročí kritickú hodnotu.  
Vláda SR začne podrobne sledovať čisté bohatstvo Slovenskej republiky, teda rozdiel medzi celkovými aktívami  
a pasívami štátu. Čisté bohatstvo bude na jednej strane slúţiť ako benchmark pre transparentnosť a na strane  
druhej ako štartovací bod pre výpočet výdavkových limitov. Súčasťou základných dokumentov (rozpočet  
a záverečný účet) by sa mali stať informácie týkajúce sa celkovej bilancie verejných aktív a pasív vrátane  
implicitných a podmienených záväzkov. Verejnosť tak dostane komplexnejší obraz o skutočnom hospodárení  
štátu a zároveň sa tak obmedzí aj priestor pre nesprávne motivácie.  
Navrhujú sa dve fiškálne pravidlá: výdavkové limity a dlhová brzda. Základným operatívnym cieľom by sa stali  
záväzné výdavkové limity na trojročnej báze. Vláda tak bude vţdy nútená rozhodovať o tom, ako rozdelí vopred  
definovaný objem zdrojov medzi rôzne priority. Výhodou výdavkových limitov je aj to, ţe dokáţu úspešnejšie  
eliminovať procyklickú fiškálnu politiku, keďţe nechajú automatické stabilizátory voľne pôsobiť. Pri definovaní  
výdavkových limitov bude kľúčové, aby tie pokrývali čo najväčšiu časť verejného sektora a aby nediskriminovali  
štrukturálne alebo daňové reformy. O rozdelení agregátneho stropu medzi jednotlivé kapitoly by rozhodovala  
vláda. Okrem výdavkových stropov by sa stanovila aj maximálna prípustná výška miery zadlţenia. Vláda plánuje  
61  
 
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
zaviesť hornú hranicu pre hrubý verejný dlh. Ak by sa dlh pribliţoval k tejto hranici, postupne by nastupovaili  
automatické politické sankcie od jemných po hrubšie, pričom ale vláda by stále mala moţnosť obhájiť svoj postoj.  
Dôleţité je, ţe na rozdiel od výdavkových stropov, kde sú sankcie len reputačného charakteru, pri hornom limite  
pre dlh by mali byť zavedené reálne politické a ekonomické sankcie. Treba však mať na pamäti, ţe dlhová brzda  
nie je pre operatívne manaţovanie verejných financií, pri rešpektovaní výdavkových stropov by sa sankcie nikdy  
nemuseli vyuţívať.  
Nezávislá rada pre rozpočtovú zodpovednosť by priamo do procesu tvorby rozpočtu nezasahovala, všetky  
rozhodnutia by zostali v rukách politikov. Zodpovedala by za nezávislé zhodnotenie stavu verejných financií a  
jednoduchú komunikáciu zloţitých výpočtov smerom k verejnosti. Disponovala by obrovským mnoţstvom  
informácií, ktoré by predkladala v zrozumiteľnej podobe verejnosti a podporovala by tým transparentnosť výkonu  
fiškálnej politiky. Medzi ďalšie úlohy rady by mohli patriť analýzy dlhodobej udrţateľnosti a výpočet fiškálnych  
následkov významnejších legislatívnych návrhov. Dôleţité je zabezpečenie nezávislosti rady spôsobom voľby jej  
členov ako aj pomocou nezávislého financovania od štátneho rozpočtu.  
Niekoľkoročné skúsenosti ukazujú, ţe je potrebné lepšie upraviť moţnosti zadlţovania samospráv. Presnejšie sa  
upravia pravidlá pre hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov, ktoré po rozsiahlej fiškálnej  
decentralizácii disponujú obrovskými finančnými zdrojmi. Zvyšovanie dlhu samospráv bude striktnejšie  
obmedzené a budú spresnené aj pravidlá pre reštrukturalizáciu samospráv. V oblasti dlhu samospráv sa zavedú  
podobné odstupňované sankčné mechanizmy ako pri hornom limite verejného dlhu.  
Konsolidácii verejných financií by malo napomôcť aj zvyšovanie transparentnosti. Zákonom bude určené, ktoré  
informácie bude musieť verejnosť v rozpočte verejnej správy a v štátnom záverečnom účte vţdy dostávať. To isté  
bude platiť aj o informáciách o plnení rozpočtu v priebehu roku a zverejňovaní makroekonomických a daňových  
prognóz.  
Vláda takisto skvalitní existujúce inštitúcie v podobe zvýšenia efektivity vyuţívania programového rozpočtovania  
na úrovni centrálnej vlády aj samosprávy a dokončí systém verejného výkazníctva a účtovníctva s vyuţitím  
medzinárodných štandardov.  
62  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
PRÍLOHY  
Príloha č. 1 – Poţadované tabuľky  
Tabuľka 1a: Makroekonomický prehľad (ESA95, mld. eur)  
2010  
2010  
miera  
rastu  
2011 2012 2013  
miera miera miera  
rastu rastu rastu  
2014  
miera  
rastu  
ESA kód  
Skutočnosť  
49,8  
1. Reálne HDP  
B1*g  
B1*g  
4,0  
4,5  
3,4  
6,3  
4,8  
7,3  
4,8  
7,8  
4,8  
7,8  
2. Nominálne HDP  
65,9  
Zloţky reálneho HDP  
3. Konečná spotreba domácností  
4. Konečná spotreba verejnej správy  
5. Tvorba hrubého fixného kapitálu  
6. Vývoz výrobkov a sluţieb  
P.3  
P.3  
26,7  
-0,3  
0,1  
0,1  
-5,3  
4,8  
8,1  
5,7  
3,5  
-0,1  
5,9  
4,0  
-0,8  
3,4  
4,1  
2,5  
8,8  
P.51  
P.6  
10,9  
47,2  
43,7  
3,6  
4,7  
16,4  
14,9  
10,0 10,7  
10,9  
10,7  
7. Dovoz výrobkov a sluţieb  
P.7  
9,0  
9,5  
Príspevky k reálnemu rastu HDP  
8. Domáci dopyt spolu  
-
0,7  
0,1  
3,1  
2,7  
3,5  
9. Zmena stavu zásob a čisté nadobudnutie cenností  
10. Saldo zahr. obchodu s výrobkami a sluţbami  
P.52 + P.53  
B.11  
-
-
1,9  
2,1  
0,6  
2,5  
0,2  
1,8  
0,0  
2,2  
0,0  
1,4  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
Tabuľka 1b: Cenový vývoj (ESA95)  
2010  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
ESA kód  
Skutočnosť miera rastu miera rastu miera rastu miera rastu miera rastu  
1. Deflátor HDP  
1,3  
1,5  
-
0,5  
0,9  
0,7  
0,6  
-0,5  
2,9  
4,9  
2,8  
3,2  
3,4  
3,2  
2,6  
1,2  
1,9  
2,4  
2,9  
3,0  
3,1  
2,2  
1,6  
1,9  
2,8  
3,4  
3,6  
3,5  
2,6  
2,0  
2,0  
2,9  
3,4  
2. Deflátor súkromnej spotreby  
3. HICP  
3,7  
4. Deflátor verejnej spotreby  
5. Deflátor investícií  
1,4  
1,2  
1,1  
1,2  
3,5  
2,6  
6. Deflátor exportu tovarov a sluţieb  
7. Deflátor importu tovarov a sluţieb  
2,2  
2,2  
Zdroj: MF SR  
63  
 
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Tabuľka 1c: Ukazovatele trhu práce (ESA95)  
2010  
miera  
rastu  
2011  
miera  
rastu  
2012  
miera  
rastu  
2013  
miera  
rastu  
2014  
miera  
rastu  
2010  
Skutočnosť  
ESA kód  
1. Počet zamestnaných (tis.) [1]  
2 154  
3 766,9  
14,4  
-1,4  
1,8  
2,3  
5,4  
4,2  
1,2  
2,6  
0,3  
2,1  
-0,5  
3,1  
2,8  
4,0  
3,7  
0,9  
1,0  
-0,6  
3,9  
6,3  
6,7  
5,8  
1,2  
1,2  
-0,8  
3,5  
6,5  
7,3  
6,0  
1,2  
1,2  
-0,7  
3,6  
6,5  
7,9  
6,6  
2. Počet odpracovaných hodín (tis.)[2]  
3. Miera nezamestnanosti (%)[3]  
4. Produktivita práce na osobu (EUR) [4]  
5. Produktivita práce na hodinu (EUR) [5]  
6. Odmeny zamestnancov (mil. EUR)  
7. Odmeny na zamestnanca (EUR)  
23 142  
17 514  
24792  
11 519  
D.1  
[1] Celková zamestnanosť, podľa národných účtov - domáci koncept.  
[2] Podľa definície národných účtov.  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
[3] Harmonizovaná miera podľa Eurostatu, zmeny v p.b.  
[4] Reálne HDP na zamestnanú osobu.  
[5] Reálne HDP na odpracovanú hodinu.  
Tabuľka 1d: Sektorová bilancia (ESA95, % HDP)  
ESA kód  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
1. Čisté pôţičky poskytnuté / prijaté od zvyšku sveta  
z toho:  
B.9  
-2,1  
-0,7  
-0,1  
0,9  
1,1  
- Tovary a sluţby  
-0,6  
-2,7  
1,1  
0,1  
-2,1  
1,3  
0,5  
-2,1  
1,5  
1,4  
-2,0  
1,5  
1,5  
-1,9  
1,5  
- Primárne príjmy a transfery  
- Kapitálový účet  
2. Čisté pôţičky poskytnuté / prijaté ostatných sektorov  
3. Čisté pôţičky poskytnuté / prijaté verejnej správy  
4. Štatistický rozdiel  
B.9  
5,8  
4,2  
3,7  
3,8  
3,9  
EDP B.9  
-7,9  
-4,9  
-3,8  
-2,9  
-2,8  
Zdroj: MF SR  
64  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Tabuľka 2: Vývoj rozpočtov verejnej správy*  
ESA kód  
2010  
mil. eur % HDP % HDP % HDP % HDP % HDP  
Čisté pôţičky (EDP B.9) podsektorov verejnej správy  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
1. Verejná správa  
S.13  
-5 207  
-4 595  
-
-7,9  
-7,0  
-
-4,9  
-4,9  
-
-4,1  
-4,1  
-
-3,7  
-3,8  
-
-3,0  
-3,1  
-
2. Ústredná štátna správa  
3. Regionálna štátna správa  
4. Miestna štátna správa  
5. Fondy sociálneho zabezpečenia  
S.1311  
S.1312  
S.1313  
S.1314  
-587  
-25  
-0,9  
0,0  
-0,2  
0,2  
0,0  
0,1  
0,0  
0,1  
0,0  
0,1  
Verejná správa (S13)  
6. Celkové príjmy  
TR  
TE [1]  
EDP B.9  
EDP D.41  
[2]  
21 814  
27 021  
-5 207  
883  
33,1  
41,0  
-7,9  
1,3  
32,9  
37,9  
-4,9  
1,8  
31,5  
35,6  
-4,1  
1,8  
31,0  
34,7  
-3,7  
2,2  
30,3  
33,3  
-3,0  
2,2  
7. Celkové výdavky  
8. Čisté pôţičky poskytnuté / prijaté  
9. Úrokové náklady  
10. Primárne saldo  
-4 324  
-190  
-6,6  
-0,3  
-3,1  
0,1  
-2,2  
0,2  
-1,6  
0,1  
-0,8  
0,0  
11. Jednorazové a dočasné efekty  
[3]  
Vybrané zloţky príjmov  
12. Celkové dane (11=11a+11b+11c)  
12a. Dane z produkcie a dovozu  
12b. Beţné dane z dôchodkov, majetku atď.  
12c. Dane z kapitálu  
10 250  
15,6  
10,1  
5,4  
16,5  
10,7  
5,8  
16,2  
10,0  
6,2  
16,0  
9,8  
15,8  
9,6  
D.2  
D.5  
D.91  
D.61  
D.4  
[4]  
6 672  
3 578  
0
6,2  
6,2  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
13. Príspevky na sociálne zabezpečenie  
14. Dôchodky z majetku  
8 253  
625  
12,5  
0,9  
11,9  
0,8  
11,7  
0,6  
11,6  
0,6  
11,4  
0,6  
15. Ostatné  
2 685  
21 814  
18 503  
4,1  
3,7  
2,9  
2,8  
2,5  
16=6. Celkové príjmy  
TR  
33,1  
28,1  
32,9  
28,4  
31,5  
27,9  
31,0  
27,5  
30,3  
27,2  
p.m.: Daňové zaťaţenie (D.2+D.5+D.61+D.91-D.995)  
[5]  
Vybrané zloţky výdavkov  
17. Odmeny zamestnancov + Medzispotreba  
17a. Odmeny zamestnancov  
17b. Medzispotreba  
D.1+P.2  
D.1  
8 486  
5 202  
3 284  
12 499  
12,9  
7,9  
10,9  
6,6  
10,6  
6,4  
10,3  
6,3  
10,0  
6,1  
P.2  
5,0  
4,3  
4,2  
4,0  
3,9  
18. Celkové sociálne transfery  
19,0  
18,1  
17,6  
17,0  
16,3  
D.6311,  
D.63121,  
D.63131  
18a. Naturálne sociálne transfery  
3 482  
5,3  
4,9  
4,8  
4,6  
4,4  
18b. Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transferov  
19.=9. Úrokové náklady  
D.62  
EDP D.41  
D.3  
9 017  
883  
13,7  
1,3  
13,2  
1,8  
12,8  
1,8  
12,4  
2,2  
11,9  
2,2  
20. Subvencie  
894  
1,4  
1,0  
1,0  
1,0  
0,9  
21. Tvorba hrubého fixného kapitálu  
22. Ostatné  
P.51  
1 716  
2 543  
27 021  
12 948  
2,6  
1,8  
1,4  
1,3  
1,3  
[6]  
3,9  
4,2  
3,2  
2,9  
2,6  
23=7. Celkové výdavky  
TE [1]  
P.3  
41,0  
19,6  
37,9  
17,6  
35,6  
17,3  
34,7  
16,8  
33,3  
p.m.: Spotreba vlády (nominálna)  
16,2  
[1] Upravené o čisté toky týkajúce sa swapov tak, aby TR-TE=EDP B.9.  
Zdroj: MF SR  
[2] Primárne saldo je počítané ako (EDP B.9, poloţka 8) plus (EDP D.41, poloţka 9).  
[3] Kladné znamienko predstavuje pozitívny vplyv jednorazového opatrenia na saldo VS  
[4] P.11+P.12+P.131+D.39+D.7+D.9 (okrem D.91).  
[5] Vrátane vyberaných EÚ  
[6] D.29+D4 (okrem D.41)+ D.5+D.7+D.9+P.52+P.53+K.2+D.8.  
* Tabuľka ukazuje bilanciu Východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 aţ 2014. Výsledné saldá verejnej správy na roky 2012 aţ 2014 sa odlišujú od  
cieľov vlády na uvedené obdobie. Na dosiahnutie stanovených rozpočtových cieľov bude potrebné prijať ďalšie opatrenia zo zoznamu, ktorý je uvedený  
v kapitole III.3.2. Keďţe v súčasnosti nie je moţné presne povedať, ktoré z nich budú prijaté, nebolo moţné ani zostaviť bilanciu verejnej správy, ktorá by  
odzrkadľovala rozpočtové ciele na roky 2012 aţ 2014.  
65  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Tabuľka 3: Výdavky verejnej správy (% HDP)  
COFOG  
kód  
2009  
2014*  
1. Všeobecné verejné sluţby  
2. Obrana  
1
2
5,4  
1,5  
2,6  
5,2  
0,7  
0,8  
7,8  
1,1  
4,3  
12,2  
41,5  
3. Verejný poriadok a bezpečnosť  
4. Ekonomická oblasť  
3
4
5. Ochrana ţivotného prostredia  
6. Bývanie a občianska vybavenosť  
7. Zdravotníctvo  
5
6
7
8. Rekreácia, kultúra a náboţenstvo  
9. Vzdelávanie  
8
9
10. Sociálne zabezpečenie  
11. Celkové výdavky  
10  
TE  
*Vzhľadom na skorú fázu rozpočtového procesu ešte nie sú k dispozícii údaje za rok 2014 v klasifikácii  
COFOG.  
Zdroj: ŠÚ SR  
Tabuľka 4: Vývoj dlhu verejnej správy (% HDP)  
ESA kód  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
1. Hrubý dlh  
2. Zmena hrubého dlhu  
41,0  
5,5  
44,1  
3,2  
45,3  
1,1  
45,3  
0,0  
45,2  
0,0  
Príspevky k zmene hrubého dlhu  
3. Primárne saldo  
4. Úroky  
5. Rast nominálneho HDP  
6. Zosúladenie dlhu a deficitu  
z toho:  
6,6  
3,1  
1,8  
-2,5  
0,7  
2,0  
1,8  
-3,0  
0,3  
0,7  
2,2  
-3,3  
0,4  
0,6  
2,2  
-3,3  
0,5  
EDP D.41  
1,3  
-1,5  
-0,8  
- Rozdiely medzi cash a akruálom  
- Čistý nárast finančných aktív  
- Efekty zhodnotenia a iné  
p.m. Implicitná úroková miera  
-1,1  
0,3  
0,0  
4,0  
0,1  
0,6  
0,0  
4,7  
0,1  
0,2  
0,0  
4,5  
-0,2  
0,6  
0,0  
5,2  
0,0  
0,5  
0,0  
5,2  
Iné relevantné faktory  
3,4  
7. Likvidné finančné aktíva  
3,7  
3,8  
4,0  
4,1  
8. Čistý finančný dlh (8=1-7)  
37,6  
40,4  
41,4  
41,3  
41,2  
Zdroj: MF SR  
Tabuľka 5: Cyklický vývoj (% HDP)  
ESA kód  
2010  
2011  
3,4  
2012  
4,8  
2013  
4,8  
2014  
4,8  
1. Reálny rast HDP (%)  
2. Čisté pôţičky verejnej správy  
3. Úrokové náklady  
4,0  
-7,9  
1,3  
EDP B.9  
EDP D.41  
[1]  
-4,9  
1,8  
-3,8  
1,8  
-2,9  
2,2  
-2,8  
2,2  
4. Jednorazové a dočasné opatrenia  
5. Rast potenciálneho HDP (%)  
príspevky:  
-0,3  
1,2  
0,1  
0,2  
0,1  
0,0  
3,1  
4,3  
4,1  
3,9  
- pracovná sila  
-0,6  
0,6  
0,2  
0,9  
0,7  
1,1  
0,5  
1,1  
0,3  
1,1  
- kapitál  
- celková produktivita faktorov  
6. Produkčná medzera  
1,2  
2,0  
2,5  
2,5  
2,5  
-2,1  
-0,6  
-7,3  
-6,0  
-7,0  
-1,8  
-0,5  
-4,4  
-2,6  
-4,5  
-1,3  
-0,4  
-3,4  
-1,6  
-3,6  
-0,6  
-0,2  
-2,7  
-0,5  
-2,8  
-0,3  
0,1  
7. Cyklická zloţka rozpočtu  
8. Cyklicky upravené saldo (2 - 7)  
9. Cyklicky upravené primárne saldo (8 + 3)  
10. Štrukturálne saldo (8 - 4)  
-2,9  
-0,7  
-2,9  
[1] Kladné znamienko predstavuje pozitívny vplyv jednorazového opatrenia na saldo VS  
Zdroj: MF SR  
66  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Tabuľka 6 - Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy  
Rok  
Rok  
Rok  
Rok  
Rok  
ESA kód  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
Reálny rast HDP (%)  
Predchádzajúca aktualizácia*  
Skutočnosť a súčasná aktualizácia  
Rozdiel  
1,9  
4,0  
2,1  
4,1  
3,4  
-0,7  
5,4  
4,8  
-0,6  
-
4,8  
-
-
4,8  
-
Saldo verejnej správy (% HDP)  
EDP B.9  
Predchádzajúca aktualizácia*  
Skutočnosť a súčasná aktualizácia  
Rozdiel  
-5,5  
-7,9  
-2,4  
-4,2  
-4,9  
-0,7  
-3,0  
-3,8  
-0,8  
-
-2,9  
-
-
-2,8  
-
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)  
Predchádzajúca aktualizácia*  
Skutočnosť a súčasná aktualizácia  
Rozdiel  
40,8  
41,0  
0,2  
42,5  
44,1  
1,6  
42,2  
45,3  
3,1  
-
45,3  
-
-
45,2  
-
Pozn.: *Program stability SR na roky 2009 - 2012  
Zdroj: MF SR  
Tabuľka 7 : Dlhodobá udrţateľnosť verejných financií - scenár 2009 (% HDP)  
2007  
2010  
2020  
2030  
2040  
2050  
2060  
Výdavky celkom  
34,4  
15,2  
6,8  
6,8  
4,3  
2,5  
-
5,0  
0,2  
3,1  
0,1  
1,4  
32,5  
1,5  
11,8  
2,5  
0,0  
38,0  
14,9  
6,6  
6,6  
4,0  
2,6  
-
5,2  
0,2  
2,8  
0,1  
1,6  
32,5  
1,4  
12,0  
5,5  
0,0  
39,1  
14,5  
6,3  
6,3  
3,6  
2,7  
-
5,7  
0,2  
2,2  
0,1  
3,1  
32,2  
1,2  
11,7  
16,5  
0,0  
43,0  
16,1  
7,3  
7,3  
4,1  
3,2  
-
6,2  
0,3  
2,2  
0,1  
5,5  
32,1  
1,1  
11,6  
28,4  
0,0  
48,8  
17,5  
8,3  
8,3  
4,8  
3,5  
-
6,7  
0,4  
2,1  
0,1  
9,8  
32,0  
1,1  
11,5  
41,7  
0,0  
57,5  
19,2  
9,4  
9,4  
5,6  
3,8  
-
7,1  
0,5  
2,1  
0,1  
16,9  
31,9  
1,1  
11,4  
53,4  
0,0  
68,8  
20,4  
10,2  
10,2  
6,2  
4,1  
-
7,2  
0,6  
Z toho: výdavky ovplyvnené starnutím populácie  
A. Výdavky na starobné dôchodky  
1. Dôchodky zo systému sociálneho zabezpečenia  
a) Starobné a predčasné starobné dôchodky  
b) Ostatné dôchodky (invalidné, pozostalostné)  
2. Zamestnanecké dôchodky (ak sú v sektore VS)  
B. Zdravotná starostlivosť  
C. Dlhodobá starostlivosť  
D. Školstvo  
E. Ostatné výdavky ovplyvnené starnutím populácie  
Úroky  
Príjmy celkom  
2,3  
0,1  
26,9  
31,9  
1,0  
11,4  
61,2  
0,0  
z toho: dôchodky z majetku (D.4)  
z toho: zo sociálnych odvodov  
Rezervy dôchodkových fondov  
z toho: konsolidované rezervy dôch. fondov VS  
Predpoklady  
Rast produktivity práce  
Reálny rast HDP  
5,3  
6,4  
4,7  
6,2  
3,1  
3,4  
2,7  
2,0  
1,7  
0,5  
1,7  
0,2  
1,7  
0,5  
Miera participácie muţov (vek 15-64)  
Miera participácie ţien (vek 15-64)  
Celková miera participácie (vek 15-64)  
Miera nezamestnanosti  
76,6  
61,2  
68,8  
11,1  
11,9  
77,7  
62,9  
70,3  
11,0  
12,3  
79,1  
66,7  
72,9  
6,2  
78,2  
67,5  
72,8  
6,2  
75,7  
65,3  
70,5  
6,2  
75,5  
65,2  
70,4  
6,2  
76,2  
66,1  
71,2  
6,2  
Populácia vo veku 65+ na celkovej populácii ( v %)  
16,4  
21,3  
25,3  
31,6  
36,1  
Tabuľka 8: Základné predpoklady  
2010  
0,8  
2011  
2012  
2013  
3,2  
2014  
3,6  
Krátkodobá úroková miera (ročný priemer, %)  
Dlhodobá úroková miera (ročný priemer, %)  
1,2  
3,5  
2,0  
3,8  
2,8  
4,2  
4,3  
Výmenný kurz USD/€ (ročný priemer) (eurozóna a krajiny  
ERM II)  
1,33  
1,36  
1,30  
1,24  
1,22  
Svet okrem EU, rast HDP (%)  
Rast HDP EU (%)  
5,3  
1,8  
4,5  
1,8  
4,6  
2,0  
4,6  
2,1  
4,6  
2,2  
Rast dôleţitých zahraničných trhov (%)  
Objem svetového importu, okrem EU (%)  
Cena ropy (Brent, USD/barel)  
2,4  
14,0  
79,9  
2,3  
8,1  
95,5  
2,5  
7,3  
94,6  
2,6  
7,6  
98,1  
2,7  
7,6  
100,0  
Zdroj: Common external assumptions, MF SR  
67  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Príloha č. 2 - Indikatívny odhad do roku 2014  
Odhad do roku 2014  
m. j.  
%
2010  
4,0  
2011F  
3,4  
2012F  
2013F  
4,8  
2014F  
HDP, stále ceny  
4,8  
3,5  
4,8  
4,1  
Konečná spotreba domácností  
Konečná spotreba verejnej správy  
Tvorba hrubého fixného kapitálu  
Vývoz tovarov a sluţieb  
%
-0,3  
0,1  
0,1  
4,0  
%
-5,3  
4,8  
-0,1  
5,9  
-0,8  
3,4  
2,5  
%
3,6  
4,7  
%
16,4  
14,9  
0,7  
8,1  
10,0  
9,0  
10,7  
9,5  
10,9  
10,7  
3,7  
Dovoz tovarov a sluţieb  
%
5,7  
Priemerná ročná miera harmonizovanej inflácie  
%
3,4  
3,0  
3,6  
Saldo beţného účtu PB  
% HDP  
%
-3,5  
-2,0  
14,4  
2,2  
-2,2  
0,7  
-1,7  
0,9  
-0,6  
1,2  
-0,3  
Priemerný rast zamestnanosti (podľa VZPS)  
Priemerná miera nezamestnanosti (podľa VZPS)  
Priemerný rast reálnej mesačnej mzdy  
Saldo VS (podľa ESA 95)  
1,2  
%
13,9  
0,2  
13,3  
2,5  
12,5  
2,2  
11,8  
2,8  
%
% HDP  
-7,9  
-4,9  
-3,8  
-2,9  
-2,8  
Zdroj: MF SR  
68  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Príloha č. 3 - Výbor pre makroekonomické prognózy  
V snahe o vyššiu transparentnosť a objektívnosť makroekonomických prognóz MF SR pravidelne oslovuje členov  
Výboru pre makroekonomické prognózovanie. Po zasadnutí Výboru vo februári 2011 hodnotila väčšina členov  
strednodobú makroekonomickú prognózu MF SR ako realistickú:  
Hodnotenie prognózy MF SR vo Výbore pre makroekonomické prognózy  
Člen výboru pre MP  
Charakteristika prognózy  
NBS  
Infostat  
VÚB  
realistická  
realistická  
realistická  
ING Bank  
Tatrabanka  
SLSP  
realistická  
konzervatívna  
realistická  
UNICREDIT Bank  
ČSOB  
realistická  
realistická  
SAV  
realistická  
Zdroj: Výbor pre makroekonomické prognózy  
Priemerná prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR  
členov Výboru pre makroekonomické prognózovanie (okrem MF SR) a prognóza MF SR  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
v %, ak nie je uvedené inak  
Výbor MFSR Výbor MFSR Výbor MFSR Výbor MFSR  
Hrubý domáci produkt; reálny rast  
4,0  
65,9  
-0,3  
0,6  
3,4  
70,2  
1,0  
4,5  
0,7  
4,2  
0,4  
3,5  
-2,9  
3,4  
70,2  
0,1  
3,2  
0,2  
3,7  
0,3  
3,5  
-2,2  
4,2  
75,5  
3,2  
6,3  
2,4  
5,6  
1,3  
3,2  
-2,8  
4,8  
75,3  
3,5  
6,5  
2,5  
5,8  
1,0  
3,1  
-1,7  
4,4  
81,0  
3,6  
6,9  
2,9  
6,2  
0,8  
3,3  
-2,5  
4,8  
81,2  
4,0  
7,5  
2,2  
6,0  
1,2  
3,7  
-0,6  
4,2  
87,1  
3,4  
5,9  
3,4  
5,8  
0,9  
3,3  
-2,9  
4,8  
87,5  
4,1  
7,6  
2,8  
6,6  
1,2  
3,7  
-0,3  
Hrubý domáci produkt v beţných cenách; mld. eur  
Konečná spotreba domácností; reálny rast  
Konečná spotreba domácností; nominálny rast  
Priemerná mesačná mzda; reálny rast  
Priemerná mesačná mzda; nominálny rast  
Rast zamestnanosti (štatistické zisťovanie)  
Index spotrebiteľských cien; priemerný rast; CPI  
Bilancia beţného účtu; podiel na HDP  
2,3  
3,3  
-1,1  
1,0  
-3,5  
Zdroj: Výbor pre makroekonomické prognózovanie  
69  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Príloha č. 4 - Výbor pre daňové prognózy  
Po zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy sa uskutočnilo dňa 14. februára 2011 aj zasadnutie Výboru  
pre daňové prognózy. Ministerstvo financií na tomto zasadnutí prezentovalo svoju aktualizovanú strednodobú  
prognózu daňových príjmov na roky 2011 – 2014, Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych  
odvodov MF SR bola všetkými členmi výboru s výnimkou Infostatu označená ako realistická, Infostat povaţuje  
prognózu MF SR za konzervatívnu.  
Hodnotenie prognózy MF SR vo Výbore pre daňové prognózy  
Člen výboru pre DP  
Charakteristika prognózy  
NBS  
Infostat  
ING Bank  
Tatra banka  
ČSOB  
realistická  
konzervatívna  
realistická  
realistická  
realistická  
realistická  
realistická  
SLSP  
UniCredit Bank  
Zdroj: Výbor pre daňové prognózy  
70  
MINISTERSTVO FINANCIÍ  
PROGRAM STABILITY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
NA ROKY 2011 AŢ 2014  
Príloha č. 5 – Grafy  
Rast hrubého domáceho produktu (v %)  
Príspevky k rastu HDP (v percent. bodoch)  
15.0  
10.0  
5.0  
14  
nominálny rast  
reálny rast  
12  
10  
8
6
4
2
0.0  
0
Zahraničný dopyt  
Domáci dopyt  
-2  
-4  
-6  
-5.0  
-10.0  
Reálny rast HDP  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
Ekonomická aktivita podľa VZPS v %  
Rast reálnej mzdy a produktivity práce v %  
12  
8
24  
Rast zamestnanosti (VZPS)  
22  
20  
18  
16  
14  
12  
10  
8
9
6
4
Miera nezamestnanosti (VZPS)  
6
2
3
0
0
-2  
-4  
-6  
-3  
Produktivita práce na zamestnanca  
-6  
Reálne mzdy  
-9  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
Deficit verejnej správy (% HDP)  
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)  
9,0  
60,0  
8,0  
7,9  
Deficit VS  
Hrubý dlh VS  
8,0  
7,0  
6,0  
5,0  
4,0  
3,0  
2,0  
1,0  
0,0  
Štrukturálny deficit VS  
50,0  
45,3 45,3 45,2  
44,1  
41,0  
7,0  
40,0  
30,0  
20,0  
10,0  
0,0  
6,5  
35,4  
4,9  
30,5  
29,6  
27,8  
3,8  
4,5  
3,2  
2,9  
2,8  
2,6  
3,6  
2,1  
2,9  
2,8  
1,8  
2,0  
2,0  
2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014  
2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR  
71