DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Predkladaný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky mení platný ústavný stav v smere zúženia imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a sudcov a taktiež odbúrava potrebu súhlasu národnej rady resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd“) na trestné stíhanie poslancov národnej rady resp. sudcov.
Doteraz platný stav vyžaduje pre trestné stíhanie poslancov národnej rady jej súhlas, obdobne u sudcov ústavného súdu i všeobecných súdov a generálneho prokurátora sa na trestné stíhanie vyžaduje súhlas ústavného súdu.
Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje. Nemôže chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním vo veciach, ktoré s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou nesúvisia. Preto predkladaný návrh v tomto smere zrovnoprávňuje poslancov a sudcov s ostatnými občanmi štátu a ponecháva im imunitu len za hlasovanie v parlamente, za výroky prednesené v národnej rade a u sudcov za ich rozhodovaciu činnosť. Takto sa lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci, pričom navrhovaná úprava bude aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín. Naďalej pritom zostáva zakotvenie potreby súhlasu národnej rady, resp. ústavného súdu na vzatie poslanca, resp. sudcu a generálneho prokurátora do väzby.
Zúženie imunity poslancov a sudcov je v súlade s požiadavkami Rímskeho Štatútu medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou, a ktorý nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku dňom 1. júla 2002 (vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 333/2002).
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu:
poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič.
2.Názov návrhu právneho predpisu:
návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
Žiadne.
A.5. Stanovisko gestorov
B. Osobitná časťK Čl. I
Zakotvuje sa pravidlo, že ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán musí tento fakt ihneď oznámiť predsedovi národnej rady (stav totožný s doteraz platným stavom) a predsedovi mandátového a imunitného výboru (pravidlo nové). Zároveň sa ustanovuje, že poslanca možno vziať do väzby len po tom, čo k tomuto dá predbežný súhlas mandátový a imunitný výbor. Tento predbežný súhlas musí schváliť národná rada na svojej najbližšej schôdzi. Ak sa tak neudeje, poslanec musí byť prepustený na slobodu.
Navrhovanou úpravou čl. 78 ods. 3 a 4 týkajúcou sa len práv poslanca pokiaľ ide o jeho zadržanie a väzbu sa tak odbúra potreba súhlasu NR SR s trestným stíhaním poslanca. Takto sa dosiahne stav, že eventuálne trestné stíhanie poslancov bude podobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní bez akýchkoľvek možností ovplyvňovať ich rozhodnutie zvonku.
Zrušenie možnosti odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa poslanci dozvedeli pri výkone svojej funkcie vyžadujú od Slovenskej republiky čl. 27 a 93 Rímskeho štatútu medzinárodného trestného súdu, ktorý je pre Slovenskú republiku platný od 1. júna 2002.
Novo koncipovaný čl. 136 zakotvuje zásadu, že sudcu ústavného súdu nemožno stíhať za jeho rozhodovanie (obdobná zásada je zakotvená u sudcov všeobecných súdov v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 29a). Pozícia sudcov ústavného i všeobecných súdov ohľadne imunity bude obdobná ako u poslancov – odbúrava sa potreba súhlasu s trestným stíhaním a súhlasné stanovisko ústavného súdu sa bude vyžadovať len u vzatia do väzby sudcov ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora.
Takto sa aj u tejto kategórie ústavných činiteľov dosiahne stav, že ich eventuálne trestné stíhanie bude podobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní bez akýchkoľvek možností ovplyvňovať ich rozhodnutie zvonku. Obdobne ako u poslancov, aj tu sa zakotvuje oznamovacia povinnosť príslušných orgánov v súvislosti s pristihnutím a zadržaním pri trestnom čine.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného ústavného zákona, a to od 1. septembra 2011.