DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vzhľadom na to, že vládna politika Maďarskej republiky, najmä od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána podniká voči Slovensku znepokojujúce kroky, ktoré sa dotýkajú našich životných záujmov a majú charakter exteritoriálnych účinkov, je nevyhnutné, aby Slovenská republika na ne reagovala adekvátnym spôsobom. Adekvátnou reakciou nemôže byť len diplomatické úsilie vlády Slovenskej republiky, pretože doteraz neprinieslo očakávané výsledky. Príkladom je, že maďarská vláda dokonca odmietla reagovať na slovenský návrh medzištátnej dohody o štátnom občianstve. Adekvátnymi môžu byť len konkrétne opatrenia, vrátane legislatívnych, ktoré budú odpoveďou na možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarských zákonov a maďarskej politiky na Slovenskú republiku.
Zákonom s takýmito prvkami sa jednoznačne javí byť nová ústava Maďarskej republiky. Táto ústava v článku XXIII priamo nadväzuje na politický, revizionistický zámer neštandardného maďarského zákona o dvojakom občianstve a to tým, že každému plnoletému maďarskému občanovi dáva právo na to, aby volil a bol volený vo voľbách poslancov v parlamentných voľbách v Maďarsku. Okrem toho, v článku D nová maďarská ústava zakotvuje, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv.
Tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí musíme vnímať kriticky z viacerých dôvodov. Po prvé, súčasné medzinárodné právo tzv. kolektívne práva menšín nepozná. Ľudské práva majú v medzinárodnom práve všeobecne uznávaný individuálny charakter a koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudsko-právnom dokumente OSN, Rady Európy, OBSE, alebo EÚ. Tézy o kolektívnych právach a autonómii na etnickom princípe boli razantne odmietnuté summitom Rady Európy už v októbri 1993. Európa si totiž uvedomuje, že presadenie takýchto princípov by zásadne ohrozilo stabilitu celého kontinentu. Aj Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín prijatý v roku 1995, ktorý už ratifikovalo 39 štátov a ktorý je základom aj pre dvojstrannú spoluprácu v otázke ochrany národnostných menšín, uznáva len individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám a odmieta princíp kolektívnych práv. Po druhé, dôvodom na náš kritický pohľad a zabránenie uplatňovaniu kolektívnych práv je aj širší kontext maďarskej politiky, pre ktorú je príznačný trend územného revizionizmu podporovaný už nielen verbálnymi vyhláseniami o potrebe zjednotenia Maďarov v Karpatskej kotline. Napokon, prehliadnuť nemôžeme ani snahy maďarskej vlády všemožne podporovať nacionalizmus aj na Slovensku povzbudzovaním extrémnych nacionalistov v prostredí politickej reprezentácie maďarskej menšiny.
Po schválení novej maďarskej ústavy už nestačí zo strany Slovenskej republiky len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území SR, ktoré
by zasiahlo do nášho ústavnoprávneho poriadku. Deklarácie tohto typu sú predstieraným úsilím o ochranu vlastného štátu, lebo nie sú právne významné, nemajú vlastnosti potrebné na vyvolanie právneho účinku. Preto právna odpoveď na nový ústavný stav v Maďarsku je pre Slovenskú republiku nevyhnutnosťou. Zároveň má prínos aj pre zachovanie dobrých susedských vzťahov s Maďarskom, lebo iba výslovná právna úprava môže nastoliť právnu istotu do ústavného postavenia Maďarov žijúcich na Slovensku a tým aj do hodnotenia ich právneho postavenia Maďarskom. V danej situácii a z vyššie uvedených dôvodov sa novelizácia Ústavy Slovenskej republiky javí byť primeraným prostriedkom zabezpečenia našich štátnych záujmov a zodpovednou reakciou na riziká maďarskej ústavy, ktoré presahujú hranice Maďarska. Táto novelizácia by nielen odstránila pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd v našom právnom poriadku, ale by aj definovala princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tým by bola v budúcnosti vylúčená vymožiteľnosť kolektívnych menšinových práv v Slovenskej republike a zúžil by sa priestor pre jej politickú destabilizáciu z dôvodu autonomistických a revizionistických tendencií.
Zároveň treba zdôrazniť, že navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Nijakým spôsobom ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Zdôrazňuje a definuje len ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Ústava Slovenskej republiky v druhej hlave zaručuje základné práva a slobody v súlade s obvyklým štandardom ľudských práv a základných slobôd podľa medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ústava Slovenskej republiky vyslovene neurčila účel ochrany základných práv a slobôd. Tento nedostatok vytvára priestor pre pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a zásad implikovaných v modeli materiálneho právneho štátu. Za účelom zvýšenia miery právnej istoty, aj s prihliadnutím na nedávne ústavné zmeny v susednej Maďarskej republike a možné nadväzujúce pochybnosti o ústavnom postavení maďarskej menšiny v Slovenskej republike, predložený návrh odstraňuje neistotu z právneho postavenia národnostných menšín v Slovenskej republike. Všetky základné práva a slobody priznané Ústavou Slovenskej republiky v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky sa každému človeku zaručujú ako jednotlivcovi – plnohodnotnému členovi spoločnosti. Tieto základné práva a slobody sú individuálne základné práva a slobody aj vtedy, keď ich uplatnenie predpokladá spoločné uplatnenie kolektívom osôb (napr. sloboda zhromažďovania, združovania, právo na štrajk). Diskusia o vymožiteľnosti tzv. kolektívnych práv, ktoré nepatria do európskej právnej kultúry vytvára príležitosť pre politickú destabilizáciu, autonomistické a revizionistické tendencie.
Navrhovaná právna úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1 ústavného zákona, zavádza interpretačné pravidlo vo vzťahu k právam osôb patriacim k národnostným menšinám ako individuálnych základných práv.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného ústavného zákona, a to od 1. januára 2012.