DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011.
Účelom návrhu zákona v čl. I (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Trestná politika štátu a väzenstvo so zameraním najmä na zrýchlenie trestného konania, elimináciu možnosti obštrukčného správania zo strany obvinených, rozšírenia oprávnenia ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky, zefektívnenia fungovania existujúcich trestnoprávnych inštitútov s využitím informačno-technických prostriedkov, zvýšenia ochrany oznamovateľov závažnej kriminality a zefektívnenia inštitútu spolupracujúceho obvineného.
Z hľadiska bližšieho vymedzenia právnej regulácie možno zhrnúť predmet právnej úpravy tak, že návrhom zákona sú dotknuté najmä tieto inštitúty:
ustanovenie náhradného obhajcu v prípravnom konaní,
možnosť uzavrieť dohodu o vine a treste aj v konaní pred súdom,
rozširuje sa oprávnenie ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky v obmedzenom rozsahu,
zavádza sa pravidlo, že osoba, ktorá je sama oprávnená podať dovolanie nemôže podať podnet,
generálnemu prokurátorovi sa umožňuje podať dovolanie v prípade, ak odvolanie podal len obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech,
spresňujú sa podmienky možnosti dočasného odloženia vznesenia obvinenia, podmienečného zastavenia trestného stíhania a prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného aj pre akýkoľvek iný trestný čin,
upúšťa sa od podmienky možnosti použitia záznamu z použitia niektorého informačno-technického prostriedku ako dôkazu v inom konaní len, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie,
umožňuje sa vyhotoviť prepis záznamu odpočúvania len v rozsahu, v ktorom obsahuje skutočností významné pre trestné konanie,
rozširuje sa možnosť použitia agenta, ktorý nie je policajtom, popri korupčnej trestnej činnosti aj pre trestné činy spáchané organizovanou formou,
vypúšťa sa inštitút vymáhania peňažného trestu pred rozhodnutím súdu o nariadení náhradného trestu odňatia slobody a iné.
Účelom návrhu zákona v čl. II (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) je účinne reagovať na opakujúce porušovania vymedzených spoločenských vzťahov s dôrazom na posúdenie ich spoločenskej nebezpečnosti, u ktorých sa ich doterajšia ochrana inými odvetviami práva hodnotí ako
2
neúčinná. Novelou Trestného zákona sa rovnako vytvárajú legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Trestná politika štátu a väzenstvo.
Návrh novely Trestného zákona predstavuje nástroje trestnoprávnej ochrany:
riadneho výkonu volebného práva občanov, ktoré je v posledných rokoch porušované najčastejšie prvkami tzv. volebnej korupcie prostredníctvom kupovania voličských hlasov,
zachovania kultúrneho fondu ochranou nehnuteľných kultúrnych pamiatok, archeologického dedičstva a iných predmetov kultúrnej hodnoty,
riadneho výkonu funkcii verejných činiteľov pri správe a riadení verejných záležitosti zavedením trestnoprávnej ochrany pred nedbanlivostnými konaniami, ktorými spôsobené vysoké škody,
riadneho výkonu stavebného konania zavedením trestnosti postavenia novej stavby alebo jej časti bez stavebného povolenia, pričom nejde o jednoduchú alebo drobnú stavbu podľa stavebného zákona ak páchateľ týmto konaním spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb a iné.
Realizácia programového vyhlásenia vlády SR je v tejto časti premietnutá aj v návrhu zavedenia obligatórneho trestu prepadnutia majetku vo vzťahu k vybranej skupine trestných činov. Novonavrhované ustanovenie § 58 ods. 3 reaguje v kontexte ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov.
Predkladanou novelou Trestného zákona sa súčasne plnia záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii, Rade Európy a v iných medzinárodných organizáciách.
V čl. III návrhu zákona sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov o definíciu archeologického nálezu v súvislosti s návrhom novely Trestného zákona týkajúcej sa trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva.
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky (27. apríla 2011) a vládou Slovenskej republiky (28. apríl 2011).
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
1. čl. 78, 79, 114 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
2. čl. 47 až 50 Charty základných práv Európskej únie
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
1. smernica EP a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009 , ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov2. smernica EP a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia
3. smernica EP a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
1. smernica EP a Rady 2009/52/ES - do 20. júla 2011 2. smernica EP a Rady 2005/35/ES - do 3. marca 2007
4
3. smernica EP a Rady 2009/123/ES - do 16. novembra 2010 do 15. augusta 2010 (smernica EP a Rady 2005/35/ES) a do 20. júla 2011 (smernica EP a Rady 2009/52/ES)
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Výzva (formálne oznámenie) Európskej komisie (K)2011 400/26 z 27. januára 2011, ktorým Komisia začína proti Slovenskej republike jedenásť nových konaní o porušení Zmluvy podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní (porušenie č. 2011/0357) vo veci nesplnenia povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície vybraných smerníc Európskej únie.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, - zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, - zákon č. 440/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov - zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
5
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: 17.2.2011-18.3.2011
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Bez pripomienok.
6
B. Osobitná časť
K Čl. I
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnoprávnej kuratele v znení neskorších predpisov.
K bodu 2
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje okruh trestných činov, u ktorých môže prokurátor na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky ustanoviť za agenta aj inú osobu ako príslušníka Policajného zboru. Navrhuje sa rozšírenie o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny a zločinu spáchaného zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo organizovanou skupinou.
K bodu 3 až 5
Zakladá sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s novonavrhovaným trestným činom volebnej korupcie 336a Trestného zákona). To znamená, že o týchto trestných činoch bude za podmienok ustanovených v § 14 konať a rozhodovať Špecializovaný trestný súd.
K bodu 6
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa zmienka o krajských súdoch ako súdoch prvého stupňa.
K bodu 7
Upresňuje sa príslušnosť Špecializovaného trestného súdu na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti. Dosahuje sa tým súlad s ustanoveniami odsekov 1 a 2, ktoré upravujú príslušnosť súdu jednak pred začatím trestného stíhania ako aj v prípravnom konaní.
K bodu 8
V nadväznosti na požiadavky doterajšej praxe sa ruší príslušnosť okresného súdu v sídle toho krajského súdu, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 116.
K bodu 9
Upravujú sa orgány, ktoré rozhodujú o sťažnostiach podľa odsekov 2 a 3.
7
K bodu 10
Rozširujú sa prípady, kedy sa o námietke zaujatosti strany nekoná o prípad, ak dôvodom námietky je len procesný postup orgánu činného v trestnom konaní. Uvedenou úpravou sa zjednocuje postup nekonania o procesnej námietke strany tak voči súdu, ako aj voči orgánu činnému v trestnom konaní.
K bodu 11
Upravuje sa podmienky spôsobu preukázania nároku na bezplatnú obhajobu ustanoveného obhajcu podľa § 40 ods. 2 zo strany obvineného. Ustanovuje sa, aby obvinený takýto nárok musel preukázať najneskôr do 30 dní potom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu. Účelom tejto zmeny je zamedziť zneužívaniu inštitútu ustanovenia obhajcu podľa § 40 ods. 2.
K bodu 12
V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2010 sa stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu ako aj včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 a zamedzujú sa súčasne následky zmeny obhajcu vo vzťahu k zmene termínu nariadeného úkonu trestného konania. V odseku 5 sa vymedzuje, od ktorého okamihu nastávajú účinky zastupovania obhajcom.
K bodu 13
Dopĺňa sa výnimka povinnej obhajoby v konaní o uložení ochranného liečenia aj v prípade protitoxikomanického liečenia. Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.
K bodu 14
Dopĺňa sa chýbajúce ustanovenie o možnosti zrušenia ustanoveného obhajcu, ak nie je dôvod povinnej obhajoby.
K bodu 15
Upravujú sa následky nepreukázania nároku v súvislosti s bodom 11 a zavedením lehoty pre preukázanie nároku na bezplatnú obhajobu podľa § 40 ods. 2. V takomto prípade ustanovenie obhajcu zruší ten, kto ho ustanovil.
K bodu 16
Upravuje sa možnosť ustanoviť náhradného obhajcu v prípadoch dôvodnej obavy, že by mohlo byť zmarené alebo podstatné sťažené vykonávanie úkonov prípravného konania. Zmena vyplýva z požiadaviek doterajšej praxe.
8
K bodu 17
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa umožňuje vykonávanie úschovy na účely zabezpečenia nárokov poškodeného aj prostredníctvom orgánov štátnej správy, čím dochádza k zosúladeniu § 50 ods. 2 s § 94 ods. 2 (ktorý túto rovnakú právnu konštrukciu obsahuje).
K bodu 18
Rozširuje sa úprava § 60 ods. 1 prvá veta vo vzťahu k oprave, doplneniu a námietkam všetkých záznamov a zápisníc v rámci trestného konania s všeobecným vymedzením príslušnosti orgánu oprávneného k vykonaniu týchto zmien.
K bodu 19
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa sa zmienka o mimoriadnom dovolaní, ktoré v platnom znení Trestného poriadku nie je upravené.
K bodom 20 až 23
V súvislosti s doručovaním sa zavádza fikcia doručenia v prípadoch, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol adresát, s tým že adresát je neznámy. Reaguje sa tým na požiadavky praxe spojené s problémami doručenia písomnosti v týchto prípadoch.
V súlade so zmenami § 65 sa do poslednej vety ustanovenia § 66 ods. 3 dopĺňa odkaz na obžalobu a uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
K bodom 24 a 25
Legislatívno-technická úprava, keď je zrejmé, že prokurátor bol opomenutý medzi osobami, ktoré majú právo nahliadnuť do spisu nielen v konaní pred súdom, ale aj v konaní pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje o väzbe a medzi osobami, ktorým v konaní pred súdom nemožno odoprieť nahliadnutie do spisu.
K bodu 26
Zjednocuje sa forma rozhodnutia policajta a prokurátora o prepustení zadržanej osoby na slobodu, ktorou je písomný príkaz s primeraným odôvodnením. Súčasne sa stanovuje, že zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt aj v prípadoch, ak nebolo možné zadržanú osobu odovzdať súdu, najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo zaistenia.
K bodu 27
Pri uplatňovaní inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov aplikačnou praxou signalizované poznatky, že obligatórne ustanovenie času v príkaze 90 ods. 2), po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané (90 dní), prichádza do úvahy len v prípadoch, ak je potrebné také údaje uchovať a udržať v celistvosti (písm. a/) alebo ak je potrebné znemožniť prístup k takým údajom (písm. c/). V ostatných prípadoch uvedených v § 90 ods. 1, je uvedenie času v príkaze podľa § 90 ods. 2 reštriktívne a bezpredmetné.
9
K bodu 28
V súvislosti s požiadavkami praxe sa stanovuje, aby osoba, ktorá v držbe alebo pod svojou kontrolou počítačové údaje, mohla vydať tieto údaje okrem toho, kto vydal príkaz na vydanie veci podľa odseku 1 aj inej osobe uvedenej v príkaze napr. policajtovi, ktorý v trestnej veci vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.
K bodu 29
Legislatívno-technická oprava.
K bodu 30 a 32
Upresňuje sa terminológia s cieľom jasne oddeliť inštitút sledovania a použitia informačno-technických prostriedkov. Navrhuje sa vrátiť k pojmu „druh informačno-technického prostriedku“ namiesto pojmu „prostriedok technického sledovania“, ktorý sa v príkaze na sledovanie nemusí uvádzať, nakoľko ide o spravodajskú techniku. Na rozdiel od toho, druh informačno-technického prostriedku, ak sa využiť pri sledovaní osôb a vecí, sa uviesť v príkaze na sledovanie musí.
K bodu 31
Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne“ uvedené v odseku 9 § 113. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne“ sa vzťahuje k okamihu použitia výsledku sledovania ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vykonávania sledovania), pretože § 113 ods. 9 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu a nie vykonanie sledovania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho sledovania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 9 v tom zmysle, že záznam zo sledovania a vecí možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz ak ide o konanie o úmyselnom trestnom čine, a to bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.
K bodu 33
Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne“ v odseku 7 § 114. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne“ sa vzťahuje k okamihu použitia výsledku tohto inštitútu (záznamu) ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vyhotovovania), pretože § 114 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie vyhotovených obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov a nie ich vyhotovovanie. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho postupu podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine, u ktorého možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.
10
K bodu 34
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 35
Ustanovuje sa, že ak sa záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, tak doslovný prepis záznamu vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. Upúšťa sa od potreby vyhotovovania prepisu celého záznamu telekomunikačnej prevádzky nad rámec zistených skutočností významných pre trestné konanie. Súčasne sa stanovuje, že záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných nosičoch zachováva v celosti v spise tak, aby obvinený a obhajca mali možnosť si v prípade ak tak uznajú za potrebné mohli na vlastné náklady zabezpečiť prepis záznamu aj v širšom rozsahu. Hodnovernosť prepisu v týchto prípadoch posúdi súd. Súčasne sa stanovuje, že ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, môže predseda senátu nariadiť jeho doplnenie.
Návrhom sa taktiež riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne“ v odseku 7 § 115. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne“ sa vzťahuje k okamihu použitia výsledku odpočúvania ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vykonávania odpočúvania), pretože § 115 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky a nie vykonanie odpočúvania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho odpočúvania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že záznam telekomunikačnej prevádzky možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine u ktorého možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.
K bodu 36
Dôvodom k predloženiu návrhu nového znenia § 116a je jeho prispôsobovanie sa rýchlemu rozvoju informačných technológií a súčasným možnostiam elektronickej komunikácie. Konkrétne ide o identifikáciu účastníckej stanice a získavanie identifikačných a lokalizačných údajov z mobilnej účastníckej stanice. Ide o nenahraditeľný zdroj dôkazu, v prípadoch, kedy získavanie dôkazov pre trestné konanie by bolo iným spôsobom neúčinné alebo značne sťažené.
Ďalším dôvodom k predloženiu tohto návrhu je plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne sa stanovuje postup súdu a podmienky pre využitie tohto prostriedku.
K bodu 37
Zabezpečuje sa súlad s úpravou v bode 31, 33 a 35 odstránením vymenovania trestných činov a ich nahradením odkazom na odsek 1.
11
K bodu 38 a 40
V súlade s požiadavkami praxe sa stanovujú podmienky ospravedlnenej účasti obvineného a svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní a súdu, na ktoré bol obvinený, resp. svedok predvolaný. Dopĺňa sa povinnosť predložiť vyjadrenie lekára, či obvinený, resp. svedok je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa úkonu, na ktorý je predvolaný.
K bodu 39
V nadväznosti na postavenie obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa § 21 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých prepisov v znení neskorších predpisov sa na rozdiel od doterajšej úpravy v § 273, kde sa chráni len obžalovaný v konaní pred súdom, zavádza sa všeobecná forma ochrany obvineného, ak je mu poskytovaná ochrana podľa označeného zákona a upresňujú sa možnosti jeho výsluchu prostredníctvom technických prostriedkov určených na prenos zvuku a obrazu.
K bodu 41
Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné neuvádzať v zápisnici adresu jeho bydliska, ale uvádzať vždy adresu zamestnávateľa a to aj bez preukázania dôvodnej obavy z ohrozenia tohto svedka alebo jeho blízkych osôb.
K bodu 42
Spresňuje sa vágny pojem „osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže“ jeho nahradením odkazom na sociálneho pracovníka a psychológa.
K bodu 43
Upresňujú sa podmienky pre opakovaný a ďalší výsluch svedka, ktorým je osoba mladšia ako 15 rokov.
K bodu 44
Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné predvolávať ho cestou zamestnávateľa.
K bodu 45
Upravuje sa postup pre vydanie príkazu, ktorým sa určí svedkovi použitie legendy.
12
K bodom 46
Rozširujú sa možnosti využitia pomoci odborného konzultanta v odborne náročných veciach v súdnom konaní v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá možnosť jeho použitia limituje len na preskúmanie obžaloby resp. na predbežné prejednanie obžaloby.
K bodu 47
V § 155 sa dopĺňa o riešenie postupu nariadenia prehliadky tela a obdobných úkonov, čo v doterajšej úprave chýbalo a v aplikačnej praxi robilo problémy. Úprava postupu je obdobná ako pri vykonávaní obdobných úkonov, ako je napríklad osobná prehliadka. Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť snímania odtlačkov prstov osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu za účelom ich porovnania s odtlačkami, ktoré boli zaistené na mieste činu ako daktyloskopické stopy. Novonavrhovaný odsek 5 upravuje postup, ak osoba nevyhovie výzvam na splnenie povinností podľa predchádzajúcich odsekov, ako napr. uloženie poriadkovej pokuty. Súčasne sa zjednocujú pojmy podobný úkon/obdobný úkon a odber krvi/skúška krvi.
K bodu 48
Z doterajšej praxe vyplynula požiadavka upraviť v zákone možnosť nariadiť exhumáciu mŕtvoly aj v prípade potreby zabezpečenia dôkazu odobratím vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyselin, ktorá sa návrhom dopĺňa.
K bodu 49
Upresňuje sa nevyhnutná podmienka vydania uznesenia, že niet dôvodu na vydanie opatrenia v zmysle § 10 ods.18, podľa ktorého opatrenia neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.
K bodu 50
Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci. Súčasne sa dosahuje súlad s ustanovením § 354 ods. 3, ktorý rieši doručenie trestného rozkazu pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy.
K bodu 51
Rozširuje sa možnosť vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, čo prispeje k zrýchleniu vybavovania vecí rovnakým postupom, ako je to pri rozsudku. Vzhľadom na význam odôvodnenia uznesenia o vzatí obvineného do väzby, tohto uznesenia sa inovácia netýka.
K bodu 52
Legislatívno-technická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnoprávnej kuratele v znení neskorších predpisov.
13
K bodu 53
V § 200 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa výnimka vo vzťahu k prečinom spáchaných vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby; v týchto prípadoch bude vykonávať skrátené vyšetrovanie poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže uvedený v § 10 ods. 8 písm. e). Súčasne sa dopĺňa nové písm. b) v zmysle, ktorého sa vyšetrovanie vykoná aj v prípade náhleho úmrtia obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 54
V odseku 5 sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní. Doteraz sa postupovalo podľa § 22 per analógiám. Toto ustanovenie upravuje postup súdov a nie orgánov činných v trestnom konaní. Osobitne sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré v pôsobnosti rôznych ministerstiev, v takýchto prípadoch sa navrhuje aby o sporoch o príslušnosť rozhodoval prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230 príkazom (primerane odôvodnený).
V odseku 6 sa upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade odňatia a prikázania veci. Doteraz postupovali podľa § 23 per analógiám, avšak toto ustanovenie upravuje postup len súdov a nie aj orgánov činných v trestnom konaní. Rovnakým spôsobom ako v odseku 5 sa osobitne upravuje postup pri odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev.
K bodu 55
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých možno dočasne odložiť vznesenie obvinenia u spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s odložením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 1, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 56
Reaguje sa na skutočnosť, že v účinnom Trestnom poriadku absentuje rozhodnutie, ktorým by bolo možné skončiť trestné stíhanie v prípade, keď je znaleckým skúmaním mladistvého obvineného mladšieho ako 15 rokov zistené, že tento je nezrelou osobou, ktorej úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti 95 ods. 1 Trestného zákona) nedosahuje vek 14 rokov, pričom vzhľadom k tomuto zisteniu absentuje jedna zo zložiek podľa ustanovenia § 338.
K bodu 57 a 58
S ohľadom na doterajšiu prax v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa rozširujú podmienky pre zastavenie trestného stíhania prokurátorom v odovzdaných trestných veciach (napr. Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania, uzavretý 15. 5. 1972, oznámenie č. 551/1992 Zb.) aj v tých prípadoch, ak o skutku obvineného bolo právoplatne rozhodnuté popri cudzozemských súdoch aj iným orgánom príslušným na konanie o trestnom čine (napr. cudzozemským prokurátorom). Súčasne sa dopĺňa písm. c), v zmysle ktorého
14
možno trestné stíhanie zastaviť aj o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny (ak bolo začaté vo veci bez vznesenia obvinenia) ak bolo cudzozemským súdom alebo iným orgánom právoplatne rozhodnuté.
K bodu 59
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých možno zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti so zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin za splnenia podmienky, že záujem spoločnosti na objasnení trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného.
K bodu 60
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 61 a 63
Navrhovanou úpravou § 216 ods. 6 písm. c) a § 220 ods. 2 písm. c) sa precíznejšie vyjadrujú podmienky aplikovania inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania a zmieru. Podmienky upravené tak, aby sa vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa len v prípade, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou. Nie je žiaden dôvod, aby sa obmedzenia pre podmienečné zastavenie trestného stíhania, resp. schválenia zmieru 220 ods. 2) vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa v prípadoch, ak bol trestný čin spáchaný mimo súvislosť s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosťou.
K bodu 62
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s podmienečným zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 64
Rozširujú sa možnosti pre prerušenie trestného stíhania v § 228 ods. 2 v písmene d) aj z dôvodu podania návrhu na odovzdanie trestného stíhania do cudziny.
K bodu 65
V súlade s požiadavkami praxe sa upresňuje podmienka pre prerušenie trestného stíhania v súvislosti s dočasným odovzdaním osoby do cudziny.
15
K bodu 66
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora prerušiť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s prerušením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 67
Ustanovuje sa podmienka, že pred prerušením trestného stíhania orgány činné v trestnom konaní povinné vykonať všetky procesné úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu. Zmyslom tejto úpravy je zabrániť opomenutiu vykonania úkonov, ktoré by nebolo možné vykonať, alebo by ich bolo ťažké vykonať z dôvodu uplynutia času.
K bodu 68
Vzhľadom na charakter dokazovania v trestnom konaní a postavenie subjektov sa mení zákonná úprava, v zmysle ktorej záväzné pokyny prokurátora vydané v rámci dozoru súčasťou spisu. Navrhuje sa, aby záväzné pokyny prokurátora boli súčasťou dozorového spisu prokurátora.
K bodu 69
Spresňuje sa forma rozhodnutí prokurátora v rámci vykonávania dozoru prokurátora nad zákonnosťou pred začatím trestného stíhania a v rámci prípravného konania v nadväznosti na písmená a), d), f) a g) (opatrenie) a písmeno e) (uznesením) odseku 2.
K bodu 70
V konaní podľa § 204 ods. 1 (tzv. superrýchle konanie) prokurátor nebude povinný o podaní obžaloby upovedomiť osoby uvedené v § 234 ods. 1 druhá veta, keďže vzhľadom na charakter a priebeh tohto konania je upovedomovanie o podaní obžaloby nadbytočné.
K bodom 71 až 73
Precizuje sa právna úprava vo vzťahu k doručovaniu obžaloby osobám, ktoré majú zákonného zástupcu alebo splnomocnenca. Zároveň sa rovnako ako pri úprave doručovania rozsudku a trestného rozkazu stanovuje pre súd povinnosť doručiť pri trestných činoch zanedbania povinnej výživy obžalobu aj osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
K bodu 74
Obsah výzvy, ktorú je súd povinný doručiť obvinenému a ďalším osobám spolu s obžalobou podľa § 240 ods. 3, je potrebné doplniť uvedeným spôsobom, a to vzhľadom na navrhovanú zmenu § 263 ods. 2.
16
K bodu 75
V súlade so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom sa medzi osoby, ktorým je potrebné oznámiť inú právnu kvalifikáciu skutku, zaraďuje aj prokurátor, keďže tento nie je osobou, ktorej sa doručuje rovnopis obžaloby.
K bodu 76
Súdna prax ukázala, že obligatórne predbežné prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí je vo väčšine prípadov z hľadiska procesnej ekonomiky nadbytočné a formalistické a len zbytočne predlžuje konanie. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby predbežné prejednanie obžaloby malo vo všeobecnosti fakultatívny charakter. Obligatórne bude jedine v prípadoch uvedených v § 243 ods. 2. Zároveň sa stanovuje, že obžaloba sa v zásade bude predbežne prejednávať na verejnom zasadnutí, zároveň sa umožňuje podľa potreby predsedu senátu predbežne prejednať obžalobu v prípadoch stanovených v § 243 ods. 2 aj na neverejnom zasadnutí. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje aj uzavretie dohody o vine a treste priamo na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby. Ak sa teda prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste, súd nebude musieť vec vrátiť prokurátorovi na konanie podľa § 232 a 233; prokurátorovi sa však ponecháva možnosť, aby o vrátenie veci sám požiadal, čo bude aktuálne v prípadoch, ak by uzavretie dohody priamo na verejnom zasadnutí bolo značne komplikované alebo nemožné (napr. v prípadoch komplikovaného súhrnného trestu alebo neprítomnosti zákonného zástupcu v konaní proti mladistvému). Zároveň sa predpokladá, že za účelom spísania dohody poskytne súd prokurátorovi a obvinenému nevyhnutné technické a personálne vybavenie. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať vo verejnom zasadnutí na podklade podanej obžaloby, čo znamená, že rozhodne o nariadení hlavného pojednávania alebo urobí iné rozhodnutie podľa § 244 ods.1. V senátnych veciach bude rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody súd robiť naďalej na neverejnom zasadnutí.
K bodom 77 a 78
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach Trestného poriadku o predbežnom prejedaní obžaloby.
K bodu 79
Pri celkovom zvýšení trestných sadzieb v novom Trestnom zákone zostala úprava konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného oproti predošlému Trestnému poriadku bez zmeny. Preto sa navrhuje rozšíriť možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pričom hranica trestnej sadzby sa posúva na desať rokov. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o obmedzenie práv obvineného, keďže vo všetkých prípadoch sa u obvineného predpokladá vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní. Požiadavka súčasného splnenia podmienok uvedených v ods. 2 tohto ustanovenia sa nemení.
K bodu 80
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje uzavretie dohody o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní. Ide o obdobnú úpravu ako v navrhovanom znení § 243 ods. 5. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania
17
o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať v hlavnom pojednávaní na podklade podanej obžaloby podľa § 256 a nasl. Trestného poriadku. V senátnych veciach platí ustanovenie § 331 ods. 2 aj v tomto prípade.
K bodu 81a 82
Upresňuje a zosúlaďuje sa text tohto ustanovenia s § 258 ods. 1 pokiaľ ide o rozsah poučovacej povinnosti, t.j. že poučenie obžalovaného v tejto fáze hlavného pojednávania nespočíva v poučení o jeho všeobecných právach v trestnom konaní, ale v tom, že obžalovaný sa poučí o práve urobiť takéto vyhlásenie a v prípade jeho vyhlásenia že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v poučení, že dokazenie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku súd nevykoná a že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Súd obžalovaného taktiež poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). V prípade, že sa obžalovaný vyjadrí, že chce urobiť vyhlásenie, súd mu umožní vyhlásenie urobiť. Postup súdu v prípade vyjadrenia obžalovaného, že vyhlásenie nechce urobiť, bude rovnaký, ako keby obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Z navrhovanej úpravy znenia tohto zákonného ustanovenia taktiež vyplýva, že vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, rovnaké procesné dôsledky ako vyhlásenie o vine, čo zákon v terajšom znení výslovne neupravoval.
K bodu 83
Obžalovaný je po verejnom vyhlásení o svojej vine alebo vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v situácii ako pri konaní o dohode o vine a treste. Súd teda v rozsahu vyhlásenia obžalovaného (ak ho akceptuje) nevykonáva dokazovanie. Potom byť obžalovaný aj v porovnateľnom postavení ako v prípade konania o dohode o vine a treste 334 ods. 4). Vyhlásenie obžalovaného bolo navyše prijaté uznesením po zistení stanoviska prokurátora a prípadne aj poškodeného a zúčastnenej osoby a je nemenné. Preto by obžalovaný nemal mať oprávnenie podať proti rozsudku, čo do výroku o vine, odvolanie. S tým súvisí aj rozsah poučenia, vrátane poučenia o neprípustnosti odvolania a prípustnosti dovolania len v obmedzenom rozsahu.
K bodom 84 a 85
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach § 257 Trestného poriadku.
K bodu 86
Súdna prax ukázala, že absentuje úprava o možnosti výsluchu obžalovaného, ktorý vyhlásil, že je vinný a súd jeho vyhlásenie prijal, o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti (napr. spoluobžalovaného alebo iného účastníka trestného činu). Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická úprava v dôsledku prečíslovania odsekov v § 257.
18
K bodu 87
Súdna prax nepociťuje vždy potrebu obligatórneho oddeleného výsluchu obžalovaných, kde oboznamovanie ich výpovedí konanie potom nielen zdržuje, ale aj oslabuje jeho kontradiktórnosť (napr. nemôže sa reagovať na tón hlasu, výraz, pauzy v prejave a pod.). Navrhovaná úprava dáva predsedovi senátu oprávnenie podľa okolností konkrétneho prípadu a podľa dôkaznej situácie rozhodnúť, či bude vypočúvať každého z viacerých obžalovaných v prítomnosti ostatných obžalovaných alebo zvolí jeho výsluch v neprítomnosti ostatných len u niektorého z nich alebo všetkých obžalovaných vypočuje oddelene.
K bodu 88
Je potrebné vytvoriť procesný rámec na výsluch svedka na základe dôkaznej iniciatívy súdu v zmysle § 2 ods. 11. Stranu nemožno nútiť vypočúvať svedka, ktorého výsluch sama nenavrhla.
K bodu 89
Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia o výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní aj s ustanovením § 258 ods. 2 (výsluch obvineného na hlavnom pojednávaní). Odkaz na § 258 ods. 4 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.
K bodu 90
Prieťahy v konaní môže obžalovaný úspešne spôsobiť aj tým, že nedá súhlas na čítanie výpovedí svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať a urobí tak na záver pojednávania. Problém môže nastať vtedy, ak sa jedná o väčší počet svedkov alebo ak je obžalovaný vo väzbe a blíži sa koniec zákonnej lehoty trvania väzby. Súd v časovej tiesni za súčasnej právnej úpravy jedinú možnosť a to nevykonať takýto dôkaz a rozhodnúť. Javí sa byť preto potrebným doplniť ustanovenie Trestného poriadku upravujúce prípady, kedy na prečítanie zápisnice o výsluchu svedka nie je potrebný súhlas obžalovaného, aj o takúto možnosť.
K bodu 91 a 92
Umožňuje sa čítanie zápisnice o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka aj v prípade opätovného nedostavenia sa na hlavné pojednávanie a neúspešného predvedenia.
K bodu 93 a 94
Precizuje sa právna úprava čítania zápisnice o skoršej výpovedi svedka v tom smere, kto môže navrhnúť čítanie zápisnice. Zároveň sa vypúšťa nie celkom jednoznačná formulácia v druhej časti tohto zákonného ustanovenia. Súčasne sa stanovuje postup pre čítanie zápisnice.
19
K bodu 95
Navrhovaná právna úprava umožňuje na hlavnom pojednávaní prečítať písomný znalecký posudok aj v prípade, ak sa znalec naň odvolá, a to aj bez súhlasu prokurátora a obžalovaného, čo zjednoduší a zrýchli znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní.
K bodu 96
Súčasná právna úprava výslovne neustanovuje, či je pri čítaní listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní potrebné prečítať celú listinu alebo postačuje prečítanie len jej relevantnej časti. Preto sa navrhuje umožniť čítanie listinného dôkazu aj len v rozsahu jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, čo urýchli dokazovanie listinnými dôkazmi.
K bodu 97
Zavádza sa možnosť namietať alebo doplniť spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia sa s jeho obsahom. V praxi totiž nie je výnimkou „obštrukčný“ spôsob vykonávania dôkazov, kedy sa strana rozhodne účelovo preťahovať konanie nezmyselne pedantným vykonávaním dôkazu, napr. pomalým čítaním „od slova do slova“.
K bodu 98
Opätovne sa zavádza tzv. replika záverečnej reči.
K bodu 99
Na základe súhlasu obžalovaného sa pripúšťa možnosť pokračovať v hlavnom pojednávaní aj v prípade, ak došlo k zmene samosudcu, čo doterajšia právna úprava neumožňuje a aj v prípade súhlasu obžalovaného alebo jeho výslovnej žiadosti je za súčasného stavu nutné v prípade zmeny samosudcu hlavné pojednávanie vykonať znova.
K bodu 100
Z okruhu osôb, u ktorých je pri príprave verejného zasadnutia potrebné zachovať lehotu na prípravu v dĺžke päť pracovných dní, sa vypúšťajú štátny orgán starostlivosti o mládež, splnomocnenec a zákonný zástupca, u ktorých päťdňová lehota na prípravu verejného zasadnutia nemá logické opodstatnenie a v praxi môže komplikovať aj jeho vykonanie. Zároveň sa zosúlaďuje stav s úpravou podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania, kde u štátneho orgánu starostlivosti o mládež, splnomocnenca a zákonného zástupcu, ako u „ostatných osôb“, spravidla postačuje zachovanie len trojdňovej lehoty. Povinnosť dodržať lehotu piatich pracovných dní v prípade, že uvedené osoby dajú svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet (napr. podaním opravného prostriedku), ostáva zachovaná.
K bodu 101
Precizuje sa nie celkom jasná právna úprava týkajúca sa možnosti vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti osoby, ktorá je na verejné zasadnutie predvolaná alebo o ňom upovedomená. Trestný poriadok v § 292 ods. 1 stanovuje, že predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. Uvedené
20
ustanovenie ale nekorešponduje s ustanovením § 293 ods. 5, z ktorého vyplýva, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Nakoľko v prípade predvolania je osobná účasť nevyhnutná, je výkladom tohto zákonného znenia potrebné dospieť k záveru, že je vylúčené vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti predvolanej osoby. Bude teda na predsedovi senátu, aby pri príprave verejného zasadnutia vopred zvážil, ktoré osoby postačuje o verejnom zasadnutí iba upovedomiť (čo bude umožňovať v prípade ich nedostavenia sa a splnenia ďalších zákonných podmienok vykonať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti) a ktoré osoby bude nutné na verejné zasadnutie predvolať a prejednať vec výlučne v ich prítomnosti.
K bodu 102
V § 252 ods. 3 sa menia podmienky pre možnosť vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obžalovaného. Rovnaké podmienky sa zakotvujú aj pri verejnom zasadnutí tým, že z kritérií bude typová závažnosť trestného činu, pri ktorom nemožno vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného alebo odsúdeného, určená trestnými činmi s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov.
K bodu 103
Zákon „inak“ upravuje právo obžalovaného odvolať sa proti rozsudku po konaní o dohode o vine a treste. Vtedy sa práva podať odvolanie nemožno domáhať.
K bodu 104
Do časti Trestného poriadku o odvolaní je potrebné zapracovať výnimku v rozsahu navrhovaného znenia ustanovenia § 307 ods. 1 písm. b), čo korešponduje s úpravou v prvej vete tohto ustanovenia a s navrhovaným znením § 257 ods. 4.
K bodu 105
Dôvod na postup podľa § 316 ods. 1 sa rozširuje o prípad podania odvolania proti výroku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, napr. proti výroku o vine rozsudku vyhlásenom po konaní podľa § 257 ods. 4 alebo rozsudku vyhlásenom podľa § 334 ods. 4.
K bodom 106 a 107
Súčasná právna úprava odvolacieho konania nerieši situáciu, ak obžalovaný podá odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku a vytýka chybu rozsudku spočívajúcu v tom, že mal byť spod obžaloby oslobodený, avšak uloženého trestu sa v podanom odvolaní vôbec nedotýka. Právny problém nevzniká, ak sa vyhovie odvolaniu obžalovaného, pretože v takom prípade je zrušený odsudzujúci rozsudok v celom rozsahu. Iná je ale situácia, ak odvolací súd zistí, že oslobodenie obžalovaného neprichádza do úvahy. Potom vzniká právny problém, či je potrebné preskúmať výrok o treste aj z hľadiska primeranosti uloženého trestu alebo len z pohľadu dovolacieho dôvodu, t.j. či trest bol uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, keďže obžalovaný žiadnu chybu výroku o treste nevytkol. Navrhovaná úprava uvedený nedostatok odstraňuje a zároveň upresňuje rozsah revízneho princípu v odvolacom konaní.
21
K bodu 108
Z textu znenia § 322 ods. 1 sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa slovo „spravidla“.
K bodom 109 až 111
Legislatívno-technická zmena všeobecných ustanovení týkajúcich sa konania o dohode o vine a treste, ktorá je potrebná vzhľadom na navrhovanú možnosť uzavretia dohody o vine a treste aj na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby a na hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na iný procesný dôsledok niektorých tam prijatých rozhodnutí oproti všeobecnej úprave.
K bodu 112
Legislatívno-technická zmena spočívajúca vo vypustení odkazu na odsek 2, keďže dovolací dôvod podľa § 371 ods. 2 v prípade rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, nepripadá do úvahy.
K bodu 113
Uvedené odseky sa vypúšťajú z dôvodu duplicity s úpravou v § 241 ods. 1, resp. z dôvodu rozporu s § 241 ods. 4.
K bodu 114
Upravuje sa postup samosudcu v prípade, ak podá odpor proti výroku o náhrade škody iná oprávnená osoba, t.j. obvinený alebo osoba, ktorá je oprávnená podať v jeho prospech odvolanie, prípadne prokurátor. V praxi sa vyskytujú prípady, ak obvinený podá odpor len proti výroku o náhrade škody, pričom súčasná právna úprava túto situáciu nerieši.
K bodom 115 až 117
Odstraňujú sa formulačné nepresnosti ako aj nejasná právna úprava, z ktorej nie je celkom zrejmé, ako samosudca postupovať pri späťvzatí odporu v akých prípadoch vziať späťvzatie odporu uznesením na vedomie a kedy z dôvodu späťvzatia samosudca odpor uznesením odmietne. Trestný poriadok taktiež neupravoval, ktorým okamihom dochádza k zrušeniu trestného rozkazu v prípade, ak sa po podaní odporu na hlavnom pojednávaní ešte pred prednesením obžaloby prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste.
K bodu 118
Doterajšie znenie § 362 priznávalo odsúdenému v konaní proti ušlému právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Takáto právna úprava ide nad rámec požiadaviek vyvodených Európskym súdom pre ľudské práva z článku 6 Dohovoru, ktorý nevyžaduje opätovné rozhodnutie o oprávnenosti trestného obvinenia po vypočutí osoby odsúdenej predtým in absentia, ak bolo preukázané, že táto osoba mala v úmysle vyhýbať sa trestnému stíhaniu. S ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdu a účel
22
Trestného zákona, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, sa javí byť vhodným zaručiť právo odsúdenému v konaní proti ušlému podať návrh na opätovné prejednanie jeho veci iba v prípade, ak preukáže, že neboli splnené podmienky na tento typ konania uvedené v § 358.
K bodu 119
Navrhuje sa, aby sa právna úprava konania po zrušení rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nálezom ústavného súdu zaradila ako samostatný siedmy diel do siedmej hlavy („Osobitné spôsoby konania") tretej častí („Súdne konanie") Trestného poriadku. Navrhovaná právna úprava sa v súvislosti s výkonom kasačných rozhodnutí ústavného súdu zameriava na riešenie štyroch základných otázok:
postup po doručení kasačného nálezu ústavného súdu (§ 362b),
osobitné pravidlá a obmedzenia spojené s rozhodnutím len v prospech obvineného 362c).
čiastočné zrušenie rozsudku (§ 362d),
opatrenia po zrušení vykonávaného rozhodnutia (§ 362e).
(§ 362b)
Predkladaná úprava jasne upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu po doručení kasačného nálezu ústavného súdu, pričom na rozdiel od zákona o ústavnom súde sa zakotvuje nielen viazanosť orgánu činného v trestnom konaní a súdu právnym názorom ústavného súdu, ale zároveň sa aj explicitne vyjadruje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu vykonať úkony a doplnenia, ktoré ústavný súd v náleze nariadil. Môže ísť akékoľvek úkony a doplnenia, ktoré prípustné v trestnom konaní, ako napr. výsluch svedkov, či odstránenie protiústavné získaných dôkazov z trestného spisu a pod. Samozrejme, že orgán činný v trestnom konaní alebo súd bude v prípade potreby povinný vykonať okrem úkonov a doplnení uvedených v náleze ústavného súdu aj ďalšie úkony a doplnenia nutné k odstráneniu zásahu do základných práv a slobôd.
V súlade so znením zákona o ústavnom súde sa stanovuje, že po zrušení rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu bude príslušným na pokračovanie v trestnom konaní len orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené nálezom ústavného súdu, pričom sa ráta i s možnou odchýlkou od tohto postupu. Odchýlka od tohto pravidla sa môže uplatniť predovšetkým vtedy, ak v konkrétnom prípade boli ústavnou sťažnosťou napadnuté a ústavným súdom zrušené viaceré po sebe nasledujúce rozhodnutia, ktoré boli vydané viacerými orgánmi, čo pri rozhodovaní o trestných veciach nie je vôbec výnimočné. Iný orgán než ten, ktorého rozhodnutie bolo zrušené kasačným nálezom ústavného súdu, bude príslušný na pokračovanie v trestnom konaní aj v prípade, ak sa trestne konanie dostalo do neskoršieho štádia, v ktorom byť vec naďalej prejednávaná bez ohľadu na zrušenie rozhodnutia vydaného v skoršom štádiu trestného konania (napr. zrušenie rozhodnutia o väzbe vydané v prípravnom konaní, ak vec je prejednávaná v rámci hlavného pojednávania).
V záujme jednotného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov sa zavádza i všeobecné pravidlo, že po doručení nálezu ústavného súdu bude príslušný orgán pokračovať v tom štádiu konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, pričom zákon alebo nález ústavného súdu môže i v tomto prípade ustanoviť inak. Ak napr. ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti zrušil len rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo
23
trestné stíhanie obvineného právoplatne ukončené, nastáva rovnaká procesná situácia, aká vo veci bola pred zrušeným rozhodnutím odvolacieho súdu. teda že vo veci je podané odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté a je potrebné o ňom opätovne rozhodnúť.
Takéto spresňujúce ustanovenie v zákone o ústavnom súde absentuje, k takémuto postupu je tak možné dospieť len na základe analogického použitia ustanovení Trestného poriadku.
(§ 362c)
Navrhované ustanovenie § 362c Trestného poriadku sa týka predovšetkým prípadov, v ktorých sťažovateľom v konaní o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom bol obvinený, ktorého základné práva a slobody boli porušené rozhodnutím, ktoré bolo zrušené nálezom ústavného súdu.
S nálezom ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu len v prospech obvineného, sa leda v zmysle navrhovaného § 362c majú spájať pravidlá a obmedzenia obdobné tým, ktoré sa podľa Trestného poriadku spájajú predovšetkým s obnovou konania v prospech obvineného.
Zmena k horšiemu (reformationis in peius), zakázaná v písmene b) navrhovaného ustanovenia, sa môže prejaviť najmä v rozsahu a závažnosti skutkových zistení, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a ľorme ochranného opatrenia, v rozsahu a spôsobe náhrady škody spôsobenej trestným činom, a to v každej uvedenej okolnosti jednotlivo alebo v kumulácii niektorej z nich. Zákaz zmeny k horšiemu však prirodzene neznamená, že by všeobecný súd po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia kasačným nálezom ústavného súdu nemohol nanovo rozhodnúť opäť v neprospech obvineného (sťažovateľa), ak nedošlo k zmene pôvodného (pre obvineného taktiež nepriaznivého) rozhodnutia v jeho neprospech.
(§ 362d)
Navrhované ustanovenie § 362d Trestného poriadku upravuje situáciu, keď všeobecný súd rozhodol, že páchateľ je vinný zo spáchania dvoch alebo viacerých trestných činov v súbehu, uložil páchateľovi za tieto viaceré trestné činy úhrnný alebo súhrnný trest a následne ústavný súd svojim nálezom zrušil tento rozsudok, avšak len vo vzťahu k niektorému zo zbiehajúcich sa trestných činov.
V podstate ide o obdobu postupov, ktoré v Trestnom poriadku zakotvené v rámci obnovy konania, ako aj v rámci postupu upravujúceho použitie milosti, resp. amnestie.
(§ 362e)
Navrhované ustanovenie § 362e Trestného poriadku určuje ako postupovať, ak v čase zrušenia rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nálezom ústavného súdu, výkon tohto rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu práve prebieha.
V prípade, ak bol výkon rozhodnutia zrušeného nálezom ústavného súdu ukončený, prípadne ešte ani vôbec nezačal, použitie tohto ustanovenia samozrejme neprichádza do úvahy a orgán činný v trestnom konaní alebo súd bude postupovať podľa navrhovaného §
24
362b ods. 1, ktoré obsahuje všeobecnú úpravu postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu po doručení kasačneho nálezu ústavného súdu.
Vo vzťahu k povinnému rozhodovaniu o väzbe ide o obdobu postupov, ktoré Trestným poriadkom zakotvené v rámci dovolacieho konania, ako i v rámci obnovy konania. Výslovný odkaz na § 71 a § 72 Trestného poriadku, ktoré vymedzujú dôvody väzby, zvýrazňuje samozrejmú požiadavku, aby všeobecný súd pri rozhodovaní o tom, či dané dôvody väzby, rozhodoval len s prihliadnutím na okolnosti, ktoré dané v čase jeho rozhodovania. To, že dôvody väzby boli dané v pôvodnom trestnom konaní, automaticky neznamená, že tieto dôvody existujú i v čase po doručení nálezu ústavného súdu. Z praktického hľadiska je tiež veľmi významným zakotvenie požiadavky, aby všeobecný súd rozhodoval o väzbe bezodkladne po doručení nálezu ústavného súdu.
Inými rozhodnutiami, ktorých výkon prebieha v čase, keď ústavný súd rozhodol o ich zrušení, môžu byť rozhodnutia o výkone iných trestov nespojených s odňatím slobody (napr. trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest vyhostenia a i.), alebo aj rozhodnutia o rôznych zaisťovacích úkonoch (napr. rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby, rozhodnutie o zaistení peňažných prostriedkov, rozhodnutie o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky a pod.). V prípade, ak z povahy veci neprichádza do úvahy zastavenie alebo prerušenie výkonu zrušeného rozhodnutia, alebo ak toto nie je dostatočné na odstránenie dôsledkov plynúcich z kasačneho nálezu ústavného súdu, vykoná orgán činný v trestnom konaní alebo súd namiesto zastavenia či prerušenia výkonu zrušeného rozhodnutia (alebo popri ňom) iné vhodné opatrenie, ktorým môže byť napr. vrátenie zloženej peňažnej záruky prijatej na nahradenie nezákonne uvalenej väzby, či vrátenie vecí vydaných, resp. odňatých, pri nezákonnej domovej prehliadke a pod. Vecne a miestne príslušným bude pritom spravidla orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené kasačným nálezom ústavného súdu.
K bodom 120 až 122
Lehota troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej mohol generálny prokurátor zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní, sa ukazuje byť nedostačujúca pre plynulé vybavovanie návrhov na takýto postup, čo je zvlášť aktuálne v prípadoch, ak bol generálnemu prokurátorovi doručený návrh tesne pred jej uplynutím. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje upraviť lehotu na podávanie návrhov pre postup generálneho prokurátora podľa § 363 tak, že oprávnené osoby budú môcť podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní do troch mesiacov od jeho právoplatnosti, pričom generálny prokurátor bude musieť rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti, resp. troch mesiacov pri konaní bez návrhu. Generálnemu prokurátorovi sa tým poskytuje a zaručuje dostatočný časový priestor na preštudovanie spisového materiálu a následné rozhodnutie.
K bodu 123
Úprava odseku 1 je spresnením dikcie zákona v záujme bezproblémového a jednotného výkladu tohto ustanovenia.
V odseku 2 sa taxatívne uvádzajú rozhodnutia, proti ktorým možno podať dovolanie. Doterajšia právna úprava totiž pripúšťa značné rozdiely výkladu čo do rozsahu rozhodnutí, ktoré by bolo možné (i so zreteľom na § 371) napadnúť dovolaním. Dovolanie je možné
25
zároveň podať aj proti rozhodnutiam vyplývajúcim z § 371 ods. 2, čo je vyjadrené formuláciou „ak tento zákon neustanovuje inak“.
V odseku 3 sa pripúšťa uskutočnenie dovolacieho konania aj v prípade, ak obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a dovolanie bolo podané v jeho prospech.
K bodu 124
Upresňuje sa, kto a za akých podmienok môže podať dovolanie a podnet na podanie dovolania. Z podania podnetu vylúčené osoby, ktorým zákon umožňuje priamy prístup k dovolaniu, t.j. podanie dovolania bez medzičlánku ministra spravodlivosti na ktorého tieto osoby podľa poznatkov praxe často prenášajú toto právo ako povinnosť, ako aj osoby, ktoré nevyužili svoje právo podať riadny opravný prostriedok.
K bodu 125
Osobám uvedeným v odseku 2 (generálny prokurátor, obvinený) a v odseku 5 (príbuzní v priamom rade) zákon priamo priznáva právo podať dovolanie. Nie je teda dôvod, aby toto právo prenášali ako povinnosť na ministra spravodlivosti. V prípade podania podnetu týmito osobami minister o podnete konať nebude.
K bodu 126
Lehota troch mesiacov na podanie dovolania v neprospech obvineného sa v praxi ukazuje ako neprimerane krátka, preto sa navrhuje jej nahradenie lehotou šiestich mesiacov. V praxi sa vyskytujú prípady, keď je rozsudok právoplatný v dôsledku späťvzatia odvolania obhajcom a akceptovania vyjadrenia o späťvzatí, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Náprava tohto pochybenia je možná iba prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku dovolania, pričom doterajšia právna úprava neumožňovala takéto pochybenia napraviť. Súčasná právna úprava neumožňuje podanie dovolania ani v prípadoch uvedených v navrhnutých písmenách j) a k), hoci podľa poznatkov praxe aktuálne, keďže pochybenia v uvedených smeroch nie ojedinelé, najmä pokiaľ ide o ukladanie ochranného opatrenia. sa na zreteli aj ochranné opatrenie podľa § 83a a § 83b Trestného zákona, t.j. zhabanie peňažnej čiastky právnickej osobe a zhabanie majetku právnickej osoby.
Obdobne v prípadoch právoplatného rozhodnutia o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, rozhodnutia o neosvedčení sa odsúdeného a nariadení výkonu trestu, hoci neboli dôvody na takýto postup alebo ak by sa nariadil výkon náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol ustanovený pri peňažnom treste bez splnenia podmienok na takýto postup, nie za súčasnej právnej úpravy pochybenia v takýchto právoplatných rozhodnutiach napraviteľné, keďže tieto rozhodnutia nie rozhodnutiami v zmysle § 368. Preto sa navrhuje umožniť nápravu prostredníctvom dovolania, ktoré by mohol podať len minister spravodlivosti. Ide o také rozhodnutia, zákonnosť ktorých treba kvalifikovane posúdiť pri zachovaní zásady rovnosti strán, pričom zaradením týchto rozhodnutí do § 368 by mohlo dôjsť k neprimeranému zahlteniu najvyššieho súdu .
V § 371 ods. 3 sa zavádza nový obligatórny dovolací dôvod pre ministra spravodlivosti, postihujúci chyby súdu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu alebo pri dôkaznom postupe, ktorý zákon upravuje pri zisťovaní skutkového
26
stavu (teda z hľadiska ustanovení, ktorými sa zabezpečiť objasnenie veci v oblasti zisťovania skutkového stavu, čo je paralelou chyby, uvedenej v § 321 ods. 1 písm. a/ ). Minister spravodlivosti podáva dovolanie tak ako v ostatných prípadoch na podnet, okruh podnecovateľov je definovaný v § 369 ods. 1 tak, že z možnosti podania podnetu vylúčené len osoby, ktoré boli neprípustne nečinné z hľadiska práva podať odvolanie proti výroku o vine a neboli v tomto smere nepriaznivo dotknuté rozhodnutím odvolacieho súdu, iniciovaného odvolaním protistrany 372 ods. 1). Zároveň podľa § 371 ods. 4 platí obmedzenie pre použitie podnetu osôb, ktoré inak (z dôvodu uvedeného v odseku 1) oprávnené podať dovolanie, teda pokiaľ ide o osoby uvedené v § 369 ods. 2 alebo 5, a to pre prípad, že príslušnú skutkovú okolnosť neuplatnili napriek vedomosti o nej v pôvodnom konaní, najneskôr v konaní o odvolaní (ide o oprávnených odvolateľov, prokuratúra sa berie do úvahy ako celok). Obmedzenie pri podaní dovolania sa vzťahuje aj na materiálnu podmienku zásadného ovplyvnenia postavenia obvineného, čo je pre príslušný dovolací dôvod primerané (§ 371 ods. 5).
Nóvum navrhovanej právnej úpravy v § 372 spočíva v tom, že pre generálneho prokurátora sa zakotvuje rovnaké právo, aké podľa súčasnej právnej úpravy len obvinený (druhá veta tohto ustanovenia).
Okrem toho prax signalizovala potrebu takéhoto ustanovenia v záujme jednotného výkladu a postupu súdov, ako aj vyčerpania prípadných všetkých dôvodov na dovolanie v jednom konaní. Systémovo by bolo neúnosné, aby sa mohlo dovolanie podávať znovu z iného dôvodu, čo nútiť dovolateľa vyčerpať všetky dôvody dovolania naraz. Dovolanie sa navyše považuje za účinný prostriedok nápravy porušenia základných práv a slobôd a tak je vhodné, aby dovolací súd rozhodol s konečnou platnosťou.
K bodu 127
Uvedenú otázku zákon doposiaľ výslovne neupravuje, čo vyvoláva v praxi nejednotný postup aj v otázke ustanovenia obhajcu obvinenému, ktorý si obhajcu sám nezvolí. Navrhovaná právna úprava zároveň vychádza z nálezu Ústavného súdu č. III.ÚS 79/2010, ktorý odlišne oproti dovtedy zaužívanej súdnej praxi rieši otázku zastúpenia obhajcom v dovolaní, vrátane ustanovovania obhajcu.
K bodu 128
Z pôvodného textu tohto ustanovenia sa vypúšťa usmernenie, ktoré je nesystémové a viedlo k prieťahom v predkladaní dovolaní na najvyšší súd pre nejasnosť terajšej právnej úpravy, či a prípadne ako dlho treba čakať, kým si napr. ďalší obvinený podá dovolanie vo svoj prospech.
K bodu 129
Navrhuje sa rozšíriť možnosť postupu dovolacieho súdu podľa § 382 (odmietnutie dovolania bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí) o prípad, ak je podané dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (napr. proti rozhodnutiu o obnove konania).
27
K bodu 130
Navrhovaná právna úprava umožňuje dovolaciemu súdu operatívne na neverejnom zasadnutí rozhodnúť v prípade, že dovolanie je zjavne opodstatnené a napadnuté rozhodnutie evidentne bude zrušené a vec vrátená nižšiemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
K bodu 131
Doterajšia právna úprava sa dopĺňa navrhovaným spôsobom, keďže inštitút vyhlásenia za mŕtveho (§ 195 a nasl. OSP) má rovnaký právny význam ako smrť konštatovaná lekárom.
K bodu 132 a 133
V praxi nie ojedinelé prípady, keď súdy rozhodujú v konaniach podľa § 407 a 411 aj viac ako šesť mesiacov od podania návrhu. Preto sa rovnako ako v § 415 stanovuje lehota, v ktorej bude súd povinný rozhodnúť o návrhu na spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody a návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu. Zároveň sa riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody ukladá povinnosť bezodkladne podať návrh na rozhodnutie súdu podľa § 407 ods.3, keďže práve ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, hneď po obdržaní nariadenia výkonu trestu k dispozícii informáciu, že odsúdenému bol pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob ich výkonu. Súčasná právna úprava neukladá riaditeľom ústavov na výkon trestu odňatia slobody podávať takéto návrhy, čo vedie k stavu, že príslušný súd, ktorý je zo zákona povinný rozhodnúť o spoločnom spôsobe výkonu postupne uložených trestov, tak rozhodne len vtedy, ak si návrh podá sám odsúdený, keďže sa spravidla o týchto skutočnostiach nemá odkiaľ dozvedieť.
K bodu 134
Súčasná právna úprava umožňuje zneužívanie návrhovej kompetencie osobami, ktoré inak môžu podať v prospech obvineného (odsúdeného) odvolanie, v rámci oprávnenia podať návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Ide najmä o príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela, ktorí po zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu podávajú ako príbuzní obvineného rovnaké návrhy, pričom súd musí konať o každom návrhu osobitne napriek tomu, že v tejto otázke rozhodol a návrh zamietol. Uvedené prípady nie v praxi ojedinelé. Keď súd zamietne jeden návrh príbuzného, podá návrh ďalší príbuzný v podstate z tých istých dôvodov, ktorý je opäť potrebné prejednať na verejnom zasadnutí, čo neprimerane zaťažuje súdy. Možnosť opakovať návrh odsúdeným po jednom roku od zamietnutia jeho skoršieho návrhu ostáva zachovaná.
K bodu 135
Navrhovaná zmena odstraňuje výkladové problémy tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje, že pred rozhodnutím o výkone zvyšku trestu, z ktorého bol odsúdený podmienečne prepustený, musí byť odsúdený vypočutý, z čoho nepochybne vyplýva, že odsúdeného je potrebné na verejné zasadnutie predvolať, keďže jeho účasť na verejnom zasadnutí je z tohto dôvodu nevyhnutná, čo fakticky vylučuje vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného, aj keby na to boli inak splnené zákonné podmienky.
28
K bodom 136 až 138
Navrhovaná zmena vypúšťa vymáhanie peňažného trestu a určuje, že ak odsúdený peňažný trest nezaplatí, nariadi sa náhradný trest odňatia slobody. Podmienkou nariadenia výkonu náhradného trestu odňatia slobody teda nebude zistenie súdu, že „vymáhanie by neviedlo k výsledku“. Navrhovaná zmena postupu pri výkone peňažného trestu vychádza z princípu, že k peňažnému trestu nie je možné pristupovať ako k výkonu pohľadávky napr. z občianskoprávneho vzťahu. Právoplatným uložením tohto trestu totiž vzniká zákonná povinnosť odsúdeného podrobiť sa jeho výkonu, teda zaplatiť peňažnú sumu vo výške, v ktorej bol trest uložený. V opačnom prípade nie je dôvod neuplatniť voči odsúdenému náhradnú formu postihu, t. j. nariadiť výkon náhradného trestu odňatia slobody. Doterajšia právna úprava odsúdenému umožňuje výkon peňažného trestu blokovať alebo svojvoľne predlžovať, keďže jeho vymáhanie je v praxi veľmi problematické, čo vedie k neustálemu nárastu nezaplatených peňažných trestov. Nová právna úprava pritom zachováva inštitút odkladu, povolenia splátok a upustenia od výkonu trestu v zákonom stanovených prípadoch. Taktiež sa zachováva možnosť, aby odsúdený kedykoľvek odvrátil výkon náhradného trestu odňatia slobody tým, že peňažný trest zaplatí. Zároveň sa rovnako ako pri ustanoveniach o rozhodovaní o výkone zvyšku trestu, z ktorého bol odsúdený podmienečnom prepustený, precizuje právna úprava tak, aby nevznikali pochybnosti, kedy a či vôbec možno na verejnom zasadnutí rozhodnúť o nariadení náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho časti aj v neprítomnosti odsúdeného, ak sú na to inak splnené zákonné podmienky.
K bodom 139 až 141
Terminologicky sa v ustanoveniach o skončení ochranného liečenia zosúlaďuje znenie Trestného poriadku so znením Trestného zákona, ktorý rovnako ako právna úprava účinná do 31.12.2005, používa termín ukončenie.
K bodu 142
Ustanovuje sa lehota pre rozhodnutie o návrhu o odmene a náhrade obhajcu podľa odseku 2. Súčasne sa stanovuje lehota pre vyplatenie priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.
K bodu 143
Navrhujú sa prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2011,a to v záujme jednotnej a bezproblémovej aplikácie novej právnej úpravy.
K Čl. II
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Implementuje sa záväzok Slovenskej republiky v čl. 2, 4, 6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý Slovenská republika podpísala v septembri 2007.
29
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa dopĺňa chýbajúci odkaz § 201 ods. 4.
K bodu 3 a 4
Navrhuje sa úprava ustanovení týkajúcich peňažného trestu v súvislosti s navrhovanou zmenou Trestného poriadku, v rámci ktorej sa upúšťa od povinnosti vymáhania peňažného trestu, ktorý nebol zaplatený po márnom uplynutí lehoty na jeho zaplatenie na základe výzvy súdu potom čo sa rozsudok stal vykonateľným.
K bodu 5 a 6
Ustanovuje sa zoznam trestných činov, za ktoré uloží trest odňatia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v § 58 ods. 1 ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Súčasne sa dopĺňa nový odsek 3, v ktorom sa vymedzuje okruh trestných činov, v prípade ktorých súd obligatórne uloží trest prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v ods. 1. Novonavrhované ustanovenie ods. 3 reaguje v kontexte ostatnej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov. V súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky k Rade Európy je normatívnou motiváciu zavedenia cit. ustanovenia predovšetkým naplnenie ratio legis Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (ozn. MZV SR č. 91/2009 Z. z.), ktorý sleduje zamedzenie kumulovania ziskov a ďalšieho používania prostriedkov získaných zo závažnej trestnej činnosti. V tomto zmysle možno poukázať aj na výrazný nielen výchovný, ale aj prevenčný rozmer novonavrhovaného ustanovenia. Koncepčne obdobné ustanovenie pozná v podobe § 73d v spojení s § 76a aj Trestný zákon Nemeckej spolkovej republiky. Rovnako možno poukázať aj na ustanovenia trestných kódexov iných európskych krajín, ktoré reagovali na potrebu dôslednejšieho postihu ziskov a majetku páchateľa získaných zo závažnej trestnej činnosti (napr. § 36e Trestného zákona Holandského kráľovstva).
K bodu 7 a 9
V súlade s požiadavkami praxe dochádza k spresneniu textu zákona a pojmov.
K bodu 8
Uvedené ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu potreby ochrany personálu zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, iných pacientov hospitalizovaných v tomto zariadení, respektíve aj širšieho okruhu ľudí (napr. v prípade úteku zo zariadenia) pred agresívnym a nebezpečným správaním páchateľov v rámci výkonu ochranného liečenia vykonávaného zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K bodu 10
Ustanovuje sa postup súdu pri zhabaní veci ak ide o vec, ktorá je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná alebo ak je vec zmiešaná s majetkom páchateľa alebo inej osoby získaným v súlade so zákonom.
30
K bodu 11
Doplnenie odkazu na odsek 3 v súvislosti s navrhovanou zmenou § 58.
K bodu 12
Implementujú sa odporúčania vyplývajúce pre Slovenskú republiku z tretieho kola hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO).
K bodu 13
Navrhuje sa úprava odseku 3 § 149 rozšírením jej aplikácie aj na skutky spáchané voči dvom osobám. Súčasné platné znenie § 149 nerozlišuje, či spáchaním trestného činu usmrtenia došlo k usmrteniu jednej alebo dvoch osôb. Súčasne sa navrhuje zníženie dolnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky.
K bodu 14 až 16
Dopĺňa sa nové písmeno, ktoré postihuje konanie páchateľa, ak jeho úmysel smeruje k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.
K bodu 17
Navrhuje sa postihovať aj konanie, ktoré spočíva v získaní do svojej moci dieťaťa na účel adopcie v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom. Právna úprava sa tak stane komplexnou a umožní trestať všetky obe formy protiprávneho konania pri adopcii detí.
K bodu 18
Upravujú sa trestné sadzby, keďže v zmysle platnej úpravy je prísnejšie trestané prechodné užívanie motorového vozidla väčšej hodnoty ako jeho krádež.
K bodu 19
Efektívne exekučné konanie je nevyhnutnou súčasťou právnych inštitútov, zabezpečujúcich vymožiteľnosť práva na území štátu. Efektívnosť tohto konania značne znižuje skutočnosť, že v súčasnej trestnoprávnej úprave neexistujú mechanizmy, postihujúce porušovanie povinností zo strany povinného. Existujúce civilnoprávne inštitúty (odporovateľnosť právnych úkonov, neplatnosť právnych úkonov) nie dostatočné ani ako prevencia, ani ako prostriedok zjednania nápravy pri porušení zákona. Obdobná situácia v prípade konkurzu a reštrukturalizácie (čo je vlastne generálna exekúcia) riešená je. Aj v marení exekučného konania je treba vidieť spoločensky nebezpečné konanie a jednotlivé formy porušovania povinností preto musia byť zahrnuté v navrhovanej skutkovej stránke trestného činu marenia exekučného konania.
K bodu 20
Navrhovaná úprava trestného činu podľa § 248a Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky je viazaná výlučne na poškodenie, znehodnotenie a zničenie nehnuteľnej veci, ktorá požíva v zmysle osobitného predpisu osobitnú ochranu ako kultúrna pamiatka,
31
t.j. nehnuteľnej veci pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku, a to čo aj z nedbanlivosti. Za nedbanlivostné konanie v tomto prípade nemožno považovať konanie štátneho orgánu, ktorý v správe danú nehnuteľnosť, ktorá je kultúrnou pamiatkou, ak táto nehnuteľnosť chátra z dôvodu nepridelenia finančných prostriedkov z verejných rozpočtov na základe žiadosti tohto subjektu. Navrhovaná právna úprava prináša osobitnú ochranu nehnuteľných kultúrnych pamiatok ako najvýznamnejšej súčasti pamiatkového fondu, t.j. nie pre celý pamiatkový fond. Z dôvodu, že základná skutková podstata trestného činu poškodzovania cudzej veci, ako aj skutková podstata trestného činu zneužívania vlastníctva sa ukázala ako nevyhovujúca a pre potreby aplikačnej praxe pri ochrane pamiatkového fondu aj ako príliš všeobecná. Navyše v prípade ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok je irelevantná otázka vlastníctva k tejto veci, keďže účelom novej právnej úpravy nie je ochrana vlastníckeho práva. Naopak predmetom ochrany je v danom prípade nehnuteľná kultúrna pamiatka, bez ohľadu na typ vlastníctva.
Vzhľadom na doterajšie skúsenosti, kedy dochádzalo k účelovému ničeniu a poškodzovaniu historických stavieb v procese ich vyhlasovania za kultúrnu pamiatku, navrhuje sa predmet ochrany rozšíriť aj na nehnuteľnú vec, o ktorej sa začalo konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, a to najmä z dôvodu, aby jej protiprávnym zničením, poškodením alebo znehodnotením nedošlo k zmareniu tohto konania. Takáto požiadavka reflektuje znenie § 2 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., druhej vety, podľa ktorej sa za pamiatkový fond považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a zákonná ochrana sa tak vzťahuje aj na tieto veci.
Okrem základnej skutkovej podstaty sa navrhujú aj kvalifikované skutkové podstaty trestného činu poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky, a to v závislosti od druhu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, kedy sa osobitne chránia tie, ktoré zapísané do Zoznamu svetového dedičstva (UNESCO), a tiež v závislosti od výšky spôsobenej škody, spôsobu konania páchateľa ako aj prospechu, ktorý páchateľ získa sám alebo pre iného (najčastejšie uvoľnenie stavebnej parcely a pod.).
Hnuteľné veci, ktoré chránené podľa zákona č. 49/2002 Z. z. ako kultúrne pamiatky, budú ďalej chránené podľa § 248, t.j. postihované bude len ich úmyselné poškodenie, zničenie, neupotrebenie alebo zašantročenie vlastníkom tejto veci, nakoľko ďalšia ingerencia štátu do vlastníckych práv nie je v tomto prípade dôvodná.
K bodu 21
Reaguje sa na skutočnosť, že nelegálna archeologická činnosť aj na Slovensku vykazuje takmer masový charakter, kde nejde len o činnosť niekoľkých jednotlivcov, ktorý sa tejto nezákonnej činnosti zo záľuby venujú.
Vo vzťahu k predloženému postihu aj za neoprávnené vykopanie archeologického nálezu je potrebné uviesť, že nie všetky archeologické nálezy v prírode len vykopávané. Niektoré vyzdvihnuté aj bez použitia čakana alebo vojenskej lopatky a teda inak ako výkopom. Tzv. plytké vyzdvihnutie archeologického nálezu je možné vykonať napríklad po orbe alebo aj z dna jazera alebo rieky. Je preto potrebné upraviť trestnoprávny postih aj pre situáciu, kedy páchateľ archeologický nález z miesta nálezu vyzdvihne inak ako za pomoci výkopu.
32
Vo vzťahu k vyššiemu postihu za používanie detektorov kovov alebo iných detekčných zariadení, ktoré konanie je zaradené do kvalifikovanej skutkovej podstaty, je potrebné uviesť, že prakticky každý útok na archeologické lokality v teréne je vykonávaný prostredníctvom detektorov kovov, čo by v praxi mohlo znamenať minimum trestných stíhaní za skutok spáchaný podľa základnej skutkovej podstaty. Nejaví sa preto ako vhodné zakomponovať do kvalifikovanej skutkovej podstaty aj takúto alternatívu závažnejšieho konania.
Vo vzťahu k predloženému postihu aj za získanie prospechu z nelegálneho archeologického nálezu je potrebné uviesť, že takéto konanie páchateľa je možné dnes riešiť napríklad prostredníctvom platného trestného činu podielnictva 231 TZ). V navrhovanom znení § 249 TZ sú použité nasledovné hlavné pojmy:
Pojem „archeologické dedičstvo“ je definovaný v čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva prijatom vo Valette v roku 1992, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku od 6. septembra 2001 (oznámenie č. 344/2011Z. z.).
Pojem „archeologický nález“ je definovaný v § 2 ods. 5 pamiatkového zákona.
Pojem „územie požívajúce ochranu podľa osobitného predpisu“ predstavuje archeologické nálezisko chránené ako kultúrna pamiatka podľa § 2 ods. 3 pamiatkového zákona.
Pojmy „vyhľadáva“, „vykope“, „inak z miesta nálezu vyzdvihne“, „premiestni“, vo vzťahu k archeologickému nálezu, ľahko pochopiteľné a majú oporu v § 39 ods. 6 pamiatkového zákona, ktorý na tomto mieste explicitne ustanovuje, že nepovolené archeologické výskumy a výkopy, ako aj nepovolený zber, premiestňovanie hnuteľných archeologických nálezov, ich neoprávnená držba a vyhľadávanie pomocou detekčných zariadení sa zakazujú.
K bodu 22
V súvislosti s nelegálnou archeologickou činnosťou prax v nedávnej minulosti zaznamenala aj neoprávnenú výrobu replík alebo napodobenín archeologických nálezov, ako aj obrazov, ktoré boli v obchodnej sieti predávané ako pravé. Voči páchateľom bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin podvodu, keďže samotnú neoprávnenú výrobu nebolo možné riešiť prostredníctvom platného Trestného zákona. Novonavrhovaný § 249a preto ambíciu systémovo riešiť také falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty, vrátane archeologických nálezov, ktoré dnes nie je pokryté § 283 Trestného zákona o porušovaní autorského práva.
Pojem „predmet kultúrnej hodnoty“ je definovaný v § 2 ods. 1 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a subsumuje aj hnuteľné archeologické nálezy.
Pojem „predmet kultúrnej hodnoty požívajúci ochranu podľa osobitného predpisu“ predstavuje hnuteľnú vec chránenú ako kultúrna pamiatka podľa § 2 ods. 3 pamiatkového zákona.
33
Pojem „napodobní“ vyjadruje také konanie páchateľa, ktorého výsledný produkt síce nie je vernou kópiou originálu, ale je spôsobilý priviesť iného do omylu vo vzťahu k pravosti predmetu kultúrnej hodnoty.
Pojem „pozmení“ vyjadruje také konanie páchateľa, ktorým vykoná neoprávnený zásah do originálneho predmetu kultúrnej hodnoty (niečo pridá, niečo uberie, zmení tvar, farbu a podobne), čo spôsobí, že takýto pozmenený predmet je možné vydávať za iný originálny predmet, napríklad vyššej hodnoty.
K bodu 23 až 25
Navrhované doplnenie § 251 ods. 2 o písm. d) reaguje na rozmáhajúci jav neoprávneného podnikania verejných činiteľov v súvislosti s výkonom svojho zamestnávania, povolania alebo funkcie.
K bodu 26
Predkladaný návrh skutkovej podstaty § 251a Neoprávnené zamestnávanie vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, konkrétne smernice EP a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Návrh skutkovej podstaty umožňuje postihovať konanie páchateľov, ktorí neoprávnene zamestnajú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú v rozpore so všeobecným právnym predpisom, ktorým sa myslí najmä zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takýmito osobami všetci cudzinci s výnimkou občanov členských štátov Európskej únie, občanov iných zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo občanov Švajčiarskej konfederácie.
Návrh skutkovej podstaty je transpozíciou čl. 9 12 smernice. Smernica zaväzuje členské štáty trestnoprávne postihovať konanie, ktoré bolo spáchané úmyselne, pričom okolnosti stanovené v článku 9 ods. 1 písm. a) e) smernice nemusia byť splnené kumulatívne; zároveň transpozícia článku 10 ods. 2 smernice je pre členské štáty fakultatívna.
Základná skutková podstata nového trestného činu (odsek 1) predpokladá predchádzajúci postih v rámci administratívno-právneho konania.
K bodom 27 a 28
Navrhuje sa, aby trestným činom podľa § 278 bolo aj nezaplatenie poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom predmetného návrhu je zvýšiť platobnú disciplínu subjektov povinných platiť a odvádzať poistné, ktoré využívajúc skutočnosť, že trestnoprávnemu postihu podlieha len zadržanie a neodvedenie poistného, častokrát odvádzajú len poistné za svojich zamestnancov a nie aj poistné, ktoré povinní platiť ako zamestnávatelia. Navyše, vzhľadom na účel, na ktorý slúži poistné, ktorým je výplata dávok sociálneho poistenia a
34
garancia štátu v prípade nesolventnosti niektorého zo základných fondov je neodôvodnené, aby nezaplatenie poistného nemalo identické trestnoprávne následky ako nezaplatenie dane.
K bodu 29
Nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu neoprávnené uskutočňovanie stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia začali realizovať práce na novej stavbe a túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas uskutočňovania stavby, resp. niekedy po jej postavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu začali vyvíjať vtedy, keď existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky na zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých osôb. Osobitne závažné prípady pritom predstavuje stav, keď je stavba bez stavebného povolenia zriadená na cudzom pozemku a došlo k vážnemu zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Výsledkom tejto praxe nie je iba porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku stavebného poriadku, ale aj multiplikovanie sporov v občianskoprávnej sfére, a to v kontexte založenia a širokého akceptovania praxe, ktorá v rozpore so zákonom spochybňuje celý zmysel a význam stavebného povoľovacieho konania, reflektujúci verejné záujmy a individuálne záujmy osôb. Cieľom novonavrhovaného ustanovenia je trestnoprávne postihnúť konanie spočívajúce v zriadení novej stavby alebo jej časti (prístavba, nadstavba) bez stavebného povolenia. Pre právne posúdenie bude pritom rozhodujúci stav a klasifikácia stavby po realizácii stavby, resp. jej časti. Teda napríklad, ak realizáciou časti stavby bez stavebného povolenia vznikne stavba, ktorá nie je drobná alebo jednoduchá, bude takéto konanie ponímať trestnoprávnu reflexiu. Predmetom trestnoprávneho postihu bude iba neoprávnené zriadenie inej ako jednoduchej a drobnej stavby stavby a ich klasifikáciu definuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Do úvahy tak prichádza iba postih za neoprávnené uskutočnenie stavby, ktorej realizácia podlieha režimu stavebného povoľovacieho konania. Trestnosť skutku je daná, ak takéto protiprávne konanie spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb. Vážnosť ujmy je potrebné posudzovať pre každý jednotlivý prípad, pričom pôjde najmä o ujmu vo vzťahu k pomerom osôb spočívajúcu v poškodení majetkových práv alebo osobnostných práv a oprávnených záujmov osôb alebo vo vážnom zhoršení ich osobných alebo majetkových pomerov (napr. značný priamy zásah do majetkových pomerov osôb, znemožnenie užívania majetku a jeho znehodnotenie, vážny zásah do osobnostnej sféry osoby, jej prejavov a jej súkromia). Páchateľ sa potrestá odňatím slobody na dva roky. V odseku 2 sa zavádza kvalifikovaná skutková podstata, podľa ktorej sa odňatím slobody na tri roky päť rokov potrestá páchateľ, ak neoprávnene postaví stavbu alebo jej časť a ak bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo inak postihnutý. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak predchádzajúci postih v období dvadsiatich štyroch mesiacov, pričom postačuje postih administratívnoprávnej povahy, o ktorom sa orgán činný v trestnom konaní dozvie napr. lustráciou v registri priestupkov. Cieľom zavedenia kvalifikovanej skutkovej podstaty je zabrániť opakovaniu porušovania noriem stavebného zákona.
35
K bodu 30
Predkladaný návrh skutkovej podstaty § 302a Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, konkrétne smernice EP a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia a z Rámcového rozhodnutia Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí.
Tieto právne záväzne akty Európskej únie nadväzujú na úpravu Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL 1973) v znení neskorších predpisov (ozn. MZV SR č. 165/2001 Z. z.), ktoré je nutné harmonizovať na úrovni Spoločenstva.
Návrh skutkovej podstaty vytvára novú trestnoprávnu úpravu, ktorá dovoľuje postihovať i nedbanlivostné konanie osôb, ktoré spôsobia minimálne väčšiu škodu na životnom prostredí konaním vymedzeným v odseku 1.
„Znečisťujúcimi látkami“ sa rozumejú látky zahrnuté v prílohách I (ropné látky) a II (škodlivé kvapalné látky) Dohovoru. „Vypúšťaním“ podľa článku 2 Dohovoru je akékoľvek vypúšťanie z lode alebo iného námorného plavidla bez ohľadu na to, pod akou vlajkou pláva. Námornými plavidlami okrem lodí akéhokoľvek typu používaných v morskom prostredí i krídlové člny, vznášadlá, ponorky a plávajúce zariadenia.
Návrh skutkovej podstaty vychádza okrem iného z cieľov námornej politiky Európskej únie. Po ropných škvrnách, ktoré zdevastovali európske pobrežie za posledných desať rokov, sa Európska komisia rozhodla prijať opatrenia na zvýšenie námornej bezpečnosti a ochrany vôd. Chce tak zamedziť nehodám a znečisteniu a lepšie kontrolovať ich dopady. Návrhy Komisie smerujú taktiež k vyššej bezpečnosti cestujúcich a posádky voči nehodám a teroristickým útokom.
Základná skutková podstata nového trestného činu (odsek 1) predpokladá spôsobenie minimálne väčšej škody.
Kvalifikovaná skutková podstata (odsek 2) ukladá zvýšenú trestnú sadzbu ak ide o recidívu, spôsobenie značnej škody, resp. spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania; (odsek 3) použitie najprísnejšej trestnej sadzby od troch do ôsmych rokov vyžaduje spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, škody veľkého rozsahu, resp. spáchanie trestného činu v rámci nebezpečného zoskupenia.
K bodu 31 a 32
V snahe reagovať na podnety z aplikačnej praxe a vážnosť pochybení verejných činiteľov pri správe vecí verejných v ostatnom období, navrhuje sa nový § 327a, a to pre prípady trestnoprávneho postihovania verejného činiteľa, ktorý nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci, a to z nedbanlivosti. Podmienkou pre trestnosť tohto konania je, že verejný činiteľ spôsobí svojím nedbanlivostným konaním škodu veľkého rozsahu, alebo ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb. Navrhovaná úprava je pretavením vysokej miery odbornej starostlivosti, ktorá sa spája s výkon činnosti verejných činiteľov a ktorú predpokladá aj zverenie vážnych rozhodovacích právomocí verejným
36
činiteľom zákonom. Verejný činiteľ sa pri naplnení uvedenej skutkovej podstaty trestného činu potrestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
K bodom 33 až 35
Implementujú sa odporúčania vyplývajúce pre Slovenskú republiku z tretieho kola hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO).
K bodu 36
Kupovanie voličských hlasov je najväčším problémom a najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb. Tento záver vyplynul aj z odbornej porady predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky, konanej 28. októbra 2010. Ide o konanie, ktoré so sebou nesie veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. So zreteľom na závažnosť a rozšírenosť tohto nežiaduceho protispoločenského javu je plne opodstatnené reagovať naň aj normami Trestného práva. Je tomu tak aj v iných demokratických krajinách, napr. v Rakúsku, Nemecku, či Švajčiarsku. Potreba trestnoprávneho postihu kupovania voličských hlasov bola medzičasom signalizovaná aj zástupcami rezortu Ministerstva vnútra SR, ktoré pracuje na príprave nového volebného kódexu. V novonavrhovanom odseku 1 sa zavádza skutková podstata, ktorá je koncipovaná s cieľom trestnoprávne postihnúť osoby, ktoré priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytnú, ponúknu alebo sľúbia úplatok tomu, kto ústavné právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky s cieľom, aby vo vzťahu k uplatneniu svojho ústavného práva konali v písm. a) d) vymedzeným spôsobom. Rovnako sa podľa ods. 1 bude postihovať aj osoba, ktorá priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe s cieľom, aby vo vzťahu k uplatneniu svojho práva konala v písm. a) d) vymedzeným spôsobom. V ods. 2 sa ustanovuje trestnoprávny postih osoby, ktorá v súvislosti s výkonom ústavného práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si sľúbiť úplatok s cieľom, aby vo vzťahu k uplatneniu svojho ústavného práva konala v písm. a) d) vymedzeným spôsobom. Odsek 3 ustanovuje vo vzťahu k ods. 1 kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu volebnej korupcie.
K bodu 37
Navrhovaná zmena efektívne reagovať na situáciu, že k ovplyvňovaniu nezávislosti sudcu najčastejšie dochádza v rámci kolegiálnych alebo kamarátskych vzťahov prostredníctvom iných osôb s právnickým vzdelaním, akými napríklad iní sudcovia, či advokáti, či iné osoby patriace do kategórie verejných činiteľov, ktoré majú v tomto ohľade najväčší vplyv a možnosti. Aj vzhľadom na túto skutočnosť by k požadovanej zmene právnej úpravy malo dôjsť v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty.
K bodom 38 až 42
Zmyslom navrhovaných zmien je explicitne uviesť, že k spáchaniu trestného činu mareniu spravodlivosti môže dôjsť aj prostredníctvom ďalších osôb než tam v súčasnosti uvedené, konkrétne aj prostredníctvom právneho či zákonného zástupcu strany v konaní alebo účastníka konania a v § 344 ods. 1 písm. d) sa k objektom nezákonného pôsobenia pridáva
37
ešte aj osoba sudcu. V kvalifikovanej skutkovej podstate v ods. 2 sa navrhovanou menou zavádza nová kategória osôb s osobitným statusom vyplývajúcim z ich postavenia, profesie, či funkcie, a to vzhľadom na ich kapacitu dosiahnuť nezákonný účel efektívnejšie.
K bodu 43
Nerešpektovanie rozhodnutí stavebných úradov o zastavení stavebných prác, ktorými sa zakazuje pokračovať v stavebných prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny podľa ustanovení stavebného zákona, predstavuje vážny problém pri postihovaní uskutočňovania tzv. čiernych stavieb. Z tohto dôvodu sa v § 348 navrhuje zaviesť nové písm. g), ktoré reaguje na aktuálny stav aplikačnej praxe a podľa ktorého sa za marenie výkonu úradného rozhodnutia bude považovať aj také konanie, kedy bude osoba napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonávať ďalej práce, úpravy alebo bude inak pokračovať v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny. O marenie výkonu úradného rozhodnutia pôjde iba vtedy, ak sa právoplatné rozhodnutie, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, vzťahuje na práce na inej ako drobnej alebo jednoduchej stavbe. Cieľom novonavrhovaného ustanovenia je operatívne postihovať nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu s cieľom docieliť zastavenie prác na nelegálnej stavbe a zabrániť tak jej dokončeniu bez právoplatného stavebného povolenia.
K bodu 44
Implementuje sa záväzok Slovenskej republiky v čl. 2, 4, 6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý SR podpísala v septembri 2007.
K Čl. III
V súvislosti s návrhom § 249 Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva sa navrhuje precizovať definíciu archeologického nálezu v zákone č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona, ktorá je ustanovená na 1. septembra 2011.
V Bratislave 28. apríla 2011
Iveta Radičová v.r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Lucia Žitňanská v.r.
ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky