základ v Zákonníku práce, a teda ich uzatváranie vzbudzovalo právno-teoretické otázky o prípustnosti uzatvárania takýchto doložiek v praxi a o ich platnosti.Zmeny v § 88, § 89, § 143 Zákonníka práce, ako aj nové ustanovenie § 104a Zákonníka práce sa zavádzajú na účel spružnenia právnej úpravy pružného pracovného času a zavedenia plného pružného pracovného času. Cieľom je umožniť zamestnávateľovi a zamestnancovi, aby sa dohodli, že ich celkové pružné pracovné obdobie bude zložené iba z voliteľného pracovného času alebo že základný pracovný čas sa bude uplatňovať len v niektoré pracovné dni.
Zmeny v § 85a Zákonníka práce sa zavádzajú na účel umožnenia výkonu práce nad rozsah 48 hodín týždenne v priemere niektorým zamestnancom, a to v súlade s čl. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
Zmeny v § 103 Zákonníka práce sa zavádzajú na účel viazania práva zamestnanca na vyššiu výmeru dovolenky pri dosiahnutí určitého veku. Tento model by mal nahradiť zložité dokazovanie odpracovaných rokov (zo strany zamestnanca aj zamestnávateľa).
Vypustenie § 120 Zákonníka práce sa navrhuje za účelom zvýšenia flexibility pri poskytovaní mzdových nárokov zamestnancovi pri rešpektovaní zásady vyjadrenej v § 119a Zákonníka práce (rovnaká mzda za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty, rozdielna mzda za rozdielnu prácu a prácu rozdielnej hodnoty).
Zmeny v § 121 Zákonníka práce sa zavádzajú na účel zvýšenia možnosti kumulovania pracovného voľna, ktoré sa poskytuje za prácu nadčas na určité obdobie (napr. počas školských prázdnin dieťaťa).
Zmena v § 130 ods. 5 Zákonníka práce sa zavádza na taký účel, aby bolo výslovne stanovené, že zamestnávateľ so zamestnancom môžu uzatvoriť dohodu, aby sa výplatná páska mohla poskytovať elektronickými prostriedkami.
Nový § 142a Zákonníka práce sa zavádza na účel zakotvenia flexikonta ako trvalého právneho inštitútu Zákonníka práce, vrátanie niektorých zmien, ktorých zakotvenie vyplýva z praktických poznatkov z jeho používania.
Zmena v § 228 ods. 2 Zákonníka práce sa zavádza na účel odstránenia prekážky v zamestnávaní študentov v čase od skončenia školského roka do času zápisu na vysokú školu, pretože v časti tohto obdobia je pre nich problematické preukázať svoj štatút študenta.
Zmena v § 229 ods. 7 Zákonníka práce sa zavádza na účel presnejšej úpravy postavenia odborovej organizácie a zamestnaneckej rady v prípade, ak pôsobia v rámci podniku súbežne.
Zmeny v § 231 Zákonníka práce sa navrhujú na účel umožnenia sociálnym partnerom, aby dohodli v kolektívnej zmluve pracovné podmienky, ktoré viac zodpovedajú podmienkam konkrétneho podniku.
Nový § 233a Zákonníka práce sa navrhuje na účel zapojenia zamestnaneckej rady do procesu dohodnutia pracovných podmienok vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia.
Zmeny v § 240 ods. 3 Zákonníka práce sa zavádzajú na účel úpravy právomoci zástupcov zamestnancov pri rozhodovaní o otázkach, kde hlavnú zodpovednosť za ne má zamestnávateľ,