NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
V. volebné obdobie  
Materiál na rokovanie  
Číslo: 10261/2011-Kp  
Národnej rady  
Slovenskej republiky  
254  
SPRÁVA O STAVE OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV  
2009 2010  
Návrh na uznesenie NR SR  
Národná rada Slovenskej republiky  
berie na vedomie  
Správu o stave ochrany osobných údajov  
Predkladá:  
Mgr. Gyula Veszelei  
predseda  
Úradu na ochranu osobných údajov  
Slovenskej republiky  
máj 2011  
Správa o stave ochrany osobných údajov za obdobie január 2009 december 2010  
Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky na základe § 38 ods. 1  
písm. o) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov  
predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave ochrany osobných údajov  
najmenej raz za dva roky.  
Predkladaná správa dokumentuje činnosť Úradu na ochranu  
osobných údajov Slovenskej republiky od januára 2009 do decembra 2010.  
Správa bude po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky zverejnená  
na internetovej adrese Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky  
verejnosti.  
2
Obsah  
3
 
4
Príhovor predsedu  
Úrad od svôjho vzniku uţ siedmykrát predkladá Správu o stave ochrany osobných  
údajov v Slovenskej republike Národnej rade Slovenskej republiky. Táto povinnosť mu  
vyplýva zo zákona a robí to v dvojročných intervaloch.  
Správa poskytuje prehľad o výkone dozoru nad ochranou osobných údajov za obdobie  
kalendárnych rokov 2009-2010. Informuje zákonodarný orgán a súčasne aj verejnosť o svojej  
činnosti, resp. o pracovných výsledkov jednotlivých organizačných útvarov - menovite útvaru  
inšpekcie, útvaru legislatívno-právneho a registra, zahraničných vzťahov i styku  
s verejnosťou.  
Je treba na úvod povedať, ţe počas takmer celého uplynulého dvojročného obdobia  
plnil Úrad svoje úlohy v rámci výkon nezávislého dozoru nad ochranou osobných údajov za  
veľmi ťaţkých a stále sa zhoršujúcich podmienok. Jeho rozpočet bol od roku 2008 neustále  
zniţovaný, čo v roku 2010 predstavovalo uţ o 23 percent niţší prídel finančných zdrojov  
oproti predchádzajúcemu obdobiu.  
Obmedzenia, ktoré si zhoršená finančná situácia vynútila, sa okrem iného dotýkali  
účasti zástupcov Úradu na zasadnutiach pracovných skupín a podskupín, zriadených podľa  
Smernice 95/46/ES o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a ich voľnom  
pohybe, ktoré sa spravidla konajú v Bruseli, ďalej účasti na rôznych odborných konferenciách  
splnomocnencov v zahraničí, workshopoch a ťaţko postrádateľnej a veľmi často poţadovanej  
spolupráce medzi partnerskými úradmi členských štátov Európskej únie, ako aj inými štátmi.  
Redukovaný rozpočet prinútil Úrad aj k obmedzeniu inšpekčnej činnosti a kontrôl, a to  
či uţ u domácich prevádzkovateľov informačných systémov alebo aj v rámci dozoru nad  
Shengenským informačným systémom, ktorý vyplýva pre Úrad z medzinárodných záväzkov  
Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ a Schengenského priestoru.  
Nedostatok financií sa veľmi citeľne premietol aj do oblasti odmeňovania  
zamestnancov a narušil zotrvanie najmä kľúčových zamestnacov na Úrade, a to krátko po  
tom, ako sa konečne podarilo pozastaviť pomerne vysokú fluktuáciu zamestnacov, čo Úradu  
dlhé roky znemoţňovalo výkonávanie odborne náročnej práce. Tento problém vyvstáva  
znova, a v prípade malých odborných organizačných útvarov vedie k zablokovaniu ich  
činnosti a následne činnosti celého Úradu. To sa môţe odraziť nielen v obmedzenej  
funkčnosti vo vnútroštátnom meradle, ale aj pri plnení úloh vyplývajúcich z medzinárodných  
záväzkov.  
Terajšia Správa o stave o stave ochrany osobných údajov v Slovenskej republike z  
vyššie uvedených dôvodov - oproti predchádzajúcim správam, neobsahuje prieskum verejnej  
mienky v oblasti ochrany osobných údajov, v ktorom sa spravidla veľmi zaujímavo  
odzrkalila, okrem iného, aj úroveň a vývoj informovanosti verejnosti o tejto problematike.  
Absencia prieskumu tak po prvýkrát narušuje kontinuitu, čo povaţujeme za veľkú škodu.  
Pokiaľ ide o jednotlivé činnosti hodnoteného obdobia, Úrad riešil v rámci svojich  
mzdových a personálnych moţností predovšetkým úlohy, ktoré mu určuje zákon. Popritom sa  
podieľal na plnení záväzkov, vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných  
zmlúv, ktoré sa dotýkajú oblasti ochrany osobných údajov - ako napr. z Dohody o Schengene,  
a iných dohôd či zmlúv súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.  
Poskytoval tieţ súčinnosť a inú odbornú pomoc rezortom, ďalším orgánom ako aj  
partnerským úradom v zahraničí.  
5
 
Pokiaľ ide o prípady porušovania zákona o ochrane osobných údajov a osobitných  
zákonov, riešené v rámci inšpekčnej činnosti, najčastejšie dochádzalo k porušovaniu pri  
monitorovaní priestorov kamerami, pri úniku osobných údajov z informačných systémov,  
neoprávneným zverejnením osobných údajov zo strany prevádzkovateľov, kopírovaním  
dokladov, prepoistením bez vedomia poistenca, neoprávneným nakladaním s dokumentáciou,  
či vyţadovaním osobných údajov nad rámec účelu.  
V poslednom období stúpa počet dotknutých osôb, ktoré si uplatňujú svoje práva na  
ochranu osobných údajov podaním oznámenia na Úrad, ale v značnom počte sú evidované aj  
prípady porušenia zákona prostredníctvom podnetov iných fyzických či právnických osôb neţ  
samotných dotknutých osôb  
Legislatívno-právny útvar v hodnotenom období v rámci medzirezortného  
pripomienkovania prijal a preskúmal 266 návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov z  
rôznych rezortov. Vyuţíva pritom sluţby internetového Portálu právnych predpisov. Útvar  
spravoval a viedol evidenciu registra informačných systémov a zodpovedných osôb.  
V rámci zahraničných úloh a aktivít sa zástupcovia Úradu povinne zúčastňujú  
zasadnutí európskych orgánov, zriadených podľa Smernice 95/46/ES, ako sú pracovné  
skupiny zriadené podľa článku 29 a 31, pracovné skupiny pre spoluprácu polície, justičných a  
colných orgánov a dozorné orgány JSB Europol, JSA Schengen a JSA Customs, ďalej  
zasadnutí konzulatívneho výboru zriadeného v súlade s článkom 18 Dohovoru Rady Európy  
č.108. Tieto zahraničné sluţobné cesty boli pre nedostatok financií v polovici roka 2010  
dočasne zastavené a neskôr značne obmedzené.  
Medzi ďalšie aktivity Úradu patria konferencie splnomocnencov úradov na ochranu  
osobných údajov jednotlivých európskych štátov či svetové konferencie, na ktoré však Úrad  
pre nedostatok finančných prostriedkov nemohol vyslať zástupcov. Takýto stav vedie  
k značnej izolácii Úradu po odbornej stránke, ako aj po stránke udrţiavania a rozvíjania  
vzájomných vzťahov s partnerskými organizáciami a v neposlednom rade zniţuje jeho  
prestíţ.  
Moţno konštatovať, ţe sa zvýšil aj záujem verejnosti o oblasť ochrany osobných  
údajov, čo vidieť jednak z počtu doručených otázok a jednak z mnoţstva ţiadostí o  
konzultáciu adresovaných Úradu. Treba ale povedať, ţe hoci Úradu takáto povinnosť zo  
zákona nevyplýva, vykonával túto činnosť z vlastnej iniciatívy a uváţenia vzhľadom na veľký  
záujem, ale iba v rámci svojich moţností - najmä personálnych kapacít. V hodnotenom  
období však bol Úrad nútený tieto, inak veľmi ţiadané a účinné, sluţby značne obmedziť.  
Zamestnanci Úradu sa v roku 2009 zúčastnili, vzhľadom na nedostatok financií, iba  
jednej kontroly na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí., kde sa zamerali na postup pri  
vybavovaní vízových ţiadostí a dodrţiavanie príslušných ustanovení zákona.  
Úrad sa podielal aj na pripomienkovaní právnych aktov pre COREPER II.  
Styk s verejnosťou, okrem vybavovania rôznych podaní, bol realizovaný aj  
prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov - televízie, rozhlasu a tlače. Informácie,  
ako odborné články k najaktuálnejším ustanoveniam zákona, materiály z rokovaní  
zahraničných pracovných skupín, výročné správy, tlačové správy, informácie o inšpekčnej  
činnosti, legislatíve, cezhraničnom toku osobných údajov, pokyny pre prevádzkovateľov  
informačných systémov – nahlasovanie zodpovedných osôb, či registrácia informačných  
systémov a pod. Úrad zverejňoval na svojej internetovej stránke.  
6
Úrad na propagáciu ochrany osobných údajov vyuţíval len tie najmenej nákladné  
spôsoby, ako je účasť zamestnancov Úradu pri rôznych rozhovoroch v televízi, rozhlase a na  
iných odborných a spoločenských podujatiach. Podielal sa na akciách v oblasti ochrany  
osobných údajov detí a mladých ľudí spolu s občianskymi zdruţeniami.  
Úrad pripravil návrh novely zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v  
jeho platnom znení s cieľom vniesť vyššiu úroveň implementácie aktuálnej európskej  
legislatívy do národného zákona, ako aj spresniť a sprecizovať niektoré pojmy a ustanovenia  
zákona na základe skúseností z doterajšej aplikačnej praxe. Po absolvovaní medzirezortného  
pripomienkového konania bude návrh novely zákona v priebehu mesiaca marca 2011  
predloţený Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky.  
Návrhovaná zmena zákona, okrem iného, chce predísť prípadným zbytočným  
výhradám k niektorým nedostatkom platnej právnej úpravy pri hodnotení a previerke  
Slovenskej republiky misiou SCH-EVAL v priebehu roka 2012, ktorá má mimoriadne prísne  
hodnotiace kritériá, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie účinného a nezávislého dozoru nad  
ochranou osobných údajov vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k Schengenskému  
informačnému systému.  
Úrad pri plnení úloh a realizovaní rôznych činností, napriek z rozpočtu vyplývajúcich  
finančných problémov, hľadal a presadzoval cestu k čo najlepšiemu zabezpečeniu dozoru nad  
ochranou osobných údajov. Prioritne sledoval záujem občanov – fyzických osôb pri ochrane  
ich súkromia s uplatnením primeraného prístupu vo vzťahu k prevádzkovateľom  
informačných systémov. Pri svojej práci Úrad vyuţíval a uprednostňoval preventívny prístup,  
a preto pri zistení porušenia zákona väčšinou vyuţíval inštitút opatrení na nápravu. Finančné  
sankcie a poriadkové pokuty ukladal len pri závaţnejších alebo opakovaných porušeniach  
povinností.  
Gyula Veszelei  
predseda  
7
1. Úvod  
1.1. Účel správy o stave ochrany osobných údajov  
Predkladaná správa o stave ochrany osobných údajov (ďalej ako „Správa“) si v zmysle  
§ 38 ods. 1 písm. o) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších  
predpisov (ďalej ako „zákon č. 428/2002 Z. z.“) kladie za cieľ informovať Národnú radu  
Slovenskej republiky (ďalej ako „Národná rada SR“) a taktieţ občanov Slovenskej republiky  
o vývoji v oblasti ochrany osobných údajov za uplynulé hodnotené obdobie – od 1. januára  
2009 do 31. decembra 2010 (ďalej ako „hodnotené obdobie“).  
1.2. Nadväznosť na predchádzajúce správy o stave ochrany osobných  
údajov  
Predkladaná Správa je uţ siedmou správou o stave ochrany osobných údajov vydanou  
od 1. 3. 1998, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov  
v informačných systémoch (ďalej ako „zákon č. 52/1998 Z. z.“). Správy sa predkladajú  
v dvojročnej periodicite.  
Predchádzajúca šiesta správa o stave ochrany osobných údajov Úradu sa týkala  
obdobia od 1. januára 2007 do 31. decembra 2008. Bola predloţená Národnej rade SR v máji  
2009. Správu prerokoval Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie ţien 17. 6. 2009 a  
hlasovaním pléna Národnej rady SR bola vzatá na vedomie.  
1.3. Novelizácie zákona o ochrane osobných údajov  
V minulom období bola ochrana osobných údajov upravená zákonom  
č. 428/2002 Z. z. Tento zákon bol Národnou radou SR prijatý dňa 3. 7. 2002 a nadobudol  
účinnosť 1. 9. 2002.  
Účinnosťou zákona č. 428/2002 Z. z. vstúpilo do platnosti aj prechodné ustanovenie  
§ 52 ods. 2, podľa ktorého „prevádzkovatelia, ktorí spracúvajú osobné údaje na základe  
osobitného zákona, ktorý neustanovuje náleţitosti podľa § 7 ods. 3, 5, 6 alebo podľa § 9  
ods. 1 písm. a), môţu osobné údaje spracúvať v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie  
ustanoveného účelu spracúvania bez súhlasu dotknutých osôb do 31. decembra 2003.“  
Predmetné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 602/2003 Z. z., ktorý lehotu  
posunul na 31. december 2005.  
Od roku 2002 bol zákon č. 428/2002 Z. z. novelizovaný štyrikrát, a to zákonmi  
č. 602/2003 Z. z., č. 576/2004 Z. z., č. 90/2005 Z. z. a č. 583/2008 Z. z.. Posledný proces  
novelizácie bude ukončený do konca roka 2011.  
2. Personálne zabezpečenie a rozpočet  
Na čele Úradu stojí predseda, ktorý je do funkcie volený Národnou radou SR, v jeho  
neprítomnosti ho zastupuje podpredseda. Na výkon kontrolnej činnosti sú do funkcie  
menovaní vládou SR inšpektori a vrchný inšpektor, ktorý riadi ich činnosť. Ostatní  
zamestnanci Úradu vykonávajú odborné činnosti v zmysle zákona o ochrane osobných údajov  
a prevádzkové činnosti.  
Úrad mal v roku 2009 stanovený počet zamestnancov 43 pracovníkov, mzdové  
prostriedky na obsadenie týchto miest však nedostal v poţadovanom rozsahu. Uvedený počet  
8
 
 
 
 
 
zahŕňal 6 miest vo výkone práce vo verejnom záujme a 37 miest v zmysle zákona č. 400/2009  
Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V priebehu roka mal Úrad  
obsadených 35 miest – vrátane predsedu, podpredsedu, vrchného inšpektora a dvoch  
inšpektorov. Voľné miesta sa Úrad snaţil obsadiť realizáciou výberových konaní.  
V priebehu roka 2009 ministerstvo financií predloţilo Úradu návrh rozpočtu na rok  
2010, v ktorom avizovalo odobratie ôsmich pracovných miest. Napriek nárastu povinností  
Úradu plynúcich z medzinárodných záväzkov SR, bol rozpočet a počet zamestnancov  
v podobe, ako ho ministerstvo financií navrhlo, schválený vládou a národnou radou.  
K 31. 12. 2010 mal Úrad 34 zamestnancov, z toho dve zamestnankyne čerpali  
rodičovskú dovolenku. Na Úrade pracovalo 29 zamestnancov v štátnej sluţbe a 6  
zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Aţ 83 percent zamestnancov na Úrade  
má vysokoškolské vzdelanie, ostatní zamestnanci majú úplné stredoškolské vzdelanie. Z  
hľadiska veku je na Úrade 26 percent zamestnancov vo veku do 35 rokov, 32 percent  
zamestnancov vo veku od 36 50 rokov, 24 percent zamestnancov vo veku od 50 do 60  
rokov a vo veku nad 60 rokov je 18 percent zamestnancov.  
Pri obsadzovaní miest v odborných útvaroch na výkon dozoru nad ochranou osobných  
údajov je predpokladom vysokoškolské vzdelanie II. stupňa – najlepšie so zameraním na  
právo alebo informatiku, na niektorých pracovných pozíciách je nevyhnutné ovládať anglický  
jazyk aj s odbornou právnou terminológiou.  
Z dôvodu malého počtu zamestnancov sa pracovné miesta na úrade vyznačujú  
kumuláciou úloh a zodpovedností z viacerých oblastí a uţ dlhodobejšia neprítomnosť  
zamestnanca na pracovisku má dopad na plynulý chod úradu.  
2.1. Rozpočet úradu  
K 1. 1. 2009 bol Úrad zaradený do rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa,  
ktorej správcom je ministerstvo financií. V roku 2009 hospodáril Úrad s rozpočtom vo výške  
945 828 EUR. Prehľad rozpočtu Úradu na roky 2009 a 2010 je uvedený tabuľke.  
2009  
2010  
Rozpočet celkom  
V tom  
945 828 728 696  
Platy  
479 254 398 576  
179 349 149 351  
254 582 174 769  
27 000  
poistné a odvody  
Tovary a sluţby  
kapitálové výdavky  
kapitálové výdavky  
20 348 47 348  
prenesené z minulých rokov  
V súvislosti s úsilím vlády SR o celoplošné šetrenie vo verejnej správe bol na návrh  
ministerstva financií rozpočet Úradu na rok 2010 oproti roku 2009 zníţený o 23 percent.  
9
 
Rozpočtované výdavky na mzdy postačovali pri existujúcom stave zamestnancov len na desať  
kalendárnych mesiacov. Vzhľadom na to, ţe navýšenie rozpočtu Úradu nemalo podporu zo  
strany ministerstva financií a ani vlády, Úrad riešil situáciu pozastavením účasti  
zamestnancov v pracovných skupinách EÚ a obmedzil vykonávanie činností v rámci dozoru.  
Deficit v mzdových prostriedkoch pokryl Úrad presunom finančných prostriedkov  
z kapitálových výdavkov Úradu prenesených z minulých rokov rozpočtovým opatrením,  
o ktoré poţiadal ministerstvo financií.  
Na rok 2011 bol rozpočet Úradu schválený vo výške 684 349 EUR. Pri takto  
zníţenom rozpočte Úrad na rozdiel od veľkých organizácií uţ nevie nájsť ďalšie moţnosti  
šetrenia bez toho, aby sa to dotklo plnenia úloh v oblasti výkonu dozoru a medzinárodných  
záväzkov a v konečnom dôsledku aj občanov, ktorí sa na Úrad s dôverou obracali.  
3. Legislatívno - právna, zahraničná a registračná činnosť  
Zásady ochrany osobných údajov pre krajiny Európskej únie vyplývajú z ustanovení  
prijatých medzinárodných právnych aktov a to najmä z článku 8 Charty základných práv  
Európskej únie, z článku 39 Zmluvy o Európskej únii, z článku 16 Zmluvy o fungovaní  
Európskej únii ale aj z Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom  
spracovaní osobných údajov (Dohovor 108). Na sekundárnej úrovni zo smernice Európskeho  
parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní  
osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a z rámcového rozhodnutia Rady  
2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej  
spolupráce.  
Zásady spracúvania osobných údajov ukladajú povinnosti prevádzkovateľom  
informačných systémov, v ktorých spracúvajú osobné údaje a zároveň deklarujú práva  
fyzických osôb.  
V Slovenskej republike sú základné práva súvisiace s ochranou osobných údajov  
zakotvené v článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „Kaţdý má právo na ochranu pred  
neoprávneným zhromaţďovaním, zverejňovaním alebo iným zneuţívaním údajov o svojej  
osobe“, ako aj zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších  
predpisov.  
Úrad  
v hodnotenom  
období  
zabezpečoval  
plnenie  
úloh  
súvisiacich  
s pripomienkovaním právnych aktov, ktoré predkladali organizácie exekutívy v zmysle  
legislatívneho plánu úloh vlády SR, stanoviská k dokumentom k rokovaniam COREPER 2,  
vykonával registrácie zodpovedných osôb a registrácie informačných systémov, spracovanie  
odpovedí fyzickým a právnickým osobám súvisiacich s otázkami v oblasti práv dotknutých  
osôb ako aj povinností právnických osôb v oblasti spracúvanie osobných údajov. Ďalej  
spracúvanie vyjadrení a vydanie rozhodnutí k cezhraničnému prenosu osobných údajov.  
Útvar zabezpečoval aj plnenie úloh súvisiacich so zastupovaním Slovenskej republiky  
v pracovných skupinách Európskej únie, a to v pracovnej skupine WP 31, WP 29 a zároveň  
v jej podskupinách, vo výbore dohovoru 108 v Štrasburgu ako aj v pracovných skupinách  
zriadených pre agendu tretieho piliera – policajná a justičná spolupráca v Bruseli.  
3.1. Medzirezortné pripomienkové konanie  
Medzirezortné pripomienkové konanie je ťaţisková oblasť práce Útvaru legislatívno –  
právneho v oblasti ochrany osobných údajov. V hodnotenom období prešlo pripomienkovým  
konaním celkom 266 návrhov všeobecne záväzných právnych noriem prakticky z kaţdého  
rezortu štátnej správy. Úrad ako povinne pripomienkujúci štátny orgán v tejto oblasti uţ  
v uplynulom období plne vstúpil do povedomia všetkých rezortov Slovenskej republiky.  
10  
 
 
Od júna roku 2008 je v prevádzke Portál Právnych Predpisov, ktorý automaticky  
notifikuje povinne pripomienkujúce subjekty a subjekty vybrané gestorom. Portál Právnych  
Predpisov umoţňuje elektronické odosielanie pripomienok ako aj vyhodnocovanie  
medzirezortného pripomienkového konania, či sledovanie materiálu počas celého  
legislatívneho procesu.  
V rámci legislatívnych činností Úrad podal k návrhom právnych aktov 34 zásadných  
pripomienok a 2 ďalšie pripomienky ako odporučenie. Všetky tieto pripomienky sa  
v prevaţnej miere týkali zosúladenia legislatívy s ustanovením odseku 3 (súhlas dotknutej  
osoby – osobitný zákon) § 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení  
neskorších predpisov.  
Okrem týchto pripomienok bolo vo viacerých návrhoch právnych noriem odporúčané  
zosúladiť pojmy s legislatívou ochrany osobných údajov ako aj rešpektovať zásady  
vyplývajúce z práva na ochranu osobných údajov.  
3.2. Príprava podkladov pre rozhodnutia II. stupňa konania  
Neoddeliteľnou súčasťou činností patriacich do náplne práce pracovníkov odboru  
legislatívno-právneho je príprava podkladov pre rozhodnutia predsedu o námietkach proti  
vydaným opatreniam ako aj pre rozhodnutia predsedu o rozkladoch proti rozhodnutiam  
o pokute uloţenej prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi. V hodnotenom období  
predseda rozhodoval v druhom stupni v 32 prípadoch.  
3.3. Sprístupňovanie informácií podľa zákona č. 211/ 2000 Z. z.  
o slobodnom prístupe k informáciám  
Úrad ako povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe  
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)  
v hodnotenom roku 2009 prijal sedem a v roku 2010 prijal 16 ţiadostí na sprístupnenie  
informácií. Ţiadosti o sprístupnenie informácií sa v prevaţnej miere týkali poskytnutia kópií  
rozhodnutí vydaných v konaniach Úradu pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov,  
rôznych súhrnných počtov týkajúcich sa riešených prípadov, výsledkov prešetrených  
oznámení a informácií týkajúcich sa vnútornej správy Úradu.  
Celkovo v dvoch prípadoch Úrad vydal rozhodnutie, v ktorom ţiadateľovi sčasti  
nesprístupnil ţiadané informácie a v jednom prípade bol následne proti rozhodnutiu  
o nesprístupnení informácií podaný opravný prostriedok. Predseda úradu ako odvolací orgán  
podaný opravný prostriedok zamietol a rozhodnutie o nesprístupnení informácií potvrdil.  
3.4. COREPER 2  
COREPER z franc. Comité des Représentants Permanents, znamená Výbor stálych  
zástupcov. Hlavnou úlohou je poskytovať asistenciu členským štátom pri príprave európskej  
legislatívy v rámci rokovaní Rady a pri udrţiavaní kontaktov s ostatnými inštitúciami  
Európskej únie.  
COREPER 2 je zloţený z veľvyslancov stálych misií. Do jeho kompetencie spadajú  
politicky a ekonomicky významnejšie časti agendy, ako napríklad zahraničné vzťahy, či  
inštitucionálne otázky. COREPER 2 pripravuje materiály na zasadanie Európskej rady.  
V hodnotenom roku 2009 nebolo potrebné zo strany Úradu k jednotlivým zasadnutiam  
COREPER 2 vypracovať ţiadnu inštrukciu. V súvislosti s inštrukciami iných gestorov však  
bol Ministerstvom vnútra SR Úrad dvakrát doţiadaný o poskytnutie súčinnosti  
na vypracovanie stanoviska k bodu agendy týkajúcej sa Štokholmského programu.  
11  
 
 
 
V hodnotenom roku 2010 Úrad poskytol konzultácie k otázkam súvisiacich s PNR, k  
mandátu pracovnej skupiny k začatiu rokovania medzi EÚ a USA, ako aj k právnemu rámcu  
ochrany osobných údajov, z ktorého sa bude vychádzať pri uzatváraní zmlúv medzi EÚ  
a USA.  
3.5. Stanoviská a vyjadrenia Úradu  
Súčasťou práce Úradu v legislatívno-právnej oblasti bolo aj riešenie otázok verejnosti  
k problematike ochrany osobných údajov. V roku 2009 bolo Úradu doručených 674 otázok,  
v roku 2010 to bolo 467. Otázky v oblasti ochrany osobných údajov boli Úradu postúpené tak  
od prevádzkovateľov ako aj od dotknutých osôb.  
Bez zákonného vymedzenia práv a povinností pre túto oblasť, bez kontaktu Úradu  
s problémami, ktoré sú týmito otázkami naznačené, by nebolo moţné uvádzať do ţivota  
ochranu osobných údajov, ktorá je nedeliteľnou súčasťou ochrany súkromia občana  
v demokratickej spoločnosti.  
Najčastejšie riešené okruhy otázok sa však oproti minulosti nezmenili a naďalej sa  
týkali prevaţne oblastí:  
– Spracúvanie osobných údajov v rôznych odvetviach (najmä zdravotníctvo a verejná  
správa).  
– Súhlas so spracúvaním osobných údajov.  
Povinnosti prevádzkovateľa, najmä povinnosť registrácie a evidencie.  
– Bezpečnosť osobných údajov.  
– Rodné číslo a jeho spracúvanie.  
– Monitorovanie priestorov kamerovým systémom v školských zariadeniach, na  
pracoviskách a verejne prístupných priestoroch.  
– Kopírovanie osobných a úradných dokladov.  
Povinnosti zodpovednej osoby.  
– Zverejnenie platov pedagogických pracovníkov .  
– Prístup k informáciám o odmenách fyzických osôb poskytovaných v rámci mandátnej  
zmluvy a pod.  
Okrem písomných odpovedí poskytli pracovníci odboru legislatívno-právneho celý rad  
odpovedí cez telefón (niekoľko denne) prípadne aj osobne na konzultáciách poskytnutých  
viacerým prevádzkovateľom a dotknutým osobám najmä v priestoroch Úradu.  
3.6. Registrácia informačných systémov a registrácia zodpovedných osôb  
3.6.1. Registrácia informačných systémov  
Podmienky registrácie informačných systémov, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje  
ako aj spôsob ich registrácie upravujú znenia paragrafov §25, §26, §27, a §28 zákona  
č. 428/2002 Z. z. Úrad registráciu informačných systémov vykonáva bezodplatne.  
V hodnotenom období bolo úradu doručených 450 formulárov ako ţiadosti  
o registráciu informačných systémov či ţiadosti o zmenu v registrácii. Zaregistrovaných bolo  
77 informačných systémov podľa §25. Osobitnej registrácii podliehalo 10 registrácií  
informačných systémov. Konečný stav počtu registrácií podľa § 25 bol ku koncu minulého  
roka 246 a osobitne zaregistrovaných bolo 64 informačných systémov.  
12  
 
 
 
3.6.2. Registrácia zodpovedných osôb.  
Ďalšia z povinnosti pre prevádzkovateľa, súvisiaca s dohľadom nad ochranou  
osobných údajov, je obsiahnutá v odseku 2 § 19 zákona č. 428/2002 Z. z. Je to povinnosť  
písomne poveriť zodpovednú osobu, ktorá dozerá na dodrţiavanie zákonných ustanovení pri  
spracúvaní osobných údajov. Úrad vedie register zodpovedných osôb, v ktorom eviduje ku  
koncu roka 2010 celkom 43 620 spisov zodpovedných osôb nahlásených jednotlivými  
prevádzkovateľmi informačných systémov. V roku 2009 pribudlo 1034 nových oznámení  
o poverení zodpovednej osoby alebo jej zmene. V roku 2010 pribudlo 1020 nových oznámení  
o poverení zodpovednej osoby.  
3.7. Cezhraničný prenos osobných údajov  
Súčasťou pracovnej agendy referátu zahraničných vzťahov je problematika  
cezhraničného prenosu osobných údajov. Úrad vydáva v súlade s § 23 odsek 7 a odsek 10  
zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov  
rozhodnutia o súhlase s prenosom osobných údajov do tretích krajín, ktoré nezaručujú  
primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Európska komisia na základe predloţených  
záverov hodnotiacich správ z expertných pracovných skupín vydáva rozhodnutia  
o primeranosti ochrany osobných údajov v danej krajine.  
Pri posudzovaní primeranosti ochrany osobných údajov sa skúma úroveň miestnej  
legislatívy, a to existencia príslušných právnych aktov, vymoţiteľnosť práva dotknutou  
osobou, povinnosti prevádzkovateľa ako aj zásady spracúvanie osobných údajov podľa  
smernice 95/46/EHS. V oblasti inštitucionálnej sa skúma postavenie nezávislej národnej  
dozornej autority, jej právomoci a kompetencie. Európska komisia v hodnotenom období  
vydala rozhodnutia o primeranosti úrovne ochrany osobných údajov pre krajiny Uruguaj,  
Andorra a Izrael.  
Do krajín, ktoré nezaručujú primeranú úroveň osobných údajov sa uskutočňuje prenos  
osobných údajov na základe príslušných rozhodnutí Európskej komisie (napr. Safe Harbor,  
Štandardné zmluvné doloţky, alebo alternatívnou aplikáciou príslušného ustanovenia článku  
26 odsek 2 smernice 95/46/ES (napríklad prijatím záväzných podnikových pravidiel – BCR).  
Úrad vydáva v súlade so znením § 23 odsek 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane  
osobných údajov v znení neskorších predpisov rozhodnutia o súhlase s prenosom osobných  
údajov do tretích krajín nezaručujúcich primeranosť úrovne ochrany osobných údajov.  
V súlade s § 23 odsek 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení  
neskorších predpisov. „Primeranosť úrovne ochrany osobných údajov sa hodnotí na základe  
všetkých okolností súvisiacich s prenosom. Osobitne sa pritom posudzujú príslušné právne  
predpisy v cieľovej krajine vo vzťahu k povahe osobných údajov, účel a trvanie ich  
spracúvania“.  
Úrad vydal v hodnotenom období 17 rozhodnutí o súhlase s cezhraničným prenosom  
osobných údajov. Súhlas s cezhraničným prenosom osobných údajov do tretích krajín ţiadali  
prevádzkovatelia so sídlom v Slovenskej republike, ktorí prevaţne patrili do nadnárodných  
holdingových spoločností. Osobné údaje sa týkali najmä zamestnancov, klientov  
a obchodných partnerov prevádzkovateľa. Účelom prenosu bolo efektívne riadenie ľudských  
zdrojov, spracovanie agendy vyplývajúcej z pracovnoprávnych vzťahov a globálne riadenie  
obchodných činností v rámci holdingu. Príjemcom údajov boli subjekty so sídlom v USA,  
Indii, Juţnej Afrike.  
13  
 
 
V hodnotenom období referát zahraničných vzťahov vydal viac ako 50 vyjadrení  
k otázkam, ktoré predloţili prevádzkovatelia informačných systémov, respektíve advokátske  
kancelárie zastupujúce prevádzkovateľov informačných systémov.  
Otázky sa týkali väčšinou podmienok, ktoré musí vývozca údajov splniť pri prenose  
osobných údajov do USA v rámci Safe Harboru, alebo cezhraničného prenosu osobných  
údajov do tretích krajín nezaručujúcich primeranú úroveň ochrany. Ďalej otázky súvisiace s  
cezhraničným prenosom osobných údajov do krajín ako Nórsko, Island a Lichtenštajnsko  
(krajiny EHP), ale aj s prenosom v rámci Európskej únie.  
Ďalšie otázky sa týkali podmienky súhlasu dotknutých osôb s prenosom ich osobných  
údajov, ale aj povinností prevádzkovateľa/sprostredkovateľa, čo sa týka poţiadaviek na  
bezpečnostné opatrenia. Predmetom vyjadrení boli aj odpovede na otázky týkajúce sa prenosu  
osobných údajov súvisiacich so spracovaním pracovnoprávnej agendy a rozvojom ľudských  
zdrojov, medzinárodné prenosy na účely whistleblowingu ako aj spracovanie osobných  
údajov klientov prevádzkovateľa.  
Prehľad údajov je v nasledujúcej tabuľke.  
Tabuľka č. 1  
Útvar Legislatívno-právny útvar a zahraničných vzťahov – 2009-2010  
Názov  
2009 počet 2010  
2009-10 spolu  
Pripomienkové konania (MPK)  
Zásadné pripomienky k MPK  
181  
19  
85  
15  
266  
34  
Vyjadrenia k otázkam od dotknutých  
674  
467  
1141  
osôb a prevádzkovateľov  
Rozhodnutia v II. stupni konania  
7
6
7
25  
11  
16  
32  
17  
23  
Rozhodnutia o cezhraničnom prenose  
Sprístupnenie informácii podľa  
zákona č. 211/2000 Z. z.  
Rokovania WP 29 (Brusel)  
5
4
9
Pracovné dokumenty k rokovaniu  
279  
265  
544  
WP 29  
Podskupiny WP 29 rokovania  
Prijaté stanoviská WP 29  
Rokovania WP 31  
11  
11  
1
5
11  
1
16  
22  
2
Tretí pilier – kontroly a konzultácie  
7
6
13  
v SR  
Spoločné dozorné orgány 3. pilier;  
5
3
8
WP  
Sch-Eval  
4
3
3
3
3
2
7
6
5
Koordinačné stretnutia EURODAC  
Výbor k Dohovoru 108; WP  
(Štrasburg)  
COREPER II  
Týţdenne  
DAPIX  
Dvojstranné rokovania s NDA  
Registrácia informačných systémov  
1
1
87  
47  
40  
Celkom: 310  
2054  
Registrácia zodpovedných osôb  
1034  
1020  
Celkom: 43 620  
14  
4. Aktivity vyplývajúce z medzinárodných aktov  
Pracovníci referátu zahraničných vzťahov zastupovali Úrad na rokovaniach  
v pracovných skupinách v oblasti ochrany osobných údajov zriadených v zmysle právnych  
aktov Európskej komisie v Bruseli a Rady Európy v Štrasburgu.  
4.1. Činnosť pracovnej skupiny WP 29 – Brusel  
Pracovná skupina WP 29 je zriadená podľa článku 29 Smernice Európskeho  
parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov  
a voľnom pohybe týchto údajov. Členmi pracovnej skupiny sú zástupcovia národných  
dozorných úradov Európskej únie, zástupca Európskej komisie a Európsky dozorný úradník  
pre ochranu údajov (EDPS).  
Pracovná skupina vydáva stanoviská k právnym aktom Európskej únie  
a medzinárodným zmluvám, ktoré sa týkajú spracovania osobných údajov, prijíma odborné  
stanoviská a odporúčania, ak pri spracúvaní údajov vzniknú situácie, ktoré vnútroštátna  
legislatíva členských štátov Európskej únie nepredpokladá, ak dochádza k porušovaniu práv  
dotknutých osôb pri spracovávaní ich osobných údajov. Tieţ vydáva odporúčania národným  
dozorným autoritám na ochranu osobných údajov k jednotnej implementácii článkov  
smernice 95/46/ES.  
V rámci pracovnej skupiny WP 29 je zriadených 15 špecializovaných podskupín na  
prerokovávanie špecifických tém. Úrad menoval svojich zástupcov do nasledujúcich  
pracovných podskupín: Údaje o cestujúcich (PNR), BCR/Safe Harbor, Štandardné zmluvné  
doloţky, Aplikovateľné právo a podskupina pre technológie.  
Pracovná skupina WP 29 - stanoviská prijaté v hodnotenom období  
WP 159 - Stanovisko 1/2009 k návrhom, ktorými sa mení a dopĺňa smernica 2002/58/ES,  
týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických  
komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).  
Pracovná skupina v plnej miere podporuje navrhnuté posilnenie článku 4 smernice  
o súkromí a elektronických komunikáciách, podľa ktorého poskytovatelia verejne dostupných  
komunikačných sluţieb musia oznamovať narušenia bezpečnosti. Oznamovanie narušení sa  
môţe stať dôleţitým nástrojom orgánov na ochranu údajov na zvýšenie zamerania a účinnosti  
pri presadzovaní povinnosti poskytovateľov sluţieb prijať primerané bezpečnostné opatrenia.  
Pracovná skupina vo všeobecnosti odporúča tento prístup k otázke oznamovania  
narušení bezpečnosti osobných údajov v takých prípadoch, ktoré budú mať negatívny dopad  
na súkromie a ochranu osobných údajov uţívateľov.  
WP 160- Stanovisko č. 2/2009 k ochrane osobných údajov detí (Všeobecné usmernenia a  
osobitný prípad škôl)  
Dieťa musí mať všetky práva osoby, vrátane práva na ochranu súkromia a svojich  
osobných údajov. Dieťa sa však nachádza v osobitnej situácii, na ktorú by sa malo nazerať z  
dvoch hľadísk: statického a dynamického.  
Zo statického hľadiska je dieťa osoba, ktorá ešte nedosiahla fyzickú a psychickú  
zrelosť. Z dynamického hľadiska je dieťa v procese fyzického a duševného rozvoja, ktorý  
vedie k dospelosti. Práva dieťaťa a výkon týchto práv – vrátane práva na ochranu údajov – by  
sa mali vyjadriť tak, aby sa uznali obe tieto hľadiská.  
Toto stanovisko je zaloţené na presvedčení, ţe vzdelávanie a zodpovednosť sú  
rozhodujúcimi nástrojmi v ochrane údajov o deťoch. V tomto stanovisku sa preskúmajú  
hlavné zásady týkajúce sa tejto témy.  
15  
 
 
WP 161 - Stanovisko 3/2009 k návrhu rozhodnutia Komisie o štandardných zmluvných  
doloţkách pre prenos osobných údajov spracovateľom z tretích krajín podľa smernice  
95/46/ES (od správcu údajov k spracovateľovi údajov) a nové štandardné zmluvné doloţky  
určené na prenos osobných údajov spracovateľom v tretích krajinách bez primeranej úrovne  
ochrany osobných údajov 2010/87/ES.  
Hlavným dôvodom na aktualizáciu štandardných zmluvných doloţiek podľa  
rozhodnutia 2002/16/ES je globálne zadávanie externých zákaziek subdodávateľom. Keďţe  
stále viac spoločností zasiela svoje údaje nielen spracovateľom údajov, ale aj  
„subdodávateľom spracovateľov“, ktorí však uţ nepodliehajú európskej právnej úprave  
zaručujúcej vysoký štandard ochrany údajov, a ktorí často zasielajú údaje „ďalším  
subdodávateľom“, štandardné zmluvné doloţky z rozhodnutia 2002/16/ES nezohľadňujú  
všetky moţnosti na riešenie týchto zloţitých následných prenosov. Európska komisia preto  
zastávala názor, ţe je potrebné upraviť štandardné zmluvné doloţky z rozhodnutia  
2002/16/ES, aby lepšie vyhovovali súčasným podnikateľským postupom, a to prijatím nového  
rozhodnutia na základe článku 26 ods. 4 smernice 95/46/ES.  
WP 162 - Druhé stanovisko 4/2009 k medzinárodnému dohovoru Svetovej antidopingovej  
agentúry (WADA) na ochranu súkromia a osobných údajov, k príslušným ustanoveniam  
kódexu agentúry WADA a k iným otázkam týkajúcim sa súkromia v súvislosti s bojom  
agentúry WADA a (národných) antidopingových organizácií proti dopingu v športe.  
Vo svojom prvom stanovisku k tejto téme pracovná skupina skúmala zlučiteľnosť  
návrhu medzinárodného dohovoru na ochranu súkromia a osobných údajov s minimálnou  
úrovňou ochrany poţadovanou európskymi predpismi o ochrane údajov. Aj keď vyjadrila  
podporu mnohým aspektom normy vrátane odkazu na smernicu 95/46/ES, nedospela k  
názoru, ţe je zlučiteľná s minimálnou úrovňou ochrany, ktorú poskytuje smernica, a  
sformulovala určité odporúčania.  
Toto stanovisko sa týka záleţitostí, ktoré podľa názoru pracovnej skupiny sú naďalej  
problematické v súvislosti s európskymi poţiadavkami na ochranu súkromia a osobných  
údajov bez toho, aby sa formálne pristúpilo k zisteniam týkajúcim sa primeranosti. Pracovná  
skupina konštatuje, ţe v dohovore sa výslovne uvádza zásada, podľa ktorej sa spoločný  
minimálny súbor pravidiel stanovený dohovorom uplatňuje na antidopingové organizácie bez  
toho, aby boli dotknuté prísnejšie pravidlá alebo normy, ktoré môţe byť potrebné dodrţiavať  
podľa vnútroštátnych právnych predpisov ich krajiny.  
Medzinárodný dohovor UNESCO proti dopingu v športe, ktorý ratifikovalo 25 z 27  
členských štátov EÚ, bol uzatvorený s cieľom zhodnotiť prácu agentúry WADA na  
medzinárodnej úrovni. Dohovorom sa nemenia práva a povinnosti signatárov vo vzťahu k  
iným predtým uzavretým dohodám (článok 6). Vyzýva k spolupráci medzi štátmi za  
primeraných podmienok a vţdy v súlade s vnútroštátnym právom, t. j. so smernicou 95/46/ES  
a s právnymi predpismi členských štátov, ktorými sa vykonáva. Podľa práva ES všetky  
ustanovenia v medzinárodnej dohode, ktoré sú nezlučiteľné s právom ES, sa podriaďujú právu  
ES. V dohovore UNESCO sa neuvádza ţiadny osobitný odkaz na základné práva vo  
všeobecnosti, ani konkrétne na práva na ochranu údajov.  
Prevádzkovatelia v EÚ, ako napríklad národné antidopingové organizácie,  
(medzinárodné) športové federácie a olympijské výbory, si z tohto stanoviska môţu vyvodiť  
niektoré právne obmedzenia vyskytujúce sa v prípade spracovania osobných údajov  
športovcov (a iných dotknutých osôb). Pracovná skupina zdôrazňuje, ţe prevádzkovatelia v  
EÚ sú zodpovední za spracovanie osobných údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi  
predpismi, a preto nesmú brať do úvahy Svetový antidopingový kódex a medzinárodné  
normy, pokým sú v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi.  
16  
WP 163 - Stanovisko 5/2009 k sociálnym sieťam on-line  
Toto stanovisko sa zameriava na otázku, ako môţe prevádzkovanie stránok sociálnych  
sietí spĺňať poţiadavky právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov. Jeho cieľom je  
poskytnúť poskytovateľom sluţieb sociálnych sietí (ďalej len „SSS“) usmernenia k  
opatreniam, ktoré sa musia zaviesť, aby sa zabezpečil súlad s právnymi predpismi EÚ.  
Hlavné odporúčania sa zameriavajú na povinnosti poskytovateľov SSS dodrţiavať  
poţiadavky smernice na ochranu údajov 95/46/ES a podporovať a posilňovať práva  
uţívateľov. Obzvlášť dôleţité je, aby poskytovatelia SSS od samého začiatku informovali  
uţívateľov o svojej totoţnosti a uviedli všetky rôzne účely, na ktoré spracúvajú osobné údaje.  
Poskytovatelia SSS by mali osobitnú pozornosť venovať spracovaniu osobných údajov  
neplnoletých osôb. V stanovisku sa odporúča, aby uţívatelia sťahovali obrázky alebo  
informácie o iných osobách iba s ich súhlasom a zastáva názor, ţe sluţby sociálnych sietí sú  
povinné informovať uţívateľov aj o právach ostatných osôb na súkromie.  
WP 165 - Stanovisko 6/2009 k úrovni ochrany osobných údajov v Izraeli  
S cieľom preskúmať uvedenú primeranosť úrovne ochrany údajov v Izraeli Komisia  
poţiadala o vypracovanie správy stredisko Centre de Recherches Informatique et Droit (ďalej  
len „CRID“) Namurskej univerzity. Toto stredisko vypracovalo rozsiahlu správu, ktorá  
analyzuje, či izraelský regulačný systém spĺňa poţiadavky týkajúce sa uplatňovania predpisov  
v oblasti ochrany osobných údajov stanovené v pracovnom dokumente „Prenosy osobných  
údajov do tretích krajín: Uplatňovanie článkov 25 a 26 smernice EÚ o ochrane údajov“, ktorý  
schválila pracovná skupina zriadená podľa článku 29 smernice z 24. júla 1998 (dokument  
WP12).  
Pracovná skupina sa vzhľadom na všetky uţ uvedené skutočnosti domnieva, ţe Izrael  
zaručuje primeranú úroveň ochrany podľa článku 25 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu  
a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných  
údajov a voľnom pohybe týchto údajov, pokiaľ ide o automatizované medzinárodné prenosy  
údajov, alebo v prípade, ţe nie sú automatizované, pokiaľ podliehajú ďalšiemu  
automatizovanému spracovaniu na území Izraela.  
WP 166 - Stanovisko 7/2009 k úrovni ochrany osobných údajov v Andorrskom  
kniežatstve  
S cieľom posúdiť primeranosť úrovne ochrany údajov v Andorre Komisia poţiadala o  
vypracovanie správy stredisko Centre de Recherches Informatique et Droit (ďalej len  
„CRID“) Namurskej univerzity. Toto stredisko vypracovalo rozsiahlu správu analyzujúcu, či  
andorrský regulačný systém spĺňa poţiadavky, ktoré sa týkajú hmotnoprávnych predpisov a  
vykonávania mechanizmov na ochranu osobných údajov stanovené v pracovnom dokumente  
„Prenosy osobných údajov do tretích krajín: Uplatňovanie článkov 25 a 26 smernice EÚ o  
ochrane údajov“, ktorý schválila pracovná skupina zriadená podľa článku 29 smernice z  
24. júla 1998 (dokument WP12).  
Pracovná skupina WP 29 sa vzhľadom na všetky skutočnosti domnieva, ţe Andorrské  
knieţactvo zabezpečuje primeranú úroveň ochrany podľa článku 25 ods. 6 smernice  
Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri  
spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.  
WP 167 Stanovisko 8/2009 k ochrane osobných údajov zozbieraných a spracovaných  
v bezcolnej zóne obchodmi na letiskách a v prístavoch.  
17  
Právo Spoločenstva povoľuje oslobodenie od spotrebnej dane pri nákupoch  
cestujúcich v bezcolných predajniach na letiskách a v prístavoch. Takéto nákupy však  
podliehajú určitým podmienkam.  
Aby sa splnili tieto podmienky, väčšina predajní v členských štátoch EÚ zhromaţďuje  
a spracúva údaje o cestujúcich, ktorí nakupujú tovar. Takáto prax sa však v Európe v  
jednotlivých vnútroštátnych bezcolných zónach značne líši.  
V tomto stanovisku sa analyzujú právne a praktické otázky týkajúce sa  
zhromaţďovania a spracovania údajov o cestujúcich v bezcolných predajniach a jeho cieľom  
je poskytnúť usmernenie vlastníkom predajní a colným orgánom, ktoré sú poverené  
dohľadom nad vykonávaním práva Spoločenstva, s cieľom dosiahnuť väčšieho zosúladenia  
pri uplatňovaní existujúcich ustanovení.  
WP 169 Stanovisko 1/2010 k pojmom „prevádzkovateľ“ a „spracovateľ“.  
Pojem prevádzkovateľ je nezávislý v tom zmysle, ţe by sa mal vykladať najmä podľa  
právnych predpisov Spoločenstva o ochrane údajov, a funkčný v tom zmysle, ţe jeho cieľom  
je prideliť zodpovednosť tam, kde je aj skutočný vplyv, a preto je zaloţený skôr na faktickej  
ako na formálnej analýze.  
V tomto stanovisku sa analyzuje aj pojem spracovateľ, ktorého existencia závisí od  
rozhodnutia prevádzkovateľa, ktorý sa môţe rozhodnúť spracovať údaje vo svojej vlastnej  
organizácii, alebo poveriť externú organizáciu vykonaním všetkých činností spracovania  
alebo ich časti.  
WP 170 – Pracovný program na roky 2010 - 2011.  
Pracovná skupina WP 29 sa v tomto období zameriava na vyjasnenie a posilnenie úloh  
všetkých aktérov v oblasti ochrany údajov (dotknutých osôb, spracovateľov údajov a orgánov  
na ochranu údajov). Cieľom pracovnej skupiny je tieţ zabezpečiť, aby bola zásada „privacy  
by design“ (uplatňovanie poţiadaviek týkajúcich sa ochrany údajov čo najskôr – od  
počiatočnej fázy vývoja nových technológií) zakotvená vo všetkých oblastiach, čo môţe  
znamenať aj zapojenie nových aktérov.  
Vzhľadom na uţ uvedené výzvy pracovná skupina sústreďuje svoju činnosť na štyri  
strategické témy a niektoré aktuálne otázky, ktoré povaţuje z hľadiska rozvoja ochrany  
údajov za najrelevantnejšie a najsúrnejšie:  
I) Implementácia smernice a vypracovanie budúceho komplexného právneho rámca,  
II) Riešenie globalizačných problémov,  
III) Reagovanie na technologické výzvy,  
IV) Účinnejšie fungovanie pracovnej skupiny zriadenej podľa čl. 29 a orgánov na  
ochranu údajov.  
Okrem toho naďalej vypracováva na ţiadosť Komisie stanoviská a zaoberá sa  
akýmikoľvek inými ad hoc témami.  
WP 171 Stanovisko 2/2010 k behaviorálnej reklame on-line.  
Behaviorálna reklama predstavuje sledovanie uţívateľov pri prehliadaní internetových  
stránok a vytváranie profilov, ktoré budú neskôr pouţité na poskytovanie reklamy, ktorá  
zodpovedá ich záujmom. Napriek tomu, ţe pracovná skupina zriadená podľa článku 29  
nespochybňuje hospodárske prínosy, ktoré behaviorálna reklama môţe priniesť  
zainteresovaným subjektom, je pevne presvedčená, ţe táto činnosť sa nesmie vykonávať na  
úkor práv jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov. Je nutné dodrţiavať regulačný rámec  
18  
EÚ o ochrane údajov, ktorý upravuje jednotlivé ochranné nástroje. Toto stanovisko, s cieľom  
zjednodušiť a posilniť splnenie stanovených podmienok, objasňuje právny rámec, ktorý sa  
vzťahuje na subjekty zaoberajúce sa behaviorálnou reklamou, ako aj na dotknuté osoby.  
WP 173 Stanovisko 3/2010 k zásade zodpovednosti (accountability sú „opatrenia na  
zabezpečenie dodrţiavania pravidiel ochrany osobných údajov prijaté subjektom verejného  
alebo súkromného sektora a tieţ vnútorný dohľad“).  
Zásady v oblasti ochrany údajov sa často nedostatočne premietajú do konkrétnych  
vnútorných opatrení a postupov. Pokiaľ sa ochrana údajov nestane súčasťou spoločných  
hodnôt a postupov podniku, resp. organizácie a výslovne sa neurčí zodpovednosť za ňu, ich  
účinné dodrţiavanie bude značne ohrozené a nedostatky v ochrane údajov budú  
pravdepodobne pretrvávať.  
Stanovisko obsahuje návrhy, ktorými sa zabezpečí, aby zásada zodpovednosti  
predstavovala právnu istotu, pričom zároveň umoţní odstupňovanie (t. j. umoţní určovanie  
konkrétnych opatrení, ktoré sa pouţijú v závislosti od rizika spracovania a druhov  
spracúvaných údajov). Ďalej sa v ňom diskutuje o tom, ako by mohla takáto zásada ovplyvniť  
iné oblasti, vrátane medzinárodných prenosov údajov, poţiadaviek na oznamovanie, sankcií a  
napokon aj vývoj certifikačných programov alebo pečatí.  
WP 174 – Stanovisko č. 4/2010 k Európskemu kódexu správania Európskej federácie  
priameho marketingu (FEDMA) pre pouţívanie osobných údajov v priamom marketingu.  
Pracovná skupina zdôraznila skutočnosť, ţe všeobecný kódex nemôţe vymedzením  
pojmov vyriešiť všetky špecifické problémy súvisiace s internetovým prostredím, a preto  
vyzýva organizáciu FEDMA, aby ku kódexu vypracovala prílohu, ktorá by sa zaoberala  
týmito otázkami. V prílohe by sa mala riešiť najmä ochrana detí, ktoré sú osobitne zraniteľné  
v internetovom prostredí, ako sa zdôrazňuje v príspevku BEUC (Európska organizácia  
spotrebiteľov), s ktorou pracovná skupina konzultovala.  
WP 175 Stanovisko č. 5/2010 k návrhu priemyselného odvetvia na rámec pre posudzovanie  
vplyvu na ochranu súkromia a údajov (PIA) pre aplikácie rádiofrekvenčnej identifikácie  
(RFID).  
Odporúčaním o RFID vytvorila Európska komisia proces posúdenia vplyvu na  
ochranu súkromia a údajov (PIA), ktorého cieľom je dosiahnuť niekoľko výhod:  
– Posúdenie vplyvu na ochranu súkromia a údajov by malo podporovať ochranu  
súkromia uţ v návrhu tým, ţe pomôţe prevádzkovateľom riešiť ochranu súkromia a údajov  
prv, ako sa výrobok alebo sluţba zavedie do praxe. Prospeje to nielen jednotlivcom, ale aj  
prevádzkovateľom tým, ţe sa vylúčia značné náklady (a často neuspokojivé riešenia), ktoré  
často vznikajú, keď sa musia prvky ochrany súkromia „namontovať“ na uţ zavedený  
výrobok.  
– Posúdenie vplyvu na ochranu súkromia a údajov by malo pomôcť  
prevádzkovateľom komplexným spôsobom riešiť riziká ochrany súkromia a údajov.  
Posúdenie vplyvu na ochranu súkromia a údajov je súčasťou nástrojov, ktoré môţu pomôcť  
posúdiť riziká pre súkromie a nájsť technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných  
údajov proti neoprávnenému prezradeniu alebo prístupu a na zahrnutie iných povinností v  
oblasti bezpečnosti stanovených v článku 17 smernice o ochrane údajov a článku 4 zmenenej  
a doplnenej smernice 2002/58. Tento proces je aj príleţitosťou zníţiť právnu neistotu a  
vyhnúť sa strate dôvery verejnosti, ktorá by inak zaťaţovala prevádzkovateľov, keby sa  
otázky ochrany údajov primerane neriešili.  
19  
– Posúdenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov môţu pomôcť prevádzkovateľom aj  
orgánom na ochranu údajov získať lepší prehľad o aspektoch ochrany súkromia a údajov  
aplikácií RFID. Vykonávanie posúdenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov by malo  
pomôcť prevádzkovateľom pochopiť a vykonávať zásady, ktoré sú stanovené v smernici  
95/46/ES, v nedávno zmenenej a doplnenej smernici 2002/58/ES a v odporúčaní o RFID.  
Informácie z posúdenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov môţu pomôcť orgánom na  
ochranu údajov identifikovať najosvedčenejšie postupy týkajúce sa spôsobu, akým sa v  
priemyselnom odvetví vykonáva ochrana údajov. V tých členských štátoch, v ktorých sa  
vyţaduje predchádzajúca kontrola (niektorých alebo všetkých) aplikácií RFID, môţu tento  
proces zjednodušiť pre orgány na ochranu údajov aj pre prevádzkovateľov. Pracovná skupina  
ďalej povaţuje vypracovanie posúdenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov za faktor, ktorý  
prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho priemyselného odvetvia RFID tým, ţe  
podporuje inovačné prístupy k riešeniu otázok ochrany súkromia a údajov prostredníctvom  
technológií, ako je anonymizácia údajov, čiastočná deaktivácia štítkov, jednoduché šifrovanie  
atď.  
WP 177 Stanovisko 6/2010 k úrovni ochrany osobných údajov v Uruguaji.  
Aby sa pristúpilo k preskúmaniu, či Uruguaj poskytuje primeranú úroveň ochrany,  
Komisia poţiadala Centre de Recherches Informatique et Droit (CRID) Univerzity v Namure  
o vypracovanie správy. V tejto obšírnej správe sa analyzuje miera, do akej uruguajský právny  
systém spĺňa poţiadavky v zmysle základných právnych predpisov a vykonávania  
mechanizmov na uplatňovanie predpisov chrániacich osobné údaje, ktoré sú stanovené v  
pracovnom dokumente „Prenosy osobných údajov do tretích krajín: Uplatňovanie článkov 25  
a 26 smernice EÚ o ochrane údajov“, ktorý schválila pracovná skupina v súvislosti s článkom  
29 smernice 24. júla 1998 (dokument WP12). Uruguajské orgány prostredníctvom Útvaru pre  
reguláciu a kontrolu osobných údajov (URCDP) predloţili pripomienky v odpovedi na otázky  
vznesené v tejto správe prostredníctvom dohody výkonnej rady URCDP 11. februára 2010.  
Na základe všetkých uvedených skutočností je pracovná skupina toho názoru, ţe  
Uruguajská východná republika zabezpečuje primeranú úroveň ochrany v zmysle článku 25  
ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane  
fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.  
WP 178 Stanovisko 7/2010 k Oznámeniu Komisie o globálnom prístupe k prenosom  
údajov PNR do tretích krajín.  
Dňa 21. septembra 2010 Európska komisia predloţila svoje oznámenie o všeobecnom  
prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich (PNR – Passenger Name Record) do  
tretích krajín. Komisia je toho názoru, ţe vyuţívanie údajov z PNR na účely presadzovania  
práva rastie a je čoraz viac vnímané ako hlavný a nevyhnutný aspekt práce v oblasti  
presadzovania práva.  
Pokiaľ ide o údaje z PNR, pracovná skupina dôkladne sledovala rokovania, ktoré  
viedli k dohodám o PNR s USA, Kanadou a Austráliou, a vydala niekoľko stanovísk  
určujúcich otázky ochrany súkromia, ktoré súvisia s týmito systémami PNR.  
Pracovná skupina zdôrazňuje, ţe výmena údajov z PNR by sa nemala posudzovať  
izolovane. Všeobecný prístup by sa preto mal rozšíriť na ţiadosti tretích krajín o všetky údaje  
o cestujúcich, vrátane údajov API, porovnávania zoznamov osôb, ktoré majú zákaz vstúpiť na  
palubu lietadiel, a ďalšie činnosti spojené s predbeţnou kontrolou.  
Komisia v súčasnosti prehodnocuje a vytvára inovovaný prístup k vytvoreniu systému  
PNR v Európskej únii a k zdieľaniu týchto údajov s tretími krajinami, ktorý by vo väčšej  
miere zohľadnil základné zásady ochrany osobných údajov ako predošlé návrhy .  
20  
4.2. Činnosť Výboru zriadeného podľa článku 31  
Výbor je zriadený podľa čl. 31 smernice 95/46/ES. Táto pracovná skupina je  
poradným orgánom Európskej komisie a je zloţená zo zástupcov členských štátov Európskej  
únie. Jej funkciou je asistovať Európskej komisii pri realizácii jej opatrení. Schvaľuje alebo  
dáva výhrady k návrhom dokumentov Európskej komisie a to predovšetkým tých, ktoré  
súvisia s cezhraničným prenosom osobných údajov.  
Výbor podľa článku 31 rokoval o Návrhu rozhodnutia Komisie podľa Smernice  
95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady o primeranej ochrane osobných údajov v Andorre  
a Izraeli. Výbor takisto rokoval o návrhu zmeny k štandardných zmluvným doloţkám na  
prenos osobných údajov do tretích krajín (od prevádzkovateľa k sprostredkovateľovi), ktorý  
predloţila skupina obchodných spoločností a ktorý uţ bol schválený pracovnou skupinou WP  
29. K textu v národných jazykoch boli dané viaceré pripomienky, avšak k štruktúre  
a navrhovanému systému ţiadna, aţ na pripomienku zástupcu Slovenskej republiky, ktorá  
bola vyslovená uţ v pracovnej skupine WP 29. Aj vzhľadom na skladbu delegátov vo Výbore  
31 (väčšinou ide o delegátov ústredných orgánov štátnej správy členských štátov Európskej  
únie) bolo súhlasné stanovisko s predloţeným dokumentom Európskej komisie prijaté  
jednomyseľne.  
4.3. Činnosť Poradného výboru k Dohovoru 108  
Pracovná skupina, uţšie grémium, resp. kancelária Poradného výboru sa stretáva na  
spoločných rokovania spravidla jedenkrát za štvrťrok a formuluje stanoviská, resp.  
odporúčania pre krajiny Dohovoru, týkajúce sa aktuálnych alebo sporných otázok spojených  
so spracúvaním osobných údajov. Tieto odporúčania, resp. predbeţné stanoviská sú prijímané  
plenárnym zhromaţdením Poradného výboru k Dohovoru 108 o ochrane jednotlivca pri  
spracúvaní údajov, ktoré zasadá raz ročne, alebo v písomnom konaní prostredníctvom  
elektronickej pošty a hlasovania.  
Na týchto stretnutiach kancelárie sa predovšetkým formulovalo odporúčanie k ochrane  
osobných údajov vzhľadom na proces profilovania, ktoré bolo predloţené na schválenie, resp.  
na ďalšie pripomienky v septembri 2009 na plenárnom zhromaţdení. Podkladom bol návrh  
odporúčania a tabuľka zapracovaných pripomienok od posledného plenárneho stretnutia, ako  
aj pripomienky jednotlivých delegácií, zaslané písomnou formou v stanovenom termíne,  
alebo vyslovené ústne počas rokovaní kancelárie. V priebehu roku 2009 nedošlo ku konsenzu  
ohľadom aplikačného rámca predmetného odporúčania. Po ankete medzi zástupcami  
jednotlivých štátov vo Výbore k Dohovoru 108 bolo zrejmé, ţe názory sú odlišné, ale tesná  
väčšina štátov z tých, ktoré odpovedali na otázku ohľadne preferencie si ţelá alebo sa  
uspokojí s prvým pilierom (komunitárne právo, obchodno-právne vzťahy) ako rámcom  
pôsobnosti pre toto odporúčanie. Napriek tomu a vzhľadom na to, ţe rozhranie medzi prvým a  
tretím pilierom EÚ sa nedá presne a jednoznačne určiť, ako aj vzhľadom na vývoj  
naštartovaný prijatím Lisabonskej zmluvy (zrušila pilierovú štruktúru) diskusie o rámci  
pôsobnosti odporúčania neutíchli a pokračovali na plenárnom zasadnutí v septembri.  
Švédske predsedníctvo rokovalo s delegátmi členských štátov EÚ a dosiahlo, ţe sa EÚ  
en bloc postavila za preferenciu vylúčenia celého tretieho piliera z pôsobnosti odporúčania.  
S postupom, akým bolo toto stanovisko dosiahnuté, však nesúhlasili viaceré štáty, vrátane  
ICC (medzinárodná obchodná komora), EK a niektorých členských štátov EÚ, vrátane  
Slovenskej republiky. Kancelária preto zasadala opätovne v novembri 2009 a zapracovávala  
pripomienky ICC, EK a niektorých členských štátov. Okrem toho pozvala na jednodňové  
stretnutie zástupcov priemyslu a obchodu, s ktorými si vymenila stanoviská a viedla  
21  
 
 
konštruktívnu diskusiu o všetkých ich pripomienkach. V prípade implementácie definovaných  
zásad orgánmi vymáhania práva sa budú uplatňovať derogácie zo súvisiacich ustanovení  
odporúčania, ktoré upravujú práva dotknutých osôb.  
V roku 2010 bolo napokon Odporúčanie k ochrane práv jednotlivcov pri  
automatizovanom spracúvaní osobných údajov v kontexte profilovania a k nemu vypracované  
vysvetľujúce memorandum prijaté jednomyseľne s jedným zdrţaním sa pri hlasovaní. Toto  
odporúčanie bolo následne s drobnými úpravami prijaté v Úrade európskeho výboru pre  
právnu spoluprácu, ako aj vo Výbore Ministrov RE.  
Ďalej v roku 2010 Rada Ministrov odsúhlasila prijatie dodatkového protokolu  
k Dohovoru 108, ktorý zohľadní vývoj nových technológií, aktualizáciu Odporúčania  
k ochrane údajov v policajnom sektore, ako aj vypracovanie stanoviska k spracúvaniu údajov  
na účely zamestnávania; pre tento účel boli vypracované odborné štúdie. Takisto bude  
vyhodnotená aj implementácia Dohovoru 108 a Dodatkového protokolu v členských štátoch.  
Výbor T-PD taktieţ prijal stanovisko k rámcovej dohode medzi EÚ a USA o ochrane  
osobných údajov, a výmene informácií na účely vymáhania práva.  
4.4. Dozorné orgány III. piliera  
Oblasť tretieho piliera (spravodlivosť a vnútorné záleţitosti) v Európskej únii  
predstavuje špecifickú oblasť uplatňovania komunitárneho práva a národnej legislatívy. Týka  
sa oblasti vzájomnej spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi činnými v trestnom  
konaní – osobitne polície, justičných orgánov, colných orgánov a pod., a to tak na  
medzinárodnej ako aj na národných úrovniach.  
Medzinárodné právne nástroje (Dohovor o Europole, Dohovor o Schengenskom  
informačnom systéme, Dohovor o pouţívaní informačných technológií na colné účely  
a ďalšie, boli základom na zriadenie príslušných inštitúcií ako aj podporných nástrojov  
umoţňujúcich spracovanie a výmenu informácií v rámci informačných systémov  
spoločenstva.  
Výkon dozoru v týchto informačných systémoch pri spracúvaní osobných údajov  
vykonávajú v úzkej súčinnosti spoločné dozorné autority. Zástupcovia Úradu reprezentujú  
Slovenskú republiku v troch spoločných dozorných orgánoch – JSB Europol, JSA Schengen  
a JSA Customs. V rokoch 2009 a 2010 sa uskutočnili po štyri rokovania spoločných  
dozorných orgánov.  
4.4.1. Spoločný dozorný orgán Europolu (JSB Europol).  
Zriadenie Európskeho policajného úradu (Europol) bolo odsúhlasené v Zmluve o  
Európskej únii zo 7. februára 1992 a realizované prostredníctvom dohovoru opierajúceho sa o  
článok K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu („dohovor o  
Europole“). Spoločný dozorný orgán na preverovanie činnosti v Europole bol zriadený  
v zmysle článku 24 dohovoru.  
Rozhodnutím Rady zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu  
(Europol) (2009/371/SVV) sa nahrádzajú ustanovenia Dohovoru o zriadení Európskeho  
policajného úradu (dohovor o Europole). Rámcové rozhodnutie Rady o ochrane osobných  
údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach sa bude  
uplatňovať na prenos osobných údajov členskými štátmi Europolu. Uvedené rámcové  
rozhodnutie neovplyvní príslušný súbor ustanovení o ochrane údajov v tomto rozhodnutí,  
ktoré obsahuje osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov a podrobnejšie upravuje tieto  
otázky z dôvodu ich osobitného charakteru, ako aj funkcií a právomocí Europolu.  
22  
 
 
Dohoda medzi EÚ a USA o sprístupňovaní údajov obsiahnutých vo finančných  
platobných správach (SWIFT Society for Worldwide Interbank Financial  
-
Telecommunication) Ministerstvu financií Spojených štátov (United States Treasury  
Department) na účely uskutočňovania programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP  
– Terrorist Finance Tracking Programme) obsahuje článok, podľa ktorého sa všetky  
doţiadania z americkej strany v kópii zasielajú Europolu.  
Hlavnými súčasnými nástrojmi Europolu sú Informačný systém Europolu a analytické  
pracovné súbory.  
Podľa článku 33 Rozhodnutia Rady kaţdý členský štát určí národný dozorný orgán,  
ktorý v súlade s jeho vnútroštátnym právom nezávisle monitoruje oprávnenosť vkladania a  
vyhľadávania osobných údajov, ako aj poskytovania týchto údajov Europolu príslušnými  
členskými štátmi a skúma, či takéto konanie nepoškodzuje práva dotknutých osôb.  
Podľa článku 34 Rozhodnutia Rady sa zriaďuje nezávislý spoločný dozorný orgán,  
ktorý v súlade s týmto rozhodnutím dozerá na činnosť Europolu s cieľom zabezpečiť, aby pri  
uchovávaní, spracúvaní a vyuţívaní údajov, ktoré má Europol k dispozícii, nedochádzalo k  
porušovaniu práv jednotlivcov. Spoločný dozorný orgán okrem toho monitoruje oprávnenosť  
poskytovania údajov pochádzajúcich z Europolu. Spoločný dozorný orgán pozostáva najviac  
z dvoch členov alebo zástupcov – s prípadnou pomocou náhradníkov – kaţdého nezávislého  
národného dozorného orgánu, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu a príslušný členský štát ich  
vymenoval na obdobie piatich rokov. Kaţdá delegácia má pri hlasovaní jeden hlas.  
V hodnotenom období sa uskutočnilo osem rokovaní Spoločného dozorného orgánu  
Europol (SDO Europol). Kľúčovými oblasťami práce SDO Europolu v uplynulom roku boli:  
Pripomienky a stanoviská k právnym aktom EÚ/ES a k dokumentom súvisiacich s činnosťou  
Europolu najmä k:  
– Rámcovému Rozhodnutiu Rady o Europole, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 1. 2010,  
– Zmluve medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP-2),  
– Postaveniu SDO Europol vzhľadom k zmenám, ktoré prináša Lisabonská zmluva,  
Koncepčným dokumentom Europolu menovite k Stratégii Europolu na roky 2010-2014,  
– Správe Europolu o úrovni ochrany OÚ v Izraeli, Ruskej Federácii, Monaku,  
Macedónsku a Kolumbii, s ktorými Europol hodlá uzavrieť zmluvy o vzájomnej  
výmene informácií,  
Interným dokumentom týkajúcim sa praktickej činnosti Europolu napríklad Aplikácie  
zásad dostupnosti údajov, kontroly spracúvania osobných údajov zamestnancov  
Europolu,  
– Návrhu zmien vo vykonávacích pravidlách (príkazov na otváranie analytických  
pracovných súborov).  
Kontrola spracúvania údajov v informačných systémoch Europolu.  
Predmetom pravidelnej koordinovanej inšpekcie SDO Europolu vykonanej v ústredí v Haagu  
boli:  
– kontrola vybraných analytických súborov a obsahu informačného systému Europolu,  
kontrola technickej a bezpečnostnej infraštruktúry (politiky, auditné záznamy,  
bezpečnosť sietí), projekty SIENA a OASIS,  
– kontrola prístupu Europolu do SIS,  
– kontrola výmeny údajov medzi Europolom a tretími krajinami, s ktorými nemá Europol  
uzatvorenú zmluvu o spolupráci,  
– kontrola plnenia odporúčaní prijatých na základe kontroly vykonanej v roku 2009 a pod.  
V nadväznosti na zistenia kontrolnej skupiny v Haagu vykonali vybrané národné  
23  
dozorné orgány (aj ÚOOÚ SR) kontroly záznamov vloţených členskými štátmi  
v národnej jednotke Europolu.  
Riešenie sťaţností dotknutých osôb:  
Odvolací výbor SDO Europol v hodnotenom období prerokúval sťaţnosti občanov  
tretích krajín vo veci uplatňovania práva dotknutej osoby na prístup k údajom spracúvaných  
Europolom. Dve sťaţnosti, podané v Nemecku, národná dozorná autorita posúdila ako  
opodstatnené a vydala Europolu opatrenia na zmenu stanoviska. Závery nemeckej dozornej  
autority potvrdilo plénum (odvolací výbor). Ďalšia sťaţnosť bola podaná v Španielsku. Prípad  
sa skomplikoval a nemohol byť uzavretý v dôsledku nejednoznačnej identifikácie sťaţovateľa  
v báze dát Europolu (4 - rôzne aliasy). Spravodajca (zástupca španielskej DPA) potvrdil  
zámer, po zistení jednoznačnej identifikácie sťaţovateľa, predloţiť na budúcej porade  
odvolacieho výboru konečné stanovisko.  
4.4.2. Spoločný dozorný orgán schengenského informačného systému (SDO Schengen)  
Spoločný dozorný orgán schengenského informačného systému (SDO Schengen) bol  
zriadený v zmysle Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda z 15. júna 1985  
uzavretá medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a  
Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach. K tejto  
Dohode neskôr pristúpili ďalšie krajiny Európskej únie. Slovenská republika vstúpila do  
Schengenského priestoru dňom 21. 12. 2007.  
Okrem dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, aj článok 60 ods. 1 prvá  
veta Rozhodnutia Rady z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a vyuţívaní Schengenského  
informačného systému druhej generácie (2007/533/SVV) zaväzuje kaţdý členský štát, aby  
nezávislý orgán („vnútroštátny dozorný orgán“) nezávisle monitoroval zákonnosť spracúvania  
osobných údajov SIS II na svojom území a ich prenos z ich územia, ako aj výmenu a ďalšie  
spracúvanie doplňujúcich informácií.  
V sledovanom období sa uskutočnilo osem pracovných stretnutí SDO Schengen.  
Aktivity, ktoré tento orgán zabezpečoval v súčinnosti s národnými dozornými úradmi sa  
týkali nasledovných oblastí:  
analýzy, hodnotenia a presadzovania princípov ochrany osobných údajov v nových  
právnych nástrojoch upravujúcich prevádzku a vyuţívanie Schengenského informačného  
systému druhej generácie, vo vykonávacích predpisoch (v príručke SIRENE) a rozhodnutí  
Rady o migrácii dát zo SIS I + do SIS II,  
– vypracovanie harmonizovaných návrhov spoločných riešení existujúcich problémov pri  
uplatňovaní alebo výklade ustanovení schengenského dohovoru počas prevádzky SIS. V tejto  
súvislosti boli vykonané koordinované prieskumy a kontroly uplatňovania článkov 96, 97, 98,  
99 a 111 Dohovoru o SIS v národných ústredniach SIRENE, na základe ktorých SDO  
Schengen formuloval spoločné stanoviská a usmernenia pri uplatňovaní citovaných článkov  
Dohovoru,  
– príprava informačnej kampane v súvislosti so spustením prevádzky Schengenského  
informačného systému druhej generácie (v spolupráci s WP 29),  
vypracovanie a zverejnenie správy o činnosti SDO Schengen za obdobie december 2005 aţ  
december 2008,  
– prerokovanie koncepčných materiálov súvisiacich s vývojom SIS II, budúcimi aktivitami  
SDO Schengen (Lisabonská zmluva), prístupom Europolu k údajom SIS a formulovanie  
pripomienok,  
24  
 
prerokovanie a poskytnutie národným dozorným orgánom stanovisko k správnej  
interpretácii článku 45, upravujúceho povinnosti ubytovacích zariadení v súvislosti  
s ubytovaním cudzích štátnych príslušníkov,  
– vypracovanie harmonizovaného sprievodcu uplatňovania práv dotknutých osôb na prístup  
k informáciám o osobných údajoch uchovávaných v SIS,  
– koordinovanie harmonizovanej kontroly zameranej na uplatňovanie článkov 95, 96 a 99  
Schengenského dohovoru príslušnými orgánmi na národnej úrovni,  
– formulovanie svojho stanoviska kompetentným orgánom Slovenskej republiky k otázkam  
plnenia zmluvných záväzkov Slovenska v oblasti ochrany osobných údajov.  
4.4.3. Spoločný dozorný orgán Colného informačného systému (SDO Customs)  
Dohovor Neapol II o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami má  
umoţniť vnútroštátnym colným správam predísť a odhaliť porušenie ustanovení  
vnútroštátnych colných predpisov a pomôcť im pri stíhaní a trestaní prípadov porušenia  
týchto predpisov Spoločenstva bez toho, aby bola dotknutá právomoc Spoločenstva v oblasti  
colnej únie.  
Ako doplnok k dohovoru Neapol II sa dohovorom o CIS zavádza Colný informačný  
systém (CIS), ktorý slúţi na pomoc pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní závaţných porušení  
vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom rýchleho šírenia informácií, čím sa  
zvyšuje účinnosť spolupráce medzi colnými orgánmi členských štátov.  
Informačný systém CIS je centralizovaný, spravuje ho Komisia, a je prístupný  
prostredníctvom terminálov v kaţdom členskom štáte a v Komisii, Europole a Eurojuste.  
Obsahuje osobné údaje s ohľadom na komodity, spôsoby dopravy, podniky, osoby a zadrţané  
alebo zabavené tovary a hotovosť. Osobné údaje zahŕňajú mená a prezývky, dátum a miesto  
narodenia, štátnu príslušnosť, pohlavie, fyzické črty, doklady totoţnosti, adresy, záznamy o  
násilných činoch, dôvod vloţenia údajov do CIS, navrhované opatrenia a údaje o evidencii  
dopravných prostriedkov.  
Podľa článku 24 Rozhodnutia Rady z 30. novembra 2009 o vyuţívaní informačných  
technológií na colné účely (2009/917/SVV) zaväzuje kaţdý členský štát, aby určil jeden alebo  
viacero vnútroštátnych dozorných orgánov zodpovedných za ochranu osobných údajov s  
cieľom vykonávať nezávislý dohľad nad údajmi vloţenými do colného informačného systému  
v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV.  
V sledovanom období sa uskutočnilo osem rokovaní Spoločného dozorného orgánu  
CIS. Funkciu predsedu SDO CIS od júna 2007 vykonáva zástupca Úradu na ochranu  
osobných údajov SR. Aktivity SDO CIS v hodnotenom období boli v súlade s plánom  
činnosti a týkali nasledovných oblastí:  
– celoplošnej kontroly informačnej bezpečnosti v národných jednotkách CIS s vyuţitím samo  
hodnotiacich bezpečnostných dotazníkov v 27 štátoch EÚ, koordinovanej SDO CIS,  
– prípravy spoločnej kontroly CIS v roku 2011 s Európskym dozorným úradníkom (ďalej len  
„EDPS“),  
– budúcich činností SDO CIS v dôsledku zmien, ktoré prináša nová právna úprava  
(Rozhodnutie rady 2009/917 SVV o vyuţívaní informačných technológií na colné účely),  
– prípravy rokovaní a následné rokovania s EDPS o novom modeli koordinovaného dozoru  
nad CIS, na ktorom sa budú podieľať EDPS a SDO CIS (kaţdá inštitúcia v rámci svojich  
kompetencií),  
– vypracovania písomných pripomienok a stanovísk k prevádzkovej príručke FIDE  
(identifikačnej databázy colných spisov),  
25  
 
– prípadnej revízie rokovacieho poriadku SDO CIS v dôsledku nového právneho rámca  
aplikovaného na spracúvanie osobných údajov v podmienkach CIS (Rámcového rozhodnutia  
rady 2009/977 SVV o ochrane osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce  
v trestných veciach.  
4.4.4. Pracovná skupina pre políciu a spravodlivosť (WPPJ)  
Pracovná skupina bola zriadená na základe Cyperskej deklarácie z roku 2007 za účelom  
monitorovania aktivít III. piliera. Táto pracovná skupina rokovala v priebehu roka 2009  
päťkrát. Počas uvedených rokovaní sa zaoberala:  
- analýzou, vypracovaním stanovísk a uplatnením pripomienok k legislatívnym aktom  
Rady, najmä k rámcovému rozhodnutiu Rady o ochrane osobných údajov v rámci  
policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, rozhodnutiu Rady o posilnení  
cezhraničnej spolupráce v boji proti terorizmu a organizovanému cezhraničnému zločinu  
(Prümská zmluva), k rámcovému rozhodnutiu Rady o Europole, prístupu orgánov  
presadzujúcich právo k Eurodac-u, k zmluve medzi EÚ a USA týkajúcej sa údajov  
cestujúcich leteckých spoločností (PNR), dopadu Lisabonskej zmluvy na právne akty  
upravujúce spracúvanie osobných údajov v treťom pilieri, spoločného dokumentu WP 29  
a WPPJ o budúcich trendoch v oblasti ochrany údajov a pod.,  
- prieskumom, zameraným na hodnotenie bilaterálnych zmlúv o policajnej spolupráci  
uzatvorených medzi členskými štátmi a tretími krajinami a následné vypracovanie  
jednotnej štandardnej štruktúry a náleţitostí bilaterálnych zmlúv (manuál),  
-
katalógom ochrany dát o spolupráci a dozore národných DPA v orgánoch presadzujúcich  
právo,  
- prieskumom zameraným na implementáciu zásad z Dohovoru RE o počítačovej  
kriminalite do národnej legislatívy členských štátov EÚ,  
- vyuţívaním nových IT pri identifikácii jednotlivcov orgánmi presadzujúcimi právo.  
V roku 2010 sa uskutočnili tri porady pracovnej skupiny. Tak ako po minulé roky, aj  
v roku 2010 sa činnosť pracovnej skupiny zamerala na:  
- monitorovanie a aktívne zasahovanie do procesu prípravy a schvaľovania právnych  
predpisov EÚ v úzkej spolupráci s pracovnou skupinou zriadenou podľa čl. 29 Smernice  
95/46. Konkrétne išlo o poskytovanie pripomienok stanovísk Rade, parlamentnému  
výboru LIBE najmä k rámcovému rozhodnutiu Rady o ochrane osobných údajov v rámci  
policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, rozhodnutiu Rady o posilnení  
cezhraničnej spolupráce v boji proti terorizmu a organizovanému cezhraničnému zločinu  
(Prümská zmluva), k rámcovému rozhodnutiu Rady o Europole, prístupu orgánov  
presadzujúcich právo k Eurodac-u, k zmluve medzi EÚ a USA týkajúcej sa údajov  
cestujúcich leteckých spoločností (PNR), Zmluvy medzi EÚ a USA týkajúcej sa programu  
na sledovanie financovania terorizmu (TFTP-2) a dopadu Lisabonskej zmluvy na právne  
akty upravujúce spracúvanie osobných údajov v treťom pilieri.  
- vypracovanie odporúčaní, metodických pomôcok a postupov pre prácu policajných  
a súdnych orgánov (Politika dozoru v oblasti policajnej súdnej spolupráce zaloţenej na  
analýze rizík vykonanej národnými dozornými orgánmi, Odporúčanie pre aplikáciu zásad  
z Dohovoru RE o počítačovej kriminalite do národnej legislatívy, Vzorových zmluvných  
podmienok ako súčasti dvojstranných zmlúv s tretími štátmi, prieskum spracúvania  
analýzy DNA príslušnými orgánmi na národnej úrovni a ich vzájomná cezhraničná  
výmena s vyuţitím siete Interpolu).  
26  
 
4.4.5. Koordinačné porady pracovnej skupiny pre Eurodac  
Systém Eurodac bol zavedený nariadením (ES) č. 2725/2000, ktoré sa týka zriadenia  
systému „Eurodac“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského  
dohovoru.  
Eurodac je centralizovaný, automatizovaný identifikačný systém, ktorý obsahuje údaje  
o odtlačkoch prstov niektorých občanov tretích krajín. Účelom systému, ktorý je v prevádzke  
od januára 2003, je pomôcť pri určení, ktorý členský štát by podľa Dublinského nariadenia  
mal byť zodpovedný za posúdenie určitej ţiadosti o azyl.  
Aj podľa znenia článku 10 pripravovaného Rozhodnutia Rady o moţnosti orgánov  
členských štátov na presadzovanie práva a Europolu poţiadať o porovnanie s údajmi v  
systéme Eurodac na účely presadzovania práva, ochrana osobných údajov, monitorovanie  
zákonnosti spracovania osobných údajov členským štátom podľa tohto rozhodnutia, vrátane  
ich prenosu do a zo systému Eurodac, vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány určené podľa  
rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV.  
Koordinačné porady k systému Eurodac zvoláva Európsky dozorný úradník (ďalej len  
„EDPS“), ktorý zároveň v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 45/2001  
vykonáva dohľad nad centrálnou časťou systému a koordinuje činnosť národných dozorných  
orgánov.  
V hodnotenom období sa uskutočnilo šesť koordinačných porád. Predmetom  
koordinačných porád boli nasledovné témy:  
- informácie o legislatívnych aktivitách EDPS k návrhom nariadení EP a Rady o Eurodacu  
a Dublinskom informačnom systéme,  
- implementačné problémy súvisiace s vyuţívaním systému Eurodac a siete Dublinet  
(otázky vymazávania dát súvisiacich so zmenou postavenia ţiadateľa o azyl, špeciálne  
vyhľadávanie – súvisiace s uplatňovaním práva dotknutej osoby, bezpečnostná previerka  
siete s-TESTA, informácie z prieskumu o pouţívaní siete Dublinet národnými orgánmi  
a pod.),  
- prípravy a vydanie správy z druhej koordinovanej inšpekcie/prieskumu zameraného na  
poskytovanie informácií ţiadateľom o azyl a postupov aplikovaných na národných  
pracoviskách Eurodacu pri zisťovaní veku maloletých ţiadateľov o azyl,  
- správa o činnosti koordinačnej pracovnej skupiny pre Eurodac za roky 2008/2009.  
- vývoj legislatívy upravujúcej spracúvanie údajov v systéme Eurodac (obmedzenia  
prístupu iných orgánov presadzujúcich právo),  
- prerokúvanie a schválenie správy o činnosti pracovnej skupiny pre dozor nad Eurodacom  
za roky 2008/09. Predmetná správa obsahuje výsledky z koordinovaných kontrol na  
národnej úrovni,  
- odsúhlasenie pracovného programu na roky 2010/2011,  
- koordinovaná kontrola predčasného vymazávania záznamov – usmernenie pre národné  
dozorné orgány,  
- situácia v oblasti špeciálneho vyhľadávania (informácie z národných pracovísk).  
4.4.6. Expertná schengenská hodnotiaca pracovná skupina (Sch-Eval)  
V súlade s harmonogramom prác na rok 2009 pripraveným Európskou komisiou  
a Stálym výborom pre hodnotenie schengenských štátov, expertná skupina Sch-Eval vykonala  
previerku uplatňovania zásad pri spracúvaní osobných údajov v SIS schengenskými štátmi  
ako sú Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxemburg a previerku pripravenosti  
na implementáciu Schengenského acquis za oblasť ochrany osobných údajov v kandidátskych  
krajinách – Bulharsku a Rumunsku.  
Zistenia a odporúčania z kontrol sformulované v hodnotiacich správach odhalili na  
strane jednej rezervy pri praktickom uplatňovaní Dohovoru o SIS, na strane druhej  
27  
 
 
zodpovedný prístup hodnotených kandidátskych krajín a snahu o splnenie kritérií  
poţadovaných na vstup do Schengenského priestoru. Záverečné hodnotiace správy boli  
predloţené pracovnej skupine pre SIS/SIRENE a na schválenie Rade.  
V súlade s plánom kontrol schengenských štátov vypracovaným Stálym výborom pre  
Schengenské hodnotenia v roku 2010 sa vykonala vo februári kontrola uplatňovania  
Schengenského acquis v oblasti ochrany osobných údajov v Rakúsku, Taliansku a Grécku.  
Zistenia a odporúčania z kontrol sformulované v hodnotiacich správach odhalili rezervy  
pri praktickom uplatňovaní Schengenského dohovoru, v prípade Rakúska to bola finančná  
a personálna nezávislosť národnej dozornej autority na ochranu osobných údajov. Uvedeným  
problémom sa zrejme bude zaoberať aj Súdny dvor Európskej únie. Záverečné hodnotiace  
správy boli predloţené pracovnej skupine pre SIS/SIRENE a na schválenie Rade EÚ.  
4.4.7. Aktivity na národnej úrovni  
Činnosti, ktoré zabezpečoval referát zahraničných vzťahov na národnej úrovni sa odvíjali  
od úloh (vyššie uvedených) spoločných dozorných orgánov (SDO Europol, SDO Schengen  
a SDO Customs) ako aj od národného Schengenského akčného plánu na roky 2008/09. Týkali  
sa konzultácií, kontrol a prieskumov na národnej ústredni Europolu, národnej ústredni  
Schengenského informačného systému, úradu SIRENE, Colného kriminálneho úradu,  
konzulárnych oddelení zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v tretích krajinách,  
Úradu hraničnej a cudzineckej polície a Migračného úradu ministerstva vnútra. Išlo o:  
-
previerku kvality údajov poskytnutých národnou ústredňou Europolu v súvislosti  
s kontrolou analytických pracovných súborov vykonanou Spoločným dozorným orgánom  
v roku 2009 v ústredni Europolu v Haagu,  
-
-
konzultácie a prieskumy na úrade SIRENE k uplatňovaniu článkov 97, 98 a 100  
Dohovoru o SIS v praxi,  
kontrolu Úradu hraničnej a cudzineckej polície a jeho vysunutých pracovísk (letiská  
a pozemné hraničné priechody) a Migračného úradu MV SR zameranej na súlad  
spracúvania osobných údajov so zákonom 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov  
v znení neskorších predpisov ako aj osobitných zákonov a príslušných právnych aktov  
Európskeho spoločenstva a Európskej únie upravujúcich činnosť týchto orgánov,  
kontrolu uplatňovania bezpečnostnej politiky na Colnej správe SR, (v súvislosti s  
overovaním samo - hodnotiacich dotazníkov o informačnej bezpečnosti),  
konzultácie a súčinnosť pri rekonštrukcii častí internetových stránok Ministerstva vnútra  
SR a Ministerstva zahraničných vecí SR zameraných na informovanie verejnosti o politike  
ochrany osobných údajov týmito prevádzkovateľmi a uplatňovanie práv dotknutých osôb,  
kontroly spracovania osobných údajov pri vydávaní schengenských víz na konzulárnych  
oddeleniach zastupiteľských úradov v tretích krajinách ako aj kontrolu plnenia uloţených  
opatrení na pracoviskách, kde sa kontroly vykonali v rokoch 2008/09.  
-
-
-
-
spoluprácu s MV SR pri zostavovaní Schengenského akčného plánu (SAP) na rok 2010  
a odpočte plnenia úloh za rok 2009.  
V roku 2009 bol Úrad poţiadaný v zastúpení advokátom z Talianska (štyrikrát)  
a jedenkrát z Rumunska o výmaz osobných údajov fyzických osôb zo Schengenského  
informačného systému. Úrad poţiadavky postúpil na vybavenie úradu SIRENE.  
V roku 2010 boli aktivity referátu zahraničných vzťahov v predmetnej oblasti  
orientované na nasledujúce konzultačné a kontrolne činnosti:  
Schengenský informačný systém - Národná ústredňa SIRENE  
28  
 
a) Konzultácie a súčinnosť s úradom SIRENE a partnerskými dozornými úradmi EÚ pri  
uplatňovaní práv dotknutých osôb (občanov tretích krajín nachádzajúcich sa na území  
iných Schengenských štátov) podľa čl. 109 a 111 a 114 Schengenského dohovoru.  
b) Koordinované kontroly plnenia článku 95 (Európsky zatýkací rozkaz) a článku 99  
(pátranie po osobách podliehajúcich zvláštnemu reţimu alebo cielenej kontrole)  
Schengenského dohovoru v gescii Spoločnej dozornej autority pre Schengen. Kontrola  
sa zamerala tak na právny rámec a procedurálne postupy vykonávania Európskeho  
zatykača (zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších  
predpisov) ako aj na praktické činnosti pracovníkov SIRENE (súlad s príručkou  
SIRENE a interných aktov Ministerstva vnútra SR).  
c) Kontrola bezpečnosti spracúvania údajov v N-SIS v súlade s poţiadavkami uvedenými  
v čl. 118 Schegenského dohovoru a § 15 a § 16 zákona č. 428/2002 Z. z. vo  
Výpočtovom stredisku Ministerstva vnútra SR.  
Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia policajného zboru, pracovisko N-SIS  
Vypracovanie dotazníka za oblasť Ochrana údajov pre misiu Sch-Eval, ktorá bude  
hodnotiť národnú časť Schengenského informačného systému v roku 2012.  
Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce - Národná ústredňa  
Europolu  
Kontrola prevádzkovateľa zameraná na zabezpečenie kvality a aktuálnosti údajov  
v nadväznosti na zistenia z kontroly vykonanej spoločným dozorným orgánom pre  
Europol v ústredí Europolu v marci 2010 v Haagu (v súlade s článkom 8 ods.4  
Rozhodnutia Rady 2009/371/SVV o zriadení Európskeho policajného úradu).  
Harmonizácia národnej legislatívy s právom EÚ  
Súčinnosť s dotknutými rezortmi (Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR,  
Ministerstvo financií SR , Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou)  
pri transpozícii ustanovení RR 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov pri  
policajnej a justičnej spolupráci v trestných veciach (plnenie záväzkov SR voči EÚ).  
4.4.8. Úlohy vyplývajúce zo Schengenského akčného plánu (SAP)  
Centrálnym orgánom zodpovedným za implementáciu a aplikáciu schengenského  
acquis a schengenských štandardov je Ministerstvo vnútra SR. Orgánom zodpovedným za  
koordináciu činností ústredných orgánov štátnej správy v oblasti ochrany osobných údajov je  
Úrad na ochranu osobných údajov SR (ÚOOÚ).  
V rámci hodnotiaceho procesu súvisiaceho so vstupom Slovenskej republiky do  
Schengenského priestoru bola prvá etapa hodnotenia upriamená na oblasť ochrany osobných  
údajov. Otázky misie Sch-Eval boli orientované najmä na postavenie a kompetencie Úradu na  
ochranu osobných údajov SR, ktoré súvisia s príslušnými ustanoveniami v medzinárodných  
právnych aktoch, ktoré ustanovujú poţiadavku úplnej nezávislosti výkonu činností národnej  
dozornej autority pre ochranu osobných údajov. Hodnotiaca misia skúmala nezávislosť úradu  
od výkonnej moci najmä v oblasti inštitucionálnej, personálnej, rozpočtovej ako aj  
primeranosti finančných zdrojov na činnosť Úradu.  
Hodnotiaca misia Sch-Eval vo svojej správe z 3. marca 2006 (6898/06) okrem iného  
konštatovala: „Hoci ÚOOÚ vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov nezávisle,  
existujú pochybnosti ohľadom nezávislého postavenia úradu. Prostredníctvom Zákona  
č. 428/2002 Z. z. mali zákonodarcovia v úmysle udeliť Úradu status nezávislého úradu  
v súlade s medzinárodnými štandardmi a poţiadavkami. Avšak, Ústavný súd Slovenskej  
republiky vyslovene potvrdil, ţe udelenie nezávislého postavenia vládnemu orgánu podľa  
nariadenia s platnosťou zákona, bez toho, aby takéto udelenie bolo zaloţené na ústave  
Slovenskej republiky a podporované ústavou Slovenskej republiky, vyústi do nezrovnalosti  
29  
 
medzi zákonom a ústavou (PL. US 17/96. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky  
z 24. februára 1998). ÚOOÚ má len obmedzenú rozpočtovú autonómiu, nakoľko Úrad  
predkladá svoj návrh ako súčasť kapitoly úradu vlády. Čiţe, návrh v prvom rade podlieha  
všeobecným rozpočtovým pravidlám vlády a aţ potom je predloţený parlamentu na  
zváţenie.“  
Správu o plnení opatrení zo Schengenského akčného plánu SR na roky 2008 2009 za  
rok 2008 prijala vláda SR uznesením č. 217/2009 na rokovaní č. 143/2009 zo dňa 18. 3. 2009,  
v ktorej je okrem iného uvedené: „Slovenská republika počas schengenských hodnotení  
v rokoch 2006 a 2007 preukázala, ţe splnila všetky poţiadavky vyplývajúce zo  
schengenského acquis. V správach o hodnotení jednotlivých oblastí schengenského  
hodnotenia však bola zároveň vyzvaná pokračovať v ďalšom skvalitňovaní a napredovaní  
plnenia úloh vyplývajúcich zo schengenského acquis. Na základe skutočnosti, ţe bude SR  
opätovne hodnotená v roku 2012 alebo 2013, nemôţe poľaviť v implementácii schengenského  
acquis. Schengenský akčný plán SR a jeho pravidelné vyhodnocovanie patria medzi hlavné  
nástroje na dosiahnutie uvedeného cieľa.“  
Ministerstvo vnútra SR predloţilo 25. 2. 2010 do medzirezortného pripomienkovania  
Správu o plnení opatrení zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky na roky  
2008 – 2009 za rok 2009 ako iniciatívny materiál súvisiaci so záverečným vyhodnotením  
splnenia opatrení Schengenského akčnému plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009,  
schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 163 z 12. marca 2008. Predloţený  
materiál pozostáva zo stručného vyhodnotenia plnenia všetkých opatrení k 31. decembru  
2009. Opatrenia, ktoré boli k 31. decembru 2008 vyhodnotené ako splnené v „Správe o plnení  
opatrení zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009 za rok  
2008“ schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 217 z 18. marca 2009 uţ nie sú  
predmetom vyhodnocovania tohto materiálu.  
ÚOOÚ k vyhodnoteniu plnenia SAP za rok 2009 uplatnil zásadnú pripomienku  
k plneniu opatrenia č. 84 - Zvýšenie počtu pracovných miest o štyri miesta na ÚOOÚ, pretoţe  
neboli splnené deklarované záväzky SR v oblasti trvalého finančného zabezpečenia ÚOOÚ.  
Rozpočtové prostriedky ÚOOÚ sa od roku 2008 neustále zniţujú. Ministerstvo  
financií SR (ako správca kapitoly „Všeobecná pokladničná správa“, súčasťou ktorej je aj  
program „0A0 – Ochrana osobných údajov“ – rozpočet ÚOOÚ), napriek námietkam pri  
návrhu záväzných rozpočtových ukazovateľov pri zostavovaní Návrhu rozpočtu verejnej  
správy na roky 2010, 2011 a 2012 zníţilo ÚOOÚ počet štátnozamestnaneckých miest zo 43  
na 35, pričom finančné prostriedky boli zníţené o 27 percent, z úrovne rozpočtu roku 2008  
tak, ţe vystačia na financovanie miezd pre 35 zamestnancov ÚOOÚ SR len na desať (10)  
kalendárnych mesiacov v roku 2010 a následne aj na roky 2011 a 2012. Predmetná situácia  
má priamy negatívny dopad nielen na plnenie úloh SAP (Opatrenia č. 120 a 131) ale aj na  
reálne plnenie ostatných zákonom stanovených úloh ÚOOÚ. Chýbajúce finančné prostriedky  
boli na konci roka 2010 riešené rozpočtovým opatrením na úkor kapitálových výdavkov  
ÚOOÚ.  
Ministerstvo financií SR ako správca rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná  
správa, ktorej súčasťou je aj rozpočet ÚOOÚ predloţilo Vláde SR na schválenie rozpočet  
úradu pre 35 zamestnancov na rok 2011 vo výške 684 349,- EUR, ktorý je o 30 percent niţší  
ako rozpočet Úradu v roku 2009, ktorý bol vo výške 945 828,- EUR. Napriek námietkam  
ÚOOÚ aj v parlamentnom výbore, Národná rada SR takto navrhnutý rozpočet ÚOOÚ pre rok  
2011 schválila. Schválené rozpočtové finančné zdroje vystačia na činnosť ÚOOÚ len na  
deväť mesiacov roku 2011.  
Úrad povaţuje takto jednostranne realizovaný proces zostavovania ukazovateľov  
rozpočtu orgánom štátnej správy Ministerstvom financií SR v rozpore s princípom úplnej  
30  
nezávislosti národnej dozornej autority, a to v oblasti finančnej a personálnej, s dopadom na  
organizačnú štruktúru Úradu a v konečnom dôsledku za anulovanie realizovaných opatrení  
vyplývajúcich z odporúčaní hodnotiacich misii Sch-Eval pre oblasť ochrany osobných údajov  
v Slovenskej republike.  
Predmetná situácia má negatívny dopad na plnenie úloh vyplývajúcich z Lisabonskej  
zmluvy a ďalších medzinárodných dohovorov, ale aj na plnenie ostatných zákonom  
stanovených úloh Úradu. Zotrvanie na tomto stave bude mať nepredvídateľné dôsledky aj v  
súvislosti s periodickým hodnotením ochrany osobných údajov v Slovenskej republike  
schengenskou hodnotiacou misiou (Sch-Eval) v roku 2012.  
4.5. Medzinárodné konferencie splnomocnencov na ochranu osobných  
údajov a súkromia1  
Kaţdoročnej Medzinárodnej konferencie splnomocnencov na ochranu osobných  
údajov a súkromia sa okrem splnomocnencov z národných a regionálnych dozorných úradov  
na ochranu osobných údajov a súkromia rôznych kontinentov, zúčastňujú aj iní experti z tejto  
oblasti. Je to celosvetová konferencia a má širší záber ako Jarná konferencia európskych  
splnomocnencov na ochranu osobných údajov.  
Úrad sa zúčastnil iba jednej konferencie a to 31. medzinárodnej konferencie  
splnomocnencov na ochranu osobných údajov a súkromia Madride v novembri 2009. Na tejto  
konferencii bola prijatá Madridská rezolúcia – k medzinárodným normám týkajúcim sa  
ochrany osobných údajov a súkromia. Na 32. medzinárodnú konferenciu v Izraeli v októbri  
2010 Úrad nemohol vyslať zástupcu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.  
4.6. Jarné konferencie európskych dozorných orgánov na ochranu  
osobných údajov  
Zúčastňujú sa ich splnomocnenci na ochranu osobných údajov členských štátov EÚ a  
Rady Európy. Prítomní sú aj zástupcovia Európskej komisie, EÚ a tretieho piliera, ako aj  
spoločných dozorných orgánov na ochranu osobných údajov EÚ a Rady Európy. Konferencia  
sa tradične končí prijatím série významných dokumentov a vyuţíva prácu svojich podskupín,  
ktoré sú zamerané na konkrétne problémy spoločného záujmu. Napríklad pracovná skupina  
pre políciu a spravodlivosť pripravuje materiály k otázkam tretieho piliera, so zreteľom na ich  
prijatie na zasadnutí Európskej konferencie. Jej pracovná skupina medzinárodných  
workšopov spracovania podaní je fórom pre výmenu informácií a pre zdieľanie skúseností v  
prípade vybavovania sťaţností. V rokoch 2009 a 2010 sa predseda a ďalší zamestnanci Úradu  
zúčastnili nasledovných konferencií:  
o
apríl 2009 – Edinburgh. Prijaté dokumenty :  
. Deklarácia o riadení a budúcnosti pre oblasť ochrany osobných údajov  
v Európe2  
. Rezolúcia o bilaterálnych a multilaterálnych zmluvách uzavretých medzi  
európskymi štátmi a tretími krajinami v oblasti policajnej a súdnej  
spolupráce v trestných veciach3  
1 International Conference of Data Protection and Privacy Commissioners  
2 Declaration on leadership and the future of data protection in Europe, adopted on 23 April 2009  
3
Resolution on bilateral and multilateral agreements beween European states and third countries in the  
area of police and judicia co-operation in criminal matters, adopted on 23 April 2009  
31  
 
 
. Budúcnosť workšopov k riešeniu prípadov4  
apríl 2010 – Praha. Prijaté dokumenty:  
o
. Rezolúcia o predpokladanej dohode medzi Európskou úniou a Spojenými  
štátmi americkými k normám pre ochranu údajov v oblasti policajnej a  
súdnej spolupráce v trestných veciach5  
. Rezolúcia o budúcom vývoji ochrany osobných údajov a súkromia6  
. Rezolúcia o pouţívaní telesných skenerov na účely bezpečnosti letísk7  
. Rezolúcia o zriadení spoločných akcií na zvyšovanie povedomia a  
vzdelávania mladých ľudí na európskej a medzinárodnej úrovni8  
4.7. Stretnutia splnomocnencov na ochranu osobných údajov strednej a  
východnej Európy  
Je to regionálne fórum, kde si pracovníci dozorných úradov na ochranu osobných  
údajov vymieňajú skúsenosti v oblastiach špecifických pre krajiny strednej a východnej  
Európy. Konferencie sa zúčastňujú delegácie z krajín: Bulharsko, Chorvátsko, Česko,  
Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Macedónsko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko.  
máj 2010 – Sopoty  
5. Lisabonská zmluva  
Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva  
o zaloţení Európskeho spoločenstva, nadobudla platnosť 1. 12. 2009. Podľa Článku 6 Zmluvy  
o Európskej únii Charta základných práv Európskej únie má rovnakú právnu silu ako zmluvy.  
Lisabonskou zmluvou sa zrušila predchádzajúca pilierová štruktúra Európskej únie  
a vo všetkých politikách únie sa zaviedol nový a komplexný právny základ ochrany osobných  
údajov.  
Podľa článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:  
1. Kaţdý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.  
2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia pravidlá,  
ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov  
inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými štátmi pri výkone činností,  
ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb  
takýchto údajov. Dodrţiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.  
Pravidlami prijatými na základe tohto článku nie sú dotknuté osobitné pravidlá  
ustanovené v článku 39 Zmluvy o Európskej únii. „Článok 39 - V súlade s článkom 16  
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a odchylne od jeho odseku 2 Rada prijme rozhodnutie  
4 The future of the case handling workshops, document adopted on 23 April 2009  
5 Resolution on the envisaged agreement between the European Union and the United States of America  
on data protection standards in the area of police and judicial co-operation in criminal matters  
6 Resolution on future development of data protection and privacy  
7 Resolution on the use of body scanners for airport security purposes  
8
Resolution on the set up of joint actions of awareness and education of youngsters at a European and  
international level  
32  
 
 
ustanovujúce pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie  
osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti  
tejto kapitoly, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov. Dodrţiavanie  
týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.“  
Na tomto základe a s ohľadom na Chartu základných práv EÚ sa v oznámení Komisie  
o Štokholmskom programe a Štokholmskom akčnom pláne zdôraznila potreba komplexného  
systému ochrany s cieľom posilniť pozíciu EÚ v oblasti ochrany osobných údajov  
jednotlivcov v súvislosti so všetkými politikami EÚ vrátane presadzovania práva  
a predchádzania trestnej činnosti.  
V prípade, ţe členský štát pri vykonávaní práva Únie základné práva nedodrţiava,  
Komisia má ako stráţca zmlúv vlastnú právomoc, prostredníctvom ktorej sa môţe pokúsiť  
toto porušenie ukončiť, a v prípade potreby môţe vec postúpiť Súdnemu dvoru (ţaloba  
o nesplnení povinnosti).  
5.1. Analýza vplyvov Lisabonskej zmluvy  
Vláda Slovenskej republiky v zmysle plnenia úlohy B.1. z Uznesenia vlády č. 60/2008  
z 23. januára 2008 na svojom rokovaní č.101/2008, 18. 6. 2008, v rámci g. bodu programu  
rokovania vzala na vedomie Analýzu vplyvov Lisabonskej zmluvy na právny poriadok  
Slovenskej republiky v pôsobnosti jednotlivých rezortov v prípade jej vstupu do platnosti.  
Obsahom predmetnej analýzy bol zoznam právnych predpisov (aj s odôvodnením),  
ktoré v súvislosti so vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti bude potrebné novelizovať. Pre  
oblasť ochrany osobných údajov podľa tejto analýzy bude nutné novelizovať nasledujúce  
právne akty:  
5.1.1. Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky  
Slovenská republika ako jeden z členských štátov Európskej únie bola povinná  
zosúladiť svoj právny poriadok v oblasti ochrany osobných údajov s právnym poriadkom  
Európskej únie. Základným dokumentom platným pre oblasť ochrany osobných údajov je  
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní  
osobných údajov a voľnom pohybe údajov. Podľa čl. 1 ods. 1 cit. smernice sa členské štáty  
Európskej únie zaväzujú „chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní  
osobných údajov, najmä ich právo na súkromie.“ Čl. 28 smernice 95/46/EC členským štátom  
Európskej únie ukladá povinnosť zriadiť národnú dozornú autoritu, ktorá „koná pri výkone  
zverených úloh úplne nezávisle“.  
Od 1. januára 2001 pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť Dohovor Rady  
Európy 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov s  
dodatkami (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 49/2001Z. z.). Cieľom tohto  
dohovoru je rozšíriť záruky práv a základných slobôd pre kaţdého, najmä práva na  
rešpektovanie súkromia vzhľadom na zvyšujúci sa cezhraničný tok osobných údajov, ktoré sú  
predmetom spracovania.  
Od 1. júla 2004 pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť Dodatkový protokol  
k Dohovoru Rady Európy 108 týkajúci sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov  
(Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 20/2005 Z. z.). Národná rada Slovenskej  
republiky vyslovila súhlas s Dodatkovým protokolom uznesením č. 2136 zo 17. mája 2002 a  
rozhodla, ţe ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,  
ktorá má prednosť pred zákonmi. V preambule Dodatkového protokolu sa konštatuje, ţe len  
„dozorné orgány vykonávajúce svoje funkcie úplne nezávisle, sú prvkom účinnej ochrany  
osôb pri spracovaní ich osobných údajov a zabezpečení účinnej ochrany ľudských práv a  
základných slobôd, najmä práva na súkromie“. Z čl. 1 ods. 3 Dodatkového protokolu  
33  
 
 
výslovne vyplýva, ţe „Dozorné orgány vykonávajú svoje funkcie úplne nezávisle“. Z čl. 1  
ods. 4 Dodatkového protokolu ďalej vyplýva, ţe „Proti rozhodnutiam dozorných orgánov,  
ktoré viedli k sťaţnostiam, sa moţno odvolať na súdoch“.  
Lisabonská zmluva prináša zmenu v tom, ţe poţaduje pre orgány dozoru nad  
ochranou osobných údajov nezávislosť nielen pri výkone ich funkcií, ale aby boli nezávislé v  
tom najširšom slova zmysle. Lisabonská zmluva v čl. 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie  
a čl. 39 Zmluvy o Európskej únii ukladá členským štátom povinnosť zaručiť, ţe dodrţiavanie  
pravidiel vzťahujúcich sa na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie ich osobných  
údajov, bude podliehať kontrole nezávislého orgánu.  
Komisia Európskych spoločenstiev sa uţ problémom úplnej nezávislosti národnej  
dozornej autority v minulosti zaoberala napr. „Ţaloba podaná 22. Novembra 2007 – Komisia  
Európskych spoločenstiev proti Spolková republika Nemecko (vec C-518/07).“  
Súdny dvor (Veľká komora) vo svojom rozsudku z 9. marca 2010 vo veci  
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 95/46/EHS – Ochrana fyzických  
osôb pri spracovaní osobných údajov a voľný pohyb týchto údajov – Článok 28 ods. 1 –  
Vnútroštátne dozorné orgány – Nezávislosť – Správny dohľad vykonávaný týmito orgánmi“,  
vyhovel ţalobe Komisii Európskych spoločenstiev. Súdny dvor v rámci svojej analýzy  
k predmetnému rozsudku konštatoval:  
Záruka nezávislosti vnútroštátnych dozorných orgánov má zabezpečiť účinnosť  
a spoľahlivosť dohľadu nad dodrţiavaním právnych predpisov v oblasti ochrany fyzických  
osôb pri spracovaní osobných údajov a musí byť vykladaná vo svetle tohto cieľa. Táto záruka  
nebola vytvorená preto, aby uvedeným orgánom ako takým a ich úradníkom priznala osobitné  
postavenie, ale bola vytvorená s cieľom posilniť ochranu osôb a subjektov dotknutých ich  
rozhodnutiami. Z toho vyplýva, ţe pri vykonávaní svojich úloh musia dozorné orgány konať  
objektívne a nestranne. Na tento účel musia byť oslobodené od akéhokoľvek vonkajšieho  
vplyvu, vrátane priameho či nepriameho vplyvu štátu alebo spolkových krajín, a teda nielen  
od vplyvu kontrolovaných subjektov.“  
„Článok 28 ods. 1 druhý pod odsek smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, ţe  
dozorným orgánom povereným dohľadom nad spracovaním osobných údajov v neverejnom  
sektore musí byť priznaná nezávislosť, ktorá im umoţní vykonávať ich úlohy bez vonkajšieho  
vplyvu. Táto nezávislosť vylučuje nielen akýkoľvek vplyv zo strany kontrolovaných  
subjektov, ale aj akýkoľvek príkaz a iný priamy alebo nepriamy vonkajší vplyv, ktorý by  
mohol spochybniť vykonávanie úloh uvedenými orgánmi, ktoré spočívajú v zabezpečení  
spravodlivej rovnováhy medzi ochranou základného práva na súkromie a voľným pohybom  
osobných údajov.“  
Orgánom, ktorý v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky vykonáva dozor nad  
ochranou osobných údajov, je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Úrad  
bol zriadený zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov k 1. septembru 2002.  
Inštitút nezávislého výkonu dozoru nad ochranou osobných údajov predpokladá aj zákon  
č. 428/2002 Z. z.. Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona „Úrad ako štátny orgán vykonáva  
dozor nad ochranou osobných údajov nezávisle a podieľa sa na ochrane základných práv  
a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov.“ Predmetné ustanovenie zákona  
však nedôsledne transponuje čl. 28 Smernice 95/46/EC a čl. 1 ods. 3 Dodatkového protokolu  
k Dohovoru RE 108.  
Pristúpenie Slovenskej republiky k Lisabonskej zmluve nastoľuje poţiadavku  
kreovania Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky v Ústave Slovenskej  
republiky. Nezávislosť národnej dozornej autorite sa poţaduje priznať v takom rozsahu, ako  
34  
má v súčasnosti v Slovenskej republike napríklad Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej  
republiky, Verejný ochranca práv alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.  
5.1.2. Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších  
predpisov  
Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva  
o zaloţení Európskeho spoločenstva, nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť dňom  
1. 12. 2009. Podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke  
zákonov č. 486/2009 Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou  
zmluvy svojim uznesením č. 809 z 10. apríla 2008 a rozhodla, ţe ide o medzinárodnú zmluvu  
podľa čl. 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.  
Na zabezpečenie úplnej nezávislosti národnej dozornej autority pre oblasť ochrany  
osobných údajov Úrad navrhuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení  
neskorších predpisov a ďalšie zákony, doplniť o ustanovenia obsahujúce jednoznačné  
vyčlenenie Úradu ako nezávislého štátneho orgánu v štruktúre štátnych orgánov, doplniť  
ustanovenia o správcovstve rozpočtovej kapitoly Úradu, doplniť ustanovenia o platových  
a ostatných náleţitostiach verejných funkcionárov Úradu, doplniť ustanovenia obsahujúce  
charakteristiku platových tried štátnych zamestnancov Úradu a platové tarify štátnych  
zamestnancov Úradu.  
6. Inšpekčná činnosť a vybavovanie oznámení  
6.1. Útvar inšpekcie ochrany osobných údajov  
Útvar inšpekcie ochrany osobných údajov uskutočňuje výkon nezávislého dozoru nad  
ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb  
pri spracúvaní ich osobných údajov.  
Aktivity útvaru inšpekcie sú zamerané najmä na inšpekčnú činnosť ochrany osobných  
údajov vrátane kontrol informačných systémov u prevádzkovateľov a sprostredkovateľov.  
Ďalej na prešetrovanie oznámení dotknutých osôb, iných fyzických osôb, ktoré tvrdia, ţe boli  
priamo dotknuté vo svojich právach ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov  
a podnetov podaných na úrad právnickými a inými fyzickými osobami.  
Útvar inšpekcie sa zároveň podieľa na koordinácii spolupráce s orgánmi Európskej  
únie, medzinárodnými inštitúciami a úradmi na ochranu osobných údajov v zahraničí.  
Výkon odborných činností zabezpečujú inšpektori a odbor prešetrovania oznámení  
a analýz. Plnenie odborných úloh útvaru inšpekcie v hodnotenom období zabezpečoval  
vrchný inšpektor, dvaja inšpektori, vedúca odboru prešetrovania oznámení a analýz a deväť  
odborných pracovníkov; od mája 2010 osem odborných pracovníkov.  
Tak ako po minulé roky aj v hodnotenom období útvar inšpekcie, odbor prešetrovania  
oznámení a analýz, plnil nielen úlohy, ktoré mu boli priebeţne prideľované (prešetrovanie  
oznámení podaných na Úrad oznamovateľmi), ale aj úlohy, ktoré mu vyplynuli z interných  
plánov práce vypracovaných na roky 2009 a 2010.  
35  
 
 
 
Plány činnosti odboru prešetrovania oznámení a analýz zahŕňali pre kaţdého analytika  
odboru minimálne štyri konania ex offo, dve dlhodobé úlohy, ktoré analytik plnil priebeţne,  
ako aj konkrétne úlohy, ktoré boli analytikovi pridelené vrchným inšpektorom, zamerané na  
15 podaní vysvetlení u prevádzkovateľov a účasti minimálne na piatich kontrolách.  
Plány pracovnej činnosti inšpektorov boli zamerané najmä na kontroly vopred  
špecifikovaných cieľových skupín prevádzkovateľov určených vrchným inšpektorom a na  
analýzu kvality stavu spracúvania osobných údajov v ich informačných systémoch.  
Pokračovalo sa v plnení úloh, ktoré vyplývajú Úradu zo Schengenského akčného plánu  
Slovenskej republiky. Ďalej to boli aktivity týkajúce sa účasti na pracovných stretnutiach  
orgánov dozoru, stretnutia inšpektorov v Bruseli a stretnutia inšpektorov českého  
a slovenského úradu v Luhačoviciach.  
6.2. Výkon dozoru nad ochranou osobných údajov v číslach  
Dotknuté osoby, resp. iné fyzické osoby, ktoré tvrdili, ţe došlo k porušeniu ich práv  
a právom chránených záujmov podali v roku 2009 priamo na Úrad 108 oznámení a v roku  
2010 121 oznámení. Ďalších 36 oznámení v roku 2009 podali na Úrad iné subjekty, ktoré  
Úradu oznamovali podozrenie z porušenia zákona o ochrane osobných údajov a v roku 2010  
to bolo 35 oznámení. V hodnotenom období teda Úrad súhrnne prešetril 300 oznámení. Na  
základe rozhodnutia vrchného inšpektora ex offo bolo voči prevádzkovateľom informačných  
systémov v hodnotenom období začatých ďalších 249 konaní. Celkovo teda útvar inšpekcie  
v rokoch 2009 a 2010 riešil 549 podnetov.  
Z týchto podnetov 339 smerovalo voči subjektom z privátneho sektoru, 103 voči  
prevádzkovateľom z oblasti verejnej správy, resp. voči iným orgánom verejnej moci, v 58  
prípadoch Úrad prešetril podnety, ktoré smerovali voči samospráve, 40 prípadov sa týkalo  
občianskych zdruţení, nadácií, politických strán, resp. hnutí a štátom uznaných cirkví alebo  
náboţenských spoločností, v 9 prípadoch bola riešená verejnoprávna inštitúcia.  
Útvar inšpekcie za súčinnosti odboru prešetrovania oznámení a analýz v hodnotenom  
období vykonal 232 kontrol  
a
145 podaní vysvetlení u prevádzkovateľov  
a sprostredkovateľov informačných systémov. Na odstránenie zistených nedostatkov a na  
nápravu bolo v súlade s § 46 ods. 1 písm. b) zákona č.428/2002 Z. z. o ochrane osobných  
údajov v platnom znení vydaných 305 opatrení. Právo námietky voči vydaným opatreniam  
vyuţilo 16 prevádzkovateľov. Námietky boli riešené v druhom stupni, v dvoch prípadoch boli  
akceptované, v dvoch prípadoch čiastočne akceptované a v ostatných prípadoch boli  
zamietnuté. Zostávajúcich 289 prevádzkovateľov rešpektovalo názor Úradu ako vo veci  
rozhodol, čo je viac ako 94 percent.  
Právo zverejniť porušenie zákona prevádzkovateľom v súlade s § 48 zákona  
č. 428/2002 Z. z. uplatnil Úrad v hodnotenom období len v jednom prípade, keď vrchný  
inšpektor konal voči obci Vlachy. V predmetnom prípade na úradných tabuliach obce Vlachy  
boli neoprávnene, bez vedomia a súhlasu dotknutých osôb, zverejnené osobné údaje občanov,  
ktoré poskytli obci Vlachy v súvislosti s ich ţiadosťami o sprístupnenie informácií podľa  
zákona o slobodnom prístupe k informáciám.  
V roku 2009 Úrad uloţil devätnásť pokút v úhrnnej výške 27 446, 19 eur. Sankcie sa  
pohybovali spravidla na dolnej hranici moţnej sadzby. V roku 2010 Úrad uloţil dvadsaťjeden  
pokút v úhrnnej výške 60 578 eur. Za hodnotené obdobie Úrad teda uloţil štyridsať pokút (čo  
je o sto percent viac ako v rokoch 2007-2008) v úhrnnej výške 88 024, 19 eur. Z toho  
dvadsaťdva pokút bolo včas uhradených, v deviatich prípadoch bol voči rozhodnutiu o pokute  
podaný rozklad a desať pokút je vymáhaných exekučne.  
36  
 
Útvar inšpekcie z 264 oznámení podaných na Úrad v rokoch 2009 a 2010 dotknutými  
osobami vo veci podozrenia z porušenia práv dotknutých osôb, resp. inými osobami, ktoré  
tvrdili, ţe došlo k porušeniu ich práv, ukončil 228 prípadov. Z toho bolo 181 oznámení  
vybavených v základnej zákonnej lehote do 60 dní (§ 45 ods. 12 prvá veta zákona č. 428/2002  
Z. z.), čo činí cca 69 percent. Dlhšie prešetrovanie ostatných vybavovaných oznámení bolo  
spôsobené najmä nutnou konzultáciou predmetnej veci s inými orgánmi, nevyhnutným  
výkonom kontroly informačného systému u prevádzkovateľa, náročnejším získavaním  
dôkazového materiálu alebo poţiadavkou na poskytnutie súčinnosti zo strany samotného  
oznamovateľa. Z 288 vybavených oznámení bolo 113 podaní vyhodnotených ako  
neopodstatnených.  
Oznamovateľ má právo v zákonnej tridsaťdňovej lehote podať na Úrad voči výsledku  
o prešetrení oznámenia opakované oznámenie. Z 288 oznamovateľov, ktorých oznámenia boli  
v hodnotenom období Úradom vybavené , podali voči týmto vybaveným oznámeniam na  
Úrad opakované oznámenia dvanásti oznamovatelia. V jedenástich prípadoch Úrad  
opakované oznámenia v súlade so zákonom odloţil, nakoľko neobsahovali nové skutočnosti,  
jedno opakované oznámenie preskúmal vrchný inšpektor úradu a riešil ho vydaním  
vysvetľujúceho stanoviska. Zostávajúcich 276 oznamovateľov, ktorých podania boli Úradom  
vybavené, rešpektovalo názor Úradu ako vo veci rozhodol, čo je viac ako 95 percent.  
V prípadoch, v ktorých ide o podozrenie zo spáchania trestného činu, Úrad podáva  
návrh orgánom činným v trestnom konaní na začatie trestného stíhania. Útvar inšpekcie  
v rokoch 2009 a 2010 inicioval štyri oznámenia orgánom činným v trestnom konaní.  
Prehľad údajov je uvedený v tabuľke č.2.  
Tabuľka č.2:  
Útvar inšpekcie – Odbor prešetrovania oznámení a analýz 2009-2010  
Názov činnosti  
2009  
2010  
2009-10 spolu  
108  
121  
229  
Prešetrovanie oznámení od fyzických  
osôb  
36  
35  
71  
Prešetrovanie podnetov od iných  
subjektov  
128  
121  
249  
Konanie ex offo – konania začaté na  
základe rozhodnutia Úradu z rôznych  
podnetov  
72  
73  
145  
Preverenie stavu dodržiavania  
administratívnych postupov  
u prevádzkovateľov  
a sprostredkovateľov  
107  
161  
19  
125  
144  
21  
232  
305  
40  
Kontroly informačných systémov  
prevádzkovateľov a sprostredkovateľov  
Vydanie opatrení na odstránenie  
nedostatkov  
Správne konania k vydaniu rozhodnutia  
o uložení sankcie  
19 vo výške 21 vo výške  
Uloženie pokút  
27.446,19 €  
60.578 €  
88.024 €  
37  
6.3. Celoslovenské kontrolné akcie Úradu  
6.3.1. Kontrola spracúvania osobných údajov u poskytovateľoch satelitnej a káblovej  
televízie.  
Na základe rozhodnutia vrchného inšpektora boli v roku 2010 vykonané kontroly  
spracúvania osobných údajov u troch vybraných prevádzkovateľov poskytujúcich sluţby  
satelitnej a káblovej televízie, počas ktorých boli zistené viaceré porušenia zákona  
č. 428/2002 Z. z. Prevaţne išlo o absenciu evidencie informačných systémov, resp. vedenie  
neúplnej evidencie informačných systémov, získavanie osobných údajov kopírovaním,  
skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií bez  
právneho podkladu, nekonkrétne a všeobecné poučenia oprávnených osôb o právach,  
povinnostiach ustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z. a zodpovednosti za ich porušenie.  
U jedného z kontrolovaných prevádzkovateľov bolo zistené ţe v rozpore s § 7 ods. 3  
a 4 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z. sa v osobných spisoch zamestnancov nachádza  
„Prehlásenie o súhlase zamestnanca“ so spracúvaním osobných údajov v súvislosti s jeho  
pracovným pomerom. Oproti tomu chýbalo poskytnutie informácií dotknutej osobe od  
prevádzkovateľa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. najmä o účele spracúvania  
osobných údajov, poučenie o dobrovoľnosti alebo povinnosti poskytnúť poţadované osobné  
údaje. Ak sa dotknutá osoba sama rozhoduje poskytnúť svoje osobné údaje, prevádzkovateľ  
jej oznámi, na základe akého právneho podkladu mieni spracúvať jej osobné údaje. Ak  
dotknutej osobe povinnosť poskytnúť osobné údaje vyplýva z osobitného zákona,  
prevádzkovateľ oznámi dotknutej osobe zákon, ktorý jej túto povinnosť ukladá a upovedomí  
ju o následkoch odmietnutia tejto povinnosti. Ak sa predpokladá alebo je zrejmé, ţe osobné  
údaje sa poskytnú tretím stranám, tak prevádzkovateľ dotknutej osobe oznámi okruh  
príjemcov. Ak sa predpokladá alebo je zrejmé, ţe budú osobné údaje sprístupnené tretím  
krajinám a uskutoční sa prenos osobných údajov do týchto krajín, prevádzkovateľ tak isto  
poučí o existencii práv dotknutú osobu.  
Kontrolou Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) bolo zistené, ţe  
prevádzkovateľ v ţiadosti o registráciu, ktorá bola zverejnená aj na jeho webovom sídle  
vyţadoval a získaval od dotknutých osôb údaje nad rámec, ktorý mu umoţňoval § 55 ods. 1  
písm. b) a § 57 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení  
neskorších predpisov.  
U tohto a aj ďalších kontrolovaných prevádzkovateľov bolo kontrolou zmlúv na  
poskytovanie sluţby (ktorých súčasťou boli VOP) zistené, ţe uţívateľ (podpisom zmluvy)  
dával distribútorovi a príslušnému prevádzkovateľovi, v zmysle ustanovení príslušného  
zákona o ochrane osobných údajov, výslovný súhlas na spracúvanie osobných údajov  
v súvislosti s plnením predmetu tejto zmluvy.  
V týchto prípadoch bol súhlas na spracúvanie osobných údajov vyţadovaný v rozpore  
s § 7 ods. 4 písm. b) zákona č .428/2002 Z. z., nakoľko ak spracúvanie osobných údajov je  
nevyhnuté na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných  
strán, je moţné osobné údaje spracúvať bez súhlasu.  
Prevádzkovateľ je však povinný dotknutým osobám, od ktorých mieni získať osobné  
údaje, bez vyzvania poskytnúť a vopred oznámiť informácie podľa § 10 ods. 1 zákona  
č. 428/2002 Z. z., čo tieto zmluvy a VOP neobsahovali napriek tomu, ţe túto povinnosť  
38  
 
 
ukladá prevádzkovateľovi aj § 57 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. Okrem toho bolo zistené, ţe  
prevádzkovateľ takto získaval osobné údaje dotknutých osôb, okrem poskytnutia sluţby, aj na  
marketingové účely.  
6.3.2. Rezort zdravotníctva  
Na základe skúseností z uplynulých rokov, kedy útvar inšpekcie riešil viacero oznámení  
dotknutých osôb, ktoré smerovali voči prevádzkovateľom z radov poskytovateľov zdravotnej  
starostlivosti, vrchný inšpektor zaradil do plánu úloh na roky 2009 a 2010 aj celoslovenské  
kontrolné akcie zamerané na rezort zdravotníctva.  
V uvedenom období útvar inšpekcie v rámci výkonu dozoru uskutočnil rad kontrol  
z vlastnej iniciatívy s cieľom celoplošne preveriť, či prevádzkovatelia v rezorte zdravotníctva  
dodrţiavajú ustanovenia zákona č. 428/2002 Z. z. pri spracúvaní osobných údajov dotknutých  
osôb, t.j. pacientov.  
V sledovanom období sa uskutočnilo 30 kontrol v 27 mestách Slovenska u 30  
prevádzkovateľov z radov štátnych aj neštátnych zdravotníckych zariadení, ustanovených  
zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych  
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých  
vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
Dozorná činnosť bola zameraná na spracúvanie osobných údajov gynekologicko-  
pôrodníckymi klinikami a oddeleniami nemocníc a kúpeľnými zariadeniami.  
6.3.3. Pôrodnice  
V minulých rokoch útvar inšpekcie riešil rad oznámení, týkajúcich sa úniku kontaktných  
osobných údajov rodinných príslušníkov z gynekologicko-pôrodnických kliník a oddelení  
nemocníc (telefónne čísla otcov novorodencov). V roku 2010 boli vykonané kontroly u 24  
vybraných prevádzkovateľov spomedzi 56 existujúcich v celej SR. Kontrolná činnosť sa  
realizovala v 22 mestách Slovenska tak, aby boli zastúpené všetky kraje v SR.  
Prevádzkovatelia zvyčajne spracúvajú osobné údaje v niekoľkých informačných  
systémoch: o svojich zamestnancoch, o pacientoch, kde sú spracúvané osobné údaje ich  
rodinných príslušníkov, údaje zaznamenané z monitorovania verejne prístupného priestoru  
kamerami, o čitateľoch kniţnice, kde okrem osobných údajov zamestnancov sa spracúvajú  
osobné údaje externých čitateľov.  
Útvar inšpekcie sa pri výkone kontrol informačných systémov o pacientoch zameral  
najmä na zoznam získavaných osobných údajov blízkych osôb rodičiek. Preveroval aplikácie  
organizačných, technických a personálnych opatrení na ochranu osobných údajov pred ich  
neoprávneným sprístupnením tak, ţe sa zameral na rozsah oprávnení a rozsah povolených  
činností jednotlivých oprávnených osôb, rozsah ich zodpovednosti, existenciu/neexistenciu  
moţnosti identifikácie a autentizácie oprávnených osôb pri prístupe do informačného  
39  
 
 
systému, ako aj na výkon kontrolných činností zameraných na dodrţiavanie bezpečnosti  
informačného systému zo strany prevádzkovateľov.  
Kontrolami sa zistilo, ţe v informačných systémoch o pacientoch sa spracúvajú osobné  
údaje blízkych osôb akým je manţel, príp. rodičia v rozsahu meno, priezvisko, adresa, resp.  
meno, priezvisko a telefonický kontakt. Právny dôvod vyplýva z ustanovenia § 41 zákona  
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktoré ukladá  
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť bezodkladne oznámiť úmrtie dotknutej  
osoby v zdravotníckom zariadení jej blízkym osobám. Vzhľadom na tento účel spracúvania  
osobných údajov Úrad vyhodnotil uvedený rozsah osobných údajov za zodpovedajúci účelu  
spracúvania podľa § 6 ods. 1 písm. d) cit. zákona.  
Úrad následne preveroval ochranu spracúvaných osobných údajov podľa ustanovenia §  
15 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 16 zákona o ochrane osobných údajov, nakoľko  
informačné systémy o pacientoch boli prevádzkované v sieti s prístupom na verejnú  
počítačovú sieť. Úrad preveroval moţnosť úniku osobných údajov o blízkych osobách  
z informačných systémov o pacientoch a preveroval aj práva prístupu jednotlivých  
oprávnených osôb v zmysle § 16 ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 428/2002 Z. z, ako aj ich  
poučenia podľa § 17. V tejto oblasti všetky kontrolované subjekty prijali opatrenia na ochranu  
osobných údajov, a teda sa preverovala primeranosť týchto opatrení.  
Viaceré kontrolované subjekty neprijali primerané opatrenia na ochranu osobných  
údajov v zmysle § 16 ods. 6 písm. d) a e) zákona č. 428/2002 Z. z. Najčastejšie pochybenia sa  
vyskytli pri prevádzkovaní kamerových systémov. Týkali sa absencie vedenia evidencie  
o informačnom systéme v zmysle § 29 ods. 1 cit. zákona, resp. absencie smernice na ochranu  
osobných údajov podľa § 16 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.  
6.3.4. Kúpeľné zariadenia  
V rokoch 2009 a 2010 útvar inšpekcie zrealizoval výkon dozoru uskutočnením  
hĺbkových kontrol šiestich prevádzkovateľov – poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti.  
Poskytovatelia kúpeľnej starostlivosti spracúvajú osobné údaje o kúpeľných hosťoch  
v dvoch informačných systémoch, a to v informačnom systéme zameranom na spracúvanie  
osobných údajov pacientov a v informačnom systéme o ubytovaných hosťoch.  
Účel spracúvania osobných údajov v informačnom systéme o pacientoch, ako aj zoznam  
osobných údajov, ktoré sú prevádzkovatelia tohto typu oprávnení spracúvať, ustanovuje  
osobitný zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním  
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
Prevádzkovatelia dôsledne postupujú podľa tohto osobitného zákona, a teda dodrţiavajú  
ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z., t. j. spracúvajú len také osobné údaje,  
ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania.  
Preto sa útvar inšpekcie pri kontrole informačných systémov o pacientoch zameral najmä  
na preverovanie bezpečnosti spracúvaných osobných údajov, t. j. na dodrţiavanie ustanovení  
§ 15 ods. 1, § 15 ods. 2 písm. a) a písm. b) v nadväznosti na § 16, ako aj § 17 zákona  
č. 428/2002 Z. z. Z vybraných šiestich prevádzkovateľov sa zistilo u troch, ţe dôsledne  
nezabezpečili vypracovanie bezpečnostného projektu, a teda nemali ani z neho vyplývajúce  
smernice na ochranu osobných údajov aplikované v praxi.  
40  
 
Účel spracúvania osobných údajov v informačnom systéme o ubytovaných hosťoch,  
ako aj zoznam osobných údajov, ustanovuje tieţ osobitný zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení  
pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení  
neskorších predpisov. Podľa tohto zákona prevádzkovatelia poskytujúci ubytovanie môţu vo  
svojom informačnom systéme spracúvať meno, priezvisko, adresu bydliska, číslo občianskeho  
preukazu alebo číslo pasu.  
Preto boli kontroly zamerané na preverovanie dodrţiavania ustanovení § 6 ods. 1 písm.  
c) aţ písm. i) zákona č. 428/2002 Z. z., určujúce zásady spracúvania osobných údajov,  
nakoľko tieto ustanovenia sú povinní dodrţiavať všetci prevádzkovatelia.  
Útvar inšpekcie na základe kontrol zistil, ţe najčastejším pochybením bolo spracúvanie  
osobných údajov v rozpore s § 6 ods. písm. i) v nadväznosti na § 8 ods. 2 zákona č. 428/2002  
Z. z. a § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z., pretoţe kontrolovaní prevádzkovatelia  
v tomto informačnom systéme spracúvali aj osobné údaje ako rodné číslo, pohlavie, rodinný  
stav, telefónne číslo, sociálny štatút a zdravotná indikácia.  
Ďalej bolo zistené, ţe zo šiestich kontrolovaných prevádzkovateľov, štyria spracúvali  
osobné údaje získané na základe monitorovania verejne prístupného priestoru kamerovým  
systémom. Kamerové systémy boli umiestnené vo vestibuloch resp. vstupných halách kúpeľných  
domov. Tieto informačné systémy spôsobom spracúvania osobných údajov zodpovedali  
podmienkam vymedzeným v ustanovení § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z., t. j. boli  
v nich spracúvané osobitné kategórie osobných údajov, ktoré boli zaznamenávané na  
personálnom počítači bez prístupu na verejnú počítačovú sieť. Prevádzkovatelia v súlade s § 10  
ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z. označili vstupné priestory svojich objektov ako monitorované.  
K porušeniu zákona č. 428/2002 Z. z. došlo u dvoch prevádzkovateľov, pretoţe  
nepostupovali podľa § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z., nakoľko nemali vypracované  
bezpečnostné smernice na ochranu osobných údajov spracúvaných v tomto type informačného  
systému a náleţite nepoučili oprávnené osoby podľa § 17 cit. zákona, ktoré vykonávali  
spracovateľské operácie s takto získanými osobnými údajmi.  
Nakoľko konania v rezorte zdravotníctva mali preventívny charakter, Úrad  
opatreniami uloţil prevádzkovateľom odstrániť zistené nedostatky a nepristúpil k udeleniu  
sankcií.  
6.3.5. Kontroly u prevádzkovateľov, ktorých predmetom činnosti sú geodetické  
a kartografické služby  
V roku 2010 boli vykonané kontroly spracúvania osobných údajov u piatich  
prevádzkovateľov, ktorých predmetom činnosti sú geodetické a kartografické sluţby.  
U všetkých kontrolovaných prevádzkovateľov boli zistené porušenia zákona  
č. 428/2002 Z. z., ktoré sa týkali najmä nedostatkov pri získavaní osobných údajov  
zamestnancov kopírovaním úradných dokladov v rozpore s § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002  
Z. z., ďalej pri vyţadovaní súhlasu na spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na  
uzatvorenie zmluvy v rozpore s § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z., tieţ  
neposkytovaním dostatočných informácií pri získavaní osobných údajov od dotknutých osôb  
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z., nedostatočného poučenia oprávnených osôb  
prevádzkovateľa v rozpore s § 17 zákona č. 428/2002 Z. z., nezdokumentovania prijatých  
41  
 
technických, personálnych a organizačných opatrení vo forme bezpečnostného projektu, čím  
bol porušený § 15 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z. a neúplnej evidencie  
informačných systémov v rozpore s § 30 zákona č. 428/2002 Z. z.  
6.3.6. Spracúvanie biometrických údajov na účely kontroly vstupu do objektov  
a evidencie dochádzky.  
V rokoch 2009 a 2010 boli do plánu práce útvaru inšpekcie zaradené kontroly  
zamerané na prevádzkovateľov, ktorí vyuţívajú odtlačky prstov zamestnancov na účely  
kontroly vstupu do objektov a evidencie dochádzky aj do takých objektov, ktoré  
nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 9 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.  
Vykonaných bolo šesť kontrol a v piatich prípadoch bolo zistené, ţe prevádzkovatelia  
spracúvali biometrické údaje – odtlačky prstov zamestnancov na účely kontroly dochádzky do  
zamestnania, čo Úrad vyhodnotil ako neprimerané spracúvanie osobných údajov vo vzťahu  
k rozsahu a účelu ich spracúvania.  
Na základe vypracovaných protokolov o kontrole boli prevádzkovateľom podľa § 46  
ods. 1 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z. vydané opatrenia z dôvodu porušenia § 8 ods. 4, § 16  
ods. 1, § 29 a § 30 zákona č. 428/2002 Z. z. Prevádzkovateľom bolo uloţené, bezodkladne po  
nadobudnutí právoplatnosti tohto opatrenia, skončiť spracúvanie biometrických údajov –  
odtlačkov prstov dotknutých osôb v informačnom systéme, kontroly dochádzky a vstupu do  
priestorov prevádzkovateľa.  
Jeden z kontrolovaných prevádzkovateľov voči vydanému opatreniu podal námietky,  
v ktorých uvádzal najmä ţe:  
„Zákon č. 428/2002 Z. z. v § 4 ods. 1 písm. n) bližšie špecifikuje, čo sa rozumie pod  
pojmom biometrický údaj (biometrickým údajom je osobný údaj fyzickej osoby, na základe  
ktorého je jednoznačne a nezameniteľne určiteľná, napr. odtlačok prsta, odtlačok dlane,  
analýza deoxyribonukleovej kyseliny, profil deoxyribonukleovej kyseliny). V zákone však už  
nie je explicitne uvedené, čo sa rozumie pod pojmom odtlačok prsta fyzickej osoby.  
Predkladateľ námietky má za to, že pri definovaní pojmu sa musí vychádzať zo všeobecnej  
definície z kriminalistickej praxe, kde sa pod odtlačkom prsta rozumie obraz papilárnych línií  
prsta vrátane charakteristických zmien (markant) zaznamenaných na vhodnom nosiči  
a určený pre ďalšie použitie. Pri odtlačkoch prstov uschovávaných týmto spôsobom je  
nespochybniteľné, že ide o biometrický údaj fyzickej osoby. V tomto prípade je povinnosť  
prevádzkovateľa postupovať obligatórne podľa § 8 ods.4 prípadne podľa § 9 ods. 3  
predmetného zákona“.  
Prevádzkovateľ v námietkach ďalej uviedol, ţe, Systém na kontrolu dochádzky, ktorý  
v súčasnej dobe využíva, v žiadnom prípade nepoužíva a neuchováva „úplné biometrické  
údaje“ teda odtlačky prstov zamestnancov v zmysle definície podľa § 4 ods. 1 písm. n) zákona  
č. 428/2002 Z. z. Systém na kontrolu dochádzky do zamestnania len vytvorí šablónu, ktorá je  
redukciou úplného odtlačku prsta, ktorá je následné „hashovaním“ uložená v systému  
a následne táto získaná šablóna slúži na identifikáciu pri príchode do zamestnania  
konkrétneho zamestnanca. Systém dostatočným spôsobom zaručuje uchovanie anonymity  
fyzickej osoby – zamestnanca. Hashovaním dôjde k vytvoreniu číselného kódu, ktorého spätná  
rekonštrukcia na biometrický údaj – odtlačok prsta nie je možná. Dochádzkový systém, ktorý  
42  
 
predkladateľ námietky používa, nesníma zamestnancom biometrické údaje a teda  
k identifikácii takýmto spôsobom nedochádza.  
Prevádzkovateľ teda v námietkach polemizoval o pojme odtlačok prsta fyzickej osoby  
a tvrdil, ţe o biometrický údaj fyzickej osoby ide len pri spracúvaní obrazu odtlačku prsta.  
V prvom rade je nespochybniteľné, ţe prevádzkovateľ musel získať odtlačok prsta  
konkrétnej fyzickej (dotknutej) osoby, aby vytvoril biometrickú šablónu, ktorú ďalej pouţíva  
na identifikáciu osoby, tzn., ţe získal (spracúva) biometrický údaj dotknutej osoby – odtlačok  
jej prsta.  
Na základe získaného odtlačku prsta dotknutej osoby (biometrického údaja) pri tzv.  
zápise, biometrický systém vyberie z biometrických dát špecifické rysy pre jednotlivca  
a vytvorí biometrickú šablónu – číselný kód priradený ku konkrétnej osobe, ktorý sa  
uchováva.  
Fakt, ţe dôjde hashovaním k vytvoreniu číselného kódu, ktorého spätná rekonštrukcia  
na biometrický údaj – odtlačok prsta – nie je moţná, nie je z pohľadu zákona relevantný.  
Hashovaním získaných údajov zo snímača odtlačkov prstov dôjde len k zmene formy, v ktorej  
sú tieto údaje uloţené v systéme. Pri priloţení prsta k snímaču dôjde k identifikácii osoby,  
ktorej prst bol nasnímaný, pretoţe systém ju jednoznačne identifikuje, či uţ na účely  
identifikácie pri vstupe alebo na účely dochádzky. Taktieţ kaţdý hashovaný údaj (dátový  
súbor) odtlačku prsta fyzickej osoby (zamestnanca prevádzkovateľa) je v systéme previazaný  
s ostatnými osobnými údajmi spracúvanými v informačnom systéme o tejto fyzickej osobe  
(kvôli dochádzke zamestnanca alebo identifikácie pri jeho vstupe), preto nie je správne  
tvrdenie prevádzkovateľa, ţe „systém dostatočným spôsobom zaručuje uchovanie anonymity  
fyzickej osoby“.  
To, ţe sa biometrické dáta (odtlačky prsta) nespracúvajú vo forme obrazu, ale vo  
forme šablóny (hashované údaje), z ktorej nemôţe byť prevedená rekonštrukcia hrubých  
(pôvodných) dát, nie je z pohľadu definície biometrického údaja podľa § 4 ods. 1 písm. n)  
zákona č. 428/2002 Z. z. relevantné, pretoţe v zmysle definície je fyzická osoba, ktorá  
poskytla svoj biometrický údaj do systému jednoznačne určiteľná, bez ohľadu na to, v akej  
forme je jej údaj (odtlačok prsta) uloţený v systéme (dátový súbor s hashovaným údajom),  
pretoţe systém na základe porovnania uloţenej šablóny (hashovaných údajov) s hashovaným  
údajom priloţeného prsta fyzickú osobu určí (identifikuje). A tieţ, v rámci tohto procesu nie  
je podstatné, či systém uchová scan odtlačku prsta (prítomnosť hrubých údajov v systéme) pri  
verifikácii v dočasnom priestore vloţeného systému a po extrahovaní šablóny znakov sa  
vymaţe a prekryje, pretoţe biometrický údaj (hashované údaje o odtlačku prsta) sa v systéme  
uţ nachádza.  
Podstatné nie je to, či prevádzkovateľ po vytvorení biometrickej šablóny odtlačky  
prstov zlikviduje alebo ďalej uchováva (nemoţno vylúčiť zlyhanie systému a potreby obnoviť  
biometrické šablóny, čo opäť bez „originálnych“ odtlačkov nie je moţné).  
Podstatné je, ţe prevádzkovateľ na účely kontroly vstupu do objektu získa (t. j.  
spracúva – § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z.) odtlačok prsta – biometrický údaj  
konkrétnej fyzickej osoby. V tomto prípade bezpochyby dochádza k spracúvaniu  
biometrických údajov.  
43  
Prevádzkovateľ ďalej v námietkach tvrdil, ţe „O zavedení nového spôsobu dochádzky  
boli dotknuté osoby – zamestnanci vopred informovaní a zároveň udelili súhlas na  
spracovanie ich osobných údajov na účely dochádzky a prístupov zamestnancov do  
vyhradených priestorov zamestnávateľa. Súhlas je uloţený v osobnom spise zamestnanca“.  
Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny osobitný zákon tomuto prevádzkovateľovi neumoţňuje  
spracúvať biometrické údaje v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z. z., je prípadný súhlas  
dotknutých osôb k spracúvaniu biometrických údajov právne irelevantný.  
Prevádzkovateľ tieţ nepreukázal, ţe objekt, ktorý mal takýmto kontrolným systémom  
zabezpečený, je moţno povaţovať za citlivý osobitne chránený objekt, vyhradený priestor  
alebo technické zariadenia s vysokou mierou rizika, tak ako to predpokladá ustanovenie § 9  
ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.  
Medzi základné povinnosti prevádzkovateľa patrí zabezpečiť, aby sa spracúvali len  
také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu spracúvania a sú  
nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Účel – kontrola dochádzky a vstupov, predchádzanie  
porušovaniu pracovnej disciplíny sa dá dosiahnuť iným vhodným spôsobom, ktorý nevyuţíva  
osobitné kategórie osobných údajov, a ktorý nezasahuje do základných ľudských práv  
a slobôd získavaním biometrických údajov – odtlačkov prstov. Navyše prevádzkovateľ  
takýmto spôsobom vlastne riešil pracovnú disciplínu svojich zamestnancov, ktorí, ako priznal,  
sa pri autentizácií dochádzky správajú nepoctivo. Potvrdil tak, ţe skutočným dôvodom  
vyuţívania tohto systému je účel, ktorý sa dá dosiahnuť aj iným vhodným prostriedkom, ako  
je napr. kamerový systém, pohovor so zamestnancami alebo iné opatrenia vyplývajúce zo  
Zákonníka práce a pod.  
6.3.7. Kontroly spracúvania osobných údajov u prevádzkovateľov, ktorí poskytujú  
„Zákaznícke karty“  
V roku 2010 boli vykonané kontroly spracúvania osobných údajov u dvoch  
prevádzkovateľov, ktorí pouţívajú tzv. „zákaznícke karty“.  
Nedostatky boli zistené najmä v súvislosti s poverením zodpovednej osoby poverenej  
výkonom dohľadu nad spracúvaním osobných údajov, v nedostatočne vedenej evidencii  
informačných systémov, v nedostatočne zdokumentovaných a prijatých technických,  
organizačných a personálnych opatreniach podľa § 16 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. Ďalej  
to bolo vyţadovanie súhlasu na spracúvanie osobných údajov od dotknutých osôb na  
prihláške k zákazníckej karte, čo je v rozpore s § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z.,  
získavanie osobných údajov na rôzne účely (marketing) v rozpore s § 6 ods. 1 písm. e) zákona  
č. 428/2002 Z. z., tieţ monitorovanie priestorov prístupných verejnosti, ktoré neboli zreteľne  
označené ako monitorované, čím bol porušený § 10 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z.,  
neposkytnutie úplných informácií v rozsahu uvedenom v § 10 ods. 1 zákona č. 428(2002 Z. z.  
dotknutým osobám pri získavaní ich osobných údajov, ako aj získavanie kópií úradných  
dokladov od zákazníkov a zamestnancov v rozpore s § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.  
44  
 
6.3.8. Kontroly spracúvania osobných údajov u prevádzkovateľov zaoberajúcich sa  
vydavateľskou činnosťou  
V roku 2010 bolo vykonaných päť kontrol spracúvania osobných údajov u vybraných  
prevádzkovateľov zaoberajúcich sa vydavateľskou činnosťou, ktorí spracúvajú osobné údaje  
autorov a zamestnancov.  
Nedostatky boli zistené u všetkých kontrolovaných prevádzkovateľov. Išlo najmä o  
nekonkrétne a všeobecné poučenia oprávnených osôb o právach a povinnostiach  
ustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z., o zodpovednosť za ich porušenie, o neúplne vedenú  
evidencii informačných systémov, neúplné bezpečnostné smernice, ktoré neobsahovali všetky  
náleţitosti § 16 ods. 6 písm. d) a zákona č. 428/2002 Z. z., o získavanie kópií úradných  
dokladov od zamestnancov v rozpore s § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z., o nezískavanie  
osobných údajov dotknutých osôb na rozdielne účely osobitne (marketing) v rozpore s § 6  
ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z.  
6.3.9. Internetoví predajcovia  
V poslednom čase sa zvýšil záujem fyzických osôb o nakupovanie prostredníctvom  
internetu, s ktorým súvisí aj poskytovanie osobných údajov na účel zmluvného vzťahu medzi  
predávajúcim a kupujúcim. Z tohto dôvodu boli v roku 2010 do plánu výkonu dozoru  
zaradené kontroly prevádzkovateľov z radov internetových predajcov. Vybraných bolo  
šestnásť prevádzkovateľov v jedenástich mestách v SR tak, aby boli zastúpené všetky  
slovenské kraje. Kontroly sa uskutočnili u prevádzkovateľov v Bratislave, Komárne,  
Košiciach, Prešove, Roţňave, Trnave, Nitre, Ţiari nad Hronom, Banskej Bystrici, Martine a v  
Bojniciach.  
Cieľom hĺbkových kontrol bolo preverenie dodrţiavania ustanovení zákona o ochrane  
osobných údajov s dôrazom na vedenie evidencie, rozsah získavaných a spracúvaných  
osobných údajov v jednotlivých informačných systémoch prevádzkovateľov vzhľadom  
k účelu ich spracúvania, poskytovanie informácií dotknutým osobám pri získavaní ich  
osobných údajov o všetkých okolnostiach spracúvania ich osobných údajov, bezpečnosť  
a ochrana osobných údajov, písomné poverenie zodpovednej osoby, ak mal prevádzkovateľ  
viac ako päť zamestnancov.  
Výkonom dozornej činnosti útvar inšpekcie zistil, ţe 90 percent prevádzkovateľov  
nezamestnáva taký počet fyzických osôb, aby podľa § 19 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. mali  
povinnosť písomne poveriť zodpovednú osobu výkonom dohľadu nad ochranou osobných  
údajov.  
K najčastejším pochybeniam pri spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľmi z radov  
internetových predajcov dochádzalo pri uplatňovaní ustanovenia § 10 ods. 1 zákona  
č. 428/2002 Z. z. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. je prevádzkovateľ povinný pri  
získavaní osobných údajov dotknutú osobu vopred a bez vyzvania informovať o všetkých  
okolnostiach spracúvania jej osobných údajov, ktoré sú pre dotknutú osobu potrebné  
s ohľadom na zaručenie jej práv a právom chránených záujmov, najmä právo byť  
informovaná o podmienkach spracúvania jej osobných údajov. Medzi takéto informácie patrí,  
45  
 
 
o. i., aj informácia o tom, ţe v mene prevádzkovateľa spracúva osobné údaje  
sprostredkovateľ.  
Internetoví predajcovia často realizujú doručovanie objednaného tovaru nielen  
prostredníctvom Slovenskej pošty, ale aj súkromných kuriérskych sluţieb, ktorým na tento  
účel – rovnako ako Slovenskej pošte, prevádzkovateľ poskytne osobné údaje dotknutej osoby,  
aby zabezpečil doručenie objednaného tovaru.  
Z § 10 ods. 1 písm. b) cit. zákona vyplýva, ţe dotknutá osoba musí byť o tejto  
skutočnosti informovaná. Rovnako pri získavaní osobných údajov musí byť dotknutá osoba  
informovaná o svojich právach, ktoré sú zakotvené v § 20 zákona č. 428/2002 Z. z., medzi  
ktoré patrí napr. právo na opravu nesprávnych a neaktuálnych osobných údajov, právo na  
odpis spracúvaných osobných údajov, právo na informácie o stave spracúvania osobných  
údajov a ďalšie práva.  
Výkonom dozoru u vybraných internetových predajcov sa zistilo, ţe prevádzkovatelia  
na svojich internetových stránkach, resp. v obchodných podmienkach uverejnených na týchto  
stránkach, dostatočne alebo vôbec neinformovali dotknuté osoby o všetkých okolnostiach  
spracúvania ich osobných údajov. Často tu absentovala informácia o tom, ţe osobné údaje  
v mene prevádzkovateľa spracúva sprostredkovateľ a úplne chýbala informácia o právach  
dotknutej osoby. Prevádzkovatelia teda svojim konaním porušili ustanovenie § 10 ods. 1  
zákona č. 428/2002 Z. z. pri spracúvaní osobných údajov svojich klientov.  
Prevádzkovatelia porušovali zákon o ochrane osobných údajov aj tým, ţe získavali  
osobné údaje na účel plnenia kúpno-predajnej zmluvy, ktoré zároveň pouţívali aj na  
marketingové účely. K porušovaniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z.  
dochádzalo tak, ţe záujemca o nákup tovaru sa musel najskôr zaregistrovať a aţ potom mohol  
prehliadať ponuku tovaru a príp. si ho objednať, pričom osobné údaje poskytnuté na účel  
registrácie sa vyuţívali na marketingové účely. Dotknutá osoba v niektorých prípadoch síce  
mohla zakliknúť/nezakliknúť súhlas s pouţívaním osobných údajov na marketing, ale bez  
súhlasu sa v mnohých prípadoch nedalo zaregistrovať a bez registrácie tovar objednať.  
V niektorých prípadoch bol tento súhlas na web stránke prevádzkovateľa uţ zakliknutý  
vopred.  
Nakoľko konania mali preventívny charakter, útvar inšpekcie opatreniami uloţil  
prevádzkovateľom odstrániť zistené nedostatky a nepristúpil k udeleniu sankcií.  
6.3.10. Personálne agentúry  
Na základe plánov dozornej činnosti na roky 2009 a 2010 útvar inšpekcie vykonal 16  
kontrol personálnych agentúr, ktorých hlavným zameraním bolo zistiť, ako títo  
prevádzkovatelia uplatňujú § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. v praxi. Z realizovaných 16  
kontrol dve boli vykonané u takých prevádzkovateľov, ktorí poskytujú webový priestor pre  
uchádzačov o zamestnanie, a teda osobné údaje okrem uchovávania a sprístupňovania iným  
spôsobom nespracúvajú (napr. poskytovanie moţnému zamestnávateľovi).  
Okrem uvedeného útvar inšpekcie preveroval: právny dôvod získavania osobných  
údajov, súlad rozsahu osobných údajov a účelu ich spracúvania, zabezpečovanie správnosti,  
úplnosti a aktuálnosti spracúvaných osobných údajov, povinnosť likvidácie osobných údajov  
po skončení účelu ich spracúvania, prijaté technické, organizačné a personálne opatrenia na  
46  
 
ochranu osobných údajov, vrátane opatrení na zníţenie rizika ľudského faktora pri spracúvaní  
osobných údajov poučením oprávnených osôb.  
V trinástich prípadoch sa zistilo, ţe prevádzkovatelia získavali osobné údaje na  
základe nesprávne určeného právneho dôvodu, ktorým bol súhlas dotknutej osoby podľa § 7  
ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z., namiesto zavedenia predzmluvných opatrení na ţiadosť  
dotknutej osoby podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z.  
Vo všetkých týchto trinástich prešetrovaných prípadoch agentúry realizovali  
predzmluvné opatrenia na ţiadosť dotknutej osoby tým, ţe prevádzkovatelia vyberali zo  
svojho informačného systému vhodných kandidátov, ktorých ponúkali svojim klientom na  
voľné pracovné pozície. Na základe takto vymedzeného právneho základu prevádzkovatelia  
vyţadovali súhlas so spracúvaním osobných údajov na stanovenú dobu dva roky aţ dobu  
neurčitú, pričom v niektorých prípadoch v rámci vnútorných smerníc lehotu upravovali na  
rok, o čom však dotknuté osoby na web stránkach alebo vo všeobecných zmluvných  
podmienkach neinformovali.  
Niektorí prevádzkovatelia nezabezpečili aktualizáciu osobných údajov podľa § 6 ods.  
1 písm. f) zákona č. 428/2002 Z. z. a získané osobné údaje dlhodobo uchovávali  
v automatizovanej aj neautomatizovanej podobe bez toho, aby vedeli preukázať, ţe dotknutá  
osoba je stále záujemcom o prácu, a teda ţe sú osobné údaje stále aktuálne.  
Jedinými personálnymi agentúrami, ktoré sú oprávnené získavať osobné údaje  
dotknutých osôb s ich súhlasom podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, sú tie, ktoré poskytujú priestor  
záujemcom o prácu na svojom serveri na uloţenie ţivotopisov a moţnosť zamestnávateľom  
priamo vyhľadávať v takejto databáze umiestnenej na serveri prevádzkovateľa cez internetové  
rozhranie. Takéto agentúry, na rozdiel od ostatných, nevykonávajú „predvýberové“ konania  
pre svojich klientov t. j. zamestnávateľov, a osobné údaje okrem sprístupňovania vo  
vymedzenej lehote a uchovávania počas danej lehoty (zvyčajne 3 mesiace) inak nespracúvajú.  
V uvedených prípadoch sa preverovalo najmä prijatie opatrení na ochranu osobných údajov  
zodpovedajúce typu osobných údajov a spôsobu ich spracúvania v zmysle § 15 ods. 1 alebo 2  
písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z. v nadväznosti na § 16.  
Vo všetkých šestnástich prípadoch sa zistilo, ţe prevádzkovatelia pri získavaní  
osobných údajov nepostupovali v súlade s § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z.,  
nakoľko na internetových stránkach, ktoré zabezpečovali prvý kontakt s dotknutými osobami,  
tieto neinformovali o ich právach garantovaných im zákonom č. 428/2002 Z. z. v ustanovení §  
20. U niekoľkých prevádzkovateľov sa zistila absencia opatrení na ochranu osobných údajov  
vypracovaných formou bezpečnostného projektu v zmysle § 15 ods. 2 písm. a) zákona  
č. 428/2002 Z. z., nakoľko títo spracúvali osobné údaje týkajúce sa zdravia dotknutých osôb  
(handicapovaní záujemcovia o prácu), resp. odhaľujúce ich rasový a etnický pôvod  
(fotografie).  
Úrad na základe kontrol zistil, ţe dvaja prevádzkovatelia získavali osobné údaje  
kopírovaním úradných dokladov, a to občianskych preukazov a výpisov z registra trestov.  
Získavaním osobných údajov kopírovaním úradných dokladov prevádzkovatelia postupovali  
v rozpore s § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z., nakoľko získanie osobných údajov  
obsiahnutých na týchto úradných dokladoch ich kopírovaním nebolo nevyhnutné na  
dosiahnutie účelu, a ţiadny osobitný zákon tomuto typu prevádzkovateľa neumoţňoval  
získavať osobné údaje z úradných dokladov ich kopírovaním bez súhlasu dotknutej osoby.  
47  
6.3.11. Cestovné kancelárie  
V rámci plánu úloh na rok 2009 boli riešené aj cestovné kancelárie. Za účelom zistenia  
situácie v spracúvaní osobných údajov a dodrţiavania ustanovení zákona o ochrane osobných  
údajov sa útvar inšpekcie zameral na päť najvýznamnejších cestovných agentúr. Útvar  
inšpekcie v tejto súvislosti preveroval: právny základ získavania osobných údajov v zmysle §  
7 zákona č. 428/2002 Z. z., rozsah osobných údajov vzhľadom k účelu ich spracúvania podľa  
§ 6 ods. 1 písm. d) cit. zákona, sprostredkovateľské zmluvy a ich náleţitosti v zmysle § 5 ods.  
2 zákona č. 428/2002 Z. z., povinnosť likvidácie osobných údajov po skončení účelu ich  
spracúvania podľa § 13 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z., poskytovanie informácií dotknutým  
osobám pri získavaní osobných údajov o všetkých okolnostiach ich spracúvania podľa § 10  
ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z., prijatie technických, organizačných a personálnych opatrení  
na ochranu osobných údajov podľa § 15 a § 16 cit. zákona, vrátane opatrení na zníţenie  
rizika ľudského faktora pri spracúvaní osobných údajov poučením oprávnených osôb  
v rozsahu § 17 zákona č. 428/2002 Z. z.  
Kontroly preukázali, ţe štyri z piatich preverovaných cestovných kancelárií zosúladili  
spracúvanie osobných údajov s ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. d), s § 13 ods. 3 písm. a) a s §  
15 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z., nakoľko tieto cestovné kancelárie v informačných  
systémoch o klientoch – účastníkoch zájazdu, nespracúvali ţiadne osobitné kategórie  
osobných údajov. V súvislosti s dodrţiavaním ustanovení § 10 ods. 1 cit. zákona sa u  
niektorých prevádzkovateľov preukázalo, ţe nepostupovali v súlade s ustanovením § 10 ods.  
1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z., nakoľko nedostatočne informovali dotknuté osoby o ich  
právach ustanovených v § 20 zákona o ochrane osobných údajov.  
U všetkých piatich prešetrovaných prevádzkovateľov bol správne určený právny  
základ spracúvania osobných údajov podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z.  
Osobné údaje plnoletých rodinných príslušníkov boli poskytované objednávateľmi zájazdov  
do informačného systému cestovných kancelárii na základe písomného súhlasu plnoletých  
účastníkov zájazdu, a teda v súlade s § 7 ods. 5 zákona č. 428/2002 Z. z.  
Kontroly preukázali, ţe všetci prevádzkovatelia získavali osobné údaje dotknutých  
osôb aj prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorých písomné zmluvy boli tieţ predmetom  
kontrol. V dvoch prípadoch sa zistilo, ţe zmluvy neboli vypracované podľa § 5 ods. 2 zákona  
č. 428/2002 Z. z., nakoľko neurčovali sprostredkovateľom rozsah spracúvaných osobných  
údajov a podmienky ich spracúvania.  
Na základe kontrol sa zistilo, ţe jedna cestovná kancelária neprijala primerané  
bezpečnostné opatrenia na ochranu osobných údajov podľa § 15 ods. 2 písm. a) zákona  
č. 428/2002 Z. z. v nadväznosti na § 16 zákona č. 428/2002 Z. z. Táto cestovná kancelária  
získavala osobné údaje na základe monitorovania verejne prístupného priestoru kamerovým  
systémom, avšak v rozpore s § 10 ods. 7, § 13 ods. 7 a § 15 ods. 2 písm. b) zákona č.  
428/2002 Z. z., nakoľko verejne prístupný priestor kancelárie nebol označený ako  
monitorovaný, takto získané záznamy boli uchovávané viac ako 7 dní a prevádzkovateľ nemal  
vypracované bezpečnostné smernice na ochranu takto získaných osobných údajov v rozsahu §  
16 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.  
48  
 
6.3.12. Kontroly v rámci integrovaného záchranného systému.  
Útvar inšpekcie v hodnotenom období vykonal aj kontroly zamerané na spracúvanie  
osobných údajov osôb pri záchranných akciách, zaistenie bezpečnosti ich údajov, manipuláciu  
s týmito údajmi a poučenie oprávnených osôb, ktoré sa zúčastňujú na záchranných akciách  
a prichádzajú do styku s osobnými údajmi zachraňovaných osôb.  
Moţno konštatovať, ţe vykonanými kontrolami u týchto prevádzkovateľov neboli  
zistené nedostatky pri spracúvaní osobných údajov a porušovanie zákona č. 428/2002 Z. z.  
Všetci kontrolovaní prevádzkovatelia pristupujú k plneniu si povinností na úseku ochrany  
osobných údajov v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. s plnou zodpovednosťou.  
6.3.13. Centrá voľného času  
Útvar inšpekcie pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov sa v roku 2009  
zaoberal aj preverovaním rozsahu a spôsobu spracúvania osobných údajov prevádzkovateľmi  
– centrami voľného času. Na základe konaní u 8 náhodne vybraných centrách voľného času z  
celého Slovenska moţno konštatovať, ţe u preverovaných prevádzkovateľov neboli zistené  
zásadné nedostatky pri dodrţiavaní zákona o ochrane osobných údajov.  
Základné východiská, na základe ktorých centrá voľného času spracúvajú osobné  
údaje dotknutých osôb:  
-
informačný systém personalistika a mzdy – osobné údaje sa spracúvajú na základe  
pracovnej zmluvy, Zákonníka práce, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, daňových  
zákonov, zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení, ...  
-
informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje na základe osobitného zákona,  
(školského zákona) na účely súvisiace s činnosťou vyplývajúcou zo školského zákona, napr.:  
výchovno-vzdelávacia činnosť, záujmová činnosť, rekreačná činnosť.  
Podľa zistení väčšina preverovaných prevádzkovateľov pri vedení evidencie  
o informačných systémoch podľa § 29 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. nesprávne viedla  
o viacerých informačných systémoch len jednu evidenciu (najmä o informačnom systéme  
Personalistika a mzdy spolu s informačným systémom vedeným na účel evidencie detí  
a mládeţe, ktoré navštevujú záujmové útvary).  
Podľa zistení útvaru inšpekcie centrá voľného času spracúvajú o deťoch a mládeţi  
navštevujúcich záujmové útvary väčšinou osobné údaje v rozsahu: meno, priezvisko, dátum  
narodenia, adresa, škola a trieda, meno, priezvisko a kontakt na rodičov. Prostredníctvom  
prihlášok na rekreačnú činnosť sa získava aj rodné číslo a pri nástupe detí na rekreáciu rodičia  
odovzdávajú prehlásenie o zdravotnom stave dieťaťa. Všetky tieto údaje centrá spracúvajú na  
základe osobitného zákona (§ 11 ods. 7 školského zákona), proti ich rozsahu niet čo namietať.  
V uvedených dvoch informačných systémoch sa spracúva odlišný rozsah a v podstate odlišný  
je aj účel spracúvania osobných údajov, preto Úrad odporučil zaviesť pre kaţdú túto činnosť  
evidenciu osobitne.  
49  
 
 
6.3.14. Bezpečnosť spracúvania osobných údajov na webových serveroch  
Útvar inšpekcie v rámci preventívnej činnosti a priebeţného sledovania stavu ochrany  
osobných údajov sa v rokoch 2009 a 2010 zameral na preskúmanie základného zabezpečenia  
webových stránok bánk, poisťovní a niektorých zoznamovacích serverov. Analyzované boli  
webové stránky internetbankingu a pouţívateľských účtov vybraných prevádzkovateľov. Na  
analýzu boli pouţité niektoré automatizované softvérové programy slúţiace na analýzu  
sieťových sluţieb. Pouţitá bola aj analýza manuálna. Analýza bola zameraná hlavne na  
odhaľovanie slabých miest v zabezpečení operačného systému, zabezpečení a konfigurácii  
webových serverov, pouţitých metód šifrovania a pouţitých aplikácií. Analýza  
bezpečnostných hrozieb webových serverov poskytla prehľad tých zraniteľností a slabín,  
ktoré je moţné jednoducho zistiť aj zo vzdialeného počítačového systému.  
Výsledkom analýzy bol zoznam pouţitých operačných systémov, aplikácií a ich verzií,  
šifrovacích metód, prípadne objavených zraniteľností. Z analýzy vyplynulo, ţe niektorí  
prevádzkovatelia nevenujú dostatočnú pozornosť, resp. podceňujú zabezpečenie webových  
serverov, prostredníctvom ktorých sa pouţívatelia (klienti) prihlasujú do svojich účtov.  
Slabiny neboli objavené na webových serveroch internetbankingu. O bezpečnosť týchto  
serverov sa banky obzvlášť starajú, čo je pochopiteľné z dôvodu, ţe zneuţitím, resp.  
neoprávneným prístupom do pouţívateľských účtov klientov bánk by mohli vzniknúť  
klientom, ale aj bankám finančné škody.  
Najčastejšie sa vyskytujúcimi zraniteľnosťami boli neaktualizované verzie operačných  
systémov (napr. Linux, Windows), webových http serverov (napr. Apache, Microsoft IIS), ich  
aplikačných modulov (napr. PHP), slabých šifrovacích aplikácií a XSS (cross-site scripting).  
Niektoré z objavených zraniteľností boli kritické, čo znamená, ţe potenciálny útočník by ich  
zneuţitím mohol získať prístup do systému a tým aj k osobným údajom pouţívateľov.  
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá  
prevádzkovateľ a sprostredkovateľ tým, ţe ich chráni pred náhodným ako aj nezákonným  
poškodením a zničením, náhodnou stratou, zmenou, nedovoleným prístupom a sprístupnením  
ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými formami spracúvania. Na tento účel prijme  
primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania,  
pričom berie do úvahy najmä pouţité technické prostriedky, rozsah moţných rizík, ktoré  
môţu narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému a dôvernosť a dôleţitosť  
spracúvaných osobných údajov.  
Útvar inšpekcie na základe zistených skutočností vykonal  
u
niektorých  
prevádzkovateľov kontrolu spracúvania osobných údajov zameranú na bezpečnosť  
spracúvania osobných údajov na webových serveroch a konštatoval, ţe prevádzkovatelia  
nezabezpečili ochranu osobných údajov svojich klientov (pouţívateľov) pred nedovoleným  
prístupom, pretoţe nevzali do úvahy pouţiteľné technické prostriedky (napr. dostupné a len  
bezpečné šifrovacie protokoly, dostupné aktualizácie operačných systémov a aplikácií),  
rozsah moţných rizík, ktoré môţu narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému  
(slabé šifrovacie protokoly, o ktorých sú známe bezpečnostné slabiny, neaktualizované  
aplikácie), dôvernosť a dôleţitosť spracúvaných osobných údajov.  
Prevádzkovateľom, u ktorých bolo zistené porušenie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona  
č. 428/2002 Z. z., vydal úrad opatrenie na odstránenie nedostatkov, napr. vypnutie podpory  
zastaraných šifrovacích protokolov, ktoré sú známe bezpečnostnými rizikami a je ich moţné  
kompromitovať, a ktoré neboli vzhľadom na stav počítačovej techniky bezpečné.  
50  
 
Jeden z prevádzkovateľov k zisteným nedostatkom na svojom webovom serveri  
uviedol, ţe aktualizácie aplikácií nevykonával kvôli tomu, ţe by sa tým mohla obmedziť  
funkcionalita webu pre pouţívateľov (klientov) a tieţ preto, ţe podporoval aj staršie  
šifrovacie protokoly z dôvodu, ţe niektorým pouţívateľom by nebolo moţné webové stránky  
pouţívať, ak sa pripájajú prostredníctvom starších webových prehliadačov, v ktorých nie je  
podpora novších šifrovacích protokolov.  
Úrad však takúto argumentáciu neprijal. Stav techniky a informatizácia spoločnosti  
a povedomia o bezpečnosti medzi obyvateľstvom neustále rastie, a preto vypnutie podpory  
zastaraných komunikačných protokolov na strane servera by mohlo postihnúť nemoţnosťou  
sa pripojiť k serveru len minimum klientov. Z pohľadu bezpečnosti šifrovacích metód  
a algoritmov v súčasnosti moţno konštatovať, ţe prakticky neexistuje absolútne bezpečná  
šifra, ktorá by sa nedala kompromitovať pri pouţití veľkej výpočtovej kapacity a počas  
dlhého časového úseku. Prevádzkovateľ sa však musí snaţiť čo najviac minimalizovať riziko  
narušenia bezpečnosti informačného systému a dôvernosti spracúvaných osobných údajov.  
Podobne to platí aj pri pouţívaní neaktualizovaných aplikácií na verejne prístupných  
webových serveroch.  
V súvislosti s vyuţitím zraniteľnosti verejne dostupných webových serverov prešetril  
útvar inšpekcie aj prípad, v ktorom počítačový útočník pod prezývkou „Igigi“ koncom roka  
2009 kompromitoval niekoľko počítačových databáz prostredníctvom objavených chýb na  
webových serveroch niekoľkých prevádzkovateľov, resp. ich sprostredkovateľov. Útočník  
vyuţil na získanie databázových dát najmä útok „SQL injection“, ktorý je zaloţený na vyuţití  
programátorských chýb vo webových aplikáciách, ktoré umoţňujú neautorizovaný prístup do  
databázy posielaním špeciálne upravených reťazcov do webovej aplikácie. Väčšina  
prevádzkovateľov, resp. sprostredkovateľov prijala po incidente adekvátne opatrenia na  
zabezpečenie webových serverov, aby sa podobné incidenty v budúcnosti neopakovali.  
6.4. Špeciálne akcie Úradu  
6.4.1. Akcie vykonané v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského  
priestoru.  
V rámci plnenia úloh vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu Slovenskej  
republiky na roky 2008 - 2009 úrad preveroval v roku 2009 vybrané zastupiteľské úrady SR  
v zahraničí, ktorých cieľom bolo zistiť dodrţiavanie ustanovení zákona č. 428/2002 Z. z.,  
postup týkajúci sa vydávania Schengenských víz, ako aj plnenie poţiadaviek uvedených  
v Schengenskom katalógu (odporúčania a najlepšie skúsenosti) pri vydávaní víz. V máji 2009  
boli vykonané previerky na konzulárnych oddeleniach zastupiteľských úradov v Dubline a  
Londýne.  
V dňoch 20. októbra - 11. decembra 2009 bola vykonaná previerka na Úrade hraničnej  
a cudzineckej polície MV SR, oddelení hraničnej kontroly PZ Bratislava Ruţinov – Letisko,  
oddelení koordinácie prevádzky IS ÚHCP, oddelení hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké,  
oddelení hraničnej kontroly Letisko Košice, Letisko Poprad a Riaditeľstve hraničnej polície  
Sobrance.  
51  
 
 
V dňoch 24. novembra - 22. decembra 2009 bola vykonaná previerka na Migračnom  
úrade MV SR a v Pobytovom tábore Rohovce, zameraná na spracúvanie osobných údajov –  
ţiadateľov o poskytnutie azylu.  
V
septembri 2010 bola vykonaná opakovaná previerka u prevádzkovateľa:  
Ministerstvo vnútra SR Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej  
Policajnej spolupráce, Národná ústredňa SIRENE, ktorá bola zameraná na spracúvanie  
osobných údajov v súvislosti s uplatňovaním článku 95 Schengenského dohovoru na národnej  
úrovni pri vydávaní a uplatňovaní európskeho zatýkacieho rozkazu.  
V
októbri 2010 bola vykonaná previerka spracúvania osobných údajov  
u prevádzkovateľa: Ministerstvo vnútra SR, Sekcia informatiky, telekomunikácií  
a bezpečnosti, Výpočtové stredisko MV SR Banská Bystrica, ktorá bola zameraná na  
previerku bezpečnosti spracúvania osobných údajov dotknutých osôb v Národnej časti  
Schengenského informačného systému.  
6.5. Spolupráca útvaru inšpekcie s orgánmi dozoru v zahraničí  
6.5.1. Workshop inšpektorov v Bruseli  
18. - 19. marca 2010 sa v Bruseli uskutočnil jarný workshop inšpektorov zameraný na  
viacero tém:  
– Zodpovednosť za zverejňovanie osobných údajov na web stránkach,  
– Špecializované archívy a slobodný prístup k informáciám,  
– Osobné údaje v sektore zdravotníctva,  
Direkt marketing,  
– Elektronické cestovné karty vo verejnej doprave,  
– Elektronické nástroje na zabezpečenie platenia diaľničných poplatkov.  
Inšpektorka Úradu k téme „Osobné údaje v sektore zdravotníctva“ prezentovala  
skúsenosti útvaru inšpekcie pri riešení oznámení týkajúcich sa zneuţitia osobných údajov  
v oblasti verejného zdravotného poistenia.  
6.5.2. Dvojstranné stretnutie českého a slovenského úradu na ochranu osobných  
údajov  
Pracovníci útvaru inšpekcie a ďalší zamestnanci úradu sa zúčastnili stretnutia  
inšpektorov v dňoch 8. a 9. novembra 2010 v Luhačoviciach, ktoré organizoval český úrad na  
ochranu osobných údajov. Nosnými témami boli najmä:  
– praktické skúsenosti z aplikácie povinností prevádzkovateľov v oblasti zákazníckych kariet,  
poznatky z výkonu dozoru útvaru inšpekcie v oblasti činnosti súkromných bezpečnostných  
agentúr; mimo iné, s ohľadom na existujúci zákon o súkromných bezpečnostných sluţbách  
v SR a očakávaný nový zákon v ČR,  
– moţnosti realizácie spoločne zameraných kontrolných aktivít s ohľadom na aktuálne  
problémy v oblasti ochrany osobných údajov v roku 2011.  
52  
 
 
 
6.6. Prešetrovanie oznámení a podnetov  
6.6.1. Zverejnenie menného zoznamu zamestnancov – platiteľov ročného zúčtovania  
poistného na nástenke  
Predmetom oznámenia bolo zverejnenie osobných údajov dotknutých osôb na  
nástenke – menného zoznamu zamestnancov (zoznam platiteľov ročného zúčtovania  
poistenia) prevádzkovateľa, ktorých mzda prekročila čiastku 1.868,25 €. Nástenka umiestnená  
na chodbe prevádzkovateľa bola, podľa vyjadrenia oznamovateľa, dostupná všetkým  
zamestnancom organizácie a klientom.  
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z. zverejňovaním osobných údajov je  
napr. ich uverejnenie alebo vystavenie na verejnosti umiestnením na úradnej tabuli alebo na  
inom verejne prístupnom mieste. Vzhľadom na cit. ustanovenie zákona č. 428/2002 Z. z. je  
nástenka na chodbe inštitúcie, kde má prístup ktokoľvek, verejne prístupným miestom.  
Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe moţno z informačného systému  
poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel  
poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré moţno  
poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú,  
prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú (§ 7 ods. 3 zákon č. 428/2002  
Z. z.).  
Osobitným zákonom v oblasti zdravotného poistenia je zákon č. 580/2004 Z. z.  
o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“).  
Podľa § 19 ods. 10 zákona č. 580/2002 Z. z. je zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné  
zúčtovanie poistného za zamestnanca, povinný písomne oznámiť ostatným platiteľom  
poistného za poistenca výšku ich nedoplatku alebo preplatku do konca apríla kalendárneho  
roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva.  
Osobitný zákon ustanovuje prevádzkovateľovi ako zamestnávateľovi oznamovaciu  
povinnosť - oznámiť platiteľom výšku preplatku alebo nedoplatku na poistnom. Podľa § 6  
ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z. je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby sa osobné  
údaje vyuţívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu ich spracúvania. Táto  
oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa/zamestnávateľa podľa osobitného zákona, a to § 19  
ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z., nie je zverejňovaním osobných údajov, nakoľko tento účel  
moţno dosiahnuť iným spôsobom (napr. ústnym/písomným upozornením zamestnanca,  
doručeným mu osobne).  
Kontrolou sa zistilo a preukázalo, ţe oznámenie o povinnosti podať ročné zúčtovanie  
zdravotného poistenia zamestnancov, ktorých mzda prekročila čiastku 1868,25 € spolu s ich  
menným zoznamom obsahujúcim meno a priezvisko spolu s uvedením ich ekonomickej  
identity (mzda presiahla hore uvedenú čiastku) na nástenku v organizácii vyvesila  
zodpovedná osoba prevádzkovateľa/zamestnávateľa.  
Konanie zodpovednej osoby sa posudzovalo ako nesúlad s ustanovením § 18 ods. 2  
zákona č. 428/2002 Z. z. – porušenie mlčanlivosti. K uvedenému došlo s vedomím a  
súhlasom prevádzkovateľa, a preto sa uvedený postup kvalifikoval ako rozpor s ustanovením  
§ 6 ods. 1 písme. e) zákona č. 429/2002 Z. z., a tým aj s ustanovením § 7 cit. zákona.  
53  
 
 
6.6.2. Neoprávnené spracúvanie osobných údajov sprostredkovateľom poistného  
V posledných rokoch sa Úrad veľmi často zaoberal neoprávneným prepoisťovaním  
poistencov. Jedným z takýchto prípadov bolo aj oznámenie dotknutej osoby, v ktorom tvrdila,  
ţe ju a celú jej rodinu poisťovacia agentka bez jej vedomia prepoistila do inej zdravotnej  
poisťovne.  
Pri kontrole útvar inšpekcie zistil, ţe poisťovacia agentka bola oprávnenou osobou  
istej zdravotnej poisťovne, ktorá s ňou mala uzatvorenú dohodu o prácach vykonávajúcich  
mimo pracovného pomeru, konkrétne dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej  
získavala poistencov verejného zdravotného poistenia pre zdravotnú poisťovňu. Poisťovacia  
agentka však porušila uzatvorenú dohodu (v ustanovení bodu 4 tejto dohody bolo okrem  
iného uvedené, ţe zamestnanec ako oprávnená osoba sa zaväzuje vykonávať dohodnutú prácu  
osobne, zodpovedne a riadne ...).  
V tomto konkrétnom prípade došlo k pochybeniu tým, ţe osobné údaje oznamovateľa  
a jeho rodinných príslušníkov boli získané treťou osobou – t.j. ďalším sprostredkovateľom,  
ktorého si poisťovacia agentka najala a potom (podľa jej tvrdenia) v dobrej viere vykazovala  
ako poistencov zdravotnej poisťovne. Aţ spätne sa dozvedela, ţe bola uvedená do omylu,  
nakoľko jej oznamovateľ a ani jeho rodinní príslušníci k uzatvoreniu poistenia v prospech  
zdravotnej poisťovne súhlas nedali.  
6.6.3. Zverejňovanie osobných údajov pri verejných dražbách.  
V hodnotenom období útvar inšpekcie riešil zverejnenie osobných údajov dotknutých  
osôb – vlastníkov bytov na verejne prístupných miestach predmetného bytového domu v  
súvislosti s verejnou draţbou. Konkrétne, správca domu zvolal schôdzu vlastníkov bytov, na  
ktorej sa malo rozhodnúť o dobrovoľnej draţbe dvoch bytov. Na pozvánke, ktorá bola  
vyvesená vo vchode domu, ako aj vo výťahu, boli uvedené osobné údaje vlastníkov bytov,  
ktoré mali byť predmetom prerokovania návrhu dobrovoľnej draţby – v rozsahu meno,  
priezvisko, akademický titul, bydlisko a číslo bytu.  
Prevádzkovateľ pri kontrole prehlásil, ţe postupoval podľa zákona č. 182/1993 Z. z.  
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a zákona  
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných draţbách v znení neskorších predpisov.  
V danom prípade došlo zo strany prevádzkovateľa k nesprávnej aplikácii zákona  
o dobrovoľných draţbách vo vzťahu k zákonu č. 428/2002 Z. z.  
Spoločenstvá vlastníkov bytov, resp. správcovia majú moţnosť voči chronickým  
neplatičom vyuţiť aj inštitút dobrovoľných draţieb. Na uskutočnenie draţby nie je potrebné  
súdne rozhodnutie, pretoţe sa môţe realizovať na podnet oprávnených subjektov ako záloţné  
právo na neplatiča.  
Čo sa týka samotnej dobrovoľnej draţby a jej oznámenia vo verejných priestoroch  
domu, resp. samotného návrhu na dobrovoľnú draţbu podľa § 4 zákona o dobrovoľných  
draţbách, osoby a veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu. Podľa § 11  
ods. 4 a 5 zákona o dobrovoľných draţbách, ak je predmetom draţby byt, dom, či iná  
nehnuteľnosť, draţobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním draţby zverejniť  
oznámenie o draţbe alebo oznámenie o opakovanej draţbe na úradnej tabuli obce, ...  
Draţobník umiestni na predmet draţby podľa odseku 4 (byt, dom, ...) označenie podľa  
prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet draţby umiestni oznámenie  
54  
 
 
o draţbe alebo oznámenie o opakovanej draţbe. Vlastník predmetu draţby je povinný strpieť  
umiestnenie takéhoto označenia.  
Podľa § 17 ods. 5 písm. e) zákona o dobrovoľných draţbách v lehotách ustanovených  
v odsekoch 2 aţ 4 zašle draţobník oznámenie o draţbe, ak je predmetom draţby  
spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným  
navrhovateľom draţby (§ 16 ods. 3 - ak navrhovateľom draţby je záloţný veriteľ, zmluva o  
vykonaní draţby musí ďalej obsahovať dôvod konania draţby a meno, priezvisko, trvalý  
pobyt vlastníka predmetu draţby, ak je fyzickou osobou;).  
Podľa odseku 6 uvedeného paragrafu, ak sa má doručiť oznámenie o draţbe  
podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov bytov alebo  
správcovi bytového domu, draţobník môţe oznámenie o draţbe doručiť aj jeho vyvesením na  
obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov  
alebo správca bytového domu sú povinní na ţiadosť draţobníka bezodkladne a bezodplatne  
oznámenie o draţbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet draţby  
nachádza.  
Nesprávna aplikácia zákona zo strany prevádzkovateľa bola v tom, ţe zákon  
o dobrovoľných draţbách upravuje postup a informovanie na verejne prístupnom mieste, resp.  
na mieste obvyklom pre konanie draţby a nie informovanie o tom, čo rozhodnutiu  
o dobrovoľnej draţbe predchádza – teda v danom prípade pozvánka vlastníkov bytov na  
schôdzu, na ktorej sa bude len rozhodovať o dobrovoľnej draţbe.  
Vzhľadom k tomu, ţe týmto spôsobom boli na verejne prístupnom mieste zverejnené  
osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu meno priezvisko, titul, adresa a informácia o návrhu  
na dobrovoľnú draţbu (ekonomická identita), prevádzkovateľ porušil § 6 ods. 1 písm. i) a § 7  
ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.  
Prevádzkovateľ je povinný spracúvať osobné údaje v súlade s dobrými mravmi  
a konať spôsobom, ktorý neodporuje zákonu ani iným všeobecne záväzným predpisom a ani  
ich neobchádza. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe moţno z informačného systému  
poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel  
poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré moţno  
poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú,  
prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje  
inak. Úrad vyhodnotil oznámenie ako opodstatnené.  
6.6.4. Zavedenie kontrolného mechanizmu na sledovanie zamestnanca počas  
pracovnej doby bez predchádzajúceho písomného upozornenia  
V oznámení doručenom Úradu sa uvádzalo, ţe u prevádzkovateľa (zamestnávateľa)  
bola vykonaná kontrola vyuţitia informačných technológií na pracovisku, na všetkých  
pracovných staniciach vo vlastníctve zamestnávateľa. Oznamovateľ ďalej uviedol, ţe je  
presvedčený, ţe došlo k porušeniu jeho práv, keďţe zamestnávateľ mu dopredu neoznámil, ţe  
jeho práca na PC (e-mail, internet) bude monitorovaná. Výsledkom tejto internej kontroly  
bolo zníţenie jeho mzdy. Oznamovateľ ďalej uviedol, ţe zamestnávateľ nevydal internú  
smernicu ohľadom vyuţívania internetu (zavedenia kontrolného mechanizmu na pracovisku).  
Podľa Čl. 11 Zákonníka práce môţe zamestnávateľ o zamestnancovi zhromaţďovať  
len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a  
údaje, ktoré môţu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať,  
55  
 
vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ nesmie bez váţnych dôvodov spočívajúcich v  
osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v  
spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, ţe ho sleduje bez toho, aby ho na to upozornil,  
alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak má  
zamestnávateľ zavedený kontrolný mechanizmus, je povinný informovať zamestnanca o  
rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania.  
Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 428/2002 Z. z. je prevádzkovateľ povinný  
spracúvať osobné údaje v súlade s dobrými mravmi a konať spôsobom, ktorý neodporuje  
tomuto zákonu ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ani ich neobchádza.  
Úrad vykonal kontrolu informačného systému u prevádzkovateľa. Následne bolo  
zistené, ţe kontrola vyuţitia informačných technológií bola vykonávaná u oznamovateľa bez  
jeho predchádzajúceho upozornenia, čo bolo primárne v rozpore s Čl. 11 Zákonníka práce  
a následne v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 428/2002 Z. z. Získavanie  
ďalších osobných údajov, ktoré nesúvisia s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami  
nebolo potvrdené. Oznámenie bolo Úradom následne odstúpené príslušnému inšpektorátu  
práce.  
6.6.5. Vyžadovanie rodného čísla a rodného mena do informačného systému „Kniha  
ubytovaných“ v ubytovacom zariadení  
Útvar inšpekcie riešil v hodnotenom období oznámenie, v ktorom oznamovateľ  
upozorňoval na neoprávnené spracúvanie resp. získavanie osobných údajov, a to rodného  
čísla a rodného mena do tzv. „Knihy ubytovaných“, ktorú je povinné viesť ubytovacie  
zariadenie podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a  
registri obyvateľov Slovenskej republiky.  
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. sa súhlas podľa § 7 ods. 1 zákona  
č. 428/2002 Z. z. nevyţaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona,  
ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb.  
Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe moţno z informačného systému poskytnúť,  
sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania,  
sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré moţno poskytnúť,  
sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne  
okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.  
Vzhľadom na cit. ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. je prevádzkovateľ  
oprávnený získavať do „Knihy ubytovaných“ len ten zoznam osobných údajov, ktorý  
ustanovuje osobitný zákon č. 253/1998 Z. z. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. sú  
fyzické osoby a právnické osoby, ktoré poskytujú sluţby na základe zmluvy o ubytovaní,  
povinné viesť knihu ubytovaných, ktorá obsahuje údaje ako je meno a priezvisko  
ubytovaného, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu, adresu trvalého pobytu a  
dobu ubytovania.  
Na základe týchto skutočností útvar inšpekcie vykonal kontrolu informačného systému  
u prevádzkovateľa, vo veci podozrenia z porušovania ustanovení zákona č. 428/2002 Z. z.  
Kontrolou informačného systému sa potvrdilo neoprávnené spracúvanie osobných údajov,  
56  
 
čím došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) a i) zákona č. 428/2002 Z. z.  
v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.  
6.6.6. Získavanie osobných údajov nad rámec účelu a bez písomného poverenia  
sprostredkovateľa prevádzkovateľom  
Dotknutá osoba vo svojom oznámení uviedla, ţe v rámci akcie v celoslovenskej sieti  
na predaj vstupeniek, si zakúpila jednodňové skipasy pre celú rodinu. Predajca od nej ţiadal  
osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia, tel. kontakt,  
e-mail, číslo preukazu totoţnosti, a tieţ meno, priezvisko a dátum narodenia rodinných  
príslušníkov. Na otázku, či je povinná poskytnúť tieto údaje, jej bolo oznámené, ţe bez toho  
jej nebudú skipasy vydané. Následne sa informovala na kontaktnej linke predajcu, kde  
namiesto objasnenia dôvodu získavania vyššie uvedeného rozsahu osobných údajov jej bolo  
odporučené obrátiť sa na Úrad.  
Útvar inšpekcie vykonal u predajcu skipasov kontrolu (ten je v zmysle zákona  
č.428/2002 Z. z. sprostredkovateľom), ako aj v lyţiarskom stredisku u prevádzkovateľa, kde  
sa predávané skipasy dali vyuţiť. Kontrolami bolo zistené, ţe predajca ako sprostredkovateľ  
získal osobné údaje dotknutých osôb v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov,  
pretoţe v zmluve uzavretej medzi ním a prevádzkovateľom v lyţiarskom stredisku nebol  
uvedený rozsah alebo zoznam osobných údajov, ktoré mal predajca pri predaji skipasov  
získať od dotknutých osôb. Predajca sa bránil tým, ţe získavanie osobných údajov od  
zákazníkov bolo dohodnuté s prevádzkovateľom ústne. Prevádzkovateľ zas uviedol, ţe od  
predajcu (sprostredkovateľa) neţiadal, aby pri predaji jednodňových skipasov vyţadoval od  
kupujúcich akékoľvek osobné údaje.  
Podľa zákona č. 428/2002 Z. z., ak prevádzkovateľ poverí sprostredkovateľa  
získavaním osobných údajov, musí tak urobiť písomne. V poverení bude uvedené aké osobné  
údaje má získavať, akým spôsobom ich má spracúvať a tieţ, ţe má dohliadať na to, aby  
sprostredkovateľ spracúvané osobné údaje chránil takým spôsobom, aby nedochádzalo ani  
k náhodnému prístupu, sprístupneniu, k neprípustnému spracúvaniu týchto osobných údajov.  
Informovať dotknuté osoby v rozsahu uvedenom v § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z.,  
najmä o tom, na aký účel sa budú spracúvať osobné údaje, o dobrovoľnosti alebo povinnosti  
poskytnúť poţadované osobné údaje a o existencii práv dotknutej osoby je povinný  
prevádzkovateľ aj sprostredkovateľ. Ak osobné údaje získava pre prevádzkovateľa  
sprostredkovateľ, túto povinnosť má sprostredkovateľ uţ pri získavaní týchto osobných  
údajov.  
Úrad vydal Opatrenie, ktorým uloţil sprostredkovateľovi bezodkladne zlikvidovať  
osobné údaje, ktoré získal pri predaji jednodňových skipasov.  
6.6.7. Údaje z evidencie motorových vozidiel  
Oznámenie dotknutej osoby smerujúce proti dvom prevádzkovateľom informačných  
systémov (mesto a podnikateľ) spočívalo v podozrení z nezákonného spracúvania osobných  
údajov, ku ktorému malo dochádzať v súvislosti s parkovaním motorových vozidiel na území  
mesta. Súčasťou oznámenia bola informácia o tom, ţe podnikateľ v zákonom stanovenej  
57  
 
 
lehote (30 dní) nereagoval na ţiadosť, ktorou sa oznamovateľ na základe podľa § 20 zákona  
č. 428/2002 Z. z. domáhal odpisu spracúvaných osobných údajov, informácií o stave ich  
spracúvania a informácií o zdroji, z ktorého ich získal.  
Podmienky státia v zóne s dopravným obmedzením boli v meste stanovené všeobecne  
záväzným nariadením mesta. Mesto (prenajímateľ) a nájomca (podnikateľ) uzavreli zmluvu  
o nájme parkovacích miest. Parkovací poriadok podnikateľa tvoril prílohu zmluvy a  
upravoval podmienky parkovania na parkovacích miestach. Podnikateľ prostredníctvom  
mesta získaval z policajných evidencií údaje o drţiteľoch motorových vozidiel, ktorí  
nezaplatili parkovné za státie v zóne. Takto získané údaje podnikateľ vyuţíval na úkony  
smerujúce k úhrade parkovného a tzv. doplatku.  
Kontrolou bolo zistené, ţe mesto (v rozsahu podľa poţiadaviek podnikateľa)  
opakovane poţadovalo od Policajného zboru údaje o drţiteľoch alebo vlastníkoch  
motorových vozidiel identifikovaných typom vozidla a jeho evidenčným číslom. V kaţdej  
ţiadosti bol uvedený rozsah údajov poţadovaných z evidencie motorových vozidiel (meno,  
priezvisko a trvalý pobyt alebo názov a sídlo drţiteľa vozidla), účel, na ktorý sú tieto údaje  
poţadované (zistenie drţiteľa vozidla, ktorý porušil všeobecne záväzné nariadenia mesta)  
a právny podklad ţiadosti (§ 113 zákona č. 8/2009 Z. z.).  
Poskytovanie údajov z evidencie motorových vozidiel mestu bolo teda realizované na  
základe osobitného zákona, konkrétne na základe § 113 ods. 1 posledná veta zákona č. 8/2009  
Z. z., kde je ustanovené, ţe informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú aj iným štátnym  
orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti. Získané údaje však neboli  
ďalej spracúvané v konaniach o priestupkoch, ale boli poskytované podnikateľovi.  
Podľa § 113 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. osoba, ktorej sa informácia s osobnými  
údajmi z evidencie vozidiel poskytla, smie takú informáciu pouţiť len na účely, na ktoré ju  
ţiadala, a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneuţitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej  
osobe. Mesto poţadovalo od Policajného zboru poskytnutie údajov z evidencie motorových  
vozidiel na účel zistenia drţiteľa vozidla, ktorý porušil všeobecne záväzné nariadenie mesta.  
V príslušnom všeobecne záväznom nariadení je uvedené, ţe za jeho porušenie môţe byť  
priestupcovi uloţená pokuta, na uloţenie ktorej je oprávnené mesto. Mesto však pokuty za  
porušenie predmetného všeobecne záväzného nariadenia neukladalo, ale osobné údaje  
drţiteľov motorových vozidiel poskytovalo podnikateľovi, ktorý vo vlastnom mene a na  
vlastný účet od takto zistených drţiteľov motorových vozidiel vymáhal nezaplatené parkovné  
a tzv. doplatok. Poskytovaním osobných údajov pochádzajúcich z evidencií Policajného zboru  
podnikateľovi dochádzalo k porušovaniu zákona.  
Útvar inšpekcie sa zaoberal aj bezvýslednou ţiadosťou oznamovateľa adresovanou  
podnikateľovi, rezultujúcou z § 20 zákona č. 428/2002 Z. z. V uvedenej veci Úrad  
konštatoval, ţe podnikateľ nesplnil ani svoju povinnosť vyplývajúcu z § 21 zákona  
č. 428/2002 Z. z., nakoľko na ţiadosť, ktorou sa oznamovateľ domáhal informácií o stave  
spracúvania svojich osobných údajov, o zdroji ich získania a o ich odpis, do okamihu začatia  
kontroly nereagoval. A to napriek tomu, ţe uvedená ţiadosť mu bola preukázateľne doručená.  
Kaţdá dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sú na území Slovenskej republiky spracúvané  
v informačnom systéme prevádzkovateľa, sa môţe na základe ustanovení § 20 zákona  
č. 428/2002 Z. z. doţadovať svojich práv a tejto skutočnosti zodpovedá rozsah povinností  
prevádzkovateľa ustanovených v § 21 a 22 zákona č. 428/2002 Z. z.  
Úrad bezodkladne uloţil obom prevádzkovateľom informačných systémov opatrenia  
na odstránenie zistených nedostatkov, s ktorými sa mesto i podnikateľ vyrovnali riadne  
58  
a včas. Nadväzne bola kaţdému z uvedených prevádzkovateľov uloţená sankcia vo forme  
pokuty.  
6.6.8. Čierny pasažier  
Predmetom oznámenia smerujúceho proti mestskej polícii bolo podozrenie z porušenia  
zákona č. 428/2002 Z. z., ku ktorému malo dôjsť tým, ţe mestský policajt overoval totoţnosť  
oznamovateľa, pričom prostredníctvom vysielačky osobné údaje oznamovateľa overoval u  
operačného dôstojníka v nadväznosti na to, ţe takto zistené informácie o totoţnosti boli na  
základe písomnej ţiadosti oznámené dopravnému podniku mesta na účel vymáhania  
cestovného a úhrady. Z kontextu oznámenia vyplývalo, ţe oznamovateľ sa pri ceste  
prostriedkom mestskej hromadnej dopravy nevedel preukázať platným cestovným lístkom,  
oprávnenej osobe (revízorovi) dopravného podniku mesta neposkytol svoje osobné údaje  
nevyhnutné na vymáhanie cestovného a úhrady a totoţnosť oznamovateľa bola napokon  
zisťovaná privolaným príslušníkom mestskej polície.  
Postupy dopravného podniku mesta sústredené v jeho Prepravnom poriadku  
vyplývajú, okrem iného, zo zákona č. 168/1996 Z. z., ktorý v § 11 ustanovuje povinnosti  
cestujúcich. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona je cestujúci povinný zaplatiť cestovné a na  
výzvu revízora sa preukázať platným cestovným lístkom. Ak sa cestujúci pri kontrole nemôţe  
preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť úhradu alebo poskytnúť osobné  
údaje potrebné na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia,  
rodné číslo, adresa trvalého bydliska a číslo preukazu totoţnosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) je  
cestujúci povinný strpieť zistenie totoţnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru, ak  
pri kontrole jej preukázanie odmietne. Dopravný podnik mesta aplikuje § 7 ods. 3 zákona  
č. 428/2002 Z. z., pričom platí, ţe na spracúvanie osobných údajov cestujúcich, ktorí pri  
kontrole nemali platný cestovný lístok a na mieste ani nezaplatili zmluvnú úhradu, nevyţaduje  
sa súhlas dotknutých osôb, nakoľko ich osobné údaje sú spracúvané na základe osobitného  
zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých  
osôb. Postup dopravného podniku mesta pri výkone kontroly prostredníctvom revízorov je  
teda upravený osobitným zákonom a neocitá sa v kolízii so zákonom č. 428/2002 Z. z.  
Z dikcie § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 168/1996 Z. z., vyplýva, ţe cestujúci je  
povinný strpieť zistenie totoţnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru a to v prípade,  
ak pri kontrole odmietne preukázať sa. Dopravca je oprávnený, aby v odôvodnenom prípade –  
prostredníctvom svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly, zistenie totoţnosti  
cestujúceho od Policajného zboru vyţadoval. Súčasne je aj Policajný zbor oprávnený takejto  
poţiadavke vyhovieť.  
Policajný zbor na spracúvanie osobných údajov o cestujúcich, ktorí nemali v čase  
kontroly platný cestovný lístok a následne nezaplatili zmluvnú úhradu, nevyţaduje ich  
(dotknutých osôb) súhlas, pretoţe podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. sa súhlas  
dotknutej osoby nevyţaduje vtedy, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného  
zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých  
osôb.  
Obdobne rodné číslo ako osobitná kategória osobných údajov, ktoré je na tieto účely  
získavané, je spracúvané v súlade s § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z., nakoľko jeho  
spracúvanie vyţaduje osobitný zákon, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich  
spracúvania a okruh dotknutých osôb.  
59  
 
Z rovnakého ustanovenia zákona č. 428/2002 Z. z. vyplýva, ţe spracúvané osobné  
údaje o dotknutej osobe moţno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo  
zverejniť, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo  
zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré moţno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť,  
ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa  
osobné údaje sprístupňujú.  
Privolaný príslušník Policajného zboru by teda v takomto prípade pri spracúvaní  
osobných údajov oznamovateľa nepochybil, a to ani pri získavaní osobných údajov  
oznamovateľa a ich overovaní v evidencii obyvateľov (napr. prostredníctvom operačného  
dôstojníka), ani pri ich následnom poskytnutí dopravnému podniku mesta.  
V oznámení však bolo uvedené, ţe na účel zistenia totoţnosti oznamovateľa nebol  
privolaný príslušník Policajného zboru, ale príslušník mestskej polície, pričom osobné údaje  
oznamovateľa sa v evidencii priestupkov mestskej polície nenachádzali, ako aj to, ţe osobné  
údaje, ktoré oznamovateľ uviedol príslušníkovi mestskej polície, boli (na základe písomnej  
ţiadosti dopravného podniku mesta) poskytnuté dopravnému podniku mesta pre potreby  
právneho vymáhania cestovného.  
Z uvedených skutočností vyplýva, ţe príslušník mestskej polície spracúval osobné  
údaje oznamovateľa bez právneho podkladu, nakoľko nemohol postupovať podľa § 11 ods. 1  
písm. e) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (predmetné  
ustanovenie sa vzťahuje na príslušníkov Policajného zboru), pričom nešlo o riešenie  
priestupku, ale o poţiadavku preukázať totoţnosť.  
6.6.9. Únik údajov z informačného systému prevádzkovateľa  
Úradu bolo doručené oznámenie vo veci podozrenia z porušenia zákona č. 428/2002  
Z. z., ku ktorému malo dôjsť zo strany prevádzkovateľa tým, ţe osobné údaje zamestnancov  
právnických osôb zriadených prevádzkovateľom boli sprístupnené neoprávneným osobám.  
Tvrdenia uvedené v oznámení boli podopreté dôkazom v podobe nosiča údajov (kompaktný  
disk) priloţeného k oznámeniu a obsahujúceho pracovné zmluvy a súvisiace dokumenty.  
Na základe priamej komparácie dôkazov poskytnutých oznamovateľom s obsahom  
informačného systému prevádzkovateľa bolo preukázané, ţe osobné údaje oznamovateľa  
a osobné údaje ďalších zamestnancov právnických osôb zriadených prevádzkovateľom  
skutočne pochádzajú z informačného systému, v ktorom prevádzkovateľ spracúva osobné  
údaje zamestnancov ním zriadených právnických osôb. To potvrdilo, ţe tieto osobné údaje  
boli bez právneho podkladu sprístupnené minimálne jednej neoprávnenej osobe  
(oznamovateľovi). Vo vzťahu k dokumentom pracovnoprávnej povahy bolo zistené, ţe  
obsahujú osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu titul, meno, priezvisko, dátum narodenia,  
adresa trvalého bydliska, zamestnávateľ, zastávaná pracovná funkcia a mzdové podmienky.  
Porovnaním súborov uloţených na nosiči údajov (elektronická forma) s náhodne vybranými  
dokumentmi z informačného systému prevádzkovateľa (listinná forma) bolo zistené, ţe  
osobné údaje v súboroch na nosiči údajov a osobné údaje na listinách tvoriacich súčasť  
informačného systému prevádzkovateľa sú totoţné (identické) v rozsahu titul, meno,  
priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého bydliska, zamestnávateľ a zastávaná pracovná  
funkcia.  
Rozsah a štruktúra dokumentov na nosiči údajov, ako aj údaje o ich autoroch  
60  
 
(vlastnosti dokumentu) jednoznačne preukázali, ţe dokumenty na nosiči údajov pochádzajú  
z informačného systému prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ sa nevedel vyjadriť k tomu, akým  
spôsobom sa jeho dokumenty v elektronickej forme dostali do rúk oznamovateľa.  
V priebehu konania bolo súčasne preukázané, ţe osobné údaje zamestnancov  
prevádzkovateľa (konkrétne osobné údaje radiacich pracovníkov právnických osôb  
zriadených prevádzkovateľom) pochádzajú z konkrétneho osobného počítača zamestnanca  
prevádzkovateľa, ktorý bol o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona č. 428/2002  
Z. z. a o zodpovednosti za ich porušenie poučený, aby nedochádzalo k únikom osobných  
údajov z informačného systému prevádzkovateľa.  
Na základe podkladov poskytnutých oznamovateľom, ako aj na základe dôkazov  
získaných v priebehu konania Úrad konštatoval, ţe oprávnená osoba (zamestnanec)  
prevádzkovateľa umoţnila prístup do informačného systému prevádzkovateľa neznámej  
osobe, ktorá následne neoprávnene získala osobné údaje dotknutých osôb.  
Uvedeným konaním sa oprávnená osoba prevádzkovateľa dopustila správneho deliktu  
podľa § 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 428/2002 Z. z. Sprístupnenie osobných údajov  
z informačného systému prevádzkovateľa neoprávnenej osobe malo vo vzťahu k poškodeným  
dotknutým osobám ireverzibilnú povahu a jeho následok nebolo moţné napraviť opatreniami  
na odstránenie zistených nedostatkov. Nakoľko neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi  
(nedbanlivým sprístupnením neoprávnenej osobe) bolo preukázané konkrétnej oprávnenej  
osobe prevádzkovateľa, sankcia vo forme pokuty nebola uloţená prevádzkovateľovi, ktorý  
v priebehu konania preukázal, ţe si svoje povinnosti splnil riadne a včas, ale priamo jeho  
oprávnenej osobe (zamestnancovi).  
6.6.10. Vymáhanie leasingových splátok  
Oznámenie s podozrením na porušenie zákona č. 428/2002 Z. z., ktorého sa mala  
dopustiť akciová spoločnosť, ktorá poskytuje leasing motorových vozidiel spočívalo v tom, ţe  
prevádzkovateľ v postavení veriteľa sa v dôsledku neuhradenia troch leasingových splátok  
obrátil na inkasnú spoločnosť, ktorej zástupcovia mali kontaktovať oznamovateľa. Mali  
pritom disponovať dokladmi súvisiacimi s leasingom (splátkový kalendár a leasingová  
zmluva), teda dokladmi s osobnými údajmi oznamovateľa. Vo vozidle zástupcov inkasnej  
spoločnosti sa mali nachádzať aj leasingové zmluvy a splátkové kalendáre ďalších dlţníkov.  
Na základe skutočností obsiahnutých v oznámení, Úrad vyzval k súčinnosti  
prevádzkovateľa informačného systému, ako aj jeho sprostredkovateľa - inkasnú spoločnosť.  
Z vyjadrení prevádzkovateľa a jeho sprostredkovateľa vyplývalo, ţe postup sprostredkovateľa  
rezultoval z mandátnej zmluvy uzavretej medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom,  
pričom prevádzkovateľ dal svojmu sprostredkovateľovi príkaz na vymáhanie pohľadávky na  
základe Zmluvy o autoúvere, podpísaním ktorej oznamovateľ vyjadril aj súhlas so  
spracúvaním svojich osobných údajov v prípade vymáhania pohľadávky, vrátane ich  
poskytnutia sprostredkovateľovi.  
Úrad konštatoval, ţe súhlas oznamovateľa so spracúvaním osobných údajov v prípade  
vymáhania pohľadávky prevádzkovateľ ani nepotreboval, nakoľko na také spracúvanie ho  
oprávňuje dikcia § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z., podľa ktorého sa súhlas  
dotknutej osoby nevyţaduje, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie  
zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán. Naproti tomu  
informácie, ktoré mal prevádzkovateľ dotknutej osobe poskytnúť podľa § 10 ods. 1 zákona  
61  
 
č. 428/2002 Z. z., neboli jej poskytnuté v poţadovanom rozsahu.  
6.6.11. Sprístupňovanie údajov podľa zákona o slobode informácií  
Útvar inšpekcie prešetril podnet oznamovateľa, ktorý uviedol, ţe ţiadal mestský úrad  
o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe  
k informáciám a domnieval sa, ţe mestský úrad porušil zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane  
osobných údajov tým, ţe mu sprístupnil dokumenty s chránenými osobnými údajmi vrátane  
rodného čísla osôb, ktoré odkúpili od mesta nejaký hnuteľný majetok, a ktorých evidencia sa  
vedie u prevádzkovateľa v zošite, ku ktorému mal mať zrejme prístup ktokoľvek. Oznámenie  
doloţil kópiami dokumentov, ktoré mu zaslal prevádzkovateľ.  
Útvar inšpekcie vykonal u prevádzkovateľa kontrolu spracúvania osobných údajov  
s dôrazom na preverenie skutočností uvedených v oznámení. Bolo zistené, ţe prevádzkovateľ  
zaslal oznamovateľovi list, ktorého prílohou boli fotokópie niekoľkých strán z knihy majetku.  
Sprístupnené fotokópie obsahovali osobné údaje v rozsahu meno manţela, jeho rodné číslo  
príp. dátum narodenia, meno manţelky, jej rodné číslo príp. dátum narodenia, bydlisko  
a údaje týkajúce sa kupovaného/predávaného majetku. Na poskytnutých fotokópiách bola  
väčšia časť rodných čísiel zatretá, avšak v niektorých prípadoch tak, ţe rodné čísla boli  
čitateľné a časť rodných čísiel nebola zatretá vôbec. Ostatné osobné údaje zostali čitateľné.  
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá  
prevádzkovateľ a sprostredkovateľ tým, ţe ich chráni pred náhodným ako aj nezákonným  
poškodením a zničením, náhodnou stratou, zmenou, nedovoleným prístupom a sprístupnením  
ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými formami spracúvania. Na tento účel prijme  
primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania,  
pričom berie do úvahy najmä pouţité technické prostriedky, rozsah moţných rizík, ktoré sú  
spôsobilé narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému a dôvernosť a  
dôleţitosť spracúvaných osobných údajov.  
Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií informácie o osobných údajoch fyzickej  
osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom  
(zákon č. 428/2002 Z. z.), povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo  
na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.  
Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 428/2002 Z. z. spracúvať osobné údaje v súlade s  
dobrými mravmi a konať spôsobom, ktorý neodporuje tomuto zákonu ani iným všeobecne  
záväzným právnym predpisom a ani ich neobchádza; súhlas dotknutej osoby si nesmie  
prevádzkovateľ vynucovať a ani podmieňovať hrozbou odmietnutia zmluvného vzťahu,  
sluţby, tovaru alebo povinnosti ustanovenej prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi  
zákonom.  
Vykonaná kontrola ukázala, ţe prevádzkovateľ nedostatočne vymazal rodné čísla na  
poskytnutých fotokópiách, tieto fotokópie pred odoslaním oznamovateľovi neskontroloval,  
čím došlo k sprístupneniu osobných údajov, vrátane rodných čísiel, neoprávnenej osobe.  
Týmto bol porušený § 15 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. Okrem toho podľa § 9 ods. 2 zákona  
o slobode informácií, prevádzkovateľ nemal sprístupniť osobné údaje fyzických osôb, ktoré  
sú spracúvané v informačnom systéme prevádzkovateľa, pretoţe ţiadny zákon neustanovoval  
62  
 
pre prevádzkovateľa podmienky sprístupnenia a prevádzkovateľ nedisponoval písomnými  
súhlasmi dotknutých osôb.  
6.6.12. Cirkev v postavení prevádzkovateľa  
Jednou z citlivých oblastí nevyhnutne spojených so spracúvaním osobných údajov je  
pôsobenie štátom registrovaných cirkví a náboţenských spoločností na území Slovenskej  
republiky. V uvedenej intencii útvar inšpekcie analyzoval rozsah spracúvaných osobných  
údajov, okruh dotknutých osôb a právny základ samotného spracúvania. S ohľadom na  
skutočnosť, ţe v súčasnosti na území Slovenskej republiky pôsobí celkom 18 registrovaných  
cirkví a náboţenských spoločností, boli na uvedený účel vybrané normy súvisiace  
s Katolíckou cirkvou v Slovenskej republike (ďalej len „Katolícka cirkev“), konkrétne  
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zo dňa 18. decembra 2000  
(ďalej len „Vatikánska zmluva“) a národná legislatíva reprezentovaná najmä Ústavou  
Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len  
„Ústava“) a zákonom č. 428/2002 Z. z.  
Vatikánska zmluva v čl. 2 ods. 1 ustanovuje, ţe Slovenská republika uznáva právo  
Katolíckej cirkvi a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné  
vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania  
Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom,  
vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie  
jej vnútorných vecí. Podľa čl. 2 ods. 2 Vatikánskej zmluvy Svätá stolica ako zmluvná strana  
garantuje, ţe Katolícka cirkev vyuţije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie  
obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej  
náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Právo Katolíckej cirkvi a jej  
členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä slobodu pri plnení poslania  
Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom  
a spravovanie jej vnútorných vecí. Vatikánska zmluva bliţšie špecifikuje napríklad v čl. 6  
(výlučné právo Svätej stolice obsadzovať hierarchicky usporiadané úrady podľa kánonického  
práva). Dodrţiavaním právneho poriadku Slovenskej republiky je činnosť Katolíckej cirkvi  
podmienená napríklad pri aplikácii čl. 13 Vatikánskej zmluvy (zriaďovanie, správa  
a vyuţívanie základných a stredných škôl, vysokých škôl a školských zariadení, aj keď sa tak  
deje na základe kánonického práva) alebo čl. 10 (spolupráca so štátnymi orgánmi pri  
uzatváraní manţelstva formou cirkevného obradu, teda podľa kánonického práva) a osobitnou  
medzinárodnou zmluvou je podmienené napríklad právo Katolíckej cirkvi vykonávať  
pastoračnú sluţbu v ozbrojených silách a policajných zboroch (čl. 14 Vatikánskej zmluvy).  
Podľa čl. 1 Ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát,  
ktorý sa neviaţe na nijakú ideológiu ani náboţenstvo. Slovenská republika súčasne uznáva a  
dodrţiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je  
viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (napr. Vatikánska zmluva). Ochrana osobných  
údajov i sloboda náboţenského vyznania a viery sa podľa Ústavy spoločne a nerozdielne  
zaručujú ako základné ľudské práva a slobody.  
Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy sa zaručuje ochrana osobných údajov a nikto nesmie  
porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov bez ohľadu na spôsob  
ich uchovávania.  
Podľa čl. 24 ods. 1 a 2 Ústavy sa zaručujú sloboda myslenia, svedomia, náboţenského  
vyznania a viery, pričom kaţdý má právo slobodne prejavovať svoje náboţenstvo alebo vieru  
a súčasne má kaţdý právo byť bez náboţenského vyznania.  
63  
 
Podľa čl. 24 ods. 3 a 4 Ústavy cirkvi a náboţenské spoločnosti spravujú svoje  
záleţitosti samy a podmienky výkonu ich práv moţno obmedziť iba zákonom, ak ide  
o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia  
a mravnosti alebo práv a slobôd iných.  
Garantom dodrţiavania práv a slobôd v oblasti spracúvania osobných údajov  
dotknutých fyzických osôb prevádzkovateľmi informačných systémov je zákon č. 428/2002  
Z. z. V uvedenej intencii subjekty Katolíckej cirkvi podľa § 4 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z.  
nadobúdajú postavenie prevádzkovateľa informačného systému a na tomto základe sú  
povinné dodrţiavať povinnosti prevádzkovateľa ustanovené v zákone č. 428/2002 Z. z., najmä  
povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a), c) a i), tzn. povinnosť pred začatím spracúvania  
osobných údajov jednoznačne a konkrétne vymedziť účel spracúvania osobných údajov, ktorý  
nesmie byť v rozpore s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami,  
ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďalej získavať osobné údaje výlučne na vymedzený  
alebo ustanovený účel, spracúvať osobné údaje v súlade s dobrými mravmi a konať  
spôsobom, ktorý neodporuje zákonu č. 428/2002 Z. z. ani iným všeobecne záväzným  
právnym predpisom.  
Zákon č. 428/2002 Z. z. vymedzuje osobitné kategórie osobných údajov (§ 8)  
a výnimky z obmedzení pri ich spracúvaní (§ 9). Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. sa  
spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú náboţenskú vieru alebo svetonázor, zakazuje.  
Uvedený zákaz podľa § 9 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. neplatí, ak dotknutá osoba dala  
písomný súhlas na ich spracúvanie alebo ak podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 428/2002 Z.  
z. spracúvanie vykonáva v rámci oprávnenej činnosti štátom uznaná cirkev alebo náboţenská  
spoločnosť a toto spracúvanie sa týka iba ich členov alebo tých fyzických osôb, ktoré sú  
s nimi, vzhľadom na ich ciele, v pravidelnom styku, osobné údaje slúţia výlučne pre ich  
vnútornú potrebu a nebudú poskytnuté tretej strane bez písomného súhlasu dotknutej osoby.  
Prevádzkovateľ teda musí disponovať písomným súhlasom dotknutej osoby alebo dotknutá  
osoba musí byť členom Katolíckej cirkvi (prípadne osobou, ktorá je s cirkvou vzhľadom na  
jej ciele v pravidelnom styku). V ostatných prípadoch sa spracúvanie osobných údajov bez  
právneho podkladu ocitá v priamom rozpore s vyššie uvedeným zákazom, resp. v rozpore s §  
8 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z.  
V súvislosti so získavaním osobných údajov je ţiaduce uviesť aj povinnosti  
prevádzkovateľa (cirkvi) ustanovené v § 10 ods. 1 písm. d) bod 2 a 7 zákona č. 428/2002 Z.  
z., podľa ktorých je prevádzkovateľ, ktorý mieni získať od dotknutej osoby jej osobné údaje,  
povinný najneskôr pri ich získavaní informovať dotknutú osobu a bez vyzvania jej vopred  
oznámiť informácie v takom rozsahu, v akom sú s ohľadom na všetky okolnosti spracúvania  
osobných údajov potrebné pre dotknutú osobu na zaručenie jej práv a právom chránených  
záujmov, najmä poučenie o dobrovoľnosti alebo povinnosti poskytnúť poţadované osobné  
údaje a poučenie o existencii práv dotknutej osoby.  
Dotknuté osoby je na účel analýzy ţiaduce rozdeliť do troch nasledujúcich okruhov:  
a) dotknuté osoby, ktoré vo vnútornej štruktúre prevádzkovateľa pôsobia ako duchovní alebo  
ako iní zamestnanci, teda osoby, ktorých osobné údaje sú spracúvané v informačnom  
systéme „zamestnanci“,  
b) dotknuté osoby, ktoré sú príslušníkmi cirkvi, teda osoby, ktorých osobné údaje sú  
spracúvané v informačnom systéme „veriaci“,  
c) dotknuté osoby, ktoré nie sú príslušníkmi cirkvi, teda osoby, ktorých osobné údaje moţno  
spracúvať len na základe ich predchádzajúceho súhlasu alebo na základe zákona (zákon  
č. 428/2002 Z. z., alebo osobitný zákon), pričom platí, ţe na zákaz spracúvania ich  
64  
osobných údajov osobitnej kategórie, ustanovený v § 8 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z., sa  
nevzťahuje výnimka podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 428/2002 Z. z.  
Osobné údaje v informačnom systéme „zamestnanci“ sú spracúvané na základe  
príslušných zákonov (napríklad pracovné zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovateľom  
a duchovnými na základe Zákonníka práce) a v úzkej väzbe na príslušné ustanovenia  
kánonického práva.  
Osobné údaje v informačnom systéme „veriaci“ sú spracúvané najmä na základe  
predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby, resp. jej zákonného zástupcu, spojeného so  
vstupom dotknutej osoby do cirkvi, a na osobitnú kategóriu osobných údajov (údaj  
o náboţenskej viere alebo svetonázore) sa vzťahuje výnimka podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona  
č. 428/2002 Z. z.  
Z pohľadu ochrany osobných údajov sa v tejto súvislosti ako rizikový javí posledný,  
tretí okruh dotknutých osôb, ktoré moţno zahrnúť pod termíny „inoveriaci“ a „neveriaci“.  
Uvedený okruh dotknutých osôb sa dostáva do kontaktu s cirkvou napríklad pri rôznych  
cirkevných obradoch (svedok ţenícha alebo nevesty).  
Vo vzťahu k ochrane osobných údajov osobitnej kategórie (údaje o príslušnosti ku  
konkrétnej cirkvi alebo o inom svetonázore) je teda zrejmé, ţe na dotknuté osoby, ktoré nie sú  
príslušníkmi Katolíckej cirkvi a súčasne nedali súhlas na spracúvanie osobných údajov  
o svojej príslušnosti k inej cirkvi, resp. o inom svetonázore, sa vzťahuje ochrana zakotvená v  
čl. 16 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (obmedzenie výkonu práv cirkví  
a náboţenských spoločností) a nadväzne aj v národnej právnej úprave (Ústava a § 8 ods. 1  
zákona č. 428/2002 Z. z.), resp. riziko kolízie medzi úkonmi cirkvi a príslušnými  
ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. smeruje najmä k okruhu dotknutých osôb, ktorý  
moţno vymedziť pojmami „inoveriaci“ a „neveriaci“, a k situáciám, v ktorých tieto osoby  
z rôznych dôvodov prichádzajú do styku s cirkvou.  
V rámci preventívneho zámeru a na základe analýzy potenciálnych rizík útvar  
inšpekcie v rokoch 2008 aţ 2010 viedol z vlastnej iniciatívy konania voči 7  
prevádzkovateľom informačných systémov, ktorí reprezentujú rôzne cirkvi. Konania  
zamerané na subjekty niţšej hierarchickej úrovne (napr. farnosť) vedené voči zástupcom troch  
cirkví boli ukončené vydaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v nasledujúcom  
rozsahu (zistené nedostatky boli vo všetkých troch prípadoch identické):  
a) absencia evidencií informačných systémov podľa § 29 a 30 zákona č. 428/2002 Z. z.,  
b) absencia poučenia oprávnených osôb prevádzkovateľa podľa § 17 zákona č. 428/2002 Z.  
z. o právach a povinnostiach ustanovených týmto zákonom a o zodpovednosti za ich  
porušenie;  
c) absencia bezpečnostných smerníc o ochrane osobných údajov podľa § 15 ods. 2 písm. b)  
zákona č. 428/2002 Z. z.,  
d) rozpor medzi spracúvaním údajov o vierovyznaní alebo svetonázore s ustanoveniami § 8  
ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. (s výnimkou prípadov, v ktorých vie  
prevádzkovateľ Úradu kedykoľvek na jeho ţiadosť preukázať, ţe získanie súhlasu  
dotknutých osôb je objektívne nemoţné alebo by si to vyţiadalo neúmerne vysoké  
náklady a mimoriadne úsilie).  
Konania zamerané na subjekty vyššej hierarchickej úrovne (napr. diecéza), vedené  
voči zástupcom štyroch cirkví, boli ukončené vydaním troch opatrení na odstránenie  
zistených nedostatkov v nasledujúcom rozsahu (zistené nedostatky neboli identické):  
65  
a) absencia evidencie informačného systému podľa § 29 a 30 zákona č. 428/2002 Z. z.,  
b) absencia poučenia oprávnených osôb prevádzkovateľa podľa § 17 zákona č. 428/2002 Z.  
z. o právach a povinnostiach ustanovených týmto zákonom a o zodpovednosti za ich  
porušenie,  
c) absencia písomne poverenej zodpovednej osoby podľa § 19 zákona č. 428/2002 Z. z.,  
d) absencia bezpečnostného projektu, resp. dokumentácie podľa § 15 ods. 2 písm. a), alebo  
b) zákona č. 428/2002 Z. z.  
Na základe zovšeobecnených výsledkov analýzy právneho podkladu spracúvania  
osobných údajov z pozície cirkví a náboţenských spoločností, ako aj na základe výsledkov  
konaní Úradu zameraných na spracúvanie osobných údajov cirkvami, Úrad všetkým štátom  
registrovaným cirkvám a náboţenským spoločnostiam podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona  
č. 428/2002 Z. z. odporučil opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov  
v informačných systémoch prevádzkovateľa.  
S ohľadom na rozsiahlosť informačných systémov prevádzkovaných cirkvami  
a náboţenskými spoločnosťami a na skutočnosť, ţe v sledovanom období boli Úradu  
doručené len dve oznámenia smerujúce voči týmto prevádzkovateľom (obe boli posúdené ako  
opodstatnené), Úrad konštatuje, ţe stav ochrany spracúvaných osobných údajov je na  
prijateľnej úrovni a vydaním odporúčania adresovaného všetkým štátom registrovaným  
cirkvám a náboţenským spoločnostiam vyjadril záujem o to, aby situácia v oblasti, ktorú  
nemoţno nenazvať citlivou, zostala zachovaná.  
7. Internetová stránka Úradu – www.dataprotection.gov.sk  
K významným aktivitám Úradu patrí prevádzkovanie internetovej stránky ako moderného  
elektronického prezentačného nástroja. Pri jej návrhu ako aj v priebehu jej realizácie sa kládol  
dôraz na vzájomné skĺbenie jednotlivých rovín, a to obsahovej, pouţívateľského komfortu,  
grafického dizajnu a spôsobu navigácie návštevníkov stránky a správy internetovej stránky  
Úradu. Stránka sa snaţí spĺňať všetky kritéria prístupnosti v zmysle § 13 zákona č. 275/2006  
Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a v zmysle výnosu z 8. septembra 2008 č.  
MF/013261/2008-132. V závere roka 2010 sa stránka doplnila o novú funkcionalitu, ktorou je  
Really Simple Sindication (RSS) kanál.  
7.1. Vymedzenie obsahu internetovej stránky Úradu  
Obsahom internetovej stránky Úradu sú informácie, ktoré:  
zodpovedajú poţiadavkám na informácie ako povinnosti podľa § 5 zákona č. 211/2000  
Z. z., ktoré sa týkajú orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávnych  
organizácií,  
vyplývajú z postavenia a úloh, ktoré Úrad zo zákona plní voči verejnosti,  
sú určené odbornej verejnosti, najmä prevádzkovateľom informačných systémov  
sú poskytované partnerským a medzinárodným organizáciám so sídlom v zahraničí,  
monitorujú situáciu v oblasti ochrany osobných údajov v zahraničí.  
66  
 
 
7.2. Návštevnosť webového sídla  
Stránka dosahuje priemerne 2716. nových návštevníkov za mesiac. Pre ilustráciu je v ďalšom  
texte zobrazený vybraný úsek od 1. 4. 2010 do 31. 12. 2010.  
67  
 
Denná vyťaţenosť servera:  
Týţdenná vyťaţenosť stránky:  
68  
Hodinová vyťaţenosť  
stránky:  
Zloţenie návštevníkov:  
8. Komunikácia s médiami ako nástroj informovania verejnosti  
V roku 2009 a 2010 Úrad reagoval na otázky prostredníctvom printových  
a audiovizuálnych médií celkovo 89 krát, z toho denníky a časopisy 35 krát, televízie 34 krát  
a rozhlas 20 krát.  
V roku 2009 sa otázky týkali problémov a to: zneuţitia osobných údajov - konkrétne  
rodného čísla, snímania kamerovým systémom, vyţiadania osobných údajov od čiernych  
pasaţierov revízorom a políciou, ochrany a rizík zneuţitia, monitoringu zamestnancov  
v súvislosti so zákonom vo Fínsku, nevyţiadaných zásielok od direktmarketingových firiem,  
neplatičov a moţnosti nahliadania do dokumentácie bytových domov, dochádzkového  
systému a fotografie z web - kamery, poskytnutia osobných údajov vymáhačskej firme  
lízingovou spoločnosťou.  
Otázky sa týkali aj rodného čísla na poštovej zásielke od Všeobecnej zdravotnej  
poisťovne, ochrany súkromia v súvislosti s vyuţívaním čipov, nahrávania účastníkov pri  
dopravnej nehode a policajta pri zastavení, odtlačkov prstov pri evidencii dochádzky, plánu  
ministerstva zdravotníctva pri vypracovaní analýzy dodrţiavania zákona o ochrane os. údajov,  
ďalej podvodného mailu, zoznamu deviantov, adopcie dieťaťa, ako aj Akčného plánu na  
predchádzanie rasizmu, diskriminácie.. pre roky 2009-11  
69  
 
V roku 2010 to boli otázky k problémom: zneuţitie osobných údajov, monitorovanie  
kamerovým systémom na školách, ochrana osobnosti na internete, ochrana a riziká zneuţitia,  
zber dát spoločnosťou Google pre Street View, sprístupňovanie a zverejňovanie zoznamov pri  
prideľovaní obecných bytov mestskými časťami mesta, krádeţ identity a sociálne siete,  
sledovanie zamestnancov zamestnávateľmi, preberanie preukazov s osobnými údajmi  
stráţnou sluţbou, informácie o pokute pre mesto Trenčín, uvádzanie rodného čísla na  
faktúrach mestským úradom.,  
Otázky sa ďalej týkali oprávnenosti postupov policajtov pri beţnej cestnej kontrole,  
zaradenia dátumu narodenia na petičných hárkoch, ochrany pred svojvoľným narábaním  
s osobnými údajmi telemarketingovými a distribútorskými firmami, zverejňovania galérie  
revízorov MHD na Facebooku, zverejnenia osobných údajov tisícov poistencov na web-  
stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zverejnenia zoznamov pedofilov ako aj rizík  
zneuţiteľnosti osobných údajov.  
8.1. Ďalšie aktivity Úradu ako súčasť propagácie  
Január patril uţ tradične 4. a 5. ročníku medzinárodného a ochrany osobných  
údajov. Pri tejto príleţitosti sa uskutočnil v dňoch 28. a 30. januára 2009 rozhovor  
s pracovníkmi Úradu v relácii Slovenskej televízie FOKUS. v ktorej boli zodpovedané aj  
otázky divákov reagujúcich na ţivé vysielanie. Odpovede na nezodpovedané otázky  
v televíznych reláciách ako aj na ďalšie otázky zasielané občanmi cez e-mailovú poštu boli  
následne uvedené na web-stránke Úradu pod názvom „Fórum otázok a odpovedí“.  
V roku 2010 bol pri príleţitosti medzinárodného Dňa ochrany osobných údajov  
odvysielaný 27. januára 2010 rozhovor s vrchným inšpektorom Úradu v Slovenskom  
rozhlase. Ďalšou aktivitou bola tlačová beseda 28. januára 2010 na tému „Vieme ochrániť  
osobné údaje pre naše súkromie i bezpečie detí?“. Podujatie bolo organizované spolu so  
zdruţením eSlovensko a Mestom Bratislava. Rozhovory s účastníkmi besedy zaznamenali  
televízia Markíza, STV a Slovenský rozhlas.  
Z ďalších aktivít: v roku 2009 bol v regionálnom časopise Vajnorské vidzení  
zverejnený rozhovor s predsedom Úradu o poslaní úradu, legislatíve, o citlivých údajoch,  
o praktických radách ako prispieť k vlastnej ochrane a kam sa obrátiť pri podozrení, ţe  
dochádza k porušeniu práv alebo nezákonnému postupu, ako aj o rizikách pri podcenení  
obozretnosti.  
Začiatkom februára sa zúčastnil zástupca Úradu okrúhleho stola, ktorý je súčasťou  
projektu „bezpečne na internete“ organizovaného spoločnosťou Microsoft.  
Bol tieţ uskutočnený rozhovor pre Slovenský rozhlas, zameraný na praktické situácie  
občanov, resp. poslucháčov v súvislosti s ochranou osobných údajov.  
Vo februári bol realizovaný na objednávku Úradu uţ tradičný prieskum verejnej  
mienky Štatistickým úradom SR a pouţitý ako súčasť Správy.  
Koncom mája 2009 bola predloţená v elektronickej i tlačenej podobe Správa o stave  
ochrany osobných údajov za obdobie 2007-2008 do Národnej rady SR a koncom júna vzatá  
na vedomie. Následne bola realizovaná tlač Správy v slovenskej a anglickej verzii a popri tom  
aj tlač letáku so základnými informáciami o právach občanov, povinnostiach  
prevádzkovateľov, o Úrade, spolupráci a základných dokumentoch.  
V septembri 2009 pri príleţitosti návštevy Petra Hustinxa, európskeho inšpektora pre  
ochranu údajov, bolo zorganizované stretnutie hosťa s pracovníkmi Úradu, následne  
s predsedom a členmi Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie ţien a na  
záver tlačová beseda pre novinárov na pôde parlamentu.  
70  
 
V októbri 2009 bola na návšteve Úradu redaktorka tlačového oddelenia českého  
Úradu, ktorá následne zverejnila v českom bulletine článok o slovenskom Úrade.  
V roku 2010 – február – účasť na okrúhlom stole na tému „Ochrana súkromia na  
internete“ organizovanom spoločnosťou Microsoft.  
Počas stretnutie zástupcov českého a slovenského úradu na ochranu osobných údajov  
v novembri 2010 v Luhačoviciach bol realizovaný aj rozhovor predsedov oboch úradov pre  
české regionálne noviny.  
na ochranu detí a mládeţe proti hrozbám vyplývajúcim z pouţívania mobilov a sociálnych  
sietí. Z ďalších činností to bolo zhrnutie a výber medzinárodných dokumentov pre zaradenie  
na internetovú stránku Úradu  
9. Záver  
Spoločenský vývoj určuje vţdy niekoľko dominujúcich faktorov, ktoré svojim  
významom a nezastaviteľným tempom pôsobia na všetky oblasti ţivota spoločnosti  
a zásadným spôsobom určujú smer rozvoja. K nim patria aj informačné technológie, ktoré  
podliehajú takmer kaţdodenným zmenám.  
Svetová komunikačná sieť – Internet, ako jedna z nespočetných moţností vyuţívania  
informačných technológií, rozšírila obzory pre ľudstvo a otvorila dvere k rýchlejšiemu  
a lepšiemu spoznávaniu, k vzájomnej komunikácii a zbliţovaniu ľudí naprieč nesmiernym  
vzdialenostiam. I po mnohých rokoch nás to udivuje, očarúva a nadchýna. Toto nadšenie  
spolu s ilúziou bezpečia v intimite nášho bytu či kancelárie nás zvádza i k neopatrnosti. Často  
ale nepoznáme alebo si neuvedomujeme zraniteľnosť týchto technických vymoţeností a  
neradi pripúšťame riziká a nepriaznivé dôsledky, ktoré môţu narušiť naše súkromie. Musíme  
však počítať s prípadnými váţnymi následkami pri nesprávnom technickom pouţití, či  
neobozretnom správaní sa na internete.  
Uvaţujúc v širších súvislostiach – nekalými úmyslami a zneuţívaním internetu moţno  
znefunkčniť informačné systémy i v rámci silných komunít či štátov.  
Podobným rizikám je vystavená i oblasť spracúvania osobných údajov, ktorá je  
realizovaná prevaţne uţ automatizovaným spôsobom. Pohyb a prenos údajov dnes nezriedka  
prekračuje hranice štátov a hoci sú pritom vyuţívané rôzne technické riešenia a aplikácie,  
občas dochádza k zlyhaniu niektorých článkov ochrany. Najčastejšie však ľudského faktora.  
Je potrebné tieţ spomenúť, ţe právna úprava týchto vzťahov, ktorá je povolaná vniesť  
čo najväčší poriadok do oblasti spracúvania a ochrany osobných údajov, spravidla do značnej  
miery zaostáva za veľmi dynamickým rozvojom informačných technológií. Vznikajú tak isté  
nepokryté miesta, ktoré môţu byť spravidla ľahko zneuţiteľné. Je preto veľmi dôleţité, aby  
právna úprava, či uţ medzinárodná alebo národná, bola čo najkomplexnejšia, najprecíznejšia  
a priebeţne aktualizovaná. Mohla by tak prispieť k snahám vyhnúť sa zľahčovaniu si  
povinností a plnení úloh a tým aj podceňovaniu významu ochrany osobných údajov vôbec.  
Nie je preto na mieste bagatelizovať túto problematiku a jej opodstatnenosť. Ţiaľ,  
takéto postoje totiţ zisťujeme v náznakoch pri kontrolnej činnosti, ale aj z rôznych názorov či  
návrhov. Prejavilo sa to tieţ v niektorých pripomienkach k návrhu zmeny zákona o ochrane  
osobných údajov, ktorý Úrad predloţil v decembri 2010, pričom dochádzalo aj k snahe  
o značné skrátenie a zjednodušenie zmeny návrhu tohto zákona.  
Zdokonaľovanie právnej úpravy je preto jedným zo základných prostriedkov, ktoré  
napomáhajú účinne pôsobiť na stále bezpečnejšie spracúvanie osobných údajov fyzických  
71  
 
osôb. Popri tom nemôţeme púšťať zo zreteľa ani hľadanie rovnováhy medzi záujmom  
dotknutých osôb a odôvodnenými záujmami spracovateľských subjektov. Podobne musíme  
dbať aj na vyváţenosť medzi ochranou osobných údajov na jednej strane a rešpektovaním  
úloh štátnych orgánov pri zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti.  
Znamená to veľkú výzvu pre Úrad a všetky zainteresované subjekty. To všetko ako  
celok je však predovšetkým právnym a morálnym záväzkom všetkých vyššie menovaných  
subjektov vo vzťahu k občanom, o ktorých súkromie a bezpečnosť v konečnom dôsledku ide.  
Za dôleţité v nastávajúcom období povaţujeme tieţ plnenie úloh Úradu stanovených  
zákonom a vyplývajúcich aj z medzinárodných dohôd. Chceme zintenzívniť tieţ naše aktivity  
v oblasti zvyšovania právneho povedomia a informovanosti prevádzkovateľov i širokej  
odbornej a laickej verejnosti a najmä mladých ľudí so zreteľom na pouţívanie internetu. Tieţ  
dať opäť priestor pre zodpovedanie otázok občanov a ďalších subjektov ako aj pre  
konzultácie.  
Z hľadiska zvyšovania odbornosti sa od Úradu v nastávajúcom dvojročnom období  
očakáva usporiadanie stretnutia splnomocnencov úradov na ochranu osobných údajov štátov  
Strednej a Východnej Európy alebo Európskej konferencie splnomocnencov úradov pre  
ochranu osobných údajov. Sú to aktivity, ktoré členské štáty zabezpečujú striedavo.  
Plnenie všetkých úloh a aktivít však bude závisieť od úrovne finančného zabezpečenia  
Úradu, ktoré by bolo schopné garantovať, okrem iného, aj dobudovanie personálneho  
obsadenia. Tento nedostatok v poslednom období vyplýval z obmedzeného a stále sa  
zniţujúceho rozpočtu Úradu.  
I touto cestou chcem upriamiť pozornosť relevantných a zodpovedných štátnych  
orgánov na tento veľmi váţny, doteraz značne podceňovaný problém.  
Keďţe Správu, ktorá mapuje obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010,  
predkládame do Národnej rady SR vţdy s istým niekoľkomesačným časovým posunom,  
musím uviesť aj niektoré aktuálne informácie a skutočnosti, ktoré priniesol ďalší vývoj. Ţiaľ,  
sú to poľutovaniahodné negatíva.  
Následkom neustáleho a v poslednom období veľmi razantného zniţovania rozpočtu  
Úradu (o takmer 30 percent) na návrh Ministerstva financií SR, za akceptácie vlády  
a Národnej rady SR, Úrad napriek svojim nespočetným zúfalým a bezvýsledným pokusom  
tento trend odvrátiť, podľahol tomuto tlaku. Bol nakoniec nútený upustiť od personálneho  
dobudovania, ba naopak, aby nezostal bez finančného pokrytia svojej činnosti na posledné tri  
mesiace, musel prepustiť niekoľkých zamestnancov a niektorí kľúčoví zamestnanci sami  
z Úradu odišli.  
Týmto nastala situácia, ţe Úrad pre nedostatočné finančné zabezpečenie a personálne  
obsadenie nie je schopný plniť všetky zákonom stanovené a z medzinárodných dohôd  
vyplývajúce úlohy a povinnosti. Ide okrem iného o kontrolu Schengenského informačného  
systému, prípravu ďalšej kontrolnej misie SR v rámci Sch-Eval, vnútroštátne kontroly  
prevádzkovateľov informačných systémov, okrem kontrol vykonávaných na základe  
oznámení dotknutých osôb, povinnú účasť v pracovných skupinách EÚ, zriadených podľa  
článku 29 a 31, Smernice 95/46/ES ako Europol, Schengen, ďalej o spoluprácu s rezortmi  
a zahraničnými partnerskými úradmi, workšopy, konferencie a ďalšie.  
Ţiadam preto vládu SR a Národnú radu SR, vzhľadom k svojej zodpovednosti za danú  
oblasť, aby bezodkladne učinili opatrenia na zabezpečenie týchto neodkladných úloh, ktoré  
napriek viacerým upozorneniam, neurobili.  
72  
10. Zoznam skratiek  
ADAMS  
databáza ponúkajúca texty nariadení, technických dokumentov a správ -  
Agencywide Documents Access and Management System  
konzultačná firma Association of Executive Search Consultants, ktorá  
vypracúva profesionálne smernice a praktiky pre podnikateľov aj štátnu  
správu  
AESC  
API  
Advanced Passenger Information – základné údaje o cestujúcich pred  
odletom  
CEEC  
krajiny strednej a východnej Európy – Central and East European  
Countries  
CJPD  
projektová skupina na ochranu údajov – Project Group on Data Protection  
CNSA  
kontaktná sieť úradov bojujúcich proti spamu - Contact Network of Spam  
enforcement Authorities  
DNA  
DSS  
kyselina deoxyribonukleová  
Dôchodková správcovská spoločnosť  
EDPS  
Európsky splnomocnenec na ochranu osobných údajov - European Data  
Protection Commissioner  
EP  
ES  
Európsky parlament  
Európske spoločenstvo – do 1. 11. 1993 Európske hospodárske  
spoločenstvo EHS  
EÚ  
Európska únia  
Eurodac  
Európska databáza odtlačkov prstov, navrhnutá výhradne pre potreby  
identifikácie ţiadateľov o azyl.  
Europol  
a Eurojust  
Agentúry pre policajnú (Europol) a súdnu (Eurojust) spoluprácu v oblasti  
trestnej činnosti  
FEDMA  
Federácia európskeho priameho a interaktívneho marketingu – Federation  
of European Direct and Interactive Marketing  
jazyk hypertextového značkovania – HyperText Markup Language  
hardware  
HTML  
HW  
IFISI  
Medzinárodné fórum pre stratégie a investície do informačných  
a komunikačných technológií – International Forum of ICT Strategies and  
Investment  
IP  
internetový protokol  
IS  
informačný systém  
ITU  
Medzinárodná telekomunikačná únia – International Telecommunication  
Union  
IWG DPT  
Medzinárodná pracovná skupina pre ochranu osobných údajov v  
telekomunikáciách – International Working Group Data Protection in  
Telecommunications  
JSA  
Spoločný dozorný úrad – Joint Supervisory Authority  
JSB  
Spoločný dozorný orgán – Joint Supervisory Body  
Mestská hromadná doprava  
MHD  
MMS  
MV SR  
MZV  
Sluţba multimediálnych správ - Multimedial Messages Service  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo zahraničných vecí SR  
73  
 
NR SR  
OBSE  
OECD  
OR PZ  
Národná rada Slovenskej republiky  
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe  
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj  
Okresné riaditeľstvo policajného zboru  
PET  
PIN  
PNR  
PRIVIREAL  
technológia zvýšenia ochrany súkromia – Privacy Enhancing Technology  
osobné identifikačné číslo – Personal Identification Number  
Záznam mena (osobných údajov) cestujúceho – Passenger Name Record  
projekt Privacy In Research Ethics And Law  
PZ  
Policajný zbor  
Rada Európy  
RE  
RFID  
Technológia rádiofrekvenčnej identifikácie – Radio Frequency  
Identification technology  
RTG  
Röntgen  
SAP  
Schengenský akčný plán  
SIRENE  
pracovisko pre medzinárodnú výmenu informácií zo systémov  
Schengenského informačného systému (SIS) – Supplementary Information  
Request at the National Entries  
SIS  
Schengenský informačný systém  
SPAM, aj spam nevyţiadaná správa – je spôsob zneuţívania elektronickej komunikácie,  
najmä e-mailu na rozosielanie nevyţiadaných správ  
SW  
software  
SWIFT  
Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu –  
Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication  
T-PD  
Konzultatívny výbor k Dohovoru 108 RE – Consultative Committee of the  
Convention for the Protection of Individuals with regard to Automatic  
Processing of Personal Data  
T-PD-BUR  
Kancelária Konzultatívneho výboru k Dohovoru 108 RE Bureau of the  
Consultative Committee of the Convention for the Protection of  
Individuals with regard to Automatic Processing of Personal Data  
Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia policajného zboru SR  
ÚMPS PPZ SR  
ÚOOÚ SR  
Úrad  
Úrad na ochranu osobných údajov SR  
Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky  
Výbor 31  
Výbor pre ochranu osobných údajov zriadeného podľa článku 31 smernice  
95/46/ES  
VZN  
všeobecne záväzné nariadenie  
WHOIS  
"WHOIS" server slúţi na overovanie dostupnosti domén a na  
zverejňovanie informácií o nich  
Working Party  
Pracovná skupina zriadená podľa článku 29 smernice 95/46/ES  
29, resp. A29WP  
74  
10.1.Ostatné skrátenia:  
Správa  
Správa o stave ochrany osobných údajov za obdobie január  
2009 aţ december 2010  
hodnotené obdobie  
Zákon č. 428/2002 Z. z.  
Od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010  
zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení  
neskorších predpisov  
Zákon č. 52/1998 Z. z.  
zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov  
v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.  
dohovor Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov  
pri automatizovanom spracovaní osobných údajov v znení  
dodatkov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR  
č. 49/2001 Z. z.)  
Dohovor RE 108  
smernica 95/46/ES  
smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane  
jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom  
pohybe týchto údajov  
smernica 2002/58/ES  
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES  
týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany  
súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica  
o súkromí a elektronických komunikáciách)  
zákon č. 90/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon  
č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení  
neskorších predpisov  
Euronovela  
Zákon č. 135/1982 Zb.  
Zákon č. 372/1990 Zb.  
Zákon č. 162/1993 Z. z.  
Zákon č. 351/1997 Z. z.  
Zákon č. 195/1998 Z. z.  
Zákon č. 195/2000 Z. z.  
Zákon č. 211/2000 Z. z.  
zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov  
v znení zákona č. 441/2001 Z. z.  
zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších  
predpisov  
zákon č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení  
neskorších predpisov  
zákon 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení neskorších  
predpisov  
zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení  
neskorších predpisov  
zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona  
č. 308/2000 Z. z.  
zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode  
informácií)  
Zákon č. 312/2001 Z. z.  
Zákon č. 320/2002 Z. z.  
Zákon č. 553/2002 Z. z.  
zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov  
zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení  
neskorších predpisov  
zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov  
o činnosti bezpečnostných zloţiek štátu 1939 – 1989  
a o zaloţení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých  
zákonov (zákon o pamäti národa)  
Zákon č. 610/2003 Z. z.  
zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách  
v znení neskorších predpisov  
75  
 
11. Príloha – Organizačná štruktúra Úradu  
76