PREDKLADACIA SPRÁVA

Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“) bol otvorený na podpis dňa 19. decembra 1966 a v mene bývalej ČSSR bol podpísaný dňa 7. októbra 1968. Po vyslovení súhlasu Federálneho zhromaždenia ČSSR bol ratifikovaný prezidentom republiky s vyhlásením k článku 26 odsek 1. Dňa 23. decembra 1975 bola v mene ČSSR uložená ratifikačná listina u generálneho tajomníka OSN, depozitára paktu. Pakt nadobudol všeobecnú platnosť na základe svojho článku 27 dňa 3. januára 1976 a pre ČSSR nadobudol platnosť 23. marca 1976 (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 120/1976). Slovenská republika je v dôsledku sukcesie oznámenej generálnemu tajomníkovi OSN zmluvnou stranou paktu od 1. januára 1993. Oznámenie MZV Slovenskej republiky o notifikácii sukcesie Slovenskej republiky do mnohostranných zmluvných dokumentov OSN bolo publikované v Zbierke zákonov pod číslom 53 v roku 1994 (čiastka 15, str. 315 a nasl.).

Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „opčný protokol“) je najnovšou medzinárodnou ľudskoprávnou zmluvou, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN dňa 10. decembra 2008 rezolúciou č. 63/117 so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 8/2 z 18. júna 2008. Slovenská republika opčný protokol podpísala dňa 24.9.2009 v New Yorku.

V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 623/2009 predkladá minister zahraničných vecí Slovenskej republiky podpísaný opčný protokol na rokovanie vlády s návrhom na ďalšie opatrenia, konkrétne s návrhom na ratifikáciu. Slovensko opčný protokol podpísalo v dobrej viere zabezpečiť skorú ratifikáciu a v súlade so všeobecnou podporou Slovenska pre mechanizmus podávania sťažností (oznámení), ktorú opčný protokol zakotvuje.

Opčný protokol je univerzálnym medzinárodným dohovorom, ktorý zakotvuje možnosť podávania oznámení zo strany jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov v prípade porušenia hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv obsiahnutých v pakte. Oznámenie v mene obete musí byť podané s jej súhlasom, ak autor neodôvodní, že koná v záujme obete. O prijateľnosti oznámenia a o jeho podstate bude rozhodovať Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (ďalej len „výbor“). Rozhodnutia výboru nie sú právne záväzné, a teda majú charakter odporúčaní.

Slovenská republika už akceptovala podobné mechanizmy vo vzťahu k právam ustanoveným Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, Dohovorom OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovorom OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovorom OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Okrem podávania individuálnych oznámení opčný protokol vytvára aj možnosť podávania medzištátnych oznámení a iniciovania preskúmania situácie voči štátu zo strany výboru v prípade podozrenia z vážneho alebo systematického porušovania hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Tieto kompetencie výboru vznikajú vtedy, ak štát explicitne uzná čl. 10 a čl. 11 opčného protokolu. S ohľadom na fakt, že procedúra podávania medzištátnych oznámení doteraz v praxi ani u iných medzinárodných dohovorov nebola využitá, Slovenská republika sa

stane zmluvnou stranou opčného protokolu bez vyhlásenia k čl. 10. Podobne, keďže zatiaľ neexistuje osvedčená prax výboru pri preskúmavaní vážneho alebo systematického porušovania práv, Slovensko sa stane zmluvnou stranou bez vyhlásenia k čl. 11.

V Slovenskej republike neexistuje špecifická legislatíva, ktorá by upravovala procedúru podávania oznámení na zmluvné orgány OSN. Potenciálne oznámenia na porušenie práv zo strany Slovenskej republiky sú riešené v súlade s príslušnými medzinárodnými zmluvami a procedurálnymi pravidlami zmluvných orgánov. V prípade predmetného opčného protokolu to budú pravidlá výboru, ktorý bude oznámenia posudzovať a rozhodovať o nich od momentu, kedy opčný protokol nadobudne medzinárodnú platnosť.

Opčný protokol nadobudne platnosť pre Slovenskú republiku po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď bude u generálneho tajomníka OSN uložená v poradí desiata ratifikačná listina, resp. listina o prístupe. Doteraz opčný protokol ratifikovali tri štáty. Podpísalo ho celkovo tridsaťpäť členských štátov OSN, vrátane Slovenska a ďalších ôsmich členských krajín EÚ. Viacero štátov ratifikáciu zvažuje, resp. pripravuje.

V zmysle Zásad vlády Slovenskej republiky pre oblasť medzinárodných zmlúv je opčný protokol prezidentskou medzinárodnou zmluvu, ktorá pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň ide o prednostnú medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, nakoľko ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Opčný protokol bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania aj rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na ratifikáciu uznesením číslo 252 na svojom rokovaní dňa 13. apríla 2011.

V súlade s bodom C.1. uznesenia číslo 252/2011 sa opčný protokol predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu a na rozhodnutie podľa článku 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky o tom, že opčný protokol má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Po tom, čo s opčným protokolom vysloví súhlas Národná rada Slovenskej republiky, je potrebné, aby ju ratifikoval prezident Slovenskej republiky.

Opčný protokol nemá dopad na verejné financie, obyvateľov, zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie.