v súčasnosti ťažko predvídateľné vplyvy na zamestnanosť. Medzi jednoznačne pozitívne vplyvy je možné zaradiť rozvoj určitého odvetvia priemyslu spôsobený vznikom nového segmentu podnikania a uspokojovania jeho špecifických požiadaviek. Tými požiadavkami bude vývoj nových technológií na zachytávanie CO2, jeho dokonalejšiu filtráciu a kompresiu, vývoj vysoko legovaných ocelí odolávajúcich zvýšeným korozívnym účinkom prepravovaného média a pod.
Negatívne vplyvy na zamestnanosť sa môžu prejaviť v prevádzkach, kde zavedenie nových nízko uhlíkových technológií môže viesť k čiastočnému úpadku prevádzky a jej racionalizácii. S kompenzáciou zvýšených nákladov na zavedenie nových technológií je možné rátať iba v prípade priaznivých cien emisných kvót, ktoré prevádzkovateľ ukladaním ušetrí.
6.Vplyvy na životné prostredie Zavedenie uvedenej “nízko uhlíkovej” technológie do priemyselného využívania bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie v regionálnom ale aj európskom rozsahu. Hlavným cieľom zavedenia predkladanej legislatívnej úpravy je predovšetkým vytvorenie legislatívneho rámca pre spoločný postup členských štátov EÚ pri minimalizovaní vplyvov klimatických zmien na životné prostredie. Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a výrazne prispieva k napĺňaniu princípov tvorby a ochrany životného prostredia.
7.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti Jednotlivé ustanovenia predkladanej právnej normy priamo ukladajú vytvárať informačné nástroje ako sú účelové registre, databázy a informačné mapové vrstvy štruktúr vhodných na ukladanie CO2 v GIS-ovej forme, ktoré budú súčasťou verejne prístupného informačného systému. Touto úpravou bude zabezpečený otvorený a transparentný prístup spoločnosti ku informáciám, potrebným ku realizácii ukladanie CO2 do geologických štruktúr. Konkrétny vplyv bude možné kvantifikovať až po realizácii samotných projektov na ukladanie CO2 a tým aj inicializácii informačných nástrojov.
A.4. Alternatívne riešenia
Hlavným cieľom uvedeného spôsobu ukladania CO2 a jeho legislatívnej úpravy je trvalo izolovať priemyselne produkovaný oxid uhličitý mimo dosahu zemskej atmosféry a zachovať bezpečné podmienky pre život akéhokoľvek živého organizmu v dosahu úložiskového komplexu. S tým súvisí aj zabezpečenie podmienok spravovania objektov, vykonávania a financovania aktivít spojených s celým životným cyklom procesu zachytávania a ukladania CO2.
Uvedený stav sa má dodržiavať hlavne pomocou monitorovacích metód počas prevádzky úložiska a v období po jeho uzavretí. Minimálna dĺžka prevádzky úložiska sa v priemere odhaduje na 20-30 rokov, pričom monitorovanie jeho stavu a okolitého prostredia po jeho uzavretí môže byť potrebné aj ďalších niekoľko desiatok rokov. Legislatíva ukladá povinnosť prevádzkovateľovi vytvoriť prostriedky, na tento účel, na dobu 30 rokov. Zvyšný čas potrebný pre monitorovania a tiež financovanie bude následne znášať štát.
Alternatívou k riešeniu problematiky ukladaním, dlhodobým monitorovaním a čiastočne aj k problémom s reálnou dosiahnuteľnosťou vhodnej geologickej štruktúry od dotknutej prevádzky spaľovacieho zariadenia, je metóda minerálnej sekvestrácie. Jedná sa o technológiu založenú na chemickom procese, kedy reaguje plynný CO2 s vhodnou horninou, ktorého výsledkom je vznik karbonátov, kremíka, vody a tepla.