1

Dôvodová správa (všeobecná časť)

Dôvodom predloženia návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (ďalej len „smernica“), ktorá nadobudla účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie L 140/114, 5. 6. 2009. Smernica je súčasťou širšieho globálneho úsilia o minimalizáciu negatívnych dôsledkov zmeny klímy. Ukladá členským štátom prijať také právne predpisy a opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to v lehote dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti.

Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov v dôsledku správnej transpozície smernice, ktoré sú obsahom jednotlivých článkov návrhu zákona.

Predloženie návrhu zákona vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, gestorom návrhu zákona je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, spolugestorom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Návrh zákona upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia (ďalej len „ukladanie“), pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností. Účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky smerujúce k zmierneniu klimatických zmien a zabezpečiť environmentálne bezpečné ukladanie tak, aby nebolo ohrozené verejné zdravie a aby sa zabránilo poškodzovaniu životného prostredia.

V návrhu zákona sú definované vymedzené oblasti v rámci konkrétnych geologických jednotiek, kde je možné ukladať oxid uhličitý a vylúčené sú oblasti, v ktorých ukladanie nie je možné. Návrh zákona určuje podmienky vydania povolenia na ukladanie, kontrolu žiadosti o povolenie na ukladanie a zmenu, kontrolu, aktualizáciu a zrušenie povolenia na ukladanie. Stanovené sú kritériá a postup pri ukladaní a monitorovaní úložísk a súvisiacich povrchových a vtláčacích zariadení a úložného komplexu.

Pri zistení úniku oxidu uhličitého alebo pri významnom nedostatku v rámci úložného komplexu sú v návrhu zákona definované nápravné opatrenia a dodatočné nápravné opatrenia. Stanovený je postup pri uzatváraní úložísk a po ich uzavretí a podmienky prechodu zodpovednosti na príslušný orgán. Návrh zákona ukladá budúcemu prevádzkovateľovi dokladovať finančnú zábezpeku splniť rozsah činnosti uvedenej v žiadosti o povolenie na ukladanie pred započatím ukladania. Pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia o prechode zodpovednosti na príslušný orgán, poukáže prevádzkovateľ príslušnému orgánu finančnú úhradu, ktorá bude použitá na práce spojené s monitorovaním úložného komplexu po dobu 30 rokov.

Prístup k prepravným sieťam a úložiskám na ukladanie sú v Európskej únii podmienkou vstupu na vnútorný trh s elektrinou a teplom alebo konkurenčného pôsobenia v ňom v závislosti od porovnateľných cien technológie CCS. V návrhu zákona sú uvedené podmienky povolenia prístupu vrátane riešenia sporu a cezhraničného sporu v súvislosti s odmietnutím prístupu.

V nadväznosti na zabezpečenie údajov a poskytovania informácií týkajúcich sa ukladania a súhrnných správ zasielaných Európskej komisii o uplatňovaní zákonnej právnej normy týkajúcej sa ukladania, ako aj pri povoľovaní činností, ktoré môžu ovplyvniť

2

ukladanie, alebo môžu byť ukladaním ovplyvnené, návrh zákona ukladá orgánu štátnej správy prevádzkovanie informačného systému ukladania.

Návrh zákona je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem environmentálneho aj o pilier ekonomický a sociálny. Predmetný návrh zákona podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup k nakladaniu s priemyselnými emisiami oxidu uhličitého a ponúka nové možnosti pri znižovaní ich koncentrácie v atmosfére. Technológia zachytávania a ukladania bude úplne novým segmentom podnikania a jej zavedením sa môže vytvoriť nový podnikateľský priestor so všetkými sprievodnými javmi pozitívneho charakteru.

Návrh nového zákona predstavuje zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov iba v prípade, že Slovenská republika v zmysle smernice povolí ukladanie na svojom území.

Zavedením uvedenej technológie je možné očakávať rôzne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva či producentov energií. Negatívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva sa môže prejaviť najmä možným zvýšením cien energií a priemyselných aktivít spojených so spaľovaním fosílnych palív v tých prevádzkach, v ktorých sa zavedie technológia zachytávania a ukladania.

V dôsledku zavedenia technológie zachytávania a ukladania do praxe je pomerne náročné odhadnúť pomer medzi rozsahom nezamestnanosti ovplyvnenej zavedením novej technológie a tvorbou nových pracovných príležitostí kreovaním nového segmentu podnikania.

Uvedená legislatívna norma nebude mať žiadny vplyv na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. Svojou konštrukciou umožňuje široký prístup k informáciám potrebných k danému typu podnikania ako aj k informáciám z monitorovania celého procesu ukladania. Zavedenie technológie zachytávania a ukladania do priemyselného prostredia môže mať v súčasnosti ťažko predvídateľné vplyvy na zamestnanosť.

Zavedenie navrhovanej technológie do priemyselného využívania bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie v regionálnom ale aj európskom rozsahu.

Jednotlivé ustanovenia predkladanej právnej normy priamo ukladajú vytvárať informačné nástroje ako sú účelové registre, databázy a informačné mapové vrstvy štruktúr vhodných na ukladanie, ktoré budú súčasťou verejne prístupného informačného systému.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Smernica 2009/31/ES, ktorá je predmetom transpozície, v článku 38 zakladá povinnosť v roku 2015 ju preskúmať a na základe skúseností z vykonávania samotnej smernice a transponovanej národnej legislatívy a realizácii demonštračných projektov na zachytávanie a ukladanie CO2, v prípade potreby predložiť návrh na jej revíziu. Tiež do roku 2012 sa má zrealizovať inštalácia demonštračných projektov podporovaných EÚ, na základe ktorých sa majú odskúšať všetky technologické body ukladania, vrátane definovania požiadaviek na normy výkonnosti emisií pre veľké spaľovacie zariadenia.

Preto rok 2012 predstavuje začiatok koncipovania národných všeobecne záväzných predpisov na základe analýz skúseností zhromažďovaných a poskytovaných Európskou komisiou. Ukončenie tohto procesu odpovedá termínu predpokladanej revízii samotnej smernice v roku 2015.