Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Pokračujúca intenzívna výstavba hlavne vo väčších mestách prináša so sebou mnohé problémy, najmä však problém s prehusťovaním dopravy v miestach, kde sa sústreďuje väčšie množstvo ľudí a dopravných prostriedkov. Takýmito miestami obchodné centrá, veľké bytové domy alebo polyfunkčné stavby, kde sa okrem obyvateľov sústreďuje mnoho podnikateľov a ich klientov. Dnes investori takýchto projektov dokážu zabezpečiť v podstate adekvátny počet parkovacích miest pre užívateľov takýchto objektov, toto je však postačujúce len pre zabezpečenie určitého komfortu pre týchto užívateľov.
Čoraz väčším problémom sa ukazuje byť dopravné napojenie z týchto objektov na ostatné miestne komunikácie, prehusťovanie a zneprehľadňovanie dopravy v týchto miestach, ale aj väčšie opotrebovanie miestnych komunikácií a tým aj väčšie nároky na ich údržbu a s tým spojené výdavky nielen v miestach výstavby nových objektov, ale nároky na miestnu dopravu vôbec. Pôvodné architektonické a urbanistické dimenzovanie miest na Slovensku pred niekoľkými desaťročiami nepočítalo s tak intenzívnym rozvojom miestnej dopravy, nárastu miestnej dopravy, ako aj s tak intenzívnou výstavbou nových objektov.
Predkladaný návrh zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácii na území obce snahu umožniť miestnym samosprávam, aby si na základe miestnych podmienok mohli regulovať takéto situácie, resp. prispieť k tomu, že na základe takto vyberanom poplatku získajú samosprávy prostriedky na sanovanie problémov s prehustenou dopravou v určitých miestach a problémov s miestnou dopravou v slovenských mestách všeobecne.
Návrh predpokladá, že stavebník bude zaťažený osobitným druhom miestneho poplatku. Poplatok by mal byť platený jednorazovo, pričom stanovenie podmienok, kto sa stane poplatníkom, obsahujú jednotlivé ustanovenia návrhu zákona. Spoplatnený by mal byť poplatník, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo, ako stavebníkovi, vydané právoplatné stavebné povolenie na stavbu, súčasťou ktorej odstavné a parkovacie stojiská v počte minimálne 10. Počet dopravných prostriedkov, ktoré budú v budúcnosti parkovať na týchto odstavných a parkovacích stojiskách totiž priamo zaťaží dopravu na danom mieste tak, ako je uvedené vyššie.
Predkladaný návrh zákona zavádza osobitný druh miestneho poplatku, ktorého osobitosť spočíva vo viacerých bodoch. Ide o miestny poplatok, ktorý nie je obligatórny, ako je to pri miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Viazanosť použitia výnosu tohto poplatku je daná tak, ako pri inom miestnom poplatku, jeho zavedenie však spočíva na vôli konkrétnej obci. Jeho úlohou je jednak získať prostriedky na riešenie problémov v miestnej doprave vzniknutých intenzívnou výstavbou, takisto však regulovať túto intenzívnu výstavbu podľa miestnych podmienok.
Dôležitú úlohu tu budú hrať všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré si určia všetky potrebné náležitosti výšky, vyberania a správy tohto poplatku, ako aj to, kto bude od poplatku oslobodený. Návrh zákona to ponecháva na samotných obciach, predkladateľ však na mysli najmä budovy škôl, nemocnice, zariadenia poskytujúce sociálne služby a pod.
Doložka vplyvov
Predkladaný návrh zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácii na území obce nepredpokladá zvýšenie finančných dôsledkov na štátny rozpočet a vo vzťahu k rozpočtom obcí sa predpokladá zvýšenie príjmov tam, kde bude tento poplatok zavedený. Navrhovanými zmenami a úpravami sa neočakáva zvýšenie finančného zaťaženia obyvateľov v porovnaní s rokom 2010 resp. 2011.
Predpokladá sa vyššie zaťaženie podnikateľov v stavebnom segmente, kde sa počíta s vyšším poplatkovým zaťažením.
Návrh zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácii na území obce nebude mať negatívny finančný dopad ani na životné prostredie.
Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predmet úpravy návrhu novely zákona o miestnych daniach nie je upravený v práve Európskych spoločenstiev (okrem problematiky dane z motorových vozidiel, ktorá nie je predmetom predkladaného návrhu). Ide o miestne dane a poplatky, ktorých zlučiteľnosť s právom Európskej únie (okrem dane z motorových vozidiel) sa nevyžaduje.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
B.Osobitná časť
Čl. I
K § 1
Ustanovuje sa osobitný miestny poplatok za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce (ďalej len „poplatok“). Poplatok sa ustanovuje osobitným zákonom z niekoľkých dôvodov. Prvým je ten, že doteraz existujúci jediný miestny poplatok ustanovený v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov je definovaný v názve zákona. Podľa platných legislatívnych pravidiel tvorby zákonov nie je možné novelou zákona meniť názov novelizovaného zákona (a teda zadefinovať tak ďalší miestny poplatok). Ďalším významným dôvodom je to, že ide o osobitný druh aj v rámci miestnych poplatkov, ktorého zavedenie osobitným zákonom je odôvodnené. Ide o fakultatívny, nie obligatórny poplatok, v čom črty miestnej dane. Platí sa však
jednorazovo, čo je osobitná črta a použitie jeho výnosu je viazané ako pri inom miestnom poplatku, čo je typická črta miestneho poplatku.
K § 2
Ustanovuje sa možnosť pre obce ukladať poplatok všeobecne záväzným nariadením, ako aj to, kto je správcom takéhoto miestneho poplatku v prípade, že bude zavedený. Osobitne sa zdôrazňuje jednorazovosť takéhoto poplatku (na rozdiel od miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý sa platí cyklicky).
K § 3
Definuje sa, kto je poplatníkom podľa tohto návrhu zákona. Pôjde o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bolo, ako stavebníkovi, vydané právoplatné stavebné povolenie na stavbu, súčasťou ktorej odstavné a parkovacie stojiská v počte minimálne 10. Definuje sa tak stavba, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti teda nejde o každú stavbu, ale len takú, ktorá splní uvedené podmienky; zároveň sa jasne oddeľuje stavebné konanie a poplatkové konanie, aby nedochádzalo k ich zmiešavaniu.
Stanovuje sa tiež mechanizmus platenia poplatku, pokiaľ je pri jednej stavbe poplatníkov viac.
Tiež sa stanovuje deň, kedy vzniká poplatková povinnosť.
K § 4
Ustanovuje sa sadzba poplatku vo výške 500,- Euro za jedno odstavné a parkovacie stojisko, ako aj možnosť obcí stanoviť si sadzbu vlastným všeobecne záväzným nariadením. Podľa miestnych podmienok môže byť výška sadzieb poplatku v obci alebo v jej jednotlivých častiach a katastrálnych územiach rôzna. Výšku sadzby (sadzieb) pri zavedenom poplatku možno z dôvodu právnej istoty meniť len k 1. januáru kalendárneho roka.
Ustanovuje sa tiež postup určovania výšky poplatku ako súčin počtu odstavných a parkovacích stojísk a sadzby poplatku.
K § 5
Ustanovuje sa oznamovacia povinnosť pre poplatníka a ďalší postup správcu poplatku v súvislosti s platením poplatku, ako aj v prípade, keď dôjde k zmenám rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa platenia poplatku a / alebo jeho výšky.
K § 6
V súvislosti s ustanoveniami v § 5 sa osobitne upravuje postup pri vrátení poplatku obcou poplatníkovi. Vrátenie poplatku je viazané na splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany poplatníka.
K § 7
Ustanovuje sa účelové viazanie použitia výnosov z poplatku. Keďže ide o poplatok, ktorého platiteľom je relatívne úzko vymedzená skupina osôb, je žiaduce, aby bol výnos z tohto poplatku použitý na jasne stanovený účel. Okrem toho, viazanosť účelu použitia výnosu z poplatku je imanentným znakom miestneho poplatku.
K § 8
Napriek tomu, že svojou povahou ide o osobitný druh miestneho poplatku, konanie o ňom so všetkými náležitosťami sa bude spravovať všeobecným predpisom, ktorým je zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, pokiaľ navrhovaný zákon neustanovuje inak. Predkladateľovi ide o čo najmenšie odchýlky od všeobecných predpisov, ktoré upravujú oblasť správy daní a poplatkov, vrátane miestnych.
K § 9
Obec sa splnomocňuje na vydanie osobitného všeobecne záväzného nariadenia, ktoré stanoví všetky potrebné náležitosti týkajúce sa tohto osobitného miestneho poplatku, najmä však sadzbu (sadzby) poplatku, formu a spôsob platenia poplatku, náležitosti riadneho preukázania zmeny alebo zániku poplatkovej povinnosti, ako aj ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania a platenia poplatku. Pri forme a spôsobe platenia poplatku sa obciam necháva voľnosť určiť si vlastným VZN tieto záležitosti tak, aby to bolo čo najkonformnejšie, zároveň však čo najprijateľnejšie miestnym podmienkam. Preto je možné vo vlastnom VZN napríklad určiť, že poplatok bude možné platiť po splátkach, ktorých počet či lehoty platenia určí VZN. Poplatok sa tak vyrubí jednorazovo, ak tak určí VZN, bude ho možné splatiť v splátkach.
K § 10
Keďže účinnosť zákona sa stanovuje na 1.9.2011, zákon stanovuje pre obce možnosť prvýkrát zaviesť poplatok s účinnosťou od 1.10.2011 . Zohľadňuje sa tu proces a lehoty potrebný na prípravu a schválenie, ako aj nadobudnutie účinnosti všeobecne záväzných nariadení obcí. Pokiaľ sa obec, ktorá poplatok takto zaviedla, rozhodne pre zmenu sadzby (sadzieb) poplatku, môže tak svojím všeobecne záväzným nariadením urobiť len s účinnosťou k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka.
Pokiaľ obec poplatok zavedený mala, všeobecne záväzným nariadením ho zrušila a opätovne ho zavádza v priebehu jedného kalendárneho roka, pričom jeho zavedenie je s účinnosťou inou ako je 1. január nasledujúceho kalendárneho roku, sadzba poplatku je vo výške podľa § 4 ods. 1.
Každá ďalšia zmena sadzby je možná len s účinnosťou k 1. januáru kalendárneho roku 4 ods. 3). Týmto sa zabrániť situácii, kedy by obec mala záujem s príchodom
investora zvýšiť existujúcu sadzbu, no počas roka to nie je možné. Všeobecne záväzným nariadením by tak poplatok zrušila, neskoršie schváleným všeobecne záväzným nariadením by poplatok opäť zaviedla, pričom by ustanovila inú sadzbu poplatku (spravidla vyššiu), než ustanovovalo predošlé všeobecne záväzné nariadenie. Ak dôjde k takejto situácii, bude možné stanoviť sadzbu len vo výške stanovenej zákonom; ďalšia zmena sadzby bude možná len s účinnosťou k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka.
Toto sa nevzťahuje na prípad, keď obec zavádza poplatok prvýkrát. Vtedy môže obec ustanoviť sadzbu poplatku tak, ako to bude uvedené v schválenom všeobecne záväznom nariadení.
K § 11
Ustanovuje sa účinnosť zákona na 1.9.2011 .