Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I bodu 1

Podľa čl. 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.“ Čl. 34 ods. 2 ustanovuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zakotvuje právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Novelou sa vytvárajú podmienky na používanie jazyka najmä v úradnom styku, ale aj na rozširovanie a prijímanie informácií v jazykoch národnostných menšín.

V poznámke pod čiarou sa aktualizuje a dopĺňa výpočet hlavných predpisov v oblasti ochrany práv národnostných menšín.

K čl. I bodu 2

Definícia pojmu „jazyk národnostnej menšiny“ vychádza z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta“). Ochrana menšinových jazykov sa má sústreďovať na jazyky autochtónnych národnostných menšín, pričom za jazyk menšiny sa nepovažujú dialekty alebo nespisovné podoby uvedených jazykov.

Výpočet jazykov menšín je totožný s výpočtom vo vyhlásení, ktoré Slovenská republika urobila pri uložení ratifikačnej listiny k charte a je plne v súlade s týmto medzinárodným dokumentom.

K čl. I bodu 3

Vkladá sa nadpis za účelom prehľadnosti textu.

Vymedzí sa územie, na ktorom sa môže používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Zníženie hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku z doterajších 20 % na 15 % zohľadňuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorých má Slovenská republika zvážiť prehodnotenie pravidiel určovania územnej pôsobnosti zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Pôvodná úprava z roku 1999 nemohla zohľadniť požiadavky charty, ktorá v Slovenskej republike nadobudla platnosť v roku 2002. Novela reflektuje úpravu charty, s ktorou nie sú zlučiteľné striktné územné výhrady v používaní jazykov národnostných menšín. Zmena je výhodná najmä pre tie národnostné menšiny, ktoré majú menej výrazné zastúpenie na území Slovenskej republiky. Na to, aby obyvatelia obce mohli používať jazyk menšiny v úradnom styku, stačí, ak obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľstva v obci najmenej 15 % obyvateľstva. Príslušné kritériá sa budú vzťahovať aj na mestské časti Bratislavy a Košíc. Tým sa ochrana jazykových práv rozšíri na ďalšie národnostné menšiny (českú a chorvátsku) v súlade s odporúčaním Výboru

ministrov Rady Európy. Potreba takejto zmeny vyplýva aj z požiadaviek príslušníkov národnostných menšín adresovaných vládnym orgánom a medzinárodným organizáciám za posledných desať rokov (viď implementačné správy k charte).

Za obec sa považuje obec, mestská časť Bratislavy a mestská časť Košíc.

Zoznam obcí, v ktorých sa môže používať jazyk národnostnej menšiny má byť súčasťou nariadenia vlády Slovenskej republiky spolu so zoznamom označení obcí v jazykoch národnostných menšín.

Rozširuje sa právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Občan Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine má právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, má právo používať jazyk národnostnej menšiny v ústnej komunikácii, má právo predkladať ústne alebo písomné podania, vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy je povinný odpovedať okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny na ústne alebo písomné žiadosti v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy informuje občana o možnostiach používania jazyka národnostnej menšiny najmä prostredníctvom úradnej tabule.

Upraví sa postup pri vydávaní rozhodnutí aj v jazyku národnostnej menšiny. Príslušné orgány sú povinné vydať rozhodnutie aj v jazyku národnostnej menšiny, ak o to požiada účastník konania, alebo ak podanie, ktorým bolo konanie začaté, bolo napísané v súlade s § 2 ods. 3 v jazyku menšiny.

Ustanovenie § 2 ods. 4 sa vzťahuje na akékoľvek konania pred orgánmi verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1.

Rozširuje sa možnosť vydávania verejných listín okrem znení v štátnom jazyku aj v jazykoch národnostných menšín. Takáto možnosť sa vzťahuje na niektoré úradné výpisy z matriky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, a to na rodný list, sobášny list a úmrtný list. V prípade rozporu je rozhodujúce znenie v štátnom jazyku. Ustanovenie má byť lex specialis vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

Orgány verejnej správy sú povinné poskytovať občanom úradné formuláre vydané v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny. Úradné formuláre, ktoré sú aj v jazyku menšiny, sú dvojjazyčné.

Ustanovenie odseku 8 odstraňuje územné obmedzenie používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku v súlade s chartou. Ustanovenie vychádza zo Zásad vlády Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009 č. 933/2009) ako aj z posudku Benátskej komisie o zákone o štátnom jazyku z 15.10.2010.

Odstraňuje sa nesúlad medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín v prípade českého jazyka. Českému jazyku zabezpečuje zákon o štátnom jazyku privilegované postavenie z dôvodu vzájomnej zrozumiteľnosti českého a slovenského jazyka. Ustanovenie reaguje na túto skutočnosť.

K čl. I bodu 4

Rozširuje sa možnosť rokovania v jazyku národnostnej menšiny na orgány verejnej správy za podmienky, že každá osoba, ktorá sa na rokovaní oprávnene zúčastňuje, musí s používaním jazyka národnostnej menšiny súhlasiť. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín je lex specialis voči zákonu o štátnom jazyku.

K čl. I bodu 5

Pod ostatnými účastníkmi rokovania sa rozumejú osoby, ktoré sa zúčastňujú rokovania z úradnej povinnosti, najmä starosta obce alebo primátor mesta a hlavný kontrolór obce.

K čl. I bodu 6

Zavádza sa fakultatívna dvojjazyčnosť v celej úradnej agende. Pod úradnou agendou sa rozumejú najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, informácie určené pre verejnosť. Matrika sa vedie vždy výlučne v štátnom jazyku. O uplatnení dvojjazyčnosti rozhoduje príslušný orgán. V zabezpečovaní dvojjazyčných formulárov vykonáva koordinačnú činnosť podpredseda vlády ako to ustanovuje nový § 7a ods. 1 zákona. Ustanovenie má byť lex specialis vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

K čl. I bodu 7

Vkladá sa nadpis za účelom prehľadnosti textu.

V obci podľa § 2 ods. 1 sa popri názve obce vždy uvádza aj označenie obce v jazyku menšiny. Táto povinnosť sa vzťahuje na orgány verejnej správy, ktoré majú sídlo v obci podľa § 2 ods. 1. Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet oblastí, kde sa označenie obce alebo časti obce musí uvádzať. Ustanovenie je v súlade s čl. 11 ods. 3 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, podľa ktorého „v oblastiach tradične obývaných významným počtom osôb patriacich k národnostným menšinám strany v rámci svojho právneho poriadku, a kde je to vhodné aj v rámci dohôd s inými štátmi a s prihliadnutím na svoje osobitné podmienky, sa budú snažiť uvádzať tradičné miestne názvy, názvy ulíc a ďalšie miestopisné údaje určené pre verejnosť aj v jazyku menšiny, ak je o takéto označenia dostatočný záujem.“

Ustanovenie § 4 ods. 2 bolo prevzaté zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a čiastočne preformulované.

Zavádza sa možnosť uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny na železničných staniciach, autobusových staniciach, letiskách a prístavoch na území obcí podľa § 2 ods. 1.

Umožňuje sa používať označenia geografických objektov v jazykoch menšín v uvedených oblastiach verejného styku ako aj v oblasti úradného styku v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín.

Formulácia ustanovenia vychádza z ust. § 13 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z., ktorý hovorí: „V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom: a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006.“

Ustanovenie je v súlade s Rámcovým dohovorom na ochrane národnostných menšín, ktorý v čl. 11 ods. 3 hovorí: „V oblastiach tradične obývaných významným počtom osôb patriacich k národnostným menšinám strany v rámci svojho právneho poriadku, a kde je to vhodné aj v rámci dohôd s inými štátmi a s prihliadnutím na svoje osobitné podmienky, sa budú snažiť uvádzať tradičné miestne názvy, názvy ulíc a ďalšie miestopisné údaje určené pre verejnosť aj v jazyku menšiny, ak je o takéto označenia dostatočný záujem.“

Ustanovuje sa možnosť uvádzať všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti na území obcí podľa § 2 ods. 1 umiestnené na verejne prístupných miestach alebo na miestach viditeľných z verejne prístupného miesta aj v jazyku menšiny. Za miesta prístupné pre verejnosť sa považujú verejné priestranstvá a vnútorné priestranstvá budov s možnosťou voľného vstupu pre neobmedzený okruh osôb. Ustanovenie je v súlade so zákonom o štátnom jazyku.

Možnosť uvádzať nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach je v súlade so zákonom o štátnom jazyku.

Všeobecne záväzné nariadenia obce môžu byť vydávané v rámci jej pôsobnosti popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. V takomto prípade je rozhodujúce znenie v štátnom jazyku.

K čl. I bodu 8

Ustanovenia § 4a boli prevzaté zo zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a čiastočne preformulované. Ustanovuje sa kvórum, a to nadpolovičná väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitného predpisu. Na prijatie rozhodnutia stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny účastníkov hlasovania.

K čl. I bodu 9

Zmena reaguje na rozšírenie pôsobnosti zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

K čl. I bodu 10

Obsolentné odkazy sa nahrádzajú aktuálnymi.

K čl. I bodu 11

Ustanovenie vychádza z charty. Slovenská republika pristúpila k čl. 13 ods. 2 písm. c) charty, ktorý hovorí: „Vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym aktivitám sa zmluvné strany zaväzujú, ak sú verejné orgány na to kompletné, na územiach, kde sa používajú regionálne alebo menšinové jazyky, a ak je to možné, zabezpečiť, aby zariadenia sociálnej starostlivosti, ako nemocnice, domovy dôchodcov a útulky, poskytovali možnosť prijatia a opatrovania vo vlastnom jazyku tým osobám, ktoré používajú regionálny alebo menšinový jazyk, ak tie potrebujú opateru zo zdravotných dôvodov, z dôvodu vysokého veku alebo z iných dôvodov.“ Ustanovenie navrhuje teritoriálne obmedzenie tohto práva na obce podľa § 2 ods. 1. Personál zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb nemusí ovládať jazyk menšiny v súlade s § 8 ods. 4 zákona o štátnom jazyku.

K čl. I bodu 12

Zavádza sa fakultatívne zverejňovanie oznamov určených na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení v obciach podľa § 2 ods. Hlásenie miestneho rozhlasu sa uskutoční podľa zákona o štátnom jazyku najprv v štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku nevylučuje inojazyčné hlásenie.

Ustanovuje sa povinnosť v súlade so zmenou zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Deklaruje sa právo vydávať príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí na území obcí podľa § 2 ods. 1 v jazyku národnostnej menšiny.

K čl. I bodu 13

Ustanovenie vychádza z čl. 34 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej občania tvoriaci v Slovenskej republiky národnostné menšiny alebo etnické skupiny, sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku umožňuje vysielanie televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v jazyku národnostnej menšiny. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že medzi hlavné činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska patrí aj vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej

republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné zložky. K podpore a uľahčeniu pravidelného vysielania rozhlasových programov a televíznych programov v jazyku menšiny sa Slovenská republika zaviazala pri ratifikácii charty.

Uvádzajú sa najdôležitejšie predpisy upravujúce používanie jazyka národnostnej menšiny v televíznom vysielaní a rozhlasovom vysielaní.

K čl. I bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K čl. I bodu 15

Upresňuje sa rámec používania jazykov národnostných menšín v tom, že orgány verejnej správy za podmienok upravených týmto zákonom povinne používajú jazyk národnostnej menšiny. Právu občana musí zodpovedať povinnosť na strane štátu. Povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny však neznamená, že všetci zamestnanci príslušných orgánov verejnej správy by boli povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.

K č. I bodu 16

Legislatívno-technická úprava.

K čl. I bodu 17

Vymedzí sa demonštratívny výpočet spôsobov zabezpečenia práva používania jazyka menšiny (prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny, poskytnutím dvojjazyčných úradných formulárov a tlačív a využitím tlmočníckych a prekladateľských služieb).

K čl. I bodu 18

Rozširuje sa možnosť používania jazykov národnostných menšín na používanie v služobnom styku v obecnej polícii v obciach podľa § 2 ods. 1. Takáto možnosť je v súlade so zákonom o štátnom jazyku na základe jeho novelizácie v roku 2011. Príslušníci obecnej polície môžu používať jazyk národnostnej menšiny len v prípade, že s tým všetci prítomní súhlasia.

Zakotvuje sa možnosť príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície, na základe ktorej v prípade, ak títo príslušníci ovládajú jazyk menšiny, môžu ho používať v obci podľa § 2 ods. 1 v komunikácii s príslušníkmi národnostnej menšiny. Ustanovenie zohľadňuje odporúčania Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín z roku 2006 o práci polície v multietnických spoločnostiach ako aj reálne podmienky na územiach obývaných menšinami.

K čl. I bodu 19

K § 7a ods. 1: Podpredseda vlády bude vykonávať koordinačnú a usmerňujúcu činnosť v oblasti dvojjazyčnosti. Dbá o to, aby sa dvojjazyčné úradné formuláre, tlačivá a iné vzory dokumentov dostali k orgánom verejnej správy v obciach podľa § 2 ods. 1. Riadi spoluprácu s vedeckými ustanovizňami, ktoré vykonávajú činnosť na úseku výskumu jazykov menšín.

K § 7a ods. 2: Zavádza sa povinnosť podpredsedu vlády vyhotovovať správu o stave používania jazykov národnostných menšín. Správa o stave používania jazykov národnostných menšín má zmapovať stav aplikácie tohto zákona.

K § 7a ods. 3: Zakotvujú sa práva podpredsedu vlády pri vyhotovovaní správy podľa ods. 1.

K § 7a ods. 4: Ustanovenie určí termín predloženia prvej správy podľa ods. 1.

K § 7b ods. 1: Zavádzajú sa správne delikty na úseku podpory používania jazykov menšín. Správneho deliktu sa podľa tohto ustanovenia môže dopustiť orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadená právnická osoba.

K § 7b ods. 2: Správneho deliktu sa podľa tohto odseku môže dopustiť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ.

K § 7b ods. 3: Upraví sa príslušnosť na prejednanie správnych deliktov na úseku podpory používania jazykov menšín. Príslušným orgánom na prejednanie správnych deliktov podľa odsekov 1 až 3 je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon“) však túto pôsobnosť vykonáva podpredseda vlády, ktorý je zodpovedný za ochranu práv národnostných menšín, prostredníctvom odborných útvarov úradu.

K § 7b ods. 4: Upraví sa spôsob ukladania sankcií na úseku podpory používania jazykov menšín. Úrad pri zistení porušenia zákona najprv písomne vyzve príslušný orgán alebo osobu a určí lehotu, v ktorej sa majú nedostatky napraviť. Ak k náprave nedôjde, úrad môže uložiť pokutu vo výške od 50 eur do 2500 eur.

K § 7b ods. 5: Vymedzia sa kritériá rozhodovania o pokute.

K § 7b ods. 6: Výnos pokút zo sankcií uložených podľa tohto zákona je vždy príjmom štátneho rozpočtu.

K § 7c ods. 1: Označenie orgánu verejnej správy sa neuvádza v jazyku menšiny, ak sa toto označenie zhoduje s označením v štátnom jazyku.

K § 7c ods. 2: Na dopravných značkách na začiatku obce a na konci obce sa neuvádza označenie obce v jazyku menšiny, ak sa toto označenie zhoduje s označením v štátnom jazyku.

K 7d ods. 1: V prípade povinnosti vydávať rozhodnutie popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; vydávať rodný list, sobášny list a úmrtný list popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny; uvádzať označenie orgánu verejnej správy na budovách; poskytovať úradné formuláre popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; uvádzať popri názve obce aj označenie obce v jazyku menšiny sa ustanoví prechodné obdobie na nápravu nesúladu so zákonom do 31.12.2012.

K čl. I bodu 20

Nadobudnutím účinnosti novely sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

K článku II

Dopĺňa sa nové základné pravidlo správneho konania v súvislosti s realizáciou práva občanov patriacich k národnostným menšinám používať jazyk národnostných menšín. Doterajšia právna úprava správneho konania na túto skutočnosť nereagovala. Z dôvodu, že ide o realizáciu základného práva občanov Slovenskej republiky, vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, mala by byť takáto zásada obsiahnutá priamo v právnej úprave správneho konania.

Obdobná zásada je aj súčasťou Občianskeho súdneho poriadku (§ 18).

K článku III

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do orgánov samosprávy obcí aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku IV bod 1

Dopĺňa sa nové ustanovenie, ktoré reaguje na ustanovenia návrhu zákona, podľa ktorého sa na dopravných značkách, budovách a dokumentoch v obci, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, uvádza označenie obce aj v jazyku národnostnej menšiny. Zmena zákona sa navrhuje aj z dôvodu, aby bol výkon samosprávy a z neho vyplývajúce práva a povinnosti upravené v rámci všeobecného právneho predpisu, ktorým je práve zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Takáto zmena prispeje k prehľadnosti právnej úpravy a efektívnejšiemu výkonu samosprávy.

Znenie poznámky pod čiarou sa nahrádza v súvislosti so zrušovacím ustanovením návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a túto oblasť úpravy preberá zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

K článku V

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania referenda aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku VI

Ustanovenie zavádza v súlade s úpravou Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín pre občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám možnosť upraviť si svoje priezvisko v súlade s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, rovnako ako je tomu pri zmene mena. Jazyky národnostných menšín určuje zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

K článku VII

Ustanovenie reaguje na zmenu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ustanovuje možnosť používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostných menšín v úradnom styku a v niektorých oblastiach verejného styku, popri slovenskom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny.

K čl. VIII všeobecne

Vzhľadom na zmenu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku, podľa ktorého ak zákon o štátnom jazyku neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy, je potrebné vykonať úpravy zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky a uviesť ich tak do súladu s navrhovanými zmenami v používaní jazykov národnostných menšín.

K článku VIII bodu 1 až 4

Za účelom realizácie práva občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou ich práva prijímať informácie v materinskom jazyku a úpravou charty sa občanom Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám umožňuje za podmienok ustanovených osobitnými predpismi v širšom rozsahu využívať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, v niektorých oblastiach verejného styku a tiež prijímať informácie v jazyku národnostnej menšiny.

K článku VIII bod 5

Za účelom realizácie práv občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou a úpravou charty sa vypúšťa povinnosť vysielať inojazyčné televízne relácie, ktoré sú priamo určené občanom Slovenskej republiky patriacim

k národnostnej menšine s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku.

K článku IX

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania voľby prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku X bod 1

Ustanovenie presnejšie definuje aký rozsah informácií je obec vymedzená zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov povinná zverejňovať. Vzhľadom na skutočnosť, že na obce sa vzťahuje zákonná výnimka podľa odseku 1 a obec napriek udelenej výnimke zverejňuje informácie spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, zavádza sa povinnosť zverejniť tieto informácie pomocou telekomunikačného zariadenia, najmä prostredníctvom siete internetu, aj v jazyku národnostných menšín. Navrhované ustanovenie reaguje na pokrok v informatizácii obcí a právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám, prijímať zverejnené informácie aj v jazyku národnostných menšín.

K článku X bod 2

Obec vymedzená zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov je povinná zverejňovať ustanovené informácie aj v jazyku národnostných menšín. Zavádza sa nová povinnosť takejto obce aj pri sprístupňovaní informácií na žiadosť oprávnených subjektov. Z dôvodu, že požadované informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, alebo elektronickou poštou, ustanovuje sa, že informácie v jazyku národnostnej menšiny sa sprístupnia vo všetkých prípadoch, v ktorých je takéto sprístupnenie realizovateľné.

K článku XI

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do orgánov samosprávnych krajov aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku XII

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do Európskeho parlamentu aj v jazyku

národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku XIII

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku XIV

Za účelom realizácie práva občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou, úpravou charty a v nadväznosti na zmenu a doplnenie zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sa popri slovenskom jazyku ustanovuje za jazyk vysielania aj jazyk národnostnej menšiny určenej zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

K čl. XV

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2011.

V Bratislave, 2. marca 2011

Iveta R a d i č o v á, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Rudolf C h m e l, v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

pre ľudské práva a národnostné menšiny