D Ô V O D O V Á S P R Á V A

Všeobecná časť

Povinnosťou Slovenskej republiky bolo do 3. marca 2011 premietnuť do národnej legislatívy novo prijaté predpisy Európskej únie, tzv. 3. energetický balíček. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si nesplnilo povinnosť a k uvedenému termínu sa ani len neuskutočnilo pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom. A to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii 3. energetického balíčka, uskutočňované medzirezortnou odbornou skupinou, v pokročilom štádiu rozpracovania.

Aj počas transpozičného deficitu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa skôr zameralo na opakovaný pokus o personálne ovládnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prostredníctvom účelového návrhu novelizácie zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dokonca v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu „predchádzania vzniku škôd“.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podceňuje skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých, časovo terminovaných systémových a organizačných zmien v sektore energetiky, možno druhých najväčších po privatizácii.

Poslanecký návrh sleduje odstránenie transpozičného deficitu. Podľa čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh zákona môžu podať výbory NR SR, poslanci a vláda Slovenskej republiky.

Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novo prijatých predpisov Európskej únie, tzv. 3. energetického balíčka, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších, vyplývajúca z 3. energetického balíčka. Uvedený zákon bol v posledných mesiacoch novelizovaný a aj v súčasnej dobe prebieha proces jeho legislatívnych zmien.

Tzv. 3. energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy:

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry (Ú. V. EÚ L 33, 4.2.2006).

Potreba novej zákonnej úpravy

Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami.

Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej „úrad“) a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky. Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii z dôvodu zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.

V návrhu zákona sa upravujú niektoré ustanovenia z hľadiska legislatívno- technickej úpravy.

Z hľadiska aplikačných poznatkov návrh zákona jednoznačnejšie definuje regulovanú činnosť a spresňuje definíciu regulovaného subjektu. Reguláciu vymedzuje z pohľadu odberateľa, ako aj z pohľadu trhového hospodárstva so zreteľom na oprávnené záujmy regulovaných subjektov.

Navrhovanou právnou úpravou zákona č. 656/2004 Z. z. sa dopĺňa výpočet pojmov pre oblasť elektroenergetiky, ako aj plynárenstva a zároveň sa preberajú nové pojmy. V súlade s transponovanými smernicami sa zjednodušuje prístup zahraničných dodávateľov elektriny a plynu, ako aj obchodníkov s elektrinou a plynom.

Navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje práva odberateľov elektriny na trhu s elektrinou a plynom, ustanovuje postup a podmienky pri zmene dodávateľa elektriny a plynu a výrazne skracuje lehoty na uskutočnenie zmeny dodávateľa elektriny a plynu.

V návrhu zákona sa upravujú podmienky oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ak je vlastníkom prenosovej sústavy alebo prepravnej siete.

V krátkej dobe po nadobudnutí účinnosti navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá uskutočnenie zmeny v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení zákona č. 309/2009 Z. z. a nariadenia vlády č. 211/2010 Z. z., ako aj nariadení vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nerobí rozdiel v prístupe medzi ženami a mužmi, pretože sa zaoberá pravidlami pre činnosti osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje bez rozdielu pohlavia. Zákon neobmedzuje ani nezdôrazňuje zvlášť práva žien ani práva mužov, nakoľko hovorí o fyzických osobách či právnických osobách, o výkone štátnej správy v energetike, o regulácii, kontrole a pod.

Návrh zákona je koncipovaný tak, aby podnikanie v sieťových odvetviach bolo spojené s akceptovaním požiadaviek na ochranu životného prostredia.

Predkladaný návrh zákona nemá priamy sociálny vplyv na obyvateľstvo.

Súlad návrhu zákona s ústavou, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom práve: v Zmluve o fungovaní Európskej únie v čl. 194,

- v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. januára 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.12/zv. 2),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 týkajúcej sa spoločných pravidiel pre vnútorný trh so zemným plynom ktorou sa zrušuje smernica 98/30/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 12/zv. 3),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006),

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 z 26. júna 2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2) v platnom znení,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1775/2005 z 28. septembra 2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (Ú. v. EÚ L 289, 3. 11. 2005),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti

energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smerníc a implementáciu nariadení je do 3.3.2011,

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády

c) proti SR nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko Rada pre reguláciu už nebude samostatným štátnym orgánom tak, ako to bolo v doterajšej právnej úprave, ale navrhuje sa, aby bola rada orgánom úradu.

K bodu 2

Ustanovením sa jednoznačne definuje, že regulovaná činnosť je vykonávaná v sieťových odvetviach za účelom podnikania na základe oprávnení uvedených v zákone č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike“) a v zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).

K bodu 3

Ustanovením sa spresňuje definícia regulovaného subjektu v súlade s upravenou definíciou regulovanej činnosti.

K bodu 4

Navrhovaným ustanovením sa mení názov § 3 z dôvodu doplnenia odseku 4, ktorý ustanovuje, čo je účelom regulácie v sieťových odvetviach.

K bodu 5

Ustanovenie vymedzuje dva účely regulácie v sieťových odvetviach, ktoré sa majú ich aplikáciou dosiahnuť, pričom vychádzajú z cieľov regulácie. Prvým je, aby odberatelia tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností mali možnosť získať ich za primerané ceny a v určenej kvalite. Druhým účelom je prihliadanie na oprávnené záujmy regulovaných subjektov. Prvý účel je základný a druhý je v trhovom hospodárstve nevyhnutný pre trvalé zabezpečenie prvého účelu.

K bodu 6

Nová právna úprava je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Pokiaľ ide o nestrannosť a nezávislosť úradu, na prvom mieste je nevyhnutné stanoviť v zákone, že úrad je povinný vykonávať svoje činnosti nestranne a predovšetkým nezávisle. Pod nezávislosťou je potrebné rozumieť nielen nezávislosť na podnikateľskom sektore v odvetví elektroenergetiky a plynárenstva, ale rovnako nezávislosť od iných štátnych orgánov či politických strán. Čl. 35 ods. 4 smernice výslovne ustanovuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť nezávislosť regulačného orgánu a rovnako zabezpečiť, aby svoje právomoci vykonával nestranne a transparentne. Za týmto účelom sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby pri plnení regulačných úloh ustanovených smernicami a súvisiacimi právnymi predpismi regulačný orgán

a) bol právne odlišný od akéhokoľvek iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu a na ňom funkčne nezávislý,

b) zabezpečil, aby jeho zamestnanci a osoby zodpovedné za jeho riadenie

i) konali nezávisle na akomkoľvek trhovom záujme a

ii) pri plnení svojich regulačných úloh nevyhľadávali ani neprijímali priame pokyny od vlády alebo iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu. Touto požiadavkou však nie je dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými vnútroštátnymi orgánmi alebo všeobecnými politickými pokynmi vydané príslušnou vládou a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností.

K bodu 7

Ustanovenie charakterizuje úrad ako rozpočtovú organizáciu podľa osobitného predpisu zapojenú na kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti regulačného orgánu prideľovaním a disponovaním oddelených ročných rozpočtových príspevkov.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa upravujú orgány úradu. Doteraz bola Rada pre reguláciu samostatným štátnym orgánom. Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť tento samostatný orgán, pričom Regulačná rada bude ďalej pôsobiť ako orgán úradu, ktorý zabezpečuje strategické riadenie regulácie v sieťových odvetviach a plní ďalšie úlohy úradu.

K bodu 9

Navrhovanú úpravu § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“) si vyžiadalo zosúladenie pojmov pri rozhodovaní úradu o zrušení alebo odňatí povolenia so zákonom o energetike a zákonom o tepelnej energetike.

K bodu 10

Nahrádza sa odkaz na doterajšie nariadenie, ktoré bolo zrušené novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 11

Rozšírenie pôsobnosti úradu v oblasti spolupráce s inými regulačnými orgánmi členských štátov vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, pričom sa konkrétne uvádza, čo je účelom takejto spolupráce.

K bodom 12 až 15

Nahrádzajú sa odkazy na doterajšie nariadenia, ktoré boli zrušené novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Poznámka k odkazu 1n sa vypúšťa. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu novej úpravy mimoriadnej regulácie podľa § 12 ods. 11 až 15.

K bodom 17 a 18

Nahrádzajú sa odkazy na doterajšie nariadenia, ktoré boli zrušené novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 19

Oproti doterajšej pôsobnosti vyplynuli úradu zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES aj nové právomoci, v rámci ktorých úrad posudzuje nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete. Úrad v rámci tejto pôsobnosti vykonáva certifikáciu a určuje prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, podieľa sa na tvorbe desaťročného plánu rozvoja sústavy a siete, pričom prerokúva tento plán so všetkými zúčastnenými stranami a posudzuje jeho súlad s desaťročným plánom rozvoja sústavy alebo siete pre Európsku úniu, schvaľuje program súladu, vyslovuje súhlas s voľbou, vymenovaním a pracovnými podmienkami osôb zodpovedných za riadenie a osoby zodpovednej za program súladu a posudzuje dodržanie ďalších podmienok stanovených zákonom o regulácii a zákonom o energetike za účelom riadneho oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Navrhované ustanovenie rozširuje pôsobnosť a posilňuje postavenie úradu a kladie dôraz na spoluprácu úradu s agentúrou, najmä pri cezhraničných záležitostiach, ako aj spoluprácu s Európskou komisiou a ostatnými ministerstvami. Novou právomocou úradu je aj rozhodovanie o ustanovení znalca pre odborné posúdenie skutočností, ktoré sú dôležité pre výkon činnosti úradu.

Správa o činnosti úradu a hospodárení úradu, o uskutočňovaní regulačnej politiky a o výsledkoch plnenia úloh úradu (ďalej len „správa o činnosti úradu“) bude okrem doteraz uvádzaných informácií a údajov obsahovať aj výsledky sledovania, ktoré pre úrad vyplývajú zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a vyhodnotenie údajov získaných od prevádzkovateľa prenosovej sústavy z centrálnej evidencie údajov o prevádzke a meraniach v elektrizačnej sústave Slovenskej republiky.

Správa o činnosti úradu v časti týkajúcej sa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES bude obsahovať najmä informácie o

a)stave trhu s elektrinou a plynom a

1. cenách a podmienkach pripojenia a prístupu do prenosovej sústavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribučnej siete,

2. cenách za dodávku elektriny a dodávku plynu,

b)regulácii a správaní sa účastníkov trhu s elektrinou a plynom, najmä informácie o

1. riadení a prideľovaní prepojovacej kapacity a mechanizmu riadenia preťaženia,

2. povinnostiach prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete,

3. vyrovnávaní nerovnováhy sústavy,

4. efektívnom oddelení prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete,

5. stave hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou a plynom,

6. veľkoobchode a maloobchode s elektrinou a plynom,

7. opatreniach prijatých na predchádzanie zneužívania dominantného postavenia na trhu,

8. výrobe, uskladňovaní a akumulácií plynu, ako aj ohľadom prístupu k zásobníkom plynu,

c)bezpečnosti dodávok, najmä o

1. vývoji spotreby elektriny a plynu,

2. výrobe elektriny a plynu,

3. podporných službách,

4. perspektívach zabezpečenia dodávok elektriny a plynu na obdobie 5 až 15 rokov,

5. rozvojových zámerov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej

siete,

6. opatreniach prijatých na zabezpečenie špičkovej spotreby a riešenie výpadku v dodávke,

7. predchádzaní vzniku a riešenia preťaženia prenosovej sústavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribučnej siete,

8. riešení stavu núdze,

d)všeobecnom hospodárskom záujme, najmä o

1. poskytovaní univerzálnej služby,

2. výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia.

Povinnosť zverejniť prípadné ďalšie informácie ustanovuje Európska komisia úradu v priebehu roka na základe aktuálne prejednávaných otázok v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva.

Navrhované ustanovenia ukladajú úradu povinnosť pri výkone regulácie prihliadať na odporúčania Európskej komisie. Úrad v zmysle článku 37 ods. 1 písm. e) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (ďalej len „článok 37“) a článku 41 ods. 1 písm. e) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (ďalej len „článok 41“) má povinnosť každoročne predkladať správu o činnosti úradu a plnení svojich povinností príslušným orgánom členského štátu, agentúre a Európskej komisii. V tejto správe sú uvádzané dosiahnuté výsledky a prijaté opatrenia pre každú úlohu uvedenú v článku 37 a článku 41.

Úrad má ďalej v rámci svojej pôsobnosti povinnosť sledovať (monitorovať) fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Táto pôsobnosť vyplýva úradu z transpozície

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, podľa ktorých má regulačný orgán monitorovať v

a)elektroenergetike

1. vnútorný trh s elektrinou a jeho vývoj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je výrobná kapacita, rozdielne zdroje výroby elektriny, prenosová a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaženia sústavy, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a účinnosti,

2. výber poplatkov za preťaženie a platieb v rámci kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 714/2009, udeľovanie prístupu tretím stranám a jeho riadenie a poskytovanie odôvodneného vysvetlenia v prípade zamietnutia tohto prístupu,

3. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

4. vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prenosových sústav, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastníkov trhu podľa nariadenia (ES) č. 714/2009,

5.investície do výrobných kapacít vzhľadom na bezpečnosť dodávky,

6. technickú spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav zo Spoločenstva a z tretích krajín,

7.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 42,

8. komunikáciu medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

9. obchodné a finančné vzťahy vrátane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prenosovej sústavy,

10. riadenie v prípade preťaženia národných elektrizačných sústav vrátane spojovacích vedení a uplatňovanie pravidiel riadenia preťaženia,

b) plynárenstve

1.vnútorný trh so zemným plynom a jeho vývoj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je ponuka a dopyt, prepravná a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaženia, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a efektívnosti,

2. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

3.investičné plány prevádzkovateľov prepravných sietí,

3.dodržiavanie a skúmať doterajšiu účinnosť pravidiel bezpečnosti a spoľahlivosti siete, ako aj stanovovať alebo schvaľovať normy a požiadavky na kvalitu služby a dodávok alebo k tomu prispievať spolu s ostatnými príslušnými orgánmi,

4.úroveň transparentnosti vrátane veľkoobchodných cien a zabezpečovať, aby plynárenské podniky dodržiavali povinnosti týkajúce sa transparentnosti,

5.úroveň a efektívnosť otvorenosti trhu a hospodárskej súťaže na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni vrátane výmen zemného plynu, cien pre odberateľov plynu

v domácnosti vrátane systému zálohových platieb, miery zmeny dodávateľa, miery odpájania, poplatkov za vykonávanie služieb údržby a sťažností odberateľov plynu v domácnosti, ako aj narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže,

6.výskyt reštriktívnych zmluvných praktík vrátane doložiek o výlučnosti, ktoré môžu brániť veľkým odberateľom mimo domácností uzatvoriť zmluvu s viacerými dodávateľmi súčasne alebo obmedziť ich možnosť zvoliť si takýto postup,

7.čas, za ktorý prevádzkovatelia prepravnej a distribučnej siete zabezpečili pripojenie a opravu,

8.a skúmať podmienky prístupu do zásobníkov, k akumulácii plynu a iným podporným službám v zmysle článku 33. V prípade, že je režim prístupu do zásobníkov vymedzený podľa článku 33 ods. 3, táto úloha nezahŕňa preskúmanie taríf,

9.vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastníkov trhu podľa nariadenia (ES) č. 715/2009,

10.správne uplatňovanie kritérií, na základe ktorých sa stanovuje, či zásobník patrí do rozsahu pôsobnosti článku 33 ods. 3 alebo 4,

11.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 46,

12.komunikáciu medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prepravnej siete,

13. obchodné a finančné vzťahy vrátane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prepravnej siete,

14. riadenie preťaženia národných prepravných sietí pre zemný plyn vrátane prepojení, ako aj vykonávanie pravidiel riadenia preťaženia.

K bodu 20

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa povinnosť úradu zverejňovať na svojom webovom sídle vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k cenovým návrhom. V zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES musí byť regulačný úrad schopný vydávať rozhodnutia, nezávisle od akéhokoľvek politického, verejnoprávneho alebo súkromného orgánu. Táto požiadavka vylučuje akýkoľvek zásah zo strany vlády alebo iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu pred tým, než úrad vydá rozhodnutie. Úrad má teda vydávať rozhodnutia nezávisle bez toho, aby bolo potrebné vyjadrenie alebo schválenie návrhu rozhodnutia verejnoprávnych orgánov alebo akýchkoľvek tretích strán.

K bodu 21

Navrhovaná úprava ustanovuje všeobecnú informačnú a oznamovaciu povinnosť úradu voči orgánom Európskej únie, ktorá úradu vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisoch, pričom dôraz sa kladie predovšetkým na poskytovanie informácií o regulovaných činnostiach, najmä o dovoze elektriny z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.

K bodu 22

Navrhovaným ustanovením sa upravuje povinnosť úradu zverejňovať niektoré skutočnosti. Ide o záruku transparentnosti činnosti úradu a zabezpečenie informovanosti účastníkov trhu.

K bodu 23

Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu zosúladenia jednotlivých ustanovení týkajúcich sa rady, ktorá je navrhovaná ako orgán úradu a úradom ako takým. Navrhovaná úprava je potrebná aj vzhľadom na nové usporiadanie vzťahov medzi radou a predsedom úradu a vymedzenie ich pôsobnosti.

K bodu 24

Odseky 1 až 3

Ustanovenie tohto paragrafu rieši postavenie predsedu úradu, spôsob jeho vymenovania a odvolania. Zo samozrejme znejúcej formulácie, že na čele úradu je predseda vyplýva nielen označenie funkcionára riadiaceho úrad, ale ide aj o východisko jeho ďalej uvedených právomocí. Návrh sa vracia k spojeniu funkcie predsedu úradu a predsedu rady, ktorého výhody prevažujú nad prílišným zaťažením jednej osoby. Sú nimi najmä jednota vedenia inštitúcie a presadzovanej regulačnej politiky, jasná osobná zodpovednosť a v neposlednom rade posilnenie nezávislosti úradu, ktorého predseda je od výkonnej moci „oddelený“ radou. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) navrhne jedného člena rady alebo predsedu úradu, ktorému uplynulo prvé funkčné obdobie, na vymenovanie za predsedu úradu prezidentovi Slovenskej republiky. Touto zmenou spôsobu kreovania funkcie predsedu úradu sa transponuje čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti regulačného orgánu od akéhokoľvek politického subjektu. Vymenovaný predseda úradu sa zo zákona stane predsedom rady a je štátnym zamestnancom. Predseda úradu po svojom vymenovaní do funkcie podľa § 7 ods. 4 zákona prestáva byť „riadnym“ členom rady (§ 6 ods. 2 zákona) a stáva sa predsedom rady zo zákona. Takýto spôsob kreovania predsedu úradu umožňuje zachovať dvojročný rotačný systém obnovovania sa členov rady a zároveň garantovať pre predsedu úradu celé šesťročné funkčné obdobie bez ohľadu na zvyšok jeho funkčného obdobia v čase jeho vymenovania z členov rady.

Odsek 4

Transponuje sa čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne funkčného obdobia predsedu úradu a možnosti opätovného vymenovania po skončení výkonu funkcie predsedu úradu. Navrhuje sa vymenovanie na 6-ročné funkčné obdobie s možnosťou opätovného zvolenia na jedno ďalšie funkčné obdobie. Maximálna dĺžka funkčného obdobia je teda 12 rokov, čo je zárukou proti dlhodobému obsadeniu tejto funkcie tou istou osobou, ako aj zabezpečením väčšej objektivity a nezávislosti tejto osoby.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie upravuje zastupovanie predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti podpredsedom úradu. Rozsah práv, povinností a zodpovednosť podpredsedu upraví organizačný poriadok, ktorý vydáva predseda úradu.

Odsek 6

Ustanovenie upravuje predpoklady na výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu. Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť rovnakú odbornosť a bezúhonnosť osôb vymenovaných za predsedu úradu a podpredsedu úradu, akú musia spĺňať členovia rady.

Odsek 7

Ustanovenie písmena a) upravuje všeobecnú právomoc predsedu úradu. Vyplýva z nej záväznosť jeho pokynov do vnútra inštitúcie aj možnosť rokovať v mene inštitúcie a zaväzovať ju navonok. Z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2009/713/ES, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“) vyplýva pre predsedu úradu zastupovanie úradu v agentúre a pre prípad svojej neprítomnosti vymenúva inú osobu na zastupovanie. Úrad veľkú časť svojej pôsobnosti vykonáva vydávaním normatívnych právnych aktov. Na vydané normatívne právne akty nadväzujú individuálne právne akty, rozhodnutia v správnom konaní, určené pre regulované subjekty ako účastníkov konania. Predseda úradu rozhoduje ako druhostupňový orgán v konaniach o uložení pokuty, ktoré predstavujú výsledok kontroly.

Vymenovanie a odvolanie podpredsedu úradu jeho predsedom zdôrazňuje zodpovednosť úradu za chod inštitúcie. Právomoc predsedu úradu podľa písmena d) sa odlišuje od postupu pri vydávaní ostatných rozhodnutí úradu, a preto tu predseda rozhoduje o opravnom prostriedku. Do právomoci predsedu úradu patrí aj vydávanie organizačného poriadku úradu.

Odseky 8 až 10

Výkon funkcie predsedu úradu končí z taxatívne vymenovaných dôvodov, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie predsedu, odvolaním a smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Týmto by sa malo vylúčiť prípadné politické ovplyvňovanie výkonu funkcie predsedu úradu, čo je ďalší krok k upevneniu nezávislosti úradu a jeho predsedu. Ustanovenie odseku 8 upravuje formu oznámenia, komu sa doručuje a kedy zaniká funkcia predsedu úradu z dôvodu vzdania sa funkcie zo strany predsedu úradu. Ustanovenie odseku 9 obsahuje ďalší taxatívny výpočet, a to dôvodov, na základe ktorých prezident predsedu úradu odvolá. Týmto by sa malo vylúčiť prípadné politické ovplyvňovanie výkonu funkcie predsedu úradu, čo je ďalší krok k nezávislosti úradu a jeho predsedu.

Odsek 11

Ustanovenie rieši zánik funkcie predsedu rady pri vzdaní sa funkcie predsedu úradu pričom členstvo v rade pre doterajšieho predsedu rady zaniká.

Odsek 12

Ustanovenie upravuje postup pri navrhovaní kandidáta na predsedu úradu po uplynutí jeho funkčného obdobia. Ak doterajšiemu predsedovi úradu uplynulo prvé funkčné obdobie, vláda zohľadní pri výbere kandidáta na predsedu úradu okrem šiestich členov rady aj doterajšieho predsedu úradu. Predseda úradu, ktorý vykonával svoju funkciu dve funkčné obdobia, už nemôže byť zahrnutý do okruhu kandidátov na predsedu úradu. Môže byť však opätovne zvolený za člena rady.

Odsek 13

Ustanovenie upravuje postup pri navrhovaní kandidáta na predsedu úradu v prípade vzdania sa výkonu funkcie predsedu úradu, odvolaním z funkcie predsedu úradu, skončenia výkonu funkcie predsedu úradu z dôvodu smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho. V tomto prípade navrhuje vláda za predsedu úradu kandidáta len zo šiestich členov rady.

K bodu 25

Odseky 1 a 2

Rada je koncipovaná ako orgán strategického riadenia prispievajúci k nezávislosti úradu, zložený z uznávaných odborných osobností. Návrh zachováva doterajší počet členov rady, pričom predsedom rady sa priamo zo zákona, teda bez ďalšieho vymenovania, stáva prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný predseda úradu. Predseda rady má obvyklé organizačné a riadiace právomoci predsedu menej početného kolektívneho orgánu. Podpredseda rady, volený samotnou radou, vykonáva počas prítomnosti predsedu rady len tie právomoci a úlohy predsedu rady, ktorými ho tento poveril. Počas neprítomnosti predsedu rady preberá zo zákona všetky jeho právomoci, ale nestáva sa predsedom úradu.

Odsek 3

Rada schvaľuje regulačnú politiku ako základný dokument vymedzujúci ciele, zámery, rozsah a spôsob vykonávania regulácie, od ktorého sa odvíjajú prevažne všetky rozhodnutia úradu. Rada má silné postavenie pri vytváraní normatívneho rámca regulácie. Zároveň sleduje dodržiavanie ňou vymedzenej strategickej línie regulácie, a to správy o činnosti úradu, ročnej účtovnej závierky úradu a v neposlednom rade svojou úlohou v odvolacom konaní. Ďalej schvaľuje návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci s regulačnými orgánmi členských štátov. Rada plní voči svojim bývalým členom aj určitú akoby disciplinárnu funkciu, keď rozhoduje o zániku ich nároku na polovicu odmeny člena rady, ktorí majú rok po odchode z funkcie, v dôsledku nedodržiavania obmedzení, ktoré im zákon ukladá po tú istú dobu. Rada sa taktiež vyjadruje k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom.

Odsek 4

Je na zvážení predsedu rady kedy zvolá jej zasadnutie, musí tak však urobiť minimálne dvakrát mesačne. Doterajšia prax preverila takúto frekvenciu zasadnutí rady.

Neverejné zasadnutie rady vyplýva najmä z dvoch dôvodov:

1.chráni členov rady pred tlakom subjektov majúcich neraz silný ekonomický záujem na jej rozhodnutiach,

2.členovia rady sa zaoberajú na svojich rokovaniach problematikou, ktorá neraz tvorí predmet najmä obchodného tajomstva.

Na rokovaní rady okrem jej členov a predsedu rady je spravidla prítomný zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu a k jednotlivým bodom jej rokovania sa prizývajú niektorí ďalší zamestnanci úradu. Prítomnosť osôb, ktoré nie sú ani členmi rady ani zamestnancami úradu je zriedkavou výnimkou. O prítomnosti ďalších osôb okrem členov rady na jej zasadnutí rozhoduje predseda rady. Predseda sa nezúčastňuje na rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiam, v ktorom rozhodoval v prvom stupni, a to z dôvodu vylúčenia možnej zaujatosti pri rozhodovaní.

Odsek 5

Pre uznášaniaschopnosť rady je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny jej členov, teda štyroch členov rady, medzi ktorými musí byť predseda alebo podpredseda rady. Požiadavka nadpolovičnej väčšiny všetkých a nie iba prítomných členov rady zabraňuje tomu, aby výsledok hlasovania závisel od toho, ktorí členovia rady sú alebo nie sú prítomní. Pri hlasovaní, na rozdiel od ostatného rokovania rady, môže byť okrem jej členov prítomný iba zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu. Zachovanie tajnosti hlasovania jednotlivých členov rady je potrebné pre ochranu ich nezávislosti pri výkone funkcie.

Odsek 6

Tajnosť hlasovania aj zápisnice o hlasovaní je inšpirovaná obdobnou praxou súdov, kde ide o štandardnú záruku ich nezávislosti. Princíp nezávislosti sa zabezpečuje aj tým, že odlišné stanovisko člena rady alebo predsedu rady sa na jeho pripája k zápisnici o hlasovaní rady. Toto odlišné stanovisko je, rovnako ako zápisnica o hlasovaní rady, neverejné.

K bodu 26

Odsek 1

Zákonná charakteristika členstva v rade ako verejnej funkcie určuje chápanie postavenia člena rady, jeho povinností, obmedzení a najmä z nej vyplýva povinnosť chrániť a presadzovať verejný záujem. Objasňuje časť jeho právneho postavenia, nakoľko pojem verejná funkcia používa právny poriadok na mnohých miestach. Napríklad podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný uvoľniť zamestnanca na výkon verejnej funkcie, ale zamestnanec v takom prípade nemá voči zamestnávateľovi nárok na náhradu mzdy. Vymenovanie a odvolávanie členov rady prezidentom Slovenskej republiky sprostredkuje a oslabuje vplyvy politických strán a ekonomických záujmových skupín na personálne zloženie rady.

Odseky 2 až 10

Upravuje sa spôsob vymenovania členov rady a ich funkčné obdobie. Všetkých členov regulačnej rady vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, návrhy na kandidátov na členstvo a funkciu v rade zabezpečuje Národná rada Slovenskej republiky a vláda na princípe parity, teda polovicu všetkých členov rady navrhuje Národná rada Slovenskej republiky a polovicu vláda, pričom na každého člena je potrebné navrhnúť najmenej dvoch kandidátov. Rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dva roky. Umožňuje

postupnú obmenu rady, ktorá zaručuje „orgánovú pamäť“ potrebnú pre obsahovú kontinuitu regulácie v sieťových odvetviach. Tento spôsob kreácie orgánov úradu vytvára priestor na vyvážené obsadenie členstva a funkcií v rade jednak nezávislými odborníkmi a je dôležitým predpokladom nezávislosti úradu od jednotlivých zložiek štátnej moci, najmä výkonnej. Člen rady nesmie byť zamestnancom úradu, na člena rady sa vzťahuje nezlučiteľnosť výkonu jeho funkcie s podnikateľskými aktivitami v sieťových odvetviach, s inými funkciami v orgánoch regulovaných subjektov ako aj s politickými funkciami. Návrh stanovuje rozsiahle a náročné predpoklady pre získanie a zastávanie funkcie člena rady. Ich cieľom je zabezpečiť osobnostné a odborné kvality ako aj nezávislosť členov rady. Rada je orgánom úradu s celoštátnou pôsobnosťou. Preto je samozrejmé, že jej členmi môžu byť iba občania Slovenskej republiky. Na rozdiel od doterajšej úpravy návrh mierne znižuje požadovanú prax u osôb, ktoré získali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania (PhD.). Pomerne široký okruh odborov, v ktorých mohol člen rady získať vysokoškolské vzdelanie je zvolený tak, aby súviseli aspoň s časťou oblasti pôsobenia rady, pričom neexistuje študijný odbor, ktorý by komplexne pripravil na prácu v rade. To isté platí aj pre vymedzenie oblastí, kde musel člen rady získať predpísanú prax. Požiadavka pôsobenia v riadiacej funkcii vyplýva z potreby širšieho odborného rozhľadu a schopnosti prijímať závažné rozhodnutia. Plná, teda neobmedzená spôsobilosť na právne úkony je samozrejmým predpokladom pôsobenia vo funkcii spojenej s prijímaním náročných a zodpovedných rozhodnutí. Bezúhonnosť návrh vymedzuje negatívne ako požiadavku, aby člen rady nebol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin. Aj túto požiadavku musí člen rady spĺňať počas celého pôsobenia vo funkcii. Návrh vymenúva široký okruh obmedzení zamestnania a hospodárskych aktivít člena rady. Ich cieľom je zabrániť stretu medzi verejným záujmom a súkromným ekonomickým záujmom člena rady. Povinnosť zachovávať tieto obmedzenia ešte rok po skončení funkcie člena rady má obmedziť výhody regulovaného subjektu zo strategických informácii bývalého člena rady, ktorého by zamestnal, aj nepriame ovplyvňovanie členov rady ponukami dobrého zamestnania v regulovaných subjektoch po odchode z funkcie. Člen rady nesmie v úrade zastávať inú funkciu. Minimálnym predpokladom nezávislosti rady je, aby jej členovia nezastávali zároveň funkcie ani neboli zamestnaní v iných štruktúrach verejnej moci. Časť obmedzení členov rady návrh rozširuje aj na ich blízke osoby. Týmto osobám nie je možné zakázať žiadnu činnosť z toho dôvodu, že niekto sa stal členom rady. Preto je návrh formulovaný tak, že členom rady nemôže byť ten koho blízka osoba vykonáva vedúcu funkciu v úrade ako aj niektorú inú z vymenovaných činností, čiže ide o podmienku členstva v rade. Takéto obmedzenie prístupu k verejnej funkcii člena rady odôvodňuje silný verejný záujem na reálnej nezávislosti členov rady, na preventívnom vylúčení situácií znamenajúcich pre nich konflikt záujmov.

Odsek 11

Členstvo v rade nie je koncipované ako zamestnanie, ale je spojením časovej náročnosti s rozsiahlymi obmedzeniami iných zárobkových činností a ponecháva len málo príležitostí pre iné zamestnanie alebo podnikanie. Odbornosť požadovaná od člena rady sa dá získať najmä v sieťových odvetviach, kde však člen rady nesmie podnikať ani byť zamestnaný. Preto je potrebné a spravodlivé poskytnúť mu odmenu porovnateľnú s príjmom v riadiacej funkcii v sieťových odvetviach. To platí zvlášť pre predsedu rady

a podpredsedu rady. Základom stanovenia odmeny člena rady je priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve, čo zaručuje, že bude s jednoročným oneskorením sledovať vývoj miezd (nárast i pokles) väčšiny pracujúceho obyvateľstva. Potrebné údaje o vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve poskytuje každoročne štatistický úrad pre potreby výpočtu príjmov ostatných ústavných činiteľov.

Odsek 12

Ustanovenie upravuje účasť člena rady na rokovaniach o stratégii riadenia regulácie, a to podľa pokynov predsedu úradu.

Odsek 13 a 14

Člen rady síce nie je zamestnancom úradu, ale rada neraz vysiela svojich členov na nevyhnutné pracovné (služobné) cesty. Preto je potrebné stanoviť, že má nárok na náhradu výdavkov cesty, ako keby bol zamestnancom úradu. Členovi regulačnej rady za zasadnutia regulačnej rady a za rokovania so štátnymi orgánmi alebo regulovanými subjektmi, ktoré mu neumožnili návrat do trvalého bydliska v ten istý deň, patrí náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie.

Odsek 15

Úrad zabezpečí iba účasť člena rady na zdravotnom poistení. Ak člen rady nie je inde v zamestnaneckom pomere, musí sám zabezpečiť svoju účasť na sociálnom poistení, ktoré je oveľa viac ako zdravotné poistenie spojené so zamestnaneckým alebo obdobným pomerom. Takáto úprava sa doposiaľ osvedčila.

Odsek 16

Zákon upravuje taxatívne spôsoby, akými funkcia člena rady končí a dôvody odvolania člena rady. Vymenovanie spôsobov zániku funkcie člena rady je dôležité kvôli právnej istote, ale ide aj o dôvody, ktoré sú samozrejmé (smrť alebo vyhlásenie za mŕtveho), alebo vyplývajú aj z iných ustanovení návrhu (napr. uplynutie funkčného obdobia).

Odsek 17

Ustanovenie upravuje zánik funkcie člena rady v prípade vzdania sa funkcie člena rady.

Odsek 18

Z právomoci prezidenta Slovenskej republiky vymenovať členov rady nevyplýva automaticky aj jeho právomoc ich odvolať. Napriek nezávislosti členov rady je potrebné, aby ich bolo možné v zákonom presne vymedzených prípadoch z funkcie odvolať. Návrh počíta s dvoma skupinami dôvodov odvolania člena rady. Prvou je nedodržiavanie obmedzení a nespĺňanie podmienok uložených mu týmto zákonom. Druhou je porušenie práva, teda i podzákonných predpisov, pri výkone funkcie člena rady. Pri oboch skupinách by muselo ísť nielen o formálne porušenie. Návrh výslovne priznáva právomoc odvolať člena rady prezidentovi Slovenskej republiky, teda ústavnému činiteľovi stojacemu mimo každodenných straníckych sporov. Prezident Slovenskej

republiky má túto právomoc vykonávať bez návrhu a bez kontrasignácie iným ústavným činiteľom.

Odsek 19

Ak má člen rady podľa odseku 4 vo verejnom záujme zakázané rok po skončení funkcie využívať svoju odbornosť pôsobením v sieťových odvetviach, tak je spravodlivé mu toto obmedzenie kompenzovať aspoň polovicou odmeny člena rady. Takýto postup je obvyklý pri odchode z funkcií, kde sa vyžaduje nezávislosť, alebo kde sa pracuje s citlivými informáciami. Sankciou za nedodržanie obmedzení uložených bývalému členovi rady je práve odňatie kompenzácie za ich dodržiavanie. O jej uložení rozhoduje rada, ktorá takto vykonáva voči svojim bývalým členom akoby disciplinárnu právomoc.

K bodu 27

Úpravu ustanovení týkajúcich sa správy o činnosti si vyžiadala zmena postavenia rady ako orgánu úradu a prerozdelenie právomocí medzi radou a predsedom úradu. Podľa navrhovanej úpravy bude správu o činnosti úradu schvaľovať rada a úrad potom schválenú správu predloží Národnej rade Slovenskej republiky.

K bodu 28

K odseku 1

Ustanovuje sa rozsah cenovej regulácie. Vo väzbe na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a u Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES sa ustanovuje aj cenová regulácia dodávky elektriny a dodávky plynu pre zraniteľných odberateľov, pričom zraniteľným odberateľom je v zmysle európskych smerníc odberateľ elektriny a plynu v domácnosti alebo odberateľ elektriny a plynu mimo domácnosti, ktorý je ekonomicky zraniteľný z dôvodu jeho slabého postavenia na trhu s elektrinou a plynom.

Dňa 1. augusta 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 283/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 12 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov doplnil, že cenovej regulácii podlieha aj dodávka plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť.

Na rok 2009 úrad schválil cenu za dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť iba pre spoločnosť SPP, a.s., Bratislava.

Na rok 2010 úrad schválil cenu za dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť pre tri spoločnosti. Skutočnú dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť však v roku 2010 realizovali len dve spoločnosti, z toho podiel spoločnosti SPP, a.s. na celkových dodávkach plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť bol 96,4 %.

Na rok 2011 úrad schválil cenu za dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť pre 6 spoločností, podiel spoločnosti SPP, a.s. na celkových dodávkach plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť je plánovaný na 70 % a ostatných na 30 %.

Na základe uvedeného, ako aj na základe vstupu nových dodávateľov plynu na trh s plynom možno konštatovať, že v súčasnosti existuje na trhu s plynom v Slovenskej republike dostatočná konkurencia a odberatelia plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť už nemusia využívať iba jeden zdroj dodávok plynu. Na základe týchto skutočností sa navrhuje ukončenie cenovej regulácie dodávky plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť.

Dňa 15. marca 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 73/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 73/2009 Z. z.“), ktorý v § 12 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov doplnil, že cenovej regulácii podlieha aj prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu.

Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 73/2009 Z. z. sa trh s plynom zmenil. Bol zaznamenaný

a)významný nárast počtu užívateľov zásobníka vzhľadom na rozvoj konkurenčného prostredia,

b)zvýšenie ponúkanej skladovacej kapacity v nadväznosti na zrealizované investície do rozvoja skladovacích kapacít a v tejto súvislosti aj existencia voľnej uskladňovacej kapacity, ktorá je k dispozícii účastníkom trhu s plynom,

c)rozvoj konkurencie v oblasti skladovania na Európskom plynárenskom trhu v nadväznosti na existenciu prepojení plynárenských sietí SR a okolitých krajín,

d)predaj skladovacích kapacít sa uskutočňuje na základe nediskriminačných a transparentných pravidiel, ktoré sú vopred schválené úradom a ceny už uzatvorených zmlúv sú nižšie ako schválené maximálne ceny v cenových rozhodnutiach úradu pre prevádzkovateľov zásobníkov vzhľadom na existenciu konkurencie v okolitých štátoch.

Na základe týchto skutočností sa navrhuje ukončenie cenovej regulácie prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu. Prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu zostane negociované a v rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, ktoré vypracuje úrad.

K odsekom 2 až 4

Základný rámec regulácie v sieťových odvetviach vymedzuje regulačná politika ako strategický dokument schválený v zákone stanovenom termíne radou. Podľa doterajšej úpravy rada vypracúvala návrh regulačnej politiky, ktorý Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky po posúdení súladu so zámermi energetickej politiky a zámermi vodohospodárskej politiky odsúhlasovalo. Schvaľovanie regulačnej politiky samotnou radou je ďalším krokom k upevneniu nezávislosti úradu od vlády a iných štátnych orgánov. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne nezávislosti úradu od pokynov vlády či ďalších štátnych orgánov.

Regulačná politika sa vypracováva na regulačné obdobie, pričom by mala obsahovať aj zhodnotenie predchádzajúceho regulačného obdobia. Keďže regulačná politika sa však vypracováva do 31. marca posledného kalendárneho roka pred koncom regulačného obdobia, nie je možné zhodnotiť celé regulačné obdobie. Z uvedeného dôvodu vypracuje rada zhodnotenie predchádzajúceho regulačného obdobia až po skončení regulačného obdobia.

Rada potom v súlade s regulačnou politikou schváli rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonania, ktorý potom úrad vyhlási všeobecne záväzným právnym predpisom.

K odseku 5

Ustanovenie upravuje povinnosť pre regulovaný subjekt predkladať návrh ceny vypracovaný v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom – výnosom, ktorý vydá úrad podľa splnomocňovacieho ustanovenia a v lehotách ustanovených v zákone pre jednotlivé činnosti.

K odsekom 6 až 8

Ustanovenie ustanovuje spôsob vykonávania cenovej regulácie s možnosťou vzájomnej kombinácie uvedených spôsobov.

K odseku 9

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje splnomocňovacie ustanovenie pre všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sú výnosy úradu, a to o ustanovenie postupu a podmienok vyňatia z regulácie.

K odseku 10

V odseku 10 sa pre účely zákona definuje, čo sa rozumie pod pojmom maximálna cena, minimálna cena, pevná cena, porovnateľná cena alebo tarifa.

K odsekom 11 až 15

Úrad je povinný cenovo a vecne regulovať to, čo mu ukladá ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o regulácii bez toho, aby mal priestor pre správnu úvahu o tom, či využije niektorú zo svojich pôsobností podľa uvedených ustanovení. Môže však nastať taká situácia, že bude potrebné cenovo regulovať aj iné tovary a služby, ako sú ustanovené v § 12 ods. 1 zákona o regulácii. V tomto smere je na viazanej správnej úvahe úradu, či, akým spôsobom, ako podrobne, na akú dobu bude cenovo regulovať ďalší tovar alebo službu. Viazanosť správnej úvahy spočíva v tom, že kritériom jeho rozhodnutia je účel regulácie a potreba ďalšej regulácie pre jeho dosiahnutie. Výraz „potreba“ znamená v danom kontexte vysokú mieru naliehavosti a ťažkosť dosiahnutia účelu regulácie bez mimoriadnej regulácie.

Povinnosť určiť cenu ďalšieho tovaru alebo služby nad rámec § 12 ods. 1 môže pre úrad vyplynúť aj z vládou schváleného všeobecného hospodárskeho záujmu podľa § 15 zákona o energetike. Otázku, či je vo verejnom záujme určiť cenu ďalšieho tovaru a s ním súvisiace služby v danom prípade neposudzuje úrad. Jeho povinnosťou v tomto prípade je „len“ určenie ceny.

Mimoriadna regulácia je koncipovaná ako prostriedok úradu na presadenie určitého verejného záujmu a účelu regulácie. Z uvedeného dôvodu môže konanie o mimoriadnej regulácii začať iba z podnetu úradu.

Doterajšia prax ukázala, že mimoriadna regulácia má spravidla zmysel vtedy, keď je rýchla. Preto návrh spája do jedného konania rozhodnutie o tom čo (ktorý tovar alebo službu) bude úrad regulovať a samotné rozhodnutie, ktorého obsah návrh rámcovo vymedzuje. Je na zvážení úradu, či o oboch otázkach rozhodne „uno actu“, jediným

rozhodnutím, kde vysloví, čo reguluje a zároveň, že reguluje spôsobom podľa písm. a) alebo b), alebo prijme rozhodnutia dve. Oba postupy vyhovujú návrhu. Nakoľko konanie o mimoriadnej regulácii je konaním buď vecným alebo cenovým, postupe sa preto primerane podľa § 14 alebo 15, pričom na prvom stupni rozhoduje v konaní o mimoriadnej regulácii predseda úradu.

K bodom 29 a 30

Navrhované ustanovenie sa dopĺňa na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Doterajší rozsah pravidiel trhu je rozšírený o podrobnosti podmienok a rozsahu zhromažďovania a spracovania nameraných údajov o prevádzke elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky pre sofistikovanejšie rozhodovanie úradu a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa lehota na vypracovanie pravidiel trhu vládou Slovenskej republiky z dôvodu, že uvedená formulácia má charakter prechodného ustanovenia a v súčasnosti je nevykonateľná. Zároveň však splnomocňovacie ustanovenie úradu predložiť návrh pravidiel trhu vláde Slovenskej republiky ostalo zachované.

K bodu 32

Návrh v odseku 6 ustanovuje lehotu, do kedy je prevádzkovateľ sústavy, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľ siete alebo prevádzkovateľ zásobníka je povinný predložiť úradu návrh prevádzkového poriadku alebo návrh na zmenu prevádzkového poriadku na schválenie, a to z týchto dôvodov:

a) ak ide o nového prevádzkovateľa sústavy, siete alebo zásobníka, ktorému nadobudlo rozhodnutie o povolení právoplatnosť,

b) ak nastala taká zmena v povolení alebo v činnosti regulovaného subjektu, ktorá má vplyv na zmenu technických podmienok alebo obchodných podmienok, ktoré sú upravené v prevádzkovom poriadku,

c) ak došlo k vydaniu, zmene alebo zrušeniu všeobecne záväzného právneho predpisu, z ktorých prevádzkovateľ sústavy, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľ siete alebo prevádzkovateľ zásobníka vychádzal pri vypracovaní prevádzkového poriadku.

K bodu 33

Ustanovením sa spresňuje povinnosť regulovaného subjektu predkladať úradu na schválenie návrh ceny tovaru alebo služby v zákonom stanovenej lehote.

K bodu 34

Vzhľadom na ustanovenia vyplývajúce zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES sa rozširujú aj povinnosti regulovaného subjektu súvisiace s certifikáciou a vykonávaním dohľadu úradu nad nezávislosťou prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete.

K bodu 35

Ustanovenie upravuje novú pôsobnosť úradu, ktorým je konanie o certifikácii za účelom zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete. Týmto ustanovením sa má dosiahnuť transpozícia článku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, článku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Podľa ustanoveného procesu certifikácie úrad skúma a rozhoduje o splnení podmienok nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prepravnej siete, ktoré ustanovuje zákon o energetike či už je alebo nie je táto osoba súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Konanie o certifikácii môže začať na návrh prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Konanie o certifikácii môže začať aj z podnetu úradu, ak vznikne podozrenie o porušení podmienok nezávislosti alebo na základe odôvodnenej žiadosti Európskej komisie. Navrhovateľ predloží úradu návrh s požadovanými údajmi a dokladmi, pričom zákon rozlišuje medzi navrhovateľom, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaného podniku a navrhovateľom, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Konanie po vyjadrení sa Európskej komisie k návrhu rozhodnutia úradu sa ukončí vydaním rozhodnutia o certifikácii, v ktorom úrad v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Európskej komisie. Ak navrhovateľ spĺňa podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, rozhodne úrad o certifikácii a zároveň ho určí za nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Proti kladnému rozhodnutiu o certifikácii nie je prípustné odvolanie. Ustanovuje sa povinnosť pre úrad zverejniť rozhodnutie o certifikácii spolu so stanoviskom Európskej komisie na webovom sídle úradu. Ak navrhovateľ nesplní podmienky nezávislosti, úrad konanie o certifikácii zastaví a o tejto skutočnosti upovedomí Európsku komisiu a navrhovateľa.

Navrhovaná úprava rieši taktiež situáciu, keď nastanú okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete. V takomto prípade úrad tieto okolnosti posúdi a rozhodne, či je potrebné opätovne začať konanie o certifikácii alebo určený prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prepravnej siete naďalej spĺňa podmienky nezávislosti.

Týmto ustanovením sa transponujú príslušné články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom nezávislosti čím sa rozširuje pôsobnosť a súčasne posilňuje postavenie úradu. V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES vykonáva úrad trvalý dohľad nad nezávislosťou prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 13b

Transponuje sa článok 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, a článok11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Ide o špeciálnu úpravu konania o certifikácii a určení

prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete v tých prípadoch, keď prenosové sústavy a prepravné siete alebo ich vlastníkov by boli kontrolované osobou alebo osobami, ktoré majú sídlo alebo miesto podnikania v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Osobám zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej tiež osoby z tretej krajiny) by malo byť dovolené kontrolovať prenosové sústavy a prepravné siete iba vtedy, ak splnia zákonom určené podmienky.

Ustanovenia týkajúce sa konania o certifikácii podľa § 13a sa vzťahujú aj na certifikáciu a určenie navrhovateľa, na ktorého má vplyv osoba z tretieho štátu pričom sa v konaní kladie dôraz aj na bezpečnosť dodávky elektriny alebo plynu. Konanie o certifikácii v prípade kontroly osobami z tretej krajiny je teda rozšírené aj o bezpečnostný aspekt. Bezpečnosť dodávok musí byť posudzovaná na základe faktických okolností každého prípadu, ako aj práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva, najmä medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou a tretím štátom. Navrhuje sa aby úrad mal možnosť požiadať o posúdenie bezpečnostného rizika ministerstvo.

Na konanie o certifikácii sa primerane použijú ustanovenia správneho poriadku.

K bodu 36

Návrh podrobne upravuje konanie o cenovej regulácii, ktoré je považované za najzložitejšie a najdôležitejšie v rámci rozhodovacej činnosti úradu. Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulovaný subjekt a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt. Dôvodom je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávaní rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Ustanovenie odseku 2 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku. Toto ustanovenie vymedzuje účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle navrhovaného ustanovenia je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na začatie konania alebo ten subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto užšieho vymedzenia účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je zabrániť, aby v konkrétnom konaní na úrade bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by úrad v zákone nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom konania podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastníci mohli vystupovať " pasívne", vzhľadom na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na druhej strane úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastníkov konania vyplývajúce z príslušných ustanovení správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo určená cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov Slovenskej republiky ako odberateľov tovarov.

Odseky 1 až 3

V odseku 1 sa ustanovuje spôsob spracovania návrhu. Cenové konanie obvykle začína podaním návrhu. V záujme právnej istoty by malo cenové konanie začať až jeho doručením úradu. Zároveň sa uvádza, čo je v cenovom konaní návrhom na začatie konania a kto je oprávnený a povinný ho podať. Cenové konanie môže začať aj z podnetu úradu. Ak by tomu tak nebolo, mohol by regulovaný subjekt zabrániť pre neho neželanej regulácii.

Ďalej sa ustanovujú obsahové náležitosti návrhu ceny.

Odsek 4

Dňa 8. novembra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k Obchodnému zákonníku predstavuje zákon o podávaní cenových návrhov osobitný predpis, pričom ustanovuje postup obchodných spoločností, a to akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným pri podávaní návrhu ceny a iných návrhov v cenovom konaní podľa zákona o regulácii.

Novela zákona o podávaní cenových návrhov obchodnými spoločnosťami účinná od 1. septembra 2009 rozšírila ustanovenie § 1 zákona o podávaní cenových návrhov o legálnu definíciu iného návrhu v cenovom konaní úradu podľa zákona o regulácii a súčasne spresnila povinnosť obchodnej spoločnosti predložiť iný návrh v cenovom konaní schválený valným zhromaždením iba v tých prípadoch, ktoré budú mať vplyv na zmenu ceny. Na základe novely platí, že iným návrhom v cenovom konaní je návrh na zmenu cenového rozhodnutia, odvolanie proti cenovému rozhodnutiu a doplnenie návrhu z podnetu obchodnej spoločnosti, ak majú tieto návrhy vplyv na zmenu ceny.

Do nadobudnutia účinnosti zákona o podávaní cenových návrhov samotné schvaľovanie a predkladanie návrhu ceny a návrhu na zmenu vydaného cenového rozhodnutia patrilo do pôsobnosti predstavenstva obchodnej spoločnosti. Zákonom o podávaní cenových návrhov sa v rámci obchodných spoločností rozhodovanie súvisiace s podávaním vyššie spomínaných návrhov na schválenie alebo zmenu cenového rozhodnutia prenieslo z predstavenstva obchodnej spoločnosti na valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti.

Odsúhlasenie návrhu ceny alebo iného návrhu v cenovom konaní, ak majú vplyv na zmenu ceny valným zhromaždením pred ich predložením úradu je základnou podmienkou k tomu, aby tento návrh bol podaný na úrad tak, aby úrad mohol začať konanie v súlade s ustanoveniami a zásadami správneho konania. Vychádzajúc zo samotného paragrafového znenia zákona o podávaní cenových návrhov, podľa ktorého obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny a iné návrhy v cenovom konaní úradu „iba“ na základe uznesenia valného zhromaždenia jednoznačne vyplýva povinnosť schválenia týchto návrhov valným zhromaždením. Bez predchádzajúceho uznesenia valného zhromaždenia o súhlase s návrhom nie je spoločnosť oprávnená takýto návrh vôbec podať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ak si obchodná spoločnosť nesplní zákonnú

povinnosť na predloženie návrhov schválených valným zhromaždením, takého konanie nezačne.

Odsek 5

Návrh upravuje postup úradu v situácii, keď bol podaný neúplný alebo chybný, čiže požiadavkám zákona alebo vykonávacieho predpisu nevyhovujúci návrh ceny. Trojdňová lehota na odstránenie nedostatkov cenového návrhu je minimálna a úrad môže určiť dlhšiu lehotu. Ak regulovaný subjekt neodstráni v určenej lehote nedostatky cenového návrhu, postupuje úrad subsidiárne podľa správneho poriadku a zastaví konanie v zmysle § 30.

Odsek 6

Ustanovujú sa lehoty na rozhodnutie úradu, a to buď do 30 dní od začatia konania pre vymenované regulované činnosti a do 60 dní od začatia konania pre regulované činnosti v tepelnej energetike a pre niektoré činnosti vo vodnom hospodárstve z dôvodu vecnej a časovej náročnosti posudzovania cenových návrhov (ide o cca 250 začatých cenových konaní). Lehota 30 dní na ukončenie takéhoto počtu konaní nie je dostatočná. Nie je ani nevyhnutné ich ukončenie v 30 dňovej lehote, nakoľko schválené ceny sa uplatňujú až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Okrem uvedeného sú návrhy cien náročné na vecné posúdenie predložených ekonomických podkladov, najmä kalkulácie plánovaných a skutočných nákladov na opravy a údržbu majetku, investícii, odpisy za každú regulovanú činnosť a ostatné náklady. Opätovné posudzovanie doplnených podkladov, resp. upravených cenových návrhov na základy výzvy úradu a prípadné ústne pojednávania si rovnako vyžaduje potrebný časový priestor.

Odsek 7

Ustanovenie upravuje, že výsledkom cenového konania je vydanie cenového rozhodnutia. Obligatórnym obsahom výrokovej časti cenového rozhodnutia je schválenie alebo určenie ceny. Rozdiel medzi schválením a určením ceny spočíva v odlíšení situácie, kedy úrad „potvrdí“ cenu navrhnutú regulovaným subjektom, a kedy sám stanoví cenu, lebo regulovaný subjekt žiadnu nenavrhol alebo úrad jeho návrhu nevyhovel. Fakultatívnou časťou výroku cenového rozhodnutia sú podmienky uplatnenia ceny.

Odseky 8 a 9

Návrh počíta aj so situáciami, kedy je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie úradu a priznáva úradu právo zmeniť alebo zrušiť svoje vlastné rozhodnutie. V záujme právnej istoty by malo ísť o zriedkavé výnimky, preto sú taxatívne uvedené dôvody zmeny alebo zrušenia rozhodnutia úradu.

Odsek 10

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zastavenia konania.

Odsek 11 až 13

Upravuje sa spôsob poskytovania informácií regulovaným subjektom a ochranu informácií týkajúcich sa cenového konania zo strany zamestnancov úradu.

Na cenové konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Odsek 14

Proti všetkým rozhodnutiam úradu je prípustné odvolanie okrem kladného rozhodnutia o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete. Podrobnú úpravu odvolacieho konania ustanovuje správny poriadok. Návrh upravuje 40-dňovú lehotu na podanie odvolania proti cenovému rozhodnutiu z dôvodu podania odvolania, ktorý sa považuje za iný návrh v cenovom konaní iba v tých prípadoch, ktoré budú mať vplyv na zmenu ceny, a to po schválení valným zhromaždením regulovaného subjektu, ktorý je obchodnou spoločnosťou (akciovou spoločnosťou alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným). Proti ostatným rozhodnutiam platí na odvolanie podľa doterajšej úpravy 15 dňová lehota. Priznanie odkladného účinku odvolaniam proti cenovým rozhodnutiam a rozhodnutiam o mimoriadnej regulácii by v mnohých prípadoch umožnilo regulovanému subjektu ako účastníkovi konania zmariť dosiahnutie účelu regulácie podaním odvolania. Cenové rozhodnutia musia byť právoplatné do začiatku regulačného obdobia a platia len počas regulačného obdobia. Preto by odkladný účinok odvolania proti cenovému rozhodnutiu postavil radu pred dilemu buď urýchlene a možno i menej dôkladne konať a rozhodnúť o odvolaní alebo pripustiť protizákonný stav. Mimoriadna regulácia obvykle predstavuje reakciu úradu na naliehavú a súrnu potrebu regulácie. Preto musí byť rýchla. Pripustenie odkladného účinku odvolania by zbavilo mimoriadnu reguláciu veľkej časti jej zmyslu ako prostriedku riešenia naliehavých a nepredvídateľných situácií.

Odsek 15

Vylučuje sa použitie ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmio odložení vykonateľnosti rozhodnutia.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko došlo k prečíslovaniu odkazovna osobitné predpisy.

K bodom 38 a 39

Vzhľadom na rozšírenie právomocí a pôsobnosti úradu, ktoré vyplynuli zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES sa dopĺňa aj rozsah vecí, v ktorých úrad rozhoduje v konaní podľa § 15 a zároveň sa ustanovuje, kto je v týchto konaniach účastníkom konania.

K bodu 40

Navrhovaným ustanovením sa jednoznačne vymedzuje, v ktorých konaniach je prvostupňovým orgánom vecne príslušný organizačný útvar úradu a v ktorých predseda úradu.

K bodu 41

Návrh v odseku 5 ustanovuje lehotu na rozhodnutie o súhlase alebo nesúhlase s voľbou a odvolaním osoby zodpovednej za riadenie a osoby zodpovednej za program

súladu na 21 dní. Uvedená lehota vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 42

Navrhované ustanovenie upravuje vykonávanie kontroly regulovaných subjektov a osôb vykonávajúcich regulovanú činnosť nad dodržiavaním tohto návrhu zákona, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (č. 713/2009, č. 714/2009 a č. 715/2009) a právoplatných rozhodnutí úradu. Pri výkone kontroly úradom sa primerane postupuje podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

K bodu 43

Ustanovenie upravuje výšku pokút za porušenie jednotlivých ustanovení tohto zákona alebo osobitných predpisov, a to pre regulované subjekty, ako aj pre osoby, ktoré podnikajú v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

Sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxatívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. V prípade sankcií ukladaných vertikálne integrovanému podniku sa výška pokuty odvodzuje od obratu spoločnosti za predchádzajúci rok. Pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na spôsob, čas trvania, mieru zavinenia, možné následky dopustenia sa správneho deliktu; na to, či sa osoba, ktorej sa pokuta ukladá, dopustila správneho deliktu opakovane. Sankcie korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon a osobitné právne predpisy. Na základe doterajších skúsenosti úradu návrh ponecháva subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie pokuty. Pokuty uložené úradom zostávajú príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 44

Ustanovenie odseku 1 prechodne ustanovuje spôsob riadenia úradu do vymenovania predsedu úradu podľa tohto zákona. Úpravou v odseku 2 sa zachováva funkčné obdobie doterajších členov Rady pre reguláciu, ktorý sa stávajú členmi Regulačnej rady podľa tohto zákona. Ďalej sa ustanovuje, že konania začaté a právoplatne neukončené podľa zákona č. 276/2001 Z. z. sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona. Vykonanie kontroly v konaniach začatých a neukončených pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa zákona č. 276/2001 Z. z.

Ustanovením odseku 6 sa upravuje, dokedy je prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prepravnej siete povinný podať návrh na začatie konania o certifikácii.

Navrhovaným zrušovacím ustanovením sa zrušuje Rada pre reguláciu ako samostatný štátny orgán, nakoľko sa Regulačná rada stáva súčasťou úradu ako jeden z jeho orgánov.

K bodu 45

Ustanovenie obsahuje preberanie právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe. Upravuje sa navrhované ustanovenie v súvislosti s prijatím 3. energetického balíčka, t.j. všetkých v prílohe uvedených smerníc a nariadení Európskej únie v súlade s novými legislatívnymi pravidlami vlády schválenými uznesením vlády 25. mája 2010.

K čl. II

K bodom 1 a 2

Navrhované ustanovenia dopĺňajú výpočet pojmov definovaných zákonom o energetike o pojmy prepojená sústava, dlhodobé plánovanie, elektroenergetický podnik, preťaženie, derivát na elektrinu doplnením ustanovenia § 2 písmeno b) bodmi 44. až 48. pre oblasť elektroenergetiky a prepojená sieť, derivát na plyn, prepravná kapacita, pracovný objem, ťažobný výkon, vtlačný výkon a voľná uskladňovacia kapacita doplnením ustanovenia § 2 písmeno c) bodmi 39. až 45. pre oblasť plynárenstva.

Transponuje sa čl. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne prevzatia nových pojmov do návrhu zákona.

K bodu 3

Ustanovením sa dopĺňa pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky okrem doterajšieho zverejňovania správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu vo vestníku ministerstva a na internetovej stránke ministerstva aj povinnosť bezodkladne zasielať správy Európskej komisii. Týmto ustanovením návrhu sa transponuje čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 4

Ustanovenie vypúšťa písmená r) a s) z pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z dôvodu zmeny schvaľovania regulačnej politiky a cenového konania. Navrhuje sa, aby regulačnú politiku schvaľovala regulačná rada, ktorá je jedným z orgánov úradu a aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nebolo účastníkom cenového konania. Uvedenou zmenou sa transponuje čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne nezávislosti úradu a jeho rozhodovania od pokynov vlády.

K bodu 5

Zmena reaguje na transpozíciu čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom rozšírenia povinností Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky tým, že spolupracuje pri vypracovaní metodiky na ochranu odberateľa tovaru v domácnosti, ale aj mimo domácnosti z dôvodu jeho slabého postavenia na trhu s tovarom, pričom sa za takéhoto odberateľa mimo domácnosti považuje aj malý podnik, zdravotnícke zariadenie, škola a zariadenie poskytujúce sociálne služby. Pri procese certifikácie osôb z tretích krajín môže úrad požiadať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o stanovisko o ohrození bezpečnosti dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území a na území Európskej únie.

K bodu 6

Nahrádza sa odkaz na doterajšie nariadenie, ktoré bolo zrušené novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 7

Ustanovením sa vymedzujú podmienky, na základe ktorých môžu zahraničné osoby vykonávať dodávku elektriny alebo dodávku plynu v Slovenskej republike. Hlavnou zmenou oproti doterajšej úprave je administratívne zjednodušenie prístupu zahraničných dodávateľov elektriny a obchodníkov s elektrinou a dodávateľov plynu na trh s elektrinou a plynom v Slovenskej republike. Ak tieto osoby majú trvalý pobyt alebo sídlo na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, môžu podnikať v energetike na základe zahraničného oprávnenia. Oprávnenie zahraničnej osoby na základe jej žiadosti úrad posúdi. Ak osoba, ktorá hodlá podnikať na území Slovenskej republiky preukázateľné splní požiadavky kladené na činnosť obchodu s elektrinou alebo s plynom v inom členskom štáte, ktoré sú rovnocenné alebo čo do účelu v zásade zrovnateľné s požiadavkami stanovenými právnymi predpismi Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky pobyt alebo zriadenú organizačnú zložku, úrad zahraničnej osobe vydá potvrdenie o oprávnení dodávať elektrinu alebo dodávať plyn na vymedzenom území. Zároveň zahraničnú osobu zaradí do zoznamu zahraničných držiteľov oprávnenia na dodávku elektriny alebo dodávku plynu. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia požiadaviek je na osobe žiadateľa, čo zvyšuje právnu istotu a zároveň neúmerne nezaťažuje úrad.

Inštitút uznania oprávnenia na podnikanie v oblasti dodávky elektriny a dodávky plynu je transpozíciou čl. 3 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 3 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, v časti týkajúcich sa odstraňovania administratívnych bariér na podnikanie na trhu s elektrinou a plynom pre zahraničných dodávateľov elektriny a obchodníkov s elektrinou a dodávateľov plynu.

K bodu 8

Ustanovením sa posilňujú práva odberateľov elektriny na trhu s elektrinou. Návrh podrobne a pre všetkých odberateľov elektriny upravuje náležitosti zmluvy o dodávke elektriny, ktorá musí byť uzatvorená písomne. Zjednocujú sa a skracujú výpovedné lehoty pri zmluvách o dodávke elektriny. Dôvodom bolo, že niektoré zmluvy o dodávke elektriny uzatvorené na neurčitý čas mali až 6 mesačné výpovedné lehoty, čím dodávatelia elektriny výrazne bránili zmene dodávateľa elektriny. Tento stav sa úrad snažil odstrániť už novelizáciou nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 307/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2010 resp. 1. januára 2011. Toto doplnenie zákona č. 656/2004 Z. z. rieši túto problematiku komplexnejšie ako nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 307/2007 Z. z. v znení nariadenia vlády č. 211/2010 Z. z.

Ustanovenie ďalej upravuje postup a podmienky pri zmene dodávateľa elektriny, pričom sa výrazne skrátila lehota na jej uskutočnenie. Prevádzkovatelia distribučných sústav a prevádzkovateľ prenosovej sústavy musia vykonať zmenu dodávateľa elektriny do 21 dní od podania žiadosti odberateľa elektriny. Pred požiadaním o zmenu dodávateľa elektriny musí byť dovtedy platná zmluva o dodávke elektriny ukončená v súlade so zmluvnými podmienkami a zároveň sa musí uzatvoriť nová zmluva o dodávke elektriny. Zmena dodávateľa elektriny sa uskutočňuje jednotne pre všetkých odberateľov elektriny vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca. Pre porovnanie, doterajšia úprava umožňovala odberateľovi elektriny v domácnosti zmeniť dodávateľa elektriny vždy iba k prvému dňu kalendárneho štvrťroka, to znamená že existovali štyri termíny na zmenu dodávateľa elektriny za rok. Navrhovaná úprava umožňuje odberateľom elektriny v domácnosti

zmeniť dodávateľa elektriny až v 12 termínoch za rok. Cieľom návrhu je zvýšiť konkurenciu na trhu s elektrinou a umožniť dodávateľom elektriny, obchodníkom s elektrinou súťažiť o svojho odberateľa a zároveň sa týmto dala možnosť odberateľom elektriny rýchlo, efektívne a bezplatne vymeniť svojho dodávateľa elektriny.

Návrhom sa taktiež zabezpečí viac informácií pre odberateľov elektriny v záujme zvýšenia informovanosti a transparentnosti na trhu s elektrinou.

Navrhovaný odsek 14 upravuje posudzovanie distribúcie elektriny a dodávky elektriny do odberných miest spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu (osvetlenie spoločných priestorov bytového domu, výťah a pod.). Potreba tohto ustanovenia vyplynula z aplikačnej praxe pri distribúcii elektriny a dodávke elektriny do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, kedy často dochádzalo k rozporom medzi odberateľmi elektriny a dodávateľmi elektriny alebo prevádzkovateľmi distribučných sústav v otázke posúdenia odberného miesta a následného pridelenia buď cenovo regulovanej sadzby určenej pre domácnosti alebo cenovo neregulovanej trhovej sadzby za elektrinu spotrebovanú v týchto spoločných priestoroch bytového domu. Cieľom tohto ustanovenia je jednoznačne upraviť podmienky, na základe ktorých sa v prípade využívania elektriny v spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu uplatnia pre odberateľov elektriny v bytovom dome úradom určené alebo schválené ceny elektriny, pričom podmienkou je aby odberatelia elektriny v domácnosti tvorili najmenej 95% odberateľov elektriny v bytovom dome. Päťpercentná hranica tolerancie podnikateľského odberu elektriny v rámci bytového domu zohľadňuje rôznu štruktúru odberateľov elektriny v bytovom dome (fyzické osoby - nepodnikatelia, fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby) a zároveň jednoznačne určuje, že cenovo regulovaná elektrina pre domácnosti je určená výlučne na nepodnikateľský odber elektriny členmi domácností v jednotlivých bytoch. Užívanie spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu je dodávateľovi elektriny alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy povinný preukázať správca bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí podľa zákona č. 182/1993 Z. z. zastupujú odberateľov elektriny v bytovom dome vo vzťahu k dodávateľovi elektriny a prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a uzatvárajú zmluvu o dodávke elektriny a zmluvu o distribúciu elektriny do odberných miest spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Spôsob preukazovania podmienky 95% zastúpenia odberateľov elektriny v domácnosti zákon vyslovene neupravuje, predpokladá sa, že podrobnosti preukazných dokladov upravia u jednotlivých dodávateľov elektriny a prevádzkovateľov distribučných sústav ich podmienky pre uplatnenie sadzieb. Z kontextu ustanovenia však vyplýva, že pôjde najmä o zoznam odberateľov elektriny, ktorí bývajú v bytovom dome.

Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES.

K bodu 9

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu elektriny poskytovať úradu každoročne do konca februára uvedené údaje za predchádzajúci rok. Tieto údaje úrad potrebuje na výkon svojej pôsobnosti.

K bodu 10

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu elektriny a lehota pre poskytovanie údajov potrebných na fakturáciu za poskytovanie systémových služieb a za prevádzkovanie systému a povinnosť poskytovať Európskej komisii ustanovené údaje.

K bodu 11

Zmena vyplýva z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES. Účelom je zabezpečenie spätnej kontroly počas piatich rokov k uvedeným aktivitám regulovaného subjektu, ktorý vlastní alebo prevádzkuje zaradenia na výrobu elektriny, z ktorých aspoň jedno má inštalovanú výrobnú kapacitu minimálne 250 MW.

K bodu 12

Ustanovuje sa zodpovednosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy pri cezhraničnom obchode za výber poplatkov za preťaženie a platieb v rámci kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy, udeľovanie prístupu tretím stranám a jeho riadenie a poskytovanie odôvodneného vysvetlenia v prípade zamietnutia tohto prístupu.

K bodu 13

Ustanovenie rozširuje povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy z dôvodu transponovania Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES. Okrem toho sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť a viesť evidenciu údajov o prevádzke elektrizačnej sústavy v Slovenskej republike. Údaje budú poskytnuté úradu na účely skvalitnenia a zrýchlenia rozhodovacieho procesu.

K bodu 14

Nahrádza sa odkaz na doterajšie nariadenie, ktoré bolo zrušené novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 15

Zmena reaguje na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES, týkajúcu sa programu súladu. Ustanovuje sa právomoc úradu schvaľovať program súladu.

K bodu 16

Ustanovením sa umožňuje účastníkom trhu s elektrinou získavať informácie o voľnej prevádzkovej kapacite cezhraničných profilov pri vývoze elektriny a dovoze elektriny podľa transparentných pravidiel.

Ustanovením sa ďalej upravuje určenie rizikových miest v prenosovej sústave, ktorých hrozí preťaženie z dôvodu nedostatočnej kapacity.

Taktiež sa upravuje povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zverejňovať údaje s cieľom zlepšiť informovanosť užívateľov sústavy o prevádzke elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti zverejňovaných údajov ustanoví úrad osobitným predpisom (vyhláškou).

K bodu 17

Ustanovenie v nadväznosti na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES spresňuje podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy pre zabezpečenie požadovaného oddelenia v prípade, že je vlastníkom prenosovej sústavy a ukladá ďalšie povinnosti pre nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy, a to najmä

a)rozhodovacie práva prevádzkovateľa prenosovej sústavy nezávisle od vertikálne integrovaného podniku o použití majetku na prevádzku, údržbu alebo rozvoj prenosovej sústavy,

b)uzavieranie obchodných zmlúv prevádzkovateľom prenosovej sústavy s vertikálne integrovaným podnikom.

K bodu 18

Ustanovením sa upravujú podmienky oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy v prípade, že je vlastníkom prenosovej sústavy. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES týkajúce sa modelu ITO.

K § 23a

Ustanovuje sa, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy je oprávnený vykonávať prenos elektriny, len ak spĺňa podmienky nezávislosti a bol úradom certifikovaný a určený za nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

K § 23b

V prípade modelu ITO môže prevádzkovateľ prenosovej sústavy byť súčasťou vertikálne integrovaného podniku, pričom však musí spĺňať podmienky, ktoré zabezpečia jeho účinné odčlenenie a nezávislosť od vertikálne integrovaného podniku. Tieto podmienky sa týkajú najmä zabezpečenia dostatočných finančných, technických a ľudských zdrojov na výkon činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Vzhľadom na to, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy má byť nezávislý od akýchkoľvek častí vertikálne integrovaného podniku, je prenajímanie personálu a uzatváranie zmlúv medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vertikálne integrovaným podnikom zakázané. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy môže poskytovať služby ostatným častiam vertikálne integrovaného podniku len za taxatívne vymedzených podmienok. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy nemôže využívať spoločné informačné technológie, zariadenia, objekty a bezpečnostné systémy. Všetky obchodné a finančné vzťahy medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vertikálne integrovaným podnikom musia byť transparentné a musí ich schváliť úrad.

K § 23c

Práva, povinnosti a zloženie dozorného orgánu podľa čl. 20 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedajú právam, povinnostiam a zloženiu valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka.

Navrhovaná úprava ustanovuje podmienky pre voľbu a odvolávanie osôb zodpovedných za riadenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Osobami zodpovednými

za riadenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy sú členovia predstavenstva, dozornej rady a vedúci zamestnanci v prevádzke, údržbe a rozvoji prenosovej sústavy. Vedúcim zamestnancom v prevádzke, údržbe a rozvoji prenosovej sústavy sa rozumie najmä generálny riaditeľ alebo výkonný riaditeľ. Osoby zodpovedné za riadenie musia byť profesionálne nezávislé od ostatných častí vertikálne integrovaného podniku a ich pracovné podmienky musia túto nezávislosť zaručovať. Pôsobnosť v oblasti posudzovania nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie vykonáva úrad, ktorý je oprávnený rozhodnutím udeliť súhlas alebo nesúhlas s ich voľbou alebo odvolaním a rieši námietky proti predčasnému ukončeniu ich funkcie.

Na rozdiel od všeobecnej úpravy voľby a odvolávania osôb zodpovedných za riadenie podľa Obchodného zákonníka, navrhovaná úprava podmieňuje vznik alebo zánik ich funkcie súhlasom prípadne nesúhlasom úradu.

K § 23d

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy je v súlade s čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES povinný zabezpečovať dlhodobý rozvoj sústavy. Na tento účel vypracováva desaťročný plán rozvoja sústavy, ktorý určuje pre účastníkov trhu s elektrinou hlavnú prenosovú infraštruktúru, ktorú je potrebné postaviť alebo obnoviť počas nasledujúcich desiatich rokov spolu s časovým harmonogramom výstavby alebo obnovy. Desaťročný plán rozvoja sústavy musí obsahovať aj všetky investície, o ktorých už bolo rozhodnuté, musí vymedziť nové investície, ktoré je potrebné v nasledujúcich troch rokov uskutočniť. Tento plán sa každoročne predkladá úradu, ktorý ho schváli na desať rokov, pričom sa môže počas tohto obdobia každoročne meniť a dopĺňať v závislosti od aktuálneho stavu na trhu s elektrinou. Schváleniu desaťročného plánu rozvoja sústavy predchádza verejné pripomienkové konanie s užívateľmi sústavy a posudzovanie plánu s desaťročným plánom rozvoja sústavy pre celú Európsku úniu. V zmysle čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES je členský štát povinný zabezpečiť uskutočnenie príslušných investícií. Na základe uvedeného má úrad právomoc uložiť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy na účely riadneho vykonania desaťročného plánu rozvoja sústavy povinnosť zrealizovať investíciu, zorganizovať obchodnú verejnú súťaž na realizáciu investície alebo zvýšiť základné imanie na účely financovania potrebných investícií a umožniť investorom, aby mali podiel na základnom imaní. Plnenie desaťročného plánu rozvoja sústavy sleduje úrad.

K § 23e

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy je povinný vypracovať program súladu, a to za účelom vylúčenia diskriminačného správania sa. Hlavným cieľom programu súladu je poskytovať formálny rámec, aby sa zaistilo, že činnosti v sústave ako celok, ale aj jednotliví zamestnanci a vedenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy, sú v súlade s nediskriminačnými princípmi. Program súladu obsahuje pravidlá správania sa, ktoré musia zamestnanci dodržiavať. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať dôvernosť informácií, určenie spôsobu zaobchádzania s tými informáciami ako aj sankcie za nedodržanie tejto povinnosti. Za dodržiavanie programu súladu je zodpovedná prevádzkovateľom prenosovej sústavy určená a úradom schválená osoba. Táto osoba musí byť nezávislá od prevádzkovateľa prenosovej sústavy a musí mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie programu súladu. Osoba zodpovedná za

program súladu je povinná pravidelne sledovať program súladu, a to nielen za účelom zabezpečiť jeho riadne fungovanie, ale taktiež pre identifikáciu tých oblastí, ktoré predstavujú najvyššie riziko neplnenia programu súladu. Program súladu schvaľuje úrad.

K bodu 19

Ustanovenie posilňuje postavenie odberateľov elektriny vo vzťahu k prístupu k informáciám zo strany dodávateľa elektriny. Taktiež sa skracuje lehota potrebná na zmenu dodávateľa elektriny zo 40 dní na 21 dní. V tomto bode sa taktiež upravuje sa problematika zavedenia inteligentných meracích systémov, vo vzťahu k povinnostiam prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

K bodu 20

Ustanovenie jednoznačne vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa tzv. malej distribučnej sústavy odovzdávať údaje prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, na účely fakturácie vykonaných služieb. Ďalej sa ustanovuje postup prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ak dôjde k obmedzeniu distribúcie elektriny alebo prerušenia distribúcie elektriny pri neoprávnenom odbere elektriny. Taktiež sa ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy zodpovedať za konanie osoby zodpovednej za zabezpečenie programu súladu.

K bodu 21

Posilňuje sa postavenie osoby zodpovednej za zabezpečenie súladu a rozširuje sa rozsah jej povinností pri prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

K bodu 22

V záujme ochrany životného prostredia, v súlade s cieľom Európskej únie zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby a v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok elektriny využitím jediného domáceho energetického zdroja – domáceho uhlia, sa prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri riadení sústavy ustanovuje povinnosť prednostne využívať uvedené zdroje.

K bodu 23

Jednou z možností ako riešiť núdzový stav v elektroenergetike je zmeniť nasadenie vybraného elektroenergetického zariadenia. Ustanovenie ukladá dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy povinnosť spolupracovať s partnerom z členského štátu Európskej únie, ak dôjde k preťaženiu sústavy v záujme stability sústavy a bezpečnosti dodávok elektriny.

K bodu 24

V záujme zvýšenia ochrany odberateľov elektriny a transparentnosti sa dodávateľovi rozširuje rozsah informačných povinností týkajúcich sa

1. informovania o právach koncových odberateľov elektriny, najmä o dostupných prostriedkoch na urovnanie sporu,

2. uvádzania vo vyúčtovaní dodávky elektriny odberateľovi elektriny okrem odberateľa elektriny v domácnosti údajov podľa uzatvorených zmlúv súvisiacich s dodávkou elektriny,

3. uchovávania údajov o transakciách týkajúcich sa zmlúv o dodávke elektriny a derivátov elektriny s odberateľmi a prevádzkovateľom prenosovej sústavy,

4. zaslania zoznamu s informáciami o odberateľov elektriny právach spolu s vyúčtovacou faktúrou a jeho zverejnenie na webovom sídle,

5. bezplatnej zmeny dodávateľa elektriny a zasielania vyúčtovacej faktúry pri zmene dodávateľa elektriny.

Taktiež sa ustanovuje povinnosť pre dodávateľa elektriny poskytovať úradu každoročne do konca februára uvedené údaje za predchádzajúci rok. Tieto údaje úrad potrebuje na výkon svojej pôsobnosti.

Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES.

K bodu 25

V nadväznosti na predchádzajúci týkajúci sa informačných povinností dodávateľa elektriny voči svojim odberateľom elektriny a presnejšie a širšie vymedzenie informačných povinností sa v § 27 vypúšťa odsek 4.

K bodu 26

Ustanovuje sa nové právo oprávneného odberateľa, t. j. osoby, ktorá si môže vybrať svojho dodávateľa, a to uzatvárať zmluvy s viacerými dodávateľmi elektriny na účely výberu najvhodnejšieho produktu na trhu s elektrinou (neplatí pre odberateľov elektriny v domácnosti).

K bodu 27

Ustanovením sa zakazuje, aby mal výrobca plynu taký vplyv na rozhodovaní, ktorý by mu umožňoval riadiť prevádzkovateľa prepravnej siete z iného členského štátu Európskej únie ani si v súvislosti s ním uplatňovať akékoľvek iné právo. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 28

Ustanovením sa ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečovať rozvoj prepravnej siete vrátane budovania dostatočnej cezhraničnej kapacity, pričom sa kladie dôraz na ochranu životného prostredia. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 29

Ustanovením sa prevádzkovateľovi prepravnej siete ukladajú povinnosti týkajúce sa informovania o stave prepravnej siete, odstávok prepravnej siete, rozvoji prepravnej siete, voľnej prepravnej kapacite. Zverejňovanie týchto informácií má za cieľ podporiť rozvoj trhu s plynom.

K bodu 30

Ustanovenie v nadväznosti na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES spresňuje podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete pre zabezpečenie požadovaného oddelenia v prípade, že je vlastníkom prepravnej siete a ukladá ďalšie povinnosti pre nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete, a to najmä

a)rozhodovacie práva prevádzkovateľa prepravnej siete nezávisle od vertikálne integrovaného podniku o použití majetku na prevádzku, údržbu alebo rozvoj prepravnej siete,

b)uzavieranie obchodných zmlúv prevádzkovateľom prepravnej siete s vertikálne integrovaným podnikom.

K bodu 31

Ustanovením sa upravuje oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý vlastní prepravnú sieť. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES týkajúce sa modelu ITO.

K § 42a

Ustanovuje sa, že prevádzkovateľ prepravnej siete je oprávnený vykonávať prepravu plynu, len ak spĺňa podmienky nezávislosti a bol úradom certifikovaný a určený za nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 42b

V prípade modelu ITO môže prevádzkovateľ prepravnej siete byť súčasťou vertikálne integrovaného podniku, pričom však musí spĺňať podmienky, ktoré zabezpečia jeho účinné odčlenenie a nezávislosť od vertikálne integrovaného podniku. Tieto podmienky sa týkajú najmä zabezpečenia dostatočných finančných, technických a ľudských zdrojov na výkon činnosti prevádzkovateľa prepravnej siete. Vzhľadom na to, že prevádzkovateľ prepravnej siete má byť nezávislý od akýchkoľvek častí vertikálne integrovaného podniku, je prenajímanie personálu a uzatváranie zmlúv medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a vertikálne integrovaným podnikom zakázané. Prevádzkovateľ prepravnej siete môže poskytovať služby ostatným častiam vertikálne integrovaného podniku len za taxatívne vymedzených podmienok. Prevádzkovateľ prepravnej siete nemôže využívať spoločné informačné technológie, zariadenia, objekty a bezpečnostné systémy. Všetky obchodné a finančné vzťahy medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a vertikálne integrovaným podnikom musia byť transparentné a musí ich schváliť úrad.

K § 42c

Práva, povinnosti a zloženie dozorného orgánu podľa čl. 20 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedajú právam, povinnostiam a zloženiu valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka.

Navrhovaná úprava ustanovuje podmienky pre voľbu a odvolávanie osôb zodpovedných za riadenie prevádzkovateľa prepravnej siete. Osobami zodpovednými za riadenie prevádzkovateľa prepravnej siete sú členovia predstavenstva, dozornej rady a vedúci zamestnanci v prevádzke, údržbe a rozvoji prepravnej siete. Vedúcim zamestnancom v prevádzke, údržbe a rozvoji prepravnej siete sa rozumie najmä generálny riaditeľ alebo výkonný riaditeľ. Osoby zodpovedné za riadenie musia byť profesionálne nezávislé od ostatných častí vertikálne integrovaného podniku a ich pracovné podmienky musia túto nezávislosť zaručovať. Pôsobnosť v oblasti posudzovania nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie vykonáva úrad, ktorý je oprávnený rozhodnutím udeliť súhlas

alebo nesúhlas s ich voľbou alebo odvolaním a rieši námietky proti predčasnému ukončeniu ich funkcie.

K § 42d

Prevádzkovateľ prepravnej siete je v súlade s čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES povinný zabezpečovať dlhodobý rozvoj siete. Na tento účel vypracováva desaťročný plán rozvoja siete, ktorý určuje pre účastníkov trhu s elektrinou hlavnú prepravnú infraštruktúru, ktorú je potrebné postaviť alebo obnoviť počas nasledujúcich desiatich rokov spolu s časovým harmonogramom výstavby alebo obnovy. Desaťročný plán rozvoja siete musí obsahovať aj všetky investície, o ktorých už bolo rozhodnuté, musí vymedziť nové investície, ktoré je potrebné v nasledujúcich troch rokov uskutočniť. Tento plán sa každoročne predkladá úradu, ktorý ho schváli na desať rokov, pričom sa môže počas tohto obdobia každoročne meniť a dopĺňať v závislosti od aktuálneho stavu na trhu s elektrinou. Schváleniu desaťročného plánu rozvoja siete predchádza verejné pripomienkové konanie s užívateľmi siete a posudzovanie plánu s desaťročným plánom rozvoja siete pre celú Európsku úniu. V zmysle čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES je členský štát povinný zabezpečiť uskutočnenie príslušných investícií. Na základe uvedeného má úrad právomoc uložiť prevádzkovateľovi prepravnej siete na účely riadneho vykonania desaťročného plánu rozvoja siete povinnosť zrealizovať investíciu, zorganizovať obchodnú verejnú súťaž na realizáciu investície alebo zvýšiť základné imanie na účely financovania potrebných investícií a umožniť investorom, aby mali podiel na základnom imaní. Plnenie desaťročného plánu rozvoja siete sleduje úrad.

K § 42e

Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný vypracovať program súladu, a to za účelom vylúčenia diskriminačného správania sa. Hlavným cieľom programu súladu je poskytovať formálny rámec, aby sa zaistilo, že činnosti v sústave ako celok, ale aj jednotliví zamestnanci a vedenie prevádzkovateľa prepravnej siete, sú v súlade s nediskriminačnými princípmi. Program súladu obsahuje pravidlá správania sa, ktoré musia zamestnanci dodržiavať. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať dôvernosť informácií, určenie spôsobu zaobchádzania s tými informáciami ako aj sankcie za nedodržanie tejto povinnosti. Za dodržiavanie programu súladu je zodpovedná prevádzkovateľom prepravnej siete určená a úradom schválená osoba. Táto osoba musí byť nezávislá od prevádzkovateľa prepravnej siete a musí mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie programu súladu. Osoba zodpovedná za program súladu je povinná pravidelne sledovať program súladu, a to nielen za účelom zabezpečiť jeho riadne fungovanie, ale taktiež pre identifikáciu tých oblastí, ktoré predstavujú najvyššie riziko neplnenia programu súladu. Program súladu schvaľuje úrad.

K bodu 32

Ustanovením sa prevádzkovateľovi distribučnej siete ukladajú povinnosti týkajúce sa informovania o stave distribučnej siete, odstávok distribučnej siete a rozvoji

distribučnej siete ako aj informovania odberateľov plynu o ich právach. Zverejňovanie týchto informácií má za cieľ podporiť rozvoj trhu s plynom.

Ďalej sa ukladajú prevádzkovateľovi distribučnej siete nové povinnosti pri zmene dodávateľa plynu a pri zavádzaní inteligentných meracích systémoch.

Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 33

Ustanovením sa upravujú právomoci osoby zodpovednej za zabezpečenie programu súladu. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 34

Ustanovením sa ukladá povinnosť prevádzkovateľovi distribučnej siete zmeniť dohodnutú distribučnú kapacitu v taxatívne ustanovených dôvodoch. Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej siete zodpovedať za konanie osoby zodpovednej za zabezpečenie programu súladu.

K bodu 35

Upravuje sa spôsob určenia a úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území. Osobu, ktorá bude vykonávať úlohy plynárenského dispečingu určí vláda na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Inštitút plynárenského dispečingu je bežný v členských štátoch Európskej únie a predstavuje dôležitý nástroj pre liberalizovaný trh s plynom. Predmetom tohto ustanovenia sú najdôležitejšie úlohy, ktoré subjekt zodpovedný za riadenie siete vykonáva.

K bodu 36

Upresňuje sa doterajší text § 45 ods. 3 písm. a).

K bodu 37

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa úradu ukladá povinnosť vydať všeobecne záväzný právny predpis o podrobnostiach a zriadení, činnostiach a úlohách plynárenského dispečingu na vymedzenom území.

K bodu 38

Ustanovením sa prevádzkovateľovi zásobníka ukladajú povinnosti týkajúce sa informovania o stave zásobníka, odstávok zásobníka, rozvoji zásobníka a voľnej uskladňovacej kapacite zásobníka. Zverejňovanie týchto informácií má za cieľ podporiť rozvoj trhu s plynom.

K bodu 39

Dopĺňajú sa ustanovenia, ktoré upravujú postup pri nakladaní s nevyužitou uskladňovacou kapacitou.

K bodu 40

Ustanovením sa ukladajú dodávateľovi plynu nové povinnosti týkajúce sa zmeny dodávateľa plynu, zaslania zoznamu s informáciami právach odberateľov plynu spolu s vyúčtovacou faktúrou a zverejniť ho na svojom webovom sídle. Kladie dôraz aj na bezplatnú zmenu dodávateľa plynu. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 41

Navrhovaným ustanovením odseku 4 sa zakazuje, aby mal dodávateľ plynu taký vplyv na rozhodovaní, ktorý by mu umožňoval riadiť prevádzkovateľa prepravnej siete z iného členského štátu Európskej únie ani si v súvislosti s ním uplatňovať akékoľvek iné právo. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 42

Ustanovením sa posilňujú práva odberateľov plynu na trhu s plynom. Návrh podrobne a pre všetkých odberateľov plynu upravuje náležitosti písomnej zmluvy o dodávke plynu. Zjednocujú sa a skracujú výpovedné lehoty pri zmluvách o dodávke plynu. Dôvodom bolo, že niektoré zmluvy o dodávke elektriny uzatvorené na neurčitý čas majú neprimerane dlhé výpovedné lehoty, čím dodávatelia plynu bránia zmene dodávateľa plynu.

Ustanovenie ďalej upravuje postup a podmienky pri zmene dodávateľa plynu, pričom sa výrazne skrátila lehota na jej uskutočnenie. Prevádzkovatelia distribučných sietí a prevádzkovateľ prepravnej siete sústavy musia vykonať zmenu dodávateľa plynu do 21 dní od podania žiadosti odberateľa plynu. Pred požiadaním o zmenu dodávateľa plynu musí byť dovtedy platná zmluva o dodávke plynu ukončená v súlade so zmluvnými podmienkami a zároveň sa musí uzatvoriť nová zmluva o dodávke plynu. Zmena dodávateľa plynu sa uskutočňuje jednotne pre všetkých odberateľov plynu vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca.

Cieľom návrhu je zvýšiť konkurenciu na trhu s plynom a umožniť dodávateľom plynu súťažiť o svojho odberateľa a zároveň sa týmto dala možnosť odberateľom plynu rýchlo, efektívne a bezplatne vymeniť svojho dodávateľa plynu.

Návrhom sa taktiež zabezpečí viac informácií pre odberateľov plynu v záujme zvýšenia informovanosti a transparentnosti na trhu s plynom.

Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 43

Dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa ukladá úradu pred vydaním rozhodnutia určiť podmienky riadenia a prideľovania kapacity pre nové plynárenské zariadenie, ktorých súčasťou je aj vyjadrenie potenciálnych užívateľov nového plynárenského zariadenia o pridelenie zmluvnej kapacity. Úrad je povinný pred vydaním rozhodnutia vyžiadať si stanovisko ministerstva, ktoré zverejňuje spolu s rozhodnutím. Týmto ustanovením sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

K bodu 44

Ustanovením sa spresňuje povinnosť dodávateľa plynu uvádzať na vyúčtovacej faktúre za plyn samostatne vyčíslený údaj o cene za poskytnuté služby súvisiace s dodávkou plynu, distribúciou plynu, prepravou plynu a podpornými službami. Cieľom je zvýšiť transparentnosť poskytovaných informácii vo vzťahu k otváraniu trhu s plynom.

K bodom 45 až 51

Navrhované ustanovenie presne vymedzuje pôsobnosť úradu a Štátnej energetickej inšpekcie vo väzbe na vykonávanie dozornej a kontrolnej činnosti v energetike a pri ukladaní pokút za správne delikty.

K bodu 52

Upravujú sa prechodné ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť 1. júla 2011.

K bodu 53

Príloha obsahuje zoznam preberaných smerníc.

K čl. III

Ustanovuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2011.