Dôvodová správaA. Všeobecná časť
Inštitút štátneho občianstva je na ústavnej úrovni upravený v čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Problematika dvojitého štátneho občianstva nie je predmetom úpravy ústavy. Zo zásady suverenity štátu vyplýva, že štát právnou úpravou svojho občianstva nesmie porušiť právo iných štátov.
Podľa čl. 5 ods. 1 ústavy nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Na jeho základe bol vydaný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženého návrhu zákona je riešiť otvorené otázky súvisiace s problematikou dvojitého štátneho občianstva.
Návrh zákona sleduje základný cieľ umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo zo skutočne dôležitých dôvodov. Kedy je opodstatnené vstupovať do trvalého právneho zväzku s dvoma štátmi súčasne. Zväzku, dôsledkom ktorého je komplex práv a povinností občana aj štátu.
Na naplnenie uvedeného cieľa sa navrhuje:
-umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, ktorého štátne občianstvo má aspoň jeden ich príbuzný v priamom rade v prvom alebo druhom stupni,
-umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom po dobu najmenej jedného roka nepretržitého oprávneného pobytu:
-študovali,
-vykonávali závislú prácu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
-podnikali,
-vykonávali vrcholovú športovú činnosť,
-vykonávali charitatívnu alebo misijnú činnosť.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.