D ô v o d o v á s p r á v a

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona v čl. I uskutočňuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009) (ďalej len „rámcové rozhodnutie“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Rámcové rozhodnutie je založené na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí v Európskej únií v zmysle čl. 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 31 Zmluvy o Európskej únii) v súlade s programom opatrení Európskej rady k plneniu záverov Európskej rady z Tampere z 15. a 16. októbra 1999.

Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle rámcového rozhodnutia uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola uložená peňažná sankcia súdom v trestnom konaní alebo správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola uložená.

V zmysle rámcového rozhodnutia možno uznať a vykonať rozhodnutie o peňažnej sankcii voči fyzickej a právnickej osobe v inom členskom štáte ako v tom v ktorom bolo vydané, ktoré má formu peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pokuty uloženej v správnom konaní, náhrady škody priznanej poškodenému voči odsúdenému v trestnom konaní, náhrady trov trestného konania alebo povinnosti uhradiť peňažnú čiastku do verejného fondu alebo v prospech organizácie na podporu obetí.

Rozsah pôsobnosti zákona sa v zmysle rámcového rozhodnutia vzťahuje aj na rozhodnutia správnych orgánov členských štátov ak podľa právneho poriadku týchto štátov je možné proti týmto rozhodnutiam podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd s právomocou v trestných veciach. Pôjde o rozhodnutia správnych orgánov členských štátov so zavedenou právomocou v rámci správneho práva trestného pre menej závažné trestné činy a pre vymedzené protiprávne konanie založené na porušení pravidiel cestnej premávky. V zmysle rámcového rozhodnutia rovnako ako v zmysle návrhu zákona iné protiprávne konania nepatria do rozsahu pôsobnosti návrhu zákona a ich uznanie a výkon v inom členskom štáte preto nie je v zmysle rámcového rozhodnutia, resp. návrhu zákona možný.

Navrhuje sa, aby sa uznaný nárok z cudzieho rozhodnutia o peňažnej sankcii po márnom uplynutí na jeho zaplatenie stal súdnou pohľadávkou a vymáhal sa postupom podľa zákona č. zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Uznávanie a výkon peňažnej sankcie zavedený rámcovým rozhodnutím a transpozíciou prostredníctvom predkladaného návrhu zákona je popri európskom zatýkacom rozkaze (zákon č. 154/2010 Z. z.) a príkaze na zaistenie majetku alebo dôkazu (zákon č. 650/2005 Z. z.) ďalším konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa aplikuje zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako základný kameň spolupráce v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii.

V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je prehĺbiť úroveň právnej ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb v prípadoch, kedy dovolací súd odmietol účastníkom konania poskytnúť právnu ochranu. Aplikačná prax ukázala, že v prípadoch, keď dovolací súd odmietne dovolanie a súčasne sudca dovolacieho senátu k rozhodnutiu pripojí svoje odlišné stanovisko, vzniká potreba umožniť účastníkom konania dovolať sa právnej ochrany pomocou nového opravného prostriedku – preskúmania dovolania – ktorý umožní napadnuté rozhodnutie o dovolaní preskúmať. Preto sa navrhuje inštitucionálne ustanoviť tzv. preskúmanie dovolania, ktorým sa bude môcť dotknutý účastník domáhať ochrany svojho práva, ak je presvedčený, že dôvody na odmietnutie dovolania neboli dané. Navrhovaná právna úprava má účastníkovi garantovať aj možnosť dosiahnuť odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo napadnuté podaným dovolaním. Súčasne sa navrhuje zmena v záujme vytvorenia predpokladov pre osobitnú úpravu uznávania a výkonu cudzích správnych rozhodnutí v súvislosti s návrhom zákona v čl. I.

V čl. III sa vykonávajú zásahy do zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Tieto zmeny súvisia s mechanizmom platenia súdnych poplatkov za podanie novo navrhovaného opravného prostriedku.

V čl. IV sa navrhuje novelizácia zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa doplnenie § 2 písm. a) zákona v tom zmysle, aby za súdnu pohľadávku mohol byť ustanovený aj iný nárok, o ktorom to tak ustanoví osobitný zákon, konkrétne návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii (čl. I).

Návrh zákona upravuje podmienky pre uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia o peňažnej sankcii, dôvody odmietnutia uznania a výkonu, náležitosti rozhodnutia súdu o uznaní a výkone, informačnú povinnosť súdu vo vzťahu k justičným orgánom štátu pôvodu a spôsob a formu styku justičných orgánov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom

kapitola 4 a kapitola 5 Hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

v sekundárnom

rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. Februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k a Európskej únii:

a)v zmysle čl. 20 ods. 1 označeného rámcového rozhodnutia sú členské štáty povinné prijať opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami rámcového rozhodnutia do 22. marca 2007. Transpozičná lehota rámcového rozhodnutia 2009/299/SVV je 28. marca 2011.

b)z gestorstva určeného ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za prebratie rámcových rozhodnutí vyplýva pre Slovenskú republiku záväzok transponovať označené rámcové rozhodnutie do 22. marca 2007,

c)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

d)rámcové rozhodnutie transponované predmetným návrhom zákona v plnom rozsahu.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Prípadné výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

Čl. I

(návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii)

K § 1:

V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava postupu orgánov Slovenskej republiky uznávaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom členského štátu Európskej únie a odovzdaní rozhodnutia o peňažnej sankcii vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte. Zo strany Slovenskej republiky pôjde výlučne o zasielanie rozhodnutí súdov vydaných v trestnom konaní. Rozhodnutia vydané správnymi orgánmi Slovenskej republiky nepatria do pôsobnosti zákona nakoľko nespĺňajú podmienku stanovenú rámcovým rozhodnutím, že ide o rozhodnutie správneho orgánu proti ktorým je podľa právneho poriadku možné podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd v rámci trestného konania.

V odseku 2 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie v zmysle notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie v zmysle čl. 2 ods. 3 rámcového rozhodnutia. Vo vzťahu k členským štátom, ktoré do svojho právneho poriadku neprebrali rámcové rozhodnutie sa postupuje podľa doterajších postupov na základe aplikovateľných medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú uznanie a výkon cudzích rozhodnutí v trestných veciach.

K § 2:

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia: rozhodnutie o peňažnej sankcii, peňažná sankcia, pokuta, štát pôvodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, vykonávajúci justičný orgán a povinný.

V písm. a) sa vymedzuje pojem rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktorým sa rozumie právoplatné odsudzujúce rozhodnutie vydané pre trestný čin alebo protiprávne konanie týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní alebo správnym orgánom štátu pôvodu ak podľa právneho poriadku štátu pôvodu bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd s právomocou v trestných veciach. Ide o správne orgány s právomocou v rámci tzv. správneho práva trestného, ktoré sú zavedené v niektorých členských štátov (najmä Rakúsko, Nemecko, Fínsko). V podmienkach Slovenskej republiky takéto orgány nepoznáme, z toho dôvodu sa návrh zákona aplikuje len vo vzťahu k rozhodnutiam slovenských súdov vydaných v trestnom konaní. Príslušnosť cudzieho orgánu iného ako súd pre vydanie rozhodnutia o peňažnej sankcii v zmysle zákona overuje ministerstvo spravodlivosti na základe notifikácie daného členského štátu na základe čl. 2 ods.3 rámcového rozhodnutia oznámeného Radou Európskej únie. Pod právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím treba rozumieť rozhodnutie, ktoré je právoplatné alebo proti ktorému už nie je možný riadny opravný prostriedok (res iudicata), ktorým bola vyslovená vina alebo porušenie zákona (v prípade rozhodnutí správnych orgánov).

V písm. b) sa vymedzuje pojem peňažnej sankcie a jej jednotlivé formy v zmysle rámcového rozhodnutia.

V písm. c) sa vymedzuje pojem pokuta, ktorou sa rozumie povinnosť zaplatiť určenú peňažnú sumu na základe rozhodnutia správneho orgánu členského štátu pre trestný čin alebo protiprávne konanie zakladajúce porušenie pravidiel cestnej premávky vrátane porušenia

predpisov vzťahujúcich sa na čas jazdy a odpočinku predpisov o preprave nebezpečného nákladu. Iné správne delikty nepatria do rozsahu pôsobnosti rámcového rozhodnutia, resp. návrhu zákona.

V písm. h) sa vymedzuje pojem povinného, ktorým je odsúdený alebo iná osoba, ktorou sa myslí predovšetkým právnická osoba.

K § 3:

Stanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie o peňažnej sankcii možno v Slovenskej republike uznať a vykonať v inom členskom štáte len ak je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto platí, ak odsek 2 až 5 neustanoví inak. V zmysle tohto postupu, ktorý je známy z fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu (zákon č.154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze), alebo príkazu na zaistenie majetku (zákon č. 650/2005 Z. z. vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), u vybraných kategórii trestných činov súd neposudzuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti. Rovnako súd neskúma splnenie obojstrannej trestnosti podľa odseku 5, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je justičným orgánom štátu pôvodu priradený v osvedčení ku kategórií protiprávneho konania zakladajúceho porušenie pravidiel cestnej premávky.

Pri splnení podmienok uvedených v odseku 2 až 5 nie je súd oprávnený posudzovať splnenie podmienky obojstrannej trestnosti a ak nie je iný dôvod na odmietnutie uznania a vykonania rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 12, súd musí rozhodnúť o uznaní a vykonaní rozhodnutia o peňažnej sankcii. Ak nie sú splnené podmienky pre uznanie a vykonanie rozhodnutia o peňažnej sankcii bez posudzovania obojstrannej trestnosti v zmysle odsekov 2 až 5, potom súd uzná a vykoná rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané v inom členskom štáte EÚ len v prípade, že skutok predstavuje trestný čin nielen podľa práva štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štátu, teda Slovenskej republiky.

K § 4:

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa stanovujú podmienky pre uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia o peňažnej sankcii na území Slovenskej republiky.

K § 5:

Stanovuje sa, že pri overovaní skutočností podľa § 3 a 4 sa vychádza z údajov uvedených v osvedčení o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii a v prípade potreby z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátom pôvodu na základe žiadosti vykonávajúceho justičného orgánu, prípadne z vlastného šetrenia súdu. Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že v zmysle rámcového rozhodnutia sa preklad samotného rozhodnutia o peňažnej sankcii nevyžaduje; preklad sa vyžaduje len vo vzťahu k osvedčeniu o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré ak je riadne vyplnené justičným orgánom štátu pôvodu má obsahovať všetky relevantné informácie pre vykonávajúci štát potrebné k jeho uznaniu a výkonu v zmysle rámcového rozhodnutia. Uvedené súčasne nebráni tomu, aby si súd v prípade potreby zabezpečil na vlastné náklady preklad cudzieho rozhodnutia o peňažnej sankcii. Tento postup však možno vzhľadom k filozofii rámcového rozhodnutia, ktorá mala zjednodušiť a urýchliť proces uznávania cudzích rozhodnutí, očakávať len v ojedinelých prípadoch.

K § 6:

Stanovuje sa postup pre odovzdanie výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii vydaného slovenským súdom do iného členského štátu. Súd tak vykoná predovšetkým v tých prípadoch, ak nevie sám efektívne a riadne zabezpečiť výkon vlastného rozhodnutia z dôvodu, že odsúdený nemá bydlisko, resp. sídlo, alebo sa nezdržiava na území Slovenskej republiky.

Ak ide o rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané slovenským súdom, ktorým bola poškodenému priznaná náhrada škody voči odsúdenému v trestnom konaní, alebo inej osobe priznaná náhrada trov konania, súd tak môže vykonať aj na základe žiadosti poškodeného alebo tejto osoby (oprávnené osoby).

V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím stanovuje, že výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii možno súčasne odovzdať vždy len do jedného členského štátu. V prípadoch kde je založená právomoc viacerých členských štátov súd odovzdá výkon rozhodnutia tomu štátu, kde je úspešný výkon rozhodnutia najpravdepodobnejší. Súd by sa mal riadiť predovšetkým bydliskom, resp. sídlom povinného, prípadne ostatnými informáciami ak nimi disponuje, tykajúcimi sa jeho pobytu, majetku alebo príjmu.

Súd pre účely odovzdania výkonu svojho rozhodnutia zabezpečuje preklad osvedčenia do jazyka podľa § 17, t.j. do štátneho jazyka daného členského štátu, alebo do jedného zo štátnych jazykov daného členského štátu ak ich má viacero, alebo aj do iného jazyka ak daný členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade umožnil zasielanie osvedčení aj v inom jazyku, najčastejšie v anglickom. V prípade nejasnosti k jazykovému režimu daného členského štátu môže súd požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 22 ods. 1).

K § 7:

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje povinnosť súdu informovať vykonávajúci justičný orgán o vybraných skutočnostiach v dôsledku ktorých sa rozhodnutie o peňažnej sankcii stáva na území Slovenskej republiky v plnom alebo v čiastočnom rozsahu nevykonateľným.

V ods. 2 sa stanovuje povinnosť súdu poskytnúť dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii vo vykonávajúcom štáte na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu. Pôjde napríklad o informácie týkajúce dôvodov odmietnutia, u ktorých je vykonávajúci orgán v zmysle rámcového rozhodnutia povinný pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii (§ 12 ods. 2) konzultovať vec s orgánom štátu pôvodu, resp. akýchkoľvek iných informácií, ktoré vykonávajúci justičný orgán môže považovať za nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

K § 8:

Upravujú sa dôsledky odovzdania rozhodnutia o peňažnej sankcii do iného členského štátu na jeho výkon v Slovenskej republike, pričom sa stanovuje, že výkon takého rozhodnutia po jeho odovzdaní nie je možný. Ak po odovzdaní rozhodnutia do iného členského štátu došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany povinného, uplatní sa postup podľa § 7 ods. 1.

Odsek 2 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu je možné vo výkone odovzdaného rozhodnutia na území Slovenskej republiky pokračovať.

V odseku 3 sa stanovuje právomoc súdu, ktorý rozhodnutie o peňažnej sankcii vydal, na jeho výkon z dôvodu jeho nevykonania vo vykonávajúcom štáte zo stanovených dôvodov v rozsahu, v ktorom nebolo vykonané orgánom vykonávajúceho štátu.

K § 9:

Stanovuje sa príslušnosť orgánov Slovenskej republiky ako vykonávajúcich orgánov. Na prijímanie osvedčenia a rozhodnutia o peňažnej sankcii iného členského štátu je príslušné

ministerstvo. Slovenská republika využije možnosť stanovenú čl. 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia určiť ústredný orgán príslušný na administratívne zasielanie a prijímanie osvedčení. Účelom tohto postupu je aspoň v počiatočných fázach fungovania tohto nástroja minimalizovať aplikačné problémy justičných orgánov pri určovaní príslušnosti vykonávajúceho justičného orgánu v inom členskom štáte.

V odseku 2 sa stanovuje príslušnosť na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal súd štátu pôvodu. V prípade týchto peňažných sankcii je založená príslušnosť krajského súdu v mieste bydliska alebo sídla povinného. Ak povinný nemá bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, príslušný je Krajský súd v Bratislave.

Odlišne sa stanovuje príslušnosť pre konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu príslušný pre vydanie rozhodnutia o peňažnej sankcii v zmysle § 2 písm. a) druhého bodu podľa právneho poriadku tohto štátu (odsek 3). Vo vzťahu k týmto správnym rozhodnutiam o peňažnej sankcii je vhodné založiť právomoc jedného súdu a centralizovať tieto žiadosti na jednom súde. Navrhuje sa aby týmto súdom bol Okresný súd Bratislava I.

V odseku 4 sa vymedzuje príslušnosť súdu pre rozhodovanie o všetkých otázkach vykonávacieho konania.

V odseku 5 sa stanovujú postupy pre prípady, ak je osvedčenie spolu s rozhodnutím o peňažnej sankcii doručené iným spôsobom ako predpokladá notifikácia Slovenskej republiky, teda nie ministerstvu ale priamo príslušnému, resp. nepríslušnému súdu.

K § 10:

Upravuje sa postup ministerstva v konaní podľa tohto zákona ak slovenské orgány konajú ako vykonávajúce justičné orgány. Ministerstvo nepredloží osvedčenie spolu s rozhodnutím o peňažnej sankcii príslušnému súdu ak podanie štátu pôvodu nespĺňa formálne podmienky podľa rámcového rozhodnutia, t. j. absentuje samotné rozhodnutie o peňažnej sankcie alebo ak absentuje preklad do štátneho jazyka, ak sa ten vo vzťahu k danému členskému štátu vyžaduje. Vtedy sa použije postup podľa odseku 2. Súčasne sa stanovuje, že ak justičný orgán štátu pôvodu zistené nedostatky v lehote 90 dní neodstráni, vráti ministerstvo vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia o čom ho vopred informuje. Ministerstvo rovnako vráti vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia aj v tých prípadoch, ak osvedčenie vydal orgán, ktorý nie je v zmysle notifikácie daného členského štátu príslušný na jeho vydanie, alebo ak nie je založená právomoc slovenských orgánov na uznanie a výkon daného rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa tohto zákona. V ostatných prípadoch ministerstvo postupuje podľa odseku 1 a vec predloží bezodkladne príslušnému súdu na rozhodnutie.

K § 11:

Stanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii. Ak cudzie rozhodnutie o peňažnej sankcii vydal súd štátu pôvodu v trestnom konaní rozhodne o uznaní a výkone krajský súd po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí rozsudkom. Rozsudok sa doručuje povinnému, ministerstvu spravodlivosti a prokurátorovi. Voči rozsudku je možné odvolanie pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 12, odvolanie má odkladný účinok. Ak cudzie rozhodnutie o peňažnej sankcii vydal správny orgán štátu pôvodu rozhodne o uznaní a výkone príslušný Okresný súd Bratislava I v civilnom konaní uznesením. Uznesenie sa doručuje povinnému, ktorý voči uzneseniu môže podať odvolanie, pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 12, odvolanie má odkladný účinok.

V odseku 3 sa stanovuje, že ak rozhodnutie iného členského štátu o peňažných sankciách obsahuje viaceré výroky a výkon nie je možný alebo potrebný pre všetky z nich, tak súd rozhodne o výkone peňažnej sankcie len pri tých výrokoch, ktorých uznanie je možné alebo potrebné.

K § 12:

V súlade s čl. 7 rámcového rozhodnutia sa stanovujú dôvody pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii. V odseku 1 sa uvádzajú dôvody pre odmietnutie v prípade ktorých súd odmietne uznať a vykonať rozhodnutie o peňažnej sankcii priamo, t.j. bez nutnosti vec konzultovať s orgánom štátu pôvodu, ktorý rozhodnutie vydal, ako je to v prípade dôvodov odmietnutia upravených v odseku 2.

V odseku 1 písm. a) sa stanovuje že súd odmietne uznať a vykonať rozhodnutie o peňažnej sankcii, ak by došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, v písm. b) v prípade nenaplnenia podmienky obojstrannej trestnosti, ak sa obojstranná trestnosť v zmysle zákona posudzuje a neaplikuje sa § 3 ods. 1,3, a 5, ktorý predstavuje výnimky zo zásady obojstrannej trestnosti. V písm. c) a písm. d) sa stanovuje dôvod odmietnutia založený na mieste spáchania skutku, v písm. e) dôvod založený na skutočnosti, že ide o osobu o vyňatú z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu a v písm. f) z dôvodu, že osoba nie je kvôli svojmu veku trestné zodpovedná za dané konanie. V písm. g) sa v súlade s rámcovým rozhodnutím stanovuje minimálna výška peňažnej čiastky, ktorá má byť predmetom rozhodnutia o peňažnej sankcie pre účely uznania a výkonu v rámci konania podľa tohto zákona.

V odseku 2 sa stanovujú dôvody odmietnutia, v ktorých je súd povinný pred samotným rozhodnutím o odmietnutí vec konzultovať s orgánom štátu pôvodu a vyžiadať si doplňujúce informácie nevyhnutné pre prijatie rozhodnutia. Ak justičný orgán štátu pôvodu tieto informácie neposkytne v požadovanom rozsahu, môže súd rozhodnúť o odmietnutí uznania a výkonu. Odsek 2 obsahuje predovšetkým dôvody odmietnutia založený na pravidlách pre vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí vydaných v neprítomnosti v zmysle Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009). Dôvodom pre odmietnutia uznania a výkonu je v zmysle písm. a) ods. 2 súčasne tá skutočnosť, že osvedčenie o vydaní rozhodnutia nie je riadne vyplnené a neobsahuje všetky informácie nevyhnutné pre rozhodnutie súdu podľa tohto zákona.

K § 13:

Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 12, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná.

V odseku 2 sa stanovuje postup súdu v prípade, ak cudzím rozhodnutím o peňažnej sankcii bol uložený peňažný trest v trestnom konaní. Ak ide o trest uložený právnickej osobe, súd rozhodne o uložení ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Súčasne sa stanovujú podmienky, za akých a v akom rozsahu môže súd v svojom rozsudku uložiť náhradný trest odňatia slobody.

V odseku 3 sa stanovuje všeobecná povinnosť súdu ponechať uloženú peňažnú sankciu v nezmenenej výške a výnimka z tejto povinnosti v prípade ak sankcia bola uložená za skutok, ktorý nebol spáchaný na území štátu pôvodu pri súčasne danej právomoci slovenských orgánov na konanie o danom skutku.

V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade, ak cudzím rozhodnutím o peňažnej sankcii bola uložená povinnosť zaplatiť určenú peňažnú čiastku na verejnoprospešné účely alebo v prospech poškodených trestnými činmi.

Súd po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uznaní a výkone vyzve povinného aby peňažnú sankciu zaplatil v pätnásťdňovej lehote. Ak sa neukladá náhradný trest odňatia slobody súčasne sa stanovuje povinnosť súdu informovať povinného, že inak sa trest bude vymáhať. Stanovuje sa, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie, súd zašle rozhodnutie o uznaní a výkone spolu s osvedčením a rozhodnutím o peňažnej sankcii Justičnej pokladnici, ktorá nezaplatenú peňažnú sankciu bude od povinného vymáhať ako súdnu pohľadávku podľa osobitného predpisu o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (odsek 5).

V odseku 6 sa stanovuje, že nárok vyplývajúci z osvedčenia s pripojeným rozhodnutím o peňažnej sankcii je súdnou pohľadávkou podľa zákona č. 65/2001 Z. z . o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

K § 14:

V odseku 1 sa upravuje postup pre prípady, ak povinný preukáže, že peňažnú sankciu vyplývajúcu z uznaného rozhodnutia už čiastočne alebo úplne zaplatil v inom členskom štáte. V odseku 2 sa upravujú prípady, kedy súd uznané rozhodnutie o peňažnej sankcii nevykoná.

K § 15:

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa stanovuje informačná povinnosť súdu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie o peňažnej sankcii, vo vzťahu k justičnému orgánu štátu pôvodu v prípadoch podľa písm. a) až g) návrhu ustanovenia §15.

K § 16:

Stanovuje sa spôsob komunikácie súdu s justičným orgánom členského štátu, ktorý je v zásade priamy. Výnimkou je postup pre samotné zasielanie a prijímanie osvedčení a rozhodnutí o peňažnej sankcii pre účely jeho uznania a jeho výkonu v inom členskom štáte, kde Slovenská republika využila možnosť v zmysle čl. 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia určiť jeden alebo viac ústredných orgánov pre administratívne zasielanie a prijímanie osvedčení. Týmto orgánom je v podmienkach Slovenskej republiky ministerstvo spravodlivosti. Všetka ostatná korešpondencia medzi justičným orgánom štátu pôvodu a vykonávajúcim štátom sa uskutočňuje priamo medzi justičnými orgánmi.

V odseku 2 sa stanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie osvedčení a rozhodnutí o peňažnej sankcii.

K § 17:

Stanovuje sa jazykový režim vo vzťahu k osvedčeniam o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie.

V odseku 2 sa stanovuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii.

V odseku 3 sa upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

V odseku 4 sa stanovuje, že preklad samotného rozhodnutia o peňažnej sankcii a ostatných písomnosti spojených s konaním o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje,

justičné orgány komunikujú v svojich úradných jazykov. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady.

K § 18:

V odseku 1 sa v súlade s čl. 13 rámcového rozhodnutia stanovuje, že výnos z výkonu rozhodnutia pripadne vykonávajúcemu štátu, ak sa štát pôvodu a vykonávajúci štát nedohodnú inak. Možnosť dohody štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu predpokladá rámcové rozhodnutie. Dohodu je za Slovenskú republiku oprávnené uzatvoriť ministerstvo pričom uzavretie takejto dohody môže ministerstvu navrhnúť príslušný súd (odsek 2) najmä ak sa rozhodnutím o peňažnej sankcii ukladá náhrada škody poškodenému voči odsúdenému, alebo úhrada trov konania konkrétnej osobe.

K § 19:

Stanovuje sa mechanizmus prepočtu cudzej meny na euro pre prípady, ak peňažná sankcia na základe cudzieho rozhodnutia je určená v inej mene.

K § 20:

Stanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

K § 21:

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa stanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o peňažnej sankcii je oprávnený len príslušný orgán štátu pôvodu; v prípade slovenských rozhodnutí o peňažnej sankcii to budú súdy Slovenskej republiky.

K § 22:

Stanovuje sa povinnosť ministerstva spravodlivosti poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch zistenia náležitosti osvedčení vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie vrátane aplikovateľného jazykového režimu.

V odseku 2 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím stanovuje povinnosť ministerstva informovať Radu EÚ a Európsku komisiu o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcie z dôvodu podozrenia možného porušenia základných práv podľa čl. 6 Zmluvy o Európskej únii.

K § 23:

Stanovuje sa vzťah zákona k Trestnému poriadku.

K § 24:

Odkaz na prílohu 2.

K § 25:

Stanovuje sa postup pre žiadosti o výkon cudzích majetkových rozhodnutí podaných pred účinnosťou zákona. Na tieto žiadosti sa použijú aplikovateľné medzinárodné zmluvy a V. časť Trestného poriadku - Právny styk s cudzinou.

Čl. II

(novela zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je prehĺbiť úroveň právnej ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb v prípadoch, kedy dovolací súd odmietol účastníkom konania poskytnúť právnu ochranu. Aplikačná prax ukázala, že v prípadoch, keď dovolací súd odmietne dovolanie a súčasne sudca dovolacieho senátu k rozhodnutiu pripojí svoje odlišné stanovisko, vzniká potreba umožniť účastníkom konania dovolať sa právnej ochrany pomocou nového opravného prostriedku – preskúmania dovolania – ktorý umožní napadnuté rozhodnutie o dovolaní preskúmať. Odlišné stanovisko sudcu dovolacieho senátu možno považovať za vážnu skutočnosť, ktorá by mala byť v rovine praktickej ochrany práv osôb náležite reflektovaná.

Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné vysledovať, že v početných prípadoch, kedy bolo odmietnuté odvolanie, súd porušil práva účastníkov na spravodlivý súdny proces a odňal im možnosť konať pred súdom. Javí sa ako nevyhnutné pre prípad odmietnutia dovolania, vytvoriť osobitný rámec preskúmavacieho konania, ktorý umožní operatívne preskúmanie uznesenia o odmietnutí dovolania a zabezpečí, že dovolací súd sa bude vecou zaoberať opätovne. Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je pritom, v súlade s jeho ustálenou judikatúrou, potrebné vnímať ako prostriedok ochrany založený na báze subsidiarity.

Preto sa navrhuje inštitucionálne ustanoviť tzv. preskúmanie dovolania, ktorým sa bude môcť dotknutý účastník domáhať ochrany svojho práva, ak je presvedčený, že dôvody na odmietnutie dovolania neboli dané. Navrhovaná právna úprava má účastníkovi garantovať aj možnosť dosiahnuť odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo napadnuté podaným dovolaním.

Súčasne sa s prihliadnutím na požiadavky vyplývajúce z preberaného rámcového rozhodnutia (2005/214/SVV) sa navrhuje zaviesť zákonom o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii do právneho poriadku osobitný režim uznávania a výkonu niektorých cudzích správnych rozhodnutí. Na tieto účely je potrebné vykonať novelizáciu všeobecnej právnej úpravy uznávania a výkonu cudzích správnych rozhodnutí v Občianskom súdnom poriadku, a to vo význame vytvorenia možnosti pre existenciu takejto osobitnej právnej úpravy.

Čl. III

(novela zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov)

Čl. IV

(novela zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov)

Zmena v novelizovanom zákone vychádza z konceptu vymáhania niektorých rozhodnutí o peňažnej sankcii, ktoré vydal justičný orgán štátu pôvodu. Zmena konštrukcie doterajšieho § 2 písm. a) vytvára priestor preto, aby za súdnu pohľadávku mohol byť ustanovený aj iný nárok, o ktorom to tak ustanoví osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon v čl. I, kde sa výslovne v dvoch prípadoch konštatuje, že súdnou pohľadávkou je aj