DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), a to na základe úlohy B.8. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 247 z 25. marca 2009.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú.v. ES, L 350, 30.12.2008) (ďalej len „rámcové rozhodnutie“). Cieľom rámcového rozhodnutia je zabezpečiť „vysokú úroveň ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich právo na súkromie, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach ustanovenej v hlave VI Zmluvy o Európskej únii a zároveň zaručiť vysokú úroveň verejnej bezpečnosti.“. V súlade s týmto rámcovým rozhodnutím členské štáty majú chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie, ak sa na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestov ich osobné údaje:

a)prenášajú alebo poskytujú, alebo sa preniesli alebo poskytli medzi členskými štátmi, alebo

b)prenášajú alebo poskytujú, alebo sa preniesli alebo poskytli členskými štátmi orgánom alebo do informačných systémov zriadených na základe hlavy VI Zmluvy o Európskej únii, alebo

c)prenášajú alebo poskytujú, alebo sa preniesli alebo poskytli príslušným orgánom členských štátov orgánmi alebo z informačných systémov zriadených na základe Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Navrhovanou právnou úpravou, v súlade s čl. 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia, nie sú dotknuté základné záujmy národnej bezpečnosti ani osobitné spravodajské činnosti v oblasti národnej bezpečnosti.

Rámcové rozhodnutie bezprostredne nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú.v. ES, L 281, 23.11.1995) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú.v. EÚ L 284, 31.10.2003), ktorá bola do právneho poriadku prevzatá v rámci zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Z rámcového rozhodnutia je zrejmé, že priamo používa inštitúty zavedené v rámci cit. smernice, t.j. inštitúty, ktoré boli zavedené aj do právneho poriadku Slovenskej republiky (zákon o ochrane osobných údajov), pričom práve táto skutočnosť bola určujúca pre spracovanie výsledného znenia predkladaného návrhu zákona.

Transpozícia rámcového rozhodnutia sa vykonáva priamou novelizáciou viacerých zákonov zohľadňujúc pritom pôsobnosť dotknutých orgánov verejnej moci, ktorá participujú v trestnom konaní, či už v pozícii orgánu činného v trestnom konaní alebo v pozícii súdu.

Vzhľadom na prierezový charakter problematiky bol predkladaný návrh zákon vypracovaný v úzkej spolupráci s príslušnými rezortmi, resp. jednotlivé rezorty priamo vypracovali príslušné novelizačné články návrhu zákona, zohľadňujúc pri tom ich vecnú pôsobnosť a úlohy, ktorých výkon v trestnom konaní zabezpečujú.

Nakoľko z platného znenia právnej úpravy vo väzbe na ochranu osobných údajov je zrejmé, že sa uplatňuje právna konštrukcia všeobecnej právnej úpravy (zákon o ochrane osobných údajov) a osobitných zákonných úprav, tento koncept zostáva predkladanou právnou úpravou zachovaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že miera subsidiárneho použitia všeobecnej právnej úpravy sa odvíja od charakteru príslušného procesného štádia odhaľovania trestnej činnosti, a súčasne aj od možností, ktoré vytvára zákon o ochrane osobných údajov. V rámci predkladanej právnej úpravy sa táto súvislosť prejavuje tým, že miera využitia všeobecnej právnej úpravy v predsúdnej fáze odhaľovania, či vyšetrovania trestných činov je nižšia ako v prípade trestného stíhania v časti po podaní obžaloby, keďže publicita súdneho konania je z ústavných dôvodov širšia ako samotný proces vyšetrovania trestného činu, ktorý súdnemu konaniu predchádza.

Návrhom zákona sú dotknuté tieto zákony (v poradí podľa vlastného návrhu zákona):

•zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

•zákon č. 24/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov

•zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

•zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov

•zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

•zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Keďže predkladaný návrh zákona sa netýka hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, ani iných dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, nie je potrebné prerokovať ho v Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nakoľko ide o prebratie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.

Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania (od 22. decembra 2010 do 14. januára 2011). V rámci pripomienkového konania bolo vznesených niekoľko zásadných pripomienok. Na účely odstránenia vzniknutých rozporov bolo zvolané v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky rozporové konanie (27. január 2011). V rámci rozporového konania boli, až na jeden prípad, odstránené všetky rozpory, pričom návrh zákona bolo doplnený o dva nové novelizačné články, a to novelu zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o novelu zákona č.

215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto novelizačné články primárne riešia prípadnú kolíziu novej právnej úpravy vyplývajúcej z rámcového rozhodnutia vo väzbe na bezproblémový výkon úloh vyplývajúcich zo zákona pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad a čiastočne obsahujú zmeny a doplnenia, ktoré reagujú na praktické požiadavky fungovania uvedených orgánov.

Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila na svojom rokovaní dňa 2. marca 2011.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom

3. časť, Hlava V, kapitola 4 „Justičná spolupráca v trestných veciach“ a kapitola 5 „Policajná spolupráca“ Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

v sekundárnom

smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú.v. ES, L 281, 23.11.1995) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú.v. EÚ L 284, 31.10.2003)

rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú.v. ES, L 350, 30.12.2008)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

27. november 2010

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neurčená

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 aţ 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

žiadne konanie proti Slovenskej republiky nezačalo

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky

Zbor väzenskej a justičnej stráže

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

V súlade čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa predbežné pripomienkové konanie nevykonávalo.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Prípadné výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(novela zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Všeobecne

Nakoľko súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky už je smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú.v. ES, L 281, 23.11.1995) a vzhľadom na to, že v rámci ochrany osobných údajov v Slovenskej republiky prístup, ktorý predkladateľ v rámci transpozície rámcového rozhodnutia zvolil spočíva v tom, že do znenia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa výslovne preberajú len tie ustanovenia rámcového rozhodnutia, ktoré nenachádzajú svoje vyjadrenie v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene doplnení niektorých zákonov (k tomu pozri tabuľku zhody).

Navrhovaná právna úprava ďalej v kontexte vykonávanej transpozície precizuje platné znenie zákona upravujúce Centrálny informačný systém súdnictva, kde sa v prvom rade reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, resp. právna úprava sa precizuje v intenciách požiadaviek zákona o ochrane osobných údajov na osobitné právne úpravy regulujúce ochranu osobných údajov. Súčasne sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

K bodu 2

Navrhuje sa doplnenie platnej právnej úpravy o podrobné pravidlá kreovania a prideľovania vecí senátom Najvyššieho súdu SR tak, aby nedochádzalo k účelovým zmenám rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR v konaní o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňuje existujúca nekonzistencia zákona v používaní pojmu „Centrálny informačný systém súdnictva“ a jeho legislatívnej skratky „centrálny informačný systém“; legislatívna skratka bola pôvodne zavedená až v § 79 ods. 2.

K bodu 4

Aktualizuje sa znenie predmetného ustanovenia v nadväznosti na novú právnu úpravu informačných systémov verejnej správy. Pôvodné znenie vychádzalo z už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v aktualizácii poznámky pod čiarou k odkazu 34, kde sa cituje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov; v ďalšom texte dôvodovej správy sa používa skratka „zákon o ochrane osobných údajov“.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v aktualizácii poznámky pod čiarou k odkazu 38.

K bodu 7

(§ 79 ods. 1)

Ide o pôvodné ustanovenie, ktoré je aktuálne precizuje vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax. V zásade sa rozlišujú dve kategórie informácií, osobných údajov a iných údajov. Prvú skupinu predstavujú údaje, ktoré najmä súdy spracúvajú v rámci občianskeho súdneho konania a trestného konania, a ktoré sú potrebné pre samotný výkon súdnictva. Druhú skupinu prestavujú údaje, ktoré sa spracúvajú v rámci inej činnosti súdov, resp. ktoré nie sú súčasťou občianskeho súdneho konania alebo trestného konania, môžu však s ním bezprostredne súvisieť. V tomto prípade ide napr. o údaje spracúvané v rámci výkonu pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 13 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (výkon štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a Notárskej komory Slovenskej republiky, zabezpečovanie výkonu znaleckej činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti, zastupovanie Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva a zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev) alebo údaje získané a spracúvané v rámci tzv. registračného konania podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súčasťou predmetného ustanovenia je aj základné vymedzenie účelu ich spracúvania, t.j. ide o údaje potrebné pre výkon súdnictva, resp. pre plnenie úloh vyplývajúcich pre ministerstvo a súdy z osobitných predpisov.

(§ 79 ods. 2)

Ide o pôvodné ustanovenie, ktoré je doplnené o konštatovanie, že centrálny informačný systém súdnictva je informačným systémom verejnej správy podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pôvodne § 82 ods. 1) a vzťahujú sa naň ustanovenia tohto predpisu. Pôvodná zákonná výnimka z povinnosti registrácie centrálneho informačného systému podľa zákona o ochrane osobných údajov nie je vzhľadom na platné znenie § 25 ods. 2 písm. e) cit. zákona.

(§ 79 ods. 3)

Ide o pôvodné ustanovenie, ktoré nie je novelizáciou dotknuté, pričom sa zohľadňuje postavenie ministerstva spravodlivosti ako správcu a prevádzkovateľa centrálneho

informačného systému súdnictva podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(§ 79 ods. 4)

Doterajšie znenie riešilo len vzájomnú výmenu údajov medzi ministerstvom a súdmi na jednej strane a inými orgánmi verejnej moci na strane druhej. Vzhľadom na reštriktívne vymedzenie okruhu oprávnených subjektov sa navrhuje len konštatovať, že výmena údajov sa možne realizovať aj v elektronickej podobe, pričom vymedzenie okruhu oprávnených subjektov vyplýva buď z nasledujúcich ustanovení zákona o súdoch, resp. je dané osobitnými predpismi (v tomto prípade ide najmä o ustanovenia o súčinnosti orgánov verejnej moci pri plnení zákonom uložených úloh).

Ustanovenie sa súčasne precizuje aj z hľadiska používanej terminológie, kde sa doterajšie pojmy „listinná forma“ a „elektronická forma“ nahrádzajú vecne správnymi pojmami „listinná podoba“ a „elektronická podoba“.

(§ 80)

V pôvodnom znení § 80 ods. 1 sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým sa informácie, osobné údaje a iné údaje z centrálneho informačného systému poskytujú. Podľa doterajšej právnej úpravy ich okruh určoval zákon. Navrhuje sa, aby ich okruh mohla určiť aj medzinárodná zmluva, keďže z praxe ministerstva a súdov je viac ako zrejmé, že k vzájomnej výmene údajov dochádza aj na báze dvoj a viac stranných medzinárodných zmlúv upravujúcich problematiku justičnej spolupráce (napr. Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach, oznámenie č. 550/1992 Zb.; Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii, oznámenie č. 572/2006 Z. z.). Ustanovenie je ďalej doplnené o konštatovanie, že právna regulácia poskytovania údajov vyplýva jednak zo zákona o súdoch, ale aj z osobitných predpisov, kde sa má v prvom rade namysli zákon o ochrane osobných údajov (avšak len vo vzťahu k osobným údajom; § 80 ods. 1 sa však týka nie len osobných údajov), ako aj iné právne úpravy (napr. § 10 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z. z. v spojitosti s § 230 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy), ktoré regulujú samotnú procedúru poskytnutia údajov a rozsah ich poskytovania.

(§ 81)

Zákonná povinnosť preverovania opodstatnenosti spracúvania osobných údajov obsiahnutá v pôvodnom znení právnej normy zostáva zachovaná. Dopĺňajú sa však súdy ako subjekty spoluzodpovedné za toto preverovanie a súčasne sa dopĺňa popri likvidácii osobných údajov aj možnosť anonymizácie. Súčasne dochádza k vypusteniu pôvodného odseku 1 (výnimka pre získavanie súhlasu so spracovaním osobných údajov), nakoľko podľa § 7 ods. 6 zákona o ochrane osobných údajov. Súčasne sa zrušuje sa pôvodný odsek 1 nakoľko táto právna úprava je duplicitná s úpravou v zákone o ochrane osobných údajov.

K bodu 8

(§ 82c)

Základná právna úprava ochrany osobných údajov je obsiahnutá v zákone o ochrane osobných údajov, pričom tento zákon súčasne zahŕňa transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú.v. ES, L 281, 23.11.1995) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú.v. EÚ L 284, 31.10.2003).

Účelom právnej úpravy zákona o súdoch v § 81 ods. 1 je jednak umožniť niektoré odchýlky od generálnej právnej úpravy zákona o ochrane osobných údajov, umožniť doplnenie právnu reguláciu ochrany osobných údajov ako takej nad rámec zákona o ochrane osobných údajov; t.j. navrhované ustanovenie vymedzuje základný vzťah právnej úpravy zákona o súdoch (lex specialis) a právnej úpravy zákona o ochrane osobných údajov (lex generalis). Navrhovanou právnou úpravou sa súčasne dosiahne stav umožňujúci vo všeobecnej časti dôvodovej správy popísaný spôsob transpozície rámcového rozhodnutia, keďže toto sa do zákona o súdoch preberá len čiastočne, v ostávajúcej časti sa premieta priamo v zákone o ochrane osobných údajov.

Z hľadiska vymedzenia pojmov „osobné údaje“ a „spracúvanie osobných údajov“ je potrebné vychádzať z legálnych definícií v § 3 a § 4 ods. 1 psím. a) zákona o ochrane osobných údajov, keďže ide o v právnom poriadku ustálené pojmy.

(§ 82d všeobecne)

Ustanovenie § 82d upravuje situáciu, kedy poskytovateľom osobných údajov v rámci justičnej spolupráce je ministerstvo spravodlivosti alebo súdy, pričom príjemcom je niektorý z oprávnených subjektov v zmysle § 80 ods. 1 návrhu zákona.

(§ 82e ods. 1)

Jedným zo základných cieľov preberaného rámcového rozhodnutia je požiadavka na prenos (poskytovanie) len takých osobných údajov, ktoré sú pravdivé, úplné a aktuálne. Na tieto účely sú orgány, ktoré realizujú prenos osobných údajov povinné priebežne sledovať a vyhodnocovať pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť osobných údajov, vykonávať priebežne opatrenia, ktorým sa zabezpečí pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť osobných údajov, pred samotným prenosom skontrolovať pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť osobných údajov a pod. Na účely zabezpečenia tohto cieľa rámcového rozhodnutia sa navrhuje ustanovenie generálneho zákazu poskytovania osobných údajov, ktoré nie sú pravdivé, úplné alebo aktuálne, pričom konkrétne opatrenia na zabezpečenie tohto cieľa bude realizovať ministerstvo alebo súd v intenciách zákona o ochrane osobných údajov [k tomu pozri napr. § 6 ods. 1 písm. f), § 12 ods. 1, § 14, § 20 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane osobných údajov].

Ak by napriek vyslovenému zákazu došlo k poskytnutiu nepravdivých, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov, navrhuje sa, aby bol dotknutý príjemca bezodkladne informovaný o tejto skutočnosti.

(§ 82e ods. 2)

Vychádzajúc z čl. 1 ods. 4 rámcového rozhodnutia („Týmto rámcovým rozhodnutím nie sú dotknuté základné záujmy národnej bezpečnosti ani osobitné spravodajské činnosti v

oblasti národnej bezpečnosti.“) sa navrhuje, aby ministerstvo alebo súdy v rámci poskytovania osobných údajov v centrálneho informačného systému mohli, okrem definovania samotného účelu, na ktorý sa osobné údaje poskytujú, určiť aj ďalšie obmedzenia ich spracovania, ak je to odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, prebiehajúcim odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo aj zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje. Týmto ustanovením sa teda vytvára zákonný rámec ochrany vlastných záujmov Slovenskej republiky v rámci justičnej spolupráce.

(§ 82e ods. 3)

Pri poskytovaní osobných údajov môže členský štát (v tomto prípade Slovenská republika) určiť aj lehotu, po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje (čl. 9 ods. 1 rámcového rozhodnutia). Ak si takéto obmedzenie uplatní iný členský štát vo vzťahu k Slovenskej republike (ministerstvo alebo súdy), je takéto obmedzenie pre Slovenskú republiku záväzné (uplatňuje sa zásada reciprocity). Ak by si členský štát neuplatnil obmedzenie vo forme určenia takejto lehoty, bude sa postupovať podľa § 81 ods. 3 a použije sa lehota ustanovená všeobecne pre spracúvanie osobných údajov v rámci centrálneho informačného systému súdnictva (čl. 9 ods. 1 rámcového rozhodnutia).

(§ 82e ods. 4)

Navrhovaná právna úprava je výsledkom transpozície čl. 10 ods. 1 rámcového rozhodnutia, ktoré vyžaduje protokolovanie každého poskytnutia osobných údajov. Na účely praktickej realizácie tejto povinnosti je žiaduce pojem „úradný záznam“ vykladať extenzívne a rozumieť ním v podstate akúkoľvek písomnosť potvrdzujúcu poskytnutie osobných údajov, napr. vybavenie dožiadania orgánu cudzieho štátu a pod. V tejto súvislosti vyžaduje rámcového rozhodnutie sprístupnenie týchto úradných záznamov dozornému orgánu (v podmienkach Slovenskej republiky ide o Úrad na ochranu osobných údajov) na účely kontroly, pričom túto požiadavku možno realizovať v intenciách § 39 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov.

(§ 82e ods. 5)

Ide o novú právnu úpravu, ktorá reaguje na požiadavku vyslovenú v čl. 4 ods. 3 rámcového rozhodnutia, ktoré dovoľuje v prípade potreby namiesto likvidácie osobných údajov v nadväznosti na preverovanie opodstatnenosti ich ďalšieho spracúvania (§ 81) zvoliť ich blokovanie, t.j. ich uvedenie do takého stavu, v ktorom sú neprístupné a je zabránené akejkoľvek manipulácii s nimi.

(§ 82f všeobecne)

Ustanovenie § 82e upravuje podmienky spracúvania osobných údajov prijatých od členských štátov Európskej únie alebo orgánov Európskej únie alebo orgánov vytvorených spoločne členskými štátmi Európskej únie, kde prijímateľmi sú ministerstvo spravodlivosti a súdy. Ide o právnu úpravu nadväzujúcu na čl. 11 rámcového rozhodnutia.

(§ 82f ods. 1)

Základnou požiadavkou pri poskytovaní osobných údajov iným subjektom je definovanie účelu ich spracovania. Ak je poskytovateľom osobných údajov ministerstvo alebo súd, aplikuje sa § 82 ods. 1. Ak je poskytovateľom osobných údajov členský štát Európskej únie alebo orgán Európskej únie alebo orgán vytvorený spoločne členskými štátmi Európskej únie, predpokladá sa, že tento subjekt vymedzí účel spracovania osobných údajov. Rámcové rozhodnutie dovoľuje spracúvanie osobných údajov aj nad rámec takto vymedzeného účelu, a to za podmienok, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 písm. a) až e), pričom tieto podmienky sú definované dispozitívne, resp. nie je nutné, aby boli splnené kumulatívne.

Podľa preberaného rámcového rozhodnutia možno poskytnuté osobné údaje spracúvať aj na historické, vedecké alebo štatistické účely pod podmienkou, že členské štáty ustanovia náležité záruky, ako napríklad anonymizáciu údajov. V tomto prípade navrhovaná právna úprava výslovne konštatuje možnosť takto vymedzeného ďalšieho spracúvania osobných údajov, pričom otázka poskytnutia primeraných záruk vyplýva z § 6 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, ktorý sa bude používať subsidiárne.

(§ 82f ods. 2)

Ide o transpozíciu čl. 8 ods. 1 rámcového rozhodnutia. Ak teda dôjde k poskytnutiu osobných údajov bez predchádzajúceho požiadania ministerstva alebo súdu, vykoná sa preverenie, či takto poskytnuté osobné údaje sú vôbec potrebné, pričom ak nie sú potrebné na účel na ktorý sa poskytli, bude sa aplikovať § 81 ods. 3, prípade § 81 ods. 4 návrhu zákona.

(§ 82f ods. 3)

Ide o transpozíciu čl. 15 rámcového rozhodnutia, podľa ktorého má príslušný orgán (viď legislatívna skratka „príslušný orgán“ v úvodnej vete § 82e ods. 1), ktorý poskytol osobné údaje právo žiadať informáciu o ich spracúvaní príjemcom. Ustanovenie má preventívno-kontrolnú funkciu a umožňuje príslušnému orgánu realizovať svoje oprávnenia vyplývajúce z rámcového rozhodnutia.

(§ 82f ods. 4)

Vzhľadom na to, že „pôvodcom“ osobný údajov poskytnutých podľa § 82e ods. 1 je členský štát Európskej únie alebo orgán Európskej únie alebo orgán vytvorený spoločne členskými štátmi Európskej únie, navrhuje sa výslovne upraviť, že spracúvanie týchto osobných údajov podlieha na území Slovenskej republiky právnej regulácia zákona o súdoch (lex specialis) a zákona o ochrane osobných údajov (lex generalis). Napriek vymedzeniu vzťahu týchto dvoch zákonov má predkladateľ za to, že je žiaduce výslovne upraviť právny režim ochrany osobných údajov, ktorých pôvodcom nie je orgán Slovenskej republiky. Súčasne sa recipročne zavádza možnosť pre príslušný orgán určiť prípadné obmedzenia spracovania ním poskytnutých osobných údajov.

Jedným zo základných práv dotknutej fyzickej osoby v zmysle zákona o ochrane osobných údajov je právo dožadovať sa informácie o zhromažďovaní alebo spracúvaní jej osobných údajov. Podľa čl. 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia je prípustné obmedzenie tohto práva. To znamená, že ak Slovenskej republike budú poskytnuté osobné údaje z iného členského štátu o konkrétnej fyzickej osobe, Slovenská republika neposkytne tejto fyzickej osobe informáciu o tom, či zhromažďuje alebo spracúva jej osobné údaje, ak o to Slovenskú republiku požiada príslušný členský štát, ktorý osobné údaje poskytol. Takéto obmedzenie je

podľa predkladateľ nutné vnímať v kontexte čl. 1 ods. 4 rámcového rozhodnutia, resp. v kontexte práva príslušného orgánu určiť obmedzenia spracovania ním poskytnutých osobných údajov.

(§ 82g všeobecne)

Ustanovenie § 82f upravuje podmienky, za splnenia ktorých môže ministerstvo spravodlivosti alebo súd poskytnúť osobné údaje prijaté od členských štátov Európskej únie alebo orgánov Európskej únie alebo orgánov vytvorených spoločne členskými štátmi Európskej únie tzv. tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám. Ide o právnu úpravu nadväzujúcu na čl. 13 rámcového rozhodnutia.

(§ 82g ods. 1)

Ustanovujú sa podmienky za akých môže dôjsť k poskytnutiu osobných údajov získaných od členského štátu Európskej únie alebo orgánov vytvorených spoločne členskými štátmi Európskej únie tzv. tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám, pričom je nutné poznamenať, že všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tejto súvislosti je taktiež potrebné zdôrazniť, že rámcové rozhodnutie dovoľuje ďalšie poskytnutie osobných údajov aj bez súhlasu dotknutého členského štátu, resp. orgánu Európskej únie (odsek 2).

(§ 82g ods. 2)

Podľa čl. 13 ods. 2 sa predpokladá možnosť ďalšieho poskytnutia osobných údajov aj bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu, a to ak takýto postup je nevyhnutný „na to, aby sa predišlo bezprostrednému a závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo záujmov členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu“ a súčasne „ak sa predchádzajúci súhlas nedá získať včas“. Táto možnosť nachádza svoje legislatívne vyjadrenie v § 82b ods. 2. Súčasne platí, že dotknutý orgán je potrebné o využití tejto možnosti bezodkladne informovať.

(§ 82h)

Rámcové rozhodnutie umožňuje prijať právnu úpravu, ktorá umožní po splnení vopred ustanovených podmienok sprístupňovanie osobných údajov prijatých od členských štátov Európskej únie alebo orgánov Európskej únie alebo orgánov vytvorených spoločne členskými štátmi Európskej únie aj tzv. súkromným subjektom. Samotné rámcové rozhodnutie výslovne nedefinuje pojem „súkromný subjekt“, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu rámcového rozhodnutia, možno jeho obsah vymedziť tak, že ide v podstate o akýkoľvek subjekt, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, orgánom Európskej únie, orgánom vytvoreným spoločne členskými štátmi Európskej únie, tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou. Na účely transpozície sa teda používa pojem „iný subjekt“.

Podmienky, za splnenia ktorých možno prijaté osobné údaje poskytnúť iným subjektom, vyplývajú z odseku 1 písm. a) až c), pričom aj v tomto prípade platí, že musia byť splnené kumulatívne [neplatí pre body 1 až 3 v písm. c)].

Dôležitým aspektom, ktorý je potrebné mať v tomto prípade na zreteli je právo procesných strán (účastníkov konania) na prístup k súdnemu spisu, ktoré vyjadrením ich ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom (§ 3 ods. 8 zákona o súdoch). Preto sa navrhuje, aby sa postup podľa odseku 1 neaplikoval pri realizácii práva na prístup k súdnemu spisu tak ako to vyplýva z navrhovaného znenia odseku 2 (podľa bodu 18 úvodných ustanovení rámcového rozhodnutia platí, že „Pravidlá tohto rámcového rozhodnutia prenosu osobných údajov justičnými, policajnými alebo colnými orgánmi súkromným subjektom sa neuplatňujú na sprístupnenie údajov súkromným subjektom (ako napríklad obhajcom a poškodeným) v rámci trestného konania.“.).

K bodom 9 a 10

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s doplnením transpozičnej prílohy (doteraz nebola súčasťou znenia zákona).

K Čl. II

(novela zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

(§ 12 ods. 2)

Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti sa precizuje doplnením služobného preukazu príslušníka Slovenskej informačnej služby, ktorým budú títo príslušníci preukazovať svoju totožnosť.

K bodom 2, 3 a 5

(§ 32 ods. 2, § 32a ods. 2 a § 35b ods. 4 písm. k))

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 4

(§ 35b ods. 4)

Navrhovaná úprava precizuje uvádzaciu vetu doterajšieho textu ustanovenia.

K bodu 6

(§ 35b ods. 6)

Navrhované znenie ustanovuje povinnosť Vojenskej polície prijať opatreniam ktoré zabránia poskytovaniu alebo sprístupňovaniu nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov. V súlade s čl. 8 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia sa zároveň ustanovuje postup Vojenskej polície ak poskytne nesprávne, neúplné alebo neaktuálne osobné údaje. V ustanovení sa upravuje aj postup Vojenskej polície v prípade, ak prijala osobné údaje bez vyžiadania.

K bodom 7 a 8

(§ 35e ods. 1 a 35 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa precizuje spracúvanie informácii Vojenskou políciou.

K bodu 9

(§ 35ga až 35ge)

(k § 35ga)

Problematika obsiahnutá v § 38 sa začleňuje do § 35ga vzhľadom na jej previazanosť s problematikou upravenou v nových ustanoveniach § 35gb až 35 ge.

Zjednodušuje sa nadpis paragrafu. V odseku 1 sa rozširujú kompetencie Vojenskej polície o možnosť žiadať a prijímať informácie a osobné údaje aj z informačných systémov zriadených Európskou úniou. Súčasne sa precizujú odseky 2, 3, 6 až 8. V odseku 9 sa spresňuje výpočet možností, kedy môže Vojenská polícia odmietnúť poskytnutie informácie alebo osobných údajov.

(k § 35gb)

V odseku 1 sa v súlade s článkom 10 rámcového rozhodnutia Vojenskej polícii ustanovuje povinnosť viesť dokumentáciu o každom prijatí, poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov. Povinnosť sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia ochrany spracúvaných osobných údajov, možnosti overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov a na účely vnútornej kontroly.

V odseku 2 sa umožňuje Vojenskej polícii spracúvať prijaté osobné údaje aj na iný účel, ako pôvodný, na ktorý boli osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené. V návrhu zákona sa iné účely taxatívne ustanovujú.

V odseku 3 sa členskému štátu Európskej únii, rovnako ako Vojenskej polícii ustanovuje oprávnenie požiadať o oboznámenie so spracúvaním poskytnutých osobných údajov.

V odseku 4 sa v nadväznosti na čl.16 ods. 2 rámcového rozhodnutia upravuje možnosť Vojenskej polície požiadať orgán členského štátu Európskej únie aby neinformoval dotknutú osobu o spracúvaní osobných údajov. Prípady, kedy Vojenská polícia môže túto možnosť využiť, upravuje zákon.

V odseku 5 sa navrhuje aby Vojenská polícia pri poskytnutí osobných údajov uviedla podmienky osobitného spôsobu ich spracúvania, ak sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

V odseku 6 sa transponuje čl. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia, podľa ktorého osobné údaje, ak už nie sú potrebné na účely na ktoré boli poskytnuté alebo na ktoré sa ďalej spracúvajú, sa vymažú alebo anonymizujú. Anonymizáciou sa rozumie také pozmenenie osobných údajov, že sa nebudú viac dať priradiť k identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe alebo sa k nej budú dať priradiť len s neúmerným vynaložením času, nákladov a práce.

V odsekoch 7 a 8 sa upravuje zvýšenie ochrany pri poskytovaní osobných údajov tým, že sa určí lehota na ich ďalšie spracúvanie, po uplynutím ktorej sú subjekty, ktorým boli tieto údaje poskytnuté, povinné osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preveriť, či sú pre nich naďalej potrebné. Príjemca nie je touto lehotou viazaný, len ak v čase jej uplynutia sú poskytnuté osobné údaje potrebné na prebiehajúce odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov, vyšetrovanie trestných činov alebo výkon trestov.

(k § 35gc)

Do ustanovenia sa preberá čl. 14 rámcového rozhodnutia.

V odseku 1 sa taxatívne ustanovujú podmienky, za ktorých Vojenská polícia môže poskytnúť alebo sprístupniť fyzickým osobám alebo právnickým osobám osobné údaje prijaté od orgánu členského štátu Európskej únie. Súčasne sa ustanovuje, že na poskytnutie alebo sprístupnenie takýcto osobných údajov je potrebný súhlas orgánu členského štátu Európskej únie, ktorý osobné údaje poskytol alebo sprístupnil.

V odseku 2 sa ukladá Vojenskej polícii povinnosť poučiť právnickú osobu alebo fyzickú osobu o nutnosti spracúvať osobné údaje len na účel, na ktorý jej osobné údaje poskytla.

V odsekoch 3 až 5 sa upravujú podmienky, za akých môže Vojenská polícia poskytnutnúť alebo sprístupniť osobné údaje, ktoré prijala od orgánu členského štátu Európskej únie, orgánom v tretích štátoch, medzinárodným orgánizáciám, fyzickým osobám alebo právnickým osobám. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje aj možnosť tieto osobné údaje poskytnúť aj bez predchádzajúceho súhlasu dotknutého orgánu členského štátu Európskej únie, ak sa týmto postupom predíde bezprostrednému a závažnému ohrozeniu bezpečnosti osôb, verejného poriadku alebo záujmov členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu, a ak sa predchádzajúci súhlas nedá získať vopred. O tomto postupe Vojenská polícia dotknutý orgán členského štátu bezodkladne informuje.

(k § 35gd)

V zásade platí povinnosť Vojenskej polície informovať dotknutú osobu o tom, aké osobné údaje o nej spracúva, čím sa zohľadňuje právo prístupu verejnosti k úradným dokumentom. Rámcové rozhodnuti v čl. 16 ods. 2 však pripúšťa obmedzenia tohto práva. Z uvedeného dôvodu sa upravuje možnosť neposkytnúť fyzickej osobe informáciu o tom aké osobné údaje o nej Vojenská polícia spracúva, ak orgán, ktorý Vojenskej polícii osobné údaje poskytol, ju požiadal, aby dotknutej osobe informáciu neposkytla.

V súlade s čl. 17 ods. 2 rámcového rozhodnutia sa v odseku 3 ustanovujú obmedzenia prístupu k informáciám. Každé odmietnutie alebo obmedzenie prístupu k informáciám Vojenská polícia dotknutej osobe písomne oznámi spolu s uvedením dôvodov neposkytnutia takýchto informácií.

V súlade s čl. 18 rámcového rozhodnutia sa upravuje právo dotknutej osoby na opravu, likvidáciu alebo blokovanie osobných údajov o jej osobe.

(§ 35ge)

Do ustanovenia sa dopĺňa správca informačných systémov Vojenskej polície. Ustanovuje sa povinnosť prerokovať s Úradom na ochranu osobných údajov zriaďovanie nových informačných systémov, ktoré z hľadiska charakteru spracúvania osobných údajov používania nových technológií, mechanizmov a postupov, by mohli predstavovať riziko týkajúce sa základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä z hľadiska ochrany súkromia. V

súlade s rámcovým rozhodnutím sa v § 35ge ods. 2 konzultačná povinnosť prevádzkovateľa pri zavádzaní pšecifických informačných systémov.

K bodu 10

Ustanovenie o náhrade škody sa navrhuje doplniť o zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú Vojenskou políciou poskytnutím nepravdivých, nepresných alebo neaktuálnych osobných údajov orgáom členského štátu Európskej únie oprávneným na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Ak Ministerstvo obrany Slovenskej republiky uhradilo takúto škodu, má právo požadovať regresnú náhradu od orgánu členského štátu Európskej únie, ktorý Vojenskej polícii uvedené osobné údaje poskytol.

K bodu 11

Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na začlenenie problematiky upravenej v § 38a do § 35ga

K bodu 12 a 13

Transpozičné ustanovenie sa dáva do súladu s novými Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky. Názov transpozičnej prílohy sa dáva do súladu s novými Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky. Do prílohy sa navrhuje doplniť preberané rámcové rozhodnutie Rady.

K Čl. III

(novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Prvý bod je formulačným spresnením, ktorého účelom je precizovať existujúcu a využívanú možnosť SIS používať technické prostriedky a dopravné prostriedky spravidla aj utajeným spôsobom. Uvedené precizovanie súvisí s ďalšou pripomienkou, ktorej cieľom je, aby chránené priestory Slovenskej informačnej služby mohli byť monitorované aj bez označenia piktogramom, symbolom alebo nápisom.

K bodu 2

Cieľom doplnenia novej vety do súčasného § 8 zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. je poskytnúť právnu ochranu preukazu príslušníka SIS, ktorú požívajú iné verejné listiny, keďže preukaz slúži na preukazovanie príslušnosti k službe, na základe čoho vznikajú príslušníkovi služby určité práva a povinnosti a je teda vo verejnom záujme, aby falšovanie takéhoto preukazu bolo protiprávne.

K bodu 3

V prípade tretieho bodu ide o ustanovenie povinnosti pre príslušníka, cieľom ktorej je precizovať spôsob preukazovania príslušnosti k službe v styku príslušníka so zamestnancami iných orgánov verejnej moci a subjektov súkromného sektora, ako aj stanovenie rozsahu, v

akom tieto orgány a subjekty môžu požadovať pri vstupe do svojich budov a priestorov preukázanie totožnosti. Zároveň ide o zosúladenie zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. so zákonom č. 428/2002 Z. z., konkrétne s § 10 ods. 7 tohto zákona.

K bodom 4 a 5

Cieľom doplnenia § 15 o nový odsek je, v nadväznosti na predložené návrhy novelizácií zákonov, konkretizácia oprávnenia požadovať informácie podľa § 15 ods. 1 zákona vo vzťahu k údajom v informačných systémoch orgánov verejnej moci a to obdobne ako je tomu v bode 1 novelizačného článku V návrhu zákona, s prihliadnutím na rozdiely v úlohách a postavení SIS a prokuratúry. Navrhované ustanovenie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho plnenia základných úloh SIS, nakoľko v opačnom prípade by bolo plnenie týchto úloh sťažené tým, že SIS by nemala prístup k osobným údajom spracúvaným v informačných systémoch orgánov verejnej moci.

K bodu 6

Cieľom šiesteho bodu je komplexnejšia zákonná úprava spracúvania osobných údajov v podmienkach SIS. Keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS sa nevzťahuje na spracovanie osobných údajov pre účely verejnej bezpečnosti, bezpečnosti štátu, obrany a pod. a teda ani zákon č. 428/2002 Z. z. nemožno uplatňovať na spracúvanie osobných údajov Slovenskou informačnou službou, je nevyhnutné túto problematiku komplexne riešiť v zákone NR SR č. 46/1993 Z. z. (ako lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 428/2002 Z. z.). Súčasťou takejto komplexnej právnej úpravy je aj oprávnenie spracúvať osobitné kategórie osobných údajov, ktoré je nevyhnutné vzhľadom na charakter úloh, ktoré Slovenská informačná služba plní predovšetkým na úseku boja proti terorizmu a extrémizmu.

Ochrana osobných údajov je v SIS zabezpečená na vyššej úrovni než akú požaduje zákon o ochrane osobných údajov, nakoľko tieto sú v podmienkach SIS utajovanými skutočnosťami a požívajú právnu ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ako aj trestnoprávnej ochrany, keďže pri neoprávnenom nakladaní s osobnými údajmi je trestná sadzba len do 2 rokov, ale pri neoprávnenej manipulácii s utajovaným skutočnosťami je trestná sadzba od 6 mesiacov do 8 rokov podľa Trestného zákona.

Zároveň ide aj o legislatívno-technickú úpravu reflektujúcu nedávny legislatívny vývoj, spočívajúcu napríklad v znížení vekovej hranice osôb, ktorých osobné údaje sa zakazuje spracúvať SIS, z 15 rokov na 14 rokov, čo reflektuje zníženie hranice trestnej zodpovednosti v Trestnom zákone.

Navrhovaným znením § 17 zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. zároveň dôjde k zosúladeniu terminológie a právnej úpravy so zákonom č. 428/2002 Z. z., vzhľadom k tomu, že § 17 zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. nebol od svojej účinnosti novelizovaný, až na marginálnu novelu zákonom č. 256/1999 Z. z., ktorá však časovo predchádzala zákonu č. 428/2002 Z. z. a preto zákon NR SR č. 46/1993 Z. z. v plnom rozsahu nezohľadňuje právny stav vytvorený účinnosťou zákona č. 428/2002 Z. z.

K Čl. IV

(novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

(§ 17 ods. 1)

Navrhuje sa slovo „zápisnice“ nahradiť slovom „zapísania“, pretože podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa o úkonoch pri objasňovaní priestupkov nevyhotovuje zápisnica, ale záznam alebo výsledok sa zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

K bodu 2

(§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa upraviť, že po predvedení osoby sa ihneď spíše nielen zápisnica o podaní vysvetlenia, ale aj úradný záznam o predvedení a ak ide o objasňovanie priestupku aj záznam.

3. V § 17 ods. 4 sa za slovom „stíhania“ vypúšťa čiarka a slová „a ak ide o priestupok, nebezpečenstvo postihu za priestupok“.

K bodu 3

(§ 17 ods. 4)

Navrhuje sa zjednotiť úpravu pri odmietnutí podať vysvetlenie v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

K bodu 4

(§ 20a ods. 1)

Praktické skúsenosti preukázali, že cudzinci, ktorým bol na hraničnom priechode odopretý vstup na územie Slovenskej republiky sa vo viacerých prípadoch dopustia neoprávneného prekročenia štátnej hranice alebo sú neskôr riešení za neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Nakoľko sú si títo cudzinci vedomí svojho protiprávneho konania, zbavia sa všetkých dokladov preukazujúcich ich totožnosť. Snímanie identifikačných znakov cudzincov, ktorým bol zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky následne umožní jednoznačnú identifikáciu týchto cudzincov.

K bodu 5

(§ 21 ods. 1)

Navrhuje sa doplniť oprávnenie zaistiť aj vec, po ktorej pátra polícia iného štátu, vzhľadom na záväzky v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne sa dopĺňa povinnosť policajtovi, ktorý vec zaistil, neodkladne o tom vydať potvrdenie o zaistení veci.

K bodu 6

(§ 21 ods. 2)

Explicitne sa ustanovuje, že ak orgán činný v trestnom konaní alebo orgán zodpovedný na prejednanie priestupku, prípadne polícia cudzieho štátu, ktorá vyhlásila

pátranie po veci, zaistenú vec neprevezme, policajt zaistenú vec vráti oprávnenej osobe, a ak to nie je možné, nakladá s ňou tak, ako predpokladajú ďalšie ustanovenia § 21.

K bodu 7

(§ 69 ods. 1)

Doplnením sa vyjadruje tá skutočnosť, že Policajný zbor spracúva informácie aj podľa iných osobitných predpisov, ktorými sú priamo aplikovateľné právne akty Európskej únie (napr. rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti).

K bodu 8

(§ 69 ods. 4)

Úprava poskytovania informácií a osobných údajov vykonaná v odseku 4 sa spresňuje o poskytovanie informácií a osobných údajov, ktoré je upravené v § 69d, § 69da a § 69 ods. 10 a 11. Doteraz vykonanými novelami sa v texte zákona doplnili možnosti poskytovania informácií a osobných údajov, čo sa však nevyjadrilo aj v § 69 ods. 4.

K bodu 9

(§ 69 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa spresňuje a dopĺňa ustanovenie o poskytovaní osobných údajov podľa čl. 8 ods. 1 a 2 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Navrhovanou úpravou sa upravujú opatrenia pre Policajný zbor, aby sa neposkytovali osobné údaje, ktoré sú nesprávne, neúplné alebo neaktuálne a pokiaľ možno, aby sa pred poskytnutím osobných údajov preverila ich správnosť, úplnosť a aktuálnosť.

K bodu 10

(§ 69 ods. 7)

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie dopĺňa o anonymizáciu údajov podľa čl. 4 ods. 2 a 3 a čl. 2 písm. c) a k) rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K bodu 11

(§ 69 ods. 13)

Navrhovaným ustanovením sa Policajnému zboru ukladá povinnosť osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preveriť, či sú pre plnenie úloh Policajného zboru naďalej potrebné, ak boli poskytnuté s lehotou, podľa čl. 9 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Likvidácia, blokácia alebo preverovanie,

či sú údaje ešte potrebné na plnenie úloh Policajného zboru sa nevykoná, ak v čase uplynutia lehoty sa tieto používajú pri predchádzaní, odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti a výkone trestov.

(§ 69 ods. 14)

Na zabezpečenie ochrany spracúvaných osobných údajov, možnosti overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov a na účely vnútornej kontroly sa upravuje povinnosť Policajného zboru viesť o každom prijatí a poskytnutí osobných údajov dokumentáciu, podľa čl. 10 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K bodu 12

(§ 69a ods. 1)

Dopĺňa sa účel spracúvania osobných údajov o pojmy stíhanie trestných činov a výkon rozhodnutí v trestnom konaní, čo je plne v súlade s rozsahom poskytovania osobných údajov podľa čl. 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K bodu 13

(§ 69a ods. 7)

Dopĺňa sa oprávnenie Policajného zboru spracúvať osobné údaje, ktoré boli spracúvané na účely trestného konania, aj na iné účely, ale iba ak to je zlučiteľné s účelom, na ktorý sa zhromaždili a ak spracúvanie je pre tento iný účel potrebné a primerané. Taktiež sa upravuje, že Policajný zbor môže taktiež takéto osobné údaje ďalej spracúvať na historické, štatistické alebo vedecké účely, ak ich anonymizoval podľa čl. 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K bodu 14

[(§ 69b ods. 1 písm. b)]

Ide o legislatívnu úpravu textu. Navrhuje sa vypustiť odkaz na ustanovenia o osobitných kategóriách osobných údajov zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, pretože v § 69a ods. 3 sa predchádzajúcou novelou zaviedla legislatívna skratka na tieto osobné údaje, pričom odkaz sa omylom ponechal v tomto ustanovení.

K bodu 15

(§ 69c)

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie o poskytovaní osobných údajov podľa čl. 4, ods. 1, 2 a 3. čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 a čl. 18 ods. 1 a 2 rámcového

rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(§ 69c ods. 1)

Navrhuje sa upraviť v záujme dotknutej osoby zvýšiť ochranu jej osobných údajov, aby len ona bola oprávnená žiadať informácie o spracúvaných osobných údajoch o svojej osobe. Aby sa zamedzilo poskytovaniu osobných údajov iným osobám – neoprávneným osobám, navrhuje sa umožniť, aby dotknutá osoba priložila k žiadosti napríklad fotokópiu dokladu totožnosti, alebo ak podáva žiadosť osobne, predložila pri podávaní žiadosti svoj doklad totožnosti.

Dotknutej osobe sa navrhuje upraviť širšie práva aj tým, že bude oprávnená požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, nie len aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe, ale aj komu a aké boli poskytnuté alebo sprístupnené, o opravu nesprávnych osobných údajov, doplnenie neúplných osobných údajov, likvidáciu nepravdivých a lebo nepotrebných osobných údajov alebo o blokovanie osobných údajov o jeho osobe.

(§ 69c ods. 2)

Navrhuje sa podľa čl. 16 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach upraviť, že Policajný zbor je oprávnený požiadať toho, komu poskytol alebo sprístupnil osobné údaje, aby bez predchádzajúceho súhlasu Policajného zboru neinformoval dotknutú osobu o spracúvaní poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.

(§ 69c ods. 3)

Navrhuje sa upraviť Policajnému zboru zabezpečiť súhlas orgánu členského štátu Európskej únie pri oznamovaní informácie dotknutej osobe o spracúvaní osobných údajov o nej, ak osobné údaje boli poskytnuté týmto orgánom členského štátu Európskej únie.

(§ 69c ods. 4 a 5)

Novými ustanoveniami sa upravuje postup Policajného zboru pri blokovaní osobných údajov namiesto ich zlikvidovania, ak je to potrebné na zabezpečenie ochrany práv dotknutej osoby. Blokovanie je také označenie osobných údajov, ktoré zabráni ich spracúvaniu v budúcnosti, okrem ich spracúvania na účel, ktorý zabráni ich likvidácii.

(§ 69c ods. 6, 7 a 8)

Zapracúva sa taktiež úprava čl. 17 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, podľa ktorého bude Policajný zbor oprávnený odmietnuť poskytnutie o spracúvaných osobných údajoch alebo poskytnúť obmedzenú informáciu o spracúvaných informáciách. V takýchto prípadoch bude Policajný zbor zároveň povinný poučiť žiadateľa o možnosti preskúmania odmietnutia žiadosti alebo poskytnutia obmedzenej informácie podľa § 45 zákona č. 428/2002 o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa upraviť postup Policajného zboru, ak nevyhovie žiadateľovi o opravu nesprávnych osobných údajov alebo o likvidáciu alebo blokovanie nepravdivých osobných údajov.

(§ 69c ods. 9)

Navrhuje sa upraviť, že Policajný zbor bude oprávnený spracúvať kópie dokladov a dokumentov, ktoré žiadateľ poskytol Policajnému zboru na preukázanie opodstatnenosti svojej žiadosti podľa odseku 1. Ponechanie predložených kópií dokladov, namiesto ich likvidácie, sa navrhuje v záujme dotknutej osoby, aby bolo zrejmé, na základe akých dokladov sa preverila totožnosť dotknutej osoby a následne sa jej oznámila informácia o spracúvaní osobných údajov o jej osobe.

K bodu 16

(§ 69d)

Návrhom sa dopĺňa poskytovanie osobných údajov osobám a iným orgánom a do zahraničia podľa osobitného predpisu, ktorý nie je publikovaný v Zbierke zákonov, ale v Úradnom vestníku Európskej únie, napríklad ide o rozhodnutie rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6. 8. 2008).

V odseku 2 sa transponuje ustanovenie čl. 27 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004). Podľa tohto ustanovenia je členský štát Európskej únie povinný poskytnúť informácie o osobe inému členskému štátu Európskej únie v prípadoch posúdenia, či táto osoba, ktorej má byť vydané registračné potvrdenie, alebo v prípade neexistencie registračného systému, najneskôr tri mesiace od dátumu príchodu osoby na územie hostiteľského členského štátu, alebo od dátumu ohlásenia svojej prítomnosti v rámci územia, alebo pri vydávaní pobytového preukazu nepredstavuje hrozbu pre verejnú politiku alebo verejnú bezpečnosť.

(§ 69d ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa Policajnému zboru upravuje oprávnenie požiadať toho, komu Policajný zbor poskytol informácie a osobné údaje, o informáciu, ako nakladá s poskytnutými informáciami a osobnými údajmi. Príjemca bude povinný informovať Policajný zbor do 14 dní o spôsobe nakladania s poskytnutými informáciami a osobnými údajmi, podľa čl. 15 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(§ 69d ods. 6)

Navrhovaným ustanovením sa Policajnému zboru upravuje oprávnenie, podľa ktorého pri poskytovaní osobných údajov iným orgánom alebo osobám je Policajný zbor oprávnený určiť lehotu, po uplynutí ktorej musí príjemca osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preveriť, či sú pre neho naďalej potrebné, podľa č. 9 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(§ 69d ods. 7 a 8)

Navrhuje sa upraviť v rámci ochrany osobných údajov poskytnutých a sprístupnených štátmi Európskej únie, že takéto osobné údaje možno poskytnúť iným fyzickým osobám a právnickým osobám len s predchádzajúcim súhlasom orgánu členského štátu Európskej únie, ktorý osobné údaje poskytol a za dodržania určitých konkrétnych podmienok pri ich spracúvaní na účely, ktoré podľa čl. 14 ods. 1 umožňuje rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Navrhuje sa taktiež upraviť povinnosť Policajnému zboru poučiť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej Policajný zbor poskytol osobné údaje, že osobné údaje môže spracúvať len na účel, na ktorý jej boli poskytnuté, podľa čl. 14 ods. 2 ostatne citovaného rámcového rozhodnutia.

V súlade s preambulou rámcového rozhodnutia sa navrhuje rozšíriť definíciu členského štátu aj o Švajčiarsko (k tomu pozri bod 46).

K bodu 17

(§ 69da ods. 1)

Ide o legislatívnu úpravu presunutia legislatívnej skratky orgánu členského štátu Európskej únie do § 69c ods. 3.

(§ 69da ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie, ak boli Policajnému zboru poskytnuté informácie a osobné údaje s podmienkou určitého obmedzenia pri ich spracúvaní.

(§ 69da ods. 3 až 7):

Do ustanovení sa za slovo „poskytuje“ vkladá slovo „sprístupňuje. Úprava sa navrhuje s cieľom zosúladiť slová používané v zákone o Policajnom zbore v rovnakom význame, v akom tieto pojmy používa zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov.

(§ 69da odsek 8 a 9):

Navrhuje sa doplnenie právnej úpravy pri poskytovaní informácií a osobných údajov, ak informáciu alebo osobný údaj, ktorý sa má poskytnúť medzinárodným orgánom alebo tretiemu štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, získal Policajný zbor od iného členského štátu Európskej únie, v súlade s čl. 13 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(§ 69da odsek 10)

Policajnému zboru sa upravuje rovnaké oprávnenie určiť podmienku s určitým obmedzením spracúvania, ale len také, ktoré môže uplatniť aj podľa vnútroštátnej všeobecne záväznej právnej úpravy, podľa č. 12 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(§ 69da odsek 12)

Navrhuje sa upraviť, že Policajný zbor môže osobné údaje prijaté alebo sprístupnené od štátov Európskej únie spracúvať okrem účelu, na ktorý sa poskytli, aj na iné účely, ktoré predpokladá čl. 11 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(§ 69da odsek 15):

Navrhuje sa upraviť, že členským štátom Európskej únie sa na účely výmeny informácií a osobných údajov v oblasti implementácie schengenského acquis (policajná a justičná spolupráca podľa Schengenského dohovoru) budú považované aj tretie štáty, ktoré uzatvorili s Európskou úniou príslušné zmluvy o spolupráci v tejto oblasti.

K bodu 18

(§ 69f odsek 1)

Navrhuje sa upraviť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prerokuje s Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zriadenie nového informačného systému, ak pôjde o osobitné kategórie osobných údajov podľa § 69a ods. 3, teda o osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života a o osobách určitej komunity, ktoré spáchali trestný čin, ak sa hromadne vyskytujú trestné činy páchané osobami tejto komunity, podľa čl. 23 písm. b) ostatne citovaného rámcového rozhodnutia.

(§ 69f odsek 2)

Navrhuje sa upraviť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prerokuje s Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zriadenie nového informačného systému, ktorý bude z hľadiska charakteru spracúvania osobných údajov používať nové technológie, mechanizmy a postupy a mohol by predstavovať riziko týkajúce sa základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä z hľadiska ochrany súkromia, podľa čl. 23 písm. b) rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K bodu 19

(§ 69g)

Upravuje sa, že na spracúvanie a výmenu osobných údajov a informovanie dotknutej osoby o nich podľa osobitných predpisov, napríklad podľa rozhodnutia Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15. 5. 2009, s. 37) a rozhodnutia Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6. 8. 2008) sa právna úprava vykonaná zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore nevzťahuje.

K bodom 20 až 22

(§ 78 ods. 6 a 7)

Navrhuje sa upraviť, že každá osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku nepravdivých alebo nepresných osobných údajov pri spracúvaní jej osobných údajov Policajným zborom alebo Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, má právo na náhradu spôsobenej škody od prevádzkovateľa informačného systému.

Taktiež sa upravuje, že ak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nahradilo škodu spôsobenú nepravdivými alebo nepresnými osobnými údajmi, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky má nárok požadovať úhradu nákladov od orgánu štátu Európskej únie, ktorý osobné údaje poskytol.

Týmto bodom sa do zákona o Policajnom zbore zapracúva článok 19 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K bodom 23 a 24

Navrhuje sa do transpozičnej prílohy (prílohy č. 3 zákona) - Zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie doplniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004) a rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L350, 30.12.2008), ktoré sa touto novelou preberajú do zákona o Policajnom zbore. Súčasne sa zosúlaďuje znenie § 82a s novými Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky.

K Čl. V

(novela zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Vykonáva sa transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Právna úprava sa zameriava najmä na výmenu a spracúvanie osobných údajov v rámci výkonu trestu.

K bodom 2 a 3

Aktualizuje sa transpozičná príloha, kde sa dopĺňa preberané rámcového rozhodnutie. Súčasne sa zosúlaďuje znenie § 68a s novými Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky.

K Čl. VI

(novela zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Právna úprava § 37a nadväzuje na predložené znenie § 80 ods. 1 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (čl. I bod tretí bod). Súčasne sa touto právnou úpravou upresňuje platné znenie ustanovenia § 37 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktoré upravuje problematiku poskytovania súčinnosti pri plnení úloh prokuratúry.

K bodu 2

Navrhované znenie dopĺňa ustanovenie § 40 ods. 2, ktoré vymedzuje pôsobnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aj o úlohy vyplývajúce Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje práva a povinnosti v oblasti vytvárania, prevádzkovania, využívania a rozvoja informačných systémov verejnej správy, základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov verejnej správy, správu a prevádzku ústredného portálu a postup pri vydávaní elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy a výstupu z informačných systémov verejnej správy.

K bodu 3

Navrhované znenie § 55a nadväzuje na právnu úpravu zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Doterajšie znenie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje len na spracúvanie a vzájomnú výmenu osobných údajov na účely trestného konania a právneho styku s cudzinou, sa mení a dopĺňa tak, aby umožnilo spracúvanie informácií, osobných údajov a iných údajov potrebných na plnenie úloh prokuratúry vo všetkých oblastiach jej činnosti, t.j. aj na účely konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, ako aj ďalších úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov.

Nové znenie § 55a súčasne ustanovuje, že Centrálny informačný systém prokuratúry je informačným systémom verejnej správy v zmysle zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných

systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 4

Navrhované znenie § 55aa ustanovuje okruh subjektov, ktoré potrebujú údaje z Centrálneho informačného systému prokuratúry na plnenie svojich úloh. Okrem Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecných súdov a Policajného zboru sú to subjekty, o ktorých tak ustanovuje alebo v budúcnosti ustanoví zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ide napríklad o zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale tiež o medzinárodné zmluvy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, napríklad Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (oznámenie č. 550/1992 Zb.), Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii (oznámenie č. 572/2006 Z. z.).

K bodu 5

Navrhované znenie § 55ab až § 55ag nadväzuje na právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov tak, aby zohľadňovala špecifiká úloh, ktoré plní prokuratúra Slovenskej republiky. Súčasne touto právnou úpravou dochádza k transpozícii rámcového rozhodnutia Rady 2008/977 z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K bodom 6 a 7

Ide o legislatívno-technickú právnu úpravu súvisiacu s transpozíciou rámcového rozhodnutia Rady 2008/977 z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

K Čl. VII

(novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2

Prvý bod má za cieľ výslovne v § 19 uviesť, že súčasťou informácií potrebných na vykonanie bezpečnostnej previerky, ktoré sú orgány a osoby uvedené v tomto ustanovení povinné poskytnúť NBÚ, sú aj osobné údaje. Zmena v druhom bode zohľadňuje predchádzajúcu pripomienku, v rámci ktorej požadujeme, aby spod pôsobnosti zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vyňaté osobné údaje získané v rámci bezpečnostnej previerky.

K Čl. VIII

(novela zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2

(§ 51 ods. 3 a 5)

Navrhované znenie zavádza zodpovednosť štátu za škodu, ktorú spôsobila colná správa v dôsledku poskytnutia nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov orgánom členského štátu EÚ oprávneným na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Zároveň má Ministerstvo financií SR v prípade, ak uhradilo takúto škodu, právo požadovať regresnú náhradu od orgánu členského štátu EÚ, ktorý colnej správe dotknuté údaje poskytol.

K bodom 3 a 4

[§ 52 ods. 4 a § 52 ods. 4 písm. k )]

Navrhované úpravy precizujú doterajší text.

K bodu 5

(§ 52 ods. 5)

Ustanovuje sa povinnosť colnej správy prijať opatrenia, ktorými sa zabráni poskytnutie alebo sprístupnenie nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov. V súlade s čl. 8 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia sa zároveň ustanovuje postup colnej správy v prípade poskytnutia nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov, resp. postup colnej správy, ak prijala osobné údaje bez vyžiadania.

K bodu 6

(§ 52 ods. 6)

Navrhovaná úprava precizuje doterajší text.

K bodu 7

(§ 53 ods. 1)

Vypúšťa sa nadbytočná povinnosť písomne určiť účel spracúvania osobných údajov, keďže účel je ustanovený samotným zákonom (predvetie odseku 1 v § 53) – osobné údaje sa spracúvajú na účely trestného konania a len v rozsahu nevyhnutnom na tento účel.

K bodu 8

(§ 53 ods. 2)

V nadväznosti na čl. 6 rámcového rozhodnutia sa navrhuje, aby colná správa na účely trestného konania mala možnosť spracúvať aj iné osobné údaje ako sú ustanovené v prílohe č. 2 k tomuto zákonu, predovšetkým osobitné kategórie osobných údajov, ako sú napr. údaje odhaľujúce rasový alebo etnický pôvod.

K bodom 9 až 11

(§ 54 ods. 1 a 2)

Navrhované úpravy precizujú doterajší text.

K bodu 12

(§ 54a ods. 1)

Navrhovaný § 54a ods. 1 rozširuje kompetencie colnej správy o možnosť žiadať a prijímať informácie a osobné údaje aj z informačných systémov zriadených EÚ a upravuje znenie v súlade s legislatívnou skratkou zavedenou v § 51 ods. 3 (bod 1).

K bodu 13

(§ 54a ods. 2)

V súlade s čl. 12 ods. 1 rámcového rozhodnutia sa precizuje odsek 2 v § 54a.

K bodom 14 až 17

(§ 54a ods. 3 a 6 až 9)

Navrhované úpravy precizujú doterajší text.

K bodu 18

(§ 54a ods. 10)

Spresňuje sa výpočet možností, za ktorých colná správa môže odmietnuť poskytnutie informácie alebo osobných údajov.

K bodu 19

(§ 54b ods. 1)

Colnej správe sa ustanovuje povinnosť viesť dokumentáciu o každom prijatí, poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov.

(§ 54b ods. 2)

Navrhovaným znením sa umožňuje colnej správe spracúvať prijaté osobné údaje aj na iné taxatívne uvedené účely, ako je pôvodný účel, na ktorý boli osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené.

(§ 54b ods. 3)

Colnej správe, resp. orgánu členského štátu EÚ sa ustanovuje oprávnenie požiadať orgán členského štátu EÚ, resp. colnú správu, aby ju/ho oboznámil/oboznámila so spracúvaním poskytnutých osobných údajov.

(§ 54b ods. 4)

V nadväznosti na čl. 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia sa navrhuje, aby bola colná správa oprávnená požiadať orgán členského štátu EÚ o neinformovanie dotknutej osoby o spracúvaní osobných údajov, ak by mohlo dôjsť napr. k ovplyvňovaniu alebo mareniu úradného postupu.

(§ 54b ods. 5)

Navrhuje sa, aby colná správa pri poskytnutí osobných údajov uviedla podmienky osobitného spôsobu ich spracúvania, ak sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

(§ 54b ods. 6)

Navrhovaným znením sa transponuje čl. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia, podľa ktorého osobné údaje, ak už nie sú potrebné na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo na ktoré sa ďalej spracúvajú, sa vymažú alebo anonymizujú. Anonymizáciou sa rozumie také pozmenenie osobných údajov, že sa nebudú viac dať priradiť k identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe alebo sa k nej budú dať priradiť len s neúmerným vynaložením času, nákladov a práce.

(§ 54b ods. 7 a 8)

Colná správa môže pri poskytovaní osobných údajov uviesť príjemcovi lehotu, po ktorej uplynutí je príjemca povinný takéto osobné údaje zlikvidovať, zablokovať alebo preveriť, či ich naďalej potrebuje. Rovnako postupuje colná správa pri prijatí osobných údajov od orgánu členského štátu EÚ, ktorý pri poskytnutí osobných údajov uviedol lehotu, po uplynutí ktorej colná správa prijaté osobné údaje zlikviduje, zablokuje alebo preverí, či ich naďalej potrebuje na plnenie svojich úloh. Touto lehotou nie je príjemca viazaný, len ak v čase jej uplynutia sú poskytnuté osobné údaje potrebné na prebiehajúce odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov, vyšetrovanie trestných činov alebo výkon trestov.

(§ 54c ods. 1 a 2)

V súlade s čl. 14 ods. 1 rámcového rozhodnutia sa taxatívne uvádzajú podmienky, za ktorých sa môžu osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť fyzickej alebo právnickej osobe, pričom je potrebný aj predchádzajúci súhlas orgánu členského štátu EÚ, ktorý tieto osobné údaje poskytol. Zároveň colná správa poučí osobu, ktorej takéto osobné údaje poskytla, o povinnosti zachovať účel spracovania poskytnutých osobných údajov.

(§ 54c ods. 3 až 5)

Navrhovaná úprava ustanovuje podmienky, za akých môže dôjsť k poskytnutiu alebo sprístupneniu osobných údajov prijatých od orgánu členského štátu EÚ tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám, pričom všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tejto súvislosti rámcové rozhodnutie umožňuje poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov aj bez súhlasu dotknutého orgánu členského štátu EÚ, ak takýto postup je nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a závažnému ohrozeniu bezpečnosti osôb, verejného poriadku alebo záujmov členského štátu EÚ alebo tretieho štátu,

a ak sa predchádzajúci súhlas nedá získať vopred. Zároveň platí, že dotknutý orgán musí byť o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovaný.

K bodu 20

(§ 55)

Jedným zo základných práv dotknutej fyzickej osoby podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je právo požadovať informácie o zhromažďovaní alebo spracúvaní osobných údajov o jej osobe. Podľa čl. 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia je prípustné obmedzenie tohto práva. To znamená, že ak colnej správe poskytne orgán iného členského štátu EÚ osobné údaje o konkrétnej fyzickej osobe, colná správa neposkytne tejto fyzickej osobe informáciu o tom, aké osobné údaje o nej spracúva, ak o to poskytujúci orgán požiada.

V súlade s čl. 17 ods. 2 rámcového rozhodnutia sa v navrhovanom odseku 4 ustanovujú obmedzenia prístupu k informáciám. Každé odmietnutie alebo obmedzenie prístupu k informáciám sa dotknutej osobe oznámi písomne spolu s uvedením dôvodov neposkytnutia takýchto informácií.

Zároveň sa preberá znenie čl. 18 rámcového rozhodnutia, ktoré dotknutej osobe umožňuje domáhať sa práva na opravu, likvidáciu alebo blokovanie osobných údajov o jej osobe.

K bodu 21

(§ 58 ods. 8)

Ustanovuje sa povinnosť colnej správe prerokovať zriaďovanie nových informačných systémov s Úradom na ochranu osobných údajov v prípade, že by takéto systémy mohli predstavovať riziko z hľadiska ochrany súkromia alebo by na účely trestného konania mali spracúvať osobitné kategórie osobných údajov.

K bodu 22

(príloha č. 3)

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a súčasne sa zosúlaďuje transpozičná príloha s novými Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky.