1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty) ako jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv okrem iného aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Pritom predložený návrh zákona zohľadňuje jednak skutočnosť, že v súčasnosti značná časť členských štátov Európskej únie zaviedla obdobné osobitné odvody (respektíve špeciálnu bankovú daň), ale zároveň zohľadňuje závery Európskej rady zo dňa 17.6.2010 [ktoré zverejnené na stránke www.consilium.europa.eu]. Európska rada [ako orgán kompetentný určovať všeobecné politické smerovanie a priority Európskej únie] prijala dňa 17.6.2010 závery k novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada výslovne súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík“. Európska rada tiež konštatovala, že takéto odvody alebo dane by boli súčasťou dôveryhodného rámca na riešenie vzniknutých problémov. Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené (či majetkovo alebo finančnými transakciami prepojené) finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty (krízu nezapríčinili občania), tak je spravodlivé a primerané navrhnutým zákonom ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty), a to s cieľom prispieť k vytvoreniu a zabezpečeniu fungovania systému stimulovania finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziko a predovšetkým dosiahnuť podieľanie sa finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozdelenie záťaže z dôsledkov finančných kríz na stabilitu finančného systému a hospodárstvo Slovenska, vrátane čiastočného podieľania sa finančných inštitúcií na zmiernení dôsledkov vzniknutej krízy na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku, osobitne na štátny rozpočet. V tejto súvislosti možno poznamenať, že Slovenská republika síce doteraz nemusela vynakladať priame výdavky na sanáciu finančných inštitúcií v dôsledku globálnej finančnej krízy, ale zároveň si treba uvedomiť, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku (teda navrhované vybrané finančné inštitúcie) súčasťou nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, pričom finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty. Pritom vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty) pôsobiace na Slovensku sa svojimi ziskami podieľajú na tvorbe finančných zdrojov v rámci nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, ktoré podliehajú osobitným odvodom (či špeciálnej bankovej dani) zavedeným v iných členských štátoch. Keďže vzniknutá kríza mala výrazný negatívny vplyv aj na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku a osobitne na štátny rozpočet, tak v záujme spravodlivého rozloženia záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy a taktiež zavedenia stimulov na obmedzenie systémových rizík, so zavedením ktorých súhlasila aj Európska rada, je opodstatnené ustanoviť navrhované osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty) pôsobiace na Slovensku.
Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií (bankových subjektov) s navrhnutou sadzbou 0,73% budú slúžiť na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred (exante) tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza mala výrazný negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku a osobitne na štátny rozpočet, tak príjmy z navrhnutých osobitných odvodov iba spočiatku budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu.
2
Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3%.
Toto dočasné riešenie na krátkodobé využitie výnosov z navrhnutých osobitných odvodov na podporu príjmov štátneho rozpočtu je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty vykonané podľa kalkulácií ministerstva financií, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1.1.2011, teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19% na 20% a tiež zrušenie pôvodnej zníženej sadzby tejto dane (6%) na tzv. predaj potravín z dvora. Predložený návrh zákona však predpokladá zavedenie osobitných odvodov vo výške 0,73% iba pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty), pričom navrhované osobitné odvody by umožnili opätovné zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty o 1,0% (z 20% na 19%) [a tiež obnovenie zníženej sadzby tejto dane (6%) na tzv. predaj potravín z dvora], čo by v konečnom dôsledku malo pozitívny prínos pre občanov Slovenskej republiky a výrazne by to mohlo prispieť k eliminovaniu negatívneho vplyvu zvýšenej dane z pridanej hodnoty na výrazný nárast cien tovarov dennej spotreby a osobitne cien potravín.
Návrh na zavedenie osobitných odvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty) so sadzbou odvodov vo výška 0,73% vychádza zo zverejnených informácií Národnej banky Slovenska [na stránke www.nbs.sk] o slovenskom finančnom trhu a o jednotlivých finančných inštitúciách (okrem iného aj z Analýzy slovenského finančného sektora za prvý polrok 2010 a tiež z Analytických údajov finančného sektora za tretí štvrťrok 2010), kde sa nachádzajú aj údaje o aktívach, pasívach a položkách aktív a pasív bankového sektora a tiež celý rad údajov o jednotlivých bankách podľa stavu k 30.6.2010 a podľa stavu k 30.9.2010 (novšie údaje do predloženia návrhu tohto zákona neboli sprístupnené a zverejnené). Pritom z informácií uvedených v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2010 (http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/AnalyzaSFS1p2010.pdf) vyplýva, že podľa stavu k 30.6.2010 bola celková výška pasív bankového sektora cca54,824mld.EUR (1651,624mld.SKK), pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah (cca23,695mld.EUR) bankových vkladov chránených slovenským systémom ochrany vkladov a na rozsah (cca4,349mld.EUR) vlastných zdrojov financovania bánk predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov by bola časť pasív bankových subjektov, ktorá k 30.6.2010 dosahovala objem cca26,780mld. EUR (cca806,772mld. SKK). Zároveň z informácií uvedených v Analytických údajov finančného sektora za tretí štvrťrok 2010 (http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/2010_III_Q_SK.xls) vyplýva, že podľa stavu k 30.9.2010 bola celková výška pasív bankového sektora cca53,835mld.EUR (1621,821mld.SKK)), pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah (cca23,726mld.EUR) bankových vkladov chránených slovenským systémom ochrany vkladov a na rozsah (cca4,355mld.EUR) vlastných zdrojov financovania bánk predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov by bola časť pasív bankových subjektov, ktorá k 30.9.2010 dosahovala objem cca25,754mld. EUR (cca775,864mld. SKK). To pri navrhnutej sadzbe ročného odvodu 0,73% znamená, že navrhnutým zavedením osobitných odvodov pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty) s účinnosťou od 1.7.2011 sa zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v druhom roku 2011 o 94,0mil.eur [prepočet na celý rok 2011 by bol 188,0mil.eur], čo je rovnocenná alternatíva (s čiastočne vyšším príjmom pre štátny rozpočet s koef. 1,00323) v porovnaní s dôsledkami vykonaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19% na 20%, ktoré by podľa pôvodných odhadov ministerstva financií malo zabezpečiť zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5mil.eur.
Vzhľadom na realistické očakávania postupného medziročného mierneho nárastu pasív bankového sektora (teda zdrojov majetku a financovania bankového sektora) navrhnuté osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty) rovnocennou alternatívou
3
namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty aj z hľadiska zabezpečenia zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch, teda v rokoch 2012 až 2014.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektory, ktoré je sprievodným efektom spravodlivého rozdelenia záťaže z dôsledkov finančnej krízy.
Predložený návrh zákona o odvodoch pre vybrané finančné inštitúcie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
predloženého návrhu zákona s právom Európskej únie
_________________________________________________________________
1.Predkladateľ zákona:
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.Problematika návrhu zákona:
a)nie je upravená v práve Európskej únie;
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Bezpredmetné.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Bezpredmetné.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto doložke zlučiteľnosti je bezpredmetné vyhotovovať tabuľky zhody predloženého návrhu zákona s právom Európskej únie.
5
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie (zvýši sa regulačné zaťaženie?)
x
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy podľa predloženého návrhu
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Vplyvy na
2011
2012
2013
2014
Príjmy verejnej správy celkom
94,0
196,9
210,0
224,9
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
94,0
196,9
210,0
224,9
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy /
0
0
0
0
6
program zvlášť
A.3. Poznámky
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom sa nepredkladajú významné osobitné výdavky verejnej správy na zabezpečenie financovania pri realizácii navrhovanej zákonnej úpravy a z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektory, ktoré je sprievodným efektom spravodlivého rozdelenia záťaže z dôsledkov finančnej krízy.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné.
A.5. Stanovisko gestorov
Stanovisko sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií SR k rozpočtovým dôsledkom návrhu zákona na rozpočet verejnej správy sa predkladá ako príloha k návrhu zákona.
Osobitná časť dôvodovej správy
K článkuI
K §1
Ustanovením §1 sa vymedzuje predmet navrhovaného zákona, ktorým je ustanovenie osobitných odvodov pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty), ktoré pôsobia na území Slovenska a majú finančné zdroje získané od iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Cieľom navrhovanej zákonnej úpravy je prispieť k spravodlivému rozdeleniu záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv okrem iného aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Pritom predložený návrh zákona zohľadňuje jednak skutočnosť, že v súčasnosti značná časť členských štátov Európskej únie zaviedla obdobné osobitné odvody (respektíve špeciálnu bankovú daň), ale zároveň zohľadňuje závery Európskej rady zo dňa 17.6.2010 [ktoré zverejnené na stránke www.consilium.europa.eu], v rámci ktorých Európska rada [ako orgán kompetentný určovať všeobecné politické smerovanie a priority Európskej únie] explicitne súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie (systems of levies and taxes on financial institutions), aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík“. Ďalšie podrobnosti o predmete navrhovanej zákonnej úpravy obsahuje už všeobecná časť dôvodovej správy.
V súvislosti s navrhovanými povinnými odvodmi pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty) možno pre úplnosť uviesť, že slovenský právny poriadok pozná a zakotvuje osobitné povinné odvody. Napríklad ide o osobitné povinné odvody vo výške 8% z poistného prijatého za predchádzajúci kalendárny rok poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní v rámci vykonávania povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla [tieto povinné odvody predpisuje §33 zákona č.8/2008Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Taktiež uzákonené osobitné povinné odvody na elektrinu dodanú koncovým odberateľom elektriny [tieto povinné odvody zakotvené ustanovením §7 ods.1 písm.b) podľa zákona NRSR č.238/2006Z.z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení
7
a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].
K §2
Ustanovením §2 sa vymedzujú platitelia odvodov a predmet odvodov. Navrhuje sa, aby platiteľmi navrhovaných odvodov boli bankové subjekty (banky, zahraničné banky vrátane pobočiek zahraničných bánk, iné úverové inštitúcie a iné zahraničné úverové inštitúcie vrátane pobočiek iných zahraničných úverových inštitúcií), ktoré ktoré daňovníkmi s neobmedzenou alebo obmedzenou daňovou povinnosťou podľa daňových predpisov o dani z príjmov. Konštrukcia (vrátane nadpisu) navrhnutého zákona však do budúcnosti umožňuje, aby sa okruh platiteľov odvodov rozšíril aj na ďalšie vybrané finančné inštitúcie.
Vzhľadom na závery Európskej rady zo 17.6.2010 sa navrhuje vymedziť predmet navrhovaných odvodov tak, aby predmet a základ navrhovaných odvodov bol odvodený od pasív bankových subjektov ako platiteľov odvodov (vybraných finančných inštitúcií), keďže pasíva zdrojom ich majetku a financovania. Pritom sa však navrhuje znížiť predmet a základ navrhovaných odvodov tak, aby z neho boli vyňaté bankové vklady chránené systémom ochrany bankových vkladov na Slovensku (teda Fondom ochrany vkladov), prípadne systémom ochrany bankových vkladov v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, keďže ochrana bankových je náležite zabezpečená týmito systémami ochrany bankových vkladov (garančnými systémami). Taktiež sa navrhuje znížiť predmet a základ navrhovaných odvodov tak, aby z neho boli vyňaté aj základné vlastné zdroje financovania platiteľa tvorené splateným základným imaním platiteľa a tiež dodatkové vlastné zdroje financovania platiteľa predstavujúce pohľadávku voči platiteľovi spojenú so záväzkom podriadenosti, keďže cieľom týchto zdrojov je absorbovať prípadné straty a posilniť akumuláciu kapitálu, pričom v prípade úpadku finančnej inštitúcie by jej záväzky z týchto zdrojov boli zo zákona (exlege) uspokojované na poslednom mieste po uspokojení ostatných záväzkov finančnej inštitúcie. Okrem toho sa navrhuje znížiť predmet a základ navrhovaných odvodov tak, aby sa prispelo k vytvoreniu predpokladov na eliminovania rizika dvojitých odvodov (či daní) z pasív nadobudnutých finančnými inštitúciami v súvislosti s vykonávaním činností na území iného členského štátu vrátane cezhraničného vykonávania činností na území iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru.
K §3
Ustanovením §3 sa zakotvuje sadzba navrhovaných odvodov a upravuje sa splatnosť navrhovaných odvodov. Sadzbu navrhovaných odvodov na jednotlivé kalendárne roky (ročného odvodu) sa navrhuje zakotviť na úrovni 0,73% zo základu pre výpočet odvodov, a to v záujme dosiahnutia primeraného podieľania sa finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozdelenie záťaže z dôsledkov finančných kríz na stabilitu finančného systému a hospodárstvo Slovenska, vrátane čiastočného podieľania sa finančných inštitúcií na zmiernení dôsledkov vzniknutej krízy na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku, osobitne na štátny rozpočet. Zároveň sa upravuje splatnosť navrhovaných odvodov tak, aby ročný odvod boli platitelia povinní uhradiť v štyroch rovnomerných a pravidelných štvrťročných splátkach. Ide o systém štvrťročných splátok ročného odvodu s porovnateľnými podmienkami, ako podmienky, podľa ktorých dlhoročne úspešne funguje systém štvrťročných splátok ročného príspevku do systému ochrany bankových vkladov na Slovensku (do Fondu ochrany vkladov) na základe ustanovení §5 §7 zákona NRSR č.118/1996Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K §4
8
Ustanovením §4 sa zakotvuje príjmové určenie navrhovaných odvodov. Predložený návrh predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií (bankových subjektov) budú slúžiť na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred (exante) tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Na prechodné obdobie (podľa ustanovenia §6 ods.2) však predložený návrh predpokladá, že iba spočiatku príjmy z navrhnutých osobitných odvodov budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu, keďže vzniknutá kríza mala výrazný negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku a osobitne na štátny rozpočet. Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3%.
K §5
V rámci §5 sa zakotvujú primárne ustanovenia o správe navrhovaných odvodov. Keďže platiteľmi navrhovaných odvodov budú vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty), navrhuje sa zakotviť, že správu navrhovaných odvodov vykonáva Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ktorý vykonáva aj správu daní pre vybrané daňové subjekty vrátane vybraných bankových subjektov (bánk a pobočiek zahraničných bánk). Pri správe navrhovaných odvodov sa bude postupovať podľa primárnych pravidiel o správe navrhovaných odvodov, ktoré obsahuje navrhnutý zákon, pričom vo všetkom ostatnom sa bude postupovať rovnako ako pri správe daní podľa daňových predpisov o správe daní [teda do 31.12.2011 podľa zákona SNR č.511/1992Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a od 1.1.2012 podľa zákona č.563/2009Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Pritom sa navrhuje, aby aj sankcie a zodpovednosť za protiprávne delikty (skutky) vo veciach navrhovaných odvodov boli rovnaké ako sankcie a zodpovednosť za protiprávne delikty (skutky) v daňových veciach.
Na účely správy navrhovaných odvodov sa navrhuje uložiť platiteľom odvodov povinnosť, aby najneskôr v deň splatnosti každej štvrťročnej splátky odvodov predložil správcovi odvodov písomné hlásenie o vyúčtovaní príslušnej štvrťročnej splátky ročného odvodu. Pritom toho hlásenie musí obsahovať údaje o výške a výpočte výšky príslušnej štvrťročnej splátky ročného odvodu, čo je potrebné v záujme jednoduchšieho kontrolovania správnosti výpočtu a uhrádzania navrhovaných odvodov.
Obdobne ako pri daniach sa navrhuje ustanoviť, že navrhované odvody sa platia v eurách bezhotovostným prevodom na príslušný účet správcu odvodov. Vzhľadom na príjmové určenie navrhovaných odvodov, ktoré majú slúžiť na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, sa taktiež navrhuje ustanoviť, správca odvodov bezodkladne po uhradení odvodov zabezpečí ich bezhotovostný prevod na príslušný účet štátnych finančných aktív, pričom však toto ustanovenie sa bude uplatňovať po uplynutí prechodného obdobia (podľa ustanovenia §6 ods.2), počas ktorého uhradené odvody tvoria príjmy štátneho rozpočtu
K §6
V rámci §5 sa zakotvujú prechodné ustanovenia o navrhovaných odvodoch pre vybrané finančné inštitúcie (bankové subjekty). Pritom v záujme vytvorenia adekvátneho priestoru na výpočet a úhradu prvej štvrťročnej splátky ročného odvodu na rok 2011 sa v prechodnom ustanovení §5 ods.1 navrhuje zakotviť, že celkovo prvú štvrťročnú splátku ročného odvodu platitelia povinní uhradiť na tretí štvrťrok 2011, a to na príslušný účet správcu odvodov do 25. augusta 2011 (čo je rovnaký termín ako by bolo prvé uhrádzanie zvýšenej DPH pri mesačnom zdaňovacom obdobím platiteľa DPH za mesiace druhého polroku 2011). Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že základom pre výpočet prvej štvrťročnej splátky ročného odvodu na rok 2011 je výška predmetu odvodov podľa stavu v priebežnej účtovnej závierke platiteľa, ktorú
9
platiteľ musí povinný zostaviť k 30. júnu 2011, čím sa zjednoduší výpočet celkovo prvej štvrťročnej splátky pri zavedení navrhovaného odvodu. Pritom túto priebežnú účtovnú závierku je platiteľ povinný na kontrolné účely predložiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty najneskôr do 15. augusta 2011 ako prílohu hlásenia o vyúčtovaní štvrťročnej splátky ročného odvodu na tretí štvrťrok 2011.
V rámci prechodného ustanovenia §5 ods.2 sa na prechodné obdobie navrhuje zakotviť, že spočiatku príjmy z navrhnutých osobitných odvodov budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu, keďže vzniknutá kríza mala výrazný negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku a osobitne na štátny rozpočet. Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3% (čo je analogický mechanizmus, aký predpokladá §85j ods.1 novelizovaného zákona č.222/2004Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č.490/2010Z.z.). Súčasne sa navrhuje uložiť Ministerstvu financií SR vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým vyhlási skončenie obdobia, počas ktorého uhradené odvody tvoria príjmy štátneho rozpočtu, teda v podstate vyhlásiť koniec kalendárneho roka, v ktorom Európsky štatistický úrad (Eurostat) uverejní údaje, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%. Toto dočasné riešenie je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce negatívne dočasné zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19% na 20% a zrušenie pôvodnej zníženej sadzby tejto dane (6%) na tzv. predaj potravín z dvora.
K článkuII
V rámci článkuII sa navrhuje novelizovať ustanovenie §1a písmenaa) zákona SNR č.511/1992Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov [a zároveň doplniť do tohto zákona nové poznámky pod čiarou k odkazom1aa, 1aaa a 1aaaa] tak, aby bolo jasne a jednoznačne uzákonené, že pravidlá pre správu daní podľa tohto zákona sa rovnako vzťahujú aj na správu odvodov vybraných finančných inštitúcií, ktorých zavedenie (ustanovenie) je účelom navrhnutého zákona. Z legislatívno-technického hľadiska navrhnutá novelizovaná dikcia ustanovenia §1a písmenaa) zákona SNR č.511/1992Zb. v znení neskorších predpisov zohľadňuje dikciu významovo rovnakého ustanovenia §2 písmenab) nového zákona č.563/2009Z.z. o správe daní (daňového poriadku) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý od 1.1.2012 nahradí doterajší zákon SNR č.511/1992Zb. v znení neskorších predpisov.
K článkuIII
V rámci článkuIII sa navrhuje novelizovať ustanovenie §4 odseku7 zákona č.150/2001Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.440/2000Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov [a zároveň doplniť do tohto zákona novú poznámku pod čiarou k odkazu8aa] tak, aby bolo jasne a jednoznačne uzákonené, že do pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty patrí správa odvodov vybraných finančných inštitúcií, ktorých zavedenie (ustanovenie) je účelom navrhnutého zákona.
K článkuIV
V rámci článkuIV sa navrhuje novelizovať sa navrhuje novelizovať ustanovenia §58 ods.2, §85 a §276 zákona č.300/2005Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov tak, aby bolo jasne a jednoznačne uzákonené, že skrátenie odvodov vybraných finančných inštitúcií (ktorých sa ustanovujú navrhnutým zákonom) je rovnako trestné ako skrátenie dane.
10
K článkuV
V rámci článkuV sa navrhuje novelizovať ustanovenie §2 písmenab) zákona č.563/2009Z.z. o správe daní (daňového poriadku) a o zmene a doplnení niektorých zákonov [a zároveň doplniť do tohto zákona novú poznámku pod čiarou k odkazu8aa] tak, aby bolo jasne a jednoznačne uzákonené, že pravidlá pre správu daní podľa tohto zákona (ktoré nadobudnú účinnosť od 1.1.2012) sa budú rovnako vzťahovať aj na správu odvodov vybraných finančných inštitúcií, ktorých zavedenie (ustanovenie) je účelom navrhnutého zákona. Zároveň sa navrhuje legislatívno-technicky upraviť §167 zákona č.563/2009Z.z. tak, aby toto ustanovenie reflektovalo ostatné novely zákona SNR č.511/1992Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bude od 1.1.2012 nahradený práve zákonom č.563/2009Z.z.
K článkuVI
Nadobudnutie účinnosti zákona [okrem článkuV] sa navrhuje od 1.júla 2011. Zároveň sa navrhuje, aby odložiť nadobudnutie účinnosti článkuV (ktorým sa novelizujú ustanovenia zákona č.563/2009Z.z.) tak, aby sa nadobudnutie účinnosti článkuV navrhovaného zákona synchronizovalo s nadobudnutím účinnosti novelizovaného zákona č.563/2009Z.z.