NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. volebné obdobie

Číslo: CRD - 2735/2010

144a

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 144) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 161 z 3. novembra 2010 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

III.

Návrh zákon odporučili schváliť

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 99 z . 24.novembra 2010,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 71 z 18. novembra 2010,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 33 z 24.novembra 2010,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 29a z 29. novembra 2010.

IV.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali prijali tieto návrhy:

K čl. I

1. Za 3. bod sa vkladajú nový 4. bod až 10. bod, ktoré znejú:

„4. V § 41 odsek 2 znie:

„(2) Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa prílohy č. 3, ak sa poskytovateľ sociálnej služby s prijímateľom sociálnej služby na návrh prijímateľa sociálnej služby nedohodne inak v zmluve o poskytovaní sociálnej služby.“.

Navrhovaná zmena umožňuje určovať rozsah úkonov podľa prílohy č. 4 nielen v hodinách, ale ja podľa jednotlivých úkonov

a tiež jednoznačnejšie upravuje, že povinnosť poskytnúť minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy neplatí, ak klient na takomto rozsahu netrvá.

5. V § 49 odsek 3 znie:

„(3) Posudzujúci lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z lekárskeho nálezu, posudku, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia alebo výpisu zo zdravotnej dokumentácie (ďalej len „doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave“) nie staršieho ako šesť mesiacov, ktoré predložila fyzická osoba, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Ak je doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave podľa prvej vety na účely lekárskej posudkovej činnosti nedostačujúci, posudzujúci lekár požiada lekára, s ktorým má fyzická osoba, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti26) (ďalej len „zmluvný lekár“), o vypracovanie lekárskeho nálezu, ktorého vzor uvedený v prílohe č. 1 osobitného predpisu11) sa použije na účely sociálnych služieb primerane. Ak je lekársky nález zmluvného lekára neúplný, posudzujúci lekár požiada zmluvného lekára o jeho doplnenie.“.

Navrhovanou zmenou sa dosiahne zníženie a zefektívnenie výdavkov obce alebo samosprávneho kraja vynakladaných na lekársku posudkovú činnosť a súčasne sa urýchli proces medicínskeho posudzovania a následne aj celkového konania o odkázanosti klienta na sociálnu službu. V praxi to bude znamenať, že posudzujúci lekár posúdi odkázanosť klienta na pomoc inej osoby na základe lekárskych nálezov, posudkov, správ atď. (doklad), ktoré klient predložil k žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu a ktoré obvykle klienti majú doma k dispozícii. Pre zabezpečenie aktuálnosti týchto dokladov o nepriaznivom zdravotnom stave sa ustanovuje, že klientov doklad nemôže byť starší ako šesť mesiacov.

Iba v prípade, že klientom predložené doklady o jeho nepriaznivom zdravotnom stave sú pre posudzujúceho lekára nepostačujúce, vyžiada si od zmluvného lekára klienta (tzv. ošetrujúci lekár) lekársky nález na tlačive, ktorého vzor je uvedený v osobitnom predpise. Ak je aj tento lekársky nález nepostačujúci, požiada zmluvného lekára a jeho doplnenie.

6. V § 49 ods. 5 sa za slovo „vychádza“ vkladajú slová „z dokladu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave nie staršieho ako šesť mesiacov, ktorý predložila fyzická osoba, alebo“.

Dôvodom návrhu zmeny tohto ustanovenia je úprava znenia v nadväznosti na navrhovanú zmenu ustanovenia § 49 ods. 3 v bode 2.

7. V § 49 ods. 6 sa za slová „môže vychádzať aj“ vkladajú slová „z dokladu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave staršieho ako šesť mesiacov, ktorý predložila fyzická osoba, alebo“.

Dôvodom návrhu zmeny tohto ustanovenia je úprava znenia v nadväznosti na navrhovanú zmenu ustanovenia § 49 ods. 3 v bode 2.

8. § 49 sa dopĺňa odsekom 14 , ktorý znie:

„(14) Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 sa neposudzuje u fyzickej osoby, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov žiada z iných vážnych dôvodov.“.

Cieľom návrhu je vylúčiť vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti u fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov z iných vážnych dôvodov (napr. z dôvodu straty bývania alebo týrania blízkou osobou), t. j. nie pre odkázanosť na pomoc inej osoby, nakoľko by to bolo nadbytočné, čím sa urýchli proces poskytnutia sociálnej služby.

9. V § 50 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na základe poverenia obce alebo vyššieho územného celku sociálny pracovník právnickej osoby zriadenej obcou alebo založenej obcou alebo zriadenej vyšším územným celkom alebo založenej vyšším územným celkom“.

Návrhom sa umožňuje využiť odborný potenciál sociálnych pracovníkov, ktorí sú zamestnancami, napríklad zariadení sociálnych služieb alebo neziskovej organizácie zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším územným celkom na výkon sociálnej posudkovej činnosti. Navyše príslušný samosprávny orgán má možnosť zefektívniť svoje výdavky na sociálnu posudkovú činnosť.

10. V § 50 odsek 8 znie:

„(8) Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na opatrovateľskú službu sa posudzuje aj rozsah odkázanosti fyzickej osoby na úkony starostlivosti o jej domácnosť a rozsah odkázanosti pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4 časti II a III.“.“

V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie 4. bodu.

Dôvodom návrhu zmeny tohto ustanovenia je, aby bolo možné určovať rozsah odkázanosti vo vymedzených oblastiach nielen v hodinách, ale aj podľa jednotlivých úkonov a to aj v nadväznosti na spôsob stanovovania výšky úhrady vo všeobecne záväznom nariadení. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom zosúladiť znenie s prílohou č. 4.

Výbor NR SR pre sociálne veci

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2. Článok I sa dopĺňa 5. bodom až 27. bodom, ktoré znejú:

„5. V § 71 odsek 6 znie:

„(6) Ak obec zabezpečí fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 35, 36, 40 a 41 v inej obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode sa obec nenachádza, obec uhrádza inej obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode sa obec nenachádza, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto

sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5 znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.“.

6. V § 71 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú:

„(7) Ak vyšší územný celok zabezpečí fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 a 37 až 39 v obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila obec alebo iný vyšší územný celok, vyšší územný celok uhrádza obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5 znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.

(8) Ak obec zabezpečila sociálnu službu fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode u poskytovateľa sociálnej služby, ktorý je financovaný účelovými dotáciami z Ministerstva financií Slovenskej republiky, výška ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré je obec povinná uhradiť podľa § 71 ods. 6, sa zníži o výšku poskytnutej účelovej dotácie z Ministerstva financií Slovenskej republiky.“ .

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 9.

Dôvodom návrhu zmeny je explicitne ustanoviť pri zabezpečovaní ktorých sociálnych služieb je obec alebo vyšší územný celok povinný uhrádzať poskytovateľovi sociálnej služby ekonomicky oprávnené náklady. Pôjde len o sociálne služby v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby, rehabilitačnom stredisku, domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári a pri poskytovaní opatrovateľskej služby. Navrhované ustanovenie sa nebude vzťahovať na vybrané sociálne služby (napr. nocľaháreň, útulok), nakoľko u týchto sociálnych služieb nie je možné uplatňovať princíp uhrádzania ekonomicky oprávnených nákladov na základe trvalého pobytu klienta a to vzhľadom na to, že väčšinou ide o klientelu, u ktorej sa trvalý pobyt nedá zistiť alebo len s veľkými problémami.

Dôvodom pre vypustenie časti ustanovenia je skutočnosť, že jeho znenie bolo duplicitné, nakoľko sa v ustanovení uvádza, že obec alebo vyšší územný celok uhrádza inej obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila

iná obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5 a teda slová „do ktorých sa započítavajú náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b) pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy“ sú nadbytočné a vyvolávajú pochybnosti a nesprávnu interpretáciu v praxi.

Súčasne sa návrhom upravuje osobitný spôsob uhrádzania ekonomicky oprávnených nákladov pre obce a mestá, zohľadňujúc ich nepriaznivú ekonomickú situáciu v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, tak, aby neboli povinné uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady v tých prípadoch, ak zabezpečujú sociálne služby u poskytovateľa, ktorého zriadil alebo založil vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. Ďalším dôvodom takejto úpravy je, že zabezpečením sociálnej služby u poskytovateľa patriaceho samosprávnemu kraju, vlastne obec zabezpečuje sociálnu službu nielen pre svojho občana, ale aj pre občana samosprávneho kraja, ktorého má samosprávny kraj zohľadneného v rámci podielových daní. Navyše v rámci decentralizácie prešli aj do pôsobnosti vyšších územných celkov viaceré zariadenia sociálnych služieb (vrátane zariadení pre seniorov), s ktorými získali VÚC, na rozdiel od obcí, účelové budovy s pozemkami a celým inventárom a vybavením bezodplatne.

V snahe vylúčiť duplicitné financovanie tých zariadení sociálnych služieb, ktoré sú aj po uskutočnenej fiškálnej decentralizácií naďalej financované zo štátneho rozpočtu (z kapitoly „všeobecná pokladničná správa“), sa v § 71 ods. 8 navrhuje uhradiť poskytovateľovi sociálnej služby len ekonomicky oprávnené náklady znížené o výšku poskytnutej účelovej dotácie z MF SR. Na Slovensku ide o 85 zariadení sociálnych služieb.

7. V § 72 sa vypúšťa odsek 6.

Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 9.

Vzhľadom na to, že sa v ustanovení § 72 odsek 6 navrhuje vypustiť oslobodenie od platenia úhrady za pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoci inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, stráca toto ustanovenie svoje opodstatnenie.

8. V § 72 odsek 6 znie:

„(6) Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za

a) tlmočenie,

b) krízovú pomoc poskytovanú prostredníctvom telekomunikačných

technológií,

c) vykonávanie

1. sociálneho poradenstva,

2. pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

3. sociálnej rehabilitácie,

4. pracovnej terapie.“.

Dôvodom návrhu tejto zmeny je aspoň čiastočne eliminovať doterajší nerovnaký prístup k prijímateľom sociálnej služby pri platení úhrady za niektoré odborné činnosti a to bez ohľadu na to, kto sociálnu službu poskytuje, t.j. verejný alebo neverejný poskytovateľ. V praxi to bude znamenať, že klient bude platiť úhradu za taxatívne ustanovené činnosti len vtedy, ak mu sociálnu službu poskytuje neverejný poskytovateľ, ktorý dosahuje zisk, nakoľko v týchto prípadoch sa neverejnému poskytovateľovi neprispieva z verejných zdrojov.

9. V § 72 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

„(7) Ustanovenie odseku 6 sa neuplatňuje, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.“.

Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.

10. V § 74 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „a fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba bezodkladne podľa § 8 ods. 6“.

Dôvodom doplnenia ustanovenia je zabezpečiť, aby klient nebol povinný predložiť pri podávaní žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí sociálnej služby právoplatné rozhodnutie

o odkázanosti na sociálnu službu a to v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutie ešte nemá, nakoľko mu bola sociálna služba poskytnutá prednostne podľa § 8 odsek 6 a to aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.

11. V § 75 ods. 13 sa slová „podľa odsekov 1 až 9“ nahrádzajú slovami „uvedenej v § 29, 31, 32 a v § 34 až 42“.

Zámerom návrhu zmeny ustanovenia je presne vymedziť, pri ktorých sociálnych službách sa príslušnosť obce alebo vyššieho územného celku na účely poskytovania finančných príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb bude určovať podľa trvalého pobytu prijímateľa sociálnej služby.

12. V § 75 sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie:

„(14) Za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný celok na účely poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uvedenej v § 25 až 28, § 33, § 44 a 57 a finančného príspevku na prevádzku špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie poskytovaných ako samostatné odborné činnosti sa považuje obec alebo vyšší územný celok podľa svojej pôsobnosti, v ktorého územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.“.

Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 15.

Cieľom navrhovaného ustanovenia je vykonať legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na predchádzajúci novelizačný bod a zároveň vytvoriť podmienky na to, aby sa príslušnosť obce a vyššieho územného celku pri poskytovaní finančného príspevku na prevádzku vybraných sociálnych služieb neviazala na trvalý pobyt občana, ale na miesto poskytovania sociálnej služby. Ide najmä o sociálne služby, pri ktorých trvalý pobyt nie je možné často zistiť (napr. nocľaháreň) alebo pri ktorých, vzhľadom na ich charakter nie je účelné zisťovať trvalý pobyt ich prijímateľov (napr. nízkoprahové denné centrum, sociálne poradenstvo).

13. § 75 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

„(16) Ak prijímateľ sociálnej služby platí neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb úhradu za pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, výška finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy sa zníži o sumu úhrady za pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy zaplatenú prijímateľom sociálnej služby. Ak výška finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 5 je nižšia ako sú ekonomicky oprávnené náklady neverejného poskytovateľa sociálnej služby na poskytovanie pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy sa neznižuje o sumu tohto rozdielu ani vtedy, ak suma tohto rozdielu bola zahrnutá do úhrady prijímateľa sociálnej služby za pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy. “.

Zámerom navrhovanej zmeny je zabrániť duplicite financovania odbornej činnosti pri odkázanosti na pomoc inej osoby a to zo strany prijímateľa sociálnej služby a z verejných zdrojov a to tak, že ak klient platí neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby úhradu za úkony sebaobsluhy poskytne sa mu finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby znížený o sumu zaplatenej úhrady od klienta. Súčasne sa však upravuje, že ak sú ekonomicky oprávnené náklady neverejného poskytovateľa na zabezpečenie pomoci pri odkázanosti pri úkonoch sebaobsluhy vyššie ako je zákonom stanovená výška finančného príspevku pri odkázanosti na pomoc inej osoby, o takto zistený rozdiel sa neznižuje finančný príspevok pri odkázanosti a to ani v prípade, že tento rozdiel si neverejný poskytovateľ započítal do úhrady klienta za úkony sebaobsluhy.

14. § 77 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:

„(11) Do predpokladaných príjmov zo zaplatenej úhrady alebo skutočných príjmov zo zaplatenej úhrady na účely odsekov 8 až 10 sa nepočítajú

predpokladané príjmy alebo skutočné príjmy zo zaplatenej úhrady za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3.

(12) Do predpokladaných bežných výdavkov na účely odseku 10 sa nepočítajú predpokladané bežné výdavky na vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3.“.

Zámerom navrhovaných ustanovení je zabezpečiť, aby sa do príjmov a výdavkov neverejného poskytovateľa na účely určenia finančného príspevku na prevádzku nezapočítavali príjmy z úhrad za poskytovanie tzv. „nadštandardných“ činností, ktoré nie sú povinnou súčasťou sociálnej služby a ani ich zákon o sociálnych službách neupravuje a súčasne, aby si ich neverejný poskytovateľ nezapočítaval do výdavkov. Cieľom takýchto výdavkov a príjmov je zvýšiť kvalitu alebo štandard života prijímateľov sociálnych služieb, ide napríklad o poskytovanie rôznych druhov zdravotnej rehabilitácie (napr. fyzioterapia, masáže) alebo kaderníckych a kozmetických služieb.

15. V § 80 sa písmeno e) dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie:

„6. pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa,“.

Dôvodom návrhu zmeny tohto ustanovenia je zabezpečiť logickú čistotu, ako aj precizovanie ustanovenia tak, aby sa zabezpečila jednotná interpretácia v praxi v súlade s § 75 ods. 1, nakoľko podľa tohto ustanovenia je obec povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa, ale na druhej strane nebola povinnosť obce poskytovať pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa premietnutá do jej pôsobnosti.

16. V § 80 písmeno k) znie:

„k) je povinná uhradiť ekonomicky oprávnené náklady podľa § 71 ods. 6,“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečiť rovnaké znenie tejto pôsobnosti s pôsobnosťou vyššieho územného celku (§ 81 písm. k).

17. § 80 sa dopĺňa písmenom v), ktoré znie:

„v) môže poveriť právnickú osobu, ktorú zriadila alebo založila, vykonávaním sociálnej posudkovej činnosti na účely vyhotovenia posudku podľa písmena d).“.

Vzhľadom na zmenu prijatú v § 50 ods. 3 sa úprava premieta aj do pôsobnosti obce.

18. V § 81 písm. h) druhom bode, v písmene k) a v písmene u) sa slová „podľa § 71 ods. 6“ nahrádzajú slovami „podľa § 71 ods. 7“ a v § 91 ods. 2 sa za slová „§ 71 ods. 6“ vkladajú slová „a § 71 ods. 7“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny navrhované v § 71 ods. 7.

19. § 81 sa dopĺňa písmenom y), ktoré znie:

„y) môže poveriť právnickú osobu, ktorú zriadil alebo založil, vykonávaním sociálnej posudkovej činnosti na účely vyhotovenia posudku podľa písmena c).“.

Vzhľadom na zmenu prijatú v § 50 ods. 3, t.j. že sociálnu posudkovú činnosť môžu vykonávať aj zamestnanci zariadení VÚC, sa táto úprava premieta aj do pôsobnosti vyššieho územného celku.

20. V § 84 ods. 14 sa odkazy 30 a 30a označujú ako odkazy 47a a 47b a poznámky pod čiarou k odkazom 30 a 30a sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 47a a 47b.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, a to zosúladenie odkazov a poznámok pod čiarou s textom zákona.

21. V § 92 ods. 2 sa vypúšťajú slová „na prepravnú službu,“.

Dôvodom tejto zmeny je zabezpečiť, aby klient nebol povinný pri prepravnej službe podávať žiadosť o posúdenie odkázanosti na túto sociálnu službu, nakoľko by to bolo nadbytočné, keďže

v súlade s § 91 ods. 1 sa na prepravnú službu nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a to znamená, že sa na tieto účely ani nevydáva rozhodnutie.

22. V § 92 odsek 8 znie:

„(8) Sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41, ktorá sa poskytuje bezodkladne z dôvodov uvedených v § 8 ods. 6, možno poskytovať aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, ktorou sa má zabezpečiť jednotná aplikácia prednostného a bezodkladného poskytovania sociálnej služby pre všetkých poskytovateľov, nakoľko súčasné znenie dotknutého ustanovenia je chaotické. Úpravou sa reaguje na požiadavky praxe s cieľom chrániť práva klientov, ktorí sú v ohrození života a zdravia.

23. V § 95 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu pre fyzickú osobu, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, fyzickú osobu, ktorá je ohrozená sociálnym vylúčením alebo má obmedzenú schopnosť sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre svoje životné návyky a spôsob života, fyzickú osobu, na ktorej je páchané násilie, alebo fyzickú osobu, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, nie je povinný viesť evidenciu, ktorej obsahom sú osobné údaje podľa § 94 ods. 4.“.

Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

Cieľom navrhovaného ustanovenia je explicitne vymedziť, aby poskytovateľ sociálnej služby pre taxatívne vymedzené cieľové skupiny nebol povinný viesť evidenciu, ktorá bude obsahovať údaje, ktoré nie je často možné pri poskytovaní niektorých sociálnych služieb zisťovať (napr. nocľaháreň) alebo ktoré nie je účelné zisťovať a následne evidovať, vzhľadom na nízkoprahový charakter sociálnej služby (napr. nízkoprahové denne centrum), alebo ktoré nie je z dôvodu ochrany klienta vhodné evidovať (napr. zariadenie núdzového bývania pre obete násilia alebo obchodovania s ľuďmi).

24. V § 95 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo za jednotlivé úkony opatrovateľskej služby podľa prílohy č. 4“.

Vzhľadom na to, že rozsah opatrovateľskej služby sa určuje nielen v hodinách, ale aj podľa úkonov, bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj do evidencie.

25. § 95 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný štvrťročne predkladať evidenciu prijímateľov sociálnej služby v rozsahu podľa § 94 ods. 4 písm. a) až c) obci alebo vyššiemu územnému celku podľa ich pôsobnosti.“.

Návrhom sa pozmeňuje rozsah a frekvencia predkladania údajov z evidencie neverejného poskytovateľa, ktoré predkladá príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku podľa druhu sociálnej služby, ktorej poskytovanie alebo zabezpečenie alebo financovanie im patrí do pôsobnosti.

26. V § 106 ods. 20 sa slová „31. decembra 2010“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2012“.

Tento bod nadobúda účinnosť 30. decembra 2010.

Navrhuje sa predĺžiť lehotu pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 tak, že obce a vyššie územné celky, ako aj rozpočtové a príspevkové organizácie pôsobiace podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 a poskytujúce túto starostlivosť v zariadeniach aj po 1. januári 2009, budú mať pôsobnosť rozhodovať o zaradení do poradovníka podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 až do 31. decembra 2012.

27. V § 107 ods. 1 sa slová „31. decembra 2010“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2012“.“

Tento bod nadobúda účinnosť 30. decembra 2010.

V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

Cieľom návrhu je zmena, resp. predĺženie termínu splnenia povinnosti dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného odborného zamestnanca podľa prílohy č. 1 zákona, a to až do 31. decembra 2012. Zámerom je vytvoriť

dostatočný priestor pre poskytovateľov sociálnych služieb, najmä v prípade zriaďovania nových typov zariadení, napríklad špecializovaného zariadenia.

Výbor NR SR pre sociálne veci

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3.Čl. I sa dopĺňa 5. bodom, ktorý znie:

„5. § 75 sa dopĺňa odsekom 15, ktorý nie:

„(15) Finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku sa poskytuje neverejnému poskytovateľovi pobytovej sociálnej služby v plnej výške aj vtedy, ak sa prijímateľovi sociálnej služby poskytuje zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo prijímateľ sociálnej služby sa zdržuje na návšteve u svojich príbuzných“.“.

Zámerom navrhovanej zmeny je zabrániť krátenie finančného príspevku pri odkázanosti, alebo finančného príspevku na prevádzku z dôvodu neprítomnosti klienta v zariadení poskytujúcej sociálnu službu.

Výbor NR SR pre sociálne veci

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. K čl. II

V čl. II sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem bodov v čl. I, ktoré nadobúdajú účinnosť 30. decembra 2010.“.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. marca 2011 s tým, že účinnosť zmeny v § 106 ods. 20 a v § 107 ods. 1 spočívajúcej výlučne v predĺžení lehoty na uplatňovanie týchto ustanovení sa z dôvodu kontinuity navrhuje od 30. decembra 2010.

Výbor NR SR pre sociálne veci

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 odsek 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

s c h v á l i ť .

VI.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 4 uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Júliusa Brocku na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 37 z 29. novembra 2010.

Bratislava 29. novembra 2010

Július Brocka v. r.

predseda výboru