Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
OBSAH  
Úvod ......................................................................................................................................... 3  
1
Hodnotenie makroekonomických rámcov zostavenia návrhu  
rozpočtu verejnej správy na rok 2011 ............................................................................. 7  
1.1 Ukazovatele ekonomického rastu ................................................................................... 7  
1.2 Ukazovatele cenového vývoja a platobnej bilancie ........................................................ 9  
1.3 Ukazovatele trhu práce .................................................................................................. 12  
2
Hodnotenie východiskového rámca na zostavenie návrhu RVS  
na rok 2011 a dlhu verejnej správy ............................................................................... 14  
2.1 Pozícia verejných financií ............................................................................................. 15  
2.2 Východiskový rámec na zostavenie návrhu RVS na rok 2011 .................................... 17  
2.2.1 Odhad štruktúry daňových príjmov ............................................................................... 18  
2.2.2 Rozpočtové vzťahy SR a EÚ ......................................................................................... 21  
2.2.3 Základné parametre návrhu RVS na rok 2011 .............................................................. 24  
2.3 Dlh verejnej správy ........................................................................................................ 25  
3
Hodnotenie návrhu ŠR na rok 2011 ............................................................................... 31  
3.1 Rozpočtovanie schodku ŠR na akruálnej a hotovostnej báze ........................................ 32  
3.2 Rozpočtovanie príjmov ŠR ............................................................................................ 34  
3.2.1 Rozpočtovanie daňových príjmov ŠR ............................................................................ 34  
3.2.2 Rozpočtovanie nedaňových príjmov ŠR ........................................................................ 38  
3.2.3 Rozpočtovanie transferov ŠR ......................................................................................... 39  
3.2.4 Rozpočtovanie príjmov kapitol ŠR ................................................................................ 40  
3.3 Rozpočtovanie výdavkov ŠR ......................................................................................... 44  
3.3.1 Rozpočtovanie beţných výdavkov ŠR ........................................................................... 45  
3.3.2 Rozpočtovanie kapitálových výdavkov ŠR ................................................................... 46  
3.3.3 Rozpočtovanie výdavkov ŠR podľa funkčnej klasifikácie ............................................ 46  
3.3.4 Rozpočtovanie výdavkov kapitol ŠR ............................................................................. 47  
4
Hodnotenie návrhu súhrnného rozpočtu  
ostatných subjektov verejnej správy na rok 2011 .......................................................... 61  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
ZOZNAM SKRATIEK  
a. s. – akciová spoločnosť;  
b. c. - beţné ceny;  
ES – Európske spoločenstvo;  
ESA 95 – metodológia národných účtov Štatistického úradu Európskeho spoločenstva;  
EÚ – Európska únia;  
EÚ -27 – 27 členských štátov Európskej únie;  
Eurostat – Štatistický úrad Európskeho spoločenstva;  
HDP - hrubý domáci produkt;  
HICP - harmonizovaný index spotrebiteľských cien;  
INTERREG IVC – program medziregionálnej spolupráce;  
INTERACT II – program technickej pomoci pre jednotlivé zamerania cieľa Európska  
teritoriálna spolupráca;  
MF SR – Ministerstvo financií Slovenskej republiky;  
mil. – milión;  
mld. – miliarda;  
NBS – Národná banka Slovenska;  
NKÚ SR – Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky;  
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj;  
p. b. – percentuálny bod;  
projekt PPP – projekt verejno-súkromného partnerstva;  
RVS – rozpočet verejnej správy;  
s. c. – stále ceny;  
spol. s r. o. – spoločnosť s ručením obmedzeným;  
SR – Slovenská republika;  
ŠR - štátny rozpočet;  
ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky;  
tis. – tisíc;  
VÚC – vyšší územný celok;  
VZPS – výberové zisťovanie pracovných síl;  
V-4 – krajiny Vyšegrádskej štvorky;  
Z. z. – Zbierka zákonov.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Úvod  
Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 2011, v ktorom je hodnotený aj návrh RVS  
na rok 2011, je vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o NKÚ SR v znení  
neskorších predpisov.  
Účelom vypracovania stanoviska je na základe hodnotiacich kritérií:  
preveriť rozpočtovanie vybraných subjektov verejnej správy pri nakladaní s verejnými  
prostriedkami a majetkom z hľadiska dodrţiavania všeobecne záväzných právnych  
predpisov,  
vyhodnotiť správnosť, pravdivosť a objektívnosť nimi rozpočtovaných finančných údajov,  
zistiť a vyhodnotiť mieru hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti s akou tieto subjekty  
rozpočtujú hospodárenie s verejnými prostriedkami, majetkom a inými finančnými  
a nefinančnými zdrojmi.  
Predmet vypracovania stanoviska je rozdelený do štyroch okruhov:  
1 Hodnotenie makroekonomických rámcov zostavenia návrhu RVS – medziročné  
porovnanie hlavných makroekonomických ukazovateľov a súhrnné hodnotenie odhadu ich  
vývoja v makroekonomických rámcoch návrhu RVS.  
2 Hodnotenie východiskového rámca návrhu RVS a hrubého dlhu verejnej správy –  
medziročné porovnanie a súhrnné hodnotenie pozície verejných financií, odhadu daňových  
príjmov a sociálnych odvodov, rozpočtových vzťahov SR a EÚ, základných parametrov  
návrhu RVS a úrovne systému riadenia štátneho dlhu a likvidity.  
3 Hodnotenie návrhu ŠR – medziročné porovnanie a hodnotenie rozpočtovania príjmov  
a výdavkov vrátane ich rozpočtovania vo vybraných kapitolách ŠR z hľadiska  
dodrţiavania rozpočtových pravidiel, súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi  
a so základnými dokumentmi riadenia verejných financií  
4 Hodnotenie návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy – medziročné  
porovnanie a hodnotenie súhrnných rozpočtov obcí a VÚC z hľadiska dodrţiavania  
všeobecne záväzných právnych predpisov, fiškálnej decentralizácie, efektívnosti  
a účinnosti pri plnení úloh územnej samosprávy a rozpočtov ďalších vybraných subjektov  
verejnej správy.  
Zhrnutie výsledkov hodnotenia účelu a predmetu vypracovania stanoviska NKÚ SR  
k návrhu ŠR na rok 2011 je prezentované niţšie.  
1 Hodnotenie makroekonomických rámcov zostavenia návrhu RVS na rok 2011  
NKÚ SR súhlasí s názorom väčšiny členov Výboru pre makroekonomické prognózovanie,  
ţe makroekonomické rámce zostavenia návrhu RVS na rok 2011 sú realistické.  
Zohľadňujú očakávaný vývoj pôsobenia základných vnútorných a vonkajších faktorov,  
odhadované medziročné zníţenie tempa reálneho ekonomického rastu o 0,7 p. b. na 3,3 %,  
nárast inflácie o 2,3 p. b. na 3,7 % alebo vývoj na trhu práce.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR na jednej strane očakáva, ţe vývoj makroekonomického prostredia v roku 2011  
môţe byť pozitívne ovplyvnený priaznivejším ako očakávaným vývojom svetovej  
ekonomiky s priamym dopadom na vyšší rast zahraničného dopytu a prílevu zahraničných  
investícií. Na druhej strane ako riziko NKÚ SR vidí neistý vývoj svetovej ekonomiky  
a finančných trhov, nenaplnenie cieľov konsolidačných opatrení vlády SR, udrţanie  
konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia a niţšiu úroveň riešenia štrukturálnych  
problémov na trhu práce.  
2 Hodnotenie východiskového rámca zostavenia návrhu RVS na rok 2011 a hrubého dlhu  
verejnej správy  
Cieľom návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 je zníţiť schodok verejnej správy očakávaný  
v roku 2010 na úrovni -7,8 % z HDP o 2,9 p. b na -4,9 % z HDP v roku 2011 a do roku  
2013 o 4,9 p. b. na -2,9 % z HDP. Tento cieľ súvisí s Rozhodnutím Rady EÚ o začatí  
procedúry nadmerného deficitu voči SR, ktorým jej bolo v súlade s Paktom stability a rastu  
uloţené zníţiť fiškálny deficit v roku 2013 na úroveň referenčnej hodnoty maastrichtského  
kritéria stanoveného úrovňou 3 % z HDP. Zároveň vychádza z Programového vyhlásenia  
vlády SR, podľa ktorého „zásadným cieľom vlády SR je zníţenie deficitu verejných  
financií pod úroveň 3 % z HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodrţalo svoje záväzky  
voči EÚ vyplývajúce jej z Paktu stability a rastu“, ďalej sa v ňom uvádza, ţe „vláda SR  
prijme väčšinu opatrení potrebných na zníţenie deficitu s účinnosťou od roku 2011“.  
NKÚ SR konštatuje, ţe v návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 sú premietnuté realizovateľné  
konsolidačné opatrenia vlády SR, ktoré napriek rizikám týkajúcich sa fiškálnej pozície  
majú zabezpečiť posilnenie rozpočtového rámca s cieľom vytvorenia predpokladov  
pre zníţenie fiškálneho deficitu na úroveň 3 % z HDP do roku 2013 a pre postupný pokles  
podielu hrubého verejného dlhu na HDP. Tento má koncom roku 2011 dosiahnuť úroveň  
46 % z HDP, čo bude pod úrovňou referenčnej hodnoty maastrichtského kritéria  
stanoveného úrovňou 60 % z HDP.  
NKÚ SR preskúmaním východiskového rámca návrhu RVS na rok 2011 dospel k záveru,  
ţe je zostavený na základe aktuálnych, komplexných a konzistentných kvantitatívnych  
makroekonomických rámcoch. Zohľadňuje platnú legislatívu, vládou SR odsúhlasené  
legislatívne zmeny a záväzky, ktorými sú vláda SR a SR viazané s výnimkou zmien  
vyplývajúcich z novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií  
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ďalších zákonov, ktoré v čase  
predkladania návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 neboli schválené NR SR. V tejto  
súvislosti NKÚ SR očakáva, ţe tieto zmeny budú predmetom pozmeňujúcich návrhov  
k predloţenému návrhu zákona o ŠR na rok 2011.  
Rizikom východiskového rámca návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 podľa názoru NKÚ SR  
je okrem neistého vývoja vonkajšieho prostredia a prípadného nenaplnenia očakávaní  
z vládou SR prijatých konsolidačných opatrení aj iný ako predpokladaný vývoj  
pohľadávok a záväzkov v návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy,  
a to predovšetkým u obcí a VÚC.  
3 Hodnotenie návrhu ŠR na rok 2011  
NKÚ SR konštatuje, ţe rozpočtovanie príjmov a výdavkov v návrhu ŠR na rok 2011  
zohľadňuje legislatívny rámec, vrátane vládou SR schválených zmien.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Odhad daní vychádza z makroekonomického rámca a z veľkého rozsahu legislatívnych  
zmien v daňovej a odvodovej oblasti v rámci konsolidačných opatrení prijatých vládou SR.  
Podľa názoru NKÚ SR však vývoj daňovej kvóty poukazuje okrem iného na riziko rastu  
daňových únikov u niektorých druhov daní a tým aj na postupné zniţovanie efektívnosti  
výberu daní predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach.  
NKÚ SR v tejto súvislosti zdôrazňuje, ţe je potrebné prijať účinné opatrenia v tejto oblasti  
s cieľom eliminovania podvodného čerpania nadmerných odpočtov dane z pridanej  
hodnoty pri nezrealizovaných plneniach, krátenia trţieb zdaniteľných príjmov  
neevidovaním na elektronických registračných pokladniciach, daňových únikov  
z internetových obchodov, sieťových podvodov, prelievania kapitálu z prosperujúcich  
firiem do predĺţených obchodných spoločností a iných aktivít čiernej ekonomiky.  
Napriek tejto skutočnosti NKÚ SR zastáva názor, ţe rozpočtovanie príjmov ŠR vytvára  
priestor pre efektívne prerozdelenie výdavkov. Premietnutím priorít vlády SR do štruktúry  
výdavkov sa posilňuje charakter trojročného rozpočtového rámca, vrátane programového  
rozpočtovania, čo prispieva k stabilite ekonomického a sociálneho prostredia v súlade  
s Programovým vyhlásením vlády SR.  
NKÚ SR konštatuje, ţe potreba navŕšenia rozpočtových prostriedkov predovšetkým  
v súvislosti so zabezpečením spolufinancovania zdrojov z EÚ a transferu ŠR do Sociálnej  
poisťovne na krytie výpadku jej príjmov je kompenzovaná konsolidačnými opatreniami  
vlády SR na zvýšenie efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov formou úspor  
výdavkov jednotlivých kapitol ŠR. NKÚ SR v tejto súvislosti pripomína, ţe toto  
konsolidačné úsilie je dôleţité z hľadiska zabezpečenia nevyhnutnej konsolidácie  
verejných financií a zabezpečenia postupného zniţovania podielu deficitu verejných  
financií na HDP v rámci procedúry nadmerného deficitu.  
NKÚ SR na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti zastáva názor, ţe naplnenie  
cieľov v oblasti príjmov a následného čerpania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ  
bude závisieť predovšetkým od úrovne systému riadenia a kontroly tých ministerstiev,  
ktoré plnia funkcie riadiacich orgánov. Zvýšenú pozornosť bude potrebné venovať  
predovšetkým dôslednému overovaniu pripravenosti projektov, monitorovaniu  
implementácie podporných fondov EÚ, identifikácii moţných rizík a kontrole  
hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vynakladaných prostriedkov.  
4 Hodnotenie návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2011  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy  
na rok 2011 rozpočtovaním prebytkového hospodárenia významnou mierou prispieva  
ku kvalitatívnej stránke verejných financií a tým aj k ich konsolidácii. V rozpočtoch  
ostatných subjektov verejnej správy sa pozitívne odráţajú uskutočnené štrukturálne  
reformy, ktoré zníţili tlak na rast výdavkov vo viacerých oblastiach s významným  
vplyvom na dlhodobú udrţateľnosť verejných financií.  
NKÚ SR však dospel k záveru, ţe kľúčovým problémom naďalej zostávajú špecifické  
demografické podmienky spojené so starnutím populácie. Zavedenie II. kapitalizačného  
piliera dôchodkového systému zníţilo príjmy Sociálnej poisťovne a do budúcnosti vytvára  
riziká nielen v oblasti zabezpečenia dostatočného objemu finančných prostriedkov  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
na výplatu starobných dôchodkov, ale predovšetkým v dlhodobej udrţateľnosti verejných  
financií.  
NKÚ SR zdôrazňuje, ţe z hľadiska budúceho vývoja hrubého dlhu verejnej správy  
je potrebné zvýšenú pozornosť sústrediť na rôzne oblasti sektora verejnej správy ako napr.  
na vývoj v zdravotnej starostlivosti, školstve a pod. Osobitnú pozornosť je potrebné  
venovať územnej samospráve, v hospodárení ktorej pretrváva riziko spojené s niţším ako  
očakávaným plnením daňových príjmov, ktoré môţe napr. v súvislosti s odstraňovaním  
škôd po povodniach vytvárať v roku 2011 tlak na jej hospodárenie a prípadné ďalšie  
zadlţovanie.  
Po zohľadnení makroekonomických rámcov a východiskového rámca návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013, vrátane konsolidačných opatrení vlády SR prijatých na zniţovanie  
podielu deficitu verejnej správy na HDP v rámci procedúry nadmerného deficitu voči SR  
v súlade s Paktom stability a rastu  
NKÚ SR nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o ŠR na rok 2011.  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh zákona o ŠR na rok 2011 je v súlade s Ústavou SR,  
ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi platnými v SR, právom ES a EÚ ako aj  
s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorým sú SR a vláda SR viazané.  
Z rozpočtového hľadiska konsolidačné úsilie a fiškálne ciele vlády SR sú v súlade  
s rozpočtovými pravidlami a so štrukturálnymi reformami a politikami. V návrhu ŠR na rok  
2011 sú adekvátne prepojené fiškálne a prioritné ciele s cieľmi Programového vyhlásenia  
vlády SR a dokumentov, ktorými sú vláda SR a SR viazané.  
Podľa názoru NKÚ SR zvyšovanie efektívnosti a účinnosti verejných financií spolu  
so zvýšeným zapojením zdrojov zo všeobecného rozpočtu EÚ vytvárajú predpoklady  
k zvýšeniu potenciálneho rastu reálnej ekonomiky Slovenska a jej stability v budúcnosti a tým  
aj k zlepšeniu sociálneho štandardu občanov Slovenska.  
NKÚ SR v súlade s Limskou deklaráciou o základných princípoch nezávislej  
finančnej kontroly zaradilo medzi kľúčové hodnoty plánovania svojej nezávislej kontrolnej  
činnosti napomáhanie správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejnými finančnými  
zdrojmi a majetkom a poskytovanie objektívnych informácií o zistených skutočnostiach  
v tejto oblasti tak Národnej rade SR ako aj verejnosti.  
Aj preto NKÚ SR sústreďuje v pláne svojej kontrolnej činnosti na rok 2011 pozornosť  
na tie celospoločensky významné problémy, preverením ktorých sa príslušným  
kontrolovaným subjektom poskytnú potrebné informácie pre prijatie účinných opatrení na ich  
riešenie a na skvalitnenie úrovne ich riadenia a financovania. Konkrétne problémy  
sú vyjadrené v jednotlivých častiach tohto stanoviska.  
NKÚ SR vo svojej kontrolnej činnosti bude aj naďalej klásť dôraz na efektívne,  
hospodárne a účinné vynakladanie verejných zdrojov a prostriedkov zo všeobecného rozpočtu  
EÚ v súlade s platnou legislatívou SR a právom ES a EÚ.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
1 Makroekonomické rámce zostavenia návrhu RVS na rok 2011  
Východiskom pre makroekonomické rámce zostavenia návrhu RVS na roky 2011  
aţ 2013 je Strednodobá prognóza makroekonomického vývoja. Vypracovalo ju MF SR  
a následne prerokovalo vo Výbore pre makroekonomické prognózovanie, v ktorom  
sú zastúpené všetky relevantné bankové a fiškálne inštitúcie. Väčšina z členov tohto výboru ju  
z pohľadu vývoja stability slovenskej ekonomiky a krajín, voči ktorým má Slovensko  
významné exportné postavenie, vyhodnotilo ako realistickú.  
Predikcie vybraných makroekonomických indikátorov na roky 2010 a 2011 podľa  
návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Predikcia  
2010  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 4,3  
Názov ukazovateľa  
2011  
70,2  
mld. eur  
65,9  
4,0  
HDP v b. c.  
HDP v s. c.  
%
- 0,7  
+ 3,5  
+ 27,7  
- 0,8  
- 20,4  
+ 1,0  
+ 28,0  
- 1,3  
- 2,8  
3,3  
1,2  
2 339,1  
13,6  
368,4  
3,7  
%
tis. osôb  
%
tis. osôb  
%
- 2,3  
2 311,4  
14,4  
388,8  
2,7  
Priemerný rast zamestnanosti podľa VZPS  
Priemerná zamestnanosť podľa VZPS  
Priemerná miera nezamestnanosti podľa VZPS  
Priemerná nezamestnanosť podľa VZPS  
Nominálny rast priemernej mesačnej mzdy  
Priemerná nominálna mesačná mzda  
Reálny rast priemernej mesačnej mzdy  
Priemerný rast produktivity práce  
eur  
%
%
765,0  
1,3  
793,0  
0,0  
5,5  
2,7  
%
1,4  
+ 2,3  
Index spotrebiteľských cien  
3,7  
%
1,0  
- 2,2  
-1,4  
+ 2,5  
- 0,1  
- 0,2  
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien  
Bilancia bežného účtu platobnej bilancie  
Bilancia bežného účtu platobnej bilancie  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
3,5  
- 2,3  
- 1,6  
% z HDP  
mld. eur  
Podľa názoru NKÚ SR na ekonomiku Slovenska bude v roku 2011 pôsobiť niekoľko  
základných faktorov, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch skupín – vonkajšie a vnútorné.  
Za vonkajšie faktory NKÚ SR pokladá tie, ktoré sa nedajú pri malej a otvorenej  
slovenskej ekonomike výrazne ovplyvniť domácou hospodárskou politikou a domácou  
hospodárskou činnosťou. Tieto faktory súvisia najmä s rastom zadĺţenosti viacerých  
vyspelých krajín, u ktorých je moţné očakávať skôr reštriktívnu fiškálnu politiku spojenú  
s potrebou refinancovania dlhov verejnej správy a krytia výpadku príjmov verejných  
rozpočtov ako výraznejší rast dopytu súkromného sektora a pozitívny vývoj na finančných  
trhoch.  
Faktory vnútorného ekonomického prostredia ako napr. daňový systém, fiškálne  
impulzy či priame nástroje na konsolidáciu verejných financií sú naopak výrazne  
ovplyvňované a ovplyvniteľné hospodárskou politikou vlády SR.  
1.1 Ukazovatele ekonomického rastu  
Podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 má HDP v b. c. v roku 2011 oproti roku  
2010 vzrásť o 4,3 mld. eur na 70,2 mld. eur pri medziročnom poklese jeho reálneho rastu  
o 0,7 p. b. na 3,3 %. NKÚ SR vidí hlavné riziko makroekonomickej stability v roku 2011  
v neistom vývoji svetovej ekonomiky, finančných trhov a s tým súvisiacej moţnej hrozby  
dvojitej recesie, s ktorou sa v návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 neuvaţuje.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Predikcie rastu HDP v s. c. a jeho zloţiek na roky 2010 a 2011 na základe výdavkovej  
metódy zostavenia HDP podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca  
tabuľka:  
Predikcie MF SR  
2010 2011  
Rozdiel  
2011 – 2010  
- 0,7 p. b.  
Názov ukazovateľa  
4,0  
HDP v s. c.  
z toho:  
%
3,3  
konečná spotreba domácností  
konečná spotreba verejnej správy  
tvorba hrubého fixného kapitálu  
vývoz tovarov a sluţieb  
%
%
%
%
%
- 0,2  
0,5  
1,8  
13,2  
11,8  
+ 0,6 p. b.  
- 6,8 p. b.  
+ 1,7 p. b.  
- 7,7 p. b.  
- 8,3 p. b.  
0,4  
- 6,3  
3,5  
5,5  
3,5  
dovoz tovarov a sluţieb  
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe konečná spotreba domácností má v roku 2011 zaznamenať  
mierny medziročný nárast, a to aj napriek očakávanému vývoju indexu spotrebiteľských cien,  
zmrazeniu rastu reálnej priemernej mesačnej mzdy a prijatiu opatrení fiškálnej konsolidácie  
napr. v oblasti zvýšenia nepriamych daní, zníţenia zamestnanosti a mzdových výdavkov  
vo verejnom sektore, rozšírenia vymeriavacích základov pre odvody sociálneho a zdravotného  
poistenia a pod.  
Tieto opatrenia sa môţu negatívne prejaviť v konečnej spotrebe domácností, a to cez  
pokles hrubých disponibilných dôchodkov domácností, ktorý však môţe byť kompenzovaný  
vyššou mierou čerpania vytvorených úspor. Pozitívne na vývoj konečnej spotreby domácností  
v roku 2011 bude pôsobiť najmä predpokladaný rast zamestnanosti a indexu spotrebiteľskej  
dôvery.  
Konsolidačné úsilie vlády SR sa má v roku 2011 najvýraznejšie premietnuť  
v medziročnom poklese konečnej spotreby verejnej správy v dôsledku úspor jej beţných  
výdavkov predovšetkým v oblasti medzispotreby a naturálnych sociálnych dávok. NKÚ SR  
v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, ţe bude dôleţité ako sa v tomto úsilí prejaví  
očakávaný vývoj indexu spotrebiteľských cien, aký podiel na zníţení zamestnanosti v sektore  
verejnej správy budú predstavovať dôchodcovia a akým spôsobom sa prejaví úspešnosť  
avizovaného zníţenia miery klientelizmu a korupcie vo verejnom obstarávaní, ktorá  
má zvýšiť jeho efektívnosť a transparentnosť.  
K reálnemu rastu domáceho dopytu v roku 2011 prispeje iba rast tvorby hrubého  
fixného kapitálu, v ktorého mierne zvýšenej dynamike sa popri zrušení 1. balíka PPP  
projektov výstavby diaľnic negatívne premietnu aj opatrenia fiškálnej konsolidácie vlády SR  
v oblasti zníţenia kapitálových výdavkov vlády SR na investície.  
Podľa názoru NKÚ SR tieto dôsledky však môţu byť kompenzované súkromným  
kapitálom a vyšším čerpaním prostriedkov z podporných fondov EÚ. Pozitívne sa vo vývoji  
tvorby hrubého fixného kapitálu v roku 2011 prejavia investície v rámci 2. balíka PPP  
projektov výstavby cestnej infraštruktúry, odstraňovanie následkov povodní a očakávané  
investície v priemysle. V tejto súvislosti sa očakáva aj pozitívny vplyv zmeny stavu zásob.  
Pri zohľadnení poklesu konečnej spotreby a rastu tvorby hrubého fixného kapitálu  
sa v roku 2011 očakáva medziročný pokles domáceho dopytu o 0,4 p. b. na nulovú úroveň.  
NKÚ SR v tejto súvislosti podotýka, ţe k reálnemu ekonomickému rastu v roku 2011 tak  
prispeje výlučne zahraničný dopyt. V medziročnom náraste príspevku čistého vývozu tovaru  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
a sluţieb k reálnemu rastu HDP sa prejaví rýchlejší rast reálneho vývozu tovarov a sluţieb,  
ktorý sa cez existujúcu dovoznú náročnosť premietne aj v reálnom raste dovozu tovarov  
a sluţieb, ktorý bude tlmený poklesom domáceho dopytu a nerealizovaním 1. balíka PPP  
projektov výstavby diaľnic.  
Skutočný vývoj produkčnej medzery v porovnaní s reálnym rastom potenciálneho  
produktu a HDP v s. c. očisteného o vplyv predzásobenia za roky 2008 a 2009 a predikcie  
na roky 2010 a 2011 podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky MF SR dokumentuje  
nasledujúci graf:  
8
Vývoj produkčnej medzery  
v rokoch 2008 až 2011  
6,2  
5,5  
6
4
4,0  
3,3  
2,9  
2,3  
2,2  
1,5  
2
Reálny rast HDP v s. c.  
%
0
-2  
-4  
-6  
Reálny rast potenciálneho  
produktu v s. c.  
-2,1  
-2,4  
Produkčná medzera ako % z  
potenciálneho produktu  
-4,5  
-4,7  
2008  
2009  
2010  
2011  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
Cyklická pozícia vyjadrená produkčnou medzerou ako percento z reálneho rastu  
potenciálneho produktu v s. c. zaznamená v roku 2011 iba mierne zlepšenie.  
Predpokladá sa, ţe uzatváranie produkčnej medzery bude tlmené nielen  
konsolidačným úsilím vlády SR, ale aj vývojom inflácie a dopytovej a ponukovej stránky  
slovenskej ekonomiky.  
Podľa názoru NKÚ SR v očakávanom potenciálnom reálnom raste HDP v s. c. v roku  
2011, ktorý odráţa súčasný priaznivý ekonomický vývoj, pozitívne prejaví predovšetkým  
narastajúca celková produktivita výrobných faktorov, zásoba kapitálu a s miernym  
príspevkom aj predpokladaný rast zamestnanosti.  
1.2 Ukazovatele cenového vývoja a platobnej bilancie  
Priemerná ročná miera inflácie, meraná indexom spotrebiteľských cien, podľa návrhu  
RVS na roky 2011 aţ 2013 má dosiahnuť v roku 2010 úroveň 1,4 % a medziročne má v roku  
2011 vzrásť o 2,3 p. b. na 3,7 %.  
Podľa NKÚ SR v tomto zvýšení sa prejavujú tak trhové ako aj netrhové faktory.  
Z trhových faktorov má rozhodujúci vplyv očakávané zvýšenie svetových cien  
poľnohospodárskych a energetických komodít. V netrhových faktoroch majú najvýznamnejší  
vplyv konsolidačné opatrenia vlády SR.  
Vplyv zmien konsolidačných opatrení vlády SR na rast cien s vyčíslením váhy  
v spotrebiteľskom koši a príspevku k priemernej ročnej miere inflácie v roku 2011 podľa  
údajov Inštitútu finančnej politiky MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Rast ceny  
(%)  
Váha Príspevok  
(%) (p. b)  
1,63 0,11  
Položky spotrebiteľského koša  
Zvýšenie sadzby spotrebnej dane na pivo  
Zvýšenie sadzby dane na tabak a tabakové výrobky  
Zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá s fosílnym palivom  
Zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach  
Poplatok pre štátne hmotné rezervy s dopadom na cenu pohonných hmôt  
Poplatok pre Národný jadrový fond s dopadom na cenu elektrickej energie  
Diaľničné známky  
Vplyv zvýšenia spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a poplatkov  
Vplyv zvýšenia dane z pridanej hodnoty bez spotrebných daní a poplatkov  
Celkový vplyv na priemernú ročnú mieru inflácie  
Zdroj: MF SR  
8,7  
4,8  
2,5  
4,2  
2,5  
9,6  
37,0  
5,4  
0,8  
1,98  
2,43  
0,05  
0,06  
0,03  
0,06  
0,30  
0,02  
0,63  
0,58  
1,21  
4,02  
2,43  
3,15  
0,06  
13,27  
69,33  
NKÚ SR očakáva, ţe miera vplyvu konsolidačných opatrení vlády SR na priemernú  
ročnú mieru inflácie v roku 2011 bude závisieť najmä od naplnenia predpokladov veľkého  
rozsahu legislatívnych zmien najmä v oblasti nepriamych daní. Napr. akým pomerom  
sa prenesie zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty do spotrebných daní v prostredí niţšieho  
dopytu. Rozhodujúci vplyv na vývoj inflácie v roku 2011 bude mať rast globálnych cien  
potravín a energetických komodít, ktoré môţu mať vyšší ako očakávaný dopad na ceny  
pohonných hmôt a regulovaných cien.  
Podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 index harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien, do ktorého sa podľa metodiky Európskej centrálnej banky nezahŕňajú  
poloţky tzv. imputovaného nájomného a fondu opráv trhových sluţieb, má v roku 2011  
v porovnaní s rokom 2010 medziročne vzrásť o 2,5 p. b. na 3,5 %.  
Skutočnosť štruktúry harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien a príspevku  
vplyvu nepriamych daní za rok 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa odhadov Inštitútu  
finančnej politiky MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2009  
Predikcia  
Rozdiel  
Názov ukazovateľa  
2010  
2011  
2011 – 2010  
+ 2,5 p. b.  
+ 6,2 p. b.  
+ 0,7 p. b.  
%
%
%
1,0  
- 0,6  
- 0,5  
1,0  
- 0,6  
1,5  
HICP  
3,5  
5,6  
2,2  
Regulované ceny  
Jadrová inflácia  
z toho:  
%
Potraviny  
čistá inflácia vrátane pohonných hmôt  
v tom:  
%
%
%
- 4,2  
0,0  
3,2  
1,0  
+ 2,0 p. b.  
+ 0,7 p. b.  
5,2  
1,7  
pohonné hmoty  
trhové sluţby  
obchodovateľné tovary  
Príspevok vplyvu nepriamych daní  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
%
%
%
p. b.  
- 16,0  
3,8  
- 0,1  
0,3  
12,5  
2,3  
- 0,5  
0,2  
- 4,4 p. b.  
+ 0,8 p. b.  
+ 1,1 p. b.  
+ 0,8 p. b.  
8,1  
3,1  
0,6  
1,0  
Vo zvýšení harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v roku 2011 sa v jeho  
štruktúre podľa NKÚ SR najvýraznejšie prejavuje nárast regulovaných cien plynu, tepla,  
elektriny a cien potravín. Tento odhad je najviac ovplyvnený očakávaným rastom svetových  
cien poľnohospodárskych a energetických komodít, ktorých príspevok k priemernej ročnej  
miere inflácie sa predpokladá na úrovni 2,5 p. b. Príspevok vplyvu nepriamych daní v rámci  
konsolidačných opatrení vlády SR sa odhaduje na úrovni 1,0 p. b., z toho príspevok zvýšenia  
dane z pridanej hodnoty predstavuje 0,4 p. b. a spotrebných daní s ostatnými faktormi  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
0,6 p. b. NKÚ SR vidí riziko vo vyššej miere vplyvu nepriamych daní najmä  
u spotrebiteľských cien predovšetkým sezónnych potravín.  
Skutočnosť nárastu regulovaných cien k 1. januáru 2009 a predikcie k 1. januáru 2010  
a k 1. januáru 2011 pri zohľadnení predpokladanej ceny ropy v amerických dolároch za barel  
a výmenného kurzu amerického dolára a eura podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky  
MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2009  
0,90  
Predikcia  
2010  
- 4,80  
Rozdiel  
Názov ukazovateľa  
2011  
2011 – 2010  
+ 13,50 p. b.  
+ 9,40 p. b.  
+ 5,30 p. b.  
+ 0,70 p. b.  
- 1,00 p. b.  
+ 6,00 p. b.  
+ 0,03 p. b.  
%
%
%
%
%
Plyn  
Teplo  
Elektrina  
8,70  
6,80  
2,00  
5,40  
6,00  
6,70  
6,80  
2,40  
8,60  
61,80  
1,39  
- 2,60  
- 3,30  
4,70  
7,00  
78,60  
1,31  
Voda a stočné  
Odpad  
Cena ropy americký dolár/barel  
Kurz americký dolár/euro  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
84,60  
1,34  
V odhade regulovaných cien k 1. januáru 2011 sú zohľadnené očakávané zmeny cien  
v sieťových odvetviach, o ktorých však rozhodne aţ Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
aţ na základe preverenia oprávnenosti ich výšky, vrátane poplatkov v prenosných  
a distribučných sústavách a v prepravných a distribučných sieťach.  
Vo vývoji bilancie beţného účtu platobnej bilancie v návrhu RVS na roky 2011  
aţ 2013 sa predpokladá medziročný pokles podielu jej salda na HDP o 0,1 p. b. na -2,3 %,  
čo v nominálnom vyjadrení predstavuje zníţenie o 0,2 mld. eur na -1,6 mld. eur. NKÚ SR  
predpokladá, ţe z jednotlivých poloţiek môţe mať negatívny vplyv na mierne zhoršenie salda  
beţného účtu v roku 2011 očakávaný vývoj príjmov a výdavkov v bilancii sluţieb.  
Na vývoj bilancie beţného účtu platobnej bilancie bude v roku 2011 podľa NKÚ SR  
pozitívne pôsobiť vývoj salda bilancie zahraničného obchodu, v ktorom sa premietne nielen  
očakávané hospodárske oţivenie najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska spojené  
s rastom zahraničného dopytu po tovaroch a sluţbách slovenských vývozcov, ale napr.  
aj zníţenie dovozov tovarov a sluţieb v dôsledku zrušenia 1. balíka PPP projektov výstavby  
diaľnic. Riziko prognózy bilancie beţného účtu platobnej bilancie moţno vidieť v nenaplnení  
očakávaného vývoja dovoznej náročnosti, čo bude do značnej miery závisieť predovšetkým  
od správneho načasovania realizácie jednotlivých investičných projektov v roku 2011.  
Situácia v slovenskom bankovom sektore by mala byť podľa odhadov MF SR  
aj v roku 2011 naďalej relatívne priaznivá. Vklady majú v priemere v roku 2011 vzrásť  
o 1,5 mld. eur na 39,2 mld. eur pri zvýšení úrokovej sadzby z vkladov o 0,18 p. b. na 1,09 %.  
Úvery, u ktorých sa očakáva rýchlejší rast ich poskytovania domácnostiam ako podnikateľom,  
majú v roku 2011 medziročne vzrásť o 1,6 mld. eur na 33,4 mld. eur pri zvýšení úrokovej  
sadzby z úverov o 0,42 p. b. na 5,67 %. Základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky  
majú v roku 2011 medziročne vzrásť o 0,44 p. b. na úroveň 1,44 %.  
Ani NKÚ SR neočakáva riziká ohrozenia beţného fungovania bankového sektora.  
Priemernú ročnú výnosnosť štátnych dlhopisov v roku 2009 a predikcie na roky 2010  
a 2011 podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Skutočnosť  
2009  
1,74  
Predikcia  
Rozdiel  
Priemerná ročná  
výnosnosť štátnych dlhopisov  
Splatnosť 1 rok  
Splatnosť 3 roky  
Splatnosť 5 rokov  
Splatnosť 10 rokov  
Eurobond splatnosť 5 rokov  
Eurobond splatnosť 10 rokov  
10 ročné nemecké bondy  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
2010  
2011  
2011 – 2010  
+ 1,16 p. b.  
+ 1,13 p. b.  
+ 0.78 p. b.  
+ 0.73 p. b.  
+ 0.93 p. b.  
+ 0,91 p. b.  
+ 0,98 p. b.  
%
%
%
%
%
%
%
1,26  
2,35  
3,07  
3,95  
3,02  
3,94  
2,72  
2,42  
3,48  
3,85  
4,68  
3,95  
4,85  
3,70  
3,30  
4,06  
4,81  
3,87  
4,62  
3,27  
V raste nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v roku 2011  
sa premietajú očakávania na finančných trhoch po zohľadnení opatrení prijatých EÚ v tejto  
oblasti ako napr. Záchranný fond EÚ, Bankový rezolučný fond a pod. Tieto opatrenia však  
iba krátkodobo zmiernili napätie na finančných trhoch, nakoľko mnoho krajín eurozóny má  
stále vysokú úroveň rizikových priráţok. Na rizikovú priráţku slovenských štátnych  
dlhopisov v roku 2011 bude mať pozitívny vplyv očakávaný rast priemernej ročnej  
výnosnosti 10-ročných nemeckých bondov.  
NKÚ SR preto môţe vyjadriť presvedčenie, ţe z tohto dôvodu na Slovensku  
pri optimalizácii výdavkov dlhovej sluţby a zachovaní akceptovateľnej miery rizika nie  
sú na rok 2011 známe také riziká, ktoré by váţnejšie ohrozili refinancovanie štátneho dlhu  
alebo priemernú likviditu štátu.  
Priemerný ročný výmenný kurz amerického dolára a eura má podľa údajov Inštitútu  
finančnej politiky MF SR v roku 2011 medziročne vzrásť o 0,03 p. b na hodnotu 1,34.  
1.3 Ukazovatele trhu práce  
Prijatie konsolidačných opatrení vlády SR sa podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
premietne v roku 2011 aj vo vývoji ukazovateľov trhu práce, ktorý ma jednu z kľúčových  
úloh v hospodárskej politike vlády SR. NKÚ SR zastáva názor, ţe zvyšovanie zamestnanosti  
a produktivity práce má dôleţitý vplyv na výkonnosť ekonomiky. Zároveň je nemenej  
dôleţité aj zniţovanie nezamestnanosti, nakoľko Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou  
nezamestnanosťou, v ktorej dominuje vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti a nízka miera  
zamestnanosti starších ľudí.  
Skutočnosť vybraných ukazovateľov trhu práce za rok 2009 a predikcie na roky 2010  
a 2011 podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2009  
- 2,8  
Predikcia  
2010 2011  
1,2  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 3,5 p. b.  
Názov ukazovateľa  
Priemerný rast zamestnanosti podľa VZPS  
Počet zamestnaných osôb  
Priemerný rast nezamestnanosti podľa VZPS  
Počet nezamestnaných osôb  
Nominálny rast priemernej mesačnej mzdy  
Priemerná nominálna mesačná mzda  
Reálny rast priemernej mesačnej mzdy  
Reálny rast produktivity práce  
%
tis.  
%
tis.  
%
eur  
%
- 2,3  
2 311,4  
14,4  
388,8  
2,7  
2 365,8  
12,1  
324,2  
3,0  
2 339,1 + 27,7 tis. osôb  
13,6  
368,4  
3,7  
- 0,8 p. b.  
- 20,4 tis. osôb  
+ 1,0 p. b.  
745  
1,3  
- 2,4  
765  
1,3  
793  
0,0  
+ 28 eur  
- 1,3 p. b.  
- 2,8 p. b.  
%
5,5  
2,7  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
12  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR poukazuje na skutočnosť, ţe v odhade vývoja ukazovateľov trhu práce  
v roku 2011 sa negatívne premieta vplyv časového posunu týchto ukazovateľov oproti reálnej  
ekonomike.  
Zároveň zastáva názor, ţe rast zamestnanosti podľa VZPS bude v roku 2011 pruţne  
reagovať na vývoj produkčnej stránky ekonomiky, a to aj napriek zniţovaniu počtu  
zamestnancov vo verejnej správe a zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaţenia práce  
v dôsledku konsolidačných opatrení vlády SR.  
Pozitívne sa prejaví aj čerpanie prostriedkov z podporných fondov EÚ, očakávaná  
realizácia významných investícií predovšetkým v priemysle a prínosom môţu byť napr.  
aj flexibilnejšie pracovné vzťahy, zniţovanie nákladov a administratívnej záťaţe  
zamestnávateľov a pod.  
V tejto súvislosti bude dôleţité, aby sa v rámci politiky zamestnanosti prijali také  
opatrenia, ktoré zlepšia podmienky pre pruţnejšiu reakciu zamestnávateľov na meniace  
sa potreby trhu práce s priamym vplyvom na tvorbu nových pracovných miest.  
NKÚ SR tieţ očakáva, ţe vývoj nezamestnanosti podľa VZPS v roku 2011 bude  
negatívne ovplyvnený konsolidačnými opatreniami vlády SR ako napr. zrušením súbehu  
poberania predčasného dôchodku a príjmu zo zamestnania alebo zniţovaním počtu  
zamestnancov vo verejnom sektore, ktoré však môţe byť zmiernené počtom prepustených  
dôchodcov, lebo ako ekonomicky neaktívni nebudú mať vplyv na počet nezamestnaných.  
Na vývoj zamestnanosti v roku 2011 môţe mať pozitívny vplyv zlepšenie vyuţívania  
nástrojov aktívnej politiky trhu práce najmä v oblasti ich efektívneho vyuţívania, zníţenia  
administratívnej náročnosti ich realizácie, eliminovania moţnosti ich zneuţívania a pod.  
Osobitnú pozornosť však treba venovať zvyšovaniu motivácie dlhodobo  
nezamestnaných osôb, a to predovšetkým v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou.  
Vývoj priemernej nominálnej mesačnej mzdy za národné hospodárstvo bude v roku  
2011 ovplyvnený najmä úrovňou priemernej miery nezamestnanosti a poklesom produktivity  
práce. Z hľadiska vplyvu konsolidačných opatrení vlády SR moţno očakávať, ţe zníţenie  
mzdových výdavkov verejnej správy bude kompenzované vyššími nákladmi zamestnávateľov  
na mzdy v dôsledku zvýšenia daňového a odvodového zaťaţenia.  
Absorbovanie časti zvýšenej dane z pridanej hodnoty na úkor marţí zamestnávateľov  
sa môţe negatívne prejaviť v zniţovaní miezd zamestnancov.  
Niţší rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v roku 2011 sa premietne  
do priemernej reálnej mesačnej mzdy a spolu s rastom priemernej ročnej miery inflácie  
sa odhaduje na nulovej úrovni.  
Skutočnosť rastu priemernej reálnej mesačnej mzdy a produktivity práce v národnom  
hospodárstve za rok 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa údajov Inštitútu finančnej  
politiky MF SR dokumentuje nasledujúci graf:  
13  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Vývoj reálnej mzdy, inflácie a produktivity práce v rokoch 2009 až 2011  
5,5  
6
5
3,7  
Reálny rast priemernej  
mesačnej mzdy  
4
3
2
1
1,6  
2,7  
1,4  
1,3  
Reálny rast produktivity  
práce  
%
1,3  
0,0  
0
Priemerná ročná miera  
inflácie  
-1  
-2  
-3  
-2,4  
2009  
2010  
2011  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
Očakávaný pokles rastu produktivity práce v roku 2011 ani podľa NKÚ SR nevytvára  
priestor pre rast priemernej reálnej mesačnej mzdy, ale pozitívom je, ţe rýchlejší rast  
produktivity práce v porovnaní s rastom reálnym miezd nevytvára riziko ďalších dopytových  
inflačných tlakov.  
2 Hodnotenie východiskového rámca zostavenia návrhu RVS na rok 2011 a dlhu  
verejnej správy  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh RVS na roky 2011 aţ 2013 vychádza z Programového  
vyhlásenia vlády SR, podľa ktorého „zásadným cieľom vlády SR je zníţenie deficitu  
verejných financií pod úroveň 3 % z HPD v roku 2013 tak, aby Slovensko dodrţalo svoje  
záväzky voči EÚ vyplývajúce z Paktu stability a rastu“. Zároveň sa v tomto vyhlásení uvádza,  
ţe „vláda SR prijme väčšinu opatrení potrebných na zníţenie deficitu s účinnosťou od roku  
2011“. Aj preto vláda SR v návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 povaţuje za základný  
predpoklad pre úspešný ekonomický vývoj a dlhodobo udrţateľný rast ţivotnej úrovne  
občanov SR zabezpečenie zodpovednej rozpočtovej politiky a výrazné zníţenie súčasného  
deficitu verejných financií.  
Rozpočtový cieľ návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 zníţiť schodok verejnej správy  
očakávaný na úrovni -7,8 % z HDP v roku 2010 o 2,9 p. b na -4,9 % z HDP v roku 2011  
a o 4,9 p. b. na -2,9 % z HDP v roku 2013 súvisí aj s Rozhodnutím Rady EÚ o začatí  
procedúry nadmerného deficitu voči SR. Týmto rozhodnutím bolo Slovensku okrem iného  
uloţené zníţiť fiškálny deficit v roku 2013 na úroveň referenčnej hodnoty maastrichtského  
kritéria stanoveného úrovňou 3 % z HDP.  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh RVS na roky 2011 aţ 2013 vychádza z aktuálnych  
makroekonomických rámcov. Zohľadňuje platnú legislatívu, vládou SR odsúhlasené  
legislatívne zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzky, ktorými sú vláda SR  
a SR viazané. Je zostavený za ŠR a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy, ktoré  
sú ŠÚ SR zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95 platnou pre EÚ.  
Návrhy súhrnných rozpočtov za obce, VÚC a príspevkové organizácie štátu, obcí a VÚC  
sú vypracované MF SR, za zdravotné poisťovne Ministerstvom zdravotníctva SR a za verejné  
vysoké školy Ministerstvom školstva SR. Záväzným je návrh RVS na rok 2011. Návrhy RVS  
na roky 2012 a 2013 sú len orientačné, ktoré sa môţu v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z.  
14  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov v odôvodnených  
prípadoch upresňovať v ďalšom rozpočtovom roku.  
2.1 Pozícia verejných financií  
NKÚ SR konštatuje, ţe SR bola rozhodnutím EÚ zo dňa 2. decembra 2009 z dôvodu  
nepriaznivého vývoja v hospodárení verejných financií v súlade s Paktom stability a rastu  
zaradená do procesu nadmerného deficitu. Týmto rozhodnutím bolo vláde SR uloţené:  
odstrániť nadmerný deficit verejnej správy do roku 2013,  
zníţiť deficit verejnej správy pod úroveň 3 % z HDP kredibilným a udrţateľným  
spôsobom prostredníctvom zmien v strednodobom rozpočtovom rámci, a to  
o uskutočniť opatrenia na zníţenie deficitu v súlade s RVS na roky 2010  
aţ 2012,  
o zabezpečiť, aby priemerné ročné konsolidačné úsilie dosiahlo 1 % z HDP  
v období rokov 2010 aţ 2013,  
o špecifikovať opatrenia potrebné na odstránenie nadmerného deficitu do roku  
2013 a v prípade lepšieho ako očakávaného makroekonomického vývoja  
zrýchliť tempo konsolidácie.  
posilniť záväznosť strednodobého rozpočtového rámca a zlepšiť monitorovanie  
plnenia rozpočtu v priebehu rozpočtového roku, aby sa zabránilo prečerpaniu  
výdavkov a zníţili sa rizika vyplývajúce z konsolidácie verejných financií.  
Konsolidačné úsilie vlády SR, ktoré plánuje vynaloţiť na dosiahnutie zníţenia  
deficitu verejných financií sa meria medziročnými zmenami upraveného primárneho salda  
RVS. Pri jeho výpočte je aktuálne saldo RVS očistené o zmeny v cyklickej zloţke, ktorá  
vyjadruje reakciu vybraných príjmov a výdavkov verejných financií na zmeny v produkčnej  
medzere spojenej s výkyvmi v ekonomike odhadovanej Európskou komisiou v zmysle  
metodiky OECD. Ďalej je očistené o jednorázové efekty z opatrení vlády SR, náklady spojené  
s implementáciou II. kapitalizačného piliera dôchodkového systému a o vplyv platených  
úrokov, ktorý sa odvíja najmä od výšky dlhu verejnej správy a od externých faktorov, ako  
sú úrokové sadzby a výmenný kurz amerického dolára a eura.  
Skutočnosť konsolidačných úsilí vlády SR za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky  
2010 a 2011 podľa údajov Inštitútu finančnej politiky MF SR dokumentuje nasledujúca  
tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
- 7,9  
Predikcia  
2010 2011  
Názov ukazovateľa  
% HDP  
% HDP  
% HDP  
% HDP  
% HDP  
% HDP  
- 2,3  
0,7  
- 7,8  
- 0,7  
- 7,1  
- 0,2  
- 1,3  
- 1,5  
Čisté pôžičky verejnej správy poskytnuté/prijaté  
Cyklická zloţka RVS  
Cyklicky upravené saldo RVS  
Jednorázové efekty z opatrení vlády SR  
Náklady II. kapitalizačného piliera dôchodkového systému  
Vplyv platených úrokov  
- 4,9  
- 0,6  
- 4,3  
0,0  
- 1,2  
- 1,8  
- 1,3  
- 6,6  
0,0  
- 3,0  
- 0,7  
- 1,2  
- 1,1  
- 1,3  
- 1,5  
Cyklicky upravené saldo RVS bez jednorázových efektov,  
II. kapitalizačného piliera dôchodkového systému a platených  
úrokov (upravené primárne saldo RVS)  
Konsolidačné úsilie vlády SR (+ reštrikcia, - expanzia)  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
% HDP  
p. b.  
0,0  
0,0  
- 3,8  
- 3,8  
- 4,2  
- 0,4  
- 1,3  
2,9  
15  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR ďalej konštatuje, ţe konsolidačné úsilie vlády SR na rok 2011 potvrdzuje  
v porovnaní s rokom 2010 výraznú reštriktívnu politiku vlády SR zameranú na zniţovanie  
fiškálneho deficitu uţ od roku 2011, čo je v súlade s jej Programovým vyhlásením  
a s odporúčaním Rady EÚ k procedúre nadmerného deficitu, podľa ktorého priemerné ročné  
konsolidačné úsilie vlády SR v rokoch 2010 aţ 2013 má dosiahnuť minimálne 1 % z HDP.  
Balík konsolidačných opatrení prijatých vládou SR v sume pribliţne 1,7 mld. eur  
s dôrazom na zníţenie verejných výdavkov bude síce tlmiť ekonomický rast v roku 2011, ale  
na druhej strane vytvára zdravý základ pre zvýšenie jeho dynamiky a dlhodobej udrţateľnosti  
v ďalších rokoch.  
Príspevok fiškálnej politiky vlády SR k ekonomickému rastu sa vyjadruje fiškálnym  
impulzom, ktorý je meraný medziročnými zmenami agregovaného salda RVS t. j. upraveného  
primárneho salda RVS určeného na výpočet konsolidačného úsilia vlády SR, ktoré je očistené  
o vplyvy vzťahov so všeobecným rozpočtom EÚ a o vplyvy 2. balíka PPP projektov výstavby  
cestnej infraštruktúry.  
Skutočnosť fiškálneho impulzu za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011  
podľa údajov Inštitútu finančnej politiky MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
Predikcia  
2010 2011  
Názov ukazovateľa  
Cyklicky upravené saldo RVS bez jednorázových efektov,  
II. kapitalizačného piliera dôchodkového systému a platených  
úrokov (upravené primárne saldo RVS)  
Vplyv vzťahov s EÚ  
0,0  
- 3,8  
- 4,2  
- 1,3  
3,9  
% HDP  
0,6  
1,2  
1,9  
z toho:  
1,4  
- 0,8  
0,0  
2,2  
- 1,0  
0,3  
3.1  
- 1,2  
0,7  
príjmy z rozpočtu EÚ  
odvody do rozpočtu EÚ  
4,8  
- 0,9  
0,3  
Výstavba cestnej infraštruktúry  
z toho:  
0,0  
0,0  
0,3  
0,0  
0,7  
0,0  
2. balík PPP projektov – stavebné náklady  
2. balík PPP projektov – platby štátu za dostupnosť  
0,3  
0,0  
Agregátne saldo  
Fiškálny impulz (+ reštrikcia, - expanzia)  
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR  
- 0,6  
0,2  
- 5,3  
- 4,7  
- 6,8  
- 1,5  
- 5,5  
1,3  
p. b.  
Fiškálny impulz vlády SR na rok 2011 potvrdzuje v porovnaní s rokom 2010 výraznú  
reštriktívnu politiku vlády SR zameranú na zniţovanie deficitu verejných financií.  
NKÚ SR poukazuje na to, ţe medziročne sa zvyšuje expanzívny vplyv inak  
rozpočtovo neutrálnych príjmov z rozpočtu EÚ. Opačne pôsobia odvody do všeobecného  
rozpočtu EÚ, ktoré napriek medziročnému poklesu zniţujú agregátny dopyt. Expanzívnym  
impulzom je tieţ 2. balík PPP projektov výstavby cestnej infraštruktúry, a to ich stavebné  
náklady v čase výstavby. Platby štátu za dostupnosť sa prejavia aţ s časovým odstupom  
vo forme pravidelných splátok za jednotlivé odovzdané úseky ciest, do ktorých sa zahrnú  
aj náklady spojené s údrţbou daných ciest v príslušnom období. Tieto platby budú v čase ich  
neskoršej realizácie negatívne ovplyvňovať saldo verejnej správy, ale v danom čase nemajú  
vplyv na agregovaný dopyt.  
16  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
2.2 Východiskový rámec zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy  
Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013 je vypracovaný v súlade s jednotnou metodikou  
pouţívanou v EÚ, ktorá je upravená príručkou s názvom Európsky systém účtov – ESA 95  
v prílohe Nariadenia rady ES č. 2223/96. Táto metodika poskytuje reálny pohľad  
na hospodárenie verejného sektora a zároveň umoţňuje medzinárodné porovnávanie.  
V rozpočtovaní príjmov a výdavkov na akruálnej báze v metodike ESA 95  
s uplatnením princípu časového rozlíšenia sa ich toky zaznamenávajú na základe zásady  
zachytenia operácie v čase, keď je ekonomická hodnota vytvorená, transformovaná alebo  
likvidovaná, alebo vtedy, keď nároky a záväzky vznikajú, sú transformované, poprípade  
zrušené. Kaţdá príjmová alebo výdavková operácia je tak zachytená v čase vzniku a nie  
vtedy, keď je hotovostne realizovaná, pričom pri akrualizácii daňových príjmov a príjmov  
zo sociálneho zabezpečenia sa pouţíva metóda časového posunu hotovostného plnenia.  
V bilancii príjmov a výdavkov verejnej správy beţného roka na akruálnej báze podľa  
metodiky ESA 95 sú oproti hotovostnému princípu vylúčené akékoľvek finančné operácie  
ako napríklad prijaté úvery, príjmy z návratných finančných výpomocí, poskytovanie úverov  
a pôţičiek, účasť na majetku, splácanie istiny a pod.  
NKÚ SR preto môţe konštatovať, ţe návrh RVS na roky 2011 aţ 2013 je zostavený  
na akruálnej a hotovostnej báze za ŠR a ostatné subjekty verejnej správy, ktoré sú v súlade  
s metodikou ESA 95 zapísané v registri organizácií vedenom ŠÚ SR. Návrh ŠR na akruálnej  
báze je vypracovaný za predpokladu nulovej zmeny stavu pohľadávok a záväzkov  
rozpočtových organizácií, nerealizovania tovarových deblokácií a neodpúšťania pohľadávok  
voči zahraničiu. Základným parametrom strednodobého fiškálneho rámca návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 je, aby sa saldo RVS v súlade s Rozhodnutím Rady EÚ v rámci  
procedúry nadmerného deficitu zníţilo do roku 2013 na úroveň -3,0 % z HDP.  
Skutočnosť schodkov východiskového rámca RVS za roky 2008 a 2009 a predikcie  
na roky 2010 a 2011 na akruálnej báze v metodike ESA 95 podľa návrhu RVS na roky 2011  
aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
v mil. eur  
Skutočnosť  
Predikcia  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 1 660,0  
Schodok  
2008  
2009  
2010  
2011  
Schodok RVS spolu  
z toho:  
- 1 548,8  
- 4 999,4  
- 5 108,5  
- 3 448,5  
štátny rozpočet  
ostatné subjekty verejnej správy  
Podiel RVS v % na HDP  
- 1 693,4  
144,6  
- 4 353,7  
- 645,7  
- 7,9  
- 4 473,3  
- 635,2  
- 7,8  
- 3 726,7  
278,2  
+ 746,6  
+ 913,4  
- 2,3  
- 4,9  
+ 2,9 p. b .  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Rozpočtovaný schodok návrhu RVS na rok 2011 potvrdzuje zodpovedný prístup  
vlády SR k hospodáreniu verejnej správy, ktorý za predpokladu jej obozretnej rozpočtovej  
politiky spojenej s výraznou konsolidáciou verejných financií vytvára v strednodobom  
horizonte priestor pre dosiahnutie dlhodobej udrţateľnosti, ktorá bude základom  
pre zrýchľovanie rastu ţivotnej úrovne a dobiehanie ekonomickej úrovne rozvinutých  
členských štátov EÚ.  
Vychádzajúc z výsledkov svojej kontrolnej činnosti sa NKÚ SR domnieva,  
ţe pre naplnenie týchto cieľov fiškálnej politiky bude nevyhnutné, aby vláda SR venovala  
zvýšenú pozornosť hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vynakladania verejných financií,  
verejnému obstarávaniu, zabezpečeniu čerpania prostriedkov z podporných fondov EÚ, rastu  
17  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
daňových príjmov a ďalších zdrojov v súlade s ekonomickým rastom a prepojeniu fiškálnych  
cieľov s Programom stability, Národným strategickým a referenčným rámcom a Lisabonskou  
stratégiou.  
Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať analýze činností, ktoré vykonávajú  
verejné inštitúcie, a to z hľadiska ich budúceho zlúčenia, zrušenia alebo moţného odštátnenia.  
Rizikom návrhu RVS na rok 2011 sa javí byť nielen neistý vývoj vonkajšieho  
prostredia a prípadné nenaplnenie očakávaní konsolidačných opatrení aj iný ako  
predpokladaný vývoj pohľadávok a záväzkov v súhrnnom rozpočte ostatných subjektov  
verejnej správy, a to nielen u VÚC a obcí, ale aj v prípade Sociálnej poisťovne a vo verejnom  
zdravotnom poistení. Napr. v prípade odhadu schodkov súhrnného návrhu rozpočtov za VÚC  
vo výške 60,0 mil. eur a za obce vo výške 75,9 mil. eur na rok 2011, ktoré indikatívne  
vyčísluje MF SR, existuje riziko spojené s niţším ako očakávaným plnením daňových  
príjmov, ktoré môţe v spojení s odstraňovaním škôd po povodniach vyvolať tlak na ich  
hospodárenie s následným vyšším čerpaním úverov.  
2.2.1 Odhad štruktúry daňových príjmov  
NKÚ SR konštatuje, ţe v odhade daňových príjmov a odvodov na sociálne  
a zdravotné poistenie v návrhu RVS na rok 2011 sú zohľadnené makroekonomické rámce  
a legislatívne zmeny prijaté za účelom konsolidácie verejných financií, a to najmä pri dani  
z príjmov, dani z pridanej hodnoty, niektorých spotrebných daniach a pri sociálnom  
a zdravotnom poistení.  
Skutočnosť štruktúry daňových príjmov RVS bez sankcií na akruálnej báze  
v metodike ESA 95 za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
v mil. eur  
Skutočnosť  
2008 2009  
9 881,3 10 068,6  
Predikcia  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 1 137,5  
Daňové príjmy verejnej správy  
2010  
2011  
11 172,6  
11 206,1  
Na akruálnej báze celkom  
z toho:  
ŠR  
VÚC  
Obce  
8 874,8  
548,3  
1 673,5  
52,3  
22,5  
1,2  
7 837,7  
477,2  
1 488,3  
54,0  
23,4  
0,8  
- 11,6  
15,6  
8 112,1  
450,7  
1 429,0  
53,0  
8 919,3  
530,7  
1 679,5  
52,9  
+ 807,2  
+ 80,0  
+ 250,5  
- 0,1  
0,0  
0,0  
+ 9,4 p. b.  
+ 0,7 p. b.  
+ 0,5 p. b.  
Slovenská televízia  
Slovenský rozhlas  
Environmentálny fond  
Medziročný rast v %  
Podiel v % na HDP  
Vplyv zmien legislatívy v % na HDP  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
23,0  
0,9  
1,9  
15,3  
23,0  
0,9  
11,3  
16,0  
6,0  
16,6  
0,0  
0,0  
- 0,1  
0,4  
Podľa názoru NKÚ SR v odhade akruálnych daňových príjmov RVS bez sankcií  
na rok 2011 v metodike ESA 95 sa pozitívne oproti ich hotovostnému odhadu premieta  
predovšetkým vyrovnanie daní z príjmov právnických osôb a dane z príjmov fyzických osôb  
za predchádzajúci rok ako aj vyplácanie nadmerných odpočtov pri dani z pridanej hodnoty,  
ktoré sa síce realizujú vţdy aţ v nasledujúcom roku, ale akruálne patria ešte  
do predchádzajúceho roka.  
18  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Skutočnosť jednotlivých daňových príjmov RVS na akruálnej báze v metodike ESA  
95 za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011  
aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
v mil. eur  
Skutočnosť  
Predikcia  
2010 2011  
9 881,3 10 068,6 11 206,1  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 1 137,5  
Daňové príjmy verejnej správy  
2008  
2009  
Na akruálnej báze celkom  
z toho:  
11 172,6  
dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku  
dane na tovary a sluţby  
dane z medzinárodného obchodu a transakcií  
miestne dane  
4 114,6 3 261,61  
3 316,2  
6 091,0  
32,1  
551,6  
77,7  
3 776,2  
6 742,0  
33,9  
576,8  
77,2  
+ 460.0  
+ 651,0  
+ 1,8  
+ 25,2  
- 0,5  
6 430,7  
36,8  
5 982,5  
27,2  
512,9  
77,7  
530,9  
79,2  
ostatné dane  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR poukazuje na to, ţe v odhade dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku  
na rok 2011 sa negatívne prejaví predovšetkým pri dani vyberanej zráţkou medziročný pokles  
dynamiky rastu makroekonomickej základne a s ním spojené predpokladané zníţenie  
priemernej úrokovej miery vkladov.  
V daniach z príjmov fyzických osôb a právnických osôb sa negatívne prejaví moţnosť  
daňovníkov poukázať 2 % zo zaplatenej dane na verejnoprospešné aktivity mimovládnych  
neziskových organizácií, pričom pozitívne bude pôsobiť nielen rast nominálneho HDP v b. c.,  
priemernej miery zamestnanosti a ziskovosti podnikateľskej sféry, ale predovšetkým novela  
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a to v:  
odhade dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a z podnikania napr.  
rozšírením základu dane pre fyzické osoby na základe viacerých opatrení ako zrušenie  
nezdaniteľnej časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, ţivotné poistenie  
a účelové sporenie, zníţenie nezdaniteľnej časti základu dane z 22,5 na 19,2 násobok  
ţivotného minima, zníţenie moţnosti uplatnenia paušálnych výdavkov  
pre ţivnostníkov zo 60 % na 40 %, zjednotenie doby odpisovania hmotného majetku  
aj pri obstarávaní formou finančného prenájmu, vysporiadanie zráţkovej dane  
pre fyzické osoby jej zaplatením s výnimkou dlhopisov a podielových fondov, čo platí  
aj pre právnické osoby a pod.  
odhade dani z príjmov právnických osôb napr. zjednotenie doby odpisovania  
hmotného majetku aj pri obstarávaní formou finančného prenájmu, zrušenie  
oslobodenia na predaj a prenájom majetku obcí a VÚC a pod.  
V odhade dane na tovary a sluţby na rok 2011 sa negatívne premietne niţší rast  
konečnej spotreby domácností a medziročný pokles konečnej spotreby sektora verejnej správy  
a výdavkov vlády SR na investície v dôsledku jej konsolidačných opatrení.  
V dani z pridanej hodnoty sa okrem očakávaného výnosu z 2. balíka PPP projektov  
výstavby cestnej infraštruktúry pozitívne prejaví najmä novela zákona č. 222/2004 Z. z.  
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorou sa základná sadzba dane  
dočasne zvyšuje z 19 na 20 % pri súčasnom ponechaní zníţenej sadzby dane 10 % na lieky,  
vybrané zdravotnícke pomôcky a knihy.  
Legislatívne zmeny sa pozitívne prejavia aj v spotrebných daniach:  
19  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
novelou zákona č 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení  
neskorších predpisov sa napr. zruší zníţená sadzba dane na červenú naftu a opätovne  
sa zavedie sadzba dane na skvapalnený ropný plyn,  
novelou zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení  
neskorších predpisov sa zvýšia sadzby dane na tabak a tabakové výrobky,  
novelou zákona č. 107/2004 Z. z o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov  
sa zvýši sadzba dane diferencovane pre veľké a malé pivovary,  
novelou zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu  
v znení neskorších predpisov sa napr. zruší zvýhodnená sadzba dane pre biopalivá,  
oslobodenie od dane zo stlačeného zemného plynu ako pohonnej látky a oslobodenie  
od dane pre uhlie a zemný plyn ako palivo pre výrobu tepla pre domácnosti.  
NKÚ SR konštatuje, ţe v odhade dane z medzinárodného obchodu a transakcií na rok  
2011 súvisiacej s podielom na vybratých prostriedkoch EÚ sa vychádza z odhadov vlastných  
zdrojov ES schválených Poradným výborom pre vlastné zdroje. Odhad miestnych daní na rok  
2011 je len indikatívny, nakoľko obce a VÚC o týchto daniach rozhodujú vo vlastnej  
kompetencii a zostavujú si vlastné rozpočty, v ktorých si VÚC rozpočtujú daň z motorových  
vozidiel a obce daň z nehnuteľnosti a dane za špecifické sluţby. V odhade ostatných daní  
na rok 2011 najväčší podiel majú úhrady za sluţby verejnosti poskytované Slovenskou  
televíziou a Slovenským rozhlasom, ktoré sa majú v roku 2012 zrušiť. Dobiehajúce platby  
zo zrušených majetkových daní sa na rok 2011 nerozpočtujú.  
Skutočnosť štruktúry príjmov z odvodov sociálneho a zdravotného poistenia  
na akruálnej báze v metodike ESA 95 za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011  
podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
Predikcia  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 313,6  
Príjmy z poistenia  
Sociálna poisťovňa  
z toho:  
2008  
2009  
2010  
2011  
mil. eur  
4 707,5  
4 515,4  
4 394,2  
4 707,8  
4 166,8  
146,8  
393,9  
3 992,0  
169,7  
353,7  
4 025,8  
163,2  
205,2  
4 367,9  
168,0  
171,9  
+ 342,1  
+ 4,8  
- 33,3  
+ 38,9  
ekonomicky aktívne osoby  
štát  
iné  
Zdravotné poisťovne  
3 252,4  
3 342,4  
3 559,6  
3 598,5  
z toho:  
2 232,5  
997,5  
2 161,0  
1 162,4  
19,0  
2 196,5  
1 284,9  
78,2  
2 367,3  
1 197,8  
33,4  
+ 170,8  
- 87,1  
- 44,8  
ekonomicky aktívne osoby  
štát  
iné  
22,4  
Fondy sociálneho poistenia spolu  
7 959,9  
7 857,8  
7 953,8  
8 306,3  
+ 352,5  
z toho:  
6 399,3  
1 144,3  
416,3  
6 153,0  
1 332,1  
372,7  
6 222,3  
1 448,1  
283,4  
6 735,2  
1 365,8  
205,3  
+ 512,9  
- 82,3  
- 78,1  
ekonomicky aktívne osoby  
štát  
iné  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
V odhade príjmov z odvodov sociálneho a zdravotného poistenia na rok 2011 okrem  
rastu zamestnanosti a nominálnej priemernej mesačnej mzdy v rámci predpokladaného  
spomaleného makroekonomického vývoja sa pozitívne prejaví predovšetkým novela zákona  
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a novela zákona  
č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a to:  
20  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
rozšírením základu dane, t. j. vymeriavacích základov pre viaceré druhy príjmov ako napr.  
náhrady za pohotovosť, plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru, odmena  
zamestnanca pri odchode do dôchodku a pod.,  
zrušením koeficientu 0,6466 u dobrovoľne nezamestnaných osôb,  
zosúladením zaokrúhľovania konečnej sumy vymeriavacieho základu na platenie  
poistného na sociálne poistenie so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení  
neskorších predpisov a zákonom o zdravotnom poistení,  
zavedením povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia  
pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú prerušovaný výkon svojej činnosti  
maximálne na 6 mesiacov,  
zavedením odvodov zdravotného poistenia na príjmy z prenájmu a dividend.  
Skutočnosť daňových príjmov, príjmov z odvodov sociálneho a zdravotného poistenia  
na akruálnej báze v metodike ESA 95 a celkové daňové a odvodové zaťaţenie za roky 2008  
a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
v mil. eur  
Skutočnosť  
2008 2009  
19 132,5 17 739,1  
Predikcia  
2010 2011  
18 022,4 19 512,4  
Rozdiel  
2011–2010  
+ 1 490,0  
Názov príjmu  
Daňové a odvodové príjmy spolu  
z toho:  
daňové príjmy  
11 172,6  
7 959,9 7 857,8  
28,9 28,5  
9 881,3 10 068,6 11 206,1  
7 953,8 8 306,3  
27,8 28,6  
+ 1 137,5  
+ 352,5  
+ 0,8  
príjmy z odvodov sociálneho a zdravotného poistenia  
Celkové daňové a odvodové zaťaženie v % z HDP  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
V medziročnom zvýšení celkového daňového a odvodového zaťaţenia, t. j. podielu  
daní a odvodov na HDP v roku 2011 o 0,8 p. b. na 28,6 % z HDP, príspevok konsolidačných  
opatrení vlády SR predstavuje 1,0 % z HDP a príspevok dane z pridanej hodnoty z 2. balíka  
PPP projektov výstavby cestnej infraštruktúry 0,2 % z HDP pri medziročnom poklese daňovej  
kvóty o 0,2 p. b. na 27,6 % z HDP.  
NKÚ SR upozorňuje, ţe predpokladaný medziročný pokles daňovej kvóty v roku 2011  
poukazuje okrem iného aj na moţnosť rastu daňových únikov u niektorých druhov daní  
a odvodov. Z tohto dôvodu a tieţ vzhľadom na veľký rozsah legislatívnych zmien v tejto  
oblasti, by sa mali prijať účinné opatrenia na zvýšenie efektívnosti výberu daní a elimináciu  
daňových únikov. Pozornosť je potrebné sústrediť predovšetkým na daňové úniky pri dani  
z pridanej hodnoty, spotrebných daniach a dani z príjmov fyzických osôb, ktoré výrazne  
zniţujú daňové príjmy ŠR.  
2.2.2 Rozpočtové vzťahy SR s EÚ  
V návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 sa v rámci rozpočtových vzťahov SR a EÚ  
odhaduje čistá finančná pozícia na rok 2011 na úrovni 2 821,4 mil. eur, ktorá vyjadruje efekt  
z bilancie odvodov a príspevkov SR do všeobecného rozpočtu EÚ a príjmov z neho.  
Čistá finančná pozícia SR voči EÚ bez zohľadnenia medziročného nárastu  
pohľadávok voči EÚ za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa údajov  
návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
21  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
v mil. eur  
Rozdiel  
2011–2010  
650,2  
Skutočnosť  
2008 2009  
Predikcia  
Názov príjmu  
2010  
2011  
Čistá finančná pozícia SR voči EÚ  
250,1  
423,9  
2 171,2  
2 821,4  
z toho:  
643,4  
893,5 1 119,7  
695,8  
901,5  
3 072,7 3 572,7  
751,3  
- 150,2  
+ 500,0  
odvody a príspevky SR do rozpočtu EÚ  
príjmy z rozpočtu EÚ  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe odhad odvodov a príspevkov SR do všeobecného rozpočtu EÚ  
na rok 2011 v sume 751,3 mil. eur je v súlade s rozhodnutím Rady EÚ o systéme vlastných  
zdrojov ES, z toho odvod SR do všeobecného rozpočtu EÚ bez tradičných vlastných zdrojov  
EÚ predstavuje sumu 650,2 mil. eur, odvod tradičných vlastných zdrojov ES sumu  
94,8 mil. eur a príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu sumu 6,4 mil. eur.  
Rozpočtované príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ sa členia na príjmy, ktoré:  
sú zaradené do príjmov a výdavkov ŠR, a to príjmy z poľnohospodárskych fondov  
a príjmy na financovanie programov Národného strategického a referenčného rámca,  
nie sú zaradené do príjmov a výdavkov ŠR, a to príjmy z vnútorných politík EÚ,  
príjmy na odstavenie bloku V-1 atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach,  
príjmy z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho mechanizmu, Nórskeho  
finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu a iné prostriedky  
zo zahraničia poskytnuté SR na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených medzi  
SR a inými štátmi.  
Odhad príjmov SR zo všeobecného rozpočtu EÚ a iných prostriedkov zo zahraničia  
na základe medzinárodných zmlúv na rok 2011 podľa údajov návrhu RVS na rok 2011  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Ukazovateľ  
Príjmy z EÚ a iné prostriedky zo zahraničia spolu (A+B+C)  
z toho:  
V tis. eur  
3 626 040  
A. Príjmy z EÚ zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu spolu  
3 343 890  
z toho:  
- Poľnohospodárske fondy (priame platby, trhovo orientované výdavky,  
program rozvoja vidieka, Európsky fond pre rybné hospodárstvo)  
- Štrukturálne operácie (I. a II: obdobie bez Európskej územnej spolupráce)  
635 023  
2 708 867  
B. Príjmy z EÚ nezaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu spolu  
z toho:  
228 847  
- Programy Európskej územnej spolupráce  
54 368  
- Vnútorné politiky/vnútorné opatrenia vrátane predvstupových fondov  
174 479  
C. Iné prostriedky zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv  
z toho:  
53 303  
- Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus  
- Švajčiarsky finančný mechanizmus  
45 000  
8 303  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Podľa názoru NKÚ SR naplnenie príjmov zo všeobecného rozpočtu EÚ bude závisieť  
predovšetkým od úrovne ambiciózne nastaveného čerpania prostriedkov zo štrukturálnych  
fondov a Kohézneho fondu príslušnými ministerstvami, ktoré plnia funkcie riadiacich  
orgánov. Znamená to získať dostatok kvalitných projektov, funkčný systém riadenia  
22  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
a kontroly, ktorý dokáţe pôsobiť nielen ex-post, ale najmä preventívne. Tým sa zabráni  
vzniku nesprávneho a nezákonného pouţitia finančných prostriedkov EÚ a zamedzí  
sa hrozbe, ţe Európska komisia skráti časť záväzku ES, alebo vykoná finančné korekcie  
z dôvodu zistenia váţnych nezrovnalostí voči všeobecne záväzným právnym predpisom  
a pravidlám SR a EÚ. Preto je potrebné vopred identifikovať inherentné i kontrolné riziká  
a cielene sa sústrediť na ich riadenie, čo predpokladá spoľahlivo a transparentne fungujúci  
systém finančného riadenia, zaloţený na koordinácii a spolupráci všetkých zúčastnených  
strán.  
Odhad výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ a iných  
finančných nástrojov na rok 2011 podľa údajov návrhu RVS na roky 2010 aţ 2011  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Ukazovateľ  
Výdavky na spolufinancovanie spolu (A+B)  
z toho:  
V tis. eur  
693 921  
A. Spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ spolu  
680 842  
z toho:  
- Vnútorné politiky  
4 874  
14 814  
- Programy Európskej územnej spolupráce  
- Poľnohospodárske fondy  
183 406  
477 748  
13 079  
- Štrukturálne operácie II. programové obdobie  
B. Iné finančné nástroje spolu  
z toho:  
- Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus  
- Švajčiarsky finančný mechanizmus  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
8 841  
4 238  
Odhad výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ a výdavkov  
iných finančných nástrojov na rok 2011 vychádza z odhadu príjmov SR zo všeobecného  
rozpočtu EÚ a iných prostriedkov zo zahraničia, pričom s nimi úzko súvisí. Je navrhnutý tak,  
aby v dostatočnej miere zabezpečil financovanie všetkých predpokladaných výdavkov. Podľa  
názoru NKÚ SR pre naplnenie tohto cieľa je však rovnako ako v prípade odhadu príjmov SR  
nevyhnutné dodrţať stanovené predpisy a pravidlá EÚ a zabezpečiť časovú realizáciu riadenia  
implementácie pomoci takým spôsobom, aby nedochádzalo k predlţovaniu termínov,  
časovým sklzom a iným nedostatkom s negatívnym vplyvom predovšetkým na úroveň  
čerpania výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ.  
NKÚ SR na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti, analýzy rizík a kontrolných  
záverov povaţuje za rizikové oblasti predovšetkým:  
nedostatočné overovanie pripravenosti veľkých projektov, ktoré by umoţnilo posúdiť  
reálnosť čerpania zdrojov EÚ,  
rozsiahle alebo nejasné ciele financovania,  
väčšie sústredenie sa na vstupy ako na výsledky.  
Eliminovanie uvedených rizík je podľa NKÚ SR moţné dosiahnuť:  
rozpracovaním záväzného plánu čerpania pomoci do konca programového obdobia  
2007 aţ 2013 a zabezpečenie jeho plnenia,  
23  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
stanovením časového riadenia implementácie pomoci a operatívnych opatrení  
na plnenie termínov realizácie pomoci za účelom dosiahnutia maximálneho vyuţitia  
schválených finančných zdrojov EÚ,  
vykonaním analýzy nákladov na implementáciu a kontrolu štrukturálnych fondov  
a Kohézneho fondu a na jej základe vyhodnotiť kvalitu riadenia, efektívnosť  
a účinnosť vynaloţených prostriedkov a prijať opatrenia na racionalizáciu  
a zjednodušenie procesu implementácie,  
prijatím opatrení, aby sa výška pridelených prostriedkov EÚ neurčovala na základe  
maximalizácie pravdepodobného čerpania finančných prostriedkov, ale podľa dobre  
pripravenej stratégie rozvoja a efektívnosti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu,  
zlepšením monitorovania účinkov opatrení, ktoré sa prijali na odstránenie nedostatkov  
a slabých miest v implementácii fondov EÚ v predchádzajúcom období a identifikácie  
vysoko rizikových oblastí.  
Aj v roku 2011 NKÚ SR zameria v rámci svojej kontrolnej činnosti osobitnú  
pozornosť na zákonné, hospodárne, efektívne a účinné vyuţívanie verejných zdrojov  
získaných zo všeobecného rozpočtu EÚ ako aj iných prostriedkov zo zahraničia získaných  
na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.  
2.2.3 Základné parametre návrhu rozpočtu verejnej správy  
Na základe odhadu daňových príjmov, rozpočtovania nedaňových príjmov a určení  
maximálneho plánovaného fiškálneho deficitu verejnej správy v metodike ESA 95  
sa stanovuje limit celkových výdavkov sektora verejnej správy, v ktorom sú zohľadnené  
aj rozpočtové vzťahy s EÚ, údaje o výške úrokov a štátnom dlhu, predpokladané operácie  
zo štátnymi finančnými aktívami, súhrnný rozpočet ostatných subjektov verejnej správy.  
Skutočnosť základných parametrov návrhu RVS na akruálnej báze v metodike ESA 95  
za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
Predikcia  
2010 2011  
Rozdiel  
2011–2010  
Názov príjmu  
Saldo RVS  
2008  
2009  
mil. eur  
- 1 548,8  
- 4 999,4  
- 5 108,5  
- 3 438,5 + 1 670.0  
v tom:  
mil. eur  
mil. eur  
% z HDP  
21 844,1  
23 392,9  
- 2,3  
21 170,8  
26 170,2  
- 7,9  
20 950,0  
26 058,5  
- 7,8  
23 308,4 + 2 358,4  
príjmy  
výdavky  
26 746,9  
+ 688,4  
+ 2,9 p. b.  
Saldo RVS  
- 4,9  
v tom:  
% z HDP  
% z HDP  
32,5  
34,8  
33,6  
41,5  
32,0  
39,9  
33,2  
38,1  
+ 1,2 p. b.  
- 1,8 p. b.  
príjmy  
výdavky  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe na medziročnom poklese podielu salda RVS na HDP  
o 2,9 p. b. v roku 2001 majú rozhodujúci vplyv konsolidačné opatrenia vlády SR  
s príspevkom vo výške 2,5 p. b., ktoré boli prijaté v súlade s jej Programovým vyhlásením  
a v súvislosti s odporúčaniami rozhodnutia Rady EÚ o začatí procedúry nadmerného deficitu  
voči SR. Príspevok odhadovaného vývoja reálnej ekonomiky predstavuje 0,4 p. b. Rýchlejší  
rast rozpočtovania príjmov pred výdavkami pri medziročnom poklese ich podielu na HDP  
potvrdzuje konsolidačné úsilie vlády SR a jej snahu o zvyšovanie kvalitatívnej stránky  
fungovania verejnej správy v roku 2011.  
24  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Vyčíslenie efektov z konsolidačných opatrení vlády SR a vplyvu na saldo RVS v roku  
2011 podľa údajov návrhu RVS na rok 2011 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Štruktúra konsolidačných opatrení vlády SR na rok 2011  
Príjmy verejnej správy  
mil. eur  
+ 774  
% z HDP  
1,1  
z toho:  
+ 255  
+ 199  
+ 186  
+ 135  
- 998  
0,4  
0,3  
0,3  
0,2  
- 1,4  
rozširovanie daňových základní pre dane z príjmu a odvody  
nedaňové príjmy  
zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %  
zvýšenie sadzieb niektorých spotrebných daní  
Výdavky verejnej správy  
z toho:  
- 154  
- 150  
- 143  
- 134  
- 90  
- 85  
- 80  
- 76  
- 50  
- 0,2  
- 0,2  
- 0,2  
- 0,2  
- 0,1  
- 0,1  
- 0,1  
- 0,1  
- 0,1  
- 0,1  
+ 2,5  
mzdy  
tovary a sluţby  
beţné dotácie do poľnohospodárstva, bývania, Slovenskej televízie a pod.  
ostatné ako napr. rezerva vlád, beţné výdavky Sociálnej poisťovne a pod.  
zníţenie transferov miestnej samospráve  
úspory v zdravotníctve  
kapitálové výdavky z nízkou efektivitou  
kapitálové dotácie  
štátne fondy  
korekcie k podporným fondom EÚ  
- 38  
+ 1 773  
Vplyv konsolidačných opatrení vlády na saldo RVS v roku 2011  
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe v konsolidačných opatreniach vlády SR prijatých na zníţenie  
deficitu verejnej správy v roku 2011 ide na strane príjmov najmä o legislatívne zmeny  
v oblasti daní a odvodov a na strane výdavkov o ich plošné škrty v sektore verejnej správy.  
Tieto zmeny však podľa názoru NKÚ SR nie sú odrazom všetkých potrebných  
a nevyhnutných výraznejších systémových zmien napr. v oblasti sociálneho a dôchodkového  
systému a pod.  
NKÚ SR poukazuje na to, ţe pre zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov  
je potrebné najmä spresniť pravidlá ich pouţitia a zvýšiť účinnosť verejnej kontroly  
vo všetkých etapách finančného riadenia sektora verejnej správy. Osobitnú pozornosť  
je potrebné venovať aj dlhoročnému problému zadlţovania územnej samosprávy, pre riešenie  
ktorého by bolo vhodné spresniť pravidlá jej hospodárenia a vytvoriť účinné mechanizmy  
na eliminovanie nárastu dlhov.  
2.3 Dlh verejnej správy  
Podľa Príručky deficitu a dlhu verejnej správy metodiky ESA 95 hrubý dlh verejnej  
správy tzv. maastrichtský dlh predstavuje konsolidovaný súčet všetkých nesplatených  
záväzkov sektora verejnej správy ku koncu roka v menovitej nominálnej hodnote rovnajúcej  
sa zmluvne dohodnutej sume, ktorú bude musieť verejná správa zaplatiť veriteľom v deň  
splatnosti. Nesplatené záväzky, zásadne bez záväzkov z nesplatených úrokov, predstavujú  
prijaté vklady, emitované cenné papiere iné ako akcie okrem finančných derivátov a prijaté  
pôţičky vrátane imputovaných pôţičiek, ktoré sa rovnajú hodnote majetku nadobudnutého  
prostredníctvom finančného lízingu.  
25  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Hrubý dlh verejnej správy je jedným z rozhodujúcich ukazovateľov mapujúcim vývoj  
zadlţenia verejnej správy pre účely procedúry nadmerného deficitu v rámci Paktu stability a  
rastu. Ukazovateľ podielu hrubého dlhu verejnej správy na HDP je jedným z maastrichtských  
kritérií pouţívaných pri hodnotení kvality verejných financií krajín EÚ. Jeho referenčná  
hodnota je stanovená na úrovni 60 % podielu hrubého dlhu verejnej správy z HDP.  
NKÚ SR konštatuje, ţe vláda SR po zvýšení rastu hrubého dlhu verejnej správy  
v rokoch 2008 aţ 2010 v súlade s odporúčaniami Rady EÚ z procedúry nadmerného deficitu  
prijala v návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 opatrenia na fiškálnu konsolidáciu, Tieto  
opatrenia, ktoré sa týkajú príjmovej aj výdavkovej strany rozpočtu, sú zamerané  
na medziročné zníţenie podielu deficitu na HDP v roku 2011. Vláda SR plánuje v ďalších  
rokoch prijať zásadné systémové opatrenia predovšetkým v oblasti zvýšenia transparentnosti  
verejných financií a efektívnosti v daňovom systéme s cieľom stabilizácie podielu daňových  
a odvodových príjmov na HDP. Tieto opatrenia by mali v strednodobom horizonte zabezpečiť  
postupný pokles podielu hrubého dlhu verejnej správy na HDP a tým aj dlhodobú  
udrţateľnosť verejných financií.  
Skutočnosť hrubého dlhu verejnej správy a jeho podiel na HDP za roky 2008 a 2009  
a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje  
nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
Predikcia  
Rozdiel  
2011–2010  
+ 3 381  
Názov ukazovateľa  
2008  
2009  
22 584  
35,7  
2010  
2011  
32 268  
46,0  
mil. eur  
% z HDP  
18 613  
28 887  
Hrubý dlh verejnej správy  
27,7  
43,8  
+ 2,2 p. b.  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe podiel hrubého dlhu verejnej správy na HDP má  
k 31. decembru 2011 dosiahnuť 32 268,0 mil. eur, čo bude zodpovedať 46,0 %  
z predpokladaného HDP. Podľa NKÚ SR táto úroveň bude aj koncom roku 2011 naďalej  
pod úrovňou referenčnej hodnoty maastrichtského kritéria.  
Štruktúru hrubého dlhu verejnej správy za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010  
a 2011 podľa údajov návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
Predikcia  
Rozdiel  
2011–2010  
+ 3 381  
Názov príjmu  
2008  
2009  
2010  
2011  
mil. eur  
Hrubý dlh verejnej správy  
18 613  
22 584  
28 887  
32 268  
v tom:  
17 684  
929  
21 362  
1 222  
27 399  
1 488  
30 677  
1 591  
+ 3 278  
+ 103  
štátny dlh  
dlh ostatných subjektov verejnej správy  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Z uvedeného vyplýva, ţe na vývoj celkového hrubého dlhu verejnej správy v roku  
2011 bude mať výrazne väčší vplyv štátny dlh ako dlh ostatných subjektov verejnej správy.  
Príspevok štátneho dlhu k zmene hrubému dlhu verejnej správy v roku 2011 však bude  
v porovnaní s rokom 2010 niţší o 2 759 mil. eur pri miernom zvýšení príspevku dlhu  
ostatných subjektov verejnej správy o 2 mil. eur.  
NKÚ SR vidí riziká vo vývoji hrubého dlhu verejnej správy v neistom vývoji svetovej  
ekonomiky a finančných trhov, napĺňaní konsolidačných cieľov vlády SR a v moţnom  
vyššom náraste zadlţovania územnej samosprávy spojenom napr. s väčším ako odhadovaným  
26  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
objemom prijatých úverov na odstraňovanie následkov povodní alebo na plnenie ich  
investičných zámerov.  
Hlavné vplyvy na zmenu vývoja štátneho dlhu vrátane vkladov dobrovoľných klientov  
Štátnej pokladnice v roku 2011 podľa odhadov návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúci graf:  
3 823  
4 000  
Príspevky hlavných faktorov  
k vývoju štátneho dlhu v roku 2011  
3 200  
2 400  
1 600  
800  
112  
0
-87  
-800  
-570  
Deficit ŠR  
Výpoţičky zo Štátnej  
Emisný diskont  
Diskont  
pokladnice  
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe medziročné zvýšenie štátneho dlhu v roku 2011  
o 3 278 mil. eur na 30 677 mil. eur bude ovplyvnené predovšetkým hotovostným schodkom  
ŠR rozpočtovaným na úrovni 3 833,1 mil. eur, ktorý je vplyvom konsolidačného úsilia vlády  
SR v porovnaní s rokom 2010 niţší o 877 mil. eur. Súčasťou hotovostných príjmov ŠR,  
t. j. jeho hotovostného schodku sú aj emisné áţio a alikvotný úrokový výnos z emisie  
dlhopisov, ktoré prispievajú k poklesu štátneho dlhu.  
Emisné áţio štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukáţok vzniká pri vyššej  
kupónovej sadzbe týchto cenných papierov ako investormi poţadovaná výnosnosť pri ich  
aukcii, t. j. vtedy, keď investori zaplatia za cenné papiere vyššiu sumu ako je ich nominálna  
hodnota. Alikvotný úrokový výnos vzniká pri uskutočnení emisie štátnych dlhopisov  
a štátnych pokladničných poukáţok v období, keď do výplaty prvého kupónu zostáva kratšie  
obdobie ako je stanovená perióda vyplácania kupónu.  
NKÚ SR poukazuje na to, ţe ďalším negatívnym faktorom zvýšenia štátneho dlhu  
v roku 2011 bude diskont pri emisii štátnych dlhopisov, ktorý k nárastu štátneho dlhu v roku  
2011 prispeje sumou 112 mil. eur, čo bude oproti roku 2010 menej o 24 mil. eur. Emisný  
diskont štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukáţok vzniká pri niţšej kupónovej  
sadzbe týchto cenných papierov ako je investormi poţadovaná výnosnosť pri ich aukcii,  
t. j. vtedy, keď investori zaplatia za cenné papiere niţšiu sumu ako je ich nominálna hodnota.  
NKÚ SR preto očakáva, ţe na vývoj štátneho dlhu v roku 2011 bude pozitívne pôsobiť  
zmena stavu výpoţičiek zo Štátnej pokladnice pouţívaných na krytie štátneho dlhu, ktoré  
nezvyšujú záväzky vlády SR. Z hľadiska ich vplyvu na vývoj štátneho dlhu je rozhodujúci  
spôsob ich vyuţitia a to na krytie štátneho dlhu, priebeţné financovanie schodku ŠR, úloţky  
v komerčných bankách alebo na financovanie nákupov cenných papierov tzv. repoobchodov.  
Skutočnosť výpoţičiek zo Štátnej pokladnice k 31. decembru 2009 a predikcie  
k 31. decembru 2010 a 2011 podľa údajov MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
27  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Predikcia  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 29  
Ukazovateľ  
2009  
2010  
2011  
mil. eur  
Výpožičky zo Štátnej pokladnice  
z toho:  
3 114 3 779  
3 808  
úloţky v komerčných bankách a nákup cenných papierov  
prostriedky pouţité na krytie štátneho dlhu  
Zdroj: MF SR  
813 2 817  
2 276  
1 532  
- 541  
+ 570  
2 301  
962  
Na základe preskúmania návrhu RVS na rok 2011 zastáva aj NKÚ SR názor,  
ţe Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity bude v roku 2011 vyuţívať viac zdrojov zo Štátnej  
pokladnice. Zmena stavu výpoţičiek zo Štátnej pokladnice pouţívaných na krytie štátneho  
dlhu prispeje k jeho zníţeniu sumou 570 mil. eur, čo bude oproti roku 2010 výrazným  
zlepšením, nakoľko v tomto roku bude zmena stavu výpoţičiek zo Štátnej pokladnice pôsobiť  
opačne a k zvýšeniu štátneho dlhu prispeje sumou 1 339 mil. eur. To bude súvisieť  
predovšetkým s potrebou zabezpečenia dostatočnej likvidity pre účely splatenia cenných  
papierov na začiatku roku 2011 v sume 2 004 mil. eur, ktoré nebude moţné koncom roku  
2010 pouţiť na krytie štátneho dlhu. Ďalším pozitívnym faktorom na vývoj štátneho dlhu  
v roku 2011 bude diskont pri splatení štátnych dlhopisov, ktorý k zníţeniu štátneho dlhu  
prispeje sumou 87 mil. eur. Platenie tohto diskontu je síce súčasťou hotovostných výdavkov  
ŠR, ale neprispieva k nárastu štátneho dlhu.  
Štruktúru štátneho dlhu k 31. decembru 2009 a predikcie k 31. decembru 2010 a 2011  
podľa údajov MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Predikcia  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 3 628  
Ukazovateľ  
2009  
2010  
2011  
mil. eur  
Štátny dlh  
z toho:  
21 362  
24 126  
27 754  
20 366  
996  
23 290  
836  
27 040  
714  
+ 3 750  
- 122  
cenné papiere  
úvery a vklady v Štátnej pokladnici  
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR očakáva, ţe predpoklad mierneho poklesu objemu vládnych úverov  
a vkladov v Štátnej pokladnici v roku 2011 sa premietne vo zvýšenom úsilí vydávania  
cenných papierov, čo bude súvisieť aj so zabezpečením krytia štátneho dlhu a vlastnej  
likvidity štátnych dlhopisov.  
Štruktúru štátneho dlhu podľa rezidentov k 31. decembru 2009 a predikcie  
k 31. decembru 2010 a 2011 podľa údajov MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Predikcia  
2010  
24 126  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 3 628  
Ukazovateľ  
Štátny dlh  
2009  
21 362  
2011  
27 754  
mil. eur  
z toho:  
13 594  
7 768  
15 793  
8 333  
18 540  
9 214  
+ 2 747  
+ 881  
domáci  
zahraničný  
Zdroj: MF SR  
Vo zvýšení štátneho dlhu v roku 2011 sa výraznejšie prejaví rýchlejší rast domácich  
emisií štátnych dlhopisov pred ich umiestnením na zahraničných finančných trhoch.  
Štruktúru štátneho dlhu podľa pôvodnej splatnosti k 31. decembru 2009 a predikcie  
k 31. decembru 2010 a 2011 podľa údajov MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
28  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Predikcia  
2010  
24 126  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 3 628  
Ukazovateľ  
Štátny dlh  
2009  
21 362  
2011  
27 754  
mil. eur  
z toho:  
1 024  
20 338  
1 590  
22 536  
2 740  
25 014  
+ 1 150  
+ 2 478  
krátkodobý  
dlhodobý  
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR predpokladá, ţe vo vývoji štátneho dlhu podľa pôvodnej splatnosti v roku  
2011 sa prejaví zvýšený záujem investorov investovať do cenných papierov s kratšími  
lehotami splatnosti. Rýchlejší rast cenných papierov s dlhodobou splatnosťou sa pozitívne  
prejaví v eliminácii refinančného rizika štátneho dlhu a v zníţení citlivosti na zmenu trhových  
úrokových sadzieb. Naplnenie týchto očakávaní vývoja štátneho dlhu môţe znamenať  
príspevok k stabilizácii výdavkov ŠR na jeho obsluhu. V rámci riadenia štátneho dlhu  
Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity má významný vplyv na riziká obsiahnuté v štátnom  
dlhu systém monitorovania a vyhodnocovania jeho refinančných a úrokových rizík. Tento  
systém zabezpečuje transparentný, obozretný a nákladovo úsporný spôsob likvidity štátneho  
dlhu a prístupu na finančný trh. Jeho podstatou je zavedenie limitu kumulatívnej splatnosti  
a precenenia štátneho dlhu v jednom roku a limitu kumulatívnej splatnosti a precenenia  
štátneho dlhu do 5 rokov.  
Refinančné riziko predstavuje riziko, ţe štát si nedokáţe poţičať na krytie štátneho  
dlhu k dátumu splatnosti alebo si dokáţe poţičať iba za relatívne nevýhodných podmienok.  
Je to riziko, ktoré môţe viesť k tomu, ţe štát nebude schopný splniť svoje záväzky k dátumu  
splatnosti. Základnými parametrami refinančného rizika štátneho dlhu sú limit kumulatívnej  
splatnosti štátneho dlhu vrátane úrokov v jednom roku na úrovni 22,5 % hrubého dlhu  
verejnej správy a limit kumulatívnej splatnosti štátneho dlhu vrátane úrokov na najbliţších  
päť rokov na úrovni 60 % hrubého dlhu verejnej správy. Kumulatívna splatnosť štátneho dlhu  
predstavuje sumár všetkých záväzkov štátu splatných za obdobie 1 roka a najbliţších 5 rokov.  
Skutočnosť refinančného rizika štátneho dlhu k 31. decembru 2008, 31. decembru  
2009 a 30. júnu 2010 podľa údajov MF SR dokumentujú nasledujúce grafy:  
Refinančné riziko v 1 roku  
Refinančné riziko na 5 rokov  
67,2  
30  
25  
20  
15  
10  
5
68  
66  
64  
62  
60  
58  
56  
54  
52  
25,4  
24,6  
21,4  
62,9  
22,5  
19,2  
64,5  
19,5  
60,0  
57,9  
58,6  
16,5  
58,9  
0
31.12.2008 31.12.2009 30.6.2010  
31.12.2008 31.12.2009 30.6.2010  
Účtovný dlh vrátane záväzkov MF SR  
voči Štátnej pokladnici  
Účtovný dlh vrátane záväzkov MF SR  
voči Štátnej pokladnici  
Maastrichtský dlh bez záväzkov MF SR  
voči Štátnej pokladnici  
Maastrichtský dlh bez záväzkov MF  
SR voči Štátnej pokladnici  
Limit kumulatívnej splatnosti štátneho  
dlhu na 5 rokov  
Limit kumulatívnej splatnosti štátneho  
dlhu v 1 roku  
Zdroj: MF SR  
29  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR konštatuje, ţe kumulatívna splatnosť štátneho dlhu v jednom roku  
k 30.06.2010 dosiahla úroveň 25,4 % z celkovej hodnoty štátneho dlhu, čo bolo o 2,9 p. b.  
viac ako bolo stanovené maximum na úrovni 22,5 %. Kumulatívna splatnosť na najbliţších  
5 rokov k 30.06.2010 dosiahla úroveň 67,2 % z celkovej hodnoty štátneho dlhu, čo bolo  
o 7,2 p. b. viac ako bolo stanovené maximum na úrovni 60,0 %. V ukazovateľoch  
sú zohľadnené všetky splatnosti istín štátnych dlhopisov, vládnych úverov, medzibankových  
depozít a refinančný systém so Štátnou pokladnicou. Jedným z vplyvov zhoršenia  
ukazovateľov refinančného rizika v roku 2010 je pouţívanie krátkodobých zdrojov zo Štátnej  
pokladnice, čo sa však na druhej strane pozitívne prejavuje vo výdavkoch ŠR.  
NKÚ SR pripomína, ţe úrokové riziko predstavuje riziko, ţe v dôsledku  
nepriaznivého vývoja úrokových sadzieb sa zvýšia úrokové náklady štátneho dlhu  
s negatívnym dopadom na deficit ŠR. Je to riziko straty, resp. zvýšenia nákladov vyplývajúce  
zo zmeny úrokových sadzieb v prípade úrokovo citlivých transakcií.  
Základnými parametrami úrokového rizika štátneho dlhu sú limit z precenenia  
štátneho dlhu vrátane úrokov v prvom roku na úrovni 25 % z hrubého dlhu verejnej správy  
a limit z precenenia štátneho dlhu vrátane úrokov kumulatívne na 5 rokov na úrovni 65 %  
z hrubého dlhu verejnej správy. Precenenie dlhu znamená mieru ohrozenia finančnej situácie  
štátu v dôsledku nepriaznivých pohybov úrokových sadzieb. Zmeny trhových úrokových  
sadzieb ovplyvňujú výšku úrokových nákladov a tým aj deficitu ŠR.  
Skutočnosť úrokového rizika štátneho dlhu k 31. decembru 2008, 31. decembru 2009  
a k 30. júnu 2010 podľa údajov MF SR dokumentujú nasledujúce grafy:  
Úrokové riziko v 1 roku  
Úrokové riziko na 5 rokov  
40  
30  
20  
10  
0
67,8  
70  
65  
60  
55  
50  
67,7  
34,7  
33,1  
29,5  
65,0  
65,1  
25,0  
59,9  
58,9  
64,2  
27,7  
27,8  
27,5  
31.12.2008 31.12.2009 30.6.2010  
Účtovný dlh vrátane záväzkov MF SR  
voči Štátnej pokladnici  
31.12.2008 31.12.2009 30.6.2010  
Účtovný dlh vrátane záväzkov MF SR  
voči Štátnej pokladnici  
Maastrichtský dlh bez záväzkov MF SR  
voči Štátnej pokladnici  
Limit na precenenie štátneho dlhu  
vrátane úrokov na 5 rokov  
Maastrichtský dlh bez záväzkov MF SR  
voči Štátnej pokladnici  
Limit na precenenie štátneho dlhu vrátane  
úrokov v 1 roku  
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe precenenie štátneho dlhu vrátane úrokov v jednom roku  
k 30.06.2010 dosiahlo úroveň 33,1 % z celkovej hodnoty štátneho dlhu, čo bolo o 8.1 p. b.  
viac ako bolo stanovené maximum na úrovni 22,5 %. Precenenie na najbliţších 5 rokov  
k 30.06.2010 dosiahlo úroveň 67,8 % z celkovej hodnoty štátneho dlhu, čo bolo o 2,8 p. b.  
viac ako stanovené maximum na úrovni 65 %. V zhoršení týchto ukazovateľov sa prejavuje  
presun záujmu investorov investovať do dlhových nástrojov s kratšími splatnosťami  
a preferovaním nákupu štátnych pokladničných poukáţok pred štátnymi dlhopismi.  
30  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR poukazuje na to, ţe k zlepšeniu ukazovateľov úrokového rizika by prispelo  
zabezpečenie harmonizácie procesov a inštrumentov štátneho dlhu so štandardami  
kapitálového trhu eurozóny, a to najmä doladenie parametrov štátneho dlhu prostredníctvom  
úprav finančných derivátov a zmien pohyblivých úrokových sadzieb na fixné tak, ako je to  
beţné v eurozóne. Pri existencii zmlúv Medzinárodnej asociácie pre swapy a deriváty  
o kreditných derivátoch východiskom môţu byť úrokové swapy, pri ktorých štát vydaním  
svojich dlhopisov s pohyblivou úrokovou sadzbou získa potrebnú likviditu a na druhej strane  
zmení túto úrokovú sadzbu na fixnú prostredníctvom nákupu úrokových swapov.  
NKÚ SR si však uvedomuje, ţe takéto zmeny predpokladajú dobudovanie potrebnej  
infraštruktúry, vytvorenie systému primárnych dealerov podľa štandardov Hospodárskej  
a menovej únie a zásadnú zmenu podmienok platobného styku a účtovnej metodiky.  
V prípade vhodných trhových podmienok je potrebné zaoberať sa aj otázkou vybudovania  
systému na uskutočnenie emisií dlhopisov pre obyvateľstvo na primárnom trhu a prípadného  
obchodovania s nimi v rámci sekundárneho trhu.  
Okrem štátneho dlhu vývoj hrubého dlhu verejnej správy v roku 2011 bude podľa  
NKÚ SR ovplyvnený aj dlhom ostatných subjektov verejnej správy, v ktorom sa rizikovým  
javí predovšetkým vývoj zadĺţenosti územnej samosprávy.  
Štruktúru dlhu ostatných subjektov verejnej správy za roky 2008 a 2009 a predikcie  
na roky 2010 a 2011 podľa údajov návrhu RVS na roky 2011 aţ 2012 dokumentuje  
nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
Predikcia  
Rozdiel  
2011–2010  
+ 103  
Názov príjmu  
2010  
2011  
Dlh ostatných subjektov verejnej správy  
929  
1 222  
1 488  
1 591  
z toho:  
310  
348  
1
376  
574  
1
477  
739  
1
504  
816  
1
+ 27  
+ 77  
0
VÚC  
Obce  
príspevkové organizácie obcí  
FNM SR  
270  
270  
270  
270  
0
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe v odhade zvýšenia zadĺţenosti VÚC a obcí v roku 2011  
sa prejavujú okrem potreby odstraňovania následkov povodní aj ich investičné zámery.  
Z hľadiska budúceho vývoja hrubého dlhu verejnej správy bude dôleţité predovšetkým  
dodrţiavanie pravidla, podľa ktorého obce na plnenie svojich úloh môţu prijímať návratné  
zdroje financovania iba v prípade, keď celková suma dlhu obce neprekročí 60 % skutočných  
beţných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a suma ročných splátok vrátane  
úhrady výnosov neprekročí 25 % týchto príjmov.  
NKÚ SR poukazuje na to, ţe za účelom maximálneho eliminovania rizika zadlţovania  
územnej samosprávy bude nevyhnutné spresniť existujúce a zaviesť nové pravidlá  
pre hospodárenie VÚC a obcí.  
3 Návrh štátneho rozpočtu  
ŠR sa zostavuje na hotovostnej báze. Z tohto dôvodu saldo ŠR na akruálnej báze  
rozpočtované v metodike ESA 95 na rok 2011 je nutné najskôr pretransformovať pomocou  
31  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získané hotovostné saldo ŠR  
a odhadované hotovostné príjmy ŠR spolu vytvárajú priestor pre rozpočtovanie výdavkov ŠR.  
3.1 Rozpočtovanie schodku štátneho rozpočtu na akruálnej a hotovostnej báze  
NKÚ SR konštatuje, ţe ohraničujúcimi faktormi pre saldo ŠR na rok 2011  
na akruálnej báze v metodike ESA 95 vo výške -3 726,7 mil. eur je celkové saldo RVS  
na rok 2011 vo výške -3 448,5 mil. eur a saldo súhrnných rozpočtov ostatných subjektov  
verejnej správy na rok 2011 vo výške -278,2 mil. eur. Takto rozpočtované saldo ŠR  
je pretransformované na hotovostné saldo pomocou modifikujúcich faktorov v sume  
106,4 mil. eur.  
Predikcie modifikujúcich faktorov ŠR na roky 2010 a 2011 podľa údajov návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Názov ukazovateľa  
Predikcie  
2010  
2011  
mil. eur  
Modifikujúce faktory  
226,4  
106,4  
z toho:  
saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií  
medziročná zmena stavu mimorozpočtových účtov  
vplyv časového rozlíšenia platených úrokov  
časové rozlíšenie daňových príjmov  
medziročná zmena stavu pohľadávok SR voči EÚ  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
14,1  
- 14,6  
36,2  
22,9  
167,8  
35,9  
0,0  
- 106,8  
177,3  
0,0  
NKÚ SR konštatuje, ţe z modifikujúceho faktora salda rozpočtových operácií štátnych  
finančných aktív na rok 2011 vo výške 35,9 mil. eur sú v súlade s metodikou ESA 95  
vylúčené finančné operácie tak na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Na strane  
príjmov ide o príjmy vo výške 0,6 mil. eur z vymáhania zahraničných pohľadávok získaných  
pri delení majetku bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a o príjmy vo výške  
44,0 mil. eur zo splátok úverov, pôţičiek a návratných finančných výpomocí, a to najmä  
z predaja ubytovacích kapacít pre KIA/Hyundai v sume 31,0 mil. eur, zo splátky návratnej  
finančnej výpomoci v súvislosti so zabezpečením projektu Samsung v sume 11,0 mil. eur,  
z úverovej výpomoci poskytnutej mestu Košice v sume 1,4 mil. eur. Na strane výdavkov ide  
o výdavky spojené s poskytovaním úverov a pôţičiek, účasťou na majetku a so splácaním  
istín v rámci účasti v medzinárodných organizáciách v sume 4,9 mil. eur.  
Príjmové rozpočtové operácie štátnych finančných aktív bez finančných operácií  
sa rozpočtujú vo výške 334,1 mil. eur. Rozhodujúcou rozpočtovou operáciou štátnych  
finančných aktív sú príjmy z Fondu národného majetku SR z dividend od spoločností s jeho  
majetkovou účasťou vo výške 298,2 mil. eur, ktoré sú však z hľadiska bilancie štátnych  
finančných aktív rozpočtovo neutrálne, nakoľko sa v rovnakej výške prevedú výdavkovou  
rozpočtovou operáciou do príjmov ŠR. Zvyšných 13,9 mil. eur predstavuje posilnenie  
štátnych finančných aktív zo zostatku prostriedkov Fondu národného majetku SR z minulých  
rokov a 22,0 mil. eur predstavujú zrealizované štátne záruky voči štátnemu podniku  
Vodohospodárska výstavba.  
Výdavkové rozpočtové operácie štátnych finančných aktív bez finančných operácií  
sa rozpočtujú vo výške 298,2 mil. eur, ktoré predstavujú rozpočtovo neutrálnu výdavkovú  
32  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
operáciu prevodu prostriedkov z dividend Fondu národného majetku SR od spoločností s jeho  
majetkovou účasťou do príjmov ŠR.  
Podľa názoru NKÚ SR v medziročnom poklese týchto výdavkov sa výrazne prejavuje  
vyčerpanie prostriedkov z privatizácie 25 % podielu Slovenského plynárenského priemyslu  
v roku 2010, ktoré boli určené na prevod do Sociálnej poisťovne na krytie výpadku jej  
príjmov z dôvodu zavedenia II. kapitalizačného piliera dôchodkového systému.  
NKÚ SR ďalej konštatuje, ţe modifikujúci faktor časového rozlíšenia platených  
hotovostných a akruálnych úrokov súvisiacich so štátnym dlhom zníţi schodok ŠR  
na hotovostnej báze oproti akruálnej báze v roku 2011 o 106,8 mil. eur pri rozpočtovaní  
akruálnych úrokov v sume 1 270,0 mil. eur a hotovostných úrokov v sume 1 163,2 mil. eur.  
Modifikujúci faktor časového rozlíšenia odhadu daňových príjmov vrátane sankcií  
a výdavkov na verejnoprospešný účel podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 zníţi schodok  
ŠR na hotovostnej báze oproti akruálnej báze v roku 2011 o 177,3 mil. eur. Vyčíslenie tohto  
faktora je však spojené so značnou mierou neistoty. Tá okrem iného súvisí s časovým  
posunom zaznamenávania hotovostných platieb niektorých daňových príjmov do príslušných  
časových období ich vzniku v súlade s metodikou ESA 95. NKÚ SR upozorňuje, ţe s týmto  
časovým posunom zaznamenávania hotovostných platieb je spojené riziko nadhodnotenia  
alebo podhodnotenia rozpočtovania daňových príjmov.  
Schodok ŠR na akruálnej báze v metodike ESA 95 pretransformovaný pomocou  
modifikujúcich faktorov na schodok ŠR na hotovostnej báze na roky 2010 a 2011 podľa  
predikcií návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Predikcia  
2010  
- 4 473,3  
Rozdiel  
2011 – 2010  
Názov ukazovateľa  
2011  
- 3 726,7  
mil. eur  
Schodok ŠR na akruálnej báze  
Modifikujúce faktory  
+ 746,6  
- 120,0  
226,4  
106,4  
Schodok ŠR na hotovostnej báze  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
- 4 699,7  
- 3 833,1  
+ 866,6  
NKÚ SR konštatuje, ţe takto pretransformovaný hotovostný schodok ŠR spolu  
s odhadom príjmov ŠR vytvárajú priestor pre rozpočtovanie výdavkov ŠR na rok 2011,  
t. j. stanovenie celkového maximálneho limitu výdavkov ŠR na zabezpečenie beţných funkcií  
jeho jednotlivých rozpočtových kapitol a vyčlenenie objemu výdavkov na priority vlády SR.  
Predikcie štruktúry ŠR na hotovostnej báze na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Predikcia  
2010  
- 4 699,7  
Rozdiel  
2011 – 2010  
Názov ukazovateľa  
2011  
- 3 833,1  
mil. eur  
Schodok ŠR na hotovostnej báze  
+ 866,6  
z toho:  
11 146,9  
15 846,6  
13 092,4  
16 925,5  
+ 1 945,5  
+ 1 078,9  
príjmy ŠR  
výdavky ŠR  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Medziročné zvýšenie príjmov ŠR na hotovostnej báze v roku 2011 vychádza  
zo súčasného priaznivého makroekonomického vývoja a očakávaných efektov  
z konsolidačných opatrení prijatých vládou SR, ktoré sa pozitívne prejavujú aj v rozpočtovaní  
výdavkov ŠR na zabezpečenie chodu štátu.  
33  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR predpokladá, ţe v medziročnom zvýšení rastu rozpočtovania výdavkov ŠR  
sa premieta predovšetkým zabezpečenie dostatočných prostriedkov na spolufinancovanie  
zdrojov z podporných fondov EÚ, transfer do Sociálnej poisťovne na krytie výpadku jej  
príjmov z dôvodu zavedenia II. kapitalizačného piliera dôchodkového systému a iných  
výdavkov, na ktoré rozpočtová politika vlády SR nemá vplyv.  
3.2 Rozpočtovanie príjmov štátneho rozpočtu  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh rozpočtu príjmov ŠR na rok 2011 v sume 13 092,4 mil.  
eur moţno posúdiť ako realistický s tým, ţe podľa NKÚ SR prípadné nenaplnenie  
predpokladov a odhadov efektov z konsolidačných opatrení prijatých vládou SR v daňovej  
oblasti by mohlo významným spôsobom ovplyvniť rozpočtovanie daňových príjmov.  
NKÚ SR poukazuje na skutočnosť, ţe s rozpočtovaním nedaňových príjmov  
je spojené riziko vyplývajúce z rôznorodosti týchto príjmov. Naplnenie rozpočtových  
predpokladov plnenia transferov bude preto v prípade zahraničných transferov závisieť  
predovšetkým od pripravenosti na čerpanie prostriedkov z podporných fondov EÚ, a to najmä  
tých rezortov, ktoré plnia funkcie riadiacich orgánov.  
Štruktúra príjmov ŠR za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa  
údajov MF SR a návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
11 352,4 10 540,8 11 146,9 13 092,4  
Predikcia  
2010 2011  
Rozdiel  
2011–2010  
Názov príjmu  
Príjmy ŠR spolu  
mil. eur  
+ 1945, 5  
z toho:  
9 023,8  
880,5  
1 448,1  
8 024,3  
838,5  
1 678,0  
8 018,5  
658,8  
2 469,6  
8 731,4  
703,1  
3 657,9  
+ 712,9  
+ 44,3  
+ 1 188,3  
daňové príjmy  
nedaňové príjmy  
transfery  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Najväčší podiel na celkových príjmoch ŠR rozpočtovaných na rok 2011 majú daňové  
príjmy vo výške 66,7 %. NKÚ SR poukazuje na to, ţe pre naplnenie týchto príjmov bude  
dôleţité prijať účinné opatrenia na elimináciu daňových únikov najmä pri dani z pridanej  
hodnoty a spotrebných daniach. Najdynamickejším tempom rastu na úrovni 148,1 %  
sa rozpočtujú transfery, v čom sa prejavuje očakávané výraznejšie zapojenie zdrojov  
zo všeobecného rozpočtu EÚ.  
3.2.1 Rozpočtovanie daňových príjmov štátneho rozpočtu  
NKÚ SR konštatuje, ţe MF SR v návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 indikovalo  
hlavné riziká plnenia daňových príjmov ŠR v roku 2011 v makroekonomickom vývoji  
a vo veľkom rozsahu legislatívnych zmien v daňovej oblasti, ktoré zvýšia daňovo-odvodové  
zaťaţenie práce s moţným negatívnym dopadom na efektivitu výberu daní.  
Na vývoj daňovej kvóty v roku 2011 bude mať najvýznamnejší vplyv vývoj reálnej  
ekonomiky a jeho štruktúry. Vo zvýšení ekonomického rastu v roku 2010 sa totiţ  
najvýraznejšie prejavil rast zahraničného dopytu, ktorý nemusí znamenať relevantný rast  
výnosov niektorých daní, ako napr. dane z pridanej hodnoty. Aj z tohto dôvodu pre vývoj  
34  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
daňovej kvóty v roku 2011 bude mať vplyv najmä vývoj domáceho dopytu a zamestnanosti.  
V tejto súvislosti NKÚ SR povaţuje za nevyhnutné zabezpečenie dôsledného plnenia  
konsolidačných opatrení prijatých vládou SR za účelom zníţenia deficitu verejných financií.  
Ďalším významným vplyvom na vývoj daňovej kvóty v roku 2011 je veľký rozsah  
legislatívnych zmien v oblasti daní a odvodov do sociálneho a zdravotných fondov. NKÚ SR  
zastáva názor, ţe tieto zmeny môţu, ale aj nemusia priniesť očakávané efekty. Z tohto dôvodu  
povaţuje za mimoriadne dôleţité zvýšenie efektívnosti výberu daní a prijatie ďalších  
účinných opatrení na eliminovanie daňových únikov.  
Daňové príjmy ŠR na hotovostnej báze bez sankčných úrokov uloţených v daňovom  
konaní k jednotlivým daniam za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa  
návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
Predikcia  
Rozdiel  
2011–2010  
Názov príjmu  
2008  
2009  
2010  
2011  
tis.  
eur  
Daň z príjmov, ziskov a  
kapitálového majetku  
z toho:  
2 439 087  
2 309 416  
1 618 229  
1 925 895  
+ 307 666  
daň z príjmov fyzických osôb  
daň z príjmov právnických osôb  
daň z príjmov vyberaná zráţkou  
Dane za tovary a služby  
z toho:  
117 441  
2 115 673  
205 973  
28 218  
2 125 443  
155 755  
146 929  
1 336 638  
134 662  
110 442  
1 669 475  
145 978  
- 36 487  
+ 332 837  
+ 11 316  
6 518 286  
5 669 577  
6 345 753  
6 749 714  
+ 403 961  
daň z pridanej hodnoty  
spotrebné dane  
4 614 313  
1 903 863  
3 836 251  
1 833 219  
4 394 858  
1 950 791  
4 652 259  
2 097 351  
+ 257 401  
+ 146 560  
v tom:  
z minerálnych olejov  
z liehu  
z piva  
1 173 941  
221 859  
62 974  
3 699  
1 052 684  
191 374  
58 776  
3 518  
1 028 362  
211 703  
55 574  
4 046  
1 146 935  
214 157  
67 943  
3 528  
+ 118 573  
+ 2 454  
+ 12 369  
- 518  
z vína  
z tabakových výrobkov  
z elektrickej energie  
zo zemného plynu  
z uhlia  
daň z úhrad za dobývací priestor  
Ostatné dane  
432 489  
3 897  
4 674  
328  
110  
37 803  
507 113  
7 690  
11 155  
909  
107  
27 585  
614 402  
14 100  
21 767  
837  
104  
32 384  
618 377  
14 650  
29 398  
2 363  
104  
33 908  
+ 3 975  
+ 550  
+ 7 631  
+ 1 526  
0
+ 1 524  
z toho:  
podiel na vybratých finančných  
prostriedkoch  
36 784  
27 160  
32 021  
33 908  
+ 1 887  
Sankcie  
28 604  
17 725  
22 163  
21 881  
- 282  
Daňové príjmy ŠR spolu:  
Zdroj: MF SR  
9 023 780  
8 024 303  
8 018 529  
8 731 398  
+ 712 869  
NKÚ SR poukazuje na to, ţe vo vplyve makroekonomického vývoja na daňové  
výnosy v roku 2011 sa môţe negatívne prejaviť nielen vývoj zahraničného dopytu v dôsledku  
niţšieho oţivenia svetovej ekonomiky, ale aj iný ako očakávaný vývoj konečnej spotreby  
domácnosti a verejnej správy, zamestnanosti a priemernej reálnej mzdy zamestnanca  
v národnom hospodárstve v prípade nenaplnenia predpokladov konsolidačných opatrení  
vlády SR. Negatívny vplyv môţe mať aj skutočnosť, ţe daňové výnosy z niektorých daní ako  
napr. pri daniach z príjmov fyzických a právnických osôb sa prejavia aţ v roku 2012.  
V odhade dane z príjmov fyzických osôb na rok 2011 sa negatívne prejaví pomalší rast  
zamestnanosti a priemernej nominálnej mesačnej mzdy, čo bude kompenzované napr.  
35  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
zníţením nezdaniteľnej časti základu dane z 22,5 na 19,2 násobku ţivotného minima a inými  
legislatívnymi zmenami s pozitívnym vplyvom.  
V odhade dane z príjmov právnických osôb na rok 2011 sa má pozitívne prejaviť  
vyššia ziskovosť spojená so súčasným vývojom reálnej ekonomiky a viaceré legislatívne  
zmeny v rámci konsolidačných opatrení vlády SR. Významný vplyv na výnos tejto dane môţe  
mať objem stimulov pre výskum a vývoj vo forme daňových úľav poskytnutých v roku 2011.  
V odhade dane z príjmov vyberanej zráţkou sa v roku 2011 má premietnuť pokles  
rastu makroekonomickej základne a s tým spojené očakávané zníţenie priemernej úrokovej  
miery vkladov. Negatívny vplyv môţe mať aj pokles výnosov z licenčných poplatkov  
platených v závislosti od veľkosti trţieb alebo jednorázovo pri spustení výroby.  
V odhade dane z pridanej hodnoty na rok 2011 sa najvýraznejšie prejaví zvýšenie  
sadzby tejto dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníţenej 6 % sadzby dane na predaj z dvora.  
Pozitívne sa prejaví tieţ úhrada tejto dane za dokončené úseky ciest v rámci 2. balíka PPP  
projektov výstavby cestnej infraštruktúry. Vplyvom prekluzivity v systéme vrátenia  
nadmerných odpočtov bude I. štvrťrok 2011 pozitívne ovplyvnený vrátením nadmerných  
odpočtov dane z pridanej hodnoty za rok 2010.  
Na základe poznatkov z kontrolnej činnosti NKÚ SR upozorňuje na to, ţe princíp  
fungovania dane z pridanej hodnoty vytvára aj vysoký potenciálny zdroj rizika daňových  
únikov, najmä čo sa týka reťazových a kolotočových podvodov pri čerpaní nadmerných  
odpočtov. O reálnej existencii tohto rizika svedčí aj nepriaznivý vývoj podielu dane  
z pridanej hodnoty na HDP, ktorý od roku 2005 klesá bez ohľadu na zvýšenie, resp. zníţenie  
rastu HDP.  
Vývoj podielu dane z pridanej hodnoty na HDP za roky 2005 aţ 2009 a predikcie  
na roky 2010 a 2011 podľa údajov MF SR dokumentuje nasledujúci graf:  
8,50%  
Vývoj podielu  
DPH na HDP v b. c.  
9,00%  
8,00%  
7,00%  
6,00%  
5,00%  
4,00%  
3,00%  
2,00%  
1,00%  
0,00%  
7,90%  
7,30%  
6,90%  
6,70% 6,70%  
6,10%  
podiel DPH na HDP v b.c.  
2005  
2006  
2007  
2008  
2009  
2010  
2011  
Zdroj: MF SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe odhad dane z pridanej hodnoty sa dlhodobo nevyvíja v súlade  
s rastom nominálneho HDP, čo je spojené s rizikom daňových únikov.  
Jedným z dôleţitých faktorov pre ich obmedzenie je podľa NKÚ SR aj efektívne  
fungujúci systém registrácie daňových subjektov a v prípade zistenia podvodného konania  
36  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
urýchlené zrušenie daňovej registrácie a tým zamedzenie ďalšej moţnosti podvodného  
konania daňových subjektov.  
NKÚ SR plánuje v roku 2011 vykonať kontrolu účinnosti systému registrácie  
daňových subjektov so zameraním na riziká registrácie platcov dane z pridanej hodnoty  
s cieľom predchádzať moţnostiam vzniku daňových únikov.  
V odhade spotrebných daní na rok 2011 sa pri očakávanom niţšom raste konečnej  
spotreby domácností pozitívne premietnu legislatívne zmeny v rámci konsolidačných opatrení  
prijatých vládou SR.  
Sankčné úroky uloţené v daňovom konaní k jednotlivým daniam za roky 2008 a 2009  
a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje  
nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
Predikcia  
2010 2011  
Rozdiel  
2011–2010  
Názov príjmu  
Daň z príjmov fyzických osôb  
Daň z príjmov právnických osôb  
Daň z príjmov vyberaná zráţkou  
Daň z pridanej hodnoty  
Spotrebné dane  
Ostatné dane  
tis. eur  
484  
6 380  
4
18 211  
1 295  
463  
363  
4 327  
24  
10 145  
1 360  
300  
681  
3 462  
19  
15 747  
1 359  
0
402  
3 462  
16  
15 747  
1 359  
0
- 279  
0
- 3  
0
0
0
Sankcie uloţené v daňovom konaní  
Sankcie ŠR spolu  
1 766  
28 604  
1 207  
17 725  
895  
22 163  
895  
21 881  
0
- 282  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Rizikom predpokladaných príjmov ŠR zo sankcií je podľa NKÚ SR nízka úspešnosť  
ich výberu a vymoţiteľnosti, čo potvrdzuje aj medziročný pokles výnosu sankčných úrokov  
uloţených v daňovom konaní k jednotlivým daniam v roku 2010. Daňová a colná správa  
eviduje vysoký podiel nevymoţiteľných nedoplatkov, ktorý v prípade daňovej správy  
predstavuje podiel aţ 68 % na celkových daňových nedoplatkoch.  
Účinnosť a efektívnosť systému vymáhania daňových a colných nedoplatkov daňovou  
a colnou správou bude cieľom kontroly NKÚ SR v roku 2011.  
Zamedzenie obchádzania daňovej povinnosti je podľa NKÚ SR jednou  
z najdôleţitejších oblastí, ktorej by sa mala v roku 2011 venovať zvýšená pozornosť v záujme  
úspešnej konsolidácie verejných financií. Je nevyhnutné prijať opatrenia v oblasti skvalitnenia  
kontrolných mechanizmov a legislatívy so zameraním na zjednodušenie a zjednotenie výberu  
daní, zlepšenie dodrţiavania daňovej disciplíny a zefektívnenia výberu daní.  
NKÚ SR zastáva názor, ţe cieľom týchto opatrení by malo byť predovšetkým  
eliminovanie:  
čerpania nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty pri nezrealizovaných  
plneniach,  
krátenia trţieb zdaniteľných príjmov neevidovaním na elektronických registračných  
pokladniciach,  
daňových únikov z internetových obchodov,  
sieťových podvodov,  
machinácií v daňovom účtovníctve,  
37  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
prelievania kapitálu z prosperujúcich firiem do predĺţených obchodných spoločností,  
podnikania cez fiktívne firmy,  
aktivít v oblasti čiernej ekonomiky a pod.  
3.2.2 Rozpočtovanie nedaňových príjmov štátneho rozpočtu  
Nedaňové príjmy ŠR sú rozpočtované na rok 2011 v celkovej sume 703,1 mil. eur. Ich  
podiel na celkových príjmoch ŠR rozpočtovaných na rok 2011 predstavuje 5,4 %.  
V porovnaní s rokom 2010 rozpočet nedaňových príjmov na rok 2011 vykazuje nárast  
o 76,7 mil. eur, t. j. o 12,2 %.  
Skutočnosť nedaňových príjmov ŠR za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010  
a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Ukazovateľ  
Skutočnosť  
2008 2009  
Predikcia  
2010 2011  
626,4  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 76,7  
mil. eur  
Nedaňové príjmy ŠR spolu  
z toho:  
880,5  
838,5  
703,1  
príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku  
administratívne a iné poplatky a platby  
kapitálové príjmy  
81,9  
295,8  
29,4  
147,1  
281,0  
17,2  
62,6  
296,9  
41,5  
99,7  
290,3  
16,7  
+ 37,1  
- 6,6  
- 24,8  
úroky z tuzemských a zahraničných úverov,  
pôţičiek a vkladov  
iné nedaňové príjmy  
238,2  
235,3  
94,7  
72,6  
79,8  
+ 7,2  
298,5  
152,8  
216,6  
+ 63,8  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Príjmy z podnikania a vlastníctva majetku sú na rok 2011 rozpočtované vo výške  
99,7 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2010 nárast o 59,3 %. Tieto príjmy tvoria  
predovšetkým dividendy od akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu v celkovej  
výške 92,2 mil. eur, z toho najmä dividendy od Ministerstva hospodárstva a výstavby SR  
vo výške 88,0 mil. eur a MF SR vo výške 3,7 mil. eur. Podľa NKÚ SR bude plnenie týchto  
príjmov bude závisieť najmä od výsledkov hospodárenia podnikov, v ktorých štát vykonáva  
akcionárske práva. Príjmy z prenájmu pozemkov, budov, strojov a iného majetku štátu  
sa rozpočtujú vo výške 7,5 mil. eur. U týchto príjmov bude potrebné zmonitorovať ceny  
a ďalšie podmienky prenájmov.  
Administratívne a iné poplatky a platby na rok 2011 sú rozpočtované v sume  
290,3 mil. eur, čo predstavuje mierny pokles oproti roku 2010. Najväčší objem týchto príjmov  
rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa, tvoria administratívne poplatky  
vo výške 177,5 mil. eur. Z toho trţby z predaja kolkových známok sú rozpočtované vo výške  
113,2 mil. eur, pokuty, penále a iné sankcie vo výške 61,4 mil. eur a poplatky a platby  
z nepriemyselného a náhodného predaja a sluţieb vo výške 51,4 mil. eur.  
Kapitálové príjmy rozpočtované na rok 2011 v sume 16,7 mil. eur vykazujú oproti  
roku 2010 výrazný pokles, a to aţ o 24,8 mil. eur, t. j. 40,2 %. Predaj nadbytočného  
hnuteľného a nehnuteľného majetku sa predpokladá predovšetkým v kapitolách Ministerstva  
vnútra SR vo výške 9,7 mil. eur, Ministerstva obrany SR vo výške 3,0 mil. eur a Kancelárie  
prezidenta SR vo výške 3,0 mil. eur. V rozpočtovaní týchto príjmov sú skryté rezervy a preto  
by sa mala vykonať analýza nadbytočného majetku a jeho vyuţívania v štátnom sektore  
a prijať opatrenia na jeho hospodárny predaj.  
38  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príjmy z úrokov z tuzemských a zahraničných úverov, pôţičiek, návratných  
finančných výpomocí a vkladov sú rozpočtované na rok 2011 v celkovej sume 79,8 mil. eur.  
Z hľadiska objemu najvyššie príjmy vo výške 79,3 mil. eur sú rozpočtované v kapitole  
Všeobecná pokladničná správa. Ide o úroky z finančných operácií vo výške 47,9 mil. eur,  
úroky z účtov finančného hospodárenia Štátnej pokladnice vo výške 20,0 mil. eur a úroky  
z návratných finančných výpomocí vo výške 11,4 mil. eur. V porovnaní s rokom 2010  
rozpočtovanie týchto príjmov na rok 2011 vykazuje mierny nárast, a to o sumu 7,2 mil. eur,  
t. j. o 11,0 %. Podľa NKÚ SR výšku rozpočtovaných príjmov by mohol ovplyvniť  
predovšetkým vývoj situácie na finančnom trhu v roku 2011.  
Iné nedaňové príjmy sú na rok 2011 rozpočtované v sume 216,6 mil. eur,  
čo je v porovnaní s rokom 2010 viac o 63,8 mil. eur, t. j. o 41,7 %. Najväčší objem týchto  
príjmov je rozpočtovaný v kapitole Všeobecná pokladničná správa vo výške 144,0 mil. eur,  
z toho výťaţky z lotérií a iných podobných hier sa rozpočtujú v sume 106,8 mil. eur.  
3.2.3 Rozpočtovanie transferov štátneho rozpočtu  
Transfery ŠR sú na rok 2011 rozpočtované v celkovej výške 3 657,9 mil. eur, čo  
je 27,9 % podiel na celkových príjmoch ŠR. V roku 2011 sa v porovnaní s rokom 2010  
predpokladá nárast ich rozpočtovania o 373,6 mil. eur, t. j. o 11,3 %.  
Skutočnosť transferov ŠR za roky 2008 a 2009 a predikcie na roky 2010 a 2011 podľa  
návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
1 458,1 1 678,1 3 284,3 3 657,9  
Predikcia  
2010 2011  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 373,6  
Ukazovateľ  
mil. eur  
Transfery ŠR  
z toho:  
863,3 1 111,5 2 897,5 3 343,9  
+ 446,4  
0
zahraničné transfery  
tuzemské transfery  
v tom  
584,8  
566,6  
386,8  
314,0  
o
transfery zo ŠFA  
555,5  
531,9  
375,0  
298,2  
- 76,8  
z toho:  
riadne dividendy  
mimoriadne dividendy  
413,0  
142,5  
466,3  
65,6  
375,0  
0
298,2  
0
- 76,8  
0
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy zo zahraničných transferov sú na rok 2011  
rozpočtované vo výške 3 343,9 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2011 pri medziročnom  
raste na úrovni 15,4 % viac o 446,4 mil. eur. Ide o prostriedky zo všeobecného rozpočtu EÚ  
v rámci druhého programového obdobia. Príjmy sú rozpočtované na základe výšky  
prostriedkov EÚ pre programy Národného strategického referenčného rámca a odhadov  
čerpania výdavkov príslušných rezortov v rámci poľnohospodárskych fondov.  
V rámci rozpočtovania tuzemských transferov na rok 2011 najvyšší objem príjmov  
tvoria transfery zo štátnych finančných aktív vo výške 298,2 mil. eur, ktoré realizuje Fond  
národného majetku SR na základe vlastníctva akcií v spoločnostiach s majetkovou účasťou  
štátu a ktoré sa stávajú príjmom ŠR. Výška príjmov z riadnych dividend by mohla ovplyvniť  
najmä dosiahnuté výsledky hospodárenia jednotlivých spoločností. Transfer zo zdravotných  
poisťovní vo výške 12,4 mil. eur predstavuje príspevok zdravotných poisťovní na činnosť  
operačných stredísk záchrannej zdravotnej sluţby. Multilicenčné poplatky v kapitole MF SR  
39  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
a transfer Slovenského pozemkového fondu do kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva  
a rozvoja vidieka SR na register obnovenej evidencie pozemkov sú rozpočtované vo výške  
3,3 mil. eur. V roku 2011 je rozpočtovaný niţší príjem z mimoriadnych dividend ako  
v predchádzajúcich rokoch z toho dôvodu, ţe sa neočakáva ich vyššia výplata.  
3.2.4 Rozpočtovanie príjmov kapitol štátneho rozpočtu  
NKÚ SR podotýka, ţe príjmy jednotlivých kapitol ŠR na rok 2011 sa rozpočtujú bez  
prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ, ktoré sa odhadujú osobitne.  
Porovnanie rozpočtovania príjmov ŠR bez prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ  
v jednotlivých kapitolách ŠR na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Rozpočet  
Rozdiel  
2011 – 2010  
- 85 253  
+ 3 010 332  
+ 32 454  
- 2 578  
Názov kapitoly ŠR  
Kancelária Národnej rady SR  
Kancelária prezidenta SR  
Úrad vlády SR  
Kancelária Ústavného súdu SR  
Najvyšší súd SR  
2010  
2011  
eur  
1 130 253  
10 290  
877 646  
1 045 000  
3 010 622  
910 100  
21 578  
1 328  
19 000  
2 162  
+ 834  
Generálna prokuratúra SR  
NKÚ SR  
321 982  
11 850  
333 361  
11 850  
+ 11 379  
0
Slovenská informačná sluţba  
Ministerstvo zahraničných vecí SR  
Ministerstvo obrany SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
MF SR  
160 000  
160 000  
0
5 555 933  
19 408 685  
82 765 000  
8 298 484  
9 435 017  
358 649  
1 269 601  
14 941 816  
26 313 533  
7 727 547  
37 887 979  
12 528 447  
22 321 311  
1 663 879  
225 388  
3 074 621  
9 000 000  
66 463 665  
8 610 034  
5 135 017  
286 845  
1 407 425  
15 451 058  
20 248 932  
1 500 000  
90 559 526  
11 162 083  
18 100 000  
1 500 000  
276 015  
- 2 481 312  
- 10 408 685  
- 16 301 335  
+ 311 550  
- 4 300 000  
- 72 804  
+ 137 824  
+ 509 242  
- 6 064 601  
- 6 227 547  
+ 52 671 547  
-1 366 364  
- 4 221 311  
- 163 879  
+ 50 627  
+ 67 224  
+ 990 912  
+ 97 140  
+ 34 329  
Ministerstvo ţivotného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR  
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR  
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR  
Štatistický úrad SR  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad jadrového dozoru SR  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR  
Protimonopolný úrad SR  
132 776  
200 000  
4 177 355  
1 902 860  
165 671  
5 168 267  
2 000 000  
200 000  
Národný bezpečnostný úrad  
38 000  
41 000  
+ 3 000  
Správa štátnych hmotných rezerv SR  
Všeobecná pokladničná správa  
Slovenská akadémia vied  
995 818  
51 500 000  
+ 50 504 182  
2 287 060  
1 668 068  
- 618 992  
Spolu  
263 154 812  
319 044 651  
+ 55 889 839  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Porovnanie rozpočtovania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ v jednotlivých  
kapitolách ŠR na roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje  
nasledujúca tabuľka:  
40  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Rozpočet  
Rozdiel  
Názov kapitoly ŠR  
2010  
2011  
2011 – 2010  
+ 86 556 912  
+ 434 186 293  
+ 52 969 199  
+ 44 910 003  
+ 7 083 969  
+ 3 550 915  
+ 182 415 892  
- 105 564 818  
+ 446 389 223  
MF SR  
eur  
171 701 858  
235 992 955  
359 580 519  
69 839 997  
129 145 683  
192 476 415  
765 943 639  
713 100 406  
2 897 500 614  
258 258 770  
670 179 248  
412 549 718  
114 750 000  
136 229 652  
196 027 330  
948 359 531  
607 535 588  
3 343 889 837  
Ministerstvo ţivotného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Ministerstvo hospodárstva a SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR  
Spolu  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR v tomto stanovisku k návrhu ŠR na rok 2011 hodnotí rozpočtovanie príjmov  
vo vybraných kapitolách ŠR.  
Ministerstvo obrany SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe v rámci návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú  
príjmy vo výške 9 000 000 eur. Oproti rozpočtu na rok 2010 je ich výška niţšia  
o 10 408 685 eur, čo predstavuje pokles o 53,63 %. Najvýraznejšie klesajú administratívne  
poplatky a iné poplatky a platby o 5 506 814 eur a kapitálové príjmy o 8 476 068 eur.  
Podstatnú časť príjmov kapitoly budú predstavovať príjmy z predaja prebytočného  
hnuteľného a nehnuteľného majetku štátu, prenajatých budov, priestorov, objektov  
a pozemkov a pod. Podľa NKÚ SR takto stanovená výška predpokladaných príjmov je reálna.  
Predpokladá však vyššiu transparentnosť pri predaji prebytočného majetku a osobitne  
pri špeciálnom materiáli vojenského charakteru, čo bolo potvrdené aj predchádzajúcimi  
kontrolami NKÚ SR.  
Ministerstvo vnútra SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe rozpočtované príjmy na rok 2011 pre kapitolu v sume  
66 463 665 eur sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 niţšie o 16 301 335 eur,  
t. j. o 19,7 %. Najvýraznejší vplyv na tomto poklese budú mať administratívne poplatky a iné  
poplatky a platby a kapitálové príjmy. Najväčší objem z príjmov rozpočtovaných na rok 2011  
predstavujú príjmy z pokút za porušenie predpisov, predaja kapitálových aktív, nájmu budov,  
priestorov a objektov, predaja pozemkov a príjmy z výberu mýta. Podľa NKÚ SR bude  
v oblasti ukladania pokút za dopravné priestupky potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie  
ich transparentnosti, čím sa prispeje k obmedzeniu príleţitostí na korupčné správanie  
policajtov kritizované verejnosťou. Príjmy kapitoly na rok 2011 sú rozpočtované realisticky.  
Ministerstvo financií SR  
Príjmy kapitoly sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 263 393 787 eur, z toho prostriedky  
zo všeobecného rozpočtu EÚ predstavujú sumu 258 258 770 eur. Príjmy kapitoly bez týchto  
prostriedkov sa rozpočtujú v sume 5 135 017 eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje  
pokles o 45,6 %. Medziročne sa najvýraznejšie zníţi rozpočtovanie príjmov z podnikania  
a z vlastníctva majetku o 3 864 307 eur. V týchto príjmoch sú rozpočtované aj dividendy  
od spoločností Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. v sume 500 000 eur  
a od spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s. v sume 3 205 968 eur. Podľa NKÚ SR plnenie  
týchto príjmov je kaţdoročne povaţované za rizikové, napriek tomu NKÚ SR vidí na základe  
41  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
doterajšieho vývoja výsledkov hospodárenia týchto spoločností potenciálnu moţnosť  
ich plnenia v rozpočtovanej výške na rok 2011.  
Ministerstvo životného prostredia SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy kapitoly na rok 2011 bez prostriedkov zo všeobecného  
rozpočtu EÚ sú rozpočtované vo výške 286 845 eur, čo je v porovnaní s rozpočtom na rok  
2010 menej o 71 804 eur. Medziročne sa rozpočtovanie príjmov z podnikania a z vlastníctva  
majetku zníţilo o 10 200 eur na 40 072 eur, administratívnych poplatkov a iných poplatkov  
a platieb o 30 539 eur na 98 162 eur a iných nedaňových príjmov o 31 065 eur  
na 146 586 eur. Rozpočtovanie kapitálových príjmov v sume 2 025 eur je na úrovni rozpočtu  
na rok 2010. Na rozpočtovaní príjmov kapitoly na rok 2011 majú najväčší podiel Slovenská  
inšpekcia ţivotného prostredia (40 000 eur) a krajské úrady ţivotného prostredia (49 289 eur).  
Odhad príjmov zo všeobecného rozpočtu EÚ sa medziročne zvyšuje o 434 186 293 eur  
na 670 179 248 eur. Celkové príjmy kapitoly sa na rok 2011 rozpočtujú vo výške  
670 466 093 eur, čo je v porovnaní s ich rozpočtovaním na rok 2010 viac o 434 114 489 eur.  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy kapitoly sú v návrhu jej rozpočtu stanovené vo výške  
413 957 143 eur, z toho prostriedky zo všeobecného rozpočtu EÚ sa rozpočtujú v sume  
412 549 719 eur a príjmy kapitoly bez týchto prostriedkov v sume 1 407 425 eur. Rozpočet  
príjmov je oproti roku 2010 zvýšený o 14,7 % najmä vplyvom príjmov zo všeobecného  
rozpočtu EÚ, ktorých rozpočtovanie v Operačnom programe Vzdelávanie a v Operačnom  
programe Výskum a vývoj je podľa NKÚ SR, vzhľadom na doterajší stav, dosť optimistické.  
Aj preto bude nevyhnutné prijať účinné opatrenia na zvýšenie úrovne systému finančného  
riadenia, ktorý bude zaloţený na lepšej koordinácii spolupráce všetkých zúčastnených strán.  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú vo výške  
130 201 058 eur, z toho prostriedky zo všeobecného rozpočtu EÚ v sume 114 750 000 eur  
a príjmy bez týchto prostriedkov v sume 15 451 058 eur, v ktorých príspevok zdravotných  
poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej sluţby predstavuje  
12 442 843 eur. Podľa NKÚ SR tento príspevok odráţa súčasné ceny tejto sluţby, u ktorých  
je priestor na zníţenie ich úrovne, čo by prispelo k zmierneniu napätia v rozpočtoch  
zdravotných poisťovní. Rozpočtovanie príjmov kapitoly na rok 2011 je reálne.  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy kapitoly na rok 2011 sú rozpočtované v objeme  
156 479 tis. eur, z toho ako záväzný ukazovateľ sa rozpočtujú príjmy v sume 20 249 tis. eur,  
čo v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 predstavuje pokles o 6 065 tis. eur. V tomto poklese  
sa najvýraznejšie prejavuje medziročné zníţenie rozpočtovania administratívnych poplatkov  
a iných poplatkov a platieb o 7 559 659 eur, čo je spojené predovšetkým s trţbami z predaja  
kolkových známok a s ostatnými správnymi poplatkami, t. j. s aktami príslušných konaní.  
Príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ v sume 136 230 tis. eur predstavujú z celkového objemu  
príjmov podiel 87,1 %, čo je oproti rozpočtu na rok 2010 viac o 7 084 tis. eur.  
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR  
42  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy kapitoly sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
1 500 000 eur, čo je v porovnaní s rokom 2010 menej o 6 725 886 eur. Podľa NKÚ SR  
to súvisí predovšetkým so zníţením rozpočtovania kapitálových príjmov o 6 638 784 eur,  
nakoľko ministerstvo plánuje najskôr vykonať pasportizáciu majetku a zistiť efektivitu jeho  
vyuţívania a aţ následne jeho predaj. NKÚ SR upozorňuje, ţe návrh rozpočtu kapitoly na rok  
2011 neobsahuje údaje o rozpočtoch príjmov verejnoprávnych umeleckých fondov,  
a to Hudobného fondu, Literárneho fondu a Fondu výtvarných umení. Tieto príjmy tvoria  
finančný základ uvedených umeleckých fondov v zmysle príslušných ustanovení zákona  
č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch, podľa ktorých do príjmov jednotlivých fondov patria  
aj príspevky z odmien za vytvorenie diel a ich následné pouţitie, pričom fondy môţu mať  
aj príjem napr. z pouţitia majetku. NKÚ SR plánuje vykonanie kontroly v tejto oblasti, ktorej  
cieľom bude zistiť skutočný stav v plnení príjmov týchto umeleckých fondov.  
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe rozpočtované príjmy kapitoly na rok 2011, vrátane  
prostriedkov z rozpočtu EÚ, sa rozpočtujú vo výške 286 586 856 eur, čo je v porovnaní  
s rokom 2010 viac o 56 222 462 eur. Záväzný ukazovateľ príjmov sa rozpočtuje v sume  
90 559 526 eur, z toho dividendy predstavujú čiastku 88 000 000 eur, a to od spoločností  
Slovak Telekom, a. s. v sume 85 000 000 eur a Jadrovej vyraďovacej spoločnosti, a. s.  
v sume 3 000 000 eur. Podľa NKÚ SR ich rozpočtovanie kaţdoročne závisí od dohody  
akcionárov, čo popri neistom vývoji hospodárenia týchto spoločností predstavuje riziko  
pre plnenie tohto záväzného ukazovateľa. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať  
zefektívneniu fungovania Jadrovej vyraďovacej spoločnosti, a. s. Príjmy kapitoly  
zo všeobecného rozpočtu EÚ sa rozpočtujú na rok 2011 vo výške 196 027 330 eur.  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe rozpočtovanie príjmov kapitoly na rok 2011 bez prostriedkov  
zo všeobecného rozpočtu EÚ sa oproti roku 2010 zniţuje o 1 366 364 eur na 11 162 083 eur,  
na čom má najvýznamnejší podiel o 4 666 364 eur niţšie rozpočtovanie iných nedaňových  
príjmov v sume 1 792 472 eur. V niţšom rozpočtovaní týchto príjmov sa premietajú príjmy  
za výkon špecifických veterinárnych úkonov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR  
a príjmy zo splátok úrokov z pôţičiek poskytnutých bývalými štátnymi fondami v správe  
ministerstva, ktoré je podľa NKÚ SR spojené s nepriaznivou situáciou dlţných subjektov.  
Tento výpadok nedaňových príjmov je čiastočne kompenzovaný rozpočtovaním transferu  
zo Slovenského pozemkového fondu vo výške 3 300 000 eur na register obnovenej evidencie  
pozemkov. Príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ sa medziročne zvýšia o 182 416 292 eur  
na 948 359 931 eur. Celkové príjmy kapitoly sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
959 521 614 eur, čo je oproti ich rozpočtovaniu na rok 2010 viac o 181 049 528 eur.  
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe celkové príjmy kapitoly bez prostriedkov zo všeobecného  
rozpočtu EÚ sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 18 100 000 eur, čo v porovnaní s rozpočtom  
na rok 2010 predstavuje pokles o 4 221 311 eur. To súvisí predovšetkým s inými nedaňovými  
príjmami predovšetkým z neoprávnene pouţitých alebo zadrţaných finančných prostriedkov,  
ktoré sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 110 000 eur, čo je v porovnaní s ich rozpočtovaním  
na rok 2010 menej o 5 206 027 eur. Príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ pre kapitolu  
43  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 607 535 588 eur, čo je v porovnaní s rozpočtom na rok  
2010 menej o 105 564 818 eur.  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy úradu na rok 2011 sa rozpočtujú v sume 2 000 000 eur,  
čo je v porovnaní s rokom 2010 viac o 97 140 eur. Príjmy za medzinárodné ochranné známky  
a udrţiavacie poplatky sa rozpočtujú v sume 1 900 000 eur a poplatky a platby  
z nepriemyselného a náhodného predaja a sluţieb v sume 100 000 eur.  
Všeobecná pokladničná správa  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú vo výške  
9 423 825 358 eur, čo predstavuje 72,0 % z celkových rozpočtových príjmov ŠR. Z toho  
rozhodujúcu časť s podielom 92,7% tvoria daňové príjmy vo výške 8 731 398 000 eur.  
Nedaňové príjmy sa rozpočtujú v sume 394 223 358 eur, z toho administratívne poplatky  
a iné poplatky a platby v sume 170 880 500 eur, úroky z tuzemských úverov, pôţičiek  
a vkladov v sume 79 266 102 eur, úroky zo zahraničných úverov, pôţičiek a vkladov v sume  
32 156 eur a iné nedaňové príjmy v sume 144 044 600 eur, v ktorých sa podľa NKÚ SR  
pozitívne premieta nový spôsob a nové sadzby odvodov prevádzkovateľov hazardných hier  
v zmysle novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov.  
Transfery kapitoly sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 298 204 000 eur, čo predstavuje transfer  
zo štátnych finančných aktív zahŕňajúci príjmy Fondu národného majetku SR z akciových  
spoločností s majetkovou účasťou štátu.  
3.3 Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu  
Skutočnosť výdavkov ŠR za roky 2008 a 2009 a ich rozpočtovanie na roky 2010  
a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
merná  
jednotka  
mil. eur  
% HDP  
Skutočnosť  
2008 2009  
12 056,6 13 332,0 16 277,0 16 925,5  
17,94 21,05 24,69 24,12  
Rozpočet  
2010  
Návrh  
ŠR 2011 2011-2010  
Rozdiel  
Názov ukazovateľa  
+ 648,5  
- 0,57  
Výdavky ŠR spolu  
z toho:  
mil. eur  
% HDP  
mil. eur  
% HDP  
mil. eur  
mil. eur  
mil. eur  
mil. eur  
10 449,2 11 172,7 13 847,3 14 011,7  
+ 164,4  
- 1,04  
+ 484,1  
- 0,46  
+ 18,9  
+ 167,0  
+ 463,7  
- 1,1  
beţné výdavky  
15,54  
1 607,4  
2,39  
17,64  
2 159,3  
3,41  
21,01  
2 429,7  
3,69  
19,97  
2 913,8  
4,15  
kapitálové výdavky  
výdavky štátneho dlhu  
884,9  
-
1 319,5  
762,7  
-
1 919,6  
1 144,3  
1 441,7  
3 569,0  
1 163,2  
1 608,7  
4 032,7  
transfer ŠR do Sociálnej poisťovne  
prostriedky EÚ a spolufinancovanie  
Základné výdavky na chod štátu  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
9 852,2 10 649,7 10 122,0 10 120,9  
NKÚ SR konštatuje, ţe v medziročnom porovnaní je nárast výdavkov ŠR  
o 648,5 mil. eur, čo predstavuje zvýšenie o 4,0 %. To súvisí s navrhovaným zvýšením  
výdavkov na obsluhu štátneho dlhu (18,9 mil. eur), ďalej s výdavkami na krytie príjmov  
Sociálnej poisťovne (167,0 mil. eur) a najmä na financovanie projektov z fondov EÚ  
a s ich spolufinancovaním (463,7mil. eur). Po vylúčení týchto poloţiek, na ktoré podľa názoru  
44  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR nemá rozpočtová politika vlády SR priamy vplyv, sú základné výdavky na chod  
štátu o 0,01 % niţšie, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 1,1 mil. eur.  
3.3.1 Rozpočtovanie bežných výdavkov štátneho rozpočtu  
Skutočnosť beţných výdavkov ŠR za roky 2008 a 2009 a ich rozpočtovanie na roky  
2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
10 449,2 11 172,7 13 847,3 14 011,7  
Rozpočet  
2010  
Návrh  
ŠR 2011 2011-2010  
Rozdiel  
Názov ukazovateľa  
600 Bežné výdavky  
mil. eur  
+ 164,4  
z toho:  
610 Mzdy, platy, sluţobné príjmy  
a ostatné osobné vyrovnania  
620 Poistné a príspevok do poisťovní  
630 Tovary a sluţby  
mil. eur  
1 458,7  
1 543,9  
1 555,2  
1 463,4  
- 91,8  
mil. eur  
mil. eur  
mil. eur  
467,2  
1 411,6  
6 226,8  
497,4  
1 487,6  
6 881,1  
513,1  
1 741,8  
8 892,9  
490,5  
1 933,9  
8 960,7  
- 22,6  
+ 192,1  
+ 67,8  
640 Beţné transfery  
650 Splácanie úrokov a ostatné  
platby súvisiace s úrokmi  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
mil. eur  
884,9  
762,7  
1 144,3  
1 163,2  
+ 18,9  
NKÚ SR konštatuje, ţe beţné výdavky na rok 2011 sú rozpočtované vo výške  
14 011,7 mil. eur, čo je o 164,4 mil. eur viac oproti roku 2010 a predstavuje podiel 82,8 %  
na celkových výdavkoch. Beţnými výdavkami sa financujú prevádzkové potreby ŠR: mzdy,  
platy, sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v štátnych rozpočtových organizáciách  
a na to nadväzujúce platby poistného a príspevkov zamestnávateľov do poisťovní, výdavky  
na tovary a sluţby, ďalej beţné transfery ŠR a splátky úrokov a ostatné platby súvisiace  
s úvermi. Rozhodujúci podiel na beţných výdavkoch roku 2011 majú beţné transfery  
na úrovni 64,0 %, tovary a sluţby 13,8 % a mzdy, platy, sluţobné príjmy a ostatné osobné  
vyrovnania 10,4 %.  
Navrhované výdavky na mzdy, platy, sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania  
sú o 91,8 mil. eur niţšie oproti rozpočtu roku 2010. Podľa NKÚ SR na ich zníţenie mali  
vplyv zámery Programového vyhlásenia vlády SR prijať opatrenia na zníţenie deficitu  
verejnej správy od roku 2011. Medziročný pokles osobných výdavkov je ovplyvnený najmä  
viazaním osobných výdavkov na úrovni 10 % pre štátnych zamestnancov a zamestnancov  
pri výkone práce vo verejnom záujme pri zohľadnení dopočtu 1 % valorizácie z roku 2010  
a tieţ zniţovaním počtu pracovníkov. Poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní  
sa na rok 2011 rozpočtuje vo výške 490,5 mil. eur, čo je o 22,6 mil. eur menej oproti roku  
2010. Pokles súvisí so zníţením rozpočtovaných výdavkov na mzdy, platy, sluţobné príjmy  
a ostatné osobné vyrovnania.  
Výdavky na tovary a sluţby vo výške 1 933,9 mil. eur sú v porovnaní s rokom 2010  
vyššie o 192,1 mil. eur, t. j. o 11,0 %. Uvedené zvýšenie súvisí so zohľadnením nevyhnutných  
potrieb prevádzkových nákladov niektorých kapitol ŠR.  
Beţné transfery na rok 2011 sa rozpočtujú vo výške 8 960,7 mil. eur, čo je oproti roku  
2010 pri ich zvýšení o 0,8 % viac o 67,8 mil. eur. Z toho transfery v rámci sektora verejnej  
správy predstavujú sumu 3 805,9 mil. eur, transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým  
osobám sumu 3 466,3 mil. eur, dotácie nefinančným subjektom – právnickým osobám  
a fyzickým osobám – podnikateľom sumu 963,8 mil. eur, zahraničné transfery sumu  
45  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
718,9 mil. eur a transfery do tuzemských finančných inštitúcií sumu 5,7 mil. eur. Výdavky ŠR  
na splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
1 163,2 mil. eur, čo je o 18,9 mil. eur viac oproti roku 2010. Uvedené súvisí so zvýšením  
výdavkov na obsluhu štátneho dlhu.  
3.3.2 Rozpočtovanie kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu  
Skutočnosť kapitálových výdavkov ŠR za roky 2008 a 2009 a ich rozpočtovanie na  
roky 2010 a 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka  
Skutočnosť  
Rozpočet  
2010  
Návrh  
ŠR 2011 2011-2010  
Rozdiel  
Názov ukazovateľa  
2008  
2009  
700 Kapitálové výdavky  
z toho:  
mil. eur  
1 596,9  
2 159,3  
2 429,7  
2 913,8  
+ 484,1  
710 Obstarávanie kapitálových aktív  
720 Kapitálové transfery  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
mil. eur  
mil. eur  
489,0  
1 107,9  
476,0  
1 683,3  
402,1  
2 027,6  
572,8  
2 341,0  
+ 170,7  
+ 313,4  
NKÚ SR konštatuje, ţe kapitálové výdavky sa na rok 2011 rozpočtujú vo výške  
2 913,8 mil. eur, čo je oproti roku 2010 viac o 484,1 mil. eur a súvisí so zvýšením  
rozpočtovania kapitálových transferov o 313,4 mil. eur a výdavkov na obstaranie  
kapitálových aktív o 170,7 mil. eur. Podiel kapitálových výdavkov na celkových výdavkoch  
sa v roku 2011 oproti roku 2010 zvýšil o 2,3 % na úroveň 17,2 %. Medziročný rast  
je ovplyvnený najmä zvýšením výdavkov na výstavbu cestnej infraštruktúry a výstavbu  
a obnovu ţelezničnej siete v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a tieţ  
zohľadnením potrieb kapitálových výdavkov v kapitolách MF SR a Ministerstva vnútra SR.  
3.3.3 Rozpočtovanie výdavkov ŠR podľa funkčnej klasifikácie  
Porovnanie rozpočtovania výdavkov ŠR podľa funkčnej klasifikácie na základe údajov  
ŠR na rok 2010 a návrhu ŠR na rok 2011 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
ŠR  
2010  
16 276 746 951  
Návrh ŠR  
2011  
16 925 557 812  
Rozdiel  
2011 – 2010  
+ 648 810 861  
Názov ukazovateľa  
Výdavky ŠR spolu  
eur  
z toho:  
3 221 353 365  
782 966 197  
1 151 393 786  
3 689 001 817  
310 011 483  
182 599 478  
1 440 837 044  
342 712 533  
1 932 088 082  
3 223 783 166  
3 227 018 655  
665 694 734  
1 207 465 913  
3 760 952 970  
771 297 001  
178 464 023  
1 400 533 285  
253 909 544  
1 913 594 018  
3 546 627 669  
+ 5 665 290  
- 117 271 463  
+ 56 072 127  
+ 71 951 153  
+ 461 285 518  
- 4 135 455  
- 40 303 759  
- 88 802 989  
- 18 494 064  
+ 322 844 503  
všeobecné verejné sluţby  
obrana  
verejný poriadok a bezpečnosť  
ekonomická oblasť  
ochrana ţivotného prostredia  
bývanie a občianska vybavenosť  
zdravotníctvo  
rekreácia, kultúra a náboţenstvo  
vzdelávanie  
sociálne zabezpečenie  
Zdroj: RVS na roky 2010 aţ 2012 a návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe v návrhu ŠR na rok 2011 podľa funkčnej klasifikácie najväčší  
podiel na celkových rozpočtovaných výdavkoch ŠR majú výdavky na ekonomickú oblasť  
vo výške 22,2 % a oblasť sociálneho zabezpečenia vo výške 21,0 %. Naopak najniţší podiel  
46  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
majú výdavky na oblasti bývania a občianskej vybavenosti vo výške 1,1 % a rekreácie,  
kultúry a náboţenstva vo výške 1,5 %. Najviac v návrhu ŠR na rok 2011 medziročne vzrastie  
rozpočet výdavkov na oblasti ochrany ţivotného prostredia o 148,8 % a sociálneho  
zabezpečenia o 10,0 %. Najviac klesne rozpočtovanie výdavkov na oblasti rekreácie, kultúry  
a náboţenstva o 25,9 %, oblasť obrany o 15,0 % a zdravotníctva o 9,7 %.  
3.3.4 Rozpočtovanie výdavkov kapitol štátneho rozpočtu  
Návrh rozpočtu výdavkov na rok 2011, rozpočet výdavkov na rok 2010 a skutočnosť  
za roky 2008 a 2009 podľa jednotlivých kapitol ŠR sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:  
v tis. eur  
Skutočnosť  
Rozpočet  
2010  
Návrh ŠR  
Kapitola ŠR  
Rozdiel  
2008  
2009  
2011  
A
1
2
3
4
4-3  
Kancelária Národnej rady SR  
Kancelária prezidenta SR  
Úrad vlády SR  
Kancelária Ústavného súdu SR  
Najvyšší súd SR  
37 872  
4 408  
39 002  
3 836  
57 795  
41 456  
4 040  
26 993  
2 853  
26 759 - 14 697  
3 794 - 246  
63 770 + 36 777  
3 608  
43 236  
4 438  
3 097  
8 033  
+ 244  
- 489  
7 509  
7 905  
8 522  
Generálna prokuratúra SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Slovenská informačná sluţba  
Ministerstvo zahraničných vecí SR  
Ministerstvo obrany SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo ţivotného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu  
a športu SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí  
a rodiny SR  
59 145  
6 940  
63 023  
8 664  
62 503  
8 196  
61 138  
7 463  
38 946  
111 751  
759 775 - 63 169  
860 607 + 22 032  
288 602 + 18 569  
622 310  
831 415  
- 1 365  
- 733  
- 4 354  
+ 3 797  
44 064  
111 645  
994 356  
931 059  
268 602  
346 994  
265 054  
48 102  
123 684  
966 616  
1 014 158  
280 386  
371 350  
250 758  
43 300  
107 954  
822 944  
838 575  
270 033  
491 319  
329 601  
130 991  
501 814  
1 797 656  
1 110 226  
1 681 918  
2 018 521  
1 287 843  
1 814 653  
2 348 232  
1 439 532  
1 967 688  
2 337 280 - 10 952  
1 401 899 - 37 633  
2 010 892 + 43 204  
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR  
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja  
vidieka SR  
Ministerstvo výstavby a regionálneho  
rozvoja SR  
181 938  
228 672  
196 515  
272 331  
169 773  
319 167  
167 192  
333 674 + 14 507  
- 2 581  
782 414  
321 613  
1 038 070  
433 169  
1 158 603  
494 350  
1 303 853  
-
145 250  
-
Ministerstvo dopravy, pôšt a  
telekomunikácií SR  
1 125 892  
1 250 694  
1 424 996  
1 890 953  
465 957  
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR  
Štatistický úrad SR  
49 870  
19 493  
3 829  
5 143  
3 795  
61 286  
33 653  
3 601  
4 715  
3 176  
39 604  
29 547  
2 948  
4 465  
3 138  
35 600  
22 835  
2 676  
4 848  
2 778  
- 4 004  
- 6 712  
- 272  
+ 383  
- 360  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad jadrového dozoru SR  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a  
skúšobníctvo SR  
10 323  
7 483  
7 255  
6 593  
- 662  
Protimonopolný úrad SR  
3 786  
12 260  
18 430  
5 668  
8 690  
20 287  
2 368  
8 800  
28 102  
2 145  
7 990  
42 384 + 14 282  
- 223  
- 810  
Národný bezpečnostný úrad  
Správa štátnych hmotných rezerv SR  
Všeobecná pokladničná správa  
Slovenská akadémia vied  
1 506 864  
71 986  
1 555 096  
72 873  
3 704 817  
65 326  
3 604 955 - 99 862  
59 551  
- 5 775  
Výdavky ŠR spolu  
12 056 594 13 332 047 16 277 000 16 925 558  
648 558  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
47  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR konštatuje, ţe v návrhu ŠR na rok 2011 majú najväčší podiel na celkových  
rozpočtovaných výdavkoch ŠR výdavky kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy vo výške  
21,3 %, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vo výške 13,8 % a Ministerstva  
práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo výške 11,9 %. V porovnaní so ŠR na rok 2010 najviac  
v návrhu ŠR na rok 2011 sa zvýši rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva ţivotného  
prostredia SR o 152,2 %, Úradu vlády SR o 136,2 % a Ministerstva dopravy, pôšt  
a telekomunikácií SR o 32,7 %. Najviac klesnú výdavky kapitoly Kancelárie NR SR  
o 35,5 %, Úradu priemyselného vlastníctva SR o 11,5 %, Protimonopolného úradu SR  
o 9,4 % a Národného bezpečnostného úradu SR o 9,2 %.  
Rozpočtovanie výdavkov rozpočtu kapitoly NKÚ SR na rok 2011 je medziročne  
niţšie o 733 tis. eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles o 8,9 %. Takéto  
zníţenie výdavkov sa môţe negatívne premietnúť v kontrolnej činnosti úradu a v ďalšom  
rozvíjaní jeho poslania.  
NKÚ SR v tomto stanovisku hodnotí rozpočtovanie výdavkov vo vybraných  
kapitolách ŠR.  
Ministerstvo obrany SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe na rok 2011 sú v rámci návrhu rozpočtu kapitoly rozpočtované  
výdavky vo výške 759 774 575 eur, čo je v porovnaní s rokom 2010 menej o 63 169 351 eur,  
t. j. o 7,68 %. Beţné výdavky na rok 2011 sú rozpočtované v sume 753 450 815 eur,  
čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles o 61 718 088 eur, t. j. o 7,57 %. Pokles  
nastal oproti roku 2010 v kategórii 630 – Tovary a sluţby o 58 777 722 eur, t. j. o 20,53 %,  
v kategórii 640 – Beţné transfery o 21 786 190 eur, t. j. o 12,05 %. Na druhej strane kategória  
610 – Mzdy, platy, sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania oproti roku 2010  
zaznamenala nárast o 12 956 759 eur a kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní  
o 5 889 065 eur. Kapitálové výdavky na rok 2011 sú rozpočtované v sume 6 323 760 eur,  
čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles o 1 451 263 eur t. j. o 18,67 %. Z uvedených  
prostriedkov je na investičnú výstavbu určených 6 161 550 eur.  
Na základe preverenia návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2011 NKÚ SR potvrdzuje,  
ţe rozpočtované finančné údaje sú správne a objektívne, a ţe pri jeho zostavovaní boli  
dodrţané všeobecne záväzné právne predpisy a dokumenty, ktorými sú vláda SR a SR  
viazané vrátane zásad hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.  
Ministerstvo vnútra SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh rozpočtu výdavkov kapitoly na rok 2011 je zostavený  
s dôrazom na zabezpečenie beţnej prevádzkovej činnosti rozpočtových a príspevkových  
organizácií kapitoly, ktoré vyplývajú z priorít ministerstva a z Programového vyhlásenia  
vlády SR. V rozpočtovaní výdavkov je premietnuté 10 % zníţenie mzdových výdavkov  
u štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, 10 %  
viazanie osobných výdavkov ministra, ako aj zrušenie jedného miesta štátneho tajomníka  
a zníţenie systemizácie stavu zamestnancov v štátnej a verejnej sluţbe o 902 miest.  
V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa v rámci organizačných zmien  
plánuje uskutočniť zrušenie Ţelezničnej polície a jej začlenenie do Policajného zboru SR  
a začlenenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR do organizačnej  
48  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
štruktúry prezídia Policajného zboru SR. V tejto súvislosti je podľa NKÚ SR potrebné  
z hľadiska dosiahnutia vyššej efektívnosti prehodnotiť aj nahradenie niektorých činností,  
ktoré vykonávajú ozbrojené zloţky napr. na dopravných inšpektorátoch civilnými  
zamestnancami.  
NKÚ SR konštatuje, ţe výdavky kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú v celkovej sume  
860 606 801 eur, čo v porovnaní s rozpočtom roku 2010 predstavuje nárast o 22 031 846 eur,  
t. j. o 2,6 %. Beţné výdavky na rok 2011 sú rozpočtované v sume 810 606 801 eur,  
čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles o 10 704 276 eur, z toho v kategórii  
610 – Mzdy, platy, sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania o 26 588 003 eur, v kategórii  
620 – Poistné a príspevok do poisťovní o 9 056 792 eur a v kategórii 640 – Beţné transfery  
o 8 663 646 eur. Kategória 630 – Tovary a sluţby sa oproti roku 2010 zvýši o 33 604 165 eur.  
Kapitálové výdavky na rok 2011 sú rozpočtované v sume 50 000 000 eur, čo v porovnaní  
s rokom 2010 predstavuje nárast o 32 736 122 eur.  
V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR priority rezortu sú zamerané na:  
prezbrojenie Policajného zboru SR,  
dostatočné materiálno-technické zabezpečenie výkonu sluţby policajného zboru  
a Hasičského a záchranného zboru,  
modernizáciu informačnej, telekomunikačnej a šifrovej techniky a zariadení,  
zvyšovanie úrovne bezpečnosti a ochrany schengenského priestoru,  
prevenciu kriminality.  
Na materiálno-technické zabezpečenie Policajného zboru SR ako je prezbrojenie jeho  
útvarov, nákup balistických viest, spravodajskej techniky a pod. je plánovaná suma  
20 600 000 eur. Na rozvoj informačných technológií je plánovaná suma 6 610 000 eur,  
z ktorej významná časť bude pouţitá na dobudovanie Schengenského informačného systému  
II. generácie a na vízový informačný systém. Prostriedky v sume 17 300 000 eur budú pouţité  
na financovanie Operačného programu informatizácia spoločnosti v rámci vládneho projektu  
e-Govermentu.  
NKÚ SR na základe preverenia návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2011 konštatuje,  
ţe tento návrh je z hľadiska rozpočtovaných finančných údajov správny a objektívny. Pri jeho  
zostavovaní boli dodrţané všeobecne záväzné právne predpisy a dokumenty, ktorými sú vláda  
SR a SR viazané rovnako ako zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.  
NKÚ SR sa v rámci kontrolnej činnosti v roku 2011 zameria na oblasť hospodárenia  
s automobilovou technikou Policajného zboru SR s cieľom preveriť hospodárnosť  
a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov. Dôvodom sú výsledky predchádzajúcej  
kontroly vykonanej v Automobilových opravovniach Ministerstva vnútra SR, a. s., ktoré  
naznačili rezervy vo vyuţívaní kapacít tejto spoločnosti pri zabezpečovaní údrţby a opráv  
automobilovej techniky Policajného zboru SR  
Ministerstvo financií SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe rozpočet celkových výdavkov kapitoly na rok 2011  
je navrhnutý vo výške 622 310 008 eur, z toho výdavky rozpočtových organizácií tvoria  
289 820 000 eur a výdavky na Operačný program Informatizácia spoločnosti 332 490 008 eur,  
49  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
ktoré medziročne vzrastú o 125 847 501 eur. V porovnaní s rozpočtom roku 2010  
je navrhovaný rozpočet výdavkov kapitoly vyšší o 130 990 575 eur, t. j. o 26,7 %.  
Návrh rozpočtu výdavkov kapitoly na rok 2011 podľa návrhu RVS na roky 2011  
aţ 2013 dokumentuje nasledovná tabuľka:  
Rozpočet  
2010  
Návrh  
Kategória  
600 Beţné výdavky  
610 Mzdy, platy, sluţ. príjmy a OOV  
620 Poistné a príspevok do poisťovní  
630 Tovary a sluţby  
rozpočtu 2011  
273 099 851  
116 106 908  
40 084 452  
113 221 893  
3 686 598  
tis. eur  
272 339 569  
121 948 600  
41 998 956  
106 913 582  
1 478 431  
Rozpočtové  
organizácie  
kapitoly MF SR  
bez Platobnej  
jednotky MF SR  
640 Beţné transfery  
700 Kapitálové výdavky  
Rozpočtové organizácie spolu  
600 Beţné výdavky  
12 337 357  
284 676 926  
206 642 507  
206 642 507  
206 642 507  
478 982 076  
12 337 357  
491 319 433  
16 720 149  
289 820 000  
332 490 008  
332 490 008  
332 490 008  
605 589 859  
16 720 149  
622 310 008  
Platobná  
jednotka MF SR  
630 Tovary a sluţby  
Platobná jednotka spolu  
600 Bežné výdavky spolu  
700 Kapitálové výdavky spolu  
Výdavky spolu  
Kapitola MF SR  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe najvyšší podiel vo výške 53,4 % na celkových výdavkoch  
kapitoly predstavujú výdavky na Operačný program Informatizácia spoločnosti v sume  
332 499 008 eur. Podľa NKÚ SR bude čerpanie prostriedkov EÚ na implementáciu tohto  
programu závisieť od schopnosti maximálne, zákonným a správnym spôsobom vyuţiť tieto  
disponibilné finančné zdroje. Úrad vlády SR ako riadiaci orgán a MF SR ako  
sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre tento časovo náročný operačný  
program rozhodli v septembri 2010 o zrušení piatich výziev na predkladanie ţiadostí  
o nenávratný finančný príspevok. Tým sa zvýšilo riziko nevyčerpania prostriedkov tohto  
operačného programu v programovom období 2007 aţ 2013.  
Z jednotlivých organizácií kapitoly má MF SR – úrad rozpočtované výdavky vo výške  
62 794 173 eur, Daňové riaditeľstvo SR vo výške 111 769 363 eur, Colné riaditeľstvo SR  
vo výške 76 947 191 eur, a ostatné organizácie vo výške 38 309 273 eur.  
Výdavky kategórie 610 – Mzdy, platy, sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania  
na rok 2011 sú rozpočtované pre kapitolu vo výške 116 106 908 eur, čo oproti návrhu na rok  
2010 predstavuje pokles o 5 841 692 eur, t. j. o 4,8 %. V tomto rozpočtovaní mzdových  
prostriedkov je premietnuté zníţenie výdavkov vo výške 10 % a dofinancovanie Daňového  
riaditeľstva SR. Limit počtu zamestnancov rezortu na rok 2011 predstavuje počet  
10 578 zamestnancov, v čom je premietnuté plánované zníţenie počtu zamestnancov  
o 995 osôb predovšetkým v colnej správe.  
Navrhnutý objem beţných transferov na rok 2011 je vo výške 3 686 598 eur,  
čo v porovnaní s rozpočtom roku 2010 predstavuje nárast o 2 208 167 eur, t. j. o 149,4 %.  
Podľa NKÚ SR dôvodom uvedeného zvýšenia je najmä rozpočtovanie finančných  
prostriedkov na odstupné a odchodné vyplývajúce z plánovaných organizačných zmien.  
V rámci programovej štruktúry kapitoly je na rok 2011 navrhnutých 5 strategických  
cieľov rezortu zameraných na skvalitnenie výsledkov činností v oblasti výberu daní a cla  
a v oblasti verejných financií. Medzi prioritné projekty je zahrnutá v programe 072 - Výber  
50  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
daní a ciel aj výstavba cestného hraničného priechodu Čierna–Solomonovo s rozpočtom  
výdavkov vo výške 53 418 700 eur a s plánovaným ukončením výstavby v decembri 2014,  
u ktorej sa na rok 2011 rozpočtujú výdavky vo výške 626 000 eur na nákup pozemkov  
a prípravnú a projektovú dokumentáciu.  
NKÚ SR sa na základe poznatkov svojej kontrolnej činnosti domnieva, ţe v rámci  
prierezovej pôsobnosti rezortu je potrebné sústrediť pozornosť na rizikové oblasti výdavkov  
sektora verejnej správy ako napr. neefektívny nákup licencií v rámci informačných  
technológií, nakladanie s majetkom štátu (jeho predaj, prenájom a poistenie), verejné  
obstarávanie poradenských a právnych sluţieb a pod.  
Ministerstvo životného prostredia SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe výdavky kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú v celkovej sume  
831 414 661 eur, čo je pri medziročnom náraste o 152,2 % oproti rozpočtu na rok 2010 viac  
o 501 813 731 eur. Najvýznamnejší vplyv na tomto náraste má vyššie rozpočtovanie  
výdavkov z prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ, ktoré v porovnaní s rokom 2010  
vzrastú o 434 186 293 eur na 670 179 248 eur. Výdavky na spolufinancovanie týchto  
prostriedkov v roku 2011 medziročne vzrastú o 61 710 542 eur na 98 311 539 eur.  
Prostriedky zo všeobecného rozpočtu EÚ vrátane ich spolufinancovania zo ŠR  
sú smerované predovšetkým na konkrétne projekty integrovanej ochrany a racionálneho  
vyuţívania vôd a ochrany pred povodňami v sume 413 732 tis. eur a odpadového  
hospodárstva v sume 193 059 tis. eur. Prioritami budú najmä preventívne protipovodňové  
opatrenia, povodňový systém, zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd,  
recyklácia odpadu a rekultivácie skládok odpadov. Na ochranu ovzdušia a minimalizáciu  
nepriaznivých vplyvov zmien klímy sa rozpočtuje 111 323 tis. eur, a to najmä na zniţovanie  
emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov, zniţovanie energetickej náročnosti  
a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Na ochranu prírody a krajiny sa rozpočtujú  
prostriedky v sume 35 338 tis. eur, ktoré však podľa poznatkov z kontrolnej činnosti NKÚ SR  
nebudú postačovať na ochranu cenných území v súlade s medzinárodnými záväzkami.  
V rozpočte kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú prostriedky ŠR bez prostriedkov  
zo všeobecného rozpočtu EÚ a ŠR na ich spolufinancovanie v sume 62 923 874 eur,  
čo je pri medziročnom náraste o 10,4 % oproti rozpočtu na rok 2010 viac o 5 916 896 eur.  
Výdavky na mzdy, sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania sa rozpočtujú  
pri medziročnom poklese o 9,1 % v sume 13 779 606 eur, čo je oproti roku 2010 menej  
o 1 380 966 eur.  
Podľa názoru NKÚ SR z hľadiska budúceho vývoja výdavkov kapitoly budú okrem  
dobudovania kanalizácie v obciach nad 2 000 obyvateľov ďalšími významnými oblasťami  
najmä zabezpečenie efektívnej protipovodňovej ochrany a financovanie národných parkov  
a chránených území v rámci sústavy NATURA 2000. NKÚ SR v rámci svojej kontrolnej  
činnosti dospel k záveru, ţe za účelom poznania stavu území NATURA 2000 je potrebné  
zlepšiť monitorovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu, nakoľko táto činnosť  
sa nevykonáva resp. vykonáva len čiastočne  
NKÚ SR plánuje v rámci svojej kontrolnej činnosti v roku 2011 vykonanie kontrol  
hospodárnosti pouţitia prostriedkov ŠR v oblasti ochrany pred povodňami, vrátane  
prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ a Environmentálneho fondu.  
51  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe celkový rozpočet výdavkov kapitoly v navrhovanej podobe  
tvorí 99,5 % z rozpočtu roku 2010 a je útlmový. Limity výdavkov sú rozpísané  
do programov, podprogramov a podprogramov medzirezortných programov podľa  
programovej štruktúry kapitoly. Najvýraznejšie zníţenie v rozpočte výdavkov kapitoly, ktoré  
predstavuje len 50 % rozpočtovaných prostriedkov na rok 2010 je v programe 026 – Národný  
program rozvoja športu v SR spôsobené zníţením výdavkov na materiálno technický rozvoj  
o 41,021 mil. eur, ktoré podľa NKÚ SR súvisí predovšetkým s pozastavením financovania  
výstavby rekonštrukcie národného futbalového štadióna v Bratislave.  
Zámerom podprogramu 07711  
-
Poskytovanie vysokoškolského vzdelania  
a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl je efektívny vysokoškolský systém a kvalitné ďalšie  
vzdelávanie. Tento zámer bude podľa NKÚ SR ťaţko splniteľný pri medziročnom poklese  
výdavkov o 6 %, t. j. o 21,017 mil. eur bude ťaţko plniť.  
Návrh rozpočtu výdavkov programu 078 – Národný program výchovy, vzdelávania  
a mládeţe v súlade s programovým vyhlásením vlády predpokladá navýšenie financií  
do regionálneho školstva v medziročnom vyjadrení k rozpočtu na rok 2010 o 11,568 mil. eur,  
čo podľa NKÚ SR predstavuje síce medziročné navýšenie o 0,9 %, ale nepokrýva ani  
predpokladaný vývoj inflácie. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení konštatuje nízky  
objem finančných prostriedkov na rozvoj vedy a výskumu, a preto ho mieni zvýšiť.  
V medzirezortnom programe 06K – Národný program rozvoja vedy a techniky návrh  
rozpočtu kapitoly predpokladá zníţenie výdavkov na úroveň 77 % roku 2010. NKÚ SR  
sa domnieva, ţe uvedená redukcia rozpočtovania výdavkov v tejto oblasti nie je motivačná.  
Podľa názoru NKÚ SR ministerstvo by v rámci zabezpečovania efektívnosti pouţitia  
prostriedkov ŠR malo uprednostňovať financovanie väčších projektov, nepodporovať  
finančne zanedbateľné projekty, stimulovať podnikateľský sektor na podporu vedy a výskumu  
a na hodnotenie projektov viac vyuţívať zahraničných hodnotiteľov a pod. NKÚ SR  
na základe výsledkov predchádzajúcej kontrolnej činnosti v kapitole vidí tieţ rezervy v oblasti  
uzatvoršných zmluvných vzťahov priamo riadených organizácií a v racionalizácii ich činností.  
Je nevyhnutné začať riešiť problematiku novej stratégie štátu v oblasti regionálneho školstva,  
v ktorom v posledných rokoch dochádza k zniţovaniu počtu ţiakov na jedného pedagóga.  
NKÚ SR zameria v rámci svojej kontrolnej činnosti na rok 2011 svoju pozornosť  
na kontrolu hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti čerpania prostriedkov zo všeobecného  
rozpočtu EÚ a ich spolufinancovania zo ŠR.  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe rozpočet výdavkov kapitoly na rok 2011 vrátane prostriedkov  
zo všeobecného rozpočtu EÚ oproti rozpočtu na rok 2010 celkovo klesne o 2,62 %  
na 1 401 393 tis. eur. Tento pokles súvisí predovšetkým so zníţeným objemom rozpočtovania  
preddavkov na poistné platené štátom na verejné zdravotné poistenie, ktoré sa medziročne  
v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 zníţi o 6,62 % na 1 197 816 eur.  
Skutočnosť výdavkov kapitoly a ich rozpočtovanie na roky 2010 a 2011 podľa návrhu  
RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
52  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Skutočnosť  
2009  
Rozpočet  
2011  
1 266 399  
Rozdiel  
2011 – 2010  
Názov ukazovateľa  
Bežné výdavky  
2010  
1 353 920  
1 239 990  
tis. eur  
- 87 521  
z toho:  
1 162 382  
67 776  
9 832  
1 282 678  
59 431  
11 811  
3 447  
1 197 816  
56 140  
12 443  
500  
114 750  
20 250  
44  
- 84 862  
- 3 291  
+ 632  
poistné platené štátom  
ostatné beţné výdavky  
príspevok na činnosť OS ZZS  
28 992  
15 838  
2 745  
- 2 947  
+ 44 910  
+ 7 925  
- 144  
Kapitálové výdavky  
Prostriedky EÚ  
Spolufinancovanie prostriedkov EÚ  
Iné zdroje  
69 840  
12 325  
188  
279  
1 287 844  
1 439 720  
1 401 943  
Výdavky celkom  
- 37 777  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Zníţenie platby štátu na verejné zdravotné poistenie na rok 2011 oproti roku 2010  
vo výške 84,9 mil. eur je čiastočne kompenzované vládou SR schválenými legislatívnymi  
zmenami vo výške 57,4 mil. eur, ktorými sa rozširuje základňa pre výpočet odvodov  
na zdravotné poistenie s cieľom vytvoriť predpoklady pre synchronizáciu zdravotného  
a daňového systému. Podľa NKÚ SR prínosom by mali byť aj viaceré racionalizačné  
opatrenia smerujúce napr. k zníţeniu výdavkov na lieky.  
Prostredníctvom kapitoly sa zabezpečuje financovanie činností úradu ministerstva  
a financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu. V porovnaní s rokom 2010  
sa rozpočtujú o 34,8 % niţšie beţné transfery príspevkovým a iným organizáciám.  
Najvýraznejší podiel na beţných výdavkoch kapitoly majú výdavky Úradu verejného  
zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva.  
Objem osobných výdavkov na rok 2011 je rozpočtovaný na úrovni 28,9 mil. eur,  
čo oproti roku 2010 predstavuje pokles o 9,15 %, t. j. o 2,91 mil. eur. Tento pokles  
je ovplyvnený viazaním osobných výdavkov na úrovni 10 % u štátnych zamestnancov  
a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zohľadnením odpočtu 1 % valorizácie  
z roku 2010 a 10 % viazaním osobných výdavkov ministra z úrovne roku 2010.  
Na rok 2011 sú pre rezort zdravotníctva rozpočtované prostriedky zo všeobecného  
rozpočtu EÚ v sume 114 750 tis. eur a na ich spolufinancovanie zo ŠR v sume 20 250 tis. eur.  
Z týchto prostriedkov sa bude financovať operačný program Zdravotníctvo a Operačný  
program Vzdelávanie.  
Operačný program Zdravotníctvo je zameraný na výstavbu, rekonštrukciu  
a modernizáciu všeobecných, špecializovaných nemocníc, ambulantnej zdravotnej  
starostlivosti a obnovu a modernizáciu zdravotníckej techniky. Operačný program  
Vzdelávanie je zameraný na podporu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.  
V rezorte zdravotníctva sa v roku 2011 predpokladá aj čerpanie grantov v rámci  
programu Nórsky finančný mechanizmus a programu Finančný mechanizmus Európskeho  
hospodárskeho priestoru vrátane spolufinancovania pre oblasť výskumu a vývoja  
v zdravotníctve vo výške 44 tis. eur.  
NKÚ SR plánuje v roku 2011 vykonanie kontroly v kapitole, ktorej cieľom bude  
preverenie správnosti, plynulosti, hospodárnosti a efektívnosti čerpania prostriedkov  
zo všeobecného rozpočtu EÚ a ich spolufinancovania zo ŠR.  
53  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe výdavky kapitoly na rok 2011 sú rozpočtované v celkovom  
objeme 2 010 892 tis. eur. Z uvedeného objemu beţné výdavky predstavujú sumu  
2 007 804 tis. eur, čo v porovnaní s rozpočtom výdavkov kapitoly na rok 2010 predstavuje  
zvýšenie o 43 090 tis. eur a kapitálové výdavky predstavujú sumu 3 088 tis. eur,  
čo v porovnaní s rozpočtom výdavkov na rok 2010 predstavuje zvýšenie o 114 tis. eur.  
V návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2011 sa podľa názoru NKÚ SR kľúčovým  
problémom javí II. pilier kapitalizačného dôchodkového systému, ktorý sa z roka na rok  
postupne zhoršuje a pre verejné financie predstavuje čoraz väčšiu záťaţ. Z tohto dôvodu  
je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udrţateľnosti tohto systému.  
NKÚ SR kontrolou nástrojov zameraných na zvýšenie zamestnanosti osôb  
so zdravotným postihnutím okrem iného zistil, ţe uplatnenie nových nástrojov v tejto oblasti  
sa v praxi doposiaľ nerealizovalo, a to z dôvodu nevyčlenenia finančných prostriedkov  
zo ŠR a nezáujmu zamestnávateľov a osôb so zdravotným postihnutím o tieto nástroje.  
NKÚ SR zameria v rámci svojej kontrolnej činnosti na rok 2011 pozornosť  
na kontrolu nástrojov aktívnej politiky trhu práce.  
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe v návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2011 sa celkové výdavky  
rozpočtujú v sume 167 192 tis. eur, z toho beţné výdavky predstavujú 160 456 tis. eur  
a kapitálové výdavky 6 736 tis. eur. V porovnaní s rokom 2010 je úroveň rozpočtovania  
výdavkov kapitoly na rok 2011 niţšia o 2 581 tis. eur.  
NKÚ SR preverením návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2011 zistil, ţe pre oblasť  
umenia boli plánované výdavky prevaţne na prezentáciu kultúry cez grantový systém  
a rozpočtové a príspevkové organizácie rezortu. V rozpočte nie sú napr. rozpočtované  
finančné prostriedky na tvorbu nových umeleckých diel s výnimkou audiovizuálnych diel.  
NKÚ SR v roku 2011 vykoná kontrolu v tejto oblasti.  
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR  
Skutočnosť výdavkov kapitoly za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky 2010 a 2011  
podľa návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka.  
Skutočnosť  
ŠR  
Návrh ŠR  
Rozdiel  
Ukazovateľ  
2009  
2010  
2011  
2011 – 2010  
Výdavky spolu  
eur  
272 330 762 319 167 319 333 673 576 +14 506 257  
z toho:  
176 307 907 126 690 904 105 989 589  
-20 701 315  
ŠR  
96 022 855 192 476 415 227 683 987 +35 207 572  
EU a spolufinancovanie  
Beţné výdavky spolu  
109 367 673  
62 625 725  
52 838 501  
13 792 497  
- 9 787 224  
-1 829 933  
z toho:  
16 639 300  
15 622 430  
44 539 660  
mzdové výdavky  
Kapitálové výdavky  
162 963 089  
62 021 144 +17 481 484  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
54  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR konštatuje, ţe na rezortné programy 07K – Rozvoj priemyslu a podpory  
podnikania a 07L – Tvorba a implementácia politík sú rozpočtované prostriedky v celkovej  
výške 102 425 663 eur. Na medzirezortné programy 06H 01 – Hospodárska mobilizácia  
a 094 04 – Príspevky SR do medzinárodných organizácií sú rozpočtované prostriedky  
vo výške 3 563 926 eur. V programovom období 2007 – 2013 kapitola bude realizovať  
opatrenia v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast  
z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z prostriedkov určených  
na spolufinancovanie zo ŠR. Na rok 2011 sa rozpočtuje 196 027 330 eur z prostriedkov EÚ  
a na spolufinancovanie zo ŠR 31 621 398 eur. V rovnakom období bude SR realizovať aj  
programy INTERREG IVC a INTERACT II, v rámci ktorých je financovaná oblasť  
cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v rámci EÚ. SR je viazaná uhrádzať  
pravidelný ročný účastnícky poplatok vo výške 35 259 eur.  
V porovnaní s rozpočtom na rok 2010 celkové výdavky v roku 2011 vzrastú  
o 14 506 247 eur, t. j. o 4,55 %. Uvedené zvýšenie výdavkov je spôsobené nárastom  
výdavkov EÚ o 3 550 915 eur a výdavkov ŠR bez prostriedkov na spolufinancovanie  
o 13 301 548 eur. Mzdové výdavky kapitoly na rok 2011 sú krátené o 10% a zároveň  
sú krátené aj beţné výdavky. Kapitálové výdavky vzrastú o 14,8 % v porovnaní s úrovňou  
roku 2010, pričom ich nárast bude spôsobený zvýšením výdavkov na investičné stimuly  
o 17 857 609 eur, ktoré sú na rok 2011 rozpočtované vo výške 61 517 506 eur.  
Podľa názoru NKÚ SR návrh rozpočtu kapitoly nedostatočne pokrýva niektoré  
aktivity, ako je posilnenie kapacít rezortu v zmysle zniţovania administratívneho zaťaţenia  
a posudzovania vplyvov legislatívnych návrhov na podnikateľské prostredie, hospodársku  
mobilizáciu, štátnu pomoc v uhoľnom baníctve a podporu regionálneho rozvoja. Z kontrolnej  
činnosti NKÚ SR vyplýva, ţe zabezpečenie plynulého plnenia úloh rezortu v roku 2011  
je moţné iba pri dodrţaní maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pouţívania rozpočtových  
prostriedkov. V budúcnosti bude potrebné pozornosť zamerať na viacero ďalších oblastí,  
a to predovšetkým na oblasť vyraďovania a likvidovania jadrových zariadení a na efektivitu  
fungovania spoločností s majetkovou účasťou štátu.  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe výdavky kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú v celkovej sume  
1 303 853,5 tis. eur, čo je pri medziročnom náraste o 12,5 % oproti rozpočtu na rok 2010 viac  
o 145 250,2 tis. eur. Tento nárast súvisí s vyšším rozpočtovaním výdavkov z prostriedkov  
zo všeobecného rozpočtu EÚ, ktoré v porovnaní s rokom 2010 vzrastú o 182 415,9 tis. eur  
na 948 359,5 tis. eur. Výdavky na spolufinancovanie týchto prostriedkov v roku 2011  
medziročne poklesnú o 47 160,2 tis. eur na 237 182,7 tis. eur.  
Prostriedky zo všeobecného rozpočtu EÚ vrátane ich spolufinancovania zo ŠR  
sú smerované predovšetkým na dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa  
vopred stanovených výrobných kvót v sume 317 148 tis. eur a na rozvoj vidieka v sume  
425 500 tis. eur, ktoré sú určené najmä na zvýšenie konkurencieschopnosti  
poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a zlepšenie ţivotného prostredia  
a skvalitnenie ţivota vo vidieckych sídlach. Na regionálny rozvoj sa rozpočtuje suma  
367 112 tis. eur, ktorá je určená najmä na regeneráciu sídiel, regionálnu mestskú hromadnú  
dopravu, inovácie, vedu a výskum, podporu cestovného ruchu a turizmu, informatizáciu  
spoločnosti a ďalšie cieľové oblasti regionálneho rozvoja. Na podporu rybného hospodárstva  
55  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
sa na rok 2011 rozpočtuje suma 3 598 tis. eur a podporu trhovo-orientovaných výdavkov  
suma 31 887 tis. eur.  
V rozpočte kapitoly na rok 2011 sa rozpočtujú prostriedky ŠR bez prostriedkov  
zo všeobecného rozpočtu EÚ a ŠR na ich spolufinancovanie v sume 118 678,4 tis. eur,  
čo je oproti rozpočtu na rok 2010 viac o 10 361,6 tis. eur, t. j. o 9,6 %. Výdavky na mzdy,  
sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania sa rozpočtujú pri medziročnom poklese o 9,7 %  
v sume 33 355,2 tis. eur, čo je oproti roku 2010 menej o 992,0 tis. eur.  
NKÚ SR hodnotí rozpočtovanie výdavkov kapitoly na rok 2011 z hľadiska plnenia  
rôznorodých úloh rezortu ako dostatočné za predpokladu dôsledného zabezpečenia čerpania  
prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ. Ministerstvo za týmto účelom prijalo viaceré  
rozhodnutia a opatrenia ako napr. organizačné zmeny vo všetkých organizáciách v jeho  
zriaďovateľskej pôsobnosti, prehodnotenie účelov pouţitia výdavkov a určenia poradia ich  
naliehavosti a pod. Podľa NKÚ SR na vývoj čerpania výdavkov v roku 2011 bude negatívne  
pôsobiť súčasný stav poľnohospodárstva spôsobený nepriaznivým počasím v roku 2010, ale  
napr. aj zvýšenie sadzieb dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane na červenú naftu.  
NKÚ SR sa v rámci svojej kontrolnej činnosti v roku 2011 zameria na problematiku  
registrácie obnovenej evidencie pozemkov, a to aj vo vzťahu k plneniu záväzku otvorenia trhu  
s poľnohospodárskou pôdou po vstupe SR do EÚ.  
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR  
Skutočnosť výdavkov kapitoly a ich rozpočtovanie na roky 2010 a 2011 podľa návrhu  
RVS na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2009  
892 887 379  
Rozpočet  
Rozdiel  
2011 – 2010  
Ukazovateľ  
Výdavky – ŠR  
2010  
2011  
Eur  
571 816 785 1 152 748 853 + 580 932 068  
Z toho:  
Beţné výdavky  
Z toho  
467 320 335  
20 002 195  
394 227 727  
17 893 581  
632 267 442 + 238 039 715  
21 283 825 + 3 390 244  
mzdové výdavky  
Kapitálové výdavky  
EÚ vrátane spolufinancovania  
CELKOM  
425 567 043  
357 806 170  
177 589 058  
853 178 744  
414 544 448 + 236 955 390  
738 204 405 - 114 974 339  
1 250 693 549 1 424 995 529 1 890 953 258 + 465 957 729  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe celkové výdavky kapitoly sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
1 890 953 258 eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje nárast o 32,69 % v sume  
465 957 729 eur, ktorý súvisí aj s presunom kompetencií zo zrušeného Ministerstva výstavby  
a regionálneho rozvoja SR. Výdavky za oblasť dopravy, pôšt a telekomunikácií sa na rok  
2011 rozpočtujú v sume 1 633 691 728 eur, čo predstavuje nárast o 12,84 % v sume  
208 696 199 eur. Zvýšenie výdavkov je spojené s výstavbou rýchlostných ciest,  
modernizáciou ţelezničných tratí, zavádzaním digitálneho vysielania, ale napr. aj z dôvodu  
platby dane z pridanej hodnoty v sume 150 000 000 eur a platby za dostupnosť v sume  
24 698 616 eur v súvislosti s realizáciou 2. balíka PPP projektov výstavby cestnej  
infraštruktúry.  
Rozpočtovanie osobných výdavkov na rok 2011 po ich valorizácii o 1% a viazaní  
o 10% v porovnaní s rokom 2010 sa zniţuje o 9%. V kategórii 630 – Tovary a sluţby došlo  
56  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
v porovnaní s rokom 2010 k zníţeniu rozpočtovania výdavkov o 10%. Z prostriedkov  
všeobecného rozpočtu EÚ sa pre oblasť dopravy, pôšt a telekomunikácií rozpočtuje čerpanie  
na rok 2011 v sume 661 563 622 eur, z toho 118 568 398 eur predstavuje sumu prostriedkov  
na príslušné spolufinancovanie zo ŠR.  
Výdavky súvisiace s výstavbou cestnej infraštruktúry sa rozpočtujú v sume  
946 279 754 eur, čo je v porovnaní s rokom 2010 nárast o 24,22 % v sume 184 508 767 eur.  
Prostriedky určené na výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy sa na rok 2011  
rozpočtuje v sume 915 857 559 eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje nárast  
o 160 312 408 eur. V tejto sume je však potrebné zohľadniť platbu dane z pridanej hodnoty  
a platbu za dostupnosť v rámci 2. balíka PPP projektov výstavby cestnej infraštruktúry.  
Skúsenosti NKÚ SR z kontrol v oblasti výstavby cestnej infraštruktúry poukazujú  
na značné rezervy pri verejnom obstarávaní a pri tzv. vyvolaných investíciách. NKÚ SR  
perspektívne počíta s kontrolnou činnosťou v oblasti PPP projektov výstavby cestnej  
infraštruktúry.  
NKÚ SR konštatuje, ţe na výstavbu ciest I. triedy a diaľničných privádzačov  
je z prostriedkov ŠR (bez prostriedkov EÚ a ich spolufinancovania zo ŠR) rozpočtovaných  
43 152 093 eur, tak isto ako v rozpočte na rok 2010. Z prostriedkov EÚ sa podiel  
financovania na výstavbe ciest I. triedy a diaľničných privádzačov zvýšuje oproti roku 2010  
o 251 % na sumu 188 903 804 eur vrátane prostriedkov príslušného spolufinancovania v sume  
27 555 384 eur. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest dochádza k vyššiemu rozpočtovaniu  
prostriedkov zo ŠR, celkovo však výdavky na výstavbu diaľnic oproti rozpočtu na rok 2010  
klesajú o 17,21 % na sumu 474 317 346 eur, s čím môţe byť podľa NKÚ SR spojené  
aj spomalenie výstavby a rôzne riziká v podobe zaťaţenia jestvujúcich súbeţných ciest  
I. triedy, plynulosti pohybu dopravy, dlhé kolóny, v ktorých sa produkujú z dôvodu  
opakovanej akcelerácie vozidiel vyššie emisie, ktoré majú vplyv aj na ţivotné prostredie.  
Výdavky na oblasť výstavby a regionálneho rozvoja sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
200 924 857 eur, z toho na rozvoj bývania 159 251 033 eur, čo je v porovnaní s rokom 2010  
pokles o 7 446 562 eur. Výdavky spojené s príspevkom k hypotekárnym úverom sa na rok  
2011 rozpočtujú v sume 26 000 000 eur, čo predstavuje navýšenie o 26,33 %. Výdavky  
spojené s prémiou k stavebnému sporeniu sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 43 347 033 eur,  
čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles o 10,62% v sume 5 152 967 eur. V rámci  
výdavkov na rozvoj bývania za predchádzajúce roky uvaţuje NKÚ SR s kontrolou realizácie  
programu na výstavbu technickej vybavenosti.  
Výdavky za oblasť cestovného ruchu sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
56 336 673 eur, z toho pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch 1 862 978 eur. Výdavky  
prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ a ich spolufinancovanie zo ŠR sa v rámci  
Operačného programu „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“ rozpočtujú v sume  
53 629 755 eur (spolufinancovanie 8 012 784 eur). Na propagáciu cestovného ruchu  
sa rozpočtujú výdavky v sume 843 940 eur.  
Podľa názoru NKÚ SR návrh rozpočtu kapitoly na rok 2011 za predpokladu  
dodrţiavania zásad hospodárnosti a efektívnosti pouţívania rozpočtových prostriedkov  
zabezpečí plynulé plnenie úloh kapitoly a vďaka očakávanému zníţeniu nákladov na výstavbu  
cestnej infraštruktúry je moţné očakávať aj významné úspory v čerpaní výdavkov. Pozornosť  
rezortu je podľa NKÚ SR potrebné sústrediť na stratové ţelezničné spoločnosti, výstavbu  
57  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
diaľnic a rýchlostných ciest a elektronické mýto, ktoré neprináša očakávané zdroje  
na výstavbu a údrţbu cestnej infraštruktúry. Z hľadiska moţnej budúcej stratovosti letísk  
je potrebné, aby vláda SR zhodnotila ich efektívnosť a potrebu.  
Vo svojej kontrolnej činnosti v roku 2011 sa NKÚ SR zameria na oblasť modernizácie  
ţelezničných tratí a výstavbu technickej vybavenosti v rámci podpory a rozvoja bývania.  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
NKÚ SR konštatuje, ţe na rok 2011 sa pre kapitolu rozpočtuje celkový objem  
výdavkov v sume 2 777 698 eur, z toho na beţné výdavky 2 717 698 eur a na kapitálové  
výdavky 60 000 eur.  
Na mzdy, platy, sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania sa v roku 2011  
rozpočtuje suma 1 456 385 eur. V nadväznosti na predpokladané výdavky na mzdy, platy,  
sluţobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania sú rozpočtované výdavky na poistné a príspevok  
do poisťovní v sume 528 007 eur. Výdavky v kategórii Tovary a sluţby na rok 2011  
sú rozpočtované v sume 633 306 eur. Rozpočtovaným objemom výdavkov bude kapitola  
v roku 2011 zabezpečovať úhradu členského príspevku do medzinárodnej organizácii  
za členstvo SR vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva v sume 95 000 eur.  
Na rok 2011 sa rozpočtuje limit kapitálových výdavkov v sume 60 000 eur, ktoré úrad  
predpokladá pouţiť na ďalšie rozširovanie softvérového vybavenia v sume 50 000 eur  
a na nákup výpočtovej techniky v sume 10 000 eur, čo oproti rozpočtu na rok 2010  
predstavuje zníţenie o 31,0 %.  
Podľa názoru NKÚ SR pri medziročnom zníţení rozpočtovania celkových výdavkov  
úradu na rok 2011 o 11,5 % sa v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 vytvára riziko, ţe:  
úrad nebude mať dostatočné zdroje na zabezpečovanie tovarov a sluţieb pre potreby  
konania o predmetoch priemyselného vlastníctva, resp. pre potreby dodrţiavania  
záväzkov, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných a medzirezortných zmlúv a dohôd  
v oblasti priemyselného vlastníctva,  
nedostatok kapitálových zdrojov môţe viesť k pozastaveniu vývoja nosného  
informačného systému úradu, ktorý je pre úrad nevyhnutný z hľadiska dodrţiavania  
zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
Všeobecná pokladničná správa  
NKÚ SR pripomína, ţe v rámci kapitoly sú na rok 2011 rozpočtované aj výdavky  
súvisiace napr. s činnosťou Kancelárie verejného ochrancu práv, Rady pre vysielanie  
a retransmisiu, Úradu na ochranu osobných údajov, Štátneho dlhu a transfery na činnosť  
Ústavu pamäti národa a Slovenského národného strediska pre ľudské práva.  
Výdavky kapitoly sú v rozpočte na rok 2011 stanovené vo výške 3 604 955,1 tis eur,  
z toho beţné výdavky 3 598 595,0 tis. eur a kapitálové výdavky 6 360,1 tis. eur. V porovnaní  
s rozpočtom na rok 2010 návrh rozpočtu na rok 2011 uvaţuje so zníţením celkových  
výdavkov o 2,7 %.  
58  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Výdavky kapitoly sú rozdelené do 4 základných skupín:  
1 Výdavky charakteru rezerv ŠR, ktoré sú rozpočtované vo výške 50 917,9 tis. eur,  
čo je o takmer 56 % menej ako rozpočet na rok 2010. Najvyšší podiel (70 %) tvorí rezerva  
na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov, na riešenie povodní,  
na ţivelné pohromy a ich prevenciu, ďalších vplyvov nových zákonných úprav a iné  
vplyvy v sume 35 715,1 tis. eur. Rezerva na riešenie miezd, platov, sluţobných príjmov  
a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného je rozpočtovaná v sume 202,8 tis. eur,  
čo je o takmer 95 % menej v porovnaní s rozpočtom na rok 2010, najmä z dôvodu  
nerozpočtovania osobných výdavkov na úpravu platov zamestnancov, ktorých plat  
sa odvíja od priemernej mzdy zamestnancov v SR. V tejto skupine výdavkov  
je rozpočtovaná aj rezerva vlády SR v sume 5 000 tis. eur, ktorá je určená na krytie  
nepredvídaných a mimoriadnych potrieb súvisiacich so zabezpečením plnenia vnútorných  
a zahraničných úloh SR. Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí  
a na výdavky súvisiace s vrátenými príjmami z minulých rokov sa rozpočtuje v sume  
10 000 tis. eur.  
2 Finančné vzťahy súvisiace so všeobecným rozpočtom EÚ, ktoré sú rozpočtované na rok  
2011 v celkovej výške 686 732,3 tis. eur. Výdavky tejto skupiny zahŕňajú:  
výdavky určené na financovanie spoločných programov finančných mechanizmov  
a finančnej obálky v celkovej výške 13 080,4 tis. eur,  
rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ vo výške 17 112,2 tis. eur,  
odvody SR do všeobecného rozpočtu EÚ a príspevky SR do EÚ fondov vo výške  
656 539,7 tis. eur.  
Výdavky na financovanie finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru  
a Nórskeho finančného mechanizmu sú rozpočtované v celkovej sume 8 841 tis. eur,  
z toho 7 941 tis. eur predstavujú prostriedky národného spolufinancovania k sume  
45 000 tis. eur, ktoré SR dostane z týchto mechanizmov. Výdavky na financovanie  
Švajčiarskeho finančného mechanizmu sú rozpočtované v sume 4 238,2 tis. eur  
a sú určené najmä na financovanie projektov v oblasti bezpečnosti, stability, ţivotného  
prostredia, ľudského a sociálneho rozvoja a podpory súkromného sektora. V roku 2011  
SR dostane z tohto mechanizmu prostriedky vo výške 8 302,7 tis. eur, národné  
financovanie predstavuje sumu 1 465 tis. eur a suma 2 773,2 tis. eur je rozpočtovaná  
na ďalšie výdavky súvisiace s financovaním projektu.  
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ v celkovej výške 17 112,2 tis. eur je určená  
na administrovanie prostriedkov štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, príjmov  
z poľnohospodárskych fondov, odvodov EÚ a na výdavky na zefektívnenie systému  
finančného riadenia fondov EÚ a iných finančných nástrojov. Odvody do všeobecného  
rozpočtu EÚ v sume 650 176,7 tis. eur sú rozpočtované na základe záverov zo zasadania  
Poradného výboru pre vlastné zdroje z 18.05.2010 pri zohľadnení finančného rámca EÚ  
na roky 2007 – 2013. Odhady odvodov SR do všeobecného rozpočtu EÚ sú vypracované  
na základe platného rozhodnutia Rady EÚ o systéme vlastných zdrojov ES, ktoré vstúpilo  
do platnosti 01.03.2009.  
3 Výdavky spojené so správou štátneho dlhu sú rozpočtované v celkovej v sume  
1 163 188,4 tis. eur, z toho výdavky na obsluhu domáceho dlhu v sume 899 133,4 tis. eur  
a výdavky na zahraničný dlh v sume 264 055,0 tis. eur.  
59  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Z celkovej výšky výdavkov rozpočtovaných na financovanie vnútorného dlhu tvoria  
výdavky na úhradu úrokov zo štátnych dlhopisov sumu 745 204,7 tis. eur, nákladov  
spojených s finančnými operáciami štátneho dlhu sumu 98 346,9 tis. eur, úrokov  
z refinančného systému splácané do Štátnej pokladnice sumu 41 574,7 tis. eur, úrokov  
z úverov prijatých od domácich finančných inštitúcií sumu 7,1 tis. eur a manipulačných  
poplatkov sumu 14 000 tis. eur.  
Z celkovej výšky výdavkov rozpočtovaných na financovanie zahraničného dlhu tvoria  
výdavky na úhradu úrokov zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí sumu  
232 875 tis. eur, úrokov z úverov poskytnutých zahraničnými veriteľmi sumu  
28 180 tis. eur a manipulačných poplatkov sumu 3 000 tis. eur.  
NKÚ SR hodnotí rozpočtovanie výdavkov na obsluhu štátneho dlhu na rok 2011 ako  
reálne. Na výšku rozpočtovaných výdavkov má však vplyv i kaţdá, aj relatívne malá  
zmena základných parametrov, ktorými sú najmä zmena úrokových sadzieb v priebehu  
roka, predčasne splatené úvery, dlhopisy spätne odkúpené pred splatnosťou, riadenie  
likvidity finančného trhu a menové riadenie Európskej centrálnej banky, vplyv krízy  
vo finančnom sektore a vo vývoji svetovej reálnej ekonomiky.  
4 Ostatné výdavky sú rozpočtované v sume 1 704 116,5 tis. eur. Najväčší objem výdavkov  
tejto skupiny tvorí transfer Sociálnej poisťovni vo výške 1 608 733,3 tis. eur na krytie  
deficitov v dôsledku zavedenia II. kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Dotácie  
pre zariadenia sociálnych sluţieb pre obce sú rozpočtované v sume 26 636,4 tis. eur,  
výdavky na štátne príspevky mladým manţelom v sume 9 361 tis. eur, úhrada majetkovej  
ujmy za zvýhodnené úvery poskytované v minulosti komerčnými bankami v sume  
2 552,5 tis. eur.  
V tejto skupine sú rozpočtované aj nové výdavkové tituly, a to: výdavky na zastupovanie  
pri medzinárodných arbitráţach vo výške 10 000 tis. eur, ktoré sa týkajú medzinárodných  
sporov, výdavky na multilicenčnú zmluvu s Microsoftom vo výške 12 600 tis. eur,  
výdavky na audit verejnej správy vo výške 5 000 tis. eur, vyplývajúce z novely zákona  
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorou sa ukladá povinnosť  
vykonať audit konsolidovanej účtovnej závierky na úrovni štátu, výdavky na finančné  
zúčtovanie poistného štátu na zdravotné poistenie za rok 2010 vo výške 10 000 tis. eur.  
Ďalšími výdavkami sú príspevky politickým stranám a hnutiam v sume 7 333,3 tis. eur,  
príspevky do medzinárodných organizácií 1 600 tis. eur, dotácie na individuálne potreby  
obcí v sume 3 269,6 tis. eur, dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce  
2 024,9 tis. eur, úhrada poplatkov Štátnej pokladnici 2,8 tis. eur, výdavky  
na administratívny poplatok Európskej investičnej banke 3,7 tis. eur.  
Do tejto skupiny výdavkov sú zahrnuté aj výdavky na činnosť Rady pre vysielanie  
a retransmisiu v sume 1 157,4 tis. eur, Kancelárie verejného ochrancu práv v sume  
1 165,2 tis. eur, Úradu na ochranu osobných údajov v sume 684,3 tis. eur a transfery  
na činnosť Ústavu pamäti národa v sume 1 463,6 tis. eur a Slovenského národného  
strediska pre ľudské práva v sume 528,5 tis. eur.  
Návrh rozpočtu výdavkov kapitoly na rok 2011 zostavený podľa funkčnej klasifikácie  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
60  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Názov oddielu  
01 – Všeobecné verejné sluţby  
03 – Verejný poriadok a bezpečnosť  
04 – Ekonomická oblasť  
Návrh rozpočtu na rok 2011  
tis. eur  
1 906 042  
13 878  
34 418  
06 – Bývanie a občianska vybavenosť  
07 – Rekreácia, kultúra a náboţenstvo  
10 – Sociálne zabezpečenie  
Výdavky spolu  
2 689  
12 558  
1 635 370  
3 604 955  
Zdroj: Návrh rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rok 2011  
Podľa názoru NKÚ SR väčšia časť výdavkov v rozpočte kapitoly na rok 2011,  
obdobne ako v predchádzajúcich rokoch, zostáva programovo nealokovaná z dôvodu,  
ţe finančné prostriedky kapitoly sa pouţívajú na financovanie programov iných rozpočtových  
kapitol. Časť finančných prostriedkov kapitoly určená na spolufinancovanie Finančného  
mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu  
je uţ v návrhu rozpočtu rozdelená na jednotlivé projekty v gestorstve príslušných kapitol.  
Programovo alokované sú výdavky v celkovej sume 1 165 037,9 tis. eur.  
Ide o výdavky Kancelárie verejného ochrancu práv na Program O6Q – Ochrana základných  
práv a slobôd v sume 1 1165,2 tis. eur, Úradu na ochranu osobných údajov na Program 0A0 –  
Ochrana osobných údajov v sume 684,3 tis. eur a Štátneho dlhu na Program 08H – Dlhová  
sluţba v sume 1 163 188,4 tis. eur.  
4 Návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy  
Prehľad návrhu príjmov a výdavkov rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy  
na rok 2011 a ich medziročného rastu v porovnaní s rokom 2010 podľa návrhu RVS na roky  
2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
v mil. eur  
Návrh RVS na rok 2011  
Medziročný rast  
Príjmy Výdavky  
Ukazovateľ  
Príjmy  
Výdavky  
3 756,8  
1 120,9  
6 254,9  
3 614,7  
146,8  
30,0  
3 880,1  
5,3 %  
1,0 %  
4,2 %  
-0,5%  
3,8 %  
13,0 %  
3,1 %  
8,5 %  
-20,8 %  
-5,3 %  
1,2 %  
11,6 %  
1,5 %  
5,1 %  
14,0 %  
8,1 %  
-20,5 %  
42,9 %  
x
7,6 %  
6,2 %  
2,9 %  
1,1 %  
2,4 %  
-55,6 %  
-71,0 %  
-22,4 %  
-22,4 %  
-31,7 %  
0,6 %  
6,8 %  
1,4 %  
7,8 %  
17,4 %  
8,1 %  
-19,0 %  
14,3 %  
X
Obce  
1 120,9  
6 735,5  
3 697,4  
149,1  
873,6  
206,0  
21,8  
Vyššie územné celky  
Sociálna poisťovňa  
Verejné zdravotné poisťovne  
Štátny fond rozvoja bývania  
Národný jadrový fond  
37,1  
15,6  
Environmentálny fond  
Slovenský pozemkový fond  
Fond národného majetku SR  
Slovenská konsolidačná, a. s.  
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  
Verejné vysoké školy  
344,3  
87,1  
323,2  
9,9  
33,0  
16,9  
741,8  
689,8  
68,1  
557,1  
680,8  
68,1  
Príspevkové organizácie obcí, štátu a VÚC  
Slovenská televízia  
31,0  
31,0  
Slovenský rozhlas  
4,0  
4,0  
Rozhlasová a televízna spoločnosť, spol. s r.o.  
Tlačová agentúra SR  
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu  
Audiovizuálny fond  
3,5  
3,4  
1,0  
0,8  
7,0  
7,0  
18 695,0  
16 679,0  
-18,2 %  
-20,7 %  
Ostatné subjekty verejnej správy spolu  
Zdroj: RVS na roky 2010 aţ 2012 a návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
61  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR konštatuje, ţe najväčší medziročný nárast príjmov je na rok 2011  
rozpočtovaný v Úrade pre dohľad nad výkonom auditu o 42,9 %, čo predstavuje viac  
o 0,3 mil. eur. Príjmy tohto úradu tvorí príspevok zo ŠR, ročné príspevky subjektov verejného  
záujmu a prostriedky z predchádzajúcich rokov. Najväčší medziročný pokles príjmov  
je rozpočtovaný na rok 2011 vo Fonde národného majetku SR vo výške 20,8 %, nakoľko  
do návrhu rozpočtu boli zahrnuté len riadne dividendy od spoločností s jeho majetkovou  
účasťou. V Tlačovej agentúre SR je oproti roku 2010 niţšie rozpočtovanie príjmov o 20,5 %,  
čo súvisí so zníţením transferu zo ŠR o 47,0 %.  
Najväčší medziročný pokles výdavkov je rozpočtovaný na rok 2011 vo Fonde  
národného majetku SR, a to o 22,4 % v nadväznosti na pokles jeho príjmov.  
Podľa názoru NKÚ SR návrh rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok  
2011 je zostavený tak, aby boli zabezpečené činnosti a funkcie týchto subjektov v zmysle  
platnej legislatívy.  
NKÚ SR hodnotí v tomto stanovisku návrhy rozpočtov vybraných ostatných subjektov  
verejnej správy na rok 2011.  
Vyššie územné celky  
V návrhu rozpočtu VÚC na rok 2011 MF SR predpokladá, ţe VÚC dosiahnu celkové  
príjmy vo výške 1 120,9 mil. eur a celkové výdavky vo výške 1 120,9 mil. eur. Po odpočítaní  
príjmových a výdavkových finančných operácií a po zohľadnení časového rozlíšenia  
sa predpokladajú príjmy vo výške 1 045,7 mil. eur, výdavky vo výške 1 107,0 mil. eur  
a predpokladaný schodok vo výške 60,0 mil. eur. Celkové príjmy VÚC v roku 2011 oproti  
očakávanej skutočnosti 2010 sú navrhované niţšie o 5,3 %, ale u daňových príjmov sa v roku  
2011 uvaţuje s nárastom aţ 17,7 %. Daňové príjmy, ktoré VÚC získavajú najmä z výnosov  
daní z príjmov fyzických osôb a z motorových vozidiel by mali dosiahnuť v roku 2011 výšku  
531,7 mil. eur.  
NKÚ SR povaţuje za rizikový uvaţovaný nárast daňových príjmov o 17,7 %,  
nakoľko daň z príjmov fyzických osôb je podielovou daňou, ktorá sa medzi obce a VÚC  
rozdeľuje pomerom 70,3 % : 23,5 %, riziká spôsobené prepadom dane z príjmov fyzických  
osôb u obcí sa automaticky dotýkajú aj VÚC. Za ďalšie riziko v rámci návrhu rozpočtu VÚC  
povaţuje NKÚ SR finančne nedoriešené dopady z uţ schválených zákonov, najmä z novely  
zákona o sociálnych sluţbách, čo v návrhu rozpočtu na rok 2011 konštatuje aj MF SR tým,  
ţe „otvorená je aj problematika zabezpečovania nových úloh vyplývajúcich pre obce a VÚC  
zo zákona o sociálnych sluţbách“.  
Nedaňové príjmy, ktoré VÚC získavajú z kapitálových príjmov, úrokov z prostriedkov  
ich hospodárenia a z činností organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti na úseku školstva,  
sociálneho zabezpečenia a dopravy sa rozpočtujú vo výške 77,5 mil. eur. Z Ministerstva  
školstva, vedy, výskumu a športu SR na financovanie preneseného výkonu štátnej správy  
na úseku stredných škôl a na podporu športovo talentovanej mládeţe z Operačného programu  
Vzdelávanie bude VÚC poskytnutá čiastka pribliţne 403 mil. eur. Z Úradu vlády SR  
na protipovodňové opatrenia budú poskytnuté prostriedky vo výške 33,5 mil. eur.  
Vo výdavkovej časti rozpočtu VÚC sa očakáva v roku 2011 pokles výdavkov oproti  
roku 2010 o 4,5 % , najmä z dôvodu poklesu kapitálových výdavkov.  
62  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ako riziko sa podľa NKÚ SR javí skutočnosť, ţe rozpočet VÚC na rok 2011  
nedostatočne reflektuje problémy VÚC v súvislosti s odstraňovaním škôd vzniknutých  
povodňami. Pritom najviac postihnuté regióny vyčíslili škody na niekoľko desiatok miliónov  
eur. Napr. Košický samosprávny kraj vyčíslil škody na svojom majetku (cesty 2. a 3. triedy,  
mosty, odstraňovanie následkov zosuvov pôdy, práce pri stabilizácii podloţia a pod.).  
Prešovský samosprávny kraj len na mostoch a cestách vyčíslil škodu na viac ako 13 mil. eur  
a Banskobystrický samosprávny kraj na viac ako 1 mil. eur.  
NKÚ SR konštatuje, ţe financovanie samosprávnych kompetencií je v pôsobnosti  
VÚC, ktoré rozhodujú o pouţití pribliţne 61 % svojich príjmov prostredníctvom svojich  
zastupiteľstiev. Z tohto dôvodu bude plnenie tohto rozpočtu do značnej miery závisieť  
od kvalifikovanosti uvedeného odhadu.  
Výsledky kontrol NKÚ SR v rokoch 2008 aţ 2010 okrem iného poukázali  
na nedostatky v oblasti správy majetku VÚC a zákona o rozpočtových pravidlách územnej  
samosprávy. Nedostatky boli zistené aj v oblasti verejných obstarávaní na dodanie tovarov,  
poskytnutie sluţieb a uskutočnenie prác a je pravdepodobné, ţe ich odstránením by bolo  
moţné ušetriť finančné prostriedky vo výdavkových častiach rozpočtov VÚC. Moţným  
východiskom je dôslednejšie vyuţívanie súťaţných metód verejného obstarávania s cieľom  
zníţenia cien dodávateľov.  
Poznatky z kontrolnej činnosti NKÚ SR boli vyuţité aj pri tvorbe plánu kontrolnej  
činnosti na rok 2011, podľa ktorého bude v roku 2011 na úrovni VÚC preverovaná správnosť,  
zákonnosť a spoľahlivosť vykazovaných súm v účtovných výkazoch k 31.12.2010, ktoré budú  
podkladom pre hodnotenie výsledkov hospodárenia v rámci záverečného účtu verejnej správy  
za rok 2010.  
Vyšší územný celok Bratislava  
Skutočnosť príjmov a výdavkov VÚC Bratislava za roky 2008 a 2009 a ich  
rozpočtovanie na roky 2010 a 2011 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
2008  
2009  
2010  
2011  
návrh  
rozpočtu  
106 932  
102 163  
4 769  
119 898  
102 091  
17 807  
-12 965  
13 618  
653  
Druh príjmu a výdavku  
Príjmy rozpočtu BSK  
skutočnosť Skutočnosť schválený  
rozpočet  
tis. eur  
111 504  
98 564  
12 941  
122 452  
97 269  
25 183  
-10 947  
12 526  
252  
112 202  
108 633  
3 569  
125 046  
103 574  
21 472  
-12 844  
14 869  
153  
109 007  
99 274  
9 733  
119 958  
106 554  
13 404  
-10 951  
11 604  
653  
beţné príjmy  
kapitálové príjmy  
Výdavky rozpočtu BSK  
beţné výdavky  
kapitálové výdavky  
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami  
Príjmové finančné operácie  
Výdavkové finančné operácie  
Rozpočtované príjmy spolu  
Rozpočtované výdavky spolu  
124 030  
122 704  
127 071  
125 199  
120 611  
120 611  
120 550  
120 550  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR na základe poznatkov z kontrolnej činnosti predpokladá, ţe jedným z rizík  
budúceho finančného vývoja VÚC Bratislava by mohlo byť postupne zvyšujúce sa  
zadlţovanie, ktoré vychádza najmä z nutnosti vynakladania kapitálových výdavkov (domovy  
63  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
sociálnych sluţieb, školy, zdravotné zariadenia a cesty), ktoré nie je moţné v súčasnej dobe  
riešiť z iných príjmov.  
NKÚ SR konštatuje, ţe základom príjmovej časti návrhu rozpočtu VÚC Bratislava  
sú daňové príjmy - daň z príjmov fyzických osôb a daň z motorových vozidiel. NKÚ SR  
povaţuje odhad výšky týchto daní za reálny vzhľadom na príslušné legislatívne zmeny.  
Pri tvorbe návrhu rozpočtu VÚC Bratislava na roky 2011 aţ 2013 boli tieto odhady  
zohľadnené a príjmová a následne aj výdavková časť návrhu rozpočtu zodpovedá odhadom  
uvedeným v návrhu ŠR. Rizikom je to, ţe niţšie výnosy dane z príjmov fyzických osôb budú  
dlhodobejšieho charakteru, nakoľko táto daň je spravovaná centrálne, samospráva nemôţe  
toto riziko ovplyvniť.  
Podľa názoru NKÚ SR dôleţitou otázkou zníţenia výnosu dane z príjmov fyzických  
osôb zostane aj v roku 2011 výška finančných prostriedkov, ktoré bude môcť vláda SR  
uvoľniť na jej krytie. Táto daň je rozhodujúcim príjmom rozpočtu VÚC Bratislava. V roku  
2010 z celkového očakávaného výberu tejto dane pre VÚC vo výške 332 608 tis. eur, podiel  
VÚC Bratislava bude predstavovať 26 478 tis. eur, t. j. 8,0 %. Návrh RVS na roky 2011  
aţ 2013 predpokladá pre rok 2011 výber dane z príjmov fyzických osôb pre VÚC aţ vo výške  
409 094 tis. eur, čo predstavuje nárast v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2010  
aţ o 23%. S ohľadom na skúsenosti s tvorbou rozpočtu na rok 2010 VÚC Bratislava  
pristupoval konzervatívnejšie k odhadu nárastu výberu dane z príjmov fyzických osôb pre rok  
2011. Z tohto dôvodu bola do návrhu rozpočtu VÚC Bratislava pre rok 2011 zahrnutá  
predpokladaná hodnota dane z príjmov fyzických osôb v sume 31 446 tis. eur.  
Návrh rozpočtu VÚC Bratislava predpokladá taktieţ nárast dane z motorových  
vozidiel pre rok 2011 z 26 736 tis. eur na 28 270 tis. eur.  
Skutočnosť daňových príjmov VÚC Bratislava za rok 2009 a ich rozpočtovanie  
na roky 2011 aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS na roky 2011  
aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
Druh príjmu  
skutočnosť  
schválený  
rozpočet  
53 214  
návrh  
návrh  
návrh  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
tis. eur  
Daňové príjmy  
v tom:  
63 514  
59 716  
63 488  
67 507  
31 610  
31 904  
26 478  
26 736  
31 446  
28 270  
33 805  
29 683  
36 340  
31 167  
daň z príjmov fyzických osôb  
daň z motorových vozidiel  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009, Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe v návrhu rozpočtu na rok 2011 VÚC Bratislava rozpočtuje  
celkové nedaňové príjmy vo výške 7 710 tis. eur, čo predstavuje pokles o 25 % v porovnaní  
s rokom 2010. Uvedený pokles spôsobil najmä predpoklad niţšieho príjmu za nedaňové  
kapitálové príjmy z predaja majetku. Návrh rozpočtu VÚC Bratislava na rok 2011  
predpokladá aj zníţenie druhej najvýznamnejšej poloţky rozpočtovaných príjmov, ktorou  
sú granty a transfery, a to zo sumy 45 511 tis. eur na 39 506 tis. eur, čo predstavuje pokles  
aţ o 13,2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2010.  
Skutočnosť výdavkov VÚC Bratislava za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky 2011  
aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
64  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Skutočnosť Rozpočet  
Návrh rozpočtu  
Druh výdavku  
Výdavky celkom  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
tis. eur  
125 199  
120 611 120 550 117 311 123 580  
z toho:  
103 574  
21 472  
153  
106 554 102 091  
94 230  
22 428  
653  
94 324  
23 790  
5 466  
Beţné výdavky  
Kapitálové výdavky  
Výdavkové finančné operácie  
13 404  
653  
17 807  
653  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh rozpočtu VÚC Bratislava na rok 2011 je zostavený  
s celkovými výdavkami a výdavkovými finančnými operáciami vo výške 120 550 tis. eur,  
ktorých čerpanie je podmienené najmä vývojom makroekonomických ukazovateľov (inflácia,  
rast HDP a pod.), valorizáciou osobných výdavkov, rozsahom zapojenia sa do čerpania  
finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ a objemom pouţitia finančných  
prostriedkov z prijatých úverov.  
NKÚ SR v súvislosti s návrhom rozpočtu VÚC Bratislava na rok 2011 upozorňuje  
na nasledovné moţné riziká:  
nenaplnenie daňových príjmov v miere a časových intervaloch, ktoré predpokladá návrh  
rozpočtu,  
zmena vo vývoji makroekonomických ukazovateľov, ktoré majú priamy dopad  
na rozpočet VÚC Bratislava, a to predovšetkým neistý vývoj inflácie,  
nedostatok finančných prostriedkov potrebných na uhrádzanie výdavkov spojených  
s prevzatím kompetencií a prechodom školských, sociálnych, kultúrnych a iných  
zariadení do zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov (zlý stavebný a technický  
stav zariadení a pod.) a z toho vyplývajúce moţné zadlţovanie sa najmä obcí v prípade  
riešenia havarijných situácií,  
nedostatočné štrukturálne zmeny vo výdavkoch, financovaní a hospodárení miest a obcí,  
ktoré by mali byť reakciou napr. na dlhodobejšie zníţenie výnosov z dane z príjmov  
fyzických osôb.  
Vyšší územný celok Nitra  
Skutočnosť plnenia príjmov VÚC Nitra za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky 2011  
aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť Rozpočet  
Návrh rozpočtu  
Druh výdavku  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
tis. eur  
Príjmy VÚC Nitra celkom  
v tom:  
146 872  
138 942 136 813 133 841 137 280  
Príjmy beţného rozpočtu  
Príjmy kapitálového rozpočtu  
Finančné operácie – príjmy  
132 545  
557  
13 770  
128 751 126 064 129 994 134 280  
808  
130  
500  
500  
9 383  
10 619  
3 348  
2 500  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh rozpočtu VÚC Nitra na rok 2010 predpokladal celkový  
pokles príjmov vo výške 5,40 % oproti roku 2009. V rozpočte na roky 2011 aţ 2013 sa  
v porovnaní s rokom 2009 počíta s poklesom celkových príjmov v roku 2011 vo výške  
6,85 %, v roku 2012 vo výške 8,87 % a v roku 2013 vo výške 6,53 %. Návrh rozpočtu VÚC  
Nitra uvaţoval na rok 2010 aj s poklesom beţných príjmov rozpočtu o 2,86 %. V roku 2011  
65  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
sa predpokladá ich pokles vo výške 4,89 %, v roku 2012 vo výške 1,93 %. V roku 2013 VÚC  
Nitra predpokladá nárast beţných príjmov nad úroveň roku 2009.  
Skutočnosť daňových príjmov VÚC Nitra za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky  
2011 aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
Druh príjmu  
Skutočnosť  
schválený  
rozpočet  
60 978  
návrh  
návrh  
návrh  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
tis. eur  
Daňové príjmy  
v tom:  
70 434  
66 507  
69 792  
72 402  
54 720  
15 714  
44 978  
16 000  
49 707  
16 800  
52 992  
16 800  
55 602  
16 800  
daň z príjmov fyzických osôb  
daň z motorových vozidiel  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Podľa názoru NKÚ SR daň z príjmov fyzických osôb je rozhodujúcim vlastným  
príjmom rozpočtu VÚC Nitra. V roku 2009 práve vďaka poklesu rastu reálnej ekonomiky  
tento rozhodujúci príjem zaznamenal dramatický pokles, ktorý bol znásobený protikrízovými  
opatreniami, ktoré prijala vláda SR. Tento rozsiahly výpadok príjmov nebol v závere roka  
2009 kompenzovaný. V roku 2010 z celkového očakávaného výberu dane z príjmov  
fyzických osôb pre VÚC vo výške 332 608 tis. eur, podiel VÚC Nitra bude predstavovať  
44 978 tis. eur, t. j. 13,54 %. Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013 predpokladá pre rok 2011  
výber dane z príjmov fyzických osôb pre VÚC aţ vo výške 409 094 tis. eur, čo predstavuje  
nárast v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2010 o 23 %. Podľa NKÚ SR  
vzhľadom na skúsenosti s tvorbou rozpočtu na rok 2010 VÚC Nitra pristupoval  
konzervatívnejšie k odhadu nárastu výberu dane z príjmov fyzických osôb na rok 2011  
a to vo výške 10,5 %. Z tohto dôvodu bol do návrhu rozpočtu VÚC Nitra na rok 2011  
zahrnutý aj odhad dane z príjmov fyzických osôb v sume 49 707 tis. eur.  
Návrh rozpočtu VÚC Nitra na rok 2011 predpokladá tieţ nárast dane z motorových  
vozidiel zo 16 000 tis. eur na 16 800 tis. eur, a to za predpokladu zvýšenia sadzieb tejto dane  
pre všetky druhy vozidiel pribliţne o 10 %.  
NKÚ SR konštatuje, ţe v návrhu rozpočtu VÚC Nitra na rok 2011 sa predpokladá,  
ţe celkové nedaňové príjmy dosiahnu úroveň vo výške 9 402 tis. eur, čo predstavuje nárast  
o 9,41 % v porovnaní s rokom 2010. Najvýraznejší pokles nedaňových príjmov  
sa predpokladá v oblasti Správy záväzkov a pohľadávok, a to z dôvodu, ţe ide o príjmy  
za úhradu pohľadávok zrušených príspevkových organizácií bývalých nemocníc.  
Rozhodujúca časť príjmov bola zrealizovaná v predchádzajúcich rokoch. Rozpočtovanie  
grantov a transferov v návrhu rozpočtu VÚC Nitra na rok 2011 sa v porovnaní s rozpočtom  
na rok 2010 zniţuje o 7,42 %, čo sa najvýraznejšie prejaví v oblasti vzdelávania.  
Kapitálové príjmy z predaja majetku sú priamo naviazané na financovanie  
kapitálových výdavkov. V roku 2009 boli kapitálové príjmy z predaja majetku naplnené  
len na 41,96 %. Z tohto dôvodu VÚC Nitra na rok 2011 aţ 2013 nerozpočtuje tieto príjmy.  
Kapitálové granty a transfery sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 130 tis. eur a predstavujú  
refundáciu výdavkov investičných projektov z roku 2010 do roku 2011.  
Prijaté úvery sú zdrojom financovania dvoch investičných akcií, a to administratívnej  
budovy VÚC Nitra vo výške 8 000 tis. eur a tieţ rekonštrukcie cesty Pozba – Dedinka -  
Tekovské Luţany vo výške 1 423 tis. eur.  
66  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Skutočnosť príjmových finančných operácií VÚC Nitra za rok 2009 a ich  
rozpočtovanie na roky 2011 aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
2009  
Skutočnosť  
2010  
schválený  
rozpočet  
9 383  
2011  
návrh  
2012  
návrh  
2013  
návrh  
Druh príjmu  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
tis. eur  
Príjmové finančné operácie  
13 770  
10 619  
3 348  
2 500  
v tom:  
10 858  
2 912  
0
6 005  
3 378  
0
9 423  
972  
224  
2 348  
376  
624  
1 500  
376  
624  
tuzemské úvery  
prevod prostriedkov z RF  
splátky návratných výpomocí  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Podľa zistení NKÚ SR prostredníctvom finančných operácií sa budú realizovať  
splátky návratných finančných výpomocí poskytnutých Nemocnici s poliklinikami,  
n. o., Nitra.  
Skutočnosť čerpania výdavkov VÚC Nitra za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky  
2011 aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
Druh príjmu  
Skutočnosť  
schválený  
rozpočet  
138 942  
návrh  
návrh  
návrh  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
136 813  
tis. eur  
Výdavky NSK celkom  
143 350  
133 842  
137 280  
v tom:  
124 475  
17 555  
1 320  
122 556  
15 714  
672  
120 592  
15 958  
672  
121 592  
11 578  
672  
124 520  
12 088  
672  
beţné výdavky  
kapitálové výdavky  
finančné operácie - výdavky  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh rozpočtu VÚC Nitra predpokladal celkový pokles  
výdavkov v roku 2010 vo výške 3,07 % oproti roku 2009. Zároveň počíta s poklesom  
celkových výdavkov v roku 2011 vo výške 4,56 %, v roku 2012 vo výške 6,63 % a v roku  
2013 s poklesom 4,23 % v porovnaní s rokom 2009. Návrh rozpočtu VÚC Nitra predpokladá  
v roku 2010 pokles beţných výdavkov o 1,54 %, v roku 2011 o 3,12 % a v roku 2012  
o 2,32 %. Pre rok 2013 uvaţuje s objemom beţných výdavkov na úrovni roku 2009. Návrh  
rozpočtu VÚC Nitra predpokladá v oblasti kapitálových výdavkov zníţenie v roku 2011  
o 9,10 %, v roku 2012 o 34,05 % a v roku 2013 o 31,14 %.  
Podľa zistenia NKÚ SR v roku 2009 bolo vydané územné rozhodnutie na osadenie  
stavby nového sídla Úradu VÚC Nitra. V rámci výstavby tohto sídla sa na rok 2011  
rozpočtujú kapitálové výdavky v sume 8 000 tis. eur a na rok 2012 v sume 2 347 tis. eur.  
Vyšší územný celok Trnava  
Skutočnosť plnenia príjmov a čerpania výdavkov VÚC Trnava za rok 2009 a ich  
rozpočtovanie na roky 2011 aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
67  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
2009  
Skutočnosť  
2010  
schválený  
rozpočet  
96 033  
2011  
návrh  
2012  
návrh  
2013  
návrh  
Druh príjmu  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
Príjmy beţného rozpočtu  
tis. eur  
100 585  
92 211  
1 624  
91 164  
88 501  
1 966  
97 925  
95 975  
10 946  
10 946  
103 595  
101 795  
10 595  
10 595  
Výdavky beţného rozpočtu  
Príjmy kapitálového rozpočtu  
Výdavky kapitálového rozpočtu  
99 160  
2 827  
36 189  
35 877  
6 657  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR sa domnieva, ţe dopady vyplývajúce z nepriaznivého hospodárskeho vývoja  
v roku 2009 a 2010 ovplyvnili návrh rozpočtu na rok 2011.  
NKÚ SR konštatuje, ţe celkové beţné príjmy oproti predchádzajúcemu roku poklesnú  
o 5,07 % na predpokladanú výšku 91 164 tis. eur. Beţné výdavky poklesnú na 88 501 tis. eur,  
čo je menej oproti roku 2010 o 10,75 %. Na rok 2011 sú kapitálové príjmy rozpočtované  
vo výške 1 966 tis. eur, to znamená zníţenie o 30,46 %. Najväčší pokles sa predpokladá  
v kapitálových výdavkoch, a to na sumu 6 657 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2010  
zníţenie aţ o 81,60 %.  
Skutočnosť plnenia príjmov VÚC Trnava za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky  
2011 aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
Druh príjmu  
Skutočnosť  
schválený  
rozpočet  
135 626  
návrh  
návrh  
návrh  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
tis. eur  
Príjmy TTSK celkom  
140 409  
97 130  
108 871  
114 190  
v tom:  
100 585  
1 624  
38 200  
96 033  
2 827  
36 766  
91 164  
1 966  
4 000  
97 925  
10 946  
0
103 595  
10 595  
0
príjmy beţného rozpočtu  
príjmy kapitálového rozpočtu  
finančné operácie - príjmy  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR návrh rozpočtu VÚC Trnava na rok 2010 predpokladal pokles celkových  
príjmov vo výške 3,41 % oproti roku 2009. V návrhu rozpočtu na roky 2011 aţ 2013  
sa v porovnaní s rokom 2009 počíta s poklesom celkových príjmov v roku 2011 vo výške  
30,82 %, v roku 2012 vo výške 22,46 % a v roku 2013 vo výške 18,67 %. V súlade  
s fiškálnou decentralizáciou je 23,50 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb pridelených  
do rozpočtu VÚC. Podľa NKÚ SR zásadným vplyvom, ktorý sa premieta v hospodárení  
územnej samosprávy v roku 2010 je zníţenie výnosu tejto dane z dôvodu hospodárskej krízy,  
z čoho vyplýva aj niţší prevod výnosu tejto dane do rozpočtov VÚC.  
Podľa zistení NKÚ SR VÚC Trnava v priebehu roka 2010 upravoval pôvodne  
schválený rozpočet z 37 422 tis. eur na 33 541 tis. eur, čo je zníţenie o 10,37 %. V daňových  
príjmoch na rok 2011 je rozpočtovaný príjem vo výške 33 843 tis. eur, čo je pokles  
v porovnaní so skutočnosťou roku 2009 o vyše 17 %.  
Skutočnosť daňových príjmov VÚC Trnava za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky  
2011 aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
68  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
Druh príjmu  
Skutočnosť  
schválený  
rozpočet  
49 418  
návrh  
návrh  
návrh  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
tis. eur  
Daňové príjmy  
v tom:  
55 615  
47 819  
48 968  
51 254  
40 936  
14 679  
33 541  
15 877  
33 843  
13 976  
35 879  
13 089  
37 825  
13 429  
daň z príjmov fyzických osôb  
daň z motorových vozidiel  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR zastáva názor, ţe prognóza výberu dane z motorových vozidiel sa odvíja  
najmä z analýzy vývoja predchádzajúceho obdobia, akceptovania legislatívnych zmien  
a odborného odhadu. Ako súčasť miestnych daní vykazuje klesajúcu tendenciu. V roku 2011  
sa očakáva príjem vo výške 13 976 tis. eur, čo je pokles oproti roku 2010 o 1 900 tis. eur.  
NKÚ SR konštatuje, ţe rozpočtované nedaňové príjmy sú tvorené príjmami za tovary  
a sluţby v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC Trnava spojené s obvyklými  
spoločenskými a sociálnymi sluţbami podľa jednotlivých odborov a v úrade VÚC Trnava.  
V návrhu rozpočtu na rok 2011 sa predpokladá dosiahnutie nedaňových príjmov vo výške  
6 878 tis. eur, čo predstavuje nárast o 2,79 % v porovnaní s rokom 2010.  
Granty a transfery predstavujú významnú poloţku príjmov v rozpočte VÚC Trnava.  
V roku 2011 sa predpokladá ich zníţenie o 8,66 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom  
2010. Dotácie (transfery) zo ŠR na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na rok  
2011 VÚC Trnava rozpočtuje vo výške 36 467 tis. eur. Ide o transfery z kapitoly Ministerstva  
školstva, vedy, výskumu a športu SR pre rozpočtové a príspevkové organizácie školstva  
a školský úrad.  
V návrhu rozpočtu VÚC Trnava na rok 2011 sa predpokladajú kapitálové príjmy  
vo výške 1 966 tis. eur, čo je zníţenie o vyše 30 % oproti roku 2010. Kapitálové príjmy  
z predaja majetku sú priamo naviazané na financovanie kapitálových výdavkov. Z dôvodu  
stagnácie predaja nehnuteľností, a teda aj nízkeho plnenia kapitálových príjmov  
v predchádzajúcich obdobiach, VÚC Trnava na rok 2011 rozpočtuje kapitálové príjmy  
z predaja majetku vo výške 266 tis. eur, čo predstavuje 90 % pokles oproti roku 2010.  
Plánované granty a transfery vo výške 1 700 tis. eur sú príjmy z fondov EÚ.  
Súčasťou rozpočtu VÚC Trnava sú aj finančné operácie - úvery. Príjmové finančné  
operácie na rok 2011 vo výške 4 000 tis. eur kryjú schodok kapitálového rozpočtu.  
Skutočnosť výdavkov VÚC Trnava za rok 2009 a ich rozpočtovanie na roky 2011  
aţ 2013 podľa Záverečného účtu za rok 2009 a návrhu RVS na roky 2011 aţ 2013  
dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
Druh príjmu  
Skutočnosť  
schválený  
rozpočet  
135 626  
návrh  
návrh  
návrh  
rozpočtu rozpočtu rozpočtu  
tis. eur  
Výdavky VÚC Trnava celkom  
128 422  
97 130  
108 871  
114 190  
v tom:  
92 212  
35 877  
333  
99 160  
36 190  
276  
88 501  
6 657  
1 972  
95 975  
10 946  
1 950  
101 795  
10 595  
1 800  
beţné výdavky  
kapitálové výdavky  
finančné operácie - výdavky  
Zdroj: Záverečný účet za rok 2009 a Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
69  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh rozpočtu VÚC Trnava na rok 2011 predpokladá oproti  
predchádzajúcemu roku zníţenie celkových výdavkov o 38 496 tis. eur, t. j. o 28,38 %.  
V porovnaní s dosiahnutou skutočnosťou v r. 2010 je to pokles o 31 292 tis. eur. V návrhu  
rozpočtu beţných výdavkov Úradu VÚC Trnava na rok 2011 sa uvaţuje s celkovým objemom  
výdavkov vo výške 8 044 tis. eur. Porovnaním s očakávanou skutočnosťou v roku 2010 táto  
výška predstavuje pokles beţných výdavkov o 35 %. Návrh rozpočtu kapitálových výdavkov  
VÚC Trnava na rok 2011 vychádza z obmedzených finančných zdrojov a predstavuje  
hodnotu 6 657 tis. eur, čo predstavuje pokles o 81,60 % oproti rozpočtu na rok 2010. V tejto  
sume sú zahrnuté predovšetkým výdavky na spolufinancovanie prostriedkov zo všeobecného  
rozpočtu EÚ, financovanie potrieb organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC Trnava  
v oblasti školstva a sociálnej pomoci, financovanie rekonštrukcie ciest vykonávanej  
spoločnosťou SMS Trnavského samosprávneho kraja, spol. s r. o. zaloţenou VÚC Trnava  
a výdavky na realizáciu klimatizácie úradu VÚC Trnava.  
Obce  
V návrhu rozpočtu obcí na rok 2011 MF SR predpokladá dosiahnutie celkových  
príjmov obcí vo výške 3 880,1 mil. eur a celkových výdavkov obcí vo výške 3 756,8 mil. eur.  
Po odpočítaní príjmových a výdavkových finančných operácií sú príjmy navrhované vo výške  
3 524,9 8 mil. eur, výdavky 3 600,8 mil. eur a predpokladaný schodok vo výške 75,9 mil. eur.  
Celkové príjmy obcí v roku 2011 oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 sú navrhované  
vyššie o 4,9 %, pričom daňové príjmy v roku 2011 oproti očakávanej skutočnosti 2010  
by mali vzrásť o 17,5 %. Údaje, uvedené v návrhu rozpočtu obcí, sú len indikatívnym  
odhadom MF SR, nakoľko financovanie samosprávnych kompetencií je v pôsobnosti obcí,  
ktoré prostredníctvom svojich zastupiteľstiev rozhodujú o pouţití cca 65 % svojich príjmov.  
Porovnanie upraveného súhrnného rozpočtu obcí a skutočnosti plnenia príjmov  
a čerpania výdavkov súhrnného rozpočtu obcí k 30.06.2009 a k 30.06.2010 podľa údajov  
Datacentra a MF SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
v mil. eur  
Upravený rozpočet k  
Skutočnosť k  
2010/2009  
skutoč. v %  
Ukazovateľ  
30.06.2009  
2 708,9  
2 508,2  
563,1  
30.06.2010  
2 663,5  
2 564,9  
30.06.2009  
30.06.2010  
1 272,5  
1 141,0  
212,9  
Príjmy beţného rozpočtu  
Výdavky beţného rozpočtu  
Príjmy kapitálového rozpočtu  
Výdavky kapitálového rozpočtu  
Zdroj: Datacentrum, MF SR  
1 402,9  
1 135,1  
74,9  
90,7  
100,5  
284,2  
153,9  
1 099,7  
1 112,0  
1 553,6  
234,3  
360,5  
NKÚ SR konštatuje, ţe k 30.06.2010 došlo oproti tomu istému obdobiu minulého roka  
k poklesu príjmov beţného rozpočtu o 9,3 %, výdavky beţného rozpočtu miest a obcí vzrástli  
oproti rovnakému obdobiu roku 2009 o 0,5 %. Z celkových príjmov obcí moţno povaţovať  
za rozhodujúce daňové príjmy, ktoré tvoria pribliţne 43 %-ný podiel na celkových príjmoch  
a granty a transfery s podielom na celkových príjmoch pribliţne 35 %. V návrhu rozpočtu  
obcí na rok 2011 MF SR uvaţuje s daňovými príjmami obcí vo výške 1 683,9 mil. eur, z toho  
daň z príjmov fyzických osôb je odhadovaná v sume 1 223,8 mil. eur.  
Bilanciu daňových príjmov spolu a dane z príjmov fyzických osôb ako rozhodujúcej  
zloţky príjmov k 30.06.2010 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
70  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
v mil. eur  
Návrh  
rozpočtu  
na rok  
2011  
Schválený  
rozpočet  
2010  
Upravený Očakávaná Skutočnosť  
rozpočet  
skutočnosť  
k 30.06.  
2010  
Ukazovateľ  
Daňové príjmy  
2010  
rok 2010  
1 587,0  
1 577,8  
1 433,6  
680,7  
1 683,9  
z toho:  
daň z príjmov fyzických osôb  
Zdroj: Datacentrum, MF SR  
1 171,6  
1 161,8  
995,0  
447,2  
1 223,8  
NKÚ SR hodnotí návrh rozpočtu daňových príjmov obcí na rok 2011 ako  
optimistický. Podľa názoru NKÚ SR tento návrh v nedostatočnej miere reflektuje finančné  
problémy obcí, spôsobené najmä prepadom výnosu daní z príjmov fyzických osôb v roku  
2010, a to aj napriek skutočnosti, ţe vláda odsúhlasila jeho čiastočnú kompenzáciu  
mimoriadnou dotáciou. Návrh novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach  
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších  
predpisov, na základe ktorej prenájom a predaj majetku samosprávy bude podliehať zdaneniu,  
patrí k ďalším z moţných rizík, ţe rozpočtované príjmy nebudú naplnené. Okrem toho  
vynakladanie finančných prostriedkov na riešenie dopadu povodní, pri ktorých došlo  
k zničeniu alebo poškodeniu miestnej infraštruktúry a ostatného majetku obcí, spôsobilo  
v mestách a obciach vyčerpanie existujúcich finančných rezerv.  
V prípade predpokladaného nárastu príjmov v roku 2011 z dane z nehnuteľností  
a z dane za špecifické sluţby NKÚ SR konštatuje, ţe tieto boli v kompetencii obcí. Novela  
zákona však stanovuje nové limity tejto dane z nehnuteľnosti, čo môţe tieţ nepriaznivo  
ovplyvniť výšku dosiahnutých príjmov v roku 2011 a aţ skutočná výška príjmov ukáţe,  
či ich prognóza bola realistická.  
Za ďalšie riziko v rámci návrhu rozpočtu obcí povaţuje NKÚ SR finančne  
nedoriešené dopady z uţ schválených zákonov, najmä z novely zákona o sociálnych sluţbách.  
Zdruţenie miest a obcí samosprávy dopady v tejto oblasti vyčíslilo na niekoľko desiatok  
miliónov eur. Aj ostatné legislatívne návrhy budú mať priamy dopad nielen na príjmovú,  
ale aj na výdavkovú časť rozpočtov obcí. Napr. zrušenie oslobodenia od dane z príjmov  
právnických osôb pri predaji a prenájme majetku obcí, teda zavedenie zdaňovania miest  
a obcí pri predaji a prenájme svojho majetku, sa prejaví nielen zníţením príjmov,  
ale aj zníţením rozpočtov škôl a školských zariadení. Rizikom sa javí aj zvýšenie sadzby dane  
z pridanej hodnoty a zvýšenie spotrebných daní.  
NKÚ SR v návrhu rozpočtu obcí na rok 2011 pozitívne hodnotí objem príjmov  
z grantov a transferov, navrhovaných vo výške 1 345,7 mil. eur, čo oproti očakávanej  
skutočnosti roku 2010 predstavuje nárast o 104,0 mil. eur, t. j. o 8,4 %.  
Vybrané obce so sídlom vo VÚC Bratislava  
NKÚ SR konštatuje, ţe po presune kompetencií a finančných zdrojov je územná  
samospráva významnou súčasťou RVS. Financovanie samosprávnych kompetencií je v plnej  
pôsobnosti obcí, ktorých zastupiteľstvá rozhodujú o rozdelení a pouţití finančných  
prostriedkov v rámci svojich rozpočtov. Predpokladaný vývoj príjmov a výdavkov rozpočtov  
vo vybraných obciach VÚC Bratislava na rok 2011 odráţa výsledky hospodárenia obcí  
v predchádzajúcom období. Od roku 2009 sa na jednotlivé subjekty územnej samosprávy  
vzťahuje povinnosť pripravovať tzv. programové rozpočty. Programové rozpočtovanie  
je systém zaloţený na plánovaní úloh a aktivít subjektov samosprávy v nadväznosti na ich  
71  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
priority a alokovanie disponibilných rozpočtových zdrojov do programov, s dôrazom  
na hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov. NKÚ SR  
vykonal v rokoch 2009 a 2010 kontrolu v 18 obciach a mestských čatiach so zameraním  
na implementáciu programového rozpočtovania v rozpočtovom procese miest a obcí.  
Kontrolou NKÚ SR boli zistené nedostatky v oblasti zavádzania programového  
rozpočtovania a implementovania vhodných merateľných ukazovateľov. Vo všeobecnosti  
sa dá konštatovať, ţe menšie obce nie sú v súčasnej dobe schopné plniť investičné programy  
a výdavky sú zamerané najmä na beţné výdavky. Ide o dôsledok značného výpadku  
podielových daní.  
Vybrané obce so sídlom vo VÚC Nitra  
NKÚ SR konštatuje, ţe financovanie samosprávnych kompetencií je v plnej  
pôsobnosti obcí, pričom od roku 2009 sa na jednotlivé subjekty samosprávy vzťahuje  
povinnosť programového rozpočtovania.  
NKÚ SR vykonal v roku 2010 kontrolu v 8 obciach so zameraním na implementáciu  
programového rozpočtovania v rozpočtovom procese obcí. Kontrolami boli zistené viaceré  
nedostatky v súvislosti s programovým rozpočtovaním. V niektorých prípadoch obce  
nealokovali všetky výdavky do programov, nestanovili zámery, ciele a merateľné  
ukazovatele, nevykonali monitorovanie a hodnotenie plnenia programov. Na základe zistení  
z kontrol moţno tieţ konštatovať, ţe predovšetkým menšie obce zápasili s nedostatkom  
finančných zdrojov, spôsobených výpadkom podielových daní. Nielenţe neboli schopné plniť  
investičné programy, ale často ich príjmy nepostačovali ani na krytie nevyhnutných nákladov  
spojených s plnením základných úloh obce.  
Podľa názoru NKÚ SR rozpočty obcí VÚC Nitra na roky 2011 aţ 2013 môţu  
na strane výdavkov ovplyvniť aj potenciálne príspevky jednotlivých obcí do tzv. fondu  
solidarity v prípade, ţe príde k jeho zriadeniu.  
Vybrané obce so sídlom vo VÚC Trnava  
Podľa názoru NKÚ SR predpokladaný vývoj príjmov a výdavkov rozpočtov  
vo vybraných obciach VÚC Trnava na roky 2011 aţ 2013 odráţa výsledky hospodárenia obcí  
v predchádzajúcom období.  
NKÚ SR vykonal v predchádzajúcom období kontrolu čerpania finančných  
prostriedkov v rámci projektov Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo vybraných  
obciach. Preveril tieţ dodrţiavanie hospodárnosti a účelovosti pri čerpaní finančných  
prostriedkov na obnovu kultúrnych pamiatok, postupy prideľovania finančných prostriedkov,  
v okresných mestách kraja preveril hospodárnosť nakladania s ich finančnými prostriedkami,  
majetkom, záväzkami a pohľadávkami.  
V priebehu mesiaca júl 2010 boli zaslané dotazníky 56 mestám a obciam Trnavského  
kraja za účelom vykonania analýzy financovania samospráv, s cieľom zvýšiť efektivitu  
a kvalitu kontroly NKÚ SR v nasledujúcom roku, ako aj prispieť k skvalitneniu procesu  
riadenia verejných financií a nakladania s majetkom obcí, miest a VÚC. Z dotazníkov  
vyplynulo, ţe výpadok v podielových daniach spôsoboval značné problémy v plnení  
72  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
základných úloh. Z dôvodu dopadov hospodárskej krízy obce pristúpili k rôznym druhom  
obmedzení, ako napr. k viazaniu beţných výdavkov, k zastaveniu investičných akcií  
financovaných z kapitálových prostriedkov, k zníţeniu počtu pracovníkov, k zasielaniu  
výziev obyvateľom na úhradu daňových nedoplatkov, k dôslednému vymáhanie pohľadávok,  
k nevyplateniu odmien a pod.  
NKÚ SR na základe zistení z kontrol vykonaných v 14 obciach so zameraním  
na implementáciu programového rozpočtovania konštatuje, ţe vo väčšine z nich bolo zistené  
porušenie zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,  
keď obce nevykonávali zmeny v rozpočte podľa potreby, nesledovali hospodárenie podľa  
schváleného rozpočtu. Viacročný rozpočet nevyjadroval potreby obce a jej obyvateľov. Obce  
nemonitorovali plnenie programov a pod. Aj preto je potrebné, aby obce v roku 2011 prijali  
v týchto oblastiach účinné opatrenia.  
Zdravotné poisťovne  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy zdravotných poisťovní na rok 2011 sú rozpočtované  
vo výške 3 697 399 tis. eur, z toho platby štátu na verejné zdravotné poistenie v sume  
1 197 816 tis. eur a transfer z kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR v sume 199 tis. eur,  
ktorý je určený na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom  
č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Výdavky zdravotných  
poisťovní na rok 2011 sú rozpočtované v sume 3 614 669 tis. eur, v čom je obsiahnutý  
príspevok na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v sume 15 998 tis. eur  
a príspevok na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej sluţby v sume  
12 443 tis. eur. Prebytok návrhu rozpočtu zdravotných poisťovní na rok 2011 v metodike  
v ESA 95 predstavuje sumu 13 009 tis. eur.  
Podľa názoru NKÚ SR hlavnými rizikami súhrnného rozpočtu zdravotných poisťovní  
na rok 2011 je nízka efektívnosť výdavkov na zdravotnú starostlivosť a jej nízka dostupnosť  
a kvalita pre všetky skupiny obyvateľstva, súčasná lieková politika, zlé hospodárenie  
nemocníc a v mnohých prípadoch neefektívne výdavky na zdravotnú starostlivosť.  
K zlepšeniu tejto situácie neprispeje medziročné zníţenie platieb štátu na zdravotné poistenie  
o 84 862 tis. eur na 1 197 816 tis. eur v roku 2011, ktoré má byť kompenzované zvýšením  
odvodových príjmov zdravotných poisťovní v dôsledku konsolidačných opatrení vlády SR  
a ďalšími racionalizačnými opatreniami plánovanými v rezorte zdravotníctva.  
Sociálna poisťovňa  
NKÚ SR konštatuje, ţe návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 je zostavený  
v podmienkach zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov  
a jeho pripravovaných legislatívnych zmien. Zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia  
Sociálnej poisťovne v roku 2009, očakávanú skutočnosť v roku 2010, vplyv odhadu vývoja  
makroekonomických ukazovateľov v roku 2011 a navrhovanú výšku príjmov a výdavkov  
na tento rok. Východiskom pre zostavenie očakávanej skutočnosti v roku 2010 boli výsledky  
hospodárenia za obdobie mesiacov január aţ august a predpokladané príjmy a výdavky  
do konca tohto roka na základe prepočtov zohľadňujúcich makroekonomické ukazovatele  
stanovené Inštitútom finančnej politiky MF SR dňa 8. septembra 2010.  
Porovnanie predikcie príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne podľa návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
73  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Rozpočet  
2010  
Návrh rozpočtu  
2011  
Rozdiel  
2011 – 2010  
Medziročný  
rast  
mil. eur  
Celkový prebytok  
Celkové príjmy  
Celkové výdavky  
Prebytok v ESA 95  
384,693  
480,620  
95,926  
1,25  
1,05  
1,04  
4,22  
6 414,365  
6 029,672  
- 26,790  
6 735,522  
6 254,902  
113,057  
321,157  
225,231  
86,267  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
NKÚ SR konštatuje, ţe v celkových príjmoch rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok  
2011 vo výške 6 735,522 mil. eur je premietnutý aj očakávaný prevod zostatku prostriedkov  
z roku 2010 vo výške 384,693 mil. eur. Daňové odvodové príjmy vo výške 4 707,783 mil. eur  
predstavujú objemovo najväčšiu poloţku na celkových príjmoch v sledovanom období  
a to 69,9 %. Tieto príjmy zahŕňajú príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, poistné platené  
štátom na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity  
za zákonom definovanú skupinu poistencov. Výška poistného plateného štátom sa v rozpočte  
Sociálnej poisťovne na rok 2011 predpokladá v sume 167,984 mil. eur, čo predstavuje 3,6 %  
z daňových príjmov. Do základného fondu starobného poistenia sa v roku 2011 rozpočtuje  
poskytnutie prostriedkov zo ŠR vo výške 1 608,733 mil. eur, v roku 2012 vo výške  
1 672,696 mil. eur a v roku 2013 vo výške 1 717 805 mil. eur. Prostriedky budú poskytnuté  
zo ŠR na krytie deficitov vzniknutých v dôsledku zavedenia II. kapitalizačného piliera  
dôchodkového systému. Vybrané príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa v roku 2011  
predikujú vo výške 800,876 mil. eur, z toho vybraté príspevky na starobné dôchodkové  
sporenie od štátu vo výške 58,233 mil. eur (7,3 %) a od Sociálnej poisťovne vo výške  
0,203 mil. eur (0,03 %). Na príjmovú časť rozpočtu Sociálnej poisťovne má výrazný vplyv  
existencia starobného dôchodkového sporenia. Predpokladá sa, ţe v roku 2011 by mali byť  
príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 836,442 mil. eur postúpené za sporiteľov  
od ekonomicky aktívneho obyvateľstva v sume 738,728 mil. eur, od štátu v sume  
57,942 mil. eur a od Sociálnej poisťovne v sume 0,203 mil. eur. Zo základného fondu  
garančného poistenia by mali byť uhradené príspevky na starobné dôchodkové sporenie  
v sume 39,569 mil. eur. Výška postúpených príspevkov na starobné dôchodkové sporenie  
je plánovaná v roku 2011 vo výške 836,442 mil. eur. V rokoch 2012 sa predpokladá,  
ţe Sociálna poisťovňa postúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške  
898,148 mil. eur a v roku 2013 vo výške 967,449 mil. eur.  
NKÚ SR ďalej konštatuje, ţe výdavky Sociálnej poisťovne sa na rok 2011 rozpočtujú  
v sume 6 254,902 mil. eur, z toho výdavky na nemocenské dávky vo výške 332,219 mil. eur  
(5,3 %) a výdavky z dôchodkového poistenia vo výške 5 492,665 mil. eur (87,8 %).  
Pri novopriznávaných dôchodkoch sa vychádzalo z predpokladu 24 316 priznaných  
dôchodkov s priemernou výškou dôchodku 412,16 eur. U predčasných starobných dôchodkov  
je predpoklad priznania celkom 18 700 týchto dôchodkov s priemernou výškou dôchodku  
389,43 eur a u invalidných dôchodkov je predpoklad priznania celkom 20 250 týchto  
dôchodkov s priemernou výškou dôchodku 276,98 eur. Správny fond je určený na krytie  
výdavkov súvisiacich s činnosťou Sociálnej poisťovne a jej organizačných zloţiek.  
Rozpočtová tvorba správneho fondu vrátane prevodu z minulých rokov na rok 2011 vo výške  
135,471 mil. eur je oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 niţšia o 15,368 mil. eur,  
čo predstavuje zníţenie zdrojov v správnom fonde o 11,34 % v porovnaní s rokom 2010.  
Tvorba správneho fondu na rok 2011 zohľadňuje novelu zákona č. 461/2003 Z. z.  
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a navrhované niţšie percento tvorby  
správneho fondu vo výške 2,5 %, čo je oproti percentu tvorby správneho fondu v roku 2010  
menej o 0,4 %.  
74  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Podľa názoru NKÚ SR bude hospodárenie Sociálnej poisťovne bude v rokoch 2010  
aţ 2013 ovplyvňovať deficitné hospodárenie v základnom fonde starobného poistenia. Deficit  
bude Sociálna poisťovňa vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.  
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z rezervného fondu a z vnútorných  
zdrojov. Vo výdavkoch na rok 2011 je premietnutá valorizácia dôchodkov na predpokladanej  
úrovni 1,8 %.  
Významným strategickým cieľom Sociálnej poisťovne je platobná schopnosť  
poistných fondov a potrebný objem finančných prostriedkov správneho fondu, a to najmä  
zvyšovaním úspešnosti výberu poistného a vymáhaním pohľadávok. Dosiahnutie tohto cieľa  
negatívne ovplyvňujú vonkajšie faktory, a to hospodárska kríza, platobná neschopnosť  
platiteľov poistného a pod. Dlhodobo problémovou oblasťou Sociálnej poisťovne  
je jej systém vymáhania pohľadávok po lehote splatnosti.  
NKÚ SR plánuje v roku 2011 vykonanie kontroly efektívnosti a účinnosti opatrení  
prijatých na riešenie dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy a ich vplyv  
na výsledky hospodárenia, stav pohľadávok a záväzkov. Kontrolou sa tieţ preverí  
dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri nakladaní s pohľadávkami  
a zverejňovanie dlţníkov.  
Štátny fond rozvoja bývania  
Účelom fondu je financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového  
fondu, ktorá sa realizuje v prevaţnej miere formou poskytovania výhodných dlhodobých  
úverov. Správu fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR.  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy fondu sa na rok 2011 rozpočtujú vo výške  
149 135 tis. eur, čo je oproti rozpočtu na rok 2010 menej o 874 tis. eur. V poklese  
rozpočtovania príjmov sa okrem zníţenia očakávaného zostatku z predchádzajúceho roka  
o 3 110 tis. eur na 7 209 tis. eur premietajú aj o 1 568 tis. eur niţšie iné nedaňové príjmy  
rozpočtované v sume 332 tis. eur, ktoré súvisia s vrátením neoprávnene pouţitých alebo  
zadrţaných prostriedkov fondu. Pokles týchto príjmov je v návrhu rozpočtu na rok 2011  
kompenzovaný predovšetkým nárastom rozpočtovania úrokov z poskytnutých úverov  
o 1 454 tis. eur na 31 690 tis. eur a príjmov zo splácania poskytnutých úverov o 2 500 tis. eur  
na 55 000 tis. eur.  
NKÚ SR ďalej konštatuje, ţe výdavky fondu sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
146 827 tis. eur, čo je v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 viac o 4 027 tis. eur. Na tomto  
náraste má najväčší podiel o 3 550 tis. eur vyššie rozpočtovanie výdavkov na poskytovanie  
úverov v sume 142 140 tis. eur, ktoré sú určené na výstavbu bytov, obnovu a zatepľovanie  
bytových domov, výstavbu zariadení sociálnych sluţieb a na poskytovanie nenávratných  
príspevkov pri obstarávaní bývania pre občanov s ťaţkým zdravotným postihnutím.  
Hospodárenie fondu podľa jeho rozpočtu na rok 2011 má skončiť prebytkom vo výške  
2 308 tis. eur, čo bude v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 menej o 4 901 tis. eur.  
Národný jadrový fond  
75  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Účelom fondu je financovať vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie  
s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy fondu sa na rok 2011 rozpočtujú vo výške  
873 645 tis. eur, čo je oproti rozpočtu na rok 2010 viac o 75 986 tis. eur. V tomto zvýšení  
sa v rozhodujúcej miere premieta príjem od prevádzkovateľov prenosných a distribučných  
sústav v sume 70 000 tis. eur v zmysle nariadenia vlády, podľa ktorého odberatelia elektrickej  
energie odvedú na likvidáciu jadra z kaţdej odobratej megawatthodiny 3 eura namiesto  
v súčasnosti stanovených 2,94 eura. Výdavky fondu sa na rok 2011 rozpočtujú v sume  
30 000 tis. eur, čo je v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 menej o 36 042 tis. eur. Tieto  
výdavky sú určené nielen na vyraďovanie jadrovej elektrárne A-1 a ukončenie prevádzky  
jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach, ale aj na nakladanie s rádioaktívnimi  
odpadmi a skladovanie vyhoretého jadrového paliva.  
Hospodárenie fondu podľa jeho rozpočtu na rok 2011 má skončiť prebytkom vo výške  
843 645 tis. eur, čo bude v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 viac o 112 028 tis. eur.  
Environmentálny fond  
NKÚ SR konštatuje, ţe príjmy fondu na rok 2011 sa rozpočtujú len z vlastných  
zdrojov bez napojenia na ŠR v celkovej sume 205 955 935 eur. S vyššími príjmami  
v budúcnosti sa uvaţuje v súvislosti s predpokladaným predajom emisných kvót vo výške  
100 000 eur ročne. Výdavky fondu na rok 2011 sú rozpočtované v objeme 37 064 000 eur,  
z toho kapitálové v sume 30 014 000 eur a beţné v sume 3 830 000 eur. Úvery fondu  
sa rozpočtujú v sume 3 220 000 eur. Výdavky na správu fondu sa rozpočtujú v sume  
1 194 000 eur, čo predstavuje 0,58 % podiel z celkových príjmov. Na beţné transfery v roku  
2011 aţ 2013 nie sú v rozpočte zabezpečené ţiadne zdroje. Na kapitálové transfery  
je v jednotlivých rokoch rozpočtovaných 30 000 000 eur, z toho do rozpočtu obcí  
14 000 000 eur. Z celkovej výšky finančných prostriedkov vyčlenených na úvery na roky  
2011 aţ 2013 bude pre obce pouţitých v roku 2011 suma 620 000 eur, v roku 2012 suma  
500 000 eur, v roku 2013 suma 440 000 eur. Na realizáciu protipovodňových opatrení neboli  
vo výdavkoch fondu vyčlenené ţiadne finančné prostriedky rovnako ako na bývanie  
a občiansku vybavenosť.  
Skutočnosť príjmov, výdavkov a výsledku hospodárenia Environmentálneho fondu  
za roky 2008 a 2009 a ich rozpočtovanie na roky 2010 a 2011 podľa údajov návrhu RVS  
na roky 2011 aţ 2013 dokumentuje nasledujúca tabuľka:  
Skutočnosť  
2008 2009  
37 914  
37 560  
2 677  
Predikcia  
Rozdiel  
2011 – 2010  
Schodok  
2010  
2011  
Príjmy verejnej správy  
Výdavky verejnej správy  
Schodok verejnej správy  
tis. eur  
tis. eur  
tis. eur  
133 771  
49 914  
82 277  
199 791  
128 024  
67 550  
188 394  
116 795  
66 065  
-11 397  
-11 229  
-1 485  
Zdroj. Návrh RVS na roky 2011 aţ 2013  
Podľa názoru NKÚ SR, rozpočtové výdavky fondu na roky 2011 aţ 2013  
nezabezpečujú v dostatočnej miere naplnenie realizácie štátnej podpory v oblasti zníţenia  
znečistenia odpadových vôd, zabezpečenia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou  
z obecných vodovodov, zlepšenia kvality ovzdušia, rozvoja odpadového hospodárstva,  
ochrany prírody a odstraňovania následkov havárií. Situáciu v nedostatočnom rozpočtovaní  
zdrojov však môţe významným spôsobom ovplyvniť prijatie účinných opatrení v oblasti  
76  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
obchodov s emisiami CO2, ktoré môţu pre rozpočet Environmentálneho fondu získať  
dodatočné zdroje.  
Slovenská konsolidačná, a. s.  
Príjmy spoločnosti sa na rok 2011 rozpočtujú vo výške 87 090 tis. eur, čo je oproti  
rozpočtu na rok 2010 menej o 12 338 tis. eur. V tomto zníţení sa okrem očakávaného  
medziročného zníţenia zostatku z predchádzajúceho roka o 8 484 tis. eur na 77 494 tis. eur  
prejavuje predovšetkým zníţenie rozpočtovania príjmov zo splácania istín pohľadávok  
o 3 538 tis. eur na 2 462 tis. eur. Nárast týchto výnosov sa očakáva aţ v roku 2012.  
Výdavky spoločnosti sa na rok 2011 rozpočtujú v sume 9 911 tis. eur, čo je  
v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 menej o 11 102 tis. eur. V tomto zníţení rozpočtovania  
sa premieta predovšetkým očakávané medziročné zníţenie úhrad dividend akcionárovi  
o 10 522,5 tis. eur na 2 750,0 tis. eur.  
Hospodárenie fondu podľa jeho rozpočtu na rok 2011 má skončiť prebytkom vo výške  
77 179 tis. eur, čo bude v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 menej o 1 236 tis. eur.  
Verejné vysoké školy  
Príjmy verejných vysokých škôl sa na rok 2011 rozpočtujú vo výške 741 829 tis. eur,  
čo je oproti rozpočtu na rok 2010 menej o 49 972 tis. eur. Výdavky na rok 2011  
sa v porovnaní s rokom 2010 zníţia o 50 244 tis. eur na 557 050 tis. eur. Hlavným zdrojom  
financovania verejných vysokých škôl sú dotácie, ktoré sú v programe 077 – Vysokoškolské  
vzdelávanie a veda rozpočtované o 5,1 % niţšie ako v roku 2010. Ďalšími zdrojmi príjmov  
verejných vysokých škôl sú okrem štátnych dotácií aj účelovo určené zdroje zo ŠR  
na výskumné projekty z Agentúry pre podporu vedy a výskumu. V tejto agentúre  
sa rozpočtujú výdavky na úrovni 63,8 % roka 2010.  
Podľa názoru NKÚ SR príjmy zo zdrojov ŠR, ktoré tvoria vyše 80 % výnosov  
verejných vysokých škôl je moţné efektívnejšie vyuţiť v závislosti od racionalizácie  
a skvalitnenia manaţmentu verejných vysokých škôl, dodrţiavania zákonnosti  
a hospodárnosti vynakladania týchto prostriedkov. Ako v iných inštitúciách aj verejné vysoké  
školy majú priestor na odhaľovanie svojich rezerv najmä v systéme verejného obstarávania  
tovarov a sluţieb a v nakladaní so svojim majetkom  
77  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
78