Súčasnú situáciu verejnoprávnych médií sťažuje aj skutočnosť, že v období dynamického rozvoja komerčného vysielania a nových komunikačných technológií, sú tieto médiá prinútené obhajovať svoju legitimitu a prehodnocovať svoju programovú ponuku. Na štát to prinajmenej kladie nevyhnutnosť hľadať riešenia, aby v čo najefektívnejšom režime boli verejnoprávne médiá schopné plniť svoje funkcie, ktoré im vyplývajú zo zákona, a ktoré nemôže zabezpečiť komerčný sektor. Predkladaným návrhom zákona sa začína proces tvorby nového modelu existencie verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike. Návrh zákona prináša niekoľko zásadných zmien, ktoré by mali vytvoriť optimálne podmienky pre zabezpečenie, fungovanie a plnenie funkcií verejnoprávneho vysielania, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Jeho hlavným zámerom je zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania, zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia verejnoprávneho vysielania s cieľom zvýšiť jeho kvalitu a prinavrátiť mu jeho primárny atribút „služba verejnosti“. Pre verejnoprávne vysielanie znamená finančné úspory tak v rovine personálnej a v rovine obslužných činností hlavných organizačných procesov a činností, ako aj v rovine výroby programov a servisných výkonov, techniky a nových technológií, ktoré je možné využiť na skvalitnenie vysielania. Nezanedbateľnú úsporu by malo v budúcnosti priniesť aj jednotné priestorové riešenie novovzniknutého verejnoprávneho média, ako aj nová technologická báza, ktorá bude pre rozhlasové a televízne vysielanie do istej miery spoločná.
Návrhom zákona sa zriaďuje nová verejnoprávna inštitúcia s názvom Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej len „RTS“), ktorá bude národnou, nezávislou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, a ktorá bude poskytovať službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom majetok Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa stáva jej majetkom. Postavenie, poslanie a rozsah hlavných činností RTS zostávajú oproti Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii nezmenené a v tejto etape vytvárania nového modelu existencie verejnoprávneho vysielania zostáva nezmenený aj spôsob jej financovania.
Orgánmi novovzniknutej verejnoprávnej inštitúcie budú generálny riaditeľ, ktorý bude v plnom rozsahu zodpovedať za stratégiu rozvoja, plnenie poslania a hlavných činností RTS a deväťčlenná rada RTS (ďalej len „rada“), ktorá bude vykonávať kontrolu nad plnením poslania a funkcií tejto verejnoprávnej inštitúcie. Návrh zákona ruší voľbu generálneho riaditeľa členmi rady, generálneho riaditeľa budú voliť a odvolávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).
S dôrazom na rešpektovanie princípov transparentnosti a nezávislosti budú členov rady voliť a odvolávať poslanci národnej rady. Pre zabezpečenie kvalitného a odborného dohľadu sa pre členstvo v rade návrhom zákona ustanovuje zastúpenie dvoch odborníkov z oblasti práva, troch odborníkov z oblasti ekonómie a po dvoch odborníkoch z oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Návrhy kandidátov na členov rady môžu predkladať Výboru národnej rady pre kultúru a médiá osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín, alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov a člena rady možno zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Rada bude oprávnená predkladať Výboru národnej rady pre kultúru a médiá podnet na podanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa, národná rada môže na návrh tohto výboru alebo na návrh najmenej 30 poslancov generálneho riaditeľa odvolať. Dôvodom na odvolanie môže byť napr. skutočnosť, že rada počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov svojím uznesením najmenej dvakrát konštatovala, že RTS neplní úlohy a povinnosti ustanovené