TABUĽKA ZHODY

návrhu zákona s právom Európskej únie

smernica Rady 2008/114/ES

z 8. decembra 2008

o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (text s významom pre EHP)

Návrh zákona o kritickej infraštruktúre

Článok (Č, O, V, P)

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok(Č, §, O, V, P)

Text

Zhoda

Poznámky

Č:1

Touto smernicou sa ustanovuje postup identifikácie a označenia európskych kritických infraštruktúr (ECI) a spoločný prístup k zhodnoteniu potreby zlepšiť ochranu týchto infraštruktúr s cieľom prispieť k ochrane obyvateľov.

n.a.

Č:2, P:a)

Na účely tejto smernice:

a) "kritická infraštruktúra" je zložka, systém alebo ich časť nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, ochrany, bezpečnosti, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska, a ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky v členskom štáte z dôvodu nemožnosti zachovať

§:2, P:a) až c)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) prvkom kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“) najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života

tieto funkcie;

obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia,

b) sektorom kritickej infraštruktúry (ďalej len „sektor“) časť kritickej infraštruktúry, do ktorej sa zaraďujú prvky; sektor môže obsahovať jeden alebo viac podsektorov kritickej infraštruktúry (ďalej len „podsektor“),

c) kritickou infraštruktúrou systém, ktorý sa člení na sektory a prvky,

Č:2, P:b)

"európska kritická infraštruktúra" alebo "ECI" je kritická infraštruktúra nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky minimálne v dvoch členských štátoch. Závažnosť dôsledkov sa posudzuje podľa

§:2, P:f)

prvkom európskej kritickej infraštruktúry najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií závažné

prierezových kritérií. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce z medzisektorových závislostí od iných typov infraštruktúry;

nepriaznivé dôsledky uvedené v písmene a) v Slovenskej republike a aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „dotknutý členský štát“),

Č:2, P:c)

"analýza rizík" je zváženie relevantných scenárov hrozieb s cieľom posúdiť zraniteľné miesta a potenciálny vplyv narušenia alebo zničenia kritickej infraštruktúry;

§:2, P:j)

analýzou rizík sektora dokument, ktorý obsahuje posúdenie hrozby narušenia alebo zničenia sektora, jeho zraniteľné miesta, ako aj predpokladané dôsledky narušenia alebo zničenia sektora,

Č:2, P:d)

"citlivé informácie o ochrane kritickej infraštruktúry" sú skutočnosti o kritickej infraštruktúre, ktoré by sa v prípade zverejnenia mohli použiť na naplánovanie a vykonanie činnosti s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie zariadení kritickej infraštruktúry;

§:2, P:k)

citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre (ďalej len „citlivá informácia“) neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku,

Č:2, P:e)

"ochrana" znamená všetky činnosti, ktorých cieľom je zaručiť funkčnosť, kontinuitu a integritu kritickej infraštruktúry s cieľom odvrátiť, zmierniť a neutralizovať hrozbu, riziko alebo zraniteľné miesto;

§:2, P:i)

ochranou prvku zabezpečenie funkčnosti, integrity a kontinuity činnosti prvku s cieľom predísť, odvrátiť alebo zmierniť hrozbu jeho narušenia alebo zničenia,

Č:2, P:f)

"vlastníci/prevádzkovatelia ECI" sú subjekty zodpovedné za investície alebo každodennú prevádzku a investície do

§:2, P:l)

prevádzkovateľom právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba, ktorá je vlastníkom alebo správcom prvku,

konkrétnej zložky, systému alebo jeho časti označené ako ECI podľa tejto smernice.

Č:3, O:1

Každý členský štát identifikuje podľa postupu uvedeného v prílohe III potenciálne ECI, ktoré spĺňajú prierezové a sektorovo špecifické kritériá a tiež zodpovedajú definíciám uvedeným v článku 2 písm. a) a b).

Komisia môže členským štátom na požiadanie pomôcť identifikovať potenciálne ECI.

Komisia môže upriamiť pozornosť príslušných členských štátov na existenciu potenciálnej kritickej infraštruktúry, ktorá sa môže považovať za spĺňajúcu požiadavky na označenie za ECI.

Každý členský štát a Komisia pokračujú v procese identifikácie potenciálnych ECI.

§:8, O:3 až 6,

Príloha 3

(3) Prvok európskej kritickej infraštruktúry sa určuje podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií.

(4) Na určenie prvku európskej kritickej infraštruktúry sa vyžaduje splnenie aspoň jedného európskeho sektorového kritéria a aspoň jedného európskeho prierezového kritéria.

(5) Prvok európskej kritickej infraštruktúry možno určiť len po dohode s príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

(6) Postup podľa etáp pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry je uvedený v prílohe č. 1.

Opis Prílohy 3:

V tabuľke sú priradené sektorom kritickej infraštruktúry ústredné orgány štátnej správy zodpovedné v zmysle zákona. Celkom je identifikovaných 8 sektorov vrátane troch sektorov uvedených v smernici 2008/114/ES.

Č:3, O:2

Medzi prierezové kritériá uvedené v odseku 1 patria:

a) kritérium straty na životoch

§:7, O:2

Prierezové kritériá a európske prierezové kritériá sa ustanovujú podľa predpokladaného

(posudzované v zmysle možného počtu mŕtvych alebo zranených osôb);

b) kritérium hospodárskeho vplyvu (posudzované v zmysle závažnosti hospodárskych strát a/alebo zhoršenia výrobkov alebo služieb; zahŕňa aj potenciálny vplyv na životné prostredie);

c) kritérium vplyvu na verejnosť (posudzované v zmysle vplyvu na dôveru obyvateľstva, fyzického utrpenia a narušenia každodenného života; zahŕňa aj stratu základných služieb).

Pri určovaní prahov prierezových kritérií sa vychádza zo závažnosti dôsledkov narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Presné prahy prierezových kritérií určia v každom jednotlivom prípade členské štáty, ktorých sa konkrétna kritická infraštruktúra týka. Každý členský štát každoročne informuje Komisiu o počte infraštruktúr v každom sektore, v súvislosti s ktorými sa viedli diskusie o prahoch prierezových kritérií.

Pri sektorovo špecifických kritériách sa zohľadňujú charakteristiky jednotlivých sektorov ECI.

Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje usmernenia na uplatňovanie prierezových a

a) počtu ohrozených osôb, z toho usmrtených osôb a zranených osôb,

b) hospodárskeho vplyvu, ktorým je rozsah

1. hospodárskych strát,

2. zhoršenie kvality tovaru,

3. zhoršenie kvality poskytovania služby vo verejnom záujme,

4. negatívneho vplyvu na životné prostredie,

c) vplyvu na obyvateľov, ktorým je narušenie kvality života obyvateľov z hľadiska

1. závažnosti výpadku dodávky tovaru a času jej obnovy,

2. závažnosti výpadku poskytovania služby vo verejnom záujme a času jeho obnovy,

3. dostupnosti náhrady dodávky tovaru,

sektorovo špecifických kritérií a približné prahy, ktoré by sa mali uplatňovať pri identifikácií ECI. Kritériá sa utaja. Používanie týchto usmernení je pre členské štáty dobrovoľné.

4. dostupnosti náhrady poskytovania služby vo verejnom záujme.

Č:3, O:3

Na účely vykonávania tejto smernice sa použijú sektory energetiky a dopravy. Podsektory sú identifikované v prílohe I.

Na účely vykonávania tejto smernice možno identifikovať ďalšie sektory, ak sa to v súvislosti s preskúmaním tejto smernice ustanoveným v článku 11 považuje za vhodné. Uprednostní sa sektor ICT.

Príloha 3

Opis Prílohy 3:

Č:4, O:1

Každý členský štát informuje ostatné členské štáty, na ktoré môže mať potenciálna ECI závažný vplyv, o jej identifikácii a dôvodoch jej označenia za potenciálnu ECI.

§:5, P:l), P:1, 2

Ministerstvo na úseku kritickej infraštruktúry

l) je kontaktným miestom na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry, ktoré najmä

1. koordinuje s dotknutým členským štátom a Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) záležitosti týkajúce sa ochrany prvku európskej kritickej infraštruktúry,

2. zúčastňuje sa spolu s príslušným ústredným orgánom rokovania s príslušným orgánom dotknutého členského štátu pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

4. informuje dotknutý členský štát o určení prvku európskej kritickej infraštruktúry a o dôvode tohto určenia,

Č:4, O:2

Každý členský štát, na území ktorého sa nachádza potenciálna ECI, sa zapojí do dvojstranných a/alebo viacstranných rokovaní s ostatnými členskými štátmi, ktoré môžu byť výrazne ovplyvnené potenciálnou ECI. Komisia sa môže zúčastniť na týchto rokovaniach, nemá však prístup k podrobným informáciám, ktoré by umožnili jednoznačnú identifikáciu konkrétnej infraštruktúry.

Členský štát, ktorý má dôvod sa domnievať, že môže byť závažne ovplyvnený potenciálnou ECI, ale nebol za takýto štát identifikovaný členským štátom, na ktorého území sa nachádza potenciálna ECI, môže oznámiť Komisii svoje želanie zapojiť sa do dvojstranných a/alebo viacstranných rokovaní o tejto otázke. Komisia bezodkladne toto želanie oznámi členskému štátu, na ktorého území sa nachádza potenciálna ECI, a vyvíja úsilie na uľahčenie dohody medzi stranami.

§:5, P:i), P:1, 2

(Ministerstvo) je kontaktným miestom na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry, ktoré najmä

1. koordinuje s dotknutými členskými štátmi a Európskou komisiou opatrenia týkajúce sa ochrany prvkov európskej kritickej infraštruktúry,

2. zúčastňuje sa spolu s príslušným ústredným orgánom rokovania s príslušným orgánom dotknutého členského štátu pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

Č:4, O:3

Členský štát, na ktorého území sa nachádza potenciálna ECI, ju označí za ECI po dohode medzi ním a členskými štátmi, ktoré ňou môžu byť výrazne ovplyvnené.

Je potrebný súhlas členského štátu, na ktorého území sa nachádza infraštruktúra, ktorá sa má označiť za ECI.

§:8, O:5

Prvok európskej kritickej infraštruktúry možno určiť len po dohode s príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

Č:4, O:4

Členský štát, na ktorého území sa nachádza označená ECI, každoročne informuje Komisiu o počte označených ECI v každom sektore a o počte členských štátov závislých od každej označenej ECI. Identitu ECI poznajú len tie členské štáty, ktoré ňou môžu byť výrazne ovplyvnené.

§:5, P:l), P:7

(Ministerstvo) informuje raz za rok Európsku komisiu o počte prvkov európskej kritickej infraštruktúry podľa sektorov a o počte dotknutých členských štátov.

Č:4, O:5

Členské štáty, na území ktorých sa nachádza ECI, informujú vlastníka/prevádzkovateľa dotknutej infraštruktúry o jej označení za ECI. Informácia o označení infraštruktúry za ECI sa utají na príslušnej úrovni.

§:6, P:c)

Ústredný orgán na úseku kritickej infraštruktúry v sektore vo svojej pôsobnosti

c) oznamuje prevádzkovateľovi rozhodnutie o určení prvku a zaradení prvku do sektora, ako aj rozhodnutie o vyradení prvku zo sektora,

Č:4, O:6

Proces identifikácie a označovania ECI podľa článku 3 a tohto článku

§:17, O:1 až 5

(1) Ústredný orgán predloží ministerstvu návrh sektorových

sa ukončí do 12. januára 2011 a pravidelne sa prehodnocuje.

kritérií do 31. marca 2011.

(2) Ministerstvo predloží vláde návrh sektorových kritérií a prierezových kritérií do 31. mája 2011.

(3) Ústredný orgán predloží ministerstvu návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora do 31. augusta 2011.

(4) Ministerstvo predloží vláde návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektorov do 31. októbra 2011.

(5) Ústredný orgán predloží ministerstvu analýzu rizík sektora do 31. októbra 2012.

Č:5, O:1

V postupe pri vypracovaní bezpečnostného plánu prevádzkovateľa (OSP) sa identifikujú zložky kritickej infraštruktúry ECI a bezpečnostné riešenia, ktoré existujú alebo sa zavádzajú na ich ochranu. Minimálny obsah postupu pri vypracovaní OSP pre ECI je stanovený v prílohe II.

§:10, O:1 až 3

(1) Bezpečnostný plán obsahuje popis možných spôsobov hrozby narušenia alebo zničenia prvku, zraniteľné miesta prvku a bezpečnostné opatrenia na jeho ochranu.

(2) Bezpečnostné opatrenia na ochranu prvku sú najmä mechanické zábranné prostriedky, technické zabezpečovacie prostriedky, bezpečnostné prvky informačných systémov, fyzická ochrana, organizačné opatrenia,

kontrolné opatrenia a ich vzájomná kombinácia.

(3) Rozsah bezpečnostných opatrení na ochranu prvku sa určuje na základe posúdenia hrozby narušenia alebo zničenia prvku.

Č:5, O:2

Každý členský štát posúdi, či každá označená ECI, ktorá sa nachádza na jeho území, má OSP alebo či sú pre ňu zavedené rovnocenné opatrenia, ktoré sa týkajú otázok uvedených v prílohe II. Ak členský štát zistí, že takýto OSP alebo jeho ekvivalent existuje a pravidelne sa aktualizuje, žiadne ďalšie vykonávacie opatrenia nie sú potrebné.

§:9, O:3

(3) Na prevádzkovateľa, ktorý vypracúva havarijný plán alebo obdobný bezpečnostný dokument podľa osobitného predpisu, sa nevzťahuje odsek 1 písm. b), c), d) e) a h).

Č:5, O:3

Ak členský štát zistí, že sa takýto OSP alebo jeho ekvivalent nevypracoval, prostredníctvom akýchkoľvek opatrení, ktoré považuje za vhodné, zabezpečí, aby sa OSP alebo jeho ekvivalent, ktorý by sa týkal otázok uvedených v prílohe II, vypracoval.

Každý členský štát zabezpečí, aby sa OSP alebo jeho ekvivalent zaviedol do jedného roka od

§:9, O:1, P:a), b), c), d), e), h)

Prevádzkovateľ je povinný ochraňovať prvok pred narušením alebo zničením. Na ten účel prevádzkovateľ je povinný

a) uplatniť pri modernizácii prvku technológiu, ktorá zabezpečuje jeho ochranu,

b) zaviesť bezpečnostný plán po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o určení prvku a o jeho

označenia kritickej infraštruktúry za ECI a následne pravidelne prehodnocoval. Túto lehotu je možné za výnimočných okolností predĺžiť formou dohody s orgánom členského štátu a s upovedomením Komisie.

zaradení do sektora, ak sa vo výnimočnom odôvodnenom prípade nedohodne s príslušným ústredným orgánom na predĺžení tejto lehoty,

c) prehodnocovať bezpečnostný plán, a ak je to potrebné, zaviesť po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu aktualizovaný bezpečnostný plán,

d) oboznámiť v nevyhnutnom rozsahu svojich zamestnancov s bezpečnostným plánom,

e) precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za tri roky situáciu hrozby narušenia alebo zničenia prvku,

h) postupovať podľa bezpečnostného plánu v prípade hrozby narušenia alebo zničenia prvku.

Č:5, O:4

Ak vo vzťahu k ECI už existujú dojednania o dohľade alebo kontrole, tento článok sa ich nedotýka a príslušný orgán členského štátu uvedený v tomto článku je orgánom dohľadu podľa takýchto existujúcich dojednaní.

n.a.

Č:5, O:5

Ak sa dodržiavajú opatrenia vrátane opatrení Spoločenstva, ktoré vyžadujú v konkrétnom sektore plán podobný OSP alebo jeho ekvivalent a kontrolu tohto plánu príslušným orgánom, alebo odkazujú na potrebu mať takýto plán alebo vykonávať takúto kontrolu, považuje sa to za splnenie všetkých požiadaviek, ktoré členské štáty majú podľa tohto článku alebo ktoré prijali podľa tohto článku. V usmerneniach na uplatňovanie uvedených v článku 3 ods. 2 sa uvádza zoznam týchto opatrení.

n.a.

Č:6, O:1

Styčný úradník pre bezpečnosť pôsobí ako kontaktný bod pre otázky týkajúce sa bezpečnosti medzi vlastníkom/prevádzkovateľom ECI a príslušným orgánom členského štátu.

§:11, O:1

Kontaktná osoba zabezpečuje styk medzi prevádzkovateľom prvku európskej kritickej infraštruktúry, príslušným ústredným orgánom a ministerstvom pri ochrane prvku európskej kritickej infraštruktúry, najmä výmenu informácií o hrozbe jeho narušenia alebo zničenia.

Č:6, O:2

Každý členský štát posúdi, či má každá označená ECI, ktorá sa nachádza na jeho území, styčného úradníka pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent. Ak členský štát zistí, že takýto styčný úradník pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent existuje, žiadne ďalšie vykonávacie opatrenia nie sú potrebné.

n.a.

Č:6, O:3

Ak členský štát zistí, že styčný úradník pre bezpečnosť alebo jeho

§:11, O:2

(2) Kontaktná osoba je zamestnancom prevádzkovateľa.

ekvivalent neexistuje v súvislosti s označenou ECI, prostredníctvom akýchkoľvek opatrení, ktoré považuje za vhodné, zabezpečí, aby sa takýto styčný úradník pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent označil.

§:9, O:1, P:f)

Prevádzkovateľ je povinný ochraňovať prvok pred narušením alebo zničením. Na ten účel prevádzkovateľ je povinný

f) určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktná osoba, ak ide o prvok európskej kritickej infraštruktúry,

Č:6, O:4

Každý členský štát zavedie vhodný mechanizmus komunikácie medzi príslušným orgánom členského štátu a styčným úradníkom pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalentom na účely výmeny relevantných informácií o identifikovaných rizikách a hrozbách vo vzťahu k danej ECI. Týmto mechanizmom komunikácie nie sú dotknuté vnútroštátne požiadavky týkajúce sa prístupu k citlivým a utajovaným skutočnostiam.

§:11, O:1

Č:6, O:5

Ak sa dodržiavajú opatrenia vrátane opatrení Spoločenstva, ktoré vyžadujú v konkrétnom sektore styčného úradníka pre bezpečnosť alebo jeho ekvivalent alebo odkazujú na potrebu mať ho, považuje sa to za splnenie všetkých požiadaviek, ktoré členské štáty majú podľa tohto

n.a

článku alebo ktoré prijali podľa tohto článku. V usmerneniach na uplatňovanie uvedených v článku 3 ods. 2 sa uvádza zoznam týchto opatrení.

Č:7, O:1

Každý členský štát vykoná hodnotenie hrozieb v súvislosti s podsektormi ECI do jedného roka od označenia kritickej infraštruktúry na jeho území za ECI v týchto podsektoroch.

§:6, P:d)

Ústredný orgán na úseku kritickej infraštruktúry v sektore vo svojej pôsobnosti

d) vypracúva analýzu rizík a jej aktualizáciu, ktorú predkladá ministerstvu.

Č:7, O:2

Každý členský štát predkladá Komisii každé dva roky súhrnné všeobecné údaje o druhoch rizík, hrozieb a zraniteľných miest existujúcich v jednotlivých sektoroch ECI, v ktorých je ECI identifikovaná podľa článku 4 a nachádza sa na jeho území.

Komisia môže v spolupráci s členskými štátmi vypracovať pre tieto správy spoločný vzor.

Každá správa sa utají na stupni, ktorý členský štát, ktorý ju predložil, považuje za potrebný.

§:5, P:l), P:8

Ministerstvo na úseku kritickej infraštruktúry

8. predkladá raz za dva roky Komisii správu o rizikách, hrozbách a zraniteľných miestach v sektoroch, v ktorých sú prvky európskej kritickej infraštruktúry,

Č:7, O:3

Na základe správ uvedených v odseku 2 Komisia a členské štáty posúdia pre jednotlivé sektory, či sú na ochranu ECI potrebné ďalšie ochranné opatrenia na úrovní Spoločenstva. Tento proces prebieha v spojení s preskúmaním tejto smernice ustanoveným v článku 11.

n.a.

Č:7, O:4

Komisia môže v spolupráci s členskými štátmi vypracovať

n.a.

spoločné metodické usmernenia na vykonávanie analýz rizík spojených s ECI. Používanie týchto usmernení je pre členské štáty dobrovoľné.

Č:8

Podpora ECI zo strany Komisie

Komisia prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu podporuje vlastníkov/prevádzkovateľov označených ECI takým spôsobom, že im sprístupní dostupné najlepšie postupy a metodiky, ako aj podporné odborné vzdelávanie a umožní výmenu informácií o najnovšom technickom vývoji v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry.

n.a.

Č:9,

O:1, 2

Každá osoba, ktorá v mene členského štátu alebo Komisie prichádza do styku s utajovanými skutočnosťami podľa tejto smernice, má bezpečnostnú previerku zodpovedajúceho stupňa.

Členské štáty, Komisia a príslušné orgány dohľadu zabezpečujú, aby sa citlivé informácie týkajúce sa ochrany európskej kritickej infraštruktúry predložené členským štátom alebo Komisii nepoužívali na iné účely, ako je ochrana kritickej infraštruktúry.

2. Tento článok sa vzťahuje aj na

§:2, P:k)

§:12

(1) Písomnosť alebo iný hmotný nosič, ktorý obsahuje citlivú informáciu sa označuje slovami „Kritická infraštruktúra – nezverejňovať“.

(2) Oprávnená osoba je povinná zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii, a to aj po zániku jej oprávnenia oboznamovať sa s citlivou informáciou.

(3) Citlivá informácia sa

informácie, ktoré nie sú v písanej forme a ktoré sa vymieňajú na zasadnutiach, na ktorých sa rokuje o citlivých otázkach.

nesprístupňuje podľa osobitného predpisu.

Č:10, O:1, 2

1.) Každý členský štát určuje kontaktný bod na ochranu európskej kritickej infraštruktúry (kontaktný bod ECIP).

2.) Kontaktný bod ECIP koordinuje s inými členskými štátmi a Komisiou záležitosti spojené s ochranou európskej kritickej infraštruktúry v rámci členského štátu. Určenie kontaktného bodu ECIP nebráni iným orgánom členského štátu zapájať sa do záležitostí súvisiacich s ochranou európskej kritickej infraštruktúry.

§:5, P:l), P:1 až 9

Ministerstvo na úseku kritickej infraštruktúry

l) je kontaktným miestom na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry, ktoré najmä

1. koordinuje s dotknutým členským štátom a Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) záležitosti týkajúce sa ochrany prvku európskej kritickej infraštruktúry,

2. zúčastňuje sa spolu s príslušným ústredným orgánom rokovania s príslušným orgánom dotknutého členského štátu pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

3. môže požiadať Komisiu o pomoc pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

4. informuje dotknutý členský štát o určení prvku európskej kritickej infraštruktúry a o dôvode tohto určenia,

5. môže požiadať Komisiu o súčinnosť pri zabezpečení účasti Slovenskej republiky

na rokovaní s iným členským štátom Európskej únie pri určovaní európskej kritickej infraštruktúry na jeho území, ak jej narušenie alebo zničenie by malo závažné nepriaznivé dôsledky v Slovenskej republike a Slovenská republika nebola týmto štátom takto identifikovaná,

6. informuje Komisiu o predĺžení lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu prevádzkovateľa (ďalej len „bezpečnostný plán“) prvku európskej kritickej infraštruktúry,

7. informuje raz za rok Komisiu o počte prvkov európskej kritickej infraštruktúry podľa sektorov a o počte dotknutých členských štátov,

8. predkladá raz za dva roky Komisii správu o rizikách, hrozbách a zraniteľných miestach v sektoroch, v ktorých sú prvky európskej kritickej infraštruktúry,

9. informuje dotknutý členský štát o vyradení prvku európskej kritickej infraštruktúry zo sektora a o dôvode tohto vyradenia,

Č:11

Preskúmanie tejto smernice sa začne 12. januára 2012.

n.a.

Č:12

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12. januára 2011. Bezodkladne o tom informujú Komisiu a oznámia jej znenie týchto opatrení a ich vzťah k tejto smernici.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

n.a.

Č:13

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

n.a.

Č:14

Táto smernica je určená členským štátom.

n.a.

Vysvetlivky:

Stĺpec (1)

Č –článok

O – odsek

V – veta

P – číslo (písmeno)

Stĺpec (3)

N – bežná transpozícia

O – transpozícia s možnosťou voľby

D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)

n. a. – transpozícia sa neuskutočňuje

Stĺpec (5)

Č – článok

§ – paragraf

O – odsek

V – veta

P – číslo (písmeno)

Stĺpec (7)

Ú – úplná zhoda

Č – čiastočná zhoda

Ž – žiadna zhoda v prípade, keď ešte nedošlo k transpozícii, ale príde k nej v budúcnosti

n.a. – transpozícia sa nepredpokladá v prípade, keď príslušné ustanovenie ani v budúcnosti nebude aproximované s ustanoveniami právnych aktov EÚ, napr. preto, že k nim nemá žiadnu relevanciu