2

Predkladacia správa

Slovensko sa v posledných dvoch rokoch mimoriadne rýchlo zadlžuje. Deficit verejných financií dosiahol v roku 2009 7,9 % HDP a v tomto roku to bude podobné číslo. Verejný dlh sa za dva roky zvýšil o viac ako polovicu - z 27,7 % HDP na konci roku 2008 na predpokladaných 43,8 % HDP koncom roku 2010. Dlh Slovenska pripadajúci na jedného obyvateľa vzrástol z 3 439 eur v roku 2008 na 5 326 eur v roku 2010, čo predstavuje nárast o vyše 54 %. Prudké zadlžovanie je spôsobené čiastočne celosvetovou hospodárskou krízou. Druhým významným dôvodom mimoriadne prudkého zadlžovania Slovenska je to, že predchádzajúca vláda nechcela pred parlamentnými voľbami prijímať potrebné, avšak nie veľmi populárne opatrenia. Slovensko sa preto zadlžovalo rýchlejšie ako iné európske štáty, hoci na rozdiel od iných štátov nemuselo z rozpočtu zachraňovať finančné inštitúcie. Ozdravenie verejných financií je kľúčovou prioritou vlády. V jej programovom vyhlásení sa píše: „Zásadným cieľom vlády SR je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Vláda SR prijme väčšinu opatrení potrebných na zníženie deficitu s účinnosťou od roku 2011.“

Vláda sa rozhodla pre ozdravenie verejných financií z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je fakt, že v budúcom roku si Slovensko musí na finančnom trhu požičať 8 mld. eur, inak nebude schopné plniť svoje záväzky. Na získanie takýchto obrovských zdrojov je nevyhnutná dôvera finančných trhov. Hoci celková úroveň nášho verejného dlhu stále nie je v porovnaní s inými štátmi vysoká, sme omnoho zraniteľnejší ako napríklad Japonsko alebo Veľká Británia. Na rozdiel od týchto veľkých štátov so silným domácim finančným sektorom je totiž Slovensko malou krajinou s otvorenou ekonomikou a relatívne malým objemom domácich úspor. Slovensko musí jasne preukázať, že v budúcnosti bude schopné svoje dlhy splácať. V opačnom prípade nám hrozí scenár Grécka - najprv vyššie a vyššie úroky na náš dlh a nakoniec strata schopnosti vôbec si požičať. Uvedené by viedlo k neporovnateľne tvrdším opatreniam ako sú opatrenia, ktoré teraz navrhuje vláda. Výsledkom tohto scenára by bol prudký prepad ekonomiky a najmä životnej úrovne obyvateľov.

Druhým dôvodom ozdravovania verejných financií je to, že vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácií za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a rastu životnej úrovne na Slovensku.

Základným ukazovateľom verejných financií je ich deficit alebo prebytok. Pri rozhodovaní o výške tohto parametra vláda posudzovala dve kritériá. Na jednej strane to bol záujem o jednoznačné zníženie deficitu, ktoré presvedčí finančné trhy o dôveryhodnosti Slovenska. Na strane druhej to bola snaha, aby opatrenia nezasiahli príliš tvrdo domácu ekonomiku a nezadusili jej rast. Úroveň rozpočtovaného deficitu bola preto pre rok 2011 nastavená na úroveň 4,9 %, pričom ozdravovanie verejných financií bude v nasledujúcich dvoch rokoch pokračovať tak, aby Slovensko splnilo svoj záväzok voči Európskej únii a v roku 2013 klesol náš deficit pod 3 % HDP. Navrhované tempo ozdravenia bolo konsenzuálne prijaté zo strany politických strán na Slovensku, vrátane opozície, ale aj medzinárodných inštitúcií a odbornej verejnosti.

Výsledkom navrhovaného tempa ozdravenia verejných financií bude postupné spomalenie narastania dlhu a jeho pokles už od roku 2013. Vláda tak splní aj ďalší cieľ svojho programového vyhlásenia, ktorým je stabilizácia a pokles zadlžovania. „Výrazné zníženie deficitu verejných financií umožní, aby vláda začala ku koncu volebného obdobia znižovať podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte,“ píše sa vo vládnom programe.

K medziročnému zníženiu deficitu z predpokladaných 7,8 % HDP v roku 2010 na 4,9 % v roku 2011 prispel takmer pol percentom rast ekonomiky. Inak povedané, keby vláda nerobila podstatné zmeny v rozpočtovej politike, len by „prirodzene“ nechala rásť príjmy aj výdavky, deficit by dosiahol približne 7,4 % HDP. Ozdravné opatrenia zabezpečili zníženie deficitu o ďalších 2,5 % HDP, teda o 1,75 mld. eur.

Menšia časť ozdravných opatrení sa navrhuje na strane príjmov verejných financií. Ide o sumár krokov v oblasti DPH, spotrebných daní, nedaňových príjmov, ale aj dane z príjmov a odvodov. Týmito opatreniami sa medziročne zvýši daňovo-odvodové zaťaženie na 28,6 %. Stále však zostane pod úrovňou roku 2008 (28,9 %) a v priebehu rokov 2012 a 2013 opäť klesne pod 28 % HDP.

Väčšia časť ozdravenia verejných financií sa navrhuje na strane výdavkov. Keďže nová vláda mala na prípravu rozpočtu iba dva mesiace, nebolo žiaľ možné navrhnúť, schváliť a do rozpočtu zakomponovať výraznejšie systémové zmeny smerujúce k znižovaniu výdavkov, akou je napríklad reforma sociálneho alebo dôchodkového systému. Takéto zmeny budú súčasťou rozpočtov na nasledujúce roky. Pri tvorbe rozpočtu na rok 2011 sa využili najmä plošné škrty mzdových a prevádzkových výdavkov v kombinácii s individuálnym znižovaním kapitálových výdavkov (ako napríklad národný futbalový štadión) a niektorých konkrétnych transferov (ako napríklad národný doplatok k priamym platbám pre farmárov).

Základné výdavky na chod štátu (výdavky štátneho rozpočtu bez výdavkov na úroky zo štátneho dlhu, transferu na krytie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne a bez eurofondov, vrátane spolufinancovania) dosiahnu v roku 2011 výšku 10,1 mld. eur. V porovnaní s predpokladanými výdavkami v roku 2010 klesnú o 5,9 %. V porovnaní so skutočnosťou roku 2009 je pokles 5,0 %. A to napriek inflácii, a napriek tomu, že v rozpočte sa financujú aj niektoré prioritné výdavky, napríklad na protipovodňovú ochranu alebo na posilnenie výstavby diaľnic.

Základným predpokladom ozdravenia verejných financií je výrazný pokles korupcie vo verejnom sektore. Už nikdy sa nesmú opakovať kauzy typu tendra na elektronické mýto alebo predaja kvót na CO2 emisie, pri ktorých štát stratil stovky miliónov eur. Výrazná zmena musí nastať v systéme verejného obstarávania, kde musia postupne začať dominovať elektronické aukcie, ktoré pri správnom využívaní dramaticky obmedzia priestor pre korupciu.

Ozdravný balík je v súlade s vládnym programom, v ktorom sa píše: „Znižovanie deficitu bude vláda SR realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií. Opatrenia na strane príjmov budú smerovať k stabilizácii ich podielu na hrubom domácom produkte, ktorý postupne klesá. Opatrenia vo výdavkovej časti rozpočtu budú ich podiel znižovať.“ Pre zdravý vývoj slovenskej ekonomiky bude v roku 2011 veľmi dôležité, aby sa podarilo podstatne zrýchliť čerpanie EÚ fondov. Ich rozpočtovaná úroveň, ako aj rozpočtovanie potrebného spolufinancovania, je zhodná s očakávaniami rezortov, ktoré sú za čerpanie zodpovedné. Druhým dôležitým predpokladom ozdravenia slovenskej ekonomiky bude zlepšenie prostredia pre tvorbu pracovných miest. Konkurencieschopnosť našej ekonomiky v posledných rokoch prudko poklesla, tento trend je potrebné čo najskôr obrátiť. K tomu sú nevyhnutné zmeny legislatívnych podmienok na trhu práce, zlepšenie vymáhateľnosti práva, pokles korupcie, či znižovanie administratívnej náročnosti podnikania.

Výsledkom rastu ekonomiky a navrhovaných ozdravných opatrení je predložený návrh rozpočtu. Faktom je, že tento návrh rozpočtu v sebe nesie značné neistoty. Tie sú spôsobené výraznými rizikami pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. Hoci náznaky oživenia sú v poslednom čase sľubné, mnohí ekonómovia varujú pred unáhleným optimizmom. Rizikom je výška skutočného deficitu verejných financií v tomto roku, pretože

vývoj v niektorých zložkách je stále neistý. Týka sa to napríklad aj hospodárenia vyšších územných celkov a hospodárenia miest a obcí, ktoré majú voľby koncom novembra. A treťou neistotou je aj dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií.

Predložený návrh rozpočtu bol pripravovaný s cieľom otvorene a pravdivo pomenovať stav verejných financií. Na rozdiel od rozpočtu na rok 2010 nie sú v ňom vedome zakomponované nijaké nereálne položky, ani skryté dlhy. Hoci pre krátkosť času na prípravu nie je optimálny, pri jeho tvorbe bola maximálna snaha o transparentnosť.

Vzhľadom na charakter materiálu sa doložka vybraných vplyvov nevyhotovuje.

1. Vývoj makroekonomického prostredia

1.1 Charakteristika vývoja ekonomiky v roku 2010

Po prepade HDP v roku 2009 o 4,7 % slovenská ekonomika v roku 2010 opäť porastie 4% tempom. Rast je predovšetkým dôsledkom silnejšieho ako očakávaného oživenia dopytu našich obchodných partnerov, najmä nášho najväčšieho obchodného partnera Nemecka. Na druhej strane však pretrváva negatívny vývoj na strane spotreby domácností a na trhu práce.

Podľa doteraz zverejnených údajov za 1. polrok 2010 dochádza k silnejšiemu ako očakávanému oživeniu v EÚ, najmä vďaka silnému rastu v Nemecku. Nemecké oživenie súvisí s obnoveným rastom globálneho obchodu, ktorý bol poháňaný aj dopytom z USA a rozvíjajúcich sa krajín ako je Čína. EK v septembri výrazne zvýšila odhad rastu HDP Nemecka v tomto roku z 1,2 % na 3,4 % a celkový rast v EÚ z 1 % na 1,8 %. To spôsobuje zlepšenie dopytu po slovenských exportoch a teda výraznejší nárast priemyslu. Vyšší predaj si vyžiadal aj dopĺňanie nízkeho stavu zásob z minulého roka. Za prvých 7 mesiacov stúpla priemyselná výroba o 24 % medziročne. Elektrotechnický priemysel zvýšil výrobu o ¼ napriek tomu, že vzrástol aj v minulom roku, nakoľko Slovensko benefituje z rozšírenia výroby u kórejského výrobcu. V súčasnosti je výroba v tomto odvetví skoro o 50 % vyššia, ako bola predkrízová úroveň. Výroba áut sa zvýšila takmer o polovicu voči nízkej úrovni minulého roka. Aj tretí najdôležitejší sektor hutníctvo vykazuje nárast o 22 %. Tieto dva sektory sú však stále 10 % pod predkrízovou úrovňou.

Na druhej strane pokračuje nepriaznivý vývoj v domácej ekonomike. Pokles zamestnanosti a dopytu po pracovnej sile sa prejavuje v znížení tlakov na rast miezd najmä v službách, pričom oba tieto faktory negatívne ovplyvňujú spotrebu domácností. Takisto voľné kapacity nevytvárajú tlak na zvýšenie investícií, ekonomika by mala dosiahnuť svoju potenciálnu úroveň až v roku 2013. Nedostatok príjmov obmedzuje aj vládnu spotrebu. Údaje za maloobchodný predaj naznačujú, že kríza kulminuje v domácej ekonomike na rozdiel od priemyslu až v tomto roku. Mierne prorastovo zatiaľ pôsobia ceny, nakoľko sa inflácia v tomto roku výrazne spomalila. Mzdy by tak mali reálne narásť o 1,3 %. Suma sumárum, domáci dopyt (bez zásob) stúpne v tomto roku len o 0,4 %, namiesto predpokladaných 2 %.

Riziko prognózy 4% rastu v tomto roku vidíme v súčasnosti skôr na pozitívnej strane, v závislosti od udržania nadpriemerne dobrej situácie v Nemecku v najbližších mesiacoch.

Aktualizácia prognóz na rok 2010

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2009

Aktuálny odhad

Rozdiel v p. b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

1,9

4,0

2,1

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur

67,4

65,9

-1,5

Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast

1,5

-0,2

-1,7

Konečná spotreba domácností, nominálny rast

4,5

0,7

-3,8

Efektívny domáci dopyt, reálny rast

2,0

0,4

-1,6

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

0,2

1,3

1,1

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

3,4

2,7

-0,7

Rast zamestnanosti (štatistické zisťovanie)

0,2

-1,1

-1,3

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

3,2

1,4

-1,8

Export tovarov a služieb, reálny rast

2,9

13,2

10,3

Bilancia bežného účtu, podiel na HDP

-5,2

-2,2

3,0

Zdroj: MF SR

1.2 Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu na roky 2011 až 2013

Napriek lepšej ako očakávanej situácii v tomto roku predovšetkým v Nemecku, ukazovatele ekonomického sentimentu v časti očakávania (OECD, PMI, alebo nemecké IFO a ZEW) naznačujú spomaľovanie dynamiky rastu ku koncu roka 2011 a začiatkom roka 2012. Situácia sa výraznejšie komplikuje v súčasnosti v USA, kde doterajšie ekonomické oživenie neprinieslo pokles nezamestnanosti. Preto americká centrálna banka sa zamýšľa nad dodatočným menovým stimulom a prebieha diskusia o dvojitej recesii vo vyspelých ekonomikách. Naša prognóza nepredpokladá scenár dvojitej recesie, ale len spomalenie rastu v budúcom roku. To ostáva hlavným rizikom prognózy.

Spomaľovanie rastu v budúcom roku je však prirodzené, nakoľko fiškálne stimuly nemôžu byť poskytované v doterajšej miere kvôli nárastom verejných dlhov. Eurozóna bude v budúcom roku šetriť viac, nakoľko v niektorých krajinách je táto potreba už vynucovaná situáciou na finančných trhoch. Šetrenie bude prebiehať aj u našich dvoch hlavných obchodných partnerov Nemecka a ČR. V prípade Nemecka bude však konsolidačné úsilie pozvoľné, nakoľko deficit nestúpol až tak výrazne a krajina má status bezpečnej investície v rámci štátnych dlhopisov eurozóny.

Časť poklesu dynamiky zahraničného dopytu však bude na Slovensku tlmená spustením nových investícií v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW, AU Optronics a bývalé Sony) v prípade, že sa tieto výrobky budú vedieť presadiť na trhu.

V úvode roka 2011 sa predpokladá rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku pozvoľného rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD a zavedením poplatku na likvidáciu jadrových palív. Už záverom tohto roka bude takisto dochádzať k nárastu cien potravín z dôvodu zlej úrody na globálnej úrovni, ktorá spôsobuje výrazný nárast cien potravinových komodít v tomto roku. Ceny pšenice na svetových burzách vzrástli v septembri medziročne o 57 % a mlieka o 35 %.

Z netrhových faktorov sa na vyššej inflácii v roku 2011 prejaví dočasné zvýšenie DPH na 20 %, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. V budúcom roku predpokladáme stagnáciu (efektívneho) domáceho dopytu. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie sa pri odhade inflácie premietol príspevok ozdravných opatrení v celkovej výške mierne pod 1 %. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 %, spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 %. Index CPI sa aj v dôsledku uvedených jednorazových efektov zvýši v roku 2011 na 3,7 %.

Medziročné zvýšenie inflácie je z 2/3 výsledkom globálneho nárastu cien energií (ekonomické oživenie) a potravín (zlá úroda). Domáci balíček opatrení sa podieľa na zvýšení inflácie len 1/3. Po roku 2011 sa očakávajú vyššie hodnoty inflácie z dôvodu rýchlejšej cenovej konvergencie Slovenska k cenovej úrovni EÚ pri absencii kurzového kanála (trendového posilňovania slovenskej koruny).

Celkový charakter makroekonomickej politiky bude v roku 2011 reštriktívny. Boj s globálnou krízou a snaha podporiť rast a zamestnanosť v EÚ budú síce držať úrokové sadzby ECB na rekordne nízkych hodnotách okolo úrovne 1 %, vláda SR však plánuje budúci rok znížiť deficit verejnej správy z tohtoročnej odhadovanej úrovne 7,8 % HDP na 4,9 %. Z hľadiska negatívneho dopadu na ekonomický rast bude výrazné zníženie deficitu tlmené očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov. Bez fiškálnej konsolidácie by sa však zhoršili vyhliadky pre stabilný rast v nasledujúcom období. Plánované fiškálne opatrenia pri zlepšenom očakávanom čerpaní EÚ fondov môžu mať nepriaznivý krátkodobý dopad na ekonomický rast v roku 2011 na úrovni 0,5 p. b. Zvyšok poklesu bude daný slabším globálnym dopytom po našich výrobkoch.

Ozdravovanie verejných financií tak umožní opätovné zrýchlenie rastu až na úroveň 4,7 % v roku 2013. Rast bude ťahaný aj rastom exportov, aj zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce. Zvyšovanie produktivity práce zároveň vytvorí priestor pre rýchlejší rast reálnej mzdy. Tempo rastu však bude v sledovanom horizonte v dôsledku krízy slabšie ako sa pre toto obdobie predpokladalo pred vypuknutím krízy. Nezamestnanosť by tak mohla poklesnúť k úrovni 12,4 % koncom prognózovaného obdobia.

Očakávaný vývoj hlavných makroekonomických indikátorov je obsiahnutý v nasledujúcej tabuľke:

Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (september 2010)

Skutočnosť

Prognóza

Ukazovateľ

m.j.

2008

2009

2010

2011

2012

2013

HDP; v bežných cenách

mld. eur

67,221

63,332

65,914

70,174

75,482

81,531

HDP; reálny rast

6,2

-4,7

4,0

3,3

4,5

4,7

Konečná spotreba domácností; reálny rast

6,1

-0,7

-0,2

0,4

3,5

4,0

Konečná spotreba domácností; nominálny rast

10,9

0,3

0,7

3,9

7,0

7,8

Konečná spotreba verejnej správy; reálny rast

5,3

2,8

0,5

-6,3

0,8

0,6

Tvorba hrubého fixného kapitálu; reálny rast

1,8

-10,5

1,8

3,5

6,5

4,0

Efektívny domáci dopyt; reálny rast

4,7

-2.8

0.4

0.0

3.8

3.4

Export tovarov a služieb; reálny rast

3,2

-16,5

13,2

5,5

7,0

8,6

Import tovarov a služieb; reálny rast

3,1

-17,6

11,8

3,5

6,8

8,2

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast

8,1

3,0

2,7

3,7

5,8

6,1

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; reálny rast

3,3

1,3

0,0

2,2

2,1

Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS

3,2

-2,8

-2,3

1,2

1,1

1,5

Priemerný rast zamestnanosti; podľa evid. počtu

2,6

-4,5

-1,1

0,6

1,2

1,3

Priemerný rast zamestnanosti; podľa ESA95

2,8

-2,4

-1,4

0,6

1,2

1,3

Priemerná miera nezamestnanosti; podľa VZPS

9,6

12,1

14,4

13,6

13,2

12,4

Index spotrebiteľských cien; priemerný rast

4,6

1,6

1,4

3,7

3,5

3,9

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)

3,9

0,9

1,0

3,5

3,4

3,7

Index výrobných cien; priemerný rast

6,1

-2,5

-2,4

3,2

2,4

2,6

Bilancia bežného účtu; podiel na HDP

-7.0

-3,2

-2,2

-2,3

-2,1

-1,3

Ropa BRENT

USD/bl

97,2

61,8

78,6

84,6

91,0

97,2

Kurz EUR/USD

1,47

1,39

1,31

1,34

1,37

1,40

Hodnotenie prognóz MF SR členmi Výboru pre makroekonomické prognózovanie

Prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná MF SR bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre makroekonomické prognózovanie, ktorého dvadsiate druhé zasadnutie sa konalo 8. septembra 2010. Výsledkom je celkové hodnotenie charakteru definitívnej prognózy MF SR. Strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná MF SR bola väčšinou členov výboru (NBS, SAV, INFOSTAT, VÚB, ING, CSOB, Unicredit) charakterizovaná ako realistická. SLSP a Tatrabanka zhodnotili prognózu ako konzervatívnu.

NBS

Prognózu MF SR považuje za realistickú.

MF SR predpokladá v súlade s aktuálnym makroekonomickým vývojom nárast ekonomiky v roku 2010. V roku 2011 očakáva zmiernenie rastu ekonomiky v dôsledku konsolidácie verejných financií. V oblasti trhu práce je možné predpokladať pokles zamestnanosti v roku 2010 a následné oživenie rastu v ďalších rokoch sprevádzané poklesom miery nezamestnanosti. V oblasti vývoja cien (HICP) je možné očakávať zrýchlenie rastu v dôsledku predpokladaného zvýšenia nepriamych daní, pričom neistota je vo veľkosti prenosu zvýšenia DPH do spotrebiteľských cien v prostredí stále nízkeho dopytu. Rovnako neistý je aj výsledný dopad avizovaného zvýšenia poplatkov (ŠHR a likvidácia jadrových zariadení).

INFOSTAT

Prognózu MF SR považuje za realistickú z hľadiska odhadovaného ekonomického rastu v roku 2011, v ďalších rokoch za mierne optimistickú, nielen z hľadiska ekonomického rastu, ale aj z hľadiska vývoja na trhu práce.

ČSOB

Prognózu MF SR považuje za realistickú.

Domnieva sa, že aj pre rok 2011 platí, že stále pretrvávajú riziká na strane externého dopytu napriek pozitívnemu vývoju v poslednej dobe. Preto je na mieste byť opatrnejší. Toho sa držali pri ich prognóze a keďže sa veľmi blíži k prognóze ministerstva - považuje ju za realistickú.

ING Bank

Prognózu MF SR považuje za realistickú.

SAV

Prognózu MF SR považuje za realistickú.

V podmienkach posilňovania oživenia svetovej ekonomiky, ale stále pretrvávajúcej neistoty a po globálnom zohľadnení vplyvov doteraz deklarovanej konsolidácie verejných financií možno prognózu označiť ako realistickú so signifikantným stupňom obozretnosti najmä v roku 2011. Silnou stránkou je prognóza tvorby dôchodkov v národnom hospodárstve a prepojenosť medzi reálnym produktom a nezamestnanosťou. Slabou stránkou je prepojenosť medzi reálnym produktom a štruktúrou agregátneho dopytu, prepojenosť medzi reálnym produktom a zamestnanosťou v roku 2011.

SLSP

Prognózu MF SR považuje za konzervatívnu.

V prípade miezd očakáva pozitívnejší vývoj, očakáva, že mzdy budú bližšie kopírovať vývoj reálnej ekonomiky (rast HDP).

TATRA BANKA

Prognózu MF SR považuje za konzervatívnu.

V roku 2011 očakáva silnejší rast reálneho HDP. Predpokladá, že z oživenia v západnej Európe bude SR profitovať vo väčšej miere. Očakáva aj vyšší rast spotreby domácností, ktorá bude podporená rýchlejším rastom zamestnanosti ako aj miezd. Prognóza pre roky 2012 až 2013 sa viac približuje k prognóze Tatra banky, preto ju pre tieto roky považuje za realistickú.

UNICREDIT Bank

Prognózu MF SR považuje za realistickú.

Riziká prognózy sa javia relatívne vybalansované. Predpokladá, že zotavenie slovenskej ekonomiky bude mierne silnejšie v tomto roku, čo sa týka rastu HDP, ale aj rastu reálnych miezd. Na druhej strane, nakoľko ešte neboli zverejnené detaily fiškálneho balíčka na výdavkovej strane, nemenili odhad rastu HDP pre budúci rok. Má ho podobne ako MF SR nižšie ako je rast v tomto roku. Vidia však riziká, že reálne mzdy môžu v budúcom roku poklesnúť.

VÚB

Prognózu MF SR považuje za realistickú.

Priemerný odhadovaný reálny rast slovenskej ekonomiky v rokoch 2010 až 2013 je v odhadoch MF SR aj VÚB rovnaký, a to na úrovni 4,1 %. Rovnaká je na oboch stranách aj identifikácia a vnímanie rizík, ktoré by mohli vplývať na prognózu. Odlišný pohľad na vývoj ekonomiky je badateľný v roku 2010, kde je MF SR oproti očakávaniam VÚB o niečo konzervatívnejšie, a to najmä na strane spotreby a vývoja na trhu práce.

2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013

2.1. Základné predpoklady zostavenia rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je zostavený na základe aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR.

Hlavným cieľom fiškálnej politiky, vyplývajúcim z Programového vyhlásenia vlády SR, je zabezpečiť zodpovednú rozpočtovú politiku a výrazné zníženie súčasného deficitu verejných financií, ktoré považuje vláda SR za základný predpoklad pre úspešný ekonomický vývoj a dlhodobo udržateľný rast životnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Zásadným cieľom vlády SR je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu.

Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k úrovni 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP.

2.2. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.

(v mil. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Podiel rozpočtu VS v % na HDP

-2,3

-7,9

-7,8

-4,9

-3,8

-2,9

Rozpočet VS spolu

-1 548,8

-4 999,4

-5 108,5

-3 448,5

-2 868,3

-2 364,4

Ostatné subjekty rozpočtu VS

144,6

-645,7

-635,2

278,2

287,0

324,6

Štátny rozpočet

-1 693,4

-4 353,7

-4 473,3

-3 726,7

-3 155,3

-2 689,0

HDP v b.c.

67 221,0

63 332,0

65 914,0

70 173,6

75 481,9

81 531,1

V roku 2011 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 278,2 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Sociálnej poisťovne vo výške 113,1 mil. eur, Environmentálneho fondu vo výške 107,6 mil. eur, Národného jadrového fondu v objeme 112 mil. eur a Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 82,2 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie obcí vo výške 75,9 mil. eur, vyšších územných celkov vo výške 60 mil. eur a Fondu národného majetku SR na úrovni 22,5 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Návrhy rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy tvoria prílohu č. 1 tohto materiálu.

Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 z vyššie uvedenej tabuľky je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.

Rámec štátneho rozpočtu

(v mil. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95

-1 693,4

-4 353,7

-4 473,3

-3 726,7

-3 155,3

-2 689,0

Modifikujúce faktory

-989,2

-1 562,4

226,4

106,4

7,1

-102,6

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

-704,2

-2 791,3

-4 699,7

-3 833,1

-3 162,4

-2 586,4

Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

11 352,4

10 540,8

11 146,9

13 092,4

13 392,9

13 683,1

Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

12 056,6

13 332,1

15 846,6

16 925,5

16 555,3

16 269,5

Celkovú pozitívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2011 tvorí predovšetkým pozitívny vplyv časového rozlíšenia daňových príjmov, a to vo výške 177,3 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje časť 6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95.

Na základe stanovených parametrov fiškálneho rámca, hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy a stanovenia rámca štátneho rozpočtu je možné definovať nasledujúce základné parametre vývoja verejných financií.

Rámec rozpočtu verejnej správy

(v mil. eur, v metodike ESA 95 na konsolidovanej báze)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Príjmy verejnej správy

21 844,1

21 170,8

20 950,0

23 308,4

24 093,9

25 292,3

Príjmy verejnej správy (v % na HDP)

32,5

33,4

31,8

33,2

31,9

31,0

Výdavky verejnej správy

23 392,9

26 170,2

26 058,5

26 756,9

26 962,2

27 656,7

Výdavky verejnej správy (v % na HDP)

34,8

41,3

39,5

38,1

35,7

33,9

Schodok verejnej správy

-1 548,8

-4 999,4

-5 108,5

-3 448,5

-2 868,3

-2 364,4

Schodok verejnej správy (v % na HDP)

-2,3

-7,9

-7,8

-4,9

-3,8

-2,9

Z vyššie uvedenej tabuľky je možné vidieť spôsob ozdravenia verejných financií v roku 2011. Verejné príjmu vzrastú v roku 2011 v porovnaní s tohtoročnou predpokladanou skutočnosťou o 1,4 % HDP. Naopak výdavky poklesnú o 1,4 %.

Tieto čísla sú ešte čiastočne skreslené čerpaním eurofondov, ktoré „navyšujú“ úroveň verejných príjmov aj výdavkov (podľa metodiky ESA 95 sú eurofondy, ktoré využijú verejné subjekty súčasťou verejných príjmov aj výdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, príjmy verejných financií dosiahnu v budúcom roku 31,1 % HDP a oproti roku 2010 vzrastú o 0,7 % HDP. Bez akýchkoľvek ozdravných opatrení by podiel verejných príjmov na HDP mierne klesal vďaka vládnym opatreniam, ktorých objem predstavuje 1,1 % HDP, však mierne rastú.

Výdavky verejných financií bez EÚ fondov v roku 2011 dosiahnu 36 % HDP. V porovnaní s rokom 2010 klesajú o 2,1 %. Výdavky by klesli v pomere k HDP mierne aj bez opatrení, vďaka úsporným opatreniam v objeme 1,4 % HDP je pokles ešte výraznejší.

2.3. Dlh verejnej správy

Podľa odhadov MF SR sa hrubý dlh verejnej správy1 zvýši medzi rokmi 2008 a 2013 z úrovne 27,7 % HDP na úroveň 45,8 % HDP. Verejný dlh je z 95 % tvorený štátnym dlhom a tento pomer sa výrazne nezmení ani v prognózovanom období. Zvyšok tvorí dlh ostatných subjektov verejnej správy.

1 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.

Hrubý dlh verejnej správy (v mil. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Hrubý dlh verejnej správy

18 613

22 584

28 887

32 278

35 682

37 348

- štátny dlh

17 684

21 362

27 399

30 687

33 992

35 546

- dlh ostatných zložiek verejnej správy

929

1 222

1 488

1 591

1 691

1 802

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

27,7

35,7

43,8

46,0

47,3

45,8

Nárast dlhu verejnej správy súvisí najmä s prehĺbením deficitu verejnej správy v rokoch 2009 a 2010. Fiškálna konsolidácia od roku 2011 a postupné zvyšovanie tempa rastu slovenskej ekonomiky prispejú k stabilizácii podielu dlhu verejnej správy na HDP, pričom v roku 2013 sa už očakáva jeho pokles. Odhad výšky hrubého dlhu verejnej správy na roky 2010 až 2013 ovplyvňuje hlavne predpokladaný vývoj vo verejných financiách.

Vplyvy na zmenu hrubého dlhu verejnej správy (v mil. eur)

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Deficit ŠR na hotovostnom princípe

4 700

3 833

3 162

2 586

Saldo prijatých a splatených úverov (najmä obce a VÚC)

266

103

112

Zmena stavu výpožičiek zo Štátnej pokladnice používaných na krytie dlhu

1 339

-570

361

-1 080

Emisný diskont

136

112

Splatenie dlhopisov (diskont)

-139

-87

-293

-21

Spolu (medziročná zmena hrubého dlhu VS)

6 302

3 391

3 404

1 666

Pozn.: Plusové položky zvyšujú verejný dlh k 31.12. príslušného roku, mínusové položky znižujú dlh.

Hlavným faktorom, ktorý ovplyvní vývoj dlhu verejnej správy je hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Od roku 2011 sa v súlade s konsolidačnými cieľmi rozpočtu verejnej správy predpokladá jeho postupné znižovanie, čím dochádza aj k znižovaniu negatívneho vplyvu na dlh.

V prípade úverov sa očakáva, že výška prijatých úverov obcí a VÚC presiahne splátky istín, čo znamená, že táto položka bude v prognózovanom období prispievať k nárastu dlhu.

Prognóza výšky dlhu verejnej správy na roky 2010 až 2013 berie do úvahy aj predpokladanú zmenu stavu výpožičiek zo Štátnej pokladnice používaných na krytie štátneho dlhu. V priebehu roku 2010 tieto výpožičky klesnú o 1 339 mil. eur, pričom na tomto vývoji sa podieľajú tri skupiny faktorov. Prvým je potreba zabezpečenia dostatočnej likvidity pre účely riadenia dlhu, ktorá vyplýva z časového rozdielu medzi predpokladaným splácaním jednotlivých dlhových nástrojov a plánom ich emisie. Relatívne vysoká potreba splatenia cenných papierov na začiatku roku 2011 si vyžaduje držbu dostatočného množstva likvidných prostriedkov v období pred ich splatením, t. j. na konci roku 2010. To znamená, že tieto prostriedky nemôžu byť použité na krytie dlhu, čo má negatívny vplyv na dlh v tomto roku vo výške 2 004 mil. eur. Dôvodom negatívneho vplyvu je skutočnosť, že medziročné zníženie stavu výpožičiek zo Štátnej pokladnice, slúžiacich ako zdroj financovania štátneho dlhu, bude musieť ARDAL v priebehu daného roka nahradiť emitovaním nových dlhopisov. Druhým faktorom je zapojenie prostriedkov z EÚ do výpožičiek Štátnej pokladnice. V priebehu roku 2010 sa tieto prostriedky poskytli ARDALu na účely riadenia dlhu a likvidity vo výške 900 mil. eur. Keďže tieto prostriedky môžu byť použité na krytie dlhu, majú

pozitívny vplyv na úroveň dlhu v uvedenej sume. Treťou skupinou sú faktory, ktoré prispievajú k zníženiu celkového stavu výpožičiek zo Štátnej pokladnice a teda k nárastu hrubého dlhu vo výške 235 mil. eur. Pokles je spôsobený najmä medziročným znížením prostriedkov na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií, Fondu národného majetku a Sociálnej poisťovne.

V rokoch 2011 až 2013 je vplyv výpožičiek zo Štátnej pokladnice na dlh ovplyvnený najmä potrebou zabezpečenia dostatočnej likvidity pre účely riadenia dlhu. V rokoch 2011 a 2013 bude ARDAL využívať viac zdrojov zo Štátnej pokladnice na krytie dlhu, čo bude pozitívne pôsobiť na výšku dlhu.

Ďalším negatívnym faktorom, ktorý prispel k zvýšeniu dlhu je diskont pri emisii štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Keďže v okamihu emisie dlhopisov narastú záväzky štátu o nominálnu hodnotu dlhopisov, avšak štát získava v hotovosti nižšiu sumu (zníženú práve o diskont), potom emisný diskont je faktorom, ktorý prispieva k nárastu dlhu.

V čase splatnosti dlhopisov je výška plateného diskontu súčasťou hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu, avšak táto suma neprispieva k nárastu dlhu. Spôsob výpočtu predpokladá, že ak hotovostný deficit štátneho rozpočtu v plnej výške zvyšuje štátny dlh, potom diskont pri splatení štátnych dlhopisov má pozitívny vplyv na dlh. Dôvodom je skutočnosť, že k nárastu dlhu dochádza už pri emisii dlhopisov, a to v nominálnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splatení.

3. Rozpočtovanie príjmov štátneho rozpočtu

3.1. Daňové a odvodové zaťaženie

Celkové daňové a odvodové zaťaženie je možné merať ako podiel daní a odvodov na HDP. Ide o veľmi jednoduchý a súhrnný ukazovateľ, ktorý umožňuje aj vzájomnú medzinárodnú komparáciu. Okrem toho poskytuje základnú informáciu o tom, akým spôsobom vplývajú dane a odvody na medziročnú zmenu salda verejnej správy.

Aktuálna prognóza daní a odvodov predpokladá v období rokov 2010 až 2013 stabilizáciu celkového daňového zaťaženia, ktoré by malo poklesnúť len veľmi mierne z úrovne 27,8 % HDP v roku 2010 na úroveň 27,7 % HDP v roku 2013. Podiel daní a odvodov na HDP nevzrastie aj napriek prijatiu konsolidačných opatrení v oblastí daní a odvodov v celkovej výške viac než 1,0 % HDP2. Dôvodom je skutočnosť, že bez zohľadnenia prijatých opatrení by daňové zaťaženie klesalo, v porovnaní s rokom 2010 až o 1,2 p. b. na úroveň 26,6 % HDP.

Celkové daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku v rokoch 2008 - 2013

2 Konsolidačné opatrenia zahŕňajú legislatívne zmeny v oblasti dane z príjmov, DPH, spotrebných daní, rozširovanie vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych a zdravotných odvodov, ako aj niektoré opatrenia v oblasti nedaňových príjmov, ktoré sú z hľadiska ESA 95 považované za dane (poplatok pre Štátne hmotné rezervy vo výške 1,7 centa na liter benzínu a nafty; poplatok pre Jadrový fond vo výške 3EUR/MWh). V rámci legislatívy nie je zahrnutý vplyv zníženie platby štátu nad rámec odvodových opatrení, aj keď má vplyv na vývoj daňovej kvóty. Rovnako tam nie je zahrnuté zrušenie koncesionárskych poplatkov STV a SRo. Z nedaňových príjmov tam nie sú zahrnuté výnosy z diaľničných nálepiek ani výnosy z predaja emisných kvót, pretože nie sú príjmom verejnej správy (diaľničné známky) alebo nie sú podľa metodiky ESA 95 považované za dane (emisné kvóty).

Zdroj: Eurostat, MFSR

Z hľadiska fiškálnej politiky je optimálne, ak sa úroveň celkového daňového zaťaženia, bez vplyvu legislatívnych zmien, medziročne výrazne nemení. Stabilný podiel daní a odvodov na HDP zvyšuje predvídateľnosť vývoja verejných financií a umožňuje rýchlejšiu konsolidáciu verejných financií. Na Slovensku celkové daňové zaťaženie dlhodobo klesá, čo zvyšuje náročnosť fiškálnej konsolidácie, keďže si vyžaduje prijímanie prísnejších konsolidačných opatrení na strane výdavkov.

Hlavnými faktormi, ktoré vedú k dlhodobému poklesu daňovej kvóty na Slovensku patria:

–Štruktúra ekonomického rastu – ekonomický rast je na Slovensku ťahaný

predovšetkým zahraničným dopytom (exportom), ktorý je menej daňovo intenzívny v porovnaní s domácim dopytom (spotreba vlády a spotreba domácností).

–Legislatívne úpravy – legislatívne úpravy môžu zvyšovať alebo znižovať

celkové daňové zaťaženie. Na Slovensku od roku 1995 dochádzalo vplyvom legislatívy skôr k znižovaniu celkového daňového zaťaženia (nedávne úpravy: znížená sadzba DPH vo výške 10 % od roku 2007, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane v roku 2009 a zavedenie zamestnaneckej prémie; zníženie sadzby dane na naftu od roku 2010, zrušenie koncesionárskych poplatkov od roku 2012). Na druhej strane parametre dane z príjmov fyzických osôb spôsobujú mierny rast daňového zaťaženia3. V roku 2011 zároveň došlo k zníženiu nezdaniteľnej časti základu dane na úroveň roka 2008.

–Pevné daňové sadzby – pri niektorých typoch daní sú sadzby dane

definované pevnou sumou (napr. spotrebné dane alebo dane z nehnuteľností).

–Daňové úniky – napriek zohľadneniu vyššie spomenutých faktorov majú

niektoré dane a odvody tendenciu klesať na HDP (napr. DPH), čo je možné pripísať rastúcim daňovým únikom.

Na základe údajov Eurostatu4 je možné porovnať podiel daní a odvodov na HDP v krajinách EÚ 27 podľa metodiky ESA 955. Slovensko v rámci 27 krajín Európskej únie dosiahlo v roku 2009 tretí najnižší podiel daní a odvodov na HDP, a to vo výške 28,5 % HDP,

3 Zvyčajne mzdy zamestnancov rastú rýchlejšie ako nezdaniteľné časti základu dane, ktoré sú indexované približne na úrovni inflácie. Tento efekt zvyšuje daňové zaťaženie jednotlivca aj napriek tomu, že každý rok zarába napr. priemernú mzdu (jeho pozícia na mzdovej distribúcii sa nemení).

4 Transmisný program Eurostatu; tabuľka 200 (Obsahuje daňové príjmy verejnej správy - sektor S13); Notifikácia deficitu a dlhu k 1.4.2010. Údaje za Slovensko boli aktualizované.

5 Daňové príjmy podľa metodiky ESA 95 v sebe zahŕňajú okrem daní a odvodov v zmysle rozpočtovej klasifikácie aj časť nedaňových príjmov (poplatky a iné platby), ktoré spĺňajú charakter dane. (napr. odvody z hazardných hier, vybrané administratívne poplatky, a pod.)

nižší už malo len Rumunsko a Lotyšsko. Na Slovensku sa zároveň znížilo celkové daňové zaťaženie oproti roku 2000 až o 5,6 % HDP, čo bolo najviac z krajín EÚ27.

Dane a odvody na HDP (rok 2009)

Zmena podielu daní a odvodov na HDP v rokoch 2000-2009

Zdroj: Eurostat, MFSR

3.2 Rozpočtovanie daňových príjmov ŠR

Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti tohto dokumentu boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2010 až 2013. Aktuálna prognóza bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 14. septembra 2010. Výsledkom je celkové hodnotenie charakteru definitívnej prognózy MF SR na základe stanoveného kritéria6. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR bola všetkými siedmymi členmi Výboru označená ako realistická.

Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 dochádza k zmene legislatívnych predpokladov pri dani z príjmov fyzických osôb, pri dani z príjmov právnických osôb, pri dani z pridanej hodnoty, pri spotrebnej dani z minerálnych olejov, z piva, z tabakových výrobkov, zo zemného plynu, z uhlia a pri dani z úhrad za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Tieto legislatívne zmeny zahŕňajú všetky opatrenia, ktoré boli prijaté predchádzajúcou vládou po schválení rozpočtu na roky 2010 až 2012 a nové opatrenia prijaté súčasnou vládou.

Kvantifikácia vplyvu legislatívnych zmien na daňové príjmy verejnej správy (ESA 95, tis. eur)

2010

2011

2012

2013

VPLYV NA DAŇOVÉ PRÍJMY SPOLU*

-42 019

289 899

299 063

341 513

Daň z príjmov fyzických osôb

51 072

32 940

81 467

81 871

- zo závislej činnosti

45 160

-5 492

42 339

42 228

- z podnikania

5 912

38 432

39 128

39 643

Daň z príjmov právnických osôb

32 822

40 330

49 576

DPH

-12 091

178 723

190 396

204 128

Spotrebné dane

-81 000

45 414

65 879

85 737

6 Ak je priemerná odchýlka prognózy člena (vyjadrená v %) od prognózy MF SR v intervale <-1; 1>, prognóza MF SR je realistická, ak je väčšia ako 1, tak prognóza MF SR je podhodnotená a ak je menšia ako -1, vtedy je nadhodnotená. Jednotlivé odchýlky v rokoch majú rozdielne váhy pri výpočte celkovej odchýlky od prognózy MFSR v závislosti od dôležitosti pre najbližší rozpočtový rok.

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

-79 009

-79 799

* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorú NR SR schválila dňa 22.10.2009, došlo k zmrazeniu valorizácie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na výpočet ktorej sa v roku 2010 použije životné minimum platné k 1. 1. 2009. Uvedená skutočnosť mala za následok, že výška nezdaniteľnej časti základu dane zostala v roku 2010 na rovnakej úrovni ako v roku 2009, čo predstavuje 4 025,70 eur. Táto legislatívna zmena má pozitívny vplyv na daňové príjmy vo výške 51,1 mil. eur v roku 2010 a 1,4 mil. eur v roku 2011.

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a novelami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré vláda SR schválila dňa 22. 9. 2010, sa zaviedlo viacero legislatívnych zmien prijatých za účelom konsolidácie verejných financií s účinnosťou od 1. 1. 2011. V prípade sociálnych a zdravotných odvodov ide najmä o rozširovanie vymeriavacích základov s negatívnym vplyvom na základ dane z príjmu fyzických osôb.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený podrobnejší opis a vplyv opatrení na dane z príjmov:

Vplyv noviel zákonov č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 1.1.2011 na daňové príjmy VS (ESA 95, tis. eur)

Opatrenia

2011

2012

2013

DPFO - Zrušenie úpravy základu dane zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich ďalšie vzdelávanie

362

724

- vplyv na DPFO závislá činnosť

362

- vplyv na DPFO podnikanie

362

DPFO - Zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len „NČZD“) na DDS, životné poistenie a účelové sporenie (398,33 eur)

14 324

65 624

66 496

- vplyv na DPFO závislá činnosť

50 784

51 114

- vplyv na DPFO podnikanie

14 324

14 840

15 382

DPFO - Obmedzenie oslobodení od dane z príjmov zo súčasnej úrovne 5-násobku sumy platného životného minima na sumu 500 eur

2 718

2 783

2 861

- vplyv na DPFO podnikanie

2 718

2 783

2 861

DPFO - Uplatňovanie NČZD len na príjmy uvedené v § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003. Zrážková daň zaplatením vysporiadaná s výnimkou podielových listov a dlhopisov (u DPFO)

23 487

24 209

24 348

- vplyv na DPFO podnikanie

23 487

24 209

24 348

DPFO - Zdaňovanie vreckového pri služobných cestách

- vplyv na DPFO závislá činnosť

DPFO - Zosúladenie podmienky pri oslobodení príjmov z predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí. Oslobodené budú príjmy z predaja hnuteľných vecí a nehnuteľností, pri ktorých bude splnená podmienka vlastníctva 5 rokov

- vplyv na DPFO podnikanie

DPFO - Zníženie paušálnych výdavkov pre všetky skupiny živnostníkov na 40%

4 563

4 896

5 295

- vplyv na DPFO podnikanie

4 563

4 896

5 295

DPFO - Zmeny v zákone o sociálnom poistení

-8 340

-10 658

-10 969

- vplyv na DPFO závislá činnosť

-5 133

-6 837

-7 129

- vplyv na DPFO podnikanie

-3 207

-3 821

-3 840

DPFO - Zmeny v zákone o zdravotnom poistení

-5 615

-6 178

-6 957

- vplyv na DPFO závislá činnosť

-1 800

-2 037

-2 191

- vplyv na DPFO podnikanie

-3 815

-4 141

-4 766

DPPO - Zjednotenie odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s odpisovaním pri ostatných formách obstarania hmotného majetku

7 000

12 000

19 000

DPPO - Zdanenie príjmov obcí a VÚC z predaja a nájmu majetku

18 400

18 576

18 744

DPPO – Zrážková daň bude vysporiadaná s výnimkou podielových listov a dlhopisov (tzn. že právnické osoby si už nebudú môcť znižovať daňovú povinnosť o zaplatenú zrážkovú daň)

7 422

9 754

11 832

SPOLU

64 385

121 797

131 446

z toho: DPFO

31 563

81 467

81 871

DPPO

32 822

40 330

49 576

Z hľadiska výnosu daní je podstatné, že najväčší vplyv na celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb bude mať zmrazenie nezdaniteľnej časti základu dane pre fyzické osoby v roku 2010, zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na DDS, životné poistenie a účelové sporenie a zrušenie uplatňovania nezdaniteľných častí na tzv. neaktívne príjmy spolu so skutočnosťou, že zrážková daň sa bude považovať za vysporiadanú v rokoch 2011 až 2013.

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti smernice Rady č. 2007/46/ES od 29. apríla 2009, ktorá rieši globálnu homologizáciu automobilov kategórie N1, sa s účinnosťou od 1. januára 2010 pri dani z pridanej hodnoty zrušil zákaz odpočítania dane pri kúpe a nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1. Táto legislatívna zmena bude mať negatívny vplyv na výnos DPH vo výške 10,5 mil. eur v roku 2010 a v ďalších rokoch vo výške 3,0 až 4,5 mil. eur.

Vláda SR navrhla s účinnosťou od 1. januára 2011 dočasne zvýšiť základnú sadzbu DPH z 19 % na 20 % pri súčasnom ponechaní zníženej sadzby 10 % na lieky, vybrané zdravotnícke pomôcky a knihy. Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na výnos dane v roku 2011 vo výške 183,1 mil. eur. Zároveň sa k 1. 1. 2011 predpokladá zrušenie zníženej sadzby dane vo výške 6 %, ktorá sa zaviedla od 1. mája 2010 na tovary „predaja z dvora“. Zrušenie 6% sadzby prinesie do rozpočtu v roku 2011 dodatočných 2,4 mil. eur.

Vplyv legislatívnych zmien účinných od roku 2011 na výnos DPH (ESA 95, tis. eur)

2011

2012

2013

Zvýšenie základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %

183 101

193 924

206 935

Zrušenie 6% sadzby na „predaj z dvora“

2 366

2 344

2 322

SPOLU

185 467

196 268

209 257

Od 1. 3. 2011 sa predpokladá zvýšenie sadzby spotrebnej dane na pivo z 1,65 na 2,45 eur/plató/hl. Pozitívny vplyv na výnos dane v roku 2011 sa odhaduje na 14,9 mil. eur.

Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa zvýši v dvoch krokoch: k 1. 2. 2011 a 1. 3. 2013 tak, aby Slovensko spĺňalo požiadavky príslušnej európskej legislatívy (min. sadzba spotrebnej dane na cigarety na úrovni 90 eur/1000 ks, celková výška spotrebnej dane na cigarety na úrovni min. 60 % váženej priemernej maloobchodnej ceny). Percentuálna časť spotrebnej dane sa zníži z 24 na 23 % konečnej maloobchodnej ceny, pričom špecifická časť sa zvýši na 55,70 eur/1000 ks v roku 2011 a 59 eur/1000 ks v roku 2013. Minimálna sadzba dane na cigarety sa predpokladá vo výške 85 eur/1000 ks v roku 2011 a 90 eur/1000 ks v roku 2013. Sadzba spotrebnej dane na tabak, cigary a cigarky sa bude zvyšovať tempom rastu minimálnej sadzby dane na cigarety. Na výnos dane bude mať vplyv aj predzásobenie, ktoré je legislatívne upravené na dobu dvoch mesiacov. Uvedené opatrenia budú mať pozitívny vplyv na výnos dane vo výške 15,9 mil. eur v roku 2011.

Pri spotrebnej dani z minerálnych olejov došlo k 1. 2. 2010 k zníženiu sadzby na naftu zo 481,31 eur/1000 l na 368 eur/1000 l. Zníženie spotrebnej dane na naftu o 23,5 % prispelo k nárastu jej spotreby vo výške približne 11 %, čo kompenzuje výpadok výnosu dane spôsobeného zavedením nižšej sadzby mierne pod úrovňou 50 %. Z uvedeného dôvodu sa aj napriek zvýšenej spotrebe odhaduje negatívny vplyv na výnos dane v roku 2010 na úrovni 81,0 mil. eur, v roku 2011 na úrovni 89,8 mil. eur, v roku 2012 na úrovni 92,9 mil. eur a v roku 2013 na úrovni 96,7 mil. eur.

V roku 2011 sa predpokladá prijatie týchto legislatívnych zmien:

–Od 1. 1. 2011 dôjde k zrušeniu zníženej sadzby dane na červenú naftu (palivo využívané predovšetkým v poľnohospodárstve a na železniciach) z 225,71 na 368 eur/1000 l. Dodatočný výnos dane sa očakáva na úrovni 44 mil. eur každý rok v období 2011 až 2013.

–Znovuzavedenie sadzby spotrebnej dane na „skvapalnený ropný plyn“ (LPG) vo výške 182 eur/1000 kg. Výnos dane sa odhaduje každoročne na 5,1 mil. eur.

–Od roku 2011 sa nebude uplatňovať daňové zvýhodnenie pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom, pričom dôjde k zvýšeniu základnej sadzby o 5 % pre naftu a o 7 % pre benzíny pri nesplnení stanoveného podielu biopalív (nafta = 5 % biogénnej zložky; benzín = 3,1 % bioetanolovej zložky). Celkový vplyv na výnos dane sa očakáva na úrovni 43,6 mil. eur v roku 2011.

–Zrušenie výnimky pre lode prepravujúce tovar na rieke Dunaj bude mať pozitívny vplyv na výnos dane vo výške 3,1 mil. eur každoročne.

Od 1. 1. 2011 dôjde taktiež k zrušeniu oslobodenia od dane na stlačený zemný plyn (CNG) a zavedeniu sadzby na úrovni 13,27 eur/1 MWh. Každoročný výnos v rokoch 2011 až 2013 sa odhaduje vo výške 2,6 mil. eur. Od 1. 6. 2011 dôjde k zrušeniu oslobodenia zo spotrebnej dane na zemný plyn využívaný teplárňami a výhrevňami na výrobu tepla pre domácnosti. Uvedené opatrenie by malo mať pozitívny vplyv na výnos dane vo výške 4,2 mil. eur v roku 2011 a 8,5 mil. eur v rokoch 2012 a 2013.

Od 1. 6. 2011 dôjde k zrušeniu oslobodenia zo spotrebnej dane na uhlie využívaného na výrobu tepla pre domácnosti (pričom sa očakáva výnos dane vo výške 1,8 mil. eur v roku 2011 a 3,1 mil. eur v rokoch 2012 a 2013, rovnako ako v prípade zemného plynu).

Vplyv legislatívnych zmien účinných od roku 2011 na výnos spotrebných daní (ESA 95, mil. eur)

Spotrebná daň

2011

2012

2013

z minerálneho oleja

95,8

97,9

100,2

z piva

14,9

25,5

z tabakových výrobkov

15,9

21,2

42,1

zo zemného plynu

6,8

11,1

z uhlia

1,8

3,1

SPOLU

135,2

158,8

182,5

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa od roku 2012 predpokladá zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie štátnych médií bude vykonávané priamo zo štátneho rozpočtu. Úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom sa preto od roku 2012 nerozpočtuje.

Aktuálna prognóza na roky 2010 až 2013 zohľadňuje okrem makroekonomického rámca a platnej legislatívy aj skutočné výnosy daní za rok 2009 podľa metodiky ESA 95

(okrem DPFO z podnikania a DPPO, ktoré sú odhadmi) a aktuálne hotovostné plnenie daní za január až august 2010.

Odhad jednotlivých daní

Výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2010 až 2012 ovplyvnený pomalším rastom zamestnanosti a miezd. Oproti rokom 2009 a 2010 nastane v roku 2011 výrazný pokles nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) kvôli jej zníženiu z 22,5 na 19,2 násobok životného minima, čo bude mať priaznivý vplyv na výnos dane. Vzhľadom na životné minimum platné k 1. 1. 2011 vo výške 185,38 eur sa NČZD na rok 2011 predpokladá vo výške 3 559,30 eur. Od roku 2007 sa začala uplatňovať klesajúca NČZD, ktorá v roku 2011 začne klesať približne pri hrubej mesačnej mzde 1 773 eur, od mzdy približne vo výške 3 077 eur bude NČZD nulová. Na rozdiel od NČZD na daňovníka, ktorá sa mení vždy k 1. januáru príslušného roka, výška daňového bonusu na dieťa sa mení vždy od 1. júla príslušného roka. V roku 2011 sa predpokladá priemerná mesačná výška daňového bonusu na dieťa vo výške 20,34 eur. Od 1. 1. 2009 majú zamestnanci s najnižšími mzdami pri splnení zákonom stanovených podmienok nárok na zamestnaneckú prémiu. Odhadovaná výška maximálnej zamestnaneckej prémie za celé zdaňovacie obdobie roka 2011 dosiahne úroveň približne 49,91 eur, pričom celá výška zamestnaneckej prémie im bude vyplatená v rámci ročného zúčtovania dane v marci 2012. Nárok na maximálnu výšku zamestnaneckej prémie získajú zamestnanci s príjmom od polovice minimálnej mzdy do úrovne minimálnej mzdy pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok.

Na výnose dane z príjmov fyzických osôb z podnikania sa negatívne prejavil pokles ziskovosti v roku 2009 a nižší ekonomický rast v ďalších rokoch, pričom pozitívne bude na výnos dane vplývať zníženie NČZD v roku 2011 a prijatie legislatívnych zmien v rokoch 2012 a 2013.

V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2010 až 2012 dochádza k zníženiu prognózy dane z príjmov právnických osôb (DPPO). Dôvodom je pokles výnosu v roku 2009 ako dôsledok prepadu ziskovosti a aktualizovaná makroekonomická prognóza, ktorá v rokoch 2010 až 2012 počíta s nižším rastom nominálneho HDP, čo sa premietne do zníženej ziskovosti korporácií. Zároveň je možné predpokladať zvýšenú úroveň umorovania straty za predchádzajúce roky. V nasledujúcich rokoch možno predpokladať zotavenie korporátneho sektora a postupný rast ziskovosti podnikov s pozitívnym vplyvom na výnos dane. Riziko predstavuje možné čerpanie investičných stimulov formou daňových úľav u tých subjektov, ktoré v minulosti daň platili. Čerpaná úľava by tak predstavovala výpadok na DPPO. V rokoch 2011 až 2013 budú mať pozitívny vplyv na výnos dane zmeny legislatívy účinné od 1. 1. 2011.

Neistotou pri prognóze daní z príjmov fyzických a právnických osôb je možnosť daňovníkov poukázať 2 % zo zaplatenej dane na osobitné účely (verejnoprospešné aktivity mimovládnych neziskových organizácií). V roku 2009 dosiahla suma prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel 55 180 tis. eur (z toho FO previedli 17 684 tis. eur a PO previedli 37 496 tis. eur). Predpokladá sa, že suma prostriedkov určených na osobitné účely dosiahne v roku 2011 úroveň 32 419 tis. eur.

Prognóza dane z príjmov vyberanej zrážkou na roky 2011 až 2013 vychádza z odhadovaného pomalšieho rastu makroekonomickej základne a očakávaného vývoja priemernej úrokovej miery z celkového objemu vkladov (daň z úrokov na vklady tvorí až 70 % výnosu tejto dane). Výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou je v značnej miere ovplyvnený aj licenčnými poplatkami, ktorých výška priamo nesúvisí s makroekonomickým vývojom. Je pomerne časté, že dochádza k jednorazovým výkyvom v ich platbe, a to najmä z dôvodu, že časť licenčných poplatkov sa platí jednorazovo v stanovenej výške pri spustení

výroby nového produktu. Na výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou bude mať mierne negatívny vplyv aj pokles licenčných poplatkov u subjektov, ktoré ich platia v závislosti od veľkosti tržieb.

Výnos dane z pridanej hodnoty bude v roku 2011 pozitívne ovplyvnený sumou 150 mil. eur, ktorú štát zaplatí za úseky cestných komunikácií, ktoré budú v roku 2011 odovzdané do predčasného užívania alebo ktoré dostanú kolaudačné rozhodnutie. Zmluvné strany sa dohodli, že faktúra na zaplatenie DPH bude vystavená a záväzok DPH zaplatený v rovnakom kalendárnom roku tak, aby celá operácia bola rozpočtovo neutrálna. V rokoch 2012 a 2013 bude celkový výnos DPH rásť pomalšie ako spotrebné výdavky domácností. Negatívne bude ovplyvnený zrušením zákazu odpočítania dane pri kúpe a nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a pozitívne zvýšením základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušením 6% sadzby dane na „predaj z dvora“.

Výnosy spotrebných daní v metodike ESA 95 budú rásť v súlade s tempom rastu spotreby domácností v stálych cenách, pričom významné sú predovšetkým tri efekty. Prvý efekt je daný skutočnosťou, že na výnose dane z tabakových výrobkov sa v roku 2010 už naplno prejavia nové sadzby účinné od 1. 2. 2009, pretože z dôvodu predzásobenia sa v priebehu roka 2009 ešte predávali cigarety s nižšou sadzbou dane. Druhý výrazný vplyv na výnosy spotrebných daní predstavuje zníženie sadzby na naftu s účinnosťou od 1. 2. 2010. V roku 2010 sa odhaduje negatívny vplyv na výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja na úrovni 81 000 tis. eur, s postupným nárastom až na úroveň 96 729 tis. eur v roku 2013. Tretím efektom sú nové legislatívne opatrenia, ktorých celkový pozitívny vplyv sa odhaduje v prvom roku na 135,2 mil. eur, 158,8 mil. eur v roku 2012 a 182,5 mil. eur v roku 2013.

Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, dane za špecifické služby a daň z motorových vozidiel, majú stanovenie výšky sadzieb daní v kompetencii jednotlivé obce (daň z nehnuteľností a dane za špecifické služby) a VÚC (daň z motorových vozidiel). Odhad MF SR pri týchto daniach je preto len indikatívny, nakoľko subjekty samosprávy si zostavujú vlastné rozpočty.

Odhad výnosu ostatných daní je tvorený odhadom výnosov z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ, z úhrad za dobývací priestor, z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín a z úhrady za služby verejnosti poskytované STV a SRo. Výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ je tvorený 25 % zo sumy vlastných tradičných zdrojov EÚ pripadajúcich na dovozné clo, ostávajúcich 75 % plynie priamo do rozpočtu EÚ. Výnos dane z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, ktorý je príjmom Environmentálneho fondu, sa očakáva v rokoch 2011 až 2013 v rozmedzí 870 tis. eur až 875 tis. eur. Prognóza úhrady za služby verejnosti poskytované STV a SRo predpokladá, že v roku 2011 dosiahne výšku 75 821 tis. eur. V rokoch 2012 a 2013 sa s výnosom z tejto dane neuvažuje, nakoľko by mala byť zrušená.

Súčasťou ostatných daní sú aj zrušené majetkové dane, z ktorých naďalej plynú dobiehajúce platby do štátneho rozpočtu. V roku 2009 dosiahol výnos z týchto daní 454 tis. eur a ku koncu augusta 2010 dosiahol 454 tis. eur. Pre nasledujúce roky sa už tieto dane nerozpočtujú.

Kvantifikácia daňových príjmov

Medzi hlavné riziká prognózy patrí samotný makroekonomický vývoj a vplyv legislatívnych zmien. Aktuálna prognóza daňových príjmov je postavená na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2010 na úrovni 4,0 % a v roku 2011 na úrovni 3,3 %, pričom nenaplnenie tohto odhadu sa následne premietne aj do nižšieho výnosu daňových príjmov. Celkový vplyv legislatívnych zmien na výnos daňových príjmov v rokoch 2011 až 2013 sa odhaduje na úrovni 0,4 % HDP, pričom vzhľadom na rozsah zmien existuje riziko výraznejšej odchýlky oproti predpokladom.

Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke. Podľa rozpočtovej klasifikácie sa sankčné úroky (ďalej len sankcie) uložené v daňovom konaní k jednotlivým daniam rozpočtujú v rámci samostatnej kategórie. Tabuľka prezentuje výnosy jednotlivých daní bez sankcií, pričom v súlade s rozpočtovou klasifikáciou je predpokladaná výška sankcií k jednotlivým daniam uvedená v osobitnej tabuľke.

Skutočnosť

Prognóza

Hotovostný princíp, v tis. eur

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

4 140 940

3 914 418

2 945 830

3 558 791

4 188 416

4 635 688

Daň z príjmov fyzických osôb

1 819 293

1 633 220

1 474 530

1 743 338

2 066 048

2 200 045

DPFO zo závislej činnosti

1 620 231

1 446 653

1 425 234

1 640 915

1 869 413

2 030 328

DPFO z podnikania

199 063

186 567

49 296

102 423

196 635

169 717

do štátneho rozpočtu

117 441

28 218

146 929

110 442

150 663

114 359

do obcí

1 275 482

1 202 896

994 993

1 223 802

1 435 518

1 563 153

do VÚC

426 370

402 106

332 608

409 094

479 867

522 533

Daň z príjmov právnických osôb

2 115 673

2 125 443

1 336 638

1 669 475

1 928 788

2 196 264

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

205 973

155 755

134 662

145 978

193 580

239 379

Dane na tovary a služby

6 518 176

5 669 470

6 345 649

6 749 610

7 029 821

7 406 406

Daň z pridanej hodnoty

4 614 313

3 836 251

4 394 858

4 652 259

4 833 837

5 113 706

Spotrebné dane

1 903 863

1 833 219

1 950 791

2 097 351

2 195 984

2 292 700

Z minerálnych olejov

1 173 941

1 052 684

1 028 362

1 146 935

1 200 356

1 253 958

Z liehu

221 859

191 374

211 703

214 157

221 760

229 750

Z piva

62 974

58 776

55 574

67 943

80 391

82 581

Z vína

3 699

3 518

4 046

3 528

3 539

3 571

Z tabaku a tabakových výrobkov

432 489

507 113

614 402

618 377

635 394

666 809

Z elektrickej energie

3 897

7 690

14 100

14 650

15 142

15 733

Zo zemného plynu

4 674

11 155

21 767

29 398

35 483

36 379

Z uhlia

328

909

837

2 363

3 919

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

36 807

27 158

32 055

33 908

34 597

35 299

Dovozné clo

-6

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ

36 784

27 160

32 021

33 908

34 597

35 299

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

471 830

538 017

550 418

575 602

601 975

629 594

Daň z nehnuteľností

237 421

254 814

267 555

280 933

294 979

309 728

Dane za špecifické služby

155 114

158 102

166 007

174 307

183 023

192 174

Daň z motorových vozidiel

79 295

125 101

116 856

120 362

123 973

127 692

Ostatné dane

77 740

79 215

77 711

77 215

1 399

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

74 774

77 348

75 958

75 821

Daň z úhrad za dobývací priestor

550

560

524

do štátneho rozpočtu

110

107

104

do obcí

440

453

420

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1 188

780

900

870

875

Majetkové dane (do ŠR)

934

454

Iné dane

293

-125

Daňové príjmy VS spolu

11 245 493

10 228 278

9 951 663

10 995 126

11 856 208

12 708 386

Daňové príjmy ŠR

8 995 176

8 006 578

7 996 366

8 709 517

9 337 553

9 991 811

Daňové príjmy obcí

1 668 689

1 616 365

1 428 975

1 679 462

1 913 940

2 065 475

Daňové príjmy VÚC

505 665

527 207

449 464

529 456

603 840

650 225

Daňové príjmy STV

52 276

53 961

52 991

52 875

Daňové príjmy SRo

22 498

23 387

22 966

22 946

Environmentálny fond

1 188

780

900

870

875

Predpokladaná výška sankcií na roky 2010 až 2013 je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

Predpokladaný vývoj sankcií * (v tis. eur)

Skutočnosť

Prognóza

2008

2009

2010

2011

2012

2013

SANKCIE spolu

36 842

24 002

29 099

28 607

28 856

28 732

Daň z príjmov fyzických osôb

7 811

5 857

6 833

6 344

6 589

6 467

do štátneho rozpočtu

484

363

681

402

481

336

do obcí

5 491

4 117

4 611

4 453

4 578

4 595

do VÚC

1 836

1 376

1 541

1 489

1 530

1 536

Daň z príjmov právnických osôb

6 380

4 327

3 462

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

Daň z pridanej hodnoty

18 211

10 145

15 747

Spotrebné dane

1 295

1 360

1 359

Miestne dane

854

714

784

Ostatné dane

463

300

Sankcie uložené v daňovom konaní

1 824

1 276

895

* sankcie sú identické podľa hotovostnej a akruálnej metodiky

3.3. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013

Celkové daňové príjmy verejnej správy v metodike ESA 95 bez vplyvu legislatívnych zmien rastú mierne pomalšie ako slovenská ekonomika, napriek progresivite dane z príjmov fyzických osôb (rýchlejší rast miezd ako nezdaniteľných častí základu dane) a predpokladanému mierne rýchlejšiemu rastu dane z príjmov právnických osôb v porovnaní s rastom nominálneho HDP. Podiel nepriamych daní na HDP klesne z 10,2 % v roku 2010 na 9,8 % v roku 2013. Súvisí to s tým, že sadzby spotrebných daní sú určené v eurách na jednotku spotreby a nie percentuálnou sadzbou a zároveň prognóza predpokladá, že výnos DPH rastie pomalšie ako rastie jej makroekonomická základňa. Vplyvom legislatívnych opatrení sa daňová kvóta stabilizuje, mierne vzrastie z 15,3 % HDP v roku 2010 na 15,5 % HDP v roku 2013. Výrazný nárast podielu daní na HDP v roku 2011 je spôsobený jednorazovým príjmom DPH vo výške 150 mil. eur z dôvodu odovzdania úsekov 2. balíka PPP projektov.

Daňové príjmy VS (ESA 95, % HDP)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Priame dane

6,1

5,2

5,0

5,4

5,6

5,7

Nepriame dane

10,5

10,2

10,6

10,0

9,8

Daňové príjmy VS spolu

16,6

15,6

15,3

16,0

15,6

15,5

z toho: vplyv legislatívnych zmien

-0,1

0,4

V ďalšej tabuľke sú uvedené rozdiely medzi akruálnymi a hotovostnými odhadmi daní. Najviac sa prognóza daní v metodike ESA 95 odlišuje od predpokladaného hotovostného plnenia v roku 2011.

Odhad rozdielu medzi akruálnymi a hotovostnými prognózami v rokoch 2010 až 2013 (v tis. eur)

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Daňové príjmy VS

116 901

210 992

-62 567

-44 085

štátny rozpočet

115 707

209 762

-63 833

-45 389

obce

VÚC

1 194

1 230

1 266

1 304

(+) znamená, že výnos daní v metodike ESA95 je vyšší ako na hotovostnej báze

(-) znamená, že výnos daní v metodike ESA95 je nižší ako na hotovostnej báze

Veľký rozdiel medzi akruálnym výnosom daní a hotovostným výnosom daní je spôsobený v roku 2010 najmä daňou z príjmov právnických osôb, DPH a daňou z príjmov fyzických osôb z podnikania. V roku 2011 je rozdiel spôsobený najmä daňou z príjmov právnických osôb a daňou z príjmov fyzických osôb. Rozdiely vyplývajú najmä z dôvodu vyrovnania daní za predchádzajúci rok (DPPO, DPFO) a vyplácania nadmerných odpočtov pri DPH, ktoré sa realizujú vždy až v nasledujúcom roku avšak akruálne patria ešte do predchádzajúceho roka.

Zároveň na rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom pozitívne vplýva najmä odlišné zaznamenávanie sumy 2 % poukazovaných na osobitný účel z daní z príjmov fyzických a právnických osôb. Kým pri hotovostnom princípe suma poukázaná na osobitný účel ovplyvňuje výšku výnosu dane znížením príjmov verejnej správy, akruálne dane nie sú týmto prevodom ovplyvnené. Vyplýva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktorá neznižuje výšku daňovej povinnosti voči verejným financiám (akruálnu daň), ale na základe zákona schváleného NR SR sa časť peňazí použije na financovanie tretieho sektora. Uvedená suma teda neznižuje príjmy, ale zvyšuje verejné výdavky a týmto spôsobom negatívne ovplyvňuje hospodárenie v metodike ESA 95.

Prevod prostriedkov na osobitný účel sa v porovnaní s rokom 2009 zníži, čo je dôsledkom poklesu ziskovosti podnikov a legislatívnej zmeny s účinnosťou od roku 2011. Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sprísňuje podmienky pre asignáciu 2 % dane a zavádza postupné znižovanie poukazovaného podielu zaplatenej dane z 2 % na 0,5 % v roku 2018. Pre roky 2011 a 2012 bude môcť právnická osoba darovať podiel vo výške 2 % zaplatenej dane len v prípade, že poskytne oprávnenému prijímateľovi dar vo výške zodpovedajúcej 0,5 % daňovej povinnosti. Ak dar neposkytne, správca dane zníži poukazovaný podiel zaplatenej dane na 1,5 %, čo v kombinácii so sprísnenými pravidlami pre poskytovanie asignácie 2 % dane spôsobí nižší objem prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel. Podľa nových pravidiel sa podiel zaplatenej dane nebude môcť použiť na reklamu a obstaranie nehnuteľností.

Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospešný účel v rokoch 2007 – 2013 na rozpočet (v tis. eur)

2007 S

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Prevod na VPÚ

- zníženie príjmov na hotovostnej báze

42 125

49 180

55 180

43 349

32 419

40 224

39 344

Prevod na VPÚ spolu ESA95

- zvýšenie výdavkov v ESA95

42 125

49 180

55 180

43 349

32 419

40 224

39 344

Prevod na VPÚ z DPFO

12 819

15 036

17 684

15 634

14 115

16 688

19 777

Prevod na VPÚ z DPPO

29 306

34 144

37 496

27 715

18 304

23 536

19 567

Daňové príjmy na akruálnej báze (metodika ESA 95) bez sankcií sú prezentované v nasledovnej tabuľke.

Skutočnosť

Prognóza

ESA 95, v tis. eur

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

4 114 557

3 261 581

3 316 200

3 776 178

4 226 037

4 669 153

Daň z príjmov fyzických osôb

1 821 211

1 528 854

1 547 253

1 834 266

2 057 862

2 237 028

DPFO zo závislej činnosti

1 627 755

1 455 422

1 456 400

1 679 092

1 893 523

2 062 049

DPFO z podnikania (2009 je odhad)

193 456

73 432

90 853

155 174

164 339

174 979

do štátneho rozpočtu

112 915

94 789

219 652

201 370

142 477

151 342

do obcí

1 280 311

1 074 785

994 993

1 223 802

1 435 518

1 563 153

do VÚC

427 985

359 281

332 608

409 094

479 867

522 533

Daň z príjmov právnických osôb (2009 je odhad)

2 087 372

1 576 973

1 634 285

1 795 934

1 974 595

2 192 746

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

205 973

155 755

134 662

145 978

193 580

239 379

Dane na tovary a služby

6 430 661

5 982 515

6 090 986

6 741 985

6 928 367

7 327 552

Daň z pridanej hodnoty

4 621 418

4 221 289

4 165 205

4 619 092

4 729 375

5 041 220

Spotrebné dane

1 809 243

1 761 227

1 925 781

2 122 893

2 198 992

2 286 332

Z minerálnych olejov

1 185 458

1 046 500

1 020 612

1 172 596

1 217 665

1 272 790

Z liehu

219 791

197 024

210 346

216 810

224 080

232 283

Z piva

63 886

58 145

54 023

68 293

79 858

81 443

Z vína

3 931

3 680

3 965

3 878

3 913

3 963

Z tabaku a tabakových výrobkov

324 636

436 472

599 958

615 758

621 058

641 958

Z elektrickej energie

4 661

7 532

14 178

14 229

14 725

15 307

Zo zemného plynu

6 410

11 035

21 827

28 709

33 773

34 669

Z uhlia

471

839

872

2 620

3 920

3 919

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

36 807

27 158

32 055

33 908

34 597

35 299

Dovozné clo

-6

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ

36 784

27 160

32 021

33 908

34 597

35 299

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

512 874

530 871

551 612

576 832

603 241

630 898

Daň z nehnuteľností

237 421

254 814

267 555

280 933

294 979

309 728

Dane za špecifické služby

155 114

158 102

166 007

174 307

183 023

192 174

Daň z motorových vozidiel

120 339

117 955

118 050

121 592

125 239

128 996

Ostatné dane

77 740

79 215

77 711

77 215

1 399

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

74 774

77 348

75 958

75 821

Daň z úhrad za dobývací priestor

550

560

524

do štátneho rozpočtu

110

107

104

do obcí

440

453

420

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1 188

780

900

870

875

Majetkové dane (do ŠR)

934

454

Iné dane

293

-125

Daňové príjmy VS spolu

11 172 638

9 881 341

10 068 564

11 206 118

11 793 641

12 664 301

Daňové príjmy ŠR

8 874 834

7 837 724

8 112 073

8 919 279

9 273 720

9 946 422

Daňové príjmy obcí

1 673 519

1 488 254

1 428 975

1 679 462

1 913 940

2 065 475

Daňové príjmy VÚC

548 323

477 235

450 658

530 686

605 106

651 529

Daňové príjmy STV

52 276

53 961

52 991

52 875

Daňové príjmy SRo

22 498

23 387

22 966

22 946

Environmentálny fond

1 188

780

900

870

875

Daňové príjmy VS – medziročný rast v %

6,0

-11,6

1,9

11,3

5,2

7,4

Daňové príjmy VS – podiel na HDP v %

16,6

15,6

15,3

16,0

15,6

15,5

3.4. Porovnanie aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2010 až 2012

Nižšie uvedená tabuľka prezentuje rozdiely aktuálnej prognózy daní v metodike ESA 95 oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012. Aktuálna prognóza je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 nižšia o 719,5 mil. eur, v roku 2011 nižšia o 469,7 mil. eur a v roku 2012 nižšia o 860,7 mil. eur. Zníženie prognózy daňových príjmov je spôsobené najmä skutočným plnením daní za rok 2009 (v ktorom sa premietol pokles ziskovosti podnikov a SZČO oproti predpokladom) a zhoršeným vývojom makroekonomického prostredia v porovnaní s pôvodnými očakávaniami.

Rozdiely medzi aktuálnym odhadom daní a rozpočtom verejnej správy na roky 2010 až 2012 (ESA 95, tis. eur)

2010

2011

2012

Daňové príjmy na akruálnej báze spolu

-719 521

-469 655

-860 725

v % HDP

-1,1

-0,7

-1,1

z toho: vplyv legislatívnych zmien

-42 019

289 899

299 063

vplyv DPH – PPP projekty

150 000

Daň z príjmov fyzických osôb

-93 065

-145 241

-147 393

Daň z príjmov právnických osôb

-99 775

-100 499

-141 143

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

-12 178

-16 453

-1 751

Daň z pridanej hodnoty

-419 778

-245 566

-522 847

Spotrebné dane

-69 774

65 597

59 098

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

3 137

4 405

4 498

Miestne dane

-26 659

-29 199

-31 890

Ostatné dane

-1 429

-2 699

-79 297

Výdavky na verejnoprospešný účel

-3 571

-6 229

-3 816

Daň z príjmov fyzických osôb

-432

-1 619

-2 133

Daň z príjmov právnických osôb

-3 139

-4 610

-1 683

(+) indikuje aktuálny odhad vyšší ako rozpočet, (-) indikuje aktuálny odhad nižší ako rozpočet

Rozdiely sú robené na prognózach bez sankcií.

Vyjadrenia členov daňového výboru k prognózam

Prognóza daňových príjmov MF SR bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy. Dvadsiate zasadnutie Výboru sa konalo 14. septembra 2010. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR bola všetkými siedmimi členmi Výboru označená ako realistická. Nižšie sú uvedené komentáre členov Výboru, ktorí zaslali svoje vyjadrenie:

NBS

NBS hodnotí predikciu daňových a odvodových príjmov MF SR ako realistickú vo vzťahu k makroprognóze MF SR, ktorá bola založená v čase jej zostavenia na nie ešte definitívne schválenej kompozícii plánovanej konsolidácie (najmä na strane výdavkov). Z toho vyplývajú tak pre makroprognózu, ako aj pre prognózu daní a odvodov potenciálne riziká v podobe iného scenára vývoja. NBS rovnako ako MF SR uvažuje v roku 2011 s jednorazovým príjmom 150 mil. eur vo výbere DPH, ktorý súvisí s plánovaným odovzdaním 3 úsekov 2. balíka PPP projektov. Tento príjem je však rozpočtovo neutrálny, nakoľko v rovnakej miere zaťaží aj výdavky štátneho rozpočtu.

Tatra banka

Prognózu považuje za realistickú a nemá dôvod spochybňovať prognózu ktorejkoľvek dane. Keďže dochádza k viacerým podstatným legislatívnym zmenám, neistota predikcie príjmov je väčšia ako zvyčajne. Preto by aj plánovanie na strane výdavkov malo byť viac konzervatívne ako v minulosti.

Infostat

Prognózu celkových daňových príjmov a sociálnych odvodov považuje INFOSTAT za realistickú. V detailnejšej štruktúre je ich odhad konzervatívnejší pre položku celkových priamych daní v celom prognózovanom období. Naopak, ich odhad nepriamych daní je optimistickejší.

3.5. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu

3.5.1. Zahraničné transfery

Ide o prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v rámci druhého programového obdobia. V rokoch 2011 až 2013 sa rozpočtujú prostriedky EÚ pre programy Národného strategického referenčného rámca a poľnohospodárske fondy na roky 2011 až 2013 na základe odhadov čerpania výdavkov v jednotlivých rokoch, ktoré boli predložené príslušnými rezortmi, plniacimi funkcie riadiacich orgánov. Nakoľko alokácie presne zodpovedajú sumám očakávaného čerpania v príslušných rokoch, v rozpočte sa predpokladá nulová zmena objemu prostriedkov, ktoré sa prenášajú medzi jednotlivými rokmi. Inak povedané, objem nepoužitých zdrojov (nevyčerpaných EÚ fondov a spolufinancovania), ktoré sa prenesú z roku 2010 do roku 2011 bude rovnaký, ako objem, ktorý sa prenesie z roku 2011 do roku 2012. Bližšia špecifikácia týchto prostriedkov je uvedená v prílohe č. 2 materiálu.

Vývoj plnenia týchto príjmov je nasledovný:

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Zahraničné transfery

863 317

1 111 480

1 930 586

3 343 890

3 044 671

2 661 534

3.5.2. Nedaňové príjmy a tuzemské transfery

Nedaňové príjmy súvisia s činnosťou jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a tvoria ich

-príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku,

-administratívne a iné poplatky a platby,

-kapitálové príjmy,

-úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov,

-iné nedaňové príjmy.

Tuzemské transfery tvoria transfery v rámci sektora verejnej správy.

Vývoj nedaňových príjmov a tuzemských transferov na roky 2011 až 2013 zobrazuje nasledovná tabuľka:

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Nedaňové príjmy

880 545

838 463

658 801

703 083

693 049

716 201

Tuzemské transfery

584 784

566 551

582 103

314 032

295 703

291 750

Spolu

1 465 329

1 405 014

1 240 904

1 017 115

988 752

1 007 951

V roku 2011 dochádza v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 k poklesu týchto príjmov o 18,0 %. Ide predovšetkým o pokles príjmov z tuzemských transferov.

Rozpočtovanie nedaňových príjmov

Nedaňové príjmy na roky 2011 až 2013 sa rozpočtujú vo výške 703 083 tis. eur, 693 049 tis. eur a 716 201 tis. eur. V roku 2011 dochádza v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 k nárastu celkových nedaňových príjmov o 6,7 %.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Nedaňové príjmy

880 545

838 463

658 801

703 083

693 049

716 201

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku

81 860

147 092

70 905

99 710

58 854

68 763

Administratívne a iné poplatky a platby

295 815

280 994

265 195

290 281

291 875

292 490

Kapitálové príjmy

29 453

17 172

28 280

16 661

14 768

15 086

Úroky z tuzem. a zahr. úverov, pôžičiek a vkladov

238 157

94 725

59 571

79 803

112 817

123 944

Iné nedaňové príjmy

235 260

298 480

234 850

216 628

214 735

215 918

A. Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku sa rozpočtujú vo výške 99 710 tis. eur v roku 2011, 58 854 tis. eur v roku 2012 a 68 763 tis. eur v roku 2013 a vznikajú z vlastníctva majetku a podnikania. Majú podobu dividend, nájomného z prenájmu pozemkov, budov, strojov a pod. V roku 2011 dochádza pri uvedených príjmoch v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 k nárastu o 40,6 %. Uvedený nárast vyplýva predovšetkým zo zvýšených príjmov z dividend od spoločnosti Slovak Telekom, a. s. v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva a výstavby SR.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Príjmy z podnikania - dividendy

49 299

137 740

63 158

92 212

51 261

61 163

Ministerstvo financií SR

6 639

3 735

15 139

3 706

4 096

11 730

Ministerstvo zahraničných vecí SR

664

604

564

500

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR

38 658

133 169

46 859

88 000

46 659

48 926

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

3 319

232

589

Z vlastníckeho podielu štátu, ktorý je zastúpený príslušnými rezortnými ministerstvami v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, ide predovšetkým o dividendy od spoločností Slovak Telekom, a. s., Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a. s. Jaslovské Bohunice (v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva a výstavby SR), od spoločností SZRB, a. s. a Slovenská konsolidačná, a. s. (v pôsobnosti Ministerstva financií SR) a od Správy služieb diplomatickému zboru, a. s. (v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí SR).

B. Pri administratívnych poplatkoch a iných poplatkoch a platbách výška príjmov závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka. V roku 2011 dochádza v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 k nárastu týchto príjmov o 9,5 %.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Administratívne poplatky

178 630

160 180

161 754

177 457

177 198

176 944

v tom: súdne

23 654

28 545

30 890

27 008

tržby z predaja kolkových známok

132 115

102 386

101 451

113 171

puncové poplatky

913

ostatné poplatky

22 861

29 249

29 346

36 329

36 070

35 819

licencie

Pokuty, penále a iné sankcie

57 565

62 960

74 186

61 434

61 785

62 532

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb

59 620

57 854

29 255

51 390

52 892

53 014

Spolu

295 815

280 994

265 195

290 281

291 875

292 490

Najväčší výnos z príjmov z administratívnych poplatkov a platieb bude v období rozpočtového rámca 2011 až 2013 v kapitolách Všeobecnej pokladničnej správy, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a ide o tržby z predaja kolkových známok a ostatné (správne) poplatky.

C. Výška kapitálových príjmov závisí od objemu nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, ktorý bude predmetom predaja v príslušných rozpočtových rokoch. V roku 2011 sa predpokladá objem týchto príjmov vo výške 16 661 tis. eur. Najvyšší podiel z týchto príjmov sa predpokladá v kapitolách Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR a Kancelárie prezidenta SR.

V roku 2011 dochádza v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 k poklesu týchto príjmov o 41,1 %, nakoľko sa rozpočtujú iba reálne dosiahnuteľné príjmy oproti roku 2010, kedy boli tieto príjmy nadhodnotené.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Kapitálové príjmy

29 453

17 172

28 280

16 661

14 768

15 086

- z predaja kapitálových aktív

21 898

11 228

21 210

10 930

9 122

9 461

- z predaja pozemkov a nehmotných aktív

7309

5 406

7 070

5 731

5 646

5 625

- ďalšie kapitálové príjmy

246

538

D. Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov sa v rozpočtovom období 2011 až 2013 rozpočtujú vo výške 79 803 tis. eur, 112 817 tis. eur a 123 944 tis. eur. V roku 2011 dochádza v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 k nárastu uvedených príjmov o 34,0 % v súvislosti s predpokladanou zlepšujúcou sa situáciou na finančnom trhu a príjmov z návratných finančných výpomocí. V rámci úrokov najväčší podiel tvoria:

–úrokové príjmy štátneho dlhu zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov na peňažnom trhu;

–úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a výnosy z finančných operácií

zabezpečovaných Štátnou pokladnicou znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím.

Ďalej sem patria úroky z poskytnutých návratných finančných výpomocí – úroky z úverov poskytnutých mestu Košice, Bratislavskému samosprávnemu kraju a úroky z realizovaných štátnych záruk – Vodohospodárska výstavba, š. p., v zmysle platných splátkových kalendárov.

Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov tvoria najmä úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia. Sú príjmami kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V rámci kapitoly Ministerstva zahraničných vecí SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Z úverov a pôžičiek

418

192

253

498

Úroky z finančných operácií

95 622

53 719

31 344

47 910

59 736

54 221

Úroky z účtov fin. hospodárenia zo ŠP

128 195

18 347

4 502

19 965

41 886

59 257

Úroky z návratných finančných výpomocí a štátnych záruk

13 440

17 883

22 867

11 393

10 673

9 953

Ostatné domáce úroky

Úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia

482

4 584

594

Spolu

238 157

94 725

59 571

79 803

112 817

123 944

E. V rámci iných nedaňových príjmov predstavujú najväčší objem príjmy z hazardných hier, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Ďalej sem patria vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky a ostatné príjmy.

V rozpočtovom období 2011 až 2013 sa predpokladajú tieto príjmy vo výške:

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Iné nedaňové príjmy

235 260

298 480

234 850

216 628

214 735

215 918

z toho: z odvodu z hazardných hier

108 093

112 955

108 649

106 845

V roku 2011 dochádza v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 k poklesu iných nedaňových príjmov o 7,8 %.

Výška príjmov z neoprávnene použitých, alebo zadržaných finančných prostriedkov je v priebehu rozpočtového roka ovplyvnená objemom vrátených finančných prostriedkov od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a ostatných príjmov, medzi ktoré patria najmä odvody a vratky.

Tuzemské transfery

Rozpočtujú sa tu transfery v rámci verejnej správy. Ide o prostriedky zo štátnych finančných aktív vo výške 298 204 tis. eur. Sú to príjmy z dividend podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR, ktoré sa po posilnení štátnych finančných aktív stanú príjmom štátneho rozpočtu.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Dividendy realizované prostredníctvom FNM

555 469

531 879

540 914

298 204

283 036

278 684

z toho: riadne dividendy

413 002

466 328

414 502

298 204

283 036

278 684

mimoriadne dividendy

142 467

65 551

126 412

Výška dividend v jednotlivých rokoch závisí od ziskovosti podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR, ktorá je ovplyvnená konkurenciou na trhu s plynom a elektrickou energiou.

V roku 2011 dochádza k poklesu týchto príjmov v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 o 44,9 %, a to z dôvodu, že v roku 2010 boli dosiahnuté mimoriadne dividendy z titulu precenenia majetku vo výške 126,4 mil. eur od spoločnosti SPP, a. s. a vyšší objem riadnych dividend od ostatných spoločností s majetkovou účasťou FNM SR vo výške 39,6 mil. eur. Rovnako výplata mimoriadnych dividend ovplyvnila aj skutočnosť v roku 2008 v sume 142 467 tis. eur a v roku 2009 v sume 65 551 tis. eur. V návrhu rozpočtu na roky 2011 až 2013 sú rozpočtované iba riadne dividendy.

Ďalej sem patrí príspevok zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby, multilicenčné poplatky v kapitole Ministerstva financií SR a transfer zo Slovenského pozemkového fondu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na register obnovenej evidencie pozemkov.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby

7 462

10 990

11 683

12 443

12 582

12 981

Transfery od ostatných subjektov verejnej správy

3 385

V roku 2011 z dôvodu predpokladaného zvýšenia výberu poistného na zdravotnom poistení sa rozpočtujú aj vyššie príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 ide o nárast týchto príjmov o 6,5 %.

4. Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu

4.1. Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu

V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 sa rozpočtujú výdavky štátneho rozpočtu vo výške 16 915 558 tis. eur na rok 2011, 16 555 360 tis. eur na rok 2012 a 16 269 513 tis. eur na rok 2013.

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 R

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Výdavky štátneho rozpočtu

12 056 594

13 332 047

16 277 000

15 846 573

16 925 558

16 555 360

16 269 513

z toho:

výdavky štátneho dlhu

884 930

762 713

1 144 250

964 643

1 163 188

1 609 990

1 645 031

transfer zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne

1 441 709

1 608 733

1 672 696

1 717 805

prostriedky EÚ a spolufinancovanie

1 319 456

1 919 646

3 569 041

2 683 051

4 032 702

3 640 328

3 142 577

základné výdavky na chod štátu

9 852 208

10 649 688

10 122 000

10 757 170

10 120 935

9 632 346

9 764 100

Štátny rozpočet na rok 2011 je zostavený úsporne, ale realisticky. Tlak na úspory je silný, ale nie nerealistický. Nemal by viesť k opakovaniu situácie v roku 2010, že niektoré kapitoly neboli schopné v termíne uhrádzať svoje záväzky.

Výdavky štátneho rozpočtu je potrebné porovnávať bez troch položiek, na ktoré nemá rozpočtová politika priamy vplyv. Ide o úroky zo štátneho dlhu, transfer do Sociálnej poisťovne a financovanie EÚ fondov. Takto určené základné výdavky na chod štátu (ďalej len „základné výdavky“) slúžia na mzdy, prevádzku a investície, dosiahnu v roku 2011 10,121 mld. eur. V porovnaní s rozpočtom na rok 2010 klesajú síce len o 1,1 mil. eur, toto porovnanie však nie je korektné. Rozpočet na rok 2010 bol totiž pripravený typicky predvolebne. Formálne vykazoval výrazné úspory - oproti skutočnosti roku 2009 až o 527 mil. eur, teda o takmer 5 %, v skutočnej činnosti vlády sa to však neprejavilo. Rástli platy zamestnancov štátu. Rástli aj výdavky na sociálne dávky, niektoré sa pred voľbami výrazne zvyšovali, ako napríklad rodičovský príspevok. Prevádzkové výdavky niektorých ministerstiev mali podľa rozpočtu klesať (na ministerstve vnútra až o 22 %), nijaké šetrenie sa však nerobilo, skôr naopak, rozbiehali sa nové nákladné projekty. Výsledkom je, že množstvo faktúr sa neplatilo už v lete roku 2010, viaceré ďalšie položky by boli vyčerpané výrazne pred koncom roku. Výsledkom je, že základné výdavky v tomto roku výrazne prekročia rozpočtovanú úroveň a dosiahnu približne 10,757 mld. eur. Nejde pritom o nijaké rozhadzovanie zo strany nastupujúcej vlády, ale iba o zaplatenie reálnych výdavkov, o ktorých bolo väčšinou rozhodnuté pred voľbami v júni 2010. Výdavky rozpočtu tak dosiahnu približne úroveň skutočnosti roku 2009.

V rozpočte na rok 2011 sú zahrnuté všetky nevyhnutné výdavky, vrátane napríklad nákladov na znalcov pre ministerstvo spravodlivosti alebo na rodičovské príspevky pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výsledkom je, že rozpočtované základné výdavky v roku 2011 sú v porovnaní so skutočnosťou roku 2009 nižšie o 5,0 % a v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2010 nižšie o 5,9 %. A to napriek inflácii, a to napriek tomu, že v rozpočte sa financujú aj niektoré prioritné výdavky, napríklad na protipovodňovú ochranu, alebo na posilnenie výstavby diaľnic.

Výdavky štátneho rozpočtu

(v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Kancelária Národnej rady SR

37 872

57 795

41 456

26 759

21 766

Kancelária prezidenta SR

4 408

3 608

4 040

3 794

3 798

Úrad vlády SR

39 002

43 236

26 993

63 770

23 002

Kancelária Ústavného súdu SR

3 836

4 438

2 853

3 097

3 086

Najvyšší súd SR

7 509

7 905

8 522

8 033

8 027

Generálna prokuratúra SR

59 145

63 023

62 503

61 138

56 797

56 799

Najvyšší kontrolný úrad SR

6 940

8 664

8 196

7 463

7 465

Slovenská informačná služba

44 064

48 102

43 300

38 946

Ministerstvo zahraničných vecí SR

111 645

123 684

107 954

111 751

108 809

109 370

medziročná zmena (v %)

8,1

-5,0

1,0

-5,9

-4,6

1,4

Inflácia (%)

4,6

1,6

3,2

1,4

3,7

3,5

3,9

Ministerstvo obrany SR

994 356

966 616

822 944

759 775

740 720

Ministerstvo vnútra SR

931 059

1 014 158

838 575

860 607

803 871

813 235

Ministerstvo spravodlivosti SR

268 602

280 386

270 033

288 602

285 706

285 875

Ministerstvo financií SR

346 994

371 350

491 319

622 310

728 225

457 586

Ministerstvo životného prostredia SR

265 054

250 758

329 601

831 415

315 124

315 589

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

1 797 656

2 018 521

2 348 232

2 337 280

2 238 756

2 240 557

Ministerstvo zdravotníctva SR

1 110 226

1 287 843

1 439 532

1 401 899

1 288 763

1 268 408

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

1 681 918

1 814 653

1 967 688

2 010 892

2 065 114

2 129 526

Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR

181 938

196 515

169 773

167 192

227 301

227 766

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR

228 672

272 331

319 167

333 674

179 276

113 003

Ministerstvo pôdohosp. a rozvoja vidieka SR

782 414

1 038 070

1 158 603

1 303 853

1 207 078

1 199 759

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

321 613

433 169

494 350

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

1 125 892

1 250 694

1 424 996

1 890 953

1 900 747

1 831 504

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

49 870

61 286

39 604

35 600

34 657

Štatistický úrad SR

19 493

33 653

29 547

22 835

18 690

19 675

Úrad pre verejné obstarávanie

3 829

3 601

2 948

2 676

2 670

Úrad jadrového dozoru SR

5 143

4 715

4 465

4 848

4 598

Úrad priemyselného vlastníctva SR

3 795

3 176

3 138

2 778

2 783

Úrad pre norm., metrológiu a skúšobníctvo SR

10 323

7 483

7 255

6 593

6 353

6 357

Protimonopolný úrad SR

3 786

5 668

2 368

2 145

Národný bezpečnostný úrad

12 260

8 690

8 800

7 990

7 991

Správa štátnych hmotných rezerv SR

18 430

20 287

28 102

42 384

35 883

Všeobecná pokladničná správa

1 506 864

1 555 096

3 704 817

3 604 955

4 128 597

4 198 518

Slovenská akadémia vied

71 986

72 873

65 326

59 551

58 616

58 449

Spolu

12 056 594

13 332 047

16 277 000

16 925 558

16 555 360

16 269 513

4.2. Osobné výdavky

V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 sa rozpočtujú na rok 2011 osobné výdavky v sume 3 260 080 tis. eur pre 237 007 zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a regionálneho školstva (s výnimkou zamestnancov preneseného výkonu štátnej správy na obce a samosprávnej pôsobnosti obcí na úseku sociálnych zariadení).

Počet zamestnancov, na ktorých sú v návrhu rozpočtu verejnej správy rozpočtované osobné výdavky, nezohľadňuje v plnej miere 10 % zníženie počtu zamestnancov z dôvodu, že správcovia rozpočtových kapitol v tomto období sa zaoberajú možnosťami realizácie zníženia osôb v závislosti od prehodnotenia organizačných štruktúr svojich organizácií, vykonávaných činností a pod.

Osobné výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií štátu

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 vychádza zo zámerov programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda SR zaviazala prijať opatrenia potrebné na zníženie deficitu od roku 2011, čo sa prejavilo aj v znížení osobných výdavkov zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Východiskom realizácie zníženia bol schválený rozpočet na rok 2010 v sume 2 188 487 tis. eur, z ktorého 10 % zníženie zodpovedá sume 218 849 tis. eur.

Na základe osobitného prístupu boli v znížení osobných výdavkov zrealizované výnimky v celkovom objeme 104 745 tis. eur. Výnimky sa týkajú:

-vylúčenia zo znižovania pedagogických zamestnancov špeciálnych škôl a školských zariadení, stredných a vysokých škôl v počte 8 627 osôb, ktorých 10 % krátenie osobných výdavkov predstavuje 12 053 tis. eur

-vylúčenia zo znižovania zamestnancov Ministerstva obrany SR, u ktorých nerealizovanie zníženia osobných výdavkov predstavuje sumu 35 816 tis. eur. Súčasne sa zvýšili osobné výdavky súvisiace s reštrukturalizáciou rezortu a zvýšením zahraničného príspevku v sume 14 785 tis. eur. V roku 2011 ide o dočasné zvýšenie osobných výdavkov. Vzhľadom na potrebu podrobnejšej analýzy v rezorte obrany budú osobné výdavky znížené od roku 2012

-zmiernenia zníženia osobných výdavkov u policajtov a hasičov na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti kapitoly Ministerstva vnútra SR, kde nerealizované zníženie osobných výdavkov zodpovedá sume 22 700 tis. eur

-zmiernenia zníženia osobných výdavkov pre vedeckých a výskumných zamestnancov kapitoly Slovenskej akadémie vied, zamestnancov detských domovov v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, civilných zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v Kancelárii Ústavného súdu SR, ktorým neboli viazané osobné výdavky v sume 11 891 tis. eur

-zmiernenia zníženia osobných výdavkov pre civilných zamestnancov kapitoly Generálnej prokuratúry SR v sume 1 000 tis. eur

-zvýšenia osobných výdavkov o sumu 6 500 tis. eur pre zamestnancov pôsobiacich v zahraničnej službe v kapitole Ministerstva zahraničných vecí SR z dôvodu legislatívnej úpravy odvodov.

Súčasne sa okrem uvedených výnimiek realizovali v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu aj iné zmeny , ktoré vplývali na predpokladané zníženie osobných výdavkov v celkovej sume 5 249 tis. eur, ako napr. zníženie osobných výdavkov v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z dôvodu dočasného pridelenia finančných prostriedkov pre úrady práce, zvýšenie výdavkov súvisiacich s novými legislatívnymi normami ako je napr. vytvorenie jednotných kontaktných miest, ďalej na prevenciu kriminality v kapitole Ministerstva vnútra SR a pod.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov na rok 2011 predstavuje sumu 2 069 134 tis. eur pre 139 270 zamestnancov (vrátane špeciálneho školstva v počte 10 341 osôb s objemom osobných výdavkov 112 597 tis. eur), čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 menej o 119 353 tis. eur (5,45 %). Na tomto znížení sa podieľali rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu 5,53% znížením a príspevkové organizácie 4,16% znížením.

V súvislosti so znížením osobných výdavkov v roku 2011 až 2013 je ponechané na rozhodnutí správcov rozpočtových kapitol, či toto zníženie zabezpečia znížením počtu zamestnancov, redukciou fakultatívnych zložiek odmeňovania, prípadne kombináciou oboch možností.

Osobné výdavky regionálneho školstva financovaného zo štátneho rozpočtu

Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto zákonom sa na základe rozpisu výdavkov Ministerstvom školstva SR rozpočtujú osobné výdavky pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva nasledovne:

Zmena

Regionálne školstvo financované z kapitoly MŠ SR

2010

2011

v eur

Počet zamestnancov

86 549

Priemerná mesačný mzdový výdavok

718,98

721,30

2,32

0,32

Osobné výdavky RŠ

1 009 571 172

1 010 430 302

859 130

0,09

Mzdy

746 724 239

749 133 490

2 409 251

0,32

Odvody

262 846 933

261 296 812

-1 550 121

-0,59

z toho:

Pedagogickí zamestnanci

Počet zamestnancov

65 000

Priemerná mesačný mzdový výdavok

806,62

823,42

16,80

2,08

Osobné výdavky

850 589 678

865 952 484

15 362 806

1,81

Mzdy

629 163 963

642 271 199

13 107 236

2,08

Odvody

221 425 715

223 681 285

2 255 570

1,02

Nepedagogickí zamestnanci

Počet zamestnancov

21 549

Priemerná mesačný mzdový výdavok

454,62

413,25

-41,37

-9,10

Osobné výdavky

158 981 494

144 477 818

-14 503 676

-9,12

Mzdy

117 560 276

106 862 291

-10 697 985

-9,10

Odvody

41 421 218

37 615 527

-3 805 691

-9,19

V návrhu rozpočtu osobných výdavkov regionálneho školstva financovaného zo štátneho rozpočtu sa pre pedagogických zamestnancov nezohľadnil 10 % pokles osobných výdavkov. Uvedený postup zodpovedá cieľom programového vyhlásenia vlády SR, ktoré sa týkajú zlepšenia mzdového ohodnotenia pedagogických zamestnancov školstva. Pedagogickým zamestnancom regionálneho školstva sa zachovala úroveň odmeňovania z roku 2010 po zohľadnení dopočtu 1 % valorizácie a súčasne im boli zabezpečené finančné prostriedky súvisiace s uplatnením kreditového systému v sume 6 813 tis. eur.

Pre nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva sa realizovalo 10 % zníženie osobných výdavkov pri súčasnom dopočte valorizácie z roku 2010 vo výške 1 %.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 vzrástol o 0,09 %, v absolútnom vyjadrení o 859 tis. eur na sumu 1 010 430 tis. eur.

Spôsob realizácie zníženia osobných výdavkov zostáva v kompetencii zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorý sa nemusí prejaviť len v znížení počtu zamestnancov, ale aj v racionalizácii prevádzky škôl a školských zariadení.

Osobné výdavky verejných vysokých škôl

Zákon o verejných vysokých školách, v zmysle ich samosprávnej pôsobnosti, upravuje okrem iných oblastí aj hospodárenie verejných vysokých škôl. Z uvedeného autonómneho postavenia verejných vysokých škôl vychádza aj rozpis finančných prostriedkov na osobné výdavky rozpočtované v návrhu rozpočtu na rok 2011 až 2013. Návrh rozpočtu osobných výdavkov verejných vysokých škôl v roku 2011 oproti

schválenému rozpočtu na rok 2010 predpokladá rast osobných výdavkov o 4,31 % (12 123 tis. eur) na sumu 293 113 tis. eur pre 21 529 zamestnancov.

4.3. Rozpočtovanie výdavkov podľa kapitol štátneho rozpočtu

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Rozpočet na rok 2011 zohľadňuje legislatívne zmeny prijaté v roku 2010 a vytvára priestor na splnenie cieľov a úloh Programového vyhlásenia vlády SR.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 682 170

1 814 744

1 967 688

2 010 892

2 065 114

2 129 526

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly

1 539 286

1 661 348

1 815 752

1 850 593

1 898 094

1 958 666

presun z min. rokov (§8)

3 083

1 959

EÚ prostriedky

105 002

117 701

129 146

136 230

141 941

145 202

spolufinancovanie

32 981

32 170

22 790

24 069

25 079

25 658

iné zdroje*

1 818

1 566

*úver Svetovej Banky, zdroje zo zahraničia (nenávratné), iné zdroje

Celkové výdavky kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú pre rok 2011 rozpočtované v objeme 2,01 mld. eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 tak medziročne rastú o 2,20%. Rozpočtové zdroje kapitoly oproti roku 2010 rastú o 1,92%.

Nárast celkových výdavkov kapitoly ovplyvňuje predovšetkým rast výdavkov na transfery, ktorý predstavuje v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 zvýšenie o 3,09%. Na ich raste sa najvýraznejšou mierou podieľajú výdavky na dávky sociálnej inklúzie, ktoré sú rozpočtované v celkovej sume vyššej o 7,09%.

Objem osobných výdavkov sa pre rok 2011 rozpočtuje na úrovni 130 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles 8,75 % (12,5 mil. eur). Medziročný pokles osobných výdavkov je ovplyvnený ich znížením v súvislosti so znížením počtu zamestnancov úradov práce o 350 osôb (UV SR č. 458/2009, prijaté na obdobie 1,5 roka), viazaním osobných výdavkov na úrovni 10 % pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri zohľadnení dopočtu 1% valorizácie z roku 2010. Zo znižovania bolo vylúčených 1 307 pedagogických zamestnancov s príslušným objemom osobných výdavkov. Zníženie osobných výdavkov o 10% je upravené o sumu 2,28 mil. eur pre 223 zamestnancov detských domovov z dôvodu personálneho zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí v štátnych detských domovoch.

Po abstrahovaní od zníženia zamestnancov úradov práce (3,80 mil. eur) a neznižovaní pedagogických zamestnancov (1,62 mil. eur) a zamestnancov detských domovov (2,28 mil. eur) by pokles osobných výdavkov oproti schválenému rozpočtu 2010 bol 7,70%.

Na medziročnom raste výdavkov sa výrazne podieľajú EÚ zdroje vrátane spolufinancovania, ktoré medziročne rastú o 5,50%.

Sociálna inklúzia

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Sociálna inklúzia celkom, z toho:

1 331 870

1 473 384

1 608 021

1 722 023

1 722 412

1 785 420

pomoc v hmotnej núdzi

220 347

248 955

287 634

308 228

311 336

313 054

podpora rodiny v tom:

759 427

859 675

889 354

958 017

940 739

978 046

platba štátu

211 088

235 842

245 384

231 518

254 195

266 705

rodičovský príspevok

260 323

269 578

271 794

350 877

301 791

303 554

kompenzácie ŤZP

177 947

184 610

214 808

227 912

236 300

252 196

vianočný príspevok

56 430

62 113

66 756

68 378

70 001

71 623

V roku 2011 sa budú financovať všetky doposiaľ uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotačné programy pre deti z nízkopríjmových skupín. Rozpočtovaný objem výdavkov reaguje na predpoklad prekročenia výdavkov na dávky sociálnej inklúzie a ich dodatočnú potrebu v dôsledku vývoja počtu poberateľov, novej legislatívy, ako aj vplyvu makroekonomických ukazovateľov tak, aby umožňovala celoplošnú valorizáciu dávok v zákonnej výške.

Rozpočet celkových zdrojov na program Sociálnej inklúzie v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 rastie o 7,09%.

V roku 2011 sa na pomoc v hmotnej núdzi uvažuje so sumou 308 mil. eur, čo predstavuje nárast o 7,16% v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010. V rozpočtovanej sume tvorí najvýraznejší podiel dávka v hmotnej núdzi, v ktorej sa premieta predpokladaný počet poberateľov 182 721 osôb, čo je o 4 721 osôb viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010. Valorizácia dávky sa predpokladá vo výške rastu životného minima.

Obdobne ako v roku 2010 sa na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie poberateľov dôchodkových dávok rozpočtuje v roku 2011 vianočný príspevok dôchodcom a to vo výške 68,4 mil. eur, čím sa oproti schválenému rozpočtu roku 2010 zvyšuje o 2,43%.

Na podporu rodiny sa v roku 2011 rozpočtuje 958 mil. eur, t. j. o 7,72% viac v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010. Návrh rozpočtovanej sumy uvedeného podprogramu zohľadňuje najmä nové legislatívne podmienky pre poskytovanie rodičovského príspevku, vrátane dopočtu prostriedkov na jeho krytie, čo predstavuje rast výdavkov o 29,1% v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010. Uvedená legislatívna zmena spôsobila zvýšenie počtu poberateľov príspevku. Pre rok 2011 sa očakáva 145 320 poberateľov dávky, čo je o 9 555 poberateľov viac ako predpokladal schválený rozpočet na rok 2010. V rámci podpory rodiny je rozpočtovaný aj prídavok na dieťa, ktorého čerpanie sa predpokladá takmer na úrovni schváleného rozpočtu na rok 2010. Rozpočtovaná suma zohľadňuje predpokladaný pokles počtu detí na 1 200 598 a valorizáciu dávky vo väzbe na životné minimum. Celkovú úroveň rozpočtu na podporu rodiny ovplyvňuje aj pokles predpokladanej sumy pre platbu poistného plateného štátom o 5,65% v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010, v ktorom je zohľadnený vývoj počtu poistencov s predpokladom jeho poklesu o 9 302 osôb v prepočítanom stave.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú pre rok 2011 uvažované pre 222 326 poberateľov, čo je o 6 684 osôb viac oproti predpokladanému počtu poberateľov v roku 2010. Sú rozpočtované v sume 228 mil. eur, t. j. o 6,10% vyššej oproti schválenému rozpočtu na rok 2010, v ktorej je zohľadnená i valorizácia dávok vo väzbe na životné minimum.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

poistné platené štátom

209 355

239 153

245 384

231 518

254 195

266 705

počet poistencov

178 900

180 929

177 495

168 193

167 223

170 651

*rok 2008, 2009 vrátane zúčtovania

Poistné platené štátom sa pre rok 2011 rozpočtuje vo výške 232 mil. eur. Uvedená suma v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje pokles o 5,65%. Platba pre poistné platené štátom zohľadňuje legislatívne zmeny vyplývajúce z novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá najmä mení súčasný vymeriavací základ pre platbu poistného plateného štátom na ročný variant, pričom bude využívaná priemerná mzda spred dvoch rokov.

Politika zamestnanosti

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Ľudské zdroje

196 413

186 506

210 265

154 711

208 391

209 763

EÚ prostriedky

104 834

113 106

101 384

107 216

111 712

114 278

spolufinancovanie

32 961

31 584

17 891

18 943

19 738

20 193

národné programy a úč. prostr. APTP

37 057

25 426

68 191

16 821

73 996

74 008

investičné stimuly

21 561

16 390

22 799

11 731

2 945

1 283

V rozpočte na rok 2011 je na politiku zamestnanosti (medzirezortný program Ľudské zdroje) rozpočtovaná suma 155 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje pokles o 26,4%. Na tejto skutočnosti sa podieľa predovšetkým presun prostriedkov z účelových prostriedkov aktívnej politiky trhu práce v sume 56,0 mil. eur na posilnenie výdavkov na dávky sociálnej inklúzie, najmä z dôvodu účinnosti novej legislatívnej úpravy rodičovského príspevku. Účelové prostriedky sú uvoľnené z dôvodu prehodnotenia financovania dotknutých nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Ich financovanie sa predpokladá v rámci alokácie prostriedkov na Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

V rámci aktívnej politiky trhu práce sa rozpočtujú zdroje na investičné stimuly poskytované formou príspevku na tvorbu nových pracovných miest. V rozpočte na rok 2011 sú zabezpečené zdroje na 26 projektov schválených vládou v rokoch 2006 až 2010. V návrhu rozpočtu je vytvorená rezerva na investičné stimuly v sume 500 tis. eur.

(v tis. eur)

2011 N

2012 N

2013 N

vládou schválené investičné stimuly

11 231

2 445

783

rezerva na neschválené projekty

500

Inštitucionálna podpora

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Inštitucionálna podpora spolu

152 915

148 578

149 402

134 158

134 313

134 343

Tvorba a implementácia politík

152 728

148 340

149 175

133 693

134 078

134 108

Hospodárska mobilizácia

Príspevky do medzinár. organizácií

187

183

190

420

190

Pre rok 2011 je pre inštitucionálnu podporu vyčlenených 134,2 mil. eur, čo predstavuje pokles v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 zníženie o 10,2%.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

Kapitola má v roku 2011 k dispozícií výdavky vo výške 1,89 mld. eur vrátane zdrojov z EÚ a spolufinancovania, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje zvýšenie o 32,7%. Uvedený nárast je spôsobený presunom kompetencií v oblasti podpory rozvoja bývania, technickej pomoci a podpory cestovného ruchu, ktoré sa v rozpočte kapitoly rozpočtujú od roku 2011 (pre rok 2011 predstavujú celkovú sumu 233 mil. eur). Po

abstrahovaní predmetnej zmeny by celkové výdavky kapitoly v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 rástli iba o 14,7%.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 125 892

1 250 693

1 425 031

1 890 953

1 900 747

1 831 504

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly

919 295

839 129

571 817

1 152 749

837 680

869 379

presun z minulých rokov § 8

39 712

50 090

zdroje EÚ

123 460

290 163

713 100

607 535

878 136

807 359

spolufinancovanie

40 569

67 639

140 078

130 669

184 931

154 766

iné zdroje (mimorozpočtové, ISPA)

2 856

3 672

Výdavky zo zdrojov EÚ v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 klesli o 14,8 % a spolufinancovanie o 6,72 %.

Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 102 %. Uvedenú zmenu spôsobil presun kompetencií v oblasti podpory rozvoja bývania v sume 159,3 mil. eur a podpory cestovného ruchu v sume 2,7 mil. eur, vrátane administratívy k uvedeným oblastiam v sume 16,7 mil. eur, ako aj rast výdavkov na cestnú infraštruktúru a železničnú dopravu.

Objem osobných výdavkov sa pre rok 2011 rozpočtuje na úrovni 28,7 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje nárast 18,94 % (4,57 mil. eur ). Medziročná zmena v porovnaní s rokom 2010 predstavuje celkové zvýšenie osobných výdavkov a zahŕňa najmä rozpočet zrušenej kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „MVRR SR“), s výnimkou časti regionálneho rozvoja a sekciu cestovného ruchu z kapitoly Ministerstva hospodárstva a výstavby SR, 10% zníženie osobných výdavkov pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri zohľadnení dopočtu 1% valorizácie z roku 2010 a 10% viazaním osobných výdavkov ministra z úrovne roku 2010. Po odpočítaní prostriedkov súvisiacich s delimitáciou z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstva hospodárstva a cestovného ruchu SR a pri zohľadnení úpravy poistného vykonaného kapitolou, by osobné výdavky v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 klesali o 9,07%.

Výdavky na tovary a služby v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú vyššie o 60,3 % z dôvodu presunu kompetencií v oblasti implementácie politík MVRR SR a cestovného ruchu a rozpočtovania výdavkov na platbu za dostupnosť pre 2. balík PPP a na zavádzanie digitálneho vysielania v SR. Pri abstrahovaní presunutých výdavkov v oblasti implementácie politík MVRR SR a cestovného ruchu, výdavky na tovary a služby medziročne rastú o 51,8 %.

Výdavky na bežné transfery v roku 2011 sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 vyššie o 44,1 % z dôvodu presunu kompetencií v oblasti implementácie politík MVRR SR, podpory rozvoja bývania a cestovného ruchu. Pri abstrahovaní uvedených presunutých výdavkov, výdavky na bežné transfery medziročne klesajú o 0,35 %.

Kapitálové výdavky v roku 2011 sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 vyššie o 217 % z dôvodu presunu kompetencií v oblasti podpory rozvoja bývania a cestovného ruchu, ako aj z dôvodu zvýšenia výdavkov na výstavbu cestnej infraštruktúry a výstavbu a obnovu železničnej siete. Pri abstrahovaní od presunutých výdavkov v oblasti podpory rozvoja bývania a cestovného ruchu, kapitálové výdavky rastú o 200 %.

Výdavky kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR sú smerované do oblastí:

Cestná infraštruktúra

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Cestná infraštruktúra celkom, z toho:

574 834

722 021

761 771

946 280

923 508

975 088

zdroj štátny rozpočet

419 423

384 569

252 840

596 683

357 712

385 678

presun z minulých rokov § 8

33 830

49 731

zdroj EÚ

91 265

237 038

423 622

297 930

482 018

500 723

zdroj spolufinancovanie

29 869

50 602

85 309

51 667

83 778

88 687

iné zdroje (mimorozpočtové a ISPA)

447

Na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 946 mil. eur vrátane prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolufinancovania. Výdavky v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 24,2 %, t. j. o 185 mil. eur.

Prostriedky zo štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 136 %, t. j. o 344 mil. eur z dôvodu rozpočtovania výdavkov na platbu za dostupnosť, na úhradu DPH a zvýšenia výdavkov na výstavbu diaľnic.

Správa a údržba

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Správa, údržba a opravy ciest a diaľnic

71 813

91 733

70 274

65 208

66 469

65 736

Na správu a údržbu ciest a diaľnic je rozpočtovaných 65,2 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje pokles o 7,21%, t. j. 5,07 mil. eur. Správa a údržba cestnej infraštruktúry je zabezpečovaná prostredníctvom Slovenskej správy ciest (SSC) a Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Pre SSC, ktorá je zodpovedná za správu a údržbu ciest I. triedy je rozpočtovaných 37,5 mil. eur a pre NDS na prípravu, realizáciu opráv diaľnic a rýchlostných ciest je rozpočtovaných 27,7 mil. eur. Správu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest vykonáva NDS aj z vlastných zdrojov.

Výstavba ciest, diaľnic a rýchlostných ciest

Na výstavbu ciest, diaľnic a rýchlostných ciest sa v roku 2011 rozpočtujú výdavky vrátane zdrojov z EÚ a spolufinancovania v sume 706 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje zvýšenie o 2,15%.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Výstavba ciest, diaľnic a rýchlostných ciest celkom, z toho:

503 020

630 288

691 497

706 373

758 948

782 561

zdroj štátny rozpočet

347 712

292 917

182 566

356 776

193 152

presun z minulých rokov § 8

33 830

49 731

zdroj EÚ

91 265

237 038

423 622

297 930

482 018

500 722

zdroj spolufinancovanie

29 869

50 602

85 309

51 667

83 778

88 687

iné zdroje (mimorozpočtové)

344

Výdavky štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú vyššie o 95,4 %, t. j. o 174 mil. eur.

Realizácia projektov PPP

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Realizácia projektov PPP celkom, z toho:

174 699

98 091

126 790

Platba za dostupnosť

24 699

98 091

126 790

DPH

150 000

V roku 2011 sa rozpočtujú výdavky na platbu za dostupnosť pre 2. balík PPP cesty R1 v sume 24,7 mil. eur a na úhradu DPH v sume 150 mil. eur.

Mýto

Systém elektronického mýta mal priniesť zdroje na výstavbu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest. Jeho skutočným výsledkom je však dodatočné bremeno pre verejné financie, ktoré len znižuje zdroje na budovanie infraštruktúry.

Efektívnosť mýta

v tis. eur

2010

2011

2012

2013

Príjem z mýta

137 399

176 000

194 000

212 000

Platba za mýtny systém

-94 635

-93 583

-97 198

-105 197

Výpadok príjmov z diaľničných nálepiek

-41 219

-43 280

-44 146

-45 028

Výpadok spotrebnej dane

-81 000

-89 800

-92 900

-96 700

Príjmy z mýta

137 399

176 000

194 000

212 000

Dopady súvisiace s mýtom

-216 854

-226 663

-234 244

-246 925

Rozdiel

-79 455

-50 663

-40 244

-34 925

Po zavedení mýta prišiel štát o výnosy z diaľničných nálepiek od nákladných áut, ktoré ročne predstavovali približne 41 mil. eur. Okrem toho predchádzajúca vláda schválila ako kompenzáciu po zavedení elektronického mýta zníženie spotrebnej dane na naftu, čím znížila príjmy štátneho rozpočtu z tejto dane ročne o 81 mil. eur. A je samozrejme potrebné aj platiť za vybudovanie a prevádzku mýta poplatok, ktorý v roku 2011 dosiahne 93,6 mil. eur. Negatívne dopady prevyšujúce 226 mil. eur sú podstatne vyššie ako predpokladaný príjem z mýta vo výške 176 mil. eur.

Výsledkom zavedenia mýta v roku 2011 je výpadok rozpočtových zdrojov vo výške 50,7 mil. eur.

Železničná doprava

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Železničná doprava celkom, z toho:

472 640

466 451

602 765

633 560

724 470

611 960

zdroj štátneho rozpočtu

431 447

400 112

269 535

322 511

268 870

268 871

presun z minulých rokov § 8

5 040

zdroj EÚ

24 423

47 486

280 083

245 066

362 287

283 278

zdroj spolufinancovanie

9 361

15 952

53 111

65 983

93 313

59 811

iné zdroje (mimorozpočtové a ISPA)

2 369

2 901

Výdavky na železničnú dopravu sú v roku 2011 rozpočtované v sume 634 mil. eur vrátane zdrojov EÚ a spolufinancovania. Výdavky na uvedenú oblasť v roku 2011 sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 vyššie o 5,11 % v dôsledku rastu prostriedkov štátneho rozpočtu na urýchlenie zapojenia zdrojov z EÚ do výstavby železničnej infraštruktúry.

Výdavky zo zdrojov štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú vyššie o 19,7 %, t. j. o 53,0 mil. eur v nadväznosti na zvýšenie kapitálových výdavkov na modernizáciu železničných dopravných ciest.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Železničná doprava celkom, z toho:

475 639

466 451

602 765

633 560

724 470

609 960

VVZ ŽSSK osobná doprava

189 380

179 247

149 373

VVZ ŽSR

191 709

136 095

119 498

Rozvoj a modernizácia ŽSR

94 377

99 861

324 281

309 449

384 248

319 239

Obnova železničných mobilných prostriedkov ŽSSK

50 825

8 949

55 240

71 351

21 850

Kombinovaná doprava

173

423

664

Výdavky na financovanie výkonov vo verejnom záujme pre rok 2011 sú rozpočtované na rovnakej úrovni ako v roku 2010. Problematika železničnej dopravy si vyžaduje zmenu v doterajšom prístupe, ktorý každoročne produkuje straty v železničnom sektore. Táto zmena si vyžiada systémové opatrenia, ktoré zabezpečia efektívne a udržateľné financovanie.

Letecká doprava

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Letecká doprava celkom, z toho:

10 894

9 059

5 311

5 500

200

zdroje štátneho rozpočtu

6 928

8 662

5 311

5 500

200

zdroj EÚ

3131

313

zdroj spolufinancovanie

835

V oblasti leteckej dopravy sú výdavky v roku 2011 rozpočtované vo výške 5,50 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje zvýšenie o 3,56 %, t. j. o 189 tis. eur. Uvedené výdavky sú smerované na zabezpečenie poskytovania služieb súvisiacich s odletmi a pristátiami lietadiel pri vykonávaní letov, ktoré sú oslobodené od odplát za pristátia a odplát za používanie letiska, na plnenie záväzných štandardov bezpečnosti prevádzky letiskovej infraštruktúry, bezpečnostnej ochrany letísk a správy, údržby a zhodnocovania letiskovej infraštruktúry.

Podpora rozvoja bývania

Zdroje na podporu bývania

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Štátny fond rozvoja bývania

76 215

137 962

54 904

Výstavba a obnova bytového fondu

61 443

56 927

50 255

35 000

20 000

Štátna prémia v stavebnom sporení

38 439

43 624

48 500

43 347

42 980

41 980

Bonifikácia k hypotekárnym úverom

19 497

21 723

20 580

26 000

28 000

30 000

Spolu dotácie zo štátneho rozpočtu

195 594

260 236

174 239

159 251

145 884

146 884

Príjmy ŠFRB

98 933

87 236

88 754

94 231

98 534

103 766

Celkom verejné zdroje

294 527

347 472

262 993

253 482

244 418

250 650

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR

Na podporu rozvoja bývania sú v roku 2011 k dispozícií verejné výdavky vo výške 253 mil. eur, z toho zo štátneho rozpočtu v sume 159 mil. eur a z príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) 94,2 mil. eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú zdroje nižšie o 3,62 %. Výdavky zo štátneho rozpočtu sú nižšie o 8,60 %, t. j. o 15,0 mil. eur, v nadväznosti na zníženie výdavkov na dotácie.

Na dotácie na výstavbu a obnovu bytového fondu sa rozpočtujú prostriedky v sume 35,0 mil. eur, ktoré sa využijú na podporu výstavby nájomných bytov, prípravu územia na výstavbu technickej vybavenosti, odstraňovanie systémových porúch a bankové záruky.

Podpora financovania s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu je realizovaná dotáciami na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, ktorá je rozpočtovaná vo výške 43,3 mil. eur a na bonifikáciu hypotekárnych úverov je vyčlenených 26,0 mil. eur. Zvýhodnené hypotekárne úvery pre mladých s bonifikáciou úrokovej sadzby sú podporované zo štátneho rozpočtu vo výške 2 % a banky sa zaviazali zvýhodniť tieto úvery do výšky 1 %, čím sa dosiahlo zvýhodnenie hypotekárnych úverov pre mladých o 3 %.

Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má ŠFRB, ktorého celkové zdroje v roku 2011 predstavujú čiastku 149 mil. eur, čo je nárast o 3,81 % v porovnaní s rokom 2010. Príjmy zo štátneho rozpočtu sú v sume 54,9 mil. eur a vlastné príjmy fondu (najmä príjmy zo splácania v minulosti poskytnutých úverov a z úrokov) predstavujú 94,2 mil. eur.

Zdroje Štátneho fondu rozvoja bývania

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

transfer zo štátneho rozpočtu

76 215

137 962

54 904

vlastné príjmy

98 932

87 238

88 754

94 231

98 534

103 766

Spolu

175 147

225 200

143 658

149 135

153 438

158 670

OP Technická pomoc

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

OP Technická pomoc celkom, z toho:

7 473

10 570

16 153

23 011

13 717

13 206

zdroje EÚ

6 352

8 697

13 191

18 923

11 023

10 589

zdroje spolufinancovanie

1 121

1 873

2 962

4 088

2 694

2 617

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR

Na OP technická pomoc sú rozpočtované výdavky vo výške 23,0 mil. eur zo zdrojov EÚ a spolufinancovania. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú výdavky vyššie o 42,5 %, t. j. o 6,86 mil. eur. Uvedené výdavky sú smerované do oblastí monitorovania, pracovných a koordinačných skupín, výborov a komisií, posilnenia administratívnych kapacít a na podporu riadenia pomoci, informačných systémov pre oblasť riadenia a implementácie regionálnej politiky SR, finančného riadenia, kontroly a auditu, podpory zavádzania inovatívnych nástrojov.

Podpora cestovného ruchu

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Podpora cestovného ruchu celkom, z toho:

36 367

22 765

46 704

56 337

31 178

21 487

zdroje štátneho rozpočtu

9 494

1 437

1 941

2 707

4 507

6 507

zdroj EÚ

19 447

16 766

38 049

45 617

22 808

12 769

zdroj spolufinancovanie

7 426

4 562

6 714

8 013

3 863

2 211

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR

Výdavky na podporu cestovného ruchu sa pre rok 2011 rozpočtujú v sume 56,3 mil. eur vrátane zdrojov EÚ a spolufinancovania. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 ide o zvýšenie o 20,6 %.

Prostriedky zo zdrojov štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú vyššie o 39,5 %, t. j. o 766 tis. eur z dôvodu, že od roku 2011 sa v týchto výdavkoch rozpočtujú aj výdavky na administráciu cestovného ruchu (sekcia cestovného ruchu). Uvedené výdavky sú určené na podporu podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu, rozvoj informačných služieb cestovného ruchu a administráciu cestovného ruchu.

Administratíva

Výdavky na ostatné činnosti sa v roku 2011 rozpočtujú v sume 67,0 mil. eur vrátane zdrojov spolufinancovania a v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú vyššie o 21,4 %.

Prostriedky zo zdrojov štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 sú vyššie o 49,8%, t. j. o 22 mil. eur z dôvodu presunu výdavkov na kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja a implementácie politík MVRR SR a rozpočtovania výdavkov na zavádzanie digitálneho vysielania v SR.

Po vylúčení uvedených výdavkov sú prostriedky na implementáciu politík dopravy zo zdrojov štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 nižšie o 8,43 %. Uvedené zníženie je v osobných výdavkoch o 8,97 % a vo výdavkoch na tovary a služby o 14,1 %. Kapitálové výdavky sú vyššie o 13,96 % v nadväznosti na zabezpečenie výdavkov na špeciálne prístroje pre implementáciu riečnych informačných služieb.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Ostatné činnosti celkom, z toho:

64 525

53 163

55 184

67 015

61 790

62 679

Tvorba a implementácia MDPT SR

61 079

49 887

51 720

45 906

40 681

41 569

Civilné a núdzové plánovanie

Podpora obrany

1 235

1 258

1 328

1 327

1 328

Hospodárska mobilizácia MDPT SR

1 447

1 403

1 527

1 802

Ľudské zdroje

168

Príspevky SR do MO

579

556

582

Tvorba a implementácia MVRR SR

17 251

17 252

Hospodárska mobilizácia MVRR SR

122

Výdavky na tvorbu a implementáciu sú určené na zabezpečenie financovania úloh úradu, pre rozpočtové organizácie regulácie a štátneho dozoru a pre hygienu a ochranu zdravia, na technickú pomoc pri projektoch OP Doprava, na zavádzanie digitálneho vysielania v SR, na podporu integrovanej siete RRA, projektov Euroregiónov a územného rozvoja obcí a miest, na podporu vedy a výskumu, na prenesený výkon štátnej správy, pre krajské stavebné úrady a na kontrolu, štúdie, štátny dozor, pre príspevkovú organizáciu URBION.

Na podprogramy, ktoré rozpočtová kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu sa rozpočtujú výdavky v sume 3,86 mil. eur. Uvedené výdavky sú určené pre podprogramy Civilné a núdzové plánovanie, Dopravná a telekomunikačná podpora, Hospodárska mobilizácia a Príspevky SR do medzinárodných organizácií.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 797 661

2 018 508

2 348 232

2 337 280

2 238 756

2 240 557

rozpočtové zdroje kapitoly

1 761 287

1 900 726

1 925 196

1 861 695

1 847 832

1 860 566

presun z minulých rokov §8

669

zdroje EU

23 890

98 260

359 581

412 550

334 173

321 791

spolufinancovanie zo ŠR

9 184

17 103

63 455

63 035

56 751

58 200

iné zdroje

2 631

2 418

Výdavky kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len MŠVVŠ SR) pre rok 2011 klesajú o 10,9 mil. eur, t. j. o 0,47 % oproti úrovni schváleného rozpočtu roku 2010. Výdavky zo štátneho rozpočtu v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 3,30 %.

Osobné výdavky rozpočtových organizácií kapitoly sa pre rok 2011 rozpočtujú na úrovni 132 mil. eur,čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles o 2,67 % (3,62 mil. eur). Medziročný pokles osobných výdavkovje ovplyvnený 10% viazaním osobných výdavkov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prácevo verejnom záujme s výnimkou pedagogických zamestnancov regionálneho školstva v počte 6 315 osôbpri zohľadnení dopočtu 1% valorizácie z roku 2010, 10% viazaním osobných výdavkov ministra a zamestnancov vo verejnej funkcii z úrovne roka 2010 a zvýšením mzdových výdavkov na realizáciu kariérneho systému odmeňovania pedagogických zamestnancov. V limite počtu zamestnancov je premietnuté zníženie o 1 miesto štátneho tajomníka. Z 10 % znižovania počtu zamestnancov boli vyňatí pedagogickí zamestnanci regionálneho školstva v počte 6 315 osôb. V návrhu rozpočtu kapitoly je v mzdových prostriedkoch zohľadnený kreditný systém odmeňovania pedagogických zamestnancov v sume 780,8 tis. eur bez príspevkov na poistné. Zároveň z tovarov a služieb boli presunuté finančné prostriedky na osobné výdavky pre Metodicko-poradenské centrá v sume 95,2 tis. eur. Pri neuplatnení vyššie uvedených titulov by osobné výdavky rozpočtových organizácií klesli o 9,1 %.

Pre celé regionálne školstvo financované z kapitoly MŠVVŠ SR sa pre rok 2011 rozpočtuje objem osobných výdavkov na úrovni 1,01 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje nárast o 0,085 % (0,86 mil. eur). Mierny medziročný nárast osobných výdavkov je ovplyvnený zvýšením mzdových výdavkov o 6,81 mil. eur na zabezpečenie kariérneho systému odmeňovania pedagogických zamestnancov, dopočtom 1% valorizácie z roku 2010 a 10% viazaním osobných výdavkov nepedagogických zamestnancov. Z 10% zníženia osobných výdavkov boli vyňatí pedagogickí zamestnanci v počte 65 000 osôb.

V návrhu rozpočtu verejných vysokých škôl je pre rok 2011 zabezpečený dopočet osobných výdavkovo 1% valorizácie z roku 2010 a súčasne je zapracované 10% zníženie osobných výdavkov, z ktorého boli vyňatí vysokoškolskí pedagógovia v počte 10 928 osôb.

Celkové výdavky na tovary a služby klesajú v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 1,12 mil. eur, t. j. o 1,10%. Do výdavkov sa premietlo zníženie výdavkov na vedu a techniku o 17,9 mil. eur a zvýšenie výdavkov na vysoké školstvo o 4,35 mil. eur, na regionálne školstvo o 9,4 mil. eur, na šport o 125 tis. eur, na tvorbu a implementáciu politík o 2,51 mil. eur a na podporu voľnočasových aktivít mládeže o 0,41 mil. eur. Keďže v oblasti regionálneho školstva nedošlo k zníženiu výdavkov, po vylúčení týchto výdavkov z porovnávacej základne, je medziročný pokles výdavkov na tovary a služby o 20,1%.

Bežné transfery zo štátneho rozpočtu v roku 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 4,27 mil. eur, t. j. o 0,27 %. Po vylúčení bežných transferov rozpočtovaných pre regionálne školstvo s nárastom o 3,84 mil. eur a pre verejné vysoké školy s poklesom o 6,69 mil. eur z porovnávacej základne, rastú bežné transfery o 7,12 mil. eur, t. j. o 15,9%. Tento nárast bežných transferov sa prejavuje najmä v oblasti vedy a techniky s nárastom o 8,6 mil. eur a v príspevkoch do medzinárodných organizácií s nárastom o 2,56 mil. eur.

Kapitálové výdavky v roku 2011 klesajú o 65,9 % oproti schválenému rozpočtu roku 2010 a oproti upravenému rozpočtu o 52,4 %. Napriek celkovému poklesu kapitálových výdavkov v kapitole MŠVVŠ SR pre rok 2011 rastú kapitálové výdavky oproti schválenému rozpočtu roku 2010 pre regionálne školstvo o 38,4 %. Výrazné zníženie kapitálových výdavkov je zaznamenané najmä vo verejných vysokých školách, športe a vede a technike. Kapitálové výdavky určené pre verejné vysoké školy klesajú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 67,8 % a upravenému rozpočtu o 64 %.

Regionálne školstvo

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Výdavky kapitoly MŠVVŠ SR

1 206 826

1 313 048

1 299 447

1 311 874

1 318 311

1 321 308

Normatívne výdavky cez MŠVVŠ SR

1 100 351

1 195 904

1 204 783

1 205 000

1 197 502

Nenormatívne výdavky cez MŠVVŠ SR

74 567

82 934

68 070

77 066

93 085

96 074

Administratívne výdavky MŠVVŠ SR

28 652

31 333

23 005

26 219

24 135

24 143

Výdavky na štipendiá cez MŠVVŠ SR

3 256

2 878

3 589

Ostatné kapitoly (MV SR)

11 767

14 337

15 445

11 102

10 359

Výdavky štrukturálnych fondov na regionálny rozvoj

2 687

109 098

62 896

80 688

190 209

139 899

Verejné výdavky spolu

1 221 279

1 436 483

1 377 788

1 403 663

1 518 879

1 471 567

Medziročná zmena v %

1,88

0,08

-3,12

Verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 1,88%.

Rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 0,96%. Na zvýšení výdavkov sa podieľajú najmä nenormatívne výdavky. V limite výdavkov sú zabezpečené normatívne výdavky, nenormatívne výdavky, administratívne výdavky na organizácie rezortu, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom a výdavky na štipendiá.

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Počet žiakov v školách

822 413

796 578

783 531

760 338

744 856

729 644

medziročná zmena v %

-4,17%

-3,14%

-1,64%

-2,96%

-2,04%

Normatívne výdavky cez MŠVVŠ SR (v tis. eur)

1 100 351

1 195 904

1 204 783

1 205 000

1 197 502

Normatívne výdavky na žiaka v eurách

1 338,0

1 501,3

1 537,6

1 584,8

1 607,7

1 641,2

medziročná zmena v %

10,89%

12,21%

2,42%

3,07%

1,44%

2,08%

Počet pedagogických zamestnancov

66 783

65 000

medziročná zmena v %

-2,36%

0,00%

-2,67%

0,00%

Počet žiakov na 1 učiteľa

12,31

11,93

12,05

11,70

11,46

11,23

Z časového radu uvedeného v tabuľke vyplýva, že počet žiakov pripadajúcich na jedného učiteľa medziročne klesá.

Do výdavkov na regionálne školstvo okrem výdavkov zo štátneho rozpočtu poskytovaných prostredníctvom MŠVVŠ SR sú zahrnuté tiež výdavky MV SR, ktoré financuje stredné odborné školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v sume 9,38 mil. eur a prostriedky štrukturálnych fondov na financovanie infraštruktúry vzdelávania v sume 80,7 mil. eur

Vysoké školstvo

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Verejné vysoké školy cez MŠVVŠ SR

431 126

458 771

456 176

432 743

428 381

438 054

Štipendiá pre zahraničných študentov cez MŠVVŠ SR

395

368

1 265

Prostriedky z APVV a štátne programy cez MŠVVŠ SR

18 485

14 924

Oficiálna rozvojová pomoc cez MŠVVŠ SR

1 615

1 912

1 976

1 779

Vlastné zdroje VVŠ

100 447

112 821

70 338

110 508

105 877

104 797

Rezortné vysokoškolské vzdelávanie*

19 314

24 844

27 399

20 424

19 707

21 582

Výdavky z verejných zdrojov

571 382

613 640

555 889

566 719

557 009

567 477

medziročná zmena v %

1,95

-1,71

1,88

*rezortné vysoké školy: MO SR, MV SR, MZ SR

Výdavky vysokých škôl z verejných zdrojov v roku 2011 rastú oproti roku 2010 o 1,95%. Výdavky štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom kapitoly MŠVVŠ SR verejným vysokým školám klesajú o 4,9%. Verejným vysokým školám bol zvýšený limit pre rok 2010 z priorít o 46,2 mil. eur, z toho 26,9 mil. eur bolo určených na prevádzku verejných vysokých škôl a 19,3 mil. eur na kapitálové transfery, čo nie je premietnuté v ďalších rokoch. V dôsledku premietnutia celoplošného zníženia výdavkov klesajú aj výdavky na rezortné vysoké školstvo o 25,5 %.

Prostriedky štátneho rozpočtu MŠVVŠ SR rozpočtované v programe Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl sú určené pre verejné vysoké školy na prevádzku dvadsiatich VVŠ, vysokoškolskú vedu, rozvojové projekty VVŠ a sociálnu oblasť. Slovenská republika sa zaviazala poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc a jednou z foriem je aj podpora štúdia zahraničných študentov na slovenských vysokých školách, ktorá je financovaná formou transferu z medzirezortného podprogramu Oficiálna rozvojová pomoc v sume 1,78 mil. eur. Zároveň verejné vysoké školy disponujú aj vlastnými zdrojmi. Rozpočtovaná úroveň vlastných príjmov na rok 2011 v sume 110 mil. eur je zvýšená oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 40,2 mil. eur, čo je približne na úrovni skutočnosti roka 2009. Do financovania vysokoškolského vzdelávania sú zahrnuté aj prostriedky štátneho rozpočtu rozpočtované pre tri štátne vysoké školy v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortov MO SR, MV SR a MZ SR vykazované v rezortnom vysokoškolskom vzdelávaní v celkovej sume 20,4 mil. eur.

Veda a technika

Verejné výdavky na vedu a techniku v roku 2011 z verejných zdrojov sa predpokladajú vo výške 495 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 9,14%. Financovanie vedy a techniky v roku 2011 sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje z viacerých verejných zdrojov.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Veda a technika v MŠVVŠ SR

80 092

91 507

87 119

76 031

73 501

Prostriedky EÚ a spolufinancovanie zo ŠR v MŠVVŠ SR

809

52 691

239 828

299 881

202 675

209 792

Časť miezd pedagogických pracovníkov VŠ

33 194

Členské príspevky medzinárodným organizáciám v MŠVVŠ SR

6 532

7 035

7 657

10 223

Slovenská akadémia vied

59 798

67 995

62 672

56 363

55 428

55 260

Rezortná veda

32 185

29 850

22 820

19 022

19 001

19 081

Výdavky na vedy a techniku celkom

210 742

280 647

451 764

494 713

394 021

401 051

Podiel na HDP

0,42%

0,58%

0,90%

0,96%

0,73%

0,71%

Výdavky MŠVVŠ SR na vedu a techniku tvoria najvýznamnejšiu položku výdavkov na vedu a techniku. Tieto výdavky sú tvorené hlavne výdavkami na podporu vysokoškolskej vedy a techniky, výdavkami na projekty financované prostredníctvom Agentúry na podporu vedy a výskumu, mzdovými výdavkami na pedagogických pracovníkov vysokých škôl, ktorých pracovnou náplňou je okrem pedagogickej činnosti aj vedecká činnosť (300 – 500 hodín vedeckej činnosti ročne). To znamená, že približne jedna pätina celkových mzdových nákladov pedagogických pracovníkov vysokých škôl smeruje taktiež do oblasti vedy a techniky. Úroveň týchto výdavkov pre rok 2011 je približne rovnaká ako v roku 2010.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja predstavuje druhú najvýznamnejšiu položku výdavkov na vedu a techniku z ministerstva školstva. Úlohou agentúry je podpora projektov výskumu a vývoja. Výdavky na projekty agentúry oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 klesajú o 37,7%, čo predstavuje pokles výdavkov o 11,6 mil. eur. Na druhej strane sú v rozpočte kapitoly na rok 2011 zabezpečené výdavky na investičné stimuly v sume 9,4 mil. eur.

Neposledným významným zdrojom financovania vedy a techniky z verejných zdrojov v kapitole MŠVVŠ SR sú aj finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ z druhého programového obdobia, ktoré predstavujú sumu vo výške 300 mil. eur. Nárast týchto zdrojov oproti schválenému rozpočtu roku 2010 predstavuje 25 %, čo vyplýva z vyššej alokácie celkových zdrojov štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania. Tieto sú určené najmä na financovanie výskumu a vývoja realizovaného vysokými školami, výskumnými ústavmi (SAV) a podnikateľským sektorom pôsobiacim v tejto oblasti.

Slovenská akadémia vied ako najvýznamnejší predstaviteľ základného výskumu v Slovenskej republike predstavuje druhú najväčšiu položku na celkovej sume výdavkov na základný výskum a to 56,3 mil. eur. Pokles výdavkov SAV roku 2011 oproti roku 2010 je vo výške 10,1 %.

Šport

Celkové výdavky kapitoly MŠVVŠ SR na podporu športu v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu roku 2010 klesajú o 43,2 mil. eur t. j. o 51,0 %. Dôvodom medziročnej zmeny výdavkov na šport je najmä nerozpočtovanie výdavkov na financovanie výstavby futbalového štadióna pre potreby športovej reprezentácie SR v roku 2011 v sume 27,6 mil. eur. Zároveň bude dofinancovaná rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu v roku 2011 v sume 14,0 mil. eur, ktorý bude využitý pri organizovaní Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 v Slovenskej republike. Po odpočítaní výdavkov určených na infraštruktúru v športe v roku 2011 dochádza k poklesu oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 3,1 mil. eur, t. j. o 10 %.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Ministerstvo školstva SR, z toho:

36 038

39 606

84 712

41 479

27 458

futbalový štadión

27 648

hokejový štadión

26 555

14 021

výdavky na podporu športu

36 038

39 606

30 509

27 458

Administratíva

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Tvorba a implementácia politík

23 358

28 263

19 666

19 555

20 123

Hospodárska mobilizácia

Podpora detí a mládeže

4 083

3 879

3 662

2 804

2 801

OP Vzdelávanie

1 157

33 341

104 923

143 835

154 624

131 914

OP Výskum a vývoj

4 193

33 996

37 797

42 677

Rezerva na Koordinácia prierezových aktivít

4 900

2 738

Ľudské zdroje - aktívna politika trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti

3 301

2 770

Inštitucionálne podpora spolu

31 906

68 256

137 352

202 934

218 089

200 260

Medziročná zmena v %

113,9%

101,2%

47,7%

7,5%

-8,2%

Pre rok 2011 sú na administratívu vyčlenené finančné prostriedky v sume 202,9 mil. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu roku 2010 nárast o 65,5 mil. eur, t. j. o 47,7 %. Najvýraznejší nárast sa premieta predovšetkým do programu OP Vzdelávanie o 38,9 mil. eur a OP Výskum a vývoj o 29,8 mil. eur z dôvodu vyššej alokácie prostriedkov štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania.

K zníženiu výdavkov na rok 2011 dochádza na rezerve na Koordináciu prierezových aktivít, ktoré sa týkajú financovania vedy a výskumu, o 2,16 mil. eur oproti schválenému rozpočtu na rok 2010, t. j. o 44 % menej. Uvedené sa prejavuje aj v alokovaných výdavkoch na vedu a výskum zo zdrojov štátneho rozpočtu, viď oblasť veda a technika.

K zníženiu výdavkov na rok 2011 dochádza aj v oblasti podpory detí a mládeže oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 858 tis. eur, t. j. o 23 % z dôvodu realokácie výdavkov v rámci jednotlivých oblastí.

V rámci tvorby a implementácie politík sú rozpočtované výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie, pre aparát ministerstva a na štátny informačný systém. Výdavky pre rok 2011 zaznamenávajú pokles oproti roku 2010 o 111 tis. eur, t. j. o 0,57 %. Pokles je zaznamenaný v mzdových výdavkoch oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 9,94 %, v poistnom o 9,94 % a v bežných transferoch o 13,6 %, pričom výdavky na tovary a služby rastú o 38,4 % a kapitálové výdavky sú na úrovni schváleného rozpočtu roku 2010. Nárast výdavkov na tovary a služby je spôsobený z dôvodu prevádzky dátového centra a informačných systémov v sume 2,0 mil. eur a financovania prenájmu priestorov pre rozpočtovú organizáciu Agentúru MŠVVŠ SR pre štrukturálne fondy v sume 350 tis. eur, ktoré v roku 2010 neboli rozpočtované.

Skutočné čerpanie výdavkov na programe Tvorba a implementácia politík v roku 2009 je v porovnaní s nasledujúcimi rokmi vyššie z dôvodu budovania informačných systémov pre rozpočtovú organizáciu Ústav informácií a prognóz v školstve. Predmetné informačné systémy slúžia na spracovanie národnej štatistiky, výkazníctva, na vytvorenie registra detí, žiakov, študentov, zamestnancov, škôl a školských zariadení.

Ministerstvo zdravotníctva SR

Objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa pre rok 2011 predpokladá na úrovni 3,82 mld. eur s nárastom oproti schváleným zdrojom v roku 2010 o 2,15% a s nárastom oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 o 2,28%. Zdroje v zdravotníctve sú tvorené v prevažnej miere zdrojmi z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie.

Verejné zdroje v zdravotníctve

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

Zdroje verejného zdravotného poistenia

3 307 812

3 413 303

3 560 784

3 566 791

3 598 671

3 712 694

3 944 876

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

16 757

14 978

16 764

17 067

16 905

17 091

17 305

MZ SR (bez transferov na zdravotné poisťovne)

104 314

114 393

145 032

134 033

191 485

143 763

81 116

Iné rozpočtové kapitoly

35 854

34 140

15 568

11 480

10 180

Verejné zdroje v zdravotníctve spolu

3 464 737

3 576 814

3 738 148

3 733 459

3 818 541

3 883 728

4 053 477

medziročná zmena (v %)

13,49

3,23

4,51

4,38

2,28

1,71

4,37

* údaje sú očistené o duplicitné transfery

V zdrojoch verejného zdravotného poistenia na roky 2011 až 2013 sú v rámci poistného od ekonomicky aktívnych obyvateľov zohľadnené vplyvy legislatívnych zmien v oblasti odvodov. V očakávanej skutočnosti na rok 2010 je zohľadnený aj vplyv ročného zúčtovania poistného plateného štátom na verejné zdravotné poistenie za rok 2008 vo výške 5,80 mil. eur a za rok 2009 vo výške 49,0 mil. eur. V roku 2011 sa v rámci zdrojov verejného zdravotného poistenia uvažuje aj s ročným zúčtovaním poistného plateného štátom za rok 2010 vo výške 10 mil. eur.

Výdavky Ministerstva zdravotníctva SR

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Bežné výdavky, z toho:

1 077 634

1 239 990

1 353 920

1 266 399

1 200 893

1 242 508

poistné platené štátom

997 457

1 162 382

1 282 678

1 197 816

1 132 220

1 174 112

ostatné bežné výdavky

71 393

67 776

59 431

56 140

56 091

55 415

príspevok na činnosť OS ZZS

8 784

9 832

11 811

12 443

12 582

12 981

Kapitálové výdavky

29 352

28 992

3 447

500

Prostriedky EÚ

2 480

15 838

69 840

114 750

74 265

21 590

Spolufinancovanie k prostriedkom EÚ

561

2 745

12 325

20 250

13 106

3 810

Iné zdroje*

199

279

188

Výdavky Ministerstva zdravotníctva SR celkom

1 110 226

1 287 844

1 439 720

1 401 943

1 288 764

1 268 408

* Nórsky finančný mechanizmus, Finančný mechanizmus EHP, mimorozpočtové zdroje

Celkové rozpočtované výdavky Ministerstva zdravotníctva SR vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov klesajú v roku 2011 o 2,62 % oproti schválenému rozpočtu roku 2010. Výdavky kapitoly sú medziročne ovplyvnené najmä zníženým objemom poistného plateného štátom na verejné zdravotné poistenie o 6,62% a zvýšeným objemom prostriedkov EÚ pre Operačný program Zdravotníctvo a Operačný program Vzdelávanie o 64,3% vrátane príslušného spolufinancovania. Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 klesajú o 6,77% oproti schválenému rozpočtu na rok 2010.

Objem osobných výdavkov sa pre rok 2011 rozpočtuje na úrovni 28,9 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 predstavuje pokles o 9,15 % (2,91 mil. eur). Medziročný pokles osobných výdavkov je ovplyvnený viazaním osobných výdavkov na úrovni 10 % pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri zohľadnení dopočtu 1% valorizácie z roku 2010 a 10% viazaním osobných výdavkov ministra z úrovne roku 2010. V limite počtu zamestnancov je premietnuté zníženie o 1 miesto štátneho tajomníka.

Výdavky na tovary a služby rastú o 28,7 % v dôsledku presunutia rozpočtovania výdavkov na vedu a výskum z bežných transferov na tovary a služby. Kapitola znižuje bežné transfery príspevkovým a iným organizáciám celkovo o 34,8 %.

Najvýraznejší podiel na bežných výdavkoch kapitoly tvoria výdavky Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré pôsobia na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia na regionálnej úrovni. Na ich financovanie sa pre rok 2011 predpokladajú prostriedky vo výške 30,5 mil. eur, čo predstavuje pokles ich celkových výdavkov oproti predchádzajúcemu roku o 8,85 %.

Ministerstvo zdravotníctva SR prostredníctvom zdrojov zdravotných poisťovní financuje aj činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „OS ZZS“) vo výške 12,4 mil. eur s medziročným nárastom 5,35 %. Nárast príspevku spôsobuje rast vymeriavacieho základu na jeho výpočet, ktorým je výber poistného, na ktorú majú poisťovne právo po prerozdelení poistného za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom je príspevok splatný. Sadzba na výpočet príspevku je 0,35 % z vymeriavacieho základu. Príslušné prostriedky zasielajú zdravotné poisťovne na účet Ministerstva zdravotníctva SR do 20. októbra príslušného roka.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Preddavky na poistné platené štátom na verejné zdravotné poistenie

997 457

1 162 382

1 282 678

1 197 816

1 132 220

1 174 112

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Výdavky MZ SR na príspevok na činnosť OS ZZS

8 784

9 832

11 811

12 443

12 582

12 981

sadzba poistného

4,50%

4,90%

4,78%

4,32%

4,00%

platba na 1 poistenca na 1 mesiac

28,05

32,76

34,56

32,16

30,58

31,71

rozpočtovaný počet poistencov

3 011 927

2 952 596

3 092 878

3 103 562

3 085 000

Poistné platené štátom je určené pre zákonom vymedzené kategórie osôb. Pre rok 2011 sa predpokladajú preddavky na poistné platené štátom vo výške 1,20 mld. eur s medziročným poklesom o 6,62 %.

Zníženie platby štátu pre rok 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 v sume 84,9 mil. eur je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami s pozitívnym vplyvom v sume 57,4 mil. eur, ktorými sa rozširuje základňa pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie s cieľom vytvoriť predpoklady pre synchronizáciu zdravotného a daňového systému. Výška výsledného poklesu platby štátu v sume 27,5 mil. eur potom pre rok 2011 predstavuje len 0,7%-ný podiel zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napríklad k zníženiu výdavkov na lieky.

Kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva SR zo zdrojov rozpočtových prostriedkov kapitoly sa pre rok 2011 až 2013 predpokladajú na úrovni 500 tis. eur s poklesom oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 85,5 %. Prostriedky sú určené pre financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Na modernizáciu zdravotníctva sú určené aj EÚ prostriedky prostredníctvom Operačného programu Zdravotníctvo, kde sa očakáva výrazný rast čerpania.

Od roku 2008 sú pre rezort zdravotníctva rozpočtované EÚ prostriedky 2. programového obdobia prostredníctvom Operačného programu Zdravotníctvo, ktorý je zameraný na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu všeobecných, špecializovaných nemocníc, ambulantnej zdravotnej starostlivosti a obnovu a modernizáciu zdravotníckej techniky a prostredníctvom Operačného programu Vzdelávanie so zameraním najmä na podporu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

2. programové obdobie

889

18 583

82 165

135 000

87 371

25 400

Operačný program Zdravotníctvo

862

17 332

73 193

128 000

79 871

15 000

EÚ prostriedky

733

14 732

62 214

108 800

67 890

12 750

spolufinancovanie

129

2 600

10 979

19 200

11 981

2 250

Operačný program Vzdelávanie

1 251

8 972

7 000

7 500

10 400

EÚ prostriedky

1 106

7 626

5 950

6 375

8 840

spolufinancovanie

145

1 346

1 050

1 125

1 560

Pre rezort zdravotníctva sa v roku 2011 predpokladá aj čerpanie grantov v rámci programu Nórsky finančný mechanizmus a programu Finančný mechanizmus EHP vrátane spolufinancovania pre oblasť výskumu a vývoja v zdravotníctve vo výške 44 tis. eur.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Kapitola má v roku 2011 k dispozícii zdroje vo výške 1,30 mld. eur vrátane zdrojov z EÚ a príslušného spolufinancovania, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 predstavuje nárast o 12,6 %. Uvedený nárast je spôsobený presunom kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja, ktoré sa v rozpočte kapitoly rozpočtujú od roku 2011 (pre rok 2011 predstavujú sumu 372 mil. eur). Po abstrahovaní od predmetnej zmeny by celkové výdavky kapitoly v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 klesali o 19,6%.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Zdroje príslušnej kapitoly

782 419

1 038 072

1 158 603

1 303 986

1 207 078

1 199 759

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly

117 489

185 839

108 317

115 011

97 011

transfer od Slovenského pozemkového fondu

3 300

presun z min. rokov § 8

4 667

2 990

zdroje EÚ

370 177

596 902

765 944

948 360

941 221

945 927

spolufinancovanie zo ŠR

281 913

241 036

284 342

237 183

168 846

156 821

iné zdroje*

8 173

11 305

132

* zdroje EHP, NFM, vrátane príslušného spolufinancovania a iné zdroje

Poznámka: V rokoch 2008 až 2010 nie sú vo výdavkoch započítané zdroje na regionálny rozvoj.

Výdavky zo zdrojov EÚ v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 23,8 %, prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu medziročne klesajú o 16,6 % z dôvodu rozdielnej úrovne rozpočtovania národných doplatkov k priamym platbám v jednotlivých rokoch.

Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 6,18 %. Medziročnú zmenu ovplyvnil presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja vo výške 5,10 mil. eur a zabezpečenie prostriedkov na financovanie DPH pre Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 vo výške 10,0 mil. eur. Pri abstrahovaní od týchto výdavkov rozpočtové prostriedky kapitoly medziročne klesajú o 7,76 %.

Objem osobných výdavkov sa pre rok 2011 rozpočtuje na úrovni 45,0 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles o 2,89 % (1,34 mil. eur). Medziročný pokles osobných výdavkov je ovplyvnený 10 % viazaním osobných výdavkov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujmepri zohľadnení dopočtu 1 % valorizácie z roku 2010, 10 % viazaním osobných výdavkov ministra a zamestnancov vo verejnej funkcii z úrovne roka 2010, zvýšením osobných výdavkov v súvislosti so zmenou kompetenčného zákona - prechod kompetencií z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V limite počtu zamestnancov je premietnuté zníženie o 1 miesto štátneho tajomníka a zvýšenie o 232 osôb v súvislosti so zmenou kompetenčného zákona. Po odpočítaní prostriedkov získaných z presunu kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja by osobné výdavky v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 klesali o 9,1 %.

Výdavky na tovary a služby v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 9,22 %, uvedený nárast je spôsobený presunom kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja a zabezpečením prostriedkov na financovanie DPH pre Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 na pozemkové úpravy. Pri abstrahovaní od týchto prostriedkov výdavky na tovary a služby medziročne klesajú o 6,84 %. Nižší pokles týchto výdavkov je z dôvodu rozhodnutia kapitoly premietnuť viazanie vo väčšej miere na svojich príspevkových organizáciách.

Výdavky na bežné transfery v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 16,9 %, uvedený nárast je spôsobený presunom kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja a zabezpečením prostriedkov na financovanie DPH pre obce v Programe rozvoja vidieka SR 2007 – 2013. Pri abstrahovaní od týchto prostriedkov výdavky na bežné transfery medziročne klesajú o 7,95 % s tým, že výdavky na štátnu pomoc a národné podpory sa rozpočtujú na približne rovnakej úrovni ako v schválenom rozpočte roku 2010.

Kapitálové výdavky v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2010 rastú o 0,32 mil. eur, t. j. o 16,1 %. Medziročnú zmenu ovplyvnil presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja.

Výdavky kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sú smerované do oblastí:

Priame platby

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Priame platby celkom, v tom:

370 401

364 101

360 398

357 746

352 546

388 360

prostriedky EÚ

155 640

227 044

241 128

278 359

316 964

355 242

spolufinancovanie zo ŠR

39 673

29 702

40 536

38 789

35 582

33 118

národná vyrovnávacia platba (ŠR)

175 088

107 355

78 734

40 598

Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. V roku 2011 predstavujú úroveň 90,0 % priemeru krajín EÚ 15. V roku 2010 priame platby predstavovali 90 % priemeru krajín EÚ 15. V priebehu roku 2010 došlo k presunom, národná vyrovnávacia platba sa znížila o 2,6 %, celkový upravený rozpočet na priame platby predstavuje 87,4 %. Priame platby sú tak v roku 2011 v porovnaní s upraveným rozpočtom roku 2010 o 2,16 % vyššie.

Rozvoj vidieka

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Rozvoj vidieka celkom, v tom:

273 726

433 450

651 154

425 200

303 583

prostriedky EÚ

207 869

331 825

489 709

325 404

234 896

spolufinancovanie zo ŠR

65 857

101 625

161 445

99 796

68 687

V programovom období 2007 – 2013 sa rozvoj vidieka podporuje z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, čím sa zabezpečuje vyššia konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, lepší stav životného prostredia a krajiny, kvalitnejší život vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva. Výdavky na rozvoj vidieka sú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 34,7 % nižšie. Výška týchto výdavkov je v plnej miere ovplyvňovaná alokáciou výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci 2. programového obdobia na roky 2007 až 2013.

Rybné hospodárstvo

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Rybné hospodárstvo celkom, v tom:

744

630

3 187

3 598

3 529

2 957

prostriedky EÚ

521

465

2 300

2 596

2 544

2 213

spolufinancovanie zo ŠR

223

165

887

1 002

985

744

Výdavky na podporu, ktorou sa zabezpečuje modernizácia, inovácia a reštrukturalizácia akvakultúry a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov zaoberajúcich sa spracovaním produktov z rybolovu a akvakultúry, pričom hlavný dôraz je kladený na podporu spracovania domácej produkcie a rozvoj ľudských zdrojov v oblasti rybného hospodárstva prostredníctvom celoživotného vzdelávania sú z dôvodu vyššej alokácie prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo ŠR oproti schválenému rozpočtu roku 2010 vyššie o 12,9 %.

Trhovo-orientované výdavky

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Trhovo-orientované výdavky celkom, v tom:

7 108

39 755

35 547

31 887

27 406

22 961

prostriedky EÚ

6 079

37 566

32 807

28 665

24 586

20 141

spolufinancovanie zo ŠR

1 029

2 189

2 740

3 222

2 820

Trhovo orientované výdavky sú výdavky na trhové opatrenia, ktoré sa realizujú na základe záväzných nariadení, ktorými sa uskutočňuje spoločná organizácia trhu v EÚ. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na intervencie určené na reguláciu poľnohospodárskych trhov, náhrady stanovené za vývoz poľnohospodárskych výrobkov do tretích krajín a iné podporné opatrenia v zmysle spoločnej organizácii trhu v rámci EÚ ako sú výrobné náhrady, podpory v sektore ovocia a zeleniny, špecifické opatrenia vo vinohradníckom sektore (napr. reštrukturalizácia a konverzia vinohradov a ďalšie opatrenia), podpora spotreby školského mlieka a mliečnych výrobkov a ďalšie opatrenia. Trhovo-orientované výdavky sú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 nižšie o 10,3 %. Výška týchto výdavkov je v plnej miere ovplyvňovaná alokáciou výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci 2. programového obdobia na roky 2007 až 2013.

Štátna pomoc

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Štátna pomoc

10 440

24 677

8 238

8 000

EÚ umožňuje poskytovať podnikateľským subjektom v pôdohospodárstve štátnu pomoc z vlastných zdrojov členského štátu v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Podporuje sa účasť prvovýrobcov na výstavách, založenie a vedenie plemennej knihy alebo plemenárskej evidencie, rozvoj včelárstva, kompenzácia škôd spôsobených živelnými pohromami, zvýšenie kvality poľnohospodárskych produktov, pestovanie a ochrana lesov, podpora rybnikárstva, karanténne opatrenie plodín a pod. Výdavky na štátnu pomoc a národné podpory sú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 nižšie o 2,89 %.

Regionálny rozvoj

v tis. eur

2008 S*

2009 S*

2010 R*

2011 N

2012 N

2013 N

Regionálny rozvoj celkom, v tom:

104 979

149 206

296 797

372 212

428 103

389 987

prostriedky ŠR

2 855

6 266

1 424

5 100

prostriedky EÚ

73 344

124 158

259 719

313 336

362 231

333 435

spolufinancovanie zo ŠR

28 780

18 782

35 654

53 776

60 772

51 452

* celkové výdavky rozpočtované v kapitole MVRR SR na regionálny rozvoj

Finančné prostriedky určené na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov pre programovacie obdobie 2007 až 2013 a ich spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sú smerované do programov Operačný program Bratislavský kraj, Regionálny operačný program a Operačný program cezhraničnej spolupráce. Výdavky sú smerované na regeneráciu sídiel, regionálnu a mestskú hromadnú dopravu, inováciu a technologické transfery, informatizáciu spoločnosti, technickú pomoc, na financovanie kultúrneho potenciálu regiónov, sociálnu infraštruktúru, spoluprácu v cestovnom ruchu, podporu turizmu, spoluprácu v oblasti vedy, výskumu a inovácií, verejnú dopravu, vzdelávanie a pod. Prostriedky štátneho rozpočtu sú určené na činnosť Agentúry na podporu regionálneho rozvoja.

Výdavky na regionálny rozvoj sú na rok 2011 rozpočtované vo výške 372 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roku 2010 nárast 25,4 %.

Inštitucionálna podpora pôdohospodárstva

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Inštitucionálna podpora pôdohospodárstva celkom, v tom:

120 000

175 459

100 079

105 343

91 911

prostriedky ŠR

107 049

161 162

100 079

101 911

91 911

transfer od Slovenského pozemkového fondu

3 300

presun z min. rokov § 8

4 667

2 990

prostriedky EÚ

spolufinancovanie zo ŠR

iné zdroje*

8 173

11 305

132

* zdroje EHP, NFM, vrátane príslušného spolufinancovania a iné zdroje

Celkové výdavky na inštitucionálnu podporu pôdohospodárstva sú určené na zabezpečenie plnenia úloh rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu, financovanie DPH pre Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 a na ďalšie výdavky ako sú napr. pozemkové úpravy, vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, eradikácia chorôb, kontrola BSE, štatistický informačný systém, verejnoprospešné aktivity rozvoja vidieka, špecifické činnosti v lesnom hospodárstve, potravinový dozor a iné úlohy rezortu. V roku 2011 sa v rámci týchto výdavkov rozpočtujú aj prostriedky zo Slovenského pozemkového fondu vo výške 3,30 mil. eur na realizáciu pozemkových úprav – ROEPov. Výdavky na inštitucionálnu podporu pôdohospodárstva zo štátneho rozpočtu oproti schválenému rozpočtu na rok 2010

rastú o 1,83 %. Pri abstrahovaní od prostriedkov na financovanie DPH pre Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 vo výške 10,0 mil. eur, výdavky medziročne klesajú o 8,16 %.

Ministerstvo vnútra SR

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Zdroje príslušnej kapitoly

931 062

1 014 167

867 451

888 414

832 762

843 249

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly

869 885

954 864

838 575

860 607

803 871

813 235

presun z min. rokov § 8

21 436

17 370

zdroje EÚ vrátane spolufinancovania

1 230

iné zdroje*

38 511

41 875

28 876

27 807

28 891

30 014

* odvod časti poistného, Solidarita a riadenie migračných tokov, Prechodný fond, Nórsky finančný mechanizmus

Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu roka 2010 rastú o 22,0 mil. eur, čo predstavuje nárast o 2,63 %. V porovnaní s upraveným rozpočtom roka 2010 dochádza k poklesu o 127 mil. eur, čo je 12,9% zníženie. V prípade nezabezpečenia dodatočných výdavkov v roku 2010 nad rámec schváleného rozpočtu by bolo ohrozené plnenie platných zmlúv, čím by sa kapitola vystavovala riziku súdnych sporov. Výška schváleného rozpočtu pre rok 2010 v oblasti prevádzkových nepokrývala najmä nároky na odmeny pre znalcov, čím sa prehlboval v rezorte dlh spôsobený neuhrádzaním faktúr.

Objem osobných výdavkov sa pre rok 2011 rozpočtuje na úrovni 585 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles 5,74 % (35,6 mil. eur). Medziročný pokles osobných výdavkov je ovplyvnený viazaním osobných výdavkov na úrovni 10 % pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri zohľadnení dopočtu 1 % valorizácie z roku 2010, 10 % viazaním osobných výdavkov ministra z úrovne roku 2010 a znížením o 1 miesto štátneho tajomníka. Zníženie o 10 % sa nedotklo pedagogických zamestnancov Akadémie PZ a stredných odborných škôl.

Osobné výdavky pre policajtov boli znížené o 6 % (dopočet do 10 % zníženia predstavuje 19 mil. eur) a osobné výdavky pre hasičov a záchranárov boli znížené o 5 % (dopočet do zníženia 10 % predstavuje 3,7 mil. eur). Zároveň boli kapitole zvýšené osobné výdavky na prevenciu kriminality o 124 tis. eur, výdavky na jednotné kontaktné miesta o 130 tis. eur, osobné výdavky na dofinancovanie železničnej polície v sume 1,48 mil. eur. V roku 2011 sa taktiež nerozpočtujú osobné výdavky na zabezpečenie prípravy a konania volieb, ktoré boli v schválenom rozpočte roka 2010 rozpočtované v sume 3,83 mil. eur. Bez zohľadnenia vyššie uvedených špecifík, by osobné výdavky kapitoly v roku 2011 klesali oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 9,11 %.

Výdavky na tovary a služby v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu roka 2010 rastú o 33,6 mil. eur, čo predstavuje nárast o 20,0 %. Skutočné výdavky na financovanie prevádzkových potrieb kapitoly sa v rokoch 2008 a 2009 pohybovali na úrovni 215 mil. eur. V schválenom rozpočte roka 2010 boli prevádzkové výdavky rozpočtované v sume 168 mil. eur, čiže boli značne poddimenzované, pritom však za predchádzajúcej vlády neboli v rámci kapitoly prijaté žiadne výrazné úsporné opatrenia. Úpravou schváleného rozpočtu na rok 2010 prostredníctvom zvýšenia limitu kapitoly na ich reálnu úroveň ich objem dosiahol 214 mil. eur. Návrh rozpočtu na rok 2011 v sume 202 mil. eur zohľadňuje potrebu úspor na strane prevádzkových výdavkov kapitoly, pretože dochádza k ich poklesu oproti upravenému rozpočtu roka 2010 o 11,9 mil. eur, čo predstavuje 5,59 %.

Výdavky na bežné transfery rozpočtované pre rok 2011 v sume 23,7 mil. eur sú oproti schválenému rozpočtu roka 2010 v sume 32,3 mil. eur nižšie o 8,66 mil. eur, čo predstavuje pokles o 26,8 %. Ten súvisí najmä s výdavkami na voľby, ktoré v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu roka 2010 klesajú o 7,99 mil. eur. Po abstrahovaní od výdavkov na

voľby dochádza v rámci bežných transferov k poklesu o 671 tis. eur, čo predstavuje zníženie o 2,78 %. Mierny pokles výdavkov v rámci bežných transferov súvisí s realizáciou mandatórnych výdavkov, ktorými sú výdavky na prenesený výkon štátnej správy, výdavky na starostlivosť o vojnové hroby, výdavky na nemocenské, odchodné a odstupné, vyrovnávací príspevok a príplatky k dôchodku. Tieto výdavky sa každoročne rozpočtujú v zmysle platných právnych predpisov.

Kapitálové výdavky dosahujú v roku 2011 sumu 50 mil. eur a oproti schválenému rozpočtu roka 2010 rastú o 32,7 mil. eur, čo je 190% zvýšenie. Čerpanie kapitálových výdavkov sa v rokoch 2008 a 2009 pohybovalo na úrovni 90 mil. eur. V schválenom rozpočte na rok 2010 boli rozpočtované v sume 17,3 mil. eur, čo obdobne ako pri tovaroch a službách neodzrkadľovalo ich reálnu potrebu. Po ich zreálnení dosahujú v upravenom rozpočte roka 2010 sumu 50,6 mil. eur. Návrh kapitálových výdavkov na rok 2011 v sume 50 mil. eur je v porovnaní s upraveným rozpočtom roka 2010 nižší o 1,11 %, pritom v roku 2011 je potrebné financovať prípravu projektov OPIS-u, v sume 17,3 mil. eur, ktoré neboli premietnuté v základni schváleného rozpočtu roka 2010.

Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti

691 889

731 426

641 175

667 601

629 755

637 866

rozpočtové zdroje kapitoly

660 200

707 649

637 010

663 294

624 364

631 351

v tom: bežné výdavky

584 735

650 699

619 746

633 990

603 464

603 951

kapitálové výdavky

75 465

56 950

17 264

29 304

20 900

27 400

presun z min. rokov § 8

19 623

16 162

mimorozpočtové zdroje (8 % a iné)

12 066

7 615

4 165

4 307

5 391

6 515

V rámci uvedeného programu rozpočtové výdavky na rok 2011 oproti schválenému rozpočtu roka 2010 rastú o 26,3 mil. eur, čo predstavuje 4,13% nárast. Oproti upravenému rozpočtu roka 2010 klesajú výdavky na ochranu verejného poriadku a bezpečnosti v roku 2011 o 66,8 mil. eur, čo je 9,1% zníženie.

Rozpočtované prostriedky slúžia na zabezpečenie základných úloh na úseku poriadkovej polície, justičnej a kriminálnej polície, dopravnej polície, inšpekčnej služby PZ, Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ, cudzineckej a hraničnej polície, špecializovaných útvarov polície a Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Ďalej sú tu rozpočtované výdavky na zabezpečenie výučby základného policajného vzdelania, prípravu nižších policajných dôstojníkov a špecializovaného vzdelania pre priamy výkon policajnej služby. Túto prípravu zabezpečujú stredné odborné školy PZ. Vyšší stupeň prípravy policajtov a bezpečnostných služieb a ďalšie vzdelávanie, vrátane vedeckého poznania a výchovy zabezpečuje Akadémia PZ.

Záchranné zložky

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Záchranné zložky

111 910

154 110

115 050

111 746

108 046

rozpočtové zdroje kapitoly

88 527

121 186

90 339

88 246

84 546

presun z min. rokov § 8

221

540

zdroje EÚ vrátane spolufinancovania

621

mimorozpočtové zdroje (8 % a iné)

22 541

32 384

24 711

23 500

Rozpočtované prostriedky slúžia na zabezpečenie plnenia základných úloh na úseku ochrany pred požiarmi vrátane štátneho požiarneho dozoru a vedecko-technického rozvoja, na realizáciu úloh pri zdolávaní požiarov, pri záchranných prácach pri haváriách a živelných

pohromách, na plnenie úloh v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi. Zároveň sú v rámci záchranných zložiek rozpočtované výdavky pre plnenie úloh Horskej záchrannej služby.

V rámci uvedeného programu rozpočtové výdavky na rok 2011 oproti schválenému rozpočtu roka 2010 klesajú o 2,09 mil. eur, čo je 2,32% zníženie. Oproti upravenému rozpočtu roka 2010 klesajú výdavky záchranných zložiek na rok 2011 o 19,7 mil. eur, čo je 18,3% zníženie.

Nad rámec rozpočtovaných zdrojov sa v oblasti bezpečnosti (pre PZ a Hasičský a záchranný zbor) uvažuje s povinným odvodom vo výške 8 % výberu z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel za predchádzajúci rok. Keďže svojou konštrukciou je tento odvod naviazaný na príjmy poisťovní za predchádzajúci kalendárny rok z definovaného produktu neživotného poistenia, pokles v roku 2010 oproti roku 2009 súvisí so znížením príjmov poisťovní, pod ktorý sa podpísal vývoj v danom segmente služieb ovplyvnený cenovou politikou poisťovní a samotný negatívny vývoj ekonomiky v roku 2009.

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 S

2011 P

2012 P

2013 P

odvod 8 % poistného

24 278

24 987

23 293

23 500

Verejná správa

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

Verejná správa

71 713

92 250

73 803

54 700

54 094

62 680

Riadenie a výkon obvodných úradov

62 970

60 964

50 661

47 322

47 238

47 065

Archívnictvo

8 645

8 020

7 060

6 608

6 392

Voľby

23 267

16 082

770

465

9 224

V rámci uvedeného programu je pre objektívne porovnávanie potrebné upraviť v oboch rokoch celkové výdavky o výdavky na voľby a o výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Potom celkové výdavky v roku 2011 oproti schválenému rozpočtu roka 2010 klesajú o 4,1 mil. eur, čo je 8,1% zníženie.

Na prenesený výkon štátnej správy sa tu rozpočtujú výdavky na úseku matrík v sume 5,84 mil. eur a na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov v sume 1,80 mil. eur. Výdavky na prenesený výkon štátnej správy sa v roku 2011 rozpočtujú v sume 7,64 mil. eur, čo je voči schválenému rozpočtu roka 2010 nárast o 288 tis. eur (3,92 %).

v tis. eur

2008 S

2009 S

2010 R

2011 N

2012 N

2013 N

prenesený výkon ŠS

7 081

7 314

7 351

7 639

7 839

Rozpočtované výdavky pre rok 2011 určené na riadenie a výkon obvodných úradov klesajú oproti schválenému rozpočtu roka 2010 po odpočítaní výdavkov na prenesený výkon štátnej správy o 3,63 mil. eur, čo je 8,37 % pokles. Obvodné úrady zabezpečujú najmä plnenie úloh v oblasti všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania a civilnej ochrany a krízového manažmentu. V rámci všeobecnej vnútornej správy sa plnia úlohy na úseku priestupkov, matrík, na úseku územného a správneho usporiadania, štátnych symbolov, verejných zbierok a sčítania obyvateľov, na úseku volieb a referenda, na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov, na úseku registrácie, na úseku vydávania osobitných označení vozidiel a preukazov osobitných označení vozidiel a na úseku štátneho občianstva.

Na plnenie úloh štátnej správy na úseku archívov a registratúr sú v pôsobnosti rezortu vnútra zriadené 2 štátne ústredné archívy a 8 štátnych archívov s územnou

regionálnou pôsobnosťou, ktoré zabezpečujú starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké spracovanie a sprístupnenie, ako aj využívanie na vedecké a iné účely. V súčasnej dobe dochádza k postupnej digitalizácii archivovaných materiálov, avšak ich prevedenie do elektronickej formy je závislé od limitovaných finančných zdrojov a personálnych kapacít.

Na zabezpečenie doplňujúcich volieb do orgánov samosprávy obcí a krajov sa v roku 2011 rozpočtujú výdavky v sume 770 tis. eur.

Administratívne a iné činnosti

V danej oblasti sú rozpočtované výdavky na aparát, výdavky pre príspevkovú organizáciu Inštitútu verejnej správy Bratislava a výdavky na medzirezortné programy. V roku 2011 dochádza k nárastu oproti schválenému rozpočtu roka 2010 o 16,9 mil. eur, čo je 39,4% zvýšenie. To je spôsobené rozpočtovaním 17,3 mil. eur na prípravu projektov OPIS-u (e-matrika, register adries, elektronická identifikačná karta).