VÝBOR NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PRE SOCIÁLNE VECI

Číslo: CRD-2168/20105. schôdza výboru

16

Uznesenie

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre sociálne veci

z 5. októbra 2010

k vládnemu návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 49)

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci

prerokoval

vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 49) a

A.súhlasí

s vládnym návrhom zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 49);

B.odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 49) s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré tvoria prílohu tohto uznesenia schváliť;

C.ukladá

predsedovi výboru,

informovať o prijatom uznesení výboru predsedu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

Július Brocka

predseda výboru

overovatelia výboru:

Zoltán Horváth

Ľubica Rošková

2

VÝBOR NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PRE SOCIÁLNE VECI

Príloha k uzneseniu č. 16

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 49)

___________________________________________________________________

K Čl. I

1.V § 2 ods. 1 písm. j) sa slová „budovy na bývanie3)“ nahrádzajú slovami „bytovej budovy3)“.

Ide o úpravu v súlade s odkazovaným zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kde § 43b ods. 1 upravuje širší pojem „bytová budova“, ktorej súčasťou sú v písmene c) okrem iných aj „ostatné budovy na bývanie“.

2.V § 2 ods. 2 písm. b) tretí bod sa slová „pričom však“ nahrádzajú slovami „avšak“.

Ide o gramatickú úpravu.

3.V § 7 písm. c) sa vypúšťajú slová „ktorej zakladateľom alebo ktorej jedným zo zakladateľov je obec alebo vyšší územný celok, ak ich peňažný vklad alebo nepeňažný vklad tvorí najmenej 51 % majetku neziskovej organizácie a v správnej rade neziskovej organizácie ich zastupuje nadpolovičný počet členov,“.

Návrh zákona obsahuje nezdôvodnené ustanovenie, ktoré obmedzuje a diskriminuje neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby ako žiadateľov o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania. Pripomíname, že podľa platných pravidiel sú neziskové organizácie, ktoré získali dotáciu z verejných zdrojov, vystavené rovnakým finančným a kontrolným podmienkam ako iné kategórie žiadateľov a preto by mali mať možnosť uchádzať sa o verejné zdroje za rovnakých podmienok ako ostatné kategórie žiadateľov.

3

4.V § 9 odsek 2 znie:

„(2) Ak index zmeny cien stavebných prác príslušnej skupiny klasifikácie stavieb zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie I. polroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. polrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je vyšší ako 101,0 alebo nižší ako 99,0, vykoná sa úprava podľa odseku 1 tak, že sa sumy dotácií a výšky limitov oprávnených nákladov uvedené v § 8 upravia indexom zmeny cien stavebných prác príslušnej skupiny klasifikácie stavieb zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie I. polroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. polrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.“

V § 9 návrhu zákona sa správne uvažuje s postupnou úpravou (aktualizáciou) v zákone stanovenej výšky dotácií a výšky limitov oprávnených nákladov uvedených v § 8 uplatňovaných v oblasti obstarania nájomného bytu, obstarávania technickej vybavenosti a odstránenia systémovej poruchy bytového domu.

V § 9 ods. 2 sa „koeficient rastu cien v stavebníctve“ navrhuje vypočítať ako „aritmetický priemer z koeficientu rastu cien stavebných prác a koeficientu rastu stavebných materiálov a dodávok“.

Navrhuje sa zmeniť tento princíp z dôvodu, že:

- by sa malo hovoriť všeobecne o vplyve zmien cien či už stavebných prác alebo stavebných materiálov, pretože v určitých obdobiach dochádza aj k ich poklesu

- by malo ísť o „koeficientu rastu cien stavebných

materiálov a dodávok“,

- do Štatistickým úradom Slovenskej republiky sledovaného pohybu vývoja cenovej úrovne stavebných prác už vplyv vývoja cien stavebných materiálov je premietnutý.

Keďže vývoj cien stavebných prác za oblasť bytových budov (týka sa to dotácií na obstaranie nájomného bytu a odstránenia systémovej poruchy bytového domu) a za oblasť inžinierskej výstavby (týka sa dotácií na obstaranie technickej vybavenosti) môže byť v určitých časových úsekoch rozdielny, navrhuje sa neuplatniť jediný, ale diferencovaný "koeficient", zohľadňujúci vplyv vývoja cenovej úrovne stavebných prác aspoň podľa príslušnej skupiny platnej klasifikácie stavieb (napr. 112 – dvojbytové a viacbytové budovy, 211 - cestné a miestne komunikácie, 222 – miestne potrubné a káblové rozvody).

Zjednodušenie a objektivizáciu premietania vplyvov vývoja cien v stavebníctve do výšky dotácií na obstaranie nájomného bytu, technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy bytového domu sa navrhuje vyššie uvedenou úpravou textu ods. 2 § 9.

5.V § 12 ods. 1) prvá veta znie: „Na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

4

Ide legislatívnu a gramatickú úpravu za účelom zrozumiteľnosti ustanovenia.

6.V § 15 ods. 3 sa slová „ročného rozpočtu“ vkladajú slová „objemu dotácií na účely“.

Vecné doplnenie ustanovenia za účelom jeho zrozumiteľnosti.

7.V § 18 ods. 1 sa za slová „po predchádzajúcom oznámení“ vkladá čiarka a slová „na nevyhnutný čas“.

Keďže ide o zásah do ústavného práva nedotknuteľnosti obydlia (čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky), je potrebné zákonnou úpravou vymedziť, aj to, že pôjde o zásah nielen v nevyhnutnej miere, ale aj na nevyhnutný čas.

8.V § 21 ods. 2 sa za slovo „zvýšiť“ vkladá slovo „najviac“.

Správne je uvažovať s možnosťou vyššej výmery bytov, ak ide o byt stavebne určený pre bývanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá potrebuje väčší priestor pre svoj pohyb, najmä v prípadoch vozičkárov. Dikcia tohto ustanovenia však navodzuje stav, že by sa malo uvažovať iba s jedinou, presne stanovenou výškou 10 %. Veľkosť priestoru pre pohyb postihnutých osôb v byte pre postihnuté osoby však závisí od základnej výmery bytu a nie v každom prípade je nutné ho zvyšovať a nie vždy o pevne stanovenú výšku 10 %. Táto výška by sa mala uplatňovať len ako hraničná s možnosťou voľby i menšej miery zvýšenia výmery podlahovej plochy. Treba pripomenúť navyše, že plochu nájomného bytu stavebne určeného pre bývanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nemá zmysel zbytočne zväčšovať, keďže v závislosti na jeho ploche (cez cenu bytu) sa môže úmerne zvyšovať aj výška nájomného za užívanie bytu a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie vždy sú schopné zo svojich príjmov hradiť takéto nájomné.