B. Osobitná časť
B. Osobitná časť
K článku I
K bodu č. 1:
Anglický jazyk je najrozšírenejším jazykom v medzinárodnej komunikácii, v prostredí informačných technológií, vedy, výskumu a v komerčnej sfére. Znalosť anglického jazyka zvyšuje konkurencieschopnosť uchádzača na trhu práce tak na Slovensku ako aj v zahraničí. V súčasnosti je anglický jazyk špecificky povinným cudzím jazykom vo vzdelávaní vo väčšine krajín Európskej únie, v ktorých nie je angličtina úradným jazykom.
90 % žiakov Európskej únie sa učí anglický jazyk a v Slovenskej republike v súčasnosti cca 66 % žiakov. V súčasnosti v trinástich krajinách Európskej únie je vyučovanie anglického jazyka ustanovené ako povinný vyučovací predmet a taktiež príslušná európska legislatíva ustanovuje, aby sa v krajinách Európskej únie vyučovali najmenej dva cudzie jazyky.
Zákon definuje aj požadovanú úroveň ovládania cudzieho jazyka, z ktorého žiak vykonáva maturitnú skúšku a to v ustanovení § 74 ods. 6, ktorý hovorí, že úroveň sa meria podľa Spoločného európskeho referenčného rámca cudzích jazykov a následne vykonávací predpis k tomuto ustanoveniu hovorí, že je to na úrovni B2.
K bodu č. 2:
Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva uchádzačov o vzdelávanie detí a žiakov zaručené v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní, ktorá je ustanovená osobitným predpisom. Právo nevidiaceho žiaka na poskytovanie učebníc a ďalších textov v Braillovom písme je praktickým naplnením tohto ustanovenia. Predmetné ustanovenie taxatívne zaručuje vydávanie a poskytovanie učebníc a ďalších textov pre žiakov so zdravotným postihnutím, ktorí sa nemôžu vzdelávať používaním bežných učebníc, podľa rovnakých pravidiel ako učebnice pre intaktných žiakov.
K bodom č. 3 až 5:
Vložením slov „ak tento zákon neustanovuje inak“ sa vytvára priestor, aby v súlade so zmenou ustanovenia § 55 aj po vykonaní komisionálnej skúšky v rámci individuálneho vzdelávania alebo celkového hodnotenia nemuselo byť vydané polročné vysvedčenie, ale len výpis o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiaka.
K bodu č. 6:
Navrhované ustanovenia taxatívne určujú dni, v ktorých žiak, ktorý je plnoletý alebo zákonný zástupca maloletého žiaka, v ktorom je žiak umiestnený na základe rozhodnutia súdu získava informáciu o hodnotení a klasifikácii, prospechu a správaní. Zároveň sa taxatívne určujú dni, v ktorých žiaci stredných škôl a odborných učilíšť získavajú túto informáciu pred vykonaním záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje postup, ktorým sa odstraňuje dôvod na zavedené vydávanie
polročných vysvedčení ako samostatných tlačív.
V praxi treba chápať vysvedčenie ako verejnú listinu, ktorou sa žiak alebo jeho zákonný zástupca preukazuje tretej osobe o získanom stupni vzdelania alebo absolvovanom vzdelávaní napr. pri prestupe na inú školu, prijímaní na inú školu, prijímaní do zamestnania a pod. V praktickom živote polročné vysvedčenie sa využíva len minimálne, hlavne v uvedených dôvodoch.
V zmysle uvedeného a na základe skutočnosti, že hodnotenie a klasifikácia za oba školské polroky je uvedená na koncoročnom vysvedčení, považuje predkladateľ za zbytočnú administratívnu náročnosť všeobecné vydávanie polročných vysvedčení. Z uvedeného dôvodu škola zákonnému zástupcovi vydá polročné vysvedčenie len na jeho písomné vyžiadanie, čo však pre žiadateľa neznamená vznik žiadnych finančných dopadov.
K bodu 7:
Táto úprava vychádza zo zmien vykonaných v § 55. Rozširuje možnosť plnoletého žiaka a zákonného zástupcu maloletého žiaka požiadať o komisionálne preskúšanie pri spochybnení správnosti klasifikácie na konci prvého alebo druhého polroka školského roka.
K bodom 8 a 9:
Keďže organizácia výchovy a vzdelávania v stredných školách v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je špecifická, uplatnilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby sa zmeny vykonané v § 55 ods. 10 nevzťahovali na tieto stredné školy.
K bodu 10:
V záujme plynulého a kontinuálneho zabezpečenia podmienok na cestovný ruch (tvorba cestovných poriadkov), podpory podnikateľského prostredia a možnosti dlhodobého plánovania rekreačných pobytov a dovoleniek považuje predkladateľ za vhodné, aby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky oboznámilo širokú verejnosť o termínoch školských prázdnin tri roky dopredu. V súčasnosti sa táto informácia poskytuje len na jeden školský rok.
K článku II
Účinnosť sa ustanovuje v závislosti od termínu plnenia krátkodobých opatrení. Účinnosť ustanovenia § 4 písm. c) sa posúva na 1. september 2011, keďže nie je možné zmeniť zloženie povinných vyučovacích predmetov škôl v priebehu školského roka.
Bratislava 22. septembra 2010
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Eugen Jurzyca v.r.
minister školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky