Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť legislatívny rámec realizovania projektov verejno - súkromného partnerstva na území Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava zákona sleduje tiež zníženie administratívnej náročnosti a zefektívnenie nakladania s majetkom štátu. Upravujú sa niektoré hraničné sumy pri nakladaní s majetkom štátu, najmä pri nakladaní s pohľadávkami štátu, vkladaní majetku štátu do akciových spoločností, či horné hranice sankcií za nedodržanie pravidiel nakladania s majetkom štátu.

V súčasnosti žiaden právny predpis komplexne neupravuje problematiku využívania majetku štátu osobou koncesionára. Platná právna úprava ustanovuje pre správu majetku štátu celý rad obmedzení na ochranu vlastníckych práv vlastníka, ktorým je Slovenskej republika. Ide napríklad o povinnosť správcu prenechať majetok štátu do nájmu po uverejnení ponuky v dennej tlači a len na dobu určitú v trvaní najviac 5 rokov. Nájomná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme a na jej platnosť je potrebný súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon tiež striktne limituje zastavanie pozemkov vo vlastníctve štátu, zakazuje jednostranné započítanie pohľadávky štátu a pod.

Za účelom odstránenia legislatívnych prekážok realizácie projektov verejno - súkromného partnerstva na území Slovenskej republiky sa do zákona o správe majetku štátu navrhuje doplniť osobitná časť, ktorá sa bude týkať výlučne nakladania s majetkom štátu, ktorý koncesionár bude využívať na základe koncesnej zmluvy uzavretej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podstata projektov verejno - súkromného partnerstva vychádza z predpokladu, že počas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionár využívať majetok štátu a brať z nej úžitky (ius utendi et fruendi). Nezriedka súkromný partner na základe dohôd uzavretých s tretími osobami prenecháva majetok štátu do užívania tretím osobám, aby tak efektívnejšie zabezpečil prevádzku majetku štátu, ku ktorej sa na základe koncesnej zmluvy zaviazal. Z uvedených dôvodov je potrebné prijať všeobecnú úpravu nakladania s majetkom štátu v súvislosti s plnením koncesnej zmluvy, ktorá bude komplexne riešiť právne vzťahy k majetku štátu vznikajúce v rámci projektov verejno - súkromného partnerstva.

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s Ústavou SR, ako aj inými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010)

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

PPK: Neuskutočnené, pretože MPK bolo ukončené pred 1. júlom 2010.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhované ustanovenie novo umožňuje majetok štátu v dočasnej správe prenechať do momentu prevodu vlastníckeho práva do nájmu. Nájom majetku v dočasnej správe sa musí realizovať podľa § 13. Dočasný správca (obvodný úrad v sídle kraja) je zároveň povinný realizovať všetky kroky smerujúce k čo najrýchlejšiemu predaju majetku.

K bodu 2

Vychádzajúc zo skúseností z praxe sa upravuje finančný limit vzťahujúci sa na nakladanie s pohľadávkami štátu.

K bodu 3

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13ab.

K bodom 4 a 5

Vychádzajúc zo skúseností z praxe sa upravuje finančný limit vzťahujúci sa na nakladanie s pohľadávkami štátu.

K bodu 6

Navrhované ustanovenie dáva právny režim rozhodnutia o spore majetku štátu do súladu s inými rozhodnutiami pri nakladaní s majetkom štátu podľa tohto zákona (napr. rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu, rozhodnutie o odňatí správy). Rozhodnutie o spore majetku štátu nie je rozhodnutím v správnom konaní, a nie sú ním dotknuté oprávnené záujmy iných osôb. Sporové strany v tomto prípade vystupujú v mene toho istého vlastníka. Ide o ojedinelý inštitút, ktorý sa v právnom poriadku Slovenskej republiky využíva len, ak nedôjde k dohode o tom, kto zo zúčastnených strán je oprávnený (povinný) dotknutý majetok štátu spravovať, resp. v akom rozsahu.

K bodu 7

Navrhované ustanovenie upravuje možnosť prevodu správy prebytočného nehnuteľného majetku štátu správcovi, ktorý tento majetok štátu využije na účely prípravy a realizácie projektov verejno - súkromného partnerstva, bez povinnosti preukázať potrebu nadobúdaného nehnuteľného majetku štátu na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním po dobu piatich rokov odo dňa jeho nadobudnutia a finančné krytie na prevádzku tohto majetku. Súčasne sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 20c.

K bodu 8

Platná právna úprava umožňuje bez vykonania ponukového konania (a osobitného ponukového konania) predaj pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou vo vlastníctve (v správe) budúceho nadobúdateľa, spolu s pozemkom priľahlým, vedeným v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie. Podľa navrhovaného ustanovenia bude možné spoločne so zastavaným pozemkom previesť vlastníkovi (resp. správcovi) stavby aj pozemok (pozemky) vedený v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy, resp. v dočasnej správe aj záhradu, ak svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Pozemky vo vlastníctve štátu, vedené v katastri nehnuteľností ako záhrada, ktoré nie sú v dočasnej správe, je podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov oprávnený spravovať len Slovenský pozemkový fond. Upresňuje sa pojem „stavba“, vlastníctvo ktorej bude oprávňovať jej vlastníka nadobudnúť pozemok vo vlastníctve štátu bez vykonania ponukového konania (a osobitného ponukového konania). Na účely tohto zákona sa za stavbu považujú len budovy vymenované v § 43b ods. 1 a § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z..

Zo zákona sa vypúšťa oprávnenie vypožičiavateľa nadobudnúť rodinný domu užívaný na bývanie, z dôvodu, že ide o obsolentné ustanovenie. Od nadobudnutia účinnosti zákona (1. januára 1994) nebolo možné prenechať fyzickým osobám rodinné domy na účely bývania.

Pôvodná úprava § 8 ods. 2 zákona sa dopĺňa o nové skutočnosti, kedy nebude potrebné vykonať ponukové konanie (a osobitné ponukové konanie), a to pri zámene majetku štátu a pri prevode správy majetku štátu, ak prevádzaný majetok (nový) správca využije pre účely prípravy a realizácie koncesie postupom podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podmienkou zámeny majetku štátu podľa tohto zákona je, že Slovenská republika získa prostredníctvom zámeny majetok, ktorý je pre štát vhodnejší, než vymieňaný majetok štátu. Predchádzajúca právna úprava umožňovala zameniť nehnuteľný majetok štátu, ktorý bol vyhlásený za prebytočný, len po neúspešnom vykonaní ponukového konania štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám a neúspešnom osobitnom ponukovom konaní. Ak je zámena majetku štátu odôvodnená, nie je dôvod ponúkať majetok štátu iným správcom majetku štátu.

K bodu 9

Vychádzajúc z opakovaných problémov v praxi sa navrhuje, aby správcovia v osobitnom ponukovom konaní v zásade nemohli určovať podmienky, ktoré sťažujú alebo obmedzujú účasť záujemcov na osobitnom ponukovom konaní.

Snahou štátu je dosiahnuť čo najvyšší výnos z predaja, čo neplatí v prípade zákonom ustanovených výnimiek. Preto jediným zákonným kritériom pri výbere záujemcu je výška ponúknutej kúpnej ceny. Je nežiaduce, aby sa z osobitného ponukového konania vylučovali záujemcovia, ktorí síce predložili najvyššiu cenovú ponuku, ale na ich ponuky sa pre formálne nedostatky neprihliadlo.

Podmienkami, ktoré sťažujú účasť záujemcu na osobitnom ponukovom konaní sú napríklad tie, ktoré potencionálnych záujemcov administratívne zaťažujú (predkladanie

rôznych výpisov, čestných prehlásení, dokladov, a pod.) alebo tie, ktoré umožňujú vylúčiť cenovú ponuku z dôvodu formálnych nedostatkov, pričom nemajú priamy vplyv na korektný predaj majetku štátu (nesprávne uvedené heslo na obálke s cenovou ponukou, absencia podpisu na ponuke, atď.).

Podmienkami, ktoré obmedzujú účasť záujemcu na osobitnom ponukovom konaní, je napríklad požiadavka správcu na budúce využite predmetu prevodu alebo požiadavka na ďalšie užívanie predmetu prevodu správcom.

Jediné podmienky, ktorými možno sťažiť alebo obmedziť účasť záujemcu v osobitnom ponukovom konaní, upravuje zákon v § 8a ods. 2 písm. a) až d). Obmedziť účasť záujemcu možno aj určením lehoty na predkladanie cenovej ponuky.

K bodu 10

Aby zariadenie sociálnych služieb/poskytovateľ zdravotnej starostlivosti/škola alebo školské zariadenie mohlo nadobudnúť nehnuteľný majetok štátu bez vykonania osobitného ponukového konania, je povinné po dobu piatich rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva užívať tento majetok na verejnoprospešný a nepodnikateľský účel dohodnutý v zmluve. To znamená, že počas tejto doby nie je možné tento nehnuteľný majetok previesť na inú osobu a ani zaťažiť zabezpečovacím prevodom práva, kedy užívateľom tohto majetku by sa stal veriteľ kupujúceho. Dohodnutý účel je možné dodatkom ku kúpnej zmluve zmeniť, ale len v medziach ust. § 8a ods. 6 písm. e) zákona. Nerešpektovaním tejto zákonnej povinnosti sa zmluva od začiatku zrušuje.

K bodom 11 a 12

Znenie § 11 ods. 2 s ustanovením § 8 ods. 2 písm. b) zákona a znenie § 11 ods. 3 s ustanovením § 8a ods. 7 zákona sa dáva do súladu. Zo zákona sa vypúšťa oprávnenie vypožičiavateľa nadobudnúť rodinný domu užívaný na bývanie, z dôvodu, že ide o obsolentné ustanovenie. Od nadobudnutia účinnosti zákona (1. januára 1994) nie je možné prenechať fyzickým osobám rodinné domy na účely bývania.

K bodu 13

Navrhované ustanovenie upravuje podmienku, ktorú obce, vyššie územné celky, zariadenia sociálnych služieb, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, školy alebo školské zariadenia musia dodržať po nadobudnutí prebytočného nehnuteľného majetku štátu za zvýhodnených podmienok (t.j. bez vykonania osobitného ponukového konania a príp. aj za kúpnu cenu, ktorá je nižšia než primeraná). Kupujúci je povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel užívania, a to najmenej po dobu piatich rokov odo dňa prevodu vlastníckych práv k predmetu prevodu. Výnimkou je len zmena účelu využitia predmetu prevodu v medziach zákonom určeného verejnoprospešného a nepodnikateľského charakteru. Ak zmena účelu využitia nebude zodpovedať zákonom ustanoveným medziam, zmluva je od začiatku neplatná a zmluvné strany si musia vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. V zmluve dohodnutý verejnoprospešný a nepodnikateľský účel využívania predmetu prevodu, ku ktorému sa zaviazal kupujúci, vylučuje možnosť prevodu vlastníckeho práva, resp. jeho zaťaženie formou zabezpečovacieho prevodu práva, kedy užívateľom tohto majetku by sa stala iná osoba než kupujúci (resp. jeho právny nástupca).

K bodu 14

Navrhované ustanovenie zákona umožňuje správcovi zhodnotiť ním spravovaný majetok štátu prostredníctvom zámeny, a to aj pred uplynutím päťročnej lehoty podľa § 8 ods. 1 tohto zákona. Slovenská republika (správca) nadobúda prostredníctvom zámeny majetok pre štát vhodnejší než zamieňaný majetok štátu. Naďalej však platí, že zámena majetku štátu musí byť náležite odôvodnená. Zámenou nadobúdaný majetok musí s ohľadom na všetky okolnosti byť vhodnejší, než majetok prebytočný. Výhodnosť zámeny nestačí v zámennej zmluve len deklarovať, ale je potrebné ho aj preukázať.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby ponuka na nájom nehnuteľného majetku štátu v dennej tlači obsahovala len označenie správcu, identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu a lehotu na doručovanie cenových ponúk. V navrhovanom ustanovení sa vypúšťa jedna z obligatórnych náležitostí ponuky v dennej tlači, a to výhrada správcu odstúpiť od ponuky, ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku trhového nájomného. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zníženie finančných nákladov na uverejnenie inzerátu. Povinnosť správcu odstúpiť od ponuky, ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku trhového nájomného ostáva zachovaná, avšak bez nutnosti uvádzať túto skutočnosť v inzeráte.

Navrhuje sa tiež, aby správcovia mali možnosť prenechať do nájmu aj (trvalo) prebytočný nehnuteľný majetok štátu za rovnakých podmienok, ako dočasne prebytočný majetok štátu. Táto požiadavka vychádza z potrieb praxe. Ak správca nemôže okamžite predať prebytočný nehnuteľný majetok štátu, je účelnejšie takýto majetok štátu do jeho prevodu prenajať a profitovať tak z príjmu plynúceho z prenájmu. Zároveň sa tým predchádza k znehodnoteniu „opusteného“ prebytočného nehnuteľného majetku štátu. Keďže výnos z predaja u nehnuteľností zaťažených právami iných osôb (napr. z nájomných zmlúv) klesá, navrhuje sa, aby nájom trval len do doby prevodu vlastníckych práv, najdlhšie však na dobu piatich rokov.

K bodu 16

Platná právna úprava ukladá správcovi povinnosť pri nájme celej stavby prenajať aj priľahlý pozemok, ktorý je vedený v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie. Podľa navrhovaného ustanovenia bude správca povinný prenajať spoločne so stavbou aj priľahlú plochu, a to bez ohľadu na druh pozemku (pozemkov), za podmienky, že so stavbou tvorí (tvoria) neoddeliteľný celok.

K bodu 17

Pri projekte energetickej efektívnosti, ktorého výsledkom môže byť nepomenovaná zmluva, doba nájmu 5 rokov nie je postačujúca, pretože doba splácania sa pohybuje v rozpätí od 5 - 20 rokov v závislosti od poskytovanej služby, veľkosti investície, výšky úspor použitých na splácanie investície, nákladov na údržbu, prevádzku a iných faktorov.

K bodu 18

Z dôvodu znižovania administratívnej činnosti správcov, navrhované ustanovenie definuje prípady, kedy nebude potrebné vydávať rozhodnutia o dočasnej prebytočnosti majetku štátu. Skutočnosť, že tento majetok nie je vyhlásený za dočasne prebytočný, nevylučuje aplikáciu príslušných ustanovení zákona pri uzatváraní a následnom schvaľovaní nájomnej zmluvy.

K bodom 19 a 20

Platná právna úprava umožňuje bez vykonania ponuky v dennej tlači len prenájom pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve budúceho nájomcu alebo zastavaného rodinným domom doterajšieho nájomcu, vrátane priľahlého pozemku, ak tento je v katastri nehnuteľností vedený ako „zastavaná plocha a nádvorie“. Podľa návrhu bude možné vlastníkovi stavby, uvedenej v ust. § 43b ods. 1 a § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a doterajšiemu nájomcovi rodinného domu, spoločne so zastavaným pozemkom prenajať aj priľahlú plochu, a to bez ohľadu na druh pozemku (pozemkov), za podmienky, že so stavbou tvorí (tvoria) neoddeliteľný celok.

K bodu 21

Návrhom zákona sa umožňuje bez nutnosti zverejnenia ponuky v dennej tlači škole alebo školskému zariadeniu prenechať dočasne prebytočný majetok štátu do nájmu za nižšie než trhové nájomné. Podmienené je to však tým, že škola alebo školské zariadenie musia byť najmenej jeden rok zaradené do siete škôl a školských zariadení, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky musí dať predchádzajúci súhlas s nájmom nehnuteľného majetku štátu a účelom nájmu môže byť len využitie nehnuteľného majetku štátu na výchovno – vzdelávací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.

K bodu 22

Vo väzbe na prijatú zmenu Obchodného zákonníka sa upravuje finančný limit pri použití majetku vo vlastníctve štátu, slúžiacom ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby (akciová spoločnosť).

K bodu 23

Navrhovaným ustanovením sa upravuje nakladanie s neupotrebiteľným majetkom štátu. V návrhu zákona sa právny režim rozhodnutia o neupotrebiteľnosti majetku štátu dáva do súladu s ostatnými rozhodnutiami podľa tohto zákona (napr. rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu, rozhodnutie o odňatí správy). Vychádzajúc z charakteru rozhodnutia o neupotrebiteľnosti majetku štátu, ako aj ostatných rozhodnutí podľa tohto zákona, ide o rozhodnutia, ktoré nie sú vydávané v správnom konaní, pretože sa nimi nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Preto ani nie sú rozhodnutiami preskúmateľnými súdom.

K bodu 24

(K § 13c)

Predmetom samostatnej časti zákona je úprava nakladania s majetkom štátu, ktorý koncesionár užíva na základe koncesnej zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby (ďalej len „koncesná zmluva“) uzavretej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o osobitný spôsob nakladania s majetkom štátu, užívaným podnikateľským subjektom – koncesionárom na účely poskytovania verejných služieb, dovtedy zabezpečovaným štátom. V návrhu zákona sa tento majetok štátu označil ako koncesný majetok.

Koncesionár nie je v postavení nájomcu alebo vypožičiavateľa majetku štátu, ale jeho „užívateľom“. Ide o dlhotrvajúci vzťah medzi verejným obstarávateľom ako zadávateľom koncesie a koncesionárom ako súkromným partnerom, pričom súkromný partner podľa podmienok konkrétnej koncesnej zmluvy zabezpečí financovanie, výstavbu, rekonštrukciu, prevádzku alebo údržbu koncesného majetku – nového a aj existujúceho. Tento vzťah oprávňuje súkromného partnera užívať koncesný majetok v rozsahu práv a povinností dohodnutých v zmluve, najviac však na dobu koncesnej lehoty, teda lehoty určenej v koncesnej zmluve, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy alebo brať úžitky z predmetu koncesnej zmluvy. Začiatok plynutia koncesnej lehoty a jej trvanie je predmetom úpravy § 66 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Keďže realizácia koncesie (projektu verejno - súkromného partnerstva) predpokladá, že koncesionár bude počas koncesnej lehoty koncesný majetok užívať a brať z neho úžitky (ius utendi et fruendi), v návrhu zákona sa taxatívne vymedzil okruh práv, ktoré možno koncesionárovi ku koncesnému majetku priznať a tiež okruh povinností, ktoré koncesionár musí dodržať. Konkrétny rozsah práv a povinností koncesionára ku koncesnému majetku je predmetom koncesnej zmluvy. Rozsah v koncesnej zmluve dohodnutých práv a povinností koncesionára však nesmie prekročiť rozsah práv a povinností ustanovených v tomto zákone alebo v osobitnom zákone /§ 1 ods. 2 písm. b) zákona/.

Koncesionár pri užívaní koncesného majetku v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve koná vo vlastnom mene. Na dispozície s koncesným majetkom nepotrebuje koncesionár súhlas správcu, ibaže by tento súhlas si správca v koncesnej zmluve vymienil, resp. ak tak ustanovuje zákon (§ 13d). Koncesionár môže zastupovať správcu v konaní pred príslušnými orgánmi len vtedy, ak sa na tom obe zmluvné strany dohodli.

Na rozdiel od nakladania s majetkom štátu podľa § 8 až § 13b zákona, koncesný majetok prenechaný koncesionárovi počas koncesnej lehoty sa nepovažuje za prebytočný, dočasne prebytočný alebo neupotrebiteľný. Preto správca nevydáva rozhodnutia podľa § 3 ods. 3, § 3 ods. 4 a § 13b zákona. Na platnosť právnych úkonov sa nevyžaduje súhlas (predchádzajúci súhlas) Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo zriaďovateľa, s výnimkou predchádzajúceho súhlasu podľa § 13d návrhu zákona. Cieľom je znížiť administratívnu náročnosť úkonov, ktoré nemajú zásadný vplyv na nakladanie s majetkom štátu v rámci projektov verejno - súkromného partnerstva.

Koncesný majetok musí byť v správe správcu. Ak koncesný majetok nie je v správe správcu, návrh zákona umožňuje nadobudnutie majetku štátu od iných správcov

v „zjednodušenom režime“, t. j. bez nutnosti zúčastniť sa písomného ponukového konania a preukázať splnenie podmienok podľa § 8 ods. 1 zákona.

Návrh zákona pripúšťa prevod správy koncesného majetku zmluvou o prevode správy podľa § 9 zákona, a to bez nutnosti splnenia podmienok ustanovených v § 8 ods. 1 zákona. Rovnako platí, že na platnosť zmluvy o prevode správy sa súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky a ani zriaďovateľa (ak predmetom prevodu správy je hnuteľný majetok štátu) nevyžaduje. Podmienkou je, aby prevod správy koncesná zmluva predpokladala. Ide o prípad, kedy koncesný majetok nie je pre správcu „prebytočný“, ale kedy práva a povinnosti z koncesnej zmluvy preberá právny nástupca verejného obstarávateľa (správcu). Dôvodom je skutočnosť, že samotná koncesná zmluva nemôže „nahrádzať“ zmluvu o prevode správy podľa tohto zákona.

(K § 13d)

Návrhom zákona sa umožňuje, aby koncesionár mohol prenechať majetok štátu do nájmu, výpožičky alebo zriadiť k nemu vecné bremeno, a to bez nutnosti dodržania postupov podľa zákona. Podmienkou je, aby koncesná zmluva predpokladala možnosť prenechania koncesného majetku koncesionárom do užívania tretím osobám. Správca v koncesnej zmluve môže dohodnúť prípadné podmienky (obmedzenia) pri prenechaní koncesného majetku do užívania tretích osôb. Koncesionár pri uzatváraní zmlúv koná vo vlastnom mene. Na nakladanie s koncesným majetkom nepotrebuje koncesionár súhlas správcu, ibaže by tento súhlas si správca v koncesnej zmluve vymienil. Trvanie všetkých právnych vzťahov je limitované na obdobie koncesnej lehoty.

V snahe zabrániť zmene vlastníckych práv ku koncesnému majetku a tým ohroziť realizáciu projektu verejno - súkromného partnerstva, správca a ani koncesionár nebudú oprávnení previesť vlastníctvo koncesného majetku.

Ak sú na splnené zákonné podmienky, koncesný majetok môže koncesionár s predchádzajúcim súhlasom správcu zlikvidovať alebo predať výkupni druhotných surovín (podľa charakteru koncesného majetku). Hoci návrh zákona presne nepomenúva o aký koncesný majetok sa jedná, zo zákonného vymedzenia vyplýva, že ide výlučne len o hnuteľný majetok štátu a o stavby.

Predmetom návrhu zákona nie je rozdelenie výnosov z nakladania s koncesným majetkom (napr. z nájmu alebo z predaja hnuteľného majetku štátu ako druhotnej suroviny). To nevylučuje, aby výťažok z nakladania bol predmetom rozdelenia medzi koncesionárom a správcom.

(K § 13e)

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, správca môže splatenie pohľadávky štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, dohodou rozvrhnúť do splátok alebo odložiť maximálne na obdobie jedného roka odo dňa jej splatnosti. Dohoda o splátkach alebo o odklade platenia musí byť uzavretá v písomnej forme s poukazom na § 8b ods. 1 zákona, avšak bez nutnosti uzavretia dodatku ku samotnej koncesnej zmluve.

V období plnenia pohľadávky štátu v splátkach alebo počas odkladu plnenia nemusí koncesionár platiť úroky z omeškania. Správca je však povinný posúdiť dohodu o splátkach

alebo dohodu o odklade platenia z pohľadu dodržiavania pravidiel štátnej pomoci. Ak koncesionár riadne a včas dodrží dohodu o splátkach alebo ak zaplatí celý dlh v dohodnutej lehote, správca úroky z omeškania za obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia neuplatní a nevymáha. Povinnosť uhradiť okrem istiny aj úroky z omeškania vznikne vtedy, keď koncesionár nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak nezaplatí celý dlh v dohodnutej lehote.

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Za súčasného právneho stavu nie je možné jednostranne započítať pohľadávku štátu. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na základe synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvných oprávnení verejného subjektu.

(K § 13f)

Projekty verejno - súkromného partnerstva môžu byť realizované zmluvou medzi súkromným a verejným partnerom a zahŕňajú rôzne formy, kde je jedno alebo viac rizík vo väčšej alebo menšej miere prenesených na súkromného partnera. Môžu zahŕňať projektovanie, financovanie, výstavbu, rekonštrukciu alebo prevádzkovanie diela na účely poskytovania verejnej služby. Projektom verejno - súkromného partnerstva môže byť aj vytvorenie právneho subjektu (joint venture - spoločný podnik), spoločne súkromným a verejným partnerom alebo získanie kontroly nad existujúcim subjektom súkromného sektora verejným partnerom.

V záujme realizácie projektov verejno - súkromného partnerstva inštitucionálnej povahy návrh zákona pripúšťa vklad majetku štátu pri založení spoločného podniku a tiež pri zvýšení základného imania (už existujúceho) spoločného podniku. Navrhuje sa, aby spoločným podnikom bola právnická osoba, ktorú za účelom realizácie koncesie20c) založil správca spoločne s koncesionárom, ako aj právnická osoba, ktorú založil koncesionár, do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy vložený majetok štátu.

Návrh zákona neobmedzuje osobu správcu, ktorý je oprávnený vložiť majetok štátu do spoločného podniku. Do spoločného podniku je oprávnený s majetkovým vkladom vstúpiť aj správca, ktorý nie je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky, a to pod podmienkou, že výber súkromného partnera – koncesionára prebiehal podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona rovnako neurčuje, akú právnu formu musí spoločný podnik mať. Keďže majetok štátu možno použiť len ako vklad do základného imania, výber právnej formy spoločného podniku je obmedzený touto skutočnosťou.

S vkladom koncesného majetku udeľuje vláda Slovenskej republiky súhlas podľa tohto zákona len vtedy, ak na uzavretie koncesnej zmluvy nebol potrebný predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ak súhlas vlády Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol s koncesnou zmluvou udelený, na vklad majetku štátu nie je potrebný súhlas vlády Slovenskej republiky podľa tohto zákona.

Návrh na udelenie súhlasu s vkladom koncesného majetku predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky jeho správca. Ak správca nie je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky, návrh predkladá jeho zriaďovateľ (§ 8c ods. 3 zákona).

Keďže majetok štátu vložený do základného imania spoločného podniku sa stáva vlastníctvom spoločného podniku, v snahe zabezpečiť ochranu verejných služieb, prechodne zabezpečovaných súkromným partnerom, návrh zákona ustanovuje, aby Slovenskou republikou do spoločného podniku vložený nehnuteľný majetok štátu (v zákone označený ako prioritný majetok) bol chránený pred výkonom rozhodnutia /napr. podľa Správneho poriadku/, výkonom exekúcie /zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov/ a tiež vylúčený z konkurznej podstaty /zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/ a predmetu likvidácie /Obchodný zákonník/.

Pri dispozícii s prioritným majetkom platia pre spoločný podnik obmedzenia. Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, nemožno ho previesť do vlastníctva iných osôb. Ak to koncesná zmluva pripustí, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo zriadiť na ňom vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku likvidáciou. Prenechanie prioritného majetku do nájmu, výpožičky alebo do užívania na základe vecného bremena nesmie ohroziť jeho účelové určenie, ktorým je realizácia konkrétneho projektu verejno - súkromného partnerstva. Aby sa predišlo prípadným sporom navrhuje sa, aby aj z údajov v katastri nehnuteľností bolo zrejmé, že ide o prioritný majetok, s ktorým výkon vlastníckych práv je obmedzený.

Právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu na spoločný podnik, prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu. Výška náhrady je limitovaná všeobecnou hodnotou majetku stanovenou v znaleckom posudku. O odovzdaní a prevzatí prioritného majetku sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. V čase pred prechodom tohto majetku do vlastníctva štátu, nie však skôr ako bol na majetok úpadcu (spoločného podniku) vyhlásený konkurz uznesením súdu, za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby prioritného majetku koná správca na vlastný účet. To znamená, že dňom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločného podniku prioritný majetok začína prevádzkovať na vlastný účet správca, pričom dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu na spoločný podnik, prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.

Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok (ex lege) prechádza do vlastníctva štátu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Náhrada je predmetom likvidačného zostatku. Likvidátor je povinný

odovzdať a správca prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.

K bodu 25

Navrhuje sa vypustenie § 14, pretože komplexná právna úprava neupotrebiteľného majetku štátu je obsiahnutá v § 13b (bod 23).

K bodom 26 až 28

Upravujú sa horné hranice pokút ukladaných podľa tohto zákona v prospech povinnej osoby.

K bodu 29

Návrhom zákona sa umožní odplatné postúpenie pohľadávky štátu, ktorá vznikla do 1. januára 2008. Pôjde o prípady tých pohľadávok štátu, ktoré správca nemôže účinne vymôcť. Vlastníctvo k dotknutým pohľadávkam štátu môže nadobudnúť len právnická spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu. Zmluva o postúpení pohľadávky štátu musí s poukazom na § 8b ods. 1 zákona mať písomnú formu, inak je absolútne neplatná. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky štátu sa nevyžaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky a ani zriaďovateľa. Preto zmluva o postúpení pohľadávky štátu nadobudne platnosť dňom jej uzavretia. Návrh zákona ustanovuje, že postúpenie pohľadávok štátu musí byť odplatné, avšak nekonkretizuje výšku odplaty. Záleží pritom na dohode zmluvných strán, na akej výške odplaty za postúpenie pohľadávok štátu sa dohodnú. Správca však musí mať na pamäti, že nakladať s majetkom štátu (vrátane pohľadávok štátu) možno len účelne a s maximálnou hospodárnosťou.

Na postúpenie pohľadávky štátu v zahraničí sa naďalej vzťahuje ust. § 6 ods. 6 zákona.

Zmena vyvolaná úpravou finančných limitov vzťahujúcich sa na pohľadávky štátu sa dotýka aj pohľadávok štátu vzniknutých pred účinnosťou tohto zákona. Dôsledkom navrhovaného ustanovenia je zmena okruhu pohľadávok štátu, ktoré budú po účinnosti tohto zákona podliehať vymáhaniu správcom (príslušenstvo pohľadávky) a súhlasu zriaďovateľa, resp. Ministerstva financií Slovenskej republiky. Táto zmena sa nedotkne pohľadávok štátu, od ktorých sa trvalo upustilo na základe platného rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, a k účinnosti tohto zákona ešte nezanikli podľa § 6a ods. 7 písm. b) tohto zákona.

Konania začaté a neukončené vydaním rozhodnutia podľa § 14a sa dokončia podľa tohto zákona. V takýchto prípadoch nie je žiaduce ukladať pokuty podľa doterajšieho predpisu. Táto úprava je pre dotknuté osoby výhodnejšia.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2011.