NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. volebné obdobie

___________________________________________________________________

109

VLÁDNY NÁVRH

Zákon

z .................... 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona

č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 3 až 5 vrátane nadpisov znejú:

„§ 3

Zárobková činnosť

(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5)

b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)

(2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu7) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,7) ktorú vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky, a na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

§ 4

Zamestnanec

(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4 až 7 znejú:

„4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 05/zv. 05) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. V. EÚ L 284, 30. 10. 2009).

5) § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

7) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

2. Poznámky pod čiarou k odkazom 8 až 23 sa vypúšťajú.

3. § 7 vrátane nadpisu znie:

„§ 7

Zamestnávateľ

(1) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je

a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt,25)

b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 3

1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a má bydlisko v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská

republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky alebo

2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

(2) Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.25a)

(3) Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:

„25a) § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

4. V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „uvedený v § 4“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

5. V § 8 ods. 2 písm. a) sa za slovo „zamestnancovi“ vkladajú slová „zamestnávateľa podľa § 16“.

6. V § 14 ods. 1 písmeno a) znie:

„a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,“.

7. V § 14 ods. 1 písm. b) sa slovo „predpisu34)“ nahrádza slovom „predpisu6)“ a slová „ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34 sa vypúšťa.

8. V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok“.

9. V § 15 ods. 1 písmeno a) znie:

„a) zamestnanec uvedený v § 4,“.

10. V § 15 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok“.

11. § 16 znie:

„§ 16

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,38) v štátnozamestnaneckom pomere,39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor, alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 38 až 39d znejú:

„38) Zákonník práce.

39) Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z..

39a) § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka.

39b) Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

39c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

39d) Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

12. V § 17 ods. 1 sa slová „jeho zamestnanec“ nahrádzajú slovami „zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16“.

13. V § 18 odsek 1 znie:

„(1) Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu38) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.39a)“.

14. V § 18 ods. 3 sa slová „§ 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“.

15. Poznámka pod čiarou k odkazu 42 znie:

„42) Napríklad zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

16. V § 19 ods. 3 písm. a) sa slová „zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. i)“ nahrádzajú slovami „na obvineného vo väzbe42a) a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody42b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 42a a 42b znejú:

„42a) Zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42b) Zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

17. V § 19 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek“.

18. § 20 vrátane nadpisu znie:

„§ 20

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

(1) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

(2) Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.“.

19. V § 21 ods. 1 a 2 sa slovo „predpisu34)“ nahrádza slovom „predpisu6)“ a slová „ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5“.

20. V § 21 odsek 4 znie:

„(4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.“.

21. § 21 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej nevzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka z dôvodu, že prestala byť samostatne zárobkovo činnou osobou alebo ktorej zaniklo toto poistenie po tomto dni, a opätovne sa stala samostatne zárobkovo činnou osobou, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej vzniká odo dňa, od ktorého sa opätovne stala samostatne zárobkovo činnou osobou, ak k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka bezprostredne predchádzajúceho dňu, v ktorom sa stala opätovne samostatne zárobkovo činnou osobou, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.“.

22. V § 23 sa na konci pripája táto veta: „Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe zaniká nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a dôchodkové poistenie dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby aj dňom priznania predčasného starobného dôchodku.“.

23. § 24 vrátane nadpisu znie:

„§ 24

Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.“.

24. V § 25 sa slová „uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu“.

25. § 30 vrátane nadpisu znie:

„§ 30

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b) za obdobie, v ktorom trvá dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nemá právo na príjem podľa osobitného predpisu;48a) za takýto príjem sa nepovažujú príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému a príplatok k materskému podľa osobitného predpisu,48b) príjem z prostriedkov sociálneho fondu podľa osobitného predpisu48c) a príjem zamestnanca súvisiaci s poskytnutím motorového vozidla zamestnávateľom na používanie na služobné a súkromné účely.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 48a až 48c znejú:

„48a) § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

48b) Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

48c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.“.

26. V § 31 ods. 3 sa vypúšťajú slová „počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo“.

27. V § 32 ods. 1 a 2 sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

28. V § 32 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

29. V § 32 ods. 3 sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

30. V 32 odsek 4 znie:

„(4) Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi

a) vzniklo nemocenské poistenie,

b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.“.

31. V § 39 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

32. V § 42 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

33. Doterajší text § 43 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie ošetrovania jednej alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o jedno alebo viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a v tom istom prípade len jednému poistencovi.“.

34. V § 46 ods. 1 sa vypúšťajú slová „až 5“.

35. V § 47 ods. 2 sa vypúšťajú slová „až 5“.

36. V § 52 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.“.

37. V § 54 ods. 2 písm. a) sa za slovo „materské,“ vkladajú slová „a toto nemocenské poistenie trvalo najmenej 31 dní,“.

38. V § 54 ods. 2 písm. b) sa slová „materské, rozhodujúce“ nahrádzajú slovami „materské, a toto nemocenské poistenie trvalo najmenej 31 dní, rozhodujúce“.

39. V § 54 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

40. V § 54 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

„(3) Ak poistenec pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), alebo pred vznikom nároku na materské bol nemocensky poistený menej ako 31 dní, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikol nárok na materské. Z rozhodujúceho obdobia podľa prvej vety sa vylučujú obdobia, počas ktorých poistenec nebol nemocensky poistený.

(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období kratšom ako 31 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.“.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 8.

41. V § 54 ods. 7 sa slová „1 až 4“ nahrádzajú slovami „1 až 5“.

42. Doterajší text § 55 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Denný vymeriavací základ sa určuje najviac z 1,5 násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“.

43. V § 56 ods. 2 sa vypúšťajú slová „až 5“.

44. V § 57 ods. 1 písm. a) sa slová „a 2“ nahrádzajú slovami „až 4“, v písmene b) sa vypúšťa slovo „alebo“ a vypúšťa sa písmeno c).

45. V § 57 ods. 2 druhej vete sa za slová „vymeriavací základ“ vkladajú slová „zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods. 3 nemali vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a“ a slová „ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5“.

46. V § 58 odsek 3 znie:

„(3) Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 je najviac v sume 1,5 násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“.

47. V § 60 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2“.

48. V § 60 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 nie je kalendárny rok, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.“.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.

49. V § 63 ods. 3 druhá veta znie: „Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava 84 %.“.

50. V § 63 odsek 4 znie:

„(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 16 %.“.

51. V § 63 sa vypúšťa odsek 5.

Doterajšie odseky 6 až 12 sa označujú ako odseky 5 až 11.

52. V § 63 ods. 7 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 6“.

53. V § 63 ods. 9 sa slová „odsekov 7 a 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 a 7“ a slová „Odsek 6“ sa nahrádzajú slovami „Odsek 5“.

54. V § 63 ods. 10 sa slová „Odsek 6“ nahrádzajú slovami „Odsek 5“.

55. § 67 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

„(4) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

(5) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.“.

56. § 68 vrátane nadpisu znie:

„§ 68

Určenie sumy predčasného starobného dôchodku

(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto

dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(3) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(4) Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) platí § 66 ods. 6 rovnako.

(5) Suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) sa zníži o polovicu pomernej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia.

(6) Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 rovnako.

(7) Suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa určí v kalendárnom roku len raz.“.

57. V § 82 odseky 1 až 3 znejú:

„(1) Dôchodkové dávky sa zvyšujú pevnou sumou v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva.

(2) Dôchodkové dávky sa zvyšujú o

a) pevnú sumu určenú percentom medziročného rastu spotrebiteľských cien zisteným podľa odseku 1 z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku zistenej podľa odseku 1, ak ide o starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, sociálny dôchodok a invalidný dôchodok,

b) 60 % pevnej sumy určenej podľa písmena a), ak ide o vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

c) 40 % pevnej sumy určenej podľa písmena a), ak ide o sirotský dôchodok,

d) jednu polovicu pevných súm určených podľa písmen a) až c), ak ide o dôchodkovú dávku upravenú pre súbeh s inou dôchodkovou dávkou.

(3) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 2 písm. a) zaokrúhlená na desať eurocentov nahor sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a Sociálnej poisťovne a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“.

58. V § 82 odsek 6 znie:

„(6) Pri zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia alebo zvýšenia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.“.

59. V § 82 sa vypúšťa odsek 10.

60. V § 83 sa slová „okrem sudcu a prokurátora“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

61. V § 84 ods. 1 prvej vete sa slová „ods. 10“ nahrádzajú slovami „ods. 6“, tretej vete sa slová „5 a 6“ nahrádzajú slovami „7 a 8“ a na konci sa pripája táto veta: „Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období kratšom ako 31 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania.“.

62. V § 84 ods. 4 prvej vete sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 5“ a v druhej vete sa slová „uvedeného v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru; odseky 1 až 3 platia rovnako“.

63. V § 89 ods. 8 sa za slová „§ 82“ vkladajú slová „ods. 2 písm. a)“.

64. V § 93 ods. 3 sa za slová „§ 82“ vkladajú slová „ods. 2 písm. a)“.

65. V § 94 odsek 4 znie:

„(4) Na zvýšenie súm uvedených v odsekoch 2 a 3 platných k 31. decembru kalendárneho roka platí § 82 ods. 2 písm. a) rovnako.“.

66. V § 102 ods. 1 sa slová „uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 18“.

67. V § 108 ods. 3 druhej vete sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 5“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti podľa § 104a, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.“.

68. V § 108 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 31 dní poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 31 dní, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

69. V § 109 ods. 1 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.“.

70. § 112 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po

dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.“.

71. V § 117 ods. 8 sa slovo „väzby14)“ nahrádza slovom „väzby42a)“ a slovo „slobody15)“ sa nahrádza slovom „slobody42b)“.

72. V § 129 ods. 2 sa slová „10 eurocentov“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent“.

73. §138 vrátane nadpisu znie:

§ 138

Vymeriavací základ

(1) Vymeriavací základ zamestnanca je príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu.6)

(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) je v období od 1. júla do 30 septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

(4) Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je ňou určená suma.

(5) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby,

dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

(6) Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac

a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 1,5 násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 4 násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(7) Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 4 násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity. (8) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

(9) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 1,5 násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie.

(10) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 4

násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

(11) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

(12) Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

(13) Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ uvedený v odsekoch 5 až 7, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.

(14) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

(15) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), je mesačne vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

(16) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, je mesačne 1,25 násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

(17) Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

(18) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.“.

74. Poznámky pod čiarou k odkazom 72 až 78d sa vypúšťajú.

75. V § 139 ods. 1 sa za slovo „zamestnanca“ vkladajú slová „uvedeného v § 4 ods. 1“ a na konci sa pripája táto veta: „Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 je obdobie podľa § 139b ods. 2.“.

76. V § 139 odsek 2 znie:

„(2) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné.“.

77. V § 139a sa slová „§ 138 ods. 1 až 3, 10 až 18 a 23“ nahrádzajú slovami „§ 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18“.

78. Za § 139a sa vkladá § 139b, ktorý znie:

„§ 139b

(1) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pomerná časť takto vyplatenej sumy pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku trvania tohto poistenia sa zahŕňa do vymeriavacieho základu za každý kalendárny mesiac tohto obdobia; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platí rovnako.

(2) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, pomerná časť vyplatenej sumy pripadajúca na každý kalendárny mesiac od vzniku dôchodkového poistenia alebo od kalendárneho mesiaca, v ktorom bola naposledy vyplatená do kalendárneho mesiaca, v ktorom bola vyplatená, sa zahŕňa do vymeriavacieho základu za každý kalendárny mesiac tohto obdobia; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platí rovnako.

(3) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku dôchodkového poistenia, pomerná časť takto vyplatenej sumy pripadajúca na každý kalendárny mesiac za obdobie od vzniku dôchodkového poistenia do jeho zániku sa zahŕňa do vymeriavacieho základu za každý kalendárny mesiac tohto obdobia; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platí rovnako.“.

79. V § 143 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ak tento zákon neustanovuje inak“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri platení poistného z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b ods. 2 je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem.“.

80. V § 148 ods. 4 sa slová „ods. 13“ nahrádzajú slovami „ods. 12“.

81. V § 168 ods. 2 písm. a) sa slová „2,9 %“ nahrádzajú slovami „2,5 %“.

82.V § 170 ods. 4 sa slová „Európskeho spoločenstva“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

83. V § 184 ods. 11 sa slová „vo výkone väzby14)“ nahrádzajú slovami „obvinená vo väzbe42a)“ a slová „vo výkone trestu odňatia slobody15)“ sa nahrádzajú slovami „odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody42b)“.

84. V § 196 ods. 3 sa slovo „predpisu20)“ nahrádza slovom „predpisu96a“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 96a znie:

„96a) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

85. V § 226 ods. 1 písm. e) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.

86. V § 226 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

„m) zverejňovať na svojej internetovej stránke priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku platnú k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“.

87. V § 231 ods. 1 písmeno b) znie:

„b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

1.zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

2.zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),“.

88. V § 231 sa odsek 1 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p) oznámiť pobočke zmenu pravidelného mesačného príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) na nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) a zmenu nepravidelného príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.5)“.

89. V § 232 ods. 2 písm. d) sa slová „ods. 10“ nahrádzajú slovami „ods. 11“.

90. V § 246 ods. 7 sa slovo „predpisu20)“ nahrádza slovom „predpisu96a)“.

91. Za § 293bo sa vkladajú § 293bp až 293bv, ktoré vrátane nadpisu znejú:

„Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011

§ 293bp

(1) Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3) Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.

(4) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu25a) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2011 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. a) a b) do 31. januára 2011.

(5) Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a k 31. decembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, je samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak je oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie tejto činnosti aj po 31. decembri 2010, a je povinná splniť povinnosť podľa § 228 ods. 1 do 31. januára 2011.

§ 293bq

(1)Poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok pred 1. januárom 2011, bol nemocensky poistený ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo dôchodkovo poistený ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a toto poistenie by malo trvať aj po 31. decembri 2010, zaniká od 1. januára 2011 jeho nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby alebo dôchodkové poistenie ako dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby, ak do 31. decembra 2010 nedovŕšil dôchodkový vek.

(2)Poistencovi, ktorý k 31. decembru 2010 bol poistený v nezamestnanosti, má priznaný invalidný dôchodok a pred 1. januárom 2011 dovŕšil dôchodkový vek, poistenie v nezamestnanosti zaniká dňom 31. decembra 2010.

§ 293br

Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011, a jej plynutie neskončilo do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bs

Nárok na nemocenskú dávku, nárok na dôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorý vznikol pred 1. januárom 2011, sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bt

(1)Ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol do 31. decembra 2010, podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok sa posudzujú a jeho suma sa určuje aj po 31. decembri 2010 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(2)Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3)Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011,

je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do 28. februára 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(4)Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(5)Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude trvať po 28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bu

Vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bv

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bw

V období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. Ustanovenie § 293bk sa od 1. januára 2011 nepoužije.

§ 293bx

Úrazová renta podľa § 272 a 293ay sa zvyšuje od 1. januára 2012 podľa § 89 ods. 8 a pozostalostná úrazová renta podľa § 272 a 293ay sa zvyšuje od 1. januára 2012 podľa § 93 ods. 3. Ustanovenie § 272 ods. 3 druhej vety, ods. 4 druhej vety, ods. 9 tretej vety, ods. 10 druhej vety a § 293o ods. 1 tretej vety, ods. 2 tretej vety a ods. 6 druhej vety sa od 1. januára 2012 nepoužije.“.

92. § 294a znie:

„§ 294a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.“.

93. Príloha č. 5 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 5

k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2010 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1.Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01).

2.Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01).

3.Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02) v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007).

4.Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02) v znení smernice 97/75/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03).

5.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).

6.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04).

7.Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04).

8.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26. 7. 2006).

9.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ, L 283, 28. 10. 2008).“.

Čl. II

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., 555/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 odsek 1 znie:

„(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu.1)“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„2) § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

3. V § 4 sa nad slovom „práceneschopného3) vypúšťa odkaz 3.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa.

4. Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

„5) § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

5. Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:

„10) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

6. Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

„15) § 54 ods. 1, 2, 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

7. V § 8 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Rozhodujúce obdobie zamestnanca, ktorému vznikla dočasná pracovná neschopnosť v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo nemocenské poistenie, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.“.

8. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:

„17) § 57 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

9. V § 9 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vystaveného podľa osobitného predpisu3)“.

10. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 13a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1) Ak fyzická osoba je zamestnanec k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.“.

Čl. III

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona

č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

„4) § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

„5) § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

3. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:

„7) § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

4. V § 14 ods. 5 sa v uvádzacej vete slová „môže byť“ nahrádzajú slovom „je“.

5. V § 19 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

6. Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

„20) § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

7. V § 23 ods. 2 sa slovo „predpisu21)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 sa vypúšťa.

8. V § 23 ods. 3 sa slovo „predpisu22)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa.

9. V § 23 ods. 4 sa slovo „predpisu23)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23 sa vypúšťa.

10. V § 23 ods. 5 sa slovo „predpisu24)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 24 sa vypúšťa.

11. V § 23 ods. 6 sa slovo „predpisu25)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25 sa vypúšťa.

12. V § 23 ods. 7 sa slovo „predpisu26)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.

13. V § 23 ods. 9 sa slovo „predpisu27)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27 sa vypúšťa.

14. V § 23 ods. 10 sa slovo „predpisu28)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28 sa vypúšťa.

15. V § 23 ods. 11 sa slová „celé eurocenty nahor“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent nadol“.

16. Poznámka pod čiarou k odkazu 44 znie:

„44) Zákon č. 9/2010

Z. z.

o sťažnostiach.“.

17. V § 48 ods. 2 písm. g) sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

18. V § 64 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7.

19. V § 64 ods. 5 písm. f) sa slová „odseku 5“ nahrádzajú slovami „odseku 4“.

20. V § 81 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „Európskych spoločenstiev a“.

21. V § 90 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „Európskych spoločenstiev a“.

22. Za § 123o sa vkladá § 123p, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 123p

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2011

Ak plynutie lehoty podľa § 64 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2010 malo skončiť po 31. decembri 2010, sporiteľ podľa § 14 ods. 5 môže v tejto lehote oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení; na účasť týchto sporiteľov na starobnom dôchodkovom sporení v období do 31. decembra 2010 sa vzťahuje právna úprava účinná do 31. decembra 2010. Ustanovením prvej vety nie je dotknutý vznik účasti sporiteľov podľa prvej vety na starobnom dôchodkovom sporení od 1. januára 2011 podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2011, ak títo sporitelia v lehote podľa prvej vety neoznámia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodli byť zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení.“.

23. § 124 znie:

„§ 124

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.“.

24. Príloha č. 2 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 2

k zákonu č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2010 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1. Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01).

2. Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01).

3. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).

4. Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002) v platnom znení.

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26. 7. 2006).“.

Čl. IV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011 okrem päťdesiateho siedmeho bodu, päťdesiateho ôsmeho bodu, šesťdesiateho tretieho bodu až šesťdesiateho piateho bodu v čl. I, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK: od 17. augusta 2010 do 23. augusta 2010

Termín začatia a ukončenia MPK: od 19. augusta 2010 do 2. septembra 2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

1.Vplyvy na rozpočet verejnej správy – celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny,

keďže príjmy z rozširovania základní pre výpočet odvodov sú výrazne vyššie ako predpokladaný nárast výdavkov z dôvodu vzniku nároku na dávky zo systému sociálneho poistenia.

2.Vplyvy na podnikateľské prostredie – celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude mierne

negatívny z dôvodu odstránenia nesystémových výnimiek a úľav. Pri rozširovaní okruhu príjmov, ktoré budú zaťažené odvodmi ide o zrovnoprávnenie s odvodovým zaťažením zamestnancov. Z hľadiska administratívnych nákladov dochádza k zvýšeniu oznamovacích povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri selektívnych druhoch príjmov, avšak nie je to nad úroveň bežného zamestnanca. Navyše ide o opatrenia, ktoré budú viesť k podstatnému zníženiu administratívnych nákladov v súvislosti so zjednotením výberu daní a odvodov na jedno miesto.

3.Sociálne vplyvy – celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva je negatívny, pričom veľkosť

vplyvu závisí od počtu opatrení ktoré sa danej domácnosti dotýkajú. Na druhej strane rozšírenie okruhu príjmov, z ktorého sa platia odvody na sociálne poistenie umožní nárok na dávky sociálneho poistenia (vrátane dôchodkov) širšiemu okruhu osôb (napr. umelci, likvidátori, prokuristi, atď.).

A.4. Alternatívne riešenia

Keďže cieľom navrhovaných opatrení bolo znížiť priestor pre legálne znižovanie odvodového zaťaženia a tým zvýšiť príjmy do rozpočtu verejnej správy, nebolo možné uvažovať s alternatívnymi riešeniami.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky:

1) Doložku vybraných vplyvov je potrebné zosúladiť s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, v ktorom sa uvažuje:

•so zmenou mechanizmu valorizácie dôchodkov iba o infláciu,

•so znížením sadzby pre tvorbu správneho fondu z 2,9 % na 2,5 %, pričom upozorňujeme, že navrhované opatrenia, zvyšujúce príjmy z poistného, zvyšujú tiež základňu pre tvorbu správneho fondu do Sociálnej poisťovne,

•predĺžením možnosti krytia deficitu fondov poisťovne presunom prostriedkov medzi fondmi.

Tieto zmeny žiadame zapracovať aj do legislatívneho návrhu.

2) Nakoľko realizácia predmetného návrhu si vyžiada zníženie príjmov štátneho rozpočtu, ako aj rozpočtov obcí a VÚC, žiadame v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviesť v doložke návrhy na úhradu úbytku týchto príjmov.

3) Berieme na vedomie, že zvýšené nároky na štátny rozpočet súvisiace s nárastom výdavkov na poistné platené zamestnávateľom (kategória ekonomickej klasifikácie 620), budú vykryté v rámci výdavkových limitov kapitol na príslušný rok. Predmetné výdavky sa však budú týkať aj ostatných subjektov verejnej správy, preto je potrebné, aby aj tieto subjekty ich zabezpečili v rámci svojich rozpočtov. Zároveň upozorňujeme, že realizácia predmetného návrhu bude znamenať pre Sociálnu poisťovňu nielen zvýšenie príjmov, ale aj zvýšenie výdavkov (položka ekonomickej klasifikácie 642), pričom tieto výdavky je potrebné zabezpečiť v rámci rozpočtu Sociálnej poisťovne.

4) Súhlasí s predkladateľom, že predmetný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Uvedené pripomienky sú zásadného charakteru.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienky uvedené v bode 1) neboli akceptované, nakoľko podľa čl. 12 ods. 2 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, sa gestori metodiky vyjadrujú len k obsahu doložky o posúdení vplyvov a analýze vplyvov a nie k vecnej stránke návrhu materiálu. K tvorbe správneho fondu z navrhovaných opatrení, ktoré zvyšujú príjmy Sociálnej poisťovne z poistného podotýkame, že kvantifikované opatrenia s tvorbou správneho fondu počítali, čo je aj uvedené v prílohe č. 2 časti. 2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie.

Pripomienka uvedená v bode 2) negatívny vplyv na rozpočty obcí a VÚC bude vykrytý v rámci ich rozpočtov.

Pripomienka uvedená v bode 3) bola akceptovaná.

Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky:

Zásadné pripomienky k Doložke vybraných vplyvov – Príloha č. 1

1) V tabuľke v časti A.2. Vplyvy v bode 1. sú označené pozitívne i negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy avšak v časti A.3. Poznámky je zdôvodnený výlučne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Žiadame, aby označenie v predmetnej tabuľke korešpondovalo s predmetným komentárom.

2) V časti A.3. Poznámky v bode 2. nesúhlasíme s tvrdením, že: „celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude mierne negatívny z dôvodu zjednotenia maximálnych vymeriavacích základov v sociálnom poistení na vyššej úrovni ide o odstránenie nesystémových výnimiek a úľav. Pri rozširovaní okruhu príjmov, ktoré budú zaťažené odvodmi ide o zrovnoprávnenie s odvodovým zaťažením zamestnancov.“ Žiadame, aby uvedené tvrdenie bolo z predmetnej časti vyňaté a nahradené konštatovaním, že: „celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude negatívny.“

Zdôvodnenie pozmeňovacieho návrhu:

Nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, v súčasnosti nezakladá automaticky SZČO1 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Je zrejmé, že status SZČO majú aj živnostníci, ktorí sú súčasťou podnikateľského prostredia. Podľa Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov budú odo dňa jeho účinnosti SZČO odvodovú povinnosť plniť povinne (k 30. 6. 2010 bolo v registri Sociálnej poisťovne evidovaných 243 759 SZČO). Návrh zákona teda má negatívny a nie mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

3) V časti A.3. Poznámky v bode 3. sociálne vplyvy – tzn. celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva a rovnosť príležitostí... je negatívny a označenie v stĺpci tabuľky „pozitívny“ odporúčame zvážiť z nasledovných dôvodov:

1 Povinne nemocensky poistená je len tá SZČO, ktorej príjmy zo samostatnej činnosti presiahli 12-násobok vymeriavacieho základu (minimálnej mzdy podľa zákona), pričom výška príjmov sa zisťuje na základe daňového priznania. Z toho vyplýva, že začínajúci podnikateľ nie je povinne nemocensky poistený, lebo ešte nemá príjmy z podnikania a zatiaľ nepodával daňové priznanie. Ak SZČO nie je povinne nemocensky poistená, nie je ani povinne dôchodkovo poistená. Ak nie je povinne dôchodkovo poistená, nie je povinná prispievať do rezervného fondu solidarity. Začínajúca SZČO platí odvody na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý je prinajmenšom rovný minimálnej mzde platnej k 1. januáru roka, podľa nariadenia vlády SR č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, sa s účinnosťou od 1. januára 2010 zvýšila mesačná minimálna mzda na sumu 307,70 €.

Zdôvodnenie:

Podľa právneho stavu de lege lata a podľa právneho stavu, ktorý nastane odo dňa účinnosti navrhnutého zákona do základného systému sociálneho poistenia nie je a ani nebude plne premietnutý princíp univerzality. To má za následok, že systém základného sociálneho poistenia neplatí pre všetky osoby žijúce na území SR (tzn. zamestnancov, zamestnávateľov, podnikateľov, podnikateľov – vlastníkov firiem, ktorí žijú z ich výnosov a z nich odvádzajú dane, čiže by z nich mali platiť odvody, ale ich platiť v zmysle predloženého návrhu nebudú – pritom ide o osoby, ktoré môžu najviac poskytnúť v rámci odvodových platieb). Porušením princípu univerzality navrhnutý zákon nezabezpečuje univerzálne právo občanov na štátom garantované právne nároky, čím sa v konečnom dôsledku nezabezpečuje rovnosť všetkých osôb. Existujúci model základného systému sociálneho poistenia dostáva značnú časť fyzických osôb2 mimo osobného rozsahu povinného systému dôchodkového poistenia, čo neguje spomenutý princíp univerzality. Návrh zákona tak, ako aj jeho súčasný právny stav znižuje a spochybňuje princíp sociálnej bezpečnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia. Ide o uplatnenie rovnakého zaobchádzania, ktoré samo osebe nie je v rozpore s diferenciáciou výšky dávok. (Pozn.: napr. veľmi krátke vyrovnávacie obdobie v zákone o sociálnom poistení upravujúcom právne nároky súvisiace so starobnými dôchodkami totiž spôsobili diskrimináciu medzi „starými“ a „novými“ dôchodcami).

V daných súvislostiach je potrebné upozorniť, že pokiaľ ide o zamestnancov v štátnej a verejnej službe ich zvýšenie odvodov sa týka zdanenia príspevku zamestnávateľa do 3. piliera dôchodkového sporenia, ročný príspevok zo sociálneho fondu na ošatenie a stravné a prípadné motivačné odmeny. Pokiaľ dochádza k úsporným opatreniam na každom ministerstve v priemere o 10 %, tak možno predpokladať, že dôjde plošne ku zníženiu miezd v štátnom a verejnom sektore. Zvýšenie odvodov sa netýka iba zamestnancov, ale i zamestnávateľov. Istým riešením je prepúšťanie nadbytočných zamestnancov a aj prepúšťanie nad tento rámec, pretože to daňový a odvodový systém v štátnej a verejnej správe „finančne neutiahne.“ Prepúšťať – kvôli zvyšovaniu ceny práce môžu aj iní zamestnávatelia v iných odvetviach, čo v konečnom dôsledku spôsobí rozvoj nelegálneho zamestnávania a zníženie daňových a odvodových príjmov s klesajúcim a nie stúpajúcim stavom verejných financií.

Veľmi citlivou témou je napríklad práca na dohodu učiteľov, ktorí týmto spôsobom zvyšujú životnú úroveň svojich rodín a z príjmu mimo pracovného pomeru budú musieť platiť odvody (nejde samozrejme iba o spomenutú pracovnú kategóriu zamestnancov, prácu na dohodu vykonávajú aj dôchodcovia, študenti a iní zamestnanci). V tejto oblasti možno pokračovať odvodovou povinnosťou lekárov a zdravotníckeho personálu, ktorí vykonávajú služobnú pohotovosť. Tu je potrebné zdôrazniť, že každé zvyšovanie odvodov (a samozrejme

2 (pozn.: veľmi solventných, pretože „obchádza“ podnikateľov – vlastníkov firiem, ktorých zisk podlieha zdaneniu avšak nepodlieha odvodovým povinnostiam, ale naopak „zasahuje“ strednú vrstvu obyvateľov – zamestnancov – v tomto prípade možno hovoriť o “hornom a dolnom“ príjmovom pásme strednej vrstvy s príjmom približne okolo 1 500 Eur a viac ako 2 500 Eur, zamestnancov pracujúcich na dohodu mimo pracovného pomeru (brigádnici), ktorých počet sa odhaduje na približne 560 000 osôb bez rozlíšenia ich pravidelnej príjmovej hladiny – tú možno iba odhadnúť v rozpätí 200 – 400 Eur)

daní) znižuje príjem zamestnancov vo všetkých odvetviach národného hospodárstva – tento cieľ je teda v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR.

4) K časti 3.3 Prílohy č.3, podľa ktorej dotknutým subjektom v zanedbateľnej miere vzrastú administratívne náklady spojené s oznamovacími povinnosťami voči Sociálnej poisťovni a úpravou mzdového informačného systému. Žiadame o doplnenie kvantifikácie predpokladaných administratívnych nákladov týkajúcich sa uvedených administratívnych postupov v podnikateľskom prostredí.

Poznamenávame, že Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR:

Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky ide o riešenie (výber

z textu):

V oblasti práca, sociálne veci, rodina

V systéme sociálneho poistenia bude reforma odvodového systému spojená s revíziou

nastavenia sadzieb poistného. Vláda Slovenskej repuábliky bude dôsledne vyžadovať

sprísnenie platobnej disciplíny zamestnávateľov a sprísnenie vymáhania pohľadávok. Vláda

Slovenskej republiky prehodnotí doterajší systém dávok sociálneho poistenia a posilní

solidaritu v systéme so zachovaním poistného charakteru sociálneho poistenia.

Vláda Slovenskej republiky prehodnotí doterajšie nastavenie systému sociálneho poistenia

najmä z pohľadu medzigeneračnej a generačnej solidarity, z pohľadu spravodlivosti dávkovej

politiky, z pohľadu zreálnenia nastavenia sadzieb poistného, ako aj z pohľadu osobného

rozsahu sociálneho poistenia.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka uvedená v bode 1) nebola akceptovaná, nakoľko celkový vplyv navrhovaných opatrení na rozpočet verejnej správy je pozitívny, pričom niektoré opatrenia majú aj negatívny vplyv napríklad na rozpočty obcí a VÚC, čo je kvantifikované v rámci prílohy č. 2.

Pripomienka uvedená v bode 2) nebola akceptovaná vzhľadom na to, že SZČO aj po nadobudnutí účinnosti novely vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až po prekročení zákonom ustanovenej hranice príjmu z čoho vyplýva, že odvodová povinnosť SZČO sa nemení v porovnaní so súčasným právnym stavom vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Povinnosť platenia poistného je v systéme sociálneho poistenia kompenzovaná vznikom nároku na dávky pri zákonom vymedzených sociálnych udalostiach z uvedeného dôvodu bude celkový vplyv len mierne negatívny, tak ako uvádzame v doložke vybraných vplyvov.

Pripomienka uvedená v bode 3) nebola akceptovaná, nakoľko predkladateľ je toho názoru, že uvedená novela má aj negatívny aj pozitívny dopad na občanov, a to z dôvodu, že

systém sociálneho poistenia na rozdiel od daňového systému zakladá aj nároky na dávky sociálneho poistenia v zákonom ustanovených sociálnych udalostiach pre poistencov, t. z., že nemôže uvedenú skutočnosť opomenúť ako pozitívny faktor voči občanom, ktorí doposiaľ neboli v systéme sociálneho poistenia, prípadne ktorým sa navršuje platba poistného.

K poznámke týkajúcej sa nesúladu návrhu s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v oblasti práce, sociálne veci, rodina uvádzame, že navrhovaná novela bola vypracovaná v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v časti Dane a odvody, kde sa uvádza: „Vláda Slovenskej republiky presadí zásadnú reformu a zjednodušenie odvodového systému s cieľom zefektívniť tento systém.“. Predmetná novela je prvým krokom k realizácií celého Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, z uvedeného dôvodu ju nemožno vnímať oddelene od ďalších cieľov zahrnutých do Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Pripomienka uvedená v bode 4) týkajúca sa doplnenia kvantifikácie predpokladaných administratívnych nákladov na podnikateľskú sféru bola akceptovaná a zapracovaná v rámci legislatívneho procesu v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva a výstavby SR.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky:

Prekladateľ novely doložku vybraných vplyvov prerokoval s gestorom metodiky pre sociálne vplyvy, pričom gestor metodiky nemal zásadné pripomienky.

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky:

Súhlasí s predkladateľom a vypracovanou doložkou vybraných vplyvov v časti 4. Vplyvy na životné prostredie pre predmetný materiál.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

Príjmy verejnej správy celkom

124 445

142 752

146 602

Štátny rozpočet (VPS)

-3 869

-1 349

-722

Obce

-3 351

-6 977

-7 681

VÚC

-1 120

-2 332

-2 566

Sociálna poisťovňa

132 785

153 410

157 571

Zdravotné poisťovne

z toho:

- vplyv na ŠR

-3 869

-1 349

-722

- vplyv na územnú samosprávu

-4 471

-9 309

-10 247

Výdavky verejnej správy celkom

-75 174

-279 099

-74 564

Štátny rozpočet (MPSVR)

-2 100

-5 300

-7 200

Obce

VÚC

Sociálna poisťovňa

-73 074

-273 799

-67 364

Zdravotné poisťovne

z toho:

- vplyv na ŠR

-2 100

-5 300

-7 200

- vplyv na územnú samosprávu

Tabuľka č. 1B

Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

Príjmy verejnej správy celkom

117 969

142 511

146 000

Štátny rozpočet (VPS)

-293

-622

-682

Obce

-3 351

-6 977

-7 681

VÚC

-1 120

-2 332

-2 566

Sociálna poisťovňa

122 733

152 442

156 929

Zdravotné poisťovne

z toho:

- vplyv na ŠR

-293

-622

-682

- vplyv na územnú samosprávu

-4 471

-9 309

-10 247

Výdavky verejnej správy celkom

-75 174

-279 099

-74 564

Štátny rozpočet (MPSVR)

-2 100

-5 300

-7 200

Obce

VÚC

Sociálna poisťovňa

-73 074

-273 799

-67 364

Zdravotné poisťovne

z toho:

- vplyv na ŠR

-2 100

-5 300

-7 200

- vplyv na územnú samosprávu

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)

Financovanie (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky)

-199 619

-421 851

-221 166

z toho vplyv na ŠR

1 769

-3 951

-6 478

financovanie zabezpečené v rozpočte

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *

-199 619

-421 851

-221 166

* úspora má znamienko (-)

Tabuľka č. 2B

Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)

Financovanie (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky)

-193 143

-421 610

-220 564

z toho vplyv na ŠR

-1 807

-4 678

-6 518

financovanie zabezpečené v rozpočte

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *

-193 143

-421 610

-220 564

* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A. Rozšírenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov o príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmu (§ 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3), napr.:

1.odstupné a odchodné, plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru, odmeny pri jubilejnom výročí;

2.náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť;

3.príspevok zo sociálneho fondu;

4.príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely;

5.príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca;

6.iné nepeňažné benefity zamestnanca.

B. Rozšírenie osobného rozsahu SZČO na účely sociálneho poistenia o fyzické osoby, ktoré majú príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmov (§ 6 ods. 1 a 2), napr.:

1.príjem z vykonávania umeleckej činnosti alebo inej tvorivej činnosť mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov vykonávaných sústavne;

2.odmena podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv.

C. Zmeny pre poistencov SZČO - opätovný vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre SZČO po prerušení výkonu svojej činnosti.

D. Zníženie počtu dní ochrannej lehoty v nemocenskom poistení zo súčasných 42 dní na 7 dní (s výnimkou tehotných poistenkýň, ktorým sa ponecháva 6-mesačné obdobie).

E. Zmena maximálneho vymeriavacieho základu a vymeriavacieho základu poistencov štátu (rodičia starajúci sa o deti do 6, resp. 18 rokov veku) v sociálnom poistení zo súčasného polročného spôsobu určovania VZ od 1. januára a od 1. júla, na ročný variant iba od 1. januára bežného roka, pričom bude využívaná priemerná mzda spred dvoch rokov. Uvedená zmena zosúladí predmetnú problematiku so zdravotným poistením.

F. Sprísnenie podmienok nároku na priznanie ošetrovného pre dobrovoľne poistené osoby - ich nárok bude podmienený získaním najmenej 270 dní nemocenského poistenia z posledných dvoch rokov obdobne ako je tomu pri dávke nemocenské.

G. Zosúladenie zaokrúhľovania konečnej sumy vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie so zákonom o dani z príjmov a zákonom o zdravotnom poistení.

H. Zmena valorizačného mechanizmu od 1. januára 2012 – zvyšovanie dôchodkových dávok, úrazových dávok a vybraných nesystémových dávok o pevnú sumu určenú z priemerného mesačného starobného dôchodku v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien.

I.Ponechanie koeficientu redukcie a antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bude používaný po roku 2011, na úrovni hodnôt roka 2011.

J. Zmena podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok – umožnenie poberania predčasného starobného dôchodku bez súbežného poberania príjmu zo zárobkovej činnosti.

K. Zníženie percentuálnej tvorby správneho fondu z poistného zo súčasných 2,9 % na 2,5 %.

Všetky vyššie uvedené opatrenia budú implementované Sociálnou poisťovňou.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh (zmena sadzieb, zmena vymeriavacích základov a zmena nároku)

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Navrhované legislatívne zmeny v oblasti sociálneho poistenia si vyžiadajú zmenu informačného systému Sociálnej poisťovne najmä z dôvodov rozšírenia osobného rozsahu zamestnancov, zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a ich vymeriavacích základov. S uvedenými zmenami súvisí aj mierne zvýšenie administratívnej záťaže Sociálnej poisťovne vyplývajúcej z evidencie vyššieho počtu krátkodobých poistných vzťahov.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá pozitívny vplyv na úrovni 199,6 mil. eur v roku 2011 (0,3 % HDP) s následným rastom na úroveň 421,8 mil. eur v roku 2012 (0,6 % HDP). Z dôvodu vyšších príjmov na sociálne poistenie bol kvantifikovaný vplyv na tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne vo výške 2,5 % z prijatého poistného a 0,5 % z postúpených príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pričom v uvedenej výške sa očakáva nárast výdavkov Sociálnej poisťovne.

Rozšírenie vymeriavacích základov na platenie poistného na sociálne poistenie bude mať vplyv na nárast výdavkov na poistné platené zamestnávateľom, čo v prípade zamestnancov vo verejnej správe bude mať vplyv na nárast výdavkov rozpočtu verejnej správy (kategória rozpočtovej klasifikácie 620). Realizácia predmetného návrhu bude znamenať pre Sociálnu poisťovňu aj zvýšenie

výdavkov v kategórií ekonomickej klasifikácie 642. V prípade štátneho rozpočtu budú zvýšené nároky na rozpočet vykryté v rámci výdavkových limitov kapitol na príslušný rok. Zároveň aj zvýšené nároky na rozpočet ostatných subjektov verejnej správy budú vykryté v rámci ich rozpočtov.

Negatívny vplyv na rozpočty obcí a VÚC vyplývajúci z navrhovaných opatrení bude vykrytý v rámci ich rozpočtov.

Kvantifikácia príjmov

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že všetky navrhované opatrenia budú platiť súčasne. Počíta sa teda s kombináciou vplyvov a nie je možné považovať nižšie uvedenú kvantifikáciu len ako mechanický súčet vplyvov jednotlivých opatrení. Z uvedeného dôvodu je kvantifikácia relatívne komplexná, pričom z dôvodu absencie niektorých údajov bolo nutné pri niektorých opatreniach urobiť viacero expertných predpokladov.

Keďže návrh opatrení rozširuje základne pre výpočet odvodov, zvyšuje celkové daňové zaťaženie dotknutých skupín, či už zamestnancov a ich zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb alebo samozamestnaných, pri kvantifikácii bolo nutné zohľadniť aj potenciálnu zmenu správania vo väzbe na navrhované opatrenia. Z uvedených dôvodov bolo pri kvantifikácii všetkých opatrení použité nasledujúce predpoklady:

•Dôležitým predpokladom v prípade rozšírenia základu pre výpočet odvodov je fakt, že dodatočné odvodové bremeno uvalené na uvedené druhy príjmov bude celé znášať zamestnanec. Očakáva sa, že zamestnávatelia nezmenia objem nákladov práce, čo znamená, že v prípade potreby upravia výšku vyplatených hrubých miezd (vrátane odmien) na úrovni spoločnosti. Dotknúť sa to môže najmä výšky vyplatených odmien, ktoré sú najflexibilnejšou zložkou príjmov. Znamená to, že z pohľadu zamestnávateľa zostanú náklady práce nezmenené a predpokladá sa pokles, resp. pomalší nárast miezd u zamestnancov v porovnaní s nezmeneným stavom. V krátkodobom horizonte sa zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia môže dočasne rozložiť medzi zamestnávateľa a zamestnanca v inom pomere (najmä v sektoroch kde flexibilné zložky miezd predstavujú malý pomer na celkových nákladoch práce).

•Rozširovanie základov pre výpočet odvodov má za cieľ znížiť obchádzanie povinností platiť odvody do systému sociálneho poistenia. Schválením všetkých opatrení sa možnosť legálnym spôsobom obchádzať tieto povinnosti výrazne zníži. Napriek tomu nie je možné zamedziť niektorým jednotlivcom využiť ďalšie legislatívne možnosti s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodov. Z uvedeného dôvodu kvantifikácia predpokladá, že niektorí jednotlivci, v závislosti od predpokladaného poklesu čistých príjmov, sa plateniu odvodov vyhnú.

A. Rozšírenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov

Opatrenia boli kvantifikované na základe údajov z publikácie „Úplné náklady práce za rok 2008“, v ktorej boli uvedené priemerné náklady na jedného zamestnanca podľa konkrétnych položiek (odstupné, odchodné, použitie motorového vozidla a pod.)

B. Rozšírenie osobného rozsahu SZČO na účely sociálneho poistenia o fyzické osoby, ktoré majú príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmov (§ 6 ods. 1 a 2).

Kvantifikácia vychádza z doplnkových informácií získaných z registrov alebo združení, pričom pri výpočte bolo použitých viacero expertných odhadov.

C. Zmena pre poistencov SZČO - opätovný vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre SZČO po prerušení výkonu svojej činnosti.

Príjmy boli vypočítané prostredníctvom predpokladaného počtu 25 tisíc SZČO prerušujúcich svoju činnosť, ktoré sú odhadnuté prostredníctvom analyzovania stavu SZČO v rokoch 2006 - 2009 v systéme Sociálnej poisťovne. Bola použitá sadzba poistného (33,15 %) a minimálny vymeriavací základ (44,2 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov), pričom je braný do úvahy aj negatívny dopad na štátny rozpočet.

D. Zosúladenie zaokrúhľovania konečnej sumy vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie so zákonom o dani z príjmov a zákonom o zdravotnom poistení.

Kvantifikácia vychádza z údajovej databázy Sociálnej poisťovne týkajúcej sa všetkých platiteľov poistného na sociálne poistenie.

E. Prechod na aktuálny maximálny vymeriavací základ a vymeriavací základ poistencov štátu (rodičia starajúci sa o deti do 6, resp. 18 rokov veku) v sociálnom poistení zo súčasného polročného spôsobu od 1. januára a od 1. júla, na ročný variant iba od 1. januára bežného roka, pričom bude využívaná priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. Uvedená zmena zosúladí predmetnú problematiku so zdravotným poistením.

Kvantifikované zvlášť pre kategóriu tzv. poistencov štátu (rodičia starajúci sa o deti do 6 rokov, resp. 18 rokov) a osobitne pre ekonomicky aktívne obyvateľstvo (zamestnanci, SZČO a v prípade nemocenského poistenia boli vzaté do úvahy aj dobrovoľne poistené osoby). Pre poistencov štátu boli použité údaje predpokladané Sociálnou poisťovňou o počte osôb starajúcich sa o deti: 162 440 v roku 2011; 166 280 v roku 2012 a 170 391 v roku 2013. Vymeriavací základ bol prispôsobený novému mechanizmu a sadzba štátu bola ponechaná vo výške 26 %. Pre zamestnancov, SZČO a dobrovoľne poistené osoby sa vychádzalo z detailného rozdelenia poistencov na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia podľa vymeriavacieho základu k 30. júnu 2010. Hodnoty priemernej mzdy na roky 2011-2013 na základe projekcie IFP.

Z dôvodu zníženia vymeriavacieho základu u poistencov štátu a ekonomicky aktívneho obyvateľstva s maximálnym vymeriavacím základom bude mať Sociálna poisťovňa nižšie príjmy z poistného o 4,4 mil. eur v roku 2011, o 11,4 mil. eur v roku 2012 a o 16,3 mil. eur v roku 2013.

F. Zníženie percentuálnej tvorby správneho fondu z poistného zo súčasných 2,9 % na 2,5 %.

Kvantifikácia uskutočnená na základe rozpočtovaných príjmov správneho fondu v členení podľa jednotlivých príjmových položiek (príjmy z poistného), pričom sa vychádza zo schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 s výhľadom na roky 2011 a 2012.

Kvantifikácia výdavkov

Niektoré opatrenia v zákone o sociálnom poistení budú mať vplyv na nárast výdavkov Sociálnej poisťovne, nakoľko dávky sociálneho poistenia závisia od zaplateného poistného a dĺžky trvania poistného vzťahu. V tejto časti je preto popísaný spôsob výpočtu výdavkov Sociálnej poisťovne pre predmetné opatrenia.

A. Rozšírenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov o:

A.1 Odstupné a odchodné, plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru, odmeny pri jubilejnom výročí.

Na základe údaja „Ročné náklady práce na zamestnanca v roku 2008 podľa odvetví“ by priemerný rast vymeriavacieho základu na zamestnanca bol vo výške 0,59 %. Nakoľko ide o zamestnancov vychádza sa z výdavkov na nemocenské poistenie zo schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2010-2012 s váhou 89 % (skutočné čerpanie nemocenských dávok zamestnancami v roku 2008). Obdobne sa postupuje pri výdavkoch na dávku v nezamestnanosti.

A.2 Náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu za služobnú pohotovosť, náhradu za pohotovosť, príplatok za pohotovosť.

Na základe údaja „Ročné náklady práce na zamestnanca v roku 2008 podľa odvetví“ by priemerný rast vymeriavacieho základu na zamestnanca bol vo výške 0,35 %. Zvyšný postup rovnaký ako v prípade opatrenia A.1.

A.3 Príspevok zo sociálneho fondu.

Na základe údaja „Ročné náklady práce na zamestnanca v roku 2008 podľa odvetví“ by priemerný rast vymeriavacieho základu na zamestnanca bol vo výške 0,85 %. Zvyšný postup rovnaký ako v prípade opatrenia A.1.

A.4 Príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely.

Na základe údaja „Ročné náklady práce na zamestnanca v roku 2008 podľa odvetví“ by priemerný rast vymeriavacieho základu na zamestnanca bol vo výške 0,20 %. Zvyšný postup rovnaký ako v prípade opatrenia A.1.

A.5 Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Na základe údaja „Ročné náklady práce na zamestnanca v roku 2008 podľa odvetví“ by priemerný rast vymeriavacieho základu na zamestnanca bol vo výške 0,82 %. Zvyšný postup rovnaký ako v prípade opatrenia A.1. V tomto prípade bol zohľadnený aj pomer zamestnancov, ktorým platí zamestnávateľ príspevky do III. piliera (44 %).

A.6 Iné nepeňažné benefity zamestnanca.

Na základe údaja „Ročné náklady práce na zamestnanca v roku 2008 podľa odvetví“ by priemerný rast vymeriavacieho základu na zamestnanca bol vo výške 0,05 %. Zvyšný postup rovnaký ako v prípade opatrenia A.1.

Z dôvodu rozšírenia vymeriavacieho základu o položky A.1 až A.6 sa predpokladajú vyššie výdavky miestnej územnej samosprávy, ktorá zamestnáva približne 140 tisíc zamestnancov v objeme cca 4,9 mil. eur v roku 2011; 5,2 mil. eur v roku 2012 a 5,5 mil. eur v roku 2013.

B. Rozšírenie osobného rozsahu SZČO na účely sociálneho poistenia o fyzické osoby, ktoré majú príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmov (§ 6 ods. 1 a 2):

B.1 Osoby dosahujúce príjem z vykonávania umeleckej činnosti alebo inej tvorivej činnosť mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak ich vykonávajú sústavne.

Na základe predpokladu by počet SZČO v postavení umelcov mal predstavovať 10 000. Vzhľadom na počet týchto osôb voči počtom SZČO v systéme Sociálnej poisťovne (250 tisíc) by mali výdavky na nemocenské dávky vzrásť o 4 %. Pri prepočte sa vychádza z výdavkov na nemocenské poistenie zo schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 s výhľadom na roky 2011 a 2012 s váhou 6,4 % (skutočné čerpanie nemocenských dávok SZČO v roku 2008). Pri výpočte bola vzatá do úvahy skutočnosť, že povinné poistenie vznikne umelcom až od 1. júla 2012.

B.2 Rozšírenie počtu SZČO o osoby dosahujúce odmenu podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv.

Kvalifikovane odhadnuté na základe predpokladaných príjmov.

C. Zmena pre poistencov SZČO - opätovný vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre SZČO po prerušení výkonu svojej činnosti.

Vzhľadom na počet týchto osôb voči počtom SZČO v systéme Sociálnej poisťovne (250 tisíc) by mali výdavky na nemocenské dávky vzrásť o 10 %. Pri prepočte sa vychádza z výdavkov na nemocenské poistenie z rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 s výhľadom na roky 2011 a 2012 s váhou 6,4 % (skutočné čerpanie nemocenských dávok SZČO v roku 2008).

D. Zníženie počtu dní ochrannej lehoty v nemocenskom poistení zo súčasných 42 dní na 7 dní (s výnimkou tehotných poistenkýň).

Kvantifikácia výdavkov pre rok 2011 počíta s 5 738 nemocenskými dávkami (nemocenské a ošetrovné) nepriznanými v ochrannej lehote, pre rok 2012 s počtom 5 824 a pre rok 2013 s počtom 5 912.

Uvedená zmena bude znamenať úsporu na výdavkovej strane rozpočtovej kapitoly MPSVR SR, pričom v roku 2011 pôjde o sumu 2,1 mil. eur; o 5,3 mil. eur v roku 2012 a 7,2 mil. eur v roku 2013.

F. Sprísnenie podmienok nároku na priznanie ošetrovného pre dobrovoľne poistené osoby - ich nárok bude podmienený získaním najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokov obdobne ako je tomu pri nemocenskom.

Pri kvantifikácii sa vychádzalo z vyplatenej sumy ošetrovného pre dobrovoľne poistené osoby od januára do júla 2010 - táto suma predstavovala 736 tisíc eur. Z uvedenej sumy bola odhadnutá výška celoročných výdavkov na rok 2010. Predpokladá sa, že celkový počet vyplatených dávok dosiahne u dobrovoľne poistených osôb 15 765, z ktorého by novú podmienku nesplnilo 50 % žiadateľov o dávku. V ďalších rokoch sa počíta s nárastom počtu prípadov.

G. Zmena valorizačného mechanizmu od 1. januára 2012 – zvyšovanie dôchodkových dávok, úrazových dávok a vybraných nesystémových dávok o pevnú sumu určenú z priemerného mesačného starobného dôchodku v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien.

Vychádzalo sa z porovnania výdavkov prognózovaných na valorizáciu v roku 2012 podľa schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 s výhľadom na roky 2011 a 2012 a výdavkami kvantifikovanými podľa nového spôsobu valorizácie, pričom projekcia rastu spotrebiteľských cien vychádza z makroekonomických prognóz IFP.

H. Ponechanie koeficientu redukcie a antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bude používaný po roku 2011, na úrovni hodnôt roka 2011.

Kvantifikácia porovnáva výdavky prognózované na novopriznané dôchodky na roky 2012 a 2013 a výdavky kvantifikované pri zakonzervovaní koeficientu redukcie a antiredukcie na úrovni hodnôt roku 2011.

I. Zmena podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok – umožnenie priznania a poberania predčasného starobného dôchodku iba v prípade skončenia zárobkovej činnosti.

Pre novopriznané predčasné starobné dôchodky boli použité údaje predpokladané Sociálnou poisťovňou s nasledovnými počtami: 20 000 v roku 2011; 19 000 v roku 2012 a 19 500 v roku 2013. Vychádza sa z predpokladu nepriznania predčasného starobného dôchodku pre 30 % osôb z uvedeného počtu. Z počtu predčasných starobných dôchodcov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť a ich dôchodok bol priznaný do 31. 12. 2010 sa predpokladá, že pre zárobkovú činnosť sa rozhodne 40 % dôchodcov.

Vplyv na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy

Daň z príjmov fyzických osôb – negatívny vplyv na výnos dane bude mať rozširovanie vymeriavacích základov o ďalšie druhy príjmov a rozširovanie okruhu poistencov. Odvody totiž znižujú základ pre výpočet dane, čo bude automaticky viesť k výpadku na DPFO.

Príjmy z odvodov na sociálne poistenie – pozitívny vplyv vyplýva z rozšírenia vymeriavacích základov a rozšírenia okruhu platiteľov.

Výdavky štátneho rozpočtu – pozitívny vplyv na nižšie výdavky štátneho rozpočtu sú z dôvodu úpravy výpočtu vymeriavacieho základu poistencov štátu (rodičia starajúci sa o deti do 6, resp. 18 rokov veku) v sociálnom poistení zo súčasného polročného spôsobu od 1. januára a od 1. júla, na ročný variant iba od 1. januára bežného roka, pričom bude využívaná priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. Uvedená zmena zosúladí predmetnú problematiku so zdravotným poistením.

Výdavky Sociálnej poisťovne – rast výdavkov je dôsledkom vzniku nárokov na dávky zo systému sociálneho poistenia z titulu rozšírenia vymeriavacích základov a rozšírenia okruhu poistencov.

Tabuľky č. 3A

Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis.

eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

-3 869

-1 349

-722

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-3 869

-1 349

-722

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-3 869

-1 349

-722

112

Daň z príjmov právnickej osoby

113

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

130

Dane za tovary a služby

131

Daň z pridanej hodnoty

132

Spotrebné dane

134

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti

Vplyv na rozpočet obcí (ESA95)

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

-3 351

-6 977

-7 681

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-3 351

-6 977

-7 681

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-3 351

-6 977

-7 681

Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95)

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

-1 120

-2 332

-2 566

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-1 120

-2 332

-2 566

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-1 120

-2 332

-2 566

130

Dane za tovary a služby

134

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti

Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95)

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis.

eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

132 785

153 410

157 571

150

Poistné

132 785

153 410

157 571

151-153, 155-158

Sociálne poistenie

132 785

153 410

157 571

170

Sankcie súvisiace so zdravotným poistením a sociálnym poistením

Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95)

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v

tis. eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

150

Poistné

154

Zdravotné poistenie

170

Sankcie súvisiace so zdravotným poistením a sociálnym poistením

Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)

Rozpočet verejnej správy - príjmy (v tis.

eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

124 445

142 752

146 602

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-8 340

-10 658

-10 969

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-8 340

-10 658

-10 969

112

Daň z príjmov právnickej osoby

113

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

130

Dane za tovary a služby

131

Daň z pridanej hodnoty

132

Spotrebné dane

133

Dane za špecifické služby

134

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti

139

Iné dane za tovary a služby

150

Poistné

132 785

153 410

157 571

151-153, 155-158

Sociálne poistenie

132 785

153 410

157 571

154

Zdravotné poistenie

160

Sankcie uložené v daňovom konaní a ...

170

Sankcie súvisiace so zdravotným poistením a sociálnym poistením

190

Iné dane

Tabuľka č. 3B

Vplyv na štátny rozpočet (cash)

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis.

eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

-293

-622

-682

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-293

-622

-682

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-293

-622

-682

112

Daň z príjmov právnickej osoby

113

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

130

Dane za tovary a služby

131

Daň z pridanej hodnoty

132

Spotrebné dane

134

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti

Vplyv na rozpočet obcí (cash)

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

-3 351

-6 977

-7 681

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-3 351

-6 977

-7 681

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-3 351

-6 977

-7 681

Vplyv na rozpočet VÚC (cash)

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

-1 120

-2 332

-2 566

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-1 120

-2 332

-2 566

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-1 120

-2 332

-2 566

130

Dane za tovary a služby

134

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti

Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash)

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis.

eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

122 733

152 442

156 929

150

Poistné

122 733

152 442

156 929

151-153, 155-158

Sociálne poistenie

122 733

152 442

156 929

170

Sankcie súvisiace so zdravotným poistením a sociálnym poistením

Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash)

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v

tis. eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

150

Poistné

154

Zdravotné poistenie

170

Sankcie súvisiace so zdravotným poistením a sociálnym poistením

Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)

Rozpočet verejnej správy – príjmy (v tis.

eur)

2010

2011

2012

2013

100

Daňové príjmy

117 969

142 511

146 000

110

Dane z príjmov a kapitálového majetku

-4 764

-9 931

-10 929

111

Daň z príjmov fyzickej osoby

-4 764

-9 931

-10 929

112

Daň z príjmov právnickej osoby

113

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

130

Dane za tovary a služby

131

Daň z pridanej hodnoty

132

Spotrebné dane

133

Dane za špecifické služby

134

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti

139

Iné dane za tovary a služby

150

Poistné

122 733

152 442

156 929

151-153, 155-158

Sociálne poistenie

122 733

152 442

156 929

154

Zdravotné poistenie

160

Sankcie uložené v daňovom konaní a ...

170

Sankcie súvisiace so zdravotným poistením a sociálnym poistením

190

Iné dane

Tabuľky č. 4

Vplyv na štátny rozpočet (ESA95=cash)

Štátny rozpočet (MPSVaR) - výdavky (v

tis. eur)

2010

2011

2012

2013

600

Bežné výdavky

-2 100

-5 300

-7 200

640

Bežné transfery

-2 100

-5 300

-7 200

641

Transfery v rámci verejnej správy

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

-2 100

-5 300

-7 200

Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95=cash)

Rozpočet Sociálnej poisťovne - výdavky (v

tis. eur)

2010

2011

2012

2013

600

Bežné výdavky

-73 074

-273 799

-67 364

630

Tovary a služby

3 856

4 771

4 916

640

Bežné transfery

-76 930

-278 570

-72 280

641

Transfery v rámci verejnej správy

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

-76 930

-278 570

-72 280

Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95=cash)

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis.

eur)

2010

2011

2012

2013

600

Bežné výdavky

-75 174

-279 099

-74 564

630

Tovary a služby

3 856

4 771

4 916

640

Bežné transfery

-79 030

-283 870

-79 480

641

Transfery v rámci verejnej správy

642

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

-79 030

-283 870

-79 480

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Sociálne poistenie:

-Zamestnávatelia* - 152 360

- SZČO* - 243 759

* údaje k 30. júnu 2010 na základe registra Sociálnej poisťovne

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Sociálne odvody

Malo by dôjsť k miernemu rastu odvodového zaťaženia subjektov uvedených v bode 3.1. z dôvodu priblíženia sa osobného rozsahu a vymeriavacieho základu na sociálne poistenie so zákonom o dani z príjmov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Dotknutým subjektom v zanedbateľnej miere vzrastú administratívne náklady spojené s oznamovacími povinnosťami voči Sociálnej poisťovni a úpravou mzdového informačného systému. Na základe aktuálne ponúkaných produktov a služieb softvérovými firmami by pre priemerného zamestnávateľa z dôvodu zakúpenia upgradu pre mzdový softvér, nemali ročné náklady vzrásť o viac ako 70 eur (započítaná inštalácia upgradu v hodnote 35 eur a hodinové školenie pre zamestnanca 35 eur). Táto aktualizácia však už bude obsahovať aj zmeny pre mzdovú agendu vyplývajúce pre zamestnávateľa z novelizácie zákona o dani z príjmu a zákona o zdravotnom poistení.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Uvedené v bodoch 3.2. a 3.3.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Zosúladenie právnych predpisov v oblasti sociálneho poistenia s predpismi v oblasti dane z príjmov znižuje priestor na získanie výhod z dôvodu legálneho obchádzania odvodových povinností.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Sociálne poistenie

Negatívne budú ovplyvnené osoby platiace povinné poistenie na sociálne poistenie, pozitívne bude ovplyvnená výška ich budúcich dávok (nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti a dôchodkové dávky) z dôvodu priblíženia osobného rozsahu a vymeriavacieho základu na sociálne poistenie so zákonom o dani z príjmov. Rozšírením vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie (napr. o odstupné a odchodné, náhradu za pracovnú pohotovosť, atď.) budú negatívne ovplyvnení všetci zamestnanci, ktorí dosahujú uvedené príjmy, ale zároveň im vyšší vymeriavací základ spravidla bude premietnutý do výšky dávok sociálneho poistenia.

Rozšírením osobného rozsahu SZČO, resp. okruhu povinne poistených SZČO v súlade so zákonom o dani z príjmov, budú negatívne ovplyvnené napr. fyzické osoby, ktoré majú príjmy z vykonávania umeleckej činnosti alebo inej tvorivej činnosti mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov vykonávajúcich sústavne, ak splnia príjmovú hranicu ustanovenú v zákone o sociálnom poistení (12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu), pričom im zároveň vznikne aj nárok na dávky sociálneho poistenia.

SZČO, ktoré opätovne obnovia svoju činnosť, budú negatívne ovplyvnené navrhovanými opatreniami z dôvodu, že im vznikne povinnosť platiť odvody na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie odo dňa opätovného výkonu svojej činnosti po jej skončení alebo prerušení za podmienky prekročenia zákonom ustanoveného príjmu za kalendárny rok. Zároveň im však vznikne aj nárok na dávky sociálneho poistenia.

Kvantifikujte:

•Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

•Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

•Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

Z dôvodu rozšírenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie u zamestnanca, vzrastie vymeriavací základ približne o 2 %. Pre priemerne zárobkovo činného zamestnanca táto skutočnosť v roku 2011 bude predstavovať zvýšenú mesačnú platbu do Sociálnej poisťovne približne o 1,40 eura (16,80 eura ročne).

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Umožnenie nároku na dávky sociálneho poistenia (vrátane dôchodkov) širšiemu okruhu osôb (napr. umelci, likvidátori, prokuristi, atď.)

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť.

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Vládnym návrhom zákona sa v čl. I navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení. V súlade s cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní sa novo definujú základné pojmy, zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ, vymeriavací základ. Súčasne sa aj novo definuje osobný rozsah sociálneho poistenia a vznik a zánik sociálneho poistenia, tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa upúšťa od taxatívneho uvedenia fyzických osôb, ktoré patria do okruhu zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré sú povinné odvádzať daň z príjmu podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zo zárobkovej činnosti, z ktorej majú príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti alebo príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, boli sociálne poistené a boli povinné platiť poistné na sociálne poistenie.

S cieľom redukovať neodôvodené vyplácanie nemocenských dávok a v záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na tieto dávky sa navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných 42 dní na 7 dní.

Nárok na nemocenskú dávku v období, v ktorom trvá dôvod na jej poskytnutie sa navrhuje podmieniť stratou nároku na príjem zdaňovaný podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Navrhuje sa zjednotenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie s príjmom zo závislej činnosti alebo z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov.

Za účelom predchádzania neodôvodneného čerpania finančných prostriedkov na dôchodkové dávky, ak poistenec v období pred dovŕšením dôchodkového veku nestratil príjem, ktorý by mali tieto dávky nahradiť sa navrhuje podmieniť nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku stratou príjmu ku dňu vzniku nároku na predčasný dôchodok.

S cieľom udržať odôvodnenú mieru solidarity v systéme dôchodkového poistenia sa navrhuje redukciu a zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu na účely výpočtu dôchodku zachovať na úrovni hodnôt platných v roku 2011.

Z dôvodu postupného znižovania rozdielov v sumách dôchodkových dávok medzi vysokými a nízkymi dôchodkami sa s účinnosťou od 1. januára 2012 navrhuje ich valorizácia jednotnou pevnou sumou v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vo vzťahu k priemernej sume starobného dôchodku.

V súlade s deklarovanými cieľmi sa navrhuje príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, vyplatené po zániku poistenia, zahrnúť do vymeriavacieho základu.

V súvislosti so zmenami v zákone o sociálnom poistení je potrebné vykonať zodpovedajúce zmeny v zákone č.462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a v zákone č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom:

Problematika návrhu zákona je upravená v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 48, 151, 153 a 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010).

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty - nie je upravená,

2. nelegislatívne akty - nie je upravená,

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

K čl. I

-Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01) v platnom znení,

-Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,

kap. 05/zv. 01) v platnom znení,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 05) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009),

-Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

-Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

-Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02) v znení Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007),

-Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02),

-Smernica Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, ktorou sa mení, dopĺňa a rozširuje smernica 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),

-Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

-Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný

rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

-Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26. 7. 2006),

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ, L 283, 28. 10. 2008),

K čl. III

- Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002) v platnom znení,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to vo vzťahu k čl. I v

- rozsudku ESD C-34/02 Sante Pasguini gegen Istituto Nazionale della Previdenza Sociale (INP),

- rozsudku ESD C-92/02 Nina Kristiansen gegen Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening,

- rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau,

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- návrhom zákona sa nepreberá smernica ani neimplementuje nariadenie alebo rozhodnutie,

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhu všeobecne záväzných právnych predpisov

- vzhľadom na písmeno a) lehota nie je určená,

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- Európska komisia zaslala Slovenskej republike doplňujúce odôvodnené stanovisko o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie – porušenie článku 63 tejto zmluvy ustanovením § 82 ods. 5 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – konanie bolo uzavreté.

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- návrhom zákona sa nepreberá smernica.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Ćl. I

K bodom 1 až 3

V návrhu novely zákona o sociálnom poistení sa v súlade s cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní definujú základné pojmy, a to zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ. Súčasne sa aj novo definuje osobný rozsah sociálneho poistenia, vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.

Zamestnancom podľa tohto zákona je napríklad

-fyzická osoba v pracovnom pomere,

-fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,

-fyzická osoba v služobnom pomere,

-ústavný činiteľ,

-verejný ochranca práv,

-predseda vyššieho územného celku,

-starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,

-poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,

-konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,

-člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,

-spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti,

-pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti podľa § 100 ods. 11 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,

-riaditeľ štátneho podniku.

Samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti napríklad

-vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

-má oprávnenie prevádzkovať živnosť,

-má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

-je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

-vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

-vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

-vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov

-vykonáva činnosť obchodného zástupcu, mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov,

-vykonáva činnosť znalcov a tlmočníkov podľa osobitného predpisu, mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov,

-vykonáva činnosť sprostredkovateľov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú živnosťou, mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov,

-vykáva činnosť pracovného asistenta podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ je napríklad pre

- fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,

-fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,

- fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,

- ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv,

- predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,

- poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach,

- konateľa spoločnosť s ručením obmedzením,

-člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, právnická osoba, v ktorej samosprávnych orgánoch je členom,

- spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným spoločnosť a to aj v prípade jedného spoločníka, ktorý súčasne je aj v právnom postavení zamestnávateľa,

- komanditistu komanditnej spoločnosti spoločnosť,

- člena družstva družstvo,

- pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti vyšší územný celok alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,

- fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,8) ak sú zaradené do práce, ústav,

- riaditeľa štátneho podniku štátny podnik,

- likvidátora a správcu konkurznej podstaty, tento likvidátor a správca konkurznej podstaty, ktorí sú si zároveň v právnom postavení zamestnávateľa,

- člena dozornej rady, člena správnej rady, člena štatutárneho orgánu, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby právnická osoba, pre ktorú túto funkciu vykonávajú.

K bodom 4 až 6, 9, 12, 14 a 16

Vychádzajúc z novej definície zamestnanca je potrebné spresniť okruh zamestnancov na účely jednotlivých poistení.

K bodu 7

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 8, 10 a 22

V súvislosti so zmenami podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu sa vylučuje možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného

dôchodkového poistenia pre poberateľov tohto dôchodku a upravuje sa zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

K bodom 11, 13, 23, 24, 60, 62 a 66

Z dôvodu nových definícií zamestnanca a zamestnávateľa v sociálnom poistení je potrebné samostatne novo definovať tieto pojmy aj na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré je poistením zamestnávateľa. Vzhľadom na prechodné ustanovenie v okruhu úrazovo poistených zamestnávateľov zostávajú všetci zamestnávatelia, ktorí boli zamestnávateľmi do 31. decembra 2010, vrátane zamestnávateľov pestúnov podľa § 100 ods. 11 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Vzhľadom na zmenu osobného rozsahu fyzických osôb, ktoré boli vyňaté z osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti (nominovaná štátna služba, hasiči), sa navrhuje nové znenie poznámky pod čiarou č. 42.

K bodu 17

Vzhľadom na to, že do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je možné zaradiť poberateľa invalidného dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, čo je podmienkou nároku na starobný dôchodok, navrhuje sa vypustenie tejto skupiny fyzických osôb z osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 18

V nadväznosti na novú definíciu zamestnanca a zosúladenie okruhu poistencov s okruhom platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti sa vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti viaže na vznik a zánik právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 20

Navrhuje sa, aby povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo odo dňa, od ktorého už nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie svojej činnosti.

K bodu 21

Navrhuje sa, aby pri opätovnom začatí výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou, jej povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie vzniklo odo dňa opätovného výkonu samostatnej zárobkovej činnosti po jej skončení alebo prerušení, a to za predpokladu splnenia podmienky minimálneho príjmu za kalendárny rok, ktorý podmieňuje vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

K bodu 25

Sprísňujú sa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca a to vylúčením možnosti vzniku nároku na nemocenskú dávku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky vyplácanej po zániku nemocenského poistenia a nárok na dávku sa navrhuje podmieniť stratou príjmu, nakoľko účelom poskytovania nemocenských dávok je nahradiť uchádzajúci príjem..

K bodu 26

Sprísňujú sa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky samostatne zárobkovo činnej osobe a to vylúčením možnosti vzniku nároku na nemocenskú dávku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky vyplácanej po zániku nemocenského poistenia.

K bodom 27 až 30

Slovenská republika patrí k štátom s najdlhšou ochrannou lehotou v rámci Európskej únie. V súčasnom období, keď je fyzická osoba v období po zániku nemocenského poistenia chránená dávkou v nezamestnanosti z poistenia v nezamestnanosti, je jej trvanie neprimerane dlhé a preto sa navrhuje jej skrátenie.

Navrhnuté skrátenie ochrannej lehoty je v súlade s právnou úpravou uvedenou v zákone o službách zamestnanosti, podľa ktorej, ak uchádzač o zamestnanie požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní od skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.

K bodu 31

V záujme efektívneho a odôvodneného čerpania finančných prostriedkov na nemocenské dávky sa navrhuje sprísniť podmienky nároku na ošetrovné dobrovoľne nemocensky poistených osôb ustanovením minimálneho obdobia tohto poistenia na 270 dní, obdobne, ako je to pri nemocenskom.

K bodom 32 a 33

V nadväznosti na skúsenosti získané z aplikačnej praxe sa spresňujú podmienky nároku na výplatu ošetrovného. Vzhľadom na to, že účelom nemocenských dávok je náhrada uchádzajúceho príjmu, pri ošetrovaní alebo starostlivosti viacerých osôb nie je odôvodená duplicitná výplata ošetrovného.

K bodom 34 a 35

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 36

Zavádza sa výnimka zo všeobecnej zásady poskytovania materského a, to v prípade prevzatia dieťaťa do starostlivosti iným poistencom.

K bodom 37 až 41 a 45

Za účelom predchádzania zneužívaniu systému nemocenského poistenia neodôvodneným čerpaním prostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje, aby pri existencii poistného pomeru kratšieho ako 31 dní, rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu bol predchádzajúci kalendárny rok, a to bez ohľadu na to, či v rozhodujúcom období trvalo nemocenské poistenie nepretržite. Ak v rozhodujúcom období poistenec nemal vymeriavací základ, nemocenské, ošetrovné a materské sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorým je jedna tridsatina 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvodu na poskytnutie uvedenej nemocenskej dávky (t. j. jedna tridsatina 44,2 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov).

K bodom 42 a 46

Ustanovuje sa maximálna suma denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok.

K bodom 43 a 44

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby obdobím dôchodkového poistenia nebolo obdobie, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, ak povinnosti zamestnávateľa, a teda aj platiteľa dane, si plnil poistenec za seba sám.

K bodu 48

Ak zamestnanec, ktorý má nepravidelný príjem, nemal v kalendárnom roku, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený, vymeriavací základ na platenie poistného na povinné dôchodkové poistenie, nie je odôvodené započítanie takéhoto kalendárneho roka do obdobia dôchodkového poistenia. Z toho dôvodu sa navrhuje vylúčenie takéhoto obdobia z obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 49 až 54

K bodom 55 a 56

Za účelom predchádzania neodôvodnenému čerpaniu finančných prostriedkov v prípadoch, ak poistenec nestratil príjem, ktorý by bolo odôvodnené nahrádzať dôchodkovou dávkou v období pred dovŕšením dôchodkového veku, sa navrhuje podmieniť nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku skončením povinného dôchodkového poistenia. Zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku jeho poberateľovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť sa realizuje ako jedno z opatrení na zabezpečenie finančnej stabilizácie základného fondu dôchodkového poistenia.

K bodom 57 až 59

K bodu 61

V súvislosti s novým určením rozhodujúceho obdobia pre osoby nemocensky poistené menej ako 31 dní sa novo definuje na účely úrazového poistenia rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období kratšom ako 31 dní od vzniku

nemocenského poistenia. Pri určení sumy úrazovej dávky iné určenie rozhodujúceho obdobia nie je opodstatnené.

K bodom 63 až 65

V nadväznosti na valorizáciu dôchodkových dávok sa upravuje aj valorizácia úrazových dávok.

K bodom 67 a 68

Ak poistenec v rozhodujúcom období na určenie výšky dávky v nezamestnanosti nemal vymeriavací základ z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, posúva sa rozhodujúce obdobie pred obdobie, v ktorom sa čerpala rodičovská dovolenka, čím sa zabezpečuje výška dávky v nezamestnanosti zo skutočného vymeriavacieho základu dosahovaného pred nástupom na materskú dovolenku, pričom tento vymeriavací základ nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ. To platí aj pre fyzickú osobu dobrovoľne poistenú v nezamestnanosti, ktorá získala menej ako 31 dní dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 69

Navrhuje sa, aby nárok na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti závisel od plnenia povinností v sociálnom poistení, ak povinnosti zamestnávateľa, a teda aj platiteľa dane, si plnil poistenec za seba sám.

K bodu 70

V nadväznosti na nové podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok sa upravuje spôsob úhrady súm neoprávnene vyplateného predčasného starobného dôchodku.

K bodu 71

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 72

Ide o úpravu spôsobu zaokrúhľovania jednotlivých súm poistného v súvislosti so spôsobom zaokrúhľovania vymeriavacieho základu na platenie poistného (§138 ods. 18).

K bodu 73

Navrhnutým znením § 138 sa realizuje snaha o priblíženie vymeriavacích základov na platenie poistného na sociálne poistenie, zdravotné poistenie s daňovým základom.

V aplikačnej praxi by malo dôjsť k zjednodušeniu spôsobov určenia odvodových a daňových povinností zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

Vymeriavacím základom zamestnanca budú všetky príjmy, z ktorých odvedie daň z príjmov zo závislej činnosti.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby sa vo vzťahu k súčasnej právnej úprave nemení.

Od 1. januára 2011 sa navrhuje zjednotenie spôsobu určenia minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. V kalendárnom roku sa na rozdiel od súčasného právneho stavu použije jeden všeobecný vymeriavací základ a to platný za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Navrhuje sa zosúladenie zaokrúhľovania vymeriavacieho základu na platenie poistného so spôsobom zaokrúhľovania vymeriavacieho základu na verejné zdravotné poistenie a so spôsobom zaokrúhľovania na daňové účely.

K bod 74

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 75

Vzhľadom na zmeny vykonané v osobnom rozsahu zamestnancov je potrebné určiť, že rozhodujúce obdobie podľa § 139 ods. 1 sa použije iba u zamestnancov, ktorí sú pravidelne mesačne odmeňovaní.

K bodu 76

Určuje sa rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

K bodu 77

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 78

Do vymeriavacieho základu sa zahŕňajú aj plnenia, ktoré zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi s pravidelným mesačným odmeňovaním po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Takto vyplatené plnenie sa rozpočíta na mesiace rozhodujúceho obdobia, ktorým je v takomto prípade posledný kalendárny rok, v ktorom trvalo poistenie. Takto určená pomerná časť vymeriavacieho základu sa pripočíta k mesačnému vymeriavaciemu základu,

z ktorého bolo odvedené poistné až do výšky maximálneho vymeriavacieho základu ustanoveného zákonom za obdobie, za ktoré sa poistné dopláca.

Osobitne je potrebné určiť rozhodujúce obdobie pre zamestnancov, ktorí sú nepravidelne odmeňovaní. Osobitne sa určuje spôsob zistenia rozhodujúceho obdobia v prípade, ak zamestnávateľ plnenie vyplatí po skončení poistenia a osobitne pri vyplatení plnenia počas trvania dôchodkového poistenia za dlhšie ako mesačné obdobie. V takýchto prípadoch sa poskytnuté plnenie rozpočíta na kalendárne mesiace, za ktoré patrilo.

K bodu 79

Navrhuje sa spôsob splatnosti poistného za zamestnanca, ktorý má nepravidelný príjem.

K bodu 80

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 81

Z dôvodu finančnej stabilizácie Sociálnej poisťovne sa navrhuje tvorba správneho fondu vo výmere 2,5 %.

K bodu 82

Navrhuje sa spresnenie pojmov.

K bodu 83

Navrhuje sa zosúladenie pojmov súvisiacich s osobami, ktoré sú vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody s pojmami používanými v daňových predpisoch.

K bodom 84 a 90

Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou.

K bodom 85 a 86

Z dôvodu, že pôvodné rozdelenie zamestnancov na základe existencie pracovnoprávneho vzťahu bolo v novej právnej úprave nahradené rozdelením zamestnancov na základe spôsobu odmeňovania, stráca opodstatnenosť znenie ustanovenia v pôvodnej podobe. Súčasne sa navrhuje doplniť do povinností Sociálnej poisťovne zverejňovať priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku, na účely valorizácie dôchodkových dávok.

K bodom 87 a 88

V nadväznosti na novú definíciu zamestnanca sa navrhuje upraviť povinnosti zamestnávateľa.

K bodu 89

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 91

Ide o prechodné ustanovenia.

K § 293bp

Pri prechode na novú právnu úpravu sa zachováva právne postavenie zamestnanca, zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby aj po nadobudnutí účinnosti tejto novely.

Do okruhu zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnávateľov sa od 1. januára 2011 začlenia aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorých právne vzťahy ustanovené zákonom o sociálnom poistení účinnom od 1. januára 2011 vznikli pred týmto dňom.

K § 293bq

Upravuje sa zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia poberateľovi predčasného starobného dôchodku a zánik poistenia v nezamestnanosti poberateľa invalidného dôchodku, ktorý pred 1. januárom 2011 dovŕšil dôchodkový vek.

K § 293br, 293bs, 293bu a 293bv

Navrhované ustanovenia sú vyjadrením uplatnenia zásady právnej istoty na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tejto novely zákona v súvislosti s ochrannou lehotou, nárokom na nemocenské dávky, dávku v nezamestnanosti a vymeriavacím základom.

K § 293bt

Navrhuje sa spôsob posudzovania nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2011 po tomto dni.

K § 293bw

Ide o zosúladenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na úrazové poistenie s novým znením § 138.

K § 293bx

Zosúlaďuje sa spôsob valorizácie prekvalifikovaných úrazových rent s úrazovými rentami priznanými podľa § 88 zákona o sociálnom poistení.

K bodom 92 a 93

Ide o terminologické spresnenie a aktualizáciu prílohy č. 5 v nadväznosti na zmenu predpisov Európskej únie.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

V súvislosti s novou definíciou zamestnanca podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa navrhuje nová formulácia § 2 ods. 1 a súčasne sa mení aj naň odkazujúca poznámka pod čiarou.

K bodu 3

V súvislosti s novo definovaným vymeriavacím základom zamestnanca podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa navrhuje zmeniť odkaz v poznámke pod čiarou. Navrhuje sa, aby vymeriavacím základom zamestnanca podľa novely zákona 461/2003 Z. z. bol celý jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, a to bez výnimiek.

K bodom 4 a 9

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 5

Z dôvodu neaktuálnosti súčasného znenia odkazu sa navrhuje aktualizovať poznámku pod čiarou odkazom na platný právny predpis.

K bodom 6 a 7

V súvislosti s novo určeným rozhodujúcim obdobím na účely nemocenského poistenia v zákone č. 461/2003 Z. z. sa navrhuje upraviť rozhodujúce obdobie zamestnanca, ktorému vznikne dočasná pracovná neschopnosť, vzhľadom na jeho previazanosť s navrhovanou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z.

K bodu 8

V súvislosti so zmenou pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenskej dávky podľa zákona č. 461/2003 z. z. sa navrhuje zmeniť odkaz v poznámke pod čiarou.

K Čl. III

K bodom 1 až 3 a 6 až 14 a 16

Vychádzajúc najmä z nových definícií základných pojmov v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa navrhuje nová úprava štruktúry odkazov a poznámok pod čiarou k nim.

K bodom 4 a 5

Navrhovanou úpravou sa vypúšťajú ustanovenia o prerušení povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení sporiteľov, ktorí sa stanú poistencami z titulu podľa § 14 ods. 5, a to v nadväznosti na novelizačný bod 18.

K bodu 15

Navrhuje sa zmena spôsobu zaokrúhľovania analogicky k zmenám v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodom 17, 20 a 21

Navrhujú sa zmeny v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť sporiteľov, ktorí sa stanú poistencami z titulu podľa § 14 ods. 5, oznamovať Sociálnej poisťovni svoje rozhodnutie byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom 18.

K bodu 22

Navrhuje sa prechodné ustanovenie na prípady, kedy počas plynutia lehoty podľa § 64 ods. 4, ktoré malo skončiť po 31. decembri 2010, nadobudne účinnosť predkladaná novela, ktorá zavádza od 1. januára 2011 automatický vstup do II. piliera. Navrhovaná konštrukcia prvej vety prechodného ustanovenia predlžuje možnosť využitia lehoty podľa § 64 ods. 4, ktorej plynutie začalo pred 1. januárom 2011, avšak do 31. decembra 2010 sa neskončilo, na oznámenie príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, že sa osoba podľa § 14 ods. 5 rozhodla byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení. Takýto krok bude mať

pre dotknutú osobu za následok, že štát za ňu bude platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj za obdobie pred 31. decembrom 2010 podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010. Navrhovaná konštrukcia druhej vety prechodného ustanovenia zachováva zásadu automatického zaradenia do II. piliera pre tie osoby, ktoré túto predĺženú možnosť využitia lehôt nevyužijú, avšak v tomto prípade ku vstupu dôjde až od 1. januára 2011.

K bodom 23 a 24

Navrhuje sa nové znenie transpozičnej prílohy novelizovaného zákona (príloha č. 2).

K Čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011 okrem ustanovených bodov v článku I, u ktorých sa navrhuje účinnosť 1. januára 2012.

Bratislava 22. septembra 2010

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Jozef Mihál, v. r.

podpredseda vlády a

minister práce sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky