NÁVRH

na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona,

ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

v znení neskorších predpisov

Zákon č. 224/2010 Z. z. zaviedol do trestného poriadku zásadnú zmenu do koncepcie trestného konania, ktorá sa prejavila v § 241 ods. 1 písm. f) (bod 8 pôvodnej novely) a § 244 ods. 1 písm. h) (bod 9 pôvodnej novely). Táto zmena, ktorá by mala byť účinná od 1. septembra 2010 znamená ohrozenie plynulosti trestného konania a s tým súvisiace riziko, že o vine/nevine obžalovaného nebude rozhodnuté v primeranom čase bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Dĺžka trestného konania je pre trestne stíhanú osobu obdobím, v ktorom je v právnej neistote o jeho výsledku - či už o vyslovení viny alebo o oslobodení spod viny. Rovnako pre poškodeného (obeť) trestného činu zdĺhavosť konania aj keď s konečným výsledkom, ktorý je v prospech nároku poškodeného, môže znamenať podľa svojej intenzity zdĺhavosti až zamietnutie spravodlivosti. Neprimeraná dĺžka trestného konania, kedy "spravodlivosť" prichádza neskoro, aby ešte dávala zmysel pre dotknutých, popiera základné právo na riadnu súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

S cieľom budovať efektívny systém trestného konania, ktorý vytvára záruky pre získanie konečného rozhodnutia v primeranom čase, je potrebné zrušiť, prípadne zmeniť ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f) (bod 8 pôvodnej novely) a § 244 ods. 1 písm. h) (bod 9 pôvodnej novely) trestného poriadku.

Rýchlosť trestného konania vo význame rozhodnutia o vine a treste v primeranej lehote je tiež jednou z podmienok pre naplnenie účelu ukladania sankcií, resp. trestania vo všeobecnosti. Platí, že len sankciou uloženou v primeranej lehote od spáchania trestného činu môže byť naplnený jej účel, ako aj primárny účel noriem trestného práva, ktorým je preventívne pôsobenie v individuálnej a generálnej rovine.

Vytvorenie zákonných predpokladov pre efektívny a rýchly výkon trestného procesu je podmienkou pre naplnenie vyššie uvedeného účelu noriem trestného práva. Akékoľvek ustanovenia zákonnej úpravy, ktoré nespĺňajú uvedené atribúty môžu byť spôsobilé ohroziť základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to v prvom rade právo na prerokovanie bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na súdnu a inú právnu ochranu a súčasne aj práva na obhajobu.

2

Dňa 27. apríla 2010 sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákone č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 244/2010 Z. z.“). Uvedený zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2010.

Zákonom č. 224/2010 Z. z. sa novelizoval Trestný poriadok (čl. II). Z hľadiska novely Trestného poriadku sú podstatné novelizované ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f) (bod 8 pôvodnej novely) a § 244 ods. 1 písm. h) (bod 9 pôvodnej novely).

Podstata týchto zmien spočíva v rozšírení možnosti odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi aj v prípade „ak neboli zadovážené a predložené dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie súdu podstatné a ktoré zabezpečené a predložené mohli a mali byť“.

V dôvodovej správe k zákonu č. 244/2010 Z. z. sa k zmenám citovaných ustanovení uvádzalo, že „navrhované zmeny preskúmania a predbežného prejednania obžaloby vytvárajú možnosť pre súd aplikovať zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, t.j. rozhodovať spravodlivo“. Navrhuje sa umožniť súdu odmietnuť obžalobu ak pri preskúmaní „veci alebo predbežnom prejednaní obžaloby zistí, že neboli predložené existujúce dôkazy, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie.“.

Po preskúmaní týchto legislatívnych zmien možno konštatovať, že nezodpovedajú koncepcii Trestného poriadku, ktorá zvýraznila posilnenie kontradiktórnych prvkov súdneho konania. Uvedené možno podporiť znením § 2 ods. 10 a 11 Trestného poriadku. Z uvedených ustanovení možno vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti, ako aj to, že aktivita pri dokazovaní v súdnom konaní je na procesných stranách.

Novelizovanie § 241 ods. 1 písm. f) a § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku uvedeným ustanoveniam nezodpovedá, pretože vyžaduje v podstate neodôvodnené posilnenie významu prípravného konania, v rámci ktorého by sa malo vykonať rozsiahle dokazovanie. Uvedené zmeny nezodpovedajú zvýrazňovanému predbežnému charakteru prípravného konania, v rámci ktorého by mal byť zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom rozhodujúce dokazovanie sa má vykonať v súdnom konaní.

Zároveň možno doplniť, že zmena uvedených ustanovení nezodpovedá ani proklamovanej nutnosti zefektívnenia (zrýchlenia) trestného konania, pretože by prispela k výraznému predĺženiu dokazovania v prípravnom konaní. Výsledkom aplikovania zmien § 241 ods. 1 písm. f) a § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku by bol faktický návrat dokazovania v trestnom konaní podľa predchádzajúceho Trestného poriadku [zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov] účinného pred 1. januárom 2006.

3

Na základe uvedeného je preto potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, keďže môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Bratislava, 28. júla 2010

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská

ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky