1

ČASŤ 1.

STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH

1.1.Plnenie úloh prokuratúry v roku 2009

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) uznesením č. 1538 zo dňa 24. júna 2009 schválila správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2008. V súvislosti s jej schválením neuložila generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) žiadne úlohy.

Na základe odporúčaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) generálny prokurátor počas roku 2009 plnil tieto úlohy:

1. Uznesením č. 17 zo 14. januára 2009 k návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s príslušnými ministerstvami na príprave právnych predpisov týkajúcich sa ich pôsobnosti.

Z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009 nevyplynuli pre Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) žiadne konkrétne úlohy. Generálna prokuratúra v roku 2009 spolupracovala s príslušnými ministerstvami na príprave viacerých právnych predpisov.

2. Uznesením č. 94 z 28. januára 2009 k návrhu Národného akčného plánu pre deti na roky 2009 – 2012 vláda v bode D.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2009 – 2012.

T: trvale

Úloha sa priebežne plní. Na základe odporúčania vlády generálna prokuratúra vypracovala Priebežnú informáciu o plnení úloh, vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2009 – 2012 pre rezort prokuratúry, ktorá bola dňa 29. marca 2010 predložená Sekretariátu výboru ministrov pre deti ako podklad pre vypracovanie komplexnej správy o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2009 – 2012. V súlade s úlohami, uloženými predmetným uznesením vlády, bola v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky vytvorená pracovná skupina na prípravu analýzy potrebných zmien právnej úpravy verejnej ochrany práv detí podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa, do ktorej bol nominovaný prokurátor generálnej prokuratúry.

3. Uznesením č. 217 z 18. marca 2009 k správe o plnení opatrení zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009 za rok 2008 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi pokračovať

2

v plnení opatrení zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009.

T: podľa textu k jednotlivým opatreniam

V správe o plnení opatrení zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009 za rok 2008 boli v rámci vyhodnotenia splnených opatrení identifikované niektoré opatrenia, ktoré bude potrebné rovnakým spôsobom plniť aj v roku 2009, a preto boli ako opatrenia s návrhom na predĺženie termínu splnenia uložené aj pre rok 2009. Generálna prokuratúra je uvedená ako spolugestor, zodpovedný za plnenie nasledovných opatrení:

opatrenie č. 69.

Spracovať a vydať príručku pre sudcov a prokurátorov „Justičná spolupráca v trestných veciach – právny styk s cudzinou“.

Gestor: MS SR, GP SR

T: predĺžený do 31.12.2009

Úloha sa priebežne plní. Rokovania o novelách Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré menia úpravu právneho styku s cudzinou boli prerušené a boli začaté legislatívne práce na nových zákonoch, ktoré sa týkajú oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, napr. o vzájomnom uznávaní a výkone rozhodnutí, ktoré vyžadujú zaplatenie peňažnej sankcie v Európskej únii, o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo veci alebo zhabanie veci. Z uvedeného dôvodu bude príručka „Justičná spolupráca v trestných veciach – právny styk s cudzinou“ spracovaná a vydaná až po schválení vyššie uvedených legislatívnych aktov v druhej polovici roku 2010.

opatrenie č. 120.

Zabezpečiť školenie osôb, ktoré majú prístup k údajom zo SIS II

Gestor : MV SR, MS SR, MF SR, MDPaT SR, ÚOOÚ SR, GP SR.

T: predĺžený do 31.12.2009

V priebehu rokov 2008 – 2009 sa rezort prokuratúry podieľal na príprave a zabezpečení špeciálnych školení, odborných seminárov, konferencií, odborných a jazykových kurzov v oblasti justičnej spolupráce v súvislosti so Schengenským informačným systémom (ďalej len „SIS“), SISone4all pre sudcov, zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR, prokurátorov a zamestnancov generálnej prokuratúry. Prokuratúra tiež aktívne spolupracovala s Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom spravodlivosti SR pri príprave na spustenie SIS a využívanie funkcionality systému SIS II v aplikačnej praxi prokuratúry tak, aby boli zabezpečené záujmy prokuratúry týkajúce sa účasti v tomto systéme.

3

opatrenie č. 125.

Zabezpečiť špeciálne školenia, odborné semináre, konferencie a kurzy v oblasti justičnej spolupráce pre sudcov, zamestnancov MS SR, prokurátorov a zamestnancov GP SR.

Gestor : MS SR, GP SR

T: predĺžený do 31.12.2009

Opatrenie je plnené priebežne prostredníctvom vzdelávacích aktivít Justičnej akadémie.

opatrenie č. 126.

Zabezpečiť odborné jazykové kurzy pre sudcov, vyšších súdnych úradníkov, zamestnancov MS SR, prokurátorov a pracovníkov GP SR.

Gestor: MS SR, GP SR

T: predĺžený do 31.12.2009

Opatrenie je plnené priebežne prostredníctvom aktivít Justičnej akadémie v programe jazykové vzdelávanie.

4. Uznesením č. 247 z 25. marca 2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri preberaní a aplikácii smernice a rámcových rozhodnutí podľa gestorstva určeného v prílohe predloženého materiálu.

Generálna prokuratúra spolupracuje pri preberaní a aplikácií smerníc a rámcových rozhodnutí v určenom rozsahu. Predbežne určeným gestorom predmetných právnych aktov je Ministerstvo spravodlivosti SR a pre právny akt pod por. č. 21 Ministerstvo životného prostredia SR. Generálna prokuratúra je uvedená ako spolupracujúci rezort pri preberaní a aplikácii nasledovných právnych aktov:

por. č. 21

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

Termín prebratia je určený najneskôr do 26.12.2010. Úloha sa priebežne realizuje. Gestorský rezort začal legislatívny proces smerujúci k implementácii legislatívneho aktu. Smernica bude prebratá zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam týkajúcim sa trestných činov proti životnému prostrediu. Uznesením medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou č. 3/2001 bola zriadená multidisciplinárna integrovaná skupina odborníkov, zameraná na elimináciu nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktorá bola uznesením koordinačného orgánu č. 3/2006 rozšírená na celú oblasť environmentálnej kriminality. Generálna prokuratúra spolupracuje na implementácii prostredníctvom prokurátora pôsobiaceho v uvedenej multidisciplinárnej integrovanej skupine.

4

por. č. 52.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.

Termín prebratia je určený najneskôr do15.8.2010. Rámcové rozhodnutie bude prebraté zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok.

por. č. 53.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu.

Termín prebratia je určený najneskôr do 11.5.2010. Rámcové rozhodnutie je obsahovo sčasti prebraté platným znením Trestného zákona (definícia a trestnosť členstva v zločineckej skupine). Úprava problematiky zodpovednosti právnických osôb bola uskutočnená zákonom č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Gestorský rezort začal legislatívny proces smerujúci k implementácii legislatívneho aktu, ktorý bol pozastavený v dôsledku prerušenia rokovaní o novelách Trestného zákona a Trestného poriadku.

por. č. 54.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.

Termín prebratia je určený najneskôr do 5.12.2011.

por. č. 55.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.

Termín prebratia je určený najneskôr do 28.11.2010.

por. č. 56.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu.

Termín prebratia je určený najneskôr do 9.12.2010.

por. č. 57.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami.

5

Termín prebratia je určený najneskôr do 6.12.2011.

por. č. 58.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Termín prebratia je určený najneskôr do 27.11.2010. Úloha sa priebežne plní. Prebratie rámcového rozhodnutia bude zabezpečené novelizáciou týchto predpisov :

- zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov; zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov; zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov; zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre). Generálna prokuratúra spolupracuje na implementácii uvedeného legislatívneho aktu prostredníctvom zástupcu v medzirezortnej pracovnej skupine.

por. č. 59.

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach.

Termín prebratia je určený najneskôr do 19.1.2011.

Termíny prebratia právnych aktov, uvedených pod por. č. 52., 54., 55., 56., 57. a 59. sú určené na roky 2010 a 2011. Gestorské rezorty, do pôsobnosti ktorých patrí problematika predmetného rozhodnutia podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v súčasnosti ešte nepredložili návrh implementačných opatrení na vnútroštátnej úrovni a aplikácie rozhodnutia.

5. Uznesením č. 259 z 1. apríla 2009 k správe o komplexnom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 – 2008 a návrhu Národnej protidrogovej stratégie na obdobie 2009 – 2012 vláda v bode C.4. uložila členom Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog vypracovať Akčné plány realizácie zámerov stratégie v kontexte prijatej národnej stratégie a rámcového akčného plánu.

T: do 15. novembra 2009

Úloha je splnená. Akčný plán národnej protidrogovej stratégie Generálnej prokuratúry SR na obdobie 2010 – 2012 bol vypracovaný a predložený podpredsedovi vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanovi Čaplovičovi dňa 16.11.2009.

6. Uznesením č. 272 z 8. apríla 2009 k návrhu národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu

6

prokurátorovi spolupracovať pri realizácii národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013.

T: priebežne

Úloha sa priebežne plní. Spolupráca generálnej prokuratúry na plnení národnej stratégie rodovej rovnosti sa uskutočňuje podľa potreby poskytovaním informácií, najmä poskytovaním rezortných štatistických údajov. V období do roku 2013 bude generálna prokuratúra v rámci osobitnej pracovnej skupiny participovať spolu s rezortom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva školstva SR a verejným ochrancom práv na vypracovaní komparatívnej analýzy prevencie a eliminácie rodovo podmieneného násilia a návrhu legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia ochrany a pomoci žien, zažívajúcich rodovo podmienené násilie. V súčasnom období sú trestné činy, týkajúce sa násilia páchaného v rodinách, zakotvené v tretej hlave Trestného zákona – trestné činy proti rodine a mládeži. Návrh legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia ochrany a pomoci bude predstavovať legislatívne východiská pre prevenciu a elimináciu rodovo podmieneného násilia a jeho definíciu, ako aj efektívnu ochranu a pomoc prostredníctvom zo zákona zriadených krízových intervenčných centier a multiinštitucionálnych krízových intervenčných tímov v samosprávnych krajoch, ako aj ďalšie formy prevencie a eliminácie, potrebné pre komplexné riešenie problematiky tak, ako k tomu vyzval výbor OSN.

7. Uznesením č. 308 z 29. apríla 2009 k návrhu spôsobu financovania protidrogovej politiky na nasledujúce obdobie v súlade so stratégiou Európskej únie a Národnou protidrogovou stratégiou na obdobie 2009 – 2012 vláda v bode C.2. uložila účastníkom medzirezortného programu – ministerstvám, ktorých štatutárni zástupcovia sú členmi Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog zabezpečiť finančné krytie úloh vyplývajúcich z prijatej Národnej protidrogovej stratégie na obdobie 2009 – 2012.

T: priebežne v období 2009 – 2012

Úloha je splnená. Dňa 14. januára 2010 predložil generálny prokurátor podpredsedovi vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanovi Čaplovičovi návrh podkapitoly medzirezortného programu Generálnej prokuratúry SR – protidrogová politika.

8. Uznesením č. 357 z 13. mája 2009 k akčnému plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 – 2011 vláda.

- v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť realizáciu, monitorovanie a vyhodnotenie relevantných úloh.

T: do 31. januára každoročne

7

Úloha sa priebežne plní. V priebehu roku 2009 generálna prokuratúra kontinuálne plnila úlohy prijaté v akčnom pláne predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 – 2011. Poverený prokurátor generálnej prokuratúry je členom medzirezortnej integrovanej skupiny odborníkov, zriadenej pri Prezídiu policajného zboru, ktorá je poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom ministra vnútra Slovenskej republiky na elimináciu extrémizmu a rasovo motivovanej trestnej činnosti.

Počas sledovaného obdobia generálna prokuratúra viedla presnú evidenciu trestných vecí ohľadne problematiky rasovo motivovaných trestných činov v rámci nariadenej správovej povinnosti vo vzťahu k podriadeným okresným a krajským prokuratúram. V jednotlivých konkrétnych trestných veciach boli podriadené prokuratúry záväznými pokynmi upravované na spôsob vedenia konania a rozhodovania podľa Trestného poriadku, resp. podľa zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov .

Generálna prokuratúra v priebehu roku 2009 usmerňovala podriadených prokurátorov, aby sa nimi vybraní prokurátori zúčastňovali v obvodoch ich pôsobnosti seminárov a školení so zameraním na problematiku dodržiavania ľudských práv a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

V júni 2009 uskutočnila generálna prokuratúra vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Slovenskej republiky v Krpáčove pracovnú poradu, ktorej časť bola venovaná aktuálnym problémom spojeným s problematikou extrémizmu a rasovo motivovanými trestnými činmi. Účastníci porady boli oboznámení s obsahom Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 – 2011, ako aj s internými predpismi na úseku boja proti extrémizmu v pôsobnosti ministerstva vnútra a policajného zboru.

Dňa 26. februára 2010 predložila generálna prokuratúra Úradu vlády Slovenskej republiky - Sekcii ľudských práv a menšín informáciu s návrhom na doplnenia úloh a konkrétnych aktivít do aktualizácie Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie roku 2010.

- v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať na príprave akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2012 – 2014.

T: do 15. apríla 2012

Úloha sa bude plniť v stanovenom termíne.

9. Uznesením č. 427 z 10. júna 2009 k návrhu na podpis Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 25. októbra 2007 vláda v bode C.1. uložila podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom vnútra a generálnym prokurátorom vykonať právnu analýzu dohovoru a v prípade

8

potreby predložiť na rokovanie vlády návrh potrebných legislatívnych úprav na zabezpečenie vykonávania dohovoru.

T: do 31. decembra 2009, resp. druhý polrok 2010

Úloha sa priebežne plní. V súvislosti s prípravou materiálu Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (Lanzarote, 25. október 2007) do medzirezortného pripomienkového konania, požiadalo Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 7. apríla 2009 generálnu prokuratúru o predloženie predbežných pripomienok k slovenskému prekladu dohovoru. Na základe uvedenej požiadavky generálna prokuratúra vypracovala a predložila sekcii medzinárodného a európskeho práva Ministerstva spravodlivosti SR analýzu prekladu a uplatnila pripomienky k Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.

Do súčasného obdobia nebola generálna prokuratúra požiadaná o ďalšiu spoluprácu pri právnej analýze dohovoru ani k prípadným právnym úvahám o legislatívnych úpravách na zabezpečenie vykonávania dohovoru.

10. Uznesením č. 438 zo 17. júna 2009 k návrhu Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 - 2012 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri realizácii Národného akčného plánu.

Generálna prokuratúra je uvedená ako rezort zodpovedný za plnenie nasledovného opatrenia :

por. č. 32.

Zabezpečiť zber údajov evidovaného násilia v príslušných rezortoch cestou skvalitnenia štatistického výkazníctva.

T: priebežne do roku 2012

Úloha sa priebežne plní. Štatistické sledovanie násilia páchaného na ženách a deťoch bolo do príslušných informačných systémov prokuratúry zavedené už v roku 2007.

Generálna prokuratúra poskytla súčinnosť Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny SR pri vypracovaní Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 – 2012. K národnému akčnému plánu boli pred jeho schválením vo vláde SR prokurátorkou generálnej prokuratúry uplatnené pripomienky. Od uvedeného času nebola zo strany Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR vznesená žiadna požiadavka na spoluprácu v danej oblasti.

Rezort prokuratúry sa nepriamo podieľa na plnení cieľov národného akčného plánu v aplikačnej praxi prokurátorov, najmä zvýšením pozornosti všetkým formám trestnej činnosti páchanej na ženách (a deťoch) a tiež prostredníctvom vzdelávacích aktivít so zameraním na špecifiká násilia páchaného na ženách realizovaných v súčinnosti s Justičnou akadémiou.

9

11. Uznesením č. 473 z 24. júna 2009 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam ES a rozhodnutiam ES/EÚ vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam ES a rozhodnutiam ES/EÚ podľa gescie určenej v prílohe I a II schváleného návrhu.

Predbežne určeným gestorom predmetných právnych aktov je Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR. Generálna prokuratúra je uvedená ako spolupracujúci rezort zodpovedný za prijatie a aplikáciu opatrení na vnútroštátnej úrovni v nasledovných rozhodnutiach:

por. č. 63.

Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV1 zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti.

Gestor: MS SR, GP SR

Transpozícia rozhodnutia Rady sa priebežne realizuje. Generálna prokuratúra spolupracuje na implementácii legislatívneho aktu prostredníctvom zástupcov pôsobiacich v medzirezortnej pracovnej skupine.

por. č. 100.

Rozhodnutie Rady 2009/127/ES z 18. decembra 2008 o uzavretí Dohody o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú ich finančné záujmy.

Gestor : MV SR, MF SR, MS SR, MP SR, GP SR

Gestorské rezorty, do pôsobnosti ktorých patrí problematika predmetného rozhodnutia podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v súčasnosti ešte nepredložili návrh implementačných opatrení na vnútroštátnej úrovni a aplikácie rozhodnutia.

por. č. 139.

Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registra trestov (ECRIS) podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.

Gestor: MS SR, GP SR a ÚOOÚ SR

Úloha sa priebežne realizuje. Rozhodnutie Rady 2009//316/SVV o zriadení Európskeho informačného systému registra trestov (ECRIS) nadobudlo účinnosť dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 7. apríla 2009. Členské štáty Európskej únie majú prijať opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rozhodnutia do 7. apríla 2012.

Prokurátorka generálnej prokuratúry je členkou pracovnej právnickej skupiny na elektronickú výmenu informáciu z registrov trestov členských štátov

10

Európskej únie. V rámci tzv. Pilotného projektu NJR (Network of Judicial Registers – prepojenie registrov trestov členských štátov Európskej únie), do ktorého je v súčasnosti zapojených 15 štátov, bola vypracovaná v zmysle požiadaviek rozhodnutia Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 tabuľka kategórií a subkategórií trestných činov, ktorá bola implementovaná do pôvodnej tabuľky kategórií trestných činov, vypracovanej v označenom projekte. Podľa vopred určených kategórií a subkategórií boli do tabuľky zaradené všetky trestné činy a to podľa Trestného zákona Slovenskej republiky účinného do 1. januára 2006 a po 1. januári 2006, keďže došlo k zmene číselného označenia jednotlivých trestných činov. Rovnaký postup bol uplatnený aj vo vzťahu k spoločnej tabuľke jednotlivých druhov trestov a opatrení.

Na nastávajúcom zasadnutí právnickej pracovnej skupiny koncom mája 2010 bude prijaté zásadné stanovisko k výmene a ukladaniu informácií z registra trestov jednotlivých štátov o uložených trestoch. V súčasnosti pripravuje generálna prokuratúra po právnej stránke dokument o kódoch ECRIS vo vzťahu k jednotlivým druhom trestu, k dobe ich trvania, k výmere peňažného trestu, vrátane kódu pre menu a k vyznačeniu dátumu vykonania alebo premeny uloženého trestu. Za Slovenskú republiku bude navrhnuté aj vyznačenie priznania viny (zhodne s Veľkou Britániou) v prípadoch, že bol uzavretý zmier, dohoda o vine a treste a pri podmienečnom zastavení trestného stíhania.

Z hľadiska technického zabezpečenia implementácie tohto rozhodnutia Rady postupoval Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „register trestov“) v roku 2009 pri výmene informácií z registrov trestov medzi štátmi Európskej únie už v zmysle jednotlivých ustanovení tohto rozhodnutia rady. Predovšetkým používal rovnaký formát prenosu informácií, ktorý je vyjadrený v spoločnej tabuľke kategórií trestných činov, podkategórii trestných činov a národnej tabuľke (príloha č. A RR) a v spoločnej tabuľke trestov a opatrení (príloha č. B RR).

Implementácia tabuľky č. A bola v rámci projektu „IS EOO – pripojenie k NJR a ďalší rozvoj systému“ uskutočnená už v roku 2009. Tabuľka č. B do aplikácie EOO bude implementovaná v roku 2010 v rámci realizácie projektu „IS EOO – Modernizácia a rozšírenie IS“.

Preberanie rozhodnutia Rady 2009/316/SVV vykoná generálna prokuratúra v súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti SR a Úradom na ochranu osobných údajov SR v požadovanej lehote.

12. Uznesením č. 593 z 2. septembra 2009 k návrhu Východiskovej správy SR k Opčnému protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii vláda v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe vyžiadania Ministerstva zahraničných vecí SR poskytovať vecne príslušné podkladové informácie k následným periodickým správam podľa článku 12 ods. 2 Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.

11

Generálna prokuratúra až do súčasného obdobia nebola oslovená Ministerstvom zahraničných vecí SR so žiadosťou o poskytnutie podkladových informácií k periodickým správam podľa článku 12 ods. 2 Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.

V trestnej oblasti svojej činnosti vedie prokuratúra presnú evidenciu trestných vecí týkajúcich sa problematiky detskej prostitúcie a detskej pornografie v rámci nariadenej správovej povinnosti vo vzťahu k podriadeným okresným a krajským prokuratúram a súčasne dôsledne sleduje rýchlosť konania.

Generálna prokuratúra usmerňuje podriadených prokurátorov, aby sa nimi vybraní prokurátori zúčastňovali v obvodoch ich pôsobnosti seminárov a školení so zameraním na problematiku detskej pornografie a detskej prostitúcie. Poverený prokurátor generálnej prokuratúry v októbri 2009 vykonal lektorskú prednášku zameranú na problematiku detskej pornografie a detskej prostitúcie v rámci plánu odbornej prípravy a vzdelávania, ktorej sa zúčastnili vybraní prokurátori špecializovaní na problematiku trestných činov páchaných mladistvými a na mladistvých a na výkon prokurátorského dozoru nad prípravným konaním v oblasti trestného stíhania a postihovania páchateľov trestných činov súvisiacich s predajom detí, detskou prostitúciou a detskou pornografiou.

13. Uznesením č. 686 z 30. septembra 2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí vláda v bode C.3. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti pri preberaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi.

V bode B.2. uznesenia vláda uložila podpredsedníčke vlády SR a ministerke spravodlivosti SR predložiť na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktoré zabezpečia prebratie rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácií a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi v termíne do 15. januára 2012.

Opatrenie spočívajúce v spolupráci pri preberaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi sa priebežne realizuje. Prebratie rámcového rozhodnutia sa uskutoční novelizáciami Trestného poriadku, zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Predbežne určeným gestorom predmetných právnych aktov je Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra je spolugestorom k uvedeným právnym aktom a spolupracuje na implementácii legislatívneho aktu prostredníctvom prokurátora pôsobiaceho v medzirezortnej pracovnej skupine.

12

14. Uznesením č. 692 z 30. septembra 2009 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 vláda uložila ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR a správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu :

C.4predložiť do príslušného výboru Národnej rady SR návrh rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na roky 2010 až 2012 a návrh rozpočtu štátneho fondu, ktorého je správcom, na roky 2010 až 2012 v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012.

T: do 6. októbra 2009

Úloha bola splnená. Návrh rozpočtu kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na roky 2010 až 2012 bol vypracovaný v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 a predložený na rokovanie Ústavnoprávneho výboru NR SR dňa 6. októbra 2009.

C.5predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému rozpis vládou schváleného rozpočtu kapitoly na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a štátny fond vo svojej pôsobnosti podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej pre rok 2010 a podľa programov vlády.

T: do 25. novembra 2009

Úloha bola splnená. Rozpis vládou schváleného rozpočtu kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vlastné hospodárenie a pre krajské prokuratúry podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie a podľa programu bol predložený Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému dňa 10. novembra 2009.

C.6predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému podrobný rozpis zmien schválených Národnou radou Slovenskej republiky podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej pre rok 2010, vrátane rozpisu podľa programov vlády.

T: do 2. januára 2010

Úloha sa generálnej prokuratúry netýka. Na rokovaní NR SR o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 neboli schválené žiadne zmeny v rozpočte kapitoly generálnej prokuratúry na roky 2010 až 2012.

C.7zabezpečiť začínanie obstarávania stavieb financovaných z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu a aktualizáciu údajov

13

Registra investícií Ministerstva financií SR podľa postupu uvedeného v prílohe č. 6 tohto uznesenia.

T: v termínoch uvedených v prílohe č. 6 tohto uznesenia

Úloha sa priebežne plní. V nadväznosti na žiadosť generálnej prokuratúry zo dňa 12. januára 2010 Ministerstvo financií SR listom č. MF/008984/2010-441 zo dňa 20. januára 2010 oznámilo, že berie na vedomie zmenu financovania investičnej akcie „Rekonštrukcia zariadenia Vzdelávacieho a rehabilitačného centra Stará Lesná“ za podmienky, že zvýšená obstarávacia cena si nevyžiada dodatočné požiadavky na zvýšenie limitu výdavkov kapitoly generálnej prokuratúry, schváleného na rok 2010. Aktualizácia údajov (zvýšenie pôvodnej obstarávacej ceny zo 661 736,- € na 1 308 736,- €) bola premietnutá v Registri investícií Ministerstva financií SR dňa 2. februára 2010.

C.8nepredkladať v roku 2010 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2010 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy.

T: do 31. decembra 2010

Úloha sa priebežne plní. V prvom štvrťroku 2010 generálna prokuratúra nepredložila žiadne návrhy legislatívnych predpisov ani iných materiálov, ktoré by zakladali finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2010.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania k vládnemu návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, schváleného uznesením NR SR č. 2028 zo 4. marca 2010, uplatnila generálna prokuratúra dňa 7. januára 2010 požiadavku na zvýšenie počtu prokurátorov o 130 osôb a štátnych zamestnancov o 104 osôb na rok 2011 na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z uvedeného zákona pre prokuratúru.

Výška finančných prostriedkov na zabezpečenie mzdových a materiálnych potrieb pre zvýšený počet prokurátorov a štátnych zamestnancov na rok 2011 bola vyčíslená v sume 8 038,- €. Táto suma bude upresnená po valorizácii platov prokurátorov na rok 2010.

D.3vláda splnomocnila ministrov, predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR a správcov ďalších kapitol štátneho rozpočtu v priebehu roka dopĺňať a rušiť časti programov vlády uvedených v prílohe č. 5 tohto uznesenia v rozsahu vymedzenom ministrom financií.

Úloha sa plní priebežne. V prvom štvrťroku 2010 nedošlo v programovej štruktúre kapitoly generálnej prokuratúry k žiadnym zmenám.

14

15. Uznesením č. 917 zo 16. decembra 2009 k návrhu legislatívneho zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi aktívne sa zúčastňovať na príprave zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Aj napriek skutočnosti, že v roku 2009 sa generálna prokuratúra aktívne zúčastňovala na príprave legislatívneho zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku v komisii, ktorú vytvorilo Ministerstvo spravodlivosti SR ako hlavný gestor, do prípravy paragrafového znenia tohto zákona v zmysle uznesenia vlády č. 917 zo dňa 16.12.2009 sa nezapojila vzhľadom na skutočnosť, že dňa 4. januára 2010 bol do legislatívneho procesu predsedom vlády SR predložený návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

16. Uznesením č. 920 zo 16. decembra 2009 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam ES a rozhodnutiam ES/EÚ vláda v bode C.1. odporúča generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam ES a rozhodnutiam ES/EÚ podľa gescie určenej v prílohe I a II schváleného návrhu.

Generálna prokuratúra je spolugestorom k nasledovným právnym aktom:

por. č. 31.

Rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom

Gestor: MS SR, GP SR, MV SR

Transpozícia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom sa priebežne realizuje.

Dňa 16. decembra 2008 bolo schválené rozhodnutie Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2003/659/SVV (ďalej len „rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 4. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009). Povinnosť členského štátu implementovať toto rozhodnutie do národného práva je v lehote do dvoch rokov od uverejnenia, t.j. najneskôr do 4. júna 2011.

České a švédske predsedníctvo spolu s Eurojustom sa dohodli na zriadení pracovnej skupiny, ktorá má za úlohu zlepšiť predpoklady a koordinovať implementáciu rozhodnutia v členských štátoch. Doposiaľ sa konali tri zasadnutia pracovnej skupiny, ktoré sa venovali právnym aj

15

technickým aspektom rozhodnutia. Slovenskú republiku v pracovnej skupine zastupuje expert generálnej prokuratúry v spolupráci s národným členom v Eurojuste. Potrebná súčinnosť s Ministerstvom spravodlivosti SR je zabezpečená prostredníctvom výmeny informácií na úrovni príslušných referentov.

Pre naplnenie požiadavky efektívnej implementácie rozhodnutia bola zriadená osobitná medzirezortná pracovná skupina pre implementáciu rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu. Za rezort prokuratúry boli do tejto pracovnej skupiny nominované 2 prokurátorky generálnej prokuratúry.

17. Uznesením č. 932 zo 16. decembra 2009 k návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2010 vláda v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s príslušnými ministerstvami pri príprave právnych predpisov týkajúcich sa ich pôsobnosti.

Z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010 nevyplývajú pre generálnu prokuratúru žiadne konkrétne úlohy.

Generálna prokuratúra v r. 2010 bude participovať najmä na príprave

-návrhu novely Obchodného zákonníka,

-návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku a

-návrhu novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných informácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prvý námestník generálneho prokurátora je členom komisie na prípravu rekodifikácie Občianskeho zákonníka.

Nie je vylúčené, že tak ako v roku 2009, bude generálna prokuratúra okrem uvedených úloh spolupracovať s príslušnými ministerstvami pri príprave ďalších právnych predpisov, ktoré neboli zaradené do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2010.

1.2 Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity

prokuratúry v národných a nadnárodných komisiách, účasť

a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách

V rámci zahraničných stykov zrealizovalo vedenie prokuratúry v priebehu roku 2009 recipročné pracovné kontakty s prokuratúrami Európskych štátov. Pracovné rokovania boli zamerané predovšetkým na výmenu a získavanie informácií o právnom systéme, legislatívnych zmenách a prokuratúrach partnerských krajín.

Prokuratúra Slovenskej republiky sa v máji 2006 zapojila do projektu prepojenia siete trestných registrov členských štátov EÚ. V rámci projektu sa už tretí rok aktívne zúčastňujú vybraní zástupcovia prokuratúry pravidelných pracovných rokovaní právnickej a technickej skupiny. Generálna prokuratúra

16

SR zorganizovala v júni 2009 plenárne zasadnutie pre obe skupiny. Veľkým prínosom tejto aktivity, ktorá si vyžaduje prípravu vysoko odborných a technických podkladov, je spustenie priamej vzájomnej elektronickej výmeny informácií medzi registrom trestov Slovenskej republiky a registrami trestov Českej republiky, Francúzskej republiky, Nemeckej republiky, Talianskej republiky a Španielskeho kráľovstva.

Generálny prokurátor nadviazal nové pracovné kontakty s generálnym prokurátorom Cyperskej republiky a Kazašskej republiky. S Generálnou prokuratúrou Kazašskej republiky bola podpísaná Dohoda o spolupráci.

V roku 2009 pokračovala výmena praktických skúseností s Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie v oblasti medzinárodnej spolupráce, vzdelávania prokurátorov, ako aj výmena informácií o právomociach prokurátora pri uskutočnení dozoru a dohľadu nad procesnou činnosťou orgánov predbežného vyšetrovania a informácií o úlohe a pôsobnosti prokurátora v konaní pred súdom.

Pri všetkých zahraničných stretnutiach bola zo strany zahraničných partnerov vysoko ocenená právna úprava postavenia prokuratúry Slovenskej republiky vrátane jej kompetencií v trestnej aj netrestnej oblasti. Kolegovia zo zahraničia prejavili mimoriadny záujem o inštitucionálne a legislatívne zabezpečenie Úradu špeciálneho prokurátora a Špecializovaného trestného súdu a zároveň o praktické skúsenosti a výsledky boja s organizovaným zločinom a korupciou.

Prokurátori sa aj v roku 2009 aktívne zúčastňovali na činnosti rôznych orgánov Rady Európy. V tomto roku sa zúčastnili troch plenárnych zasadnutí výboru expertov pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Moneyval) a štyroch zasadnutí výboru pre prevenciu a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (CAHVIO).

V roku 2009 sa prokurátor Mgr. Boháčik zúčastnil všetkých zasadnutí CDPC, čo je riadiaci výbor v rámci Rady Európy pre problémy zločinnosti a pre trestné veci. V období rokov 2007 až do 16. novembra 2009 bol aj jeho predsedom.

Prokurátori sa zúčastňovali aj na činnosti pracovných skupín európskej únie (COPEN), E.19 MD6, DROIPEN, EICTCN.

V rámci Eurojustu sa v roku 2009 uskutočnilo 5 stretnutí, ktoré sa zaoberali otázkami ustanovenia nových právomocí národných členov, problematikou spoločných vyšetrovacích tímov. V novembri 2009 sa v Istanbule konalo 7. pracovné stretnutie expertov v boji proti falšovaniu Eura (EURO SOUTH-EAST).

Prokurátori sa zúčastňovali počas roku 2009 aj rôznych konferencií, ktoré sa týkali dokazovania v trestnom konaní, problematiky syntetických drog a prekurzorov, ako aj otázok detenčných podmienok. Takisto sa zúčastnili 6. stretnutia kontaktných bodov Európskej siete pre trestné právo.

17

V dňoch 25.5.2009 a 16.11.2009 sa v Bruseli uskutočnilo 8. zasadnutie expertov skupiny k pilotnému projektu prepojenia registra trestov. Cieľom podujatí bolo predstavenie a diskusia o obsahu a súvisiacej procedúre týkajúcej sa štúdie o zriadení Európskeho registra odsúdených osôb príslušníkov tretích štátov (EICTCN). Zároveň sa diskutovalo so zástupcami členských štátov aj o stave implementácie rozhodnutia Rady o ECRIS a o jeho dopadoch na štúdiu a diskutovalo sa o vývoji štúdie, prvých výsledkoch a ďalších krokoch do budúcnosti.

EUROJUST

V dňoch 22.4.2009 a 11. – 12.6.2009 v Haagu, 7. – 8.9.2009 v Štokholme a 27. – 28.10.2009 opäť v Haagu sa konali stretnutia Pracovnej skupiny pre implementáciu nového Rozhodnutia o Eurojuste v členských štátoch. Pracovnú skupinu zriadilo vtedy české a budúce švédske predsedníctvo spolu s Eurojustom za účelom implementácie nového Rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.

Prvé stretnutie bolo zamerané na oboznámenie sa s očakávaniami vyplývajúcimi z práce pracovnej skupiny, prioritami zahŕňajúcimi implementačné aktivity a modusom operandi.

Druhé stretnutie sa zameralo na analýzu článkov 12 a 13 ako kľúčových ustanovení, ktoré majú byť implementované členskými štátmi, vrátane právnych a technických aspektov.

Tretie stretnutie v Štokholme bolo zamerané na pokračovanie v diskusii začatej na druhom stretnutí. Program bol doplnený sériou workshopov venovaných legislatívnym ako aj technickým aspektom implementácie. Uskutočnila sa diskusia, ktorá vychádzala z odpovedí členských štátov na vyplnené dotazníky.

Štvrté stretnutie nadväzovalo na problematiku riešenú na predchádzajúcich akciách, pričom právna diskusia sa zamerala na nové právomoci Národných členov a Kolégia, na legislatívne opatrenia požadované od členských štátov, vrátane ustanovení o účasti na spoločných vyšetrovacích tímoch, ako aj celkové preskúmavanie zodpovednosti národných orgánov, vrátane žiadostí a názorov Eurojustu.

V súčasnosti si proces implementácie rozhodnutia o posilnení Eurojustu vyžaduje prijatie strategických rozhodnutí na najvyššej úrovni rezortov. Na zabezpečenie vypracovania ich podkladov ako i zabezpečenie ich realizácie sa bude podieľať i generálna prokuratúra.

V dňoch 30.11. - 1.12.2009 v Haagu sa konalo 5. výročné pracovné stretnutie národných expertov k spoločným vyšetrovacím tímom (JIT). Míting bol organizovaný Eurojustom v spolupráci s Europolom. Jeho predmetom

18

bola prezentácia k téme Doplnenie financovania JIT, Vytvorenie JIT s tretími štátmi a Práca národných expertov v skupinách k Sieti národných expertov a Odporúčaniu k novému modelu dohody.

Európska justičná sieť ( EJN )

Sieť kontaktných bodov členských štátov pôsobiacich v trestnom konaní. Jej neformálny charakter umožňuje poskytovanie informácií potrebných pre ďalší procesný postup. Hlavným prínosom je urýchľovanie a zjednodušovanie priamej komunikácie v trestných veciach.

V dňoch 23.11. - 24.11.2009 v Štokholme sa zišlo 33. plenárne zasadnutie EJN. Konferencia sa zaoberala úlohou a pozíciou kontaktných bodov členských štátov, účastníci boli informovaní o novinkách v EJN, vzniku EJN manuálu, ktorý reaguje na nové rámcové rozhodnutia týkajúce sa Eurojustu, EJN a Europolu. Súčasťou stretnutia boli workshopy.

Medzištátna spolupráca

1)V dňoch 28. – 29.1.2009 v Prahe sa konalo koordinačné stretnutie spoločného vyšetrovacieho tímu.

Pracovné stretnutie zvolalo Najvyššie štátne zastupiteľstvo Českej republiky prostredníctvom Eurojustu za účelom prezentovania aktuálneho stavu konkrétnych navzájom súvisiacich trestných vecí vedených v oboch štátoch, ako aj prerokovania ďalších spoločných vyšetrovacích úkonov, ktoré boli v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu požadované. Spoločný vyšetrovací tím bol vytvorený na základe Dohody o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu medzi Generálnou prokuratúrou SR a Najvyšším štátnym zastupiteľstvom ČR.

2)Dňa 8.4.2009 v Haagu sa konalo koordinačné stretnutie na pôde Eurojustu.

Koordinačné stretnutie iniciovala Veľká Británia s účasťou Malty, Írska, Rakúska, Španielska, Švajčiarska za účelom prezentovania doposiaľ zisteného rozsahu trestnej činnosti týkajúcej sa trestnej veci podvodu, súvisiacej s predajom nadhodnotených akcií rôznych spoločností a časovej koordinácie zaslania a výkonu dožiadaní o právnu pomoc. Na území Slovenskej republiky prichádzalo do úvahy vykonanie domových prehliadok, ako aj prehliadok iných priestorov, zaistenie počítačového hardvéru a softvéru.

Stretnutia sa zúčastnila Mgr. Alica Kováčová, PhD., zástupkyňa riaditeľa medzinárodného odboru GP SR, ktorá prezentovala právne možnosti Slovenskej republiky v súvislosti s predpokladanými úkonmi. Prediskutovala sa aj samotná dovtedy zistená trestná činnosť z hľadiska skúmania obojstrannej trestnosti.

19

3)V dňoch 15. – 17.4.2009 v Kroměříži sa konala medzinárodná konferencia na tému Štátne zastupiteľstvá a informácie.

Konferenciu usporiadala Únia štátnych zástupcov v spolupráci s Justičnou akadémiou za podpory českého predsedníctva Európskej únie. Konferencia sa zaoberala problematikou odovzdávania informácií medzi justičnými orgánmi týkajúcich sa dôkazov a utajovaných skutočností.

4)V dňoch 5. – 7.10.2009 v Moskve sa konala vzdelávacia aktivita v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie.

Stretnutie sa uskutočnilo na podnet riaditeľa medzinárodno-právneho odboru Generálnej prokuratúry Ruskej federácie pána Karapetjana. Predmetom seminára bolo rokovanie na tému Úlohy a právomoci orgánov prokuratúry pri boji proti drogovým závislostiam a ich dôsledkom, otázky právnej úpravy trestnoprávneho postihu za nedovolené prechovávanie a obchodovanie s drogami, konzultácie v oblasti extradícií a poskytovania právnej pomoci v trestných veciach a výmena vzájomných pracovných skúseností. Na stretnutí boli riešené i problémy v konkrétnych trestných veciach.

5)V dňoch 2.11. – 6.11.2009 v Istanbule sa konalo 7. pracovné stretnutie expertov v boji proti falšovaniu eura.

Stretnutie je známe pod názvom EURO SOUTH – EAST. Organizovalo ho Ministerstvo vnútra štátu Bavorsko v spolupráci s OLAF–om. Zúčastnili sa ho zástupcovia polície, prokuratúry a špecialisti z krajín strednej a juhovýchodnej Európy a predstavitelia orgánov EÚ.

Predmetom aktivity bola výmena informácií a poznatkov na úseku ochrany pred falšovaním a boj proti falšovaniu meny Euro.

6)V dňoch 12.11. – 13.11.2009 v Brne a Kroměříži sa uskutočnilo pracovné stretnutie medzinárodných odborov Najvyššieho štátneho zastupiteľstva ČR a Generálnej prokuratúry SR.

Predmetom spoločného rokovania strán boli otázky týkajúce sa inštitútu cezhraničného sledovania medzi oboma štátmi, odovzdávania a prijímania trestných oznámení v rámci priameho právneho styku medzi okresnými štátnymi zastupiteľstvami ČR a okresnými prokuratúrami SR, zásada špeciality podľa Trestného poriadku ČR a odovzdávanie trestného konania okresnými štátnymi zastupiteľstvami ČR mimo Dohovoru ETS č. 73. Účastníci boli oboznámení i s pripravovanou novelou Trestného zákona v ČR.

20

Aktivity ad hoc

1)V dňoch 21. – 22.9.2009 v meste Schiphol v Holandsku sa uskutočnilo Stretnutie Európskej siete prokurátorov zodpovedných pre stíhanie trestnej činnosti vo vzťahu k syntetickým drogám a prekurzorom.

Išlo o prvé a ustanovujúce stretnutie Európskej siete prokurátorov, ktoré sa uskutočnilo v gescii Spolkovej prokuratúry Belgicka a Národnej prokuratúry Holandska. Cieľom bolo vytvorenie siete a vybudovanie mechanizmu na získanie prehľadu o rozličných právnych systémoch v Európe a Ruskej federácii a vytvorenie platformy na diskutovanie o spoločnej stratégii v predmetnej oblasti, zahrňujúcej celý reťazec dovozu a obchodovania so surovinami a prostriedkami potrebnými na výrobu, distribúciu a predaj produktov koncovým užívateľom.

2)Dňa 22.10.2009 v Bruseli sa konala konferencia na tému Dokazovanie v trestných veciach v EÚ, zhromažďovanie a prípustnosť dôkazov

Účelom konferencie bola aktualizácia prezentovaného okruhu tém týkajúcich sa justičnej spolupráce orgánov prokuratúry a EÚ, ako aj prezentácie výsledkov štúdie analyzujúcej aplikáciu zásady vzájomného uznávania v trestných veciach v rámci EÚ.

3)Dňa 23.10.2009 v Bruseli sa konalo 6. stretnutie kontaktných bodov Európskej siete pre trestné právo.

Stretnutie organizoval Inštitút pre európske štúdie Univerzity v Bruseli v spolupráci s Európskou sieťou pre trestné právo (ECLAN) a nadväzoval na vyššie uvedenú konferenciu.

4)Dňa 8.12.2009 v Bruseli sa konal okrúhly stôl o detenčných podmienkach.

Zasadnutie Európskej komisie malo za cieľ rokovania o problematike detencie na úrovni nezávislých národných riadiacich autorít. Predmetom rokovania bol Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (OPCAT, New York 10.decembra 1984, 143/1988 Zb.) a definovanie problematických otázok súvisiacich z implementáciou Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/JHA z 27.11.2008 o uplatnení zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach. (Opčný protokol Slovenská republika ešte neratifikovala).

Vojenská súčasť generálnej prokuratúry (ďalej len vojenská súčasť prokuratúry) s prihliadnutím na ekonomickú situáciu a hospodársku krízu v roku 2009 uskutočnila len jednu aktivitu z plánovaných akcií. V dňoch 1. - 3. apríla 2009 na pozvanie námestníka generálneho prokurátora Maďarskej republiky – hlavného vojenského prokurátora genpor. Dr. Arpáda Kovácsa vykonali zahraničnú služobnú cestu do Maďarskej republiky. Program návštevy delegácie slovenských vojenských prokuratúr bol zameraný na návštevu Vojenskej obvodnej prokuratúry v Gyori, ktorej činnosť predstavil delegácii jej náčelník plk. Dr. Imre Bocsy, titulný radca odvolacej vojenskej

21

prokuratúry. Následne sa delegácia dostavila na Hlavnú vojenskú prokuratúru v Budapešti, kde si jej členovia vypočuli prednášky o činnosti hlavnej vojenskej prokuratúry tak na trestnom, ako aj netrestnom úseku. V rámci programu predniesol prednášku o historickom vývoji maďarskej vojenskej prokuratúry jej náčelník, námestník generálneho prokurátora – hlavný vojenský prokurátor genpor. Dr. Arpád Kovács. O vyšetrovaní trestných činov vojakov a o účasti v konaní pred trestným súdom informoval delegáciu vedúci odboru vojenských vecí a súčasne zástupca HVP brig. Gen. Dr. Gábor Bánhegyi. O plnení úloh vojenských prokurátorov v súvislosti z medzinárodnými záväzkami OS MR informoval zástupca vedúceho odboru plk. László Venzl. Záverečná prednáška bola zameraná na personálnu oblasť práce na vojenskej prokuratúre v Maďarskej republike. Delegáciu prijal náčelník generálneho štábu OS MR a generálny prokurátor Maďarskej republiky doc. Dr. Tamás Kovács.

Zástupca riaditeľa odboru prokurátorských činností plk. JUDr. Anton Fábry, CSc. predniesol na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach dňa 5. novembra 2009 prednášku na tému: „Vývoj vojenskej justície a prokuratúry na Slovensku“, ktorá bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie.

Iné aktivity v oblasti zahraničných stykov sa prokurátormi Hlavnej vojenskej prokuratúry a prokurátormi podriadených vojenských prokuratúr v roku 2009 neuskutočnili.

1.3. Aktivity prokuratúry v legislatívnom procese

Legislatívna činnosť v rámci generálnej prokuratúry bola zameraná na plnenie úloh v oblasti vonkajšej a vnútornej legislatívy na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009, Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2009 a plnení opatrení, ktoré boli prijaté na základe záverov Správy o činnosti prokuratúry za rok 2008.

Dôležitou súčasťou vonkajšej legislatívy bolo pripomienkovanie návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov predkladaných generálnej prokuratúre na posúdenie v rámci pripomienkového konania. Pripomienky a návrhy uplatnené k jednotlivým právnym predpisom a ostatným legislatívnym materiálom boli väčšinou akceptované. Týka sa to aj pripomienok zásadného významu, ktoré sa riešili v rámci rozporových konaní na úrovni riaditeľov legislatívnych útvarov, štátnych tajomníkov rezortov a ministrov.

Náplňou legislatívnej činnosti bolo aj spracovanie stanovísk pre generálneho prokurátora a prvého námestníka generálneho prokurátora k návrhom právnych predpisov, poslaneckých návrhov zákonov a ostatných legislatívnych materiálov predkladaných na rokovanie vlády.

Generálna prokuratúra v roku 2009 pripomienkovala celkom 158 návrhov zákonov, vrátane poslaneckých návrhov zákonov a 581 návrhov

22

ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov.

Generálna prokuratúra v roku 2009 spolupracovala na príprave viacerých právnych predpisov, ku ktorým patrí najmä novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, novela zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, novela zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, novela zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, novela zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, novela Trestného zákona a Trestného poriadku a zákon o opatreniach proti nezákonne získanému majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V oblasti vnútornej legislatívy na základe posúdenia aktuálnosti platných príkazov a pokynov, ako aj na základe zmien v organizácii a riadení práce prokuratúry bolo vypracovaných a schválených 14 služobných predpisov.

Do oblasti legislatívnej činnosti treba zahrnúť aj plnenie ďalších úloh:

•činnosť prokurátora generálnej prokuratúry v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky vyplývajúca z jeho členstva v tomto poradnom orgáne vlády,

•aktívna účasť na zasadnutiach stálych pracovných komisií Legislatívnej rady vlády (Komisia pre správne právo a Komisia pre technické právne predpisy),

•zastúpenie v komisii pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka,

•zastúpenie v komisii pre rekodifikáciu správneho poriadku,

•zastúpenie v Konzultačnom zbore Ministerstva vnútra SR pre otázky aplikácie správneho poriadku,

•účasť prokurátorov a štátnych zamestnancov generálnej prokuratúry na medzirezortných rozporových konaniach k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

•spracovanie stanovísk k výkladovým a aplikačným problémom právnych predpisov podľa požiadaviek organizačných útvarov prokuratúry.

I. Účasť zástupcov prokuratúry v rámci procesu prerokovania

legislatívnych návrhov v orgánoch EÚ.

Na úseku kreovania legislatívy Európskej únie Medzinárodný odbor Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „medzinárodný odbor“) úzko spolupracuje s gestorskými rezortmi formou vysielania expertov na rokovania pracovných skupín a výborov orgánov EÚ. Prehĺbil sa stupeň kooperácie s Ministerstvom spravodlivosti SR v procese formovania spoločných pozícií Slovenskej republiky k jednotlivým legislatívnym návrhom a tvorbe stanovísk Slovenskej republiky k legislatívnym a iným aktom EÚ. Prokurátori sa

23

zúčastňovali najmä na zasadnutiach Pracovnej skupiny pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN), Pracovnej skupine pre trestné právo hmotné, JHA (DROIPEN) a E.19 Multidisciplinárnej pracovnej skupiny pre organizovaný zločin (MDG).

V rámci rokovania pracovnej skupiny pre trestné právo hmotné bola

účasť expertov prokuratúry zameraná najmä na :

1.Návrh rámcového rozhodnutia Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2002/629/SVV. Rokovania boli zastavené vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. COM „transformovala“ návrh do návrhu smernice, ktorý predložila 29.3.2010. Slovenská republika podporovala návrh. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní a boji proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami a ochrane obetí, ktorá nahrádza rámcové rozhodnutie 2002/629/SVV, bol predložený 30. marca 2010.

2.Návrh rámcového rozhodnutia Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV. Rokovania boli zastavené vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. COM „preklopila“ návrh do návrhu smernice, ktorý predložila 29.3.2010. Slovenská republika podporovala návrh. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV bol predložený 30. marca 2010.

3.Návrh rámcového rozhodnutia Rady o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní. Rokovania boli zastavené vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. COM „preklopila“ návrh do návrhu smernice, ktorý predložila 23.3.2010. Slovenská republika podporovala návrh. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní bol predložený 9. marca 2010, zatiaľ na rokovanie pracovnej skupiny nebol zaradený.

V rámci rokovania pracovnej skupiny pre justičnú spoluprácu

v trestných veciach bola účasť expertov prokuratúry zameraná najmä na :

1.Návrh rámcového rozhodnutia Rady o odovzdávaní trestného konania. Rokovania boli zastavené vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Slovenská republika bola spolupredkladateľom návrhu.

2.Návrh rámcového rozhodnutia Rady o predchádzaní kolíziám právomocí v trestných veciach a ich urovnávaní. Rada SVV dosiahla k návrhu všeobecný prístup 6. apríla 2009. Návrh bol publikovaný v Úradnom vestníku L 328 z 15.12.2009, s 42-47 pod č. 2009/948/SVV.

3.Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o Európskom ochrannom príkaze. Prebiehajú rokovania v pracovnej skupine. Slovenská republika podporuje cieľ návrhu, ktorým je ochrana obetí; uplatnila však všeobecnú

24

výhradu preskúmania z dôvodu potreby vyriešenia problémov vznikajúcich pri prelínaní trestných a civilných aspektov návrhu.

4.Rozhodnutie Rady o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) pri uplatňovaní článku 11 rámcového rozhodnutia. Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa podieľa na pilotnom projekte financovanom s podporou Európskej komisie s termínom dokončenia do 30. júna 2009. Prínosom rámcového rozhodnutia je vytvorenie normalizovaného európskeho formátu prenosu informácií o odsudzujúcich rozsudkoch, systému smerujúcemu k Európskemu informačnému systému registru trestov s možnosťou vymieňať si informácie jednotným elektronicky a strojovo ľahko preložiteľným spôsobom.

5.Stretnutia expertov na EZR týkajúce sa analýzy a rozhodnutia ohľadne budúceho rozpracovania a prijatia odporúčaní v rámci 4. kola vzájomného hodnotenia členských štátov európskej únie vo vzťahu k implementácii a aplikácii EZR v praxi. Práca na budúcom postupe je momentálne zameraná na zdôvodnenie prípadných legislatívnych krokov, resp. ich nahradenie podobnými, rovnako účinnými nástrojmi.

V rámci rokovania Multidisciplinárnej pracovnej skupiny pre

organizovaný zločin bola účasť expertov prokuratúry zameraná najmä na

štvrté kolo vzájomného hodnotenia praktického uplatňovania EZR a príslušných postupov odovzdávania osôb medzi členskými štátmi na základe Spoločného postupu z 5. decembra 1997 o mechanizme hodnotenia vnútroštátnej aplikácie a implementácie medzinárodných nástrojov v oblasti boja proti organizovanému zločinu. Predmetom štvrtého kola vzájomného hodnotenia boli praktické otázky vydávania a výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu na základe rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi v jednotlivých členských štátoch Európskej únie.

Možno konštatovať, že postavenie expertov prokuratúry v systéme prípravy pozícií Slovenskej republiky k prerokúvaným legislatívnym návrhom EÚ pre oblasť spolupráce v trestných veciach sa stabilizovalo a ich podiel na príprave noriem je hodnotený pozitívne aj zo strany Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva zahraničných vecí SR. Účasť zástupcov prokuratúry na rokovaniach pracovných skupín prináša prokuratúre poznatky a informácie v oblasti implementácie nástrojov EÚ jednotlivými členskými štátmi, potrebné pre jej prácu a globálnejšiu orientáciu v problematike vzťahov v EÚ, ovplyvňujúcich tvorbu legislatívneho procesu a zvýšené nároky na odbornú prípravu stanovísk.

II. Účasť zástupcov prokuratúry v rámci procesu preberania a aplikácie smerníc, rámcových rozhodnutí a rozhodnutí.

Generálna prokuratúra sa podieľa a spolupracuje v rámci procesu preberania a aplikácie smerníc, rámcových rozhodnutí a rozhodnutí v určenom rozsahu. Spravidla určeným gestorom predmetných právnych aktov

25

je Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra je spolugestorom k uvedeným právnym aktom.

1.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Termín prebratia je určený najneskôr do 26.12.2010 a smernica bude prebratá zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam týkajúcich sa trestných činov proti životnému prostrediu. Úloha sa priebežne realizuje, gestorský rezort začal legislatívny proces smerujúci k implementácii legislatívneho aktu. Medzinárodný odbor spolupracuje na implementácii prostredníctvom prokurátora pôsobiaceho v multidisciplinárnej integrovanej skupine odborníkov vytvorenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou, zameranej na elimináciu environmentálnej kriminality. Uznesením medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou č. 3/2001 bola zriadená multidisciplinárna integrovaná skupina odborníkov zamerané na elimináciu nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktorá bola uznesením koordinačného orgánu č. 3/2006 rozšírená na celú oblasť environmentálnej kriminality.

2.Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu. Rámcové rozhodnutie je obsahovo sčasti prebraté platným znením zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (definícia a trestnosť členstva v zločineckej skupine) a sčasti dochádza k úprave tejto problematiky (najmä zodpovednosť právnických osôb) návrhom na zmenu a doplnenie Trestného zákona. Gestorský rezort ukončil legislatívny proces smerujúci k implementácii legislatívneho aktu. Na kreovaní uvedeného právneho aktu medzinárodný odbor neparticipoval (len sčasti § 551 Trestného poriadku) z dôvodu nekonzistentnosti navrhovanej úpravy s Trestným zákonom a Trestným poriadkom.

3.Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Úloha sa priebežne plní. Rámcové rozhodnutie bude prebraté zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov; zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov; zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov; zákonom o prokuratúre generálna prokuratúra spolupracuje na implementácii uvedeného legislatívneho aktu prostredníctvom zástupcu v medzirezortnej pracovnej skupine.

4.Opatrenie spočívajúce v spolupráci pri preberaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi sa priebežne realizuje. Rámcové rozhodnutie bude prebraté zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov; zákon

26

č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Predbežne určeným gestorom predmetných právnych aktov je Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra SR je spolugestorom k uvedeným právnym aktom. Medzinárodný odbor spolupracuje na implementácii legislatívneho aktu prostredníctvom prokurátora pôsobiaceho v medzirezortnej pracovnej skupine.

5.Dňa 16.12.2008 bolo schválené rozhodnutie Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2003/659/SVV. Rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 4. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009). Povinnosť členského štátu implementovať toto rozhodnutie do národného práva je v lehote do dvoch rokov od uverejnenia, t.j. najneskôr do 4.6.2011. Gestori zodpovední za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni sú Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo vnútra SR.

Na európskej úrovni bola z iniciatívy českého a švédskeho predsedníctva spolu s Eurojustom zriadená neformálna pracovná skupina s cieľom dosiahnuť harmonizáciu pri implementácii rozhodnutia o Eurojuste a zlepšiť predpoklady a koordinovať proces implementácie rozhodnutia vo všetkých členských štátoch EÚ. Slovenskú republiku v pracovnej skupine zastupuje expert generálnej prokuratúry v spolupráci s národným členom v Eurojuste.

Rozhodnutie o posilnení Eurojustu prenecháva viacero závažných otázok medzirezortného charakteru na posúdenie členským štátom aj v rámci vnútroštátneho implementačného procesu. Vypracovanie podkladov pre prijatie rozhodnutí a zabezpečenie ich realizácie si vyžaduje súčinnosť odborníkov z oblasti trestnej legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR a odborníkov z oblasti informatiky zainteresovaných rezortov, predovšetkým Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR a generálnej prokuratúry, ale do istej miery aj Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (železničná polícia) a Ministerstva financií SR /colná správa/, odborníkov z oblasti tvorby rozpočtu a organizačných zložiek rezortov spravodlivosti a prokuratúry. Nevyhnutná je tiež súčinnosť s Eurojustom prostredníctvom národného člena a so zástupcami Slovenskej republiky v pracovnej skupine pre implementáciu rozhodnutia o posilnení Eurojustu, zriadenej na základe dohody českého a švédskeho predsedníctva s Eurojustom.

Zložitosť a osobitnosť implementácie rozhodnutia o posilnení Eurojustu si preto vyžiadalo osobitné zloženie pracovnej skupiny. Ministerka spravodlivosti rozhodla o zriadení medzirezortnej pracovnej skupiny, do ktorej generálny prokurátor nominoval dvoch zástupcov generálnej prokuratúry.

6.V rámci Ministerstva spravodlivosti SR bola zriadená medzirezortná pracovná skupina k transpozícii rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné

27

sankcie a rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu. Rozhodnutím generálneho prokurátora boli do medzirezortnej pracovnej skupiny ustanovení dvaja prokurátori medzinárodného odboru.

7.Zástupca medzinárodného odboru sa formou expertnej pomoci významne spolupodieľal i na vytvorení nového zákona o Európskom zatýkacom rozkaze zák. č. 154/2010 Z. z., ktorý nadobudne platnosť a účinnosť 1. septembra 2010.

III. Medzinárodný odbor sa vo forme účasti v delegáciách SR v rámci negociácií medzinárodných zmlúv formou expertnej spolupráce

podieľa na dohadovaní a kreovaní týchto medzinárodných dokumentov, či už je gestorom Ministerstvo spravodlivosti SR alebo Ministerstvo vnútra SR. V roku 2009 sa expert medzinárodného odboru zúčastnil negociácií s pracovnou skupinou z Chorvátska, pri kreovaní druhého návrhu nového zmluvného dokumentu – Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o policajnej spolupráci. Účasť zástupcu prokuratúry v predmetných skupinách je nevyhnutná, aby sa predišlo budúcim problémom s aplikáciou v praxi. Gestorom prípravy a priebehu negociačného rokovania je MV SR.

Podobným spôsobom sa expert z medzinárodného odboru zúčastňuje rokovaní so zástupcami Najvyššieho štátneho zastupiteľstva Českej republiky a Policajného zboru Českej republiky v rámci legislatívneho procesu súvisiaceho s Protokolom k dvojstrannej zmluve s Českou republikou - Protokolu o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej Záverečného protokolu. V roku 2009 prebehli výlučne korešpondenčné rokovania.

Vojenská súčasť prokuratúry v priebehu roku 2009 nevyvíjala vlastné legislatívne iniciatívy. Tieto boli obmedzené iba na vypracovanie vnútrorezortných noriem upravujúcich činnosť vojenskej prokuratúry.

Okrem toho sa prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry zúčastňovali ako na legislatívnych prácach súvisiacich s vnútrorezortnými normami, tak i na pripomienkovaní všeobecne záväzných noriem, ktorých návrhy nám boli zaslané jednotlivými orgánmi a inštitúciami.

1.4.Poznatky o uplatňovaní zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

V disciplinárnych veciach prokurátorov konali a rozhodovali disciplinárne komisie menované generálnym prokurátorom na návrh samosprávneho orgánu prokurátorov – Rady prokurátorov. Na generálnej prokuratúre je vymenovaných 5 disciplinárnych komisií pre rozhodnutie v prvom stupni. Jedna z týchto komisií je zriadená pre prokurátorov vojenských prokuratúr. Pre konanie o opravných prostriedkoch je vymenovaná jedna odvolacia disciplinárna komisia.

28

V roku 2009 bolo proti prokurátorom vedených 23 disciplinárnych konaní, z toho 9 bolo začatých ešte v roku 2008.

V priebehu roku 2009 napadlo 14 návrhov na začatie disciplinárneho konania. Z tohto počtu 7 návrhov podali okresní prokurátori, 2 návrhy podali krajskí prokurátori, 1 oznámenie okresného dopravného inšpektorátu o dopravnom priestupku, 1 oznámenie Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy o dopravnom priestupku, 1 oznámenie krajského dopravného inšpektorátu o dopravnej nehode a 2 oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru SR o priestupku proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu.

V roku 2008 bolo na prokuratúre vedených 14 disciplinárnych konaní, z ktorých 5 bolo ukončených v príslušnom roku a 9 bolo ukončených v roku 2009. V roku 2007 bolo vedených 12 disciplinárnych konaní.

V priebehu roku 2009 bolo skončených 9 disciplinárnych konaní začatých v roku 2008. Dve boli skončené písomným pokarhaním, dve znížením základného platu o 15% na 3 mesiace, 4 zastavením disciplinárneho konania a jedna napomenutím.

Z vecí napadnutých v roku 2009 bolo skončených 8 disciplinárnych konaní, 6 vecí nebolo do 31.12.2009 právoplatne ukončených. V troch veciach bolo uložené napomenutie, v jednej veci bolo uložené písomné pokarhanie, v troch veciach nebolo doporučené začatie disciplinárneho konania a tieto veci boli osobne prejednané s prokurátormi a v jednej veci nebol daný súhlas na začatie disciplinárneho konania a táto vec bola odložená bez prijatia ďalších opatrení.

Pre prieťahy v konaní bolo v roku 2009 vedených 7 disciplinárnych konaní, 1 konanie pre dopravnú nehodu, 3 disciplinárne konania pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a 3 konania pre priestupok proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu.

1.5. Personálny stav prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2009

V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 717 zo dňa 15. októbra 2008 Ministerstvo financií SR oznámilo generálnej prokuratúre záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2009, súčasťou ktorých bol aj limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry, podľa ktorého bol plánovaný počet všetkých zamestnancov prokuratúry (bez vojenskej súčasti prokuratúry) 1 739 osôb, z toho 897 prokurátorov, 663 štátnych zamestnancov a 179 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Skutočný počet štátnych zamestnancov k 31.12.2009 bol 650 a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 182. Na materskej alebo rodičovskej dovolenke bolo 41 štátnych zamestnankýň a 5 zamestnankýň pri výkone práce vo verejnom záujme.

29

Skutočný počet prokurátorov, ktorí k 31.12.2009 vykonávali funkciu prokurátora na prokuratúre bol 806, čo predstavuje z plánovaného počtu 89,85% a ďalších 37 prokurátoriek bolo na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Jeden prokurátor bol podľa § 9 ods. 6 a 7 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov dočasne pridelený k orgánom Európskej únie na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste.

Na funkciu prokurátora sa k 31. decembru 2009 pripravovalo 76 právnych čakateľov a dve právne čakateľky boli na rodičovskej dovolenke. Do funkcie prokurátora bolo v roku 2009 na prokuratúre v Slovenskej republike vymenovaných 19 právnych čakateľov.

V priebehu roku 2009 odišlo z rezortu prokuratúry celkovo 6 prokurátorov, z toho 3 prokurátori odišli do starobného dôchodku, 1 prokurátor do invalidného dôchodku a dvaja prokurátori po odchode z rezortu prokuratúry neoznámili ďalšie pracovné pôsobenie.

Vysoký záujem o vykonávanie funkcie prokurátora naďalej pretrváva. Na prokuratúre sa vykonáva prísny a náročný výber formou výberového konania, ktorý postup vyplýva z pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 7/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry. Výberovým konaním sa overujú odborné vedomosti, jazykové schopnosti a praktické skúsenosti z trestného práva a netrestných odvetví práva.

Na prokuratúrach, na ktorých nie je naplnený plánovaný počet prokurátorov, sa na voľné funkčné miesta pripravuje dostatočný počet právnych čakateľov. V priebehu roku 2009 bolo do funkcie právneho čakateľa vymenovaných 65 uchádzačov.

K 1.1.2009 boli vo vojenskej súčasti prokuratúry plánované tabuľkové počty po jednotlivých kategóriách nasledovné: profesionálni vojaci 59, štátna služba 64 a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme 15.

Schválené priemerné evidenčné počty k 1.1.2009

Profesionálni vojaci štátna služba zamestnanci pri výkone práce

vo verejnom záujme

50,23 46,12 14,00

S účinnosťou od 1.2.2009 boli vydané nové tabuľky počtov pre jednotlivé vojenské prokuratúry. Došlo k zníženiu počtov u jednotlivých kategórií zamestnancov. Od tohto termínu sú plánované tabuľkové počty po jednotlivých kategóriách nasledovné: profesionálni vojaci 58, štátna služba 48 a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme 14.Skutočné počty k 31.12.2009 po jednotlivých kategóriách boli nasledovné: profesionálni vojaci

30

54, štátna služba 44 a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme 14.

Na základe úspešného vykonania odbornej justičnej skúšky boli 5 právni čakatelia vymenovaní do funkcie prokurátor. K 31.12.2009 odišiel z rezortu vojenskej prokuratúry 1 prokurátor a siedmi vojenskí prokurátori boli dočasne vyčlenení na plnenie úloh na odboroch generálnej prokuratúry a okresných a krajských prokuratúr.

1.6. Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania v roku 2009

V roku 2009 sa vo vzdelávacích a rehabilitačných centrách prokuratúry v Krpáčove a v Starej Lesnej uskutočnilo 43 pracovných porád organizovaných jednotlivými organizačnými zložkami generálnej prokuratúry so zameraním na metodické usmernenie krajských a okresných prokuratúr, riešenie konkrétnych problémov napr. na úseku dozoru nad výkonom väzby, ochrany rodiny a mládeže, problémy v netrestnej oblasti, zhodnotenie medzinárodnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ, atď..

V priestoroch generálnej prokuratúry boli realizované semináre zamerané na celoživotné vzdelávanie sudcov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v oblasti európskeho práva a informačných technológií. Vzdelávacie akcie boli financované z Európskeho sociálneho fondu a pod gesciou Justičnej akadémie. Zúčastňovali sa na nich prokurátori a právni čakatelia prokuratúry z Bratislavského samosprávneho kraja.

Štátni zamestnanci a zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme sa za účelom prehlbovania odbornej kvalifikácie zúčastňovali aj na školeniach a seminároch organizovaných rôznymi vzdelávacími agentúrami.

Pre audítora bolo zabezpečované vzdelávanie v súlade s uznesením vlády SR č. 558/2005 k aktualizácii koncepcie vzdelávania vnútorných audítorov podľa rozsahu a požiadaviek určených gestorom tohto vzdelávania, ktorým je Ministerstvo financií SR.

V zariadení Ministerstva spravodlivosti SR v Omšení, v priestoroch detašovaného pracoviska Justičnej akadémie v Omšení a v regionálnych pracoviskách akadémie sa v roku 2009 na 129 seminároch zúčastnilo 520 prokurátorov a 83 právnych čakateľov prokuratúry. Zdrojom pre stanovenie konkrétnych tém vzdelávacích podujatí Justičnej akadémie pre sudcov a prokurátorov boli požiadavky a námety zo strany prokuratúr, súdov, návrhy členov externého pedagogického zboru Justičnej akadémie a v nemalej miere aj požiadavky zo strany účastníkov seminárov vyplývajúcich z anonymných hodnotiacich formulárov k jednotlivým seminárom. Pre právnych čakateľov prokuratúry Justičná akadémia v roku 2009 organizuje prípravné vzdelávanie v zmysle schválených študijných osnov.

31

1.7.Materiálno – technické zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku

2009

Na finančné zabezpečenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky v roku 2009 boli Ministerstvom financií SR pridelené rozpočtové prostriedky v sume 59 017 760,- €. Rozpočtovými opatreniami Ministerstva financií SR tento limit bol v priebehu roka upravený na 64 297 693,- €. Rozpočtové opatrenia sa týkali zvýšenia limitu kapitálových výdavkov o 1 890 000,- €, prevádzkových výdavkov o 2 100 000,- € a limitu mzdových prostriedkov na valorizáciu platov prokurátorov o 2 157 380,- €. K viazaniu výdavkov došlo na základe uznesenia vlády SR č. 460 zo 17.6.2009 ku koncepcii obnovy hospodárskeho rastu SR vrátane finančných nástrojov a časových dimenzií hospodárskeho rastu v sume 280 957,- €. Na základe žiadosti generálnej prokuratúry Ministerstvo financií SR viazalo kapitálové výdavky s tým, že tieto prostriedky budú pridelené v roku 2010 na nákup serverov pre elektronickú poštu Lotus Notes v sume 586 490,- €.

Vlastnými rozpočtovými opatreniami generálna prokuratúra presunula prostriedky z kategórie „Poistné a príspevky poisťovniam“ do kategórie „Tovary a služby“ v sume 911 549,- € a do kategórie „Bežné transfery“ v sume 109 140,- €. Uvedenými rozpočtovými opatreniami sa riešil nedostatok prostriedkov na financovanie prevádzkových výdavkov a na financovanie nemocenských dávok a príplatkov za výkon funkcie prokurátora – dôchodcu, ktoré sú hradené z bežných transferov.

Rozpočtovými opatreniami vykonanými generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2009.

Plnenie ukazovateľov rozpočtu bolo v roku 2009 nasledovné (v eurách):

Upravený

Ukazovateľ rozpočet Skutočnosť %

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-–

Príjmy celkom315 343524 875166,4

Výdavky celkom64 297 69363 023 25198,0

z toho:

Bežné výdavky60 132 37658 864 24597,9

v tom:

- mzdy, platy, služobné príjmy a OOV39 721 90838 641 73497,3

- poistné a príspevok do poisťovní10 266 07410 087 90398,3

- tovary a služby8 742 8818 742 073100,0

- bežné transfery1 401 5131 392 53599,4

Kapitálové výdavky4 165 3174 159 00699,8

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

32

Plnenie príjmov v roku 2009 ovplyvnili najmä tržby zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, príjmy z dobropisov, náhrady z poistného plnenia a grant poskytnutý Európskou komisiou v sume 98 266,- € na prepojenie registra trestov generálnej prokuratúry na registre trestov krajín Európskej únie.

Z ročného limitu výdavkov v kategórii „Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania“ sa vyčerpalo 97,3%. Nižšie čerpanie mzdových prostriedkov bolo v dôsledku neobsadenia funkčných miest prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry. Okrem toho novelou zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov sa znížil funkčný príplatok za výkon funkcie prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry zo šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR na dvojnásobok. Čerpanie mzdových prostriedkov na krajských prokuratúrach bolo ovplyvnené neobsadenosťou funkčných miest prokurátorov.

V kategórii „Poistné a príspevok poisťovniam“ došlo k zvýšeniu výdavkov oproti roku 2008 o 10,7%. Nárast poistného ovplyvnila valorizácia platov a zvýšenie vymeriavacích základov na odvod poistného v roku 2009.

Čerpanie výdavkov v kategórii „Tovary a služby“ bolo v porovnaní s rokom 2008 vyššie o 650 325,- €. Nárast výdavkov spôsobilo najmä zvýšenie ceny elektrickej energie, plynu, vodného a stočného a zvýšenie výdavkov na nájomné, ktoré ovplyvnilo umiestnenie Krajskej prokuratúry v Trenčíne do prenajatej budovy koncom roka 2008.

K zvýšeniu výdavkov v kategórii „Bežné transfery“ v roku 2009 oproti roku 2008 o 185 670 €,- došlo v dôsledku zvýšenia nemocenských dávok o 24,7% spôsobenom medziročným nárastom nemocnosti. Okrem toho zvýšenie výdavkov ovplyvnil aj nárast počtu prokurátorov – dôchodcov, ako aj valorizácia platov prokurátorov, ktorá mala priamy dopad na zvýšenie príplatku za výkon funkcie prokurátora – dôchodcu.

Limit kapitálových výdavkov bol čerpaný v sume 4 159 006,- € na nasledovné účely (v eurách):

- realizácia stavieb 1 636 604

- nákup budov 1 084 949

- nákup softvéru a licencií 760 021

- nákup prístrojov a zariadení 450 075

- prípravná a projektová dokumentácia 227 357

K väčším investičným akciám realizovaným v roku 2009 patrili rekonštrukcia budovy Vzdelávacieho a rehabilitačného centra prokuratúry „Hotel Bratislava“ v Starej Lesnej, stavebné úpravy a rekonštrukcia výťahu v budove Krajskej prokuratúry Žilina, prístavba a rekonštrukcia budovy Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, rekonštrukcia kanalizácie vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Krpáčovo, kúpa budovy (2/5 podiel) a pozemku (1/2 podiel) pre Krajskú prokuratúru a Okresnú

33

prokuratúru v Nitre. Na pripojenie registra trestov generálnej prokuratúry na registre trestov krajín Európskej únie sa použili prostriedky v sume 222 034,-€, z toho grant poskytnutý Európskou komisiou činil 98 266,- €.

Pridelené rozpočtové prostriedky boli v roku 2009 použité hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry. Odvody poistného boli vykonané vo finančných objemoch vyplývajúcich zo zákona. Záväzné ukazovatele rozpočtu boli v roku 2009 dodržané.

1.8. Činnosť Registra trestov

Register trestov Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „register trestov“) v roku 2009 vykonával svoju činnosť v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Register trestov podľa medzištátnej zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.184/1995 Z. z.) zabezpečoval výmenu údajov o vlastných osobách.

Ďalšie úlohy plnil register trestov podľa jednotlivých plánov na prokuratúre a vlastného plánu úloh a Rozhodnutia Rady Európskej únie 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov.

V roku 2009 register trestov pokračoval v realizácii úlohy technického vytvárania pracovísk registra trestov na okresných prokuratúrach v SR. Do konca roka 2009 bolo rozšírené vydávanie výpisov/odpisov na spolu devätnásť pracovísk na okresných prokuratúrach, kde sa pre občanov vydávali výpisy a odpisy registra trestov „na počkanie“. Ďalej v roku 2009 pokračoval register trestov na prácach súvisiacich s projektom elektronického prepojenia a výmeny údajov z registrov trestov niektorých štátov EÚ (štáty NJR – Network of Judicial Registers), pričom reálna komunikácia bola zahájená so štátmi Nemecko, Česká republika a Španielsko a boli ukončené práce elektronického prepojenia registrov trestov Slovenskej republiky a Českej republiky podľa medzištátnej zmluvy, reálna výmena je funkčná.

1. Register trestov spracoval a zaevidoval v roku 2009

celkom ...................................... 830 817 dokladov.

1.1. V roku 2001 spracoval a zaevidoval register trestov celkom 714 056 dokladov, v roku 2002 spracoval a zaevidoval register trestov celkom 1 150 972 dokladov, v roku 2003 to bolo 797 132 dokladov, v roku 2004 spracoval a zaevidoval 1 229 218 dokladov a v roku 2005 to bolo 854 620 dokladov, v roku 2006 to bolo 861 379 dokladov. Výrazné výšenie počtu dokladov v rokoch 2002 a 2004 bolo spôsobené požiadavkami zákonov o štátnej službe a verejnej službe. V roku 2007

34

register trestov spracoval a zaevidoval 868 054 dokladov, v roku 2008 to bolo 890 723 dokladov a v roku 2009 830 817 dokladov.

2. Z celkového počtu 830 817 dokladov bolo:

2.1. Trestných listov, podmienečných zastavení trestného stíhania a zmierov

........................ 47 895

2.2. Správ k trestným listom a podmienečným zastaveniam trestného stíhania

....................... 84 018

2.3. Žiadostí o odpis registra trestov celkom ...................... 222 337

z toho:

2.3.1 pre trestné stíhanie ...................... 17 073

2.3.2 elektronickou formou ....................... 175 682

2.3.3 pre iné účely aj elektronicky ....................... 13 038

2.3.4 žiadostí o odpis s kolkovou známkou ....................... 16 544

2.4. Žiadostí o výpis z registra trestov celkom ........................ 318 599

z toho:

2.4.1 žiadostí s kolkovou známkou ....................... 199 232

2.4.2 žiadostí bez kolkovej známky ........................ 119 367

2.5. Spolupráca s registrom trestov ČR celkom ........................ 7 255

z toho:

2.5.1 dožiadaní do registra trestov ČR ........................ 4 512

2.5.2 dožiadaní do registra trestov GP SR ........................ 2 743

3. V centrálnom príjme v podateľni registra trestov bolo v režime „na

počkanie“ vybavených celkom ................................... 112 289 žiadostí

Priemerný denný nápad bol 564 žiadostí. Najvyšší nápad bol dňa 30.03.2009 a to 722 žiadostí a najnižší nápad bol dňa 31.12.2009 27 žiadostí.

4. Výmena informácií so štátmi NJR (Česká republika, Nemecko,Španielsko)

V roku 2009 požiadali štáty NJR register trestov o 550 odpisov a zaslali do registra trestov 872 trestných listov elektronicky.

Register trestov požiadal štáty NJR o 14 odpisov na základe žiadostí oprávnených orgánov.

5. Celkový počet evidovaných osôb v registri trestov k 31.12.2009 bolo

912 539 osôb,

čo je oproti roku 2008 zvýšenie o 26 126 osôb.

35

Celkový počet evidovaných trestných listov, právoplatných podmienečných zastavení trestného stíhania a zmierov v registri trestov k 31.12.2009 je celkom 1 645 738, z toho nezahladených 446 869. Oproti roku 2008 je to zvýšenie o 52 947.

6. Suma odvedená do štátneho rozpočtu v roku 2009 činí celkom

.................... 647 328,- €

z toho:

6.1.výpisy s kolkovou známkou .................... 597 696,- €

6.2. odpisy s kolkovou známkou ..................... 49 632,- €

7. Žiadosti o výpis/odpis na okresné prokuratúry

V roku 2009 sa zvýšil počet okresných prokuratúr, kde sa vydávali výpisy a odpisy z registra trestov na 19. Na týchto pracoviskách bolo vybavených celkom 149 277 osôb, ktoré požiadali o výpis alebo odpis z registra trestov v režime „na počkanie“, pričom bolo podaných 131 755 žiadostí o výpis a 17 522 žiadostí o odpis, čo predstavuje sumu odvedenú do štátneho rozpočtu minimálne 447 831,- €, keďže osoba môže požiadať pri jednom podaní žiadosti o viac kusov výpisu/odpisu registra trestov.

36

ČASŤ 2.

STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI

2.1. Stav a vývoj kriminality

V roku 2009 zaevidovala prokuratúra Slovenskej republiky nápad 112 063 trestných vecí, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje pokles o 7 090 vecí a oproti roku 2007 ide o pokles trestných vecí o 5 586. Najväčší pokles nápadu trestných vecí oproti roku 2008 bol zaznamenaný na Krajských prokuratúrach Trnava (o 2 904), Bratislava (o 2 740), Trenčín (o 790) a Košice (o 748 vecí menej). Naopak, Krajská prokuratúra Prešov zaznamenala nárast trestných vecí v roku 2009 o 656 vecí. Napriek výraznejšiemu poklesu trestných vecí v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave je jej nápad stabilne vysoko najvyšší v rámci Slovenskej republiky.

K 1. januáru 2009 bolo prevedených z trestných registrov prokuratúr celkom 40 062 neskončených trestných vecí, ktoré napadli v predchádzajúcich rokoch.

V kalendárnom roku 2009 bolo vznesené obvinenie proti 57 813 osobám, čo je o 4 243 osôb (9,06%) viac ako v roku 2008 (53 570 osôb) a o 2 595 osôb (o 5,8%) viac ako v roku 2007 (55 218 osôb). Z celkového počtu 57 813 obvinených osôb bolo v roku 2009 – 50 052 mužov a 7 761 žien. V porovnaní s rokom 2008 je to viac o 3 284 mužov, u žien bol pokles o 41 osôb. V porovnaní s rokom 2007 evidujeme nárast obvinených mužov o 2 994 a pokles počtu obvinených žien o 1 399. V porovnaní s rokom 2008 bol v roku 2009 zaznamenaný pokles počtu stíhaných mladistvých osôb. Celkom bolo vznesené obvinenie 4 687 mladistvým osobám, čo je v porovnaní s rokom 2008, kedy bolo vznesené obvinenie 5 774 osobám menej o 1 087 osôb (o 18,8%). V porovnaní s rokom 2007, kedy bolo vznesené obvinenie 5 453 mladistvým osobám, prokuratúra rovnako zaznamenala pokles o 766 osôb (o 14,0%). V uvedenej súvislosti môžeme konštatovať, že aj po znížení hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov (s výnimkou trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona) počet obvinených mladistvých po roku 2005 nestúpol.

Bol zaznamenaný nárast kriminality vo vzťahu k cudzincom, u ktorých bolo vznesené obvinenie proti 1 089 osobám, čo je o 38 viac (3,6%) ako v roku 2008. V porovnaní s rokom 2007 je to však o 606 cudzincov menej (o 35,7%).

Na rozdiel od minulého roku bol zaznamenaný nárast počtu osôb, ktoré boli vzaté do väzby. V roku 2009 bolo do väzby vzatých 2 859 osôb, čo je o 258 viac (o 9,9%) ako v roku 2008. V porovnaní s rokom 2007 je to taktiež mierny nárast o 44 osôb (o 1,5% viac).

37

V roku 2009 bolo trestné stíhanie skončené celkom v 120 869 trestných veciach, čo je v porovnaní s rokom 2008 menej o 7 545 vecí (o 5,8%) a v porovnaní s rokom 2007 menej o 4 998 vecí (o 3,9%).

V roku 2009 stúpla objasniteľnosť trestných činov, keď evidujeme 64 176 neobjasnených vecí, čo reprezentuje oproti roku 2008 opäť pokles o 3 123 vecí (o 4,6%) a v porovnaní s rokom 2007 pokles neobjasnených vecí až o 8 308 vecí (o 11,4%).

Vo vzťahu k neznámym páchateľom bolo prerušené trestné stíhanie v roku 2009 v 46 272 veciach, čo je o 3 455 menej než v roku 2008 a o 8 324 vecí menej než v roku 2007. Zastavením trestného stíhania kategórie neznámych páchateľov sa v roku 2009 skončilo 14 645 vecí, čo predstavuje mierny nárast o 634 vecí oproti roku 2008 a takisto nárast oproti roku 2007 o 444 vecí. Postúpením veci bolo konanie ukončené v 3 259 veciach, čo je o 299 vecí menej než v roku 2008 a o 425 vecí menej než v roku 2007.

V roku 2009 bolo skončené trestné stíhanie 53 413 obvinených, čo predstavuje nárast o 2 384 osôb (o 4,6%) oproti roku 2008, kedy bolo ukončených 51 029 trestných stíhaní známych páchateľov. V roku 2007 bolo ukončených 51 579 trestných stíhaní obvinených, čo je oproti roku 2009 menej o 1 834 osôb (o 3,5%). Z uvedeného počtu skončených vecí bolo v roku 2009 obžalovaných 32 266 osôb. Oproti roku 2008 bol zaznamenaný nárast počtu obžalovaných osôb o 2 196 osôb (o 7,3%). Oproti roku 2007 ide o nárast o 2 340 osôb (o 7,8%).

Podmienečne zastavené trestné stíhanie v roku 2009 bolo proti 4 207 osobám, čo predstavuje 7,9% zo všetkých skončených trestných stíhaní proti známej osobe. V roku 2008 bol tento inštitút použitý proti 4 452 osobám, čo predstavovalo 8,7% zo všetkých skončených trestných stíhaní proti známej osobe a v roku 2007 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 5 165 osobám (10%). V roku 2009 sa vyskytol jeden prípad podmienečného zastavenia spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku.

Inštitút zmieru a následné zastavenie trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku bolo v roku 2009 realizované proti 1 032 osobám (1,9% skončených trestných stíhaní známych osôb), čo je však o 39 viac než v roku 2008, hoci ich podiel predstavoval rovnako 1,9% . V roku 2007 ich podiel predstavoval 2,2% (1 130 obvinených).

V roku 2009 boli na prokuratúre skončené návrhom na dohodu o vine a treste konania s 7 209 obvinenými (13,3%) v 6 253 veciach. Oproti roku 2008, kedy bolo týmto spôsobom skončené trestné stíhanie 11,8% známych osôb, bol zaznamenaný nárast návrhov o 1 061 osôb (o 17,6%). Oproti roku 2007 , kedy bolo podaných 4 505 návrhov na dohodu o vine a treste proti 5 328 obvineným, je to výrazný nárast o 1 748 vecí (38%) a 1 772 osôb (33,2%).

Tieto výsledky aj v roku 2009 opakovane potvrdzujú akceptovanie uvedeného inštitútu z dôvodu výhodnosti pre obvineného.

38

Rozhodnutím prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania bolo v roku 2009 skončené trestné stíhanie proti 4 207 osobám, zmierom proti 1 032 osobám a spolu s konaním o dohode o vine a treste (7 209) bolo na prokuratúre ukončené trestné stíhanie tzv. odklonmi proti 12 448 osobám. Oproti roku 2008 bol tak zaznamenaný nárast ukončených vecí tzv. odklonmi o 986 osôb. V porovnaní s rokom 2007, kedy bolo odklonmi ukončené trestné stíhanie proti 11 623 osobám, predstavuje nárast uplatnenia uvedeného inštitútu o 825 osôb. Z uvedených ukazovateľov je zrejmé, že i napriek uplynutiu 4-ročnej lehoty od rekodifikácie Trestného poriadku, sa nepodarilo naplniť zámery zákonodarcu, ktorý predpokladal podiel odklonov na celkovo skončených trestných veciach 70%, pričom prokurátori signalizujú, že súčasný stav vo využívaní odklonov je na hranici tak personálnej, ako aj materiálnej únosnosti jednotlivých prokuratúr.

V roku 2009 predstavuje podiel všetkých skončených trestných stíhaní známych páchateľov tzv. odklonmi 23,3%, teda opakovane za ostatné tri roky odklonmi končí asi štvrtina trestných stíhaní známych páchateľov, napriek miernemu nárastu oproti roku 2007 a 2008, kedy bol ich podiel 22,5%.

Postúpením vecí podľa § 214 Trestného poriadku bolo rozhodnuté u 4 314 osôb. V roku 2008 bol takýto postup použitý u 4 715 osôb a v roku 2007 u 5 150 osôb.

Zastavené trestné stíhanie podľa § 215 Trestného poriadku bolo v roku 2009 proti 19 146 osobám, čo je nárast oproti roku 2008 (18 686 osôb) o 460. V roku 2007 to bolo proti 19 125 osobám.

Postupom podľa § 228 Trestného poriadku bolo v roku 2009 prerušené trestné stíhanie v 50 888 veciach. V roku 2008 to bolo 55 083 a v roku 2007 celkove 60 249 prípadov.

Skladba trestne stíhaných osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie v roku 2009 sa výrazne nezmenila. Z celkového počtu 53 413 osôb bolo 45 898 (85,93%) mužov a 7 515 (14,06%) žien. Pre porovnanie v roku 2008 to bolo 86 % mužov a 14% žien, v roku 2007 bol podiel trestne stíhaných mužov 87% a 13% žien.

Významný je na páchaní trestnej činnosti podiel osôb, ktoré už boli v minulosti súdne trestané. Zo štatistických údajov vyplýva, že v roku 2009 bolo trestne stíhaných pre spáchanie 41 753 trestných činov až 13 495 recidivistov, čo je nárast oproti roku 2008 o 1 306 osôb a v porovnaní s rokom 2007 je to o 1 282 osôb viac. Z tohto počtu bol v roku 2009 počet osôb, ktoré sa opätovne dopustili obzvlášť závažných úmyselných trestných činov, t.j. obzvlášť nebezpeční recidivisti - 21, čo je o 11 menej ako v roku 2008, kedy bolo odsúdených 32 takýchto osôb. V roku 2007 to bolo 31 osôb. Osobitnou kategóriou v tomto smere sú osoby stíhané za použitia ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona alebo § 43 odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov, t.j. osoby, proti ktorým bola uplatnená zásada „trikrát a dosť”. Uvedená zásada sa uplatňuje od roku 2003. V roku 2009 bola

39

táto zásada aplikovaná u 50 osôb, čo je nárast oproti roku 2008 - proti 32 osobám a roku 2007 - proti 31 osobám o 18 resp. 19 odsúdených.

Kriminalita mladistvých

V roku 2009 bolo v rámci celej Slovenskej republiky začaté trestné stíhanie proti 4 687 mladistvým osobám (z toho od 14 do 15 rokov proti 656 osobám). Celkovo bolo v tomto roku skončené trestné stíhanie proti 4 286 mladistvým páchateľom. Predstavuje to 8,02% z celkového počtu 53 413 osôb, proti ktorým bolo trestné stíhanie v roku 2009 skončené. V porovnaní s rokmi 2007 a 2008 ide o pokles počtu mladistvých osôb, proti ktorým bolo trestné stíhanie skončené (s rokom 2007 – o 250 osôb a s rokom 2008 – až o 397 osôb).

Porovnaním podielu kriminality mladistvých, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie, na celkovom počte osôb, voči ktorým bolo trestné stíhanie skončené za ostatné tri roky v celej Slovenskej republike (r. 2007 – 4 536, t.j. 8,79% mladistvých z celkového počtu 51 579 osôb, v roku 2008 – 4 683, t.j. 9,17% mladistvých z počtu 51 029 osôb a v roku 2009 - 4 286, t.j. 8,02% mladistvých z celkového počtu 53 413 osôb) je možné konštatovať, že podiel kriminality mladistvých páchateľov po prvýkrát začína klesať a vzhľadom na výrazné zníženie počtu stíhaných mladistvých osôb v roku 2009 (takmer o pätinu) je predpoklad, že naznačená tendencia bude naďalej pokračovať.

Výskyt kriminality mladistvých v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky je značne rozdielny. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2009 bolo najviac skončených trestných konaní vedených proti mladistvým páchateľom v obvodoch prokuratúr východného Slovenska – Košice a Prešov. V obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach boli skončené 1 038 trestné stíhania proti mladistvým páchateľom (8,84% z celkového počtu skončených trestných stíhaní v tomto kraji), čo tvorí až 24,21% z celkového počtu stíhaných mladistvých v rámci celej Slovenskej republiky. V obvode Krajskej prokuratúry v Prešove bolo skončených 846 trestných stíhaní proti mladistvým páchateľom (9,63% z celkového počtu skončených trestných stíhaní v tomto kraji), t.j. 19,73% z celkového počtu stíhaných mladistvých v rámci celej Slovenskej republiky.

Naopak, v Bratislavskom kraji, podobne ako v uplynulých rokoch, aj v roku 2009 bol v rámci Slovenskej republiky najnižší počet skončených trestných stíhaní proti mladistvým páchateľom a to i napriek tomu, že ich počet postupne od roku 2007 mierne narastá. V roku 2009 bolo skončených 275 trestných stíhaných voči mladistvým, čo činí iba 2,97% z celkového počtu osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie v tomto kraji (9 247) a 6,4% z celkového počtu skončených trestných stíhaní proti mladistvým v rámci celej Slovenskej republiky. V roku 2008 bolo skončených 279 trestných stíhaní mladistvých, čo predstavuje 3,28% z celkového počtu skončených trestných stíhaní (8 491 osôb) a v roku 2008 bolo skončených 245 trestných stíhaní mladistvých osôb, čo predstavuje 3,12% z celkového počtu skončených trestných stíhaní známych osôb (7 834).

40

Pokles skončených trestných vecí proti mladistvým osobám, ale i pokles počtu trestne stíhaných mladistvých osôb v roku 2009 zaznamenali kraje východného a stredného Slovenska, naopak k miernemu nárastu počtu stíhaných mladistvých dochádza na západnom Slovensku.

V roku 2009 tvoril podiel obžalovaných mladistvých na celkovom počte 32 266 obžalovaných 2 247 osôb, čo je o 10,94% menej ako v predchádzajúcom roku. V roku 2008 bolo obžalovaných 2 498 mladistvých osôb, čo predstavovalo 8,30% z celkového počtu obžalovaných (30 070) a v roku 2007 bol tento podiel 8,50% (2 546 obžalovaných mladistvých z 29 926 obžalovaných). Najvyšší podiel skončených vecí podaním obžaloby na mladistvých páchateľov bol, podobne ako v minulom roku, v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove - 560 (čo činí 66,19% z celkového počtu 846 skončených trestných stíhaní proti mladistvým páchateľom v tomto kraji), naopak, najmenej v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave - 96 obžalovaných mladistvých (32,10% z celkového počtu skončených 299 trestných stíhaní mladistvých).

Oproti predchádzajúcim rokom mierne stúpol podiel mladistvých, proti ktorým bolo zastavené trestné stíhanie. Z celkového počtu 4 286 skončených trestných stíhaní proti mladistvým páchateľov bolo zastavené trestné stíhanie v roku 2009 proti 313 mladistvým osobám, čo je 7,30%. V roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie zastavením trestného stíhania proti 273 mladistvým páchateľom, čo predstavovalo iba 5,82% podiel na všetkých formách skončenia prípravného konania. V roku 2007 bolo zastavené trestné stíhanie proti 266 mladistvým, čo bolo 5,86%. Najvyšší podiel zastavených trestných stíhaní mladistvých páchateľov v roku 2009 bol opäť v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave - proti 33 osobám, čo činí 12% z celkového počtu 275 skončených trestných stíhaní mladistvých, naopak najnižší v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne - proti 12 osobám, čo činí 3,71% stíhaných mladistvých v tomto kraji (323).

V roku 2009 bolo postúpené trestné stíhanie proti 94 mladistvým páchateľom, čo je 2,19% z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých osôb (4 286). Je to opätovne mierny pokles oproti predchádzajúcim rokom. V roku 2008 bolo postúpené trestné stíhanie proti 132 mladistvým páchateľom (2,81% z celkového počtu skončených trestných stíhaní), pričom v roku 2007 tvoril tento podiel až 3,99% z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých osôb. Najviac bol inštitút postúpenia trestnej veci proti mladistvému využívaný v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline - proti 27 osobám, čo činí 5,42% z celkového počtu tam skončených trestných stíhaní mladistvých, k postúpeniu veci trestne stíhaného mladistvého nedošlo vôbec v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave.

Podiel mladistvých, proti ktorým bolo prerušené trestné stíhanie, sa naďalej postupne znižuje. V roku 2009 bolo trestné stíhanie prerušené proti 351 mladistvým z celkového počtu 4 286 skončených trestných stíhaní, čo predstavuje 8,18%. V roku 2008 bol tento podiel 9,86 % (prerušené bolo proti 462 mladistvým zo 4 683 skončených trestných stíhaní mladistvých) a v roku 2007 bolo trestné stíhanie prerušené proti 444 mladistvým z 4 536

41

skončených trestných stíhaní mladistvých, čo bolo 9,79%. Najvyšší podiel prerušených trestných stíhaní mladistvých páchateľov bol v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici - proti 79 osobám, čo predstavuje 13,05% z celkového počtu 605 skončených trestných stíhaní mladistvých páchateľov, naopak, obdobne ako v roku 2008, najnižší podiel bol v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove – proti 27 osobám, čo činí 3,19% z celkového počtu skončených trestných stíhaní proti mladistvým.

Z celkového počtu 4 286 skončených trestných stíhaní mladistvých v roku 2009 prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie proti 557 mladistvým páchateľom, čo činí 12,99%. Štatistické údaje potvrdzujú neustály pokles využívania tohto druhu odklonu v prípravnom konaní. V roku 2008 prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie vedené proti 673 osobám, čo činilo 13,60% a v roku 2007 voči 705 osobám, čo predstavovalo 15,54% podiel. Aj v roku 2009 bol najviac inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania proti mladistvému využitý v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave - proti 67 osobám, čo predstavuje 24,36% z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých a najnižší opakovane v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici - proti 45 mladistvým osobám, čo činí 7,43% z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých v tomto kraji.

Dohodu o vine a treste predložil prokurátor súdu v roku 2009 pri 691 mladistvých osobách z celkového počtu 4 286 skončených trestných stíhaní, čo predstavuje 16,12%, kým v roku 2008 činil tento podiel 15,03% (dohoda so 704 mladistvými z 4 683) a v roku 2007 len 12,50% (dohoda s 567 mladistvými z 4 536). Inštitút dohody o vine a treste v trestnom konaní vedenom proti mladistvému bol najviac aplikovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne – pri 98 osobách, čo činí 30,34% z celkového počtu 323 skončených trestných stíhaní mladistvých, najnižší v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach - pri 66 osobách, čo je 6,35% skončených trestných stíhaní mladistvých v tomto kraji.

Inštitút zmieru bol prokurátorom v roku 2009 využitý pri 181 mladistvých páchateľoch, čo predstavuje 4,22%. V roku 2008 uzavrel prokurátor zmier s mladistvými v 154 prípadoch, čo činilo 3,28 % a v roku 2007 to bolo 3,30% (so 159 mladistvými páchateľmi). Najvyšší podiel trestných stíhaní mladistvých páchateľov skončených zmierom bol aj v roku 2009 v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline - pri 76 mladistvých osobách, čo je 15,26% z celkového počtu tam skončených stíhaní (498), naopak v posledných dvoch rokoch (2008 a 2009) v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre nebol uzavretý ani jeden zmier s mladistvým páchateľom.

Za ostatné tri roky (2007-2009) sa nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom by bolo u mladistvého prerušené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného.

Štatistické údaje z roku 2009 potvrdzujú rastúci trend účasti dievčat na páchaní trestnej činnosti. Z celkového počtu (4 286) skončených trestných stíhaní mladistvých páchateľov v roku 2009 bolo 314 dievčat, čo predstavuje

42

7,32%. V roku 2008 to bolo 278 dievčat, čo činilo 5,93% a v roku 2007 to bolo 296 (6,52%) dievčat.

Obdobne každoročne rastie počet mladistvých, ktorí sa trestnej činnosti dopúšťajú opakovane. Z celkového počtu stíhaných mladistvých v roku 2009 bolo 561 recidivistov (13,08 %), kým v roku 2008 ich počet (449) predstavoval 9,58 % podiel a v roku 2007 iba 8,66 % (393).

V roku 2009 bol počet mladistvých, ktorí spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky z celkového počtu (4 286) páchateľov až 257 osôb (5,99%), kým v roku 2008 to bolo 261 (5,57%) mladistvých osôb z celkového počtu (4 683) skončených trestných stíhaní mladistvých a v roku 2007 - 201 mladistvých, čo činilo 4,43% z celkového počtu (4 536) skončených trestných stíhaní mladistvých. Počet mladistvých, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok znepokojivo neustále narastá.

V roku 2009 bolo začaté trestné stíhanie voči 656 osobám vo veku 14 rokov, čo predstavuje 13,99% z celkového počtu stíhaných mladistvých páchateľov, a skončené bolo proti 639 (14,90%) takýmto osobám. V roku 2008 bolo začaté trestné stíhanie proti 828 (17,68% z celkového počtu mladistvých) osobám vo veku 14 rokov a skončené bolo proti 669 (14,28%) takýmto osobám. V roku 2007 bolo trestné stíhanie začaté proti 804 (17,72% z celkového počtu 4 536 mladistvých) osobám vo veku 14 rokov a skončené bolo proti 635 (13,99%) osobám.

Obžalovaných mladistvých osôb vo veku 14 rokov bolo v roku 2009 318, čo je 7,41% z celkového počtu mladistvých obžalovaných (2 247). V roku 2008 to bolo 359, čo činilo 14,37% z celkového počtu (2 498) a v roku 2007 bolo obžalovaných 373 osôb vo veku 14 rokov, čo bolo 15,18% z 2 456 mladistvých obžalovaných.

V roku 2009 bolo celkovo odsúdených 1 840 mladistvých páchateľov, čo je pokles oproti roku 2008 o 2,60%, kedy bolo 1 889 odsúdených mladistvých. V porovnaní s rokom 2007, kedy bolo 1 780 odsúdených mladistvých páchateľov, je to však o 3,32% viac.

Súdy podmienečne zastavili trestné stíhanie v roku 2009 proti 66 mladistvým, čo je o 14 viac (o 21,21%) ako v roku 2008, kedy bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené súdom proti 52 mladistvým. Oproti roku 2007, kedy bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené súdom proti 72 mladistvým páchateľom, je to pokles o 6 osôb (o 8,44%). Súdom schválených bolo v roku 2009 celkom 673 dohôd o vine a treste mladistvých, čo je 97,39% zo všetkých návrhov prokurátora, ktoré predložil súdu (691). V roku 2008 súdy takto schválili 616 dohôd uzatvorených s mladistvými, čo bolo 87,50% z celkového počtu (704). V roku 2007 schválili 487 dohôd, čo bolo 85,89% z celkového počtu 567 dohôd predložených prokurátorom. Súdy schválili v roku 2009 u mladistvých páchateľov 26 zmierov. V roku 2008 tento inštitút aplikovali u 23 mladistvých páchateľov a v roku 2007až u 36 mladistvých páchateľov.

43

U mladistvých, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bolo aj v roku 2009 najčastejšie skončené trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 247 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, resp. podľa § 212 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (ďalej za rozdeľovníkom „/“ číselné označenie trestného činu podľa Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 a počty trestných činov podľa zákona č. 140/1961 Zb. + podľa zákona č. 300/2005 Z. z.). V roku 2009 bolo skončené trestné stíhanie mladistvých pre trestné činy krádeže celkove v 102 + 2 312 (2 414) prípadoch, čo bolo 56,32% z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých. V roku 2008 bol tento podiel 55,32% a v roku 2007 to bolo 57,05%. Majetková kriminalita vo všeobecnosti, popri krádeži, najmä vo forme trestných činov ako je neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla (§ 249a/216 Trestného zákona), neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku a inej platobnej karty (§ 249c/219 Trestného zákona), podvod (§ 250/221 Trestného zákona), poškodzovanie cudzej veci (§ 257/245 - 246 Trestného zákona), podielnictvo (§ 251/231 Trestného zákona) a iné tvorili v roku 2009 celkove až 144 + 2 821 (2 965) trestných činov, spáchaných mladistvými páchateľmi. Je to viac ako 50% podielu na tomto druhu kriminality v roku 2009 z celkového počtu 5 576 trestných činov spáchaných mladistvými.

V priamej súvislosti s trestným činom krádeže je prirodzene ďalším najčastejšie odhaleným trestným činom páchaným mladistvými páchateľmi trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238/194 Trestného zákona. V roku 2009 bolo stíhaných pre tento trestný čin 31 + 571 (602) mladistvých, čo je 14,04% z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých. V roku 2008 bolo pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238/194 Trestného zákona stíhaných 751 mladistvých páchateľov, čo činilo 16,03% z celkového počtu stíhaných mladistvých (§ 238 - 58 osôb, § 194 - 693 osôb). V roku 2007 bol tento podiel až 16,33% (stíhaných 741 páchateľov).

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa nič nezmenilo ani na poradí ďalšieho najpočetnejšieho trestného činu, pre ktorý bolo v roku 2009 skončené trestné stíhanie vedené voči mladistvým páchateľom. Tretím najfrekventovanejším trestným činom je stabilne trestný čin výtržníctva podľa § 202/364 Trestného zákona. V roku 2009 bolo stíhaných pre tento trestný čin 29 + 437 (466) mladistvých, čo činí podiel 10,87% zo všetkých stíhaných mladistvých (4 286 osôb). V roku 2008 bolo stíhaných pre trestný čin výtržníctva podľa § 202/364 Trestného zákona 537 mladistvých páchateľov, čo predstavovalo 11,46% z celkového počtu skončených trestných stíhaní mladistvých a v roku 2007 činil tento podiel 11,99% (stíhaných 544 mladistvých).

Príčiny páchania trestnej činnosti mladistvých páchateľov sa výraznejšie nezmenili. Opäť možno skonštatovať, že spočívajú predovšetkým v zanedbanej rodinnej výchove a v prostredí, v ktorom žijú a vyrastajú. Vo svojom veku sú ľahko ovplyvniteľní pri páchanej trestnej činnosti najmä tam, kde im chýbajú pozitívne vzory, stimulujúce prostredie a podmienky na plnohodnotné využívanie voľného času. Vo viacerých prípadoch bolo

44

zaznamenané páchanie trestnej činnosti v spolupáchateľstve s dospelými páchateľmi, ktorí mladistvých k protiprávnemu konaniu motivujú. K príčinám páchania trestnej činnosti prispieva aj preferovanie konzumného spôsobu života a negatívne mediálne informácie a často i zlá finančná situácia rodín, ktorá neumožňuje mladistvým uspokojiť ich materiálne potreby a vyrovnať sa rovesníkom z rodín, ktoré sú lepšie situované. Mladiství sa dopúšťajú trestnej činnosti prevažne s cieľom okamžitého získania finančných prostriedkov, či už na nákup omamných a psychotropných látok, cigariet, liekov, značkového oblečenia a pod. Nasvedčuje tomu postupný rast počtu stíhaných mladistvých pre trestné činy podľa § 186 - 187/171 - 173 Trestného zákona - drogová kriminalita, napriek vysokej miere latencie tohto druhu trestnej činnosti. Kým v roku 2007 bolo ukončené trestné stíhanie pre tento druh kriminality u 137 mladistvých, v roku 2008 bolo stíhaných 168 mladistvých a v roku 2009 bolo stíhaných pre tieto trestné činy celkove 7 + 171 (178) mladistvých, čo predstavuje opäť, i keď mierny, nárast. Alarmujúca je rastúca brutalita trestného konania mladistvých a dlhodobé plánovanie trestnej činnosti. V roku 2009 bolo skončené trestné stíhanie voči trom mladistvým páchateľom stíhaným pre trestný čin úkladnej vraždy (§ 144 Trestného zákona), dvom mladistvým páchateľom pre trestný čin vraždy (§ 145 Trestného zákona) a až 273 mladistvým páchateľom pre trestný čin lúpeže (§ 234/188 Trestného zákona).

Osobitnú skupinu páchateľov tvoria maloleté osoby, ktoré v čase spáchania činu nedovŕšili 14. rok svojho veku. V roku 2009 stúpol podiel oznámení o trestnej činnosti na maloletých páchateľov na 1 363 osôb. V roku 2008 bolo zaevidovaných 1 273 oznámení vo veciach, kde boli páchatelia maloletí a v roku 2007 bolo 896 oznámení na maloletých.

Ani v tejto vekovej kategórii sa skladba trestnej činnosti nezmenila. Maloletí sa prevažne dopúšťali deliktov majetkového charakteru, napr. krádeže mobilných telefónov, peňazí, tovaru v obchodoch, krádeže úrody na poliach a iné. Naďalej vzrastá násilná kriminalita maloletých v objektoch škôl, školských a výchovných zariadení, kde predmetom útokov boli väčšinou spolužiaci. Príčiny a podmienky páchania trestnej činnosti maloletých sú obdobné ako u mladistvých páchateľov. Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce páchanie trestnej činnosti patrí nezáujem rodičov o výchovu detí, čím im umožňujú viesť záhaľčivý a príživnícky spôsob života. Nepriaznivo pôsobí i ekonomické a sociálne postavenie súčasnej rodiny, keďže väčšina maloletých pochádza zo sociálne slabých, rozvrátených, či neúplných rodín. Čoraz viac sa zvyšuje aj negatívny vplyv masovokomunikačných prostriedkov, ktorý v spojení s presadzovaním konzumného spôsobu života vplýva na utváranie morálnych hodnôt a postojov maloletých.

Kriminalita cudzincov na území Slovenskej republiky

Počet trestných stíhaní cudzincov na území Slovenskej republiky v roku 2009 sa pohybuje na úrovni roka 2008. V roku 2009 bolo na našom území trestne stíhaných 1 141 cudzincov, ktorí spáchali 1 429 trestných činov (v roku 2008 bolo stíhaných 1 140 cudzincov za 1 334 trestných činov, v roku 2007 bolo stíhaných 1 467 cudzincov za 1 681 trestných činov).

45

Počet stíhaných cudzincov je v jednotlivých krajoch nerovnomerný, čo možno dokladovať nasledujúcou tabuľkou:

Rok

2007

2008

2009

Bratislava

426

117

250

Trnava

90

112

120

Trenčín

62

66

70

Nitra

81

103

104

Žilina

178

156

129

Banská Bystrica

94

105

95

Prešov

163

133

133

Košice

373

288

240

V roku 2009 boli najčastejšie stíhanými cudzincami na území Slovenskej republiky občania Českej republiky v počte 304 osôb (v roku 2008 - 223, v roku 2007 - 218). Po nich nasledovali občania Ukrajiny, ktorých bolo stíhaných 179 (v roku 2008 - 234, v roku 2007 - 411). Nasledovali občania Maďarskej republiky v počte 165 (v roku 2008 -98, v roku 2007 - 88), občania Poľskej republiky v počte 131 (v roku 2008 - 120, v roku 2007 - 137), občania Rumunskej republiky v počte 61 (v roku 2008 - 39, v roku 2007 - 18), občania Moldavskej republiky v počte 50 (v rokoch 2008 a 2007 nebol zaznamenaný vyšší výskyt), občania Bulharska v počte 49, (v rokoch 2008 a 2007 nebol zaznamenaný vyšší výskyt), občania Srbska v počte 42, (v roku 2008 - 25, v roku 2007 - 21), občania Vietnamskej republiky v počte 39 (v roku 2008 - 27, v roku 2007 - 25), občania Talianskej republiky v počte 34 (v roku 2008 - 19, v roku 2007 -14), občania Ruskej federácie v počte 33 (v roku 2008 - 26, v roku 2007 - 27), občania Spolkovej republiky Nemecko v počte 31 (v roku 2008 - 16, v roku 2007 - 24), občania Pakistanu v počte 29, (v rokoch 2008 a 2007 nebol zaznamenaný vyšší výskyt), občania Rakúskej republiky v počte 21, (v roku 2008 - 19, v roku 2007 -16), občania Bosny a Hercegoviny v počte 21, (v roku 2008 - 17, v roku 2007 - 21), občania Macedónska v počte 21 (v roku 2008 - 20, v roku 2007 - 16). Občania ďalších 32 krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od 1 do 16 osôb. (Pozri tabuľku – štatistická ročenka o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009 - stíhaní cudzinci v SR za rok 2009 podľa štátnej príslušnosti).

V roku 2009, podobne ako v roku 2008, cudzinci na území Slovenskej republiky najčastejšie páchali majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212 Trestného zákona, podvod - § 221 Trestného zákona, sprenevera - § 213 Trestného zákona), ďalej nasledoval trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (§ 348 Trestného zákona), trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352 Trestného zákona) a trestný čin prevádzačstva (§ 355 Trestného zákona), trestný čin ublíženia na zdraví (§ 156, §157, §158

46

Trestného zákona) a trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona).

V roku 2009 bola podaná obžaloba na 646 cudzincov, čo predstavuje mierny vzostup oproti roku 2008, kedy bolo obžalovaných 639 cudzincov. V roku 2007 bola podaná obžaloba na 962 cudzincov,

Právoplatne bolo odsúdených 478 cudzincov, v roku 2008 bolo právoplatne odsúdených 485 cudzincov a v roku 2007 - 1 107 cudzincov.

Kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom

území v cudzine

V roku 2009 bolo orgánmi slovenskej prokuratúry prevzatých spolu 557 trestných konaní, čo predstavuje oproti roku 2008 pokles o 86 trestných konaní. Z celkového počtu 557 bolo prevzatých 100 trestných stíhaní (v roku 2008 - 148, v roku 2007 - 93) a prijatých 457 trestných oznámení (v roku 2008 - 475, v roku 2007 - 373).

Kriminalitu slovenských občanov a osôb s trvalým pobytom na našom území páchanú v cudzine možno vyhodnotiť iba z údajov o prevzatých trestných konaniach a prijatých trestných oznámeniach z cudziny a z európskych zatýkacích rozkazov vydaných na občanov Slovenskej republiky. Treba poznamenať, že štáty nemajú povinnosť odovzdávať trestné konanie do domovského štátu páchateľa.

Zastúpenie štátov pri prevzatých trestných konaniach a prijatých trestných oznámeniach je nasledovné:

Rok

Štát

2007

2008

2009

Česká republika

363

489

421

Poľská republika

29

52

49

Maďarská republika

25

30

40

Rakúska republika

22

26

34

Spolková republika Nemecko

13

11

8

Skladba trestnej činnosti našich občanov v cudzine bola rôznorodá, prevažovali trestné činy majetkové (krádež - § 212 Trestného zákona, podvod - § 221 Trestného zákona), nasledoval trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona), trestné činy ublíženia na zdraví (§ 157, § 158 Trestného zákona). Ojedinele sa vyskytla trestná činnosť iného charakteru, napríklad trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, trestný čin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona alebo trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona.

V priebehu sledovaného obdobia na vojenskej súčasti prokuratúry napadlo celkom 703 vecí. Z predchádzajúceho obdobia bolo prevedených

47

celkom 451 vecí. Oproti roku 2008 došlo na vojenskej prokuratúre k zníženiu nápadu trestných vecí.

V sledovanom období bolo vznesené obvinenie na vojenskej súčasti prokuratúry celkom 295 osobám. V roku 2008 to bolo proti 384 osobám a v roku 2007 proti 593 osobám. Percentuálny podiel stíhaných žien z celkového počtu trestne stíhaných je vyslovene zanedbateľný, pričom obvinenie bolo vznesené len 6 ženám. Obdobný stav je možné konštatovať aj v roku 2008 a taktiež i v roku 2007.

Vo vojenskej súčasti prokuratúry nebol stíhaný žiaden mladistvý a taktiež ani cudzinec.

V sledovanom období bolo vzatých do väzby celkom 12 osôb. Oproti roku 2008 došlo k podstatnému zníženiu väzobných konaní, pretože v danom roku bolo celkom vzatých do väzby 17 osôb a v roku 2007 bolo celkom vzatých do väzby 25 osôb.

V roku 2009 bolo celkom ukončených 899 vecí. V roku 2008 bolo ukončených 1 154 vecí a v roku 2007 1 241, čiže došlo k zníženiu vybaviteľnosti vecí.

V sledovanom období bolo celkom vydaných 511 rozhodnutí vo veciach neznámeho páchateľa. V porovnaní s rokom 2008 došlo k poklesu, pretože v tomto období bolo vydaných 679 rozhodnutí vo veciach neznámeho páchateľa a v roku 2007 to bolo 644 rozhodnutí.

V roku 2009 bolo z celkového počtu rozhodnutí u neznámeho páchateľa v 78 prípadoch vydané uznesenie o prerušení trestného stíhania, v 111 prípadoch o postúpení veci, v 286 prípadoch bola vec zastavená a iným spôsobom bolo vybavených 36 vecí. V roku 2008 bolo z celkového počtu vecí u neznámeho páchateľa v 100 prípadoch vydané uznesenie o prerušení, v 179 prípadoch o postúpení veci, v 359 prípadoch bola vec zastavená a iným spôsobom bolo rozhodnuté v 40 veciach. V roku 2007 bolo prerušených 123 vecí, postúpením bolo vybavených 128 vecí, zastavením trestného stíhania bolo celkom ukončených 328 vecí a iným spôsobom bolo vybavených 66 vecí.

V sledovanom období bolo ukončené trestné stíhanie proti 391 osobám, pričom došlo k zníženiu, pretože v roku 2008 to bolo 475 osôb a v roku 2007 bolo skončené trestné stíhanie proti 645 osobám. Podiel mužov a žien na spáchaných trestných činoch vo veciach, v ktorých bolo skončené trestné stíhanie, bol v sledovanom období 382 mužov a 9 žien.

Žiadna osoba v roku 2009 na vojenskej súčasti prokuratúry nebola stíhaná za použitia § 47 ods. 2 Trestného zákona alebo § 43 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb., pričom obdobná situácia bola i v predchádzajúcich rokoch.

V roku 2009 bolo celkom spáchaných 25 trestných činov osobami, ktoré už boli v minulosti súdne trestané. Oproti roku 2008 došlo k výraznému

48

zvýšeniu, pretože v tomto období bolo recidivistami celkom spáchaných 14 trestných činov.

2.2. Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené

v kalendárnom roku

Vzhľadom na účinnosť zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (od 1.1.2006) sa zmenil obsah i číselné označenie väčšiny trestných činov. Do Trestného zákona boli začlenené aj novo koncipované trestné činy. Keďže trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, boli v roku 2009 posudzovaní páchatelia trestných činov jednak podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (účinného do 31.12.2005) a jednak podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Z uvedeného dôvodu sú pri vyhodnocovaní v správe uvádzané obe číselné označenia jednotlivých trestných činov v poradí trestný čin podľa zákon č. 140/1961 Zb. „/“ (lomeno) trestný čin podľa zákona č. 300/2005 Z. z..

2.2.1 Násilná kriminalita

Pod označenie násilná kriminalita boli zaradené niektoré trestné činy proti životu a zdraviu, vybrané trestné činy proti slobode o ľudskej dôstojnosti, vybrané trestné činy proti rodine a mládeži a vybrané trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové. Trestné činy spadajúce pod označenie „násilná kriminalita” sú uvedené v Štatistickej ročenke o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009 na strane 31 a 42.

Pre trestné činy násilnej povahy bolo v roku 2009 trestne stíhaných celkom 10 588 osôb. Najviac v krajoch Banská Bystrica a Košice, najmenej v Bratislavskom kraji. V roku 2008 bolo trestne stíhaných 11 579 osôb a v roku 2007 to bolo 12 410 osôb. Podiel páchateľov trestných činov násilnej kriminality na celkovom počte stíhaných osôb v roku 2009 je 18,31% (v roku 2008 bol podiel 21,45%, v roku 2007 bol podiel 22,18%).

Obžaloba bola v roku 2009 podaná na 6 407 osôb, v roku 2008 na 7 071 osôb a v roku 2007 na 7 467 osôb. Odsúdených bolo 5 036 osôb, čo je o 590 osôb menej ako v roku 2008 a o 823 osôb menej ako v roku 2007.

Návrhom dohody o vine a treste skončilo v roku 2009 trestné stíhanie v 1 605 prípadoch (o 30 viac ako v roku 2008 a o 87 viac ako v roku 2007).

Podmienečným zastavením trestného stíhania bolo trestné stíhanie v roku 2009 ukončené v 750 prípadoch (až o 155 viac ako v roku 2008 a o 39 menej ako v roku 2007).

Zmier bol uzatvorený so zastavením trestného stíhania v 255 prípadoch (o 1 menej ako v roku 2008 a o 88 menej ako v roku 2007).

Najzávažnejšími trestnými činmi v tejto skupine trestných činov boli v roku 2009 trestné činy úkladnej vraždy (5 osôb stíhaných,

49

5 obžalovaných, 6 odsúdených), vraždy (59 stíhaných, 45 obžalovaných a 33 odsúdených), znásilnenia (117 stíhaných, 62 obžalovaných a 51 odsúdených) a lúpeže (1 136 stíhaných, 636 obžalovaných a 532 odsúdených).

Pre porovnanie v roku 2008 bolo pre úkladnú vraždu stíhaných 5 osôb, 4 osoby boli obžalované a 2 odsúdené, pre trestný čin vraždy bolo 89 stíhaných, 59 obžalovaných a 41 odsúdených, pre trestný čin znásilnenia bolo 153 stíhaných, 97 obžalovaných a 59 odsúdených a pre trestný čin lúpeže bolo 1 140 stíhaných, 625 obžalovaných a 489 odsúdených. V roku 2007 bolo pre úkladnú vraždu stíhaných a obžalovaných 6 osôb, pre trestný čin vraždy bolo stíhaných 74 osôb, 59 obžalovaných a 41 odsúdených, pre trestný čin znásilnenia to bolo 159 stíhaných, 97 obžalovaných a 59 odsúdených a pri trestnom čine lúpeže bolo stíhaných 1 154 osôb, 708 obžalovaných a 522 odsúdených.

Aj v roku 2009 boli najpočetnejšími trestné činy ublíženia na zdraví (2 991 stíhaných, 1 843 obžalovaných a 1 357 odsúdených), porušovania domovej slobody (2 713 stíhaných, 1 656 obžalovaných a 1 313 odsúdených) a nebezpečného vyhrážania spolu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi (2 246 stíhaných, 1 408 obžalovaných a 1 171 odsúdených). V porovnaní s rokom 2008 bolo pre trestný čin ublíženia na zdraví trestne stíhaných menej o 101 osôb, o 18 menej obžalovaných a o 186 menej odsúdených, pre trestný čin porušovania domovej slobody menej o 404 stíhaných osôb, o 288 menej obžalovaných a o 149 menej odsúdených a pre trestný čin nebezpečného vyhrážania spolu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi menej o 187 stíhaných osôb, o 265 menej obžalovaných a o 178 menej odsúdených. V porovnaní s rokom 2007 bolo pre trestný čin ublíženia na zdraví trestne stíhaných menej o 395 osôb, o 141 menej obžalovaných a o 126 menej odsúdených, pre trestný čin porušovania domovej slobody menej o 559 stíhaných osôb, o 306 menej obžalovaných a o 185 menej odsúdených a pre trestný čin nebezpečného vyhrážania spolu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi menej o 439 stíhaných osôb, o 271 menej obžalovaných a o 229 menej odsúdených. Zo štatistických údajov vyplýva niekoľkoročný dlhodobý pokles počtu trestných činov nebezpečného vyhrážania.

Taktiež v porovnaní s rokom 2008 klesol počet trestne stíhaných osôb pre trestný čin vydierania. V roku 2009 bolo trestne stíhaných 739 osôb, čo je o 52 osôb menej ako v roku 2008 a o 87 osôb menej ako v roku 2007. Obžalovaných pre trestný čin vydierania bolo 405 osôb a 303 bolo odsúdených.

Formy páchania násilnej kriminality sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatnejšie nezmenili. Páchatelia násilných trestných činov naďalej čoraz častejšie používajú na zdôraznenie hrozby strelnú zbraň a nezriedka sa dopúšťajú činu obzvlášť surovým spôsobom. V prevažnej miere sú ovplyvnení alkoholom. Miestom páchania drobných násilností sú najmä reštauračné zariadenia, pohostinstvá, ale aj domácnosti, kde použitím násilia páchatelia riešia dlhoročné konflikty s príbuznými alebo konajú v hneve, v strese

50

i v afekte. Výraznú pozornosť si zasluhujú neustále pribúdajúce počty lúpežných prepadnutí peňažných inštitúcií ako aj osamelo žijúcich starších osôb, neraz končiace ich smrťou. Obeťami násilných trestných činov sú v nemalej miere osoby maloleté, ako aj vopred vytipované osoby, u ktorých nie je predpoklad účinnej obrany.

Vo vojenskej súčasti prokuratúry má násilná trestná činnosť pomerne ustálený výskyt tak do podielu na celkovej kriminalite, ako aj do jej charakteru. V roku 2009 bolo pre tento druh kriminality stíhaných 62 osôb. V roku 2008 to bolo 56 osôb a v roku 2007 bolo stíhaných 113 osôb.

Z celkového počtu stíhaných osôb za násilnú kriminalitu bola podaná obžaloba na 34 osôb. Pre porovnanie v roku 2008 boli podané obžaloby proti 34 osobám a v roku 2007 boli podané obžaloby proti 50 osobám.

V sledovanom období bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie voči 3 osobám, v roku 2008 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie u 1 osoby a v roku 2007 bol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania uplatnený u 3 osôb.

V roku 2009 nebol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného ako aj inštitút zmieru využitý, pričom taktiež tomu bolo i v rokoch 2008 a 2007.

Čo sa týka násilnej kriminality v roku 2009, celkovo v 4 prípadoch u osôb stíhaných za tento druh trestnej činnosti bola uzatvorená dohoda o vine a treste.

V sledovanom období bolo za túto trestnú činnosť odsúdených 18 osôb, pričom v roku 2008 bolo odsúdených 22 osôb a v roku 2007 išlo o 26 osôb.

Čo sa týka najčastejšie sa vyskytujúcich trestných činov predmetného druhu, tak ako v predchádzajúcich rokoch, i v sledovanom období bolo spáchaných najviac trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona (26), nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 Trestného zákona, ku ktorému došlo v 13 prípadoch a trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných celkom 10 osôb.

2.2.2 Majetková kriminalita a hospodárska kriminalita

Majetková kriminalita

Majetková kriminalita, tak ako po iné roky, si zachovala čo do podielu na celkovej zaznamenanej kriminalite dominantné postavenie a to jednak na počte spáchaných trestných činov a tiež i na počte stíhaných osôb. Pre uvedený druh trestnej činnosti bolo v roku 2009 ukončené trestné stíhanie 25 392 osôb, čo predstavuje asi 48% z celkového počtu ukončených trestných

51

stíhaní osôb (53 413). V porovnaní s rokom 2008 ide o nárast o 979 (3,85%) osôb a v porovnaní s rokom 2007 o nárast o 966 (3,8%) osôb.

Prokurátori podali obžalobu na 15 936 osôb, čo je o 1 039 viac ako v roku 2008 a o 1 424 osôb viac ako v roku 2007.

Odklonmi (podmienečné zastavenie trestného stíhania 2 096, zmier 497, dohoda o vine a treste 3 006) prokurátori ukončili trestné stíhanie proti 5 599 osobám, čo je o 741 osôb viac ako v roku 2008 a o 375 osôb viac ako v roku 2007. V roku 2009 z celkového počtu stíhaných osôb pre majetkovú trestnú činnosť bolo odklonmi ukončených 22% vecí.

V roku 2009 pre majetkovú trestnú činnosť bolo odsúdených 1 266 osôb, čo je o 831 osôb viac ako v roku 2008 a o 1 468 osôb viac ako v roku 2007.

Dominantné postavenie v skladbe majetkovej trestnej činnosti si už niekoľko rokov udržiava trestný čin krádeže § 247 / § 212 Trestného zákona. V roku 2009 bolo pre trestný čin krádeže stíhaných 13 874 osôb a 9 233 osôb obžalovaných, čo je viac o 1 269 osôb stíhaných a o 1 074 osôb obžalovaných, ako v roku 2008. V roku 2007 oproti roku 2009 bolo menej o 1 198 osôb stíhaných a o 1 299 osôb obžalovaných. Predmetného trestného činu sa dopúšťajú páchatelia všetkých vekových skupín, muži, ženy, mladiství. Rôzne sú spôsoby krádeží, od krádeží úrody z pozemku v poľnohospodárskom pôdnom fonde, dreva z pozemku v lesnom pôdnom fonde, drobné krádeže v obchodných reťazcoch (najmä alkoholu, potravín a kozmetiky), vreckové krádeže pouličného charakteru a v prostriedkoch hromadnej dopravy, až po krádeže vecí vysokej hodnoty, motorových vozidiel a strojov. Vyskytuje sa aj organizovaná forma tejto trestnej činnosti, najmä pri vykrádaní tovaru dopravovaného železničnou alebo nákladnou automobilovou dopravou, ale aj pri vlámaní do bytov a rekreačných zariadení.

Čo do spôsobu spáchania trestných činov krádeže jednoznačne prevláda vlámanie, prevažne v podobe násilného prekonania zabezpečovacích prekážok (vylomenie alebo vypáčenie okien, dverí, rozbitie okien, rozlomenie zámkov). Iba ojedinele boli identifikované formy vyznačujúce sa sofistikovanejším prístupom v podobe použitia špeciálne upraveného vlamačského náčinia. Výrazný podiel na počte vlámaní spočíva vo vlámaniach do osobných motorových vozidiel.

Pri krádežiach vlámaním do rôznych budov prevažujú ako objekt záujmu páchateľov rekreačné chaty, predajne potravín a zmiešaného tovaru v obciach, tiež slabšie zabezpečené príslušenstvo domov a bytov (garáže a pivnice). Negatívnym trendom je mimoriadne nízka objasnenosť vyššie uvedenej trestnej činnosti, či už sa to týka vlámaní do motorových vozidiel alebo budov.

Významnú časť krádeží tvoria tzv. drobné krádeže v obchodoch podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona. Takejto trestnej činnosti sa dopúšťajú osoby na okraji spoločnosti, ktoré si takýmto spôsobom zaobstarávajú stravu, cigarety a alkohol. Medzi páchateľmi tohto trestného

52

činu je vysoký stupeň recidívy. V okrese Čadca sa vyskytol páchateľ, ktorý bol v priebehu roka zadržaný pri uvedenom konaní štyrikrát.

Štyri roky uplatňovania uvedeného ustanovenia v praxi neprispeli k zníženiu krádeží v obchodoch. Toto ustanovenie neodradilo osoby v minulosti postihnuté za priestupok od ďalšieho protiprávneho konania. Trestnoprávne postihovanie recidívy u drobných krádeží však neúmerne zaťažuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. Bolo by možno vhodné zmeniť právnu úpravu a prípadne zaviesť akýsi nový druh správneho súdnictva, kde by sa páchateľ postavil pred sudcu okamžite po spáchaní deliktu a okamžite by mu bol uložený trest.

Veľký podiel na majetkovej trestnej činnosti v roku 2009 mali trestné činy založené na podvodnom konaní. Patria sem trestné činy podvodu podľa § 250 / § 221 Trestného zákona (2 763 stíhaných a 1 558 obžalovaných osôb), úverového podvodu podľa § 250a / § 222 Trestného zákona (3 924 stíhaných a 2 430 obžalovaných osôb), subvenčného podvodu podľa § 250b / § 225 Trestného zákona (70 stíhaných a 25 obžalovaných osôb), poisťovacieho podvodu podľa § 250c / § 223 Trestného zákona (83 stíhaných a 52 obžalovaných osôb), neoprávneného obohatenia podľa § 250d / § 226 Trestného zákona (14 stíhaných a 6 obžalovaných osôb), podvodného úpadku podľa § 250e / § 227 Trestného zákona (2 stíhané a 2 obžalované osoby), zavineného úpadku podľa § 250f / § 228 Trestného zákona (7 stíhaných a 2 obžalované osoby).

Pre uvedené trestné činy bolo v roku 2009 stíhaných 6 863 osôb a 4 075 obžalovaných osôb, čo je menej o 328 stíhaných a 251 obžalovaných osôb ako v roku 2008. V roku 2007 oproti roku 2009 bolo viac o 706 osôb stíhaných a viac o 194 osôb obžalovaných.

Ďalším často páchaným trestným činom v roku 2009 bol trestný čin sprenevery podľa § 248 / § 213 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2009 stíhaných 1 332 osôb a 727 osôb obžalovaných, čo je viac o 110 osôb stíhaných a 41 osôb obžalovaných. V roku 2007 oproti roku 2009 bolo o 47 osôb menej stíhaných a o 36 osôb menej obžalovaných.

Vysoký počet trestných činov právne posúdených či už ako trestný čin podvodu alebo ako trestný čin sprenevery (podľa úmyslu a konania páchateľa), tvoria prípady podvodného vylákania alebo neoprávneného prisvojenia si vecí tvoriacich predmet nájomných, resp. leasingových zmlúv. Čoraz častejšie sa objavujú prípady, že predmetné zmluvy sú uzatvárané s použitím odcudzených, prípadne falošných dokladov totožnosti. Závažným negatívnym javom je skutočnosť, že osobu, ktorá mala z trestnej činnosti reálny prospech, sa často nepodarí ustáliť. Scenár spáchania týchto trestných činov je totiž v mnohých prípadoch založený na využití osôb závislých na alkohole, resp. iných látkach. Tieto osoby za minimálnu odmenu sú ochotné na svoje meno uzatvoriť nájomnú zmluvu, na základe ktorej prevezmú tovar v hodnote niekoľko tisíc eur a bezprostredne potom tovar odovzdajú osobe, ktorá ich na spáchanie tohto skutku naviedla, prípadne i zabezpečia falošné podklady na preukázanie solventnosti osoby, ktorá uzatvára zmluvu.

53

V poradí ďalším často sa opakujúcim trestným činom v roku 2009 bol trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 / § 245 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2009 stíhaných 1 305 osôb a 795 obžalovaných osôb, čo je menej o 54 stíhaných a viac o 86 obžalovaných ako v roku 2008. V roku 2007 oproti roku 2009 bolo menej o 90 osôb stíhaných a menej o 71 obžalovaných.

Z hľadiska počtu páchaných trestných činov majetkovej kriminality je potrebné ešte uviesť trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a / § 216 Trestného zákona a § 249aa / § 217 Trestného zákona (rozdielnosť je v spôsobe, akým sa vozidlo dostalo do dispozície páchateľa). V roku 2009 pre uvedené trestné činy bolo stíhaných 581 osôb a obžalovaných 303 osôb, čo je viac o 5 osôb stíhaných a menej o 4 osoby obžalované ako v roku 2008. V roku 2007 bolo pre uvedené trestné činy oproti roku 2009 o 19 menej stíhaných a o 26 osôb menej obžalovaných.

Hospodárska kriminalita

Hospodárske trestné činy, na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti, tvoria iba malú časť z celkového počtu objasnených trestných činov. Sú charakterizované vysokou latenciou, pričom páchateľovi plynú z uvedenej trestnej činnosti veľké zisky, podstatne vyššie ako pri páchaní majetkovej trestnej činnosti. Pre hospodárske trestné činy bolo v roku 2009 stíhaných 1 250 osôb, čo z celkového počtu trestne stíhaných osôb predstavuje 2,34%. V porovnaní s rokom 2008 ide o pokles o 145 osôb a v porovnaní s rokom 2007 o pokles o 139 osôb.

Prokurátori podali obžalobu na 615 osôb, čo je o 63 osôb menej ako v roku 2008 a o 64 osôb menej ako v roku 2007.

V roku 2009 bolo odklonmi vybavené trestné stíhanie u 282 osôb, čo je o 110 osôb menej ako v roku 2008 a 333 osôb menej ako v roku 2007. Percentuálny podiel týchto odklonov na vybavení hospodárskej trestnej činnosti je 20%. Podľa evidencie prokuratúry pre hospodársku trestnú činnosť bolo odsúdených 393 osôb, čo je o 96 osôb menej ako v roku 2008 a o 19 osôb menej ako v roku 2007.

K osobitnostiam tohto druhu trestnej činnosti patrí i skutočnosť, že na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti sa hospodárskych trestných činov dopúšťajú osoby s vyšším vzdelaním – stredoškolským a nezriedka vysokoškolským, prípadne tieto osoby riadia tzv. vykonávateľov. Sú to osoby, ale i skupiny osôb s odbornými vedomosťami z oblasti ekonomiky, práva, manažmentu, daňových, colných a iných oblastí. Tieto osoby svoje vedomosti využívajú na páchanie trestnej činnosti, pričom používajú komplikované metódy jej páchania a zastierania. Nezriedka, a to predovšetkým v prípadoch, v ktorých je takouto trestnou činnosťou spôsobená škoda v desiatkach miliónov eur, sú pri páchaní trestných činov využívané nastrčené osoby, ktoré v počiatkoch ani nedoceňujú svoje protiprávne konanie. Sú prípady, keď proti

54

týmto osobám, ako najslabšiemu článku, cez ktorý hrozí najskôr odhalenie páchateľov, je používané i hrubé fyzické násilie. V uvedených trestných činoch práve preukazovanie subjektívnej stránky trestného činu je veľmi zložité a časovo náročné. Hlavnými dôkazmi v hospodárskej trestnej činnosti spravidla nebývajú výpovede svedkov, ale listinné dôkazy (účtovné doklady, daňové doklady, daňové priznania, protokoly z kontrol, rôzne povolenia, licencie a pod.), odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Trestné konanie je závislé na zabezpečovaní a vyhodnotení uvedených dôkazov.

Najčastejšie zaznamenané trestné činy zo skupiny trestných činov hospodárskych boli v roku 2009 trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 148 /§ 276 Trestného zákona, neodvedenia dane a poistného podľa § 148a /§ 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane podľa § 148b/ § 278 Trestného zákona. Pre tieto trestné činy bolo v roku 2009 stíhaných 696 osôb a 290 obžalovaných osôb, čo je viac o 110 stíhaných osôb a viac o 34 osôb obžalovaných, ako v roku 2008. Oproti roku 2007 bolo v roku 2009 viac o 170 osôb stíhaných a viac o 73 osôb obžalovaných.

Formy páchania trestnej činnosti sa v podstate nezmenili. Spočívajú predovšetkým v zatajovaní príjmov, vystavovaní daňových dokladov k obchodným prípadom, ktoré sú iba predstierané, v deklarovaní iných tovarov ako tých, ktoré boli v skutočnosti dovážané, v zadržiavaní a neodvedení splatnej dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Stávajú sa však i prípady, najmä vo vzťahu k odčerpávaniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, v ktorých k odčerpávaniu prichádza na základe tzv. scenára, kde určitá osoba alebo osoby riadia ďalšie osoby (stredný článok), ktoré majú za úlohu vyhľadať obchodné spoločnosti a ich zástupcov, ktorým zadovažujú daňové doklady na predstierané obchodné vzťahy. Tieto najnižšie články si navzájom „predávajú” tovary, účtovne zvyšujú kúpnu cenu a tým i daň z pridanej hodnoty, až následne dochádza k uplatneniu si nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, jeho prevzatiu zástupcom spoločnosti (najnižší článok) a po ponechaní si minimálnej časti, k odovzdaniu strednému článku. Odhalenie takéhoto konania je však veľmi náročné, závislé predovšetkým na dôslednom vyhodnocovaní stavu veci, aby vôbec orgán činný v trestnom konaní postrehol okolnosti nasvedčujúce vyššie uvedenému.

Nie nevýznamný podiel na hospodárskych trestných činoch má i trestný čin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c / § 279 Trestného zákona. Pre uvedený trestný čin v roku 2009 bolo stíhaných 222 osôb a obžalovaných 148 osôb, čo je menej o 150 osôb stíhaných a menej o 99 osôb obžalovaných ako v roku 2008. V roku 2007 bolo oproti roku 2009 viac o 249 osôb stíhaných a viac o 147 osôb obžalovaných.

Formy páchania trestnej činnosti, tak ako po iné roky, spočívajú predovšetkým v nezákonnom nakladaní s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami a to tak, že falošnými známkami bol označovaný alkoholický tovar vyrobený na Slovensku v rozpore s platným právom, prípadne dovezený

55

z cudziny (bez zdanenia deklarovaný ako iný tovar) a následne uvádzaný do obehu. Na páchaní trestného činu sa podieľali aj páchatelia distribuovaním a predajom cigariet dovezených, prípadne vyrobených v rozpore so zákonom.

Je na zváženie, či pomerne malý počet stíhaných osôb najmä v hospodárskej trestnej činnosti, nie je zapríčinený i reorganizáciou finančnej polície v Policajnom zbore, ako i nízkou profesionálnou úrovňou konajúcich orgánov polície, personálnym obsadením, ktoré okolnosti nesporne zapríčiňujú enormnú dĺžku prípravného konania a to nielen v zložitých prípadoch. Je citeľný nedostatok policajtov činných na odboroch ekonomickej kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície s vysokoškolským vzdelaním ekonomického, prípadne právnického smeru. Pri odhaľovaní a dokumentovaní predovšetkým ekonomickej kriminality už orgány činné v trestnom konaní zďaleka nevystačia iba so znalosťou Trestného zákona a Trestného poriadku. Bolo by vhodné aj v rámci štúdia policajtov na Akadémii Policajného zboru v Bratislave venovať väčšiu pozornosť vedomostiam policajtov i z iných odvetví práva. Taktiež by bolo vhodné ďalším vzdelávaním policajtov zvyšovať ich odborné vedomosti.

V sledovanom období bolo vojenskou súčasťou prokuratúry stíhaných za majetkové delikty celkom 52 osôb, čo činí na celkovej kriminalite stíhaných osôb 13,3%. V roku 2008 bolo stíhaných za tieto delikty celkom 61 osôb a v roku 2007 to bolo celkom 104 osôb. Tento pokles je možné a potrebné zdôvodniť ako profesionalizáciou armády, tak i výberom osôb do radov príslušníkov ozbrojených síl SR a zborov.

Za sledované obdobie boli podané obžaloby voči 25 osobám, pričom v roku 2008 bolo obžalovaných taktiež 25 osôb a v roku 2007 to bolo 36 osôb.

V sledovanom období bolo u 3 osôb trestné stíhanie skončené podmienečným zastavením trestného stíhania, čo je porovnateľné s rokom 2008, kedy bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 3 osobám. V roku 2007 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 1 osobe.

V roku 2009 nebola žiadna trestná vec skončená podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a taktiež ani zmierom, pričom obdobne bolo tomu tak i v rokoch 2008 a 2007.

Celkom u 6 osôb došlo k uzatvoreniu dohody o vine a treste, pričom v roku 2008 bol tento inštitút využitý u 8 osôb a v roku 2007 u 13 osôb.

Za sledované obdobie bolo 27 osôb odsúdených za majetkovú kriminalitu, pričom v roku 2008 to bolo 25 osôb a v roku 2007 bolo odsúdených 39 osôb.

Čo sa týka najčastejšie vyskytujúcich sa trestných činov, tak ako v predchádzajúcich rokoch ide o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 9 osôb a za trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona bolo stíhaných 10 osôb.

56

V roku 2009 za hospodársku kriminalitu bolo stíhaných 13 osôb, čo tvorí na celkovej kriminalite 3,32%. Na 9 osôb bola podaná obžaloba, pričom v roku 2008 a 2007 bola podaná obžaloba na 5 osôb.

Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania bol použitý proti 1 osobe, inštitút zmieru ako aj inštitút podmienečného zastavenia spolupracujúceho obvineného v sledovanom období nebol využitý.

V jednom prípade bol využitý inštitút dohody o vine a treste.

V roku 2009 bolo odsúdených 9 osôb. Jedná sa o nárast oproti roku 2008, kedy boli odsúdené 3 osoby a aj oproti roku 2007, kedy boli odsúdené 2 osoby.

Najčastejšie vyskytujúcim sa trestným činom bol trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných celkom 5 osôb, ostatné trestné činy tohto druhu sa vyskytovali iba ojedinele.

2.2.3 Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus

Pre rasovo motivované trestné činy bolo v roku 2009 trestne stíhaných 155 osôb, čo predstavuje 0,25% podiel na celkovej kriminalite úhrnu počtu trestne stíhaných osôb, pričom táto kriminalita má naďalej ustálenú tendenciu. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi došlo len k miernemu nárastu počtu trestne stíhaných páchateľov pre tento druh trestnej činnosti. V roku 2007 bolo pre rasovo motivované trestné činy a prejavy extrémizmu obvinených 139 osôb a v roku 2008 to bolo 142 osôb.

Najvýraznejší podiel i naďalej tvoria trestné činy podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422 Trestného zákona a hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona, pre ktoré bolo spolu za sledované obdobie ukončené trestné stíhanie proti 152 osobám.

V tejto súvislosti treba uviesť, že k posilneniu vplyvu polície a prokuratúry na objasňovaní tohto druhu trestnej činnosti prispelo i prijatie zákona NR SR č. 257/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.septembra 2009. Práve gradácia násilných aktov (výtržnícke správanie sa skupín divákov na verejných zhromaždeniach, športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov, smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, resp. ich verejné popierane alebo vážne zľahčovanie) podmienila naliehavosť potreby zmeny niektorých ustanovení Trestného zákona, resp. doplniť zákon o nové skutkové podstaty, prípadne vymedziť nové pojmy a sprísniť trestné sadzby za niektoré protiprávne konania. Novelizované znenie Trestného zákona zaviedlo nové právne pojmy, akými sú extrémistická skupina (§ 129 odsek 3), extrémistický materiál (§ 130 odsek 8 a 9) a osobitný extrémistický motív (§ 140 písm. d/ a f/ ).

57

Aj v posudzovanom období (i napriek výraznejšiemu poklesu) bolo jedným z charakteristických znakov tohto druhu trestnej činnosti konanie osôb mladistvých, resp. osôb blízkych veku mladistvých. Ďalším pretrvávajúcim znakom u tohto druhu trestnej činnosti je vyjadrovanie prejavov sympatií k fašizmu verbálnym spôsobom, ako aj slovné a fyzické útoky voči príslušníkom národnostných menšín alebo rómskeho etnika.

Najhmatateľnejším fenoménom extrémizmu v súčasnej dobe je jeho zviditeľňovanie na športových podujatiach a verejných zhromaždeniach. Práve športové podujatia, na ktorých došlo k diváckemu násiliu (futbalové stretnutia), vyvolali celý rad reakcií, počnúc návrhmi novelizácie Trestného zákona až po novelu zákona číslo 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, v snahe zabrániť násiliu a neviazanosti na podujatiach sprísnením sankcií za nedodržanie poriadku a uložením nových povinností športovým organizáciám, klubom, majiteľom štadiónov, organizátorom i štátnym orgánom s cieľom predísť násiliu alebo ho zvládnuť. Táto schválená novelizácia uvedeného zákona vrátane znenia niektorých ustanovení týkajúcich sa napríklad finančne náročných opatrení (inštalácia kamerového zabezpečovacieho systému, ktoré nadobudli účinnosť v novembri 2009) sú zárukou toho, že policajné zložky sú oprávnené v prípade priebehu športového podujatia, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, zakročiť adekvátnym spôsobom.

Podiel mládeže v roku 2009 na objasnenej rasovo motivovanej trestnej činnosti klesol. V roku 2009 bolo ukončené trestné stíhanie proti 35 osobám v tomto veku, čo predstavuje asi jednu pätinu z celkového počtu osôb, proti ktorým bolo ukončené trestné stíhanie. Len mierne stúpol počet trestne stíhaných osôb ženského pohlavia (11 osôb), čo oproti minulému roku predstavuje nárast o 5 osôb.

Jedným z najväčších zdrojov a spôsobov šírenia myšlienok extrémizmu, ako aj rôznych prejavov rasistického a xenofóbneho charakteru ponúka internet, ako globálne médium. Je totiž priestorom, ktorý svojou anonymitou umožňujúcou takmer nekontrolovateľnú výmenu informácií, navodzuje pocit beztrestnosti a nepostihnuteľnosti. Na webových stránkach umiestnených v iných štátoch (napríklad v USA, Juhoafrickej republike a pod.), ktorých autormi a zakladateľmi sú nepochybne občania Slovenskej republiky, sú uverejňované materiály zamerané na propagáciu národnostnej, etnickej, rasovej, náboženskej a názorovej neznášanlivosti. Využívaný je predovšetkým 2. dodatok Ústavy USA týkajúci sa slobody prejavu a voľného šírenia myšlienok, čo umožňuje autorom stránok uniknúť možnému postihu a súčasne znemožňuje zistiť ich pôvodcu (čo nie je možné zabezpečiť ani v rámci vykonania dožiadania o poskytnutie právnej pomoci v trestnom konaní). Práve internet je dnes využívaný na organizovanie extrémistických zhromaždení, šírenie textov, hudby a výmenu informácií.

Rezort prokuratúry v priebehu roku 2009 priebežne plnil Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 – 2011, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 357/2009 zo dňa 13.5.2009. I naďalej je venovaná trestným činom s touto problematikou osobitná pozornosť. O týchto trestných veciach vedie generálna prokuratúra presnú evidenciu v rámci nariadenej správovej povinnosti vo vzťahu k podriadeným okresným a krajským prokuratúram.

58

V rámci tejto činnosti sú v jednotlivých konkrétnych veciach upravované podriadené prokuratúry konkrétnymi záväznými pokynmi na spôsob vedenia konania a rozhodovania podľa Trestného poriadku, resp. podľa zákona o prokuratúre.

V dňoch 8. a 9. júna 2009 sa uskutočnila vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Slovenskej republiky v Krpáčove pracovná porada riaditeľa Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek, rozšírená o účasť vedúcich oddelení prvostupňovej agendy a boja s organizovaným zločinom. Časť porady bola venovaná práve aktuálnym problémom spojených s problematikou extrémizmu a rasovo motivovanými trestnými činmi, ktorú prezentoval prokurátor trestného odboru.

Poverený prokurátor trestného odboru sa aj v roku 2009 zúčastňoval na rokovaniach ako člen medzirezortnej integrovanej skupiny odborníkov zriadenej pri Prezídiu policajného zboru ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán ministra vnútra SR na elimináciu extrémizmu a rasovo motivovanej trestnej činnosti. Pravidelne sa tiež stretáva s poverenými policajtmi konajúcimi v trestných veciach, za účelom riešenia konkrétnych problémov v trestnom konaní. Generálna prokuratúra predložila Úradu vlády Slovenskej republiky - Sekcii ľudských práv a menšín informáciu s návrhom doplnenia úloh a konkrétnych aktivít na ich zakomponovanie do materiálu aktualizácie Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie roku 2010.

V roku 2009 došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku proti 15 osobám, k rozhodnutiu o schválení zmieru a zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku nedošlo a konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 a nasl. Trestného poriadku sa viedlo proti 14 osobám. Odklonmi skončilo trestné stíhanie v 20,4% prípadoch. Žalovateľnosť u tohto druhu kriminality sa zvýšila. V roku 2007 bolo podaných celkom 67 obžalôb proti 77 osobám, v roku 2008 bolo podaných celkom 69 obžalôb proti 75 osobám a v roku 2009 bolo podaných celkovo 75 obžalôb proti 99 osobám. V roku 2009 bolo právoplatne odsúdených 57 páchateľov rasovo motivovaných trestných činov. V porovnaní s rokom 2008, kedy bolo odsúdených 58 osôb, je možné konštatovať ustálený stav v počte odsúdených osôb. Tento jav však treba posudzovať s prihliadnutím k žalovateľnosti týchto trestných činov za obdobie roku 2008.

Čo sa týka rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu vo vojenskej súčasti prokuratúry bola stíhaná jedna osoba, čo tvorí podiel 0,26%. Za toto obdobie bola podaná jedna obžaloba na jednu osobu a odsúdené boli dve osoby s prihliadnutím na skutočnosť, že na tieto bola podaná obžaloba už v roku 2008. Pre porovnanie v roku 2008 bola stíhaná taktiež 1 osoba a na 2 osoby boli podané obžaloby. V roku 2007 bolo stíhaných 5 osôb za tento druh kriminality, na ten istý počet osôb boli podané i obžaloby.

59

2.2.4 Drogová kriminalita

Drogová kriminalita v sebe zahŕňa trestné činy nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a § 187, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 188 a trestného činu šírenia toxikománie podľa § 188a Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Ďalej trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171, § 172 a § 173 Trestného zákona a trestný čin šírenia toxikománie podľa § 174 Trestného zákona.

Celkovo bolo pre tieto trestné činy v roku 2009 stíhaných 2 243 osôb. V roku 2008 bolo pre tieto trestné činy ukončené trestné stíhanie 1 965 osôb. V roku 2007 bolo pre tieto trestné činy ukončené trestné stíhanie 1 852 osôb.

V roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a § 187 Trestného zákona účinného do 31.12 2005 (od 1.1.2006 trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 a § 172 Trestného zákona). V roku 2009 bolo pre uvedené trestné činy ukončené trestné stíhanie u 1 993 osôb, čo oproti roku 2008 (1 920 osôb) predstavuje nárast o 73 osôb. V roku 2007 bolo pre predmetné trestné činy stíhaných 1 807 osôb, čo predstavuje nárast o 186 osôb.

Pre trestný čin podľa § 186 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorý postihuje len užívateľov omamných látok alebo psychotropných látok (v množstve neprevyšujúcom najviac obvyklú jednorázovú dávku na použitie pre osobnú spotrebu), bolo vedené trestné stíhanie proti 30 osobám. Pre trestný čin podľa § 171 Trestného zákona, ktorý postihuje len užívateľov omamných látok alebo psychotropných látok (v množstve neprevyšujúcom najviac desaťnásobok obvykle jednorázovej dávky na použitie pre osobnú potrebu), bolo vedené trestné stíhanie proti 1 498 osobám. Pre trestný čin podľa § 187 / § 172 Trestného zákona, ktoré postihujú užívateľov väčšieho množstva drog než sú uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach Trestného zákona, ako aj obchodníkov s drogami, bolo vedené trestné stíhanie proti 715 osobám.

Z poznatkov prokuratúry vyplýva, že dlhodobo sa drogová trestná činnosť najviac vyskytuje v Bratislavskom kraji. Drogová trestná činnosť v ostatných krajoch výrazne zaostáva.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie možno sledovať mierny nárast drogovej trestnej činnosti. Tejto skutočnosti bola venovaná pozornosť v rámci koordinácie činnosti orgánov zameraných na boj proti drogám, na ktorej participoval aj rezort prokuratúry.

60

V roku 2009 bolo pre drogové trestné činy obžalovaných 1 116 osôb. Odklonmi skončilo trestné stíhanie proti 933 osobám, z toho proti 397 podmienečným zastavením trestného stíhania prokurátorom a prokurátor uzatvoril dohodu o vine a treste s 536 obvinenými. Inštitút uzavretia zmieru a zastavenia trestného stíhania využitý nebol. V roku 2008 bolo obžalovaných 971 osôb a v roku 2007 bolo obžalovaných 878 osôb. Iné spôsoby skončenia vecí sa v predchádzajúcich rokoch štatisticky nesledovali. Vzhľadom na počet obvinených, s ktorými bola uzatvorená dohoda o vine a treste, je však zrejmé, že pred súdom v roku 2009 skončilo viac osôb ako v rokoch 2008 a 2007.

V roku 2009 bolo odsúdených v súvislosti s drogovou kriminalitou 744 osôb. Oslobodených bolo 22 osôb, proti 11 osobám súd trestné stíhanie zastavil, proti 3 osobám trestne stíhanie zastavil podmienečne. V roku 2008 bolo odsúdených 615 osôb, oslobodených 28 osôb, proti 6 osobám súd trestné stíhanie zastavil, proti 4 osobám trestné stíhanie zastavil podmienečne, 1 vec postúpil na prejednanie priestupku a u 477 osôb schválil dohodu o vine a treste. V roku 2007 bolo 613 osôb odsúdených, 18 osôb bolo oslobodených, proti 7 osobám bolo trestné stíhanie zastavené, proti 2 osobám bola vec postúpená na prejednanie priestupku, u 4 osôb súd trestné stíhanie podmienečne zastavil a u 277 osôb schválil dohodu o vine a treste.

I z tohto prehľadu je zrejmé, že najviac osôb, ktoré súd za posledné 3 roky uznal za vinné, bolo v roku 2009, kedy súd uznal vinnými celkovo 744 osôb, v roku 2008 to bolo 615 osôb a v roku 2007 613 osôb.

Za drogovú kriminalitu bolo v sledovanom období vojenskými prokuratúrami stíhaných 9 osôb, čo tvorí 2,3% podielu z celkovej kriminality. Boli podané obžaloby proti 4 osobám. Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania bol využitý voči 1 osobe, inštitút zmieru ako aj podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného využitý nebol. V sledovanom období bola u 2 osôb schválená dohoda o vine a treste a 4 osoby boli odsúdené. Pre porovnanie, za drogovú kriminalitu v roku 2008 bolo stíhaných 6 osôb, pričom v roku 2007 bolo celkom stíhaných 5 osôb. Z uvedeného je zrejmé, že od roku 2007 došlo k miernemu nárastu predmetného druhu trestnej činnosti.

Najčastejšie vyskytujúcimi sa trestnými činmi sú trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171, resp. § 172 Trestného zákona.

2.2.5 Trestné činy v doprave

V roku 2009 bolo pre trestné činy v doprave stíhaných 4 011 osôb, čo predstavuje 7,5% podiel na celkovej kriminalite známych osôb. V porovnaní s rokom 2008 (3 615 osôb) došlo k nárastu počtu stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti o 396 osôb a oproti roku 2007 (3 960 osôb) k nárastu o 51 osôb. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že počet trestne stíhaných osôb pre trestné činy v doprave zaznamenal v porovnaní s uplynulým rokom

61

mierny nárast, keď ich podiel na celkovom počte stíhaných osôb v roku 2008 predstavoval 7,08%, ale mierny pokles oproti roku 2007, kedy bol tento podiel 7,67%.

V roku 2009 bola pre trestné činy v doprave podaná obžaloba na 2 394 osôb, čo je podiel 7,41% na celkovom počte obžalovaných osôb. V roku 2008 bol tento podiel 7,11% a v roku 2007 9,06%. Pre tento druh trestnej činnosti bolo v roku 2009 odsúdených 1 987 osôb, čo je o 342 osôb viac ako v roku 2008 a o 112 osôb viac ako v roku 2007.

V súvislosti so spôsobom ukončovania vecí v prípravnom konaní treba uviesť, že tak ako v posledných dvoch rokoch, aj v roku 2009 sa využívali tiež inštitúty mimosúdneho konania, t.j. podmienečného zastavenia trestného stíhania – ku ktorému došlo v 298 prípadoch /čo predstavuje 7,08% podiel na celkovom počte podmienečne zastavených vecí/ a zmieru – ku ktorému došlo v 104 prípadoch /čo predstavuje 10,07% podiel na celkovom počte takto skončených vecí/. Stále výraznejšia je využiteľnosť novšieho procesného inštitútu, upraveného v § 232 Trestného poriadku účinného od 1.1.2006 ako konanie o dohode o vine a treste – týmto spôsobom bolo v roku 2009 na úseku trestnej činnosti v doprave ukončených 1 195 vecí, ktorých podiel na celkovom počte takto ukončených vecí predstavuje 16,57% a oproti roku 2008 nárast o 89 vecí. Pri trestnej činnosti na úseku dopravy nie je vykazovaný inštitút rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcim obvineným, pretože trestné stíhanie je vedené vždy proti jednej osobe. Obdobne ako v roku 2008 bola aj v roku 2009 zaznamenaná stúpajúca tendencia pri zisťovaní počtu vodičov, jazdiacich pod vplyvom alkoholu, a to pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 / 289 Trestného zákona z 1 106 osôb na 1 333 osôb.

Najčastejšie sa vyskytujúcim trestným činom v doprave je prečin ublíženia na zdraví podľa § 224/§ 157 Trestného zákona a následne prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 171 odsek 1 písm. c/ / § 348 Trestného zákona. Analýza tohto druhu kriminality umožňuje urobiť záver, že medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave patrí predovšetkým neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla, nedanie prednosti v jazde, jazda pod vplyvom alkoholu, ale v nemalej miere tiež nedisciplinovanosť chodcov.

Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že trestná činnosť tohto druhu má v roku 2009 mierne stúpajúcu tendenciu, pričom pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov na úseku dopravných nehôd neboli zistené také závažné signály, ktoré by bolo potrebné zovšeobecniť v ďalšej prokurátorskej činnosti.

Vo vojenskej súčasti prokuratúry v sledovanom období bolo za trestné činy v doprave stíhaných celkom 43 osôb, boli podané obžaloby na 21 osôb, pričom u 8 osôb bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené. Inštitút podmienečného zastavenia spolupracujúceho obvineného ani zmieru využité neboli. Ďalších 13 osôb právoplatne uzatvorilo dohodu o vine a treste a za sledované obdobie bolo 23 osôb odsúdených. Medzi najčastejšie vyskytujúce

62

sa trestné činy v doprave patria trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 Trestného zákona. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2008 bolo za trestné činy v doprave stíhaných celkom 47 osôb a v roku 2007 bolo stíhaných 37 osôb.

Zo štatistických údajov je zrejmé, že počet stíhaných osôb v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi má v podstate stabilizovanú úroveň a aj skladba trestnej činnosti je porovnateľná. Podiel tejto trestnej činnosti tvorí 11% na celkovej kriminalite.

2.2.6Kriminalita v Policajnom zbore

V roku 2009 bolo celkovo stíhaných 159 príslušníkov Policajného zboru. Obžalovaných bolo 80 osôb. Podmienečne zastavené trestné stíhanie bolo u 10 osôb. Inštitúty podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a zmieru neboli využité. Trestné stíhanie osôb v 11 prípadoch skončilo dohodou o vine a treste a 57 osôb bolo odsúdených.

Medzi najčastejšie vyskytujúce sa trestné činy patrí trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je možné konštatovať, že skladba trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru sa v podstate nemení. Na ilustráciu je ale potrebné konštatovať, že v roku 2008 bolo celkom stíhaných 146 príslušníkov Policajného zboru a obžalovaných bolo 74 osôb. V roku 2007 bolo stíhaných 220 osôb a obžalovaných 111 osôb.

2.2.7 Kriminalita v ozbrojených silách

V sledovanom období bolo trestne stíhaných 185 príslušníkov ozbrojených síl SR. Boli podané obžaloby voči 75 osobám. Odsúdených za toto obdobie bolo 78 osôb. Trestné stíhanie proti 31 osobám bolo podmienečne zastavené. Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného ani zmieru využitý nebol. V 29 prípadoch proti konkrétnym osobám bola schválená dohoda o vine a treste.

Trestá činnosť v ozbrojených silách činí 47% podielu na celkovej kriminalite, čo je pokles oproti roku 2008 kedy to bolo 56,63%.

Medzi najčastejšie vyskytujúce sa trestné činy v ozbrojených silách je potrebné zaradiť trestný čin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 401, § 402 Trestného zákona a trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona. Taktiež pomerne vysoký podiel tvoria trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156, § 157 Trestného zákona.

Pre porovnanie v roku 2008 bolo trestne stíhaných 269 príslušníkov ozbrojených síl SR, boli podané obžaloby voči 125 osobám a celkovo bolo 153 osôb odsúdených. Trestné stíhanie proti 33 osobám bolo podmienečne zastavené, proti 1 osobe bolo trestné konanie ukončené zmierom a v konaní

63

proti 57 osobám bola schválená dohoda o vine a treste. V roku 2007 bolo trestne stíhaných 385 príslušníkov ozbrojených síl, 147 osôb bolo obžalovaných, 184 bolo odsúdených.

Všeobecne možno konštatovať, že skladba trestnej činnosti kriminality v ozbrojených silách je v posledných rokoch nemenná, čo súvisí s profesionalizáciou armády.

2.2.8 Trestné činy všeobecne nebezpečné a korupcia

Pre trestné činy všeobecne nebezpečné podľa VI. hlavy Trestného zákona bolo v roku 2009 dovedna stíhaných 1 013 osôb. Oproti roku ide o nárast o 480 osôb, čo je nárast o 90,05% oproti roku 2008. Podiel tohto druhu trestnej činnosti predstavuje 1,9% na celkovom počte známych osôb.

Obžalovaných bolo 416 osôb a odsúdených 272 osôb. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania došlo v 336 prípadoch, zmierom bolo ukončených 67 vecí a dohodou prokurátora o vine a treste 641 vecí.

I. diel VI. hlavy Trestného zákona – všeobecne nebezpečné trestné činy.

Najpočetnejším je trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 až § 288 Trestného zákona v úmyselnej, no najmä nedbanlivostnej podobe, za ktorý bolo v r. 2009 stíhaných dovedna 234 osôb. Nasleduje trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 284 – § 285 Trestného zákona, za spáchanie ktorého bolo stíhaných 71 osôb a napokon trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 –§ 295 Trestného zákona, so 60 stíhanými osobami.

K najzávažnejšiemu prípadu všeobecného ohrozenia v roku 2009 došlo dňa 10.08.2009 okolo 09,30 hod. v Hornonitrianskych baniach Prievidza, a.s. v ťažobnom úseku Handlová – Východná šachta, v chodbe číslo 08 394-1, kde pri likvidácií požiaru došlo z doposiaľ nezistených príčin k výbuchu a následnému požiaru, následkom ktorého bolo usmrtených 20 baníkov a členov záchranného tímu.

II. diel VI. hlavy Trestného zákona – trestné činy proti životnému

prostrediu.

Dominantné postavenie si udržal trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona s celkovým počtom 470 stíhaných osôb, čo je oproti roku 2008 nárast o 53 osôb (+ 12,7%) a oproti roku 2007 nárast o 14 osôb. Podstatnú časť tvorí naďalej pytliactvo v oblasti zásahov do rybárskeho práva. Výrazne sa však zvýšil aj počet osôb stíhaných za zásahy do práva poľovníctva. Nárast počtu osôb stíhaných pre trestný čin pytliactva stále nevyjadruje jeho skutočný výskyt. Latencia, ktorá je pre tento trestný čin, osobitne na úseku poľovníctva, príznačná, pretrváva a mnohé signály nasvedčujú, že reálny stav tohto druhu trestnej činnosti je oveľa závažnejší. Je však veľmi dôležité, že

64

pokles stíhaných osôb pre tento trestný čin sa v roku 2007 zastavil a v súčasnosti výrazne narastá. Svedčí to vo všetkých relevantných ukazovateľoch o zvýšenej pozornosti a vyššej aktivite orgánov Policajného zboru pri odhaľovaní tohto druhu trestnej činnosti a ich narastajúcej súčinnosti s orgánmi ochrany poľovníckeho a rybárskeho práva pri odhaľovaní a postihu tohto trestného činu. Opätovne sa v rozhodujúcej väčšine dokumentujú bežné spôsoby pytliactva jednotlivcov, najmä zo sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Za jednu zo závažných príčin nízkeho nárastu počtu osôb stíhaných pre trestný čin pytliactva možno i v roku 2009 označiť legislatívne vymedzenie tohto trestného činu, ktoré sťažuje odhaľovaciu a rozhodovaciu činnosť najmä orgánom poľovnej a rybárskej stráže. Východisko spočíva v novele skutkovej podstaty a v legislatívnej úprave profesionálnej stráže ochrany prírody. Pri novelizácii zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov to predpokladá vytvorenie nového inštitútu profesionálnej Prírodnej polície, ktorá nahradí neúčinné orgány dobrovoľných aktívov - stráží na všetkých úsekoch ochrany prírody. Legislatívna činnosť pracovnej skupiny, realizujúcej tento zámer od roku 2007 pod gestorstvom Ministerstva pôdohospodárstva SR však v súčasnosti stagnuje.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bol zaznamenaný aj výrazný nárast osôb stíhaných pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona. V roku 2009 bolo pre tento trestný čin stíhaných celkom 104 osôb, čo je o 51 osôb viac ako v roku 2008. Skutkový rámec tejto trestnej činnosti spočíva najmä v nedovolenom výrube stromov, osobitne v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch. O príčinách výrazného nárastu tohto druhu trestnej činnosti platia vyššie uvedené závery. Naviac sa žiada pripomenúť, že generálna prokuratúra zriadila od roku 2008 na všetkých úrovniach prokuratúry špecializáciu prokurátorov zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia, ktorí majú na uvedených výsledkoch podstatný podiel. Aj pri tomto trestnom čine sa žiada novelizácia existujúcej skutkovej podstaty, ktorá sa v aktuálnom znení Trestného zákona v praxi neosvedčila.

Za pozitívnu možno označiť aj skutočnosť, že v roku 2009 došlo k prvým prípadom stíhania osôb (v celkovom počte 10) pre trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, ktorý nebol v predchádzajúcich rokoch prakticky vôbec predmetom stíhania orgánov činných v trestnom konaní. Ide o trestný čin, ktorého latencia je v tejto oblasti trestných činov nepochybne najvýraznejšia.

Ostatné trestné činy zaradené do druhého dielu VI. hlavy Trestného zákona neboli stíhané buď vôbec, alebo ich početnosť je z hľadiska štatistických údajov zanedbateľná.

Korupcia

Rozhodujúca väčšina trestnej činnosti korupčnej povahy spadá do

pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry

a je štatisticky rozvedená v Správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry,

ktorá tvorí osobitnú časť tejto správy.

65

Čo sa týka všeobecne nebezpečných trestných činov možno konštatovať, že v sledovanom období za tento druh kriminality bolo stíhaných vojenskou súčasťou prokuratúry celkom 9 osôb, z ktorých 4 osoby boli obžalované. V roku 2009 bola 1 osoba za takýto trestný čin odsúdená a nebol využitý žiaden inštitút iného vybavenia veci. Tento druh trestnej činnosti sa vyskytuje nielen v sledovanom období, ale aj v predchádzajúcich rokoch na vojenskej prokuratúre ojedinele, aj keď oproti roku 2008 došlo k miernemu zvýšeniu tejto trestnej činnosti.

2.3. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

2.3.1Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia vecí

pred začatím trestného stíhania

Na prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2009 napadlo spolu 25 111 trestných oznámení, čím došlo k nárastu trestných oznámení oproti roku 2008 o 3 407 oznámení (v roku 2008 napadlo spolu 21 704 trestných oznámení), ale aj tak je to takmer o polovicu trestných oznámení menej ako v roku 2007, kedy napadlo 46 201 trestných oznámení (o 21 090 oznámení menej). Najviac trestných oznámení bolo zaznamenaných v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava – 4 966 trestných oznámení (19,77%), čo je o 64 oznámení viac ako v roku 2008 a v obvode Krajskej prokuratúry Prešov – 3 474 trestných oznámení (13,39%), čo je až o 931 trestných oznámení viac ako v roku 2008. Najmenej trestných oznámení bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín – 1 920 trestných oznámení (7,64 %), čo je o 226 trestných oznámení viac ako v roku 2008. Najväčší nárast trestných oznámení v porovnaní s rokom 2008 zaznamenala Krajská prokuratúra Prešov, a to o 931 trestných oznámení viac.

Oznamovateľmi boli predovšetkým osoby, ktoré boli zároveň poškodenými a aj v roku 2009 trestné oznámenia podávali najmä fyzické osoby. Prevažovali oznámenia o majetkovej trestnej činnosti, ale aj o podozrení zo spáchania trestnej činnosti násilného charakteru a oznámenia o trestnom čine zanedbania povinnej výživy. Právnické osoby podávali trestné oznámenia predovšetkým pre podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu, úverového podvodu a sprenevery. V menšom počte trestné oznámenia doručili na prokuratúry a políciu aj iné subjekty, vrátane štátnych orgánov (napr. kontrolné orgány, sociálna poisťovňa, daňové úrady).

Pokiaľ ide o spôsob vybavenia trestných oznámení na prokuratúre, prokurátori najčastejšie využívali oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 198 odsek 1 Trestného poriadku a oznámenia odovzdávali na vybavenie vecne a miestne príslušným orgánom polície, a to aj s prípadným pokynom na začatie trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku pre konkrétny trestný čin (prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin), resp. na zabezpečenie doplnenia oznámenia v zmysle ustanovenia § 196 odsek 2 Trestného poriadku a následného rozhodnutia o oznámení pre podozrenie zo spáchania trestného činu.

66

Ak z obsahu trestného oznámenia podaného na prokuratúre nevyplývali žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, prokurátori rozhodli priamo o odmietnutí týchto trestných oznámení v zmysle § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, keď samozrejme nebol dôvod na začatie trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku alebo na postup podľa § 197 odsek 1 písmeno a/ až písmeno c/ alebo odsek 2 Trestného poriadku, t.j. keď neprichádzalo do úvahy odovzdanie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, alebo odovzdanie inému orgánu na disciplinárne konanie, resp. odloženie veci pre neprípustnosť, zánik trestnosti či neúčelnosť.

Z hľadiska spôsobu vybavenia trestných oznámení na prokuratúre v roku 2009:

- podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku bolo vybavených 128 vecí,

- podľa § 197 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku bola vybavená len 1 vec,

- podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku bolo vybavených 75 vecí,

- podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku bolo vybavených 955 vecí,

- podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku bolo vybavených 6 vecí.

Prokurátori v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania (§ 230 odsek 1 Trestného poriadku) sledujú, či policajt do 30 dní od doručenia trestného oznámenia začne trestné stíhanie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku alebo postupuje v zmysle § 197 odsek 1 Trestného poriadku, resp. ustanovenia § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o rýchlosť konania policajtov v štádiu pred začatím trestného stíhania, poverení príslušníci Policajného zboru a aj vyšetrovatelia Policajného zboru vo veciach vybavovania trestných oznámení konajú často pomaly a hoci prokurátori neustále sledujú dodržiavanie zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty na prípadné doplnenie trestného oznámenia a rozhodnutie vo veci (§196 odsek 2 veta prvá Trestného poriadku), túto lehotu policajti vo viacerých prípadoch nedodržujú. Najčastejšou argumentáciou policajtov je nedostatočné personálne obsadenie polície a s tým súvisiaca neúmerná zaťaženosť jednotlivých policajtov, výmeny riadiacich pracovníkov na jednotlivých zložkách polície, zmeny najmä v procesných predpisoch, nedostatočné technické vybavenie polície a množstvo inej činnosti, ktorú musia policajti vykonávať, čo však prokurátor už nedokáže ovplyvniť.

Je namieste skonštatovať, že pri dopĺňaní neúplných trestných oznámení existujú aj iné vonkajšie aspekty, ktoré ovplyvňujú zachovanie 30 dňovej lehoty (aj keď ide o poriadkovú lehotu), na ktoré orgány polície a ani orgány prokuratúry nemajú žiadny vplyv. Ide spravidla o potrebu predvolania a vypočutia oznamovateľa alebo osoby, ktorú na základe trestného oznámenia je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin (v jednotlivých prípadoch aj viac osôb) a o potrebu vyžiadania písomných podkladov od oznamovateľa alebo inej osoby alebo orgánu, ktoré nie sú týmito osobami vždy na prvýkrát rešpektované z rôznych dôvodov, a preto tieto treba aj niekoľkokrát opakovať. Vyskytujú sa aj prípady, kedy prieťahy v konaní a kvalita práce policajtov sú čisto subjektívneho charakteru a hoci zo strany prokurátorov je ochota k spolupráci a snaha pomôcť vyšetrovateľom

67

Policajného zboru a najmä povereným príslušníkom Policajného zboru zorientovať sa v problematike (aj neformálnymi konzultáciami), často sa nemožno vyhnúť uplatneniu príslušných procesných oprávnení prokurátora a nekvalitné rozhodnutia rušiť, prípadne prijímať aj iné nepopulárne opatrenia.

V mnohých prípadoch aj pri zachovaní 30 dňovej lehoty od prijatia trestného oznámenia boli rozhodnutia policajtov vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo má za následok prijatie opatrení zo strany príslušných prokurátorov na odstránenie nezákonného stavu, ako aj podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam policajtov, prípadne iných podaní zo strany dotknutých osôb. Nedostatky v činnosti policajtov boli aj v uplynulom roku predmetom rokovaní na medzirezortných poradách orgánov činných v trestnom konaní v obvode pôsobnosti ako krajských prokuratúr, tak aj okresných prokuratúr.

V sledovanom období napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 747 trestných oznámení. Pre porovnanie v roku 2008 to bolo 716 trestných oznámení a v roku 2007 to bolo 1 102 trestných oznámení. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k miernemu nárastu počtu trestných oznámení oproti roku 2008. Najviac vecí napadlo na Vojenskú obvodnú prokuratúru Bratislava, na ktorej bolo zapísaných celkom 427 trestných oznámení.

V roku 2009 boli využité tieto spôsoby vybavenia trestných oznámení:

- podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku bolo vybavených 15 vecí,

- podľa § 197 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku bolo vybavených 176 vecí,

- podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku bolo vybavených 30 vecí,

- podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku bolo vybavených 1 189 vecí,

- podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku bolo vybavených 13 vecí.

2.3.2Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe

vybavenia veci v prípravnom konaní

V prípravnom konaní prokuratúra v roku 2009 zaevidovala 112 063 nových vecí, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje pokles o 7 090 vecí a v porovnaní s rokom 2007 predstavuje pokles o 5 586 vecí.

Z celkového počtu 120 869 skončených trestných vecí bolo skončené trestné stíhanie proti 53 413 osobám. Z uvedeného počtu bolo trestné stíhanie vedené proti 7 515 ženám a 4 286 mladistvým osobám. Štatistické ukazovatele ukazujú medziročný nárast skončených trestných stíhaní žien. V roku 2007 bolo skončené trestné stíhanie 6 683 žien (o 832 menej). V roku 2008 bolo skončené stíhanie 6 958 žien (o 557 menej v porovnaní s rokom 2009). Pri trestnom postihu mladistvých osôb bol v roku 2009 zaznamenaný pokles. Celkovo bolo skončené trestné stíhanie proti 4 286 osobám, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje pokles o 250 osôb a v porovnaní s rokom 2008 pokles o 397 osôb.

68

Z celkového počtu vybavených vecí prebiehalo vyšetrovanie o zločinoch (§ 200 odsek 1 Trestného poriadku) a o prečinoch ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 200 odsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku) alebo ak bolo nariadené prokurátorom (§ 200 odsek 2 písmeno b/ Trestného poriadku) v 33 811 veciach, čo predstavuje nárast oproti roku 2008 o 4 500 vecí a v porovnaní s rokom 2007 nárast o 4 904 vecí.

V skrátenom vyšetrovaní bolo v roku 2009 ukončených 86 721 vecí, čo je o 9 993 vecí menej ako v roku 2008 a o 9 189 vecí menej ako v roku 2007.

Postupom podľa § 204 Trestného poriadku, tzv. zjednodušené vyšetrovanie bolo v roku 2009 ukončených 1 337 vecí, čo je o 817 vecí viac ako v roku 2008 a o 600 vecí viac ako v roku 2007.

Pokiaľ sa týka spôsobov ukončenia prípravného konania, tak postúpením trestného stíhania podľa § 214 Trestného poriadku bolo skončených 4 314 trestných stíhaní známych páchateľov. V roku 2008 bolo postúpených 4 683 trestných stíhaní a v roku 2007 to bolo 4 536.

Zastavením trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku bolo v roku 2009 skončených 19 146 trestných stíhaní známych páchateľov, v roku 2008 ich bolo 18 686 a v roku 2007 ich bolo 19 125.

Prerušené trestné stíhanie v roku 2009 podľa § 228 Trestného poriadku bolo v 50 888 veciach. V roku 2008 bolo prerušených 55 083 vecí a v roku 2007 60 249 vecí.

V roku 2009 sa nevyskytol prípad prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 228 odsek 3 Trestného poriadku, v roku 2008 taktiež nebola realizovaná takýmto postupom trestná vec a v roku 2007 to boli 2 prípady.

Podmienečne zastavené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 odsek 1 Trestného poriadku bolo realizované v 1 prípade v roku 2009, v roku 2008 takýto prípad nebol a v roku 2007 bol tento inštitút použitý raz.

Podmienečné zastavenie trestného stíhania (§ 216 Trestného poriadku) bolo v roku 2009 využité u 4 207 obvinených, v roku 2008 u 4 452 obvinených a v roku 2007 u 5 165 obvinených.

V roku 2009 bol schválený zmier a následne zastavené trestné stíhanie u 1 032 obvinených. V roku 2008 to bolo v prípade 971 obvinených a v roku 2007 bol inštitút zmieru aplikovaný u 1 130 obvinených.

V roku 2009 bolo podaných celkovo 26 908 obžalôb na 32 266 obvinených, z toho v skrátenom konaní 1 281.

69

V roku 2009 napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 703 vecí, pričom oproti roku 2008 došlo k poklesu, pretože v tomto roku napadlo celkom 976 vecí. V roku 2007 napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 1 241 vecí.

V priebehu roku 2009 bolo skončené trestné stíhanie v 861 trestných veciach, pričom trestné stíhanie bolo ukončené proti 391 osobám. V roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie proti 475 osobám a v roku 2007 bolo ukončené trestné stíhanie proti 654 osobám.

Vyšetrovanie o zločinoch (§ 200 ods. 1 Trestného poriadku) a o prečinoch, ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 200 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku) bolo na vojenskej súčasti prokuratúry vykonávané celkom v 237 veciach. Skrátené vyšetrovanie bolo vykonávané v 635 veciach. Super skrátené vyšetrovanie vo vojenskej súčasti prokuratúry nebolo využité a taktiež nebolo využité ani v predchádzajúcich rokoch.

Spôsoby skončenia prípravného konania :

-postúpením trestného stíhania podľa § 214 Trestného poriadku bolo postupované u 31 osôb. V priebehu roku 2008 bolo v zmysle § 214 Trestného poriadku postupované u 23 osôb a v roku 2007 sa to týkalo 54 osôb,

- k zastaveniu trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku v priebehu

sledovaného obdobia vo veciach známych páchateľov došlo v 42 prípadoch. V roku 2008 bolo zastavené trestné stíhanie proti 50 osobám. V roku 2007 bolo zastavené trestné stíhanie proti 77 osobám,

- prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 Trestného poriadku bolo

vykonané proti 6 osobám. V roku 2008 a 2007 bolo prerušené trestné stíhanie

zhodne proti 17 osobám,

- prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku

a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 216 Trestného poriadku nebolo v sledovanom období ani v predchádzajúcich rokoch využité,

- podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku

bolo využité v sledovanom období celkom u 41 osôb, rovnako ako v roku 2008.

V roku 2007 bol tento inštitút využitý u 58 osôb,

- zmierom a zastavením trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku bola

ukončená jedna vec a to na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava.

V rokoch 2007 a 2008 to boli 2 veci,

- obžaloba bola podaná proti 190 osobám. V roku 2008 bola podaná proti 217

osobám a v roku 2007 proti 279 osobám,

70

-v sledovanom období bolo na základe konaní prokurátora o dohode o vine a treste celkom uzatvorených 43 dohôd. Na základe výzvy prokurátora sa konalo u 23 osôb a na základe návrhov obvinených a ich obhajcov bolo vykonaných celkom 24 konaní. So 4 osobami dohoda uzavretá nebola. V roku 2008 sa o dohode o vine a treste konalo u 71 osôb, pričom všetky konania skončili uzavretím dohody a v roku 2007 sa konalo u 109 osôb. Na vojenskej súčasti prokuratúry bolo schválených súdom 26 dohôd o vine a treste, v roku 2008 to bolo 72 dohôd a v roku 2007 bolo schválených 104 dohôd.

2.3.3 Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom

konaní

Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplýva z článku 149 Ústavy Slovenskej republiky.

Počet previerok vyšetrovacích spisov prokurátormi sa oproti minulému roku v roku 2009 výrazne zvýšil. Kým v roku 2008 bolo vykonaných 38 912 takýchto previerok, v roku 2009 to bolo 43 474 previerok. Pre porovnanie, v roku 2007 bolo vykonaných 38 832 previerok.

V minulom roku bolo prokurátormi vydaných celkom 20 655 pokynov, čím pokračuje pokles uplatňovania tohto druhu oprávnenia oproti predchádzajúcim rokom (2008 - 24 223 a v roku 2007 - 27 223 pokynov). Oproti tomu pokračuje nárast počtu vrátených vecí na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. V roku 2009 bolo vrátených 6 081 vecí, v roku 2008 to bolo 5 744 vecí a v roku 2007 5 475 vecí. Prokurátori vo vyhodnocovanom období zrušili 3 847 policajných rozhodnutí. Pre porovnanie, v roku 2008 bolo zrušených 4 049 rozhodnutí a v roku 2007 4 752 rozhodnutí. Prokurátori sa zúčastnili na 2 174 vyšetrovacích úkonoch, čo je približne rovnaký počet ako v predchádzajúcich rokoch (2008 - 2 157, 2007 - 2 109). V rámci využívania dozorových oprávnení prokurátori v roku 2009 odňali 227 vecí policajtovi a prikázali ich na konanie inému policajtovi (v roku 2008 to bolo 153 vecí a v roku 2007 266 vecí) a nariadili vykonať vyšetrovanie v 232 veciach (v roku 2008 v 309 veciach a v roku 2007 v 318 veciach).

Pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní rozhodovali prokurátori celkom v 10 609 sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam policajtov (v roku 2008 vydali takýchto rozhodnutí 11 044 a v roku 2007 11 813 rozhodnutí), z ktorých zamietli 9 193 sťažností (2008 - 9 489, 2007 - 10 541):

- podľa § 193 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku 50 sťažností

(2008 - 47, 2007-56),

- podľa § 193 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku 1 042 sťažností

(2008 - 1 154, 2007 - 1 245),

- podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku 8 101 sťažností

(2008 - 8 288, 2007 - 9240)

71

a vyhoveli 1 416 sťažnostiam (2008 - 1 555, 2007 - 1 272):

- podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku 72 sťažnostiam

(2008 - 51, 2007 - 55),

- podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku 1 344 sťažnostiam

(2008 - 1 504, 2007 - 1 217).

Využívaním oprávnení uvedených v § 230 odsek 2 Trestného poriadku prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a realizáciou týchto oprávnení účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania a zistené nedostatky a pochybenia bezodkladne odstraňujú. Získané poznatky dokumentujú, že najúčinnejšími oprávneniami sú previerky spisov, písomné pokyny k ďalšiemu priebehu vyšetrovania, ako aj účasť prokurátorov na rozhodujúcich úkonoch, či zrušovanie nezákonných a nedôvodných rozhodnutí policajtov.

V roku 2009 bolo podaných 3 282 návrhov na vzatie obvinených do väzby, čo je o 253 návrhov menej ako v roku 2008 ale o 75 viac ako v roku 2007. Úspešnosť podaných návrhov bola 76,8% (2 521 súdom akceptovaných návrhov). V roku 2008 bola úspešnosť na úrovni 75,7%.

Proti nevyhoveniu návrhov na vzatie obvinených do väzby podali prokurátori 61 sťažností, z ktorých súdy akceptovali 20. Úspešnosť sťažností je teda 32,8%. V roku 2008 bola úspešnosť 43,1% a v roku 2007 20,5%.

Do tohto ukazovateľa sa však premieta a ovplyvňuje ho využívanie inštitútu § 204 Trestného poriadku. Ide o tzv. super skrátené vyšetrovanie, kedy prokurátor spolu s obžalobou podáva súdu aj návrh na vzatie obvineného do väzby, pričom nie vždy prichádza do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Po dosiahnutí účelu uvedeného typu konania prokurátor v takomto prípade sťažnosť proti prepusteniu obvineného z väzby nepodáva.

Vo vyhodnocovanom období bolo podaných 1 126 návrhov prokurátora na vydanie príkazu na zatknutie. Súdom bolo v minulom roku akceptovaných 992 návrhov, čo je úspešnosť 88,1%. V roku 2008 bola úspešnosť 91,4% (z 1 484 návrhov bolo akceptovaných 1 356) a v roku 2007 89,3% (z 1 569 návrhov bolo súdom akceptovaných 1 401).

Údaje o využívaní prostriedkov podľa štvrtého až šiesteho dielu IV. hlavy

a podľa V. hlavy Trestného poriadku:

Prostriedky prokurátorského dozoru uvedených častí Trestného poriadku sú využívané najmä ako prostriedky operatívno-pátracej činnosti, resp. ako informačno-technické prostriedky. Podľa štatistického prehľadu je uplatňovanie sledovaných prostriedkov na ustálenom stave. Najviac využívanými a zrejme aj najúčinnejšími pre dokazovanie v trestnom konaní sú domové prehliadky a odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

72

Rok

2007

2008

2009

Vydanie a odňatie veci (§ 89, § 91)

19

20

18

Zaistenie peňažných prostriedkov (§ 59)

23

12

24

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov ( § 96)

0

0

0

Domová prehliadka (§100)

počet návrhov

768

864

642

z toho úspešných

729

840

596

Prehliadka iných priestorov a pozemkov (§ 101)

155

252

292

Vstup do obydlia (§ 103 - § 105)

3

32

40

Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok

(§ 108 - § 110)

3

3

1

Kontrolovaná dodávka (§ 111)

1

0

0

Predstieraný prevod (§ 112)

8

8

8

Sledovanie osôb a vecí (§ 113)

52

107

89

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (§114)

počet návrhov

55

53

36

z toho úspešných

51

48

35

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 115 - § 116)

počet návrhov

1 589

2 964

2 615

z toho úspešných

1 531

2 561

2 222

Použitie agenta (§ 117)

počet návrhov

10

16

12

z toho úspešných

10

15

9

Porovnanie údajov v informačných systémoch

(§ 118)

0

0

0

Zo štatistického prehľadu je zrejmé, že používanie sledovaných prostriedkov má svoje štandardné využitie pri zabezpečovaní dôkazov v trestnom konaní. Návrhy na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov sú súdmi akceptované na úrovni viac ako 90% (v roku 2009 – 97,2%, v roku 2008 – 90,6%, v roku 2007 – 92,7%). Prehľad o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky zahŕňa aj počet oznámených údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, pričom úspešnosť akceptovania zo strany súdov na úrovni 85% svedčí o efektivite využívania tohto inštitútu na realizáciu takto získaných dôkazov v trestnom konaní. Je namieste uviesť, že dôkazné prostriedky získané podľa IV. resp. V. hlavy Trestného poriadku slúžia na odhaľovanie a postih najzávažnejších foriem trestnej činnosti. Činnosť prokurátora pri uplatňovaní týchto prostriedkov je nezastupiteľná.

73

V sledovanom období prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry vykonali celkom 2 850 previerok vyšetrovacích spisov. Pre porovnanie v roku 2008 bolo celkom vykonaných 3 275 previerok vyšetrovacích spisov a v roku 2007 to bolo 1 734 previerok. Tu je možné konštatovať, že počet previerok v roku 2009 mierne klesol oproti roku 2008, čo je potrebné pripísať aj zníženiu nápadu v tomto roku.

V roku 2009 bolo celkom vydaných 2 181 písomných pokynov prokurátora. Obdobne ako pri vyššie uvedenom kritériu, aj tu mierne zníženie počtu pokynov je možné pripísať zníženiu celkového nápadu. V roku 2008 bolo celkom vydaných 2 550 písomných pokynov a v roku 2007 bolo vydaných 1 259 písomných pokynov.

Podľa § 230 ods. 2 písm. d/ Trestného poriadku bolo celkom vrátených na doplnenie 29 vyšetrovacích spisov. V roku 2008 bolo celkom vrátených na doplnenie 43 vecí a v roku 2007 bolo vrátených na doplnenie 23 vecí.

V 12 veciach bolo podľa § 230 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku zrušené rozhodnutie policajtov. V roku 2008 bolo zrušené rozhodnutie policajtov v 25 veciach a v roku 2007 tomu tak bolo v 51 veciach.

Prokurátori sa zúčastnili na 255 vyšetrovacích úkonoch. V roku 2008 sa prokurátori zúčastnili na 371 úkonoch a v roku 2007 na 146 úkonoch.

V sledovanom období prokurátori pri rozhodovaní o sťažnostiach rozhodli takto:

-v žiadnom prípade nerozhodovali podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, pričom obdobná situácia bola i v roku 2008,

-podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku prokurátori vojenskej prokuratúry rozhodovali celkom v 17 veciach,

-podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku bolo celkom rozhodnutých 254 vecí,

-prokurátori v zmysle § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhoveli 6 podaným sťažnostiam,

-v zmysle § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku prokurátor vojenskej súčasti prokuratúry vyhovel celkom v 20 podaných sťažnostiach.

Celkom bolo v sledovanom období podaných 298 sťažností.

V 4 veciach bola vec odňatá policajtovi a prikázaná inému policajtovi podľa § 230 ods. 2 písm. f/ Trestného poriadku. V roku 2008 bola vec odňatá policajtovi a prikázaná inému policajtovi v 9 veciach a v roku 2007 v 10 veciach.

Nariadené vyšetrovanie bolo v sledovanom období v 12 prípadoch. V roku 2008 bolo nariadené vyšetrovanie v 24 veciach a v roku 2007 to bolo 64 veciach.

74

V sledovanom období bolo vydaných celkom 11 príkazov na zatknutie. Neúspešné boli 2 návrhy. V roku 2008 bolo vydaných 10 návrhov na vydanie príkazu na zatknutie a v roku 2007 bolo vydaných 11 návrhov na vydanie príkazu na zatknutie.

V sledovanom období bolo vydaných celkom 22 návrhov na vydanie príkazu na vzatie do väzby, z toho 17 úspešných. V roku 2008 bolo podaných 16 návrhov, z toho bolo 14 úspešných a v roku 2007 bolo podaných 14 návrhov, z toho 13 úspešných.

V sledovanom období bolo postupované podľa § 89 a § 91 Trestného poriadku, čiže bolo požiadané o vydanie a odňatie veci v 2 prípadoch. V roku 2008 to bolo v 9 prípadoch a v roku 2007 v 6 prípadoch.

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov podľa § 96 Trestného poriadku ako aj zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku nebolo realizované ani v jednom prípade. V roku 2008 v dvoch prípadoch a v roku 2007 tento inštitút nebol využitý.

Na domovú prehliadku podľa § 100 Trestného poriadku bolo podaných celkom 17 návrhov, z ktorých boli všetky akceptované súdom. V roku 2008 bolo podaných 7 návrhov, ktoré boli taktiež akceptované a v roku 2007 boli podané 4 návrhy, pričom tieto boli taktiež akceptované.

Na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku bolo celkom vydaných 8 rozhodnutí. V roku 2008 bolo vydaných 5 rozhodnutí a v roku 2007 boli vydané 2 rozhodnutia.

Sledovanie osôb a vecí bolo využité v 14 prípadoch a to predovšetkým na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava. V roku 2008 bol tento inštitút využitý v 1 veci a v roku 2007 to bolo v 6 veciach.

Na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku bolo podaných celkom 23 návrhov, z ktorých 18 bolo akceptovaných súdom. V roku 2008 bolo podaných 10 návrhov, z ktorých boli všetky akceptované súdom a v roku 2007 bolo podaných 5 návrhov, pričom 4 boli akceptované.

Podľa § 115 a § 116 Trestného poriadku bolo podaných celkom 102 návrhov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom z týchto bolo súdom akceptovaných 98. V roku 2008 bolo podaných celkom 207 návrhov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom z týchto bolo súdom akceptovaných 190 a v roku 2007 bolo podaných 90 návrhov a súdom bolo akceptovaných 85 návrhov.

V 5 prípadoch bol daný návrh na použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku, pričom z týchto boli všetky návrhy akceptované. V roku 2008 bolo podaných 6 návrhov, ktoré boli akceptované v 5 prípadoch a v roku 2007 boli podané 2 návrhy, ktoré boli akceptované.

75

Ustanovenie § 118 Trestného poriadku, teda porovnávanie údajov v informačnom systéme, nebolo využité ani v jednom prípade.

2.3.4Spolupráca s orgánmi Policajného zboru, spolupráca s inými

orgánmi

Dĺžka trvania trestného konania od začatia trestného stíhania do samotného rozhodnutia v prípravnom konaní je merítkom pre posúdenie a vyhodnotenie rýchlosti prípravného konania. Zo zhromaždených štatistických údajov vyplýva, že v porovnaní s minulým rokom nedošlo u väčšiny trestných vecí k podstatnej zmene v dĺžke konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom alebo po predloženie spisu s návrhom na podanie obžaloby, prípadne iné meritórne rozhodnutie s výnimkou vecí ukončených do jedného mesiaca, ktorých počet prakticky klesol o jednu tretinu, pričom výraznejšie u známych páchateľov (takmer 80%). K zmene došlo aj u vecí ukončených do 6 mesiacov, a to v pomere medzi známymi a neznámymi páchateľmi, pričom u neznámych počet ukončených vecí poklesol. Približne o 20% vzrástol počet vecí ukončených do 1 roka u známych a aj neznámych páchateľov. Približne o 10% vzrástla aj ukončenosť vecí do 5 rokov. Výraznejšie zmeny boli zaevidované v ukončení starších trestných vecí, ktoré majú nízky podiel na celkovom počte ukončených vecí, konkrétne u trestných vecí nad 10 rokov počet ukončených vecí klesol o viac ako 80%.

Dĺžka konania v spolupráci s orgánmi Policajného zboru

Od začatia trestného stíhania do meritórneho ukončenia veci policajtom, prípadne do predloženia návrhu na meritórne rozhodnutie prokurátorovi bol v roku 2009 ukončený nasledovný počet vecí :

do 1 mesiaca - 12.860

do 6 mesiacov - 62.643

do 1 roka - 23.485

do 5 rokov - 20.382

do 10 rokov - 1.414

nad 10 rokov - 85

––––––––––––––––––––––––

spolu: 120 869

z toho známi páchatelia:

do 1 mesiaca - 1.325

do 6 mesiacov - 25.403

do 1 roka - 15.477

do 5 rokov - 13.311

do 10 rokov - 1.121

nad 10 rokov - 56

–––––––––––––––––––––––––

spolu: 56 693

76

z toho neznámi páchatelia:

do 1 mesiaca - 11.535

do 6 mesiacov - 37.240

do 1 roka - 8.008

do 5 rokov - 7.071

do 10 rokov - 293

nad 10 rokov - 29

–––––––––––––––––––––––––

spolu: 64 176

Prieťahy z pohľadu policajtov sú zapríčinené predovšetkým vysokou zaťaženosťou a rozpracovanosťou vecí, poddimenzovaným personálnym stavom vyšetrovateľov a poverených príslušníkov PZ, pomerne veľkou fluktuáciou policajtov a s tým spojeným aj nedostatkom praktických skúseností počas krátkej vyšetrovateľskej praxe. Tieto skutočnosti ovplyvňujú aj časté zmeny v osobách policajtov realizujúcich konkrétnu trestnú vec, nakoľko dochádza k prerozdeľovaniu vyšetrovacích spisov v neskončených trestných veciach, čo si vyžaduje ďalší čas na opätovné naštudovanie často rozsiahleho vyšetrovacieho materiálu novým vyšetrovateľom. Samotné vyšetrovanie, ako aj výkon dozoru prokurátora, je týmto výrazne sťažené.

Z pohľadu prokuratúry pretrvávajúcim dlhodobým problémom, ktorý má výrazný vplyv aj na dĺžku prípravného konania, je, že práve policajti spôsobujú svojim konaním neopodstatnené prieťahy, ktoré nemožno akceptovať. Predovšetkým ide o nedodržiavanie lehôt stanovených prokurátormi a nedôsledné plnenie konkrétnych pokynov prokurátorov v jednotlivých veciach. Vyskytujú sa aj prípady ignorovania viacerých pokynov prokurátora, pričom policajti často reagujú až na signalizácie zo strany prokuratúry, ktoré sú zasielané do rúk nadriadeným orgánom policajta. Často dochádza k nerešpektovaniu 48 hodinovej lehoty na predloženie uznesenia prokurátorovi, k oneskorenému predkladaniu vyšetrovacích spisov na rozhodovanie o podaných sťažnostiach alebo k predkladaniu neúplných spisov. Podstatným a dlhodobým aspektom, ktorý negatívne ovplyvňuje dĺžku prípravného konania, je nedostatočná znalosť trestno-právnych predpisov zo strany policajtov. Prokurátori sú v takýchto prípadoch nútení nahrádzať činnosť policajtov, musia dávať policajtom pokyny na opakovanie už vykonaných nezákonných procesných úkonov, a to aj v súvislosti s rozhodovacou činnosťou policajtov a mnohokrát tiež vrátiť vec na doplnenie vyšetrovania podľa § 230 odsek 2 písmeno d/ Trestného poriadku. Kvalita rozhodnutí zo strany policajtov je nie ojedinele na veľmi nízkej úrovni a často rozhodnutia policajtov nespĺňajú základné náležitosti vyžadované Trestným poriadkom a musia byť zo strany prokuratúry zrušené. Aj takýto postup predlžuje v konečnom dôsledku prípravné konanie.

Ďalšou problémovou oblasťou je predkladanie podnetov na podanie návrhu na väzbu. Pri podávaní týchto návrhov nie je často zo strany polície vyhodnotená skutočnosť, či vôbec v danom prípade existuje dôvod väzby, a to či ide o obligatórny dôvod, nehovoriac o materiálnom znaku väzby. Krajská prokuratúra Bratislava zaznamenala podnety, podávané najmä zo strany

77

Prezídia Policajného zboru, ktoré často nevyhodnocujú skutočnosti, v ktorých vidia dôvody väzby, sú alibistické a skutočnosti uvádzané policajtmi tohto útvaru Policajného zboru často vôbec nezodpovedajú dôkazom obsiahnutým v spisovom materiáli a pohybujú sa skôr v rovine domnienok. Tiež je potrebné uviesť, že podnety sú zo strany polície často podávané ku koncu 48 hodinovej lehoty, čo neumožňuje prokurátorovi dôsledne vyhodnotiť spis a riadne vypracovať návrh. V neposlednom rade sa najmä vedenie Policajného zboru snaží prezentovať výsledky svojej práce tak, že do masovokomunikačných prostriedkov, najmä cestou televízie, oznamujú ako veľké úspechy už samotné zadržanie osôb, ktoré častokrát nemajú ani procesné postavenie obvinených s tým, že sa snažia vytvoriť silný tlak na následné rozhodovanie prokurátora pri hodnotení zákonnosti samotného obvinenia, ako aj dôvodov na podanie návrhu na vzatie do väzby. V neposlednom rade vytvárajú tlak aj na súd. Je zrejmé, že pre Policajný zbor naďalej nie je dôležité dôsledné a zákonné objasnenie skutkového stavu, ale za výborné výsledky považujú už samotné vznesenie obvinenia bez ohľadu na to, že vec sa v konečnom dôsledku pri nedostatočnom objasnení na súde končí oslobodením obžalovaného spod obžaloby.

Plynulosť a rýchlosť prípravného konania je v mnohých prípadoch negatívne ovplyvnená nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania. Vypracovávanie znaleckých posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v nie výnimočných prípadoch až v ročných termínoch, je z časového hľadiska neprijateľné. Medzi najčastejšie sa opakujúce objektívne príčiny neúmernej dĺžky prípravného konania patria aj nevybavené dožiadania slovenských orgánov o právnu pomoc v cudzine. V neposlednom rade dĺžku prípravného konania negatívne ovplyvňuje nedisciplinovaný prístup obvinených, ale aj svedkov a poškodených k účasti na úkonoch v trestnom konaní, ktorí svoju neúčasť často aj opakovane ospravedlňujú, neúspešné predvádzanie obvinených a realizácia vydaných príkazov na zatknutie. Je nevyhnutné poukázať na veľmi časté obštrukcie zo strany obhajcov, ktoré veľmi významne ovplyvňujú dĺžku celého trestného konania.

Ohľadom spolupráce s inými orgánmi (daňové úrady, banky, obecné úrady, mestská polícia a pod.) nie sú zo strany okresných prokuratúr v obvodoch jednotlivých krajských prokuratúr signalizované frekventované problémy. Vyskytli sa však problémy v spolupráci s bankovými inštitúciami, ktoré žiadosti v zmysle § 3 odsek 5 Trestného poriadku vybavovali v neprimerane dlhých lehotách, taktiež jednotliví telefónni operátori vybavovali žiadosti podľa § 116 odsek 2 Trestného poriadku v dlhých lehotách.

Vo vojenskej súčasti prokuratúry v sledovanom období dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom alebo po predloženie spisu s návrhom na podanie obžaloby v trestných veciach neznámych páchateľov v trvaní do 1 mesiaca bola v 10 veciach, do 6 mesiacov bolo v 110 veciach, do 1 roka v 93 veciach a do 5 rokov v 29 veciach. V roku 2008 v trestných veciach neznámych páchateľov bola dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom alebo po predloženie spisu s návrhom na podanie

78

obžaloby v trvaní do 1 mesiaca v 14 veciach, v trvaní do 6 mesiacov to bolo v 281 veciach, do 1 roka išlo o 93 vecí a v trvaní do 5 rokov to bolo 20 vecí.

Dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci vojenským policajtom alebo po predloženie veci s návrhom na podanie obžaloby v trestných veciach neznámych páchateľov poverenými príslušníkmi vojenskej polície bola nasledovná: do 1 mesiaca to boli 4 veci, do 6 mesiacov išlo o 53 vecí, do 1 roka to bolo 24 vecí a do 5 rokov išlo o 8 vecí.

V trestných veciach známych páchateľov, v ktorých konali policajti, teda orgány Policajného zboru a inšpekcia ministra vnútra bolo v lehote do 1 mesiaca ukončených 16 vecí, do 6 mesiacov bolo ukončených 188 vecí, do 1 roka to bolo 68 vecí, do 5 rokov bolo ukončených 28 vecí.

Poverení príslušníci vojenskej polície za sledované obdobie vo veciach známych páchateľov ukončili celkom 89 vecí, z toho 2 veci do jedného mesiaca, 61 vecí do 6 mesiacov, 19 vecí do 1 roka, 7 vecí do 5 rokov.

2.3.5Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavení vecí v konaní pred súdom

V roku 2009 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 24 160 osôb, čo predstavuje 73,97% z počtu súdených obžalovaných (32 660 osôb) v roku 2009. V porovnaní s rokom 2008 (23 004 odsúdených) bol zaznamenaný nárast v počte odsúdených o 1 156 osôb (o 5,03%) a v porovnaní s rokom 2007 (22 063 odsúdených) nárast o 2 097 osôb (o 9,50%).

Z celkového počtu súdených obžalovaných v roku 2009 bolo oslobodených 1 370 osôb (4,19%). V porovnaní s rokom 2008 (1 305 oslobodených) bol zaznamenaný nárast v počte oslobodených o 65 osôb (o 4,98%) a v porovnaní s rokom 2007 (1 294 oslobodených) nárast o 76 osôb (o 5,87%). Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že v roku 2009 stúpol aj počet súdených a odsúdených osôb. Percentuálny podiel oslobodených na celkovom počte súdených osôb bol v roku 2009 len 4,19%, pričom v roku 2008 to bolo 4,3% a v roku 2007 bol tento podiel 4,52%.

Súdy oslobodili spod obžaloby podľa § 285 Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), resp. podľa § 226 Trestného poriadku (zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) :

podľa písmena a/ - 301 osôb (21,97% zo všetkých oslobodených osôb),

podľa písmena b/ - 303 osôb (22,12%),

podľa písmena c/ - 262 osôb (19,12%),

podľa písmena d/ - 15 osôb ( 1,09%),

podľa písmena e/ - 483 osôb (35,26%),

podľa písmena f/ - 6 osôb ( 0,44%).

79

Právne dôvody oslobodenia obžalovaných súdmi spod obžalôb podaných prokurátormi sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatne nezmenili. Jedným z dôvodov oslobodenia obžalovaných spod obžaloby bolo rozdielne hodnotenie dôkazov prokurátorom v prípravnom konaní a následne súdom na hlavnom pojednávaní. Ďalším dôvodom boli podstatné zmeny výpovedí obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní v porovnaní s výpoveďami nimi podanými v prípravnom konaní (zmeny výpovedí svedkov posudzujú prokurátori aj z hľadiska eventuálneho spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, prípadne trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona). V tejto súvislosti významnú úlohu malo uplatňovanie zásady trestného konania „in dubio pro reo” (§ 2 odsek 4 Trestného poriadku) v procese hodnotenia dôkazov a rozhodovania na hlavnom pojednávaní. Veľmi významný podiel na oslobodených trestných veciach mala zistená existencia dôvodov zániku trestnosti činu, najmä v dôsledku uplatnenia hmotnoprávneho inštitútu „účinnej ľútosti”. Tento dôvod zániku trestnosti činu bol najviac aplikovaný pri prečine zanedbania povinnej výživy – páchateľ dodatočne a úplne uhradil výživné oprávnenému subjektu a prečin nemal trvalo nepriaznivé následky vo vzťahu k vyživovanej osobe (§ 86 písmeno a), b) Trestného zákona).

Súdy v roku 2009 podmienečne zastavili trestné stíhanie (§ 282 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku) proti 311 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2008 (281 obžalovaných) bol zaznamenaný nárast o 30 osôb (o 10,68%) a v porovnaní s rokom 2007 (339 obžalovaných) pokles o 28 osôb (o 8,26%).

V roku 2009 súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie (§ 282 odsek 3 Trestného poriadku) proti 161 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2008 (156 obžalovaných) bol zaznamenaný nárast o 5 osôb (o 3,21%) a v porovnaní s rokom 2007 (268 obžalovaných) pokles o 107 osôb (o 39,93%).

K súdnemu schváleniu dohody o vine a treste (§ 334 odsek 4 Trestného poriadku), uzatvorenej medzi prokurátorom a obvinenými, došlo v roku 2009 u 6 547 obvinených osôb, čo predstavuje asi 91% z celkového počtu obvinených osôb, na ktoré bol podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste (7 209 osôb). V porovnaní s rokom 2008 (5 455 obvinených) ide o nárast v počte súdmi schválených dohôd o vine a treste o 1 092 osôb (o 20,02%) a v porovnaní s rokom 2007 (4 642 obvinených) o nárast o 1 905 osôb (o 41,04%).

Súdy v roku 2009 neschválili dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom a obvinenými, u 147 obvinených osôb, čo predstavuje 2% z celkového počtu osôb na ktoré bol prokurátorom podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste. V porovnaní s rokom 2008 (136 obvinených) sa jedná o nárast v počte súdmi neschválených dohôd o vine a treste o 11 osôb (o 8,09%) a v porovnaní s rokom 2007 (114 obvinených) o nárast o 33 osôb (o 28,95%). V percentuálnom vyjadrení v pomere k počtu podaných návrhov na schválenie dohody o vine a treste však ide o pokles tohto ukazovateľa, pretože v roku 2008 predstavovali neschválené dohody 2,25% a v roku 2007 to bolo 2,64%. K najčastejším dôvodom neschválenia

80

dohôd o vine a treste súdmi patrí zmena stanoviska obvineného k uzatvorenej dohode, keď obvinení pred súdmi vyjadrili nesúhlas s už uzatvorenou dohodou s prokurátorom, najmä pre dodatočný nesúhlas s navrhovaným nepodmienečným trestom odňatia slobody.

V roku 2009 súdy vrátili prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste (§ 244 odsek 1 písm. g/, § 255 odsek 3 Trestného poriadku) 344 trestných vecí, čo je v porovnaní v rokom 2008 (341 vecí) nárast o 3 trestné veci (o 0,88%) a v porovnaní s rokom 2007 (238 vecí) nárast o 106 trestných vecí (o 44,54%).

Súdy v roku 2009 zastavili trestné stíhanie (§ 281 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku) proti 416 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2008 (430 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 14 osôb (o 3,26%) a v porovnaní s rokom 2007 (437 obžalovaných) pokles o 21 osôb (o 4,81%).

V roku 2009 súdy postúpili trestné veci (§ 280 odsek 2 Trestného poriadku) príslušnému štátnemu orgánu proti 164 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2008 (154 obžalovaných) bol zaznamenaný nárast o 10 osôb (o 6,49%) a v porovnaní s rokom 2007 (177 obžalovaných) pokles o 13 osôb (o 7,34%).

Súdy v roku 2009 odmietli obžalobu a vrátili prokurátorovi na došetrenie (§ 244 odsek 1 písm. h) Trestného poriadku) 77 trestných vecí, čo predstavuje 0,29% z celkového počtu trestných vecí skončených v prípravnom konaní podaním obžaloby na súd. V porovnaní s rokom 2008 (95 vecí) ide o pokles o 18 vecí (o 18,95%) a v porovnaní s rokom 2007 (101 vecí) o pokles o 24 vecí (o 23,76%).

V roku 2009 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam prvostupňových súdov. Celkove bolo podaných 1 347 odvolaní prokurátora. V porovnaní s rokom 2008 (1 138 odvolaní) bol zaznamenaný nárast o 209 odvolaní (o 18,37%) a v porovnaní s rokom 2007 (1 095 odvolaní) nárast o 252 odvolaní (o 23,01%). Úspešných bolo 330 odvolaní, čo v porovnaní s rokmi 2008 a 2007 (v oboch rokoch zhodne 268 úspešných odvolaní) predstavuje nárast o 62 úspešných odvolaní. Úspešnosť odvolaní prokurátora je porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi. V roku 2009 bolo neúspešných 279 odvolaní, v roku 2008 ich bolo 182 a v roku 2007 bolo neúspešných 219 odvolaní. Pri percentuálnom vyjadrení úspešnosti všetkých rozhodnutých odvolaní v roku 2009 to bolo úspešných 54,19%, v roku 2008 - 59,56% a v roku 2007 - 55,03%.

Proti rozhodnutiam súdov bolo v roku 2009 podaných 223 sťažností prokurátora. V porovnaní s rokom 2008 (285 sťažností) bol zaznamenaný pokles o 62 sťažností (o 21,75%) a v porovnaní s rokom 2007 (225 sťažností) pokles o 2 sťažnosti (o 0,89%). Úspešných bolo 34 sťažností a neúspešných bolo 49 sťažností (40,96% úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností). V roku 2008 bolo úspešných 61 sťažností a neúspešných 75 sťažností (44,85% úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností), v roku 2007 bolo

81

úspešných 51 sťažností a neúspešných 58 sťažností (46,79% úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností).

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi 2008 a 2007 bola v roku 2009 zaznamenaná vzostupná tendencia v počte podaných odporov prokurátora proti trestným rozkazom súdov podľa § 355 Trestného poriadku, v porovnaní s rokom 2008 – nárast o 38 odporov (o 2,17%) a v porovnaní s rokom 2007 - nárast o 347 odporov (o 24,01%). V roku 2009 bolo podaných 1 792 odporov, v roku 2008 bolo podaných 1 754 odporov a v roku 2007 bolo podaných 1 445 odporov. V roku 2009 prokurátori vzali späť 101 podaných odporov, čo v porovnaní s rokom 2008 (91 späť vzatých odporov) predstavuje nárast o 10 odporov (o 10,99%) a v porovnaní s rokom 2007 (76 späť vzatých odporov) nárast o 25 odporov (o 32,89%).

Napriek snahám zákonodarcu o zjednodušenie a zrýchlenie konania prokurátori trávia pomerne dlhý čas na hlavných pojednávaniach. V roku 2009 prokurátori strávili na hlavných pojednávaniach 45 191 hodín (čo je viac ako 1 882 dní). Pri prerokovaní návrhov na dohodu o vine a treste sa prokurátori zúčastňovali zasadnutí, ktoré trvali 3 290 hodín.

V sledovanom období bolo vo vojenskej súčasti prokuratúry odsúdených 137 osôb a oslobodených 28 osôb, z čoho :

- podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku 9 osôb,

- podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku 16 osôb,

- podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku 2 osoby,

- podľa § 285 písm. d/ Trestného poriadku žiadna osoba,

- podľa § 285 písm. e/ Trestného poriadku žiadna osoba,

- podľa § 285 písm. f / Trestného poriadku 1 osoba.

V roku 2008 bolo odsúdených 216 osôb a oslobodených 43 osôb a v roku 2007 bolo odsúdených celkom 257 osôb a oslobodených 48 osôb.

V sledovanom období bolo trestné stíhanie súdom podmienečne zastavené v konaní proti 6 osobám. V roku 2008 bolo trestné stíhanie súdom podmienečne zastavené v konaní proti 11 osobám a v roku 2007 to bolo proti 24 osobám.

V roku 2009 bol súdom schválený zmier v 3 veciach a to na Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov. V roku 2008 to bolo u 2 osôb.

V roku 2009 súd schválil dohodu o vine a treste pri 30 osobách, z toho bolo najviac na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava. V roku 2008 súd schválil dohodu pri 72 osobách a v roku 2007 to bolo pri 94 osobách. V roku 2009 v 2 prípadoch súd neschválil dohodu o vine a treste, pričom v predchádzajúcom roku k neschváleniu došlo v 2 prípadoch a v roku 2007 tomu tak bolo v 3 prípadoch.

82

V jednej veci bol súdom vrátený návrh prokurátorovi ohľadne konania o dohode o vine a treste, pričom v predchádzajúcom roku to bolo taktiež v jednej veci a v roku 2007 k takejto situácii nedošlo.

Zastavené trestné stíhanie (okrem zmieru) bolo realizované proti 5 osobám, v roku 2008 to bolo proti 2 osobám a v roku 2007 proti 7 osobám.

Postúpené trestné stíhanie bolo v sledovanom období proti 4 osobám, v roku 2008 to bolo proti 6 osobám a v roku 2007 proti 4 osobám.

Za sledované obdobie súd vrátil prokurátorovi vec na došetrenie v 2 prípadoch. V roku 2008 tak učinil v 4 veciach a v roku 2007 tomu tak bolo v 5 veciach.

V sledovanom období prokurátori vojenskej prokuratúry podali celkom 48 odvolaní, z ktorých bolo 23 úspešných. V roku 2008 bolo podaných 55 odvolaní, z ktorých bolo 18 úspešných a v roku 2007 bolo podaných 72 odvolaní, z ktorých bolo 24 úspešných.

Čo sa týka podaných sťažností prokurátora (mimo rozhodovania o väzbe), týchto bolo podaných celkom 8, z čoho bolo 5 úspešných. V roku 2008 bolo podaných 16 sťažností, pričom 9 bolo úspešných a v roku 2007 bolo podaných 12 sťažností, z ktorých 4 boli úspešné.

Prokurátori v sledovanom období podali celkom 3 odpory proti trestnému rozkazu, v roku 2008 boli podané 4 odpory a v roku 2007 to bolo 6 odporov.

2.3.6 Konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch

V roku 2009 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k poklesu pri nápade a využívaní mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní - Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku a Dovolanie podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku.

V roku 2009 poklesol nápad aj využitie mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní - Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku a Dovolanie podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku. Oba uvedené inštitúty sa stali súčasťou právneho poriadku prijatím zákona č. 301/2001 Z. z. Trestný poriadok účinného od 1. januára 2006.

2.3.6.1 Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní znamená oprávnenie generálneho prokurátora v trestnom konaní priamo zrušiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutie prokurátora alebo policajta vydané v prípravnom konaní, ak takým rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

83

V roku 2009 bolo generálnej prokuratúre doručených 182 procesných návrhov podaných podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku, ktorými sa rôzne subjekty domáhali zrušenia právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta. V porovnaní s rokom 2008 je to o 155 procesných návrhov menej a v porovnaní s rokom 2007 je to o 86 návrhov menej.

Najviac návrhov (129) podali obvinení. Poškodení podali 22 návrhov, prokurátori podali 18 návrhov, zúčastnené osoby podali 3 návrhy a iné subjekty podali 10 návrhov. V prípade návrhov obvinených ide o značný pokles podaných návrhov oproti roku 2008, kedy obvinení podali 203 návrhov. V roku 2007 obvinení podali 115 návrhov. U ostatných subjektov vzhľadom na minimálne počty podaných návrhov sú rozdiely štatisticky bezvýznamné.

Z hľadiska vybavovania návrhov pretrváva trend mimoriadne vysokej vybavenosti, a to aj napriek extrémne krátkej lehote troch mesiacov plynúcej od právoplatnosti uznesenia určenej ustanovením § 364 odsek 3 Trestného poriadku. Návrhy oprávnených subjektov sú totiž obvykle doručené prokuratúre až po uplynutí jedného – dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia a nie sú celkom výnimočné ani prípady, keď návrh je doručený v priebehu posledného týždňa zákonom určenej lehoty troch mesiacov.

V roku 2009 bolo vybavených 191 návrhov, čo predstavuje viac ako 100% všetkých návrhov podaných v roku 2009. Uvedený stav je daný tým, že v priebehu tohto roka boli vybavené aj návrhy podané v roku 2008. V roku 2007 bolo vybavených 261 návrhov a v roku 2008 bolo vybavených 327 návrhov, čo zhodne predstavuje 97% z celkového počtu podaných návrhov.

Generálny prokurátor v sledovanom období zrušil 52 právoplatných uznesení vydaných prokurátormi a policajtmi v prípravnom konaní, čo predstavuje 29% z celkového počtu vybavených návrhov. V prospech obvineného bolo zrušených 15 uznesení a v neprospech obvineného bolo zrušených 35 uznesení.

Skutočnosť, že boli zrušené len dve rozhodnutia policajta je daná tým, že na rozdiel od minulosti, podľa platného Trestného poriadku len prokurátor je oprávnený meritórne rozhodnúť v trestnej veci, v ktorej došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, postúpiť vec a pod.) a policajt vydáva menej významné uznesenia.

V roku 2008 generálny prokurátor zrušil 57 právoplatných rozhodnutí vydaných prokurátormi v prípravnom konaní, z toho v prospech obvineného 14 a v jeho neprospech 43 a v roku 2007 zrušil 47 takýchto rozhodnutí, z toho 14 v prospech a 33 v neprospech obvineného.

Generálny prokurátor odložil 138 návrhov (76%) z dôvodu, že nezistil podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci alebo preto, že uplynula zákonom stanovená lehota troch mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo, že návrh podal neoprávnený subjekt.

84

2.3.6.2Dovolanie

Generálna prokuratúra v priebehu roka 2009 vybavila 506 podnetov na podanie dovolania, ktoré podali prevažne obvinení. V roku 2008 bolo vybavených 518 podnetov a v roku 2007 to bolo 501 podnetov.

Generálny prokurátor podal 9 dovolaní. Z podaných dovolaní bolo podané 1 v prospech obvineného, 7 v neprospech obvineného a 1 v prospech aj v neprospech obvineného. V roku 2008 bolo podaných 15 dovolaní a v roku 2007 bolo podaných 9 dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v roku 2009 rozhodol o 3 dovolaniach. V celom rozsahu vyhovel generálnemu prokurátorovi v 2 prípadoch a nevyhovel v 1 prípade. O ostatných podaných dovolaniach nebolo v roku 2009 rozhodnuté. V roku 2008 najvyšší súd rozhodol o 12 dovolaniach a v roku 2007 rozhodol o 8 dovolaniach.

Poznatky praxe za štyri roky vyžívania inštitútu dovolania ukazujú, že zúženie dôvodov dovolania a stanovené podmienky na jeho podanie v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou vedú k nárastu nezákonných rozhodnutí, najmä odvolacích krajských súdov pri ukladaní trestov. Generálny prokurátor nemá možnosť tento stav ovplyvniť, pokiaľ právna úprava inštitútu dovolania bude uprednostňovať princíp stability právoplatných súdnych rozhodnutí pred princípom zákonnosti súdnych rozhodnutí.

2.3.7Dozor prokurátora v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia

Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia vykonávali prokurátori aj v roku 2009 mimoriadne aktívny prokurátorský dozor.

V ústavoch na výkon väzby vykonali prokurátori okresných, krajských a generálnej prokuratúry 127 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 198 pohovorov a riešili 73 sťažností.

V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vykonali prokurátori krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry 175 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 421 pohovorov a riešili 276 sťažností.

Predmetom podaných sťažností obvinených osôb bola najmä zdravotnícka starostlivosť v ústavoch, možnosť sprchovania, vysoké ceny v ústavných bufetoch, nedostatočné materiálové vybavenie ciel, ako i zaobchádzanie zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zboru“). I napriek podaným sťažnostiam možno konštatovať tak ako i za minulé roky pokles podaných sťažností obvinenými. Významným faktorom tohto trendu bolo zavedenie diferencovaného výkonu väzby a väčšie možnosti na kultúrno-športovú činnosť obvinených, čo ich významne motivuje

85

na dodržiavanie ústavného poriadku, ako i počet obvinených v ústave, ktorý klesol po prijatí nových trestnoprávnych predpisov.

Predmetom podaných sťažností odsúdených osôb boli predovšetkým žiadosti o informácie v ich trestných alebo aj súkromných právnych veciach (najmä o podmienkach na podmienečné prepustenie, preskúmanie započítania väzby, resp. trestu, správania sa príslušníkov zboru, resp. pedagógov, poskytovanej stravy, poskytovanej liečby, spôsobu výkonu prehliadky ciel a osvetlenia a odosielania pošty, ako aj nezapočítania väzby do výkonu trestu odňatia slobody, dôvodnosti disciplinárneho potrestania, nevhodného správanie sa spoluodsúdeného, zdravotníckej starostlivosti, postupu ústavného lekára a pod.).

Všetky žiadosti a sťažnosti, tak u obvinených ako aj u odsúdených, boli ihneď po previerkach dozorovými prokurátormi prerokované s riaditeľmi ústavov. O výsledku prerokovania sťažností a žiadostí boli obvinení i odsúdení vyrozumení. Sťažnosti obvinených smerujúce do nevyhovujúcich podmienok väzby boli vyhodnotené ako neopodstatnené.

V roku 2009 bol zaznamenaný jeden prípad úmrtia odsúdenej osoby, a to Z. B. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce dňa 15.9.2009. Podľa záverečnej lekárskej správy bezprostrednou príčinou smrti menovaného bolo náhle zlyhanie činnosti chronicky chorého srdca v dôsledku skornatenia tepien srdca ťažkého stupňa a v danom prípade išlo smrť nenásilnú – náhle úmrtie z chorobných príčin.

V ústavoch na výkon väzby sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšil stav ohľadne ubytovania obvinených. Je to dôsledok opatrení vedenia zboru spolu s Ministerstvom spravodlivosti SR o zmene pôsobnosti ústavov na výkon väzby a zmien v koncepcii väzenstva, ako aj účinnosťou nového zákona o výkone väzby a zákona o výkone trestu odňatia slobody. Napriek tomu je potrebné sa týmito otázkami stále zaoberať, najmä vo vzťahu k trendu vývoja kriminality. Opäť možno s poľutovaním konštatovať, že stále nedošlo k realizácii rekonštrukcie Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Toto konštatovanie sa opakuje pravidelne každý rok už od r. 2002 a je teda nevyhnutné, aby vedenie Ministerstva spravodlivosti SR už konečne pristúpilo k splneniu tejto úlohy.

Čo sa týka výkonu trestu odňatia slobody, situácia s ubytovacími kapacitami je stabilizovaná. Ako v prípade výkonu väzby, tak aj pre výkon trestu odňatia slobody platia novelizované právne predpisy a vykonávacie normy, ktoré priniesli ďalšie možnosti pre štát pri postupnom humanizovaní väzenstva v rámci požiadaviek Európskej únie. Vzhľadom na vývoj kriminality bude potrebné vyprofilovať ďalší ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom by mohli byť vykonávané dlhodobé tresty odňatia slobody, resp. trest odňatia slobody na doživotie.

V súvislosti s výkonom prokurátorského dozoru a uplatňovania výlučných dozorových oprávnení prokurátora, poverení prokurátori nemuseli aplikovať písomný príkaz na okamžité prepustenie osoby držanej vo vyššie

86

pomenovaných miestach nezákonne alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

V priebehu roka 2009 bol zaznamenaný jeden pokus o samovraždu, a to obvineného R. B. v Ústave na výkon väzby Nitra požitím väčšieho množstva liekov. Po poskytnutí prvej pomoci bol lekárskou službou následne preeskortovaný a liečený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Zboru väzenskej a justičnej stráže v Trenčíne.

Spolupráca prokuratúry s orgánmi zboru je aj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na nadštandardnej úrovni, čo vyplýva z korektných pracovných vzťahov na všetkých úrovniach dozoru vykonávaného orgánmi prokuratúry. Je potrebné konštatovať, že obvinení aj odsúdení v porovnaní s minulým obdobím čoraz častejšie využívajú zákonom danú možnosť dožadovať sa svojich práv prostredníctvom dozorových prokurátorov.

Na úseku ochrannej a ústavnej výchovy prokurátori realizovali 405 previerok, pri ktorých preverovali spôsob zaobchádzania s chovancami a najmä či nedochádza k zneužívaniu a týraniu detí zo strany vychovávateľov, alebo medzi deťmi navzájom.

Počas vykonania previerok nebola zistená potreba uskutočnenia opatrenia v podobe prepustenia osôb z výkonu ochrannej výchovy, ústavnej výchovy, resp. umiestnených na základe predbežného opatrenia. V zásade sú chovanci prepúšťaní z výchovných zariadení po dovŕšení 18 roku veku a skôr len vtedy, ak ukončili prípravu na budúce povolanie ukončením školy, resp. učilišťa. Pred dosiahnutím plnoletosti sú zo zariadenia prepúšťaní ešte vtedy, ak súd na podnet oprávnenej osoby rozhodne o zrušení uloženej ústavnej alebo ochrannej výchovy, resp. predbežného opatrenia. V prevažnej väčšine sú iniciátormi podnetov rodičia a previerkou nebolo zistené, že by podnet na zrušenie ústavnej výchovy dalo zariadenie, v ktorom je chovanec umiestnený. Iba vo výnimočných prípadoch ústavy iniciujú podanie návrhu na predĺženie ochrannej výchovy, resp. ústavnej výchovy po dovŕšení 18 roku veku chovanca. Takéto návrhy sú podávané z dôvodu, aby bolo chovancovi umožnené ukončiť prípravu na budúce povolanie v zariadení.

Prokurátori pri previerke vykonávali rozhovor s chovancami ústavu podľa svojho uváženia. Pri pohovoroch boli zaznamenané sťažnosti prevažne na výchovné postupy vychovávateľov a učiteľov, súvisiace s fyzickým trestaním chovancov, s výchovným režimom zavedeným v zariadení, so stravou a s nevyhovujúcimi podmienkami v zariadení. Všetky poznatky získané pri pohovoroch s chovancami boli ihneď po vykonaní previerky prokurátormi prejednané s riaditeľmi, prípadne inými zodpovednými pracovníkmi zariadenia. Príslušní riaditelia ústavov, kde sa chovanci sťažovali na postup vychovávateľov, resp. učiteľov, boli upozornení na to, že práci označených osôb musia venovať zvýšenú pozornosť a prijať opatrenia na riešenie, resp. predchádzanie zistených nedostatkov v budúcnosti.

V priebehu roku 2009 bola v Reedukačnom centre v Hlohovci zaevidovaná sťažnosť chovanca A. K. na vychovávateľov predmetného

87

centra. Obsah sťažnosti bol predmetom mimoriadnej previerky vykonanej dňa 06.05.2009 prokurátorom Okresnej prokuratúry v Piešťanoch. Zo záverov tejto previerky vyplynulo podozrenie, že v uvedenom reedukačnom centre sú voči chovancom používané fyzické tresty, najmä v súvislosti s ich útekmi, čo bolo signalizované jeho zriaďovateľovi - Krajskému školskému úradu v Trnave ako orgánu miestnej štátnej správy, do právomoci ktorého patrí v zmysle § 11 odsek 5 zákona číslo 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti školstva, výchovy a vzdelávania. Zistené nedostatky boli tiež signalizované príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súlade s ustanovením § 7 odsek 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne bol daný pokyn vyšetrovateľovi Policajného zboru na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

Zo strany zákonného zástupcu chovanca zariadenia bola evidovaná sťažnosť adresovaná Krajskej prokuratúre v Bratislave v súvislosti s porušovaním zákona o ochrane nefajčiarov, v ktorom poukazoval na to, že v Diagnostickom centre v Záhorskej Bystrici sú osobám mladším ako 18 rokov dlhodobo ponúkané cigarety zo strany výchovných pracovníkov a že v tejto veci nekonalo tak Ministerstvo školstva SR, ako ani Krajský školský úrad, ktorých o tejto skutočnosti informoval, a preto zákonný zástupca chovanca zariadenia žiadal prokuratúru o nápravu. Krajská prokuratúra v Bratislave postúpila jeho podanie Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava na výkon kontroly dodržiavania zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom tento orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva prokuratúru vyrozumel v tom zmysle, že vo veci boli po vykonanej kontrole prijaté konkrétne opatrenia.

Na úseku výkonu dozoru nad ochranným liečením vykonali prokurátori v týchto zariadeniach 133 previerok. Z previerok vyplynulo, že osoby boli prijaté do zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavného liečenia alebo na základe vlastného súhlasu, ako aj bez súhlasu, kedy bolo ich prijatie vždy v lehote do 24 hodín oznámené príslušnému okresnému súdu, ktorý následne v lehote piatich pracovných dní rozhodoval o hospitalizácií pacientov v súlade s platnými právnymi predpismi. Pri vykonaných previerkach neboli zistené porušenia ustanovení Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, ani zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ojedinelé nedostatky týkajúce sa absencie niektorých písomností v spisoch pacientov, resp. absencie doložky právoplatnosti na súdnych rozhodnutiach, boli riešené priamo s pracovníkmi prítomnými pri previerkach.

88

Pri prokurátorských previerkach nebola zistená žiadna nezákonne držaná osoba v ochrannom liečení a ústavnom liečení alebo prevzatá do zdravotníckej starostlivosti zo zdravotných dôvodov na základe rozhodnutia súdu. V chorobopisoch pacientov boli založené právoplatné rozhodnutia súdov a súdne nariadenia výkonu ochranného a ústavného liečenia. V chorobopisoch niektorých pacientov boli zistené len drobné nedostatky, spočívajúce v založení niektorých rozhodnutí súdov o uložení ústavnej výchovy do evidencie bez vyznačenia právoplatnosti.

Čo sa týka dozoru prokurátorov nad celami policajného zaistenia, tento je realizovaný pravidelne a v potrebnom rozsahu. Celkovo bolo vykonaných 943 previerok. Pri prokurátorských previerkach nebola zistená nezákonne držaná osoba.

V predchádzajúcich rokoch došlo postupne v jednotlivých celách k ich dobudovaniu a prestavbe, čím tieto spĺňajú stavebné požiadavky uvedené v prílohe č. 1 k nariadeniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 41/2003 o celách policajného zaistenia v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 52/2005. Obdobne je tomu tak aj v prípade materiálneho vybavenia ciel podľa prílohy č. 2 k citovanému nariadeniu. V tomto smere pri previerkach neboli zistené žiadne nedostatky. Ak osoba umiestnená v cele nemá vlastné peňažné prostriedky, stravovanie zadržaných osôb sa vykonáva v súlade s ustanovením § 47 zákona NR SR č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, z finančných prostriedkov polície. Aj vychádzky a sprchovanie osôb umiestnených v celách sa vykonávajú v súlade s citovaným nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky. Dňa 27.12.2009 v cele policajného zaistenia na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo Vranove nad Topľou došlo k úmrtiu zadržanej osoby J. Ž., ktorý bol dodaný do cely po predošlej lekárskej prehliadke a súhlasu lekárky a bol na cele s ďalším zadržaným, ktorý keď videl, že zadržaný chraptí privolal príslušníkov a vzápätí bola privolaná aj záchranná služba, ktorá však po neúspešnom oživovaní konštatovala smrť. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že bezprostrednou príčinou úmrtia zaistenej osoby bolo zlyhanie chronicky chorobne poškodeného srdca pri čerstvej ischémii (odumretí svalových vlákien) srdcového svalu.

K termínu 31.12.2005 boli na základe rozhodnutia Ministerstva obrany SR v jednotlivých vojenských útvaroch v územnej pôsobnosti Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava a Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov zrušené všetky cely predbežného zaistenia vojakov. Cela predbežného zaistenia vojakov vo Vojenskom útvare 2790 Žilina, spadajúca do územnej pôsobnosti Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica bola zrušená ku dňu 1.3.2008, takže vo vyhodnocovanom roku nebola zo strany vojenských prokuratúr vykonaná žiadna previerka.

2.3.8 Stav prevencie kriminality

Povinnosť podieľať sa v rozsahu svojej pôsobnosti na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti vyplýva pre orgány prokuratúry zo zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Pre prokurátorov to v prvom rade

89

znamená vykonávať svoje právomoci a pôsobnosť nestranne a nezaujato, rešpektujúc dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody strán zúčastnených na procese bez akejkoľvek diskriminácie. Spôsob uplatňovania trestno-právnych inštitútov a procesných postupov musí byť podriadený požiadavke prísneho dodržiavania nielen práv obvinených, ale tiež ochrany svedkov a obetí trestných činov. Najmä tam, kde je páchateľom mladistvý alebo obeťou trestného činu je dieťa, prokurátori dbajú na prehĺbenie výchovného vplyvu trestného konania a využívanie a prísne uplatňovanie príslušných ustanovení zákona, slúžiacich na ich zvýšenú ochranu a citlivý prístup.

Preventívne aktivity prokurátorov sú zamerané na oblasti, ktoré by potencionálne mohli byť poľom pôsobnosti pre kriminálne aktivity alebo s nimi priamo súvisia. Zapájajú sa do nich v závislosti na svojich kompetenciách, vyplývajúcich zo zákona tak na okresnej a krajskej úrovni, ako aj na úrovni generálnej prokuratúry.

Konkrétnymi formami zapojenia prokurátorov do preventívnej činnosti v spoločnosti sú najmä:

A) členstvo v komisiách a orgánoch verejnej správy

Prokurátori okresných a krajských prokuratúr sa aj v roku 2009 zapojili do činnosti komisií miestnych orgánov štátnej správy zameraných na prevenciu a to všade tam, kde tieto obnovili svoju činnosť po ich zrušení k 31.12.2003 v dôsledku reformy štátnej správy a boli prizvaní s nimi spolupracovať.

V pôsobnosti Krajskej prokuratúry Bratislava túto činnosť realizuje vo zvýšenej miere svojimi aktivitami najmä okresný prokurátor pre Bratislavu II a to najmä účasťou a vystupovaním v miestnych zastupiteľstvách v okrese Bratislava II.

Pravidelné aktivity v rámci Policajného zboru v roku 2009 boli zamerané tiež na problematiku prevencie kriminality a odhaľovania trestnej činnosti.

V rámci prevencie násilnej kriminality prokurátori okresných prokuratúr pôsobili ako členovia skúšobnej komisie na posúdenie odbornej spôsobilosti držať zbraň a strelivo pri oddeleniach správnej služby okresných riaditeľstiev Policajného zboru.

V priebehu roku 2009 prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr nespolupracovali so žiadnymi osobitnými orgánmi alebo inštitúciami na programoch zameraných na prevenciu kriminality. Problémy prevencie rovnako ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2009 boli predmetom porád medzirezortnej súčinnosti, na ktorých sa zúčastňovali prokurátori okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Prokurátori Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote na požiadanie poskytli súčinnosť orgánom obcí pri riešení problémov, najmä pri postupe pri vybavovaní priestupkov na úseku školstva a kultúry, ktoré prešli do ich pôsobnosti. Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši sa zúčastnil dvoch zasadnutí mestského zastupiteľstva. Okresná prokurátorka

90

v Žiari nad Hronom sa v septembri 2009 zúčastnila cvičenia na tému „Organizácia a riadenie záchranných prác po úniku nebezpečnej látky” v súčinnosti s príslušnými zložkami.

Prokurátori jednotlivých prokuratúr a Krajskej prokuratúry v Prešove sa zúčastňujú zasadnutí orgánov štátnej správy a samosprávy a organizujú a zúčastňujú sa pravidelných štvrťročných medzirezortných porád orgánov činných v trestnom konaní, na ktorých sú riešené aj problémy praktickej aplikácie právnych predpisov.

V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Trnave, v Trenčíne, v Žiline a v Košiciach okresné komisie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti zanikli a ich činnosť žiaden iný orgán doposiaľ nenahradil.

B) vykonávanie prednášok a besied

Najviac využívanou a dostupnou formou preventívnej práce prokurátorov sú prednášky a besedy zamerané na žiakov základných a študentov stredných škôl. Aj tieto aktivity sú však v krajoch rozdielne, keďže závisia od záujmu jednotlivých subjektov. Prokurátori v tomto smere preto očakávajú iniciatívu od týchto inštitúcií a sú ochotní a pripravení poskytnúť aj takúto formu prevencie, prostredníctvom ktorej je možné účinne pôsobiť na právne vedomie najmä mladých ľudí. Témami týchto prednášok býva najmä kriminalita mládeže, problematika xenofóbie, rasizmu, drogová kriminalita a otázky súvisiace s trestnou zodpovednosťou.

Do tejto preventívnej činnosti sa aktívne zapojili prokurátori v obvodoch všetkých krajských prokuratúr.

Celkove vykonali prokurátori okresných a krajských prokuratúr 86 prednášok, čo je oproti minulému roku pokles o 13 prednášok (v roku 2008 to bolo 99 prednášok).

V roku 2009 prokurátori zorganizovali celkovo 61 besied k vybraným problémom súvisiacim s trestným konaním a dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd (v roku 2008 to bolo 84 besied).

Aj v sledovanom období sa tieto besedy uskutočňovali najmä po skončení hlavného pojednávania, ktoré sa vykonalo pred zástupcami záujmového združenia občanov v súlade s ustanovením § 4 odsek 4 Trestného poriadku, čo sa ukazuje ako veľmi účinná forma preventívneho pôsobenia tak na širšiu verejnosť, ako aj na samotného páchateľa.

Okrem toho sú niektorí prokurátori stálymi lektormi a externými prednášateľmi na Justičnej akadémii a Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (piati prokurátori generálnej prokuratúry), Inštitúte verejnej správy a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (jeden prokurátor Okresnej prokuratúry v Bratislave V). Prokurátori generálnej prokuratúry vykonávajú prednáškovú a lektorskú činnosť aj „ad hoc” na požiadanie iných orgánov a mimovládnych organizácií.

91

Prokurátori sa tiež zúčastňovali ako lektori na projektoch Európskej únie, ktoré boli organizované pre orgány činné v trestnom konaní a podieľali sa na výchove a vzdelávaní sudcov a prokurátorov v rámci seminárov organizovaných Justičnou akadémiou, kde tiež pôsobia ako lektori.

Treba zdôrazniť, že všetky uvedené aktivity sú limitované aktuálnymi personálnymi podmienkami na jednotlivých prokuratúrach. Prokurátori sa týmto aktivitám nebránia a sú ochotní sa do nich v závislosti na pracovnom vyťažení periodicky zapájať, očakávajú ale pri tom iniciatívu od iných orgánov, resp. inštitúcií, aby ich v tejto súvislosti oslovili.

C) publikačná činnosť

Publikačnej aktivite sa venujú prokurátori na všetkých úrovniach. Viacerí pravidelne publikujú články v odborných periodikách, ako napr. Justičná revue, Bulletin Advokacie, Trestněprávní revue a Státní zastupitelství, ako aj prispievajú do vnútrorezortného periodika.

D) vystúpenia v médiách a informovanie verejnosti

Informovanie verejnosti cez masovokomunikačné prostriedky je na generálnej prokuratúre a na všetkých krajských prokuratúrach zabezpečované prostredníctvom vymenovaných hovorcov. Činnosť hovorcov pozostáva v informovaní verejnosti prostredníctvom médií najmä o výsledku hlavných pojednávaní na súdoch a o stave konaní v konkrétnych trestných veciach. Tlačové a informačné oddelenie, zriadené na generálnej prokuratúre od 1.4.2004 poskytlo v roku 2009 spolu s hovorcami na krajských prokuratúrach 435 takýchto informácií (v roku 2008 to bolo 405 informácií) a zorganizovalo tlačové besedy. Hovorcovia jednotlivých krajských prokuratúr vystupujú tiež pre regionálne médiá.

V sledovanom období eviduje generálna prokuratúra aj 119 žiadostí o podanie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, z ktorých 119 bolo do 31.12.2009 aj vybavených.

E) aktívna účasť na konferenciách, aktívoch a seminároch

V záujme zvyšovania vlastnej odbornej spôsobilosti a kvalifikácie, ako aj v snahe prispieť svojimi skúsenosťami k výmene skúseností a poznatkov, sa prokurátori na všetkých stupňoch zúčastňujú rôznych seminárov a konferencií, ktoré sú organizované Justičnou akadémiou, orgánmi Rady Európy a Eurojustu. Spoluprácu na tomto úseku je možné rozdeliť do dvoch oblastí, a to spolupráca s Policajným zborom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a spolupráca s ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy.

92

Prokurátori generálnej prokuratúry v roku 2009 predniesli svoje príspevky k aplikačným problémom praxe pri trestnom stíhaní vybraných druhov trestných činov a inštitútom procesného trestného práva na pracovných poradách a workshopoch organizovaných rôznymi zložkami Policajného zboru.

F) spolupráca a súčinnosť s inými orgánmi pri vypracovaní

a vyhodnocovaní programov a akčných plánov zameraných na

prevenciu

Generálny prokurátor má zastúpenie v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality, ktorej členom s poradným hlasom je námestník generálneho prokurátora, ktorý sa jej zasadnutí pravidelne zúčastňuje. Má tiež zastúpenie v niektorých jej ďalších orgánoch a komisiách zameraných na konkrétne oblasti trestnej politiky štátu ako je Výbor ministrov pred drogové závislosti a kontrolu drog a pracovná skupina NMCD pre trestno-právne dáta. Prokurátori majú okrem toho zastúpenie v expertných pracovných skupinách jednotlivých ministerstiev, napr. pre elimináciu násilia na ženách a v rodinách domáceho násilia, o boji proti rôznym formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie. Generálna prokuratúra má tiež zastúpenie v stálej medzirezortnej pracovnej skupine zriadenej pri Ministerstve zahraničných vecí SR. Takéto zastúpenie má prokuratúra aj v expertnej skupine pre otázky počítačovej kriminality v súvislosti s vykonávaním Dohovoru o počítačovej kriminalite. Pôsobia tiež v niektorých medzinárodných pracovných skupinách, ako napr. pri Rade Európy pracovná skupina Spravodlivosť a uplatňovanie práva v oblasti drogových závislostí, pri Organizácii spojených národov pre prieskum trendov kriminality a pôsobenie systémov spravodlivosti, prípadne sú menovaní rezortom prokuratúry na požiadanie európskych inštitúcií ako kontaktné osoby vo vzťahu k vykonávaniu medzinárodných trestno-právnych dohovorov a dohovorov týkajúcich sa dodržiavania základných ľudských práv a slobôd.

V tomto smere aktívne pôsobí prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý sa zúčastňoval rokovaní byra a pléna Európskeho výboru pre problémy kriminality rady Európy (CDPC), ktorým predsedal. Zúčastnil sa aj konferencie ministrov spravodlivosti v Trömsö, kde za výbor CDPC vystúpil s príspevkom. Zúčastňuje sa rokovaní výboru CAHVIO Rady Európy ako zástupca výboru CDPC, ktorého úlohou je vypracovanie medzinárodného dohovoru proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu. Napokon absolvoval ako súčasť tímu Rady Európy expertné stretnutie so zástupcami justičných orgánov Veľkej Británie a Ruskej Federácie v rámci projektu Účinné praktické nástroje na uľahčenie justičnej spolupráce v trestných veciach.

Z titulu zastúpenia v jednotlivých orgánoch a pracovných skupinách, ako aj na požiadanie gestorov sa prokuratúra podieľala svojimi podkladmi na vypracovaní viacerých programových a hodnotiacich materiálov a dotazníkov. Participuje aj na činnosti medzirezortnej pracovnej skupiny na realizáciu akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2009 - 2011. Taktiež má zastúpenie v multidisciplinárnej integrovanej skupine

93

odborníkov, zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu, ako aj národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Je potrebné konštatovať, že aj v roku 2009 je efektívnosť prevencie a boja s kriminalitou a protispoločenskými javmi malá. Neexistuje celoštátne koordinovaný program v tomto smere. Určité aktivity v obmedzenom rozsahu v tomto smere vyvíjajú samosprávy miest a obcí, ktoré však narážajú na bariéru nedostatkov financií na realizáciu takýchto programov, ako aj na nedostatok kompetentných a odborne zdatných osôb. Ostatné činnosti, súvisiace s prevenciou kriminality vyplývajú pre prokurátorov z bežnej činnosti a výkonu svojej právomoci. Tento je zameraný najmä na uplatňovanie všetkých trestnoprávnych inštitútov, zameraných na ochranu svedkov a obetí trestnej činnosti, ako aj na uplatnenie všetkých zákonných nárokov poškodených. V prípadoch, kde je páchateľom alebo obeťou trestného činu mladistvý alebo dieťa, prokurátori aktívne dbajú na súčinnosť s orgánmi ochrany mládeže, dôsledne dbajú na uplatňovanie všetkých ustanovení zákona, umožňujúce prehĺbenie výchovného vplyvu na mladistvých delikventov, alebo na zvýšenú ochranu a citlivý prístup k právam poškodených mladistvých.

2.4. Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na

úseku právneho styku s cudzinou

Na prokuratúre Slovenskej republiky sa tejto problematike venuje väčší počet osôb. Na krajských prokuratúrach sú určené konkrétne počty prokurátorov, pričom niektorí z nich vybavujú aj bežnú trestnú agendu. Na niektorých okresných prokuratúrach je zavedená špecializácia na túto agendu a v prípade menších prokuratúr sa na nej podieľajú všetci prokurátori s tým, že zároveň vybavujú aj inú agendu.

Medzi štátmi Európskej únie sa presadzuje pri právnom styku s cudzinou (v záujme čo najrýchlejšieho a efektívnejšieho vybavenia veci) priamy styk s príslušnými justičnými orgánmi. Vzhľadom na to je nevyhnutné okrem špecializácie na túto agendu venovať sa aj zdokonaľovaniu jazykových znalostí prokurátorov (najmä angličtiny, francúzštiny, nemčiny).

Medzinárodný odbor zabezpečoval v roku 2009 aj právny styk s cudzinou pre Úrad špeciálnej prokuratúry v oblasti právnej pomoci.

Na medzinárodný odbor napadlo v roku 2009 1 754 vecí agendy právneho styku s cudzinou (v roku 2008 napadlo 1 728 vecí, v roku 2007 - 1 501 vecí).

Na Krajskú prokuratúru Bratislava napadlo 517 vecí (v roku 2008 - 424 vecí, v roku 2007 - 409 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 572 vecí (v roku 2008 - 343 vecí, v roku 2007 - 343 vecí).

Na Krajskú prokuratúru Trnava napadlo 411 vecí (v roku 2008 - 369 vecí, v roku 2007 - 305 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 1038 vecí (v roku 2008 - 778 vecí, v roku 2007 - 561 vecí).

94

Na Krajskú prokuratúru Trenčín napadlo 496 vecí (v roku 2008 - 372 vecí, v roku 2007 - 313) a na okresné prokuratúry v jej obvode 474 vecí (v roku 2008 -360 vecí, v roku 2007 - 293).

Na Krajskú prokuratúru Nitra napadlo 86 vecí (v roku 2008 - 217 vecí , v roku 2007 - 436 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 470 vecí (v roku 2008 - 451 vecí, v roku 2007 - 338 vecí).

Na Krajskú prokuratúru Žilina napadlo 171 vecí v roku 2008 -180 vecí, v roku 2007 - 208 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 474 vecí (v roku 2008 - 555 vecí, v roku 2007 - 449 vecí).

Na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica napadlo 425 (v roku 2008 - 422 vecí, v roku 2007 - 397 vecí ) a na okresné prokuratúry v jej obvode 630 vecí (v roku 2008 - 622 vecí, v roku 2007 - 406 vecí).

Na Krajskú prokuratúru Prešov napadlo v roku 2009 - 326 vecí (v roku 2008 -291, v roku 2007 - 329) a na okresné prokuratúry v jej obvode - 457 vecí (v roku 2008 - 406 vecí, v roku 2007 - 312 vecí).

Na Krajskú prokuratúru Košice napadlo v roku 2009 - 47 vecí (v roku 2008 - 56 vecí, v roku 2007 – 68 vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 755 vecí (v roku 2008 - 593 vecí, v roku 2007 - 640 vecí).

V súčinnosti s Eurojustom bolo vybavených 34 trestných vecí. V 27 veciach bola Slovenská republika dožadujúcim štátom a v 7 veciach dožiadaným štátom (v roku 2008 - 47 vecí, v roku 2007 - 33 vecí). Komunikácia medzi národným členom za Slovenskú republiku v Eurojuste a jednotlivými podriadenými prokuratúrami sa uskutočňovala prostredníctvom medzinárodného odboru GP SR. Súčinnosť sa zameriavala predovšetkým na urýchlenie vybavenia dožiadaní o právnu pomoc, prípadne bola využitá pri zisťovaní základných náležitostí žiadosti o právnu pomoc s poukazom na špecifiká dožiadaného štátu. Spoluprácu možno hodnotiť veľmi pozitívne.

V roku 2009 v súčinnosti s kontaktnými bodmi Európskej justičnej siete (EJN) bolo vybavených 52 vecí (v roku 2008 - 37, v roku 2007 - 66 vecí). V 39 prípadoch išlo o súčinnosť v prospech slovenských orgánov a v 13 prípadoch išlo o žiadosti cudzozemských justičných orgánov. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o aktivity Krajskej prokuratúry Banská Bystrica. Najčastejšie dožadujúcimi ako aj dožiadanými štátmi boli Maďarská republika a Poľská republika, nasledovali Česká republika a Rakúska republika. Spoluprácu možno hodnotiť veľmi pozitívne najmä z hľadiska bezprostrednosti a rýchlosti kontaktov. Obsahom súčinnosti bolo zisťovanie a poskytovanie rôznych informácií pri poskytovanie právnej pomoci v konkrétnych trestných veciach, predovšetkým informácií o príslušnosti, o hmotnom a procesnom práve, o výkone európskych zatýkacích rozkazoch, ako i urgencie meritórnych rozhodnutí a pod.

Na vojenskej súčasti prokuratúry bolo v roku 2009 zaslaných 14 dožiadaní o právnu pomoc do cudziny, iná agenda zaznamenaná nebola. Právny styk s cudzinou vykonávajú priebežne všetci prokurátori, nie sú určení prokurátori – špecialisti na úsek právneho styku s cudzinou.

95

2.4.1. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného

konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných

oznámení do cudziny a z cudziny)

V roku 2009 bolo podaných ministrovi spravodlivosti podľa § 529 Trestného poriadku 124 návrhov na odovzdanie trestného stíhania do cudziny. V roku 2008 bolo podaných 155 návrhov a v roku 2007 to bolo 154 návrhov.

Najčastejšie bolo trestné konanie odovzdané do Českej republiky - 59 trestných stíhaní, do Poľskej republiky - 29, do Maďarskej republiky - 20, do Rakúskej republiky - 6, na Ukrajinu - 5, do Moldavska a Talianska - po 2 a do Rumunska 1 trestné stíhanie.

Skladba trestných činov cudzincov, ktorých trestné stíhanie bolo odovzdané do cudziny, sa oproti roku 2008 nezmenila. Aj v roku 2009 prevládala majetková trestná činnosť (krádež - § 212, podvod § 221, sprenevera - § 213) a trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207). Pomerne časté boli aj trestné činy ublíženia na zdraví súvisiace s dopravnými nehodami (§ 156, § 157) ale aj násilná trestná činnosť (lúpež - § 188, hrubý nátlak - §191) .

V roku 2009 bolo z cudziny prevzatých 100 trestných stíhaní, v roku 2008 ich bolo 148 a v roku 2007 - 93.

Najčastejšie bolo prevzaté trestné stíhanie z Českej republiky (63), Poľskej republiky (15), Maďarskej republiky (9), Rakúskej republiky (6), Spolkovej republiky Nemecko (4), Rumunska a Lotyška (1).

Občania Slovenskej republiky, ktorých trestné stíhanie bolo prevzaté od cudzozemských justičných orgánov, páchali v cudzine predovšetkým majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - §221), trestné činy trestné činy ublíženia na zdraví (§ 157, § 158) a trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207) a iné trestné činy.

V roku 2009 bolo do cudziny odovzdané trestné oznámenie na 287 cudzincov. Počet trestných oznámení v porovnaní s rokom 2008 stúpol o 66 trestných oznámení (v roku 2007- 179).

Najčastejšie bolo odovzdávané trestné oznámenie do Českej republiky (169), do Talianska (20), do Rakúskej republiky (19 ), do Poľskej republiky (17), Maďarskej republiky (12), do Spolkovej republiky Nemecko (11), na Ukrajinu (3) a do Rumunska (2).

Rovnako ako pri odovzdaných trestných stíhaniach, aj v týchto prípadoch sa jednalo o majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213), neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty (§ 219), ďalej trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207), trestné činy ublíženia na zdraví (§157, § 158), prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a iné.

96

V roku 2009 bolo od cudzozemských justičných orgánov prijatých 457 trestných oznámení na občanov Slovenskej republiky, čo bol mierny pokles oproti roku 2008, kedy bolo prijatých 475 trestných oznámení, (v roku 2007 - 373 ).

Najpočetnejšiu skupinu tvorili trestné oznámenia prevzaté z Českej republiky (358), nasledovali trestné oznámenia z Poľskej republiky (34), z Maďarskej republiky (31), z Rakúskej republiky (28) zo Spolkovej republiky Nemecko (4 ) a po 1 trestnom oznámení z Francúzska a Chorvátska.

Najviac trestných oznámení sa týkalo podozrenia zo spáchania majetkových trestných činov (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213), trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 207), trestného činu proti slobode a ľudskej dôstojnosti (§ 188, § 189), trestné činy proti životu a zdraviu (§ 155, § 156, §157, § 158) a vyskytli sa i trestné činy prevádzačstva (§ 355) a iné.

2.4.2 Medzinárodná právna spolupráca

Právna pomoc v trestných veciach vo vzťahu k cudzine je vykonávaná v súčinnosti s cudzozemskými justičnými orgánmi na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ustanovení piatej hlavy, piatej časti Trestného poriadku. Právna pomoc sa rozdeľuje na tzv. pasívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov trestného konania slovenskými justičnými orgánmi na území Slovenskej republiky na základe žiadostí cudzích orgánov a tzv. aktívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov v cudzine na základe žiadostí slovenských justičných orgánov. Generálna prokuratúra zabezpečuje vzájomnú právnu pomoc prostredníctvom ústredných justičných orgánov dožadovaných alebo dožadujúcich štátov. Právny styk s Českou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou je dlhodobo realizovaný priamo okresnými a krajskými prokuratúrami v rámci priameho právneho styku zakotveného v medzinárodných zmluvách s uvedenými krajinami. Po nadobudnutí platnosti Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (od 1.10.2006) sa priamy právny styk rozšíril aj na ďalšie členské štáty Európskej únie, ktoré ratifikovali tento dohovor.

Pasívna právna pomoc

V roku 2009 bolo na prokuratúry Slovenskej republiky doručených 1 556 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. V porovnaní s rokom 2008 došlo k nárastu o 174 žiadostí (v roku 2008 – 1 372 žiadostí) a v porovnaní s rokom 2007 išlo o podstatné zvýšenie, pretože vtedy bolo doručených 986 žiadostí o právnu pomoc.

Nápad žiadostí o právnu pomoc podľa dožadujúcich štátov:

97

Štát

počet

Štát

Počet

Česká republika

839

Lichtenštajnsko

9

Maďarská republika

226

Grécko

8

Spolková republika Nemecko

140

Taliansko

8

Rakúska republika

91

Slovinsko

8

Poľská republika

83

Holandsko

5

Chorvátsko

20

Litva

4

Rumunsko

17

Srbsko

3

Španielske kráľovstvo

14

USA

2

Bulharsko

14

Lotyšsko

2

Švajčiarsko

12

Turecko

2

Francúzsko

12

Mexiko

2

Ukrajina

12

Škótsko

1

Veľká Británia

11

Dánsko

1

Belgicko

9

Švédsko

1

Na základe týchto žiadostí o právnu pomoc bolo vykonaných 1 037 výsluchov svedkov, poškodených alebo obvinených (v roku 2008 - 999 , v roku 2007 - 667), v 371 prípadoch bolo realizované doručovanie písomností (v roku 2008 - 410, v roku 2007 - 314), v 209 prípadoch boli zabezpečované listinné dôkazy (v roku 2008 - 194, v roku 2007 - 43), bolo vykonaných 19 domových prehliadok a prehliadok iných priestorov (v roku 2008 - 9, v roku 2007 - 14), v 18 prípadoch došlo k zaisteniu vecí. Iných úkonov bolo vykonaných 160 vrátane 1 videokonferencie so svedkom - poškodeným občanom Slovenskej republiky na žiadosť škótskej strany. Úkon sa konal za účasti škótskych vyšetrujúcich úradníkov. Spolu bolo realizovaných 1 814 procesných úkonov (v roku 2008 - 1 710, v roku 2007 - 1 182).

V dožiadaniach prevažovali trestné činy proti majetku. Nasledovali trestný čin zanedbania povinnej výživy, trestné činy proti životu a zdraviu a fiskálne trestné činy.

V rámci pasívnej právnej pomoci v priamom právnom styku bolo na okresné a krajské prokuratúry doručených 1 134 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci (v roku 2008 ich bolo 1 014 a v roku 2007 - 652 žiadostí). Z toho bolo zaslaných z Českej republiky 796 žiadostí (v roku 2008 – 629 v roku 2007 - 418), z Maďarskej republiky 210 žiadostí (v roku 2008 - 242, v roku 2007 - 109), z Poľskej republiky 98 žiadostí (v roku 2008 - 87, v roku 2007 - 55) a 86 z Rakúskej republiky (v roku 2008 - 56, v roku 2007- 70).

Do uvedeného počtu je zahrnutých i 52 žiadostí o právnu pomoc, ktoré boli doručené na okresné prokuratúry v súvislosti s realizáciou priameho právneho styku podľa Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 2000 (MLA 2000). O vykonanie právnej pomoci v zmysle citovaného dohovoru najčastejšie

98

požiadali justičné orgány Spolkovej republiky Nemecko - jedná sa o 38 žiadostí, 5 žiadostí bolo zaslaných zo Slovinska, 3 žiadosti z Francúzska, 2 žiadosti z Veľkej Británie a po 1 žiadosti z Belgicka a Chorvátska.

Na základe žiadostí o právnu pomoc v rámci priameho právneho styku prevažovali žiadosti o výsluchy svedkov, poškodených alebo obvinených, nasledovali žiadosti o doručenie písomností a iných procesných úkonov.

Aktívna právna pomoc

Prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2009 požiadali cudzozemské justičné orgány o poskytnutie právnej pomoci v 2 675 prípadoch. V porovnaní s rokom 2008 ide o nárast o 358 vecí (v roku 2008 - 2 317, v roku 2007 – 1 649).

Žiadosti o právnu pomoc podľa dožadovaných štátov:

Štát

počet

Štát

Počet

Česká republika

1823

Lotyšsko

3

Maďarská republika

162

Bulharsko

3

Spolková republika Nemecko

150

Lichtenštajnsko

3

Poľská republika

142

Nórsko

3

Rakúska republika

128

Rusko

3

Taliansko

46

Južná Kórea

2

Veľká Británia

35

Estónsko

2

Švajčiarsko

23

Fínsko

2

Rumunsko

22

Dánsko

2

Francúzsko

15

Nový Zéland

2

Ukrajina

15

USA

2

Španielske kráľovstvo

14

Bielorusko

2

Chorvátsko

10

Litva

2

Belgicko

9

Švédsko

2

Holandsko

9

Austrália

2

Srbsko

6

Kanada

2

Cyprus

6

Izrael

1

Írsko

6

Čína

1

Grécko

5

Bosna Hercegovina

1

Turecko

4

Portugalsko

1

Moldavsko

4

V dožiadaniach o právnu pomoc prevažovali požiadavky o výsluchy svedkov, poškodených a obvinených spolu v počte 2 132 (v roku 2008 – 2 021, v roku 2007- 1 382), doručovanie písomností v počte 466 (v roku 2008 - 290, v roku 2007 - 185), zabezpečenie listinných dôkazov a informácií

99

v počte 262 (v roku 2008 - 305, v roku 2007 - 156). Iné úkony žiadali prokurátori vykonať v 115 prípadoch (v roku 2008 - 59, v roku - 37). Spolu išlo o 2 981 procesných úkonov (v roku 2008 – 2 675, v roku 2007 -1 776).

V súvislosti s počtom vykonaných úkonov právnej pomoci je potrebné poznamenať, že bol vyšší ako počet žiadostí o právnu pomoc, pretože niektoré žiadosti obsahovali požiadavku na vykonanie viacerých druhov úkonov právnej pomoci.

Prokuratúry Slovenskej republiky v rámci aktívnej právnej pomoci v priamom právnom styku zaslali 2 251 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci (v roku 2008 - 1 890, v roku 2007 - 1 201). Najviac ich bolo adresovaných príslušným orgánom Českej republiky - 1 821 (v roku 2008 - 1 509, v roku 2007 - 1 002), ďalej príslušným orgánom Maďarskej republiky - 161 (v roku 2008 - 179, v roku 2007 - 61), Poľskej republiky - 142 (v roku 2008 - 90, v roku 2007 - 58) a orgánom Rakúskej republiky - 127 (v roku 2008 - 112, v roku 2007 - 80). Týmito žiadosťami bolo dožiadaných 1 582 výsluchov, bolo žiadané o doručenie 464 písomností, vyžiadanie dokladov a informácií - 310 a iné úkony.

Na úkonoch právnej pomoci vykonávaných v Slovenskej republike slovenskými orgánmi v roku 2009 sa zástupcovia cudzích štátov zúčastnili v 27 prípadoch (v roku 2008 - 32, v roku 2007 - 15). Najčastejšie išlo o zástupcov z Českej republiky v 19 prípadoch, ďalej z Maďarskej republiky - 2, Veľkej Británie - 2 a v 1 prípade z Rakúskej republiky, Holandska , Švédska a USA .

Účasť slovenských justičných orgánov na úkonoch právnej pomoci v cudzine nebola v roku 2009 zaznamenaná.

Medzinárodný odbor v roku 2009 participoval na činnosti jedného spoločného vyšetrovacieho tímu na základe dohody uzavretej v roku 2008 s Najvyšším štátnym zastupiteľstvom Českej republiky. Dozor nad trestným konaním vedeným na území Slovenskej republiky vykonáva prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Vojenská súčasť prokuratúry v sledovanom období adresovala do cudziny celkom 14 žiadostí vojenských obvodných prokuratúr o právnu pomoc. Štyri žiadosti o právnu pomoc smerovali do Ukrajinskej republiky, 1 do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, dve smerovali do Spolkovej republiky Nemecko, jedna justičným orgánom Belgicka. Dve žiadosti o právnu pomoc smerovali do Maďarskej republiky, jedna do Poľska, jedna do Rakúska a dve žiadosti o právnu pomoc boli adresované do Českej republiky.

2.4.3 Uznávacie konanie

Krajskí prokurátori sa vyjadrili k 51 návrhom ministerstva spravodlivosti, ktoré predložili krajským súdom v rámci uznávacieho konania na uznanie cudzieho rozhodnutia (v roku 2008 - 34, v roku 2007 - 34 návrhov). Vo väčšine prípadov išlo o právoplatné rozhodnutia českých súdov (41-krát), 5-krát

100

o rozhodnutie rakúskych súdov, 4-krát o rozhodnutie maďarských súdov, a 1-krát o rozhodnutie portugalského súdu.

2.4.4 Extradičné konanie

Extradícia je akt právnej pomoci, ktorý spočíva vo vydaní páchateľa nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky na trestné stíhanie alebo výkon trestu do cudziny (tzv. pasívna extradícia) alebo naopak vyžiadanie páchateľa z cudziny na trestné stíhanie alebo výkon trestu do Slovenskej republiky (tzv. aktívna extradícia). Právnym podkladom na takýto postup sú medzinárodné dohovory a ustanovenia piatej časti, druhej hlavy Trestného poriadku. Prokuratúra v rámci aktívnej extradície participuje len na úkonoch v rámci prípravného konania.

V rámci tzv. aktívnej extradície podali prokurátori 11 návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ktoré boli súdmi akceptované v 10 prípadoch. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu počtu návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, nakoľko v roku 2008 bolo podaných 20 návrhov a v roku 2007 bolo podaných 34 návrhov. Nižší počet podaných návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu v roku 2009 súvisí najmä s tým, že v prípade, ak sa obvinený nachádza v niektorom štáte Európskej únie, využíva sa pre vyžiadanie osoby inštitút európskeho zatýkacieho rozkazu.

Medzinárodné zatýkacie rozkazy boli adresované do Švajčiarska, USA a JAR.

V 10 prípadoch bol medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný na občana Slovenskej republiky a v 1 prípade na občana Rumunska.

Z hľadiska skladby trestnej činnosti sa medzinárodné zatýkacie rozkazy týkali predovšetkým páchateľov majetkovej trestnej činnosti (trestný čin podvodu, sprenevery, krádeže), trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva.

Vo všetkých prípadoch boli návrhy na vydanie medzinárodných zatýkacích rozkazov podané v pôsobnosti Krajskej prokuratúry Bratislava, s tým, že vo všetkých prípadoch bol s návrhom na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu podaný súčasne i návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

V rámci tzv. pasívnej extradície v roku 2009 bolo na prokuratúry Slovenskej republiky zo zahraničia doručených 6 medzinárodných zatýkacích rozkazov (v roku 2008 - žiaden, v roku 2007 - 2). Dožadujúcim štátom bolo v dvoch prípadoch Švajčiarsko, v jednom prípade Bielorusko, Egypt, Ukrajina a Srbsko.

101

2.4.5 Konanie o Európskom zatýkacom rozkaze

Prokurátori podali v rámci prípravného konania 59 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré boli v 57 prípadoch akceptované súdmi. Ide o nárast oproti predchádzajúcim rokom, pretože v roku 2008 ich bolo 54 a v roku 2007 ich bolo 44.

Najväčší počet európskych zatýkacích rozkazov bol adresovaný do Českej republiky - 30, ďalej do Spolkovej republiky Nemecko - 6, do Španielskeho kráľovstva - 4, do Rakúskej republiky a Írska - 3, do Veľkej Británie, Grécka a Francúzska - 2, do Švajčiarska, Slovinska, Švédska, Talianska, Holandska - 1. Tieto európske zatýkacie rozkazy sa v 53 prípadoch týkali občanov Slovenskej republiky, po 1 prípade občana Českej republiky, Rumunska, Bangladéža a Pakistanu. Páchatelia sa najčastejšie dopustili trestných činov majetkového charakteru (podvodu, krádeže, sprenevery), ale aj násilnej činnosti (lúpež) a trestného činu zanedbania povinnej výživy.

Na základe európskych zatýkacích rozkazov bolo na trestné stíhanie do Slovenskej republiky vydaných 5 osôb. Štyri osoby boli štátni príslušníci Slovenskej republiky, jedna osoba bola štátnym príslušníkom Pakistanu. Tri osoby boli vydané z Českej republiky, jedna osoba z Maďarskej republiky a jedna osoba zo Španielskeho kráľovstva (v roku 2008 bolo vydaných 7 osôb a v roku 2007 - 10 osôb.)

Z cudziny bolo slovenským justičným orgánom doručených 125 európskych zatýkacích rozkazov, čo bol nárast oproti predchádzajúcim rokom, pretože v roku 2008 ich bolo 108 a v roku 2007 - 96. Najväčší počet európskych zatýkacích rozkazov bol vydaný v Českej republike - 50 prípadov, ďalej v Maďarskej republike - 20, v Rakúskej republike a Taliansku - po 8, v Spolkovej republike Nemecko - 6, v Poľskej republike a v Rumunsku - 3, v Španielskom kráľovstve a Švédsku po 1.

Európske zatýkacie rozkazy sa týkali predovšetkým občanov Slovenskej republiky - 78 prípadov, ďalej Českej republiky - 21, Maďarskej republiky - 7, Poľskej republiky - 4, Srbska , Pakistanu a Indie - po 2, Fínska a Bosny a Hercegoviny - po 1. Páchatelia sa najčastejšie dopustili majetkových trestných činov (krádeže, podvodu, sprenevery), trestného činu lúpeže, trestného činu kupliarstva, vydierania, v jednom prípade vraždy a únosu maloletej osoby.

Na základe doručených európskych zatýkacích rozkazov podali prokurátori 70 návrhov na vzatie do väzby. Prokurátori sami rozhodli o vykonaní 31 európskych zatýkacích rozkazov. Na súd bolo podaných 57 návrhov na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 21 zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na základe európskych zatýkacích rozkazov bolo odovzdaných do cudziny 22 občanov Slovenskej republiky (v roku 2008 - 34, v roku 2007 - 23), 11 občanov Českej republiky, 3 občania Poľskej republiky, 2 občania Maďarskej republiky a 1 občan Rumunskej republiky.

102

2.4.6 Problémy súvisiace s trestným konaním s cudzím prvkom

V rámci trestného konania s cudzím prvkom v roku 2009 naďalej pretrvávajú problémy súvisiace s neustálym nárastom agendy, jej rôznorodosťou a náročnosťou na jazykové vybavenie. Počet prokurátorov predovšetkým na nižších stupňoch prokuratúry nezodpovedá potrebám a rastúca rôznorodosť agendy si aj na okresných prokuratúrach vyžaduje zvýšenie dôrazu na špecializáciu prokurátorov vybavujúcich túto agendu.

ČASŤ 3.

STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ PROKURATÚRY V NETRESTNEJ OBLASTI

V roku 2009 bola pôsobnosť prokurátorov v netrestnej oblasti rozšírená o ďalšie oprávnenia a to v občiansko-súdnej oblasti. Prokurátor podľa § 35 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) môže podať návrh na začatie konania, ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Rozšírila sa aj možnosť vstúpiť do začatého konania vo veciach ochrany spotrebiteľa, vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (§ 35 ods. 2 písm. j/ a k/ OSP). Posilnilo sa postavenie prokurátora aj vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy v konaní o proteste prokurátora.

Ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, prokurátor môže podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia (§ 250zf ods. 1 OSP).

Takýto návrh na začatie konania môže prokurátor podľa § 250zfa OSP podať aj vtedy, ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“).

Na prokuratúre Slovenskej republiky v roku 2009 v netrestnej oblasti pôsobilo 126 prokurátorov, ktorí vybavili 19 066 vecí (o 1 149 viac ako v roku 2008 a o 3 882 viac ako v roku 2007).

V netrestnej oblasti mimosúdnej prokurátori podali orgánom verejnej správy 1 051 protestov (o 195 menej ako v roku 2008 a o 123 menej ako v roku 2007). Za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátori

103

podali 1 873 upozornení prokurátora (o 315 viac ako v roku 2008 a o 388 viac ako v roku 2007).

V orgánoch verejnej správy vykonali 1 474 previerok zachovávania zákonnosti (o 3 viac ako v roku 2008 a o 251 viac ako v roku 2007). Vývoj v počte previerok za roky 2007 až 2009 potvrdil, že s existujúcim počtom prokurátorov, ktorí pôsobia v netrestnej oblasti, nie je v ďalšom období možné počet previerok zvyšovať, hoci situácia v dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na niektorých úsekoch by si nepochybne vyžadovala vykonávať previerky zachovávania zákonnosti vo väčšom rozsahu.

V občianskosúdnej oblasti prokurátori vstúpili do začatého občianskeho súdneho konania v 1 795 veciach (o 133 vstupov viac ako v roku 2008 a o 488 viac ako v roku 2007). Podali 110 návrhov na začatie občianskosúdneho konania (o 31 viac ako v roku 2008 a o 71 viac ako v roku 2007).

V roku 2009 prokurátori vybavili 1 908 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom proti právoplatným rozhodnutiam súdov (v roku 2008 ich vybavili o 228 menej, v roku 2007 o 343 menej). Proti právoplatným rozhodnutiam súdov generálny prokurátor podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky 145 mimoriadnych dovolaní (o 8 menej ako v roku 2008 a o 4 viac ako v roku 2007).

Generálny prokurátor podal v roku 2009 dva návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). V porovnaní sa rokom 2008 to bolo o 1 návrh menej a v porovnaní s rokom 2007 o 3 návrhy menej.

Úspešnosť protestov prokurátora a upozornení prokurátora bola aj v roku 2009 dobrá, o čom svedčí tento prehľad:

R o k

2007

2008

2009

Spolu

Vybavené protesty

875

1482

929

3286

Vybavené upozornenia

1219

1985

1715

4919

Úspešné protesty

839

1335

849

3023

Neúspešné protesty

22

110

68

200

Späťvzaté protesty

14

17

12

43

Úspešné upozornenia

1200

1937

1693

4830

Neúspešné upozornenia

13

40

20

73

Späťvzaté upozornenia

6

8

2

16

Za celé uvedené obdobie bola úspešnosť protestov prokurátora 91,9% (v roku 2007 – 95,9%, v roku 2008 – 90,1%, v roku 2009 – 91,4%).

104

Úspešnosť upozornení prokurátora za celé uvedené obdobie bola 98,2% (v roku 2007 – 98,4%, v roku 2008 – 97,6%, v roku 2009 – 98,7%).

3.1. Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej

správy

3.1.1Podnety na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy

Podnety fyzických a právnických osôb, ktorými sa domáhajú preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy patria medzi najvýznamnejšie zdroje poznatkov pre činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti mimosúdnej.

Počet podnetov, ktoré prokuratúra v Slovenskej republike v rokoch 2007 až 2009 obdržala je zrejmý z tohto prehľadu:

K r a j

Počet podnetov

2007

2008

2009

Spolu

Bratislava

691

1102

888

2681

Trnava

300

344

444

1088

Trenčín

357

456

584

1397

Nitra

352

408

434

1194

Žilina

446

546

517

1509

Banská Bystrica

345

471

477

1293

Prešov

506

586

492

1584

Košice

456

516

643

1615

Generálna prokuratúra

618

714

976

2308

C e l k o m

4071

5143

5455

14669

Trend zvyšovania počtu podnetov, ktorý sledujeme v podstate od roku 2000 pokračuje. Prokurátori v roku 2009 obdržali o 6% viac podnetov ako v roku 2008.

Menej podnetov evidovali prokuratúry v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (pokles o 214 podnetov), Krajskej prokuratúry v Prešove (pokles o 94 podnetov) a Krajskej prokuratúry v Žiline (pokles o 29 podnetov).

K výraznejšiemu nárastu počtu podnetov došlo na prokuratúrach v obvode Krajskej prokuratúry Košice (nárast o 127 podnetov), Krajskej prokuratúry Trenčín (nárast o 128 podnetov) a Krajskej prokuratúry v Trnave (nárast o 100 podnetov).

105

Počet podnetov v jednotlivých právnych oblastiach je uvedený v tomto prehľade:

Špecifikácia

právnej oblasti

Rok

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

GP

Celkom

2007

193

52

84

69

80

62

76

37

104

757

Stavebné veci

2008

275

68

117

44

118

55

70

62

66

875

2009

247

60

120

60

118

56

128

74

125

988

2007

184

410

48

51

92

37

66

57

86

662

Kataster nehnuteľností

2008

274

68

72

82

145

62

117

59

68

947

2009

230

82

79

88

103

77

153

68

113

993

2007

50

16

36

60

33

40

32

98

65

430

Územná samospráva

2008

138

31

41

78

42

68

40

131

29

598

2009

70

34

33

64

73

62

68

171

67

642

2007

34

8

26

16

13

14

27

58

37

233

Dane,poplatky, fin.veci

2008

56

32

54

17

31

33

26

76

48

373

2009

34

138

49

13

13

18

14

155

334

768

2007

Sociálne veci

2008

77

8

2

7

18

27

15

25

29

208

2009

69

14

30

26

12

27

31

34

41

284

Z prehľadu vyplýva, že naďalej najviac podnetov fyzických osôb a právnických osôb smerovalo proti postupu a rozhodnutiam orgánov verejnej správy v tých právnych oblastiach, ktoré boli typické pre nápad podnetov aj v minulosti. Pozoruhodný je údaj o podnetoch vo veciach daní, poplatkov a finančných vecí. Ich počet sa v roku 2009 takmer zdvojnásobil.

Ako už bolo uvedené, podnety fyzických a právnických osôb, patria medzi významné zdroje poznatkov pre činnosť prokurátorov v netrestnej oblasti. Je preto pochopiteľné, že nadriadené prokuratúry sledujú nielen postup pri vybavovaní podnetov, ale súčasne hodnotia aj ich dôvodnosť. Nie každý podnet fyzickej alebo právnickej osoby je dôvodný. Za dôvodný podnet sa považuje ten, na ktorého základe bol uplatnený príslušný prokurátorský prostriedok na odstránenie nezákonnosti (protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora).

Vývoj dôvodnosti podnetov za roky 2007 až 2009 je možné porovnať podľa tohto prehľadu:

106

Kraj

Počet vybavených podnetov

Počet protestov a upozornení

% dôvodnosti

(prokuratúra)

2007

2008

2009

2007

2008

2009

2007

2008

2009

Bratislava

630

1071

962

160

209

218

23,1

19,5

22,6

Trnava

300

344

423

49

67

106

17,6

19,4

25

Trenčín

341

459

567

78

75

86

22,8

16,3

15,1

Nitra

341

385

430

125

99

135

36,6

25,7

31,3

Žilina

294

487

521

112

149

139

39,7

30,5

26,6

Banská Bystrica

372

500

461

85

143

122

22,8

28,6

26,4

Prešov

557

584

501

175

94

77

31,4

16

15,3

Košice

440

470

643

110

153

139

25

32,5

21,6

GP SR

597

637

774

30

16

23

5

2,5

2,9

Celkom

3782

4937

5282

929

1005

1045

23,9

20,3

19,7

Najvyššie percento dôvodnosti podnetov bolo zaznamenané na prokuratúrach v obvode krajských prokuratúr v Nitre, Žiline a Banskej Bystrici.

Na základe podnetov fyzických a právnických osôb prokurátori podali 585 protestov prokurátora a 460 upozornení prokurátora. Celková úspešnosť opatrení prokurátora v roku 2009 bola 95,8% (v roku 2008 88,6%).

3.1.2Previerky zachovávania zákonnosti

Jednou z metód, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, je vykonávanie previerok zachovávania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v orgánoch verejnej správy v skončených veciach. Previerku môže prokurátor vykonať sám alebo ju môže vykonať spoločne s iným štátnym orgánom, ak na zistenie, či bola porušená zákonnosť, sú potrebné osobitné odborné znalosti z inej ako právnej oblasti.

O tom, že tento spôsob vykonávania dozoru prokurátori náležite využívajú, svedčia aj tieto štatistické údaje o počte vykonaných previerok zachovávania zákonnosti v rokoch 2007 až 2009 v obvode príslušnej krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry:

Prokuratúry

R o k

2007

2008

2009

Spolu

Bratislava

46

110

86

242

Trnava

183

310

251

744

Trenčín

150

163

167

480

Nitra

168

178

187

533

Žilina

217

227

244

688

Banská Bystrica

126

147

162

435

Prešov

86

107

148

341

Košice

229

227

227

683

GP SR

2

2

2

6

Celkom

1207

1471

1474

4152

107

Najviac previerok zachovávania zákonnosti prokurátori vykonali v súvislosti s plnením Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2009 (592). Na základe plánov úloh krajských prokuratúr a okresných prokuratúr vykonali 456 previerok. Mimo plánov úloh, predovšetkým na základe rôznych podnetov, vykonali 336 previerok. V 90 orgánoch verejnej správy prokurátori v roku 2009 vykonali kontrolné previerky, v rámci ktorých preverovali aj účinnosť vlastných opatrení, ktoré uplatnili na základe predtým vykonaných previerok. Za určitý nedostatok v činnosti prokurátorov treba považovať skutočnosť, že ani v roku 2009 prokurátori nevykonali žiadnu previerku v súčinnosti s inými, predovšetkým kontrolnými orgánmi.

Na základe poznatkov, ktoré prokurátori získali vykonanými previerkami zachovávania zákonnosti orgánmi verejnej správy, podali v roku 2009 311 protestov prokurátora a 1 199 upozornení prokurátora. Orgány verejnej správy vybavili 284 protestov, z ktorých 277 vyhoveli (97,5% úspešnosť) a 1 121 upozornení, z ktorých 1 120 vyhoveli a 1 upozornenie bolo vzaté späť (99,9% úspešnosť).

3.1.3Vlastné poznatky

Prokurátor priamo zo zákona (§ 3 ods. 1 zákona o prokuratúre) je povinný vykonať opatrenia na predchádzanie porušovania zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušovania zákonnosti, na ochranu porušených práv a vyvodenie príslušnej zodpovednosti za ich porušovanie a to bez ohľadu na to, akým spôsobom zistil takýto poznatok.

Poznatky, ktoré sú z hľadiska ich zaradenia považované za vlastné, prokurátori získavajú predovšetkým z trestných vecí a z vecí občianskoprávnych, ak do konania vstúpili. Značný počet takýchto poznatkov tradične prokurátori zistia z rôznych písomných materiálov orgánov územnej samosprávy a sporadicky aj z médií a tlače. O tom, že prokurátori si povinnosť ustanovenú § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre plnia, svedčí aj nasledovný prehľad o zistených vlastných poznatkoch v roku 2009:

P o z n a t k y

Prokuratúra

z trestných vecí

z civilných vecí

z materiálov orgánov

média a tlač

územnej samosprávy

Bratislava

35

7

107

5

Trnava

3

2

20

3

Trenčín

9

2

62

0

Nitra

17

1

60

0

Žilina

5

0

3

0

B.Bystrica

8

2

111

0

Prešov

14

23

82

0

Košice

75

1

57

7

GP SR

2

1

0

7

Celkom

168

39

502

22

108

Prehľad ukazuje, že s výnimkou prokuratúr v obvode Krajskej prokuratúry Žilina, ostatné prokuratúry zistili značný počet vlastných poznatkov na uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru.

Z vlastných poznatkov prokurátori podali 146 protestov prokurátora a 209 upozornení prokurátora. Orgány verejnej správy vybavili 138 protestov a 182 upozornení, z ktorých vyhoveli 134 protestom (97,1% úspešnosť) a 178 upozorneniam (97,8% úspešnosť).

3.1.4 Zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov štátnej správy

Už zo samotnej špecifikácie právnej oblasti, v ktorej prokuratúra v roku 2009 obdržala najviac podnetov fyzických a právnických osôb, vyplýva, že situácia v stave zákonnosti v roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa zásadne nezmenila. Aj v tomto roku bolo najviac poznatkov o porušovaní zákonov v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy evidovaných v oblasti stavebného konania, katastrálneho konania a v oblasti územnej samosprávy. Pozoruhodný je vývoj počtu poznatkov v oblasti daní, poplatkov a finančných vecí, v ktorej na všetkých prokuratúrach počet poznatkov z tejto oblasti výraznejšie vzrástol. Ak by sme mali hodnotiť príčiny toho, prečo práve v týchto právnych oblastiach stále prokuratúra eviduje najviac poznatkov v porušovaní zákonov, museli by sme v podstate uviesť dve základné príčiny: Prvou je to, že správne orgány z roka na rok dôslednejšie a razantnejšie rozhodujú v príslušnej právnej oblasti (napr. v oblasti daní, poplatkov a finančných vecí), čo má za následok podávanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, podávanie podnetov na podanie protestu prokurátora, resp. podávanie žalôb na správnych súdoch. Druhou príčinou je paradoxne nedôsledný výkon štátnej správy, ktorý spočíva v porušovaní procesných, ale aj hmotnoprávnych noriem, s ktorou skutočnosťou je spojená nespokojnosť účastníka konania, ale v mnohých prípadoch aj osôb, ktorých práva a zákonom chránené záujmy neboli rešpektované, resp. správne orgány vôbec na ne v postupe a pri rozhodovaní neprihliadli.

Poznatky o porušovaní predpisov upravujúcich stavebné konanie evidovali v roku 2009 takmer všetky prokuratúry. Vzhľadom na to, že v prvom stupni sú stavebnými úradmi obce, ktorých postup a rozhodovanie je zhodnotené v inej časti, v tejto časti sú zhodnotené iba poznatky o postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy, ktoré v stavebných veciach konajú v druhom stupni, t.j. krajských stavebných úradov.

O tom, že v postupe týchto úradov pomerne často dochádza k porušovaniu právnych predpisov svedčí napr. aj poznatok Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá Krajskému stavebnému úradu v Bratislave podala v roku 2009 8 upozornení prokurátora v súvislosti so zistenými prieťahmi v konaní.

Niektoré krajské stavebné úrady sa však v konaní dopúšťali aj závažnejších pochybení, ktoré svedčili nielen o elementárnom nerešpektovaní

109

práva účastníkov konania, ale aj o nerešpektovaní stanovísk vlastného nadriadeného orgánu t.j. Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, (napr. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici).

V postupe a rozhodovaní katastrálnych orgánov bolo podľa poznatkov niektorých prokuratúr zaznamenané zlepšenie, naďalej však v ich postupe a rozhodovaní prokurátori veľmi často zisťujú porušenie zákona, a to nielen na základe vlastných zistení (previerkami), z podnetov fyzických a právnických osôb, ale aj zo samotných podnetov katastrálnych orgánov, ktoré sami žiadajú prokurátorov, aby podali protest prokurátora proti ich právoplatným rozhodnutiam, pretože tieto odporujú zákonu a ich právna úprava neumožňuje nápravu nezákonnosti prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov.

Z poznatkov prokuratúry vyplynulo i to, že k porušovaniu zákona často dochádza v úplne jednoduchých veciach, teda nie je možné pripisovať takýto nedostatok komplikovanosti veci.

Napr. Okresná prokuratúra v Trenčíne podala 3.7.2009 pod sp.zn. Pd 85/09 protest prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra Ilava zo dňa 31.10.2008 č. V 3549/08 o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe návrhu na vklad z toho istého dňa, hoci 29.10.2008 už na Správe katastra evidovali návrh na vklad záložného práva, ktorý návrh zamietli z toho dôvodu, že 31.10.2008 záložca už prestal byť vlastníkom nehnuteľností, teda správa katastra neuprednostnila návrh na vklad záložného práva. Protestu prokurátora správa katastra vyhovela.

Prokurátori z obvodu Krajskej prokuratúry v Bratislave v roku 2009 vykonali z vlastnej iniciatívy 21 previerok zachovávania zákonnosti na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava zameraných na zákonnosť rozhodnutí o zastavení konania o návrhu na vklad podľa § 31b o prerušení konania o návrhu na vklad podľa § 31a zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Na základe zistení z previerok podali 61 upozornení za účelom odstránenia porušenia zákona.

Porušovanie zákona, ktoré prokurátori previerkami zistili, spočívalo v nejednotnosti pri rozhodovaní o zastavení konania. Niektoré pracoviská správy katastra zastavenie konania vyznačili iba v spise, kým ďalšie o tejto skutočnosti vydávali rozhodnutia.

V písomných rozhodnutiach o zastavení konania katastrálny orgán uvádzal nesprávne poučenie, že proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Vyskytli sa aj prípady nesprávneho vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutiach o prerušení konania o návrhu na vklad boli zistené obdobné nedostatky.

Závažné nedostatky v postupe a rozhodovaní správy katastra zistila v roku 2009 Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede, ktorá v uvedenom roku podala Správe katastra v Dunajskej Strede 22 protestov prokurátora

110

a 2 upozornenia prokurátora. V 20 prípadoch podaných protestov prokurátora išlo o nezákonné prevody nehnuteľností, ktoré prípady boli aj medializované a páchatelia sú trestne stíhaní za zločin podvodu.

Viaceré prokuratúry v roku 2009 evidovali závažné podnety na nečinnosť pozemkových úradov.

Vzhľadom na množiace sa podnety fyzických osôb v tzv. priestupkovej agende, prokuratúry v roku 2009 venovali opakovane pozornosť aj postupu a rozhodovaniu správnych orgánov v tejto agende.

Okresná prokuratúra Bratislava V v 27 upozorneniach prokurátora, ktoré podala na základe zistení z kontrolných previerok na úseku rozhodovania o dopravných priestupkoch v blokovom konaní, poukázala na to, že bloky na pokutu boli vystavované aj v prípadoch, ak správny orgán konal už na základe správy o objasňovaní priestupku, t.j. bloková pokuta nebola uložená bezprostredne po spáchaní a zistení priestupku priamo na mieste. Vec v skrátenom konaní po obdržaní správy o objasňovaní priestupku mohol správny orgán vybaviť už len v rozkaznom konaní, ale nie v blokovom konaní.

Vo vzťahu k odborom všeobecnej vnútornej správy obvodných úradov v Žilinskom kraji prokurátori zistili poznatky o porušovaní zákonnosti v prípadoch, v ktorých správny orgán konanie o priestupku podľa § 76 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Výsledky dokazovania, ktoré správny orgán vykonal, resp. nevykonal, nasvedčovali tomu, že vo veciach bolo rozhodnuté predčasne, teda v rozpore s ustanoveniami § 3, § 32 a § 34 správneho poriadku, ktoré ukladajú správnym orgánom povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Protesty prokurátora proti takýmto zastavujúcim rozhodnutiam napr. podal Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši pod sp.zn. Pd 2/09 proti rozhodnutiu Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Liptovskom Mikuláši č. 478/2008, Okresná prokurátorka v Martine podala protest prokurátora pod sp.zn. Pd 102/08 proti rozhodnutiu Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Martine č. 2008/01756/7/5. Protestom prokurátorov bolo vyhovené.

Zvýšený počet poznatkov na úseku prejednávania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa názoru prokurátorov zrejme súvisí aj s prijatím zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým okrem iného bol zmenený aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).

Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch (v tejto časti účinného od 1.2.2009) proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.

Ako ukázali poznatky prokuratúr v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline, policajné orgány v blokovom konaní postihovali vodičov za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorých sa mali dopustiť porušením

111

povinností upravených v zákone o cestnej premávke napriek tomu, že k takémuto porušeniu povinností nedošlo (napr. meranie maximálnej povolenej rýchlosti na mieste, kde povolená rýchlosť nebola upravená, resp. zo zákona mimo obce platila rýchlosť 90 km/hod., vyžadovanie dokladov od vodičov, ktoré nemuseli mať pri sebe, uloženie blokovej pokuty nad zákonom ustanovenú sadzbu).

Ako vyplynulo z poznatkov Krajskej prokuratúry v Trenčíne, samotné Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne v roku 2009 podávalo príslušným prokuratúram v jej obvode podnety na podanie protestov prokurátora proti rozhodnutiam príslušného Policajného zboru – dopravných inšpektorátov vydaným v blokovom konaní, pretože ich považovali za nezákonné.

Vzhľadom na značný počet podnetov o porušovaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov, ktoré zistili prokurátori v Nitrianskom kraji, v roku 2009 Krajská prokuratúra v Nitra zhodnotila stav zákonnosti týchto postupov a rozhodnutí a týmto zhodnotením zistila, že pochybenia správnych orgánov, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, spočívali najmä v nedôslednom dodržiavaní práv účastníkov konania, ktorým neoznamovali začatie konania o uložení pokuty, prípadne v upovedomení o začatí konania neuviedli akého konkrétneho správneho deliktu a konania sa mal účastník dopustiť. V mnohých prípadoch správny orgán nedal účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho podkladu, k spôsobu zisťovania skutkového stavu. Správne orgány často vydávali rozhodnutia bez zákonom predpísaných náležitostí, keď vo výrokoch rozhodnutí chýbali základné údaje napríklad o čase, mieste a spôsobe spáchania správneho deliktu, v rozhodnutiach vydaných v konaniach o priestupkoch chýbali výroky o uznaní viny za spáchanie priestupku.

Osobitnú skupinu tvorili poznatky o nedostatkoch spočívajúcich v tom, že správne orgány pri rozhodnutí uplatňovali procesné ustanovenia, ktoré sa na daný postup vôbec nevzťahovali a nerozlišovali rozdielnu právnu úpravu vzťahujúcu sa na prejednávanie priestupkov fyzických osôb (t.j. zákon o priestupkoch s podporným použitím správneho poriadku) a na ukladanie sankcií právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom (t.j. správny poriadok, na ktorý odkazujú osobitné predpisy upravujúce správne delikty). Správny orgán vykonával priestupkové konanie aj voči osobám, ktoré sa nedopustili protiprávneho konania ako fyzické osoby, ale boli štatutárnymi orgánmi právnickej osoby alebo mali postavenie podnikateľa.

V súvislosti so zhodnotením stavu zákonnosti krajská prokuratúra narazila aj na problém postihovania tzv. „zbiehajúcich sa“ správnych deliktov. Išlo o prípady, kedy subjekt jedným konaním porušil ustanovenia dvoch právnych predpisov (napr. zákona o vodách a zákona o odpadoch). Správne orgány uplatňovali výklad, že za porušenie každej povinnosti, ktorého sa dopustí jeden subjekt, má byť postihnutý osobitne. Pri takomto výklade však v niektorých prípadoch po spočítaní pokút uložených samostatne, dosahovali

112

vo finančnom vyjadrení vysoké sumy, ktoré nezodpovedali závažnosti porušenia zákona.

Prokuratúra vo vzťahu k tomuto problému akceptuje názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 8 Sžo 28/2007, ktoré rieši problematiku súbehu viacerých správnych deliktov. Vyplýva z neho, že pri väčšinovom súbehu (ak nie je špeciálna úprava) je potrebné použiť tzv. absorpčnú zásadu, t.j. zásadu, že prísnejší trest pohlcuje trest miernejší.

Tak ako v predchádzajúcich obdobiach, aj v roku 2009 prokurátori evidovali značný počet poznatkov o porušovaní zákonov v postupe a rozhodovaní úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Čo je však naďalej pozoruhodné, mnoho poznatkov o porušovaní zákonov v postupe a pri rozhodovaní týchto orgánov, podávajú samotné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu, že právna úprava neumožňuje v mimoriadnom opravnom konaní zrušiť nezákonné rozhodnutia. Jediným takýmto právnym prostriedkom je teda protest prokurátora.

3.1.5Zákonnosť postupov a rozhodovania orgánov územnej

samosprávy

Generálna prokuratúra SR v roku 2009 na základe zhodnotenia poznatkov o porušovaní zákonov zaradila do Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2009 dve úlohy, ktorých cieľom bolo zhodnotiť postup a rozhodovanie obcí a miest v oblasti stavebného konania a na úseku miestnej dane z nehnuteľností.

Na zhodnotení stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní obcí a miest v oboch oblastiach sa podieľali všetky okresné prokuratúry a krajské prokuratúry, pričom bol zistený tento stav:

Stav zákonnosti na úseku miestnej dane z nehnuteľností

Miestna daň z nehnuteľností je podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) fakultatívnou daňou, ktorej zavedenie a vyberanie je zverené do výlučnej pôsobnosti obcí. Obce na úseku miestnej dane z nehnuteľnosti majú v medziach zákona normotvornú právomoc a súčasne sú správcom dane. Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Výnos z miestnych daní je príjmom obce.

Prokurátori okrem zhodnotenia vlastných poznatkov z tejto oblasti, ktoré zistili predovšetkým vybavovaním podnetov fyzických a právnických osôb, vykonali 268 previerok zachovávania zákona o miestnej dani v obciach a mestách.

113

Na základe poznatkov, získaných v prevažnej miere na základe previerok vykonaných okresnými prokuratúrami v obciach a mestách v súvislosti s plnením tejto úlohy možno konštatovať, že normotvorná i rozhodovacia činnosť obcí (miest) na úseku miestnej dane z nehnuteľností nie je na požadovanej úrovni, pričom je rozdielna úroveň v závislosti od veľkosti obce resp. mesta. Zatiaľ čo vo veľkých mestách (napr. Hlavné mesto SR Bratislava) je normotvorná i rozhodovacia činnosť na požadovanej úrovni, v malých obciach je situácia diametrálne odlišná. Uvedené súvisí s možnosťou obce (mesta) zamestnať na úseku miestnych daní kvalifikovaných odborníkov.

Tu je potrebné uviesť, že poznatky prokuratúry z podnetov alebo iných zdrojov sú skôr sporadického charakteru. S využívaním zákonnej možnosti obce zvýšiť dane (napr. pri stavebných pozemkoch až na 40 násobok najnižšej sadzby dane) rastie však i počet podnetov, nakoľko takto zvýšená daň predstavuje už značnú finančnú záťaž pre daňovníka.

Zákonodarca v zákone o miestnych daniach vytvoril priestor k prispôsobeniu dane z nehnuteľností miestnym podmienkam a záujmom obcí a miest tým, že umožnil úpravu viacerých aspektov dane z nehnuteľností cestou všeobecne záväzných nariadení (ďalej len VZN). Napriek širokému priestoru pre vlastnú úpravu, obce a mestá nie vždy rešpektujú zákonný rámec normotvorby.

Všetky preverované obce a mestá zaviedli daň z nehnuteľností svojimi VZN. Z hľadiska dodržiavania procesných ustanovení zákona o obecnom zriadení možno konštatovať, že väčšina obcí a miest rešpektuje zákonom predpísaný postup pri prijímaní VZN (§ 6 zákona o obecnom zriadení). Pri skúmaní vnútorného obsahu VZN nebol zistený ani v jednom prípade rozpor s ústavou. Pokiaľ ide o rozpor so zákonom, obce a mestá nad rámec zákona upravovali základ dane, sadzbu dane a najviac poznatkov prokurátori zistili o prekročení zákonného rámca pri úprave oslobodenia od dane a zníženia dane.

Rozhodovanie na úseku dane z nehnuteľností trpí výraznejšími nedostatkami tak z hľadiska vedenia konania, ako i samotného vydávania rozhodnutí. Bolo zistené, že v obciach existuje neformálny spôsob vyzývania občanov k splneniu oznamovacej povinnosti. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti často neboli ukladané sankcie. Časť preverených daňových priznaní nebola úplne vyplnená, neobsahovala žiadne prílohy, z ktorých by bolo možné overiť správnosť údajov v daňovom priznaní. U preverovaných obcí nezriedka nebolo možné preskúmať včasnosť podania daňových priznaní, nakoľko na daňových priznaniach nebol vyznačený dátum doručenia. Neboli ojedinelé ani prípady, kedy správca dane nevydával platobné výmery vôbec, resp. ich vydával iba niektorým daňovníkom (napr. právnickým osobám, neplatičom a pod.). Na platobných výmeroch absentovali zákonom požadované náležitosti. K pochybeniam pri doručovaní možno uviesť, že platobné výmery neboli doručované do vlastných rúk, prevzali ich iné osoby ako daňovník, chýbali doklady o doručení resp. nebol na nich vyznačený dátum prevzatia rozhodnutia daňovníkom. Väčšina platobných výmerov

114

nebola opatrená doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Neboli ojedinelé ani poznatky o nečinnosti obcí po podaní odvolania daňovníkom.

Významný rozdiel v kvalitatívnej úrovni rozhodovacej činnosti je možno konštatovať u Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré dôsledne dbá na dodržiavanie tak procesných, ako i hmotnoprávnych ustanovení týkajúcich sa postupu pri vyrubovaní dane z nehnuteľností a vedenia druhostupňového konania. Daňové riaditeľstvo ako druhostupňový orgán svojou činnosťou často prispieva k zlepšovaniu stavu zákonnosti i u jednotlivých správcov dane, ktorých usmerňuje okrem iného i cestou záväzného právneho názoru vysloveného v rozhodnutí.

V súvislosti s týmto zhodnotením prokurátori podali 91 protestov prokurátora proti nezákonným rozhodnutiam obcí a miest a 215 upozornení prokurátora za účelom odstránenia porušovania niektorých ustanovení zákona o miestnych daniach.

Stav zákonnosti postupu a rozhodovania stavebných úradov

pri dodatočnom povoľovaní stavieb

Zhodnotenie ukázalo, že úroveň konania o dodatočnom povoľovaní stavieb podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) je v rámci jednotlivých krajov rôzna. Kým napr. Krajská prokuratúra v Bratislave stav hodnotila v podstate ako dobrý, Krajská prokuratúra v Trenčíne, ale aj ďalšie krajské prokuratúry v zhodnoteniach uviedli, že nástroje štátneho stavebného dohľadu, priestupkového konania a konania o správnom delikte sa v dôsledku zlyhania ľudského faktora javia ako nefunkčné. Je pritom všeobecne známe, že práve v Bratislave je neúnosný stav týkajúci sa nepovolenej stavebnej činnosti.

Poznatky, ktoré prokurátori v rámci zhodnotenia získali, nasvedčujú tomu, že stavebné úrady (obce a mestá) v oblasti konania o dodatočnom povoľovaní stavieb rozhodujú v malom rozsahu. Tento jav súvisí s nevykonávaním kontrol štátneho stavebného dohľadu, resp. jeho vykonávaním v minimálnom rozsahu. Štátny stavebný dohľad je vykonávaný najmä v mestách a väčších obciach, ktoré majú na výkon tento agendy personálne a materiálne predpoklady, pričom tento dohľad vykonávajú predovšetkým na základe podnetov fyzických alebo právnických osôb, ktorých práva uskutočnením stavby bez stavebného povolenia, resp. v rozpore so stavebným povolením, môžu byť dotknuté. Stavebné úrady iba v minimálnom rozsahu alebo vôbec neuskutočňujú štátny stavebný dohľad z vlastného podnetu.

Vo viacerých veciach prokurátori zistili, že stavebné úrady zle kvalifikovali moment začatia konania o dodatočnom povolení stavby. Ak aj zamestnanci stavebného úradu vykonali štátny stavebný dohľad, vo viacerých prípadoch stavebné úrady nedoručovali vlastníkovi stavby v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona výzvy a čakali na to, kedy žiadosť o dodatočné povolenie stavby podá vlastník stavby. Následne v ďalšom konaní niektoré

115

stavebné úrady neurčili vlastníkovi stavby žiadnu lehotu na predloženie žiadosti a príslušných dokladov. Ak aj určili lehotu na predloženie dokladov podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, túto lehotu v prípade jej nedodržania bezdôvodne predlžovali, čím úplne ignorovali kogentnosť sankcie § 88a ods. 2 stavebného zákona. Vo viacerých prípadoch stavebný úrad čakal aj niekoľko mesiacov, kým vlastník stavby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Viaceré konania zostali neukončené, resp. prerušené, prípadne v rozpore s platnou právnou úpravou boli skončené zastavením konania.

Rozhodnutia o odstránení stavieb boli výnimočne zistené iba v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave a Krajskej prokuratúry v Košiciach. Viaceré prokuratúry však konštatovali, že stavebné úrady mali nariadiť odstránenie stavby a to najmä v tých prípadoch, ak stavebník nelegálnej stavby ani v stanovenej lehote nepredložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby s príslušnými dokladmi (napr. v obci Tovarníky, v Nových Zámkoch, Štúrove a ďalších).

Osobitnú pozornosť prokurátori venovali uplatňovaniu sankcií za porušenie stavebného zákona v prípade nepovolených stavieb. Na dokumentovanie, ako je to s postihom tzv. čiernych stavieb uvádzame príklady z oblasti krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. V obvode tejto prokuratúry, ako to prokurátori zdokumentovali, bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavieb (obdobie od 1.1.2008 do 30.4.2009) v 217 veciach. Za priestupok podľa § 105 stavebného zákona bola uplatnená zodpovednosť v 75 veciach a za správny delikt podľa § 106 toho istého zákona v 8 veciach.

Zo spisov, z ktorých nebol zrejmý postih podľa § 105 alebo § 106 stavebného zákona prokurátori nedokázali zistiť, prečo jednotlivé stavebné úrady sankcie neuložili. Za všetky dôvody prečo tomu tak je, považujem za potrebné citovať slová zamestnanca stavebného úseku z okresu Námestovo, ktorý nepostihnutie vysvetlil tak, že nechcú vystupovať proti čiernym stavbám „v zlom svetle“.

Prokurátori v roku 2009 okrem týchto dvoch základných úloh plnili z vlastnej iniciatívy vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy aj vlastné úlohy a to aj v oblastiach, ktoré doteraz neboli predmetom záujmu prokuratúry.

Napr. Okresná prokuratúra v Galante vykonala celkom 10 previerok zachovávania zákonnosti v postupe a rozhodovaní miest a obcí pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných na úseku ochrany nefajčiarov porušovaním povinností vyplývajúcich zo zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Previerkami zistili, že niektoré obce (Dolné Saliby, Pata, Pusté Úľany a Trstice) neprejednali priestupky spáchané porušením povinností, hoci Železničná polícia Slovenskej republiky postúpila obciam oznámenia o priestupkoch aj s príslušnou dokumentáciou. Na zistené porušenie zákona boli obce prokuratúrou upozornené.

116

Krajská prokuratúra v Trenčíne spoločne s okresnými prokuratúrami v jej obvode, zhodnotili stav zákonnosti v postupe a rozhodovaní miest a obcí v oblasti hlásenia pobytu občanov Slovenskej republiky a registra obyvateľov Slovenskej republiky (zákon č. 253/1998 Z. z.), pričom zhodnotením zistili mnohé porušenia postupov obcí v tejto oblasti. Obdobný stav krajská prokuratúra a okresné prokuratúry zistili aj previerkami zameranými na zhodnotenie stavu zákonnosti postupu a rozhodovania obcí pri určení súpisného a orientačného čísla budov (§ 2c zákona o obecnom zriadení a vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb).

Aj ďalšie prokuratúry v roku 2009 z vlastnej iniciatívy orientovali pozornosť na zistenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov územnej samosprávy na rôznych právnych úsekoch. Napr. Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede a Okresná prokuratúra v Senici sa zamerali na problematiku ochrany drevín, Okresná prokuratúra v Topoľčanoch na ochranu vôd.

Počet protestov prokurátorov a upozornení prokurátorov, ktoré smerovali proti VZN naďalej nasvedčujú tomu, že v normotvornej právomoci obcí, miest, ale aj vyšších územných celkov vymedzenej článkami 68 a 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 1, 2 zákona o obecnom zriadení, § 6 zákona o samosprávnych krajoch naďalej dochádza k porušovaniu zákonov, keď obce, mestá, ale i samosprávne kraje prijímali VZN, ktoré boli v rozpore so zákonom.

Napr. Okresná prokuratúra Bratislava I pod sp. zn. Pd 63/09 podala protest prokurátora proti VZN MČ Bratislava – Staré Mesto č. 11/2008 z 09.12.2008, ktorým sa určili pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach. Protest smeroval proti § 5 tohto VZN, v ktorom pod písm. a/ bolo určené, že za porušenie VZN právnickou alebo fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie starosta mestskej časti uloží pokutu vo výške nie nižšej ako 1 650,- € a pod písm. b/ bolo uvedené, že fyzickej osobe môže byť uložená pokuta príslušníkmi Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy v blokovom konaní. V proteste prokurátora bolo poukázané na to, že § 5 v písm. a/ VZN bol v rozpore s § 6 ods. 1 a § 13 ods. 9 písm. a/ zákona o obecnom zriadení, pretože starosta môže uložiť pokutu právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ak poruší nariadenie do 6 638,- €. Dolná hranica výšky pokuty pri porušení nariadenia v zákone nie je určená, preto ak VZN túto dolnú hranicu určilo, porušilo zákon. Okrem toho bolo v proteste prokurátora zdôraznené, že sankcie za porušenie nariadenia vyplývajú priamo zo zákona o obecnom zriadení, takže celé ustanovenie § 5 VZN bolo nadbytočné. Protestu prokurátora bolo vyhovené a VZN bolo zmenené.

Podľa poznatkov Krajskej prokuratúry v Nitre, najčastejšie pochybenia vo VZN boli zistené v nariadeniach, ktoré upravovali miestne dane a poplatky. Obce sa v nariadeniach nezameriavali len na otázky, na ktoré sú oprávnené na základe splnomocnenia zákonom, ale osobitne riešili problematiku, ktorá je

117

upravená zákonom a zákon nedáva obciam splnomocnenie na to, aby v nariadeniach mohli problematiku upraviť inak, resp. aby mohli prijať podrobnejšiu úpravu. Na strane druhej v mnohých prípadoch opomínali vydať VZN na úpravu tých spoločenských vzťahov na svojom území, ktoré boli zákonom zverené obciam a povinnosť ich vydať vyplývala priamo zo zákona.

Uvedené VZN bolo vydané v rozpore nielen so zákonom o obecnom zriadení, ale aj zákonom o miestnych daniach. Obec totiž môže zaviesť iba poplatky, ktoré sú výslovne uvedené v zákone o miestnych daniach a pri ich zavádzaní musí do VZN uviesť zákonom stanovený názov miestneho poplatku a rešpektovať aj zákonom stanovenú výšku poplatku.

Obec vo VZN zaviedla poplatky, ktoré spomínaný zákon vôbec nepozná a ktoré nepatria do jeho systému. Ide napríklad poplatok za využitie techniky, ktorá je vo vlastníctve obce, a to konkrétne za autobus, kolesový traktor, príves za kolesový traktor a pod. Ak obec mienila s obecným majetkom podnikať, vo vzťahu súvisiacom s podnikaním môže obec vystupovať ako subjekt súkromného práva a nemôže preto uvedené podmienky svojho vlastného podnikania stanovovať ako subjekt verejnej moci vo forme VZN, teda vo forme normatívneho právneho aktu. Obec taktiež nemôže právnym aktom určovať ceny služieb, pretože nie je oprávneným orgánom (§ 4 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov). Obci teda nič nebránilo v tom, aby poplatky za používanie majetku obce vyberala ako nájomné. Protestu prokurátora obec vyhovela a VZN zrušila.

Nad rámec zákonného zmocnenia obce prijali celý rad VZN aj v iných okresoch. Napr. Okresná prokuratúra v Rožňave podala pod sp.zn. Pd 7/09 protest prokurátora proti VZN obce Krásnohorské Podhradie o poplatkoch súvisiacich so zvýšenými výdavkami s organizovaním sobášneho aktu a uvítania detí v obradnej sieni obce.

Vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy viaceré prokuratúry vo svojich podkladoch dokumentovali príklady, ktoré svedčia o porušovaní zákonnosti aj v iných oblastiach súvisiacich s uplatnením samosprávnych kompetencií týchto orgánov, resp. v úprave ich vzájomných vzťahov.

Ako príklad porušenia zákonnosti pri výkone obecnej samosprávy zastupiteľstvom obce možno uviesť prípad zániku mandátu poslanca. Mestské zastupiteľstvo v Detve 13.8.2008 na zasadnutí zaznamenalo ústny prejav poslanca J.B. o vzdaní sa mandátu poslanca mestského zastupiteľstva. Toto prehlásenie bolo uvedené v zápisnici z uvedeného zasadnutia, hoci nie ako samostatné uznesenie, ktorým by poslanci vzdanie sa mandátu vzali na vedomie. Na 24. mimoriadnom zasadnutí 13.11.2008 poslanci mestského zastupiteľstva prijali uznesenie č. 323/08, v ktorom sa deklarovalo, že mandát poslanca J.B. naďalej trvá a je platný. Primátor mesta Detva nepodpísaním tohto uznesenia pozastavil jeho výkon v zmysle § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Na ďalšom 25. mimoriadnom zasadaní mestského zastupiteľstva, ktoré sa konalo 11.12.2008 poslanci trojpätinovou väčšinou prijali uznesenie č. 350/08, ktorým potvrdili uznesenie z 13.11.2008 č. 323/08. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene pod

118

sp.zn. Pd 7/09 protest prokurátora, v ktorom poukázal na § 25 ods. 2 písm. c/ zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého mandát poslanca mestského zastupiteľstva zaniká vzdaním sa mandátu, ak bolo urobené ústne do zápisnice, pričom vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť. Navrhol, aby zastupiteľstvo svoje uznesenie z 11.12.2008 zrušilo. Mestské zastupiteľstvo v Detve protestu prokurátora vyhovelo a uznesenie zrušilo.

V záujme prehľadu o aktivite prokurátorov pri uplatnení prostriedkov dozoru vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy uvádzame prehľady o počtoch protestov prokurátorov a upozornení prokurátorov, ktoré podali proti VZN (skupina prvá) a ostatným rozhodnutiam týchto orgánov (skupina druhá).

Skupina prvá

K r a j

Protesty prokurátora

Upozornenia prokurátora

Podané

vyhovené

nevyhovené

podané

vyhovené

nevyhovené

Bratislava

18

17

1

5

5

-

Trnava

63

63

-

54

54

-

Trenčín

23

22

1

10

10

-

Nitra

38

38

-

20

18

-

Žilina

28

27

-

41

41

-

Banská Bystrica

8

6

2

41

41

-

Prešov

44

41

2

22

19

-

Košice

16

4

2

44

43

1

S p o l u

238

218

8

237

231

1

Z prehľadu vyplýva, že z 238 protestov prokurátora, ktoré boli v roku 2009 podané proti VZN obce (mestá a VÚC) rozhodli o 226 protestoch. O 12 protestoch k 31.12.2009 nerozhodli.

Z 237 podaných upozornení rozhodli o 232, teda o 5 upozorneniach k 31.12.2009 nebolo rozhodnuté.

Úspešnosť protestov prokurátora proti VZN bola 96,4% a upozornení prokurátora 99,5%.

Podľa § 250zfa OSP ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje VZN, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu VZN so zákonom. Vo veciach týkajúcich sa plnenia úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu VZN aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. O tom, že prokurátori toto ustanovenie v roku 2009 využívali svedčí aj skutočnosť, že v uvedenom roku podali 11 takýchto návrhov na začatie konania.

119

Skupina druhá

K r a j

Protesty prokurátora

Upozornenia prokurátora

Podané

vyhovené

nevyhovené

podané

vyhovené

Nevyhovené

Bratislava

49

38

8

138

137

-

Trnava

10

10

-

164

154

-

Trenčín

20

20

-

113

111

1

Nitra

64

58

-

158

145

-

Žilina

19

13

2

175

169

1

Banská Bystrica

36

33

2

92

72

2

Prešov

6

6

-

80

79

-

Košice

10

5

4

36

32

-

S p o l u

214

183

16

956

899

V druhej skupine prevládali opatrenia prokurátora (protesty a upozornenia), ktoré smerovali predovšetkým proti individuálnym rozhodnutiam starostov obcí a primátorov miest.

Z 214 protestov prokurátora bolo rozhodnuté k 31.12.2009 o 199 protestoch, teda o 15 protestoch k uvedenému dňu nebolo rozhodnuté.

Z 956 upozornení prokurátora bolo prerokovaných obcami a mestami 903 upozornení, teda 53 upozornení zostalo k 31.12.2009 nevybavených.

Úspešnosť protestov prokurátora bola 91,9% a upozornení prokurátora 99,5%.

3.1.6Účasť prokurátora na zasadnutiach orgánov verejnej správy a uplatňovanie poradného hlasu

Prokurátori, ktorí pôsobia v netrestnej oblasti, sa zúčastňujú zasadnutí orgánov územnej samosprávy najmä vtedy, ak tieto prerokúvajú ich protesty a upozornenia.

Pozoruhodný je poznatok Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorá poukázala na účasť prokurátora na zasadnutí Obecného zastupiteľstva vo Švedlári, na ktorom došlo k vzájomnému fyzickému napadnutiu poslancov a prokurátor v tomto prípade sa dostal aj do postavenia svedka.

3.2. Činnosť prokuratúry v občianskosúdnej oblasti

3.2.1 Zdroj činnosti

Kým v oblasti netrestnej mimosúdnej v podstate pôsobnosť prokuratúry je dlhšiu dobu z hľadiska legislatívnej úpravy stabilizovaná, tak v oblasti občianskosúdnej je situácia úplne iná. Kým po roku 1990 sa pôsobnosť prokuratúry v oblasti občianskosúdnej výrazne obmedzila, v nasledujúcom období z roka na rok sa novelizáciami Občianskeho súdneho poriadku

120

pôsobnosť prokuratúry v tejto oblasti rozširovala a to bez toho, že by sa v súvislosti s rozširovaním pôsobnosti prokuratúry zvyšoval aj počet prokurátorov, ktorí túto aqendu na prokuratúre vybavujú.

Z platnej legislatívnej úpravy vyplýva, že prokurátori môžu v oveľa väčšom rozsahu iniciovať začatie konania pred súdmi v taxatívne uvedených prípadoch a v 11 taxatívne označených veciach môžu do začatého občianskeho súdneho konania vstúpiť.

Základným zdrojom poznatkov pre činnosť prokurátorov v občianskosúdnej oblasti boli aj v roku 2009 najmä podnety fyzických osôb a právnických osôb, ale aj poznatky, ktoré prokurátori získali z trestnej agendy, z agendy mimosúdnej, resp. z iných zdrojov (signalizácie súdov, z tlače, médií a pod.).

Prehľad zdrojov poznatkov poskytuje táto tabuľka:

Zdroj

Rok

Prokuratúry

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

GP SR

Celkom

2007

372

196

296

253

239

264

419

269

277

2585

Podnety

2008

645

162

241

216

214

320

433

208

362

2801

2009

600

167

250

220

274

333

292

243

457

2836

2007

15

3

15

4

46

10

63

15

-

171

Vlastné

2008

9

6

22

2

2

100

65

31

-

237

poznatky

2009

21

7

13

15

7

22

74

30

-

189

2007

234

177

52

301

153

187

272

151

-

1527

Iný zdroj

2008

280

322

120

300

223

267

278

90

-

1880

2009

404

446

345

336

240

365

474

574

-

3184

2007

621

376

363

558

438

461

754

435

277

4283

Spolu

2008

634

490

383

518

439

687

776

329

362

4918

2009

1025

620

608

571

521

720

840

847

457

6209

Z prehľadu vyplýva, že v porovnaní s rokom 2007 v rokoch 2008 a 2009 došlo k výraznejšiemu nárastu počtu podnetov. K tomuto došlo v dôsledku toho, že prokurátori častejšie vstupovali do začatých občianskosúdnych konaní a taktiež z toho dôvodu, že čoraz väčšou mierou sa na vybavovaní podnetov na podanie mimoriadneho dovolania podieľajú aj podriadené prokuratúry.

3.2.2Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov

a výsledok konania na súde

Prokurátori v roku 2009 podali celkom 110 návrhov na začatie konania pred súdom (v roku 2007 – 39, v roku 2008 – 79).

Z hľadiska jednotlivých druhov návrhov na začatie konania išlo o tieto návrhy:

121

Návrhy podľa

Kraj

§35/1a

§35/1

§35/1c

§35/1d

§ 35/1e

§35/1f

§ 250zf

§250zfa

§ 250t

Bratislava

-

12

-

-

-

1

1

1

-

Trnava

-

22

-

-

-

-

-

-

-

Trenčín

-

1

-

-

-

-

1

2

-

Nitra

-

8

-

-

-

1

-

-

2

Žilina

-

-

-

-

-

-

-

1

-

B.Bystrica

-

5

1

-

8

-

1

3

-

Prešov

-

-

-

-

-

2

5

2

-

Košice

2

8

2

-

11

-

-

2

-

GP SR

-

4

-

-

-

-

-

-

1

Spolu

2

60

3

-

19

4

8

11

3

Z návrhov na začatie konania, ktoré prokurátori v roku 2009 podali, súdy zatiaľ rozhodli o 24 návrhoch na začatie konania. Vyhoveli 22 návrhom na začatie konania. V 1 veci bol návrh na začatie konania vzatý späť a v 1 veci návrhu na začatie konania súd nevyhovel. Opravný prostriedok však nebol podaný z dôvodu, že prokurátor po prehodnotení právneho stavu dospel k názoru, že rozhodnutie súdu je zákonné.

Prehľad taktiež ukázal, že návrhová činnosť jednotlivých prokuratúr je rozdielna a že niektoré prokuratúry v oblasti návrhovej činnosti zaostávajú. Súčasne však poukázal na to, že konanie na súde o návrhoch prokurátorov, najmä vo veciach správneho súdnictva, je zdĺhavé, teda ochrana práv, najmä v prípadoch nevyhovenia protestu prokurátora, je tak výrazne oddialená.

3.2.3 Počet vstupov do konania na súde, ich skladba

Prehľad o počte vstupov prokurátora do začatého občianskeho súdneho konania uvádza tento prehľad:

Počet vstupov

K r a j

2007

2008

2009

Spolu

Bratislava

142

174

243

559

Trnava

154

218

236

608

Trenčín

141

206

209

556

Nitra

192

197

240

629

Žilina

112

169

143

424

B.Bystrica

163

224

198

585

Prešov

157

171

247

575

Košice

246

292

278

816

GP SR

-

1

1

2

Celkom

1307

1652

1795

4754

Tradične najviac vstupov do začatého občianskeho súdneho konania prokurátori uskutočnili vo veciach spôsobilosti na právne úkony (927)

122

a vo veciach výchovy maloletých (739). V oboch kategóriách vecí ide o účastníkov konania, ktorí z hľadiska ich právneho postavenia sú veľmi zraniteľní, pretože v podstate osobne v týchto konaniach nevystupujú (zastupujú ich opatrovníci), takže účasť prokurátora v týchto konaniach je do značnej miery garanciou toho, že v postupe a rozhodovaní súdov nedôjde k porušeniu ich práv a zákonom chránených záujmov. Menej početné sú ostatné vstupy do konaní (vyhlásenie za mŕtveho – 70 vstupov, veci opatrovnícke – 23 vstupov, konkurz a reštrukturalizácia – 14 vstupov, atď.).

Prokurátori vo veciach, v ktorých vstúpili do konania, vystupovali aktívne a v mnohých veciach, najmä vo veciach týkajúcich sa výchovy maloletých detí, využili poznatky, ktoré mali k dispozícii aj z trestnej agendy. Ich záverečným návrhom súdy spravidla vyhoveli. Ak rozhodnutie súdu prokurátori považovali za nesprávne, podávali odvolania.

3.2.4 Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Vzhľadom na neustály nárast počtu podnetov na podanie mimoriadneho dovolania (§ 243e a nasl. OSP), generálny prokurátor svojim služobným predpisom splnomocnil na vybavovanie podnetov krajských prokurátorov, ktorí sú oprávnení, ak nie sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podnet odložiť, inak sú povinní spisový materiál predložiť generálnej prokuratúre s návrhom na podanie mimoriadneho dovolania. Na vybavovaní podnetov sa podieľajú aj okresné prokuratúry tým, že zabezpečujú súdne spisy a zaujímajú svoje stanoviská k podnetom, ktoré predkladajú krajským prokuratúram.

Počet podnetov, počet mimoriadnych dovolaní a ich úspešnosť uvádza tento prehľad:

R o k

2007

2008

2009

Spolu

Nápad podnetov

1599

1689

1901

5189

Podané mimoriadne dovolania

141

153

145

439

Mimoriadnym dovolaniam vyhovené

70

95

113

278

Mimoriadne dovolania zamietnuté (odmietnuté)

28

20

26

74

V roku 2009 prokuratúra obdržala 1 901 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania. Generálny prokurátor podal 145 mimoriadnych dovolaní. Najvyšší súd vyhovel 113 mimoriadnym dovolaniam a 26 mimoriadnych dovolaní zamietol, resp. odmietol. Dôvodnosť podnetov sa pohybovala od 7,6% do 9%. Úspešnosť mimoriadnych dovolaní rozhodnutých v roku 2009 bola 81,3%.

Z hľadiska skladby nápadu podnetov výrazne stúpol počet podnetov v majetkových veciach (680), v oblasti záväzkov stúpol počet podnetov trojnásobne zo 143 vecí v roku 2008 na 466 v roku 2009. Značne stúpol aj počet podnetov vo veciach exekučných zo 170 vecí v roku 2008 na 303 v roku 2009. Pozoruhodný je údaj o poklese vecí obchodných z 231 vecí v roku 2008 na 157 v roku 2009. Výrazný je počet podnetov vo veciach náhrady škody (263), vo veciach bytových (159) a pracovných (129).

123

Zaujímavý je aj údaj z hľadiska územnej príslušnosti osôb, ktoré v roku 2009 podali podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Najvyšší počet podnetov napr. v majetkových veciach napadol z Prešovského kraja (142) a Bratislavského kraja (127). V exekučných veciach najviac podnetov došlo z Trenčianskeho kraja (97), kým v Trnavskom kraji evidovali iba 14 takýchto podnetov.

Podľa § 243e ods. 1 OSP podnet na podanie mimoriadneho dovolania môže podať účastník konania, osoba dotknutá rozhodnutím súdu alebo osoba poškodená rozhodnutím súdu. Z podkladov jednotlivých prokuratúr vyplynulo, že takmer výlučnými podnecovateľmi podnetov na podanie mimoriadneho dovolania sú účastníci konania. Títo v roku 2009 podali 1 834 podnetov. Dotknuté osoby podali 16 podnetov a z poškodených osôb podnet na podanie mimoriadneho dovolania nepodala ani jedna osoba. V ostatných prípadoch podnety podali iné osoby.

Krajské prokuratúry v roku 2009 odložili 1 119 podnetov a v 166 veciach navrhli generálnemu prokurátorovi, aby podal mimoriadne dovolanie. Úroveň vybavení podnetov na podanie mimoriadneho dovolania krajských prokuratúr možno hodnotiť v podstate ako dobrú o čom svedčí aj to, že len v 185 veciach z 1 119 odložených podnetov boli podané opakované podnety (16,5%).

3.3. Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu

Slovenskej republiky

Generálny prokurátor v roku 2009 obdržal 46 podnetov na podanie návrhu na začatie konania o súlade zákonov s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. V uvedenom roku odložil 45 podnetov pre ich nedôvodnosť. Tri podnety vybavil podaním stanoviska a inak vybavil 10 podnetov. V týchto počtoch sú zohľadnené aj nevybavené veci, ktoré napadli na prokuratúru, aj v predchádzajúcich rokoch.

Na základe podnetov generálny prokurátor v roku 2009 podal 2 návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Ide o tieto návrhy na začatie konania:

GÚs 4047/06

Dňa 12. februára 2009 podal generálny prokurátor návrh na začatie konania o súlade § 49 ods. 6 a 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov s čl. 7 ods. 2 ústavy a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/2004 Z. z.) v spojení so smernicou Rady 97/81/Es z 15. decembra 1997 týkajúcou sa rámcovej dohody o práci na čiastočný úväzok, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv.3; Ú.v. ES L 14, 20.1.1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv.; Ú.v. ES L 131, 5.5.1998) a s čl. 36 písm. b/ ústavy.

124

Ústavný súd k 31. decembru 2009 o návrhu nerozhodol.

GÚs 11/09

Dňa 17. júla 2009 podal generálny prokurátor návrh na začatie konania o súlade VZN mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 3/1996 o podmienkach státia v zóne s dopravným obmedzením v znení VZN mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 1/2000, 7/2001, 10/2003, 4/2004, 5/2004, 8/2005, 6/2007, 1/2008 a 10/2008 s čl. 1 ods. 1 vetou prvou, čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 71 ods. 2 vetou prvou ústavy a ustanoveniami ďalších zákonov.

Uznesením z 25. novembra 2009 č. I.ÚS 362/09-20 ústavný súd konanie zastavil po tom, čo starosta Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto ústavnému súdu na jeho výzvu doručil 2. novembra 2009 podanie, ktorým oznámil, že 15. októbra 2009 nadobudlo účinnosť VZN mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 8/2009 z 29. septembra 2009, ktorým bolo zrušené VZN č. 3/1996. Keďže preskúmavané právne predpisy stratili platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, ústavný súd podľa § 41a ods. 4 zákona č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, konanie zastavil.

Ústavný súd v roku 2009 rozhodol o 7 návrhoch generálneho prokurátora na začatie konania o súlade právnych predpisov. Išlo o tieto veci:

GÚs 4036/05

Ústavný súd nálezom z 11. februára 2009 č. PL.ÚS 6/08-49 rozhodol, že ustanovenia § 2 ods. 3 písm. b/ zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 prvou vetou a s čl. 30 ods. 3 prvou vetou ústavy. Ústavný súd nálezom čiastočne, ale v podstatnej časti vyhovel návrhu generálneho prokurátora, ktorý podal v roku 2007.

GÚs 4011/04

Ústavný súd nálezom z 20. mája 2009 č. PL.ÚS 15/06-95 rozhodol, že :

1. ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ a ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a čl. 13 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 35 ods. 1 a čl. 49 ústavy.

2. ustanovenie § 19 ods. 3 a 4 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

125

predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy a čl. 46 ods. 1 ústavy.

3. ustanovenia § 39 ods. 2 a § 59 písm. b/ a c/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy.

4. konanie v časti týkajúcej sa vyslovenia nesúladu ustanovení § 17 ods. 2 písm. c/ a § 30 ods. 4 písm. a/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s viacerými článkami ústavy zastavil.

Vo zvyšnej časti návrhu generálneho prokurátora a Krajského súdu v Bratislave (ktorý v tejto veci tiež podal návrh na začatie konania a ústavný súd veci spojil) nevyhovel.

Ústavný súd uvedeným nálezom teda v podstatnej časti vyhovel návrhu generálneho prokurátora, ktorý podal v roku 2006.

GÚs 4022/06

Ústavný súd nálezom z 9. septembra 2009 č. PL.ÚS 18/06-51 rozhodol, že ustanovenia § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy. Konanie o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu § 2 ods. 7, 8, 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zastavil po tom, čo v tejto časti generálny prokurátor svoj návrh vzal späť.

Ústavný súd tak nálezom vyhovel návrhu generálneho prokurátora, ktorý podal v roku 2006.

GÚs 4011/03

Ústavný súd nálezom z 11. marca 2009 č. PL.ÚS 23/05-25 nevyhovel návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie nesúladu časti ustanovenia § 232 ods. 4 prvej vety slovného spojenia „alebo vyhlásením konkurzu“ zákona č. 513/1993 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 prvou a druhou vetou ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Návrh na začatie konania generálny prokurátor podal v roku 2005.

V troch veciach (GÚs 4063/05, GÚs 4032/05, GÚs 22/08) generálny prokurátor vzal návrhy na začatie konania späť a ústavný súd v týchto veciach konanie zastavil. Vo všetkých troch veciach dôvody pre podanie návrhu na začatie konania po podaní návrhov na začatie konania odpadli.

126

3.4. Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku

V roku 2009 bolo na vojenskej súčasti prokuratúry vykonaných celkom 230 previerok. V porovnaní s rokom 2008 a 2009 došlo k nárastu, pretože v roku 2008 bolo vykonaných celkom 180 previerok a v roku 2007 bolo vykonaných 146 previerok. Všeobecne je možné vysloviť s činnosťou prokurátorov na netrestnom úseku spokojnosť, pretože títo majú i náročný nápad v oblasti trestných oznámení súvisiacich s agendou ozbrojených zborov.

Z vyššie uvedeného počtu (230) bolo najviac previerok vykonaných na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava. V roku 2008 bolo vykonaných 180 previerok a v roku 2007 bolo vykonaných 146 previerok.

V roku 2009 podali prokurátori 14 protestov, z toho bolo 9 úspešných. V roku 2008 bolo podaných celkovo 20 protestov a v roku 2007 podali prokurátori 32 protestov, z ktorých bolo 31 úspešných.

V sledovanom období podali vojenskí prokurátori celkom 22 upozornení. Na porovnanie je možné uviesť, že v roku 2008 bolo podaných 37 upozornení a v roku 2007 bolo podaných 31 upozornení.

Na netrestnom úseku v roku 2009 celkom napadlo 268 vecí, pričom prevod z roku 2008 bol 28 vecí. V sledovanom období prokurátori celkom vybavili 267 vecí. Z toho v roku 2009 napadlo 38 podnetov, z ktorých bolo 16 ukončených odložením a 12 vecí bolo skončených iným spôsobom. V 4 veciach prokurátori podali upozornenia a v jednej veci prokurátorský protest. V roku 2009 boli do registra Hc zapísané celkom dve veci (vstupy do konania), ktoré boli aj ukončené.

Časť 4.

Závery a opatrenia

4.1.Závery

Rok 2009 v podmienkach prokuratúry nebol ničím výnimočný. Plnili sa bežné úlohy bez toho, že by sa v činnosti prokuratúry vyskytli väčšie problémy. Hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami bolo bez výraznejších nedostatkov, čo konštatovali aj kontrolné orgány.

Na trestnom úseku pokračoval trend postupného znižovania nápadu, ale na druhej strane sa v roku 2009 zvýšil počet veľmi závažných trestných činov a tak ako sme predpokladali v správe o činnosti za rok 2008, zvýšil sa aj nápad trestných činov majetkového charakteru. Bohužiaľ nedošlo k výraznému zlepšeniu spolupráce s orgánmi Policajného zboru, ktoré realizujú vyšetrovanie. Spolupráca s Ministerstvom spravodlivosti SR počas roku 2009 bola nedostatočná, čo sa prejavovalo najmä pri prejednávaní závažných legislatívnych úprav. Materiály z Ministerstva spravodlivosti SR na

127

vyjadrenia dostávala generálna prokuratúra oneskorene a s veľmi krátkym časovým limitom na vyjadrenie, čo malo za následok dopad na kvalitu právnych noriem.

V netrestnej oblasti činnosti prokuratúry sa v roku 2009 rozšírili kompetencie prokurátorov (návrhy na začatie konania, vstupy do konania), čo sa prejavilo aj v náraste aktivity prokurátorov na všetkých stupňoch. Dôraz bol kladený na preskúmavanie zákonnosti postupu rozhodnutí orgánov verejnej správy, štátnej správy, ako aj orgánov územnej samosprávy. Aj v roku 2009 prokurátori svojimi aktivitami v občiansko-právnej oblasti zabránili vzniku značných škôd, ktoré reálne hrozili štátu.

V činnosti registra trestov došlo v roku 2009 k zásadnej zmene – prvý raz sa začala elektronická výmena údajov s niektorými krajinami Európskej únie.

Tak ako v predchádzajúcom roku, aj počas roku 2009 bola činnosť vojenskej súčasti prokuratúry ale aj činnosť Úradu špeciálneho prokurátora výrazne ovplyvnená úvahami o ich zrušení. Úlohy na týchto úsekoch činnosti však napriek tomu boli splnené.

Je potrebné spomenúť aj problémy v činnosti súdov. Hoci v trestnom poriadku je zakotvené kontradiktórne konanie, z čoho vyplýva, že dokazovanie by sa malo vykonávať najmä na hlavnom pojednávaní, niektorí sudcovia neustále zvyšujú svoje (niekedy až nezmyselné) požiadavky na vykonávanie dôkazov v rámci prípravného konania a jednoznačne v trestnom konaní preferujú páchateľov trestnej činnosti voči ostatným stranám.

4.2.Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti prokuratúry

- V roku 2010 v súvislosti so zákonom č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní

pôvodu majetku zabezpečiť personálne a materiálne doplnenie jednotlivých prokuratúr,

- iniciovať legislatívne zmeny v trestných kódexoch tak, aby sa znemožnili

obštrukcie obhajcov a tým došlo k zrýchleniu trestného konania,

- iniciovať legislatívne zmeny v trestných kódexoch a zvýrazniť

kontradiktórnosť konania zjednodušením prípravného konania,

- ustáliť postavenie vojenskej súčasti prokuratúry a vyvinúť iniciatívu aby táto

riešila všetky trestné činy príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov,

- na úseku registra trestov zabezpečiť elektronické prepojenie výmeny

údajov s ďalšími členskými krajinami Európskej únie,

- zabezpečiť doplnenie počtu prokurátorov Úradu špeciálneho prokurátora

na 25,

- iniciovať legislatívnu zmenu tak, aby Špecializovaný trestný súd pôsobil

iba na pracovisku v Pezinku, čím by došlo k zrýchleniu konania a k úspore

finančných prostriedkov,

- aktívne sa zúčastňovať na legislatívnych prácach pri novelách trestných

ale aj občiansko-právnych kódexov.

SPRÁVA

128

O ČINNOSTI ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY

GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSREPUBLIKY

ČASŤ 1.

STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH

1.1. Plnenie úloh prokuratúry v roku 2009

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2009 plnili predovšetkým tie úlohy, ktoré im vyplývajú z ustanovenia § 55b ods. 1 zákona o prokuratúre.

Rok 2009 bol pre činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry doslova prelomový, pretože bola ohrozená jeho samotná existencia. Na základe návrhu skupiny 46 poslancov NR SR sa na ústavnom súde začalo konanie o súlade zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o súlade ustanovení niektorých ďalších právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky.

Dňa 20. mája 2009 plénum ústavného súdu svojim nálezom sp. zn. PL ÚS 17/08 (publikovaným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 290/2009 Z. z.) vyslovilo nesúlad niekoľkých ustanovení vyššie uvedeného zákona a niektorých ďalších zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1, čl. 141a ods. 4 písm. b/, čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nesúlad s čl. 148 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 11 ods. 1 Dohovoru Organizácie spojených národov proti korupcii.

Aj keď tento nález sa priamo netýkal Úradu špeciálnej prokuratúry, predsa len bolo zrejmé, že po prípadnom zániku Špeciálneho súdu by Úrad špeciálnej prokuratúry stratil opodstatnenie. Takáto situácia vytvárala veľmi nepriaznivú atmosféru na pracovisku, avšak aj v tomto „prechodnom období“ si všetci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry plnili svoje povinnosti na požadovanej úrovni.

Citovaný nález ústavného súdu ohrozoval nielen samotnú existenciu Špeciálneho súdu, ale vytváral aj reálne riziko zrušenia všetkých jeho rozhodnutí. Toto riziko bolo odvrátené prijatím zákona č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o špecializovanom trestnom súde“). Zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 17/08 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čím bola zabezpečená kontinuita činnosti Špeciálneho súdu, ktorý ďalej existuje pod názvom Špecializovaný trestný súd.

Zákonom č. 291/2009 Z. z. bol zároveň novelizovaný Trestný poriadok v § 14, ktorý upravuje pôsobnosť špecializovaného trestného súdu. Z tejto

129

pôsobnosti bola vypustená osobná pôsobnosť na vybrané subjekty (bývalý § 14 ods. 1) a vecná pôsobnosť bola rozšírená o trestný čin úkladnej vraždy, trestný čin machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona, trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Bola rozšírená pôsobnosť aj na všetky trestné činy korupcie. Ostatná pôsobnosť bola ponechaná v nezmenenej podobe.

Osobitne je potrebné spomenúť ustanovenie zákona o špecializovanom trestnom súde, ktoré stanovuje, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sú príslušní na vybavovanie všetkých trestných činov patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu bez ohľadu na to, v akom štádiu trestného konania sa nachádzali v okamihu účinnosti zákona. Inak povedané, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry prevzali na výkon prokurátorského dozoru aj také trestné činy, ktoré boli v štádiu konania na súde, prípadne až v štádiu odvolacieho konania. U týchto trestných činov sa však nezmenila pôsobnosť všeobecných súdov, pretože vo vzťahu k špecializovanému trestnému súdu podobné ustanovenie nebolo prijaté (ten rieši len veci, v ktorých bola podaná obžaloba na špecializovaný trestný súd). Táto okolnosť má za následok jednak preťaženie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí musia cestovať po celej republike, ale nezriedka aj to, že nesú zodpovednosť aj za prípadné nepriaznivé výsledky trestného konania, ktoré nemohli svojou činnosťou ovplyvniť.

Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2009 bola ďalej komplikovaná tým, že jej prokurátori vykonávali prokurátorský dozor aj vo viacerých veciach, ktoré vôbec nepatrili do priamej príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa § 51 zákona o prokuratúre môže generálny prokurátor určiť, aby prokurátorský dozor v konkrétnej veci vykonal nepríslušný prokurátor. Preto v roku 2009 prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávali prokurátorský dozor aj vo veciach, ktoré by inak patrili do príslušnosti niektorej okresnej prokuratúry. Súdna právomoc sa pri týchto veciach nezmenila a preto všetky úkony vo vzťahu k súdu (či už úkony prípravného konania alebo úkony po podaní obžaloby) museli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry realizovať na miestne príslušných okresných súdoch v rámci celej Slovenskej republiky.

Odbor všeobecnej kriminality sa v roku 2009 zameriaval predovšetkým na boj proti korupčným trestným činom a boj proti organizovanej kriminalite páchanej zločineckými skupinami. Od účinnosti zákona o špecializovanom trestnom súde pribudlo aj dokazovanie trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona. Ide o špecifickú oblasť, pretože tento trestný čin bol do Trestného zákona začlenený až od 1.1.2006 a teda vo vzťahu k nemu ešte neexistuje dostatočné množstvo súdnych rozhodnutí, ktorými by bolo možné zovšeobecniť poznatky z tejto oblasti. Za tento trestný čin bolo v roku 2009 stíhaných 27 osôb.

130

Odbor ekonomickej kriminality plnil úlohy vyplývajúce z § 14 písm. b/, c/, h/, i/, j/, k/ a l/ Trestného poriadku. Išlo predovšetkým o boj proti hospodárskym trestným činom a trestným činom proti majetku, ak takýmito činmi bola spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 6,6 milióna Eur. Prokurátori tohto odboru riešili aj prípady zločineckých skupín, pokiaľ tieto skupiny páchali predovšetkým hospodársku kriminalitu a trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Oddelenie trestných činov ústavných činiteľov plnilo predovšetkým úlohy vo vzťahu k ústavným činiteľom a ďalším funkcionárom, ktorí boli vymenovaní v pôvodnom § 14 ods. 1 Trestného poriadku. Táto agenda od účinnosti zákona o špecializovanom trestnom súde už nespadá do zákonnej príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ale opatrením generálneho prokurátora podľa § 51 zákona o prokuratúre bol Úrad špeciálnej prokuratúry poverený vybavovať túto agendu, pričom tento stav trval až do konca roka 2009. Činnosť oddelenia pozostávala väčšinou z vybavovania trestných oznámení na ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov pre konania, ktoré oznamovatelia posudzovali ako trestnú činnosť.

1.2.Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách.

Medzinárodné aktivity prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry boli v roku 2009 väčšinou realizované v súvislosti s činnosťou medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom – OLAF, EUROJUST, OECD, GRECO, CARIN, pokiaľ bola riešená problematika trestných činov patriacich do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Išlo predovšetkým o nasledujúce akcie:

- konferencia o cezhraničných podvodoch a korupcii poškodzujúcich finančné

záujmy Európskych spoločenstiev v Dublinu,

- protiteroristický seminár Európskej únie a západného Balkánu v Prahe,

- zasadnutie pracovnej skupiny OECD pre boj proti podplácaniu zahraničných

verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách v Paríži.

- seminár asistentov národných členov pri EUROJUST s výhradným

zastúpením pre terorizmus v Haagu,

- VII. konferencia európskych prokurátorov zaoberajúcich sa trestnými činmi

podvodu organizovaná OLAF vo Viedni,

- medzinárodný projekt štátov Slovenská republika – Česká republika –

Nemecko – Rakúsko na tému medzinárodná spolupráca pri dokumentovaní

ekonomickej trestnej činnosti vo Viedni,

- konferencia organizovaná Ministerstvom vnútornej bezpečnosti USA

v Pezinku na tému Metódy a spôsoby utajovaného vyšetrovania.

V rámci spolupráce s prokuratúrami iných krajín vykonali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry niekoľko zahraničných pracovných ciest v súvislosti s vyšetrovaním konkrétnych trestných vecí. Tieto cesty nepochybne prispeli k objasneniu stíhaných trestných činov. Išlo o tieto cesty:

- účasť na procesných úkonoch vykonávaných na základe žiadosti Slovenskej

131

republiky o právnu pomoc vo Švajčiarskej konfederácii,

- zasadnutie spoločného vyšetrovacieho tímu Slovenskej republiky a Českej

republiky vo veci nelegálneho dovozu čínskych výrobkov v Prahe,

- koordinačné stretnutie v konkrétnej trestnej veci v Haagu.

Súčasťou pracovných povinností prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry je aj spolupráca s medzinárodnými organizáciami, a to s UNDP regionálne centrum Bratislava so zameraním na boj proti korupcii a hľadanie nových foriem prevencie, s UNODC regionálne centrum Bratislava so zameraním na riešenie problémov v obchodovaní s ľuďmi, s IAACA, OECD, GRECO so zameraním na boj proti korupcii v obchodných vzťahoch a boj proti korupcii zahraničných verejných činiteľov.

1.3.Aktivity prokuratúry v legislatívnom procese

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2009 participovali na legislatívnych prácach predovšetkým formou pripomienok k navrhovaným zákonom a iným právnym predpisom, vrátane interných predpisov generálnej prokuratúry. Taktiež sa podieľali na činnosti vládnej komisie zameranej na aktualizáciu Národného programu boja proti korupcii a na činnosti multidisciplinárnej komisie zameranej na obchodovanie s ľuďmi a na boj proti terorizmu.

1.4.Poznatky o uplatňovaní zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

Ani jeden prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nebol v roku 2009 disciplinárne stíhaný, ani nebolo voči nikomu z nich vedené disciplinárne konanie.

1.5. Personálny stav prokuratúry v roku 2009

Plánovaný počet prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry je 25, pričom v priebehu celého roka 2009 na úrade pôsobilo len 19 prokurátorov.

Plánovaný počet štátnych zamestnancov je 12, pričom k 31.12.2009 boli všetky miesta obsadené. Plánovaný počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je 5. Všetky miesta boli obsadené.

1.6. Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania v roku 2009

V dňoch 26.10. - 27.10.2009 bol vykonaný odborný seminár k 5. výročiu vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry za účasti policajtov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ a príslušníkov vyšetrovacej súčasti Colnej správy.

V dňoch 19. – 20.11.2009 sa uskutočnilo koordinačné stretnutie prokurátorov s vyšetrovateľmi hraničnej a cudzineckej polície a v dňoch 26. –

132

27.11.2009 sa uskutočnilo koordinačné stretnutie prokurátorov a vyšetrovateľov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

Štyria prokurátori Úradu špeciálnej prokurátori pôsobia na základe rozhodnutia generálneho prokurátora ako lektori Justičnej akadémie, kde sa podieľajú na vzdelávaní prokurátorov a právnych čakateľov.

ČASŤ 2.

STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI

2.1. Stav a vývoj kriminality

V roku 2009 napadlo do trestného registra 521 vecí, čo bol podstatný nárast oproti roku 2008, kedy to bolo 445 vecí. Zároveň je to najvyšší nápad od vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry (2005 – 294 vecí, 2006 – 429 vecí, 2007 – 326 vecí). Táto skutočnosť je z veľkej časti dôsledkom zmeny príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyplývajúcej zo zákona o špecializovanom trestnom súde.

Trestné stíhanie bolo skončené v 456 veciach, čo predstavuje priemer 24 skončených vecí na prokurátora. Z celkového počtu bolo skončené trestné stíhanie vo veciach neznámych páchateľov v 136 prípadoch. Z toho 7-krát bolo prerušené trestné stíhanie, 126-krát bolo zastavené trestné stíhanie, v 2 veciach došlo k postúpeniu veci a v 1 veci bolo rozhodnuté inak.

V roku 2009 bolo skončené trestné stíhanie proti 314 osobám, čo je tiež nárast oproti roku 2008, kedy ich bolo 296. Z obvinených bolo 24 cudzincov. Žien bolo obvinených 46, mladiství páchatelia boli 4. Do väzby bolo vzatých 24 obvinených. V 124 veciach bola podaná obžaloba, v 43 veciach bola uzavretá dohoda o vine a treste, v 32 veciach bolo zastavené trestné stíhanie, v 18 veciach bolo trestné stíhanie prerušené a v jednej veci bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie. Ostatné veci boli skončené inak, pričom tento spôsob skončenia zahŕňa jednak veci, ktoré boli postúpené všeobecným prokuratúram z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti, ako aj veci, ktoré boli spojené na spoločné prejednanie s inou vecou. Z počtu 314 páchateľov, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie, bolo 37 osôb, ktoré boli v minulosti súdne trestané. Ani jedna osoba nebola stíhaná za použitia § 47 ods. 2 Trestného zákona (zásada trikrát a dosť).

Cudzinci boli stíhaní 24 (SRN – 6, Ukrajina – 4, Poľsko – 3, Vietnam - 2, ČR – 2, Belgicko, Čína, Maďarsko, Moldavsko, Rumunsko, Rusko, Turecko – po jednom). Títo spáchali najmä trestné činy korupčného charakteru (19), ďalej trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (4), trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva (3) a trestný čin podvodu (2).

133

2.2.Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v kalendárnom

roku

V tejto časti je hodnotená skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v roku 2009. Teda táto časť neodráža skutočnú kriminalitu spáchanú v tomto roku, pretože predovšetkým pri trestných činoch charakteru organizovaného zločinu a trestných činoch majetkových a hospodárskych je bežné, že vyšetrovanie trvá aj niekoľko rokov. V priebehu roku 2009 bolo skončené vyšetrovanie aj pre niektoré trestné činy spáchané pred 1. januárom 2006, ktoré boli právne kvalifikované podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon). Z praktického hľadiska táto situácia nespôsobovala žiadne výraznejšie právne problémy, pričom je samozrejmé, že počet doteraz neskončených trestných činov spáchaných za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona z roka na rok klesá.

2.2.1 Násilná kriminalita

Z násilnej kriminality patrí do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry len trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona a to od účinnosti zákona č. 291/2009 Z. z. Za tento trestný čin bolo skončené trestné stíhanie voči dvom páchateľom. Ostatné trestné činy násilného charakteru sú Úradom špeciálnej prokuratúry riešené len vtedy, ak boli spáchané v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, predovšetkým s trestným činom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Spolu bolo vybavených 16 trestných činov násilného charakteru, osobitne je možno poukázať na 2 trestné činy vraždy podľa § 219 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a 10 trestných činov vydierania.

2.2.2Majetková kriminalita a hospodárska kriminalita

Ako vyplýva zo štatistických prehľadov, za trestné činy majetkové a trestné činy hospodárske bolo stíhaných 103 osôb, obžalovaných bolo 54 osôb a odsúdených bolo 20 osôb. Dohodou o vine a treste bolo skončených 12 vecí. Nepomer medzi počtom obžalovaných a odsúdených osôb vyplýva z toho, že mnohé veci, v ktorých bola v roku 2009 podaná obžaloba, neboli do konca roku skončené Špecializovaným trestným súdom.

Z hospodárskych trestných činov bol najpočetnejší trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných 25 osôb, čo je podstatný nárast oproti roku 2008, kedy to bolo 9 osôb.

Za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bolo stíhaných 19 osôb. S týmto trestným činom sa často spája aj stíhanie obvinených za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Charakteristickými formami tohto druhu kriminality je páchateľmi neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty so spôsobením škody Slovenskej republike vo výške niekoľko stomiliónov až miliardy pôvodných Sk. Spravidla na každom z týchto deliktov participuje

134

niekoľko desiatok páchateľov štrukturovaných na rôznych úrovniach ich organizovanosti počnúc organizátormi až po radových odberateľov fiktívnych faktúr, resp. po tzv. nastrčené, v skutočnosti nepodnikajúce osoby.

Pre trestný čin nedovoleného podnikania podľa § 118 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bolo stíhaných 10 osôb.

Najpočetnejším majetkovým trestným činom bol trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (príp. podľa § 250 Trestného zákona účinného do 31.12.2005), za ktorý bolo stíhaných 21 osôb.

Pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (príp. podľa § 250b Trestného zákona účinného do 31.12.2005) bolo stíhaných 18 osôb. Ostatné majetkové trestné činy boli menej časté.

2.2.6.Kriminalita v Policajnom zbore

Kriminalita v Policajnom zbore je riešená prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry vtedy, ak sú príslušníci Policajného zboru stíhaní za trestné činy patriace do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, prípadne za trestné činy s nimi súvisiace. Spolu bolo skončených 17 trestných činov spáchaných policajtmi, z toho 8 trestných činov bolo charakteru korupcie a 6 trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (alebo § 158 Trestného zákona účinného do 31.12.2005).

Tento druh kriminality nepatrí do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

2.2.8.Ostatné trestné činy, korupcia a organizovaný zločin

Podľa štatistických prehľadov bolo za trestné činy korupčného charakteru v roku 2009 skončené trestné stíhanie voči 205 osobám, na 120 bola podaná obžaloba a odsúdených bolo 76 osôb. To predstavuje nárast oproti roku 2008, kedy bolo skončené trestné stíhanie voči 164 osobám, obžaloba bola podaná na 98 osôb a odsúdených bolo 61 osôb.

Dohodou o vine a treste skončilo trestné stíhanie 41 obvinených.

Najčastejšie sa vyskytujúcim korupčným trestným činom bol trestný čin podplácania podľa § 333 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (príp. podľa § 161a Trestného zákona účinného do 31.12.2005), za ktorý bolo stíhaných 149 osôb. Za trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (príp. podľa § 160a Trestného zákona účinného do 31.12.2005) bolo stíhaných 49 osôb.

U trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa pomerne často vyskytuje súbeh s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona.

135

Pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (príp. podľa § 185a Trestného zákona účinného do 1.1.2006) bolo skončené trestné stíhanie proti 46 obvineným. V porovnaní s rokom 2008 bol zaznamenaný pokles v počte stíhaných aj obžalovaných osôb. K príčine tohto stavu nie je možné sa objektívne vyjadriť, avšak akékoľvek úvahy o potretí zločineckých skupín by boli predčasné, osobitne za situácie, že v súčasnej dobe sú na Úrade špeciálnej prokuratúry rozpracované viaceré prípady zločineckých skupín, niektoré aj mediálne prezentované.

Zo zažalovaných zločineckých skupín možno spomenúť vec obvineného Quang Trung Buia a ďalších 7 obvinených, na ktorých bola podaná obžaloba za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 1.1.2006 a trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Obvinení v priebehu rokov 2004 a 2005 zosnovali zločineckú skupinu za účelom organizovania nelegálneho prechodu zo Slovenskej republiky do Českej republiky predovšetkým ázijskými migrantmi, pričom nelegálne previedli cez hranice najmenej 300 osôb a získali majetkový prospech najmenej 6.300.000 Sk.

Vo všeobecnosti platí, že dokazovanie v oblasti organizovaného zločinu je zdĺhavé a náročné vzhľadom na väčší počet stíhaných osôb a väčší počet stíhaných skutkov, pričom obvinení, ale aj obhajcovia využívajú rôzne možnosti procesných obštrukcií tak v prípravnom konaní, napríklad pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu ako aj v dokazovaní pred súdom, napríklad podávaním rôznych námietok.

Z trestných činov proti poriadku vo verejných veciach bol najčastejšie spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona účinného od 1.1.2006, ktorých bolo spáchaných 19. Pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bolo stíhaných 8 páchateľov.

2.3. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

2.3.1. Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia vecí

pred začatím trestného stíhania

V roku 2008 napadlo na Úrad špeciálnej prokuratúry 711 trestných oznámení, čo bol nárast oproti roku 2008, kedy ich bolo 606, avšak pokles oproti roku 2007, kedy ich bolo 782.

Najväčší počet oznámení predstavovali podania fyzických osôb nespokojných s činnosťou štátnych orgánov, policajtov, sudcov a prokurátorov, prípadne predstaviteľov samosprávy. Oznamovatelia veľmi často ani nevedeli, čo konkrétne mali napadnuté osoby spáchať, avšak subjektívne boli presvedčení, že išlo o trestnú činnosť. Tieto oznámenia

136

takmer vždy skončili odmietnutím veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Takíto oznamovatelia boli často nespokojní so spôsobom vybavenia a podávali ďalšie trestné oznámenia, prípadne podnety podľa zákona o prokuratúre, pričom ich často rozširovali na ďalšie osoby, väčšinou také, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na vybaveniach ich predchádzajúcich oznámení. Úrad špeciálnej prokuratúry eviduje aj takých chronických sťažovateľov, ktorí od jeho vzniku podali stovky trestných oznámení.

Časť oznámení tvorili podania právnických a fyzických osôb – podnikateľských subjektov, ktoré sa cestou trestného konania snažili riešiť svoje nevyriešené obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy, ktoré boli mnohokrát súčasťou aj civilných súdnych sporov. Aj takéto oznámenia boli väčšinou vybavené odmietnutím podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku.

Z trestných oznámení, ktoré boli podané dôvodne, išlo najčastejšie o podania štátnych orgánov, na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie a v odôvodnených prípadoch aj vznesené obvinenie. V tomto smere stupňujúcu tendenciu mali najmä trestné oznámenia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny oznamujúce podozrenia z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Trestné oznámenia, na podklade ktorých nebolo začaté trestné stíhanie, boli väčšinou vybavené uznesením o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku (491 vecí). Ostatné spôsoby skončenia veci boli zanedbateľné. Uznesenie o odmietnutí veci vydával policajt, ktorému bolo trestné oznámenie odovzdané podľa § 198 ods. 1 Trestného poriadku. V prípade podania sťažnosti proti takémuto uzneseniu o nej rozhodoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Proti týmto rozhodnutiam podali oznamovatelia 205 sťažností, ktoré boli vo všetkých prípadoch prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry zamietnuté a to v 198 prípadoch uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a v siedmich prípadoch uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.

2.3.2. Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a spôsobe

vybavenia veci v prípravnom konaní

V roku 2009 napadlo do prípravného konania 521 vecí. Vybavených bolo 462 vecí proti 456 obvineným. V roku 2008 bolo vybavených 409 vecí proti 479 obvineným.

Z celkového počtu skončených vecí sa konalo v 270 veciach vyšetrovanie. Inštitút tzv. super rýchleho vyšetrovania nebol Úradom špeciálnej prokuratúry využitý a vzhľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti to ani neprichádzalo do úvahy.

137

Obžaloba bola podaná v 124 veciach proti 173 obvineným, čo bol vzostup oproti roku 2008, kedy bola obžaloba podaná v 102 veciach proti 169 obvineným.

Trestný poriadok účinný od 1.1.2006 (zákon č. 301/2005 Z. z.) zjednodušil trestný proces v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom a priniesol celý rad inštitútov na urýchlenie konania. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry si tieto inštitúty osvojili a vo svojej činnosti ich efektívne využívali. Išlo predovšetkým o dohodu o vine a treste, pričom táto bola uzatvorená a následne schválená Špecializovaným trestným súdom v 43 veciach voči 46 obvineným.

2.3.3. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom

konaní

Zo štatistických prehľadov vyplýva, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonali v roku 2009 spolu 86 previerok vyšetrovacích spisov, pri ktorých vydali 111 písomných pokynov. Tieto údaje samy o sebe však neodrážajú objektívny stav dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní zo strany prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože tento dozor bol väčšinou realizovaný neformálne a bez vydávania písomných pokynov. Charakter trestnej činnosti, ktorá patrí do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, priam vyžaduje aktívnu spoluprácu medzi prokurátorom a vyšetrovateľom. Prokurátori pravidelne vykonávali konzultácie s vyšetrovateľmi, prejednávali s nimi aktuálny stav vo veci a určovali ďalší postup dokazovania, vrátane riešenia aplikačných problémov.

Táto úzka spolupráca prokurátorov a vyšetrovateľov má za následok nízky počet vecí vrátených na doplnenie vyšetrovania (14) a rovnako nízky počet zrušených rozhodnutí vyšetrovateľa (17).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní neobmedzujú len na spoluprácu s vyšetrovateľmi, ale nezriedka konzultujú veci aj so znalcami, kontrolnými prípadne inšpekčnými orgánmi, colnými orgánmi, daňovými orgánmi a pod. Takýto spôsob je charakteristický predovšetkým pre vyšetrovanie závažnej ekonomickej kriminality.

Prokurátori sa osobne zúčastnili na 17 vyšetrovacích úkonoch, väčšinou išlo o výsluchy dôležitých svedkov. Do tohto počtu však nie sú započítané prípady, keď prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry osobne vykonali procesný úkon. Išlo najmä o výsluchy agentov (67 prípadov), ktoré v zmysle Trestného poriadku vykonávali výlučne prokurátori.

Obvinení podali 210 sťažností proti rozhodnutiam vyšetrovateľov a poverených príslušníkov Policajného zboru, z ktorých 198 bolo zamietnutých podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a 7 bolo zamietnutých podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Vyhovené bolo 5 sťažnostiam.

138

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 33 návrhov na vzatie obvinených do väzby, z ktorých Špecializovaný súd akceptoval 24. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že sudcovia pre prípravné konanie sa nachádzajú na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici a teda všetky úkony týkajúce sa väzby sa uskutočňujú v Banskej Bystrici. Ide pritom nielen o návrhy na vzatie obvinených do väzby, ale aj o rozhodovanie o žiadosti na predĺženie lehoty trvania väzby alebo rozhodovanie o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby.

Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry je charakteristická pomerne bohatým využívaním prostriedkov na zaistenie vecí podľa štvrtého až šiesteho oddielu IV. hlavy Trestného poriadku a prostriedkov na zabezpečenie informácií podľa piatej hlavy Trestného poriadku, čo vyplýva z charakteru objasňovanej trestnej činnosti.

Domových prehliadok podľa § 100 Trestného poriadku bolo vykonaných 72 a prehliadok iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku bolo vykonaných 49.

Predstieraný prevod podľa § 112 Trestného poriadku bol využitý v jednom prípade.

Sledovanie osôb a vecí podľa § 113 Trestného poriadku bolo využité v 47 prípadoch.

Najviac využívaným informačno-technickým prostriedkom bolo odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku, ktorý bol použitý 337-krát. Uvedený počet je nepochybne primeraný charakteru stíhanej trestnej činnosti.

Zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Trestného poriadku bolo využité v 30 prípadoch.

Predovšetkým na úseku ekonomickej kriminality bol využívaný inštitút vyžadovania údajov od bánk a daňových úradov, ktoré sú predmetom bankového a daňového tajomstva. Takýchto prípadov bolo 38.

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku bolo zasa najviac využívané pri trestných činoch korupcie. Týchto prípadov bolo 101.

Asi najviac diskutovaným prostriedkom operatívno-pátracej činnosti využívaným Úradom špeciálnej prokuratúry je inštitút agenta podľa § 117 Trestného poriadku. Tento bol v roku 2009 využitý v 67 prípadoch. Inštitút agenta je niektorými trestno-právnymi odborníkmi kritizovaný, najmä vo forme tzv. agenta – provokatéra. Tu je potrebné zdôrazniť, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry inštitút tzv. agenta – provokatéra podľa § 117 ods. 2, alinea druhá Trestného poriadku nevyužili ani v jednom prípade a vo všetkých prípadoch išlo o tzv. agenta – kontrolóra, teda agenta, ktorý neiniciuje spáchanie trestnej činnosti, len ju sleduje a dokumentuje. Vo vzťahu k použitiu

139

inštitútu agenta Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV.ÚS 299/09 zo dňa 10.9.2009 konštatoval, že „ Z § 117 ods. 1 Trestného poriadku nevyplýva, že by agent mohol byť použitý výlučne len na konkrétnu osobu, individuálne určenú, u ktorej je podozrenie zo spáchania niektorého zo zákonom vymedzených trestných činov. Pokiaľ by takáto osoba bola určená, nebolo by možné agenta infiltrovať do mafiánskych – zločineckých skupín, prípadne by výpoveď agenta bola nezákonná voči tým členom zločineckej skupiny, na ktorých konkrétne nebol nasadený.“.

2.3.4.Spolupráca s orgánmi Policajného zboru, spolupráca s inými orgánmi

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné dokazovanie v prípravnom konaní je úzka spolupráca prokurátorov s policajtmi a ich neustála vzájomná informovanosť.

Trestnú činnosť charakteru korupcie a závažné trestné činy majetkové a hospodárske vyšetrovali predovšetkým policajti Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru. Spolupráca s policajtmi tejto súčasti je už viac rokov na veľmi dobrej úrovni a nevyskytli sa pri nej žiadne výraznejšie problémy.

Trestnú činnosť na úseku organizovaného zločinu vyšetrovali predovšetkým policajti Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Aj súčinnosť s touto súčasťou možno označiť za dobrú. V niektorých veciach je však problémom dĺžka prípravného konania, čo je dané najmä častou výmenou vyšetrovateľov, v dôsledku čoho sa nový vyšetrovateľ musí s vecou oboznámiť, čím dochádza k zbytočnému predlžovaniu prípravného konania.

Trestné činy korupcie, ktoré spáchali policajti, riešili vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Spoluprácu s týmito policajtmi možno hodnotiť pozitívne a kvalita ich práce mala zvyšujúcu sa úroveň.

Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru vykazoval nižšiu kvalitu vyšetrovania, pričom v činnosti vyšetrovateľov tejto súčasti sa vyskytovali problémy procesného charakteru.

Spolupráca s policajnými súčasťami zabezpečujúcimi vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov je bezproblémová, avšak je nevyhnutné zvýšiť kvalitu týchto záznamov.

Okrem vyššie uvedenej každodennej spolupráce sa pravidelne vykonávajú medzirezortné porady polície a Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorých sa riešia predovšetkým koncepčné problémy a zovšeobecňujú sa skúsenosti z vyšetrovania konkrétnych trestných vecí.

140

2.3.5.Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe

veci v konaní pred súdom

V roku 2009 bolo špecializovaným súdom súdených 156 osôb a odsúdených bolo 94 osôb. Predovšetkým išlo o páchateľov trestných činov korupcie.

Pokiaľ ide o prípady zločineckých skupín, v roku 2009 špecializovaný trestný súd vyniesol rozsudky vo dvoch prípadoch zločineckých skupín a to skupine obvineného R.O. a skupine obvineného B.A., pričom páchateľom boli uložené tri doživotné tresty odňatia slobody a ďalšie dlhoročné tresty odňatia slobody.

Špecializovaný trestný súd v roku 2009 dosúdil aj prvého sudcu za trestný čin korupčného charakteru. Išlo o sudcu Okresného súdu v Čadci JUDr. Š.M., ktorý bol odsúdený za pokračovací trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.1.2006 a pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Menovaný vo dvoch prípadoch prijal od účastníkov konania úplatok vo výške 50.000,- Sk za skoré ukončenie občianskoprávneho konania. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov, trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov a peňažný trest vo výmere 2.500,- €.

V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že vo veciach zločineckých skupín, ktoré sú prejednávané pred špecializovaným trestným súdom, naďalej pretrvávajú problémy so zabezpečením účasti obžalovaných a ich obhajcov na hlavných pojednávaniach pre nimi vytvárané obštrukcie. Netreba vari zdôrazňovať, že tieto obštrukcie sa zvýraznili práve v pomerne dlhom čase pred vydaním nálezu ústavného súdu a po jeho zverejnení.

Špecializovaný trestný súd oslobodil 6 obžalovaných, čo je vzhľadom na počet obžalovaných osôb a závažnosť žalovaných trestných vecí pomerne nízke číslo.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali proti rozsudkom špecializovaného súdu 12 odvolaní, z ktorých 6 bolo úspešných a 6 bolo neúspešných. V súvislosti s odvolacím konaním na Najvyššom súde nemožno nespomenúť, že tieto odvolacie konania sú niekedy vytyčované s dlhými časovými odstupmi, niekedy až dvoch rokov. Najvyšší súd najmä vo veciach korupcie pomerne často využíva inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu s možnosťou uloženia podmienečného trestu odňatia slobody.

Proti uzneseniam špecializovaného trestného súdu podali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry 15 sťažností. Štyri sťažnosti boli úspešné, jedna bola neúspešná a o desiatich nebolo do konca roku 2009 rozhodnuté.

141

Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste so 46 obvinenými, takmer vždy na základe iniciatívy prokurátora, len jedna vec bola súdom vrátená prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste.

2.4. Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku

právneho styku s cudzinou

Úrad špeciálnej prokuratúry nemá prokurátorov – špecialistov, ktorí by vybavovali agendu právneho styku s cudzinou. Túto agendu vybavujú všetci prokurátori v spolupráci s prokurátormi medzinárodného odboru generálnej prokuratúry.

2.4.1.Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie

trestného konania z cudziny

Boli podané 4 návrhy na odovzdanie trestného stíhania do cudziny a bolo prijaté 1 trestné oznámenia z cudziny.

2.4.2.Medzinárodná právna spolupráca

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 15 žiadostí o právnu pomoc do cudziny.

2.4.3. Konanie o európskom zatýkacom rozkaze

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 2 návrhy na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

ČASŤ 4

ZÁVERY A OPATRENIA

4.1. Závery

Do roku 2009 vstupoval Úrad špeciálnej prokuratúry ako konsolidovaná, rokmi overená inštitúcia, ktorej existencia však bola ohrozená návrhom skupiny poslancov NR SR na ústavnom súde. Napriek tejto skutočnosti však všetci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry plnili a splnili všetky svoje úlohy vyplývajúce im zo zákona.

Prijatím zákona č. 291/2009 Z. z. bola rozšírená pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu a teda aj príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, čo možno hodnotiť ako prejav dôvery a potvrdenie oprávnenosti existencie týchto dvoch inštitúcií. Nelogickosť právnej úpravy spočívajúcej v tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry je príslušný aj na vybavovanie tzv. „starých“ veci, u ktorých však ostala nezmenená pôsobnosť všeobecných súdov, vyvolala určité problémy, najmä s personálnym obsadením

142

a technickým zabezpečením hlavných pojednávaní na týchto všeobecných súdoch, avšak aj tieto sa podarilo zvládnuť.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali v roku 2009 najviac obžalôb od jej vzniku a taktiež uzavreli najviac dohôd o vine a treste. Možno diskutovať o najvhodnejších formách a spôsoboch boja s najzávažnejšími formami kriminality a prípadne vytvárať za tým účelom nové organizačné súčasti, avšak to nič nezmení na skutočnosti, že vďaka prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (samozrejme aj vďaka sudcom špecializovaného trestného súdu a policajtom) sú mnohí páchatelia tejto kriminality izolovaní (niektorí aj doživotne) a nemôžu už škodiť občanom Slovenskej republiky.

Je potrebné veriť, že súčasná právna úprava existencie a činnosti Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry zostane nezmenená.

1.5.Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti Úradu špeciálnej

prokuratúry

Vzhľadom na zaťaženosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry bolo v roku 2009 najväčším problémom personálne doplnenie úradu. Je tu teda dôvodný predpoklad, že v priebehu roku 2010 bude počet prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry zvýšený.

V roku 2010 bude v personálnej oblasti hlavnou úlohou doplniť počet prokurátorov na plánovaný počet 25. Zmeny v príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyplývajúce zo zákona č. 291/2009 Z. z. si budú vyžadovať aj zmenu organizačnej štruktúry Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá by mala odrážať nový právny stav.

143

U Š P

2.1 Stav a vývoj kriminality

➢počet vecí, ktoré napadli do trestných registrov

nápad

vybavené

neskončené

2006

429

425

291

2007

326

358

260

2008

445

409

296

2009

521

462

414

➢počet osôb, ktorým bolo vznesené obvinenie –

-muži – 268

-ženy – 46

-mladiství – 4

-z toho cudzinci – 24

muži

ženy

Spolu

2006

359

29

388

2007

242

9

251

2008

265

31

296

2009

268

46

314

➢počet osôb vzatých do väzby - 24

➢počet skončených trestných stíhaní - 456

144

➢počet vecí skončených u neznámych páchateľov - 136

➢počet známych trestných stíhaní - 320

spôsob skončenia

počet

prerušené

7

postúpené

2

zastavené

126

Inak

1

➢počet vecí skončených u známych páchateľov – 218

spôsob skončenia

Počet

podaná obžaloba

124

dohoda o vine a treste

43

zastavené

32

podmienečne zastavené

1

prerušené

18

Inak

108

➢počet osôb, ktorým bolo skončené trestné stíhanie –

známych – 314

➢počet trestných činov spáchaných v minulosti súdne trestanými osobami

TČ

Osoby

145

Podľa Zákona č. 140/1961

7

4

Podľa Zákona č. 300/2005

38

33

-kriminalita cudzincov na našom území

štát

počet osôb

56 Belgicko

1

156 Čína

1

203 Česká republika

2

276 SRN (Nemecko)

6

348 Maďarsko

1

498 Moldavsko

1

616 Poľsko

3

642 Rumunsko

1

643 Rusko

1

704 Vietnam

2

792 Turecko

1

804 Ukrajina

4

SPOLU

24

➢skladba trestných činov cudzincov

➢druhy kriminality podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005

.

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené

osoby

171a

3

3

-

185a

4

3

-

146

250

2

-

-

➢druhy kriminality podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené

osoby

296

-

-

-

333

19

4

6

- kriminalita v Policajnom zbore

➢druhy kriminality podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005

.

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené

osoby

158

1

-

2

160a

1

-

2

235b

-

-

1

➢druhy kriminality podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené

osoby

221

1

1

-

326

5

5

-

329

7

7

-

333

1

-

1

2. 2 Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené

➢druhy kriminality podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005

➢ hospodárska kriminalita :

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené

osoby

118

10

10

-

148

19

-

-

147

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené

osoby

124

4

-

-

125

1

-

-

126

3

3

-

127

13

-

-

128

-

-

1

148

4

-

-

148a

7

-

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené

osoby

124

2

2

-

125

2

2

-

126

1

-

-

128

3

-

-

140

1

1

1

148

17

7

2

148a

7

4

-

148b

1

1

1

➢kriminalita proti poriadku vo verejných veciach :

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

158

5

3

-

5

159

1

-

1

-

171

-

-

-

1

171a

17

8

-

-

176

1

-

-

-

148

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

158

31

7

-

5

171

1

1

-

-

171a

36

25

1

-

176

1

-

1

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

158

18

1

-

1

171

1

1

-

1

171a

29

26

-

-

174

1

-

-

176

4

2

-

-

➢kriminalita vo veciach korupcie

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

160

2

2

-

-

160a

11

5

-

6

161

1

-

-

1

161a

5

2

1

1

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

149

160

-

-

-

1

160a

30

6

-

8

161

-

-

-

1

161a

4

-

1

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

160

21

12

-

3

160a

-

-

-

14

161

5

2

-

4

161a

15

10

-

11

162

1

-

-

1

➢všeobecne nebezpečné trestné činy

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené osoby

185

2

-

-

185a

46

14

3

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené osoby

179

3

3

-

181c

4

-

-

185

4

4

-

150

185a

56

31

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené osoby

179

3

3

1

184a

1

1

-

185

5

5

-

185a

54

42

-

187

1

1

1

202

9

9

-

➢násilná kriminalita

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené osoby

219

2

-

3

222

1

1

-

234

-

-

3

235

4

-

-

238

-

-

2

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené osoby

219

5

5

-

221

3

3

-

222

3

3

-

231

3

-

-

151

235

15

12

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

odsúdené osoby

219

5

4

-

221

-

-

1

222

5

5

-

231

7

7

-

235

8

3

-

➢ majetková kriminalita

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

248

3

-

-

-

250

20

12

1

3

250b

3

2

1

1

257

2

-

-

-

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

247

1

1

-

-

248

15

-

-

-

250

25

9

1

2

250b

2

2

-

-

257

5

5

-

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

247

2

2

-

1

152

248

7

3

-

2

250

36

23

-

8

250a

1

1

-

-

252

1

-

-

-

255

3

2

-

-

256

10

2

-

2

257

12

12

-

2

➢druhy kriminality podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006

➢majetková kriminalita

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

212

1

1

-

-

213

1

1

-

1

221

1

1

-

-

225

15

9

4

5

226

1

-

-

-

247

2

2

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

213

1

1

-

-

221

1

1

-

-

225

5

4

1

4

245

3

3

-

-

rok 2007

153

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

212

1

1

-

-

225

1

1

-

-

239

2

-

-

-

➢hospodárska kriminalita

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

261

25

16

4

10

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

261

9

1

-

6

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

261

1

1

-

1

276

1

1

-

-

277

3

3

-

3

➢všeobecne nebezpečné trestné činy

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

154

296

1

-

-

-

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

296

27

27

-

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

294

1

1

-

-

➢násilná kriminalita

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

144

2

-

-

-

155

1

-

-

-

189

6

6

-

-

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

189

13

12

-

-

155

➢trestné činy proti poriadku vo verejných veciach

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

326

19

13

-

1

327

1

-

1

-

348

1

-

1

-

355

1

374

1

-

-

-

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

326

13

11

1

-

348

1

-

1

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

326

7

3

1

2

348

1

-

1

-

355

1

1

-

1

156

➢kriminalita vo veciach korupcie

rok 2009

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

328

1

-

1

-

329

38

21

7

4

332

1

1

-

-

333

144

89

32

64

336

2

-

-

-

rok 2008

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

329

20

17

2

2

333

109

75

26

49

336

1

-

-

-

rok 2007

§

stíhané osoby

obžalované osoby

dohoda o vine a treste

odsúdené osoby

329

12

6

3

-

333

75

52

18

51

2.3 Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

157

2.3.1 Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia

vecí pred začatím trestného stíhania

➢počet trestných oznámení – 711

nápad

vybavené

2006

727

480

2007

782

754

2008

606

529

2009

711

497

➢spôsob vybavenia trestných oznámení

spôsob skončenia

počet

uznesenie § 197/1a

2

uznesenie § 197/1b

1

uznesenie § 197/1c

3

uznesenie § 197/1d

491

➢počet sťažností :

-zamietli - § 193/1b – 7

- § 193/1c – 198

➢zaťaženosť prokurátora v preverovaní

158

počet prokurátorov

nápad

počet vecí na jedného prokurátora

2006

16

746

46

2007

17

782

46

2008

17

606

36

2009

19

711

37

2.3.2 Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora

a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní

➢počet napadnutých vecí – 521

➢počet vybavených vecí – 462

➢počet osôb, voči ktorým bolo skončené trestné stíhanie – 456

➢počet vecí , kde prebehlo :

➢

a/ vyšetrovanie – 270

➢spôsob skončenia prípravného konania

spôsob skončenia

počet vecí

počet osôb

zastavené trestné stíhanie (§ 215)

158

197

159

prerušené trestné stíhanie (§ 228 ods. 2)

16

22

prerušené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného (§ 228 ods.3 )

2

3

podmienečne zastavené trestné stíhanie

1

1

podaná obžaloba

124

173

dohoda o vine a treste

- počet výziev prokurátora

6

6

- počet návrhov obvinených a obhajcov

22

22

- počet konaní o dohode

45

48

- počet uzavretých dohôd

43

46

- počet uzavretých dohôd súdom

43

46

➢zaťaženosť prokurátora v prípravnom konaní:

počet prokurátorov

Nápad

počet vecí na jedného prokurátora

2006

16

429

27

2007

17

326

19

2008

17

445

26

2009

19

521

27

2.3.3 Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti

v prípravnom konaní

➢počet previerok vyšetrovacích spisov : 86

➢počet vydaných písomných pokynov : 111

➢počet vecí vrátených na doplnenie vyšetrovania : 14

➢počet zrušených rozhodnutí vyšetrovateľov : 17

➢účasť prokurátorov na vyšetrovacích úkonoch :

160

➢na výsluchu obvineného – 1

➢na výsluchu svedka – 6

➢na výsluchu znalcov – 2

➢prokurátor vykonal výsluch obvineného – 2

➢prokurátor vykonal výsluch svedka - 6

➢počet sťažností :

-zamietli - § 193/1b – 7

-§ 193/1c – 198

-vyhoveli - § 194/1a – 5

➢počet odňatých vecí vyšetrovateľovi : 4

➢počet vecí, kde bolo nariadené vyšetrovanie : 6

➢počet návrhov na vydanie príkazu na zatknutie : 2/1

➢počet návrhov na vzatie obvineného do väzby : 33/24

➢počet podaných sťažností proti nevyhoveniu návrhu na vzatie do väzby a ich úspešnosť

- úspešnosť : 8

- neúspešnosť : 1

- počet podaných sťažnosti : 9

-údaje o využívaní prostriedkov podľa štvrtého až šiesteho dielu IV. hlavy a podľa V. hlavy Trestného poriadku počet/úspešnosť

➢domová prehliadka (§ 100) – 72/72

➢prehliadka iných priestorov a pozemkov (§ 101) – 49/49

➢vstup do obydlia (§ 103 - § 105) – 0

➢kontrolovaná dodávka ( § 112) – 0

161

➢predstieraný prevod (§ 112) – 1/1

➢sledovanie osôb a vecí ( § 113) – 47/47

➢vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov ( § 114) – 101

➢odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 115) – 405/337

➢uskutočnená telekomunikačná činnosť (§ 116) – 35/30

➢použitie agenta ( § 117) – 72/67

➢dožiadanie do banky – 38

2.3.5 Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora

a o spôsobe vybavenia vecí v konaní pred súdom

➢počet odsúdených osôb : 94

➢počet oslobodených osôb :

- oslobodil § 285 písm. a/ - 3

- oslobodil § 285 písm. b/ - 1

- oslobodil iné dôvody - 2

➢počet osôb, kde súd schválil dohodu o vine a treste – 46

➢počet vecí, ktoré súd vrátil prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste – 1

➢počet osôb, ktorým bolo zastavené stíhanie – 3

➢počet osôb, ktorým bolo postúpené trestné stíhanie – 6

➢počet vecí, ktoré súd vrátil prokurátorovi na došetrenie – 3

➢počet podaných odvolaní :

➢- úspešné : 6

- neúspešné : 0

- nerozhodnuté : 6

➢počet podaných sťažností : 15

162

- úspešné : 4

- neúspešné : 1

- nerozhodnuté : 10

➢počet podaných odporov proti trestnému rozkazu : 9

2.4.1 Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného

konania z cudziny

-počet návrhov na odovzdanie trestného stíhania do cudziny – 4

-počet prijatých trestných oznámení z cudziny – 1

2.4.2 Medzinárodná právna spolupráca

-počet žiadostí o právnu pomoc – 15

2.4.5 Konanie o EZR

- návrhy na vydanie EZR - 2

2.3.4. Spolupráca s orgánmi PZ SR

➢dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom, alebo po predloženie spisu

do 1.mesiaca

do 6.mesiacov

do 1.roka

do 5. rokov

neznámy páchateľ

3

75

29

26

známy páchateľ

0

65

42

161

spolu

3

140

71

187

163

T A B U Ľ K O V Á Č A S Ť