Predkladacia správa
Predkladaný materiál obsahuje text Veriteľskej zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou (ďalej len „veriteľská zmluva“).
Veriteľská zmluva predpokladá, že zmluvnými stranami budú len (suverénne) veriteľské členské štáty eurozóny. Osobitné postavenie bude mať Nemecká spolková republika („Nemecko“). Veriteľská zmluva vymedzuje dva pojmy: zmluvné strany („parties“) a veriteľov („lenders“). Zmluvné strany v tejto zmluve tvoria suverénne štáty, teda aj Nemecko, zatiaľ čo veritelia znamenajú členské štáty eurozóny (s výnimkou Nemecka) a štátnu nemeckú banku KfW. Veriteľská zmluva zaručuje, že KfW bude vykonávať len určité povinnosti a funkcie za predpokladu legitímneho poverenia Nemecka, ktoré bude niesť za konanie KfW zodpovednosť a finančnú záruku. V žiadnom prípade nesmie KfW konať za Nemecko pri úkonoch politického alebo rozhodovacieho charakteru.
Veriteľská zmluva nadobudne účinnosť, keď aspoň 5 členských štátov eurozóny predstavujúcich aspoň 2/3 celkového finančného objemu úveru písomne potvrdí svoje záväzky. Záväznosť veriteľskej zmluvy (t.j. povinnosť poskytnutia finančných prostriedkov Grécku) pre každý členský štát eurozóny je podmienená zaslaním tzv. potvrdenia o zaviazanosti („Commitment Confirmation“), ktorým členský štát eurozóny vyhlási, že všetky požiadavky pre vykonanie veriteľskej zmluvy vyplývajúce z jeho právneho poriadku boli splnené.
Zároveň Veriteľská zmluva umožňuje aj jej prechodné uplatňovanie pre štáty, ktorých ústavné resp. iné zákonné postupy vyžadujú ďalšie schvaľovanie. Konkrétne to znamená, že sa štáty stanú povinnými uvoľniť svoje finančné prostriedky na pomoc Grécka okamihom, kedy sa veriteľská zmluva stane záväzná pre členské štáty eurozóny, t.j. keď budú splnené všetky požiadavky vyplývajúce a vyžadované ich právnym poriadkom.
Veriteľskú zmluvu za Slovenskú republiku podpísal vtedajší minister financií Slovenskej republiky dňa 8. mája 2010 v Bratislave.
Samotný podpis Veriteľskej zmluvy neznamená podľa slovenského právneho poriadku automatický prejav vôle štátu byť zmluvou viazaný. V prípade Slovenskej republiky sa na samotnú účinnosť tejto zmluvy podľa stanoviska Ministerstva zahraničných vecí SR pred ich ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 7 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Súčasne s Veriteľskou zmluvou bola rokovaná aj Úverová zmluva medzi nasledujúcimi členskými štátmi, ktorých menou je Euro: Belgické kráľovstvo, Írska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska Republika, Talianska Republika, Cyperská republika, Veľkovojvodstvo Luxemburg, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská Republika, Slovinská republika, Slovenská republika, a Fínska Republika a KfW, konajúca vo verejnom záujme, na základe inštrukcií a s pomocou záruky
Spolkovej republiky Nemecko, ako veriteľmi a Gréckou republikou ako dlžníkom Gréckou [Centrálnou] Bankou ako agentom dlžníka (ďalej len Úverová zmluva“).
Samotná Úverová zmluva bola podpísaná a nadobudla účinnosť dňa 8. mája 2010 len medzi Európskou komisiou poverenou členskými štátmi eurozóny a Gréckom ako dlžníkom. Splnomocnenie veriteľských členských štátov eurozóny pre Európsku komisiu dojednať a uzavrieť s Gréckom Úverovú zmluvu vyplýva z Veriteľskej zmluvy. Nadobudnutie platnosti tejto zmluvy nie je teda podmienené súhlasom Národnej rady SR v zmysle článku 86 Ústavy SR.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika nie je pri tejto Úverovej zmluve priamou zmluvnou stranou, sa táto zmluva nepredkladá samotným návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky ale predkladá sa ako príloha k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s veriteľskou zmluvou.