Predkladacia správa

Predkladaný materiál obsahuje text Rámcovej zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom (ďalej len „zmluva“).

Zmluva upravuje vzťahy medzi akcionármi Európskeho finančného stabilizačného nástroja (ďalej len „EFSF“) a podmienky ručenia za jednotlivé emisie EFSF. Jej signatármi sú členské štáty eurozóny a EFSF ako právnická osoba.

Zmluva nadobudne platnosť až po potvrdení záväzkov aspoň 5 (piatimi) členskými štátmi predstavujúcimi aspoň 2/3 (dve tretiny) objemu pomoci. Navyše povinnosť poskytovať záruky nadobudne v prípade EFSF účinnosť až po potvrdení záväzku štátmi predstavujúcimi 90% (deväťdesiat percent) celkového objemu pomoci. Zmluva podmieňuje poskytovanie úverov členským štátom podpísaním a dodržiavaním Memoranda o Porozumení ohľadom hospodárskej politiky dlžníka, ktoré za členské štáty vyrokuje a bude monitorovať Európska komisia. Financovanie úverov zabezpečuje EFSF prostredníctvom vydávania dlhových cenných papierov zabezpečených zárukami členských štátov eurozóny.

V prípade nepriaznivej finančnej situácie členského štátu eurozóny zmluva predpokladá možnosť vystúpenia daného štátu zo záruky; vystúpenie zo záruky bude mať za následok zmenu pomerného rozdelenia záruk, nie však maximálnych limitov záruk. Postavenie ručiteľov je založené na pari pasu princípe, ktorý bude ovplyvňovať najmä návratné splácanie záruk dlžníckym členským štátom eurozóny.

EFSF je súčasťou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dňa 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom účelovej spoločnosti EFSF (ktorá bola založená 7. júna 2010 Luxemburskom); následne členské štáty eurozóny uzatvárali s EFSF zmluvu, ktorej záväznosť pre jednotlivý členský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok.

Zmluvu za Slovenskú republiku podpísal podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky dňa 15. júla 2010 v Bratislave.

Zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Podľa článku 7 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonateľnosť a záväznosť z hľadiska záväzkov poskytnúť záruku bude potrebné prijať nový legislatívny rámec. Predmetná zmluva nemá prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Táto zmluva nemá priamy dopad na štátny rozpočet. Samotným poskytnutím štátnej záruky (t.j. podpísaním zmluvy) z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie.