ZÁKON
z ....... 2010,
ktorým sa zrušuje zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Zrušuje sa zákon číslo 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 2
Prechodné ustanovenie účinné od 1. júla 2010
Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom podľa zákona č. 68/2008 Z.z. zaniká dňom 30. júna 2010. Úhrady zaplatené vopred za štvrťrok, polrok alebo rok za obdobie po 30. júni 2010 je vyberateľ úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom povinný platiteľovi vrátiť najneskôr do 31. augusta 2010.
§ 3
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa
1.V § 8 ods. 1 písm. n) zákona č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.
2.V § 8 ods. 1 písm. n) zákona č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.
§ 4
Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1.júla 2010.
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Zákon č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaviedol platbu za služby týchto verejnoprávnych médií spôsobom, že poplatok platí každý odberateľ elektrickej energie. Doterajšia prax ukázala, že tento spôsob platby nie je spravodlivý, nie je solidárny a istým spôsobom nie je ani etický. V súčasnosti musia platby uhrádzať odberatelia elektrickej energie a pritom vôbec nemusia byť odberateľmi služieb Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Takýto výber poplatkov nie je spravodlivý a zaväzuje každého občana prispievať na verejnoprávne médiá, aj keď ich služby nevyužíva. Pritom každý pracujúci občan odvádza štátu dane do štátneho rozpočtu, z ktorých by mali byť financované aj verejnoprávne médiá.
Zákon č. 68/2008 Z.z. tak rozšíril okruh platiteľov, pričom značne diskriminuje zamestnávateľov, ktorí sú povinní platiť poplatok podľa počtu zamestnancov. Takéto určenie poplatku nepodporuje rozvoj podnikateľského prostredia, ale zaťažuje podnikateľskú sféru, keďže väčšina podnikateľských subjektov pri výkone svojej činnosti nevyužíva služby verejnoprávnych médií. Je nelogické, aby podnikateľ so zámerom vytvorenia zisku podporoval počas pracovnej doby, aby jeho zamestnanci využívali služby verejnoprávnych médií.
Zákon síce rozšíril už spomínaný okruh platiteľov, ale žiadnym spôsobom nezmenil kontrolu vo verejnoprávnych médiách, ktoré sú dnes závislé na politickej moci vzhľadom na skutočnosť, že Rozhlasová rada a Rada STV sú kreované parlamentom. V takom prípade nebude nikdy záruka objektivity a verejnoprávne média vždy v určitú dobu slúžia len politickým subjektom, ktoré ovládajú uvedené rady. Poslanie Slovenskej televízie, ako aj Slovenského rozhlasu sú definované v zákone 16/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov a zákone 619/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prax však ukazuje, že definované poslanie tieto verejnoprávne inštitúcie nerešpektujú, pretože programovú službu nezakladajú na zásadách demokracie, neposkytujú nestranné, vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike tak, aby tieto programy odrážali rôznorodosť politických názorov. Slovenská televízia ani Slovenský rozhlas tak nie sú nezávislé informačné inštitúcie, ktoré poskytujú službu verejnosti. Takýto stav je v rozpore s poslaním verejnoprávnych médií a diskriminuje vždy tú časť politického spektra, ktorá cez členov rady neovláda jednotlivé média. Ak sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas verejnoprávnymi médiami, mali by byť financované priamo štátom a nie cez nespravodlivo vyberané poplatky. Ak chce štát mať verejnoprávne médiá, mal by zabezpečiť ich financovanie, nie však prostredníctvom občanov a podnikateľov. Keď vedia vládne zoskupenia využívať tieto média vo svoj prospech, mali by dokázať riešiť aj ich financovanie a nezaťažovať tým verejnosť nespravodlivými poplatkami.
Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho prijatím sa nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a ani sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaná právna úprava je kompatibilná s právom EÚ/ES.
Osobitná časť
K § 1:
V § 1 sa ustanovuje zrušenie zákona č. 68/2008 Z.z..
K § 2
V § 2 sa prechodne upravuje povinnosť platiť úhradu do účinnosti zákona a povinnosť vrátiť zaplatenú úhradu za obdobie, ktoré nasleduje po účinnosti zákona.
K § 3
V § 3 sa ustanovuje zrušenie ustanovení zákona o Slovenskom rozhlase a zákona o Slovenskej televízii súvisiacich zo zrušením zákona č. 68/2008 Z.z.
K § 4
V § 4 sa ustanovuje účinnosť zákona.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu:poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Kramplová a Milan Urbáni.
2.Názov právneho predpisu:Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom
- sekundárnom,
b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom
- sekundárnom,
c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1.Odhad dopadov na verejné financie
Navrhovaná právna úprava nepredstavuje žiadne nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočet samosprávnych krajov a rozpočet obcí.
2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3.Odhad dopadov na životné prostredie
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.
4.Odhad dopadov na zamestnanosť
Nepredpokladá sa negatívny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.
5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.